Na margo žilinského festivalu Hudobné umenie luxusom?

Transkript

1 V ČÍSLE: Hudobné umenie luxusom? e Lúčnica na Tchaj-wane e Postrehy,. z nemeckých operných scén e Uspechy mladých v Marsale e Recenzie e Koncerty e Informácie e Servis HŽ ( ROČNiK XXIII. 3,50 Kčs 28. s l Vdňoeh sa line 14. ~afk festivalu, ktorý trbaásf roll-~-- fesdval komomýeh orchestrov. V tomto lina zmenu zautívaaý názov, uf ne~vysltili1d6el lu. Z festivalu komorných orchestrol' sa ponuka komornej, organovej ajazzovej brulbv~ DblllífttOJilto pribudli l koncerty symfonické. Snaha po anjw.--.tu - ~)'Itl:fllllla z prirodzenej potreby poskftnút žlllnsk~mu - dibrtflau dobný záber a obohatiť t~ ponuku U11StirekJ mta.jjuiidu umenia Fatra o symfonickú hudbu romantizmu, na ktorú orchestre typu ~KO žwna nem.tá ~ Jei'U-. denie. Podobný krok urobllo vedenie ŠKO i u,.u~ IJudby, kde v spolupráci s talianskou firmou RGT Reeonls zmal v tolllto roku koncertne uvádzať zaujúnav~ tituly z tvorijy Ros81nlho a Verdiho... Na margo žilinského festivalu Hudobné umenie luxusom? Steve Barta Jui1Y Barto~ Snfmky V. Gabčo ovinkou festivalu bo lo sponzorstvo N a to jednak zo strany štátnych podnikov a inštitúcií. ale i súk romných pod nikatcl"ov. I keď šlo zatiaľ o sumy viac-me nej symbo lické (vďaka nedo ko na losti dari ového záko na). u kazuje sa. že v budúcnosti povedie cez sponzorov asi jediná schodná cesta k poriadaniu väčš ích hudobných akci í. Platí to. samozrejme. i o iných podujatiach. bez ktorých si už vyspelé žilinské publikum nevie hudobný život mesta predstaviť - Slovenský jazzový festival: Hudobné Vianoce. projekty pre mlád ež J azz a vážna hudba i práve naštarto vaný festival mlad ých ko ncertných u melcov krajín Pe ntagonály. Festival otvorila 13. mája Janáčkova filharmónia Ostrava - teleso. s kto rým SKO Žilina už od svojho vzniku udržiava pria teľské ko n takty. Pod taktovkou Milo~a Alexandra Macheka, druhého d irigenta Filharmónie B. Martinu v Z líne. od znela predohra Rómeo a Júlia P. l. Ča j kovs k é ho. Koncert pre viol o n čelový C dur J. M yslivcčka a Symfónia G dur č. 8 A. D vo ŕ á k a. Rozhodne najviac zaujala interpretácia Mys l ivečkovho koncertu v podaní vynikajúceho mladého violončelistu Jifiho Hanouska, koncertného majstra tohto te lesa. Z je ho prejavu priam vyža rovala radosť z hry. pritom je typom ukázncného sólistu s jasne premyslenou ko ncepciou skladby. To sa nedá celko m povedať o dirigentovi veče ra. ktorý nedokázal naplno vyu žiť ponúka né bohatstvo parti túr ani h r{tčskc kvality telesa. Zaujímavý bol koncert 14. mája. na kto rom sa uviedol? -čle n ný pol'ský súbor Dank wart Consort s umeleckým vedúcim Marcinom Sompolinským (čem bal o). V minimálno m o bsadení... vyzbrojení" dobovými n;ístrojmi. d o kázali sa títo m l adučkí u melci z Poznane bez zvyšku vyspo ri adal s núročný mi skladbami Gcminianiho. Corclliho. T elema nna. Pachclbcla a Purcclla. Hoci hrajú v to mto obsadení len od roku l 989. zvukovo i i nt o n a čn e vytv{traj(l ve ľm i homogénne teleso. Na škodu bola však vcl"m i j l.!dnotvárna dramaturgia. o rie ntovaná len na barokovú hudbu. čo nako niec i napriek snahe súboru o individuálny prístup k autorom rôznej proveniencie. d od alo konccrru ráz z na čn ej stereotypnosti. Zaradenie samostatného konccrru Big Bandu bratislavského konzervatória do pro- gramu festivalu 16. mája potvrdilo priaznivý postoj vedenia ŠKO k jazzovcj hudbe. Big Band bratislavského konzervatória s dirigentom Bohumilom ľrneč kom je n o s i teľom viacerých popredných umiestnení zo súiažncj p reh liadky v Žili ne a má vybudované dobré renomé. Jeho účast" na festivale Žilinský h u dobný máj mala pre!o svoje logické opodstatnenie. Program s(rboru bol zostavený z pô vodných skladieb jeho bývalých i s ú čas n ýc h čle n ov. ako aj z úprav d ie l S. Clarka. H. Jamesa. L. Bcrslcina a ďa l š íc h. Bo l zaujímavý a pestrý a poskytol jednotlivým hráčom možn os ť preukáza i svoje sólistické ambície. Dramaturgicky bol skfbcný d o jednoliateho celku sympatickým moderovaním dvojice člen ov vokálneho scxtcra. ktoré dodalo celému veče ru ncopakovnrcl"né ča ro. i ked' celkový d o jem z ko nec rr u po kazilo príliš hl učné ozvu če nie sály. Pokračova n ie na str. 7.

2 (2 INFORMÁCIE Americký úspech V rccitálovcj sieni Carnegie Ha ll v New Yorku 17. júna t. r. vládla zvláštna atmosféra. ktorá pamätníkom pripomenula roky. keď tu slávny hu s ľový virtuóz Fritz Kreisler ( ) privádzal svojou hrou obecenstvo clo extázy. Aj najvýznamnejší huslisti s účas n os ti. napríklad Schlo mo Mintz. alebo ltzhak Pcrlman inšpirovaní týmto umelcom. nahrali ni e ko ľk o platní venovaných jeho tvorbe. Program nazvaný.. caprice viennoisc" (názov diela). zostave ný vý lučne z kompozícií Fritza Krcislera. bol vypredaný už d va týždne pred ko ncertom. Koncert poznačili dve významné o kolnosti : prítom nosť osobného korcpetítora Fritza Kreislcra. dne~ už deväťdes iatroč n é h o klaviristu. Franza Ruppa. žijúceho v New Yorku a vzácne husle Fritza Kreislenl, ktoré ešte pred s mrťo u daroval Library of Co ngress vo Washingtone a dodnes sú pod ochranou tejto gigantickej knižnice a múzea. Jedná sa o nástroj G uarneria del Gesú z roku 1734, poiste ný na US dolárov. Táto suma sa však nevyrovm\ s kut oč n e j hodnote zvuku týchto huslf. SÚŤAŽE Fritz Krcisler vo svojom živote vlastnil a vystriedal niek o ľk o vzácnych huslf z dielní Stradivariho. Amatiho a ďalších majstrov. no jedinou láskou. ktorá ho sprevádzala počas tridsiatich rokov. boli práve spomínané G uarncrky. Organizátormi koncertu. ako aj ďal šieho na Georgtownskcj univerzite vo Washingtone holi Library of Congress. Kultúrne oddelenie Rakúskeho veľvyslan ec t va vo Washingtone a v New Yo rku. v spolupráci s rakúskym ministerstvom kultúry a hudobnou akadémiou vo Viedni. Interpretom. ktorému sa dostalo cti prevziať úlohu sólistu a tlm oč iť na ame rickom kontinente posolstvo viedenského virtuóza Fritza Kreislcra. bol v o bidvoch prípadoch slovenský huslista Tibo r Kováč. t. č. po s luc h áč viedenskej akadémie. Tibor Kováč začal š tudov ať diela Fritza Kreislcra ešte pod vedením prof. Albína Vrteľa na bratislavskom konzervatóriu a neskôr ich zdokonalil u prof. Michaela Frischcnschlagera vo Viedni. ktorý uvádzal oba americké koncerty. Na klavíri spo ľahlivo sprevádzal prof. Meinhardt Prinz. O úrovni ko ncertov s vedčia nasledujúce kritiky: The New Yo rk Times. Sunday :... hra Tibora Kováča bola technicky č ist á a výrazovo presvedč i vá... (John Roskwell). Washington Post :... Tibor Kováč mal hladký. pekne zaokrúhlený tó n, spontánnosť prejavu. s nadh ľad o m zvládol všetky technicky n á ro čné pasáže. Je ho hra pripomínala Kreislerovu... (Joseph McLcllan). Najvzácnejšou kritikou však bola gratulácia a rados ťou rozžiarc ná tvár staru čké h o klaviristu Franza Ruppa. A. V. e 44. Medaiaárodn4 hudobná séfal Pralskj jar - husfová súťaž Jozefa Suka a súťa! v odboroch lesný roh. trúbka a trombón sa usku točnf v Prahe v rámci medzinárodného hu dobného festivalu Pra!ská jar v čase od mája Súťaž je určená pre umelcov v~t kých námdností. ktorí v roku konania súťaže neprek ročia vekovú hraniéu 30 ro kov. t.j. nic ~~~~~!l~lllllr~~~~~~~ -~ ~. i nezjskiuj L.. cenu. t' -. : rokov. Katjeg61ie autorov, ktorf dovbia a kategória D pre s!wadatefov do 2S. Skladby treba zaslať.aa adresu: Sesre del Pre-mio Valentino IJucchi, Associa Musicalc Valentino Buccbi4 Via lj!qj. Peruzzi, Rim. Taliansko. Uz4- prihlások je 30. ~cptembra Bliž in~nm~l\c'it'!óú k dispozicii v 1'edakcii H:t. INitSieduiiťici ročnfk s6ťate Valentina Bucchi vv1:tí~mv v odboroch pre klarinet, Hudba str., Hudba a tradlcia pre deti. súťaže je zastúpená aj Slovenská re Začia tk om augusta ' mt: sa ro zlú č i li so za ~ l tl ž ilým učitdo rn. poprt:dnýrn predstavite [o m slove nskej hudohn ~:j pedagogik y. Ste fallllm Kantorom. ktorý zomrel vo v~:ku IJ3 rokov. Zanechal po sebe množstvo čhín kov. publikácií. hml. pedagogických štt1dií. metodických prírul:ick a učeb níc hudobnej výchovy. ktorými dlhé roky spo luťonnulo va l profil našej hudobnt:j pedagogiky na všetkých stup1í och škôl. Poče tn á je aj jeho vlastn;í p i es ň ová tvorba ako aj úpravy slo venských ľu do výc h P!csní. e Spolok slcmnských skladalefov SHU uporlada 8. septembra 1. r. v Mlrbaelaovoa... o koidoi'ii'ý koncert z diel w. A. Mozarta, M. NMU, M. Splsaka, P. Martlii Wua,l. Erlda ag. Verdiho. Ú~d AbdemleW dyehov' trlo (L Fa\ben, P. Cslba, ~ BJeft),Apela Tóthovi\ a Dulan Martln&k. je 30. ~ ~'"""' 15. 'decembra e 4. ročoik MedzlnM'odaej husl'ove,l súfde c..a Nlelsena!.a uskutočni v dňoch 1.~. júna 1991 v dánskom Odensc. Je pristupná v et k9m interpretom. bez rozdielu národnosti narodeným nie sl!.ôr ako l. júna Prihlá ky motno zaslať do 15. noveru.lxa ~l 11!' adresu: Fourth Carl Nielsen International Violin Competition, Claus Bergs. Gade 9. DK-51KKJ Odcnse C, Denmark. Podmienky. program a ostatné informácie ziskajú zóu jcmci v redakcii HZ. J Profesor A. Vrtel' do Eisenstadtu Ako sme už informovali v dlioch IJ.:.. I S. septembra t. r. u s kutoč ní sa v rakí1skom Eiscnstadte v nímci ha y dno~s k ýc h hudobných shívností ll. medzinárodnú hu s ľová súiaž Josepha J oachima. Do odbornej poroty bol pozvaný aj n;íš významný husľový pedagóg prof. Albín Vrtel'. Ďal š ími č l e nmi poroty sú významní ~vctov í umelci ako napr. Thomas Brandis z Berlína Zach;ar Bron z Moskvy. Franz Sanm hyl z Viedne. Adam Fischer z Budapešti a i. Je to významné mcdzin ťl rodn é ocenenie doterajšej práce a pedagogických výsledkov n;íšho neúnavného šp i čko vé ho pedagóga hu s ľovej hry. -mj- Takýmto titulkom bolo odmenené súťa žné Nemenej krásne spomienky máme na vyvystúpenie Dievčenské h o speváckeho zboru stúpenie žiakov školy v meste Ellesmere,, OZVENA pri MsKS a ODDaM Vranov, pod v ktorom sme boli ubytovaní v rodinách. vedením Vilmy Krauspeovej v denníku Eis- Priateľstvo medzi našimi deťm~ o a š lou v Eltedfood Star na 45. medzinárodnom hudob- lesmere sa iste bude naďa lej '. nom festivale, ktorý sa konal v dňoch júla 1991 v Llangollene v Severnom Walese. ~ N Krásna atmosféra o h vyvrcholila a festivale sa zúčastnilo 53 hudobných a tan ečn ýc h súborov a sólistov z celého sveta. e spoločný~m stret Jedný večer nášho v prekrásnom údoll mestečka Llangollen poby~ okrem našich dievča t a č len astni! aj miestny folkló rny sa spievalo a tancovalo nielen na pódiu kvet-. mi vyzdobeného javiska. ale aj v každom kú-, n~dherný.v.ečer k onč il spo l oč-.skym1 tancami 1 slovenským čard t' te festivalového centra. Napriek to mu, že~ k a nčkou. sú ťažilo od rána do večera a do noci sač.~~.".. vali festivalové koncerty, v 8-tisíco fa-. O dobrej r~pr~ze nt ác!i nášho zbor.u s ved~í disku neubúdalo počas ce~tiva l)d- aj osobné pn]atle prez1dcntom a v1ceprez1- šených priaznivcov. Každ e prijalo de ntom festivalového výboru za účast i českototo skvelé publiku o a vytváralo -slovenského kultúrneho atašé vo Veľkej Bripríjemnú a tmos v tkých účinkujú- tánii Miloša Rupeldta. OZVENA dostala pocich. P o e zinárodné publi- zvanie aj na ďa lší ročník festivalu v Llangollekum stúpenie našich d i evčat ne. Za toht oroč nú účasť ďakuje zbor sponzo: skom si vyžiadalo od Ozveny rom - mestu Vranov. Agrostavu a O kresnej ďa l šie d pesničky. Vystúpenie Ozveny školskej správe vo Vranove nľfop ľo u. v priamom prenose pre nášala i anglická televízia BBC a rozhlas. KSL Sl'ubná šanca V sobotu 8. júna sa budova žilinského konzervatória priam hemžila slávnostne vyobliekanými dievčatkami a chlapcami od 6 do 15 rokov. ktorí prišli predvie s ť svoju hru na klavíri a husliach- te ntoraz nie za body č i známky. ale ve ľk ú čoko l úd u. Na dvoch ko ncertoch podujatia SANCA PRE TALENTY sa predstavilo 30 klaviristov. Skoda. že v repertoári okrem M. Schneidera-Trnavského, R. Országha a T. Hirncra chýbali skladby slovenských komponistov. Hudobné vydavat e ľstvá by mali využiť nasledujúce žilinské.. Sance" na propagáciu hudobnín domácich autorov niele n ako po moc uči t eľom ZUS. ale aj na spopularizovanie slovenskej hudby. Klavírna komisia konštatovala vo všeobecnosti vysokú int erp re t ač nú úrove1i p~dv e denýc h skladieb. Všetci zúčastne ní preukázali cvidentnt'1mie ru tale ntu. Koncert 16 mladých huslistov sa u s kutočni l v súlc ZUS v Ž.iline tiež vo ve ľmi príjemnej atmosfére aj vďaka to mu. že nešlo o súťa ž. Aj tu bola interpre t ačná úroveň veľm i dobrá, väčš ina reprezentovaných výkonov vytvára záruku ich rozvoja a tým aj zá kl adňu budúcich žiakov žilinského konzervatória. Mimoriadnym talentom sa ukázal Dalibor K(lrv(ly z Vrútok (nar. 1985). ktorý so samozrejmou virtuozito u predviedol prvú ča s ť Vivaldiho Ko ncertu a Concertina A. Janšinova. Situácia vo výbere repertoára bola u huslistov analogická: ťaž is ko tvorili diela barokových sklada teľov, skladba slovenského autora sa ozvala len raz (S. Jurovský: Ro manca). Ako sa vyslovila ri adi t e ľka ZUS v Luč e n ci:.. Te rajší systém podujatia Sanca pre mlemy s niektorými možnými úpravami je veľk ým prínosom pre pedagógov ZUS. nak o ľk o touto formou získavajú preh ľad o mo mentálnom stupni nároč n os ti nadaných detí...". K citácii pridávamc. že ko nzervatórium si môže z mapov ať talenty a odborne ich vi es ť. KLÁRA CENKOVÁ Neobyčajní študenti Keď mi vo februá ri riaditeľ Geriatrické ho centra v Košiciach po núkol prednášať o hudbe v Akadémii III. ve ku, mala so m zvláštny pocit. Ako drama t urgička Košickej filharmónie som nikdy n e u č ila, musela som si sama vypracov;lť a na vrhnllť uče bn ý plán. Ne mala som prito m p01íatia o svojich.. študentoch". o ich vcd omo~"' iac h z dejín hudby... Geriatrické centrum v Košiciach sa nachádza v budove bývalej politickej školy. iste v minulosti dobre technicky vybavenej. Neostalo však z toho ni č. z domu so m si priniesla aspoi\ g ramofó n. Keďž~: knihy a skriptá sme nemali. pripravila som pre mojich posluchúčov malé pozmímky. z ktorých poctivo študovali. Moje prcdn<išky doplnili aj ko ncerty žiakov ZUS na Zbrojníckcj ulici. Za necelé ~ tyri mcs ia ~.:c sa pos lu c hil č i Akadémie 111. veku v Ko~ i dac h oboznámili s tvorbou A. Viva ldiho. J. S. Bacha. G. F. Hii ndla. J. Haydna. W. A. Mozarta a L. van Beethove na. Blížil sa čas skúšok. babič ky a deduškovia sa usilovne u č i li. aby ne urobili hanbu svojim dciom a vnú čatúm. Pozoruhodný je vek pos lu ch ;íčo v tejto akadé mie : d<imy sa síce nepriznali. ale všetky sú už na dôchodku. najstarší pos lucháč má XIJ rokov! Rada som chodila med zi mojich.. štude ntov". podarilo sa mi vzbud i ť v nich zúujcm o hudbu a začali c hod i ť na ko ncerty. samozrejme boli medzi nimi aj pravidelní núvštcvníci koncertov. Stútna fi lharmónia Košice sa rozhodla vy h ov ie ť prúvc týmto záuje mcom a raz me s ač ne usporiada ko ncert popoludní o h. a le bo ako ned e ľné matiné. Skúšky do padli dobre. aj k e ď sa tu a tam.. opisovalo". všetci budú mať napokon na vysvedče ní dobré známky. Podobne sa vydarila aj skúška z dejín výtvarného 'umenia. Koniec školské ho roku sme oslávili výleto m do Bardejova a Bardejovských kúpcl'ov a z ú čas tnili sa na malo m ko ncerte v chráme sv. Egídia. na ktorom vystúpil če rs t vý maturant košické ho konzervatória Marek Vräbel s die lami M. Regera. J. S. Bacha. C. Francka a vlastnými im provizáciami. Na zúvcr by so m chcela poďakovať riaditeľovi košické ho G eriatrického centra dr. Stefa novi K ovaľ ovi. že zriadil Akadémiu III. veku. kde majú m ož nos ť starší obča ni a - dôchodcovia. dop lniť si. prípadne ob n oviť svoje vedo mosti z hudobného i výtvarného umenia. Tešia sa na tieto štvrtkové stre tnutia. kde sa stretnú so známy mi. doplliujú si svoje vedomosti a cítia sa dôležití. pretože sú ešte posluc h úč mi.. Akadémie". Som rada. že so~o~lmo h la rozdať svoje vedo mosti iným. že sa mi po darilo z ís k a ť nových priaznivcov hudby a posluc h á čo v našich koncertov. Som pevne prcsvc d čc n ;í, že.. moji študenti" na týchto koncertoch budú mať pekné ume lecké zážitky. kto ré urč ite skníšlia ich jesenné ro ky života. ANGELA JANUŠKOVÁ HUDOBNÝ ŽIVOT... dvojlýždenník. Vych,dza vo Vydavaleľslve OBZOR, n. p., ul. ť:s. arm,dy 35, Bralislava. Sérredaldor: PaedDr. Mariu Jur fk. Redakcia: Lýdia Doh a al ov,, Martina Han ze l ov á, lec:hnjc. U rtdaklorkll: Eva zem ' n k o v IL Adresa redakcie: Gorkého 13/VI, Bralislava, lei TIKla: Nllrlanske llal!iame, l. p., 949 Ol Nllra. Rozlii'IUe PMiov' novinov' služba, objedn,vky prijíma ludd' polia a dorul!ovaleľ. Objedn,vky do zahranil!ia vyba~e PNS- Úslrtdn' expedícia a dovoz llal!e, Martanovlrova 25, Bralislava. Polrol!né predplalné 42,- Kb. Neobjednané rukopisy sa nevra~ú. lndexné C!íslo: 492 IS Re11. l!fslo: 6110 "':!

3 OSOBNOSTI Glen Wilson Snímka C. Koláf Konce rtný umelec a pedagóg Glen Wilson pochádza z USA, kde sa narodil v roku 1952,. v malom meste blízko St. Louis v štáte Illinois. Hru na klavíri a čembale študoval v New Yorku na Julliard School. Vo svojich 19. rokoch sa stal žiakom slávneho čembalistu G. Leonhardta ( ), potom bol ako čembalista členom Holandského komorného orl chestra, ktorého umelecký vedúci bol huslista S. Goldberg. V rokoch pôsobil G. Wilson ako pedagóg v holandskom Utrechte, v roku 1988 sa presťahoval do nemeckého Wiirzburgu, kde dosiaľ pôsob! na akadémii. V roku 1980 sa stal laureátom medzinárodnej čembalovej súťaže v Brugge a ako jediný interpret v histórii tejto akcie získal najvyššie ocenenie v troch špecializáciách naraz: za hru continua, za sólovú hru na čembale a napokon i cenu publika. V roku 1989 sa stal Wilson členom poroty tejto medzinárodnej súťaže (predsedom bol jeho bývalý profesor G. Leonhardt). Čo predchádzalo vktkým týmto úspechom? -V roku 1980 som sa stretol s prekrásnymi kopiami hammerklavierov, čo ma tiež priviedlo k myšlienke, že sa tejto špecializácii budem venovať. Bolo to práve v čas e, k eď sa hammerklavier dostal do módy a kopie boli natoľko kvalitné, že malo zmysel venovať sa hre na nich. Hammerklavier, teda kladivkový klavír je nástroj, ktorý má celý korpus a konštrukciu drevenú, až asi po roku 1820 bol doplnený kovovými výstužami korpusu a mechanikou viedenskou, resp. ranou anglickou, kde drevené kladivká sú potiahnuté jednou. alebo viacerými vrstvami kože. Len veľmi raný klavír. okolo roku 1760 mal kladivká či sto drevené a ich zvuk sa podobal viac čembalu ako klavíru. V súčasno s ti stavba kopií týchto nástrojov prežíva rovnakú renesanciu ako stavba čembá l. Medzi stavite ľov, ktorí sa venujú ich stavbe, patrí aj mladý nástrojár z Amsterdamu Paul Mc Noulty, ktorého kopiu vlastním. Hra na hammerklavieri je náročnejšia ako hra na klavíri, azda preto je na svete len niekoľko interpretov, ktorí sa naň špecializujú. Okrem hry na hammerk1avleri pôsobíte aj ako čemballsta v holandskom súbore QUADRO HOTTERRE. Tento slávny súbor pracuje už vyše dvadsať rokov. Mojím predchodcom na čembale bol do roku 1985 Bob van Asperen. Teraz so mnou hrajú dvaja flautisti - Walter van Ha u we a Kees Boeke a če lista Wouter Môller. V súčasnos ti nahrávame pre štyri firmy- dve nemecké, holandskú a anglickú, väčš inou komornú hudbu, ale aj sólové skladby. Nielen s týmto súborom, ale aj s inými orchestrami napr. s Komorným orchestrom 18. storočia a Fransom Briiggenom som hral vo viacerých krajinách. V Česko-Slovensku som koncertoval po prvýkrát až v roku 1990, súc nadšený vašimi politickými zmenami a prišiel som aj preto, aby som zistil, čím by som vám mohol pomôcť. čo pripravujete v najbllžkj budúcnosti_? Predovšetkým sa pripravujem na predvedenie Monteverdiho opery ll ritorno di Ulisse in patria s holandskou operou v Amsterdame, ktorú budem dirigovať od čembala. Ďalej sa chcem venovať štúdiu svojich obľúbených autorov, ktorými sú pre čemba l ovú literatúru najmä Bach a pre hammerklavier Haydn a Beethoven. Chcem sa s mojou ženou. flautistkou, ktorá učí na hudobnej škole a so štyrmi de ťmi pres ťahovať do Amsterdamu, pretože mám holandské občianstvo. V každom prípade by som rád prišiel do ČSFR, aby som s vašimi odborníkmi mohol spolupracovať v oblasti historickej interpretácie. Pripravila: OĽGA SV Á TKOV Á.Hlavný zbormajstefl SFZ -... ~ Snímka SF-čSTK Slovenský filharmonický zbor v priebehu posledných vyše desiatich rokov prežil vo svojom umeleckom vedení nežiadúco veľa zmien. Vystriedalo sa v ň om sedem dirigentov-zbormajstrov, a každý z nich zanechal svoju stopu v spôso be umeleckej prípravy, dramaturgii, podmienenej vlastnou umelec kou úrovňou, talentovou dispozíciou i odbornou prípravou. N eč udo, že pri takejto rozmanitosti a pluralitnom spôsobe umeleckej práce sa niekedy rozkývala umelecká stabilita koncertného prejavu a pošramotilo dobré meno SFZ. ~ Uspešný zájazd Speváckeho zboru Lúčnica Slovenská hudba v Tchaj-wane Umelecký súbor Lú čnica je už vyše š t yridsať ro kov vynikajúcim a úspešným reprezentantom Slovenska a slovenskej kultúry. V súč asnos ti by mohol byť i príkladom neúnosnosti ba škodlivosti mantine lového, č i e rn o bie le ho hodnotenia prednovembrového d e dičstva. Aj za uplynulých š_t y ridsa ť rokov. okrem prevládajúcich negatív, vznikli a existovali viaceré pozit ívne javy - ve ď napríklad konštituovanie Slovenskej filharmónie č i iných kultúrnych inštitúcií iste dnes nikto nebude za tra cova ť. T o. že v cľ korysá podpora kultúry mala väčšin ou ideologicko-propagundistický podtón. je už iná otázka. Lúč ni c a od svojho vzniku združovala a dúfajme, že i nacfalej bude združovať mladých ľudí, väčš inou vysokoškolúkov so vz ťa hom k ľudové mu umeniu. tancu a spevu. Jej miešaný spev;ícky zbor. patrí k š pič k ovým pr ed s t aviteľom slovenskej zborovej kultúry. čo dokazuje i úctyhodný poče t rôznych ocenení z domácich a za h ra ničných súťaž í. festivalov. č i iných koncertných príležitostí. Jedným z jeho ostatných úspešných úč ink ovaní na medzinárodnom fóre bolo koncertné turné po Tchaj-wanc a Kóre i.. O z;ížitky z tohto exotického zájazdu sa s nami podelil umelecký vedúci a zbormajster telesa Peter Hradil. Čo predchádzalo vášmu účinkovaniu v tak vzdialenej krajine? - Do Tchaj -wanu sme sa closhili vlastným prič inením. Tamoj šej agentúre sme zaslali video-nahrávku nášho jubilejného koncertu a na jej základe nám sprostredkovali účink o vanie na medzinárodnom hudobnom festivale v Tchai-pej. Aký charakter má tento festival? Tchaipejský festiva l má viaceré odlišnosti v porovnaní s podobnými našimi i európskymi podujatiami. Predovšetkým je rozvrhnutý na celú sezónu a je žánrovo monotematický. Každý rok je ve novaný inému hudobnému žánru, č i komornému zoskupeniu; vlani to napríklad boli folklórne súbory. tento rok patril zborovým te lesám. Podľa vyjadrenia organizátorov sa na festivale vystriedalo 18 popredných zborových te lies z rôznych kútov sveta. Bol tam napríklad Moskovský komorný zbor s Mininom, Svédsky rozhlasový zbor, pozn a ňský zbor. Vybrané telesá pozývajú organizátori postupne, poča s celej sezóny, pri-. čom každý súbor absolvuje okrem koncertov v Tchai-pcj i niekoľk o ďalš ích vystúpení v rôznych mestách T chaj-wanu. Takže o ostatných zú častn e n ý ch zboroch vieme len z pro pagač n ých materi_ä lov. Zborový spev nepatrí vät~inou k výnosným a masy prit'ahujúcim druhom umenia. Ako sa etablova l v tejto ďalekovýchodnej krajine, existuje tam vôbec nejaká tradícia zborového spievania? - Na nickiorých našich koncertoch cez prestávku úč inkova li domáce zborové te lesá. Mali slušnú ú rove ň a repertoár európsky - podobný ako vii čš ina telies v našej kultúrnej o blasti. Celkove je tam kultúra oricntovanä viac na zäpad. č ín s k y vplyv je ove ľa menej výrazný. Veľmi tam prenikä americká kultúra. najmä populárna hudba je prcsýtcnä americkým! šlágrami. Podľa reakcií na naše vystúpenie j e o zborový spev v eľmi slušný záujem. Boli sme príje mne prekvapení dobrou návš tev n os ťou i ohlasom na jednotlivé č ís la. Bežne sme pridávuli ni e koľk o skladieb. Kde všade ste koncertovali? - Na Tclwj-wanc sme mali spolu 6 kom.:crtov. z toho 2 v hlavnom meste Tchai-Pej. Všade boli veľmi kvalitné a pekné sály. pre nás možno až príliš ve ľké. s kapacitou dvoch až troch tisíc návštevníkov a s vynikajúcou akustikou. Striedali sme dva typy programov: jeden. zostavený sča s ti z klasickej zborovej literatúry od renesancie až po sú ča sn osť a doplnený slovenskými ľudový mi pie s ň a mi ( pá č i li sa aj naše ľudové kroje). ďa lš í program bol odfahčc n ej š í a zameraný na rôzne žánre 20. s toroč i a. Spievali ste aj slovenskú tvorbu? S akým ohlasom? - Samozrejme. Ro bil som si dokonca malú štatistiku: z celkového počtu 4 1 skladieb bolo 2 1 zborov od slovenských autorov. Najfrekventovanejšie boli Hrušovské ho zbory. okrem neho sme interpretovali skladby Zeljenku. Su choň a, Cikkera, Schneidera-T rnavského. Zemanovského. Domanského. Burlasaspolu dvanástich slovenských s k la date ľov. Všetky s ve ľmi dobrým ohlasom. Okrem Tchaj-wanu ste boli aj v Kórejskej republike... - Mu li sme tum dva koncert y. v So ule a Pusane. Na rozdiel od Tchaj-wanu, nebol to kom e rč n ý z;íjazd. ale sprostredko valo ho kó rejské veľv ysla nec t vo v Prahe a boli sme hos ťami kórejské ho ministe rstva kultúry. Aká je kultúrna úroveň v tejto krajine, pre nás donedávna neprístupnej? - Kórea je v kultúrnosti. v č ist o te. v kultúre správania podo bná Japonsku. ktorého vplyv cí tiť.na každom kroku. a v porovnaní s T chajwanom je celkovej na vyššej úrovni. Napriek tomu. že koncerty sme vybavovali na posledn~ c h v íľu a naši hostitelia nemali čas z ís kať o nás bližšie informácie. s výsledkom boli ve ľ mi spokojní a podobne ako aj s Tchaj-wanom nebude to zrejme naša posledná spolupráca. Myslím. že sme svoju úlohu vysla ncov našej krajiny - boli sme prvým umeleckým súborom zo Slovenska - úspešne splnili. Pripravila: MARTINA HANZELOV A Vstup nového. v poradí ôsmeho hlavného zbormajstra na pôdu Slovenskej filharmónie. znamená otvorenie ďalše j etapy umeleckého vývoja zboru. Nový zbormajster sa snaží nadviaza ť na prácu jeho predchodcov. je však prirodzené, že od začiatku chce do nej vnies ť nové impulzy. Je to prirodzená snaha všetkých dirigentov, poznač iť interpretáciu hudobného diela rukopisom vlastných tvorivých predstáv. Jan Rozehnal ( 1957) vstúpil do života zboru v čase jeho vefkej koncertnej a zájazdovej konjunktúry. Sám sa už zú ča stni l na niek o ľk ých zahra nič ných cestách. kde sa pod umelecké výkony te lesa podpísal vlastnou prípravou i flexibilnou spoluprácou so zahrani čnými umeleckými partnermi. Jan Rozehnal študoval na J AMU v Brne, kde prišiel po absolutóriu Konzervatória v Kroméfíži ako absolve nt v hre na flautu a bicie nástroje. Vysokoškolské štúdium v odbore dirigovania uk o n č i l v ro ku 19R2. Jeho príchod do SFZ v roku 1990 predchádzala dirige ntská aktivita v Pražskom filharmonickom zbore ako zbormajstra a v Juhočes kom divadle v če s k ýc h Budčj o vi c i a c h ako o r chestrálneho dirigenta. V roku 1986 sa stal hlavným zbormajstro m Brne nského filha r monického zboru. Vyše d esa ť rokov vedie Brnenský zbor Hudobnej mládeže. ktorý za je ho spolupráce získal ume lecký kredit v mnohých zemiach Európy. Dva roky spolupracoval so S pcvťt ckym združe ním Moravských u č it e ľov. s ktorým predviedol vše tky ve ľké zbory Leoša Janáčka. Svoj zodpovedný vz ťah k zborovému ume niu si sformoval vo viacerých zboroch. s ktorými sa zúčastň ovu l na domácich i zah ra ni č n ýc h festivaloch. ktlc získal viacero prvých cien. Blízky mu je aj spôsob práce pri nahrávaní zborových a vokálno-inštrume nt áln ych skladieb pre rozhlas a gramofónové platne. Pre pcssarský operný festival naštudoval Rossiniho Straku zlodejku. Mladý di rigent si uvedomuje. že v o b la ~ ti koncertného umenia nie t úspechu hez w cdo milej umeleckej prípravy: č ím je ona dôslednejšia. tým istejší je výsledný prejav. Filharmonický zbor si svojo u profesionalitou vydobyl e uró pske uznanie i popularitu. Potvrdzuje to aj sé ria konce rtov do všetkých krajín E uró py. ktorú otvorilo ú činko vani e telesa v roku 1975 v Strasburgu (zbormajste r J. M. Dobrodinský). Tento úspešný rnedzin:írodný post si však súbor v silnej konkure ncii môže udrž ať.l c n profesionálnou kvalitou. Jan Rozehnal sa teda môže op ri e ť o kvality SFZ. ktorý si ho v konkurznom p o kra čova ní zvo lil za svojho zbormajstra. A te n zase v jeho tale nte. inteligencii a charakte re vidí záru ku svojich ďalš ích úspechov. JOZEF DANISOVSKÝ

4 Huslista Július Horváth Snfmka archív IIŽ O tom. ž~: máme na Slovensku veľa perspektívnych koncert ných typov sa presviedčame na každom kroku - na výsledkoch súťaž í (celoštátnych a medzinárodných). na prehliadkach rôznych typov a samozrejme, aj na ko ncertných pódiách vyšších typov nášho hudobného školstva. Stalo sa to pravidlom. že špičky jednotilvých odborov našich konzervatórií k o n č i a svo je štúdiá formou ce lovečerné ho absolventského recitálu. Július Horváth je absolvent husľove j triedy pro f. Albína Vrtera. V prvej polovici svojho vystúpenia (2S. apríla v Ko n ce rt nej sie ni školy na Tolstého ulici) interpretoval Sonátu C dur pre husle a klavír W. A. Mozarta a Sonátu č. 2 D dur (známu aj vo verzii pre flautu) Sergeja Prokofieva. Horváth je muzikant s ve ľkou dávkou tvorivého e lánu, ktorý ho predurčuje ku kreáciám virtuózno-romantického repertoáru. Svet poézie a meditácie nie je predbežne jeho do méno u. Svoj po hľad na dielo zameriava na celkový ú čin o k. na formova nic širších líni í. Táto črta býva výhodná dovtedy, po ki a ľ ju do statočne vyvažuje práca na detailoch. U Horvátha sme túto nevyhnutnú p repojenos ť vždy nenachádzali na dos t a točnej úrovni. najmarkantnejšie to bolo v úvodnom Mozartovi. Stojí tiež za úvahu. č i je Mozart ako úvodná skladba práve n ajšťast n ejším dramaturgickým riešením. Patrí totiž ku skúšobným kamc ňom i zrelých umelcov! Postrádali sme v ňom potre bnú vzdušnos ť. gracióznu vyc ize l ovanosť. ale aj výraznejšiu technickú vy- Vyt ". l ZIVU hu b Nedávno (23. S.) sa v Moyzesovej sieni v Bratislave u s kutočnil autorský ko ncert z tvorby pre deti a mládež Juraja Hatríka. Úč inkujú žiaci bratislavských základných umeleckých škôl na Hálkovej ul., Fra ntiškánskom námestí. Vasilevského ul. a pos luch áč i ko nzervatória pripravili ko ncert ako svojráznu formu gratulácie pri príležitosti životného jub ilea s kl adat e ľa. V sprievodnom slove Nina Kramárová oboznámila posluch áčov nielen s jednotlivými skladbami, ale urobila s jubilantom rozhovor. Medzi skladbami odznel cyklus Krajinou š ťastnéh o princa, Zátišie s hu s ľami, Trikrát tri je niekedy d evä ť i Posledný d e ň prázdnin. Ž iakov pripravili ich pedagógovia z jednotlivých ZUŠ (K. Hatrfková, M. Fecková, V. H ájeková, L. Velecová. O. Podstavková a M. Br uch áčková). KONCERTY brúsenos ť, vrátane intonačnej pohotovosti. Isté rezervy v oblasti výrazu sme našli aj v Prokofievovi, najmä v atmosfére po malších čas tí. Spolupráca klavfrnej partnerky (prof. Eva Mazanovská), ta ká dôležitá pre celkové vyznenie interpretácie, mala viacero č ŕt profesio nalizmu -presnos ť. spoľa hli vos ť. citlivosť. zmysel pre vyváženos ť (i keď nie vždy dostatočný), ale žiaľ. aj málo osobnostnej vyhranenosti. Mazanovská, akoby chcela nechať vynik núť individualite huslistu -pritom sama ostala v úzadí. Druhá polovica večera patrila virtuóznym skladbám, kde psychicko-fyziologické danosti absolventa mohli už výraznejšie vys t úpiť do popredia. Doterajšie zábrany padli a mladistvá emocionalita umocňovala obsah skladieb. Zdravý tempera ment obidvoch muzicfrujúcich, technická istota a istá vnútorná uvoľne n osť charakterizovali podanie Brahmsovho Scherza. č i Ravelovej známej koncertnej rapsódie Tzigane. Slovenskú hu s ľovú literatúru zastupoval o pus V. Bo kesa La folia. Celkové vyzne nie recitálu vystupňovali dve č ís l a z pera španielskych autorov Zapateado P. de Sarasateho a Španielsky tanec M. de Fallu v Kreislerovej úprave. xxx Diana Vizváryová (z klavírnej triedy prof. K. Dibákovcj) patrí k hviezdam bratislavského ko nzervatória. Na s ú ťaž i ach vybojovala pre školu rad trofejí, reprezentovala ústav na viacerých i mimobratislavských podujatiach. Vizváryovej meno má už svoj zvuk. priťa huj e o becenstvo, a tak koncertná sie ti školy bola preplnená do prasknutia. Vizváryová pochádza z hudob níckej rodiny, okrem priaznivého rodinného zázemia má impo nujúcu výdrž a húževna tos ť pri príprave, veľkú zásobu tvorivej fantázie, mimoriadne technické dispozície a zmysel pre prcsnt't kresbu detailov a d ynamických nuansí. Na svojom absolventskom recitáli (20. mája) uviedla program, ktorý by svojou dramaturgiou obstál i na diplo mo vo m recitáli vysokej školy, súčasne podala výkon, za ktorý by sa nemusel h an biť ani lepší posl u ch áč VŠMU. Má sc h o pnos ť vytvárať atmosféru, pren i k n úť do podstaty interpretovaného o pusu. zaujať a udržiavať poslucháča vo vnímavom napätí. Úvodné Sonáty d mol a e mol Domenica Scarlattiho boli pri ez rač n é. kultivované. v tempe disciplinovane pulzujúce a aj v dynamickom t ieňovaní prinajmenej imponujúce. Mladej klaviristke sú blízke aj perlivé. hravé a noblesné polohy. A ko každý ve ľk ý tale nt s bohatou zásobou fantázie i tvorivé ho temperamentu v Scarlattim ešte sem-tam prebleskla te ndencia uplatniť ho. Veď aj ove ľa skúsenejší a zrelší klaviristi n asto ľuj t't pri inte rpretovaní skladieb tohto autora neraz i vä čš i e o tázniky. Vizváryová pripravila k výroč iu Mozarta Fantáziu c mol KV 47S i Sonátu c mol KV 4S7, i keď svoj ím naturclom by azda viac inklinovala k výbušnejšiemu Bcethovcnovi, č i ze mité mu Haydnovi. Ale aj túto úlohu zvládla Vizváryová na viac ako prija te ľnej úrovni i keď jej Mozart bol skôr výbušnejšf. plno krvnejší ako elegantný. Vizváryová však našla aj v ňom dosta točn é množstvo výrazových polô h, kde mohla u p l a tn i ť svoj bo hatý arzenál farieb i zmyse l pre poe ticko s ť a dramatizmus. I Adagio dávalo tu ši ť neskoršie. ešte meditatívnejšie chápanie. Celú druhú polovicu programu ve novala Vizváryová C hopi novi (Impromptu Ges dur op. Sl a So náta b mol op. JS). ktorou sa dokázala azda najviac stotož n iť so štýlo m autora. Zasnená vrúcnos ť. s pevno s ť, vzrušený temperament, d ramatizmus, bra vúrna technika (obdivuhodná vzh ľadom na štádium jej rozvoja), schopnos ť gradácií i p resvedčivosť koncepcie patrili k najväčším zbraniam mladej. tale ntovanej umelkyne. Treba obdivovať fyzickú výdrž a aj napriek malým zakolfsaniam, istotu pamäti a sc h o pnos ť odo l ávať psychickému tlaku pri tak n á roč n om repertoári. čo na z n ačuj e predpo klady pre úspešnú sólistickú karié ru. Treba vy s loviť uznanie krehkej poézii. s akou do kázala op uncova ť línie Impromptu i zosyntet i zov a ť bravúru. d rama tic k os ť. spevnos ť i vzruch širokých plôch Sonáty b mol. Bol to výko n. ktorý beznadsádzky patril k to mu najlepšiemu, čo bratislavský ústav tohto roku pre náš hudobný život vyprodukoval. VLADIMÍR Č ÍŽIK ko m tým, že sa s deťmi hrá. Detskej fantázii. detským rukám, rodiacemu sa intelektu, umožnil hru a tým deti uvoľnil a zapojil ich priamo do činnos ti. Tak motivoval záujem, pohodu a vznikla radosť a tvo ri vosť. S kl ada te ľ zdôraznil. že kým prešiel k hudobnému divadlu, overil si, že detská hravos ť, s ktorou dieťa prichádza na svet, je plodonosná a je neustálym zdrojom e nergie. Na o tázku, č i sa dá porov nať ná roč n os ť tvorby pre deti a pre dospelých, pre profesionálov, J. Hatrík odpovedal:.. Komponovanie je vžd y ťaž ké. Dôležitý je však prah zrozumi- teľ nosti. ktorý keď skladateľ prekročí v oblasti myslenia. môže síce vy tvori ť dobrú hudbu. ale di eťa sa z nej odpojí, nie je prct,ho zrozum i t eľn á. Mojím vzo ro m sú skladatelia. ktorí dokážu písa ť pre deti takú istú hudbu. akú pí sali inak. Bartókov Mikrokozmos je pre tmia n epre ko nat e ľn é geniálne dielo. pretože Bar tó k ostal Bartókom aj v skladbách pre deti a zachoval v nich po stupnos ť od malého hudobníka až po vyspelého. U nás sa to podarilo E. Sucho tiovi v podobnom projekte. Aby to bola jednota. aby bol s k l a da t eľ jednou osobn os ťo u. č i hovorí d e ťom alebo dospelým. nato treba asi doz r i e ť". Mozartovské beneficium Na be ne fič né podujatia rôzne ho d ruhu sme si v poslednom čase už akosi zvyklí. Na hudobnom poli niektoré z nich nadobúdajú dimenzie transkontinentálneho komunika čn é h o média tvoriaceho mosty medzí l iniciatívami hudobníkov v každom kúte zemegule. Takéto.. stars show sú pastvou pre ucho a pre oč i a výťažok zo zisku isto nájde adekvátny odraz na konte adresáta. O kre m toho v~a k existujú be ne fi čné akcie iné ho druhu; tie zasa pod plášti kom spo l oče n sko-polit ickej požiadavky uvádzajú na koncertné pódíä umelcov. ktorí síce nepatria do kategórie spomínaných stars. predsa však t(tžia posk y t n ú ť posl u c h:íčoví a divákovi čos i zo svojích možností. Všetcie vieme. že prflcžitostí pre de m on~ t ro vanie v podstate skrytého tvorivého potenciá lu je málo a že.. vďaka zá sahom do e konomiky kultúrnych inštitúcií ich v budúcnosti asi viac nebude. Preto ma potesílo, k ceľ 9. mája nastúpil pred naplnenú Moyzesovu sieti SF Nový komorný orchester >O svojimi troma hosťami - anglíc kou huslistko u Priyou Mitche l a ašpirantkami lludobnej fak ulty VSMU v Bratislave. klaviristkamí Má riou Strapcovou a Vierou Doubkovou. Zú ča s t n en í úč i nk u j úci muzikanti pripravili pod ume leckým vedením Jozefa Kopci manna rýdzo mozartov> ký program. Pomoc Kurdom teda našla vhodné prepojenie s akcio u z:t ~vii t e n o u pamiatke W. A. Mozarta. Koncert prebiehal v zvimtnej atmosfére priazne a horlivého nasadenia. Zostavu Nového komorného o rchestra tvo ria pos lu ch áči HF VSMU a ich májová produkcia bola vlastne prvým ozaj~ t n ým zúročen ím aktivíty vyvíjanej z ati aľ iba za chladnými múrmi budovy ~ kol y. Hudobná fa kulta tak troška vyšla z ano nymity a jej predstavitelia vstúpili do koncertného dia nia sympmickým spôsobom. Rozhodne najsilnewm a najprepr a,ovanej ~ ím čí s lom večera bo lo predvedenie Koncertu pre 2 kla víry a orcheste r Es dur. Hlavnými akté rkami ne ľah ké ho muzikantského.. boja" l~l í šanpantné, no za nástrojmi maximálne koncentrované a ambiciózne ašpirantky lludobnej fa kulty VSMU. Mozartov skvostný Dvoj koncert stojí kdesi na križovatke dvoch významných tvorivých období autora (KV 365). Struktur:ílnej a výrazovej polydímenzionälnosti podriadil i sólistky celú svoju koncepciu. Pritom zdôrazňu je m. že išlo na-, ozaj o jednu zosúladenú koncepciu. nic o nehomogenizovaný exhihihícíomstícký prístup. Každá zo sóli>tiek vniesla do Mozarta to.. svoje"" Mária Strapcová skô r v láčnosť, graciozo a kontinuitný iah, Viera Doubkov:l zasa p rie ra z nos ť. nekompromisné a fu n kčn é vynášanie basového registra a rytmickú pregnan t n os ť. V de finitívnom znenf dosiahli klaviristky vyrovnaný zvukový efekt pohybujúci sa neustále v štýlovej viacznač nos t i - za v~etky detaily sta čí spo me núť záve rečné Ro ndo. ktoré pod rukami obodt dosiahlo takme r tempovo-výrazové polohy búrlivej tarantely (chtiac-nechtiac vyvolalo toto rondo vo mne paralely z fi n:llny mi ča sťami dvoch.. tarantc lových ~ymfó n í í KV 319 a KV 331l). Okrem toho, že sólí>tky našli v partoch množstvo nádhe rných detailov a že holi vynikajúco zohrané v nepríjemne koncipovaných úsekoch nadviizovania alebo synchrónu. dokázali ud rža ť aj hudobný prúd v orchestri presným rytmickým č le ne n í m detailov a fráz. Stali sa tak doslova dírigujúci mi sólistkami a č le novi a orchestra citl ivo reagovali nielen na pokyny J. Kope lmanna. ale aj na striktné gesto M. Strapcovej alebo V. Doubkovej. Ich výkon potešil a vda pris ľúbi l (tento prísľub by nemal ostať ne pov~imnut ý). V tieni klavírneho dua ostala anglická huslistka P. Mitchel v Koncerte O dur pre husle a orcheste r. Jej hre síce nechýbala intonačn:í istota. mlaclií h u dob n íčka uk:ízala mnoho w svojich technických díspozfctf. Predsa v~ak chýbal nadh l'ad a miazga. chýbal dri ve. Celý koncert znel bojazlivo a u tlmene, navyše bol za ťa že ný n ekoneč nými kadenciami. ktoré pôsobili roz tr ieš t e n os ť percepénej nstro~t í pri vnfmanf celku. Hoci výko n P. Mitchel hol profesio nálne a kce ptova te ľn ý a dobrý. v porovnaní so ž i votaschopnos ťo u in terpretácie Dvoj ko ncertu musel os tať v úzad f. Nuž a vo výpotte výkonov nesmie c h ýba ť zmienka o orchestrá lnych č í s l ac h - o Divertimente O d ur a o dvoch častiach Hudobného žartu. Cle novía NKO hrali s chu ťou a na mnohých miestach vytryskla na povrch zručnosť nejedného z nich (Marián Ga~par. Jarolím Ru ž ička). K dokonalcjscj súhre a k optimálnejsíemu tuttí sa isto o rchester po inte nzívnej práci.. dohrá - ak. pravda. úsilie zapoj iť sa do hudobného kvasu okolo nás vydrž[, neustrn íe a neochabne odchodom z HF VSMU. Treba d ržať palce a podpo ri ť každú iniciatívu. IGOR JAVORSKÝ Zaujímavé boli aj ďa lšie Hatríkovc odpovede. Na o tázku, čo si najviac z tejto oblasti svojej tvorby cení, hovo ril:.. To. čo si deti vybra li a čo naj radšej hrajú. Tam, kde som bol ko nštruktivistický. nepri rodzený a zabudol som, že č l ove k musí pred deťmi pok ľa knú ť, sa to nevydarilo. Po kľa knú!' ta k, ako povedal Hrubín v jednej zo svojich básní, k eď d i e ťa prirovnal k s t udn ič k e. ku ktorej treba po k ľa knú ť. ak sa chce z nej n ap i ť. Dospievajúce de ti rad y hrajú skladby nasia knuté romantizmom. ale malé deti za hrajú všetko. Majú tak o brovský vkusový diapazón, že sa im páč i všetko. kde si možno za h ra ť. " K téme vlastného posolstva povedal:.. Kaž dý č l ovek chce na svete za n echať stopu. Je to sebaobranný mechanizmus života. Bol by som rád. keby tu po mne ostalo n iečo živé. čo by žilo. lebo jediným kritériom na hudbu je. či je hudba živá. Je to myšlie nka Romana Bergera. môjho kolegu a p r i ateľa. ktorý raz odpovedal. že hudba sa nedelí na ľah k ú. ťaž kú. populárnu. č i nepopulárnu. ale iba na hudbu živú. menej živú alebo neživú. A k je mojou ambício u n i ečo za n ech a ť. tak za nechať nic umelého slávika na kľúčik. ale aby živý slávik lieta l po svete a ma l aspo ti zrnko práš ku zo tmi a vo svojom hrdle." ' DANA JAKUBCOVÁ Na celo m Slovensku sú známe Hatríkove výchovné programy M edveďku, daj labku, Tváre hudby, Červe n é ja bfč ko, v ktorých si žiaci formou pútavých činnos tí a hry osvojujú hudobné princípy. Sk l adateľ v nich odstránil barié ru medzi ú či n kuj úcimi a detským publi- Autor so svojimi mladými Interpretmi. Snímka D. Jakubcová

5 Dvakrát s Konštantínom Sedlákom CoUegium Musicum de Luxembourg: GUbert Bulot, nauta; Norbert MaUera, hoboj; Kon ~tantfn Sedlák, husle; Giorgio Longari, vio Alex Mullenbach, čembalo. lončelo ; A. Vivaldi: Concerto a mol; H. Purcell: Pava na a chaconna; G. Ph. Telemann: Kvarteto Gdur;J. deboismortler: Sonátaemol; G. Ph. Telemann: Concerto a mol. Luxemburg Sound S. A. TST Werke slawischer Musik fiir Viollne und Klavler. L. Janáček: Sonáta pre husle a klavír; l. Stravinskij: Chanson russe; A. Skriabln: Nocturno fis mol, op. 5/1; E. Suchoň: Sonatfna pre husle a kla vír, op. ll; S. Prokofiev: Päf melódii op. 35 bis. Komtantfn Sedlák, husle, Marie Theres Engllsch-lnsebort, klavír. Dabringhaus und Grimm, Detmold. MD + G F Nové spoločenské podmienky otvorili dvere do CSFR tej skupine interpretov, ktorá tu získala hudobné vzdelanie. Tým, že pôsobili,.ilegálne" v zahra ničí, dostali sa medzi ignorovaných, nespomínaných, zabudnutých "emigrantov". Po novembri 1989 sme sa stretli o i. už s umením P. Kováča, M. Jelínka, V. Brunnera-juniora, J. Bulvu; do starej vlasti zavíta jú zrejme aj ďalš L Súčasný zdravotný stav nedovofuje vystúpiť na domácom pódiu huslistovi Konštantínovi Sedlákovi, ktorý žije t. č. v Duisburgu. Narodil sa v Bratislave, tu i vyštudoval na Konzervatóriu (prof. A. Vrter). na VSMU (prof. T. Gašparek), postgraduálne aj na Moskovskom konzervatóriu (prof. G. Barinová) a v Luzerne (W. Schneiderhan). Po štarte v Symfonickom orchestri Cs. rozhlasu v Bratislave pôsobil Sedlák v rôznych telesách (v nemeckých - v Heidelbergu, Braunschweigu, Mní,hove) i v rozhlase Luxemburg. Popritom sa venoval sólistickej činnosti i komornému muzicírovaniu. So Stuttgartským komorným orchestrom absolvoval turné po Kanade a USA. Naposledy pôsobil ako koncertný majster Duisburgských symfonikov. Keďže nie je možné stretnúť sa s ním na domácom koncertnom pódiu, pokúsme sa oboznámiť našu verej nosť aspoň s jeho inte rpret ačným umením prostredníctvom hodnotenia dvoch nahrávok, ktoré dokumentujú obidve oblasti jeho koncertného účinkovania. Prvú gramop latňu pripravil ansámbel, ktorý vznikol v sedemdesiatych rokoch z iniciatívy K. Sedláka na pôde orchestra Luxemburgského rozhlasu. Obsadenie - ako vyplýva z mien č le n ov telesa - bolo medzinárodné (dvaja Luxemburčania, Talian, Francúz a Slovák). Súbor si vytýčil o. i. cier sprístup ňovať klenoty barokovej hudby vhodné pre toto obsadenie. Podarilo sa mu získať uznanie, absolvova ť viacero umeleckých turné. Recenzovaný titul je výberom z jeho koncertného repertoáru. Technické parametre nahrávky sú viac než uspokojujúce. Výkony hráčov nesú črty profesionality. Pre náš vkus vyznieva nahrávka priakademicky, s rezervami pri tvorbe nuansí a plasticky spevnom modelovaní fráz. Ani základný princíp budovania plôch barokovej hudby na terasovitej dynamike nie je dostatočne sluchovo odlfšiterný. Dramaturgia prezráda vkus zostavovatera (na obale nie je uvedený); sústredil sa tu rad reprezentatívnych opusov. Sedlák vyštudoval husle v Bratislave a v Moskve, čím si v germánskom prostredí zrejme vyslúžil post odborníka na adekvátne stvárnenie citového sveta slovanskej muzikalily. Hudba tejto proveniencie má v SRN do istej miery exotický nádych, jej charakter nedokáže vystihnúť každý interpret s rovnakou intenzitou. A práve tento titul výrazne odharuje výšku majstrovstva i črty Sedlákovho interpretačného prejavu. Ako tvorivý typ dospel do štádia, v ktorom sa dokáže vyhnllť rapsodickej bezprostrednosti i akademickej striedmosti a tak dokázal náj sť pravú mieru dávkovania citu i rozvahy. Zásluhou toho mu vychádzajú dynamické oblúky veľmi účinne ; u poslu cháča vzbudzujú napätie a zážitok. Práve vďaka tejto vlastnosti vyznievajú s muzikantským nervom široké plochy Janáč ka i Suchoňa. O pravé muzikantské vyznenie sa veľkou mierou pričiňuje aj partnerka za klavírom - Marie Theres Englisch-Insebort, bola v čase nahrávky (1982) docentkou klavírnej hry na Rýnskej vysokej hudobnej škole v Detmolde. Je vefmi citlivá, muzikálna, plnokrvná a farebne dostatočne bohatá, so širokým spektrom nielen pri tieňova ní dynamických nuansí, ale aj pri vlnení nálad. V porovnaní s predchádzajúcim titulom je zvuková kvapta nahrávky o nie čo nižšia (iná nahrávacia aparatúra). Je to nápadné, ak počúvate obe gramoplatne za sebou pri nastavení rovnakej intenzity reproduktorov. Slovanský titul je podstatne slabšl Ochudobnené sú najmä husle, takže miestami je zvuk klavíra príliš v popredí. čo do značnej miery mohol odstrániť šťastnejšie situovaný mikrofón, či vynaliezavejšia mixáž zvuku oboch koncertujúcich nástrojov. Z hľadi s ka koncepcie (intonácia huslí. zreteľn é vypracovanie pasáží znesú i ve ľmi prísne kritériá) je najdiskutabilnejší Stravinskij, ktorého hudobná hladina sa odvíja príliš jednostranne. Tento dojem azda evokuje veľmi jednoduché klavírne pozadie, ktoré určil autor sprievodu v snahe vyniknúť kráse hu s ľovej kantilény. VLADIMÍR CížiK Piesne sokolov tatŕansk 'ch Matica slovenská vydala r zbierku Ľudovíta Vansu Piesne sokolov tatranských pre spev a klavír op. 3 - v spracovaní Emanuela"' Muntága (texty redigoval Juraj Chovan). Na naše pomery vysoký náklad titulu (1500 kusov, z toho 500 úče l ových výt l ačkov) urč it e uspokojí všetkých záujemcov z radov historikov, milovníkov staršej hudobnej literatúry nášho regiónu, ale aj interpretov. Podrobná úvodná štúdia k samotnej piesňovej zbierke (autorom štúdie je E. Muntág) oboznamuje s autorom hudby, sk l ada te ľom Ľudovítom Vansom ( ), jeho zbierkou piesní, ich genézou a osudmi, ale aj špecifickým spo ločen ským pozadím pri vzniku die la. Piesne, obsahovo úzko späté so slovenským národným hnutím , sú venované trom osobnostiam meruôsmych rokov: Jánovi Franciscimu-Rimavskému, Stefanovi Markovi Daxnerovi a Michalovi Miloslavovi Bakulinymu. Obsahovo vychádzajú z dobovej orientácie s preferenciou vlasteneckého obsahu: Hoj, traja so Roli (na text J. Francisciho-Rimavského), Kolo Tatier čierňava (S. Tomášik), Preletel sokolík (J. Matuška), Nech hnevom vzplanú vrahovia (neznámy autor) a Hej, bystrý a smelý (A. Skultéty). Archaizujúca fo rma vydania titulu (vrátane obálky, písma, zalomenia textu), kvalitný papier, reprodukcia pôvodnej obálky tzv.,.pražského vydania" z roku 1868, fotografie a krátke životopisy tých, ktorým Vansa dielo venoval, dopfňajú romantickú zbierku na plastický obraz doby, v ktorej p i ese ň pomáhala pozdvihovať národné povedomie, odušev ňova la národ do boja za sebauvedomenie. Vansova zbierka mala okrem iného pripome núť aj 140. vý roč i e politického vystúpenia Slovákov (r ) a 120. výročie l. vydania týchto prvých slovenských piesní pre spev a klavír. Aj k eď od oboch výročí uplynuli takmer tri roky. zostáva aktuálnym posolstvom zbierky i pre časy, ktoré žijeme dnes. Prihovára sa nám národným podtextom z inej doby, s romantizujúcim pátosom, ktorý vedela tak silne precítiť štúrovská generácia, prostými melódiami a rovnako jednoduchým klavírnyl)l sprievodom. Ale v poznaní Vansových piesní je čos i aj z dnešného oživenia záujmu o veci slovenské. Ak však chceme pozn a ť cesty k dnešnému vedomiu. mali by sme poz nať i dobu, ktorá ho predchádzala. Vrátane umenia. V tom je historický význam Piesní sokolov tatranských. Iné je ich súča sné využitie v koncertnej praxi. Hodia sa jednak pre pos l ucháčov konzervatórií, ale tiež pre milovníkov spevu - amatérov. Ľahká stredná poloha nápevov, ne nároč n osť klavírneho partu a romantický pôvab Vansových piesní. pripomína iný titul, ktorý ponúka Matica slovenská, tiež nedávno (r. 1990) vydaný Spevník hymnických piesní (zostavil ho Boris Banáry). -uy- ll ~ fi.. Ako sa píše v úvode nedávno vydaného l. zošitu zbierky Andreja Hal ašu Maticou slovenskou (Martin 1991), zápisy slovenských a inonárodných ľudových piesní v Archíve hudobných rukopisov MS tvoria jedinečný fond. Je tu uschovaných množstvo zbierok. Fond ľudových piesní v Matici slovenskej (od jej založenia) tvorí viac ako 105 tisíc inventarizovaných zápisov. Z toho Andrej Halaša nazhromaždi! - sám, alebo pomocou zbera t eľov- rozsiahly fond ruko IJ.isných zápisov textov ľudových piesní. Udajne ho tvorí 30 tisíc zápisov (bez notového záznamu melódií). Škoda, že okrem životopisných dát ( ) sa v úvodnej štúdii Emanuela Muntága nedozvedáme viac o Halašovi samotnom, o jeho zberateľskej práci, o jeho osobnosti, ktorá ostáva úplne anonymná. Prvý zo~it Halašovej zbierky obsahuje -cituje m: " súbor 3151 dokum e ntačných záznamov o 62 zbierkach piesní a o 3089 zápisov textov piesní v nich získaných ' z bázy údajov, uložených vo Výskumnom výpočtovom stredisku M atice s lovenskej". Ide teda o súpisy piesní a vysve tľujú ce schémy k nim, poukazujúce na rôzne skut očn os ti a súvislosti. Z poznámky, že MS m á úmysel čo najskôr a v úplnosti pred staviť a sprístupniť neopakovate ľné bohatstvo zbierok v jej fondoch, môžem e tušiť, že v najbližších rokoch sa sprístupnia registre niele n Halašovej, ale i ďalš ích zbierok. Je to iste práca úmorná a dlhodobá, z ktorej možno bude m ať úžitok až mladšia generácia záujemcov. Tí by mali prehodnotiť a po ro v n áva ť obrovskú prácu H alašu- a le aj Matice slovenskej. Skrátka, čo mne osobne chýba je hodnotiace muzikologické stanovisko, ktoré malo byť v úvode č i v závere L. zošita registrov. Možno bude v zošite druhom, m ožno v samostatnej štúdii - nevedno. No hodnotiaci, s umarizujúci prístup by m al byť zmyslo m akejko ľvek hudobno vednej práce (súpisu)- aj keď je nutne ovplyvnená modernou technikou spracovania. In áč sa ve fk ý počet registrov. uvedených v knihe (a vel'mi precízne spracovaných i vymysle ných)- s odkazmi na údaje, ktoré s ú k registrom pripojené - s tane samo úče lno u,,šachovnicou" pre úzko špecializovaný kruh ve ľ majstrov šachovej muziko logickej hry. Ak vyslovujem požiadavku na hlbšie esteticko-teoretické zhodnotenie osobnosti a diela Halašu, nie je to zhadzovanie mravčej práce autora Projektu dokumentácie zápisov ľudových piesní výpoč t ovou techniko u E. Muntága a spracovatelie k zázna m ov Ľub i ce Moncmanovej a Viery Scdlákovej (pomocné technické práce Darina Kuchťákov á). Matica s lovenská odokrýva svoje poklady- aj hudobné. Neustá le som však pres vedčená, že by m ali slú ž iť nielen 650 špecialistom (v to mto náklade nepredajn á kniha vyšla), ale ne jakým spôsobom (možno separátom v populárnej forme, a lebo zväzkom, ktorý by estetizujúcim prístupom zhodnocoval zbie rky tohto druhu) "zasvietiť'' aj š iršiemu publiku. To muziko logické z to ho - pochopi tel' ne - nevynímam... TERÉZIA URSiNY OV Á William Wright: Pavarotti Editio ~~sica B~dapest,,19,1 Vystúpenie Luciana Pavarottiho začiatkom mája v Budapešti, podnietilo vydavateľs t vo, aby druhýkrát vydalo svoju úspešnú, dávno rozobratú publikáciu z roku Po Carrerasovi a Domingovi (HŽ 6/90) č í ta ť aj o Pavarottim je zaujímavé. pretože informácia tohto druhu dotvára obraz o tenorovom trojhviezdí našej doby. ako aj o samotnom umelcovi. Jeho nahrávky kompletných opier a profilových platní totiž (berúc do úvahy tie, ktoré vďaka Supraphonu. Hungarotonu a Melodii boli v našom a k čnom rádiuse dostupné, ako aj jeho operné a p i esňové veče ry, ktoré zase vďa ka televíznej obrazovke sme mali možnosť zopárkrát s l edovať) umožnili vytvo ri ť si o i\om každému svoj vlastný dojem a názor. Takto vytvorený obraz o.,tenorissimovi ' ako ho vo svete často titulujú. je predovšetkým umeleckého charakteru a tak o to pouč nejš i e je na základe tejto publikácie dotvo riť si a spoznať aj ľuds kú tvár a charakter umelca. Zaujímavá je hlavne v porovnaní s "fachkolegami" už aj samotná obsahová a stavebná štruktúra knihy. Kým Carrerasovo curriculum vitae je vlastne intímnou spoveďou o živote a umeleckých näzoroch a o Domingovi tretia osoba vytvára efektný portrét - Pavarottiho kn ih<ľje vyslovenou symbiózou týchto dvoch variantov. Určité state dotýkajúce sa umelcovho života s typickou talianskou bezprostred n osťou rozpráva sám Pavarotti. Hovorí o svojom detstve v rodnej Modene, o tom, ako sa stal spevákom, ako si vydobyl meno a pozíciu v opernom živote, o svojich začiatkoc h, ďalej o tom ako dobyl New York, resp. Metropolitnú operu, kde sa stal tou najjasnejšou hviezdou operného neba. Netají svoje ve ľmi zaujímavé a kritické postrehy o režime, ktorý panuje v amerických a talianskych operných domoch. Z hľadiska odborného je zas zaujímavá kapitola, v ktorej analyzuje vlastné hlasové možnosti, ako aj party, ktoré spieva. Originál tejto knihy v New Yorku vyšiel v roku 1981 a tak dnes, k e ď už poznáme výsledok Pavarottiho odvážnej akcie popasovať sa s Verdiho Othelom, je zaujíma vý aj jeho výrok, pod ľa ktorého.. určit é tenorové party aj v talianskom repertoári - ako napríklad Othelo alebo Andre Chenier - zostanú pre mi\ a navždy nedosiahnutel'nými." Popri odborných otázkach, ako malé intermezzo, samostatnú stať venuje otázkam svojho labužníctva, lebo napriek tomu. že sústavne kruto bojuje s p rebyto čn ými kilogramami. netají, že je oddaným prívržencom slávneho Luculla. Do tejto oblasti patrí č iastočne aj obšírna kapitola. v ktorej rozpráva o svojej veľkej rodine. o manželke a o svojich troch dcérach. čo je krásnym dô kazom jeho úprimnej a prirodze nej rodinnocentrickej mentality. Medzi týmito, z vlastného pera pochádzajúcimi kapitolami. sú state z pera in ých. ktoré dotvárajú profil samotným Lucianom naski covaného autoportrétu. Sú tu predovšetkým spomienky priateľov, je tu aj jeho prvý u č i tel' spevu Arrigo Pola. ktorému vďačí za spevácku techniku. ako aj Herbert Breslin, manager jeho umeleckého života. Sú tu.. vyznania" manželky A due Pavarottiovej. ako aj Mirelly Freniovej, ktorá bezprostredným štýlom spomína na ich spo l očnú cestu a kariéru. V rade spomínajúcich kolegov je aj meno Joan Sutherlandovej, Richarda Bonynga ako aj Giuseppe di Stefana. Autorom životopisnej antológie je William Wright. d lhoročn ý priate ľ. akýsi externý č len poče tn ej rodiny Pavarottiových, ktorý popri tom. že koncipoval obsah knihy, napísal aj dve rozsiahle state o súkramnom živote v rodinnom dome v Modene. ako aj v letnom sídle Vi lle G iulie na morskom pobreží v Pesare. kde všade absolútnym epicentrom je, samozrejme, umelec, ktorý vo vo ľn om čase holduje m aľo v a niu. plávaniu ako aj kondičnej hre na tenisových kurtoch. Keď som túto knihu - doplnenú výstižnými fotozábermi, ako aj kompletnou diskografiou, v ktorej sa nachádza už aj slávna nahrávka trojhviezdia v Termae di Caralla - dočíta l, mal som pocit, že vidím pred sebou pestrofarebný familiárny diasnírnok o slávne populárnom talianskom tenoristovi - Lucianovi Pavarottim. JOZEF \ 'ARGA

6 Angela Maria Blasi (Melisanda) a Jean-Philipe Lafont (Goland) v Debussyho opere Pelleas a Melisanda na bonnskej scéne ~~~c:l=c""cq~ ZIEIECÚCH SC~I Len na území bývalého západného Nemecka som napočítal vyše päťdesiat operných domov a ak k tomu pri rátam rovnako hustú sieť divadiel východnej časti terajšej SRN (za predpokladu, že prežijú), tak o kvantitatívnom rekorde z celosvetového hľadiska niet pochýb. Prednedávnom som navštívil niekoľko predstavení na trase Mannheim-Bonn-Kolín nad Rýnom-Essen. Súbory oboch porýnskych miest patria v domácom, ale i európskom kontexte k významným, medzinárodne obsadeným kolektívom. Mannheim a Essen sú tzv. divadlá stred ného typu. Disponujú pevnými sólistickými ensemblami a typom prevádzky nereprezentujú blokový, ale repertoárový princíp. Zhodou okolností, všetky štyri telesá pracujú v moderných, architektonicky nápaditých a vkusných budovách s dobrou akustikou. Pre zaujímavosť, kapacita kolínskej opery je 1330 kresiel, essenské hľadisko pojme 1225 divákov. Mannheim: BILLY BUDD 1 ' Ak 'om olna.: il mannh..:imsk0 Núroun0 J i vaulo - tak trocha nemeckou terminológiou - za stredný operný do m. žiada sa uprcsnii. že jeho repertoárové spektrum siaha od My Fair Lady po Parsifala a od Mozarta k Brittenovi. V zviizku sólistov nájdeme o krem Nemcov ncm:ílo slovanských i am..:rických mien. Navštíve ná repríza fcnomemílncj. ž i aľ. u nás neznámej Brittenovej opt:ry Billy Budd ma presv e d č ila o vysokých kvalitách tamojšieho sú horu. Táto dráma vý lu č ne mužských hlasov. odolmívajt'u.:a sa na palube anglickej vojnovej lode roku je strhujúcou hudobnou výpoveďou o n adčasovom spore dobra a zla. o ko mplikovanosti mcdzirudskýeh vz ťahov, je sondou do psychiky č l ove ka. žijúceho v extrémnom prostredí. Brittcnova partitúra je priam symfo nicky prckomponovaná. bo hatá na prízna č né mo tívy. strhujúca v rytme, sugestívna v inšt rumentácii. Neopa kova t eľná atmosféra vyžarujúca z diela. z jeho schopnosti navodii hudobnými prostriedkami ilúziu mo ra. ilúziu napätých vzťa h ov v rámci uzavretej ko munity jednoduchých námorníkov na jednej strane a lodných dôstojníkov na strane opačn ej. je pre režiséra vďačným a náročn ým pracovným terénom. Mannheimská inscenácia je v presných a mimoriadne senzitívnych rukách Willyho Dcckera, ktorý na jednoduchej scé ne. pozoruhodnej príkrou šikmou 'plochou, rozohral drámu situácií a charakterov. Symfonickú partitúru. s nesmicrnymi nárokmi zv l áš ť na dychovú sekciu. majstrovsky pretlm oč il dirigent Andrew Connor na č t:lc discipli novaného a technicky zdatného orchestra. Z trojice hlavných postáv zaujali popri známom wagncrovskorn veteránovi Jeanovi Coxovi (kapitán Vcrc). hlavne barytonista Thomas Mohr v tituhrcj ro li a basista tmavej pleti Allan Evans (Jo hn Claggart) ostro tvarovanými spevácko-hereckými kreáci ami. Kedy si i naše divadlá budú môcť dovoli i hrať svetovú opernú modernu bez strachu z prázdneho hradiska? T áto otázka mi v ŕtala hlavou cestou z divadla. kto ré bolo bezmála vypredané. A to je Billy Budd v mannheimskom re pertoári už dva a po l roka! r FAISfAFF, ELLEAS A MELISANDI\ Prvý v..:čcr na s~.:é nc impnznatnéhu Jivadla na brehu Rýna ma privítal pootvorenou t'ažko u červen ou o po no u. lemujúcou šikmú drevenú plochu, jednotné dejisko n es mrteľn é h o windsorského príbehu. Verdiho Falstaff, posledný zo série v blo ku uvádzaných večerov tohto titulu. javiskovým tvarom akoby korešpo ndoval s moderným inte riérom hradiska. l Juan Pons v titulnej postave bonnského alstaffa poľs ké ho scénografa Andrzeja Majewského a mladého nemeckého dirigenta Michaela Bodera. Spo ločn ý názor tvorivého teamu na svojbytnú poetiku Debussyho jedinej j aviskovej výpovede spočíval v zohradnení jej impresio nistické ho hudobného ducha. Spojovníkom 14 o brazov bolo aranžmán proscénia. jazierka s leknami. v pozadí s čie rn ou oponou. oddcl'ujúcou jednotlivé výjavy. Dominantou réžie bola práca so svetlom. Iluminácia priestoru. odtie ne a ko ntrasty do tvárajúcc vcelku jednoduchú výpravu. sa sta'li spolu Záber z kolínskej Inscenácie Donizettiho opery Nápoj lásky. Snímky archív HŽ Prezrádzal. že pôvodný in scenačn ý koncept s čiern o- b i e l ymi kostýmami moderného strirežiséra a výtvarníka Marca Artura Marelliho hu hlavnými znakmi inscenácie. (pre chorobu ho k marcovej pi emiére dotia- Náladotvorné naštudovanie Michaela Boho l Anthony Pilavachi) kráča s dobou. použí- dera síce v zvukovej delikátnosti ncdosahova súča sné prostriedky hudobného divadla valo ú rove ň C. Abbada vo Viedni (o rchester a pritom citlivo rešpektuje charakter predlo- B eethoven halle.bonn pochopitcl'nc nic sú hy. Jednoduché javisko. drevená šikmina. Viedenskí fil harmonici). i napriek to mu podoplnená nevyhnutnými rekvizitami, pomo- slúžilo atmosfére veče ra. Najsilnejšou jav.iscou to čne odharujc niekorko tvárf a akč n ýc h kovou oso bnosťou bol J ean-philippe Lafont po lí. Hlavné ťa žisko leží na interpretoch. od ako dramaticky výrazný Gola ud a Angela Maktorých inscenátori vyžadujú presnú a výstiž- ria Blasi v decentnom portrétc Melisandy. nt'i kresbu typov a vzájomnú súhru. Bez bar- Ma!colm Walker (Pelleas) pre náhlu indispolič i e k a lacnej ko miky vzniklo predstavenie zíci'u druhí1 ča s i predstavenia musel iba odplné humoru. ale i gracióznosti. do ko nalý hudobný pendant shakespearovskej predlohy. m :o rkíro v a ť....,;,;,;,;,;";,;,;;,;,;,;,-., Kolín nad Rýnom: Dirigent Dennis Russell Davies vypraco val o rchestrálny part do detailov, rovnako v po- NÁPOJ lásky lohách briskných ensemblových scén. ako aj ~:..,, ' lyrických kan tilén. Juan Pons je nesporne jedným z najlepších Falstaffov s ú ča s n os ti. S rovnakým pôžitkom vychutnáva výrazové bohatstvo roly v speve i hre, jeho dramatický barytón znie impozantne v každej polohe. U š ľachtil o u hlasovo u kultúrou a pôsobivým timbrom spievala Nancttu Barbara Bonney, nezaostávali však a ni ďalší umelci ako Chrisline Barbaux (Alice). Ľudmila Šemčuková (Mrs. Ouickly) a Hakan Hagegard (Ford). Debussyho lyrická drá ma Pelleas a Melisanda, ktorä na našich o perných scénach nikdy nczdomácncla. sa v ne mecky hovoriacom regióne teší pomerne vcl'kcj popularite. Bonnskú produkciu. pre miérovanú v polovici miija. pripravil genen\lny intendant divadla Jean-Claude Riber. K spolupráci si prizval SIMON BOCCANEGRA Dva charakteristick0 znaky sa natbkajú p ri popise Donizettiho Nápoja lásky na scéne kolínskej opery. Po prvé. je to optimistická. uvofncná milada. o tvorená spontánnemu muzicírovaniu a úprimnému hereckému prejavu. Po druhé. výlu č n e americká zostava sólistov. vedených ženou - dirigentkou. mladou Au strá lčankou Simone Youngovou. Z námy nemecký režisér Hans Neugebauer sa vôbe ncbr:ínil naivite príbehu. jej prirodzenému šarmu a vyč aril na pó diu takú pohodu. ktorá sa rahko preniesla i do hradiska. Príbeh sa odohráva na o kraji d ediny. pod vcl'kým košatým stromom. v pozadí je pole. po stranách d revené príbytky s terasami. Dulcamara prich:íd za na akomsi bizarnom stroji a prináša kultivovaný humor bez lacných a ošúchaných gagov. Dirigentka pracovala s vcl'kým taujatím. celý čas spievala spo lu so sólistami a zbo rom. jej temp{! boli prilie havé a výstižné. Zo solídneho kvarteta sólistov sa žiada na prvom mieste spomenúť Janicc Hall ako AdinÚ. blízku vokálnemu štýlu bel canta. V Ne mecku pracujúci anglický režisér John Dew, a ko Felscnsteinov žiak. nezaprel v sebe chúťk y prečí t ať a vy lož iť libreto Verdiho Simona Boccanegru ne ko n venčn ou optiko u. Po ň a l ho skô r ako operu s po litickým o bsaho m a mocenskými konfliktami Janova z polovice 14. s to roč i a. Dej v~ak nczasadil do historického časopries toru, ale do bližšie neurčen é h o. k prítomnosti posunutého výtvarného rámca. K tomuto výkladu sme rovali jednak scénografické p rostriedky (zrkadlové plochy, svetelný závoj javiska, filtrovaný cez tylovú oponu). ale tiež kostýmy (fraky. uniformy. veče rné šaty). V tomto pokuse o navodenie akejsi impresio nistickej atmosféry ostávalo zahmlené nielen javisko. ale aj charaktery postáv. Boli beztvaré a pri stretnutiach im chýbalo prí zn ač n é napäti e. vyplývajúce z partitúry. Rozpač i tý optický vne m ned ok<ízalo nah rad iť ani slohovo zodpovedajúce naštudovanie dirigenta JameS\! Conlona a zanietená hra orchestra ko línskej o pery. Z vokálnych protagonistov vyni kol rumunský verdiovský baryto n_ista Alexandru Agache v titulnej postave. Uspcšnc mu sekundovali ďal ší umelci. Dennis O'Neill ako Gabrie le. Gwynne Howell v ro li Ficsca a s urč itým odstupom ml ad á talianska sopranistka Lucia Mazzaria ako A melia G rimaldi. Essen: AIDA Z mnohých no nkonformných a experimcntúlnych operných inscenácií. ktoré som počas rcccnzentskcj praxe spoznal. prijal som predovšetkým tie. kde zámer režiséra bo l logicky zdôvodn i teľ n ý a nebol púhou de mo nštrácio u sa m o Íi če ln os t i. Essenská Aida však predstavovala úplne opa č n ý pó l. Režisér Dietrich Hilsdorf ju zasadil d o sveta neónov. digitálnych hodín a televíznych ob razovie k. obliekol do frakov. veče rn ýc h toaliet a uniforiem (tendencia k istej milita ntnosti sa prejavila i v kolínskom Boccanegrovi) a predlohou daný dej si bez ostychu prispôsobil vlastnej predstave. To. že ne mala s estetikou Verdiho die la absolútne n icč spo l očné. ho zrejme nevzrušovalo. O ver a viac sa však opájal odhalením technických možností javiska ( hfbka scény je s kut očne o bdivuhocln:í. no takú obrovskú hrobku ešte isto nik nevide l) a svojím.. majstcrstlickorn" - triumfálnym pochodom. Bol dramaturgicky rozč l e n e n ý do dvadsiatich programových bodov a zjavili sa v i10m okrem iného vojnoví veter:í ni s barlami. masové hroby. deti hrajúce sa na vojnu. dve po lonahé baletky akn m c mľi ss k é dvoj ča t :í. Ccl:í scéna. hlu čn e komentovaná cez amplión talianskym texto m. vyvrcho lila v bizarný karneval. V to mto pro stredí ťaž k o pos údiť koncepciu dirigenta a neostalo. než poru t ovať sólistov. zatiahnutých d o tohto nezmyselné ho projektu. PAVEL U NGER

7 eď počujeme slo vo Sicília. urč it e K sa nám vybaví skô r predstava mafie, a ko veľko l e pej klavírnej s úťa že. Túto asociáciu sa pokúša vykoreniť z povedomia ľudí dr. Filippo SP ANO. ktorý poriada! vo svojej prepychovej vile Favorite v Marsale v dňoch 28. apríla mája 1991 už siedmy ročník medziná rodnej súťaže pre ml adých kl aviristov. Po dlhom váhaní a prehftaní horkých piluliek nepochopenia sme sa predsa len rozhodli v stúpiť na medzinárodnú aré nu. Po trojdriovej ceste vlakom cez celé Rakúsko. Taliansko i Sicíliu sme do razili do Marsaly - krásneho prímorského mesta na západnom cípe ostrova plného slnka a prepychových. v tom čase ešte prázdnych víl v prekrásnych záhradách. Už od nádražia nás vítalo množstvo plagátov propagujúcich súťaž i iné podujatia vo vile dr. Spana. Samotnú s(rúrž začal ve ľkolep ý otv{rrací ko ncert. na ktorom vystúpil komorný o rchester.. Sinfo nic tta" z Bulharska s Divertimentom D dur KV 36 W. A. Mozarta. Orchester dirigoval č l e n po roty K. Golcmi nov. Z latým klincom programu bolo vystúpenie Salvatore Spana - syna prezidenta sú ťaže v Mozartovom Klavírnom ko ncerte B dur KV 595. Vy lu čovaci e kolo kategórie do 2 1 ro kov malo 30 prihlásených adeptov. ktorí predviedli v prvom. 25-minútovom kole Scarlattiho sonátu. Prelúdium a fúgu z Temperovaného klavlra. etudu F. Chopina a ľubo vo l'n ú skladbu do 5 minút. Medzi súťažiac imi sa objavila aj L. Valešová z Prahy (prijatá na AMU). ktorä si zvolila Prelúdium a fú gu č. 17 z ll. dielu Dobre temperovaného klavíra. Scarlattiho Sonátu E dur. Ch opi novu etudu č. 5 z op. 25 a Burlesku K. Slavického. V 2. kole hrala l. časť Beethovenovej sonáty op. 2 č. 2. Oberma novo údolie F. Liszta a Skriabinovu sonätu č. 4 z op. 40. Eva Sipláková z triedy Dariny Svárnej z Ko nzervatória v Žiline predviedla Prelúdium a fú gu č. 4 z l.' dielu Dobre te mperované ho klavíra. Scarlattiho sonátu A dur a etudy F. Chopina : č. IO o p. 25 a č. l op. IO. Pre 2. kolo si zvolila l. ča s ť Beethovenovej sonáty f mol o p. 57. Scherzo b mol op. 3 1 F. C hopina a Prelúdium a fúgu c mol D. Sost akov i ča. Obc naše súťaž i ace postúpili medzi IO najlepších a úspešne sa teda prezentovali rozšírenej med zinárodnej porote : L. Barbe- KONCERTY, SÚŤAŽE rius - pre dse dkyňa, A. Catania. L. Mostacci, L. Proietti z Talianska. C. C hano n-douglass z Kanady, H. Hala at. J amazaki z Japonska. L. Sintzcr zo ZSSR. K. Goleminov z Bulharska. P. Lcio n zo Spaniclska a pán Monastyrský z Izraelu. Víťazom tejto kategórie sa stal G. E ro nakov zo ZSSR. za ktorým sa umiestnil subtílny Angliča n J. P. Ridgway. na III. mieste s ko nč ila M. Pribilová z Bulharska pred A. Manrievom zo Sovietskeho zväzu. Víťaz i o boch kategórií sa predstavili verejnosti na ko ncerte 2. mája o h. Ďa lš ie miesta v ll. kategórii neboli vyhodnotené. takže naše dievčatá sa umiestnili na mieste. Aj k eď n eskonč ili ocenené. možno zodpovedne vy hl ás iť. že upozornili na našu klavírnu školu. veľmi vysoká. ale vzhľadom na n á ro čn os ť programu nic vyššia než v II. kategórii. Opät' v nej prcvl<idala ruská škola s mo hutným zvuko m (po vystúpení Sučk ova s Bcrdicsom v duäch zostávala krvav;í klaviatúra a 2 roztrhnuté struny) a technikou najvyšších parametrov. u niektorých však sam o ú čeln ou a málo zre t eľnou. Pred nos ťou našich bol obsah a zmysel pre výstavbu. Druhým pólom bol ľa hulink ý vánok. pripomínajúci zvuk. ktorý uprednos tňujú Kó rejci. Japonci. Bulhari. Ne mci. ale aj Ang li ča nia. Pomerne vyrovnaní! úroveň všetkých sú ťaž i acich vypichla le n 4 výkony. ktoré neobstáli v konkurencii (2 Taliani. Kó rea a C ína). V e ľm i málo bolo pam ä ťových lapsusov. príp. iných nedostatkov (zastave nie hry - prekročenie časové ho limi- Naše nádeje v Marsale V tre tej ka tegórii sólistov od 15 do 36 rokov sa zú ča s tni lo len 38 zo 72 prihl<isených klaviristov z 18 zemí. Ich s úťaž mala pre l. kolo predpísané Prelúdium a fúgu z Dobre te rnperovaného klavíra, etudu F. Cho pina alebo F. Liszta a výbe r z diela F. Cho pina (Balada. Scherzo Fantázia, Barkarola alebo Polo néza). V 2. kole, ktoré absolvovalo 14 súťažiacich. bola povinná etuda z výberu skla- d a t cľov: Skriabin. R achmaninov. Stravinský. Prokofi ev. Casclla. Debussy a Bartók. sonáta J. Haydna a lebo W. Mozarta. l romantická a l moderná skladba s predn osťou diela skladate ľa z krajiny interpreta - všetko v časovom rozpätí 50 min(rt. Až sem sa prepracoval P. Pažický z VSMU v Bratislave. ktorý oslnil perlivým Mozartom (Sonáta C dur KV 330) a doslova zmrazil porotu Sonáto u l. IO od L. Jan áč ka. No jeho celkový výkon nestač il porote pre 3. kolo. kam sa dostalo 5 pianistov (3 Rusi. l Maďar a Brazílcc) so 65-minútovým programom obsahuj(rcim Beethovenovu sonátu. ro ma ntick(r a modernú skladbu. Víťazom sa stal O. Maršev zo Z SSR pred A. Pc rlisom z M aďarska. E. Smirnovovom zo ZSSR a jej krajanom A. S u č kovo m. Piaty bol Brazílcc J. de Bo rja. Celková (rrovc ň bola n úvš tcv nosť ko ncertu. V prvej čas ti programu odzne lo niekoľko skladie b a capella v podaní Žilinské ho miešaného zboru pod vedením jetu). Najatraktívnejšou kategóriou v Marsale bola súú1ž v hre klavírnych duet bez vekového o hra niče n ia. Do tejto sa prihlásilo 20 párov z Talianska. USA. Mexika, Francúzska. ZSSR. Po ľsk a. Maďarska. Cesko-Siovenska a l duo turecko-sovietske. Ich 30-minútový program pozestával z výberu nasledovných skladieb: M. Clementi: jedna z 2 sonát. F. Bussoni: Koncertné duc ttino. J. Brahms: l časť zo Sonäty f mol. 2 čas ti zo suít S. Rachmaninova, 2 ča s ti z Bartó kovho Mikro kozmu. Concertino D. Sostakoviča. Ďa l š i e skladby boli podľa vlastného výberu. Hra spamäti nebola podmienkou. rovnako ako nebolo predpísané postavenie nästrojov (len mälo dvojíc hralo na nástrojoch postavených proti sebe). Naše farby hlíjili 2 duá: Peter Pažický a Aleš Solárik z tried y M. Lapšanského z VSMU. ktorí majú na svojom ko nte už 2 víťazs t vä zo súťa ž í v Jeseníkoch ako i žiaci žilinského Konzervatória a Eva Sipläková s Eliškou Rosenbaumovou z triedy prof. Dariny Svárnej z Ko nzervató ria v Žiline. Prvú dvoj i ca rozšírila svoj program pozostávajúci z 2 čast í Suity č. 2 S. R achmaninova. Variácií na té mu Paganiniho od W. Lutoslawského a Ro nda C dur F. Cho pina o skladbu V. Lej - 7 ska.. Muž v Spanielsku". Po ich vystúpení bolo jasné. že ich nikto ncprckomí v jednote zvuku. v muzicírovanf. presnosti hry. zvu č nosti a jasnosti tónu (hrali proti sebe s nástrojmi na okraji rampy). Odvážne pridaný Lejsek bol vi rtuóznym prídavkom (do 30 minút chýbalo len pár sekúnd). Nuž a porota sa zača l a u č i ť vysl ovovať meno Pažický. kto ré narobilo veľa problémov domácim. D i evčatá nedosiahli p resvedčivosť chlapcov (patrili medzi najmladších sú ťažiacich). ale hrali prinajmenšom veľmi dobre. Ich výber obsahoval Concertino D. Sos t a k oviča. Sonatínu M. Clcmentiho a Variácie na tému Paganiniho W. Lutoslawského. Neviem posúdiť. či bolo kladom č i záporom striedanie tých istých skladieb pre hodnotenie viičš in y dvojíc. ale pre naše dvojice bolo bezpochyby plus v zmysle nastolenia a dosiahnutia n ajnároč n ejších parametrov (W. Lutoslawský). Vyhläscnic celkového poradia. kto ré oznamovalo. že na ~c dvojice odsunuli sovietskych favoritov. zostane najkrajšou a nczab udnut e ľn o u spomienkou na Marsale Výsledky vyzerali nasledovne: zvíťaz il a dvojica P. Pažický a A. Solárik. o druhé miesto sa delia duá E. Sipláková a E. Roscnbaumová so sovietskymi sestrami l. a J. E lk inými. treti e miesto získala d vojica M. Bcrdicra z Turecka a A. Sučkov zo ZSSR a cena turizmu patrila ta lianskym účastní k om M. Paderni am. Mottcrlc. Víiazi kategórie sólistov a klavírnych duet sa predstavili verejnosti 'na vel'kolcpom záve re čnom koncerte 12. mája vo vile Favorctc. Ich hruď zdobili vcl'ké medaily a ruky zaplni li rôzne pozornosti. Množstvo kamier snímalo výkony víťazov. blesky aparátov pripomínali tichý o hiíostroj. ktorý rušil ko nccntníciu. Ale už ni č nemohlo poka z i ť pocit a úspechy na ~ic h farieb. Razom srne zabudli na ponižovanie ne majetných. investovanie jeden a pol desiatky tisfc Kčs. Mcná v í ťazov kategórie klavírnych duet na prvej strane propagačn é h o bulletinu sa rozšíria o mená čes k o-slove ns k ej dvojice. Pre to sme s ľahkosťou prekonávali útrapy n<ivratu domov a posilnení sebavedomím sa skromne vracali spii ť do našej d rahej vlasti a do tvrdej práce. A snáď aj do prípravy na Marsalu KLÁRA C EN KOV Á NA MARGO ŽILINSKÉHO FESTIVALU l HUDOBNE UMENIE LUXUSOM? Dom ú ci Státny,komorný orchester Žilina so svojím "staronovým" šéfdirigentom Eduardom Fischerom vystúpil 17. mája s p r íťaž li vým programom, v kto ro m zaujala predovšetkým premié ra Fantäzie pre trúbku. o rgan a ko morný o rchester. ktorú pod núzvom Baletti.. prezliekol" z klasického do súčas né ho šatu sám Eudard Fische r. Východisko m sa Fische rovi sta la Vcjva novského Sarabanda pre d ve trúbky a s l áč ik y. kto rá ho zaujala me lódiou nco(lyčaj ncj vnútornej sily. mo hutnej gradácie a jasavej radost nosti. Fischer zachováva pôvodný zvuk len v parte sólovej trúbky. celé spracovanie. l\sporiadanie to núlnc i formálne. použitie organu je nové a vedome nc histórické. čo v ko n eč nom vyzne ní pôsobí do jmom kontrastu. Sólových partov sa vcl'mi zodpovedne zhostili sólista SKO Imrich Szabó a prvý trubkár SKO Ž ili na Jan Pohunek. Okrem spo mínanej premié ry odzneli na ko n certe Haydnov Koncert pre husle a orchester č. l. v podaní renomovanej luxemburskej sólistky francúzskeho pôvodu Lilie Beretti, jcdnej z posledných ži a čo k G. Encscu a málo uvádzaná Serenáda D d ur op. 36 V ít čzs l ava Nováka. V hre L. Berctti dominovala inton ačn á a technická istota a k u ltivova n osť prejavu. O rchester jej bol primeraným partnerom a v Nov{lkovcj Serenáde preuk ázal pod Fischerovým vedením. že je kvalitným telesom. ktoré už má nezas t upit e ľné miesto v slovenskej hudobnej kultúre. Na jeho výko ne bolo z re t e ľne poz nať rukopis precíznej dirigentskej práce E. Fisch~ ra. kto rý je pre SKO ideálnym partne ro m. S t vo rč lcn n ý súbor bicích nástro jov Amadinda Percussion Group z Maďarska si získal počas 7 - roč n cj existencie z nač n ý mcdzimírodný o hlas. V Žiline sa predstavil 19. mája a naplnil sälu hlavne mladými pos lu c h áčm i. Za ti aľ čo jednotliví h räč i udivovali p ri am ekvil ibristickou technikou a improv i začn ými sc h o pnosťami. n ajväčšo u devízou súboru a ko celku je o bjavnä dramaturgia. využívajúca ľudovú hudbu afrických národov. jazzové prvky. ale aj n ároč n é diela J. Cagca č i iných súčasn ýc h autorov. Ko ncert patril nesporne k vrcholom festivalu. 20. mája zavítala po IO-tích rokoch do Ž iliny Slovenská filharmónia s dirigentom Zdeň kom Bílkom. Na programe boli predo hra Karneval A. Dvoráka, Ko ncert pre trúbku a orchester Es dur J. N. Hummela a Po hádkasuita z hudby k Zeyerovej hre Radúz a Malllllie na J. Suka. O ko ncertoch SF sa píše na stránkach Hudobého života často a pretq sa nechcem na tomto mieste j ej výkonom podrobne zaobera ť. S náď len t o ľk o, že išlo o výkon po každej strúnke vysoko profesionálny. O neo pak ova t eľn ú atmosfé ru veče ra sa zasl(ržil hlavne Z. Bllck. ktorý o kre m osobného ča ra priniesol na pódium pohodu. t vo rivosť a umeleckú istotu. Vynikajúci výko n podal aj trubkár Juraj Bartoš, ktorý vošiel do povedomi a hudbymilovných Ž ilin ča n ov už na nultom ročn íku Slovenského jazzového festivalu. kde získal écnu Objav festivalu. V Hummclovi dok;ízal. že jazz i vážnu hudbu hrá rovnako dobre, bez a k ýc hko ľvek technických č i tó nových problémov (mo hli sme sa o tom nakoniec presve dč i ť i na záve rečn om ko ncerte festivalu. kde ú č inkova l ako č l e n kvinteta E. Vi kl ické ho). 23. mája vystúpil domáci súbor Armonia slovacca, ktorý vznikol z iniciatívy druhého dirigenta SKO Ž ilina Jaroslava Vochianského SF s dirigentom Z. Bílkom. na jese ri rok u IIJHIJ. Ide o súbor zložený z členov dychovej sekcie SKO. ktorí koncertujú v poč t e 9-12 hníčov a majú už vybudovaný pomerne rozsiahly repertoár zo v~c t k ých štýlových období. Okrem koncertov v CSFR úč ink ova l súbor už v SRN a Franc(rzsku. Svoj festi valový program spestril prizvaním rakúskeho husli stu čes k é h o pôvodu Bohumila Semika a Žilinského midaného zboru, čo bol urč it e i mo ment. ktorý kladne ovplyvnil '"1'1 ho zbormajstra Stefana Sedlického, Sonúta pre husle a dychy F. Schuberta (úpr. J. Vodň a n s k ý) a Dvofákova Serenáda pre d ychové nástro je. v i olonče l o a kontrabas o p. 44 a picscri Sláva božej prírode L. van Beethovena pre miešaný zbor a dychy (úp. J. Vodňan ský). Program bol d ramaturgicky dos ť nesúrodý. ale na druhej strane umožnil s po l oč nú prezentáciu dvoch perspektívnych žilinských telies - Ž ili nského miešaného zboru. ktorý po rokoch stagnácie vyvíja opä ť aktívnu koncertnú č inn osť a Armonie slovacca, ktorä j e jediným súborom svojho.. druhu na Slovensku a disponuje výbornými h ráčm i. Komorný večer 26. mája bol pomerne slabo navštívený. hoci vystúpilo reno mované slovenské duo - flautista Miloš Jurkovič a klaviristka Helena Gáfforová, ktoré podalo už štandardne kvalitný výko n. Z programu, v ktorom odznela Mozartova Sonáta KV 12. Tri romance op. 94 R. Schumanna. Sonatína Pavla Si maia. Sonáta a mol pre flau tu sólo J. S.Bacha a Sonáta B. Mart inú (z roku 1945) najviac zaujala posledná spo mínaní! sklad ba. kto rí! tvorila dramaturgický i i nte r pre t ačn ý vrchol večera. Za tiaľ čo M. Jurkov i č si zaslúži uznanie hlavne za mimoriadne štýlovú č i s t otu a konce pč n osť. H. Gáfforová nás chtiac-nechtiac strhla svojou neutíchajúcou vitalitou a obdivuhodnou technicko u isto tou. Snímka V. Gabčo Záve reč n ý program festivalu 28. mája patril do série urče n ej hlavne mladým posluch<ičom. S programom prcp;íjajúcim v;ížnu hudbu. jazz a pop music. Vystúpil na riom o päť Státny komorný orchester Žilina, s ktorým sa predstavil po štyroch rokoch býval ý dirigent tohto telesa Peter Sibilev (v s účas n ost i pôsobiaci v SRN). Sólistami večera bola dvojica jazzových klaviristov - Emil Vlkllcký z Prahy a Steve Barta z Colorada Springs v USA, ktorí sa pod ieľa li sk l a dateľsky i i nt e rp re t ač n e na ve ľk ej ča s ti programu. Steve Barta predviedol svoje tri diela Midwcst dream. Rossport a Heritage Suite. PoslednÍ! skladba bola venovaná SKO Žilina a odznela premiérovo. S. Barta sa prejavil ako i n venč n ý autor a zdatný klavirista. ktorý svojho posl uchúča upúta hlavne v pomalých lyrických partiúch. do ktorých vkladá neobyčajnú nehu, c i tovosť a klavír mu znie priam zamatovo. Naproti tomu E mil Viklický. s ktorým vystúpilo Pražské jazzové kvinteto. dodal veče ru te n naozajstný jazzový pulz a.. d rive" a strhol svojím te mperamentom orchester i publikum. Uvedenie jeho skladby Kľú če od svitania. ktorá vznikla na objednávku SKO. potvrdilo i je ho skvelé ko mpozičn é schopnosti. Dômyselne v skladbc spojil nápev slovenskej ľud ovej piesne zo zbierky B. Bartóka s bohatou škúlou prostriedkov jazzovcj h dby a tak isto zvuk komo rného orchestra a jazzového kvinteta. V programe odznela ešte Pop etuda Petra Sibi leva. ktorá zaujala hlavne nápadit ým aranžmán a premiéra skladby Petra Côna Jaaico pre detský zbor a orchester. ktor:í však bola najslabším čhí n kom programu. Na prí\:in. bol jednak slabý výko n Žilinské ho zboru Odborárik, jednak laxný prístup dirigenta. ktorý mo hol z diela vy ia ž i ť viac a ti ež i trochu chaoticky pôsobiaca partitúra s č i s to o rchestrálnou strednou ča s ťou. v kto rej boli jazzové prvky vcl'mi nevýrazné a preto ani nczapadla do celkovej ko ncepcie programu. Bol to však veľmi vydarený večer. bol ukážkou absolútnej pohody a tvorivej atmosfé ry a vyústil do nickol'kých prídavkov a jam sessio n. ktor(r predviedli pri sv i ečkac h všetci jazzoví inte r preti. Pri rckapitu:ílcii fest ivalu. ktorý bol aj v to mto roku ve ľmi zaujímavý a z jeho pestrej ponuky si mo hol sk u toč n e každý milovník hudby vy b ra ť. sa mi však stále viac vynára o tázka. č i si ho bude m ôc ť Žilina dovoli i. A to nielen z dôvodu ncnržovcj finanč nej situácie poriadatcfského SKO. ale aj zo stránky pos luc h áčov. ktorých rady sa v tomto roku trochu prcriedili. A samozrej me. že som si neodpustila malú sond;íž a ~p ý tala som sa priamo niektorých stabil ných posl u cháčov minulých ro čník ov. hlavne z radov dôchodcov. ktorí v prcdch<idzaj(rcich rokoch nevynechali a ni jeden ko ncert. Výsledok je trochu smutný - je to pre nich v dnešnej e konomickej situ<icii luxus. To isté možno poved ať o rodin:ích. ktoré sa na podujatiach z ú čas t iíoval i aj s deťmi a už si to dovo l iť nemôžu. A tak musí vedenie SKO h ľada ť riešenie. ktoré však nebude jednoduché. Ked' zai'nc zn i žova ť poče t akcií. vedo me zastaví vývoj. ktorý zo Ziliny urobil už vyspelé hudobné centrum : k eď zníži ceny vstupeniek. zho rší svoju. už aj tak zlú finan č nú situáciu. Je to za čarova n ý kruh. z ktor;ého však musí SKO n:íjsi východisko. pretože predovšetkým mu ide o to. aby si udržalo svojich pos l uc h äčov. ktorých je ešte stále v porovnaní s inými slovenskými mestami dosi. ELENA FILIPJ>IOV Á

8 1.~ e ÚSPEŠNÝ DEBUT. Premiérovým konce... tom v evanjelickom chráme v Banskej Bystrici sa 26. júna t. r. predstavil verejnosti novovzniknutý mldaný spevácky zbor Cansona Neosolium. Jeho umelecký vedúci a zbol" m~uster Vojtech Did l-absolvent kompozície a dirigovania na JAMU v Brne, ktorý v súčasnosti vedie i detský ~pevácky zbor Kysuca z l:adce a miešaný vysokoškolský spevácky zbor Cantica Paedagoglca z Banskej Bystrice, na tomto prvom vystúpení naznacm dramaturgické l umelecké smerovanie telesa. Náročná vokálna polyfónia renesančných m~ustrov (G. P. da Palestrica, L. de Victoria), klenoty klasickej zborovej literatúry (W. A. Mozart), úpravy slovenských ľudovýc~\ piesní (Zemanovský, Hrušovský), ale~ netradičné spojenie zborového telesa s komorným inštrumentálnym súborom - Jurovského dychovým kvintetom (anglický spirituál a Mozartovo Avc verum Corpus v inštrumentácii V. Dldlho) v prekvapivo jednoliatom a precíznom naštudovaní upozorňuje na skutočnosť, že sa vb. Bystrici zrodilo teleso, ktorému sa oplatí venovať pozornosť. Ambiciózny kolektív, prevažne so stredným a vysokoškolským hudobným vzdelaním, chce svojím kultivovaným prejavom presvedt!iť nielen svojho ~nzora - súkromného podnikateľa M. Cupku a spol. z B. Bystrice, ale IU širokú posluchát!sku verejnosť o možnosti i nevyhnutnosti rozvíjať duchovnú kultúru v akýchkoľvek ekonomických podmienkach. Výťažok z koncertu venovali t!lenovia spevokolu Cansona Neosolium na konto detskej onkológie Roosweltovej nemocnice v Banskej Bystrici. I:. t. e KONCERT Ul:ITEĽOV ZU~. Dňa 21. júna i991 sa konal v sále Konzervatória zaujímavý koncert, na ktorom odzneli skladby hlame starých m~ustrov- Telemanna, Corelllho, Purcella, Bacha, Mozarta, Pucciniho, Verdiho a Prokofieva. Út!lnkovali ut!iteľky ZU~ na ~tefánlkovej ulici v Bratislave V. Weiglová (hoboj) G. Zápražná (husle), A. Czizmádiová (t!embalo), N. Ďurinová (klal'ír), M. Ondrejková (husle), B. MeUenová (spev), L. Klasová (husle). Klavírne sprievody absolvovali J. Klasová a M. Obdržálková. Všetky skladby boli po technickej i hudobnej stránke presl edt!ivo predvedené. Je chvályhodné, že učitel'ky ZUŠ sa popri svojej pedagogickej činnosti l'ýborne pripravili a prezentovali ~ na koncertnom pódiu a svojimi výkonmi zanechali u prítomného obecenstva veľmi dobrý dojem. J. K. e KONCERTY V BANSKOBYSTRICKOM OPERNOM KLUBE BOHÉMA sa tešia prlaznlllrokej verejnosti a stali sa už neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života mestl Dia 12. júna 1991 Bolléma patrila mladým vokallstom - členom opery DJGT. V prognune pod názvom Paleta Leta sa predstavili Stella Dulfeková, Jitka Jurková a MIroslav Solárik. Stella Dulfeková zaujala zvláštnym koloratúrnym altom, ktorý našiel plné uplatnenie v náročných áriácll G. Rossiniho (ária Popolušky, cavatina Rosiny). Sopranistka Jitka Jurková interpretovala romantické árie B. Smetanu a M. l. Glinku (Pleseň Barči, Romanca Antonlty). V áriách z tvorby W. A. Mozarta sa predstavil basbarytonista Miroslav Solárik. Program vhodne doplnili Moravské dvojspevy A. Dvonika v podaní S. Dulfekovej a J. Jurkovej. Mladí speváci pripravili hodnotný umelecký zážitok. O ich ďalší umelecký rast sa stará D. Rohová, bývalá popredná sólistka opery DJGT. Vet!erom účinkujúcich sprevádzal B. Vargic a k harmónii vet!era prispela IU moderátorka D. Bridková. A. K. esexteto PRE SIÁl:IKOVÉ NÁSTRO. JE JúLIUSA KOW ALSKÉHO úspešne premiérovo odznelo v Rakúsku, v rámci Letných Sittendorfských koncertov e ~ EVTERPRETAl:NO.PEDAGOGICKÝ SEMINÁR HUSĽOVEJ HRY. Slovenská hudobná spoločnosť v spolupráci s Ústredným ústavom pre vzdelávanie učitel'ov v Bratislave a bratislavským konzervatóriom usporiadala v dioch júna 1991 V. ročník interpretačno-pedagogického seminára h11sf o vej hry, ktorý viedol profesor konzervatória Jindtich Pazdéra. Celkove sa na iom zúčastnilo 19 detí, spolu s nimi vlak IU ich učitelia, rodičia, ale IU ďalší pedagógovia. Potvrdila sa skúsenosť, fe n~vičlí význam má seminár práve tam, kde je so žiakom prítomný IU jeho učiteľ. Preto sa IU uskutočnil na konci školského roka, ked' deti prlnállijú výsledky dlhodobej práce a je možné ich zdokonaľovať, opravovať, prípadne robiť náročnejšie korektúry tlakovej hry. Úrovei účastníkov zo všetkých kútov l:sfr výrazne stúpla. Potešltel'né bolo zastúpenie východoslovenského ~a (Poprad, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Košice). Okrem individuálnej práce frekventanti naštudovali IU usámblovú skladbu P. Jantolčlaka Andante con moto. Pre účastníkov sa uskutočnili dva koncerty - recitál mladej nádeje bratislavského konzervatória, Veroniky Pdkovej a koncert komornélto orchestra poslucháčov Konzervatória, pričom účastníci mohli sledovať IU skúšky orchestra. Celkove poskytol J. Pazdera 72 lekcií, z toho 61 individuálnych a ll skúšok orchestra. Po organizat!nej stránke prebiehal seminár bez nedostatkov a môžeme teda konštatovať, že máme za sebou úspešný ročník a určitú vyhranenú podobu tejto akcie, ktorá sl zaslúži pokračovanie ~ v budú -cich rokoch. J. P. Súťaže konzervatórií v šk. r,. 1991)}91. /!Ira na vio i ( lll čd~ 2-f.-26. marl a 1991 Brati- ~ 1a va ; L 'kupina (l.-3.rnč. ) ' l. Carmela Cattarino (Bratislava), 2. Peter Jarunek (Bratislala), J. Teodor Brc:k9 (Žili ~a). IL ~kliijíiw ( roč. ) 1. [, a Sochmanová (Bratislava), 2. neudejená, 3. Jana Kullchová (Žilina) S!lhwý ~ p~v l7.-19.man:a 1991 Zilina l. skupina ( roé.) - ž~ny l. Renáta ~dová (Žilina), 2. Monika Kádeková (Bratislava), 3. Marta Goleoot"á (Košice), l:estné uznanie Miriam Žiarna (ŽUina, Erika l:ulákot"á (Žilina). I L skupina ( roč. ) - ženy l. Jatiana Paládiová (Košice), 2..Katarína Mlchaellová (Bratislava), Jaria Pastorkori (Bratislava), J. tublca Grácová (Bratislava), Jozefína Puczová (Bratislava), l:estné uzu. nie Beata Zádrapová (Žilina). ll. ~k up ína (5.-6. roč. ) - muži l. Simon ~morjai (Košice, Ceau SHF Renata Sajdová (Žilina) za dielo J. Benda U SOl" no di Poppea.!Ira na gíta r~ 17.- I<J. marca 1991 Košice l. ~ kupin a ( roč. ) l. Matej Sálek (Bratislava, 2. Anna Zac:hovová (Žillna), Kristián Ne»Skovič (Bratislava), 3. Zuzana Balážová (Koiice), l:estn.é uzaanle Andrej Lehotsk) (Žlllna), Jana Holíková (Žilina).. IL ~kupina (:i _-()_ roč. ) l. Milo Slob(Niník (Žilina), 2. Radovan Tkái (Žilina), 3. Ingrid Schelllngová (ŽUlna), Cenu SHF Anna Zacharová (Žilina), za dielo D. Martlnčeka Etuda č. 7.!Ira na harfe marca IWI Zilina l., k upína ( l.- 3. roč. ) l. h ana Boggerová (ZillnaJ. 2. Carmen Slabá (RrutislavaJ. 3. Alica_ Mllková (Žilina), l. skupina ( 4.--ť>. roč.) l. Tatiana Stanová (Bratislava), Cena SHF Alica Mitková (ŽIIhaa), za dielo M. Nováka Romantické mlalatúry. Hra na akordeóne R.-9. apríla Zililw l. skupina ( mč.) l. Ivan H.Ídec (Žilina), 2. Roman Pechmann (Bnatislal a), 3. Rudolf Pepucha (Žilil,ta). Il. ~ku pina (4.-6. roč.) l. neudelená, 2. Marián fiabla (Košice). Kata rina Sirotňáková (Košice), 3. neudelená. Akordcônové duá l. Jana a Ľubica Slabejové (Ko!IJ:e), Cena SHF Roman Pechmann (Bratislava) za dielo J. Pospftila Almlrely. / Hra na uy~.:hových a plcchovydl mbtrojoch apríla Bratislava L skupinu (l,-l. mč. ) hra nu tríthkc l,. aeudelená, :Z. Peter Strdňáli. (Bratislava), J. Rldwd Pm&. (Bratislava), 1-.o Petrik (Košice). ll. ~ku pi na (S.-fi. roč. ) 1. Rastlsla' Suchán (Bratislava), 2. neudejená, 3. Vladlmfr Kuehárlk (ŽUina), Peter Bubnič (Bratislava). L ~kupinu ( mč. ) hra ml lcl'nom ryhu 1. neadeleaá, 2. Vratko Budúk (Bratislava) FUlp KOváč (Bratislava), 3. neudelená 11.- ~kupi nu (5.-6. roč. ) 1. Iva Zei'Záko\'á (Kollee, 2. neudelená, 3 Marián Leltotský (Žilina). L ~kupinu (1.-1. roč.) - hra na IX> Za une t. aeudelená, 2. tubol Santavý (Bratislava), J. neudeleaá. n. ~kupina (5.-6. roč.) l. neudeleú, 2. Martin St-rwk (Kollce), 3. Braio Kubica (Bratislava). l. skupina (1.-1. roč. ) - hru na tube l. aeadeleaá, 2. Ivan kováak (ŽIUna), 3. neudeleaá. ll. skupinu (5.-6. roč. ) 1. MudeleU, 2. neudelená, 3. Peter Chabre ~(ŽIIlaa) ~- P. 8. KONKURZ Riadltel'ka Slovenskej ftllumnénle v Bradslave vypisuje konkurz do OreheJJtra SlovensU fllhannénla na miesto: - zútupeu koneertnao nuqstra 1- h-..lí Konlmn sa uskutooní d6a o h v koneertnej sieni SF Infol'láele poskytaje a prlhlálky prijíma personaune oddelenie SF, ~16 Ol Bratislava, Fuifkova 3, tel JiF Viete čo je Slovgram? ~ Nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov zastupuje a ochraňuje ljkonných umelcol' a výrobcol' zvukoljch a zvukol'o-obrazoljch záznamol' začal rokol'ania s masmédiami o uzavretí noljch zmlúl', ktorých ciel'om je podstatné zvýšenie odmien za užitie ljkonu ljkonných umelcol' pripravuje rokol'ania a uzatváranie zmlúl' s ostatnými subjektami, ktoré užíl'ajú umelecké ljkony na komerčné ciele spoločne s IFPI bude bojol'at' proti pirátstvu, čím chce ljrazne prispieť k žiadúcemu právnemu stal'u l' ochrane prál' ljkonných umelcol' a ljrobcol' zvukoljch záznamol' prostredníctvom -výpočtol'ej techniky skráti -výplatné termíny a sprehl'adní celú ochrannú agendu SLOV GRAM chce splniť l'šetky l'aše predstavy o ochrane prál' ljkonných umelcol' a zosúladiť ich s ustanol'eniami medzinárodných autorsko-právnych dohôd, najmä Rímskej konl'encie ponúka l'ám poradenskú službu pre l'aše zastupol'anie l'o l'šetkých autorsko-prál' nych otázkach. Zakladajúcimi členmi SLOV GRAMU sú IFPI l' ČSFR (International Federation of Phono. graphic Industry), Konfederácia umenia a kultúry na Slol'ensku. a Slovenský odborolj zväz slobodných pol'olaní. Bližšie informácie na adrese: SWVGRAM, Jakubovo nám. 14, Bratislava, tel.: ,