EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU. Kirgizská republika. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kazachstane:

Transkript

1 EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Kirgizská republika

2 I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE a) Základná charakteristika hospodárstva Kirgizsko je spolu s Tadžikistanom najchudobnejšou postsovietskou krajinou Strednej Ázie s dominantným poľnohospodárskym sektorom (bavlna, vlna, tabak, mäso). K hlavným exportným položkám patrí zlato, ortuť, urán, zemný plyn, elektrická energia. Kirgizsko sa ako prvá krajina SNŠ stala v roku 1998 členom WTO a patrí k ekonomicky najliberálnejším krajinám regiónu. Geografická uzavretosť, nízka úroveň infraštruktúry spolu s politickou nestabilitou bránia ekonomickému rozvoju krajiny a prítoku zahraničných investícií v inom ako ťažobnom sektore. Hlavné ekonomické údaje 2013 HDP 7 mld. USD Rast HDP v % 10,5 % HDP na obyvateľa v PPP 2076 USD (2012) Bežný účet % k HDP -10,4 % Verejný dlh % k HDP 43,7% Deficit štátneho rozpočtu 4,0 % Inflácia 6,6 % Nezamestnanosť 8,4 % Ostaný vývoj v krajine Vláda vo svojom novom zložení z marca 2014 reprezentuje rovnakú koalíciu politických strán, a preto zaisťuje kontinuitu vo väčšine oblastí svojej politiky. Na medzinárodnej scéne, Kirgizská republika deklarovala svoj pevný záväzok vstúpiť do colnej únie Bieloruska, Kazachstanu a Ruska. Zmeny v ekonomike Napriek verejných investíciám a exportu zlata, celková ekonomická aktivita oslabla. Pokles rastu hospodárstva Ruskej federácie a zvýšenie napätia v obchodných vzťahoch so svojimi susedmi ovplyvnil prísun remitencií a vývoz iného tovaru ako zlato. Hospodársku činnosť nepriaznivo ovplyvnili aj nízke výnosy v poľnohospodárstve. Okrem toho sa očakávajú ťažkosti pri zabezpečení stabilných dodávok energie v zime, čo povedie k ďalšiemu znižovaniu ekonomických ukazovateľov. Svetová banka znížila odhadovaný rast HDP v roku 2014 z 4% na 3%. V polovici roka 2014 došlo k prudkému rastu inflácie, ktorá dosiahla 8,5% (v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka), čo odráža vplyv devalvácie národnej meny v prvej polovici roka. Ku koncu roka sa očakáva inflácia na úrovni 10%. Pomalší rast pravdepodobne povedie k zníženiu dovozu a vývozu, pri stabilnom exporte zlata. V roku 2014 sa očakáva zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu na približne 5,7% HDP z dôvodu urýchlenia realizácie projektov financovaných z cudzích zdrojov. V roku 2015 sa očakáva ďalší nárast deficitu.

3 b) Hlavné odvetvia hospodárstva PRIEMYSEL K hlavným priemyselným odvetviam patrí hutníctvo neželezných kovov, strojárenstvo a ľahký priemysel. V Kirgizsku sú veľké náleziska zlata, olova, volfrámu a uhlia. Výskumy potvrdzujú zásoby striebra, železnej rudy, antimónu, vzácnych kovov, ropy a plynu, žuly a mramoru. Zásoby uhlia sa odhadujú na 2,3 mil. t, olova 250 tis. t, volfrámu 130 tis. t. Na stav priemyslu má hlavný vplyv činnosť spoločnosti Centerra Gold Company, ktorá sa zaoberá ťažbou zlata na nálezisku KUMTOR. Priemyselná výroba sa na HDP Kirgizska podieľa len 15,9 %. Približne 40% priemyselnej výroby zabezpečuje ťažba zlata jediné aktívne sa rozvíjajúce odvetvie v krajine. V roku 2013 sa na území Kirgizska vyťažilo cca 20 ton zlata. Energetický a vodný potenciál Kirgizska Väčšinový podiel podnikov v energetickej oblasti i v iných oblastiach ekonomiky Kirgizska patrí štátu (Elektrické stanice,a.s., Kirgizneftegaz a.s., Kirgiztelekom a.s., Kirgizské železnice a.s., Medzinárodné letisko Manas). Energetické závody (vrátane elektrickej energie a plynu) sú závislé od štátu kvôli vysokej zadĺženosti spotrebiteľov. Za podmienky zväčšenia prílevu investícii zo strany zahraničných investorov (Kazachstan, Čína, Ruská federácia) je možnosť exportu elektrickej energie do Číny, Pakistanu, Afganistanu (dostavba vodných elektrární Kambarata 1 a Kambarata 2). Štát sám nie je schopný zabezpečiť výstavbu drahých energetických projektov. Kirgizsko sa nachádza na treťom mieste po Ruskej federácii a Tadžikistane čo sa týka potenciálu vodnej energie. Oceňovaný potenciál horských riek sa rovná 142 mld. kwh ročne, z toho sa dnes využíva iba 20 %. V tomto sektore prebiehajú rokovania s viacerými investormi zo susedných štátov o výstavbe vodných elektrární na strednom a hornom toku rieky Naryn. Na riekach Kirgizska je viacero vodných elektrární, napr. Toktoguľská (1200MW), Kurpsajská (800MW), Taškumyrská, Uč-Kurganská. V roku 2012 bola podpísaná dohoda s RF o výstavbe hydroelektrárne Kambar Ata-1 (1200MW) a kaskády hydroelektrární na rieke Naryn. Výstavba a prevádzkovanie veľkých hydroelektrární je zdrojom napätia so susednými krajinami, najmä Uzbekistanom, nakoľko ich prevádzkovanie má vplyv na vodný režim riek zásobujúcich od poľnohospodárstva závislý Uzbekistan. Energetický mix Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií (v percentách) 2012 Ropa 38,6 Vodné elektrárne 28,5 Uhlie 24,6 Zemný plyn 8,3 Biopalivá/odpad 0,1 Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie (v percentách) 2012 Vodné elektrárne 94 Tepelné elektrárne 6 Priority energetickej politiky

4 zabezpečenie šetrenia energiou efektívne využívanie primárnych zdrojov energie zníženie energetickej náročnosti hospodárstva zabezpečenie bezpečnosti dodávok energetických zdrojov zníženie závislosti od klimatických podmienok pri výrobe energie Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií (netto Import v percentách) 2012 Zemný plyn 93 Uhlie 60 Ropa a ropné produkty 96 Priority ku vzťahu k energetickej bezpečnosti vybudovanie hydroelektrárni na rieke Naryn a výstavba hydroelektrárne Kambar Ata-1 výstavba tepelnej elektrárne spaľujúcej miestne uhlie POĽNOHOSPODÁRSTVO Poľnohospodárska pôda zaberá 10 mil. ha, z toho zavlažovaná plocha je cca 1 mil. ha. Z rastlinnej výroby je najrozšírenejšie pestovanie pšenice, zemiakov, bavlny, zeleniny a cukrovej repy. V živočíšnej výrobe ide hlavne o chov oviec a kôz, hovädzieho dobytka a koní. Najviac sa produkuje mäso, mlieko, vlna a kože. Na juhu krajiny sú bavlníkové plantáže, pestuje sa tabak a chová sa priadka morušová. Poľnohospodárstvo sa podieľa 18,5 % na celkovej tvorbe HDP krajiny a zamestnáva viac ako 50% pracovnej sily Kirgizska. SLUŽBY Základná dopravná infraštruktúra Kirgizska zahŕňa 34 tis. km ciest, 450 km železníc. Medzinárodné letiská sú v Biškeku a v Oši, 2 menšie letiská sú v Džalal-Abade a v Karakole. Dominantné postavenie má cestná doprava. Železničná sieť je veľmi riedka, najmä v dôsledku nevhodných geografických podmienok (hory). Kirgizsko má pomerne veľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Ide hlavne o vysokohorské jazero Issyk-kuľ a lyžiarsky a horolezecky príťažlivé veľhory. Tento potenciál je zatiaľ veľmi málo využívaný, pretože sú potrebné investície do infraštruktúry cestovného ruchu. c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch ADB, CICA, CIS, CSTO, EAEC, EAPC, EBRD, ECO, EITI (plní podmienky), FAO, GCTU, IAEA, IBRD, ICAO, ICC (MVO), ICRM, IDA, IDB, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, Interpol, IOC, IOM, IPU, ISO (korešpondent), ITSO, ITU, MIGA, NAM (pozorovateľ), OIC, OPCW, OSCE, PCA, PFP, SCO, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UNISFA, UNMIL, UNMISS, UNWTO, UPU, WCO, WFTU (MVO), WHO, WIPO, WMO, WTO

5 II. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax V súčasnosti sa používajú colné pravidlá Euroázijského hospodárskeho spoločenstva, ktorého členom je i Kirgizsko (od r.2001), s prihliadnutím na členstvo Kirgizska v WTO. V budúcnosti je pravdepodobný vstup krajiny do colnej únie s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Obchodná prax je európska. Platba má rôzne varianty: 100 % platba vopred oproti bankovej garancii, čiastočná platba (10 až 30 percent oproti garancii), zvyšných 70% L/C. Z dôvodu slabej platobnej disciplíny sa odporúča vyžadovať 100% platbu vopred alebo L/C. Požadujú sa medzinárodné certifikáty, v prípade dovozu tovaru sa požaduje kirgizská alebo ruská certifikácia tovaru. b) Základná štatistika zahraničného obchodu Zahranično-obchodný obrat Kirgizska v roku 2013 predstavoval 7,7 mld. USD z čoho import predstavoval 5,9 mld. USD. Z Kirgizska vyviezol tovar v hodnote 1,8 mld. USD. Záporné saldo zahraničného obchodu dosiahlo výšku 4,2 mld. USD. c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz Export podľa položiek v 2012 podiel Drahé kovy 42,3 % Energetické tovary 9,2 % Zelenina 6,2 % Odevy 4,7 % Dopravné prostriedky 4,9 % Ovocie a orechy 3,0 % Ostatné 16,8 % Import podľa položiek v 2012 podiel Nerastné palivá 21,3 % Dopravné prostriedky 12,3 % Stroje a zariadenia 6,8 % Elektrické stroje 4,8 % Kovy 3,7 % Výrobky z kovu 3,9 % Lieky 3,2 % Ostatné 31,4 Zdroj: Colná správa KG d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Najdôležitejší obchodný partneri KG v roku 2013 (podiel v %) Obrat Import Export Rusko 27,5 33,6 7,6 Čína 19,0 23,9 1,8 Kazachstan 11,9 9,4 19,4

6 Švajčiarsko 6,9-25,4 Turecko 3,8 3,5 4,2 Uzbekistan 3,4 1,6 8,0 Japonsko 3,3 4,0 - USA 2,9 3,7 - Nemecko 2,9 3,8 0,8 Ukrajina 2,2 2,6 - Zdroj: Štatistický úrad KG e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz) Obchodná výmena s Kirgizskom je dlhodobo nízka s dominanciou slovenského exportu. V absolútnych číslach sa však jedná o zanedbateľné objemy. V roku 2012 násobne stúpol import z KG. Jednalo sa však pravdepodobne o jednorazový dovoz medi. V roku 2013 sa situácia vrátila na predchádzajúce úrovne. Obchodná výmena je ovplyvnená nedostatkom likvidity u kirgizských partnerov, nestabilným prostredím, geografickou vzdialenosťou. Vzájomná obchodná výmena za obdobie v tis. EUR Export Import Obrat Bilancia Zdroj: MH SR Import SR z Kirgizska v v tis. EUR Import 2013 Im Im podiel % Nástroje, náradie, nožiarsky tovar, lyžice a vidličky, ich časti zo základného kovu: ,17% Odevy a odevné doplnky, pletené alebo háčkované: ,83% Zdroj: MH SR Export SR do Kirgizska v v tis. EUR Export 2013 Ex Ex podiel % Elektrické stroje a zariadenia; prístroje na záznam zvuku, TV obrazu, ich súčasti ,31% Vozidlá iné ako koľajové, ich časti súčasti a príslušenstvo: ,40% Papier a lepenka; predmety z papierenských vláknin, papiera alebo lepenky: ,38% Mlynárske výrobky; slad; škroby; inulín; pšeničný lepok: ,98% Výrobky zo železa alebo ocele: ,78% Nástroje a prístroje optické, fotografické, meracie, lekárske; ich súčasti a príslušens: ,40% Zdroj: MH SR d) Praktické informácie pre exportéra a importéra Vízový režim Občania Slovenskej republiky pre vstup na teritórium Kirgizska nepotrebujú víza pri pobyte do 60 dní. Platí to pre držiteľov všetkých typov platných cestovných dokladov Slovenskej republiky. Viac informácii ohľadom vstupu a pobytu na území KR na:

7 Colná kontrola Nie sú stanovené obmedzenia na dovoz a vývoz domácej a zahraničnej meny. Suma nad 3000 USD musí byť deklarovaná. Je možné doviesť až 200 ks cigariet a 2l alkoholických nápojov. Dopravné spojenie Hlavné mesto Kirgizska Biškek (medzinárodné letisko Manas) má letecké spojenie s Moskvou, s Istanbulom, Londýnom, Dillí, Taškentom, Astanou v lete Almaty. Do krajiny lietajú Uzbecké aerolínie, Aeroflot, Turkish Airlines a British Airways. Takisto je možnosť cestovať do Biškeku z Almaty (cca. 250 km), existuje vlakové spojenie s Moskvou, ďalekým Východom, Čínou. ČASOVÝ ROZDIEL SEČ + 5 hodín, Kirgizsko nemení zimný/letný čas. Sviatky v Kirgizskej republike 1. a 2. január Nový rok 7. január Vianoce (pravoslávne Vianoce) 23. február Deň obrancu vlasti 8. marec Medzinárodný deň žien 21. marec Národný sviatok Nooruz 24. marec Deň revolúcie (na pamiatku udalostí z roku 2005) 1. máj Sviatok práce 5. máj Deň ústavy Kirgizskej republiky 9. máj Deň víťazstva 31. august Deň nezávislosti Kirgizskej republiky 7. november Deň socialistickej revolúcie. Moslimské sviatky: "Orozo Ajt" "Kurman Ajt" Určujú sa podľa lunárneho kalendára a sú to dni pracovného pokoja. Výstavy a veľtrhy v Kirgizku: 1. spoločnosť Oreca : 2. spoločnosť Bishkek Build : 3. spoločnosť Iteca : 4. spoločnosť Ite Group: Najdôležitejšie internetové zdroje informácií o Kirgizsku (internetové adresy) vláda: MF KG: Knati Kabar (spravodajská agentúra) : Večerný Biškek,(noviny): Štatistické údaje: OBCHODNO PRIEMYSELNÉ KOMORY Kirgizskej republiky, PODNIKATEĽSKÉ A TURISTICKÉ ASOCIÁCIE Obchodno-priemyselná komora Kirgizskej republiky Adresa: , Biškek, Kirgizsko, ul. Kyjevská 107 Tel: (312) (recepcia)

8 Fax: (312) Asociácia na podporu žien- podnikateliek Kirgizskej republiky Biškek, ul.timirjazeva (0312) , Zväz podnikateľov Kirgizska Biškek, ul.tynystanova 120 Tel: (0312) , , Fax: (0312) Kirgizská Asociácia cestovného ruchu Adresa: , Biškek, Kirgizsko, ul. Gorkého 58 Tel: Fax: VEĽVYSLANECTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY V KAZACHSTANE A KIRGIZSKU Ul.Kunajeva ASTANA KAZACHSTAN Tel.: Fax: Honorárny konzulát SR v Kirgizsku Kijevskaja 93, Biškek, honorárny konzul I. Gusarov, tel , slovakia-bishkek@mail.ru Veľvyslanectvo Kirgizskej republiky v SR so sídlom v Rakúsku/Viedeň/ Invalidenstrasse 3/8, A 1030, Viedeň, Rakúska republika Tel.: , kyrbot@nnweb.at,