GENEREL DOPRAVY MESTA TRENČÍN Koncept návrhu
ÚVOD Mesto Trenčín je významným centrom urbanizácie nielen na Považí, ale aj v rámci celého Slovenska. Trenčín je centrom kraja, ktorý mal v roku 2001 605 582 obyvateľov. Trenčín je centrom okresu, ktorý mal v roku 2001 112 767 obyvateľov. Trenčín mal v roku 2001 57 854 obyvateľov. Význam mesta je už historicky daný starodávnym osídlením viažucim sa na polohu na dôležitých obchodných cestách. Dnes je to najdôležitejšia dopravná cesta cez Slovensko označená ako multimodálny dopravný koridor č V.A. Tvorí ho diaľničný ťah D1 z Bratislavy cez Žilinu do Košíc, železničná trať č.120 z Bratislavy do Žiliny a budúca Vážsku vodnú cestu.
CIEĽ Príprava návrhu dopravnej infraštruktúry a stanovenie poradia dôležitosti jednotlivých krokov prioritne zabezpečovať najdôležitejšie dopravné vzťahy, ktoré poslúžia najväčšiemu počtu obyvateľov návrhom obsluhy územia prostriedkami MHD preferovať jej rozvoj oproti rozvoju IAD rozvoj IAD zabezpečiť komplexnou vybavenosťou služieb preferovať potreby nemotorických účastníkov dopravy a to najmä chodcov a cyklistov v záujme realizovateľnosti a životaschopnosti dopravného systému navrhnúť také technické riešenia a takú etapizáciu stavieb, aby bolo možné ho v danom čase vybudovať a uviesť do prevádzky
VÝCHODISKOVÉ PODKLADY Východiskovými vstupmi bola podrobná analýza súčasného stavu spracovaná na základe: štúdia demografickej a ekonomickej štruktúry mesta analýza súčasného stavu dopravnej situácie v meste analýza vykonaných dopravných prieskumov na území mesta rešpektovanie záväzných materiálov mesta najmä Územného plánu mesta Trenčín schváleného v roku 1998 konzultácie so zainteresovanými pracovníkmi odborných zložiek mestského úradu konzultácie so spracovateľmi jednak Územného plánu mesta Trenčín a Územného plánu centrálnej mestskej zóny v Trenčíne, ktorý sa spracováva súčasne s Generelom dopravy. rešpektovanie spracovaných dieľčich materiálov jednotlivých lokalít mesta Časové horizonty Rok 2010 I. etapa Rok 2015 II. Etapa Rok 2030 III. Etapa Po roku 2030 výhľad
ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU Trenčiansky kraj: Stupeň motorizácie predstavoval 256 motorových vozidiel /1000 obyvateľov. Stupeň automobilizácie predstavoval 212 osobných automobilov /1000 obyvateľov. Okres Trenčín : Stupeň motorizácie predstavoval 279 motorových vozidiel /1000 obyvateľov. Stupeň automobilizácie predstavoval 233 osobných automobilov /1000 obyvateľov.
ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU Aktuálne dopravné údaje boli zistené sériou dopravných prieskumov automobilovej dopravy v SÚ Trenčín Výsledkom spracovania zistených údajov boli matice smerovania, vyjadrujúce dopravné vzťahy medzi oblasťami a smermi. jazdy vo vnútri SÚ 62,6% zdrojové a cieľové jazdy 35,7% tranzitné jazdy 1,7%. podiel špičkovej hodiny z celodenného objemu dopravy 6,7%,
ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU Individuálna automobilová doprava IAD Podiel celkovej dopravy v území Dopravné vzťahy medzi vnútornými oblasťami Centrum - oblasť Pod Sokolice 11,44% celkovej dopravy v riešenom území Centrum - oblasť Zlatovce 8,18% celkovej dopravy v riešenom území Centrum - oblasť Dlhé Hony, Juh 7,74% celkovej dopravy v riešenom území Dopravné vzťahy medzi vonkajšími smermi cesta II/507(od I/50) oblasť Dlhé Hony, Juh 11,76% cesta I/61(od Bratislavy) oblasť Zlatovce 4,10% Tranzit Bratislava Považská Bystrica po ceste I/61 0,5%
ZHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU Ostatná doprava Podiel celkovej dopravy v území Dopravné vzťahy medzi vnútornými oblasťami Centrum oblasť Pod Sokolice 7,5% Centrum oblasť Zlatovce 11,00% Centrum oblasť Dlhé Hony, Juh 7,43% Dopravné vzťahy medzi vonkajšími smermi cesta II/507 (od I/50) oblasť Dlhé Hony, Juh 5,19% cesta I/61 (od Považskej Bystrice) oblasť Kubrá 7,80% Tranzit Bratislava Považská Bystrica po ceste I/61 2,5%
PREDPOKLADY VÝPOČTU DOPRAVNEJ PROGNÓZY Charakteristika 2001 2010-2015 2030 Počet obyvateľov Osoby 57 854 64 060 75 000 Prechodne prítomní Osoby 15 380 18 880 26 440 Stupeň motorizácie voz/1000 obyvateľov 318 357 506 Stupeň automobilizácie OA/1000 obyvateľov 268 304 423 Hybnosť celkom Cesty/ obyvateľa/deň 2,58 2,65 2,90 Hybnosť IAD Cesty/ obyvateľa/deň 0,331 0,335 0,340 Hybnosť MHD Cesty/ obyvateľa/deň 0,940 0,967 1,024 Hybnosť ostatná Cesty/ obyvateľa/deň 1,309 1,348 1,536
zdroj+cieľ; 37650; 44% Rozdelenie dopravných objemov podľa druhu vykonaných jázd spolu - rok 2010 t ranzit; 1306; 2% vnútro zdroj+cieľ tranzit vnútro; 47011; 54% zdroj+cieľ; 35742; 37% spolu - rok 2015 tranzit; 1635; 2% vnútro zdroj+cieľ tranzit vnútro; 59746; 61% spolu - rok 2030 tranzit; 2598; 2% vnútro zdroj+cieľ tranzit zdroj+cieľ; 56778; 38% vnútro; 88987; 60%
Cestná doprava Komunikačná sieť mesta Juhovýchodný obchvat mesta Využitie telesa pôvodného železničného mosta cez Váh pre cestnú dopravu Hromadná doprava Linkovanie MHD Posúdenie možnosti vybudovania mestskej koľajovej dopravy Pešia a cyklistická doprava Vytypovanie trás nemotoristických dopráv Statická doprava Nároky statickej dopravy Železničná doprava Vplyv modernizácie železničnej trate č. 120 na komunikačnú sieť Možnosti využitia Bánovskej trate na prímestskú HD Vodná doprava RIEŠENÁ PROBLEMATIKA Ideové riešenie návrhu využitia Váhu pre rekreačnú dopravu
Do roku 2010 PRIORITY RIEŠENIA DOPRAVNÝCH PROBLÉMOV Vybudovanie I. etapy juhovýchodného obchvatu mesta a súvisiacich križovatiek na Električnej ul. Modernizácia železničnej trate č.120 a súvisiace vybudovanie mimoúrovňových priecestí Modernizácia vozového parku MHD Zvýšenie bezpečnosti nemotoristických účastníkov cestnej premávky Priestorová a funkčná vybavenosť parkovacích plôch
Kartogram dopravného zaťaženia komunikačnej siete rok 2010 Kartogram dopravného zaťaženia komunikačnej siete mesta rok 2015
Juhovýchodný obchvat (JVO) Križovatka Biskupice Križovatka s c. II/507 Komunikačná sieť mesta Križovatka pri Kauflande Križovatka Legionárska Križovatka K dolnej stanici Križovatka Za mostom KRIŽOVATKY
KRIŽOVATKA BRATISLAVSKÁ VLÁRSKA (PRI LIDLI)
KRIŽOVATKA BRATISLAVSKÁ VLÁRSKA (PRI LIDLI)
KRIŽOVATKA ELEKTRIČNÁ K DOLNEJ STANICI
KRIŽOVATKA ELEKTRIČNÁ K DOLNEJ STANICI
KRIŽOVATKA POD MOSTOM ( POHĽAD NA ELEKTRIČNÚ UL.)
KRIŽOVATKA POD MOSTOM ( POHĽAD NA UL: KNIEŽAŤA PRIBINU)
KRIŽOVATKA POD MOSTOM
PRIORITY RIEŠENIA DOPRAVNÝCH PROBLÉMOV Do roku 2015 Vybudovanie II. etapy juhovýchodného obchvatu mesta Prepojenie diaľničného privádzača s novou komunikáciou v rozvojovom území v Zlatovciach Prebudovanie križovatky pri Tatre a Mládežníckej ul. Rekonštrukcia starého železničného mosta cez Váh a jeho využitie pre cestnú dopravu Modernizácia vozového parku MHD a návrh novej koncepcie MHD Rozšírenie siete cyklistických trás vrátane vybavenosti Výstavba verejných hromadných garáží. Výstavba hromadných garáží pre odstavovanie vozidiel na úkor odstraňovanie garáží individuálnych
Kartogram dopravného zaťaženia komunikačnej siete rok 2015
KRIŽOVATKY Juhovýchodný obchvat (JVO) Križovatka Biskupice Križovatka s c. II/507 Križovatka Pri Kauflande Križovatka JUh Križovatka Východná Križovatka Zábranie Križovatka Kubrá Križovatka Pred poľom Komunikačná sieť mesta Križovatka Pred Tatrou Križovatka Mládežnícka
KRIŽOVATKA PRED TATROU
KRIŽOVATKA MLÁDEŽNÍCKA M. RÁZUSA ŠTUDENTSKÁ
KRIŽOVATKA MLÁDEŽNÍCKA M. RÁZUSA ŠTUDENTSKÁ
VYUŽITIE STARÉHO ŽELEZNIČNÉHO MOSTA CEZ VÁH Využitie mosta pre kombináciu IAD a nemotoristických dopráv. Most by slúžil na odľahčenie cestného mosta a Hasičskej ul. v smere na Sihoť a späť. Prejazd mostom by bol povolený iba pre IAD aj to iba počas pracovných dní. Mimo tohto obdobia by slúžil iba nemotoristickej doprave. Automobilová a cyklistická doprava by bola vedená v spoločnom dopravnom priestore. Chodcom by slúžil súčasný chodník. Vzhľadom na spoločné vedenie cyklistickej a IAD ako aj šírkové a smerové vedenie trasy, by bola na moste a jeho nájazdoch obmedzená max. rýchlosť. Napojenie mosta na ostatnú komunikačnú sieť by bolo do ul. Ľ. Starka a následne Žabinskou ul. smerom na Zlatovskú ul. Na strane CMZ by bol zjazd z mosta zaústený do Mládežníckej ul. Cyklistické a pešie trasy by boli zapojené do komunikačnej siete a do oddychového priestoru na hrádzach a nábreží. Využitie mosta pre nemotoristickú dopravu. Most by mal funkciu promenádneho mosta. Cyklistické trasy by boli situované na strane starej konštrukcie mosta a pešia doprava na novej časti a priľahlej lávke. Napojenie mosta by bolo podobné ako v prvom variante.
SÚČASNÝ ŽELEZNIČNÝ MOST
MOST - CESTNÝ VARIANT
MOST - PROMENÁDNY
INDIVIDUÁLNE GARÁŽE (UL. Ľ. STÁRKA)
VYUŽITIE PRAVEJ STRANY VÁHU (GARÁŽE)
VYUŽITIE PRIESTORU NA PRAVEJ STRANE VÁHU Návrh riešenia pravej strany ústia starého mosta je závislý od rozhodnutia, ako sa využije starý železničný most a od rozsahu asanácií v priestore ústia mosta. V prípade, že by sa pristúpilo k rekonštrukcii tohto územia, pri ústí mosta by sa uvoľnil priestor, ktorý by mohol slúžiť ako obchodno-zábavný areál. V kombinácii s využitím starého železničného mosta ako promenádneho mosta, by daný priestor tvoril protipól k vybavenosti na ľavej strane nábrežia.
PRIORITY RIEŠENIA DOPRAVNÝCH PROBLÉMOV Do roku 2030 Výstavba v CMZ v zmysle ÚPN Dobudovanie JVO v úseku II/507 Východná ul. Zmena využitia starého železničného mosta cez Váh na most promenádny Využitie koridoru Bánovskej trate pre mestskú koľajovú dopravu Výstavba hromadných garáží pre odstavovanie vozidiel na úkor odstraňovanie garáží individuálnych Vybudovanie obchvatu mesta na severe s napojením na cestu I/61 tretím mostom cez Váh. Dobudovanie siete MK na severe mesta v súvislosti s predpokladaným rozvojom častí Záblatie a Zlatovce.
Kartogram dopravného zaťaženia komunikačnej siete rok 2030
PRIORITY RIEŠENIA DOPRAVNÝCH PROBLÉMOV Výhľad po roku 2030 Dobudovanie CMZ v zmysle ÚPN a postupné ukľudňovanie centra mesta Predĺženie koridoru Bánovskej trate východným smerom a jej využitie ako prímestskej koľajovej dopravy V tejto etape je predpoklad vybudovania komunikačnej siete na takej úrovni, že jej rozširovanie bude závisieť od konkrétnych rozvojových plánov, ktoré v súčasnej dobe nie sme schopní spoľahlivo predikovať. Vybudovaní Juhovýchodného a severného obchvatu mesta bude zabezpečené odklonenie dopravy mimo CMZ.
Kategorizácia ciest I. etapa
Ďakujeme za pozornosť