1/92 K O N C E P C I A Komplexného riešenia zberu, nakladania, separovania a zneškodňovania komunálneho odpadu v meste Považská Bystrica v budúcom Spracovateľ projektu: EKOS PLUS, s. r. o. Župné námestie 7 811 03 Bratislava t. č.: 02/544 110 85 fax: 02/544 163 82 e-mail: ekosplus@ekosplus.sk Ing. Monika Rafaelisová Ing. Jana Gelieňová Mgr. Peter Koška Veronika Tökölyová jazyková korektúra Marec 2010
2/92 OBSAH A. TEORETICKÁ ČASŤ... 4 1 Úvodná časť... 5 1.1 Zadanie... 5 1.2 Úvod... 6 1.3 Zoznam použitých skratiek a zoznam podkladov... 9 1.3.1 Zoznam použitých skratiek... 9 1.3.2 Zoznam podkladov... 11 1.3.3 Základné pojmy... 12 1.4 Základné údaje o koncepcii mesta Považská Bystrica... 14 2 Vznik odpadov v Európskej únii... 16 2.1 Predpisy z oblasti odpadového hospodárstva... 17 2.2 Predpisy z oblasti podmienok spaľovania odpadov... 18 a minimalizácie znečistenia... 18 2.3 Termické spracovanie komunálneho odpadu... 20 2.4 Skládkovanie komunálneho odpadu... 20 3 Vznik odpadu v Slovenskej republike... 22 3.1 Nakladanie s odpadmi... 24 3.2 Zhodnocovanie odpadov... 25 3.3 Energeticky zhodnocované odpady... 26 3.4 Zneškodňovanie odpadov... 27 4 Vznik odpadu v Považskej Bystrici... 28 4.1 Vstupné údaje... 28 5 Nakladanie s odpadmi v meste Považská Bystrica... 30 5.1 Súčasný stav separovaného zberu v meste a obciach... 30 5.2 Subjekt zabezpečujúci realizáciu separovaného zberu odpadov... 33 5.3 Stav zberu odpadov do 31. 12. 2007... 33 5.4 Stručný popis systému likvidácii komunálneho odpadu od 01.01.2008... 35 5.5 Technologická vybavenosť... 36 5.6 Nedostatky súčasného stavu separovaného zberu... 38 5.6.1 Nedostatky v SR... 38 5.6.2 Nedostatky súčasného separovaného zberu komodít v meste Považská Bystrica... 39 5.7 Ciele a výstupy koncepcie... 39 6 Program odpadového hospodárstva... 40 6.1 Záväzná časť POH SR do r. 2010... 40 6.1.1 Ciele pre nakladanie s komunálnymi odpadmi... 41 6.1.2 Cieľ k nakladaniu s biologicky rozložiteľnými odpadmi (BRO)... 41 6.1.3 Opatrenia:... 42 6.2 Smerná časť POH SR do r. 2010... 42 6.2.1 Zariadenia na zhodnocovanie odpadov... 42 B. ANALYTICKÁ ČASŤ... 43 7 Integrovaný systém odpadového hospodárstva v regióne.... 44 7.1 Separovaný zber komunálneho odpadu... 44 7.2 Kategorizácia separovaných zložiek odpadu... 47 7.3 Výpočet potrieb zberných nádob, kontajnerov a zberného vozidla... 49 7.4 Návrh stojísk pre dočasné uloženie odpadov... 49 7.4.1 Realizácia stojiska... 49 7.5 Náklady spojené s realizáciou stojísk vrátane zberných nádob... 51
3/92 7.6 Náklady spojené s nákupom zberového auta... 51 7.7 Organizačné zabezpečenie separovaného zberu... 52 8 Zberný dvor... 53 8.1 Charakter navrhovanej činnosti z pohľadu zákona EIA... 54 8.2 Stručný opis technického a technologického riešenia... 54 9 Triedenie... 60 10 Zhodnotenie biologicky rozložiteľných odpadov... 60 10.1 Kompostovanie... 60 10.2 Anaeróbna fermentácia biologických odpadov... 63 10.3 Zariadenia na produkciu bioplynu procesom suchej fermentácie... 63 10.4 Splyňovanie biomasy... 64 11 Recyklácia stavebných odpadov... 65 11.1 Zhodnocovanie stavebných odpadov... 65 11.2 Hlavné dôvody pre recyklovanie stavebných odpadov... 65 11.3 Návrh riešenia podľa jednotlivých skupín odpadov... 66 11.3.1 Vyťažená zemina... 66 11.3.2 Odpady z demolácie ciest... 66 11.3.3 Stavebná sutina... 66 11.3.4 Odpady zo stavenísk... 67 12 Elektrické a elektronické zariadenia... 68 13 Recyklácia autovrakov... 68 14 Termické zneškodňovanie odpadov... 68 15 Ekologická stabilita skládok... 70 15.1 Rekultivácia Odplynenie... 70 15.2 Rekultivácia skládok odpadov... 71 15.3 Odplynenie skládok... 72 C. ČASŤ NÁVRH TECHNOLÓGIE... 73 16 Technologické riešenie... 74 16.1 Dotrieďovacia linka... 74 16.2 Fermentácia BRKO a spaľovanie bioplynu... 76 16.3 Úprava drobného stavebného odpadu... 78 16.4 Skladovanie opotrebovaných pneumatík... 78 16.5 Triedenie skla... 78 16.6 Úprava plastov... 78 16.7 Skladovanie kovového odpadu... 79 16.8 Skladovanie nebezpečných odpadov... 79 D. FINANČNÁ ČASŤ... 81 17 Predpokladané finančné náklady... 82 17.1 Environmentálne prínosy projektu... 83 18 Možné finančné zdroje... 84 18.1 Povstupové fondy EÚ... 84 18.2 Recyklačný fond... 86 18.3 Environmentálny fond... 86 18.4 Súkromné investičné zdroje... 87 19 ZÁVER... 88
4/92 A. TEORETICKÁ ČASŤ
5/92 1 ÚVODNÁ ČASŤ 1.1 Zadanie Predmetom koncepcie je komplexné riešenie zberu, nakladania, separovania a zneškodňovania komunálneho odpadu v meste Považská Bystrica v budúcom období. Výstupom koncepcie je štruktúrovaná informácia o množstvách a druhoch odpadov produkovaných na cieľovom území mesta Považská Bystrica. Odpady sú zaradené v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov. Koncepcia zohľadňuje súčasný stav a budúce trendy cieľového územia v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi. Koncepcia bola rozdelená do dvoch etáp, a to: 1. etapa s názvom Zmena, rozšírenie a zefektívnenie separovaného zberu komunálnych odpadov v meste Považská Bystrica a integrovaných častiach, 2. etapa s názvom Návrh technológie zberného dvora. Mesto Považská Bystrica si v spoločnosti EKOS PLUS, s. r. o., Bratislava objednalo vypracovanie koncepcie, ktorej cieľom bolo v rámci záujmového územia Považská Bystrica, zhodnotiť možnosť separovania, zhodnotenia, nakladania a konečnej likvidácie komunálnych odpadov. Po získaní potrebných údajov bolo zistené, že v uvedenom území je len veľmi malé množstvo odpadov separované, čo v konečnom dôsledku predstavuje zvýšené náklady na likvidáciu odpadov. Tiež bolo zistené, že v súčasnosti mesto nevlastní skládku odpadov na zneškodňovanie nie nebezpečného odpadu, pretože skládka v Sverepci bola k 15. 07. 2009 uzavretá na základe Rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, so sídlom Legionárska 5, Žilina č. j.: 10375-42322/2008/Daň/770290104/Z3 zo dňa 16. 12. 2008 na zmenu integrovaného povolenia pre prevádzku Skládka KO SVEREPEC, ktorým sa povoľuje zneškodňovať odpady na skládke do 15. 07. 2009. Preto je mesto nútené likvidovať odpad na základe zmluvných podmienok na skládke Luštek.
6/92 1.2 Úvod Komunálne odpady v súčasnom období predstavujú v našej spoločnosti dvojnásobnú výzvu pre životné prostredie. Všetky odpady sa zhodnocujú alebo zneškodňujú operáciami, ktoré majú nevyhnutný vplyv na životné prostredie a predstavujú hospodárske náklady. Produkcia odpadov v Európe z roka na rok neustále narastá, čím sa zvyšujú ohrozenia zdravotného stavu obyvateľstva i kvalita životného prostredia. Vznik odpadov znamená vo svojej podstate stratu materiálov a energie. Znamená to pre spoločnosť tiež nárast ekonomických nákladov z dôvodu nutnosti prepravy odpadov, nakladania s nimi a ich zneškodňovania. Zneškodňovanie odpadov sa tak pre mesto stáva už nielen ekologickým, ale aj ekonomickým problémom. Preto aj mesto hľadá spôsoby, ako zefektívniť (zhospodárniť) nakladanie s odpadom, pričom ako najrýchlejší a najreálnejší spôsob sa javí predovšetkým znižovanie objemu odpadu zneškodňovaného na skládke. Samotné znižovanie objemu odpadu je proces kontinuálny - počnúc ťažbou surovín, ich spracovaním, výrobou tovaru, poskytovaním služieb až po ich konečnú spotrebu. Mesto jeho realizáciu však môže zabezpečiť väčšinou len zavádzaním separovaného zberu, zhodnocovaním odpadu, alebo jeho intenzifikáciu separovaného zberu, najmä tam, kde sa doteraz nerealizuje alebo účinnosť je veľmi nízka. Cieľom koncepcie je poskytnúť pre mesto Považská Bystrica dostatok informácií a podkladov pre ďalšie plánovanie rozvoja odpadového hospodárstva s dôrazom na možnosť separovania odpadov, ako je navrhnutie technológie na realizovanie zberného dvora. Realizovanie zberného dvora podlieha procesu EIA (Environmental Impact Assessment) - posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Tento proces je považovaný za jeden z hlavných nástrojov medzinárodnej environmentálnej politiky na uskutočňovanie trvalo udržateľného rozvoja. Účelom posudzovania je predovšetkým zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Proces EIA vychádza z nasledovných princípov: komplexnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov danej činnosti strategického dokumentu na životné prostredie ešte pred rozhodnutím o ich povolení, vyhodnotenie vplyvov zabezpečujú odborníci z rôznych oblastí, široká a aktívna účasť verejnosti na procese posudzovania, variantné riešenia, proces posudzovania nenahrádza proces povoľovania danej činnosti. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie na Slovensku upravuje zákon č. 24/2006 Z. z.
7/92 Schematické znázornenie postupnosti krokov EIA:
8/92 PrO - príslušný orgán, N - navrhovateľ, DO - dotknutý orgán, RO - rezortný orgán, PO - povoľujúci orgán, Obec - dotknutá obec, OSO - odborne spôsobilá osoba, IntS - internetová stránka, Ministerstvo - Ministerstvo životného prostredia SR, VP - verejné prerokovanie V predloženej koncepcii spracovatelia vychádzali z dostupných údajov roku 2006, 2007, 2008 a 2009. Analytická časť je koncipovaná do troch porovnávacích úrovní z pohľadu EÚ, SR a PB. Tento postup umožňuje získať informácie o stave nakladania s odpadmi v krajinách, ktorých úrovni odpadového hospodárstva sa chce SR priblížiť (EÚ) a o realite, aká je momentálne v meste Považská Bystrica.
9/92 Žiadna, ani tá najvyspelejšia spoločnosť, nevie existovať bez odpadov, ktoré vznikajú prakticky v každom procese výroby, spotreby, ale aj každej ľudskej činnosti. Rast objemu odpadu ako neodmysliteľná súčasť civilizácie a rastu životnej úrovne obyvateľstva zaberá čoraz viac životného priestoru ľudstvu. Spôsob jeho nakladania a náklady na elimináciu jeho vplyvu na životné prostredie v nemalej miere zasa ovplyvňujú aj rast cien tovarov a služieb. Nakladanie s odpadom v meste Považská Bystrica sa pred rokom 2008 rozvíjalo nesystémovo bez dlhodobej koncepcie a nekompatibilne s požiadavkami rozvoja mesta. Sprísnené legislatívne podmienky nakladania s odpadom zvyšovali tlak na doriešenie závažných problémov v oblasti chýbajúcich zariadení pre nakladanie s odpadom. V roku 2009 v meste PB pripadalo na jedného obyvateľa 417,34 kg odpadu za rok, pričom odpadu uloženého na skládku bolo 409,04 kg na jedného obyvateľa. Ak pri zavedení integrovaného systému odpadového hospodárstva je možné vyseparovaním využiť na recykláciu cca 30 % (mesto PB v roku 2009 využilo len cca 2 % odpadu vrátane biologicky rozložiteľného odpadu), tak popri prínose v oblasti znižovania environmentálnych záťaží má zhodnotenie odpadu veľký a nezastupiteľný význam, a to: - spoločenský (využitie druhotných surovín), - environmentálny (predĺženie životnosti skládky a nezávadné zneškodňovanie odpadu), - ekonomický (zníženie nákladov mesta, poplatkov občanov), - výchovný (formou zvyšovania environmentálneho povedomia). Aj Európska únia si ako jednu z hlavných úloh v oblasti nakladania s odpadom stanovila zníženie objemu odpadu zneškodňovaného skládkovaním, z 550 kg na občana za rok, na 300 kg. Toto zníženie sa má realizovať predovšetkým jeho materiálnym zhodnocovaním. Je teda logické, že aj v environmentálnej politike mesta sú už pevne zakotvené úlohy znižovania a zhodnocovania odpadov v celej šírke držiteľov odpadov. Separovaný zber v meste nebude nikdy vyslovene komerčný. Jeho cieľom musí byť aj environmentálny prínos s významným výchovným prvkom na zvýšenie environmentálneho povedomia občanov, zamestnancov podnikov, organizácií, ale najmä mladšej generácie žiakov v školách, internátoch a ďalších. Nevyhnutná a dlhodobá zmena návykových vlastností držiteľov odpadu v oblasti nakladania s odpadmi, ale najmä ekonomické podmienky v SR, zatiaľ nevytvárajú pre mesto dostatočný priestor realizovať separovaný zber štandardne a celoplošne bez projektovej prípravy a koordinovaného postupu. 1.3 Zoznam použitých skratiek a zoznam podkladov 1.3.1 Zoznam použitých skratiek TK PB SR EÚ EÚ-15 Trenčiansky kraj Mesto Považská Bystrica Slovenská republika Európska únia EÚ tvorená pôvodnými 15 členskými krajinami (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxembursko,
10/92 Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo) EÚ-12 pričlenené nové krajiny EÚ (Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko) EÚ-27 EÚ vrátane všetkých pôvodných aj pričlenených krajín (súčasný stav) EFTA European Free Trade Associacion - Európska zóna voľného obchodu (členovia Island, Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko) EIA Environmental Impact Assessment (Posudzovanie vplyvov na životné prostredie) EK Európska komisia ERDF European Regional Development Fund - Európsky fond regionálneho rozvoja ESF European Social Fund - Európsky sociálny fond ES Európske spoločenstvá CHKO Chránená krajinná oblasť CHVO Chránená vodohospodárska oblasť CHVÚ Chránené vtáčie územie KF Kohézny fond SIŽP Slovenská inšpekcia životného prostredia MŽP SR Ministerstvo životného prostredia SR NSTUR SR Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky OH Odpadové hospodárstvo POH Program odpadového hospodárstva SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia SWOT Strengths/Weaknesses/Opportunities/Threats Silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia ŠF Štrukturálne fondy ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky VZN Všeobecne záväzné nariadenie VKM Viacvrstvové kombinované materiály Pa Papier Pl Plasty Sk Sklo KO Kovové obaly a kovy Št Šatstvo a textílie VvKM Viacvrstvové kombinované materiály BIO Biologicky rozložiteľný odpad Pn. Pneumatiky OO Objemový odpad DSO Drobný stavebný odpad Bt. Batérie ElO Elektrický odpad NO Nebezpečný odpad SO Separovaný odpad VOK Veľkoobjemový kontajner (7m 3, 5m 3, 3m 3 ) Z Zvony ŠK Špeciálne kontajnery
11/92 ZV IBV KBV PS RD ZUJ ZO ZN Zberové vrecia Individuálna bytová výstavba (RD) Komunálna bytová výstavba (BD) Podnikateľské subjekty Rodinné domy Záberová územná jednotka Zmesový odpad Zberná nádoba 1.3.2 Zoznam podkladov Právna úprava odpadov Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 261/2002, zákona č. 393/2002 Z. z., zákona č. 529/2002 Z.z., zákona č. 188/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č.571/2005 Z. z. a zákona č. č. 127/2006 Z. z., 514/2008 Z. z., 515/2008 Z.z., 519/2008 Z. z., 160/2009 Z. z., 386/2009 Z. z. Zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 525/2003 Z. z. a zákona č. 587/2004 Z. z., 515/2008 Z. z. Zákon č. 127/2006 Z. z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení 515/2008 Z. z.). Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 153/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity a termíny pre rozsah opätovného použitia častí starých vozidiel, zhodnocovania odpadov zo spracovania starých vozidiel a ich recyklácie. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 388/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú limity pre zhodnotenie elektroodpadu a pre opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov a látok. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení vyhlášky č. 509/2002 Z. z., vyhlášky č. 128/2004 Z. z. a vyhlášky č. 599/2005 Z. z., 301/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 284/2001 Z. z, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 409/2002 Z. z. a vyhlášky č. 129/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 125/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spracúvaní starých vozidiel a o niektorých požiadavkách na výrobu vozidiel (v znení vyhlášky č. 227/2007 Z. z.). Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 126/2004 Z. z. o autorizácii, vydávaní odborných posudkov vo veciach odpadov, ustanovení osôb oprávnených na vydanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb v znení vyhlášky č. 209/2005 Z. z.
12/92 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 127/2004 Z. z o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu v znení vyhlášky č. 359/2005 Z. z. Poznámka: redakčné oznámenie o oprave chyby, čiastka č. 162/2005 - v Čl. II namiesto slova piateho má byť správne uvedené slovo štvrtého. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 135/2004 Z. z. o dekontaminácii zariadení s obsahom polychlórovaných bifenylov. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 208/2005 Z. z. o nakladaní s elektrozariadeniami a s elektroopadom (v znení vyhlášky 313/2007 Z. z.). Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 60/1995 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Bazilejskému dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní. Oznámenie Ministerstva životného prostredia SR č. 75/2002 Z. z. o vydaní výnosu č. 1/2002, ktorým sa ustanovujú jednotné metódy analytickej kontroly odpadov. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 593/2004 Z. z. o uzavretí Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach. Zámer komplexného riešenia zberu, nakladania a separovania komunálneho odpadu v meste Považská Bystrica v budúcom období /vypracovaný mestom/. Právna úprava obalov Zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z. a zákona č. 733/2004 Z. z., 515/2008 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti odpadov z obalov. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 732/2002 Z. z. o zozname zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné, výške zálohy za ne a o výške zálohy za zálohované opakovane použiteľné obaly. Vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 210/2005 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch. 1.3.3 Základné pojmy Vyseparovaná zložka odpadu Je držiteľom odpadu vytriedený (primárne, sekundárne) a osobitne zhromažďovaný (do zberovej nádoby) odpad z komunálneho odpadu.
13/92 Komodita separovaného zberu (komodita) Je dotriedená, upravená (lisovaním, drvením) vyseparovaná zložka určená na recykláciu (zhodnocovanie, nezávadné zneškodňovanie). Separovaný zber Je organizovaný zber vyseparovaných zložiek od občanov, organizácií, podnikateľských subjektov a ďalších, za účelom ich zhodnocovania. Pre potrebu posudzovania v projekte, či obec (mesto) separuje, bola stanovená podmienka separovania minimálne jednej zo zložiek - papier, plasty, sklo, kovové obaly a viacvrstvové kombinované materiály, a to aj občanmi. Systém separovaného zberu Určuje a vymedzuje spôsob realizácie separovaného zberu, pričom vymedzenie sa obvykle týka druhu zberových nádob, intervalu a podmienok zberu a ekonomických vzťahov (príjmy, náklady). Obvykle systém separovaného zberu vymedzuje VZN príslušnej obce (mesta). Záberové územie separovaného zberu Je obcami (mestami, mestskými časťami) vymedzené územie, kde sa realizuje spoločný separovaný zber. Spoločný separovaný zber je obvykle definovaný spoločným zberom, dotrieďovaním, úpravou, prepravou k spracovateľom, systémom separovaného zberu a ďalším. V rámci daného záberového územia separovaného zberu nie je podmienkou spoločné riadenie, rovnoprávne majetkovoprávne vzťahy k technológii separovaného zberu (strediská separovaného zberu), rovnaký rozsah komodít separovaného zberu, prípadne ďalšie podmienky. Stredisko separovaného zberu (triediareň) Je zariadenie určené na zhromažďovanie, dotrieďovanie, úpravu vyseparovaných zložiek odpadu, prípadne recykláciu (zhodnocovanie) komodít separovaného zberu. Je obvykle vybavené halou triediarne, zariadením a technológiou na dotrieďovanie, úpravu, zber a prepravu. Poskytuje práce a služby obciam, mestám, združeniu obcí a miest vo vymedzenom záberovom území. Majetkovoprávny vzťah obcí, miest, združení, subjektov zabezpečujúcich separovaný zber k stredisku separovaného zberu môže byť rôzny (podielový, bezpodielový). Zberový dvor Je zariadenie na zhromažďovanie, výkup, predaj a čiastočnú úpravu (veľkoobjemový odpad). Obvykle zberový dvor slúži na odkladanie vybraných druhov odpadu (alebo väčších množstiev) mimo termínov podľa kalendára zberu. Kalendár zberu Je kalendár s vyznačenými termínmi odberu jednotlivých vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu. Kalendár zberu má k dispozícii každý držiteľ odpadu, ktorý je zapojený do nakladania s odpadom v príslušnom meste, obci. Subjekt zabezpečujúci separovaný zber Je právnická alebo fyzická osoba, ktorá na základe zmluvných vzťahov zabezpečuje pre obce, mestá, združenia obcí a miest v danom záberovom území, kompletný alebo obmedzený rozsah prác a služieb súvisiacich so separovaným zberom. Obvykle je to organizácia, ktorá zabezpečuje aj ďalšie služby a práce súvisiace s nakladaním s odpadom.
14/92 Disponibilný objem vyseparovanej zložky odpadu Je prepočtom stanovený predpokladaný objem vyseparovanej zložky odpadu zo (štatisticky) stanoveného podielu (v %) v zmesovom odpade. Disponibilný objem vyseparovanej zložky odpadu sa obvykle stanovuje pri určovaní cieľov separovaného zberu (recyklácie). Účinnosť separovaného zberu Vyjadruje efektívnosť separovaného zberu z hľadiska ekonomických prínosov a v určitej miere aj rozsah (objem vyseparovaných zložiek). Pre daný subjekt (obec, mesto, združenie, organizácia, PS) je definovaný ako rozdiel (zníženie) zneškodňovaného objemu zmesového odpadu pred zavedením separovaného zberu a po zavedení separovaného zberu. Účinnosť separovaného zberu sa obvykle udáva v %. Stojisko Je miesto, kde sú umiestnené zberové nádoby na tuhý komunálny odpad a separovaný odpad, môže byť špeciálne upravené (oplotené, zastrešené, uzamknuté). Obvykle slúži vymedzenému okruhu pôvodcov odpadu. Zhromaždište odpadu (mobilné) Je zariadenie na zhromažďovanie odpadov zriadené, prevádzkované a technologicky vybavené v súlade s platnou legislatívou. Slúži na odber, ukladanie a zamedzenie úniku odpadu do životného prostredia. Podrobnejší popis v prílohe č. 7. Dotknuté organizácie a subjekty Sú to organizácie (banky, ústavy, administratívne zariadenia, polícia a ďalšie), podnikateľské subjekty (reštaurácie, výrobne a obchodné zariadenia) a školské zariadenia (ZŠ, SŠ, VŠ, MŠ), ktoré sú súčasťou riešenia problému ich zapojenia do separovaného zberu v rámci tohto projektu. 1.4 Základné údaje o koncepcii mesta Považská Bystrica Názov obce Považská Bystrica: Mesto Považská Bystrica je v rámci nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky od júla 1996 sídlom novoutvoreného okresu Považská Bystrica v Trenčianskom kraji. Identifikačné číslo obce 317 667 Okres Považská Bystrica Kraj Trenčiansky
15/92 Počet obyvateľov mesta Na území mesta Považská Bystrica a jeho integrovaných častí (Podmanín, Praznov, Zemiansky Kvášov, Považská Teplá, Orlové, Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie, Milochov, Horný a Dolný Moštenec), žije ku dňu 01. 07. 2009 nasledovný počet obyvateľov: Časť obce : Počet obyvateľov : Dolný Moštenec 746 Horný Moštenec 595 Milochov 787 Orlové 654 Podmanín 587 Podvažie 534 Považská Teplá 1 469 Považské Podhradie 872 Považská Bystrica 33 922 Praznov 612 Šebešťanová 578 Zemiansky Kvašov 239 Ostatní 435 Spolu: 42 030 Rozloha mesta Mesto Považská Bystrica je v súčasnosti okresným mestom okresu Považská Bystrica. Územie mesta má rozlohu 89,49 km 2, rozprestiera sa v údolí Javorníkov, Strážovskej hornatiny a Bielych Karpát, ktorým preteká rieka Váh. Mesto Považská Bystrica je podľa demografických údajov v poradí trinástym najľudnatejším mestom Slovenska. V sídelnom systéme Slovenskej republiky, ale najmä Trenčianskeho kraja, zastáva významné miesto. Mesto Považská Bystrica je centrom regiónu a administratívnym sídlom rôznych úradov. Charakter sídla je službovo - priemyselno - poľnohospodársky. Zástavba je značne rozmanitá. Tvar sídelnej štruktúry mesta súvisí s geomorfologickým utváraním prírodného prostredia, s rozvojom priemyslu, ekonomickými a dopravnými väzbami k okoliu. Z pôvodnej historickej štruktúry mesta sa zachovala len hlavná komunikačná sieť. Považská Bystrica je charakteristická novou výstavbou, ktorá nahradila staré budovy v centre. Mesto má predpoklady pre ďalší rozvoj svojou polohou, vhodnou demografickou skladbou, sústredením zariadení školstva, vedy, kultúry a podnikateľských aktivít. Ekologická charakteristika územia Mesto Považská Bystrica leží v Považskom podolí medzi výbežkami Nízkych Javorníkov a Strážovských vrchov. Považská Bystrica leží v nadmorskej výške od 288 do cca 390 m n. m.. Z prírodných daností je turisticky významná Manínska tiesňava a pokračujúca Kostolecká tiesňava. Z týchto daností vyplývajú dobré podmienky pre rekreačno-športovú činnosť počas celého roka. Riešené územie patrí do povodia stredného toku Váhu s najvýznamnejšími povrchovými tokmi: Galanovec v Jelšovom, Drienovka, Manínsky potok, Domanižanka, Mošteník, Kvášovský potok, Podmanínsky potok a Dedovský potok. Kvalita povrchových vôd vyplýva
16/92 z charakteru prostredia. Prevažná časť riečneho územia predstavuje silne urbanizovanú krajinu v údolnej riečnej nive. Územie mesta Považská Bystrica patrí k územiam s výraznými prírodnými hodnotami. Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy bola zriadená na ochranu pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralných a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlín, biofondu a genofondu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny Strážovských a Súľovských vrchov. Národná prírodná rezervácia Manínska úžina sa nachádza v katastrálnom území Považská Teplá. Predmetom ochrany je divoký vápencový kaňon epigenetického pôvodu so vzácnou vápencovou flórou a faunou. V území sa nachádzajú 2 chránené stromy: Praznovská lipa v katastrálnom území Praznov a Kvášovská lipa v katastrálnom území Považská Bystrica. Charakteristika stavu podnikateľského prostredia v meste Najväčšie zastúpenie v meste má odvetvie obchodu a stavebníctva, dôležité postavenie má tiež odvetvie priemyslu a nehnuteľností, výskumu, vývoja a iných prevažne obchodných služieb. Naopak najmenej podnikateľov pôsobí v odvetviach peňažníctvo, poisťovníctvo, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov. Najvýznamnejšími zamestnávateľmi v roku 2008 boli: NÁZOV SPOLOČNOSTI PLS, a. s. Sauer-Danfoss, a. s. ADTOOL, s. r. o. PENAM SLOVAKIA, a. s. Považská vodárenská spoločnosť, a. s. SATES-ZNAK, spol. s. r. o. DOR, s.r. o. AR, s.r. o. IMC Slovakia, s. r. o. TEPLÁREŇ, a. s., Považská Bystrica Dongil Rubber Belt Slovakia, s. r.o. PREDMET ČINNOSTI výroba valivých ložísk výroba hydraulických súčiastok a prevodoviek výroba kovových výrobkov pre automobilový priemysel výroba pekárenských výrobkov zabezpečuje dodávku pitnej vody, odvádzanie a čistenie odpadových vôd výroba a predaj dopravných značiek, reklám, reklamných tabúľ výroba tlakových odliatkov z hliníku a zinku s možnosťou opracovania vyrába odliatky technológiou presného liatia výroba strojárenských výrobkov zabezpečuje dodávku energie pre odberateľov výroba tesnení do áut pre automobilky 2 VZNIK ODPADOV V EURÓPSKEJ ÚNII Vyhodnotiť bilanciu vznikajúcich odpadov a nakladanie s nimi v Európskej únii je pomerne zložité. Európska únia je dnes tvorená 27 členskými štátmi, pričom v každom z nich sú osobitné špecifiká v oblasti odpadového hospodárstva vyplývajúce z národnej legislatívy jednotlivých štátov, ako aj z rozdielneho historické vývoja v tejto špecifickej oblasti.
17/92 Európska politika odpadovej prevencie siaha do 70-tych rokov minulého storočia. Od tých čias bolo prijatých 12 smerníc. Aj napriek tomu však neexistuje jednotný systém, ktorý by bol základom pre efektívnu politiku. Tematickú stratégiu navrhla Komisia 21. decembra 2005. V nadväznosti na ňu prijali poslanci EP v júni 2008 novú Smernicu o odpadoch, ktorá zlučuje doterajšiu legislatívu a stanovuje niektoré odporúčania. Nový prístup je založený predovšetkým na prevencii, potom na opätovnom využívaní a recyklácii. V súčasnosti už jestvuje množstvo smerníc, ktorých ambíciou je čeliť špecifickým prúdom prevencie. Tie sa dotýkajú automobilového priemyslu, elektrických a elektronických spotrebičov (WEEE), opotrebovaných batériových článkov, odpadových vôd a obalov. Napriek doterajším opatreniam čelí EÚ viacerým narastajúcim problémom súvisiacim s manažmentom odpadov: V EÚ sa ročne vyprodukuje 1,3 mld. ton odpadu. V EÚ-15 za jeden rok vyprodukovali 530 kg odpadu na jedného obyvateľa (300-350 kg v EÚ-10). V rokoch 1990-1995 rástlo v EÚ-25 tempo produkcie odpadu rýchlejšie ako tempo rastu HDP (10 % v porovnaní s 6,5 %). Najrýchlejšie rastúcim prúdom odpadu je komunálny odpad. Miera jeho tvorby sa v rokoch 1995-2003 zvýšila o 19 %. Ročne sa na likvidáciu komunálneho odpadu vynaloží 75 mld. eur. Tieto náklady zahŕňajú aj nakladanie s rizikovým odpadom. Správa odpadu a jeho recyklácia predstavujú príležitosť pre obchod. Predpokladá sa, že takáto aktivita môže v celej EÚ dosiahnuť ročný obrat 100 mld. eur.. 2.1 Predpisy z oblasti odpadového hospodárstva Najnovším aktom v oblasti legislatívy odpadového hospodárstva je prijatie návrhu novej rámcovej smernice o odpadoch Európskym parlamentom. Nová smernica ukladá členským krajinám prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby do roku 2020 podiel opätovného využitia a recyklácie komunálneho odpadu dosiahol najmenej 50 % hmotnosti, pri stavebnom a demolačnom odpade až 70 %. Smernica stanovuje tiež záväznú päťstupňovú hierarchiu spôsobov nakladania s odpadmi: 1 predchádzanie vzniku, 2 opätovné použitie, 3 recyklácia, 4 ďalšie využitie, 5 environmentálne prijateľné zneškodnenie. Ďalšie vybrané súvisiace predpisy: Smernica EP a Rady č. 2006/12/EEC o odpadoch. Smernica Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov.
18/92 Rozhodnutie č. 2000/532/EC, ktorým sa vydáva zoznam odpadov a zoznam nebezpečných odpadov. Smernica Rady č. 91/689/EEC o nebezpečnom odpade. Smernica Rady č. 75/439/EEC o nakladaní s odpadovými olejmi. 2.2 Predpisy z oblasti podmienok spaľovania odpadov a minimalizácie znečistenia Základnou legislatívnou bázou určujúcou podmienky (technické a prevádzkové) pre zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov sú: Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/76/EC zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov, Smernica č. 94/67/EC o spaľovaní nebezpečných odpadov, Smernice č. 89/369/EEC a č. 89/429/EEC o nových a existujúcich spaľovaniach komunálnych odpadov. Posledne uvedená smernica bola prijatá na vyplnenie medzery v legislatíve, keďže dovtedy platné predpisy sa týkali len niektorých vybraných zariadení. Zároveň bolo jej cieľom zahrnúť do existujúcej legislatívy technický pokrok v oblasti monitoringu spaľovacieho procesu a vznikajúcich emisií a tiež zabezpečiť, aby spoločenstvo splnilo svoje medzinárodné záväzky v znižovaní znečistenia, hlavne týkajúce sa limitov emisií dioxínov, ortuti a tuhých častíc. Táto smernica sa už vzťahuje nielen na výslovne zariadenia na spaľovanie odpadov, ale aj na zariadenia, ktoré odpady spolu spaľujú (zariadenia, ktorých účelom je výroba energie alebo materiálových produktov, ktoré využívajú odpady ako riadne alebo dodatkové palivo, čím je odpad zneškodnený spôsobom tepelnej úpravy. Smernica sa netýka: - experimentálnych spaľovní na zlepšovanie spaľovacieho procesu, ktoré spracujú menej ako 50 ton odpadu ročne, - spaľovní na rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesníctva, spracovania a výroby potravín alebo výroby papiera, - spaľovní na drevný odpad, - spaľovní na odpadový korok, - spaľovní rádioaktívnych odpadov, - spaľovní na kadavéry, - spaľovní odpadov vznikajúcich pri ťažbe ropy a plynu, ktoré spaľujú tieto odpady priamo na ťažobných zariadeniach mimo pevniny (off shore). Všetky zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie musia byť autorizované. Autorizácia vydaná príslušným orgánom obsahuje: - kategórie a množstvá nie-nebezpečných a nebezpečných odpadov, ktoré môže zariadenie spracovať,
19/92 - spaľovacia a spoluspaľovacia kapacita zariadenia, - procedúry vzorkovania a merania. Zoznam autorizovaných zariadení je verejne prístupný. Smernica vyžaduje udržanie teploty minimálne 850 C po dobu najmenej 2 sekúnd, aby sa zabezpečilo úplne zhorenie odpadu (pri obsahu niektorých nebezpečných látok, napr. viac ako 1 % halogénových organických zlúčenín, teplota musí byť minimálne 1 100 C). Teplo vznikajúce v procese spaľovania má byť v čo najvyššej možnej miere využité. Smernica stanovuje aj limity týkajúce sa emisií. Ich zoznam a limitné hodnoty sú v Prílohe V. Ide hlavne o: - ťažké kovy, - tuhé častice (prach), - celkový organický uhlík (TOC), - chlorovodík (HCl), - fluorovodík (HF), - oxid siričitý (SO 2 ), - oxid dusnatý (NO), - oxid dusičitý (NO 2 ). Vypúšťanie emisií obsiahnutých v čistených výfukových plynoch musí byť takisto povolené. Tak bude zabezpečené, že hodnoty emisných limitov stanovené v Prílohe IV. nebudú prekročené. Smernica vyžaduje nainštalovanie meracích systémov na pravidelné monitorovanie relevantných emisných limitov a ostatných parametrov. Rezíduá zo spaľovacieho procesu musia byť redukované na minimum a v čo najvyššej možnej miere recyklované. Graf č. 1: Nakladanie s KO/obyvateľa v EÚ SR v r. 1995 2020 Zdroj: Eurostat
20/92 Hlavnými spôsobmi nakladania v EÚ je materiálové zhodnocovanie produkovaných KO (recyklácia), spaľovanie (termické zhodnocovanie a zneškodňovanie), úprava odpadov a zneškodňovanie skládkovaním. 2.3 Termické spracovanie komunálneho odpadu V rámci EÚ došlo v priebehu poslednej dekády (1995-2005) k výraznému zvýšeniu úrovne termického spracovania KO. V Dánsku a vo Švédsku sa termicky zhodnocuje viac ako 50 % vzniknutých KO. Slovensko dosahuje v tomto ukazovateli cca 10 %. KO termicky zhodnocujú iba spaľovne KO v Bratislave a v Košiciach. Graf č. 2: Úroveň termického zhodnocovania KO v pričlenených krajinách EÚ-12 a v SR r. 1995 2005 60 % 50 40 30 20 10 1995 2005 0 Írsko Španielsko Veľká Británia Fínsko Taliansko Portugalsko Rakúsko Nemecko Holandsko Belgicko Francúzsko Luxembursko Švédsko Dánsko Slovensko Zdroj: Eurostat 2.4 Skládkovanie komunálneho odpadu Podľa údajov Eurostatu sa v roku 2005 zneškodňovalo v EÚ-25 v priemere 45 % všetkého KO skládkovaním. Najmenej KO sa skládkuje v Holandsku, Dánsku, Švédsku a Belgicku (menej ako 10 %). Slovensko zneškodňuje skládkovaním 80 % vzniknutých KO, čo nás zaraďuje medzi krajiny s najvyšším stupňom skládkovania v EÚ.
21/92 Graf č. 3: Množstvo zneškodňovaných KO skládkovaním podľa jednotlivých krajín EÚ (%) v r. 2005) Zdroj: Eurostat V roku 1995 dosahovalo 5 členských krajín vtedajšej EÚ (Grécko, Veľká Británia, Portugalsko, Írsko, Taliansko) úroveň viac ako 80 % zneškodňovania KO skládkovaním. Za uplynulých 10 rokov sa im, okrem Grécka, podarilo výrazným spôsobom znížiť túto úroveň. Graf č. 4: Úroveň skládkovania KO v pôvodných krajinách EÚ-15 r. 1995 2005 100 1995 2005 80 % 60 40 20 0 Grécko Veľká Británia Portugalsko Fínsko Írsko Taliansko Španielsko Francúzsko Luxembursko Rakúsko Nemecko Belgicko Dánsko Švédsko Holandsko Zdroj: Eurostat Pre novo pričlenené krajiny EÚ je typický veľmi vysoký podiel zneškodňovania KO skládkovaním. Vo viacerých prípadoch dokonca došlo v porovnaní rokov 1995 a 2005
22/92 k nárastu množstva skládkovaných KO, čo je aj prípad Slovenskej republiky. V prípade SR je to spôsobené skutočnosťou, že v roku 1995 sa medzi KO štatisticky uvádzal aj odpad zo žúmp a septikov, ktorý sa neukladal na skládky, ale sa zneškodňoval iným spôsobom, resp. sa zhodnocoval. Graf č. 5: Úroveň skládkovania KO v pričlenených krajinách EÚ-12 r. 1995 2005 Zdroj: Eurostat 3 VZNIK ODPADU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Vznik odpadov podľa krajov sa člení na bilancie: podľa kategórií odpadov O (ostatný odpad), N (nebezpečný odpad). Vznik odpadov podľa kategórií významne odráža štruktúru ekonomických činností vykonávaných v území príslušných krajov a len málo súvisí (až na niektoré druhy odpadov) s počtom obyvateľstva jednotlivých krajov (na rozdiel od KO). Ku krajom s najväčším výskytom odpadov patria Košický kraj, Trenčiansky kraj a tiež Bratislavský kraj. Z hľadiska množstva nebezpečných odpadov je najviac zaťažené územie Košického kraja a Bratislavského. Najmenšie množstvo nebezpečného odpadu vzniklo v Prešovskom kraji, ktorý je po Banskobystrickom kraji rozlohou najväčší. Významný je výskyt množstva nebezpečného odpadu na územne najmenšom Bratislavskom kraji, vyznačujúcom sa veľkou koncentráciou ekonomických činností.
23/92 Tab. č. 1: Vznik odpadov v krajoch SR podľa kategórie odpadu v roku 2008 Ostatný odpad Nebezpečný odpad Kraj t % t % Bratislavský kraj 1 261 436,56 11,51 152 601,80 28,66 Trnavský kraj 1 108 529,40 10,12 53 450,90 10,04 Trenčiansky kraj 1 783 421,58 16,28 36 546,50 6,86 Nitriansky kraj 894 488,11 8,16 24 316,13 4,57 Žilinský kraj 1 164 866,09 10,63 48 703,80 9,15 Banskobystrický kraj 1 136 409,91 10,37 35 230,19 6,62 Prešovský kraj 638 068,96 5,82 11 541,29 2,17 Košický kraj 2 970 440,77 27,11 170 122,64 31,95 Spolu SR 10 957 661,39 100,00 532 512,52 100,00 Zdroj: ČMS odpady Vznik odpadov podľa jednotlivých krajov, s rozlíšením na kategórie odpadov (podľa Katalógu odpadu), predstavuje základné - východiskové údaje pre plánovacie procesy kapacít na nakladanie s odpadmi na úrovni regiónu. Pre porovnanie uvádzame množstvo celkových odpadov podľa krajov za obdobie 2004-2008, z ktorého možno vidieť, že množstvo odpadov v SR medziročne významne narastá. Veľmi vysokú dynamiku rastu zaznamenal Trenčiansky kraj. Medzi ďalšie kraje s významným nárastom odpadov patria aj Košický a Bratislavský kraj. Tab. č. 2: Vznik odpadov v SR v r. 2004 2008 Množstvo Množstvo odpadov/rok odpadov/rok Región 2004 2005 Množstvo odpadov/ rok 2006 Množstvo odpadov/ rok 2007 Množstvo odpadov/ rok 2008 t t t t t Bratislavský kraj 1 722 424 1 069 248 3 561 939 2 753 601 1 414 038 Trnavský kraj 562 296 1 047 456 1 157 855 1 167 366 1 161 980 Trenčiansky kraj 1 400 544 1 502 258 1 438 416 1 565 245 1 819 968 Nitriansky kraj 332 852 362 877 486 246 777 684 918 804 Žilinský kraj 1 088 111 1 283 041 1 230 694 1 240 865 1 213 570 Banskobystrický kraj 489 776 1 178 142 825 481 709 868 1 171 640 Prešovský kraj 425 157 394 630 520 607 689 702 649 610 Košický kraj 2 833 188 2 533 524 3 662 893 2 028 257 3 140 563 SR spolu 8 854 348 9 371 175 12 884 131 10 934 595 11 490 174 Zdroj: ŠÚ SR Trenčiansky kraj zaznamenal v roku 2008 nárast vzniknutých odpadov oproti roku 2004 o 30 %. Množstvom vyprodukovaných odpadov sa tento kraj, so 16-percentným podielom na celkovej produkcii odpadov SR, radí na druhé miesto, hneď po Košickom kraji (27 %). Väčšina odpadov je zneškodňovaná skládkovaním (57 %), a čo sa zhodnocovania odpadov týka, je na poprednom mieste materiálové zhodnotenie (27 %). Energeticky sa zhodnotilo približne 3 % vzniknutého odpadu.
24/92 Graf č. 6 Porovnanie produkcie odpadov podľa jednotlivých krajov v SR v r. 2004-2008 4 000 000 3 500 000 3 000 000 t/rok 2 500 000 2 000 000 1 500 000 1 000 000 500 000 0 Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj 2004 2005 2006 2007 kraj 2008 Zdroj: ŠÚ SR 3.1 Nakladanie s odpadmi Nakladanie s odpadmi v SR je ovplyvnené súčasným stavom priemyslu a existujúcimi spracovateľskými možnosťami na nakladanie s odpadmi. Z celkovej bilancie nakladania s odpadmi v roku 2008 vyplýva, že takmer polovica vzniknutých odpadov bola zhodnotená, 45 % odpadov bolo zneškodnených a so zvyšnými 6 % vyprodukovaných odpadov sa nakladalo bez uvedenia konkrétneho spôsobu nakladania. V porovnaní s predchádzajúcim rokom (2007) nastal pokles zneškodňovania skládkovaním približne o 25 %, a zvýšil sa podiel zhodnotených odpadov.
25/92 Graf č. 7: Nakladanie s odpadmi v SR v roku 2008 6% 45% 49% zhodnocovanie odpadov zneškodňovanie odpadov neuvedený spôsob nakladania 3.2 Zhodnocovanie odpadov Zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o odpadoch ), účinným od 01. 07. 2001 sa ustanovením 2 vymedzujú nové základné pojmy nakladania s odpadmi, a to zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov. Konkrétne činnosti zhodnocovania a zneškodňovania odpadov sú uvedené v prílohe č. 2 a 3 zákona o odpadoch. Do materiálového zhodnocovania odpadov sa započítavali údaje využitia odpadov (recyklácia), do energetického zhodnocovania údaje spaľovania odpadov s využitím energie. Do zneškodňovania odpadov spaľovaním sa započítavali údaje spaľovania bez využitia energie a spaľovanie nešpecifikované. Spaľovanie odpadov celkom zahŕňa údaje: spaľovanie nešpecifikované, spaľovanie energetické a spaľovanie zneškodnenie. Z porovnania jednotlivých spôsobov zhodnocovania odpadov v SR vyplýva, že najčastejším je materiálové zhodnocovanie. Týmto spôsobom je spracovaných vyše 4 mil. t odpadov ročne. Vzhľadom na hierarchiu odpadového hospodárstva je potrebné tento spôsob nakladania uprednostňovať pred akýmkoľvek iným spôsobom nakladania. Druhým spôsobom zhodnocovania je kompostovanie, kde je možné spracovať biologicky rozložiteľné odpady pochádzajúce z poľnohospodárstva, lesníctva, záhradníctva a čistenia odpadových vôd (viac ako 650 000 t ročne). V pomere k predchádzajúcim spôsobom zhodnocovania je zaostávajúce energetické zhodnocovanie odpadov v SR, ktoré dosahuje iba 10-percentné zastúpenie v rámci zhodnocovania v SR a predstavuje celkove 592 972 t v roku 2008. Z hľadiska lokalizácie pochádza takmer polovica energeticky zhodnotených odpadov zo Žilinského kraja. Išlo o odpady zo spracovania dreva a z výroby papiera, lepenky, reziva a nábytku. Tab. č. 3: Spôsoby zhodnocovania odpadov v SR v roku 2008 v t
26/92 Spôsoby zhodnocovania odpadov Kraj odpady spolu iný spôsob materiálovo energeticky kompostovaním zhodnocovania Bratislavský 1 415 678 274 164 134 722 112 784 150 456 Trnavský 1 159 981 238 567 7 084 95 273 441 474 Trenčiansky 1 819 968 490 015 60 047 54 159 108 090 Nitriansky 918 818 87 591 9 216 55 163 137 549 Žilinský 1 213 570 137 760 260 063 178 355 76 032 Banskobystrický 1 171 655 502 143 46 005 71 157 59 074 Prešovský 649 700 122 037 24 609 70 421 71 134 Košický 3 140 705 1 471 241 51 226 22 290 40 830 Spolu SR 11 514 219 3 323 517 592 972 659 602 1 084 637 Zdroj: ŠÚ SR Odpady v SR 2008 3.3 Energeticky zhodnocované odpady Pomerne veľké množstvo vyprodukovaných odpadov sa zhodnocuje iným spôsobom, bez toho, aby bolo špecifikované, aký je to spôsob zhodnocovania. Vzhľadom na to, že uvádzané štatistické údaje vznikajú na základe Hlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním od jednotlivých pôvodcov odpadov, je možné, že zo strany poskytovateľov údajov dochádza k nesprávnym zaradeniam odpadov do jednotlivých kategórií, resp. spôsobov nakladania s nimi, z tohto dôvodu uvádzané údaje nemusia byť v úplnej zhode so skutočnosťou. Graf č. 8: Spôsoby zhodnocovania odpadu v SR v roku 2008 59% materiálovo energeticky kompostovaním 19% 12% 10% iný spôsobom Zdroj: ŠÚ SR Odpady v SR 2008
27/92 Za obdobie rokov 2005-2008 dochádza k postupnému zvyšovaniu miery zhodnocovania odpadov. Tento trend je viditeľný v jednotlivých krajoch SR. V prípade Košického kraja je enormný nárast odpadov zaznamenaný pri odpadoch z tepelných procesov, ktorých pôvodcom je US Steel Košice. (Výrazný rozdiel v r. 2006 je spôsobený celkovým nárastom vzniknutého odpadu v tomto roku.) Graf č. 9: Porovnanie úrovne zhodnocovania odpadu v SR v roku 2006-2008 podľa krajov 2 500 000 2 000 000 1 500 000 t/r Zdroj: ŠÚ Odpady 1 000 000 500 000 0 Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj kraj Košický kraj 2005 2006 2007 2008 3.4 Zneškodňovanie odpadov Zneškodňovanie odpadov zostáva aj naďalej v Slovenskej republike najzaužívanejším spôsobom nakladania s odpadmi. Dominujúcim spôsobom zneškodňovania odpadov je ich ukladanie na skládkach (85 % zneškodneného odpadu v r. 2008). Tento spôsob nakladania s odpadmi má v odpadovom hospodárstve SR najdlhšiu tradíciu. Zodpovedá tomu aj skladba infraštruktúry OH v SR, ktorá je v prevažnej miere orientovaná na skládkovanie, pričom ostatná infraštruktúra, hlavne v oblasti materiálového a energetického zhodnocovania, je značne zanedbaná. Tab. č. 4: Zneškodňovanie odpadov v SR v roku 2008 v t Spôsoby zneškodňovania odpadov Kraj odpady spolu skládkovaním spaľovaním bez energ. iný spôsob zneš. Bratislavský kraj 1 415 678 579 978 7 165 76 981 Trnavský kraj 1 159 981 296 241 15 298 57 848 Trenčiansky kraj 1 819 968 1 031 580 2 611 42 466
28/92 Nitriansky kraj 918 818 293 503 5 058 28 176 Žilinský kraj 1 213 570 376 000 4 830 138 734 Banskobystrický kraj 1 171 655 423 599 4 874 18 621 Prešovský kraj 649 700 270 968 3 387 35 741 Košický kraj 3 140 705 1 118 029 22 759 335 065 Spolu SR 11 514 219 4 389 897 65 981 733 631 Zdroj: ŠÚ SR Odpady v SR 2008 Najviac odpadov sa v roku 2008 zneškodnilo skládkovaním v Košickom kraji (1,1 mil. t), za ním nasledujú Trenčiansky kraj a Bratislavský kraj. Ostatné kraje ukladajú na skládky výrazne menšie množstvá odpadov. Graf č. 10: Spôsoby zneškodňovania odpadu v SR v roku 2008 1% 14% 85% skládkovaním spaľovaním bez energ.využitia iný spôsob Zdroj: ŠÚ SR Odpady v SR 2008 Podľa ŠÚ SR sa v roku 2008 iba 1 % odpadov zneškodnilo spaľovaním bez energetického využitia a 14 % sa zneškodnilo iným spôsobom. Najviac odpadov sa spaľovalo v Košickom kraji (22 759 t) a Trnavskom kraji (15 298 t). 4 VZNIK ODPADU V POVAŽSKEJ BYSTRICI 4.1 Vstupné údaje Vstupné údaje definujú základné informácie o nakladaní s komunálnym odpadom vyprodukovanom v záujmovej oblasti za rok 2006, 2007, 2008 a 2009 a separované zložky odpadov vyprodukované v záujmovom území za rok 2006, 2007, 2008 a 2009.
29/92 Tab. č. 5: Prehľad o objemoch vyseparovaných zložiek odpadu Komodita v 2006 2007 2008 2009 P. č. t/rok Komunálny 14 850,75 14 609,01 15 357,88 13 467,73 1. odpad 2. Plasty 41,80 41,02 43,7 47,76 3. Kovy 0,00 0,00 0,00 0,32 4. Papier 23,57 31,34 20,02 40,34 5. Sklo 196,10 168,68 256,66 256,42 Kompozitné 0,00 0,00 0,00 4,03 6. obaly 7. Šatstvo 0,00 0,00 0,00 0,00 Biologický 0,00 0,00 0,00 0,00 8. odpad Opotrebované 0,00 0,00 0,00 0,00 9. pneumatiky Drobný 159, 01 155,62 1629,03 991,89 10. stavebný odpad Objemný 0,00 0,00 4290,00 2732,17 11. odpad SPOLU: 15 271 15 006 21 597 17 541 Zdroj: Evidencia odpady mesta Považská Bystrica 0,00 separácia týchto komodít sa v uvedenom roku nevykonávala Tab. č. 6: Spôsob nakladania s odpadmi ROK Celkové množstvo odpadu (t/rok) Množstvo skládkovaného odpadu (t/rok) Množstvo recyklovaného odpadu (t/rok) Množstvo odpadu v kg na občana Množstvo separovaného odpadu v kg na občana 2006 15 271,23 15 009,76 261,47 363,34 6,22 2007 15 005,67 14 764,63 241,04 357,02 5,73 2008 21 597,29 21 276,91 320,38 513,85 7,62 2009 17 540,66 17 191,79 348,87 417,34 8,30 *počet obyvateľov 42 030
30/92 5 NAKLADANIE S ODPADMI V MESTE POVAŽSKÁ BYSTRICA 5.1 Súčasný stav separovaného zberu v meste a obciach Množstvo komunálneho odpadu, ktoré produkuje mesto a integrované časti sa pohybuje priemerne v rozmedzí od 13 400 do 15 400 t/rok, čo predstavuje produkciu na jedného občana min. 318 a max. 366 kg/rok/občan. V meste sú priemerné náklady na nakladanie s odpadom na občana za rok 31,97 EUR/rok/občan a výška poplatku na občana za rok predstavuje čiastku 18,26 EUR/rok/občan. Priemerná dotácia mesta na občana za rok predstavuje 13,71 EUR/rok/ občan. Vybavenosť zberovými nádobami (ďalej len ZN) v rodinných domoch (KUKA 110 l) je cca 97,42 %, vybavenosť bytových domov je na 20 bytov 1 ks zvonového kontajnera. V roku 2009 spolu vyseparovali 3 816,512 t zložiek odpadu, a to v komoditách: Plasty obaly z plastov Kovy - obaly z kovov Papier obaly z papiera a lepenky Sklo obaly zo skla Drobný stavebný odpad Objemný odpad Z uvedeného množstva sa 98 % vyseparovaných komodít ukladá na skládku. Z celkového množstva 3 816,512 t/rok vyseparovaných komodít predstavuje najväčšie množstvo objemný a drobný stavebný odpad, a to 3 724,06 t/rok. Komunálny odpad a separované komodity z mesta sa v prevažnej miere zneškodňujú na riadenej skládke. Do separovaného zberu sú podnikateľské subjekty a organizácie zapojené len vo veľmi malom počte. Časť obchodných reťazcov realizuje separovaný zber väčšinou len v komoditách papier a plasty.
31/92 Tab. č.7: Neustály tlak zo strany prevádzkovateľov skládok na rast poplatkov za uloženie tony odpadu na skládku KO Jednotlivé položky tvoriace náklady za uloženie 1 tony odpadu na skládku 1 2 3 4 5 6 7 8 Skládka Rok Prevádzko Poplatok Poplatok za Poplatok DPH Spolu vé náklady podľa zákona uloženie Sverepec Spolu (Sk) (Sk) ( ) (Sk) 17/2004(Sk) odpadu (Sk) (Sk) Sverepec 2004 241,4 18 45,9 430 70 805,30 26,73 Sverepec 2005 260 30 49,4 594 70 1003,40 33,31 Sverepec 2006 278,2 60 52,85 594 70 1055,05 35,02 Sverepec 2007 290,72 100 55,24 594 70 1119,96 36,84 Sverepec 2008 374,1 150 594 80 1198,10 39,77 Sverepec 2009 380 150 594 80 1124,00 39,97 Luštek 2009 0 150 203,65 1072,18 1425,83 47,33 Na území mesta je zavedený systém separovaného zberu pre nasledovné komodity odpadov. Jednotlivé množstvá vzniknutých komodít za roky 2006, 2007,2008 a 2009 sú uvedené v tabuľke č. 7. Tab. č. 8: Množstvá vyseparovaných komodít P.č. Komodita v t/rok 2006 2007 2008 2009 1. Plasty 41,80 41,02 43,7 47,761 2. Kovy x x x 0,319 3. Papier 23,57 31,34 20,02 40,34 4. Sklo 196,10 168,68 256,66 256,42 5. Kompozitné obaly x x x 4,032 6. Šatstvo x x x x 7. Biologický odpad x x x x 8. Opotrebované pneumatiky x x x x Zhodnotené materiálovo 261 47 241,04 320,38 348,872 9. Drobný stavebný odpad 159,01 155,62 1629,03 991,89 10. Objemný odpad x x 4290,0 2732,17 Uložené na skládku 159,01 155,52 5 919,03 3724,06 V rokoch 2006 a 2007 sa vykonával zber len pre komodity papier, sklo, plasty a drobný stavebný odpad. V roku 2008 došlo k rozšíreniu separovaných komodít aj o objemný odpad, ktorý sa zhromažďoval vo veľkoobjemných kontajneroch. Postupne sa ukázalo, že tento systém zberu odpadu sa javí ako neefektívny, nakoľko občania kontejnery využívali na uloženie všetkých druhov odpadov - niekde aj nebezpečných. V konečnom dôsledku sa vyseparovaná komodita nezhodnocovala, ale likvidovala uložením na skládku. V roku 2009 došlo k rozšíreniu separovaných zložiek o kovy a kompozitné obaly. Tiež došlo k poklesu vyseparovaných komodít, ktoré sa ukladajú na skládku.
32/92 Tab. č. 9: Porovnanie zhodnocovania a zneškodňovania vyprodukovaného odpadu (množstvo v tonách) Rok Celkové množstvo odpadov /t/ Zhodnocovaný materiálovo /t/ Podiel v % zhodnoteného odpadu Zneškodňovaný skládkovaním /t/ Podiel v % skládkovaného odpadu 2006 15 271,23 261,47 1,71 15 009,76 98,29 2007 15 005,67 241,04 1,66 14 764,63 98,39 2008 21 597,29 320,38 1,48 21 276,91 98,52 2009 17 540,66 348,87 1,99 17 191,79 98,01 Systém zberu uvedených komodít je nasledovný: - Vyseparované komodity komunálneho odpadu papier, sklo a plasty sa ukladajú do farebne označených zvonových kontajnerov umiestnených na stojiskách. Vývoz je zabezpečený podľa platného harmonogramu. - Vytriedený objemný odpad, drobný stavebný odpad a biologický odpad zo záhrad zabezpečuje mesto minimálne 2 x do roka (jar a jeseň), pričom je určené miesto na uloženie týchto komodít a vývoz je zabezpečený podľa platného harmonogramu. Tab. č. 10: Priemerné náklady na likvidáciu odpadu a poplatok od občana PO FO Spolu Poplatok na osobu (Sk) Rok v mil. Sk v mil. Sk v mil. Sk 2006 8 065 21 084 29 149 540 2007 8 067 20 764 28 831 540 2008 8 098 15 801 23 899 501 2009 9 437 18 791 28 228 594 Poznámka : poplatok za osobu je základný poplatok. Skutočný poplatok je ovplyvňovaný množstvom rôznych úľav, ktoré ovplyvňujú skutočný poplatok za KO v danom roku. Tab. č. 11: Údaje o množstvách separovaných komodít v celej Slovenskej republike, v Trenčianskom kraji a v samotnom meste Považská Bystrica v roku 2008, ktorý bol najhorším rokom pri separácii odpadov. Komodita v t/rok SR TK PB P.č. 1. Plasty 15 104,10 1977,8 43,7 2. Kovy 13 075,40 1869,1 0 3. Papier 41 051,80 5721,6 20,02 4. Sklo 30 912,00 4296,2 256,66
33/92 5. Kompozitné obaly* 0 0 6. Šatstvo 721,7 271,4 0 7. Biologický odpad 84038 8970,4 0 Opotrebované 0 0 0 8. pneumatiky * 9. Drobný stavebný odpad 59 587,20 6 785,30 1629,03 10. Objemný odpad 163 319,40 20 039,10 4290 SPOLU 407 087,90 48 061,80 6239,41 Zdroj: Štatistický úrad SR, MESTO, MEGAWASTE * údaj nie je v štatistike uvedený 5.2 Subjekt zabezpečujúci realizáciu separovaného zberu odpadov Činnosti spojené s nakladaním s komunálnym odpadom v uvažovanom regióne zabezpečuje na základe dlhodobého zmluvného vzťahu spoločnosť MEGAWASTE Slovakia, s. r. o. (dcérska spoločnosť spoločnosti MEGAWASTE CZ), ktorá je vlastníkom technických prostriedkov na zvoz TKO. Systém vývozu separovaného zberu odpadov v súčasnosti vykonáva spoločnosť Chudovský spol. s. r. o. so sídlom v Považskej Bystrici. Vlastníkom techniky na vývoz separovaných odpadov a zvonových kontajnerov je uvedená spoločnosť. Separáciu odpadov vykonáva na separačnej linke s jedným dopravným pásom. Tento pás je na konci ukončený drvičkou na plasty a lisom na papier. Od 1. 1. 2008 spoločnosť Chudovský zaisťuje subdodávateľsky zber separovaného odpadu pre spoločnosť MEGAWASTE Slovakia, s. r. o., ktorá v uvedenom roku vyhrala verejné obstarávanie pre zaisťovanie služieb v oblasti nakladania s odpadmi pre mesto Považská Bystrica. Dôvodom uzatvorenia tohto zmluvného vzťahuje je, že spoločnosť Chudovský vlastní zvonové zberné kontajnery, ktoré sa využívajú na separované komodity komunálneho odpadu (sklo, papier, plasty). 5.3 Stav zberu odpadov do 31. 12. 2007 V záujmovej oblasti mesta Považská Bystrica sú rozmiestnené zvonové kontajnery na zber separovaných zložiek komunálneho odpadu. Kontajnery sú žltej, modrej a zelenej farby. Rozmiestnenie kontajnerov je v prevažnej miere na spevnených plochách parkovísk bez oplotenia. Nie na všetkých miestach uloženia sú umiestnené všetky tri kontajnery. Vyseparované množstvo komodít je veľmi nízke, a až 98 % odpadu sa ukladá na skládku. V zmysle VZN je separovaný zber súčasťou systému nakladania s komunálnym odpadom.
34/92 Obr. č.1: Farebné kontajnery určené na separovanie papiera, skla a plastov Zber odpadu bol zabezpečovaný pomocou 110 l a 1100 l nádob, ktoré boli rozmiestnené podľa potreby, pričom počet týchto zberných nádob, ako aj frekvencia ich vývozov neboli porovnávané s počtom osôb, pre ktoré boli tieto nádoby určené. Vývoz týchto nádob bol zabezpečovaný podľa schváleného harmonogramu. Pre likvidáciu hlavne nadrozmerného odpadu sa používali aj veľkokapacitné kontajnery. V roku 2007 bolo používaných celkom 76 nádob tohto typu, ktoré boli vyvážané podľa harmonogramu a v prípade potreby, bol zabezpečený vývoz aj mimo harmonogramu. Tieto kontajnery viac ako potrebám občanov slúžili hlavne niektorým podnikateľským subjektom na likvidáciu odpadu, ktorý vznikal pri ich podnikateľskej činnosti a teda nepatril do KO. Likvidácia odpadu pomocou týchto kontajnerov sa javila ako veľmi efektívna a medzi niektorými obyvateľmi obľúbená. Tento systém likvidácie odpadu bol založený na sústavnom porušovaní zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, keďže do veľkokapacitných kontajnerov boli ukladané rôzne odpady (chemicky rôznorodé látky a materiály, nebezpečné odpady ), ktoré sa ďalej netriedili a končili na skládke KO vo Sverepci. Obr. č. 2: Realizácia zberu KO pomocou veľkokapacitného kontajnera
35/92 Obr. č. 3: Sortiment odpadu likvidovaný pomocou veľkokapacitných kontajnerov jednoduchým vyvezením na skládku KO vo Sverepci 5.4 Stručný popis systému likvidácii komunálneho odpadu od 01.01.2008 Na základe skutočnosti, že 31.12. 2008 mala byť uzatvorená skládka KO Sverepec, ktorej vlastníkom bolo mesto a problém s ukladaním odpadu po uvedenom termíne nebol zo strany vtedajšieho vedenia mesta riešený, bolo potrebné prijať a realizovať nasledovné opatrenia pre zabezpečenie funkčného systému zneškodňovania a zhodnocovania odpadov v súlade so záujmami ochrany životného prostredia a s potrebami občanov: 1. V druhej polovici roku 2007 bolo uskutočnené výberové konanie (verejná súťaž) na poskytnutie zákazky Služby v oblasti nakladania s komunálnym odpadom. 2. Z priestorov mesta boli odstránené VKK. 3. Bol zriadený dočasný zberný dvor v lokalite Záblč, kde môže každý občan Považskej Bystrice po preukázaní totožnosti odviezť všetky druhy odpadu. Po preukázaní totožnosti je občanovi tento odpad bezplatne odobratý. Na preukazovanie totožnosti bolo mesto nútené pristúpiť z dôvodu snahy občanov okolitých miest a obcí uložiť svoj odpad na tento dvor. V súčasnosti sa tento dvor využíva aj na triedenie odpadov, ktoré niektorí nezodpovední občania vyhadzujú k nádobám na KO rozmiestneným v meste. 4. Na uľahčenie likvidácie nadrozmerného odpadu a potreby separácie boli zavedené tzv. utorkové vývozy nadrozmerného odpadu. 5. Z dôvodu zvýšenej produkcie drobného stavebného odpadu v priebehu roka v súvislosti so zabezpečovaním udržiavacích prác na stavbách rodinných domov a bytov, bola obyvateľom mesta ponúknutá možnosť legálne likvidovať tento odpad pomocou veľkokapacitných kontajnerov (pristavenie a odvoz kontajneru) za jednotný poplatok 49,79.
36/92 6. Vzhľadom na neustále problémy s vytváraním nepovolených skládok KO v časti Orlové, bolo vybudované zberné miesto, kde môžu obyvatelia tejto časti mesta bez poplatku odložiť každý druh odpadu, ktorý nie je likvidovaný pomocou nádob na KO. Mesto na základe skúseností s prevádzkou tohto zariadenia má snahu vybudovať v každej integrovanej časti mesta takéto zberné miesto, pre uľahčenie likvidácie odpadu obyvateľom v danej časti. 7. Mesto v spolupráci s firmou zabezpečujúcou likvidáciu odpadu a za pomoci niektorých informačných médií pôsobiacich v meste, začalo propagačnú kampaň na zmenu právneho vedomia občanov pri nakladaní s odpadmi. Separovaný zber je vzhľadom na neujasnenosť vlastníctva zberných nádob na sklo, papier a plasty, riešený subdodávateľským spôsobom, ktorý pre firmu zabezpečujúcu likvidáciu KO zabezpečuje spoločnosť Chudovský, s. r. o. Vzhľadom na kvalitu služieb separovaného zberu sa jednoznačne ukazuje potreba komplexného riešenia separovaného odpadu v meste a integrovaných častiach. Pre nedostatok nádob na separovaný zber, bol v roku 2007 v spolupráci s poslancami MZ a výborom VMČ Praznov, pokusne zavedený zber plastov pomocou plastových vriec. Tento spôsob sa osvedčil, a preto po rokovaní so zástupcami výborov mestskej časti Považské Podhradie a Šebešťanová, bol v roku 2008 zavedený zber plastov pomocou vriec aj v týchto častiach mesta. V Považskom Podhradí a v Šebešťanovej boli tzv. utorkové vývozy nadrozmerného odpadu nahradené vývozmi podľa potreby, avšak min. 1-krát mesačne. Napriek tomu, že mesto sa snaží vytvárať podmienky na separovanie odpadu, je percento vyseparovaného odpadu malé. Ešte stále sa väčšina občanov, z dôvodu nízkeho povedomia a zle nastaveného systému platieb za odpad, do separovania nezapája. 5.5 Technologická vybavenosť Technologická vybavenosť v meste, resp. v organizácii zabezpečujúcej separovaný zber je neuspokojivá. Vybavenosť ZN je v KBV len priemerná, v IBV z hľadiska potrieb uplatňovania účinnejších systémov (lokálny) nedostatočná. Absolútne nevyhovujúca je vybavenosť ZN u PS, organizácií, škôl, zdravotných zariadení, obchodných a ubytovacích zariadení a ďalších. Dobrá vybavenosť ZN je u väčších obchodných reťazcoch. Zberné nádoby Separovaný zber Obr. č. 4: Zvonové kontajnery Na separovaný zber sa v meste využívajú zvonové kontajnery. Tieto kontajnery sa neosvedčili z dôvodu veľmi komplikovaného vyprázdňovania. Na vývoz odpadu je nutné použiť špeciálne vozidlo. Subjekt (spoločnosť Chudovský) zabezpečujúci zvoz separovaných zložiek má vo vlastníctve 3 x zberové vozidlo na zvonové kontajnery, 1 x lis na papier, plasty a 1 x triediacu linku. Prevažná väčšina kontajnerov v meste je poškodená. K poškodeniu kontajnerov mohlo dôjsť aj preto, že tieto boli uložené na voľnom priestranstve.
37/92 Komunálny zber Obr. č. 5: 1100 l zberový kontajner Zberné nádoby na komunálny odpad sa osvedčili. V zmysle navrhovaného projektu sa plánujú stojiská vybaviť takýmito nádobami aj na separovaný zber. Kontajnery sú prispôsobené na zber triedeného odpadu tým, že majú veká upravené, napr. pre sklo je na veku otvor s ø 160 mm. Kontajnery sú na kolieskach čím je zabezpečená ich jednoduchá manipulácia, sú odolné UV a sú rezistentné proti chemickým a biologickým vplyvom. Hladké plochy zabraňujú nalepeniu odpadu. Materiál, z ktorého sú vyrábané neobsahuje kadmium a môže byť znovu granulovaný. Spoločnosť MEGAWASTE Slovakia, s. r. o. má kapacity zberovej technológie nedostatočné. Nevýhody zvonového systému zberných nádob: 1. Jednostranná vozová manipulácia jedným špecializovaným zberným vozidlom. 2. Pri veľmi naplnenej zbernej nádobe, kedy môže dôjsť k stlačeniu odpadu, je veľmi zlá manipulácia ba dokonca ohrozujúca aj bezpečnosť osôb, ktoré s kontajnermi manipulujú. V prípade preplnenia kapacity kontajnerov zo strany užívateľov je vysypanie odpadu problematické. Jediným riešením existujúceho stavu je kontajnerovú nádobu hydraulickou rukou zdvihnúť, pričom osoba, ktorá s ním manipuluje, musí manuálne s pomocou tyče uvoľniť odpad. Pri uvedenej manipulácii môže dôjsť k bezpečnostnému riziku, prípadne k úrazu. Prax potvrdila, že sa zvon odtrhol a padol na manipulanta. 3. V situácii, že je potrebné rozšíriť, resp. eliminovať separované komodity nie je možné využiť zberný kontajner na inú komoditu a tiež manipulačné vozidlo sa nedá použiť na iný typ kontajnerov, len kontajnery zvozového systému. To napr. nie je pri manipulačných vozidlá typ PREES s univerzálnou možnosťou vysýpania odpadov či už komunálnych alebo vyseparovaných, ktoré sú umiestnené v rôznych zberových nádobách (1100 l kontajnery, 240, 120, 110 l nádoby). Výhody 1100 l zberného kontajnera: 1. Pri eliminovaní, resp. rozširovaní separačných komodít tento kontajner len farebne upravíme podľa potreby a zaradíme ho do zberového systému, čo u zvonov nie je také jednoznačné.
38/92 2. Vyššia miera bezpečnosti osoby, ktorá manipuluje s takýmito kontajnermi. Univerzálne vozidlá, ktoré sa využívajú na vyprázdňovanie týchto kontajnerov sú navyše vybavené i monitorovacím kamerovým systémom od vodiča. 5.6 Nedostatky súčasného stavu separovaného zberu 5.6.1 Nedostatky v SR Separovaný zber v mestách a obciach SR aj napriek stále sa zlepšujúcim legislatívnym a podporným podmienkam, nedosahuje želateľnú úroveň. Platí to aj pre mesto Považská Bystrica. Príčin je viac, vo všeobecnosti ich možno charakterizovať nasledovne:» V OBLASTI EKONOMIKY: Ide najmä o vysoké prepravné náklady, nízke výkupné ceny u vybraných vyseparovaných zložiek odpadov, nízka účinnosť separovaného zberu, zlá odbytová politika, chýbajúce monitorovanie a netransparentnosť príjmov, nákladov, úspor a v neposlednom rade zastaraný, resp. nedostatočný vozidlový park.» V OBLASTI ORGANIZÁCIE A RIADENIA: Ide najmä o projektovú nepripravenosť, nedostatočné zapojenie do separovaného zberu všetkých držiteľov odpadu, voľba zlého systému separovaného zberu a zberových nádob, absencia optimalizácie zberových trás a intervalového zberu, nedostatočné technologické vybavenie, chýbajúce zberové dvory subjektu zabezpečujúceho separovaný zber, obmedzený rozsah separovaného zberu komodít, nedostatočná súčinnosť najmä s podnikateľskými subjektmi, chýbajúce monitorovanie výsledkov separovaného zberu a prijímaní opatrení na zvyšovanie jeho kvality a efektívnosti.» V OBLASTI EKOLOGICKÉHO POVEDOMIA DRŽITEĽOV ODPADU: Ide najmä o chýbajúcu alebo nedostatočnú prípravu občanov, žiakov v školách, osvetu, nevytvorenie dobrých podmienok pre držiteľov odpadu na separovaný zber, neposkytnutie základných informácií (miesto, termín odberu, špecifikácia a popis separovaných komodít), nedostatočná zainteresovanosť držiteľov odpadu na separovaný zber. Návštevy predškolských zariadení s konkrétnymi ukážkami triedenia odpadu do jednotlivo farebne rozlíšených nádob, ktoré používa mesto pri separovaní odpadov.» V OBLASTI LEGISLATÍVY: Ide najmä o netransparentné vymedzenie práv, povinností a rozsahu účastí držiteľov odpadu na separovanom zbere zo strany samospráv, nedostatočný legislatívny tlak na zákonnú povinnosť subjektov zabezpečujúcich nakladanie s odpadom, váženia odpadu od držiteľov odpadu, nedostatočné zvýhodňovanie obcí a miest zabezpečujúcich separovaný zber podľa reálne vyseparovaných objemov odpadu (znížené poplatky za uloženie zmesového odpadu na skládke) a nedostatočný systém kontroly plnenia opatrení POH, neúčinné sankcie za ich neplnenie.
39/92» V OBLASTI PODPORNÝCH SYSTÉMOV: Ide najmä o nízke vedomie uchádzačov o podporné systémy, o možnostiach a podmienkach ich poskytovania a vzájomnú nekoordinovanosť rôznych podporných systémov. 5.6.2 Nedostatky súčasného separovaného zberu komodít v meste Považská Bystrica I keď sa separovaný zber v meste Považská Bystrica realizuje už viac rokov, stále nedosahuje výsledky, ktoré by výrazne prispeli k environmentálnemu, ale najmä ekonomickému zlepšeniu nakladania s odpadom. Realizácia separovaného zberu v meste zatiaľ neprispela k zníženiu objemu odpadu zneškodňovaného na skládke, k zníženiu nákladov mesta a ani poplatkov občanov pri nakladaní s odpadom. Orgány mesta navyše nevyužívajú systémové a preventívne nástroje kontroly tokov odpadov, napr. monitoring zberných nádob, t. j. systém pri zvoze odpadov za účasti prevádzkovateľa zvozu, zamestnanca MÚ, ako i štatutárneho zástupcu bytového spoločenstva, kde sa jednotlivé nádoby postupne vysypú a skontroluje sa obsah v nádobách, plasty, sklo, papier, KO a pod. Iba týmto spôsobom sa dá zistiť, či ten-ktorý subjekt separuje alebo nie. Ak nie, môže podľa pravidiel VZN mesto pristúpiť k sankcii, alebo k zmene systému zberu za oveľa vyššie poplatky, ako u tých, ktorí sa zapojili do systému separovaného zberu. Je to síce nepopulárna politika, ale veľmi účinná vzhľadom na to, že sa bezprostredne dotýka finančných nákladov každého občana. K hlavným príčinám súčasného stavu separovaného zberu patria nedostatok zdrojov na jeho efektívnejšiu realizáciu, ale aj nedostatočná príprava zainteresovanosti držiteľov odpadu na separovaný zber. Tieto nedostatky sa prejavujú predovšetkým v: - nedostatočnej súčinnosti a nezáujmu držiteľov o separovaný zber, - nie v najoptimálnejších podmienkach separovaného zberu pre držiteľov odpadu (nevhodne umiestnené ZN), - nízkeho stupňa integrácie PS, organizácií a škôl do systému separovaného zberu, - nedostatočnom finančnom zabezpečení návratnosti vynaložených prostriedkov. 5.7 Ciele a výstupy koncepcie Stratégia mesta by mala byť hlavne v súlade s nasledovnými národnými strategickými dokumentmi v oblasti životného prostredia: - stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky, - národný environmentálny akčný program III, - národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja SR, - strategickým plánom regionálneho rozvoja SR, - programom odpadového hospodárstva SR, - akčným plánom trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 2010.
40/92 Základom stratégie odpadového hospodárstva v SR a aj v meste Považská Bystrica je integrovaná koncepcia odpadového hospodárstva, ktorá je založená na nasledujúcich princípoch: obmedzovanie vzniku odpadov, znižovanie obsahu toxických látok v odpadoch, materiálové zhodnotenie odpadov v čo najväčšej možnej miere, tepelná úprava odpadov, pokiaľ ich nie je možné inak využiť, skládkovanie odpadov v čo najmenšej možnej miere. Cieľom systému je minimalizácia nákladov napriek neustálemu rastu cien za likvidáciu KO a vytvorenie podmienok na zastavenie tlaku nárastu platieb občanov za likvidáciu KO v nasledujúcich rokoch, tzn. zníženie nákladov na likvidáciu odpadov v meste a integrovaných častiach. 6 PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA 6.1 Záväzná časť POH SR do r. 2010 Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len POH SR) schválila vláda SR uznesením č. 118 dňa 15. februára 2006. Program sa vydáva na obdobie 5 rokov, t. j. na roky 2006 2010 a predstavuje základný koncepčný dokument rozvoja odpadového hospodárstva v SR pre toto obdobie. Program je východiskovým dokumentom pre spracovanie krajských programov odpadového hospodárstva na roky 2006 2010. Program sa vzťahuje na všetky odpady vymedzené prílohou č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov, a pre polychlórované bifenyly a kontaminované zariadenia. Záväzná časť POH SR je strategickým smerovaním odpadového hospodárstva SR na nasledujúce vytýčené obdobie. Do záväznej časti POH SR sú premietnuté princípy riadenia odpadového hospodárstva a je vypracovaná a členená v súlade s ustanovením 5 ods. 4 zákona o odpadoch a smerníc EÚ. Záväzná časť je členená na jednotlivé prúdy odpadov v členení na komodity a kategórie odpadov, ktoré obsahujú ciele a opatrenia pre dosiahnutie účelu odpadového hospodárstva SR ( 3 zákona o odpadoch) a zabezpečenie pokroku v tejto oblasti.
41/92 6.1.1 Ciele pre nakladanie s komunálnymi odpadmi Celkovo do roku 2010 zabezpečiť nakladanie s komunálnymi odpadmi v nasledovnom rozsahu: Materiálové zhodnocovanie 40 % Energetické zhodnocovanie 20 % Skládkovanie 40 % Tento cieľ znamená, že pri predpokladanom vzniku cca 1 525 tis. t komunálnych odpadov v SR (uvažovaný medziročný nárast +0,6 % pri nízkej hypotéze) bude: Materiálové zhodnocovanie Energetické zhodnocovanie Skládkovanie SR 610 000 t 305 000 t 610 000 t Z uvedeného vyplýva nasledujúce: znížiť skládkovanie KO v SR o 585 000 t, využiť existujúce kapacity spaľovní na KO, vytvoriť podmienky na zhodnotenie 610 tis. t KO v SR, najlepšie zvýšením separovaného zberu odpadov na obmedzenie množstva zmesového komunálneho odpadu (20 03 01). 6.1.2 Cieľ k nakladaniu s biologicky rozložiteľnými odpadmi (BRO) Nakladanie s odpadmi v roku 2005 a cieľ pre rok 2010 2005 Skupina Zhodnocovanie Zneškodňovanie odpadov materiálové energetické spaľovaním skládkovaním Iné metódy BRO 50 5 5 40 Kaly z ČOV 50* 0 0 30 20** Rok 2010 BRO 80 0 0 20 Kaly z ČOV 70 5 10 15 * zhodnocované kompostovaním, +spaľovanie odpadu bez energetického využitia, ** aplikácia do pôdy Do roku 2010 dosiahnuť 50-percentný podiel materiálového zhodnotenia komunálnych biologicky rozložiteľných odpadov.
42/92 6.1.3 Opatrenia: podporovať všetky formy materiálového zhodnocovania (domáce, komunitné, priemyselné), doriešiť technicko-organizačné zabezpečenie zberu biologicky rozložiteľných odpadov z domácností a siete hotelových reštauračných zariadení (20 01 08), vytvoriť podmienky zabraňujúce kontaminácii biologicky rozložiteľných odpadov škodlivinami a spracovať receptúry pre celoročné kompostovanie, postaviť priemyselné kompostárne pre väčšie mestá s ohľadom na miestne podmienky (počet obyvateľov, prevaha výstavby...), komplexne riešiť uplatnenie kompostov na trhu a zvyšovať mieru ich zhodnotenia spracovaním na substráty. zvyšovať množstvo biologicky rozložiteľného odpadu (zo všetkých zdrojov) zhodnocovaného aerobným alebo anaeróbnym spôsobom (kompostovaním, resp. spracovaním na bioplyn), do roku 2010 znížiť množstvo biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov zneškodňovaných na skládkach o 20 % oproti roku 2005, zaviesť systém evidencie a kontroly nakladania s biologicky rozložiteľnými odpadmi v komunálnych odpadoch mestách a obciach, vytvoriť podmienky na získavanie vstupnej suroviny pre celoročné kompostovanie, vytvoriť komplexnú infraštruktúru na materiálové zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov kompostovaním. 6.2 Smerná časť POH SR do r. 2010 6.2.1 Zariadenia na zhodnocovanie odpadov Plánovaný rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva pre obdobie rokov 2006-2010, vychádza z inventarizácie zariadení na zhodnocovanie/zneškodňovanie odpadov a súvisiacej infraštruktúry. Základné priority možno zhrnúť a zovšeobecniť nasledovne: Komunálna sféra: zlepšovať technické vybavenie miest a obcí pre separovaný zber odpadov, zvyšovať efektívnosť zberových systémov s väčším počtom separovaných zložiek komunálneho odpadu (papier, sklo, kovy, plasty, BRO), technicko-organizačne doriešiť systém zberu nebezpečných zložiek komunálnych odpadov, aby sa zabránilo ich ukladaniu na skládky ako súčasť zmesového komunálneho odpadu (20 03 01).
43/92 B. ANALYTICKÁ ČASŤ
44/92 7 INTEGROVANÝ SYSTÉM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA V REGIÓNE. 7.1 Separovaný zber komunálneho odpadu Na základe doterajších skúseností so separovaným zberom, a tiež pri zohľadnení miery separácie všetkých občanov Slovenska sa navrhujú separované zložky odpadu a vyseparované objemy navýšiť v priemer o 50 %, resp. 30 % pre komodity, ktoré v záujmovej oblasti sú pod celoslovenskou mierou separácie, a pri týchto komoditách je ešte potenciál ich vyseparovania. Pre komoditu sklo, ktorá dosahuje vyššiu mieru separácie ako celoslovenský priemer navrhujeme navýšenie o 10 %. Pre väčšinu komodít sa miera separácie určila na základe celoslovenského priemeru, resp. skúseností miest a obcí, kde je už separovaný zber týchto komodít zavedený. V záujmovom území mesta Považská Bystrica veľmi veľké množstvo tvorí vyseparovaný objemný odpad. Objemný odpad je v podstate komunálny odpad, resp. drobný stavebný odpad, ktorý nie je možné pre jeho veľké rozmery umiestniť v štandardných nádobách, alebo jeho množstvo presahuje objem, ktorý je možné nádobami vyviesť v rámci stanoveného harmonogramu vývozu. Tento odpad sa likviduje dvakrát do roka, resp. podľa potreby tak, že sa na presne určené miesta pristavia veľkoobjemové kontajnery, do ktorých občania môžu tento odpad umiestniť. Z praktických skúseností vieme, že v týchto kontajneroch sa nachádza veľké množstvo iných skupín odpadov, ktoré je možné likvidovať cez zavedený separovaný zber, ale z dôvodu ľahkomyseľnosti občanov ich radšej umiestnia do tohto kontajnera, preto pre túto komoditu navrhujeme zníženie celkového množstva v priemer o 30 %. Tab. č. 12 Disponibilný objem separovaných textil odpadu a navrhované objemy Separované zložky odpadu Vyseparované množstvo odpadu (v t/rok) r. 2008 Reálna množstvo vyseparovaných komodít po 12 mesiacoch od zavedenia projektu Navrhovaný priemer navýšenia vyseparovaných odpadov (v %) Plasty 1/ 43,7 86 50 Kovy 4/ 0 30 nová komodita Papier 1/ 20,02 40 50 Sklo 2/ 256,66 282 10 Kompozitné obaly 3/ 0 25 nová komodita Šatstvo a textílie 4/ 0 10 nová komodita Biologický odpad 4/ 0 630 nová komodita Opotrebované pneumatiky 4/ 0 15 nová komodita Drobný stavebný odpad 1/ 1629,03 2100 30
45/92 Objemný odpad 4290,00 3000-30 Celkové množstvo 320,38 1 118,00 29 materiálovo zhodnoteného odpadu Celkové množstvo odpadu uloženého na skládku 5 919,03 5100-16 1 / navýšenie komodity o 50 %, resp. 30 % oproti predchádzajúcemu obdobiu 2/ komodita, ktorá dosahuje vyššiu mieru separácie ako celoslovenský priemer navýšenie 10 % 3/ pre túto komoditu nie sú uvedené údaje pre celoslovenský priemer 4/ skúsenosti so separáciou v mestách, kde je zavedený systém zberu tejto komodity Samotný systém separovaného zberu okrem toho, že určuje spôsob a miesto zhromažďovania, ovplyvňuje aj druh zberových vozidiel a spôsob odberu. Keďže systém separovaného zberu značne ovplyvňuje najmä účinnosť separovaného zberu a prevádzkové náklady, jeho výber je veľmi dôležitý. Pre vysokú účinnosť separovaného zberu sú najdôležitejšie podmienky pre držiteľov odpadu. Ide najmä o: perfektnú informovanosť, dobré podmienky pre zhromažďovanie (blízkosť zberných nádob a komfortnosť stojísk zberu), zainteresovanosť na separovanom zbere (množstvový zber). Aj preto je dôležité systém separovaného zberu prispôsobiť predovšetkým držiteľom odpadu (občanom). Okrem toho musí spĺňať aj požiadavky hygieny, bezpečnosti a požiarnej ochrany. Navrhovaný systém separovaného zberu pre mesto Považská Bystrica vychádza predovšetkým z daných podmienok regiónu, disponibilnej technológie a súčasného systému separovaného zberu. Ďalšou požiadavkou v rámci komunálnej bytovej výstavby (bloky) je umiestnenie zberných nádob do stojísk. V rámci individuálnej bytovej výstavby (rodinné domy) sa požaduje umiestňovať vrecia v každom dome. Pre podnikateľské subjekty a organizácie situované v komunálnej bytovej výstavbe sa navrhuje umiestnenie zberných nádob obdobne ako pre bytové domy, prípadne na spoločnom zbernom stanovišti s bytovými domami. Pre samostatné situované podnikateľské subjekty a organizácie sa požaduje umiestňovať zberné nádoby na vlastných zberových stanovištiach (vo vlastnom areáli). Okrem toho všetci držitelia vyseparovaného odpadu budú môcť individuálne na vlastné náklady (vlastnou dopravou), prípadne na požiadanie prepravcu (na náklady prepravcu len väčšie objemy), ich uložiť v zberných dvoroch. Informácie o mieste a ďalších podmienkach (pracovný čas, spôsob balenia a ďalšie) budú zverejnené vo VZN, prípadne bude možné tieto získať od prevádzkovateľa alebo MsÚ. Systém separovaného zberu je navrhnutý osobitne pre individuálnu bytovú výstavbu (IBV), komplexnú bytovú výstavbu (KBV) a osobitne pre podnikateľské subjekty (PS) a organizácie. Systém separovaného zberu v IBV (do zberných vriec) V rámci IBV (rodinné domy), u menších bytových domoch (KBV) sa navrhuje systém zberu lokálny (každý držiteľ má vlastné zberové vrecia ), a to do zberových vriec. Pre každú komoditu. Lokálny systém v IBV je z hľadiska komfortu držiteľa odpadu oveľa výhodnejší najmä z dôvodu možnosti uplatnenia adresnosti a zainteresovania nakladania s odpadom.
46/92 Dosahovaná účinnosť separovaného zberu je niekoľkonásobne vyššia. Prepravné náklady na zber vyseparovaných zložiek odpadu pri lokálnom systéme (od domu k domu) sú vyššie, avšak vhodným zberovým vozidlom (vozidlo s lineárnym stlačovaním) sa môžu značne eliminovať. Systém separovaného zberu v KBV V rámci KBV (bytové domy, sídliská) sa navrhuje systém prinášací, a to do zberových stanovíšť, kde spolu so ZN na zmesový odpad sú umiestnené aj ZN na separovaný zber. Odber sa realizuje v dohodnutých intervaloch, pričom jednotlivé vyseparované zložky odpadu môžu mať rôzny interval odberu. Ak v časti záberového územia (KBV), je separovaný zber už zavedený, v zostávajúcej časti sa tomu systém prispôsobí alebo sa systém už v zavedenej časti prispôsobí systému, kde sa separovaný zber zavádza. Systém separovaného zberu v PS, školách, organizáciách Jednou z hlavných úloh je do separovaného zberu zapojiť čo možno najväčší počet aj PS, organizácii, škôl a ďalších. Za tým účelom je nevyhnutné vykonať inventarizáciu súčasného stavu zapojenosti PS, organizácii a ďalších do separovaného zberu. Určiť formu ich motivácie a zapojenia sa do separovaného zberu. Jedna z možností je uplatňovanie množstvového zberu zmesového odpadu (počtom ZN, intervalom zberu, vozením odpadu), ďalej pomoc pri zabezpečovaní vhodných ZN, poradenská pomoc pri realizácii separovaného zberu v administratívnych budovách, školách, zdravotných zariadeniach, výrobných zariadeniach, obchodoch a ďalších). Najmä pre menšie PS, zariadenia obchodu a služieb sa navrhuje lokálny systém separovaného zberu. PS, organizácie a ďalšie zabezpečujú separovaný zber do vlastných ZN (110 l). Každá komodita ma vlastnú zbernú nádobu. Adresnosť navrhovaného systému umožňuje vo väčšej miere zainteresovať držiteľov odpadu na separovanom zbere, čo prispieva najmä k vysokej účinnosti separovaného zberu. Zainteresovanosť a motivácia držiteľov odpadu v systéme separovaného zberu má nezastupiteľné miesto a výrazne ovplyvňuje jeho účinnosť. Spoločne s vytvorenými dobrými podmienkami pre držiteľov odpadu a efektívnou informačnou kampaňou, tvoria nielen základ pre ochotu ich účasti na separovanom zbere, ale trvale ovplyvňujú aj zvyšovanie ich environmentálneho povedomia. Spôsob zainteresovanosti a motivácie držiteľov odpadu pritom vyplýva zo samotnej podstaty realizácie systému separovaného zberu a môže byť orientovaný na separované zložky odpadu alebo na zmesový odpad, znižovanie jeho podielu zneškodňovaného na skládke. Zainteresovanosť držiteľov odpadu na znižovaní podielu odpadu zneškodňovaného na skládke vychádza z toho, že čím sa vyseparuje väčší podiel vyseparovaných zložiek zo zmesového odpadu, tým ostáva menší podiel odpadu zneškodňovaného na skládke. Zainteresovanie držiteľov odpadu na podiele vyseparovaných zložiek je náročnejšie, nakoľko si vyžaduje ich adresný odber. Pri navrhovanom systéme zberu v IBV (do domu) je zložitá evidencia a aj váženie. V KBV je to adresnosť (spoločný separovaný zber). Z disponibilných systémov zainteresovanosti držiteľov odpadu na separovanom zbere, ktoré sú aj v súlade s platnou legislatívou, je uplatňovanie tzv. množstvového systému zberu. Držiteľ odpadu je zainteresovaný na separovanom zbere podľa princípu, čím viac separuje, tým menej má zmesového odpadu a tým aj menej platí.
47/92 Pre mesto Považská Bystrica, z hľadiska disponibilného technologického vybavenia, štruktúry držiteľov odpadu, separovaných zložiek odpadu a navrhovaného systému separovaného zberu, sa navrhuje celoplošne realizovať nasledovné systémy zainteresovanosti: - množstvový zber, a to s možnosťou voľby intervalu zberu. Produkcia odpadov, z hľadiska množstva a zloženia, sa vplyvom sezónnosti mení. Najväčší vplyv má vykurovanie, predovšetkým na pevné palivo. V regióne Považská Bystrica má podiel kúrenia na pevné palivo len cca 8,5 %, čo v podstatnej miere sezónnosť neovplyvňuje. Z hľadiska sezónnosti, najmä vo vykurovacom období, sa preto znižuje najmä podiel papiera a odpadov vhodných na spaľovanie, a to u pôvodcov, ktorí majú vykurovanie na pevné palivo. Ak zoberieme v úvahu cca 92-percentný podiel držiteľov odpadu v regióne, ktorí majú vykurovanie na plyn (elektrinu), má sezónnosť na celkový objem a zloženie len minimálny vplyv. 7.2 Kategorizácia separovaných zložiek odpadu Podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov majú separované zložky odpadu nasledujúcu kategorizáciu: Zberná nádoba č. 1 - PAPIER - katalógové číslo 20 01 01 kategória O Sem patrí odpad z papiera každého druhu (okrem kopírovacieho papiera - indiga) zbavený železných častí (sponky), plastových častí (priesvitné fólie), kožených častí (rôzne kožené doplnky). Ide najmä o zošity, noviny, knihy, škatule, vrecia, vrecúška, dekoratívne výrobky a pod. (papier by nemal byť znečistený najmä rôznymi farbami, olejom, asfaltom, dechtom a podobne, môže byť poskladaný, vytriedený, pokrčený, lisovaný). Zberná nádoba č. 2 - PLASTY - katalógové číslo 20 01 39 kategória O Sem patria všetky plastové obaly (z kozmetiky, potravín a pod.), ďalej rôzne plastové fólie, drobné výrobky z plastov (hračky, kuchynské vybavenie, športové predmety), polyetylénové tašky, PET fľaše, polyetylénové fólie z fóliovníkov, drobné plastové výrobky z auta, nábytku a pod., prepravky, viazací materiál (silonové šnúry). Plasty nesmú obsahovať žiadne kovy, drevo a iný druh materiálu. Plasty musia byť aspoň vyprázdnené, zbavené obsahu (najmä obaly), fólie z fóliovníkov čisté, PET fľaše sploštené. Sem nepatria obaly znečistené NO. Zberná nádoba č. 3 - VvKM - katalógové číslo 15 01 05 kategória O (KOMPOZITNÉ OBALY). Sem patrí odpad a obaly z viacvrstvových kombinovaných materiálov, zbavených železných častí, plastových častí (samostatný uzáver) a iných. Ide najmä o obaly z mlieka, mliečnych výrobkov, ovocných a zeleninových štiav, malinoviek, vína, piva, džúsov a pod., ktoré sa v týchto obaloch nachádzajú. VvKM by nemali byť znečistené farbami, olejmi, asfaltom, dechtom, minerálnym odpadom (hlina, drobné kamene). Môžu byť pokrčené alebo zlisované a KOVOVÉ OBALY A DROBNÉ KOVY katalógové číslo 20 01 40 kateg. O
48/92 Sem patria všetky kovy mimo tých, ktoré zbierame ako železný šrot. Sú to rôzne konzervy, viazací kovový materiál, reťaze, plechovky, kovové nádoby, kovové hračky, drobné kovové kuchynské predmety, športové kovové výrobky, kovové fľaše a pod. Veľkosť je daná otvorom zberovej nádoby. Železné a neželezné kovy nesmú obsahovať väčšie množstvo plastov a dreva. Nesmú byť intenzívne znečistené napr. zvyškami farieb, olejom a pod. Sem nepatrí olejový filter, obal z rôznych farieb, glejov, tlakové nádoby a pod. Zberná nádoba č. 4 - SKLO - katalógové číslo 20 01 02 kategória O. Sem patrí odpad sklenených fliaš, pohárov, rôznych sklenených obalov, črepiny z tabuľového skla, črepiny zo svietidiel a žiaroviek (bez kovu a vnútrajška). Sklo môže byť rôznej farby, tvaru a hrúbky. Sklo nesmie obsahovať (najmä fľaše) žiadne roztoky a látky, nesmie byť znečistené napr. rôznymi farbami, vazelínou, zvyškom olejov, hlinou, tukmi a pod. Sklo nesmie mať žiadne kovové doplnky (lepené, inak pripevnené). Sem nepatria zrkadlá, obrazovky, autosklo, porcelán. Zberná nádoba č. 5 - ŠATSTVO A TEXTÍLIE - katalógové číslo 20 01 10 a 21 01 11 kateg. O. Sem patrí odpad z odevov a iných bytových textílii. VOK VOK VOK VOK biologicky rozložiteľný odpad - podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, má biologicky rozložiteľný odpad katalógové číslo 20 02 01, kategória O (biologicky rozložiteľný odpad). Sem patria rôzne zvyšky potravín, zostatkov rastlín a ovocia. BRO nesmie obsahovať plastové, kovové alebo sklenené prímesi. Sú to napr. zvyšky jedál z kuchyne, znečistené potraviny, pokazené ovocie, časti rastlín (obilnín a kukurice), ovädnuté kvety (bez viazacieho a obalového materiálu), šupky zo zemiakov, ovocia a zeleniny), ďalej dreviny, kríky a pod. drobný stavebný odpad katalógové číslo 17 09 04 kategória O (zmiešané odpady zo stavieb a demolácií). - sú to odpady z bežných udržiavacích prác, zabezpečovaných fyzickou osobou nie podnikateľom, na vykonanie ktorých sa nevyžaduje stavebné povolenie a postačuje ohlásenie stavebnému úradu (mestu), alebo ktorých nie je potrebné ani ohlásenie stavebnému úradu (mestu). objemný odpad - podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov má objemný odpad katalógové číslo 20 03 07 kategória O (objemný odpad). Je to komunálny odpad, ktorý svojim rozmerom a hmotnosťou nezodpovedá zberovým nádobám napr. nepotrebný nábytok, elektrospotrebiče a ďalšie. stavebný odpad - podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov má stavebný odpad katalógové číslo 17 01 01 kateg. O (betón), 17 01 02 kateg. O (tehly), 17 01 03 kateg. O (obkladačky a iné). Sem patria stavebné odpady a odpady z demolácií, betón, tehly, dlaždice, obkladačky a keramiky a iné, vrátane výkopovej zeminy.
49/92 VOK pneumatiky podľa vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov majú opotrebované pneumatiky katalógové číslo 16 01 03 kateg. O (opotrebované pneumatiky). Sem patria opotrebované pneumatiky od všetkých výrobcov a dovozcov pneumatík. 7.3 Výpočet potrieb zberných nádob, kontajnerov a zberného vozidla. Potrebný počet a druh ZN vyplýva zo samotného systému separovaného zberu, objemu odpadu a intervalu zberu. Navrhovaný zber je vo variante, ktorý: a) sa navrhuje podľa systému zberu, a to vybavením šiestimi nádobami, ktoré sa umiestnia na určené stojiská. Tieto stojiská budú vybavené 1100 l kontajnermi a inštitúcie, ktoré majú vlastné oplotenie (napr. školy), kde nie je potrebné budovať stojisko, budú vybavené 110 l zbernými nádobami. b) sa navrhuje podľa systému zberu, a to zber do zberových vriec pre všetky separované komodity. 7.4 Návrh stojísk pre dočasné uloženie odpadov. Samotný systém separovaného zberu musí určiť aj spôsob a miesto zhromaždenia vyseparovaných komodít. Mesto Považská Bystrica v predchádzajúcom systéme nemalo presne určené stojiská, zvonové kontajnery boli umiestnené náhodne. Preto je nutné riešiť: a) realizáciu stojiska s oplotením a so vstupnou bránkou pre prípadné uzamknutie, b) umiestnenie stojiska podľa lokality a predchádzajúcich skúseností. 7.4.1 Realizácia stojiska Spodná časť: pozostáva zo zemných prác, odkopu zeminy a odstránenie trávnatých drnov s potrebným odvozom a uložením zeminy na určenú skládku. Podklad pod spevnenú plochu je z dolomitu drveného, frakcie 8-16 mm, hr. 120-150 mm hutnený. Spevnená plocha je vytvorená z cestných panelov bez betónovej zálievky, uložených na sucho do štrkového lôžka - čiže netvoria pevný podklad a tým nespĺňajú charakter trvalej konštrukcie. Oceľová konštrukcia plochy stojiska: Ohradu stojiska tvorí konštrukčný boxový systém oplotenia GALAXIA PVC výšky 1 400 mm od výrobcu RETIC, s. r. o. Plotové boxy sa
50/92 dodávajú ako hotové v rozmeroch 2 500 x 1 400 mm, 1 200 x 1 400 mm a v ostatných iných variantoch. Nosnú konštrukciu tvoria stĺpiky k systému GALAXIA, vo výške 1 600 mm, upevnené na plochu oceľovými kotvami 10 x 120 mm, v počte 4 kusy na jednu petku. Výplň boxového oplotenia je z oceľových drôtov hrúbky 5 mm, platovo upravených. Jednotlivé stojiská sú navrhované so vstupnou bránkou rozmerov 1 600 x 1 500 mm. Šírka 1 600 mm je dostatočná pre manipuláciu s 1 100 l kontajnermi. Stojiská nie sú prestrešené a sú riešené ako dočasné, a preto nebude problém s ich možnou demontážou v prípade, že by stojisko bolo umiestnené na inžinierskych sieťach a bola by potrebná ich oprava, resp. údržba. Stojiská sú rozdelené na: - stojisko na 6 kontajnerov, 1100 l štvorcové, - stojisko na 6 kontajnerov, 1100 l líniové. Grafický návrh stojísk Obr. č. 6 Pôdorys stojiska na 6 kontajnerov - štvorcové
51/92 Obr. č. 7 Pôdorys stojiska na 6 kontajnerov - líniové oceľová platnička 7.5 Náklady spojené s realizáciou stojísk vrátane zberných nádob Súpis prác a dodávok je uvedený v prílohe Projektu zmena, rozšírenie a zefektívnenie separovaného zberu komunálnych odpadov v meste Považská Bystrica a integrovaných častí Tab. č. 13 Ceny jednotlivých stojísk P. č. Typ stojiska Cena bez DPH (EUR) 1. 6 ks kontajnerov štvorcové so vstupnou bránkou 2 545, 65 2. 6 ks kontajnerov líniové so vstupnou bránkou 2 091, 60 Tab. č. 14 Potreba jednotlivých stojísk a zberných kontajnerov bola vypočítaná na základe počtu obyvateľov jednotlivých častí mesta Typ stojiska Počet stojísk Cena bez DPH (EUR) Počet ZN Cena bez DPH (EUR) SPOLU bez DPH (EUR) 6 kontajnerov štvorcové 120 305 478 720 152 640 458 118 6 kontajnerov líniové 66 138 046 396 83 952 221 998 SPOLU: 186 443 524 1 116 236 592 680 116 7.6 Náklady spojené s nákupom zberového auta Na separovaný zber sa plánujú používať dve vozidlá ROS ROCA typ CROSS 16 lineárny pres na podvozku VOLVO FLH 240 hp 4x2R, predbežná cenová ponuka na tento typ
52/92 vozidla je v prílohe Projektu zmena, rozšírenie a zefektívnenie separovaného zberu komunálnych odpadov v meste Považská Bystrica a integrovaných častých Konštrukčný popis a technické riešenie nadstavby Cross Nadstavba Cross je konštruovaná na základe nových technických poznatkov pri zvážaní a manipulácii s odpadom. Riešenie bolo navrhnuté firmou Schörling a ROS ROCA. Nadstavba je vyrobená a zvarená zo 4 častí (predpnutých plechov), ktoré tvoria celok. Prednosťou tejto konštrukcie je tuhosť nadstavby. Tým boli vylúčené priečne zvary, čo v minulosti zapríčiňovalo praskanie nadstavby. Nadstavba Cross má vysokú životnosť a ľahkú údržbu (umývanie, čistenie). Lisovacie lopaty, ktoré stláčajú odpad sú uchytené na hydraulických valcoch, ktoré sú ovládané elektromagnetickými čidlami. Tieto sú namontované na plášti hydraulických valcov. Čidlá snímajú tlaky oleja vo valcoch a dávajú povely do riadiacej jednotky na prepnutie funkcií lisovania. Konštrukčné prevedenie je vyskúšané a spoľahlivé. Výhodou tohto systému je - pri lisovaní tichý chod, maximálna spoľahlivosť lisovacieho systému, vyššia životnosť hydraulických valcov, pravidelný cyklus prepínania lisovacieho systému. Na základe prevedených skúšok, ktoré boli vykonané v Skúšobnom ústave dopravnej a stavebnej techniky v Žiline, š. p. spĺňa tento typ nadstavby najprísnejšie kritéria z hľadiska bezpečnosti prevádzky tohto zariadenia, na základe normy prebranej z Európskej únie STN EN 1501-1. Cena: Nadstavba CROSS 16 na VOLVO FLH 240 hp 4x2R...140 050,- EUR 7.7 Organizačné zabezpečenie separovaného zberu Organizácia a riadenie separovaného zberu priamo ovplyvňujú aj rozsah a spôsob zabezpečovaných služieb súvisiacich so separovaným zberom. Pre mesto bude zabezpečovať organizácia zabezpečujúca separovaný zber, nasledovný rozsah prác a služieb: Zvoz (prepravu): - vyseparovaných zložiek odpadu na recykláciu, - zmesového odpadu na skládku. Údržbu, doplňovanie a rekonštrukciu zberových nádob (údržbu, budovanie na premiestňovanie zberových stanovíšť). Súčinnosť pri odbyte vyseparovaných zložiek odpadu. Stratégiu rozširovania záberového územia a separovaných zložiek odpadu z hľadiska zvyšovania efektívnosti separovaného zberu. Vyhodnocovanie nákladovosti a príjmov za separovaný zber. Monitorovanie účinnosti separovaného zberu. Návrh opatrení na zvyšovanie produktivity práce a znižovanie nákladov. Činnosť v súvislosti s ďalšími prácami a službami nakladania s odpadom zmluvne dohodnutým s MsÚ Považská Bystrica.
53/92 Tab. č. 15 Návrh účastí držiteľov odpadu na separovanom zbere podľa separovaných zložiek odpadu Druh držiteľov odpadu Separované zložky odpadu IBV (rodinné domy) KBV (bytové domy) Drobné PS (výroba) Veľké PS (výroba) Zdrav. zariad. Šport., rekreač. zariad. Kultúr. zariad. Reštaur. zariad. Školské zariad. Admin. zariad. (banky, úrady, samosprávy Papier áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno Ubyt. zariadenia Obchody Služby Plasty áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno Sklo áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno áno Šatstvo áno áno Podľa veľ. a druhu áno áno áno áno áno áno áno áno výroby Podľa veľ. a druhu výroby Kovové obaly a viacvrstvové kompozitné obaly áno áno BIO áno áno Podľa veľ. a druhu výroby Pneumatika áno áno Podľa veľ. a druhu výroby Veľkoobjemný odpad Drobný stavebný odpad áno áno Podľa veľ. a druhu výroby áno áno Podľa veľ. a druhu výroby Podľa veľ. a druhu výroby áno áno áno áno áno áno Podľa veľ. a druhu výroby Podľa veľ. a druhu výroby Podľa veľ. a druhu výroby Podľa veľ. a druhu výroby - - - áno Podľa veľ. a druhu výroby Podľa veľkosti áno - - - - - - - - - - - Podľa veľ. a druhu výroby - - - - - - - Podľa veľ. a druhu výroby - - - - - - - Podľa veľ. a druhu výroby 8 ZBERNÝ DVOR Účelom je vybudovanie strediska separovaného zberu pre mesto Považská Bystrica a jeho integrované časti, za účelom zhromažďovania, dotrieďovania, úpravy vyseparovaných zložiek odpadu a zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu. Realizácia zberného dvora si vyžaduje: 1. Špecifikáciu zariadení a celkovej výbavy dvora. 2. Realizácia projektovej dokumentácie. 3. EIA. 4. Územné a stavebné povolenie. Časovo náročný proces!!!!
54/92 8.1 Charakter navrhovanej činnosti z pohľadu zákona EIA Ide o novú činnosť realizáciu strediska separovaného zberu určeného okrem zhromažďovania vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu, aj na ich dotrieďovanie, dočasné uskladnenie, úpravu pred odovzdaním na zhodnotenie konečnému spracovateľovi a materiálové zhodnotenie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Na základe uvedeného tak možno navrhovanú činnosť zakategorizovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., prílohy č. 8, nasledovne: Kapitola 9 Infraštruktúra Položka č. 5 Zariadenia na zneškodňovanie ostatných odpadov spaľovaním alebo zariadenia na úpravu, spracovanie a zhodnocovanie ostatných odpadov. Kapitola 9 Infraštruktúra Položka č. 7 Stavby, objekty a zariadenia na nakladanie s nebezpečným odpadom, ak nie sú uvedené v položkách č.2, 3 a 6. Ako taká navrhovaná činnosť podlieha povinnému posudzovaniu bez limitu. Predpokladaná životnosť inštalovaného technologického zariadenia je cca 15 rokov pre dotrieďovaciu linku a cca 20 rokov pre zariadenia na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. 8.2 Stručný opis technického a technologického riešenia Areál strediska separovaného zberu prakticky tvorí súvislá betónová plocha obohnaná pásom areálovej zelene. V areáli strediska separovaného zberu navrhujeme vybudovať stavebné objekty vrátnice, v blízkosti ktorej bude umiestnená mostová váha, ďalej objekt skladu a separácie skla, skladu opotrebovaných pneumatík, skladu a separácie elektroodpadu, skladu a separácie NO, skladu stavebného odpadu a skladu separácie kovového odpadu. Navrhujeme, aby súčasťou areálu bol aj stavebný objekt haly dotrieďovania s časťou pre administratívno-sociálne zabezpečenie prevádzky, objekty spracovania BRKO a objekty pre umiestnenie manipulačnej techniky (garáže). Úlohou zberného strediska bude umožniť občanom odovzdanie komunálnych odpadov na vyhradené miesto oprávnenej organizácii a zabezpečiť nakladanie s komunálnym odpadom, vrátane zložiek komunálnych odpadov zaradených ako nebezpečné odpady, v zmysle platnej legislatívy. Všetky odpady prichádzajúce do zberného strediska sú na vstupe kontrolované a následne odvážené. Zberné stredisko odpadov tvorí samostatnú vyhradenú časť areálu s potrebnými skladovacími a manipulačnými plochami. Odpady budú zberané do kontajnerov vhodných pre skladovanie jednotlivých druhov odpadu. Zberné stredisko odpadov bude zabezpečovať ekologicky vhodné skladovanie odpadov, pokiaľ sa nezhromaždí ekonomicky potrebné množstvo jednotlivých druhov. Po nahromadení potrebného množstva budú odpady odvážané na recykláciu, využitie, prípadne konečné zneškodnenie do zariadení vhodných na zneškodnenie
55/92 odpadov. Zneškodňovanie, recyklácia a využitie odpadov bude prevádzkovateľ zberného strediska riešiť na základe zmluvných vzťahov s oprávnenými organizáciami. Nebezpečné odpady Pre nebezpečné odpady sa uvažuje s osadením EKO skladu, vybaveným potrebnými kontajnermi na zber a skladovanie jednotlivých zberaných nebezpečných odpadov, spĺňajúci všetky legislatívne požiadavky na skladovanie nebezpečných odpadov. V rámci EKO skladu je možné rozšírenie zberaných druhov nebezpečných odpadov z komunálneho odpadu, doplnením o zodpovedajúce typy kontajnerov pre nebezpečné odpady. Elektroodpady a odpady z elektrických zariadení Riešenie elektroodpadov musí spĺňať požiadavky špecifikované vyhláškou MŽP SR č. 208/2005 Z. z. o nakladaní s elektrozariadeniami a elektroodpadom. Miesta určené na skladovanie elektroodpadu pred ich spracovaním musia: a) byť zabezpečené proti vplyvu atmosférických zrážok, b) mať zabezpečené účinné zachytávanie a čistenie alebo zneškodňovanie zachytených kvapalín, c) mať vhodné miesta na skladovanie elektroodpadu v členení na: 1. veľké domáce spotrebiče (kategória č. 1 druhy, 1.5 až 1.18), 2. chladničky a mrazničky (kategória č. 1, druhy 1.1 až 1.4 a kategória č. 8, druh 8.8), 3. informačné technológie a telekomunikačné zariadenia (kategória č. 3, druhy 3.1 až 3.21 okrem obrazoviek z kategórie č. 3 z druhov 3.4 a 3.5), 4. spotrebná elektronika (kategória č. 4, druhy 4.1, 4.3 až 4.8), 5. televízne prijímače a obrazovky z osobných počítačov (kategória č. 4, druh 4.2 a obrazovky z kategórie č. 3 z druhov 3.4 a 3.5), 6. svetelné zdroje s obsahom ortuti (kategória č. 5, druhy 5.1 až 5.6, ak svetelné zdroje obsahujú ortuť), 7. malé domáce spotrebiče (kategória č. 2, druhy 2.1 až 2.12), svetelné zdroje (kategória č. 5, druhy 5.1 až 5.6, ak svetelné zdroje neobsahujú ortuť), elektrické a elektronické náradie (kategória č. 6, druhy 6.1 až 6.8), hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely (kategória č. 7, druhy 7.1 až 7.6), zdravotnícke zariadenia (kategória č. 8, druhy 8.1 až 8.7, 8.9 a 8.10), prístroje na monitorovanie a kontrolu (kategória č. 9, druhy 9.1 až 9.5) a predajné automaty (kategória č. 10 druhy 10.1 až 10.5). Na uskladnenie jednotlivých druhov odpadov sa vyčleňujú v uzatvorenom sklade priestory, v uvedenom členení, vybavené zodpovedajúcim typom kontajnerov a paliet. Zberové strediská sú vybavené okrem zberových kontajnerov potrebnou mechanizačnou a manipulačnou technikou a sú riešené v zmysle platných legislatívnych predpisov pre nakladanie s odpadmi.
56/92 Všeobecné podmienky 25 ľudí + 2 THP + 3 strážna služba. Voda pre technológiu a sociálne účely. Zmenovitosť 1 zmena (utorok až sobota). Ne - podľa dohody s prevádzkovateľom ZD. Navrhujeme využiť otvorenie dvora, najmä v sobotu, kedy je známe, že prevažná väčšina občanov upratuje, resp. vykonáva práce spojené so vznikom odpadu. Objekt musí byť strážený. V rámci objektu navrhujeme vrátnicu, kde bude umiestnená mostová váha s riadiacou jednotkou. V tomto objekte bude aj kancelária vedúceho, sociálne zariadenia (šatňa - muži a ženy, sprchy - muži a ženy, ako aj WC - muži a ženy), a miestnosť na výdaj stravy. Objekt musí byť oplotený a monitorovaný.
57/92 Pre informáciu uvádzame príklad výberu najpoužívanejších kontajnerov. Plastové nádoby 120 a 240 litrov Plastové kontajnery 660, 770 a 1 100 litrov Plastová nádoba na baterky 20 l KCA box Plastová nádoba na baterky 120 l Kovové nádoby Plastové kontajnery Kontajner na tekuté NO
58/92 Vaňové kontajnery veľkoobjemové kontajnery VOK Typ: 5602 Typ Objem (m 3 ) Hlavné rozmery (mm) 5602-1 5,5 3500 1820 1150 5602-2 7 3500 1820 1500 5602-3 10 4000 1820 1800 5057-1 5,5 3500 1820 1100 Typ: 5057 5057-2 7 3500 1820 1400 5057-3 10 4000 1820 1700 5601-1 5,5 3500 1820 1150 5601-2 7 3500 1820 1500 5601-3 10 4000 1820 1800 5603-1 5,5 3500 1820 1300 5603-2 7 3500 1820 1700 5603-3 10 4000 1820 2000 Typ: 5601 Typ: 5603
59/92 Mobilné EKO sklady EKO - sklad štandard ESS Typ: 0046 Technické dáta Typ Dĺžka/Šírka/ Výška (mm) 0046-1 1600 2350 2350 0046-3 3000 2350 2350 0046-4 4000 2350 2350 0046-5 5000 2350 2350 0046-6 6000 2350 2350 Nosnosť (kg) Obsah zách. vane (kg) 3000 450 3000 800 3000 1050 3000 1350 3000 1600
60/92 9 TRIEDENIE POH SR pre roky 2006 2010 v oblasti materiálového zhodnocovania odpadov v rámci opatrení o nakladaní s komunálnymi odpadmi zdôrazňuje povinnosť v maximálnej miere materiálovo zhodnotiť separované zložky komunálnych odpadov. Snahou je triedenie separovaného zberu odpadov za účelom čistejších frakcií, a tým ich pripraviť na ďalšie využitie ako druhotnej suroviny v priemysle. Triediace linky sú z technického hľadiska priestorovo rozsiahle, ale pritom jednoduché, spoľahlivé zariadenia vyžadujúce manuálne triedenie obsluhou. 10 ZHODNOTENIE BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÝCH ODPADOV Nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi je účelné pre potreby zhodnocovania rozdeliť na biologicky rozložiteľné odpady v komunálnej sfére (t. j. separovane zbierané zložky KO) a ostatné, medzi ktoré patria kaly z viacerých priemyselných odvetví. Mesto Považská Bystrica realizuje separovaný zber komunálneho odpadu, v rámci ktorého je riešený aj zber a spracovanie odpadov z verejnej zelene. Pri údržbe zelene v meste (kosenie trávnikov, ošetrovanie stromov), ako aj pri údržbe pozemkov vo vlastníctve PO a FO, bolo vyprodukované nasledovné množstvo biologicky rozložiteľného odpadu. Tento odpad bol zlikvidovaný odvozom do kompostárne Sučany. Tab. č. 16 Prehľad firiem, ktoré likvidovali BRO podľa uvedených rokov a nákladov na likvidáciu Rok Firma Náklady na Vyprodukované Celkom náklady likvidáciu tony množstvo (T) (Sk) odpadu (Sk) 2007.A.S.A. 331,90 880 292 069 2007 MŠk 322,00 1 309 421 498 2008.A.S.A. 884,10 1 244 1 100 678 10.1 Kompostovanie Spracovanie bioodpadu na kompost je riešené technológiou kompostovania na voľnej ploche. Stručný popis technológie spracovania je nasledovný: Privezený bioodpad je homogenizovaný drvičom a po namiešaní pomerov jednotlivých zložiek podľa technologického postupu je ukladaný do hroblí, kde prebieha vlastné kompostovanie. Na zabezpečenie optimálnych podmienok je kompost zvlhčovaný a prevzdušňovaný obracaním. Vyzretý kompost je preosievaný a po odobratí a vyhodnotení vzoriek je pripravený na expedíciu.
61/92 V meste Považská Bystrica (lokalita Kunovec) je vybudovaná kompostáreň biologického odpadu, ktorá kapacitne pokrýva potreby mesta Považská Bystrica, ako aj blízkeho okolia (kapacita 1290t/rok). Vo všeobecnosti spracúva všetky druhy odpadu zo zelene. Skladovacia kapacita kompostárne je 1 147 m 3 (silážna jama s plochou 500m). V zmysle integrovaného systému nakladania s odpadmi navrhujeme využitie tejto kompostárne na likvidáciu BRO. Materiál vhodný na kompostovanie Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, lebo tým sa vyrovnávajú jednostrannosti, nielen čo sa týka obsahu živín, ale aj štruktúry. Premena trvá dlhšie alebo kratšie, v závislosti od východiskového materiálu. Vhodné suroviny sa určujú podľa rôznych kritérií, dôležitý je predovšetkým obsah živín, štruktúra materiálu a stupeň vlhkosti. Pokosená tráva, zvyšky zeleniny, opadané ovocie, zvädnuté rastlinné časti, odrezané časti vetiev, lístie. Problematickými sú len časti napadnuté chorobami, niektoré druhy burín a chemicky ošetrené rastliny (tesne po postreku). Väčšina pôvodcov ochorení sa pri procese kompostovania, najmä pri rozklade za tepla môže zničiť (cca 80 %), ale sú aj také, ktoré tieto podmienky prekonajú, napr. pôvodca nádorovitosti kapusty, bakteriózy jabloní a hrušiek, moniliózy. V prípade, že sú rastliny alebo lístie rozsiahlejšie napadnuté parazitmi alebo chorobami (aj hubové), je vhodné lístie zmiešať s vápnom a navlhčiť ho. Kompostovať ho budeme až po termickej reakcii. Kuchynské a domové odpady Zvyšky zeleniny (šupky, odrezky) sú spravidla veľmi bohaté na živiny. Zvyšky ovocia a usadenina z kávy sú maškrtou pre kompostové dážďovky. Pri nakladaní s týmto druhom odpadu je potrebné dodržiavať platnú legislatívu v oblasti veterinárnej starostlivosti a preto nie všetky odpady tejto skupiny sa môžu voľne zhromažďovať. Na zhromažďovanie zvyškov mäsa, mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov sa musí použiť chladiaci box, nakoľko tieto odpady sú nebezpečne pre občanov. Tiež prepravu týchto odpadov musí zabezpečovať len oprávnená organizácia. Navrhujeme vybaviť zberný dvor chladiacimi zariadeniami a zber tohto odpadu realizovať donáškovo. Suroviny bohaté na živiny Zelené, šťavnaté a mäkké suroviny (tráva, bioodpad z domácnosti), majú spravidla vysoký obsah dusíka (N). Tento materiál sa v kompostovacej kope rozkladá rýchlejšie ako materiál s vysokým obsahom uhlíka (C). Materiál bohatý na živiny sa pre svoju štruktúru dá iba ťažko skladovať. Dôležité je zmiešavať ho s látkami, ktoré dávajú kope štruktúru, aby sme zabezpečili v kompostovacej kope dostatočné množstvo kyslíka a predišli tak hnilobe a zápachu. Kompostovacie prísady Kompostovacie prísady by sa mali používať iba na riešenie vzniknutých problémov, napr. s prekyslením (vápenaté látky), s chorobami vstupných materiálov alebo s nedostatkom dusíkatých surovín a fosforu. V niektorých prípadoch sa však ich využitiu nevyhneme ani v kompostovaní vo veľkom.
9 9 KONCEPCIA 62/92 Pridanie pôdy do kompostu má viacero výhod: obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom (očkovací účinok), pri príliš vysokej teplote v komposte (nad 75 C) má pridanie pôdy chladiaci účinok, výrazne dokáže viazať zápach, dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia. Prísady sa buď prisypú medzi materiál pri miešaní, alebo sa nimi pri budovaní kompostovacej kopy posýpajú jednotlivé vrstvy každých 15-20 cm. Základné pravidlá kompostovania: 1. Správna veľkosť kompostovaného materiálu 2. Správna skladba kompostu (surovinová skladba) 3. Dostatočný prístup vzduchu 4. Dostatočná vlhkosť Kompostovanie v IBV Na základe skúsenosti ľudí kompostujúcich v rôznych plastových kompostéroch a na základe analýz odborníkov z neziskového sektora špecializujúcich sa na kompostovanie odporúčame zakúpenie kompostérov, resp. kompostovacích síl do rodinných domov. Takto si občania budú sami spracovávať BRO a mesto nebude mať následné náklady na nakladanie a prepravu. TYPY KOMPOSTÉROV A SÍL JRK 290 Kompostér (silo) Výhody kompostovania v kompostéroch urýchlenie procesu kompostovania až o polovicu času nutného na kompostovanie v hromadách, regulácia teploty, vlhkosti, prístupu vzduchu a svetla, kompostér po rokoch nezhnije, úspora miesta na záhrade (kompostér nahradí nevzhľadnú hromadu), estetický doplnok záhrady, odstránenie nepríjemného zápachu, ktorý vábi hmyz a drobné zvieratá, finančná úspora na odvoze domových odpadov kompostovaním je možné spracovať až 30 % kuchynských odpadov,
63/92 zúžitkovanie odpadov zo záhrady, získanie kompostu - vynikajúceho zdroja živín a organických látok. 10.2 Anaeróbna fermentácia biologických odpadov Nová legislatíva nadväzuje na predpisy Európskej únie, dáva dôraz na ekologickú likvidáciu biologických odpadov. Jednou možnosťou je, okrem kompostovania, tieto odpady ekonomicky zhodnotiť anaeróbnou fermentáciou, kde okrem hygienizácie materiálu získavame veľmi hodnotný produkt bioplyn. Bioplyn je možné využiť na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Prebytok elektrickej energie a prípadne tepla môže byť dodávaný do verejnej siete za výhodnej a garantovateľnej ceny. 10.3 Zariadenia na produkciu bioplynu procesom suchej fermentácie Suchá fermentácia a produkcia metánu z polosuchej, sypkej, drobnej organickej hmoty je novým postupom na získavanie bioplynu. Ide o batériový spôsob, ktorý nepožaduje premenu organickej hmoty do formy tekutej hmoty, t. zn. schopnou čerpania tak, ako je obvyklé pri tekutej fermentácii. Organická hmota, uložená v biofermentátore je jednorázovo naočkovaná matičnou hmotou (perkolátom) a táto reakčná hmota sa bez ďalšieho doočkovávania a bez prístupu vzduchu fermentuje. Miešanie alebo čerpanie hmoty odpadá. Udržovanie teploty a očkovanie organickej hmoty sa rieši recirkuláciou uvoľneného perkolátu, ktorý vstupuje do samostatnej nádrže a cez výmenníky tepla sa dohrieva. Takto sa dá fermentovať organickú hmotu s obsahom sušiny do 60 %. Suchá fermentácia je jednostupňový proces, akékoľvek degradačné reakcie (hydrolýza, tvorba kyselín, octové kvasenie, tvorba metánu) prebiehajú v jednom reaktore, čo umožňuje zvláštny technologický postup, pretože pri dvoj- a viaccestnom procese sú jednotlivé časti priestorovo oddelené. Pre mikroorganizmy to znamená lepšiu fermentáciu. Nevýhodou mokrej fermentácie je naproti tomu omnoho väčšia náročnosť na strojné a mechanické prevádzkové vybavenie. Ukázalo sa, že týmto spôsobom fermentácie je možné získavať bioplyn s 80-percentným a vyšším obsahom metánu, a že množstvo denne získavaného plynu je 2 5 x vyššie ako je objem základnej hmoty v m 3. Ďalším veľmi dôležitým prvkom je relatívne nízky obsah síry v získanom bioplyne. Odtekajúci perkolát sa zachytáva do samostatnej nádrže a pomocou trysiek sa strieka na fermentovanú hmotu. Upravený bioplyn je spaľovaný v kogeneračných jednotkách. Prúd z kogeneračných jednotiek je v trafostanici menený na striedavý prúd, ktorý sa čiastočne využíva pre vlastnú potrebu zariadení, zvyšok sa dodáva do verejnej siete. Na záver sa dá konštatovať, že suchá fermentácia otvára nové možnosti kompostovania s využitím bioplynu.
64/92 Možnosti anaeróbnej fermentácie: - dochádza k odbúraniu organických látok v odpade, - zaisťuje dostatočnú hygienizáciu materiálu, - vzniká energeticky bohatý bioplyn, - proces je energeticky sebestačný, - produkovaný bioplyn je zdroj tzv. obnoviteľnej energie, - je uvedená medzi najlepšími dostupnými technológiami (BAT). Odpady spracované touto technológiou: - biologicky rozložiteľné odpady, - rastlinné materiály (tráva, lístie a pod.), - odpady z potravinárskeho priemyslu, - poľnohospodárske odpady a produkty. Princíp anaeróbnej fermentácie: - intenzifikácia prírodného procesu rozkladu organickej hmoty za neprístupu vzduchu, - zabezpečuje sa v uzatvorených reaktoroch bez emisií a zápachu, - hlavným produktom anaeróbnej fermentácie je bioplyn, - vedľajším produktom je stabilizovaný biomateriál, vhodný ako organické hnojivo. Bioplyn vznikajúci pri procese anaeróbnej fermentácie má vlastnosti veľmi podobné zemnému plynu. Skladá sa predovšetkým z metánu (60 80 %) a oxidu uhličitého (20 40 %). Bioplyn je možné efektívne využiť na výrobu elektrickej energie a tepla v kogeneračných jednotkách. 10.4 Splyňovanie biomasy Počas procesu splyňovania, pomocou vysokej teploty (nad 600 C), je premenená úplne všetka biomasa na plynný nosič energie. Zároveň je rozpálená biomasa z časti aj dodávateľom splyňovacieho média s obsahom kyslíka. Hlavný produkt: Horľavý plyn obsahujúci CO, CO 2, CH 4, H 2, H 2 O, N 2, nasýtené a nenasýtené uhľovodíky a pyrolýzne produkty (decht), tuhý zvyšok (popol), prach a ďalšie zlúčeniny (H 2 S a HCl). Rozličné charakteristiky biomasy vyúsťujú do potreby predúpravných procesov biomasy, keď sa chystá byť použitá ako palivo na splyňovanie. Nakoľko v Zámere komplexného riešenia zberu, nakladania a separovania komunálneho odpadu v meste Považská Bystrica v budúcom vypracovanom mestom Považská Bystrica sa v bode 5.2.2. uvádza: Mesto neuvažuje s vybudovaním spaľovne na energetické zhodnotenie KO v meste Považská Bystrica. Súčasné vedenie mesta nepodporuje ani žiadne aktivity súkromného investora na vybudovanie spaľovne v meste Považská Bystrica. Pre konečné spracovanie BRO sa nebude s touto metódou uvažovať.
65/92 11 RECYKLÁCIA STAVEBNÝCH ODPADOV Sprievodným javom akejkoľvek stavebnej činnosti je vznik odpadov v celej svojej rozmanitosti použitých stavebných materiálov. Už odpradávna bola snaha využiť z ruín objektov, ktoré museli ustúpiť novým požiadavkám, stavebný materiál pre realizáciu nových stavieb. Zvýšená stavebná činnosť v ostatnom období si vyžiadala legislatívne zapracovať požiadavky na manipuláciu s týmto odpadom. 11.1 Zhodnocovanie stavebných odpadov Za stavebné odpady sa považujú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb (udržiavacie práce), pri úprave (rekonštrukcii) stavieb alebo odstraňovaní (demolácii) stavieb. Z technického hľadiska je recyklácia stavebných materiálov v súčasnosti dobre zvládnutá prakticky pre všetky druhy stavebných odpadov. Z metód nakladania s odpadmi, pre druhy minerálnych odpadov, sa uplatňujú mechanické metódy, ako sú drvenie, mletie a následne sitovanie drviny na požadované frakcie. Pre výkopovú zeminu z plôch kontaminovaných ropnými látkami je potrebné uprednostniť jej dekontamináciu v sieti existujúcich objektov (metódu in situ alebo ex situ voliť podľa konkrétneho prípadu) pred uložením na skládku odpadu (ako stabilizátu odpadu s obsahom NEL vyšším ako 1.000 mg/kg sušiny). 11.2 Hlavné dôvody pre recyklovanie stavebných odpadov Pre recyklovanie stavebných odpadov existuje množstvo dôvodov. Medzi rozhodujúce možno zaradiť: vyčerpanie zdrojov surovín, nedostatok lokalít vhodných na situovanie skládok odpadov, zaťažovanie životného prostredia ukladaním odpadov na skládky alebo spaľovanie odpadov, šetrenie energiou, technické výhody, ekonomické výhody. Najčastejšie ukladané stavebné odpady na skládku odpadov: Kód odpadu Názov odpadu 17 01 01 Betón 17 01 03 Obkladačky, dlaždice a keramika 17 01 07 Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 17 03 02 Bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01 17 05 04 Zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03
66/92 17 05 06 Výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 17 09 04 Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03 20 02 02 Zemina a kamenivo 11.3 Návrh riešenia podľa jednotlivých skupín odpadov 11.3.1 Vyťažená zemina Vyťažená zemina predstavuje prírodné materiály ako piesok, štrk, íl, hlina, kamene a skaly. Tieto materiály pokiaľ nie sú znečistené škodlivinami majú použitie ako klasické materiály získané ťažbou. V prípade, že nie je možné ich využitie, najčastejší spôsob ich zneškodnenia predstavuje skládkovanie. V prípade, že vyťažená zemina je znečistená škodlivinami je potrebné s ňou nakladať ako s nebezpečným odpadom, zabezpečiť jej zneškodnenie organizáciou, ktorá má oprávnenie na zneškodnenie uvedeného odpadu. 11.3.2 Odpady z demolácie ciest Odpady z demolácie ciest vznikajú pri rekonštrukciách samotných komunikácií, rekonštrukciách a budovaní inžinierskych sietí pod vozovkami, likvidácii starých ciest za súčasného budovania nových ciest a diaľnic a pod. Pri týchto zásahoch vznikajú 2 skupiny odpadov: vrchná vrstva tvorená živičným krytom, spodné vrstvy tvorené betónom, resp. kamenivom. Likvidáciu starých krytov vozoviek zo živičných zmesí je možné uskutočniť viacerými spôsobmi. frézovaním s následným využitím vyfrézovaného krytu pri výrobe novej zmesi v obaľovacích súpravách, rozrušovaním pomocou hydraulických kladív a ďalším spracovaním recykláciou s následným využitím tohto materiálu nasledovnými spôsobmi: - ako štrkopiesky pri zásypoch inžinierskych sietí, - ako násypový materiál, - ako materiál pri úprave spevnených plôch. 11.3.3 Stavebná sutina Stavebná sutina predstavuje širokú zmes stavebných látok. Významnú skupinu tvoria spojivá - látky majúce schopnosť spájať iné sypké alebo kusové materiály a vytvárať pevný materiál. Medzi mechanické spojivá patria hliny, asfalty, dechty a niektoré druhy špeciálnych tmelov a lepidiel. K najdôležitejším patria anorganické spojivá - maltoviny. Získavajú sa pálením vhodných prírodných surovín, ktoré po rozomletí a pomiešaní s vodou nadobúdajú schopnosť viazať sa s iným materiálom, tuhnúť a tvrdnúť. Tieto najbežnejšie spojivá sa nazývajú maltoviny.
67/92 Stavebná sutina, ktorá vzniká pri rekonštrukcii objektov a demolácii starých budov a priemyselných objektov je z hľadiska recyklácie u nás málo uplatňovaná, z dôvodov náročnosti na separáciu a ďalšieho využitia vzniknutej suroviny v stavebnom priemysle. 11.3.4 Odpady zo stavenísk Drevený odpad zo stavieb je recyklovateľný. Recyklovateľné je tzv. odpadové stavebné drevo, piliny a hobliny neznečistené škodlivinami, zaradené do kategórie ostatných odpadov. Čisté a odlakované trámy a dosky môžu byť znovu použité pre novú stavbu. Drevo ošetrené lakmi a vodovzdornými nátermi, prípadne znečistené olejom alebo inými škodlivinami, je zaradené do kategórie nebezpečných odpadov a je potrebné nakladať s ním ako s nebezpečným odpadom. Najvhodnejší spôsob zneškodnenia je spaľovanie. Plasty sú syntetické, polosyntetické, alebo prírodné makromolekulárne látky tvárniteľné tlakom za vyšších teplôt. Používajú sa často s prísadou práškových alebo vláknitých plnív alebo farbív, príp. zmäkčovadiel, katalyzátorov atď. Delia sa na látky tvrdnúce teplom - termosety a látky mäknúce teplom - termoplasty. Ekologická závadnosť plastov spočíva v ich pomalej a obtiažnej biodegradovateľnosti obsahu toxickýc, alebo karcinogénnych látok, v schopnosti za určitých podmienok uvoľňovať vysoko toxické splodiny (pri požiare, spaľovaní). V rámci stavebných odpadov ide hlavne o obalové materiály - odpadové fólie, odpad z heterogénnych plastových materiálov a odpady z PVC. Všetky tieto materiály sú zaradené do kategórie ostatných odpadov. V súčasnosti sa odpady z plastov zo stavieb, vzhľadom na to, že ide o zmesné a znečistené plasty, nerecyklujú. Zneškodňujú sa najčastejšie skládkovaním, prípadne spaľovaním. Papier a lepenka. V rámci stavebných odpadov ide v podstate o dva druhy odpadov: - odpadová asfaltová lepenka a papier nasýtený živicou a bitúmenom, - obalový materiál znečistený škodlivinami. Oba odpady sa nerecyklujú, zneškodňujú sa skládkovaním alebo spaľovaním. Kovy v rámci stavebných odpadov predstavujú rôzne konštrukcie, rámy, stavebnú oceľ a pod. Systém zberu a využitia kovového odpadu je zabehaný a je štandardne využívaný. Kovové odpady znečistené škodlivinami sú zaradené ako nebezpečný odpad. Pri nakladaní s ním je potrené dodržiavať legislatívne predpisy pre nakladanie s nebezpečným odpadom. Zhromažďovať ho oddelene podľa jednotlivých druhov, v nádobách vhodných pre ich zber. Zneškodňovanie musí zabezpečiť špecializovaná organizácia, ktorá má na to oprávnenie. Odpad z káblov je zaradený medzi ostatné odpady. Predstavuje neželezné kovy, ktorých využitie, pokiaľ sa nejde o malé množstvá, prináša aj ekonomický prínos. Odpady z farieb a lakov predstavujú nebezpečný odpad. Pri nakladaní s ním je potrené dodržiavať legislatívne predpisy pre nakladanie s nebezpečným odpadom. Zhromažďovať ho oddelene podľa jednotlivých druhov, v nádobách vhodných pre ich zber. Zneškodňovanie musí zabezpečiť špecializovaná organizácia, ktorá má na to oprávnenie.
68/92 12 ELEKTRICKÉ A ELEKTRONICKÉ ZARIADENIA POH SR na roky 2006 2010 jednoznačne určuje spôsoby nakladania s odpadom pochádzajúcim z elektroodpadu. Rozvoju nakladania s elektrickými a elektronickými zariadeniami (OEEZ) a elektroodpadom napomohlo prijatie zákona NR SR č. 733/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a vyhláška MŽP SR č. 208/2005 Z. z. o nakladaní s elektrozariadeniami a elektroodpadom, čím sa implementovala smernica č. 96/2002/ES (WEEE). V súčasnosti najvýznamnejším realizovaným projektom je vybudovanie spracovateľskej kapacity komplexného systému recyklácie elektroodpadu spoločnosť ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., Banská Bystrica s cieľovou ročnou kapacitou 5 050 t. V tejto oblasti zabezpečujú spracovanie elektrooodpadu aj iné spoločnosti.. Preto navrhujeme v priestore zberného dvora zriadiť sklad na dočasné uloženie tohto odpadu. 13 RECYKLÁCIA AUTOVRAKOV POH SR pre roky 2006 2010 predpokladá vybudovať vo veľkých aglomeráciách spracovateľské kapacity, ktoré by boli schopné recyklovať staré ojazdené vozidlá. V súčasnosti má autorizáciu na nakladanie so starými vozidlami viac spoločností. V lokalite mesta Považská Bystrica je vytvorený sklad starých vozidiel, ktorého účelom je vytvorenie zariadenia na zber starých vozidiel, ktoré sú určené na materiálové zhodnotenie v autorizovaných spracovateľských zariadeniach. Spoločnosť ŽP EKO QELET, a. s. je prevádzkovateľom tohto skladu a v SR patrí k jednej z najvýznamnejších spoločností, ktoré sa zaoberajú materiálovým zhodnotením starých vozidiel. Z toho dôvodu nie je potrebné v budúcnosti budovať nové skladovacie kapacity. 14 TERMICKÉ ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV Legislatíva odpadového hospodárstva predurčuje cez integrované povolenie postupné uzatváranie skládok odpadov. Je však zrejmé, že napriek snahe skládky uzatvoriť, rekultivovať, odplyniť, je vždy potrebné pre určitý región poskytnúť možnosť aj následného skládkovania odpadov budovaním nových kaziet. Iný spôsob zneškodňovania komunálnych a nebezpečných odpadov je ich termické zneškodňovanie (energetické zhodnotenie) spaľovaním.
69/92 Spaľovanie komunálnych odpadov patrí medzi progresívne metódy zneškodňovania odpadov. Spaľovanie je z chemického hľadiska termooxidačný proces, ktorým sa významne znižuje objem odpadu. Pri spaľovaní dochádza k oxidácii tuhých a kvapalných odpadov, obsahujúcich uhlík na oxid uhličitý, vodu a popol. Spaľovanie sa vykonáva za podpory stabilizačného a prídavného paliva. Ďalšie chemické látky v procese spaľovania môžu produkovať škodlivé emisie, ktoré sa musia odlučovať. O energetickom zhodnotení hovoríme v prípade, ak sa para ako produkt spaľovania využíva na vykurovanie, poprípade na výrobu elektrickej energie systém Waste to Energy. Výhody spaľovania odpadov: - výrazná redukcia objemu odpadu, - väčšina látok sa spaľovaním mení alebo rozkladá na menej škodlivé, resp. neškodné a hygienicky stabilné látky, - výroba energie. Nevýhody spaľovania odpadov: - vysoké náklady, - účinný spôsob spaľovania si vyžaduje účinnú separáciu, - vysoké nároky na čistenie spalín, - vznik odpadu uloženie na skládku. Je nutné konštatovať, že týmto spôsob sa likviduje v štátoch Európskej únie čoraz viac vyprodukovaných odpadov. Medzi základné metódy spaľovania patria: - splyňovanie, - pyrolýza, - plazmatické procesy. Spaľovňu vždy navrhuje prevádzkovať v nepretržitom režime. Ako stabilizačné palivo je používaný zemný plyn. Jestvujúci systém zberu a zvozu komunálnych odpadov zostáva zachovaný. Odpad je privážaný zvozovými vozidlami a vysýpaný do zásobníka odpadov, ktoré sú navrhnuté na kapacitu maximálneho výkonu spaľovne. Odpad musí byť vážený. Zo zásobníka odpadov je odpad mostovým drapákovým žeriavom podávaný do spaľovacej pece. Spaľovací proces najčastejšie prebieha na roštoch spaľovacej pece, pričom musia byť dodržané všetky legislatívne požiadavky na spaľovanie odpadov. Vyhorenie odpadu je regulované rýchlosťou pohonu roštov. Škvara zo spaľovania a zvyšky z čistenia spalín sú zhromažďované separátne. Popolček a reakčné zvyšky z čistenia spalín sú riešené v súlade s požiadavkami platnej legislatívy na nakladanie s odpadom. Teplo zo spalín je využívané v spalinových výmenníkoch (kotloch) na výrobu tepla. Čistenie spalín sa prevažne navrhuje ako viacstupňové so zachytávaním tuhých častíc v tkanivových filtroch. Súčasťou čistenia spalín je aj zachytávanie ťažkých kovov a dioxínov na požadovanú koncentráciu, ktorá garantuje splnenie legislatívou stanovených emisných limitov uvedených v predchádzajúcej časti. Vyčistené spaliny sú zaústené do komína a rozptýlené do ovzdušia. Spaľovňa musí byť vybavená požadovaným systémom riadenia a kontroly.
70/92 Spaľovanie na roštových spaľovacích zariadeniach sa využíva hlavne na spaľovanie komunálneho /komunálu podobnému/ odpadu a objemného odpadu. V spaľovniach malého výkonu sa najviac používajú pevné rošty, u väčších výkonov väčšinou presúvne, resp. valcové. Okrem spaľovní s roštovým ohniskom sa používajú aj spaľovne s bezroštovým ohniskom. Fluidné spaľovanie je založené na procese spaľovania na fluidnom lôžku. Existuje niekoľko typov konštrukcií fluidných spaľovacích zariadení. Na spaľovanie vo fluidných spaľovacích zariadeniach najlepšie vyhovujú homogénne odpady, ako napr. kaly z ČOV ako heterogénne odpady, ktoré je potrebné pred vlastným spaľovaním predupraviť na požadované parametre. Pyrolýzne spaľovanie využíva termické rozloženie organickej hmoty bez (za obmedzeného) prívodu kyslíka. Podľa materiálu a prevádzkových podmienok vznikajú pritom pyrolýzne plyny, oleje, dechty a pyrolýzny koks (zvyšok pyrolýzy). Pretože pyrolýzny proces prebieha endotermicky, musí byť požadovaná reakčná energia na dosiahnutie a udržiavanie reakčnej teploty dodávaná zvonku. Základné kapacitné údaje Spaľovňa komunálneho odpadu mesta Považská Bystrica uvažuje s nasledovnými kapacitnými údajmi: Druh odpadu: komunálny odpad od obyvateľov a drobných živností Spaľované množstvo: cca 15 000 t/rok Dovoz odpadov do spaľovne: zberovými vozidlami komunálneho odpadu do zásobníku spaľovne Predpokladaná výhrevnosť odpadu: 8-9 MJ/kg Stabilizačné palivo: zemný plyn, stredotlak 25 kpa Výhrevnosť: 8,1 MJ/m 3 Prevádzka spaľovne: nepretržitá Podávanie odpadov: drapákom zo zásobníka odpadov do spaľovacej pece Veľkosť zásobníka: 5-7 dní max. výkonu spaľovne Využitie tepla: TV 110/70 C zimná prevádzka TV 90/50 C letná prevádzka s pripojením na zdroj tepla. 15 EKOLOGICKÁ STABILITA SKLÁDOK 15.1 Rekultivácia Odplynenie V súčasnosti je najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania komunálnych odpadov skládkovanie. Postupy uzatvárania skládky odpadov a následnej starostlivosti o skládky odpadov stanovuje podmienky uzatvárania skládok odpadov a následnej rekultivácie skládok. V zákone o odpadoch je uvedené, že skládka odpadov sa musí rekultivovať tak, aby
71/92 pri začlenení do okolitej krajiny nepôsobila rušivo a pri rekultivácii sa nesmú vysádzať dreviny, ktoré by svojím koreňovým systémom mohli poškodiť funkčnosť povrchového lesnenia skládky odpadov. Rekultivácia skládky odpadov musí byť vždy riešená v dvoch krokoch: Technická rekultivácia Biologická rekultivácia 15.2 Rekultivácia skládok odpadov Odpady organického pôvodu sa rozkladajú dvojakým spôsobom: Za dostatočného prístupu vzduchu a vody - procesy tzv. aeróbne. Pri tomto procese vzniká oxid uhličitý, ktorý uniká do ovzdušia, voda a tepelná energia. Ak sa aeróbny proces zmení na anaeróbny, napr.: zakrytím skládky prebieha rozklad organických látok pôsobením iných druhov mikroorganizmov s výsledkom acidogenézie a konečnej melanogenézie, kde konečným produktom sú plyn metán, kysličník uhličitý a voda. Prenikajúci metán vytvára v pôdnom kryte skládky anaeróbne podmienky a vytláča pôdny vzduch z rhizosféry vegetácie. Plánovanie projektov rekultivácie skládok a starých a nových skládok je vždy možné plánovať až po rozbore miestnych podmienok širšieho okolia, ako aj vlastnej skládky. Predpokladom existencie každej skládky odpadov je, že po skončení svojej životnosti (respektíve po etapách v priebehu skladovania) musí byť rekultivovaná. Technologický spôsob rekultivácie sa riadi v konečnom dôsledku účelom budúceho využívania po rekultivácii. Voľba optimálneho spôsobu rekultivácie skládky musí byť v každom prípade doložená dôkladným a dôsledným rozborom ekologických a ekonomických charakteristík. Cieľom rekultivácie je založenie trávnatých plôch rozčlenených skupinami a radmi kríkov a stromov. Mal by byť vykonaný podrobný fytocenologický prieskum a inventarizácia rastlinných druhov na okolí skládky. Odporúčame vysádzať alebo vysievať na otvorenej skládke v prvom rade prípravné tzv. pionierske dreviny (jelša, breza, agát) pre ich odolnosť a rýchly rast a tvorbu priaznivého humusu. Nevhodný je dub a okrem čiernej borovice sú nevhodné aj ihličnany. Z kríkov dosahujú uspokojivé výsledky všetky dostupné druhy, ktoré sa ľahko kultivujú alebo majú užitočné protierózne vlastnosti, vrátane estetického účinku. Parkovú vybavenosť doplňujú detské ihriská, chodníky, parkoviská, drobné stavby záhradnej architektúry. Záverom je potrebné zdôrazniť, že kultúry drevín je nutné zakladať výlučne z dobre ošetreného a kvalitného osiva a sadbového materiálu.
72/92 15.3 Odplynenie skládok Zo skúsenosti získaných pri riešení obdobných projektov môžeme rozdeliť riešenie do stavebnej a technologickej časti. Stavebná časť: Záchytné studne skládkového plynu Hlavné zberné potrubie skládkového plynu Objekty na potrubnej trase Technologická časť Kontajnerové zariadenie na odplynenie so spaľovaním zvyškového plynu. Ďalšie technologické prevádzkové jednotky a prevádzkové súbory, ktoré môžu získaný skládkový plyn nielen distribuovať, ale aj prípadne cestou kogeneračnej technológie poskytovať výrobu alternatívnej energie, napr. elektrický prúd. Prípojka NN pre kontajnerové zariadenie.
73/92 C. ČASŤ NÁVRH TECHNOLÓGIE
74/92 16 TECHNOLOGICKÉ RIEŠENIE Zberný dvor stredisko separovaného zberu komunálnych odpadov Stredisko separovaného zberu by malo zahŕňať technologické celky: 1. Dotrieďovacia linka 2. Fermentácia BRKO a spaľovanie bioplynu, ak sa nepodarí využiť jestvujúcu kompostáreň 3. Úprava drobného stavebného odpadu, ak sa nevyužijú jestvujúce zariadenia v meste PB 4. Skladovanie opotrebovaných pneumatík 5. Triedenie skla 6. Úprava plastov 7. Skladovanie kovového odpadu 8. Sklad nebezpečných odpadov 16.1 DOTRIEĎOVACIA LINKA Odpad, primárne vyselektovaný fyzickou, resp. právnickou osobou, ktorá ho produkuje, bude po dovezení sekundárne dotrieďovaný na dotrieďovacej linke. Triedenie bude vykonávané ručne na linke s priebežným chodom dopravníkového pásu. Dotrieďovacia linka je umiestnená v hale dotrieďovania. Odpad dovezený nákladným automobilom do strediska separovaného zberu bude po zvážení, pri ktorom prebehne zbežná vizuálna kontrola preberaného odpadu, vysypaný voľne na podlahu v hale dotrieďovania v priestore príjmu, podľa jednotlivých druhov odpadov. Vstup materiálu do dotrieďovacej haly bude riešený vrátami z čela haly. Následne bude odpad opätovne zbežne vizuálne prekontrolovaný a prípadný materiál nevhodný pre linku bude odobratý. Samotné dotrieďovanie bude prebiehať v triediacej kabíne linky, kde bude obsluha vyberať z materiálu na triediacom páse zvolenú komoditu, ktorú bude vhadzovať do príslušnej šachty. Rýchlosť triediaceho dopravníka bude regulovaná frekvenčným meničom. Spustenie a ovládanie linky, vrátane nastavenia rýchlosti triediaceho pásu, bude možné na ovládacom paneli umiestnenom na plošine. Z každého obslužného miesta na plošine bude tiež možné kedykoľvek zastaviť a spustiť chod triediacich pásov, ako i núdzovo zastaviť linku centralstopom. Pozdĺž triediaceho dopravníka bude umiestnených 2 x 7 hlavných triediacich šácht a z predného a zadného čela budú umiestnené 2 + 2 menšie doplnkové šachty. Po naplnení šachty bude pracovník vždy pákou uvoľňovať protiprievanovú klapku a vyseparovaný materiál bude padať do príslušného boxu, resp. do podstavných nádob osadených pod doplnkovými šachtami. Priestor pod pracovnou plošinou bude rozdelený na 7 modulov, v ktorých budú osadené boxy na vytriedený materiál. Pozdĺž boxov bude z vnútornej strany triediacej kabíny osadený dopravník k lisu so zapustenou násypkou, kde sa samočinne budú vyprázdňovať jednotlivé naplnené boxy s vytriedenými zložkami a následne bude ich obsah zlisovaný v kanálovom plnoautomatickom lise. Z opačnej strany zapustenej
75/92 násypky dopravníka bude možné plniť lis čistým materiálom, ktorý bude z tejto strany sypaný na podlahu haly. Na konci triediaceho dopravníka bude osadená preklápacia výsypka pre zostatkový materiál, ktorá bude podľa potreby usmerňovať materiál buď do posledného boxu alebo na pásový dopravník. Vytvorené zlisované balíky budú skladované v zastrešenom priestore do momentu ich prebratia na prepravu ku konečnému spracovateľovi. Nad triediacim pásom v triediacej kabíne bude umiestnené osvetlenie. Kabína bude zateplená a v zimných mesiacoch vykurovaná. Vstup a výstup triediaceho pásu bude prekrytý termozávesom. Vetranie kabíny triediacej linky bude riešené pretlakovým vetracím systémom. Prívodný vzduch bude upravený filtráciou a v zimnom období ohrevom vzduchu prostredníctvom horúcovodného tepelného výmenníka. Kabína môže byť v prípade potreby dovybavená aj prídavným elektrickým vykurovaním. Výstupom procesu dotrieďovania budú vytriedené komodity, očistené na stupeň, ktorý požaduje finálny spracovateľ, lisované a balené do paketov.
76/92 16.2 FERMENTÁCIA BRKO A SPAĽOVANIE BIOPLYNU Zelený odpad, pochádzajúci zo starostlivosti o verejnú, prípadne súkromnú zeleň, určený pre fermentáciu, bude pred svojím zhodnotením po maximálne možne skrátený čas dočasne uskladnený v prestrešených boxoch. Na uskladnenie bioodpadu bude možné využívať aj fermentory, ktoré nebudú práve v prevádzke. Drevný odpad z BRKO bude podrvený na drviči a štiepkovači a drevná drvina uskladnená v zastrešených boxoch bude určená na jej ďalšie, najpravdepodobnejšie energetické zhodnotenie. Prípadne sa drobnejšia frakcia môže použiť ako vstup do fermentora v prípade potreby prevzdušnenia fermentovanej biomasy. Kuchynský odpad bude pred svojim spracovaním uskladňovaný v zmysle legislatívnych požiadaviek v chladiacom boxe. Pre anaeróbnu fermentáciu navrhujem v priestoroch strediska separovaného zberu inštalovať fermentory s kapacitou 650-700 m 3 BRKO. V inštalovaných fermentoroch bude podrvený bioodpad v podobe polosuchej, sypkej, drobnej frakcie, podrobený suchej fermentácii, ktorej produktom bude vyfermentovaný substrát a bioplyn. Predpokladá sa, že proces fermentácie bude súčasne prebiehať vždy v jednom až dvoch fermentoroch v závislosti od množstva dostupného odpadu. Výhodou tzv. suchej fermentácie je metanizácia suchej sypkej biomasy bez nutnosti zmeny jej konzistencie do kvapalného stavu. Vlhkosť potrebná pre fermentáciu je v takomto prípade dodávaná substrátu kropením fermentačným roztokom (perkolátom), cirkulujúcim v uzavretom okruhu. Touto metódou je možné fermentovať biomasu s obsahom sušiny až 50 %, na rozdiel od 10 % pri mokrej fermentácii. Súčasne táto metóda umožňuje vo fermentačných komorách súčasnú fermentáciu rôznych substrátov, znižujú sa nároky na elektrickú energiu a na vodu, nakoľko odpadá potreba prečerpávania a miešania. Samotný fermentor bude riešený ako plynotesný pravouhlý železobetónový box s plynotesnými oceľovými dverami. V každom fermentore bude vyspádovaním podlahy vytvorená zberná nádrž, kde sa bude zhromažďovať perkolát. Ten bude z tejto zbernej nádrže prečerpávaný do zásobníka perkolátu. Steny fermentora a podlaha budú pre zabezpečenie požadovanej teploty procesu vykurované teplovodnými trubkami. Pre minimalizovanie tepelných strát budú steny a strop fermentora zvonku izolované polystyrénom a opláštené trapézovým plechom. Strop fermentora bude mať jemný sklon pre vedenie produkovaného plynu k miestu odberu. Bioplyn bude následne o tlaku cca 5 kpa privedený do zásobníka bioplynu. Pre odčerpávaný perkolát budú vytvorené dva zásobníky, jeden hlavný a druhý rezervný. Organická hmota uložená vo fermentore bude pre uľahčenie rozbehu procesu naočkovaná matičnou hmotou (perkolátom). Po uzavretí fermentora bude bez prístupu kyslíka fermentovať, pričom predpokladaná dĺžka trvania jedného cyklu je cca 28 dní. Udržovanie potrebnej teploty fermentujúceho substrátu bude riešené regulovaným vykurovaním stien a podlahy fermentora. Preočkovávanie organickej hmoty bude riešené recirkuláciou uvoľňovaného perkolátu, ktorý sa bude akumulovať v zbernej nádrži fermentora, odkiaľ bude, ako už bolo uvedené, odčerpávaný do zásobníka a následne bude pomocou trysiek opäť rozstrekovaný na fermentovanú hmotu. Po ukončení procesu fermentácie bude prebytočná fermentačná kvapalina zo zásobníkov využívaná naďalej pri procese fermentovania v ďalších fermentoroch. Počas fermentácie sa z organickej hmoty uvoľňuje bioplyn, niektorými vlastnosťami približne podobný zemnému plynu. Na základe praktických skúseností je možné očakávať dennú produkciu objemu bioplynu cca 2 5-krát väčšiu ako je objem základnej hmoty v m 3.
77/92 Bioplyn sa skladá predovšetkým z metánu (60 80 %) a oxidu uhličitého (20 40 %), ďalej vody, v malom zastúpení sa vyskytuje aj dusík a vodík, a v závislosti na zložení vstupujúceho materiálu aj sírovodík a iné plyny. Pomer metánu k oxidu uhličitému sa mení v závislosti na toku odpadu a teplote systému. Z dostupných zdrojov možno fyzikálne vlastnosti bioplynu vo všeobecnosti definovať nasledovne: minimálny obsah metánu: cca 55 % výhrevnosť: 18-26 MJ.m -3 maximálna teplota: cca 30 C relatívna vlhkosť: 10 20 % tlak: 1,5 10 kpa teplota vznietenia: cca 700 ºC koncentrácia plynu pri vznietení: 6 12 % plynu hustota: cca 1,2 kg.m -3 Vyprodukovaný bioplyn bude využívaný v prevádzke strediska pre výrobu tepla a elektrickej energie v rozsahu potrieb navrhovaného strediska separovaného zberu. Pred jeho spaľovaním je možné za účelom ochrany zariadení na jeho spaľovanie pred koróziou zbavovať bioplyn vody, napr. vykondenzovaním vodných pár ochladením bioplynu. Na spaľovanie bioplynu navrhujeme v prevádzke inštalovať kogeneračnú jednotku KGJ, umiestnenú v objekte bioplynovej stanice. O KGJ je uvažované ako o plynovom motoregenerátore integrovanom s výmenníkovým systémom využitia odpadového tepla do oceľového zvarovaného rámu s plechovým opláštením (dodávaných vo forme kontajnerov). Doskový výmenník voda/voda by zaisťoval chladenie vložiek motoru a oleja. Výmenník spaliny/voda bude slúžiť na využitie tepla z výfukových plynov plynového motora. Prepojenie medzi plynovým sústrojom motor-generátor a ostatnými časťami technológie je uvažované pomocou pružných hadicových a vlnovkových spojov, aby sa zabránilo prestupu vibrácii z motora. Samotný motor-generátor bude uložený na ráme pružne cez silentbloky. Samostatnou časťou bude elektrický rozvádzač, ktorý bude kombinovať riadiacu aj silovú časť. Riadiaci systém bude zaisťovať ovládanie kogeneračnej jednotky. Zariadenie bude vybavené protihlukovou kapotážou, ktorá zabezpečí zníženie hladiny hluku. Pre prípad potreby zaistenia výroby elektriny bez odberu tepla, bude nutné tepelný systém doplniť ešte núdzovým chladičom, ktorý zabezpečí chladenie motora. Výfukový systém bude doplnený tlmičom hluku výfuku, ktorý bude montovaný do výfukového potrubia za spalinový výmenník. Vyrobené teplo, odovzdané vode vo vykurovacom okruhu, bude využívané ako procesné teplo pre fermentáciu, ale aj pre vykurovanie administratívno-sociálnej časti prevádzky, čím sa budú znižovať energetické nároky prevádzky. Spaliny zo spaľovania bioplynu v KGJ budú zaústené do komína tak, aby bolo dodržané prevýšenie nad strechu stavebného objektu. Po ukončení procesu fermentácie je stabilizovaný vyfermentovaný materiál kvalitným hnojivom s vysokým podielom živín.
78/92 Obr. č. 8 Aeróbny fermentor EWA 16.3 ÚPRAVA DROBNÉHO STAVEBNÉHO ODPADU Navrhujeme prehodnotiť potrebu mobilného drviča drobného stavebného odpadu vybaveného triedičom, nakoľko v meste Považská Bystrica sa už takéto zariadenie nachádza. V objekte zberného dvora je nutné vytvoriť skladové priestory na kontajnerové uloženie. 16.4 SKLADOVANIE OPOTREBOVANÝCH PNEUMATÍK Stredisko separovaného zberu musí disponovať aj priestormi na skladovanie opotrebovaných pneumatík. 16.5 TRIEDENIE SKLA Triedenia skla bude v stredisku realizované na určenej spevnenej ploche, z určitej časti ohraničenej betónovými dielcami, na ktorú bude dovezené sklo vysypané a kde bude manuálne triedené na biele a farebné. Vyseparované druhy skla budú uskladňované do dvoch kontajnerov s objemom 2 x 35 m 3. Po ich naplnení sa budú kontajnery s odpadom odvážať zmluvnému partnerovi na ďalšie spracovanie. 16.6 ÚPRAVA PLASTOV Na dotrieďovaciu linku bude technologicky nadväzovať zariadenie na úpravu sekundárne vyseparovaného plastového odpadu. Technologický uzol je uvažovaný ako drviaca linka, ktorá bude zahŕňať okrem dopravníkového pásu pre plnenie násypky, samotný drvič v podobe nožového mlyna s dopravným ventilátorom a plniacou stanicou pre BIG-BAG, doplneného sadou potrebných potrubí a armatúr. Po rozdrvení na drviči bude drť transportovaná vzduchovým dopravníkom cez cyklón, ktorý bude slúžiť k odseparovaniu prachovej časti drte. Na konci vzduchového dopravníka sa bude nachádzať BIG-BAG, v ktorom sa bude drť uskladňovať vo vreciach.