TATRY - ŽDIAR Názov a miesto akcie: Tatry - Ždiar Celkový počet účastníkov: 52 Z toho - počet pedagogických zamestnancov zo SR: 10 - počet členov OZ PŠ a V na Slovensku: 15 - počet účastníkov z ČR: 17 Organizátor: Mgr. Ľubomíra Šajgalová
Komplexné poznávanie Tatier na slovenskej a poľskej strane fauna, flóra, geologická stavba, história Prednáška pracovníka Horskej služby - Nebezpečenstvo v horách. Prednáška pracovníka TANAPU- Ing. Ferančík Tatry a kalamita- lykožrút Odborný výklad v múzeu Ždiarsky dom Odborný výklad v Belianskej jaskyni Odborný výklad v Spišskej Sobote, kostol, múzeum Exkurzie po náučnom chodníku Zadné Meďodoly, geologická plocha a odborný výklad lykožrút smrekový. Odborný výklad Kežmarský hrad, artikulárny kostol
Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. V roku 1949 boli vyhlásené za prvý národný park na Slovensku (TANAP). Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. V oblasti sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami: Kežmarok, Spišská Sobota, Poprad a turistické strediská: Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Ždiar.
Gerlachovský štít so svojou výškou 2 655m je najvyšším štítom Vysokých Tatier i celej Slovenskej republiky. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, krásnu horskú scenériu a dostupnosť jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Výstup na Gerlachovský štít je povolený len s horským vodcom. Jeho výškové prvenstvo dokázali barometrické merania jelšavského lesníka Ľudovíta Greinera (r.1838, do tých čias sa pokladal za najvyšší vrch Kriváň, Lomnický a Ľadový štít). Prvými návštevníkmi boli poľovníci a botanici. Možno, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Určite naň vystúpili rakúski dôstojníci r.1868 pri kartografických prácach.
Lomnický štít (2 632 m) je jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier. Kedysi ho volali Dedom a Spišiaci ho považovali za najvyšší vrch Tatier. V 18. storočí dolovali na jeho severných svahoch štyri generácie kežmarských Fábryovcov malachit a striebro, v nádeji, že objavia zlato. Jakub Fábry sa z Medených lávok dostal až na končiar Lomnického štítu (okolo r. 1760-1790). Južné svahy poznali v tom čase aj poľovníci z okolitých dedín. Prvý turistický výstup vykonal r. 1793 anglický cestovateľ Robert Townson z Malej Studenej doliny.
Mengusovská dolina je 8 km dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina. Jej vody vytvárajú riečku Poprad. Kratšie túry smerujú zo Štrbského Plesa (červená) do centra doliny ku Popradskému plesu a na Symbolický cintorín (pamiatka obetiam hôr). Pri Popradskom plese sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu, ňou chodník (modrá) stúpa do Hincovej kotliny a do bočnej kotliny Žabích plies (červená). Hincovu kotlinu lemuje skalný amfiteáter Mengusovských štítov, Kôprovského štítu a Čubriny. V závere dominuje Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, hĺbka 53,7 m - najväčšie a najhlbšie na slovenskom území Tatier. Okolo Žabích plies chodník (červená) stúpa mohutným skalným prahom (zaistený reťazami) do Dolinky pod Váhou ku Chate pod Rysmi (2250 m, najvyššie položená vysokohorská chata). Cez sedlo Váhy chodník stúpa na najvyhľadávanejší výhľadový vrchol Rysy (2499,6 m, štátna hranica.
Malá Studená dolina je 4,5 km dlhá, terasovitá, turisticky často navštevovaná dolina so starou baníckou tradíciou (dolovanie zlata a medi do polovice 19. storočia). Dolným zalesneným prahom padá príťažlivý Obrovský vodopád, ktorý možno obdivovať priamo z tatranskej magistrály (červená). Chodník (zelená) vstupuje do doliny pri Zamkovského chate. Nad pásmom kosodreviny dolinu charakterizuje mohutná skalná terasa (Veľký a Malý svah). Po ich prekonaní popri horolezecky príťažlivej Žltej stene chodník dosahuje Téryho chatu (postavenú v roku 1899 v blízkosti Piatich Spišských plies. Dominantnými vrcholmi lemujúcimi záver doliny sú Prostredný hrot, Ľadový štít (tretí najvyšší vo Vysokých Tatrách) a Lomnický štít (druhý najvyšší vo Vysokých Tatrách). Nad chatou chodník pokračuje do bočnej Dolinky pod Sedielkom, kde možno voliť prechod cez Priečne sedlo (žltá, zaistený reťazami) do Veľkej Studenej doliny, alebo výstup (zelená) popri najvyššie položenom tatranskom Modrom plese (2157 m) do sedla Sedielko a ďalej do Javorovej doliny.
Štrbské pleso (1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto bezcennej mláky" získali pasienok. Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát. Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne)..
Starý Smokovec Najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na úbočí Slavkovského štítu, dôležité východisko do centrálnej časti Vysokých Tatier. Záujem podtatranských obyvateľov o smokoveckú minerálku má korene v hmlistej minulosti. Nie je vylúčené, že v svojich začiatkoch mal čosi spoločné aj s uctievaním zmoka, staroslovanského božstva nerastných bohatstiev a vôd. Roku 1793 vyrástla v blízkosti prameňov horáreň a poľovnícka chata majiteľa okolitých lesov Štefana Csákyho. R.1797 mala už osada - prvá svojho druhu vo Vysokých Tatrách - funkciu letoviska. Prvý rozvoj nastal v polovici 19. storočia za nájomcu Juraja Rainera (1800 až 1872), ktorý Starý Smokovec sprístupnil aj širším spoločenským vrstvám. Vtedy vyrástli prvé väčšie hotely a reštaurácie i vodoliečebné zariadenie so stálym lekárskym dozorom.
Poprad je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom regiónu pod Tatrami. K Popradu patria štyri pôvodne samostatné časti. Od roku 1945 Spišská Sobota a Veľká, od r. 1960 Stráže pod Tatrami a od r. 1977 Matejovce. V chotári mesta ležia klimatické kúpele Kvetnica. Začiatky osídľovania siahajú až do praveku. Poprad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Mesto patrilo medzi menšie mestá Spoločenstva spišských Sasov. V 16. a až 18. storočí sa v chotári ťažila medená ruda. Dôležitým medzníkom v rozvoji Popradu bolo pripojenie na Košicko-Bohumínsku železnicu v roku 1871. V Poprade sa nachádza ranogotický kostol sv. Egídia z 13. storočia (s nástennými maľbami z 15. storočia. Pri kostole je renesančná zvonica z r. 1658.
Kežmarok, mesto so 17 500 obyvateľmi, leží na severe územia Slovenskej republiky v malebnom prostredí Spiša pod veľhorami Vysoké Tatry v nadmorskej výške 626 m. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Kežmarok získal mestské práva roku 1269. V 15.storočí pribudli mestu ďalšie privilégiá - právo dvoch výročných trhov, právo meča, právo používať erb atď. V súvislosti s výhodnou polohou mesta viedli cez neho dôležité obchodné cesty smerujúce z Orientu na sever Európy. V 15.-19.storočí pracovalo v meste vyše 40 cechov a tým patrilo medzi prvé štyri mestá na Slovensku (v roku 1715 bolo v meste 263 remeselníckych dielní). Bohaté tradície má aj školstvo, kultúra a folklór. V meste študovalo a pôsobilo veľa významných spisovateľov, umelcov a vedcov Slovenska, ktorí boli známi v celej Európe. Prvá správa o škole je zo 14.storočia. Mesto malo stále multinacionálnu povahu. Súčasné obyvateľstvo mesta je zastúpené Slovákmi, Rómami, Čechmi, Poliakmi, Nemcami, Maďarmi, Rusínmi a Ukrajincami.
Spišská Sobota sa v historických listinách spomína v roku 1256. V 13. storočí bola trhovým mestom s erbom. Po príchode nemeckých kolonistov sa stala jedným z najvýznamnejších spišských miest. V rokoch 1412-1772 bola v zálohu Poľska. Najvýznamnejšie cechy v 17. a 18. storočí boli: obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky. Ako jediné spišské mesto malo v roku 1821 kníhkupectvo. V roku 1876 sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu, okresného súdu a daňového úradu. Históriu Spišskej Soboty dokazujú bohaté kultúrne a historické pamiatky. Od roku 1950 je mestskou pamiatkovou rezerváciou. V Spišskej Sobote sa zachovali gotické, renesančné i barokové meštianske domy. Na námestí sa nachádza kostol sv. Juraja, pôvodne neskororománsky z r. 1273, ktorý bol v r. 1464 goticky prestavaný. Hlavný oltár je neskorogotický z roku 1516 a je z dielne majstra Pavla z Levoče. Na severnej strane je kaplnka sv. Anny zo začiatku 16. storočia a pri kostole je renesančná zvonica z roku 1598. Je tu taktiež evanjelický klasicistický kostol z roku 1777.
Ďakujem za pozornosť