ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoPr/3/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712215629 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712215629.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., ul. Sv. X. a I. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom C. č. XXX proti odporcovi: Mesto Vrútky, so sídlom Vrútky, Matušovický rad č. 4, IČO: 00 647 209, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom I., ul. Y. č. X, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5CpR/2/2012-116 zo dňa 14. marca 2013, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e. Vo výroku, ktorým súd konanie v časti návrhu o náhradu mzdy zastavil, zostáva n e - d o t k n u t ý. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 67,88 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám JUDr. Tomáša Zboju, advokáta so sídlom I., ul. Y. č. X, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Konanie v časti návrhu o náhradu mzdy zastavil. Navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 404,16 eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Tomáša Zboju do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval, že navrhovateľ uzavrel s odporcom pracovný pomer na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16. 12. 2008 na pracovnú pozíciu hlavný kontrolór s dňom nástupu do práce od 01. 01. 2009. Listom zo dňa 20. 06. 2012 primátor mesta Vrútky oznámil navrhovateľovi, že ho mestské zastupiteľstvo odvolalo z funkcie hlavného kontrolóra mesta Vrútky, rozhodnutie bolo prijaté uznesením č. 57/2012 dňa 19. 06. 2012. Dňa 27. 06. 2012 dal odporca výpoveď navrhovateľovi. Obsahom predloženej výpovede bolo, že uznesením č. 57/2012 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva vo Vrútkach konaného dňa 19. 06. 2012 mestské zastupiteľstvo odvolalo navrhovateľa z funkcie hlavného kontrolóra mesta Vrútky v zmysle ustanovenia 18 ods. 1 veta prvá Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, nakoľko v zmysle 63 ods. 2 písm. a/ nemá možnosť ho ďalej zamestnávať a to ani na kratší čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, dáva mu výpoveď v súlade s ustanovením 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce - pretože nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa

16. 12. 2008 končil uplynutím výpovednej doby, ktorá bola dva mesiace a začala plynúť prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Listom zo dňa 30. 08. 2012, doručeného odporcovi 31. 08. 2012, navrhovateľ oznámil odporcovi, že výpoveď, ktorá mu bola doručená dňa 28. 06. 2012, nespĺňa právne náležitosti na riadne ukončenie pracovného pomeru, a preto ako taká je neplatná. Mal zato, že jeho pracovný pomer naďalej trval a žiadal, aby bol ďalej zamestnávaný. Odporca listom zo dňa 31. 08. 2012 oznámil, že na výpovedi trvá. Súdu boli dokladované listinnými dokladmi skutočnosti, že navrhovateľ listom zo dňa 26. 06. 2012 dal podnet na podanie protestu prokurátora Okresnej prokuratúre v Martine. Listom zo dňa 11. 10. 2012 Okresná prokuratúra v Martine oznámila navrhovateľovi spôsob vybavenia podnetu. Preskúmaním predmetného spisového materiálu prokuratúra zistila, že vydané uznesenie mestského zastupiteľstva č. 57/2012 zo dňa 19. 06. 2012 je nezákonné a preto proti nemu v súlade s 22 ods. 1písm. b/ a 26 ods. 1 zákona o prokuratúre podáva protest pre porušenie ustanovenia 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení. Protest prokurátora Okresnej prokuratúry zo dňa 11. 10. 2012 bol doručený Mestskému úradu vo Vrútkach dňa 15. 10. 2012. Uznesením zo dňa 8. 11. 2012 Mestské zastupiteľstvo vo Vrútkach rozhodlo, že protestu prokurátora zo dňa 11. 10. 2012 proti uzneseniu mestského zastupiteľstva č. 57/2012 zo dňa 19. 6. 2012 nevyhovuje. Vychádzajúc z preukázaného právneho stavu zostalo rozhodnutie mestského zastupiteľstva č. 57/2012 zo dňa 19. 06. 2012 platným, prokurátor ďalšie právne prostriedky nepoužil. V priebehu konania mal okresný súd preukázané, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom je platná. Navrhovateľ dal odporcovi výpoveď po tom, ako tento bol odvolaný mestským zastupiteľstvom z funkcie kontrolóra. Výpoveď bola daná v súlade s ustanovením 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňal predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. V súlade s ustanovením 18a ods. 7 zákona o obecnom zriadení, po zvolení bola s navrhovateľom uzatvorená pracovná zmluva. Po jeho odvolaní z funkcie kontrolóra bolo nesporné, že navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky na výkon tejto funkcie a preto bez ešte posúdenia ďalšieho by v takomto prípade mohol s ním odporca ako zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa 63 ods. 1 písm. d/ bod 2, teda že prestal spĺňať požiadavky podľa 42 ods. 2 Zákonníka práce. Keďže podmienkou výkonu kontrolóra bolo jeho zvolenie do tejto funkcie mestským zastupiteľstvom. Navrhovateľ bol odvolaný z funkcie, čím prestal spĺňať predpoklady vykonávať funkciu kontrolóra. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že pokiaľ došlo k nepresnosti zákonného ustanovenia vo výpovedi danej navrhovateľovi zo dňa 27. 06. 2012, teda že výpoveď bola daná v zmysle 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce, nespôsobuje to jej neplatnosť. Z obsahu výpovede je nesporné a nezameniteľné, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo odvolanie navrhovateľa z funkcie hlavného kontrolóra uznesením zo dňa 19. 06. 2012 a tým prestal spĺňať požiadavky na jej výkon. Okresný súd sa zaoberal skutočnosťou, či v čase dania výpovede mal odporca ako zamestnávateľ možnosť zamestnávať navrhovateľa aj po odvolaní z funkcie kontrolóra. Bolo preukázané, že pracovníčka navrhovateľa Ing. N. Q. mala uzavretý pracovný pomer u odporcu na dobu určitú od 01. 06. 2011 do 31. 05. 2012 (jej pracovný pomer skončil dňom 03. 05. 2012 podľa predloženého zápočtového listu). Jej pracovná náplň s účinnosťou od 01. 06. 2011 bola stanovená konkrétnymi povinnosťami na referáte projektového manažmentu - 01.09.05 samostatná odborná práca v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov z predvstupových nástrojov Európskej únie alebo štrukturálnych nástrojov Európskej únie a ďalej na referáte verejného obstarávania - 01.09.08 vypracovávanie analýza plánovanie procesov vo verejnom obstarávaní zamestnancom po získaní odbornej spôsobilosti. Podľa predloženého listinného dokladu, dodatkom č. 1 ku pracovnej náplni Ing. S. C. s účinnosťou od 13. 06. 2012 bola presunutá pracovná náplň Ing. N. Q. (v danej dobe už nebola zamestnancom odporcu) označená - 01.09.05 samostatná odborná práca v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov z predvstupových nástrojov Európskej únie alebo štrukturálnych nástrojov Európskej únie. Týmto teda časť pracovnej náplne, ktorá do 03. 05. 2012 bola náplňou Ing. N. Q., prešla do pracovnej náplne Ing. S. C.. V tomto smere bolo pre súd dostatočné vymedzenie náplne tejto práce, aj keď v porovnaní obsahu

bola práca u Ing. Q. členená podrobnejšie ako u Ing. C., ale podľa názoru súdu ide obsahove o tú istú prácu. V tomto smere sa odporca vyjadril, že takáto činnosť je vykonávaná od 13. 06. 2012 až doteraz naďalej len pracovníčkou Ing. S. C., túto skutočnosť navrhovateľ nespochybnil. Pracovnou náplňou Ing. N. Q. bolo na referáte verejného obstarávania aj vypracovávanie analýz a plánovanie procesov vo verejnom obstarávaní zamestnancom po získaní odbornej spôsobilosti. Táto pracovná náplň bola špecifikovaná do jednotlivých činností. Podstatou tejto práce bolo však získanie odbornej spôsobilosti na organizovanie a zabezpečovanie činnosti súvisiacej s procesom verejného obstarávania tovarov a služieb nad 10.000 eur a prác nad 20.000 eur. V prípade, ak by pracovník nemal odbornú spôsobilosť v takejto činnosti špecifikovanej finančnou výškou, spolupracoval s odborne spôsobilou osobou do sumy 10 000 eur pri obstarávaní tovarov a do sumy 20.000 eur pri obstarávaní prác mohol pracovník pracovať samostatne. Takto vymedzená pracovná náplň u Ing. Q. podľa vyjadrenia odporcu bola stanovená len ako doplnková činnosť za tým účelom, aby získala prax a možnosť zabezpečiť si odbornú spôsobilosť. Takúto činnosť (verejné obstarávanie) si zabezpečovali jednotlivé referáty mestského úradu aj samostatne, teda tovary a služby do 10.000 eur a práce do 20.000 eur, čo bolo upravené u odporcu aj smernicou o verejnom obstarávaní pod bodom 5.9, 5.10, 5.11. V tomto smere pravdivosť tvrdenia odporcu potvrdil navrhovateľ, ktorý uviedol, že jednotlivé referáty verejné obstarávanie do stanovenej výšky si zabezpečovali samé a nebolo pritom nikde upravené, kedy si to jednotlivé referáty budú zabezpečovať samé a kedy cez referát verejného obstarávania. Navrhovateľ doslova uviedol, že to bolo nekoordinované. Po ukončení pracovného pomeru Ing. Q. odporca tvrdil, že verejné obstarávanie si do sumy, ktorá bola zákonom stanovená, zabezpečovali jednotlivé referáty samotné a nebolo potrebné na to mať samostatné pracovné miesto. Navrhovateľ k uvedenej činnosti, ktorú by mohol vykonávať na referáte verejného obstarávania uviedol, že nemá odbornú spôsobilosť tak, aby verejné obstarávanie mohol vykonávať samostatne bez finančného limitu. Musel by práce vykonávať s odborne spôsobilou osobou. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v čase dania výpovede odporcom navrhovateľovi u odporcu nebolo pracovné miesto, na ktorom by mohol navrhovateľ ďalej pracovať a samostatný referát verejného obstarávania nebol pracovným miestom, kde by mohol navrhovateľ trvale pracovať a ani na čiastočný úväzok. Potom, ako dostal navrhovateľ výpoveď, podľa odporcu nevykonával žiadnu prácu u odporcu, túto skutočnosť navrhovateľ nespochybnil. Pokiaľ aj došlo k zmene organizačnej štruktúry Mestského úrad vo Vrútkach od 01. 09. 2012 (t. j. už po uplynutí výpovednej doby u navrhovateľa), na tvrdení neexistencie pracovného miesta nemenila nič ani skutočnosť, že na úseku prednostu mestského úradu sa premenováva a mení sa pracovná náplň referátu projektového manažmentu a verejného obstarávania na referát vnútornej správy. Samotné premenovanie referátu podľa názoru súdu nebolo vytvorením nového pracovného miesta. Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd návrh navrhovateľa v časti, kde sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietol. S poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľom v časti o povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy odporcom okresný súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.") a odporcovi, ktorý mal v konaní úspech, bola priznaná uplatnená náhrada trov konania v sume 404,16 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že súd určí, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa výpoveďou zo dňa 27. 06. 2012, ktorú dal odporca navrhovateľovi podľa 63 ods. 1 písm. d/ bod 1. Zákonníka práce je neplatné. Zároveň žiadal priznať trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Vytýkal súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s odôvodnením opodstatnenosti výpovede danej mu odporcom zo strany prvostupňového súdu tým. že aj keď došlo k nepresnosti pri uvedení zákonného ustanovenia vo výpovedi z pracovného

pomeru, ktorú mu odporca dal podľa 63 ods. 1/písm. d/ bod 1/ Zákonníka práce, tak táto nepresnosť nespôsobuje jej neplatnosť preto, lebo z obsahu výpovede je nesporné a nezameniteľné, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo jeho odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra uznesením zo dňa 19.06.2012 a tým prestal spĺňať požiadavky na jej výkon. Takéto tvrdenie sa nezakladá ani na pravdivých skutkových skutočnostiach a ani na vecne správnych a relevantných právnych dôvodoch a je v rozpore s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou. Ak v zákone sú určené určité predpoklady pre výkon funkcie hlavného kontrolóra, ktoré stále spĺňa, nakoniec pre ich splnenie bol do funkcie hlavného kontrolóra zvolený, podľa jeho názoru nie je skutkovo opodstatnené a ani právne dôvodné tvrdiť, že na základe odvolania prestal spĺňať požiadavky na výkon funkcie. Poukázal na to, že síce som bol z funkcie hlavného kontrolóra, podľa jeho názoru, neplatne odvolaný, avšak dôvod na skončenie pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, ktorý odporca použil, bol iný než by mohol byť dôvod zákonný. Odporcom použitý výpovedný dôvod bol nesprávny z vecného hľadiska, neaplikovateľný na daný skutkový stav a právne chybný, a teda výpoveď z pracovného pomeru je z uvedeného dôvodu neplatná. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že ak v Zákonníku práce je v časti o skončení pracovného pomeru výpoveďou presne určený spôsob pre jeho skončenie a týka sa zamestnancov, ktorí boli odvolaní z funkcie, do ktorej boli zvolení, tak ako je to stanovené v 42 ods. 2 ZP, tak nie je možné ho zameniť za iný, pretože dodatočná zámena výpovedného dôvodu sa nepripúšťa, resp. nemá právnu relevanciu. Bol toho názoru, že ak zákonodarca pre tento prejednávaný prípad ustanovuje osobitný výpovedný dôvod spočívajúci v tom, že ako zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa 42 ods. 2 ZP, tak nemôže v tejto súvislosti prichádzať do úvahy použitie iného výpovedného dôvodu, preto lebo ak je vykonaným dokazovaním nesporne preukázané, že je tu daný výlučne zákonom ustanovený výpovedný dôvod, tak je neprípustné a pojmovo (logicky i gramaticky) vylúčené použitie iného výpovedného dôvodu. Názor odporcu, že došlo len k nepresnosti zákonného ustanovenia v konfrontácii so zisteným skutkovým stavom vôbec neobstojí, pretože výpoveď mu bola daná nielen pre použitie nesprávneho zákonného ustanovenia ako keby iba nesprávnou citáciou ustanovenia 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce, ale hlavne použitím znenia výpovedného dôvodu neaplikovateľného na jeho prípad. Ak prvostupňový súd aj napriek tomu rozhodol tak, že žalobný návrh zamietol, tak podľa neho napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je potrebné ho zmeniť v zmysle odvolacieho petitu. Nesúhlasil ani s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa tvrdenia odporcu, že v čase dania výpovede u odporcu nebolo pracovné miesto, na ktorom by mohol pracovať a samostatný referát verejného obstarávania nebol pracovným miestom, kde by mohol trvale pracovať ani na čiastočný úväzok. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd konštatoval uzatvorenie pracovného pomeru medzi odporcom a Ing. N. Q. na referáte projektového manažmentu a referáte verejného obstarávania na dobu určitú od 01. 06. 2011 do 31. 05. 2012, ktorej pracovný pomer bol skončený dňom 03. 05. 2012. Skutočnosť uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú, resp. jeho skončenia v dobe pred uplynutím pracovného pomeru nemá žiadny vplyv na existenciu pracovných miest na referáte projektového manažmentu a referáte verejného obstarávania a možnosti zamestnávať na týchto referátoch, pokiaľ by neboli zrušené. Uvedené pracovné miesta v čase dania výpovede existovali a on ich mohol vykonávať v rozsahu, v akom ich vykonávala Ing. N. Q., t. j. pri verejnom obstarávaní podľa 102 zákona 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní preto, lebo do dňa 31. 08. 2012 neboli zrušené. Za zrušenie pracovného miesta predsa nemožno považovať to, že časť práce referátu projektového manažmentu bola pridelená Ing. S. C., nie však v rozsahu náplne pracovnej činnosti referenta projektového manažmentu (kópia pracovnej náplne Ing. N. Q. zo dňa 01. 06. 2011 ale len v pomere 4/9 pracovnej náplne). Až koncom mesiaca august 2012 bola na MsZ Mesta Vrútky podaná primátorom informácia o zmene organizačnej štruktúry, keď okrem iného, na úseku prednostu úradu sa zrušil referát organizačný a športu, premenovala a zmenila sa pracovnú náplň referátu projektového manažmentu a verejného obstarávania na referát vnútornej správy, čo znamená, že dňom 01. 09. 2012 na základe zmeny organizačnej štruktúry MsÚ a MsP došlo len k zmene dovtedy existujúcej (aj počas plynutia jeho výpovednej doby) pracovnej náplne referátov projektového manažmentu a verejného obstarávania na

referát vnútornej správy. Na takto upravenú pracovnú pozíciu od 01. 09. 2012 nastúpila pracovníčka Mgr. W. Y.. Z uvedeného bolo zrejmé, že na základe listinných dôkazov ale aj výpovedí účastníkov konania a svedka Ing. N. I. bolo dostatočným a presvedčivým spôsobom preukázané, že mu nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto, čím nebola splnená odporcom jeho zákonná ponuková povinnosť, a preto aj z tohto právneho dôvodu je výpoveď neplatná. V čase dania výpovede odporca disponoval možnosťou ho zamestnať čo aj na čiastočný úväzok. Podľa neho bolo v záujme zistenia úplného skutkového stavu potrebné v prvom rade vyriešiť prejudiciálnu právnu otázku, či bol daný zákonný základ pre uvedené uznesenie Mestského zastupiteľstva, či uznesenie bolo zákonné alebo nezákonné, keď jeho nezákonnosť konštatuje prokurátorský protest, a teda zistiť, či bol daný dôvod pre výpoveď v súlade so zákonom. Nezákonné rozhodnutie nemôže byť podkladom pre ďalšiu nezákonnosť. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok potvrdiť. Uvádzal, že odvolanie navrhovateľa, ako aj jeho dôvody neakceptuje a plne sa stotožňuje so závermi súdu I. stupňa. Mal za to, že v odvolaní uvádzaný dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru teda, že je vo výpovedi nesprávne uvedené zákonné ustanovenie dôvodu výpovede podľa 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 ZP, nepovažoval za dôvodné. Je zrejmé, že dôvod vo výpovedi je skutkovo jasne vymedzený a nie je možné ho zameniť s iným dôvodom. S tvrdením navrhovateľa o odlišnej súdnej praxi sa nestotožnil, keďže prax súdov je taká, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú účastník vo výpovedi uvedie. Súd musí vychádzať z toho, ako je výpoveď skutkovo odôvodnená a či toto skutkové naplnenie je predpokladom niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v ZP, ako to vyslovil súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o ďalší dôvod odvolania, teda, že v čase dania výpovede mal odporca možnosť navrhovateľa i naďalej zamestnávať, sa plne stotožnil so závermi súdu vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia a teda, že v čase dania výpovede odporcom nebolo u odporcu voľné pracovné miesto, na ktorom by mohol navrhovateľ ďalej pracovať, pričom samotný referát verejného obstarávania nebol pracovným miestom, kde by mohol navrhovateľ trvale pracovať a to ani na kratší pracovný čas. Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že hlavná časť pracovnej náplne Ing. N. Q. teda čerpanie finančných prostriedkov z EÚ, ktorého miesta sa navrhovateľ dovolával bola prenesená na iné už existujúce pracovné miesto a to ešte pred daním výpovede navrhovateľa. V danom smere je dôležité aj to, že uvedené pracovné miesto bolo vytvorené len na dobu určitú a to do 31. 05. 2012. Verejné obstarávanie, ktoré by navrhovateľ chcel vykonávať bolo len vedľajšou činnosťou, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj navrhovateľ, keďže ho prepustená pracovníčka mohla vykonávať až po získaní odbornej spôsobilosti t.j. štyroch rokov praxe a úspešnej skúške, pričom drobné veci si obstarávali jednotlivé referáty samostatne. Väčšie veci boli a v súčasnosti aj sú zabezpečované externou osobou s odbornou spôsobilosťou. Na skutočnosti, na ktoré poukazoval navrhovateľ v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní, ktoré nastali u odporcu po podaní výpovede sú vo vzťahu k platnosti skončenia pracovného pomeru právne irelevantné, vychádzajúc pritom z dikcie zákona. Zotrvával na tom, že zamestnávateľ postupoval zákonne tak, ako aj súd, ktorý nebol oprávnený riešiť zákonnosť odvolania navrhovateľa z funkcie a to ani, ako uvádza navrhovateľ, v rámci prejudiciálnej otázky. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo a Mesto Vrútky, ktorého štatutárnym orgánom je primátor, nemá inú možnosť ako riešiť pracovný pomer zamestnanca bez pracovnej náplne výpoveďou. Primátor mesta nie je oprávnený využiť svoje sistačné právo podľa 13 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. a v konečnom dôsledku nemá inú možnosť ako s hlavným kontrolórom v prípade jeho zvolenia uzatvoriť pracovný pomer podľa 18a ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.. Primátor nemá na hlavného kontrolóra žiadny pracovnoprávny dosah v podobe sankcií alebo upozornení. V danom smere nemá primátor žiadne práva iba povinnosti, teda uzatvoriť pracovnú zmluvu, platiť mzdu a nakoniec ukončiť s hlavným kontrolórom pracovný pomer v prípade zániku jeho funkcie. V konečnom dôsledku je obec povinná zvoliť v prípade zániku funkcie nového hlavného kontrolóra, čo aj v danom prípade uskutočnila, pričom obec môže mať v zmysle zákona len jedného hlavného kontrolóra. Každé iné konanie Mesta Vrútky by bolo nezákonné.

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a nie vyslovenia nezákonnosti jeho odvolania, či zrušenia jeho odvolania. Krajský súd, ako súd odvolací ( 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania ( 204 ods. 1, 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( 214 ods. 2, 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( 219 ods. 1, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: Podľa ust. 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisu prvostupňového súdu mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú pracovnou zmluvou zo dňa 16. 12. 2008 na pracovnú pozíciu hlavný kontrolór s dňom nástupu do práce 01. 01. 2009. Dňa 28. 06. 2012 bola navrhovateľovi doručená výpoveď daná mu zamestnávateľom - odporcom Mestom Vrútky zo dňa 27. 06. 2012. Vo výpovedi sa uvádza, že uznesením č. 57/2012 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva vo Vrútkach, konaného 19. 06. 2012, navrhovateľa mestské zastupiteľstvo odvolalo z funkcie hlavného kontrolóra Mesta Vrútky v zmysle ust. 18 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Nakoľko v zmysle 63 ods. 2 písm. a/ ho nemá možnosť ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ak miesto výkonu práce, dáva odporca navrhovateľovi výpoveď v zmysle 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 Zákonníka práce - nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 16. 12. 2008 navrhovateľovi končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je dva mesiace, začína plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Prvostupňový súd v danej veci správne zisťoval, či bola splnená podmienka vymedzenia dôvodu skončenia pracovného pomeru výpoveďou. V tomto smere okrem vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov vychádzal prvostupňový súd aj z predloženého vyrozumenia Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 05. 09. 2012 (č. l. 19 spisu), v ktorom sa uvádza, že dôvod výpovede podľa citovaného zákonného ustanovenia je aj odvolanie alebo vzdanie sa funkcie, kedy neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede nespôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu v tom smere, že pokiaľ došlo k nepresnosti zákonného ustanovenia vo výpovedi danej navrhovateľom, teda že výpoveď bola daná v zmysle 63 ods. 1 písm. d/ bod. I. Zákonníka práce, nespôsobuje to jej neplatnosť. Z obsahu výpovede bolo nesporne a nezameniteľným spôsobom preukázané, že dôvodom skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu sa stalo odvolanie navrhovateľa z funkcie hlavného kontrolóra uznesením zo dňa 19. 06. 2012, tým prestal spĺňať požiadavky na výkon tejto funkcie. Odvolací dôvod navrhovateľa v tom smere, že prvostupňový súd mal prejudiciálne skúmať platnosť uznesenia mestského zastupiteľstva odporcu č. 57/2012 zo dňa 19. 06. 2012 nepovažoval odvolací súd za dôvodný. Nebolo povinnosťou súdu a nepatrí do jeho kompetencie preskúmavať rozhodnutia mestského alebo obecného zastupiteľstva takúto kompetenciu mal prokurátor, ktorý v danom prípade preskúmaval uznesenie č. 57/2012 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva vo Vrútkach a po podaní jeho protestu Mestské zastupiteľstvo vo Vrútkach rozhodlo, že tomuto protestu nevyhovuje a okresný

prokurátor nepodal žiaden ďalší opravný prostriedok, tým sa stalo uznesenie mestského zastupiteľstva č. 57/2012 zo dňa 19. 06. 2012 platným. Nová skutková podstata výpovedného dôvodu, ktorá spočíva v nesplnení požiadaviek podľa 42 ods. 2 sa uplatní u tej časti zamestnávateľov, ktorí si vo svojom vnútornom predpise zakotvili voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Nesplnenie požiadaviek sa potom chápe ako objektívny stav, pri ktorom zavinenie zamestnávateľa nemá právny význam. Ide o stav, ktorý nastane po tom, čo je zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti podľa vnútorného predpisu odvolaný z funkcie alebo sa funkcie vzdal. V danom prípade takýmto vnútorným predpisom je zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. V tomto smere okresný súd sa v dostatočnom rozsahu zaoberal skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je náležité a netrpí nedostatkom dôvodov. Ďalším odvolacím dôvodom zo strany navrhovateľa v jeho výpovedi bolo, že odporca mal možnosť ho čo i na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce zamestnávať ( 63 ods. 2 písma. a/ Zákonníka práce). Okresný súd v tomto smere uskutočnil podrobné dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že v čase keď bola navrhovateľovi doručená výpoveď, nemal možnosť navrhovateľa zamestnať ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. Tieto skutočnosti prvostupňový súd podrobne zdôvodnil, a to jednak pracovnou náplňou Ing. N. Q. a pracovníčky Ing. S. C., pričom sám navrhovateľ na pojednávaní pred okresným súdom potvrdil, že k činnosti, ktorú by mohol vykonávať na referátoch verejného obstarávania nemá odbornú spôsobilosť tak, aby verejné obstarávanie mohol vykonávať samostatne a musel by práce vykonávať s odborne spôsobilou osobou. V tomto smere okresný súd taktiež v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a právne posúdil. Odvolanie navrhovateľa namietajúce v prvom rade nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Bol tiež toho názoru, že výpovedný dôvod uvedený odporcom vo výpovedi navrhovateľovi zo dňa 27. 06. 2012 je vymedzený konkrétnym spôsobom tak, že ho nie je možné zameniť s iným. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd, ktorého závery si odvolací súd osvojil. S poukazom na uvedené konštatovanie odvolací súd v ďalších v podrobnostiach vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku poukazuje na jeho podrobné odôvodnenie ( 219 ods. 2 O. s. p.). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Výrok odvolaním nenapadnutý, ktorým súd konanie zastavil, zostal nedotknutý. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. 224 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu prislúchajú trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom. Tento si uplatňoval odmenu za úkon - spísanie vyjadrenia k odvolania v sume 60,07 eur + 7,81 eur režijný paušál, čo spolu predstavuje sumu 67,88 eur, vyčíslenú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľa preto zaviazal nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania k rukám jeho splnomocneného zástupcu podľa ust. 149 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.