ŠTUDIJNÝ MATERIÁL ) BIOLÓGIE PRE. ROČNÍK EXTERNÉHO ŠTÚDIA 1. POLROK

ŠTUDIJNÝ MATERIÁL ) BIOLÓGIE PRE. ROČNÍK EXTERNÉHO ŠTÚDIA 1. POLROK opor á sústava človeka Tematické celky: poh ová sústava človeka telové tekutiny a o ehová sústava človeka dý ha ia sústava človeka 1 ANATOMICKÁ A FUNKČNÁ CHARAKTERISTIKA OPORNEJ SÚSTAVY ČLOVEKA Fu k ie: poh ová fu k ia tvorí poh ový aparát tela posk tuje oporu äkký častia tela hrá i d ležité teles é orgá Kostra predstavuje súbor väzív chrupiek, kostí a kostrových spoje í kostra človeka o sahuje v še kostí a) Histológia kostrového tkaniva: Kosť je pre v soký o sah i erál h látok považova á za ajtvrdšie tka ivo. Skladá sa z: 1. kostné bunky (osteocyty) 2. medzibunková hmota (kostná matrix) je tvorená organickými látkami (osseín) a anorganickými látkami Ca(PO4)3, fosforeč a, uhličita a rôzne chloridy Štruktúra kosti: kosť a priereze tvorí: okostnica (periost) tenká väzivová blana, cez ktorú vedú do kosti cievy a nervy periost hý a a povr hu kĺ ov a v miestach úponu svalov vlastné kostné tkanivo kost á dreň je tvorená väzivom bohatým na bunky 1

rozlišuje e: HEMATOGÉNNA červe á KOSTNÁ DREŇ dáva vznik formovaným krvným elementom (erytrocyty, leukocyty, trombocyty), nachádza sa v plochých kostiach lebky, panvy, v lopatke, hrudnej kosti TUKOVÁ žltá KOSTNÁ DREŇ je zlože á predovšetký z tukových buniek, za normálnych okolností nemá hemetogénnu funkciu, nachádza sa v dlhých kostiach ŽELATINÓ)NA KOSTNÁ DREŇ je v kostiach starých jedincov, vz iká tiež po dlho trvajúcich ochoreniach TYPY KOSTÍ:. Ko pakt á kosť je tvore á ka álik i Haversove ka álik pre iehajú i i rov o ež e s pozdĺž ou osou kosti, okolo ktorých sa koncentricky usporadúvajú osteocyty a lamely kostnej matrix = Haversov osteón základná jednotka lamelárnej kompaktnej kosti. Hu ovitá kosť kostná matrix nevytvára lamely, ale tvorí trámce, nachádza sa v kĺ ový h hlavi ia h dlhý h kostí a v krátkych kostiach b) Rast kostí V pro ese vývoja kosť vz iká z hrupk. Pro es pre e hrupk a kosť sa azýva osifikácia (kostnatenie) Na dlhý h kostia h rozlišuje e asledujú e časti: 1. diafýza stredová časť slhej kost 2. epifýzy okrajové časti dlhej kosti medzi nimi je epifyzodiaf zár a plat ička Osifiká ia sa začí a v strede diafýz epifýz osifikujú oveľa esk r a pokračuje lúčovito všetký i s er i. Na ko i diafýz sa utvorí epifyzodiafzár a plat ička, ktorá je trvale hrupavkovitého harakteru. V nej sa chrupavkovité bunky neustále delia po o ou i h rastie kosť do dĺžk. Epif zodiaf zár a plat ička za iká až po uko če í rastu kosti, spravidla okolo. roku života. osifikácia epifýz prebieha podobne ako osifikácia diafýzy začí a sa v strede a pokračuje lúčovito všetký i s er i, kĺ ové plo h epifýz zostávsjú trvale chrupavkovité rast kosti do šírk za ezpečuje periost 2

c) Spojenia kostí I. NEPOHYBLIVÉ SPOJENIA uskutočňujú sa po ocou väziva, chrupky alebo kosti 1. syndesmosis je spoje ie po o ou väziva, a hádza sa edzi plo hý i kosťa i le k = le eč é šv suturae cranii) 2. synchondrosis je spojenie pomocou chrupky, pr. spojenie rebier s hrud ou kosťou 3. synostosis je spojenie pomocou kostného tkaniva pr. spojenie piati h kríž sacrum) O r. č. : Spojenia pomocou O r. č. 2: Spojenia pomocou chrupky h stav ov tvoria i h hrud ú kosť os O r. č. 3: Spojenia pomocou kostného tkaniva II. POHYBLIVÉ SPOJENIA = spoje ia po o ou kĺ u = diarthrosis kosti sa i a dotýkajú, pričo prispôsobené pohybu a sú chrupavkovitého charakteru dot kové plo h sú O r. č. 4: Príklad kĺ ového spoje ia kostí lopatkový pletenec 3

1.2 Kostra človeka Kostru človeka tvoria tri elk : 1) kostra trupu hr ti a, re rá, hrud á kosť 2) kostra ko čatí 3) kostra hlavy (lebka) 1) KOSTRA TRUPU: kostru trupu tvoria: chrbtica (columna verterbalis) tvorí os tela, skladá sa z 33 34 stavcov typy stavcov: krč é stav e vertebrae cervicales) je ich sedem, prvé dva stavce atlas a axis sú prisp so e é a otáča ie a kývanie hlavy. Prvý stavec atlas nemá telo, na neho sa kĺ ovito pripája a is prostred í tvo zubu (dens axis) hrudné stavce (vertebrae thoracicae) 12 stavcov v oblast hrudníka driekové stavce (vertebrae lumbales) 5 stavcov v ruš ej časti kríž e stav e vertebrae sacrales) 5 stavcov, ktoré spolu zrastajú a v tvárajú kríž u kosť os sacrum) kostrčové stav e vertebrae coccygae) 45 stavcov zrastajúcich v kostrčovú kosť os coccygis) O r. č. 5: Chrbtica (columna vertebralis) O r. č. 6: Typy stavcov 4

chrbtica je dvakrát esovito prehnutá: KYFÓZA = vyklenutie dozadu LORDÓZA = vyklenutie dopredu LORDÓZA = vyklenutie dopredu KYFÓZA = vyklenutie dozadu LORDÓZA = vyklenutie dopredu KYFÓZA = vyklenutie dozadu O r. č. 7: Zakrivenia chrbtice Hrudník základom hrudníka je 12 párov rebier rebrá (costae) sú o lúkovité kosti, ktoré sa kĺ ový spoje í pripájajú a stav e a chrupavkovitým spojením sa pripájajú a hrud ú kosť a) pravé rebrá párov, prostred í tvo hrupk sa pria o pripájajú a hrud ú kosť b) nepravé rebrá pár, pripájajú sa a hrupavkovité časti v ššie polože ý h re ier c) voľ é re rá pár, sú voľ e ulože é v ruš ej ste e hrud á kosť os sternum) plo há kosť uzatvárajú a pred ú časť hrud íka pravé rebrá hrud á kosť ster u nepravé rebrá voľ é re rá O r. č. 8: Hrudník 5

2) Kostra ko čatí I. KOSTRA HORNEJ KONČATINY tvorí ju: 1. lopatkový pletenec epoh livá časť 2. vlast á voľ á kočati a poh livá časť Lopatkový pletenec tvoria ho: lopatka (scapula) plo há kosť a hr tovej stra e kľúč a kosť clavicula) v pred ej časti spolu s lopatkou v tvára záves pre voľ ú ko čati u Vlast á voľ á ko čati a tvoria ju: ra e á kosť humerus) vrete á kosť radius) kĺ ovo sa pripája k humeru, smeruje k palcu ľakťová kosť ulna) kĺ ovo sa pripája k humeru, smeruje k alíčku kostra ruky, ktorú tvoria zápästné kosti (ossa carpi), záprstné kosti (ossa metacartpalia, člá k prstov phalanges) humerus radius kostra ruky O r. č. 9: Kĺ ové spoje ie kostí predlaktia O r. č. 10: Vlast á voľ á ko čati a 6

zápästné kosti (ossa carpi) záprstné kosti (ossa metacarpalia) články prstov (phalanges) O r. č. 11: Kostra ruky II. KOSTRA DOLNEJ KONČATINY tvorí ju:. plete e dol ej ko čati pa vový plete e epoh livá časť. vlast á voľ á ko čati a Plete e dol ej ko čati = pa vový plete e, tvoria ho dve panvové kosti, ktoré sa v pred ej časti spájajú lo ovou sponou (symphisis ossis pubis) av tvoria panvu (pelvis) pa vová kosť os coxae) vzniká zrastením troch samostatných kostí: bedrovej kosti (os illium), sedacej kosti (os ischii) a lonovej kosti (os pubis). V lonovej kosti sa nachádza otvor (foramen obturatum), cez ktorý prechádza stehenná tepna a žila arteria femoralis, vena femoralis) bedrová kosť (os ilium) pa vová kosť lonová kosť (os pubis) (os coxae) sedacia kosť (os ischii) O r. č. 12: Panvový pletenec 7

Vlast á voľ á ko čati a tvorí ju: stehe á kosť (femur) ajdlhšia kosť, spája sa v kole Kole o kĺ e s ihlicou a píšťaľou. ý kĺ je v tele ajzložitejší, pretože je spev e ý ďalšou kosťou ja ĺčko patella píšťala (tibia) ihlica (fibula) kostra nohy, ktorú tvoria: priehlavkové kosti (ossa tarsi), predpriehlavkové kosti (ossa metatarsalia) a člá k prstov (phallanges) stehe á kosť ja ĺčko píšťala ihlica O r. č. 14: Kole ý kĺ člá ky prstov kostra nohy predpriehlavkové kosti O r. č. 13: Vlast á voľ á ko čati a priehlavkové kosti O r. č. 15: Kostra nohy 8

3) Kostra hlavy (lebka) le ku rozdeľuje e a dve časti: 1. NEUROCRANIUM ozgová časť 2. SPLANCHNOCRANIUM tvárová časť I. NEUROCRANIUM je to väčšia časť le k, ktorú tvoria: a) nepárové kosti: záhlav á kosť (os occipitale) nachádza sa v nej otvor (foramen magnum), cez ktorý prechádza miecha čelová kosť (os frontale) kli ová kosť (os sphenoidale) ču hová kosť (os ethmoidale) b) párové kosti: temenné kosti (ossa parietalia) spánkové kosti (ossa temporalia) slzné kosti (ossa lacrimalia) jednotlivé kosti sú spojené pomocou väziva le eč é šv (suturae cranii) v detstve sú ohybné, v dospelosti postupne pevnejú, až zrastajú o literujú. Na základe o literá ie švov sa určuje vek a le ke II. SPLANCHNOCRANIUM e šia časť le k, ktorú tvoria: čeľusť (maxilla) sánka (mandibula) jarmové kosti (ossa zygomatica) podnebné kosti (ossa palatina) jazylka (os hyoideum) črieslo (vomer) nosové kosti (ossa nasalia) O r. č. 16: Prehľad kostí le k 9

2 )áklado ANATOMICKÁ A FUNKČNÁ CHARAKTERISTIKA POHYBOVEJ SÚSTAVY ČLOVEKA poh ovej sústav je kostrový prieč epruhovaný) sval. Svaly tvoria u užov asi % a u žie asi % hmotnosti tela. a) Histológia svalového tkaniva: podľa fu k ie a štruktúr rozlišuje e tri t p svalového tka iva: 1. prieč e pruhovaný (kostrový sval) 2. hladký sval súčasť v útor ý h orgá ov, hladké sval sú a v l ezávislé 3. srdcový sval (myokard) prieč e pruhova é sval sa upí ajú a kostru a tvoria pohybový aparát. Stav a prieč e pruhova ého svalu: stave ou jed otkou prieč epruhovaného svalu je mnohojadrový útvar svalové vlákno (svalové syncitium), ktoré je harakteristi ké príto osťou ko traktil ý h ielkoví aktínu a myozínu. Na jeho povrchu je väzivový obal. svalové vlákna sú v kostrovo svale ulože é do snopcov (zväzky svalových vlákien). Jednotlivé snopce sú spojené riedkym väzivom. Na povrchu je sval pokrytý väzivovým obalom fasciou fascia O r. č. 17: Stav a prieč e pruhova ého svalu sval svalový snopec 10

b) Kontrakcia svalu Svalový poh je u ož e ý po o ou aktinomyozínovej sústavy: svalové ielkovi aktí a ozí sú usporiada é do rov o ež e ulože ý h vlákie myofibríl, okolo ktorých sa a hádzajú vačk sarkoplazmatické retikulá (modifikované endoplazmatické retikulum), z ktorých sa uvoľňujú i Ca2+ pri svalovej ko trak ii sa aktí ové vlák a zasúvajú edzi ozí ové sval sa skracuje. Medzi obomi typmi bielkovín dochádza k chemickému procesu, pri ktorom sa štiepi ATP, čí sa za ezpečuje e ergia pre svalovú prá u z myozínových vlákien vychádzajú k aktínovým vláknam pravidelne sa opakujúce prieč e ostík s hlavi a i. Keď je sval v pokoji, hlavice sa nedotýkajú aktínu aktínové vlákno myozínové vlákno vlákno O r. č. 18: Usporiadanie aktínových a ozí ový h vlákie počas ko trak ie a relaxácie svalu PRIEBEH KONTRAKCIE: 1) podrážde ie svalu a následné uvoľ e ie Ca2+ zo sarkoplazmatického retikula 2) reakcia medzi aktínom a myozínom ozí ové hlavi e sa dotýkajú aktí u a posunú aktínové vlákna po myozínových zasúvanie vlákien medzi seba 3) preruše ie väz myozínová hlavica sa pripevní na iné miesto aktínového vlákna a opäť ho posu ie. Pro es sa iekoľkokrát opakuje a výsledok je skrátenie (kontrakcia) svalu 4) prečerpa ie i a ov Ca2+ späť do sarkoplaz ati kého retikula a vrátenie svalu do pôvodného stavu. Aktín ozí sa však oddelia od se a le vted, keď sa o 5) v prípade neobnovenia ATP sa aktínové a oví p vod é ozí ové vlák a ožstvo ATP e žu od se a oddeliť a sval zostáva ko trahova ý v prípade smrti jedinca = posmrtné stuhnutie (rigor mortis) svalové vlákno v relaxovanom stave svalové vlákno v kontrahovanom stave O r. č. 19: Prieč e pruhova ý sval počas ko trak ie a rela á ie 11

podnetom pre svalovú kontrakciu je nervový vzruch, ktorý prichádza motorickými nervovými dráhami z miechy. Tieto dráh sa ko čia uprostred svalu ervovosvalovou plat ičkou fu kč é spoje ie ervu so svalo = motorická jednotka = fu kč ý prvok poh ovej sústav. Nervovosvalová plat ička sa svojou fu k iou podo á jednoduchej synapsii ak ervový vzru h dorazí do ervovosvalovej plat ičk, uvoľ í sa z nej mediátor a et l holí, ktorý pre áša i pulz z nervu do svalu pri svalovej kontrakcii dochádza k tvorbe tepla, ktoré orga iz us v užíva (ter oregulač ý a udržiava ie teles ej teplot e ha iz us) Typy svalovej kontrakcie: 1. izotonická kontrakcia pri ktorej sa 2. izometrická kontrakcia pri ktorej sa 3. auxotónia pri ktorej sa e í dĺžka svalu, ale apätie svalu zostáva rov aké e í apätie svalu, ale dĺžka sa e e í e í aj dĺžka svalu aj jeho apätie c) Typy svalov podľa fu k ie, ktorú sval v ko áva, rozoz áva e: ohý ače fle or rozširovače dilatátor v stierače e tenzory) priťahovače adduktor zvierače sfi ktor odťahovače a duktor d) Prehľad ajdôležitejší h svalov ľudského tela 1) SVALY HLAVY žuva ie svaly i h fu k iou je poh ovať sá kou: spánkový sval (musculus temporalis) žuva í sval (m. masseter) dva krídlové svaly (m. pterygoidei) mimické svaly upí ajú sa a kožu tváre, pri ko trak ii poh ujú kožou a dodávajú tvári výraz: oč ý kruhový sval (m. orbicularis oculi) tru ačský sval (m. buccinator) ústny kruhový sval (m. orbicularis oris) 12

2) SVALY KRKU za ezpečujú úklo a predklo hlav, sú ulože é do iekoľký h vrstiev pravý a ľavý kývač hlav (m. sternocleidomastoideus) kož ý sval (platysma) je viditeľ ý pri ad er ý h poh ový h aktivitá h apr. eh a i.) 3) SVALY HRUDNÍKA sú tiež ulože é vo vrstvá h: a) vo kajšia vrstva spája hor ú ko čati u s hrudníkom: veľký prs ý sval (m. pectoralis major) malý prsný sval (m. pectoralis minor) predný pílovitý sval (m. serratus anterior) b) vnútorná vrstva svaly steny hrudníka: vo kajšie a vnútorné medzirebrové svaly (m. intercostales) vo kajšie dvíhajú re rá (vdychové, v útor é sťahujú re rá a p vod é iesto (výdychové) 4) SVALY BRUCHA sú to plo hé sval, ktoré tvoria ste u ruš ej duti : vo kajší a v útor ý šik ý sval ru ha (m. obliquus abdominis externus, m. o. a. internus) prieč sval ru ha (m. transversus) priamy sval brucha (m. rectus abdominis) 5) SVALY CHRBTA sú ulože é v iekoľký h vrstvá h pozdĺž hr ti e li ho ež íkový sval (m. trapesius) ajširší sval hr ta (m. latissimus dorsi) zadné pílovité svaly (m. serratus anterior) SVALY HORNEJ KONČATINY a) svaly ramena: deltový sval (m. deltoideus) podlopatkový sval (m. subscapularis) dvojhlavý sval ramena (m. biceps brachii) trojhlavý sval ra e a m. triceps brachii) 13

b) svaly predlaktia: ľakťový ohý ač zápästia (m. flexor carpi radialis) ramennovretenný sval (m. brachioradialis) c) svaly ruky za ezpečujú pres é poh prstov SVALY DOLNEJ KONČATINY u ožňujú h dzu a) bedrové svaly za ezpečujú poh v edrovo kĺ e bedrovodriekový sval (m. iliopsoas) ajväčší seda í sval (m. glutaeus maximus) aj e ší seda í sval (m. glutaeus minimus) b) stehnové svaly za ezpečujú poh v bedrovom a kole o kĺ e štvorhlavý sval steh a (m. quadriceps femoris) krajčírsk sval (m. sartorius) dvojhlavý sval stehna (m. biceps femoris) poloblanitý sval (m. semimembranosus) pološľa hovitý sval (m. semitendinosus) c) svaly predkolenia pohybujú nohou a prstami: pred ý píšťalový sval (m. tibialis anterior) v stierače pal a (m. extensor digitorum) trojhlavý sval lýtka m. triceps surrae) upína sa ohut ou sľa hou Achillovou šla hou a hre eň pätovej kosti d) svaly nohy patria k i svalové skupi pal a, alíčka a kĺ ové sval oh, za ezpečujú kle u nohy 14

krajčírsk sval O r. č. 20: Prehľad ajd ležitejší h svalov ľudského tela 3 V ašo TELOVÉ TEKUTINY tele sa a hádzajú tri druh telový h tekutí : a) krv b) miazga (lymfa) c) tkanivový mok 15

3.1 Krv Krv je tekuti a červe ej far, ktorá irkuluje v krvných cievach. tvorí pri liž e % h ot osti tela, čo predstavuje asi 5 l že ajú v priemere o % krvi e ej ako uži Funkcie krvi: transport dýchacích plynov (O2 z pľú ku tka ivá a CO2 z tka ív do pľú rozvoz živí z tráviacej sústavy ku tkanivám zber odpadových látok metabolizmu a i h tra sport do o ličiek slúži ako tra sport é édiu pre eta oli k aktív e látk hor, e zý, vita í a i é d ležité látky) ter oregulač á fu k ia udržiava ie stál h os oti ký h po erov v organizme homeostáza = stálosť v útor ého prostredia stálosť ph za ezpečuje o ra é e ha iz orga iz u za ezpečuje imunitu špe ifi kú aj ešpe ifi kú )LOŽENIE KRVI krv o sahuje dva zložk : 1) krvnú plazmu 2) formované krvné elementy červe é krvi k, iele krvi k, krv é doštičk 1) KRVNÁ PLAZMA je tekuti a žltkastej far )lože ie krv ej plaz tvore á a orga i ký i a organickými látkami : a) ANORGANICKÉ LÁTKY asi rozpustené soli : % tvorí voda, ktorá je viaza á a ielkovi HCO3, CO32, + Cl, Na sú potre al u í ale o je voľ á é a udržiava ie stáleho ph = 7,4), Ca (dôležitý pre svalovú prá u, zráža ie krvi) 2+ b) ORGANICKÉ LÁTKY a k seli a ielkovi, gluk za, tuk, vita í, hor, žlčové far ivá, očovi a očová bielkoviny: o albumíny vznikajú v peče i, viažu sa a vodu, sú pre ášače e zý ov a viažu sa na ne niektoré hormóny (pohlavné) o globulíny sú produkto l fo tov, ajú d ležitú úlohu v imunitnom systéme imunoglobulíny (gamaglobulín) z eškodňujú a tigé, ktoré sa o dostanú do orga iz u i h ožstvo sa zv šuje pri i fek ii fibrinogén + protrombín ajú d ležitú úlohu pri zráža í krvi glukóza je ajrý hlejšie dostup ý zdroj e ergie pre u k 16

glykémia hladina glukózy v krvi, je regulovaná hormónmi (inzulín, glukagón, adrenalín, noradrenalín) refere č é hod oty v krvi: 4,5 5,5 mmol/l krvi = 0,8 1,1 g/l krvi po prijatí potravy dochádza k dočas é u zvýše iu hladi gluk z v krvi = alimentárna hyperglykémia HYPERGLYKÉMIA hypoglykémia = z íže ie hladi inzulín PREMENA GLUKÓZY NA GLYKOGÉN A JEHO UKLADANIE DO PEČENE A SVALOV glukagón HYPOGLYKÉMIA gluk z v krvi VYPLAVOVANIE GLYKOGÉNU Z PEČENE A JEHO ROZKLAD NA GLUKÓZU pri poruchách v tvorbe inzulínu nastáva trvalá hyperglykémia = cukrovka (diabetes mellitus) 2) FORMOVANÉ KRVNÉ ELEMENTY sú rozptýlené v krvnej plazme, plazma tvorí asi 55 % a krvné telieska asi 45 % objemu krvi a) červe é krvi k er tro t sú nepravé u k, pretože e ajú jadro pri pohľade zhora sú okrúhle, pri pohľade zvr hu ajú bikonkávny pišk tový tvar v strede sú preliača é, čí sa zv šuje i h st č á plo ha s k slíko o sahujú červe é krv é far ivo hemoglobín transportná bielkovina schopná viazať O2 aj CO2 O r. č. 21: Erytrocyty a ich tvar 17

v pľú a h: HEMOGLOBÍN + O2 OXYHEMOGLOBÍN (väzba hemoglobínu s kyslíkom je vratná, v tkanivách sa kyslík z he oglo í u uvoľňuje uži: 16,00 g Hb/100 ml krvi refere č é hod ot he oglo í u v krvi: že y: 14,5 15,5 g Hb/100 ml krvi Hematokrit = podieľ červe ý h krvi iek k celkovému objemu krvi červe é krvi k sa tvoria v červe ej kost ej dre i plo hé kosti, počas v útro ater i ového vývi u aj v peče i a slezi e. I h tvor a je regulova á tka ivový hor o er tropoetí o. Keďže e ajú jadro, e žu sa deliť, preto zanikajú (v slezine a v peče i život osť červ. krvi iek je pri liž e 100 120 dní harakteristi ká vlast osť červe ý h krvi iek je pe iažtekova ie = SEDIMENTÁCIA er tro t sú pruž é, defor ovateľ é, čo sa dá pozorovať aj pri i h pre hode krv ý i kapilára i. Majú výraz ú te de iu prikladať sa svoji i široký i povr hový i plochami k sebe a v tvárať stĺp ovité útvar poh o r z stĺp e sa poh ujú v cievach hadovitým. S hop osť er tro tov zhlukovať sa do stĺp ov závisí od obsahu plazmatických bielkovín, ktoré sa počas h o hore í e ia, čo súvisí s rý hlosťou sedi e tá ie te to fakt sa v užíva v hu á ej ako aj živočíš ej medicíne ako diagnostický test za normálnych fyziologických podmienok je toplaz a červe ý h krvi iek a krvná plazma v stave osmotickej rovnováhy. ) íže ie os oti kej ko e trá ie v krvnej plazme pridaním vody má za následok vstup vody do er tro tov, čo sa prejaví zdure í až prask utí er tro tov a hemolýzou uvoľ e ie he oglo í u z erytrocytu). Naopak, zvýše ie os oti kej ko e trá ie krv ej plaz y vyvoláva výstup vody z er tro tov, čo á za ásledok zvrašte ie. 0,85 %ný roztok NaCl je je izotonický s normálnou krvnou plazmou a erytrocyty si zachovávajú svoj tvar. Takýto roztok sa azýva tiež fyziologický v hovujú i požiadavká b) os oti kej ko e trácie). biele krvinky (leukocyty) sú bunky s jadrom rôzneho tvaru refere č é hod ot v krvi: 4.109/l krvi rozdele ie leuko tov podľa tvaru jadra, far iteľ osti toplaz a podľa veľkosti: 1. agranulocyty 2. granulocyty 18

1) GRANULOCYTY tvoria viac ako 70 % všeetký h iel h krvi iek, aktív e sa poh ujú, diapedézy ajú s hop osť: žu pre ikať ez ste fagocytózy aktív e v tvore í vlásoč í pa i o krv ý o eh žok pohl ujú a tigé a cudzorodé látky po zafarbení sa v ich cytoplazme objavujú granuly, patria sem: neutrofilné granulocyty ich cytoplazma sa farbí neutrálnymi farbivami bazofilné granulocyty ich cytoplazma sa farbí zásaditými farbivami eozinofilné granulocyty i h toplaz a sa far í červe ý far ivo eozí o 2) AGRANULOCYTY ich cytoplazma je po zafarbení bez granúl lymfocyty sú i u oko pete t é u k, rozlišuje e dva t p l fo tov: B lymfocyty sa tvoria v kostnej dreni, pri styku s antigénom sa ožia a vznikajú plazmatické bunky, ktoré produkujú imunoglobulíny T lymfocyty vznikajú v kostnej dreni a dozrievajú v týmuse regulač á fu k ia pri styku s antigénom produkujú látky, ktoré podporujú či osť monocyty vznikajú v kost ej dre i, o o tov ajú s hop osť diapedéz a fagocytózy (1 o o t dokáže fago t zou z eškod iť až ikroorga iz ov O r. č. 22: Leukocyty a ich tvar O r. č. 23: Diapedéza a fagozytóza bielych krviniek 19

c) krv é doštičk tro o t ie sú pravé u k, pretože e ajú jadro = ide o úlo k toplaz veľký h k eňový h u iek tzv. megakaryocytov refere č é hod ot v krvi: 100 300.109/l krvi život osť: 4 dni sú veľ i krehké pri pora e í iev arážajú a okraje ra, lá u sa a uvoľňujú doštičkový faktor tromboplastín (trombokináza) a ďalšie doštičkové faktor : faktorov zráža ia krvi červe é krvi ky krvná cieva biele krvinky krvná plazma krv é doštičky pri íp zráža ia krvi: pri ípo O r. č. 23: Formované krvné elementy zráža ia krvi je pre e a rozpust ého fi ri ogé u a erozpust ý fi rí pôso e í faktorov zráža ia krvi: 1. Poranenie cievy za h táva ie krv ý h doštičiek a okrajo h ra, ktoré sa áraz i rozpadajú a uvoľňujú doštičkové faktor 2. Premena plazmatického protrombínu na trombín za pôsobenia Ca2+ 3. Enzymaticky katalyzovaná premena rozpustného fibrinogénu na nerozpustné vlákna fibrínu. Fi rí ové vlák a utvoria hustú sieť, do ktorej sa za h távajú ďalšie krv é doštičk a vzniká krvný koláč. ) ršte ie krv ého koláča a v tlače ie séra vz iká, ktorá je pev ejšia ako krv ý koláč a uzatvára ranu v stene cievy krvná zrazenina (trombus) pri horo o zráža í krvi trombóze dochádza k vz iku krv ej zraze i, aj keď edošlo k poruše iu iev eho s sté u krv á zraze i a je u áša á po tele a že up hať ktorúkoľvek ievu. Up hatie iev preruší prísu krvi do tkaniva a tkanivo odu iera pri up hatí iektorej iev záso ujú ej srd e infarkt myokardu; pri upchatí ciev záso ujú i h ozog ozgová ŕtvi a 20

KRVNÉ SKUPINY v e rá a h červe ý h krvi iek sú príto é ielkovi ové a tigé = aglutinogény aglutiníny = bielkovinové látky prítomné v krvnej plazme pri styku aglutinogénu s prísluš ý agluti í o do hádza k agluti ač ej reak ii (aglutinácii) zhlukova ie červe ý h krviniek u človeka sa v e rá e červe ý h krvi iek žu v sk tovať dva t p agluti ogénov: aglutinogén A aglutinogén B v krvnej plazme sú k i prísluš é agluti í : anti A anti B agluti ogé A + a ti A AGLUTINÁCIA agluti ogé B + a ti B AGLUTINÁCIA preto sa v krvi zdravého jedinca nikdy nestretne aglutinogén s jeho prísluš ý ko agluti í o rôzne i á ie tý hto št ro h faktorov vedú k vzniku krvných skupín AB0 systém KRVNÁ SKUPINA AGLUTINOGÉN AGLUTINÍN A A anti B B B anti A AB A, B 0 anti A, anti B Rh SYSTÉM ďalší a tigé, ktorý je príto ýv e rá e červe ý h krvi iek, ázov po hádza z názvu opice Macacus rhesus, u ktorej bol prvýkrát pozorovaný ak tento antigén je prítomný v rá e červe ý h krvi iek krv je Rh pozitívna (Rh+ asi 80 % e populácie) ak tento antigén nie je prítomný v e rá e červe ý h krvi iek krv je Rh negatívna (Rh) pri transfúziách zohráva Rh faktor d ležitú úlohu: pa ie tovi s krvnou skupinou Rh e ož o podať krv, ktorá je Rh+ telo pacienta nepozná Rh faktor, je teda voči jeho orga iz u a tigé o, telo zač e v tvárať proti e u protilátk, čo sa á za ásledok rozklad čarve ý h krvi iek a následnú hemolýzu. To že stať e ezpeč é pri opakova ý h tra sfúziá h 21

KRVNÉ AGLUTINOGÉNY M, N podľa i h príto osti sa krv rozdeľuje do tro h skupí M, N, MN; tieto aglutinogény nemajú v krvi prirodzené aglutiníny a i h poz a ie je d ležité pri určova í ot ovstva. 4 KRVNÝ OBEH ČLOVEKA funkciou krvného obehu je transport telovej tekutiny krvi z fu kč ého hľadiska krv ý o eh tvoria: krv TEPNY (artérie) slúžia a tra sport ok sliče ej krvi srdce ŽILY (vény) slúžia a tra sport odk sliče ej krvi tri typy krvných ciev VLÁSOČNICE kapiláry ajte šie iev, ktoré tvoria prechod medzi tepnami a žila i a prebieha v nich vlastná výmena dýchacích plynov I. SRDCE (cor) = dutý orgá, ktorý je ulože í v hrud o (mediastinum), h ot osťou asi koši v priestore edzi pravý i a ľavý i pľúcami v edzipľú í 320 g. stenu srdca tvoria 3 vrstvy: a) EPIKARD tenká väzivová blana na povrchu srdca b) srdcová svalovina MYOKARD že ť r z e hru á apr. v ľavej ko ore je hru á až c) ENDOKARD vnútorná väzivová výstelka srdcovej steny elé srd e je ulože é v blanitom vaku = osrdcovník (PERIKARD) Anatomická charakteristika srdca: z a ato i kého hľadiska je srd e rozdele é a pravú a ľavú časť, pričo každá časť o sahuje predsieň a komoru. Pravou časťou srd a prúdi le odk sliče á krv a ľavou časťou srd a prúdi le ok sliče á krv pravá predsieň (atrium cordi dexter) pravá časť srd a pravá komora (ventriculum cordi dexter) ľavá predsieň (atrium cordi sinister) ľavá časť srd a ľavá komora (ventriculum cordi sinister) 22

ďalšou zložkou srd a sú srdcové chlopne, ktorý h fu k iou je za raňovať spät é u toku krvi = jed os er é ventily, typy chlopní: 1) cípové chlopne: a troj ípa hlopňa valva tri us spidalis) a hádza sa edzi pravou predsieňou a pravou komorou dvoj ípa hlopňa valva i us spidalis = itrál a hlopňa a hádza sa edzi ľavou predsieňou a ľavou ko orou pol esiačikovité hlop e (valva semilunaris) sú a rozhra í ko r a veľkých tepien, patria sem hlopňa pľú i ového k eňa a aortálna hlopňa chlopne v or ál ej polohe udržujú väzivové vlák a tzv šľa hová stru a, ktorá za raňuje i h preklope iu AORTA vychádzajúca z ľavej ko or HORNÁ DUTÁ ŽILA PĽÚCNICOVÝ KMEŇ vychádzajúci z pravej komory 4 PĽÚCNE ŽILY ústiace do ľavej ko or PRAVÁ PREDSIEŇ ĽAVÁ KOMORA PRAVÁ KOMORA MYOKARD DOLNÁ DUTÁ ŽILA Fu kč á harakteristika srd a: medzi základné fyziologické charakteristiky srdca patria: dráždivosť stiah uteľ osť auto ati kosť r t i kosť eu aviteľ osť 23

srdce reaguje na prahové a nadprahové podnety vznikajúce priamo v ňo ale o ič, čo z a e á, že pod et uď ko trak iu v volá, ktorá je poto a rozdiel od kostrový h svalov, ktoré sa ale o i o eho a pri ípe všetko a i ál a, ale o ju pod et ev volá žu ko trahovať s rôznou intenzitou) podnety na vlastnú kontrakciu nevznikajú v centrálnej nervovej sústave, ale priamo v srd i, čo za ezpečuje tzv. špe iál y prevodový systé srd a špe iál e tka ivo, ktoré je svoji eta oliz o s hop é v volávať elektrické impulzy vzru h sp so ujú e ko trak iu srd a, ktorý zahŕňa: a predsieňový uzol odus si oatrialis a hádza sa a začiatku pravej predsiene, ktorý je zodpovedný za vznik elektrických imulzov vysiela asi 70 impulzov/min, ktoré v volávajú stiah utie predsie í a udržiava tak základ ý r t us srd ovej či predsieňovoko orový uzol odus atriove tri ularis je na rozhraní predsiení a komôr, vedie vzru h ďalej do ko c) Hissov zväzok v osti r edziko orovej priehradke sa delí a pravé a ľavé ramienko a pod e dokardo sa vetví a v tvára sieť tzv. Purk ňový h vlákie, ktoré ko čia v svalovine komôr v či osti srd a sa uplatňuje tzv. srd ový r tmus, v ktorom sa striedajú dve fázy: 1) SYSTOLA kontrakcia srdcovej svaloviny krv je vypudená zo srdca 2) DIASTOLA relaxácia ochabnutie srdcovej svaloviny plnenie srdca krvou zvlášť pre ieha s stola ko r a zvlášť s stola predsie í pri systole predsiení sú komory v diastole a otvorené sú cípové chlopne krv je vháňa á do ko r pri systole komôr (predsiene sú v diastole) sa cípové chlopne uzatvoria a pretlakom krvi sa otvárajú pol esiačikovité hlop e Charakteristika či osti srd a: dĺžka srd ového klu: 0,80 s frekvencia srdcového cyklu = počet tepov za tepový srdcový objem = i útu: ožstvo krvi v tlače ej srd o / i pri teles ej á ahe až pri jed ej s stole = / i 80 ml (pri f zi kej záťaži až trojnásobný) minútový objem srdca o je pri á ahe až Prejav srd ovej či krvi, ktorú srd e prečerpá za i útu = 5600 ml/min (80 ml.70 tepov) 40 ml/min) osti: úder srdcového násadca pri systole na stenu hrudníka srdcové ozvy vznikajú uzatváraním chlopní srd ové akč é pote iál ož o i h s í ať elektr da i EKG (elektrokardiogram) tep = pulzová vlna vzniká roztiahnutím a stiahnutím tepien pri prietoku krvi 24

II. KRVNÉ CIEVY A KRVNÝ OBEH Stavba ciev: ste a iev je zlože á z troch vrstiev: väzivový obal nachádza sa na povrchu cievy, prechádzajú ním nervové vlákna hladká svalovina tvoria ju kruhovito a špirálovito usporiada é svalové vlák a pri tep á h je hru šia vnútorná endotelová výstelka je dokonale hladká O r. č. 26: Stavba cievy a) TEPNY (artérie) všetk tep v tele sú uď pria i ale o epria i vetva i ajväčšj tep v tele srdcovnice (aorty) AORTA vystupuje z ľavej ko or rozlišuje e a ej tieto úseky: vzostupná aorta (aorta ascendens) vystupujú z nej dve vencovité tepny (arteria coronaria dextra et sinistra), ktoré zásobujú krvou srdce oblúk aorty (arcus aortae) zostupná aorta (aorta descendens) o lúko sa otáča do ľava a postupuje zostupným úsekom ako hrudníková aorta (aorta thoracica) a po pre hode rá i ou pokračuje ako ruš á aorta aorta ve tralis 25

z oblúka aorty vystupujú tri hrubé vetvy: ramenohlavová tepna (arteria brachiocephalica) ktorá sa za kĺ o kľúč ej kosti vetví na pravú podkľúč u tep u arteria subclavia dextra) a pravú spoloč ú krč i u arteria carotis communis dextra) ľavá spoloč á krč i a (arteria carotis communis sinistra) rovnako jako aj pravá spoloč á krč i a a opač ej stra e krku pre ieha edzi sval i a pravej ľavej stra e krku a zásobuje krvou mozog ľavá podkľúč a tep a (arteria subclavia sinistra) rovnako jako aj pravá vysiela vetvy pre svaly krku, hrtan štít u žľazu, sval ra e a a stenu hrudníka) ďalšie vetve ie artérií: podkľúč e tep pazuchová tepna (a. axilaris) ramenná tepny (a. brachialis) vretenná tepna ľakťová tep a tepny ruky zostupná aorta hrudníková aorta (aorta thoracica) vystupujú z nej medzirebrové tepny a tepny vedúce k orgánom v hrudníku pažerák, priedušk, perikard ruš á aorta (aorta ventralis = abdominalis) vystupujú z nej tepny vedúce k orgá o ruš ej dutiny párové o ličk, pohlav é orgá, pečeň, žalúdok, slezi a a podžalúdková žľaza pravá a ľavá spoloč á tep a edrová (aa. iliacea communae) tepny sa v orgá o h vetvia, čí vz iká hustá sieť vlásoč í elkový prie er kapilár je asi väčší ež priemer aorty) rý hlosť prúde ia krvi v aorte: 60 80 cm/s; vo vlásoč i i: 0,5 mm/s tep žu ť v orgánoch navzájom prepojené = kolaterálny obeh, čí je za ezpeč á záso a da ého orgá u krvou aj v prípade upchatia niektorej z tepien ŽILY vé = cievy, v ktorý h prúdi odk sliče á krv, pre iehajú pozdĺž tepie, s ktorý i ajú aj spoloč é ázv napr. stehnová tepna = arteria femoralis steh ová žila = vena femoralis 26

žil hor ej ko čati a hlavy podkľúč a žila (vena subclavia) vo kajšia a v útor á hrdlová žila (vena jugularis extena et interna) ra e ohlavové žil (vv. brachiocephalicae) hor á dutá žila vena cava superior) žil dol ej ko čati spoloč é žil edrové (vv. iliacae communes) spájajú sa dol á dutá žila (vena cava inferior) Krvný obeh vlast ý krv ý o eh pre ieha ako dva fu kč é o eh : MALÝ PĽÚNY OBEH prebieha medzi srdcom a pľú a i začí a sa v pravej komore a ko čí v ľavej predsie i VEĽKÝ TELOVÝ OBEH prebieha medzi srdcom a telom začí a v ľavek komore aortou a ko čí sa v pravej predsieni hornou a dol ou dutou žilou okrem malého a veľkého krv ého v tele prebiehajú aj: VRÁTNICOVÝ(PORTÁLNY) OBEH krv zo ste žalúdka, čriev, podžalúdkovej žľaz a slezi odteká žila i, ktoré sa spájajú a vytvárajú vrát i ovú žilu ve a portae. Touto žilou odteká krv z orgá ou trávia ej sústav o sahujú a živi, ktoré sa do nej vstrebali v sliz i i te kého čreva VENCOVITÝ (KORONÁRNY OBEH) vlastný krvný obeh srdca. Srdce je zásobované krvou dvomi koronárnymi tep a i odstupujú i i zo vzostup ého úseku aort, žilová krv zo srdca odteká do pravej predsien koro ár e tep a žil O r. č. 27: Koronárne tepny 27

Schématické znázornenie malého a veľkého krv ého o ehu: MALÝ PĽÚCNY KRVNÝ OBEH VEĽKÝ (TELOVÝ) KRVNÝ OBEH O r. č. 28: Krv ý o eh človeka a) MALÝ PĽÚCNY KRVNÝ OBEH CO2 CO2 pľú i ový k eň pravá komora pravá a ľavá pľú a tepna CO2 O2 O2 ľavá ko ora pľú e žil O2 pľú a vlásoč i e b) VEĽKÝ TELOVÝ KRVNÝ OBEH O2 O2 ľavá ko ora aorta CO2 tepny odvetvia aorty vlásoč i e CO2 pravá predsieň CO2 CO2 horná a dol á dutá žila žil 28

Ochorenia cievnej sústavy: a) infarkt myokardu = up hatie koro ár h tepie, ktorého príči ou je edostatoč é záso e ie okardu = ischemická choroba srdca, ktorej výsledkom je postupné odumieranie myokardu kŕčové žil = varixy = patologi ké rozšíre ie žíl, ktorého výsledko vredov je vtláča ie krvi a vznik trombov alebo c) arteroskleróza = postih utie veľký h iev = uklada ie holesterolu a vápe atý h solí do stie dôsledkom je ich upchatie iev, čoho d) hypertenzia = vysoký krvný tlak e pora e ia veľký h iev ož osť v krvá a ia, pomalom krvácaní 2,5 l 5 ož osť ohroze ia života pri áhlej strate krvi, l; pri ANATOMICKÁ A FUNKČNÁ CHARAKTERISTIKA DÝCHACEJ SÚSTAVY ČLOVEKA Funkcia: príjem a výdaj dýchacích plynov z fu kč ého hľadiska ož o dý ha iu sústavu rozdeliť a dve časti: 1. dýchaciu rúru privádza k slík do pľú z nosa a ústnej dutiny 2. pľú a dochádza v nich k výmene dýchacích plynov 1. Dýchacia rúra je tvorená nosovou dutinou, nosohltanom, hrtanom, prieduš i ou a prieduška i. Vo všetký h oddielo h jej základ tvorí chrupavkový skelet, ktorý za raňuje zúže iu dý ha í h iest. Na hrupavkovito základe je podsliz ič é väzivo, ktoré obsahuje uzlíky lymfatických buniek a je silne prekrvené. Vnútorný povrch dýchacej rúry vystiela sliznica mukóza pokr tá riasi kový epitelo. Sliz i a tvorí z ač é ožstvo hlie u za h távajú e ečistot vd hova ého vzdu hu. a) nosová dutina (cavum nasi) je nosovou priehradkou rozdelená na dve polovice, je spojená s prí osový i duti a i ulože ý i v čelovej, ču hovej a kli ovej kosti. Duti u v stiela sliz i a, ktorá o sahuje veľa hlie ový h žliazok v hor ej časti je ču hové pole tvoria ho ču hové u k funkcie nosovej dutiny: vzduch sa prechodom cez nosovú duti u prehrieva, zvlhčuje a zbavuje prachu O r. č. 29: Nosová dutina s nosohltanom 29

b) nosohltan (nasopharynx) je horný oddiel hltana, do ktorého ústia choány nosovej dutiny, z oboch strán ústi do hltana Eustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou stredného ucha pri vyústeniach Eustachových trubíc sa nachádzajú nosohltanové mandle, tvorené z lymfatického tkaniva. c) hrtan (larynx) je asi 6 cm dlhý, rúrovitý. Tvorí ho sú or hrta ový h hrupiek štít a, prstienkovitá a hlasivkové chrupky). Od hltana je oddelený hrtanovou príklopkou (epiglottis), čo je hrupka, ktorá sa pri prehĺta í preklápa ez vchod do hrtanu a za raňuje v ik utiu potrav ale o tekutí ale o tekutí do ďalší h častí dý ha ej sústav hrtanová dutina je v strede zúže á v priereze (ligamenta vocalia) i h rozo hve í vd hova ý á tvar presýpa í h hodí vzdu ho tu sú napnuté hlasivkové väzy vz iká základ ý t hlasu. Jeho výška závisí od rýchlosti prúdiaceho vzduchu a napätia väzov. Tento základný tón sa zosilňuje v rezo a č ý h duti á h hrta, ústna dutina) a pomocou jazyka, zubov a pier vz iká artikulova á reč. d prieduš i a tra hea nadväzuje na prstienkovú chrupku hrtana a je ulože á pred pažeráko je asi dlhá, asi, široká a tvorí ju 15 20 podkovovitých chrupiek. Po jej oboch stranách sú laloky štít ej žľaz vo výška. 5. hrudného stavca sa rozvetvuje na pravú a ľavú priedušku (bronchus dexter et sinister). e priedušky ro hi vstupujú do pľú, kde sa oho áso e vetvia a prieduš ičk (bronchioly) majú priemer asi 1 mm (v ich ste á h sa už e a hádza hrupavka), ktoré v pľú a h v tvárajú bronchiálny strom O r. č. 30: Časti dý ha ej rúr 30

2. Pľú a pul o je to špo giovitý párový orgá tvore ý z pravých a ľavý h pľú. Medzi i i je v ktoro edzipľú ie ediasti u priestor, je ulože é srd e. hor á časť pľú pľú e hrot siaha až ad okraj kľúč pľú v útro pľú tvorí h kostí; dol á časť báza asadá a rá i u pľú a sú hlbokými zárezmi rozdelené na laloky pravé a tri, ľavé a dva povr h pľú pokrývajú dve la : ožstvo pľú h POPĽÚCNICA (pleura pulmonalis) ser z a la a tvoria a vo kajší o al POHRUDNICA (pleura) blana a hádzajú a sa pod poľú i ou e húrikov = pľú e alveol (alveolae pulmonales) alveola = základná štruktúr a a fu kč á jed otka pľú, predstavuje zako če ie ro hiol, ste u alveol tvoria väzivové vlák a ktorý i je spleť krv ý h vlásoč í, duti u v stiela vrstva respirač ého epitelu, slúžia a vý e u pl ov a pľú a i. Alveol oho áso e zväčšujú aktív respirač ý povr h pľú u človeka = edzi edzi krvou 2 ). O r. č. 31: Pľú e alveol prestúpe é kapilára i 4.1 Fyziológia dýchania Dýchanie predstavuje výmenu plynov medzi organizmom a prostredí. Je to po er e zložitý regulova ý dej, ktorý že e rozdeliť a tri čiastkové pro es úzko a se a adväzujú e: 1. vo kajšie dý ha ie 2. vnútorné dýchanie 3. tkanivové dýchanie 1. VONKAJŠIE DÝCHANIE vonkajšie dý ha ie predstavuje vý e u respirač ý h pl ov edzi vzdu ho v alveolách a krvou v krvných kapilárach. 31

uskutočňuje sa tro i pro es i: a) ventiláciou b) distribúciou c) difúziou a ve tilá ia pľú je výmena vzduchu v pľú a h pravidel e striedajú i i sa vdychmi (inspírium) a výdychmi (expírium). Striedanie vdychu a výdychu je výsledkom tlakových zmien v pleurál o priestore za ezpečova ý či osťou bránice a medzirebrových svalov a svalov hrudníka. Pri vdychu pohybom bránice kaudálnym smerom a medzirebrových svalov laterál e sa tka ivo pľú výdych astáva uvoľňova í ap e a do pľú sa dostáva vzdu h. edzire rový h svalov hrud íka pokleso elasti it pľú eho tka iva a pohybom bránice kraniálnym smerom výz a ou harakteristikou pľú ej ve tilá ie je frekvencia dýchania = počet d hov za je špe ifi ká a ovpl vňujú ju via eré faktor vek frekve ia dý ha ia žie je v ššia a i é. Pri pokojovo i útu. Táto harakteristika ladší h jedi ov je v ššia, pohlavie frekvencia dý ha í dospelého človeka predstavuje 16 18 vdychov za minútu. ďalšou harakteristikou ve tilá ie je vitál a kapa ita pľú = objem vzduchu pri maximálnom vydýchnutí po adý h utí. Hod ota vitál ej kapa it človeka je 3700 6000 ml vzduchu. pred hádzajú o a i ál o b) distribúcia je ieša ie vzdu hu v pľú a h so vdý h utý pľú h alveol, za ezpečuje ju ro hiál vzdu ho a roz iest e ie tohto vzdu hu do všetký h stro c) difúzia prechádzanie vzduchu cez alveolárnokapilárnu vrstu buniek. Dýchacie plyny difundujú von i do vnútra organizmu na podklade tlakových gradientov z o lasti v ššieho tlaku do o lasti s ižší ajv šší a začiatku dý ha í h iest a s ero tlako. Par iál tlak k slíka je do v útra orga iz u klesá. Tlakový spád o idu uhličitého je opač ý. 1. VNÚTORNÉ DÝCHANIE je prenos dýchacích plynov medzi krvou v krvných kapilárach a tkanivami a bunkami. Podstatný význam pre vnútorné dýchanie má chemická väz ovosť O2 a CO2 na hemoglobín. pri väzbe kyslíka s hemoglobínom vzniká OXYHEMOGLOBÍN a táto väz ovosť sa azýva o ge á ia ie o idá ia závisí od parciálneho tlaku kyslíka v pľú a h. V bunkách sa kyslík z he oglo í u uvoľňuje a tvorí sa deoxygenovaná forma hemoglobínu s hop á viazať CO2 ako odpadový produkt metabolizmu buniek. 3. TKANIVOVÉ DÝCHANIE predstavuje sú or o idač o redukč ý h reak ií v bunkách organizmu, kde substrátom pre dané reakcie je glukóza. Tka ivové dý ha ie sa uskutočňuje po o ou e zý ov deh droge áz osobitný význam majú ich koenzýmy, dekarboxylázy, transferázy) aje spojené s tvorbou ATP a uvoľňova í e ergie) 32

predstavuje jediný zdroj energie pre bunky 4.3 Regulácie dýchania pri dý ha í sa uplatňujú dva sp so regulá ie: 1) nervová regulácia dýchanie je reflexný dej, centrá pre riadenie sú preto umiestnené v predĺže ej ie he. Dý ha ie poh výraz e ovpl vňujú aj sig ál z mozgovej kôry 2) chemická regulácia dý ha ie ovpl vňuje apr. ph krvi, ko e trá ia CO2 v krvi a obsah ďalší h eta olitov v krvi 33