1. Podľa pradávnej tradície Cirkev v tento a v nasledujúci deň neslávi eucharistickú obetu. 2. Oltár má byť úplne obnažený, bez kríža, svietnikov a plachiet. 3. V popoludňajších hodinách okolo tretej (z pastoračných dôvodov to môže byť aj neskoršie) slávi sa liturgia umučenia Pána. Má tri časti: liturgiu slova, poklonu svätému krížu a sväté prijímanie. V tento deň sa veriacim podáva Oltárna sviatosť výlučne v rámci tejto liturgie; ale chorým, ktorí sa nemôžu na nej zúčastnit, možno sväté prijímanie zaniesť kedykoľvek. 4. Kňaz a prisluhujúci sa oblečú ako na omšu do rúcha červenej farby; prídu k oltáru, poklonia sa, ľahnú si dolu tvárou alebo, ak je to vhodnejšie, kľaknú si, a zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe. 5. Potom kňaz a prisluhujúci odídu k sedadlám. Kňaz sa obráti k ľudu a so zopätými rukami sa modlí jednu z týchto modlitieb: MODLITBA (Vynechá sa výzva: Modlime sa) Dobrotivý Otče, rozpomeň sa na veľké skutky svojho milosrdenstva a ustavične ochraňuj a posväcuj svoj ľud, za ktorý tvoj Syn Ježiš Kristus vylial svoju krv, a tak započal veľkonočné tajomstvo. On žije a kraľuje na veky vekov. O.: Amen. Alebo: Milosrdný Bože, utrpením a smrťou tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista premohol si smrť, ktorú celé ľudstvo zdedilo ako trest za prvotný hriech; prosíme ťa, urob nás podobnými Kristovi, a keď sme podľa prirodzenosti doteraz žili ako ľudia hriešni daj, aby sme odteraz, posvätení tvojou milosťou, žili ako ľudia vykúpení. Skrze Krista, nášho Pána. O.: Amen.
1.časť: Liturgia slova 6. Potom sa číta prvé čítanie z Knihy Izaiáša (52,13-53,12) s príslušným medzispevom. Všetci pritom sedia. 7. Nasleduje druhé čítanie z Listu Hebrejom (4, 14-16; 5, 7-9) a spev pred evanjeliom. 8. Potom sa čítajú pašie podľa sv. Jána (18,1-19,42) takým istým spôsobom, ako na Kvetnú nedeľu. (Neprinášajú sa ani sviece ani sa evanjeliár na konci čítania nebozkáva. Porov. Caeremoniale episkoporum, 319) 9. Po pašiách, má nasledovať krátka homília. Po nej môže kňaz vyzvať veriacich na krátku modlitbu. Slávnostná modlitba veriacich 10.Poslednou časťou liturgie slova je modlitba veriacich. Kňaz pri sedadle alebo ambóne, prípadne pri oltári, povie zo zopätými rukami úvodnú výzvu, ktorou oznámi úmysel. Potom všetci zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe. Nato sa kňaz modlí s rozopätými rukami. Veriaci počas modlitby stoja alebo kľačia. 11.Biskupská konferencia môže stanoviť, aby sa medzi úvodnou výzvou a hlasnou modlitbou kňaza zachovala tradičná výzva diakona: Kľaknime si - Vstaňte, alebo môže zaviesť primeranú aklamáciu ľudi, Na výzvu Kľaknime si všetci si kľaknú a ticho sa modlia. Na výzvu Vstaňte vstanú. 12.Keď to vážny verejný záujem vyžaduje, miestny ordinár môže dovoliť alebo určiť, aby sa pridala aj modlitba na osobný úmysel. 13.Spomedzi modlitieb uvedených v misáli môže si kňaz vybrať tie, ktoré lepšie vyhovujú miestnym okolnostiam. Ale aj v tomto prípade sa má zachovať poradie úmyslov, stanovené pre spoločnú modlitbu veriacich. I. ZA SVÄTÚ CIRKEV Modlime sa, milovaní bratia a sestry, za svätú Božiu Cirkev: nech jej náš Boh a Pán láskavo udelí pokoj, jednotu a ochranu na celom svete, aby sme mohli pokojne a nerušene oslavovať Boha Otca všemohúceho.
Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Potom kňaz nahlas pokračuje: ty si v Kristovi zjavil svoju slávu všetkým národom; ochraňuj dielo svojej lásky, aby Cirkev, rozšírená po celom svete, vytrvala v pevnej viere a neohrozene ťa vyznávala. II. ZA PÁPEŽA Modlime sa za nášho Svätého Otca, pápeža M., ktorého si náš Boh a Pán vyvolil spomedzi biskupov: nech ho chráni a zachová pre svoju Cirkev, aby mohol spravovať svätý ľud Boží.
Všetci sa potichu modlia na tento úmysel, potom kňaz pokračuje od tvojej vôle závisí všetko; láskavo vypočuj naše prosby a ochraňuj nášho najvyššieho pastiera, aby kresťanský ľud, ktorý si mu zveril, pod jeho vedením rástol vo viere a láske. III. ZA BISKUPOV, KŇAZOV, DIAKONOV A VŠETOK VERIACI ĽUD O mene biskupa, ktorého treba menovať, a o formule, ktorú treba použiť, pozri Všeobecné smernice Rímskeho misála, č. 109. Modlime sa za nášho biskupa M., za všetkých biskupov, kňazov a diakonov svätej Cirkvi za všetok veriaci ľud.
Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Fotom kňaz nahlas pokračuje: tvoj Duch posväcuje a spravuje celú Cirkev; vypočuj naše prosby za tvojich služobníkov a udeľ im milosť, aby ti všetci verne slúžili. IV. ZA KATECHUMENOV Modlime sa za tých, čo sa pripravujú na krst: nech náš Boh a Pán pripraví ich srdcia a otvorí im náruč svojho milosrdenstva, aby v prameni znovuzrodenia dosiahli odpustenie hriechov a nový život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Potom kňaz nahlas pokračuje: ty stále požehnávaš svoju Cirkev novým potomstvom; zveľaďuj dar viery a poznania v tých, čo sa pripravujú na krst, aby sa znovuzrodili v krstnom prameni a stali sa tvojimi deťmi. V. ZA JEDNOTU KRESŤANOV Modlime sa za všetkých bratov, čo veria v Krista a úprimne žijú podľa pravdy: nech ich náš Boh a Pán zjednotí a zachová vo svojej jedinej Cirkvi. Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Potom kňaz nahlas pokračuje: ty zjednocuješ rozdelených a zjednotených zachovávaš vo svornosti
láskavo zhliadni na všetkých, ktorí veria v tvojho Syna, a keďže nás posvätil ten istý krst, nech nás spája aj pravá viera a vzájomná láska. VI. ZA ŽIDOV Modlime sa aj za synov židovského národa, lebo oni boli prví, ku ktorým Pán prehovoril: nech vzrastajú v láske k Bohu a vo vernosti k jeho zákonu. Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Potom kňaz nahlas pokračuje. ty si dal svoje prisľúbenia Abrahámovi a jeho potomkom; milostivo vypočuj prosby svojej Cirkvi za národ, ktorý bol tvojím vyvoleným ľudom, aby dosiahol plné vykúpenie.
VII. ZA TÝCH, ČO NEVERIA V KRISTA Modlime sa za tých, čo neveria v Krista, aby ich Duch Svätý osvietil a priviedol na cestu spásy. Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Potom kňaz nahlas pokračuje: daj, aby tí, čo nevyznávajú Krista, žili pred tvojou tvárou statočným životom, a tak došli k pravde; nám však pomôž vždy hlbšie vnikať do tajomstiev tvojho života a rásť vo vzájomnej láske, aby sme boli vo svete vždy dokonalejšími svedkami tvojej dobroty. VIII. ZA TÝCH, ČO NEVERIA V BOHA Modlime sa za tých, čo neveria v Boha, aby úprimne žili podľa svedomia, a tak došli k poznaniu pravého Boha.
Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Potom kňaz nahlas pokračuje: ty si vložil do srdca človeka takú silnú túžbu po tebe, že sa uspokojí len vtedy, keď ťa nájde; prosíme ťa, daj, nech všetci pocítia prejavy tvojej lásky a povzbudia sa na príkladnom živote tvojich veriacich, aby napriek všetkým prekážkam a ťažkostiam uznali, že ty jediný si pravý Boh a Otec všetkých ľudí. IX. ZA TÝCH, ČO SPRAVUJÚ ŠTÁT Modlime sa za tých, čo spravujú štát: nech náš Boh a Pán vedie ich mysle a srdcia, aby podľa jeho vôle pracovali za pravý pokoj a slobodu pre všetkých.
Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Potom kňaz nahlas pokračuje: v tvojich rukách sú ľudské srdcia i práva národov; dobrotivo pomáhaj tým, čo nás zákonite spravujú, aby všade presadzovali pravý pokoj, blahobyt ľudu a náboženskú slobodu. X. ZA TÝCH, ČO ZNÁŠAJÚ ÚTRAPY Modlime sa, milovaní bratia a sestry, k Bohu Otcu všemohúcemu, aby oslobodil svet od všetkých neporiadkov, odvrátil choroby, zahnal hlad, oslobodil nevinne väznených, ujal sa utláčaných, cestujúcim doprial bezpečnosť, vzdialeným z domova šťastný návrat, chorým zdravie a umierajúcim večnú spásu.
Všetci sa potichu modlia na tento úmysel. Potom kňaz nahlas pokračuje: útecha zarmútených a posila trpiacich, vypočuj prosby tých, čo ťa vzývajú vo svojich súženiach, a poteš ich v každej núdzi svojou láskavou pomocou.
2. časť: Poklona svätému krížu 14. Po modlitbách veriacich nasleduje slávnostná poklona svätému krížu. Z dvoch spôsobov tejto poklony, ktoré sa uvádzajú, treba zvoliť ten, ktorý je vhodnejší z pastoračného hľadiska. 1. SPÔSOB: OBRAD SO ZAHALENÝM KRÍŽOM 15. K oltáru sa prinesie zahalený kríž v sprievode dvoch prisluhujúcich so zažatými sviecami. Kňaz, stojac pred oltárom, vezme kríž, poodhalí jeho vrchnú časť, vyzdvihne ho a začne spievať: Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. V speve mu pomáhajú prisluhujúci, pripadne spevácky zbor. Všetci odpovedajú: Poďte, pokloňme sa. Keď dospievajú, všetci si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii. Kňaz pritom stojí a drží zdvihnutý kríž. Potom odhalí pravé rameno kríža, znova pozdvihne kríž a spieva druhý raz Hľa, drevo kríža. Pokračuje sa ako prvýkrát.napokon odhalí celý kríž, pozdvihne ho a tretí raz spieva Hľa, drevo kríža - Pokračuje sa ako po prvý raz. 16. Potom v sprievode dvoch prisluhujúcich so zažatými sviecami odnesie kríž ku vchodu do presbytéria alebo na iné vhodné miesto. Tam ho položí alebo odovzdá prisluhujúcim, aby ho držali. Po oboch stranách kríža sa postavia sviece, nasleduje vlastná poklona krížu (pozri č. 18). 2. SPÔSOB: OBRAD S NEZAHALENÝM KRÍŽOM 17. Kňaz alebo diakon (pripadne iný prisluhujúci) ide v sprievode prisluhujúcich ku vchodu kostola. Tu vezme nezahalený kríž, prisluhujúci vezmú zažaté sviece a idú v sprievode cez kostol do presbytéria. Ten, čo nesie kríž, pozdvihne ho najprv pri vchode, potom uprostred kostola, napokon pred presbytériom a spieva pritom Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. Všetci mu odpovedajú Poďte, pokloňme sa. Po každej odpovedi si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii ako pri prvom spôsobe. Potom sa kríž so sviecami položí ku vchodu do presbytéria.
Poklona svätému krížu 18. Krížu sa príde pokloniť najprv kňaz, potom klérus a veriaci. Keď prechádzajú pred krížom, vzdajú mu úctu jednoduchým pokľaknutím alebo iným vhodným spôsobom podľa miestneho zvyku, napr. pobozkaním. Medzitým sa spieva antifóna Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, impropériá alebo iný vhodný spev. Tí, čo sa poklonili krížu, si sadnú. 19. Na poklonu sa vystaví iba jeden kríž. Keď sa pre veľké množstvo veriacich nemôžu všetci jednotlivo poklonit krížu, postupuje sa takto: Keď sa už istá čas t: veriacich poklonila krížu, kňaz ho vezme, stane si do stredu pred oltárom a niekoľkými slovami vyzve prítomných, aby sa spoločne poklonili krížu.potom drží chvíľu kríž vysoko vyzdvihnutý a veriaci zatiaľ zotrvajú v tichej adorácii. 20. Po poklone sa kríž odnesie na miesto, ktoré je preň pripravené. Zažaté sviece sa postavia vedľa oltára alebo ku krížu. Spevy pri poklone svätému krížu ANTIFÓNA 1: Čo som mal pre teba urobiť? 1.a 2. zbor: Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, Veď som ta vysadil ako svoju najkrajšiu vinicu, velebíme a oslavujeme tvoje zmŕtvychvstanie, ale ty si mi priniesol iba trpkosti, lebo drevo kríža prinieslo radosť celému svetu. lebo octom si mi hasil smäd a kopijou si prebodol srdce svojho Spasiteľa. ŽALM (67, 2) 1 a 2: Hágios o Theós... 1. zbor: Bože, bud nám milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami. DRUHÝ PÁNOV ŽALOSPEV Zmiluj sa nad nami. 1. Pre teba som tvrdo stíhal Egypt ANTIFÓNA a pobil jeho prvorodených, 1. a 2. zbor Pane, vzdávame úctu... a ty si ma zbičoval a hnal na smrť R.:Ó ľud môj, čo som ti urobil? Alebo čím som ťa zarmútil? IMPROPÉRIÁ Odpovedz mi. Prvý PÁNOV ŽALOSPEV 2.Ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny a faraóna som nechal utonúť v Červenom mori, 1 a 2:Ó ľud môj, čo som ti urobil? a ty si ma za to priviedol pred veľradu. R. Alebo čím som ťa zarmútil? Odpovedz mi! 1: Ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, a ty si pripravil kríž svojmu Spasiteľovi. 3. Ja som ti otvoril cestu cez Červené more, a ty si mi kopijou otvoril srdce. R. 4.Ja som šiel pred tebou v oblačnom stĺpe, a ty si ma priviedol pred Pilátov súd. R. 1 a 2: Ó ľud môj, čo som ti urobil?... 5. Ja som ta kŕmil mannou na púšti, 1: Hágios o Theós. 2:Sanctus Deus. a ty si ma bičoval a potupoval. R. 1 a 2: Svätý Bože. 1: Hágios Ischyrós. 2:Sanctus Fortis. 6.Ja som ťa zázračne občerstvoval vodou zo skaly, 1 a 2: Svätý Silný. a ty si ma napájal žlčou a octom. R. l:hágios Athánatos, 2:Sanctus Immortális, eléison himás. miserére nobis. 7.Ja som za teba bil kanaanských kráľov, 1 a 2: Svätý nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. a ty si ma bil trstinou po hlave. R. 1: Ja som ťa štyridsať rokov viedol púšťou, 8.Ja som ti daroval kráľovské žezlo, kŕmil som ťa mannou a ty si mi dal na hlavu tŕňovú korunu. R. a priviedol do úrodnej krajiny, a ty si pripravil kríž svojmu Spasiteľovi. 9.Ja som ťa preslávil veľkými skutkami, 1 a 2: Hágios o Theós... a ty si ma za to všetko ukrižoval. R.
Tento žalospev možno spievať na nápev JKS, č. 188 v tejto úprave: Ľud môj, národ premilý, pre teba som skrvavený. Ja Boh stal som sa ti bratom, ty s' ma na smrť vydal katom. Na Egypt som poslal ranu, viedol som ta do Kanaánu, dal som ti trón, česť a vládu, ty si na mne spáchal zradu. Ja som ti dal berlu slávy, ty mne tŕnie kolo hlavy, dlhé veky som ta chránil, ty s' ma nevernosťou ranil. Keď ti ústa vysychali, dal som ti piť z lona skaly, ty si môj smäd, čo svet spasil, výsmechom a žlčou hasil. Z rán po hadoch som ťa hojil, ty si na mne svoj hnev kojil, svietil som ti cestou v noci, ty s' mne handrou zastrel oči. V púšti bez vlahy a chleba, kŕmil som ťa mannou z neba, ako matka som ťa chova!, preto si ma zauškoval. Ľud môj, národ premilý, pre teba som skrvavený. Ja Boh stal som sa ti bratom, tys' ma na smrť vydal katom. Môžu sa spievať aj piesne z JKS, č. 129, 131 alebo 166. HYMNUS ANTIFÓNA (spieva 1. a 2. zbor) Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzí stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy! Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami. HYMNUS (spieva 1. zbor) Ospevujme veľký súboj, šírme slávne odkazy trámov kríža, ktorý zdolal strojcu večnej nákazy! Obeť na ňom zmiera za svet, a tou smrťou víťazí. 2. zb. Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy! 1. zb. Prvý človek veril zvodom, smrť si vtiahol do domu, keď v ňom Božiu lásku zhasil jed, čo zjedol zo stromu, lež Boh nový strom si vybral zažehnat tú pohromu. 2. zb. Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami. 1. zb. Poriadok si vyžadoval po bolestnom otrase do priepasti vrhnúť zhubcu, čo nás ranil v zápase, aby skazonosný úder poslúžil nám ku spáse. 2. zb. Útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy! 1. zb. Keď čas prišiel, keď po Bohu vyvrcholil dávny smäd, Otec poslal na svet Syna, skrz ktorého stvoril svet, a on z Panny ľudsky vzklíčil, sta z kra vytúžený kvet. 2. zb. Milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami. 1. zb. v úzkych jasliach plače Dieťa, predurčená Hostia, bedlí nad ním, ohrieva ho nežná matka Mária, útle telo, ruky, nohy povojníkom ovíja. 2. zb. útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy! 1. zb. A keď sa mu v ľudskom veku najkrajší vek priblíži, predurčený trpieť, rád sa pred mukami poníži, preto Baránka, hľa, ľudstvo v obeť dvíha na kríži. 2. zb Mjjo drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami. 1. zb. Hľa, žič, ocot, sliny, kliny, trst a dýka Ranívá trápia telo, z boku tečie voda a krv neživá,predsa ten zdroj zem i nebo, súš i more omýva. 2. zb. útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami,
všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámy! 1. zb.vznešený kmeň, ohni vetvy, zjemni postoj pristrohý, hoci Tvorca dal ti tvrdosť, ked ťa staval na nohy, neotváraj rany Kráľa, našej spásnej zálohy! 2. zb.milé drevo s milou ťarchou milo stojíš pred nami. 1. zb.len tebe sa ušlo slávy nosiť Darcu života, rozosvietit vo tme maják svetu, ktorý troskotá, veď ta krvou napojila Baránkova milota. 2. zb.útulný kríž, najkrajší strom, ty skvost medzi stromami, všetkým sadom taký konár, kvet a plod je neznámi! nasledujúci záver sa nikdy nevynechá. 1.a 2. zbor: Tebe, Otče, s Duchom Svätým, nech je sláva na veky skrze Krista, ktorý telom nie je nám už ďaleký chce krížom zmeniť v radosť ľudský bôľ a náreky. Amen. 3. časť: Sväté prijímanie 21. Oltár sa prikryje plachtou, rozprestrie sa naň korporál a pripraví sa kniha. Potom diakon alebo (ak niet diakona) sám kňaz prenesie na oltár Najsvätejšiu sviatosť najkratšou cestou z miesta, kde bola uschovaná. Dvaja prisluhujúci sprevádzajú Oltárnu sviatosť so zažatými sviecami, ktoré potom postavia vedľa oltára alebo na oltár. Ostatní pritom mlčky stoja. 22. Diakon položí nádobku s Najsvätejšou sviatosťou na korporál a odkryje ju. Znak pokoja sa nedáva. Potom príde kňaz, pokľakne, vystúpi k oltáru a so zopätými rukami spieva: Na príkaz nášho Spasiteľa a podľa jeho božského učenia osmeľujeme sa povedať: Kňaz rozopne ruky a spolu s prítomnými v speve pokračuje: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Kňaz sám pokračuje s rozopätými rukami: Prosíme ťa. Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom
a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Kňaz zopne ruky. Ľud zaklúči modlitbu zvolaním: O.: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva naveky. Nápev podľa Liturgického spevníka I. sa nachádza v dodatku na str.: XVIII. Nápev podľa Rímskeho misála:
23. Potom sa kňaz so zopätými rukami potichu modlí: Pane Ježišu Kriste, nech mi prijatie tvojho tela a krvi neslúži na odsúdenie a zatratenie, ale pre tvoju dobrotu nech mi ochraňuje a uzdravuje dušu i telo. 24. Potom pokľakne, vezme hostiu, drží ju pozdvihnutú nad cibóriom a obrátený k ľudu nahlas hovorí: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu. Spolu s ľudom hovorí iba raz: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie. Obrátený k oltáru úctivo prijme Kristovo telo. 25. Potom ide rozdávať prijímanie veriacim. Cez prijímanie možno spievať primerané piesne. 26. Po skončení prijímania kňaz alebo diakon odnesie nádobku s hostiami na pripravené miesto mimo kostola, alebo - ak to okolnosti vyžadujú - uloží ju do svätostánku. 27. Možno zachovať chvíľu posvätného ticha. Potom sa kňaz modlí:
Sprievod do Božieho hrobu 1. Po prijímaní v liturgii Utrpenia a smrti Pána celebrant (alebo diakon, ak je) vloží hostiu do monštrancie, monštranciu zahalí bielym priesvitným závojom a nechajú na oltári. 2. Po modlitbe po prijímaní (modlitba nad ľudom sa vynechá) celebrant zostúpi pred oltár (chrbtom k veriacim), vloží do kadidelnice tymian, kľakne si a incenzuje Najsvätejšiu sviatosť. Potom prijme náplecné vélum, vezme do rúk monštranciu a nesie ju do Božieho hrobu.pred ním ide turifer, ktorý incenzuje Sviatosť; celebranta sprevádzajú štyria akolyti so zapálenými sviecami. Počas procesie sa spieva (alebo recituje): AVE, VERUM CORPUS Zdrav buď, pravé telo Krista, z Panny Matky zrodené, za nás ako obeť čistá na kríži umučené. Z jeho boku tiekla voda i krv, čo nás obmyla; ochraňuj nás v chvíli smrti, sviatosť spásy pre m H á. Ježiš drahý, dobrotivý, Syn Márie milostivý! Možno spievať aj inú primeranú pieseň napr. Vitaj, milý Jezu Kriste" (JKS 295). 3. Po príchode k Božiemu hrobu celebrant vystaví monštranciu na oltár alebo na trón (na korporáli), kľakne si, incenzuje Sviatosť a zotrvá v tichej modlitbe. Potom prednesie túto modlitbu : Pane Ježišu Kriste, ty si naše zmŕtvychvstanie a život, pomôž nám povstať z hrobu hriechov, príď k nám a naplň nás duchovnou silou. Upevni našu vieru, nádej a lásku a daj, aby sme so všetkými svätými mohli pochopiť, aká veľká je tvoja láska. Tak veľmi si nás miloval, že si za nás umrel na kríži, aby nik, kto v teba verí, nezahynul, ale mal večný život Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. O.: Amen. 33. Potom po krátkej adorácii celebrant s asistenciou odíde do sakristie. Pred krížom sa kľaká až do Veľkonočnej vigílie.