UNIVERZITA KOMENSKÉHO FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra archeológie Bratislava 16, Gondova 2,

Transkript

1 UNIVERZITA KOMENSKÉHO FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra archeológie Bratislava 16, Gondova 2, Archeologický výskum kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej ( Katarínka ) pri Dechticiach. (Výskum leto 2010) Vedúci výskumu: doc. PhDr. Michal Slivka, CSc. Odborná spolupráca a autor výskumnej správy: Mgr. Ivana Kvetánová, PhD. Tohtoročný výskum Kláštora Sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach realizovaný v spolupráci s mladými dobrovoľníkmi z Katarínky, priniesol k poznaniu histórie tohoto miesta niekoľko ďalších nových zistení a faktov, potvrdenie našich hypotéz, ale odokryl i ďalšie nové otázky. Gotická kaplnka Vo výskume sme sa sústredili na pokračovanie v sondáži staršej gotickej kaplnky, ktorá stála pod barokovým kostolom zo 17. a 18. stor., viditeľným v ruinálnom stave do dnešných čias. Ako sme už informovali minulý rok, pod presbytériom tohoto františkánskeho kostola stála staršia stavba gotickej kaplnky. O jej existencii sme len tušili, na základe stručných zmienok v archívnych prameňoch. Výskumom počas posledných rokov (2005, 2007, 2008, 2009) sa ukázalo, že ide o kamennú stavbu postavenú v gotickom slohu. Tento rok sme sa koncentrovali na skúmanie plochy z južnej strany barokového kostola (priestor dotýkajúci sa južnej steny presbytéria barokového kostola). Miesto sme vybrali z dvoch dôvodov. Predpokladali sme, že práve tu by sa mohla nachádzať apsida gotického kostola. Ďalším motívom bolo preskúmanie dutiny (tzv. jaskynky) v južnej stene múru presbytéria kostola, ktorú všetci označovali doteraz ako jaskynka pod kostolom. Už minulý rok, sme začali s prípravou plochy sondy a hneď po odstránení približne 50 cm zeminy, sme narazili na pozostatky múrov. Vzhľadom na pokročilé ročné obdobie sme si jeho odkrytie nechali až na tohtoročnú letnú sezónu. Postupným odkrývaním sa nám jasne ukázala štruktúra a podoba muriva, ktoré malo polygonálny tvar s dvomi opornými piliermi, čo jednoznačne potvrdilo, že ide o apsidu presbytérium gotickej kaplnky. Umiestnenie tejto apsidy smerujúcej na juh je trocha atypické, keďže ide o stredovekú stavbu, kedy sa takmer striktne pri výstavbe sakrálnej architektúry dodržiavala orientácia východ- západ. Gotický kostolík bol teda postavený s orientáciou juh - sever. Objavené murivo apsidy sa žiaľ zachovalo len v jeho základovej časti, teda nebolo možné nájsť pozostatky interiérových omietok, či inej výzdoby a úpravy stien. Rovnako otázne je umiestnenie dlážky, ktorá bola zničená používaním vstupu do tzv. jaskynky. Západná časť apsidy sa nám takmer vôbec nezachovala. Stála totiž na prirodzenom skalnom útvare, ktorý sa dotýka staršieho gotického i barokového kostola. Z tejto časti apsidy sme tel: slivka@fphil.uniba.sk IČO: fax: web:

2 však vďaka precíznemu očisteniu skaly zistili aspoň fragmentárne pozostatky múrov (obr. 3,4,5, 6). Podľa všetkých indícií sa ukazuje, že skala z časti zasahovala aj do interiéru kaplnky. Jej začlenenie do so vnútorných priestorov možno zrejme vysvetliť tým, že bola úzko spojená s uctievaním miesta. Môžeme tiež povedať, že bola zrejme dôvodom, pre ktorý tu kaplnka vznikla. Hádam by sme mohli uvažovať, že v jej okolí došlo buď k zjaveniam, alebo tu žil pustovník, na počesť ktorého kostol vznikol. Vznik gotickej kaplnky možno datovať do 15. stor. Obr. 1 Skala (vľavo dolu), o ktorú sa opierala západná stena barokového františkánskeho kostola, bola zrejme dôležitou súčasťou starších stavieb. Obr. 2 Celkový pohľad na skúmanú plochu s apsidou gotickej kaplnky Sonda 4 Obr. 3 Pohľad na sondu 4 z východnej strany: múr gotickej kaplnky s dvomi opornými piliermi. Západná a južná stena apsidy sa nezachovala, jej prítomnosť dokazujú pozostatky murív a omietok na skale. 2

3 Obr. 5 Pohľad na zachované fragmenty exteriérových omietok zo západnej strany. Gotický múr, o ktorý zdobili sa nezachoval. Obr. 4 Zachované fragmenty exteriérových omietok západného múru gotickej kaplnky. Baroková kaplnka za kostolom Obr. 6 Náznaková rekonštrukcia nezachovaného múru apsidy Trocha neočakávaným bol nález barokovej kaplnky, ktorá vznikla na už spomínanej skale za kostolom, pričom pri jej stavbe využili staršie múry gotickej apsidy. V období 17. a 18. stor., v čase keď kláštor obývali františkánsky mnísi, bola táto časť apsidy ešte viditeľná. Po zrušení kláštora jej múry zrejme rozobrali, spolu s ďalšími múrmi barokovej kaplnky. 3

4 Naopak, východná časť apsidy, ktorej základy sme našli, bola zrejme v tomto období ukrytá pod zemou a z tohoto dôvodu sa nám zachovala až do dnes. Umiestnenie kaplnky za barokovým kostolom nám potvrdzujú viaceré pramene. Doteraz sme ju však nevedeli presne lokalizovať. Jej dlážku tvorili tehly kombinované so sivými kamennými dlaždicami. Vďaka nápadu vyčistiť tehly vodou, sme zistili, že niektoré z nich obsahujú kolok, ktorý nám pomôže bližšie datovať vznik kaplnky. Kolok tehál obsahuje jediné písmeno C a zvislý von vystupujúci pás prechádzajúci celou dĺžkou tehly (obr. 7, 8, 11). Steny zdobili farebné štukové omietky. Podľa ich fragmentov si možno vytvoriť len približnú predstavu. Farebné žlto, bielo, ružové omietky obsahovali pozostatky rastlinných motívov najmä tzv. akantový list. Ide presne o ten istý typ omietok, ktorý sme objavili minulý rok v bočnej postrannej kaplnke barokového kostola (obr ). Možno teda uvažovať o tom, že kaplnky boli postavené, prípadne aspoň vyzdobené v rovnakom období a tou istou dielňou. Tým, že bola kaplnka umiestená na skale, nemala hlbšie základy a dokonca aj niektoré z omietok boli doslova prilepené o skalný útes (obr. 12). Kaplnka za kostolom, bola prístupná z exteriéru a patrila tak ku viacerým menším objektom stojacim v areáli kláštora. Pútnici, ktorý kláštor navštívili teda museli obísť kostol zozadu. Medzi nálezmi sa žiaľ nenašli žiadne smerodajné predmety, ktoré by svedčili o patrocíniu kaplnky, prípadne iné objekty uctievania. Na základe písomných prameňov možno uvažovať, že išlo o kaplnku sv. Kataríny, v ktorej sa údajne nachádzala pozlátená kamenná socha tejto svätice. Zo sochy i je podstavca sa nezachovalo nič. Jej umiestnenie však možno tušiť na mieste s chýbajúcou dlažbou (obr. 7,8, 11) Obr. 7-8 Dlážka barokovej kaplnky a jej čistenie 4

5 Obr. 9 Baroková kaplnka za kostolom stav pred jej odkrytím Dlážka kaplnky sa nachádzala pod nánosmi hliny, sutiny a takmer neprekonateľnej spleti koreňov stromov. Obr. 10 Baroková kaplnka za kostolom stav po jej odkrytí 5

6 Obr. 11 Pohľad na odkrytú dlážku barokovej kaplnky Zo sochy sv. Kataríny a jej podstavca sa nezachovalo nič. Jej umiestnenie však možno tušiť na mieste s chýbajúcou dlažbou. Obr. 12 6

7 Štuková výzdoba a omietky na porovnanie: Bočná kaplnka (Sonda 3) Výskum 2009 Kaplnka južne za kostolom (Sonda 5) Výskum 2010 Obr. 13 Nálezová situácia Obr. 14 Skladanie omietok (Elia Eva Stopková a Elorien Eva Neubauerová) Obr. 15 Akantový list (sonda 3/2009) Obr. 16 Akantový list (sonda 5/2010) Obr. 17 Fragmenty omietok 7

8 Staršia stavba pod gotickou kaplnkou sakrálny alebo profánny objekt Zatiaľ najväčšou záhadou je pre nás nález mohutného muriva pod základmi gotickej kaplnky. Jeho časť sme našli už počas výskumu v roku Tento rok sa nám potvrdila kruhová (presnejšie zatiaľ len polkruhová) dispozícia stavby. Mohutnosť múrov opäť zachovaných len vo svojich základoch, poukazuje na pomerne rozsiahly objekt stavby. Jej funkciu ani datovanie si zatiaľ netrúfame pomenovať. Jednoznačne vznikla pred 15. stor., pretože v tomto storočí tu už stála gotická kaplnka. Obr Murivo zatiaľ najstaršej zistenej stavby Sonda 2 Kláštor a výkop hydroizolačných rýh V súvislosti so zimným zrútením múru kláštora sme boli nútení vyriešiť odvodnenie kláštorných múrov. V tejto súvislosti, sme realizovali archeologický výskum aj pozdĺž jedného z múrov kláštora (obr. 20, 21). Išlo však o deštrukčné vrstvy, pozostávajúceho z pozostatkov zásypu (štrk, kamene, tehly). 8

9 Obr. 20 Kláštor a sanácia murív umiestnenie sondáže Katarínka, Dechtice Kláštor Sonda 6, Rez B 1:20 Eva Stopková, Dominik Benčič Obr. 21 Pohľad na dokumentáciu jedného z profilov sondy 6 9

10 Gotická kaplnka sa tu nachádzala v 15. a zrejme sa používala aj na začiatku 17. stor., až postupne ju nahradili modernejším a hlavne väčším kostolom, ktorý viac vyhovoval františkánskym mníchom, ktorí sa tu v roku 1619 usadili. Podľa nálezov mincí vieme, že dotyční jedinci boli pochovaní v 15. a 16. stor. Gotická kaplnka, nebola najstaršou známou stavbou na tomto mieste. Pod jej základmi sme tento rok odkryli pozostatky staršej stavby, k jej funkcií a rozsahu sa zatiaľ nedá presnejšie vyjadriť. Môže ísť o staršiu sakrálnu stavbu, ale aj o pozostatky opevnenia, či šľachtického sídla. Práve výskum tejto staršej fázy prinesie zaujímavé skutočnosti o osídlení Katarínky. Ukážky niektorých archeologických nálezov A A B B Obr. 22 Nálezy mincí napomohli datovať viaceré objekty. A: Medzi nálezmi nechýbal aj počítací žetón z Norimbergu (Johann Konrad Hőger ), už druhý tohoto druhu. B: Na obrázku strieborná minca z roku Obr. 23 V sonde 4 sme našli nové typy kolkovaných tehál Jedna tehla so znakom A alebo 4 a ďalšia s kolkom pozostávajúcim s ligatúry viacerých písmen AA alebo W (?) 10

11 Obr. 24 Odpadová jama (?) a jej obsah. Južne od kostola a kláštora sa v posledných rokoch existencie kláštora zaplnila keramikou. Na niektorých jej fragmentoch sa zachovali iniciály hrnčiara, či vročenie. Obr. 25 Na základe roku 1747 vieme povedať, že objekt v ktorom sa keramika našla nebol starší ako rok uvedený na keramike. Obr. 26 Fragmenty olovených pásikov sú dokladom, že v priestore kostola sa nachádzali vitrážové okná (Prír. Č. 57/10) 11

12 Obr. 27 Železný nožík Obr. 28 Pokrývka z nádoby Obr. 29 Zénius v pracovnom nasadení 12

13 Obr. 30 Časť nášho archeologického teamu Budúci rok by sme chceli otvoriť priestor interiéru presbytéria kostola. Naším cieľom je preskúmať situáciu pod dlážkou barokového kostola i staršej gotickej kaplnky, pod ktorou predpokladáme pokračovanie staršej kruhovej stavby. Rovnako budeme skúmať plochu sondy 4 a 5 južne od presbytéria kostola, teda pokračovať vo výskume z tohtoročnej sezóny. Chceli by sme zistiť celkový rozsah novoobjavenej barokovej kaplnky (sonda 5) a v sonde 4 (v jej juhovýchodnom nároží) doskúmať odpadovú jamu, ktorá sa tam zaplnila zrejme počas posledných rokov existencie kláštora, prípadne po jeho zániku (obr. 23, 25). Rovnako zaujímavou súčasťou výskumu bude dokumentácia nálezových situácií v tzv. jaskynke. Ukázalo sa nám síce, že nejde o jaskyňu prirodzeného pôvodu, no tento sekundárne vzniknutý priestor nám umožňuje sledovanie prepojenia barokových, renesančných, gotických murív a staršej architektúry. Nadácií Orange i všetkým usilovným Katarínkovcom ďakujeme za pomoc i podporu. Autori archeologického výskumu a správy: Mgr. Ivana Kvetánova, PhD. Katedra klasickej archeológie Filozofická fakulta Trnavská univerzita v Trnave Hornopotočná 23 SK Trnava quitko@gmail.com Doc. PhDr. Michal Slivka, Csc. Katedra archeológie Filozofická fakulta Univerzita Komenského Gondova 2 SK Bratislava Michal Slivka 2010, Ivana Kvetánová