Obsah. 1 História a významné osobnosti obce Nitrica, vyhotovil Ing. Július Šúň

Transkript

1 1 Obsah A. História Nitrice v skratke, kultúrne pamiatky... 2 A.1 Úvod... 2 A.2 Dvorníky nad Nitricou (ďalej Dvorníky )... 2 A.3 Račice... 4 A.4 Hospodársky život v Dvorníkoch n/nitricou a v Račiciach A.5 Zhrnutie histórie A.6 Kostoly, kaplnky, kríže a cintorín B. Významné osobnosti B.1 Ján Vavrincov z Račíc B.2 Prof. Jozef Ernyey B.3 Hrdinovia svetových vojen C. Prílohy - fotografie... 16

2 2 A. História Nitrice v skratke, kultúrne pamiatky vyhotovil v novembri Ing. Július Šúň A.1 Úvod Obec Nitrica leží v údolí rieky Nitrica obkolesená nádhernými vrchmi, lesmi, lúkami a poľami v nadmorskej výške od 228 do 618 m.n.m., stred obce má 240 m.n.m. Názov Nitrica si obec zvolila v r.1960 podľa rieky pretekajúcej popri obci, kedy sa zlúčili obce Dvorníky n/nitricou a Račice. Snahy o zlúčenie obcí boli aj v minulosti napr. v r V septembri r.2012 mala obec 1256 obyvateľov slovenskej národnosti, rímskokatolíckeho vyznania, bývajúcich v 530? nových alebo zrekonštruovaných domoch. Obec Nitrica je neveľká, jej história však predstihuje aj veľké mestá a siaha osídlením do obdobia staršej doby železnej tzn. 850 až 480 pred Kr. A.2 Dvorníky nad Nitricou (ďalej Dvorníky ) Prvé osídlenia ľudí zasahujú tiež ďaleko do minulosti, čo je možno dedukovať nájdenými kamennými predmetmi, ktoré sú ľudský opracované. Aká dávna doba to bola? Sú to napr. kamenné kliny, sekeromlaty, ručne opracované stavebné kamene, kadluby formy na odlievanie, sošky, a iné predmety. Sú to len výtvory prírody? Zaujímavé sú aj skameneliny dreva ale aj kamenné podobnosti zvierat. Dodnes možno takéto zaujímavosti nachádzať v katastri obce.(viď obr. 1 kamenné výtvory prírody). Pátranie po prvých zmienkach o obci možno začať ešte z doby Veľkomoravskej ríše. Od dávna aj v 1. tisícročí na naše územie útočili z juhu, západu, severu a východu rôzne výbojné kmene Skítov, Keltov, Rimanov, Frankov, Avarov, Germánov, Húnov, Poliakov... Potom na prelome 1. a. 2.tisícročia Maďari, Tatari Mongoli (ukrutne vyplienili Slovensko v r ), Husiti, Bratríci, po nich Turci, Napoleon atď. Ľudia sa do hôr sa uchyľovali a schovávali pred plieniacimi a rabujúcimi cudzími vojskami. Prvé osídlenia obce Dvorníky bolo teda v horských oblastiach (viď Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, č /77, kde je písomná zmienka o Dvorníkoch nad Nitricou vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku, II. časť, str. 307, kde je uvedené, že tam bolo Hradisko niekedy z obdobia Veľkomoravskej ríše, čo boli roky ). Nikde v historických dokumentoch však nie je zmienka o konkrétnom mieste tohto hradiska. Po osobnom terénnom viacročnom pátraní, kde toto prvé osídlenie mohlo byť, som dospel k názoru, že sa jedná o vrcholy dvoch kopcov s názvom Stráže, kde sa nachádza najpravdepodobnejšie miesto hradiska. Na Strážach (latinsky Spectatuli) resp. Vartách, sú na vrchole dvoch kopcov evidentné ľudský vytvorené kaskádové kamenné ochranné navýšenia tzv. valy pre opevnenie a podlož pre drevené hradisko aj. Sú tam viacúrovňové vyrovnané plošiny Dvorce (Dvorníky?) ohraničené valmi, ktoré slúžili asi pre obydlie strážcov opevnenia hradiska, ale aj obydlie a skrytie remeselníkov a ľudí obce. Stavebný systém tohto doteraz nepreskúmaného a nezaevidovaného hradiska odpovedal podľa preštudovanej literatúry a kamenných predmetov dobové systému hradísk z doby Veľkej Moravy, ale mohlo byť aj podstatne zo staršej doby, čo preukáže jeho archeologický prieskum. Uvedené som zisťoval v dokumentoch Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a múzeu v Prievidzi, ktorých som upozornil, že je to doteraz neevidované hradisko. Tu sa našli aj

3 3 viaceré artefakty. Neďaleko je podzemná pivnica (obr. č. 4). Ďalšia písomná zmienka o Dvorníkoch je v historickej knihe (viď Ján Tibenský : Dejiny Slovenská slovom a obrazom, str.60, 62), kde sa uvádza, že miesta, kde ľudia, vykonávali strážne služby na veľkomoravských hradiskách alebo dvorcoch (roky ) sa volali Dvorníky, neskôr maďarský názov Udvarnok. Nové strážne miesta Dvorníkov sa stavali preto, aby bolo možné udržať všeobecný poriadok okolia, ale aj aby bolo možné dopredu chrániť a upozorniť vrchnosť či zemepánov (v Bojniciach) na hroziace nebezpečenstvo.,(viď. Ján Tibenský Dejiny Slovenská slovom a obrazom, str.82). V 10. až 12. storočí sú podľa viacerých historických spisov zmienky už o existencií názvov obcí ako napr. Dvorníky, Dvorany, Veľké Dvorany a pod. Latinský názov Dvorníky je Dormucz, maď. Udvarnok resp. neskôr názov Bela udvarnok prvé slovo mohlo bližšie identifikovať obec pri rieke Bela resp. Belanke.,(viď. Ján Tibenský Dejiny Slovenská slovom a obrazom, str.82-90). Podľa tohto písomného prameňa, obce s názvom Dvorníky z poverenia kráľa zakladali slobodní dvorania pochádzajúci z kráľovských pánskych dvorov. Dostávali ich za odmenu od kráľa alebo zemepána na založenie vlastne spravovaných, vlastne chránených a strážených osídlení. Tento akt darovania sa nazýval donácia doživotné neskôr aj dedičné darovanie kráľovskej pôdy, keď sa vtedajší panovníci v tiesni vzdávali svojich práv, lebo sa vtedy obávali územnej expanzie poľského kráľa Boleslava Chrabrého (roky ). Darovanie vykonávali kráľom menované významné najmä cirkevné osobnosti s titulom donátori. Takže aj tieto roky môžu byť považované ako deklarovaná zmienka o osídlení Dvorník. Neskôr prišla tzv. Zoborská listina kráľa Kolomana z r. 1113, ktorou kráľ odovzdáva Biskupskému opátstvu v Nitre určité územie, ktoré ohraničuje súpisom hraničných obcí, ale aj so súpisom resp. zoznamom vnútorných obcí a riek. Názov Dvorníky je v tejto listine obsiahnutý vo vnútornom zozname obcí a je skrytý pod latinským názvom Dorz, Dormuzc Dvorníky. Zrejme sa jedná o terajšie Dvorníky nad Nitricou, lebo hneď ďalej sú uvedené v poradí napr. Boencza Bojnice, Radsciz - Račice.,(viď. Rudolf Krajčovič, Svedectvo dejín o slovenčine, str. 40,41). Názvy Stráža z doby Veľkomoravskej ríši sa mimochodom nachádzajú aj všeobecne v Zoborskej listine z r pod lat. názvom Spectatuli. Od vrchov Stráže je len kúsok k vinohradníckemu vrchu Chotoma, čo v staroslovienčine vraj boli slova Choď-doma. Aj tam sú ako dôkazy doteraz pozostatky podzemného kamenného obydlia resp. pivnica (viď obr.č.5)., zbúrané kamenné valy po osídlení. Sú to južné svahy a boli tam aj vinohrady (s rozlohou 40 kopáčov) a doteraz tam rastie vinič, čo bola tiež jedna z hlavných plodín a obžív vtedajšej doby aj keď dispozičné podmienky jeho pestovania neboli najlepšie (viď Peter Kovačik, Znovuzrodenie vinárstva na Hornej Nitre str. 30). Taktiež sa nachádza v Chotome jaskyňa s chodbami, kde sa podľa legendy vraj hľadalo či ťažilo striebro? Malo to byť v historický zachytenom období hľadania drahých kovov po území Slovenska. Aj názvy okolitých kopcov a vrchov skrývajú množstvo povestí ako Strašná hora, neďaleko na Chotômke bola šibenica (doteraz názov Pri obesenom). O kopci Bačina sa tiež povrávalo, že tam v dávnej minulosti bolo strážne osídlenie. Ale na to by bol potrebný archeologický prieskum. Časť Močelník je v starších mapách uvádzaný ako Močal, čo v staroslovienčine bol močiar vtedy s množstvom divej zveri, husí, kačíc a atď. Je to lesné údolie s prameňmi pitnej vody, nad nimi je v Močelníku vápencová jaskyňa s priestrannou vnútornou očmudenou miestnosťou (obr. č.5.). Slúžila v pradávne pre obydlie a ukrytie? Spolu s okolím, vytvárali ideálne podmienky pre jej dávne osídlenie a dostatočnú obživu. V pravej časti údolia Močelníka nazývané Pod Bukovinou bol podľa rozprávania pamätníkov aj konský cintorín. Močiar v Močelníku sa neskôr postupom času odvodňoval a pôda sa poľnohospodársky využívala. Voda sa odvádzala stredom údolia cca 2 až 3 m vyvýšeným potokom, ktorý priesakmi súčasne zavlažoval okolitú pôdu a ovocné sady. V dolnej časti Močelníku sa pravdepodobne varilo pivo, v časti doteraz nazývanej pod

4 4 názvom Za Pivárom. Vtok potoka z Močelníka do obce bol rozšírený žľab a bolo to miesto pre umytie, pranie bielizne, odber na polievanie pôdy, umývanie, kúpanie a napájanie koní, kráv, oviec, kôz, husi, kačíc atď. V Dvorníkoch bolo päť verejných, kamením vyložených studni pitnej vody cca 11m hlbokých. Čerpanie bolo konštruované na váhovom a pákovom preklápacom princípe, kde na cca 8 m drevených parožkoch sa preklápalo v ½ vyvážené veľké drevené brvno cca 10 m dlhé, na jeho tenšom konci bola zavesená drevená tyč, ktorá sa spúšťala s vedrom na vodu do studne. Po naplnení vodou sa vedro drevenou tyčou ručne vyťahovalo na povrch za pomoci protiváhy brvna, kde sa voda preliala do válovov alebo nádob, čo nebolo ťažko, lebo pôsobila podporná váha ťažkého brvna. Jedná studňa bola v južnej časti obce Pod Drahami, druhá bola na dolnom konci obce, tretia bola cca 20 m severne neďaleko hlavnej kaplnky obce oproti, štvrtá 100 m severnejšie, piata oproti dnešnej pošty u Bachterov. V r sa v listine spomínajú Dvorníky n/n tiež ako kráľovská dedina, ktorú dal Zoborskému cirkevnému opátstvu kráľ za Turčianske majetky. Titulom obce s názvom kráľovská dedina je možno dedukovať, že už vtedy sa jednalo o významnú rozvinutú kráľovskú obec, čo odpovedá predošlým historickým materiálom o obci. Taktiež ako Račice aj Dvorníky boli kráľovské poddanské obce, ktoré museli svetskej moci platiť určené dane, poplatky, naturálie a vykonávať určené práce pre kráľovský dvor. V Dvorníkoch sa bohoslužby pred rokom 1500 postavením spoločného farského kostola a cintorína v H. Vesteniciach, vykonávali vonku pri krížoch a kaplnkách, ktorých bolo v obci vždy dosť, hoci sa z tejto doby nezachovali. Pochovávalo sa vraj aj na vrchu Plieška na cca vo výške dnešného kovového kríža obce, asi 100 m po chodníku pred ním na vyrovnanej vodorovnej rovine, kde je dnes porast z červeného smreka. V obci sú známe podzemné skrýše v obývanej časti Dvorník z období plienenia cudzích vojsk.(cca z r.1200 až 1670, ale možno aj zo starších dôb), kedy si ľudia pred lupičmi vytvárali podzemné priestory a chodby na ukrytie mužov, žien, detí, zvierat i potravín. Z nich chodby viedli vždy k verejným studniam na vodu. Tieto podzemné skrýše sa doteraz objavujú, keď sa niekde prepadne zem. Najviac ich bolo v centre dediny v okolí bývalej kamennej studne pri vstupnej Dvornickej kaplnke, ale aj južne od kaplnky, v nich pri kopaní kanálu pre verejný vodovod cca v 50-tych rokoch minulého st. sa našli časti hlinených nádob, predmetov a krčahov, ktoré sa poslušne odovzdávali archeológom, nikto však doteraz nevie kde skončili a či sa niekedy dostanú aj do zbierky pamiatok s uvedením, že boli nájdene v obci Nitrica (takúto historickú miestnosť či dom s artefaktmi obce by bolo potrebné zriadiť!). A.3 Račice História osídlenia časti Nitrice Račíc je veľmi ďaleká a siaha pravdepodobne až do obdobia rokov pred Kristom. Táto história bola vedecky a historický zisťovaná. Prvé osídlenie ľudí je deklarované na severnom kopci Račíc, ktorému doteraz hovoríme "Na zámku", (cca 350 m.n.m). V dokumentácii Archeologického ústavu SAV je záznam z roku 1956, evidovaný ako Nálezová sprava 737/56 (autor V. Budinsky-Kricka). Týka sa hradiska v Račiciach pri Partizánskom, kde je uvedené, že pravdepodobne ide o hradisko z doby halštatskej (staršej doby železnej) z obdobia 850 pred Kr pred Kr.. V r V. Budinsky-Kricka napísal poznámku, že zmienka o lokalite je publikovaná v Historica Slovaca III-IV, z rokov , kedy sa vykonal terénny prieskum hradiska. Črepy keramiky a predmety sa nenašli. Našli sa len pozostatky spálenej hliny z ohnísk tehlovina.

5 5 Najstaršia písomná pamiatka Račíc je Zoborská listina z r.1113 kráľa Kolomana, kde je uvedená aj ako hraničná okrajová obec Benediktického opátstva v Nitre s latinským názvom Radsciz. Spolu s ďalšími obcami prešla v tomto roku z majetku hradu Nitra do vlastníctva zoborského kláštora. V r sa tiež spomínajú Račice ako kráľovská dedina podobne ako Dvorníky, ktoré dal Zoborskému opátstvu kráľ za Turčianske majetky. Z názvu a zatriedenia obce ako kráľovská dedina je možno dedukovať, že sa jednalo o rozvinutú obec, ktorá musela kráľovskému dvoru tiež platiť dane, poplatky, vykonávať mu určené práce a naturálie. Račice okrem dávnej histórie vzniku, zdobí aj významná osobnosť, ktorá vstúpila do dávnej histórie Slovenska a Čiech bol to Ján Vavrincov z Račíc, - katolícky farár, kanonik a svedok Nitrianskej kapituly, absolvent Pražskej univerzity v r s titulom magister slobodných umení, pražský licenciátor a magister filozofie, autor spisu Tractatus de poemitentia, ako aj siedmych polemických spisov traktátov v latinčine na obhajobu zákonnosti, spolužiak, zástanca a priateľ katolíckeho farára majstra Jána Husa (viď časť IV.). Okrem bohatej hospodárskej histórie Račíc (viď ďalej popis v časti II.4.) sa nachádzajú tiež legendy, či povesti, ktoré tiež obohacujú históriu tejto časti obce Nitrica. Na okraji kopca Na zámku bola hlboká studňa pri okraji jeho vrcholovej plošiny (asi pri kamennom brale dnešnej rieky Nitrice), do ktorej vraj spadli zámockej dievčine črievičky. Toľko sa po ne nakláňala až spadla do vody tiež sa utopila. Potom sa tradovalo, že vždy na svätojánsku noc tam počuť hlas dievčiny, ako volá a hľadá svoje črievičky (povesť uvedená už v pôvodnej kronike obce). Do tohto historického kamenného brala zrejme v minulosti priamo narážal vodný tok dnešnej rieky Nitrica, ktorá v časoch povodní zaplavovala okolité polia a vytvárala akési prírodné jazera, v ktorých bolo možné loviť raky, ryby, odtiaľ asi názov tohto údolia Rybníky. V Račiciach bol vybudovaný mlyn v r. 1553, vodovod v koncom 19.st., pitná voda sa ťahala z podobných kamenných studní ako v Dvorníkoch, ktoré boli neďaleko dnešnej kaplnky. A.4 Hospodársky život v Dvorníkoch n/nitricou a v Račiciach. Podľa predchádzajúcich historických častí a z čerpaných podkladov o obci, je možno zistiť, že územie dnešnej Nitrice a jej okolie bolo osídľované už takmer tisíc rokov pred Kristom, bola to pravdepodobne Stará doba železná resp. Halštatská doba ( rokov pred Kristom). Je pomenovaná podľa severovýchodnej alpskej halštatskej oblasti a zasahovala až k nám a etnicky zrejme súvisí s tzv. Panóncami - ilýrsky kmeň resp. etnikum príbuzné s Ilýrmi (viď. Wikipedia: Tu je možné sa dočítať, že osídlenie nášho územia bolo už v tejto dobe dosť husté, ľudia už používali hlavne železo, bronz, v menšej miere meď, zlato, olovo, cín... Z týchto kovov si vyrábali okrasné, kuchynské, pracovné, bojové a lovné nástroje (sekery, kópie, hroty šípov a kópií, dláta, čakany, meče apod.). Používali už točený kruh na výrobu hlinených nádob a predmetov. Jednotlivé historické osídlenia nášho územia boli teda uskutočňované rôznymi kmeňmi a

6 6 kultúrami podľa obdobia. Vtedajší tvar osídlení však bol takmer všade sústredený prevažne do hradísk a pevnosti na vyvýšených bralách či strmých kopcoch, kde bolo možné postaviť chránene hradisko z kamenných násypov či valov a na nich postaviť si pevnú drevenú ohradu proti napadnutiu. V hradiskách boli viaceré dvorce či nádvoria na vodorovne zrovnaných plošinách a tu ľudia, remeselníci žili a bývali spolu v podzemných kamenných ale aj drevených malých chyžiach so svojimi ochrancami. Počas obdobia kľudu vykonávali obyvatelia hradiska lov zveri, poľnohospodárske práce na úrodných poliach, zber lesných plodín, práce s drevom, pálenie hliny, výrobu hlinených či kovových predmetov, zásobovanie vodou, ohňom, teplom, pomocou dobových nástrojov a pomôcok. Vyrábali si kamenné či hlinené formy na odlievanie kovov kadluby do ktorých namiešali roztavenú meď spolu s cca 3 až 12 % cínu a vyrábali bronz, z ktorého potom kovali náradia, zbrane či okrasné predmety. Miesto Hradiska bolo dôkladne vyberané tak, aby nepriateľ mal k ním ťažký prístup. Hradby boli kaskádové, viacúrovňové, kamenno drevené, postavené na kamenných valoch s úrovňovými spevňujúcimi sa hradbami a palisádami, postupne pevnejšími až k vrcholu (k akropole) kopca. Pri napadnutí spoločne bránili toto obranné obydlie. Signalizáciou ohňom alebo poslami upozorňovali silnejšie a mocnejšie najbližšie hradiská na nebezpečenstvo. Zemepáni preto materiálne a morálne podporovali takéto menšie opevnenia a hradiská, ktoré boli po celom území Slovenska, lebo často dokázali obrániť alebo zadržať plieniace vojska či zbojníkov, aby hradisko zemepána mohlo získať čas na prípravu sa na boj. Tieto boje a napadnutia boli zrejme časté a násilné, preto obyvatelia museli byť trvale v strehu, v pohotovosti a znalí bojových taktík. Takéto obdobia trvali po stáročia až tisícročia. Po krvilačnom vyplienení hradísk a ľudí, prišli noví obyvatelia, nové kmene a kultúry. Takto sa tu striedali rôzne kultúry až do príchodu Slovanov z východu. Až postupom času, keď plieniace skupiny a vojská síce tiež ešte lúpili, ale už menej často, zväčšujúce sa množstvo osídlencov sa sťahovalo postupne dole na rovnejšie a úrodnejšie polia s dostatkom vody a vlahy, kde úrodnosť a úživnosť pôdy bola podstatne vyššia. Niektoré horské pivnice napr. na Strážach (obr.4) a Chotome (obr.5) zostávali však stále ako prechodné obydlia v čase núdze, ale aj pre obydlie počas poľnohospodárskych, lovných a lesných prác. Až keď prišla doba novšieho stredoveku, tak sa zachovali konkrétne údaje z obce, písomné štatistiky o obyvateľoch, o ich živote, prácach obývaní a obrábaní či spravovaní dnešného územia Nitrice. Napríklad z hospodárskej histórie sú zachovalé zmienky že v r cez dolinu oboch obcí prechádzala významná dopravná hospodárska tepna z Viedne do Poľska a na východ. V roku 1553 z daňových a dikálnych a urbárskych zápisov nitrianskej župy a biskupstva sa dočítame, že sa zdaňovalo v Dvorníkoch 18 a pol porty a v Račiciach 12 port. Vtedy je už zaevidovaná aj prevádzka mlyna. V r sa obyvatelia oboch obcí zaoberali pestovaním poľnohospodársky bežných plodín, na južných svahoch vinnej révy, šafranu a konope pre výrobu plátna a oleja (priezviská ako Olejkovci) a chovom dobytka a včiel a ovocinárstva. Ovocné stromky si vypestovali z planých jadierok, ktoré sadili. Vyrastené plánky zušľachťovali, očistili a preštepili odrodami z iných krajov. Stromy samozrejme hnojili košarovaním a to po 3-5 rokoch. Poplatky biskupstvu boli aj v hydine, zajacoch, syre, bábovkách a v denároch. Domy v obciach boli do tohto obdobia menšie cca 3x3m až 4x5m podľa bohatstva obyvateľa. Boli väčšinou pokryté ražnou slamou alebo šindľom, múry boli

7 7 zväčša zo surovej tehly, časť v podzemí, drevená časť s medzerami vyplnenými hlinou a v rohu bolo ohnisko. Deti na svet sa rodili najmä pomocou pôrodnej baby a skúsených rodičiek. Spávalo sa v jednej miestnosti, kde sa kúrilo a varilo. Dobytok ako kravy, kozy a ovce cez deň sa pásli spoločne. Pastieri ich ráno plieskaním korbáčov zháňali pozdĺž dediny zo dvorov na pašu. Večer dobytok hnali späť do jednotlivých dvorov. Dobytok väčšinou prebýval v ohrade aj v noci vonku, alebo v skromných maštaliach. Na zimu sa museli urobiť a uskladniť zásoby sena, slamy do pajt, aby dobytok prežil. Hlavným jedlom ľudí bolo okrem iných plodín, doma napečený chlieb, doma podojené mlieko, vyrobené syry, maslo, srvátka, ale aj slanina, domáce údene klobáse či údené resp. zasolené mäso. Samozrejme k tomu patrili dopestované zemiaky, ovocie, zelenina, víno a ovocie kvasené, prepálené, sušené v dodnes zachovalých sušiarňach, vyrábal sa lekvár,. Ovce sa pásli sezónne na salašoch, kde bačovia vyrábali a predávali syr, oštiepky, žinčicu, bryndzu atď. Svoje útrapy či nálady tak ako dnes aj vtedy obyvatelia kompenzovali vonkajšími zábavami, veseliami, spevom, hudbou, jedlom ale aj pitím vína, pálenky a piva. Určitým generačným pravidlom medzi obyvateľmi aj malých obcí zostáva pravidlo delenia ľudí podľa veľkosti vlastníctva. Podľa neho sa stretávali, delili, rozlišovali, vážili a zvýhodňovali. Bohatší dvorania si na práce na svojich dvoroch a pozemkoch zamestnávali chudobných paholkov, ktorým dávali prácu a ich vyplácali najmä dopestovanými či dorobenými produktmi, ale aj rentou. Ako kráľovské resp. cirkevné obe obce nemali to ich obyvatelia až také kráľovské, naopak za užívanie urbárov platili biskupstvu vysokú peňažnú rentu, ale aj rentu platili napr. za chov domácich zvierat. Najviac však zaťažovala poddaných povinne odvádzaná naturálna a robotná renta a práce priamo u zemepána, ako kosenie, žatva, zber a sušenie ovocia. Kosenie sa vykonávalo ručne, obilie sa viazalo slamou do snopov, ktoré sa zvážali do pajt resp. stodôl a tam sa mlátilo ručne cepami, sitami a rajtármi preberalo, čistilo, preosievalo a uskladňovalo v komore v drevených štrichoch. Po jeho zomletí v mlyne sa delilo do zásobníkov podľa zrnitosti múky. Takmer v každej domácnosti sa piekol chlieb v kamennej či murovanej peci. Verejné oznamy a správy oznamoval bubeník na určených miestach obce. V lete sa denne najmä v lete v noci vykonávali vyzbrojené strážne hliadky proti zveri ale aj podpaľačom a zlodejom. Každú odbitú hodinu oznamovali po obci napr. Odbila dvanásta hodina pozdravte všetci hospódina... Zvláštnym zamestnaním bolo aj chytanie čvikot, čo vykonávali až do 20. storočia a to 100 kusov vtáctva z každého urbáru pre zemepána. Od r plienili, vydierali a devastovali dediny Turci. V týchto časoch boli útrapou pre obyvateľov aj ničivé stavovské povstania. V r po týchto krutých časoch sa situácia ukľudnila a napr. v Dvorníkoch stúpol počet viníc z 24 na 29. Obyvateľstvo oboch obcí bolo takmer úplne slovenskej národnosti, hoci úradnou rečou bola latinčina a maďarčina. V r boli obce začlenené pod Dóminium Skačany. V r žilo v Dvorníkoch na cca 19 séciach a v Račiciach na 15 séciach a zhruba rovnaký počet poddaných rodín, ktoré chovali najmä voly, kone, kravy, ovce, ošípané a včely. V r.1769 bola rozloha vinohradov už v Dvorníkoch 76 kopáčov (jeden kopáč bola plocha, ktorú mohol okopať jeden človek za deň). Na vršku Drahy bolo 15 vinohradníkov s výmerou 16 kopáčov, na Bačine 18 vinohradníkov na výmere 20 kopáčov a najviac na Chotome, kde 31 vinohradníkov pracovalo na ploche 40 kopáčov. V Račiciach bola vtedy evidovaná rozloha 39 kopáčov s 25 vinohradníkmi s a to: vo vinohradoch v Liatej hore výmera 4 kopáče a v doline Drahy 35 kopáčov. Splátky dopestovaného panského vína

8 8 museli poddaní z našich obcí voziť na pánsky dvor alebo splácať hotovými peniazmi. O biede ľudí svedčí list, ktorý napísali v roku 1776 poddaní z Račíc svojmu zemepánovi nitrianskemu biskupovi. V ňom prosia o zníženie poddanských dávok aby nam aspon penize za žencou odpustili a defaleurali. Originál sa nachádza v archíve v Bojniciach. V r Mária Terézia darovala znova spať biskupské majetky a celé Skačanské panstvo Nitrianskej kapitule vrátane Dvorník a Račíc. Vtedy mali Dvorníky a Račice spolu 1414 obyvateľov (viac ako dnes) a konštatuje sa, že v Račiciach potom časť domov vyhorela. Obe obce vtedy pochovávali mŕtvych aj pri spoločnom farskom kostole na spoločný farský cintorín v Horných Vesteniciach. Ako ovplyvnili život obyvateľov Dvorník a Račíc napoleonské ťaženia a vojny (okolo r. 1800), nie je historický známe. V týchto časoch sa začal stavať spoločný terajší cintorín pre Račice a Dvorníky. Obyvatelia v tom čase obchodovali predovšetkým s ovocím, koreninami ako šafran, vina réva, v 19. storočí to však už upadalo a vystriedal ich (r.1825) aj obchod s predmetmi a drobnosťami ako prstene, nože, ihly v pod., ale aj poľnohospodárske plodiny. V r povodeň zničila obec Dvorníky. V tomto období citeľne postihli obce na počte obyvateľov aj dve cholerové epidémie (okolo rokov 1831, 1859), ale aj revolučná doba v r : Obec r r r Dvorníky 682 obyv. 487 obyv. 523 obyv. Račice 571 obyv. 470 obyv. 523 obyv. Poddaných obyvateľov celej Vestenickej doliny však najviac sužovali takmer celé minulé tisícročie neúmerné každoročné vyberané poddanské povinnosti, poplatky peňažné, naturálne, pracovné, ako aj ďalšie peňažné sankcie za výrobu a predaj potravín, masa, rýb, piva atď. Ovocinárstvo, roľníctvo, chov dobytka, obchod, lesné hospodárstvo zostávajú až do konca 19. st. hlavnou obživou ľudí oboch obcí. 20. storočie prinieslo pre obe obce terajšej Nitrice aj nesmiernu krutosť a postih v podobe dvoch svetových vojen. Svetové vojny obec značne posithli. Najhoria strata bola v 1. svetovej vojne ( ), kedy zahynulo v Dvorníkoch 19 mužov, v Račiciach 12, spolu 31. Mladí muži ale aj starší legionári bojovali za Rakúsko-Uhorsko v krutých a ťažkých bojoch po Európe napr. v talianskej Pijave, Hercegovine atď. Potom bojovali naši legionári v Slovenskom tatranskom pluku na ruskom fronte, odkiaľ sa vracali domov niektorí už v šiesty rok trvajúcej vojny v r. 1919, po útrapách a strastiplnej dlhej ceste loďou okolo južnej Ázie do Francúzka, vlakom do Prahy, Bratislavy a Žabokriek a peši domov. Po r sa úradné dokumenty začali písať už v slovenčine a v češtine, vyučovať v slovenčine. Po 1. sv. vojne sa začalo so zavádzaním elektrifikácie obci. V Dvorníkoch bola hasičská zbrojnica v súčasnej vstupnej kaplnke a v Račiciach za račickou kaplnkou v osobitnom objekte. Obyvatelia pracovali prevažne v poľnohospodárstve. Do školy sa chodilo v Dvorníkoch a v Račiciach do triedy, potom do meštianky ročník v Horných Vesteniciach. V Dvorníkoch boli v prevádzke dve krčmy, každá s kolkárňou.

9 9 Jednu vlastnil Šúň Imrich a druhu Lukáč Imrich. V Račiciach jedna krčma u Pšenu (Putišku. Hrávala v nich hudobná kapela Traja z kraja z Pod Dráh, ktorú tvorili páni Cielnický, Žiačik a Cagáň. Pálenka a pivo sa do krčiem nakupovali prevažne v Žabokrekoch. Predávala sa aj slivovica, hruškovica a jablčnica z račickej pálenice. Niektoré potraviny, ako mlieko, chlieb, múka, soľ, cukor koreniny ale aj tabak, petrolej, cigarety a priemyselný tovar sa predávali v Dvorníkoch u Jozefa Vohrabala (obr. č. 17), v Račiciach v obchode U Kňaza Jána a tiež U Pšenu vedľa krčmy. Vo viacerých domoch bol ako živnosť rozšírený domový predaj tabaku, petroleja, cigariet, zápaliek a pod. Silnými mrazmi v rokoch 1928/1929 vyhynulo až 60 % ovocných stromov hlavne čerešní, sliviek a orechov. Následne sa musela robiť výsadba stoviek nových stromčekov. Najznámejší pohon bol konský, a preto najmä na podkovanie koní obe obce mali svojich kováčov. V Dvorníkoch to bol Rudolf Bako a Kytka Alojz, v Račiciach Berec Gustav, poniže neho bol Kotlárik Ján a ešte Mikloš Alojz. V Račiciach v r bol otvorený kameňolom v ktorom bol v marci 1936 mzdový štrajk. V r v Dvorníkoch existoval hudobný detský súbor huslistov. Z augusta r.1931 je zachovalý dokument výmer č.11164/1931, v ktorom Okresný úrad v Prievidzi povoľuje urbárnikom obce Dvorníky stavbu navýšiť vedľajší vodný tok (Malú vodu) na ľavej strane Belanky, pre výkonnejšiu a efektívnejšiu prevádzku Dvornického mlyna. Termín ukončenia prác určili len do jedného roku. Druhá svetová vojna ( ) postihla obec najmä tým, že mnoho mužov muselo ísť na front, z ktorého sa niektorí už nevrátili. V oboch obciach zahynulo spolu 9 mužov. Bojujúce vojská prechádzali obcami a tiež spôsobovali útrapu aj ostatným obyvateľom, ktorí ich museli živiť a slúžiť im, pričom často sa jednalo o rabovanie potravín a dobytka. Odpor k vojne vyjadrili viacerí v účasti v Slovenskom národnom povstaní, či v partizánskom odboji. Na Vartách si vojaci cez II. svetovú vojnu zriadili ďalekonosné odstreľovacie stanovište. V r bolo štátnou mocou založené menšinové roľnícke družstvo. V Dvorníkoch boli jeho objekty kravín a sviniarka vybudované pri východe z obce pri bývalom mlyne resp. pred veľkým mostom vľavo. Potom v r došlo k značnej devalvácií peňazí čo ochudobnilo obchodného ducha a všetkých snaživých a podnikavých našich ľudí. V Dvorníkoch v lokalite Pred Dedovým dolom asi 300m pred Horárňou bola po stáročia tehelňa. Dlhoročne až do r sa tam vykonávala ťažba hliny, ktorá sa používala na výrobu tehiel pre výstavbu obydlí obcí. Tehly sa používali na stavby surové alebo pálené v tamojších peciach tehelne. Doprava hliny sa tam zabezpečovala ešte v 50-tich rokoch minulého storočia malou koľajovou železnicou s dieselovou lokomotívou ťahajúcou malé banské vagóny naplnené hlinou. Voda pre výrobu tehiel sa zachytávala do viacerých malých jazierok. Tehly na terajší Kultúrny dom v Nitrici boli vyrobené a vypálene práve z tejto tehelne. Posledným vlastníkom tehelne podobne ako miestnej krčmy bol Vojtech Šúň. Po r bola tehelňa zoštátnená pod menšinové družstvo, zakrátko sa výroba zastavila, stroje a železo sa rozobrali, následne v r tehelňa vyhorela... Vtedy sa dokončila aj 1.etapa výstavby Kultúrneho domu. Druhá etapa jeho rozšírenia sa ukončila koncom 70.-tich rokov (obr. č. 16). Prišla doba socializmu a po násilnom zoštátnení výrobní, pálenice, predajní, pohostinstiev nielen v našich obciach, bol v r obyvateľom zoštátnený a zhabaný aj majetok, lesy, role, lúky, stromy, kone, kravy, ošípané a poľnohospodárske stroje roľníkov. Súkromný obchod bol značne obmedzený podobne ako chov súkromného dobytka a obrábanie svojej pôdy pod kontrolou rôznych totalitných povolení ale aj trestných sankcií štátnej moci, náhradou boli len malé záhumienky. Tým čo to nestačilo na obživu museli vykonávať drobný predaj semiačok, cibuľky a ovocia naďalej. V r po prinucovacom spôsobe vstupu roľníkov vznikli dve Jednotné roľnícke družstva dvornické a račické, ktoré sa následne po cca 2 rokoch po zlúčení obcí spojili do

10 10 jedného nitrického, ktoré trvalo cca 20 rokov. Potom sa kone predali do Rakúska na mäso a vystriedali ich traktory. V tejto dobe sa vybudovalo nitrické futbalové ihrisko a založil futbalový klub Družstevník Nitrica, postavil obchod s potravinami a pohostinstvom (dnešná Lagúna). Nitrické JRD postupne prešlo pod správu dolnovestenického JRD cca po roku O výrazné vylepšenie kultúry a kvality komunikácií v obci sa v 60.-ich rokoch výrazne zaslúžil pán Vojtech Kováč ( Junase ), ktorý bol vedúcim vo výrobni asfaltových zmesí na cesty Na Obaľovačke. Dal pokryť všetky staré hlavné komunikácie obce aj v jej okolí. Vybudoval aj množstvo nových ciest v údoliach obce a všetky s kvalitnou asfaltovou pokrývkou, ktoré sa doteraz využívajú. Začiatkom 70.-ich rokov bolo spoločnými silami postavené aj Obchodné nové stredisko obce Nitrica s osobitnými predajňami potravín, mäsových výrobkov, mlieka, pohostinstvo Muflón so spoločenskými miestnosťami (obr. č. 17). Následne sa postavil nový Obecný úrad, s hasičskou zbrojnicou a dve bytovky. Po nežnej revolúcií v r sa postupne prestali v kravínoch v Račiciach a Dvorníkoch chovať aj kravy. V Dvorníkoch bol dlhšie obdobie ešte veľkochov ošípaných, ale po more ošípaných (r.2007) sa už ich chov nepozviechal, postupne privatizáciou upadol a tento dvor zostal opustený a chátra. Polia prešli do prenájmu podnikateľom... V súčasnosti sú v obci potraviny Jednota, krčmy Lagúna (Jaroslav Humaj), Šenk (Ľuboš Kočíšek), U Emana resp. Sony (Stanislav Černý) a salaš Solec (Repka Ladislav). Sú tu okrem uvedených predajne drogéria, počítačovej techniky, záhradkárskych potrieb, stromčekov a drevín, viacero opravovní aut, kaderníctva atď. História obce po r bude predmetom jej ďalšieho pokračovania. A.5 Zhrnutie histórie Z rozboru doloženej histórie bratských obci Račíc a Dvorník nad Nitricou, geografickej polohy, zameraním hospodárenia, oboch stáročiami blízkych a rodmi prepletených obcí vyplýva, že ich genéza bola zrejme rovnaká a súvisela vždy s poddanskými službami pre Zoborské opátstvo resp. kráľovské dvory. Podľa (viď. Ján Tibenský : Dejiny Slovenská slovom a obrazom, str.88) sa jednalo o služobnícke dvory nazvané síce ako kráľovské dvory resp. biskupské dvory, len preto že mali určenú poddanskú povinnosť platiť kráľovi či biskupstvu. Okrem iných povinných komodít aj povinnosť, odvádzať zemepánovi z dvora ním určený väčšinový výrobok či službu. Podľa toho sa takýmto obciam prideľovali aj mena, napr. na Slovensku obec Smolenice vyrábala a odvádzala pre kráľa smolu, Tesáre poskytovali služby zručných tesárov, Dechtice vyrábali decht, Hrnčiarovce hrnce, Štitáre ochranné štíty, ale aj Dravce dodávala dravcov, Psiare -psov, Sokolovce, Sokoľany - sokolov a pravdepodobne aj Radsciz Račice dodávali okrem iného pánom na stoly ako gurmansku pikantériu raky, ktoré doteraz žijú v okolitých potokoch, obec Dormucz - Dvorníky zase robili určené strážne ale aj iné služby pre dvoranov atď. Názvy Radsciz a Dormucz sú uvedené v Zoborskej listine z r.1113 kráľa Kolomana. (viď obr. č.2, na jednej časti tejto odovzdávacej a preberacej listiny z r.1113 kráľa Kolomana sa uviedli hranice opatstva tzn. uviedli sa len hraničné okrajové obce a v ďalšej časti listiny kráľa Kolomana z r.1113 sa uviedli všetky aj vnútorné obce benediktinského opatstva a v nej je uvedný aj názov Radsciz-Račic a tiež Dormucz- Dvorníky ). Deklarované osídlenie ľudí však tu bolo už v 1. tisícročí pred Kristom. Taktiež za Veľkomoravskej ríše, postupne sa sťahovali z horských obranných hradísk a sídiel dole bližšie k rovným úrodnejším poliam a k rieke Nitrica, aby spoločne spútali jej povodňovú silu na poľnohospodárske obrábanie. Biskupstvo stanovilo stred spoločnej jednej farnosti (pre obce Vestenice, Dvorníky, Račice) pri historickom vrchu Hôrka v H. Vesteniciach. Tam sa spoločne

11 11 postavila jedná spoločná farnosť, kostol a v jeho okolí cintorín v 16. storočí (cca od r. 1500). Základnými historickými živnosťami a produktmi občanov však bolo poľnohospodárstvo a dobytkárstvo, lov, hrnčiarstvo, pestovanie viniča, šafranu, korenín a najmä ovocia, ktoré si ľudia sami zušľachťovali a v zachovaných sušiarňach sušili, alebo si prepaľovali na destilát. Živnosťou potom bolo obchodovanie s vytvorenými produktmi (prezývky: olejkári, korenári, hruškári, čuhiari). Ich obchodné cesty na čuhiarských vozoch viedli až do Viedne, Pešti, Sedmohradska, Poľska a pod. Časom vytvorili na rieke jej ďalšie bočné koryto - Malá voda. Na vzdutej malej vode postavili mlyny postupne Račický, Dvornický ale aj H.Vestenický. Tento dômyselný, tiež spoločne vytvorený a obcami spravovaný regulovaný vodný systém zabezpečoval dostatočný prítok pre mlyny a tiež vysokú hladinu úrodnej spodnej vody. Získala sa trvalá energia na mletie múky ale aj pre koreňovú závlahu pre ovocné stromy, ktorým sa potom nevídane okolo rieky ale aj jej potokov darilo. Dodnes sú zachované pozostatky týchto tokov. Prístup k ovocinárskej tradícií v období socializácie a združstevňovania (cca polstoročie spať), vytrhanie pôvodných ovocných sadov a kultúr, ich neobnovenie kvalitnou novou vhodnou výsadbou, zánik veľkochovov po privatizácií a nežnej revolúcií, vplyv nového okolitého chemického, energetického, banského, gumárenského, obuvníckeho a iného priemyslu, zásadne zmenili druh práce a živnosti obyvateľov Nitrice, ale aj celkového rázu krajiny.. A.6 Kostoly, kaplnky, kríže a cintorín V oboch obciach doterajšej Nitrice nebolo potrebné postaviť vlastné veľké kostoly, nakoľko všetkým kapacitne vyhovoval pol tisícročia spoločne vytvorený farský kostol v H. Vesteniciach postavený v r a obnovený v r Na lokálne obecné menšie bohoslužby sa využívali väčšie kaplnky a kríže, kaplnky v Dvorníkoch a v Račiciach. Horné Vestenice boli síce najmenšou obcou vestenickej doliny, ale spoločná farnosť, kostol a cintorín boli tam biskupstvom určené a v r.1500 spoločne postavené pre jej obce Vesteníce, Dvorníky a Račice. Jeho poloha bola biskupstvom zvolená takmer na katastrálnych hraniciach obcí H.Vestenice, Dvorníky a Račice, aby aj vzdialenosť k nemu bola približne rovnaká a tiež, aby bol kapacitne aj dostatočne naplnený. Mal ideálnu vyvýšenú dominantnú dispozíciu s miestom pre spoločný cintorín farnosti, ktorý slúžil na pochovávanie farníkov aj z ostatných obci farnosti. Takže mnohí predkovia terajšej Nitrice sú tam tiež pochovaní. Aj vnútorne usporiadanie v kostole chórusov, lavičiek na sedenie a modlenie bolo od jeho postavenia podelené podľa obcí tejto farnosti. Nový vlastný súčasný cintorín pre vtedajšie Dvorníky n/n a Račice sa vyhotovil pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia (zomrelí po napoleonských ťaženiach r. 1800, morových ochoreniach r. 1831, po katastrofálnych povodniach r ). Praktický po 500 rokoch si obec Nitrica zahájila v r výstavbu obecného kostola, ktorý je v štádiu dokončovania (viď obr. 14, a ). Svoje dejinné udalosti má obec Nitrica zachytené aj v nápisoch na početných kaplnkách a sv. krížoch, ktoré sú posiate po celom teritóriu obce. Budovali sa väčšinou na miestach, kde sa v minulosti niečo stalo či udialo, alebo pripomínalo významné miesto napr., že tadiaľto v r prechádzali žitavskí kupci, ale aj ako modla a pocta svätcom (Ján Nepomucký), úcta k zomrelým na poľných a krížnych cestách, sú to tiež pamätihodnosti obce. Súčasné kaplnky a kríže pôvodné i obnovené cca po roku 1726, či na novo vytvorené, nemusia vyjadrovať ich stav, podobu a polohu v obciach z ešte staršej doby. Bohužiaľ pri posledných ich obnovách sa väčšinou napísal len rok obnovy a nie jeho pôvodný termín vzniku. V Nitrici sa jednalo

12 12 vždy o historicky zbožný národ, svedčí o tom náš svätec, rodák a významná osobnosť Ján Vavrincov - nitriansky kanoník a svedok kapituly. Zoznam sv. kaplniek a krížov : Obr. č.12 - Dvorníky - kaplnky a kríže murované (a,b,c,d,e,f,g,h,) a) Farský kostol v H. Vesteniciach z r b) Vstupná Dvornícka kaplnka z 19.st. s tabuľou padlým v 1. a v 2. sv. vojne c) Kaplnka sv. Jozefa v cintoríne z 2. pol. 19. st.. s dreveným krížom k Pamiatke zosnulým z 1. pol. 19.st., nad nimi na Plieške Dominantný kríž z r. 2005, d) Murovaná kaplnka p. Márie, 200 m pred vstupom do Dvorník z 1. polovice 19.st. e) Murovaná kaplnka p. Márie pri pošte z 1.polovice 19. st. f) Kamenný kríž pod Farským kostolom r.1726 g) Kamenný kríž pri rieke sv. Ján Nepomucký r h) Kamenný kríž na juhu obce z r.1726 postavili žitavskí kupci, obnovený r Obr. č.13 - Dvorníky - kaplnky a kríže drevené, kovové (a,b,c,d,e,f,g,h,i,) a) Drevený kríž na Podvorčí r.1742, teraz obnovený r.1993 b) Drevený kríž nad Medvedím járkom 1735, teraz obnovený r.1998 c) Drevený kríž pod Chotomou r. 1735, je obnovený za kovový r.2004 d) Dominantný kovový kríž nad obcou na kopci Plieška r e) Malá kaplnka p. Márie cca 200 m za obcou na juh, z polovice 20. storočia f) Malá kaplnka p. Márie na Nivách, z polovice 20.storočia, g) Malá kaplnka p. Márie v ulici na Drahách v obci, z polovice 20. storočia h) Malá kaplnka p. Márie v Močelníku, r.2011 i) Malá kaplnka p. Márie pred Dedovým dolom, z polovice 20.storočia. Obr. č.14 Račice - kaplnky a kríže murované, drevené, kovové (a,b,c,d,e,f,g,h,i,j,k,) a) Výstavba Nového kostola v Nitrici, november 2012 montáž troch zvonov. b) Hlavná Račická kaplnka postavená padlým v 1.a v 2. Svetovej vojne z c) Kamenný kríž pred Soľcom cca zač. 19.st. d) Drevený kríž pri autobusovej zástavke zač. 19.st, obnovený r.1998 e) Drevený kríž Na Hlinke zač. 20.st. f) Drevený kríž na Putištiach zač. 20.st. g) Drevený kríž severne za obcou, pred bývalým smetiskom 19.st.,obnovený r.2010 h) Drevený kríž pred lúkou Ľubín r.2005 i) Malá kaplnka p. Márie pri bývalej pastierni predtým kríž, obnova 20.st. j) Malá kaplnka p. Márie oproti novému kostolu v Nitrici k) Malá kaplnka p. Márie na Ploskách, z 2.polovice 20..storočia. Zo stručnej histórie obce čerpanej z historických kníh, encyklopedických slovníkov, pamätníkov, ale aj tradovaných legiend a od pamätníkov vyplýva, že obec Nitrica má skutočne bohatú históriu presahujúcu aj obdobie podstatne viac než je 900 rokov. Je treba ju stále dopĺňať novými zistenými poznatkami, deklarovať pamiatkami a zvýšiť tak o ňu všeobecný záujem. História a súčasnosť obce boli vždy založené na ume, zbožnosti, statočnosti, pracovitosti a najmä obchodnom duchu, ktorý sa v tomto kraji po stáročia traduje.

13 13 B. Významné osobnosti vyhotovil v novembri 2012 Ing. Július Šúň Z významných historických osobnosti Slovenska, pochádzajú z obce Nitrica : B.1 Ján Vavrincov z Račíc z časti Račice stredoveký vzdelanec a osobnosť, ktorý vstúpil už do ranných dejín pražskej univerzity, vôbec ako prvý významný Slovák ešte 200 rokov pred nám známym V. Benediktím Nedožerským. Volal sa Ján Vavrincov z Račíc.(foto obr. č. 3). Narodil sa (?) asi niekedy po r Prostredníctvom nadácie kňazov sa z Račíc dostal najprv na štúdia do zoborského kláštora v Nitre, kde vyštudoval za kňaza. V r.1400 sa zapísal už ako kňaz s menom Ján Laurentius Petri de Ráczic na pražskú univerzitu na doplnenie si vzdelania. Medzitým bol v r.1407 v Nitre menovaný za kanonika a pokračoval ďalej v štúdiách na pražskej univerzite, ktoré dokončil v r ako magister slobodných umení (titul magister slobodných umení na tej istej škole v tých istých rokoch získal aj jeho rovnako starý spolužiak Ján Hus tiež rímskokatolícky kňaz a kazateľ, ktorého nakoniec v r neprávom upálili v Kostnici, ktorý tiež hlásal a vyznával všetko Božie a Kristove, ale hlásal aj proti zdieraniu národa, proti povinným vysokým poplatkom napr. za odpustky a iné cirkevné povinnosti, daniam, a krivdám, svetskej moci konané pod plášťom cirkvi. Takže isto rovnako starí Ján Vavrincov a Ján Hus sa spolu dobre poznali, spolu aj študovali ako spolužiaci a priatelia a získali rovnaké tituly a zdieľali rovnaké filozofické názory. Ján Hus bol nedávno pápežom rehabilitovaný a za jeho inkvizíciu a upálenie sa za cirkev ospravedlnil). Ján Vavrincov sa najskôr v Prahe stal licenciátorom potom magistrom filozofie. Po r pôsobil v Nitre do r Nenávidel posluhovačstvo niektorých predstaviteľov cirkvi svetskej moci a neprávosti voči zbedačenému národu. V tomto období sa asi oneskorene dozvedel, že v r bol v Kostnici upálený jeho priateľ a spolužiak majster Ján Hus a v r Ján Vavrincov odišiel znova do Prahy, kde viac razy predniesol v Prahe kvestiu (obhajobu) na obranu svojho učenia, ale aj učenia m. Jána Husa za čo bol neskôr v r.1419 tiež obvinený z kacírstva Pavlom z Prahy (pochádzal z Dolan pri Olomouci), ktorý ako známy inkvizítor napísal spisy (pojednania o náboženských otázkach), kde požiadal nitrianského biskupa, s menom Hynek, aby Jána Vavrincova zbavil hodnosti najvyššieho kanoníka i brebendy (majetku, dôchodku). Ten nič neprešetroval a pokorne splnil požiadavku pražského biskupa Pavla a Jána Vavrincova zbavil najvyššej hodnosti kanoníka, skonfiškoval jeho brebendu, knižnicu a vykázal ho z diecézy (J.Kuzmík: Slovník starovekých a stredovekých autorov prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi, Martin 1983, str ). Potom J. Vavrincov pracoval a kázal ako cirkevný činiteľ v okolí Kroměřiža a Olomouca. Pavol z Prahy bol zanieteným osobným odporcom Jána Vavrincova a jeho nekresťanským inkvizičným prenasledovateľom a znova na Jána Vavrincova napísal sťažnosť olomouckému biskupovi J. Železnému, ktorý ju tiež splnil. Zohrali tu najmä obavy farára Pavla ale aj olomouckého biskupa z veľkej konkurencie talentovaného Jána Vavrincova - filozofa, prozaika, textára a právneho obhajcu, ktorý mal ako kanoník vyššiu cirkevnú hodnosť, lebo mohol ašpirovať aj na funkciu vikára alebo olomouckého biskupa? Výsledok prebiehajúceho sporu bol taký, že v r Ján Vavrincov bol pod nátlakom a hrozbou upálenia, prinútený týmto tlakom sa poddať a dal vyhlásenie o absolútnej oddanosti katolíckej pravovernosti a vzdal sa svojich reformačných postojov, ktoré odvolal, čím mu bolo všetko odpustené a vrátil sa spať do Nitry. Ináč by bol upálený ako J. Hus. V Nitre znovu potom získal plnú dôveru, v r znovu hodnosť kanoníka a svedka kapituly. Pravdepodobne zomrel v rokoch Ján Vavrincov zanechal sedem polemických spisov traktátov v latinčine, v ktorých sa bránil proti farárovi Pavlovi, obhajoval zákonnosť, ale aj Husove

14 14 učenie o predurčení (Hlavné zásady jeho učenia spočívajú v tom, že cirkev by nemala byť svetskou, politickou a finančnou organizáciou, nemala by trvať na svojej autoritatívnosti, samospasiteľnosti a neomylnosti, človek by mal mať právo na individuálnu zbožnosť na bezprostredný styk s Bohom bez zásahov cirkevných a svetských inštitúcií a na individuálny, rozumový výklad Biblie.) Odpisy Vavrincových traktátov sa nachádzajú v štátnom archíve v Brne v tzv. Corroniho zbierke pod signatúrou G 12 Cerróni II, 133. Ján Vavrincov je autorom aj spisu Tractatus de poemitentia. Definoval a rozobral hlavné morálne, etické a cnosti požiadavky kladené na kňazov, biskupov. Jeho spisy boli aj obhajobou reformácie, jeho filozofických postojov, snaženia, a pozoruhodné sú jeho sociálne postrehy, kritika organizácie, výkonnej moci a hierarchií cirkvi, ako aj vtedajších vladárov na čele s kráľom Žigmundom ( ). V tomto virvare dejín sa formovalo aj presvedčenie nášho rodáka Jána Vavrincova z Račíc. Aj keď musel odvolať svoje reformné názory, predsa sa ich nezriekol lebo siedmi traktát písal asi v r už ako oficiálny predstaviteľ nitrianskeho biskupstva. Najviac o Jánovi Vavrincovi, o jeho mimoriadnej odvahe hlásať pravdu a čistotu cirkevného presvedčenia, písali historici z Nemecka, Čiech a Slovenska (zoznam autorov a historických diel je k dispozícií). B.2 Prof. Jozef Ernyey Z obce Dvorníky nad Nitricou je to vzdelanec prof. Jozef Ernyey, ktorý žil v období O tom, že sa skutočne narodil v Dvorníkoch svedčí aj jeho kniha Majthenyiovci a Horniaky, kde sa zmienil o svojom rodisku Dvorníky - obce neďaleko Novák, keď popisoval rod Majthenyiovcov z Novák. Pochádzal z horárne pri Dedovom dole. Bol v Rakúsko- Uhorsku, ale aj v Nemecku významný vedec farmaceutík. Aktívne pracoval a tvoril aj v mnohých ďalších vedeckých a záujmových oblastiach. Bol vysokoškolský profesor na univerzite v Budapešti a učiteľ lekárnik, prírodovedec, botanik. Písal práce aj ako žurnalista, divadelník, etnograf, filológ, lingvista, slavista, historik, numizmatik a publicista mnohých vedeckých prác. Vyštudoval farmáciu v Budapešti. Počas rokov 1895 až 1908 bol žurnalistom, ktorý tu písal do lekárskych a lekárnických časopisov, ale aj do časopisov Etnografia, Etnografický spravodaj, Storočie V roku 1934 sa stal riaditeľom Prírodovedeckého múzea v Budapešti. Prednášal tam aj na univerzite dejiny uhorského lekárnictva. Z odboru farmácie preložil a vydal latinsky knihu Elenchus medicanum. Napísal množstvo kníh, vedeckých statí a článkov z farmácie ale aj iných oblasti vedy. Pôsobil ako vedec aj v Rakúsku a Nemecku. Najznámejšie je dielo Eleuchus medicanum ale aj 3-zväzkové dielo Nemecké ľudové divadelné hry ( ). Pozoruhodný článok o tomto nevšednom lekárnikovi napísal v Technických novinách (ročník 23, č. 1, r. 1985) Dr. L. Martinček, odkiaľ pochádza časť čerpaných informácií o Jozefovi Ernyeyovi. Z rodiny Ernyey je na cintoríne v Nitrici zachovaný hrob jeho otca s fotografiou a tiež s menom Jozef Ernyey, (žil v r ), ktorý bol horár v horárni v Dedovom dole (bradatý pán pochovaný cca 20 m pred kaplnkou vpravo pri chodníku, biely mramorový náhrobok).

15 15 B.3 Hrdinovia svetových vojen Medzi významné osobnosti obce Nitrica nesporne patria aj osoby a hrdinovia, ktorí bojovali či zahynuli vo vojnách a na bojiskách. Bohužiaľ nie sú známe mena našich padlých predkov z rokov pred rokom Známe sú len mena z posledných svetových vojen 20. storočia: 1.svetová vojna z Dvorník n/n - zahynulo 19 mužov, boli to : Bako Gejza, Bako Ján, Bako Imrich, Bako Ján, Bako Jozef, - piati z rodiny Bako Šúň Ján, Šúň Jozef, Šúň Ľudovit, Šúň Rudolf, - štyria z rodiny Šúň Guľa Gejza, Guľa Jozef, - dvaja z rodiny Guľa Janík Jozef, Janík Štefan, - dvaja z rodiny Janík Pšica František, Pšica Jozef, - dvaja z rodiny Pšica Kytka Ján, Krcha Imrich, Pažický Jozef, Golberger Rudolf, 1.svetová vojna z Račíc zahynulo - 12 mužov : Šramka Jozef, Šramka Michal, - dvaja z rodiny Šramka Meliš Michal, Meliš Štefan, - dvaja z rodiny Meliš Kleman František, Straka Štefan, Čaprnka Imrich, Olejka Ambrós, Sapár Ján, Berec Jozef, Beňadik Valent, Lamriška Ján, 2.svetová vojna z Dvorník n/n zahynuli - 4 muži : Herda Michal, Kotlárik Imrich, Šamko Štefan, Talian Michal 2.svetová vojna zahynuli z Račíc - 5 muži : Boháč Jozef, Líška Štefan, Šúň Ladislav, Stručka Jozef, Kytka František, Celkovo zahynulo v posledných dvoch svetových vojnách z obcí dnešnej Nitrice 40 mužov z toho v 1. svetovej vojne zahynulo 31 mužov, v 2. sv. vojne 9 mužov. Mladí muži ale aj starší - legionári bojovali za Rakúsko-Uhorsko v ťažkých bojoch po Európe napr. v talianskej Pijave (mimochodom odtiaľ k nám doviezli strom oskoruša - trpké ale dozreté sladké mikro- hruštičky - na Slovensku je oficiálne evidovaných len niekoľko desiatok týchto stromov. Dnes oskoruši hrozí zánik.). Potom bojovali legionári na ruskom fronte. Niektorí sa šťastne vrátili domov až po 6. rokoch (r ) strastiplných bojov a zážitkov. Návrat našich legionárov z Ruska organizoval generál M.R.Štefánik. Keďže v Rusku začala zúriť Veľká októbrová revolúcia, návrat musel byť vykonaný opačným smerom vlakom cez Sibír do Vladivostoku, odtiaľ loďou smerom na Japonsko, Filipíny, Singapur, India, Egypt, cez Suezský prieplav do Francúzka, potom vlakom do Prahy, Bratislavy a Chynorian, odtiaľ pešo domov do Dvorník n/n a Račíc. Na počesť padlým sú v Dvorníkoch n/n. a Račiciach ako pomníky postavené kaplnky s tabuľami obeti. (foto pamätných tabuli z Dvorník č.6 a Račíc č.7.).

16 16 C. Prílohy - fotografie 1. Nájdene zaujímavé kamene z južnej časti obce. 2. Zoborská listina z r.1113 kráľa Kolomana s prekladom názvov niektorých obcí. 3. Ján Vavrincov z Račíc. 4. Podzemné pivnice v časti Stráže resp. Varty a v časti Chotoma. 5. Jaskyňa v Močelníku. 6. Pomník padlým z Dvorník z 1.a 2. svetovej vojny. 7. Pomník padlým z Račíc z 1.a 2. svetovej vojny. 8. Bratislava - odchod našich legionárov Slovenského Tatranského pluku na ruský front a ich vyprevádzanie generálom M. R. Štafánikom a T. G. Masarikom. 9. Pohreb generála M. R. Štefánika, na ktorom ho vyprevádzali legionári aj z našej obce. 10. Legionár Imrich Šúň v tradičnej legionárskej uniforme, návrat po 6. rokoch z bojísk 1. sv. vojny. 11. Preukaz legionára z našej obce a jeho vojenský kufor. 12. Kaplnky a kríže v Dvorníkoch - kamenné. 13. Kaplnky a kríže v Dvorníkoch - drevené, kovové. 14. Kaplnky a kríže v Račiciach kamenné, drevené, kovové. 15. Zábery z Nitrického cintorínu. 16. Kultúrny dom, Obecný úrad v Nitrici, bytovky. 17. Obchodné stredisko Jednota, bývalá predajňa potravín u Vohrabala dnes pohostinstvo Šenk, pohostinstvo Lagúna, pohostinstvo U Emana resp. Sony, salaš Solec.

17 17 1. Nájdene zaujímavé kamene z južnej časti obce

18 18 2. Zoborská listina z r.1113 kráľa Kolomana niektorých obcí. - latinský

19 19 Zoborská listina z r.1113 kráľa Kolomana s prekladom niektorých obcí. - preklad

20 3. Ján Vavrincov z Račíc. 20

21 21 4. Podzemné pivnice v časti Stráže resp. Varty(horný obr.), Na Chotome (dolný obr.)

22 22 a)b) c) d) e) 5.Jaskyňa v Močelníku a) vchod, b),c), pohľad von z jaskyne, d) kamenné bralo pri vchode

23 23

24 24 5. Pomník padlým z Dvorník z 1.a 2. svetovej vojny 6. Pomník padlým z Račíc z 1.a 2. svetovej vojny

25 25 7. Bratislava - odchod našich legionárov Slovenského Tatranského pluku na front a ich vyprevádzanie generálom M. R. Štefánikom a T. G. Masarikom.

26 26 8. Pohreb generála M. R. Štefánika, na ktorom ho vyprevádzali legionári aj z našej obce.

27 27 Obr. č. 10 R Legionár Imrich Šúň v tradičnej legionárskej uniforme - Dvorníky nad Nitricou, vek 40 rokov, československý legionár Slovenského Tatranského pluku, návrat po 6. rokoch z bojov v 1. svetovej vojne ( ). Návrat z Ruska vlakom cez Sibír do Vladivostoku, odtiaľ loďou smer Japonsko, Filipíny, Singapur, India, Egypt, cez Suezský prieplav do Francúzka, potom vlakom do Prahy, Bratislavy a Chynorian, odtiaľ pešo domov do Dvorník n/n.

28 28 Obr. č.11 - Legionársky preukaz a vojenský kufor

29 29 a) b) c) d) e) f) g) h) Obr. č.12 - Dvorníky - kaplnky a kríže murované (a,b,c,d,e,f,g,h,), a) Farský kostol v H. Vesteniciach z r b) Hlavná Dvornícka kaplnka z 1. pol. 19.st s tabuľou padlým v 1. a v 2. svetovej vojne c) Murovaný kostolík sv. Jozefa v cintoríne z 2. polovice 19. st.. Pred ňou v cintoríne drevený kríž k Pamiatke zosnulým z 1. polovice 19.st., za ňou na kopci Dominantný kovový kríž z r. 2005, d) Murovaná kaplnka p. Márie, 200 m pred vstupom do Dvorník z 1. polovice 19.st. e) Murovaná kaplnka p. Márie pri pošte z 1.polovice 19. st. f) Kamenný kríž pod Farským kostolom r.1726 g) Kamenný kríž pri rieke sv. Ján Nepomucký r h) Kamenný kríž na juhu obce Dvorníky r.1726 postavili žitavskí kupci, obnovený r.1998

30 30 a) b) c) d) e) f) g) h) i) Obr. č.13 - Dvorníky - kaplnky a kríže drevené, kovové (a,b,c,d,e,f,g,h,i,) a) Drevený kríž na Podvorčí r.1742, teraz obnovený r.1993 b) Drevený kríž nad Medvedím járkom 1735, teraz obnovený r.1998 c) Drevený kríž pod Chotomou r. 1735, je obnovený za kovový r.2004 d) Dominantný kovový kríž nad obcou na kopci Plieška r e) Malá kaplnka p. Márie cca 200 m za obcou na juh, z polovice 20. storočia f) Malá kaplnka p. Márie na Nivách, z polovice 20.storočia, g) Malá kaplnka p. Márie v ulici na Drahách v obci, z polovice 20. storočia h) Malá kaplnka p. Márie v Močelniku, r.2011 i) Malá kaplnka p. Márie pred Dedovým dolom, z polovice 20.storočia

31 31 a) b) c) d) e) f) g) h) Obr. č.14 Račice - kaplnky a kríže murované, drevené, (a,b,c,d,e,f,g,h) a) Výstavba Nového kostola v Nitrici, november 2012, montáž zvonov. b) Hlavná Račická kaplnka postavená padlým v 1.a v 2. Svetovej vojne z c) Kamenný kríž pred Soľcom cca zač. 19.st. d) Drevený kríž pri autobusovej zástavke zač. 19.st, obnovený r.1998 e) Drevený kríž Na Hlinke zač. 20.st. f) Drevený kríž na Putištiach zač. 20.st. g) Drevený kríž severne za obcou, pred bývalým smetiskom 19.st.,obnovený r.2010 h) Drevený kríž pred lúkou Ľubín r.2005

32 32 j) k) l) obr. č.14 Račice - kaplnky kovové (i, j, k) i) Malá kaplnka p. Márie pri bývalej pastierni, predtým kríž 19.st, obnova 20.st. j) Malá kaplnka p. Márie oproti novému kostolu v Nitrici k) Malá kaplnka p. Márie na Ploskách, z 2.polovice 20..storočia. a) b) c) Obr. č.15 - Zábery z Nitrického cintorínu : a)vstup ku Kaplnke sv Jozefa, pred ňou drevený Kríž k Pamiatke zosnulých, za ňou na kopci Plieška je nový Dominantný kríž obce, b) Príchod ku Kaplnke v cintoríne, c) Dom smútku,

33 33 Obr. č Kultúrny dom, Obecný úrad v Nitrici, bytovky a) b) c) d) e) Obr. č. 17. a) Obchodné stredisko, Pohostintvá: b) Lagúna, c) Šenk, d) Salaš Solec, e)u Emana resp.sony,

34 f) Škola 34