novinky z radnice život a kultúra trnavy máj 2014 mesto trnava ročník XXV číslo 4 nepredajné! foto: Elena Ursinyová

Transkript

1 novinky z radnice život a kultúra trnavy máj 2014 mesto trnava ročník XXV číslo 4 nepredajné! foto: Elena Ursinyová

2 editorial Pavol Tomašovič Nerezignujme na slušný život v spravodlivej spoločnosti Volebný rok. Aj tak by sa dal nazvať ten tohtoročný. Dve kolá prezidentských volieb máme za sebou, stojíme pred prahom volieb do európskeho parlamentu a koncom roka nás čakajú ešte komunálne voľby. Kto by si to bol pred štvrťstoročím pomyslel. Vtedy znela takáto predstava ako utópia, dnes sme už skôr rezignovali. Príčin je viacero. Rád by som dal bokom spôsob posudzovania, ktorý sa vedie v mediálnom priestore. Tam, a pramení to čiastočne z podstaty médií, sa pravidelne kritizujú politici i inštitúcie bez rozdielu. K tomuto kritickému posudzovaniu prispievajú často aj samotní politici, ktorí dolievajú olej do ohňa hlavne vtedy, ak sa to týka politického protivníka. Občan, volič, je tak divákom nevšedného seriálu, ktorý je dlhší ako telenovely. Televízne noviny či spravodajstvo v printových médiách majú o každodenný materiál postarané. Len tvorcovia scenárov sa menia často v skrytosti a nepomenovaní. Problém nás, divákov, však spočíva v tom, že máme pocit podvedenia. A práve pri divákoch by som sa rád pozastavil. Veď o politikoch sa môžeme dočítať či dozvedieť hocičo. Samozrejme, aj o nás si kdekto utrie ústa. Sme neuvedomelí voliči, nerozumieme problémom, volíme stádovito či len pocitovo. Sociológovia by dokonca presne teoreticky pomenovali, aký je slovenský volič. Nie je zlé poznať vlastnú diagnózu, problém je však v tom, či bola stanovená komplexne a brala do úvahy náš ľudský rozmer. Nielen ten viditeľný. Diagnóza by nemala zanedbávať psychiku ani myslenie. A práve o myslenie mi ide. S ním súvisia naše nádeje a predstavy. Čo sme očakávali od demokracie? Intuitívne sme čakali, že sa nájdu ľudia, ktorí povedú našu krajinu k spokojnosti občanov. Na zaplnených námestiach sme naivne predpokladali, že máme o podobe krajiny a jej spravovaní jasnú predstavu. Realita to nepotvrdila. Namiesto spoločného cieľa preferujeme ten vlastný. K výhodám demokracie zaiste patrí rôznosť, možnosť výberu a sloboda slova. No jej praktická sila sa ukáže iba vtedy, ak sa čo najväčšie množstvo ľudí dokáže dohodnúť na predstave spoločnosti, na ktorej budú spoločne pracovať. Dvadsaťdeväť subjektov hlásiacich sa o priazeň nás, voličov, do európskeho parlamentu svedčí o opaku. To, že sme v praxi opovrhli povesťou o Svätoplukových prútoch po skúsenosti s komunizmom, je čiastočne pochopiteľné. Proti logike však potom stojí naša rezignácia na politikov, pretože tí kopírujú a ťažia z nášho individualizmu. Ten totiž smeruje k strate dohody i o tom najpodstatnejšom. O tom, že chceme žiť slušne s ostatnými v spravodlivej spoločnosti. NOVINKY Z RADNICE mesačník mesta Trnavy Vydavateľ: Mesto Trnava IČO: Evidenčné číslo: EV 2899/09 Náklad ks Šéfredaktor: Ing. Pavol Tomašovič Redaktorka: Elena Ursinyová Redakcia: Radnica, Hlavná 1, Trnava Číslo telefónu: 033/ pavol.tomasovic@trnava.sk elena.ursinyova@trnava.sk Grafická úprava: Andrej Grossmann Tlač: ŠOPA PRINT Boleráz, časť Klčovany 289 Novinky z radnice nájdete aj na nzr.trnava.sk

3 udalosti (eu) foto: autorka Nové stromy na Clementisovej majú zlepšiť klimatické podmienky v lokalite Mestská samospráva v apríli začala realizovať projekt humanizácie na Ulici Vladimíra Clementisa v blízkosti strediska sociálnej starostlivosti. Prvým krokom je odstránenie starého asfaltového a dvoch nefunkčných antukových ihrísk, nasledovať má založenie trávnatej plochy a výsadba stromov. Na jeseň by tu mali nájsť svoje miesto lipy, duby, ľaliovníky, paulownie, buky, judášovce, ginká, okrasné hrušky a iné druhy, ktoré majú spolu s obnovenou fontánou postupne zlepšiť klimatické podmienky v tejto lokalite. Architektonickú štúdiu jej humanizácie zabezpečilo Mesto Trnava už v roku Vzhľadom na finančné zdroje sa úpravy začali realizovať postupne, v roku 2010 bolo za bytovým domom na Ulici V. Clementisa vybudované parkovisko so 68 miestami, vrátane štyroch miest pre imobilných s bezbariérovým prístupom na chodník. Súčasťou stavby boli aj nová príjazdová komunikácia a chodník pre peších so vstupmi do vchodov bytového domu, plocha pre kontajnery, verejné osvetlenie a výsadba oddeľovacieho pásu stromov s možnosťou zrkadlového rozšírenia parkoviska na dvojnásobnú kapacitu. V roku 2011 zabezpečilo mesto projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizáciu prestavby časti územia s asfaltovým ihriskom a fontánou pri stredisku sociálnej starostlivosti. Zámerom projektu bolo premeniť územie na malú pobytovú zelenú oázu s fontánou. Z dôvodu vysokých rozpočtovaných nákladov však musel byť tento projekt predbežne pozastavený. V roku 2013 sa však mesto Trnava zapojilo do projektu Mestá odolné na dopady zmeny klímy trnavská inšpirácia. Jeho výsledkom má byť okrem iných výstupov aj upravená lokalita v meste, ktorá bola vyhodnotená ako riziková a zraniteľná z hľadiska možných negatívnych dopadov klimatických extrémov, u nás najmä horúčav, na jej obyvateľov. Projektovým tímom bola vybraná práve lokalita za bytovým domom Vl. Clementisa 58 67, pre ktorú už bol pripravený spomínaný projekt so stavebným povolením, informovala Ing. Jarmila Garaiová z odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu. Podľa jej slov pri výbere lokality zavážil aj fakt, že je v tesnej blízkosti objektov, ktorých obyvatelia sú v čase klimatických extrémov najohrozenejší. Predpokladané vlny horúčav budú ťažko znášať nielen dôchodcovia v stredisku sociálnej starostlivosti, ale aj deti z blízkej materskej školy. Na jeseň tohto roku preto prispeje projekt Mestá odolné na dopady zmeny klímy trnavská inšpirácia finančnou čiastkou na nákup stromov a sprevádzkovanie fontány v tejto lokalite, čím zníži pôvodné rozpočtové náklady mesta na realizáciu projektu humanizácie Ulice V. Clementisa Podmienkou je, aby vysadená zeleň na približne pol hektárovej ploche dosiahla takú hustotu a štruktúru, ktorá preukázateľne zabezpečí obyvateľom zo všetkých okolitých budov možnosť ochladenia v letných horúčavách, zníženie prašnosti a celkové zlepšenie kvality vzduchu. Aby bola zabezpečená čo najvyššia účinnosť porastu, odporučili odborníci na kvalitu ovzdušia z projektového tímu vysadiť na tomto mieste toľko stromov, aby ich koruny v dospelosti pokryli územie aspoň na percent. K zvýšeniu ochladzovacieho efektu nepochybne prispeje aj fontána, ktorá bude po viacerých rokoch znova uvedená do prevádzky. Aktualizáciu projektu humanizácie Vl. Clementisa s doplnením stromov zabezpečovala mestská samospráva v priebehu apríla. máj

4 udalosti (eu) Pokračuje aj humanizácia na Spartakovskej ulici Už počas mája by mala byť ukončená humanizácia Spartakovskej ulice 11 19, ktorú začala mestská samospráva realizovať minulý rok výsadbou stromov. Vznikne tu zóna na aktívny odpočinok uprostred zelene pre menších i väčších obyvateľov lokality. Na páse izolačnej zelene s rozlohou m2 vznikne päť aktívnych zón kruhového priemeru, zameraných na rôzne vekové skupiny a typy rekreácie. V západnej časti ostane voľné otvorené multifunkčné priestranstvo určené prevažne na obľúbené loptové hry. Územie pretnú tri priečne vedené chodníky, ktoré umožnia obyvateľom prístup k aktívnym zónam s rôznou náplňou. Jednou z aktívnych zón má byť menšie detské ihrisko s terénnymi modeláciami a tromi hracími prvkami pre najmenšie deti. Na základe požiadavky na netradičné riešenie s vysokou mierou pevnosti a odolnosti voči vandalizmu bude vytvorené z agátového dreva. Umiestnené tu budú hracie prvky nízky reťazový mostík, balansujúci prvok so sedadlami a obľúbená pružinová hojdačka psík. Hracie prvky doplnia nízke terénne modelácie slúžiace na trénovanie stability a orientácie malých detí. Jednotlivé prvky ihriska budú klásť na užívateľov aj určité nároky. Pri rešpektovaní pohybových schopnosti detí v závislosti na veku ich budú postupne viesť aj ku zvládaniu zložitejších úkonov a prirodzenou, zábavnou formou posilňovať ich fyzickú zdatnosť, vôľu a sebavedomie. V ďalšej aktívnej zóne sú umiestnené exteriérové cvičebné zariadenia pre vekovú skupinu do pätnásť rokov fitnes prvky ako minilyžovanie, veslovanie a šliapadlo, ktoré deťom umožnia aktívny pohyb na čerstvom vzduchu v prostredí izolovanom odrastenou zeleňou. Pri chodníkoch budú betónové bloky, ktoré majú slúžiť na občasné sedenie, na viacerých miestach doplnené drevenými sedačkami a operadlami. Celok doplní aj výsadba trvalkových záhonov. Z mestského zastupiteľstva Na 19. riadnom zasadaní mestského zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo po uzávierke tohto vydania v utorok 29. apríla, poslanci mali prerokovať dvadsaťjeden bodov programu. Patrili k nim návrhy všeobecne záväzných nariadení (VZN) o zákaze predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na území mesta, o zmene a doplnení VZN o nakladaní s nájomnými bytmi vo vlastníctve mesta a o zrušení VZN č. 26 o sprievodcovskej činnosti na území mesta. Na programe rokovania boli aj Záverečný účet mesta Trnavy za rok 2013, hodnotiaca správa za rok 2013 a aktualizácia rozpočtu mesta Trnavy na rok K významným bodom rokovania patrili tiež návrhy na povolenie spracovania zmien Územného plánu mesta Trnavy. Ďalej sa malo hovoriť o majetkových záležitostiach, zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom mesta a majetkom v štát- Tridsaťštyri nových parkovacích miest pribudne v najbližších dňoch vo vnútornom priestore bloku domov za bowlingom na sídlisku Družba. Na tento účel bude rozšírená jestvujúca betónová plocha o ďalšiu plochu rozmermi 24 krát 2,6 m z betónovej dlažby, rovnaký povrch bude mať aj nová príjazdová cesta. Pripojenia parv skratke Za križovatkou Bučianskej s Tehelnou a Oblúkovou je už nový chodník Mestská samospráva zabezpečila v uplynulých týždňoch rekonštrukciu chodníka za križovatkou ulíc Bučianskej, Tehelnej a Oblúkovej. Stavebné riešenie pôvodného chodníka z veľkoformátových betónových kociek na tomto mieste nebolo vyhovujúce z viacerých hľadísk šírkových pomerov, výškového a smerového vedenia trasy, kvality povrchu a chýbajúcich bezbariérových úprav na priechodoch pre chodcov. Pešia trasa sa začína na ľavom kraji Bučianskej ulice, kde bola novo upravená plocha pri priechode pre chodcov. Za priechodom bola vybudovaná nová časť chodníka široká 3 metre. Všetky priechody pre chodcov sú už bezbariérové s varovnými a signálnymi pásmi pre nevidiacich a slabozrakých. Na Družbe bude tridsaťštyri nových parkovacích miest 2 Novinky z radnice

5 udalosti (eu) V žiadosti sa uvádza, že všetky finančné prostriedky, ktoré fakultná nemocnica získa odpredajom pozemkov na výstavbu obchodného komplexu, bude investovať do nákupu moderného prístrojového vybavenia a do vytvorenia nových parkovacích miest pre pacientov. Podľa predloženého investičného zámeru majú byť v novom obchodnom komplexe zabezpečené služby, veľká predajňa potravín, drogérie a doplnkového priemyselného tovaru pre domácnosť. Návrh na povolenie spracovania zmeny územného plánu na tento účel bol prerokovaný v Komisii stavebnej, územného plánovania a kultúrnych pamiatok mestského zastupiteľstva, ktorá konštatovala, že v tejto lokalite je už v zmysle Miestneho územného systému ekologickej stability aj v súčasnosti nedostatok zelene, pričom v územnom pláne mesta nom vlastníctve, ktorý bol mestu zverený, a zásadách povoľovania stavebných úprav miestnych komunikácií. Poslanci mali rokovať aj o návrhu na voľbu hlavného kontrolóra mesta Trnavy a o určení platu primátora. K ďalším bodom rokovania patrili napríklad návrhy na poskytnutie finančných dotácií na rok 2014 z rozpočtu Mesta Trnavy, zriadenie súkromnej materskej školy na Markovičovej ulici, správa o činnosti mestskej polície v minulom roku a štatistický prehľad kriminality, stavu ochrany verejného poriadku a dopravnej nehodovosti. Odznieť mala správa o plnení Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Trnavy, hovoriť sa malo aj o organizačnom zabezpečení tohtoročných Dní zdravia a Tradičného trnavského jarmoku, atď. Podrobné informácie a uznesenia mestského zastupiteľstva sú zverejnené na portáli mesta kde môžu občania sledovať aj priame prenosy zo zasadnutí. Pri nemocnici by mal vyrásť obchodný komplex Na programe 19. riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo 29. apríla, bol aj návrh na povolenie spracovania zmien Územného plánu mesta Trnavy na Tamaškovičovej ulici. O zmenu požiadala Fakultná nemocnica v Trnave za účelom vybudovania komplexu obchodného zariadenia s parkoviskami. Časť tejto lokality je však v aktuálnom územnom pláne definovaná ako plocha na výsadbu zelene. je časť územia definovaná ako nezastavateľná plocha na výsadbu zelene. V snahe zabezpečiť, aby navrhovaná zmena v maximálnej možnej miere rešpektovala zeleň v tejto lokalite a riešila aj problém parkovania, si vyhradila komisia po spracovaní návrhu zmeny zvolanie mimoriadneho zasadnutia stavebnej komisie, ku ktorej bude prizvaný aj predkladateľ návrhu zmeny a oboznámi komisiu podrobnejšie so zámerom. Až potom bude materiál verejne prerokovaný v zmysle zákona. Vzhľadom na to, že mestské zastupiteľstvo zasadalo po uzávierke nášho vydania, informáciu o tom, ako rozhodli poslanci, prinesieme v júnovom vydaní, už predtým však bude k dispozícii na portáli mesta kde budeme informovať občanov aj o termíne verejného prerokovania tohto návrhu zmeny územného plánu. kovacej plochy na okolité chodníky budú opatrené zamedzujúcimi oceľovými stĺpikmi. Parkovacie miesta budú s kolmým aj pozdĺžnym radením, vyznačené vodorovným dopravným značením. Nové parkoviská budú aj na Ulici generála Goliana, pribudne tam aj desať stromov Koncom apríla začala mestská samospráva realizovať stavbu nového parkoviska na Ulici generála Goliana Na ploche s rozmermi približne 21 krát 36 metrov vznikne dvadsaťjeden kolmých parkovacích miest rozdelených do dvoch častí. Povrchovú úpravu parkoviska bude tvoriť asfaltový betón a betónová drenážna dlažba. Súčasťou stavby sú aj chodníky s povrchovou úpravou z liateho asfaltu. Odvodnenie parkovísk bude riešené priečnym aj pozdĺžnym sklonom, ktorý rešpektuje jestvujúce osadenie obrubníka pri komunikácii. Dažďová voda bude odvádzaná do jestvujúcich uličných vpustí. Prechod z chodníka medzi parkoviskami na druhú stranu cesty bude bezbariérový s úpravami pre nevidiacich a slabozrakých. Parkovacie plochy budú zatrávnené a pribudne tu päť nových stromov. Predpokladané náklady na realizáciu sú eur. Ďalších dvadsaťpäť nových parkovacích miest pribudne aj na Ulici generála Goliana máj

6 udalosti (eu) foto: autorka Rekonštrukcia severného úseku hradieb sa už začala Mesto Trnava začalo práce na rekonštrukcii severného úseku historického mestského opevnenia medzi ulicami Jerichovou a Hornopotočnou. V rámci projektu Spoznajme naše mestá Trnava a Břeclav bude v Trnave obnovený päťmetrový úsek hradobného múra s vežou susediacou s už zrekonštruovaným úsekom hradieb, v Břeclavi sa uskutoční rekonštrukcia zámockej vyhliadkovej veže. Obnova mestského opevnenia sa uskutočňuje v súlade so stanoviskom Krajského pamiatkového úradu v Trnave, stavebným prácam predchádza archeologický prieskum. Súčasťou stavby bude aj vybudovanie dreveného schodiska na ochodzu hradobného múra. Táto etapa rekonštrukcie by mala byť ukončená v júli. Predpokladané náklady na jej realizáciu sú eur. V druhej etape rekonštrukcie, ktorá bude financovaná z rozpočtu mesta, má byť obnovený aj zvyšný úsek opevnenia až po Hornopotočnú ulicu v dĺžke približne 89 metrov, vrátane ďalšej veže, ktorej základy boli odhalené a vyčistené už v minulom roku. Ak bude výberové konanie na dodávateľa úspešné, táto etapa rekonštrukcie by sa mohla začať už v júli. Hlavným cieľom spoločného projektu miest Trnavy a Břeclavi je prispieť k cezhraničnej integrácii, podporiť sociálno-kultúrny a hospodársky rozvoj našich krajín a posilniť dlhodobé formy spolupráce. Na spoločné tradície chcú partneri projektu nadviazať nielen rekonštrukciou a sprístupnením historických pamiatok, ale aj vydaním propagačného materiálu, spracovaním televízneho šotu o turistických atrakciách mesta a zorganizovaním zážitkovej exkurzie v Trnave pre návštevníkov z Břeclavi. Obdobné aktivity pripravuje aj český partner. Projekt Spoznajme naše mestá Trnava a Břeclav je realizovaný prostredníctvom Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika , spolufinancovaný Európskou úniou vo výške 85 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vo výške 10 % zo štátneho rozpočtu SR. Všetky aktivity projektu budú ukončené v októbri Aj tu budú súčasťou stavby nové chodníky z liateho asfaltu s bezbariérovou úpravou a úprava zelene vrátane vysadenia piatich agátov zlatolistých. Osadené budú aj dva nové stožiare verejného osvetlenia. Predpokladané náklady na realizáciu sú eur. Kultúra dudvážskeho regiónu neostane za humnami, predstaví sa priamo na Trojičnom námestí Pod názvom Kultúra za humnami región Dudváh sa v piatok 23. mája o 13. hodine začne na Trojičnom námestí sedemhodinová prezentácia folklórnych tradícií a kultúrneho bohatstva desiatich obcí dudvážskeho regiónu od Trakovíc cez Bučany, Brestovany, Dolné Lovčice, Zavar, Šúrovce, Križovany nad Dudváhom, Vlčkovce, Opoj až po Majcichov. Trnavčania aj návštevníci mesta sa môžu stať účastníkmi čepčenia nevesty z Križovian, tradícií stavania mája zo Šúroviec, vychutnať si v podaní dychových orchestrov z Križovian, Šúroviec a Bučian retro hudobnú atmosféru tónov slovenského tanga od zavarského rodáka Gejzu Dusíka či spev zlatých slávikov z tohto regiónu. Originálnym humorom v trnavskom nárečí sa postará o dobrú náladu ľudový rozprávač Jozef Viselka, alias Dudvážsky Náco vo svojom veselom slovnom pochode cez Bučany a nebude chýbať ani koštovka tradičných dudvážskych dob- 4 Novinky z radnice

7 udalosti (eu) Trnava má opäť najkrajší propagačný materiál Mesto Trnava obsadilo prvé miesto na siedmom ročníku prestížnej súťaže Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku za rok 2013 s propagačným materiálom Trnava kráľovské mesto. Na druhom mieste je so svojím propagačným materiálom Mesto Gbely, ako tretie sa umiestnilo Mesto Poprad. Prvenstvo nie je jediným tohtoročným ocenením pre Trnavu, patrí jej aj čestné uznanie za nevšedné knihárske spracovanie novej skladačky Trnava západné krídlo radnice. Obe ocenenia potvrdili, že Mesto Trnava si dlhodobo udržiava vysoký štandard v spracovaní svojich propagačných materiálov. V roku 2007 obsadilo v tejto súťaži prvé miesto, v roku 2009 druhé miesto, v tom istom roku sa stalo aj víťazom šiesteho ročníka súťaže Slovenská kronika s publikáciou Dedičstvo minulých storočí Trnava a minulý rok získalo v súťaži Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku druhé miesto s knižnou publikáciou Trnava mestská pamiatková rezervácia. Organizátorom súťaže Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku je Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici. Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže a otvorenie výstavy sa uskutočnilo 1. apríla v Banskej Bystrici. (eu) Májový kvet má jubileum Srdečne vás pozývame na piate narodeniny originálneho jarného trnavského kvetinového rínku Májový kvet. Jubilejná oslava kvetov a krásy pri príležitosti Dňa matiek, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 15. a piatok 16. mája, má byť naozaj nevšedná. Záplavu kvetov na Trojičnom námestí bude lemovať nová Rozkvitnutá ulica, ktorá je už od 30. apríla otvorená pred Divadlom Jána Palárika. Úlohou tohto veľkého záhonu, ktorý po prvý raz rozkvitol v historickom centre, je poskytnúť radosť z krásy nielen účastníkom Májového kvetu, ale aj všetkým Trnavčanov a návštevníkom mesta. Na jeho tvorbe sa podieľali viaceré známe trnavské firmy zamerané na záhradnícke služby a záhradnú architektúru. Aj vďaka nim si na jubilejnom trnavskom kvetinovom rínku môžu prísť na svoje nielen tí, ktorí sa radi hrabú v hline, aby z nej vykúzlili krásu, ale aj tí, ktorí sa na krásu radšej len pozerajú. Farebnú kompozíciu kvetov na podujatí bude aj tento rok rámcovať zvuková kulisa rôznych rôt. Spoločná prezentácia obcí združených v Regióne Dudváh je súčasťou budovania novej tradície na princípoch korektnej spolupráce. Jej cieľom je vytvoriť s podporou Regionálneho operačného programu konkrétnu ponuku nových produktov najmä pre domáci cestovný ruch. Podujatie pripravila Regionálna agentúra pre cestovný ruch Banská Bystrica v spolupráci s Mestom Trnavou a Správou športových a kultúrnych zariadení. Deň, keď trnavskí esemkári rozžiaria ulice slnečnicami Celoslovenské charitatívne podujatie, zamerané na dialóg chorých so zdravými pod názvom Deň slnečníc sa už tradične uskutoční aj v našom meste v poslednú májovú stredu 28. mája pri príležitosti Svetového dňa so sclerosis multiplex. Členovia Klubu sclerosis multiplex Trnava v spolupráci s Mestom Trnavou a žiakmi Športového gymnázia Jozefa Herdu budú od 8. do 16. hodiny na uliciach mesta ozdobovať okoloidúcich slnečnicami, ktoré sú symbolom všetkých ľudí s diagnózou sclerosis multiplex na Slovensku. Po celý deň bude prebiehať aj verejná zbierka za účelom získania finančných prostriedkov na rekondičné pobyty pre pacientov s diagnózou sclerosis multiplex. Študenti spolu s členmi Klubu SM Trnava budú v uliciach mesta okrem slnečníc rozdávať aj máj

8 udalosti hudobných žánrov v interpretácii obľúbených trnavských hudobníkov. Nebudú chýbať keramické tvorivé dielne, v ktorých si deti budú môcť vyrobiť darček pre mamu, stretnutia s knihou v réžii Knižnice Juraja Fándlyho, poradenstvo s praktickými ukážkami pre pestovateľov bonsajov a citrusov alebo ponuka záhradnej techniky, zeleninových sadeníc, okrasných či úžitkových drevín a záhradných fontán v priestore medzi obchodným domom a domom kultúry. Organizátorom podujatia je mesto Trnava v spolupráci s agentúrou MediaFlash. Súčasťou obľúbeného trnavského kvetinového rínku Májový kvet je tento rok darček navyše nielen pre mamy, ale aj pre všetkých, ktorých mamy naučili milovať krásu v rôznych podobách. Bude to Koncert pre mamu, ktorý sa uskutoční v piatok 16. mája v kine Hviezda. V podaní Art Music Orchestra z Červeníka s hosťom Jaroslavom Dvorským sólistom Štátnej opery v Košiciach zaznejú svetoznáme evergreeny, známe melódie a piesne Evy Kostolányiovej. Vstup na koncert je zdarma, lístky sú k dispozícii na Mestskom úrade v Trnave v kancelárii 168. Srdečne vás pozývame. (red) Deň detí v réžii dobrovoľníkov Už po jedenásty raz sa v Trnave na Trojičnom námestí uskutoční 2. júna pri príležitosti Dňa detí známe podujatie Dobrovoľníci deťom plné hier, súťaží a informácií o možnostiach zmysluplného využívania voľného času. Na podujatí, ktoré sa začne o 9. hodine a potrvá do 18. hodiny, participujú Mesto Trnava, Mestská rada mládeže a šestnásť neziskových organizácií z Trnavy pracujúcich s deťmi a mládežou Domka, Laura, Európski skauti, Diamant, Slovenský skauting 2. a 88. zbor, Hrubáci, Tulipánci, Pionier, Hokejový klub Trnava, ŠK Komplet Modranka, Candy klub, KDMS, CPPR, Mama klub a Materské centrum Trnava. Každé združenie bude prezentovať svoje celoročné aktivity a zároveň informovať deti aj rodičov o pripravovaných táboroch a výletoch počas letných prázdnin. Deti a mládež si budú môcť v kamarátskej atmosfére zahrať rôzne hry ako napríklad kalčeto lakros, florbal, minigolf, streetball, či zastrieľať si z luku a vyskúšať mnohé iné aktivity, zúčastniť sa na súťažiach alebo sa prihlásiť do jednotlivých združení či už ako členovia, účastníci programov a výletov, alebo ako dobrovoľníci. Podujatie bude sprevádzané programom na pódiu, kde budú mladé talenty zo združení prezentovať svoje tanečné, spevácke či herecké umenie. Program spestrí vystúpenie skupiny historického šermu Kompánie trnavských žoldnierov. Ani tento rok nebudú chýbať na námestí obľúbené atrakcie ako nafukovací hrad, nafukovacia šmykľavka, trampolína, mucha stena a podobné prekvapenia. Starších žiakov určite zaujme aj nafukovací bungee-futbal a in-line hokej. Cieľom akcie Dobrovoľníci deťom je zviditeľnenie dobrovoľníckej práce a motivovanie detí a ich rodičov k pozitívnemu tráveniu voľného času s využitím ponúk detských a mládežníckych združení. V prípade nepriaznivého počasia sa podujatie uskutoční v Mestskej športovej hale. informačné materiály o tejto nevyliečiteľnej chorobe, tiež o 21-ročnej existencii klubu a jeho činnosti. Tieto materiály môžu záujemcovia získať aj pri informačných stolíkoch pred radnicou, na Trojičnom námestí a pred obchodným centrom na Clementisovej ulici. Od 13. hodiny bude pred divadlom na Trojičnom námestí zaujímavý kultúrny program, ktorý tiež prispeje k výnimočnosti tohto dňa. Cieľom podujatia je najmä upriamiť pozornosť zdravých spoluobčanov na skutočnosť, že chorí ľudia = esemkári, sú tu, a chcú žiť s nimi, nielen vedľa nich. Členovia Klubu sclerosis multiplex veria, že zdraví ľudia vyjadria počas Dňa slnečníc spolupatričnosť s chorými pripnutou slnečnicou, a touto cestou odkazujú, že aj keď si pomáhame navzájom ako najlepšie vieme, bez pomoci vás, sociálne cítiacich ľudí, sa nezaobídeme. Pozvánka na Deň rodiny do Mariánskej sály Deň rodiny, ktorý sa uskutoční v nedeľu 25. mája od 15. hodiny v Mariánskej sále pri kláštore jezuitov, už po piaty raz prináša deťom a rodičom mnoho zábavy a radosti zo spoločne strávených chvíľ. Organizátorom celoslovenského podujatia je Fórum kresťanských inštitúcií v spolupráci s Centrom pomoci pre rodinu a Mestom Trnavou. Podujatie finančne podporuje aj Trnavský samosprávny kraj. Záštitu nad podujatím prevzal Arcibiskupský úrad v Trnave. 6 Novinky z radnice

9 udalosti Jana Gmitterová, foto: T. Vittek Šampiónom na Víno Tirnavia je aj omšové víno z Grécka Na odbornej degustácii dvanásteho ročníka súťaže Víno Tirnavia sa v reprezentačnej sále Marianum zišlo takmer 40 renomovaných degustátorov zo Slovenska, Českej republiky a Talianska, aby posúdili 506 prihlásených vín nielen zo Slovenska, Čiech, Talianska, ale aj z Grécka. Tohtoročná degustácia vín sa po prvýkrát konala dva dni. Hodnotitelia mohli pracovať bez stresu a hodnotiť objektívnejšie. Vína, ktoré sme mali možnosť tento rok ochutnať, priniesli doposiaľ nepoznané chute a vône, priblížil degustáciu Vladimír Mrva, popredný vinár s medzinárodnými skúsenosťami a predseda jednej z komisií. Návštevníci sa o tom mohli presvedčiť 25. a 26. apríla v Mestskej športovej hale. Tituly šampióna boli udelené v ôsmich kategóriách. Titul šampióna v kategórii bielych suchých vín získal Juraj Zápražný z obce Vinosady za Tramín červený bobuľový výber. V kategórii bielych polosuchých, polosladkých vín sa stal šampiónom Müller Thurgau neskorý zber z vinárstva Lahofer z Českej republiky. Po prvýkrát v histórii súťaže boli v kategórii ružových suchých vín udelené dva tituly šampióna. Ján Rajnic z neďalekých Dechtíc získal titul šampióna za Svätovavrinecké rosé kabinetné a Juraj Zápražný z malokarpatskej obce Vinosady za Cabernet Sauvignon rosé neskorý zber. Vinárstvo Dubovský-Grančič zo Svätého Jura získalo titul šampióna v kategórii polosuchých a polosladkých ružových vín za Zweigeltrebe rosé neskorý zber. V kategórii červené suché vína sa môže titulom šampióna pýšiť Víno Matyšák za Vinum IV. Cabernet Frank výber z hrozna a v kategórii vín sladkých bielych, ružových a červených bodovalo najviac víno zo Žitavských viníc Devín 49 slamové víno. Prvýkrát boli tituly šampióna udelené aj v kategóriách šumivé vína a omšové vína. Titul šampióna za šumivé víno získal Sekt Grand Cuvée ročník 2010 z vinárstva Mrva & Stanko a v kategórii omšových vín získalo titul Omšové víno NaMa z Grécka. Víťazom kategórie vína červené polosuché, polosladké sa stalo víno Hron neskorý zber od Karola Braniša z Dolných Orešian. Hodnotiace komisie udelili celkovo 150 medailí. Strieborných ocenení bolo 94, zlatých 53 a veľké zlaté medaily boli tri. Deň rodiny sa začne sv. omšou pre rodiny v Katedrále sv. Jána Krstiteľa. Pokračovať bude o 16. hodine v Mariánskej sále kultúrnym programom, v ktorom budú účinkovať detské folklórne skupiny, mladí speváci a umelci. Na záver je pripravené divadlo pre deti. Na nádvorí sa uskutoční sprievodný program pre deti, mládež a celé rodiny. Nebudú chýbať nafukovacie atrakcie, ukážky historického šermu, maľovanie na tvár a iné zaujímavé aktivity. Priestor tu budú mať aj neziskové organizácie, ktoré zameriavajú svoju činnosť na pomoc rodinám. Medzi najlepšími informatikmi slovenských samospráv sú aj naši Počas 19. celoslovenskej konferencie Združenia informatikov samospráv Slovenska (ZISS v Bratislave 9. a 10. apríla vyhlásili jej organizátori eslovensko o. z., Únia miest Slovenska a Bratislavský samosprávny kraj výsledky piateho ročníka súťaže Najlepší informatik samospráv Slovenska (NISS) za rok Medzi najlepšími za Trnavský kraj sú informatici trnavskej mestskej samosprávy Roman Dzurek a Michal Bínovský zo spoločnosti TTiT. Absolútnym víťazom sa stal Jaroslav Ježek z Bratislavy Staré Mesto. Do súťaže sa zapojilo viac ako 200 informatikov pracujúcich pre slovenské samosprávy, ktorí súťažili o titul v rámci Slovenska aj jednotlivých krajov. máj

10 udalosti Zdravé mesto Trnavčania venovali na boj proti rakovine takmer eur Počas Dňa narcisov prispeli Trnavčania na podporu boja proti rakovine sumou eur. Príspevky od dobrovoľných darcov zbierala trnavská pobočka Ligy proti rakovine do uzatvorených pokladničiek označených logom tohto občianskeho združenia a symbolom Dňa narcisov. O výške vyzbieranej sumy informovala redakciu NzR predsedníčka trnavskej pobočky Ligy proti rakovine Mária Valentová a zároveň vyjadrila vďačnosť darcom a všetkým organizáciám i dobrovoľníkom, ktorí sa zúčastnili zbierky či pomohli pri jej realizácii. Účelom zbierky je získať finančne prostriedky na podporu programov prevencie, včasnej diagnostiky, liečby rakoviny, poradenskej a psychosociálnej pomoci onkologickým pacientom a ich rodinám a na podporu činnosti týchto pacientov v organizačných zložkách občianskeho združenia Liga proti rakovine. 8 Novinky z radnice Tretie Pêle-mêle o zdraví bude voňať dobrou kávou Na treťom tohtoročnom Pêle- -mêle o zdraví, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 22. mája o 17. hodine v západnom krídle radnice, budeme spoločne s poradcom pre zdravú výživu Dušanom Plichtom odhaľovať tajomstvá zdravej kávy. Nie, nie je to omyl. Dlhé roky démonizovaná káva môže byť pre nás naozaj zdravá, ak sa naučíme, podľa akých kritérií si máme vybrať tú správnu a ako ju máme správne pripraviť. Dušan Plichta nám prezradí, prečo je dôležité vedieť, ako bola naša káva vypestovaná, čo ovplyvňuje jej kvalitu, aké sú jej skutočné účinky na naše zdravie a výkonnosť, prečo sa káva zo supermarketu nemôže vyrovnať kvalitnému produktu priamo od farmára a ďalšie fakty, mýty a zaujímavosti zo sveta kávy. Téma, ktorá môže byť zaujímavá rovnako pre notorických kávičkárov, ako pre tých, ktorí sa v snahe chrániť svoje zdravie tomuto nápoju vyhýbajú. Srdečne vás pozývame. Na radnici môžeme opäť darovať krv 6. mája Národná transfúzna služba Slovenskej republiky v Trnave v spolupráci s Mestom Trnavou opäť organizujú v utorok 6. mája odber krvi. Všetci, ktorí majú záujem pomôcť, sú v tento deň od 8. do 10. hodiny vítaní v priestoroch radnice na Hlavnej ulici. Ak vám tento termín nevyhovuje a krv by ste radi darovali, môžete tak urobiť v Národnej transfúznej službe SR v Trnave na Ulici Andreja Žarnova 11. AIDS hrou projekt zameraný na prevenciu AIDS hrou je názov projektu, ktorý organizuje v dňoch od 20. do 22. mája v zasadacej miestnosti na Trhovej ulici 2 Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave v spolupráci s Mestom Trnavou Kanceláriou Zdravé mesto a Trnavským osvetovým strediskom. Projekt určený študentom stredných škôl je zameraný na primárnu prevenciu HIV/AIDS. Jeho cieľom je dať možnosť mládeži netradičným spôsobom hrou získať základné informácie o spôsoboch prenosu vírusu HIV a ochrane pred šírením pohlavne prenosných infekcií a nežiaducim tehotenstvom. Je zameraný na V Trnave umrel hudobník, spisovateľ, novinár a pedagóg MARIÁN MRVA, nositeľ Uznania za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy (1. výročie) V Trnave umrel hudobný skladateľ a hudobník ALEXANDER GALBA- VÝ, autor populárnych tanečných piesní (60. výročie) V Trnave sa uskutočnil tzv. Letecký deň (100. výročie) V Trnave sa narodil zoológ a odborný publicista JÁN KALUŽA, absolvent trnavského gymnázia a jeho neskorší profesor, riaditeľ ZOO v Bojniciach (95. výročie) V Ivánke pri Dunaji tragicky zahynul politik, diplomat, astronóm a generál MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK, ktorého pomník od sochára Jána Koniarka zdobí od roku 1924 Trnavu a jedna z ulíc nesie jeho meno (95. výročie) Výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety bolo zriadené Česko-slovenské reálne gymnázium Jána Holého v Trnave (95. výročie) V Trnave umrel publicista, prekladateľ a kňaz ALOJZ DANIŠOVIČ, rodák z Bolerázu a absolvent trnavského gymnázia (20. výročie) V Trnave umrel historik, profesor Trnavskej univerzity, dekan jej filozofickej fakulty, kancelár a viacnásobný rektor JÁN KAZI (255. výročie) V Bratislave umrel bývalý profesor Trnavľudia a udalosti

11 udalosti poskytnutie informácií a vedomostí, získanie schopnosti kritického úsudku, navodenie zmeny správania a rozhodovania v životne dôležitých situáciách a na predchádzanie možnému rizikovému správaniu. Do projektu budú vopred oslovené a vybrané stredné školy v Trnave. Pozvánka na Trnavské športové hry seniorov Pozývame všetkých aktívnych seniorov, ktorí majú chuť zasúťažiť si v nenáročných športových disciplínach, na tretí ročník Trnavských športových hier seniorov, ktorý sa uskutoční v sobotu 24. mája v športovom areáli Slávie. Pre mužov aj ženy sú pripravené behy na krátke a dlhé trate (50 m, 60 m, 200 m, 300 m), hod granátom na cieľ, hod valčekom len pre ženy, penaltový rozstrel na bránku len pre mužov a streľba zo vzduchovky. Športujúci budú zaradení do troch vekových kategórií od šesťdesiatjeden až do vyše sedemdesiat rokov. Prihláška na podujatie bude k dispozícii na webovej stránke mesta v denných centrách, na radnici u informátora a na Mestskom úrade na Trhovej ulici v Kancelárii Zdravé mesto, číslo dverí 168. Uzávierka podávania prihlášok je v piatok 16. mája. Súťažiaci štartujú na vlastnú zodpovednosť. Pre aktívnych účastníkov športovcov bude zabezpečený pitný režim. Pre víťazov sú pripravené pekné ceny. Všetky informácie ohľadom podujatia Vám poskytne kancelária Zdravé mesto, Mgr. Ingrid Huňavá, tel. číslo 033/ Podujatie pre vás pripravujú Mesto Trnava, Kalokagatia Centrum voľného času a Mestská organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska Trnava. Tešíme sa na stretnutie s vami. Seminár o význame včasnej diagnostiky a liečby sklerózy multiplex Slovenský zväz sclerosis multiplex pozýva pacientov so sclerosis multiplex, ich rodinných príslušníkov a širokú laickú verejnosť na edukačný seminár pod názvom Včasná diagnostika skorá liečba = kvalitný život so sclerosis multiplex, ktorý sa uskutoční v utorok 27. mája o h v zasadacej sále mestského zastupiteľstva na radnici. Na seminári odznejú prednášky na tému Význam včasnej diagnostiky, nové možnosti liečby SM a rehabilitácia pacientov. Garantom podujatia, ktoré pripravil Slovenský zväz sclerosis multiplex v spolupráci s Mestom Trnavou a SM centrom v Trnave, je hlavný odborník MZ SR pre neurológiu prof. MUDr. Peter Turčáni, PhD. Viete aká silná je vaša závislosť na nikotíne? Nielen na túto otázku môžete dostať odpoveď vo štvrtok 29. mája od 9. do 13. hodiny v Regionálnom úrade verejného zdravotníctva na Halenárskej ulici. V rámci Svetového dňa bez tabaku vyhlásenom Svetovou zdravotníckou organizáciou ponúka tamojšia poradňa pre odvykanie od fajčenia záujemcom meranie krvného tlaku, vyšetrenie oxidu uhoľnatého vo vydychovanom vzduchu, zistenie miery závislosti na nikotíne formou Fagerstromovho dotazníka, aj individuálne poradenstvo s možnosťou odvykania od fajčenia. Poradňa poskytuje poradenské služby aj telefonicky na telefónnom čísle 033/ skej univerzity a v rokoch jej rektor PETER BELECIUS, dramatik a náboženský spisovateľ (365. výročie) V Záhrebe umrel trnavský rodák, kardinál JURAJ HAULÍK, politik a organizátor kultúrneho života v Chorvátsku, ktorého pamiatku v Trnave pripomína ulica a pamätná tabuľa na jeho rodnom dome (145. výročie) V Mikšovej sa narodil historik, redaktor a vydavateľ FELIX LITVA, spoluzakladateľ Svetového kongresu Slovákov, provinciál Spoločnosti slovenských jezuitov v Kanade a profesor pápežskej univerzity Georgiana v Ríme, ktorý po návrate z emigrácie pôsobil ako prorektor Trnavskej univerzity v Trnave, kde aj umrel. Roku 1997 mu bola udelená Cena Mesta Trnava (95. výročie) Do Trnavy prišli na pozvanie Mikuláša Oláha prví jezuitskí pedagógovia (455. výročie) V Bratislave umrel pedagóg, historik a náboženský spisovateľ MATEJ POCK, profesor Trnavskej univerzity a dekan jej filozofickej fakulty (235. výročie) V Trnave sa narodil spisovateľ a publicista LADISLAV SZALAY, bývalý redaktor Roháča a šéfredaktor Slovenského denníka (85. narodeniny) V Skalici sa narodil spisovateľ, redaktor a kňaz FERDINAND PELI- KÁN, učiteľ jazykov na gymľudia a udalosti máj

12 história Martin Jurčo, foto: autor a archív Pavla Forischa Pavel Forisch: Aj vo filme mali Trnavčania silné zázemie Vo svete a mimo nášho mesta žije mnoho Trnavčanov, ktorí sa napriek bohatosti svojich aktivít a osobnej skromnosti vždy k Trnave hlásia a radi si na ňu zaspomínajú. K takým patrí aj dlhoročný filmár Pavel Forisch (nar. 24. júna 1930 v Trnave), ktorý síce takmer 60 rokov žije v Bratislave, no na Trnavu má krásne i trpké spomienky. Narodil sa na Hlavnej ulici, ktorá sa vtedy volala Masarykova, presne oproti trnavskej radnici. Za prvej Československej republiky rodina jeho otca vlastnila obchod s textilným metrovým a kusovým tovarom. Otec už v tom čase pôsobil na obchodnom grémiu a staral sa o prosperitu malých živnostníkov. V 50. rokoch pracoval Pavel Forisch ako fotograf a fotolaborant, neskôr sa dostal do spravodajského filmu ako asistent kamery. Po dvoch rokoch bol poverený vedením výroby prvých filmov. S mnohými filmovými štábmi precestoval najmä niekdajší Zväz sovietskych socialistických republík pri nakrúcaní rôznych reportáží. Jednou z nich bol napríklad film List z Riazane o hľadaní Traja trnavskí priatelia v roku 1949: zľava Jozef Režucha, Ľudovít Boledovič, Pavel Forisch hrobu sovietskeho dôstojníka, ktorý padol pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša. Začiatkom 60. rokov bol poverený vedením prevádzky dokumentárnych a populárno-vedeckých filmov. Po dlhej komunikácii presvedčili pražské vedenie filmu, aby v Bratislave mohli založiť štúdio animovaných filmov. Podarilo sa to v roku 1966 a na jeho čelo sa dostal legendárny milovník Trnavy, karikaturista Viktor Kubal. Pridala sa triková skupina Bohdana Slávika a začali sa vyrábať filmy rôznymi technológiami. Politická situácia sa v 60. rokoch začala uvoľňovať a tvorivé kolektívy dokumentaristov spolu s Pavlom Forischom prichádzali s témami, ktoré nešetrili dobový režim. Svedčia o tom aj ľudia a udalosti náziu v Trnave a vydavateľ týždenníka Wudce z Trnawi písaného v bernolákovskej slovenčine (200. výročie) V Trnave sa narodil pedagóg, dirigent, organista a hudobný publicista JÁN SCHULTZ, profesor trnavského gymnázia, zakladateľ a dlhoročný dirigent speváckeho zboru Cantica nova a člen Speváckeho zboru slovenských učiteľov, ktorému roku 2005 udelili Uznanie za zásluhy a reprezentáciu mesta Trnava (75. narodeniny) V Trnave umrel cirkevný historik a prvý rektor Trnavskej univerzity JURAJ DOBRONOCKÝ (365. výročie) Uskutočnila sa konečná kolaudácia Ústianskej ulice v Trnave, kde bývali presídlenci z územia Oravskej priehrady (65. výročie) V Trnave sa narodil vedec a odborný publicista ŠTEFAN KORČEK, expert na motorové oleje a mazaciu techniku v automobilovom priemysle, ktorý pôsobil v USA, nositeľ Čestného občianstva mesta Trnava (80. narodeniny) V Trnave položili na mieste bývalého dominikánskeho kostola základný kameň pre výstavbu Univerzitného kostola, dnešnej Katedrály sv. Jána Krstiteľa (385. výročie) Cez Trnavu prechádzalo ruské vojsko, ktoré šlo na pomoc cisárovi Františkovi Jozefovi I. v boji proti maďarským revolucionárom (165. výročie). (pr) 10 Novinky z radnice

13 história názvy filmov: D. Trančík: Šibenica, či štyri filmy L. Kudelku: Akí sme, Leopoldovská pevnosť (o politických väzňoch a väzeniach), Bôle a nádeje a Čierne dni (o auguste 1968) a iné. V čase normalizácie sa filmy stali trezorovými. Po roku 1970 sa Pavlovi Forischovi v Štátnom filme podarilo zostať, pracoval v animovanom filme, neskôr bábkovom filme a videofilme. Tesne v časoch prednovembrových, keď to už išlo, spoluzakladal najprv ako družstvo reklamnú agentúru B.M.A. (obchod, manažment, umenie). Úspešne ju potom rozbehol v 90. rokoch. V súčasnosti sa Pavel Forisch už ako senior zaoberá vydávaním odborného časopisu chovateľov okrasného vtáctva Nová exota, ktorý vydávajú v Olomouci v českom a slovenskom jazyku. V ktorej časti Trnavy ste ako dieťa vyrastali? - Chodil som do ľudovej školy pod mestskú vežu k pánovi riaditeľovi Vančekovi. Bol to veľmi príjemný človek. Všetci moji kamaráti z detstva sa stali potom mojimi priateľmi na celý život. Boli to známi ľudia vo svojej pracovnej oblasti: napríklad Jozef Režucha, Lotár Radváni, Dušan Čimo. Prežili sme spolu detstvo i dospelosť. Väčšina z nich skoro z tohto sveta odišla. Otec mal oproti radnici obchod s textilným tovarom. Pochádzam zo zmiešaného manželstva. Matka nebola árijka. Dohodli sa, že deti pokrstia. Počas prvej republiky bolo všetko v poriadku. Až začal vystrkovať rožky Hitler, nastali problémy. A tie problémy boli až do skončenia druhej svetovej vojny. Bolo to len na úrovni propagandy, nátlakov režimu, Pavel Forisch dnes alebo vás to aj priamo ohrozovalo? - Keďže sme boli deti židovskej matky, zaraďovali nás k židovskej národnosti. Bolo to ťaživé postavenie. Hrozilo nám, že nás vyvezú do koncentračného tábora. Matka sa rozhodla, že sa dá prekrstiť. Podstúpila krst u uršulínok. Bolo však potrebné, aby ten akt napokon aj tak urobil kňaz. Mama preto požiadala pátra Diežku, ktorý bol u jezuitov, aby ju pokrstil. Pri krste boli traja kňazi, ktorí sledovali, či sa všetko uskutočnilo ako bolo potrebné. Neskôr ani to nepomohlo. Podľa vtedajšieho úzu slovenského štátu bolo treba všetkých Židov vyviezť. Podarilo sa vám uniknúť tejto hrozbe? Našťastie sme našli človeka, ktorý nám pomohol. Rovnako ako otec bol nadšeným chovateľom holubov. Volal sa Štefan Maar. Bol absolventom gymnázia a na jednej výstave získal kontakt na otca. Otec mu ukázal svoje chovateľské zariadenia a stali sa veľkými priateľmi. Štefan Maar bol veľký Slovák, dostal sa na právnickú školu a napokon sa prebojoval až na post tajomníka Právnickej fakulty v Bratislave. Za jeho čias študoval napríklad aj Gustáv Husák. Otec musel chrániť celú rodinu, a tak prežíval veľkú traumu. Štefan Maar bol v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane a bol veľký gardista, mal blízko k prezidentským úradníkom. Na základe krstu nám vymohol výnimku. No upozornil nás, že na to nemáme brať veľký ohľad, lebo keď k niečomu príde, možno ani to nepomôže. Keby prišlo k nejakej akcii gardistov, celá rodina mala utiecť na miesta, ktoré nám určil. Nikde sa nedalo byť dlho, lebo aj tie rodiny, čo nás ukrývali, podstupovali traumu z našej prítomnosti. Zachránili sme sa tak, že sme sa v krízových situáciách vždy vysťahovali na majer pri Bielom Kostole, do Naháča, na Dobrú Vodu. Mohlo sa chodiť len cez obed, keď kontroly neboli veľmi veľké. Vtedy sa totiž kontrolovalo každé auto a každý povoz. Mama mala v Chtelnici brata lekára a on mal manželku Nemku, ktorá ho chránila. Bola vo veľmi máj

14 história Dom, kde bola niekdajšia predajňa Forischovcov už po roku 1948, keď tam bola predajňa Chemodrogy dobrom kontakte s Nemcami, ktorí robili v tamojšom kaštieli školenia Hlinkovej gardy. Tak sa zachránil aj on. Čo rozhodlo o tom, ako sa bude vyvíjať vaše profesionálne zameranie po druhej svetovej vojne? - Otec bol živnostník a ja som mal vychodenú meštianku. Mal som viesť otcov textilný obchod. V obchode som sa zaúčal a naši zamestnanci ma presne učili, ako má dobrý textilný obchod fungovať. Pri tom som vychodil dvojročnú učňovskú školu. Pripravoval som sa na štúdium na obchodnej škole. Tú som absolvoval v rokoch Po skončení som ešte dva mesiace mohol v obchode robiť. Potom nám všetko zobrali. Z môjho remesla zrazu nebolo nič. Mama cez priateľov trnavských komunistov ako bol Karol Nagy a ďalší, vstúpila do strany, aby zachránila aspoň otcove a moje zamestnanie. Aj to však pomohlo len na chvíľu. Pracovali sme vo Vesne. To bola textilná predajňa. Vesnu však zrušili, nás vyhodili a otec vôbec nemohol robiť. Napokon som mohol pracovať ako predavač v Chemodroge. Bola to predajňa drogéria a foto-kino na dnešnej Hlavnej ulici. Vtedy som už intenzívne fotografoval a robil aj laboratórne práce. Mal som už aj slušné aparáty po nemeckých vojakoch a robil som z Trnavy veľa snímok. Ako tvorivý človek ste sa len prácou drogistu asi veľmi neuspokojili. - Opäť mi pomohol Štefan Maar. Bolo to už v nových, komunistických pomeroch, a on už nemal dobrú pozíciu. Ale bol v dobrom kontakte s niektorými fakultami v Bratislave. Oslovil kardiológa doktora Jozefa Hupku, či by ma nemohol zamestnať. Lekár sa spýtal, aké mám skúsenosti a hneď mi ponúkol prácu fotografa a fotolaboranta. Na Lekársku fakultu UK som nastúpil v roku 1948 a vydržal som dva roky. Fotografoval som rôzne choroby, aj operácie srdca, chronické ochorenia ešte z vojny, otvorené rany, ktoré už vtedy liečili ultrazvukom. Mali tam slušné vybavenie a boli spokojní s mojou prácou. Veľmi som však pri tom trpel. Cez kameramana Jána Kohúta som sa snažil dostať do spravodajského filmu. Požiadal som ho, či by mi nevedel sprostredkovať kontakt na prácu za asistenta kamery. A podarilo sa mu to. Oslovil režiséra Dušana Kodaja. Ten (ako Trnavčan) hovoril, že si na mňa pamätá ešte z Trnavy, nech za ním prídem. Tým, že ma viedol až k prijímaciemu konaniu, sa mi v januári 1951 úspešne podarilo nastúpiť do spravodajského filmu. Dokedy ste boli ešte Trnavčanom a kedy ste sa stali už Bratislavčanom? - Pravidelne som sa do Trnavy vracal. Vlakom som z Trnavy do Bratislavy dochádzal, keď som nastúpil na lekársku fakultu. Definitívne som z Trnavy musel odísť v roku Stratili sme celý majetok. Otec to veľmi ťažko znášal. Nevedel to preklenúť, budoval svoju firmu, mal dom, výborný obchod a zrazu o všetko prišiel. Nikdy sa s tým nevyrovnal a ja som mal obavu, že sa to zle skončí. Veľmi upadal. V jedno piatkové ráno ma zavolali k telefónu. Volala ma mama z Trnavy. Oznámila mi, že otec je mŕtvy. Obesil sa. Keď ho vojenský lekár odrezal, ešte žil. Otec lekárovi hovorí: Nechcem žiť, nechajte ma odísť. To boli jeho posledné slová. Nechceli ho ani pochovať. Viacero farárov odmietlo s tým, že samovraha nepochovajú. Mali sme s tým veľké peripetie, napokon sám biskup Lazík dal súhlas, aby bol pochovaný vedľa svojich súrodencov do hrobu v Trnave. Mama potom odišla k sestre, no ja som nemal kde ísť. Prichýlili ma začas na lekárskej fakulte, potom v priestoroch filmu, napokon som si našiel podnájom. V Trnave dnes už nemám žiadnu rodinu. Vráťme sa k vašej práci vo filme. K tomu, aby ste sa 12 Novinky z radnice

15 história niekde uplatnili, musela napokon pomôcť náhoda alebo kontakt na niektorého zo známych Trnavčanov. Táto trnavská spolupatričnosť je v prostredí mimo nášho mesta asi dodnes prirodzená. Teda, keď sa niekde stretli Trnavčania, hneď držali spolu. - Všetci sme sa vzájomne poznali. A vtedy bol tento náš mikrosvet oveľa menší ako je dnes. Aj keď sme spolu nepracovali, denne sme cestovali do Bratislavy. Ráno o piatej z Trnavy a večer o šiestej späť. Vždy sme sa teda stretli vo vlaku. V Trnave sme vybehli vždy do nejakého lokálu a každý deň sa tento kolobeh opakoval. A takto to bolo aj s hercom Lotárom Radvánim, aj s režisérom Jozefom Režuchom. V spravodajskom filme som pracoval takmer dvadsať rokov. Veľmi živo si pamätám na naše aktivity počas augustových nocí počas okupácie v roku S nedávno zosnulou Jarmilou Košťovou a ďalšími sme vtedy robili 24 hodín denne. Zbierali sme materiál, ten sa natočil, spracovával a v noci bol prepravovaný z Bratislavy do Viedne, odtiaľ do Mníchova a do Londýna. A odtiaľ išiel do celého sveta. Dnes si augustové dokumenty napríklad aj v podobe týždenníkov môžeme pozrieť aj na samostatnom DVD z produkcie Slovenského filmového ústavu. Predpokladám, že vám potom toto nadšenie niekto v previerkovej komisii začiatkom 70. rokov spočítal. - V roku 1970 ma nepreverili. Dokonca neboli so mnou ochotní sa ani rozprávať. Preverovacia komisia ešte pred pohovorom mala napísané štyri strany hodnotenia. Už to vyzeralo tak, že budeme všetci vyhodení Černák, Kudelka, Kamenický, Jakubisko, Urc a niektorí ďalší. Išli sme na ministerstvo za vtedajším námestníkom ministra kultúry Pavlom Koyšom, aby nám urobil nejakú úľavu. Po niekoľkých konzultáciách bol schopný pripustiť, aby sme zostali pracovať vo filmovej tvorbe. Boli sme preradení spolu s Rudolfom Urcom do animovaného filmu, ktorý ešte len vznikal. Tam som robil vedúceho prevádzky a bolo mi to dosť trápne, pretože som tomu veľmi nerozumel. Odišiel som do Prahy a zaujímal som sa o všetky zložky výroby filmu. A tak sme založili samostatné štúdio v Bratislave. Od začiatku sme robili v objeme miliónov korún. Keď sa založil bábkový film, to už naša sekcia mala obrat 55 miliónov korún, čo bolo dosť slušné. * Neskôr ste chvíľu pôsobili aj vo videofilme, ktorý sa v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe začal opatrne rozvíjať začiatkom 80. rokov. - Moja pozícia v animovanom filme nebola jednoduchá, bol som sledovaný Štátnou bezpečnosťou. Bolo to dosť nepríjemné. Stále odo mňa niečo chceli a nebol som ochotný s nimi komunikovať na ich témy. Vedenie Slovenskej filmovej tvorby malo tiež so mnou problém a na vedúceho prevádzky animovaného filmu mali mladého náhradníka. Mne dali za úlohu založiť bábkový film. Spojil som sa s Ivanom Popovičom a v roku 1979 sme založili bábkový film. V roku 1981 sme už pripravili dva úspešné seriály a hneď na to sme za ne dostali aj ocenenie na festivale v dnešnom Zlíne. Prišiel zase z vedenia príkaz: - Už si tu všetko založil, dáme tam zas niekoho iného, teraz treba založiť Videoštúdio Koliba. Dávame ti spolupracovníka Petra Kota, ktorý bol uvoľnený z veľvyslanectva vo Francúzsku. - Všetko sa tiež úspešne rozbehlo a za krátky čas sme robili objemy miliónov korún ročne. Vy ste v podstate hneď, keď sa zmenil režim, začali podnikať v profesii, v ktorej ste pôsobili. Začas ste ešte pracovali v Slovenskej filmovej tvorbe, ale aj tá už, žiaľ, spievala svoju labutiu pieseň. Aj keď o ňu malo záujem dokonca CNN a chcelo financovať aj výrobu filmov na Kolibe, z privatizácie sa stala fraška a celkom ju to pochovalo. - Založil som súkromnú firmu B.M.A. ako spojenie anglických slov spájajúcich manažment, obchod a umenie. Robili sme rôzne dokumentárne filmy, jeden celovečerný film o mladosti Mozarta. Potom som s mnohými mladými režisérmi robil rôzne dokumenty a reklamy. Napokon som si povedal, že budem robiť animovaný film. Bolo asi 5 6 seriálov klasickej kreslenej tvorby. Potom prišla ponuka na odkúpenie firmy a moji spoločníci súhlasili. A tak som sa stal dôchodcom. Keďže medzi filmármi pracovalo mnoho Trnavčanov ako napríklad kameraman Ján Kohút, režiséri Jozef Režucha či Dušan Kodaj, v krátkych spomienkových textoch si Pavel Forisch pripomenie nielen ich prácu ale najmä ich vzťah k nášmu mestu. Viac sa o niektorých z nich dočítate v budúcom čísle Noviniek z radnice. máj

16 história Simona Jurčová Na Hlavnej ulici kedysi pulzoval život. Dostaneme ho späť? Vernisáž dokumentárnej výstavy s názvom Sto rokov na Hlavnej ulici v Trnave, sa uskutoční v utorok 20. mája o 17. hodine v kaplnke na nádvorí radnice. V časoch monarchie sa volala Länge Gasse / Hossú utca a delila sa na hornú a dolnú, podľa toho, či smerovala od námestia k Hornej bráne (v susedstve Zeleného kríčka), alebo k Dolnej bráne (v mieste medzi súdom a evanjelickým domom). Tak ako je námestie srdcom mesta, je hlavná ulica v meste jeho tepnou. Mať kšeft na týchto miestach bolo snom každého ctižiadostivého živnostníka. Len čo sa tam dostal, hneď bol v lepšej spoločnosti. V dvadsiatom storočí niesla mená niekoľkých, pre konkrétnu dobu dôležitých ľudí bola Rákoczyho, Masarykova, Benešova aj Hitlerova, potom Februárového víťazstva (kým sme to museli považovať za víťazstvo...), až sme konečne pochopili, že ako Hlavnú ulicu ju nebudeme musieť stále premenovávať. Treba podotknúť, že šírka Hlavnej ulice v Trnave bola dedičstvom neznámeho stredovekého architekta. Tak sa stalo, že Trnava nepotrebovala v 18. a 19. storočí svojho Haussmanna, ktorý by musel zbúrať pol mesta, aby vystaval niečo ako Champs Elysées... Veľkorysá šírka hlavnej ulice z 13. storočia nám pohodlne stačí aj dnes. A búranie sme dobehli v iných štvrtiach. Na starých pohľadniciach z obdobia okolo r vidíme, že ulica bola vydláždená. Odkedy Prvé kresby ulice na litografických pohľadniciach z konca 19. storočia Pohľad fotografovaný z miesta bývalej Dolnej brány. Vľavo budova Hotela Polnitzky Radnica pred prestavbou 14 Novinky z radnice

17 história išla cez Trnavu železnica, bolo nepohodlné v daždi stále vyťahovať z blata zaborené fiakre, tak predpokladám, že bola vydláždená už oveľa skôr ako v roku Dláždenie mačacie hlavy (čadičové kocky) bolo v strede kladené v pásoch a po stranách na kríž. Na fotografiách a pohľadniciach je vidieť výraznú stredovú jazdnú dráhu, ktorá sa stále používala. Po stranách však pomedzi dlaždice rástla tráva. Na starších záberoch vidno, že cestu od chodníkov oddeľujú asi meter vysoké drevené koly, vzdialené asi dva metre od seba akoby podpery zábradlia. Neskôr zostalo medzi chodníkmi a cestou stromoradie s pouličnými lampami. Táto podoba Trnavy pretrvala niekoľko desaťročí, vidíme ju ešte na fotografiách z polovice tridsiatych rokov, len lampy na okrajoch zmizli. Elektrické osvetlenie zavesili do stredu nad cestu na káble natiahnuté z jednej strany ulice na druhú. Mimochodom, stromoradie sa držalo v Trnave kontinuálne po celé dvadsiate storočie, chýbalo iba vtedy, keď sa menili staré stromy za mladé. Tie posledné, čo sa pravidelne orezávali, vydržali možno aj 50 rokov. Neviem presne, kedy sa začala nová úprava hlavnej ulice, ktorá ju predelila prerušovaným pásom zelene na dve časti. Na fotografiách z osláv v roku 1938 je už zelený záhon v časti hlavnej ulice vysadený. V rámci neho bolo osadené do stredu ulice aj nové mestské osvetlenie na vysokých kandelábroch. Čadičové kocky doslúžili na koče a vozy boli ešte dobré, ale automobilová doprava a neskôr autobusy mestskej hromadnej dopravy potrebovali pevnejší povrch ulice. V roku 1949 bolo rozkopané námestie, koncom tohto roka sa Radničná fasáda po secesnej prestavbe, okolo r Untere Länge Gasse, začiatok 20. storočia Ulica od pomníka honvédskym vojakom (1871), začiatok 20. storočia máj

18 história demontovala trojička a robili sa úpravy priestoru. Na čiernobielych pohľadniciach a fotografiách z päťdesiatych a začiatku šesťdesiatych rokov je vidieť letná výsadba v strede ulice s veľkými kaktusmi druhu agáve a s palmami presadenými z črepníkov na leto do zeme. Palmy boli často súčasťou kvetinovej výzdoby pódia pri divadle pri prijímaní významných návštev sú na fotografiách z návštevy Eduarda Beneša v roku 1936 i na fotografiách osláv ukončenia druhej svetovej vojny v r Palmy a kaktusy boli v lete vysadené aj v parku, z ktorého neskôr urobili ružový. Moje obľúbené zábery pochádzajú z konca päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. To už chodila stredom mesta hromadná mestská doprava a v mieste kaviarne Krym bolo parkovisko ohradené červeno-bielymi stĺpikmi s reťazami. Zmenilo sa osvetlenie popri chodníkoch (a vlastne aj v celej Trnave) na lampy v hornej časti mierne prehnuté nad cestu. Táto úprava súvisela s tzv. námestím po schodkoch a nádhernými sakurami pod mestskou vežou. Pri Pamätníku osloboditeľov bol vysadený kvetinový záhon s dominujúcim kaktusom agáve a niekoľko žardiniér (dominovali najmä červené kvety...). Začiatkom sedemdesiatych rokoch sa opäť zmenili lampy mestského osvetlenia v roku 1971 mesto osadilo nové neónové svetlá. Na fotografiách s výzdobou k XV. zjazdu Komunistickej strany Československa v roku 1976 vidno vysoké kandelábre na vrchole so štyrmi lampami osadenými do štvorca. Na takejto ulici sme pravidelne chodili do prvomájových sprievodov (smerom od Zeleného kríčka k tribúne pred Masarykova ulica v tridsiatych rokoch (reklama na kino Tatra) Vonkajšia terasa u Thalmeinera s reklamou na predstavenie Bio Invalid, 20. roky 20. storočia Slávobrána vedľa radnice pri príležitosti Hospodárskej výstavy v roku Novinky z radnice

19 história Pamätníkom osloboditeľov) či na lampiónové sprievody (zasa naopak od Evanjelického domu k mestskej veži, lebo tam bol ohňostroj). Ako sa blížili oslavy mesta v roku 1988, prichádzali nové plány z radnice (Mestského národného výboru) v súvislosti so zmenou hlavnej ulice na pešiu zónu. Búranie zadných traktov meštianskych domov sa začalo už koncom 70. rokov (archeologický výskum v týchto miestach prebiehal v rokoch ). Potom odklonili z centra mesta mestskú hromadnú dopravu a napokon zrušili dopravu od Kostolíka sv. Heleny po roh Radlinského a Hlavnej ulice úplne. V roku 1988 bola na svete pešia zóna (prvá na Slovensku), a pred oslavami aj nové námestie s Domom kultúry. Pešia zóna s ostrovčekmi zelene a zachovaným starým stromoradím sa medzi Trnavčanmi rýchlo ujala. Počas svojej existencie ( ) zaznamenala iba niekoľko kozmetických úprav. Oslavovali sme na nej 750 rokov slobodnej kráľovskej Trnavy, bola svedkom nežnej revolúcie, potom prišli prvé vonkajšie kaviarenské terasy, vstúpili sme po nej do Európskej únie, a tiež sme na nej nanovo jarmočili. Máme 21. storočie a zároveň tretie tisícročie, a znova zmenu trnavskej pešej zóny, ktorej prestavba práve vrcholí. Trnavčania tieto zmeny pozorne vnímajú a netrpezlivo čakajú na to, keď bude úplne dokončená. Ohliadnuc sa o sto rokov dozadu vidíme hlavnú ulicu plnú malých obchodíkov a prevádzok. Jeden vedľa druhého ponúkali svoj tovar obchodníci a služby krajčíri, klobučníci, obuvníci, holiči aj kaderníci, Pamätník osloboditeľov so súsoším Víťazstvo od Ladislava Snopka bol osadený a slávnostne odhalený v roku 1959 Park známy neskôr ako ružový, 50-te roky Pohľadnica zo 60. rokov, na ulici vidieť vtedajší typ osvetlenia v Trnave máj

20 história Mestská veža s rozkvitnutými sakurami, polovica 70. rokov veci sa len tak nevyhadzovali, keď doslúžili, ale opravovali. Svojou ponukou sa navzájom predbiehali kaviarnici, hostinskí, majitelia reštaurácií, na tejto ulici sa prosto žilo. Ešte aj v šesťdesiatych rokoch bolo mesto plné ľudí trnavské korzo bolo lepšou zoznamkou ako inzeráty v časopisoch. Fungovalo rýchlo ako mobily dnes keď človek niekoho hľadal, stretol ho na korze. Rýchly beh dnešného života nás nejako uzatvára do domov, bytov a pracovísk. Deti a mladí ľudia sadajú vo svojich izbách k počítačom a virtuálnym hrám, ktoré im ponúkajú niekoľko životov v rôznych leveloch. Žijú život na sociálnych sieťach. Priečelia domov na Hlavnej sú čoraz jednoduchšie, obchody sa pomaly strácajú, bývalé výklady plné tovaru zostali obyčajnými oknami do kaviarní či bánk. Ruch stredu mesta sa nám akosi vytratil do nákupných centier na periférii. S rozsvietenou večernou Hlavnou ulicou život z mesta odchádza úplne. Dostaneme ho ešte niekedy späť? 18 Novinky z radnice Búranie zeleného stredového pásu pred výstavbou pešej zóny, rok 1985 Nová pešia zóna, rok 2014 V máji 2004 sme oslavovali vstup Slovenska do Európskej únie

21 história Adriana Čeleďová, foto: autorka Obnovená rotunda Spiegelsaal bude už čoskoro prístupná verejnosti Obnova nezvyčajného historického objektu v Trnave je vo finále. Hovoríme o záhradnom pavilóne rotunda Spiegelsaal, kultúrnej pamiatke, ktorá sa nachádza v rovnomennej mestskej trnavskej štvrti na Kalinčiakovej ulici, mimo historického centra mesta. Na začiatku celého príbehu bola snaha o záchranu vzácnej kultúrnej pamiatky postavenej za hradbami mesta. Priblížme sme si však ešte raz obdobie vzniku tohto pozoruhodného pavilónu. Táto historická stavba sa datuje do roku Vtedy sa v tejto časti Trnavy nachádzali majery a záhrady, kde dominovala zeleň. Vtedajší životný štýl mestského obyvateľstva prinášal nové trendy, ktoré boli inšpirované životom šľachty. Módne bolo vytváranie rozsiahlych záhrad s cudzokrajnými rastlinami, záhradnými altánkami, ktoré bývali súčasťou šľachtických parkov. Pravdepodobne aj z tohto dôvodu dal postaviť ctihodný pán Jozef Skolonič filagóriu (záhradný domček), tento pôvabný architektonický objekt, práve na tomto mieste. Jozef Skolonič prišiel do Trnavy spolu so svojim bratom Františkom z Chorvátska. V Trnave mal podnikateľské aktivity. V roku 1783 získali od cisára Jozefa II. šľachtictvo a erbovú listinu (armáles). 1 Za akým účelom dal Jozef Skolonič postaviť záhradný altánok, sa môžeme len domnievať. Ako sme už povedali, najpravdepodobnejšie mala byť nositeľom prestíže a postavenia jej majiteľa. Samotná stavba až v roku 2012, po reštaurátorskom výskume, postupne odkryla v interiéri vzácnu a nesmierne zaujímavú nástennú iluzívnu maľbu. Maľba vytvára dojem, že sa nachádzame v malom záhradnom letohrádku filagórii obrastenom popínavou zeleňou a pozeráme sa na okolitú zeleň v exteriéri, navyše nám je umožnený pohľad akoby do oblohy v klenbe, kde je v centre zobrazená ilúzia kruhového otvoru. Ilúziu trojrozmernosti priestoru umocňuje práca s tieňom a svetlom na prítomnej iluzívnej drevenej konštrukcii záhradného altánku. V klenbe rotundy reštaurátori odhalili exotickú faunu, ktorá obohatila výzdobu iluzívnej maľby. Reštaurátori Mgr. art. Peter Koreň, Mgr. art. Martin Vojtko a Mgr. art. Juraj Gregorek dostali Výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za reštaurovanie interiérovej maliarskej výzdoby klasicistického záhradného pavilónu tzv. Spiegelsaalu v Trnave. 2 Pavilón Spiegelsaal bude slúžiť verejnosti. Vlastníci vypracovali zámer pre nový projekt prístavby na efektívnejšie využitie priestoru rotundy lebo pôvodný priestor by nedokázal prijať naraz väčší počet návštevníkov. Jej priestor a priľahlá nová prístavba sa premení na miesto príjemného posedenia pre Trnavčanov a návštevníkov Trnavy. Idea realizovaného návrhu Ing. arch. Viktora Šabíka, ktorá vzišla z architektonickej súťaže, rešpektuje charakter kultúrnej pamiatky, zdôrazňuje genius 1 Rábiková, Z. Macura, R. Kazimír, M.: Záhradný pavilón Spiegelsaal v Trnave nový pohľad na pamiatku. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 11. Zborník zo seminára konaného Trnava Výročná cena revue Pamiatky a múzeá bola udelená 13. septembra 2013 v Košiciach. máj

22 kultúra loci atraktívnej architektúry a vychádza z pôvodného účelu stavby. Do projektu bol prizvaný aj trnavský architekt Mgr. arch. Martin Danák, ktorý projektoval návrh interiéru prístavby. Iluzívna maľba zelene v interiéri rotundy a neexistujúca záhradná zeleň v jej okolí je premiestnená do fasády novej prístavby. Zámerom architekta je nechať ju obrásť popínavou zeleňou, aby dala vyniknúť samotnej historickej stavbe. Návrh je realizovaný s rešpektom a v komunikácii s prítomnou historickou architektúrou. Projekt prirodzeným spôsobom znovu zazelení priestor v okolí záhradného pavilónu Spiegelsaal a ponúkne Trnavčanom citlivý dialóg historickej pamiatky so súčasnou architektúrou. Rotunda Spiegelsaal odhalí verejnosti svoje vzácne priestory už v júni tohto roku. Návštevníci si tu budú môcť posedieť pri káve, koláčiku či víne. História a súčasnosť bude pôsobiť v symbióze. To bol zámer autorov projektu a tiež súčasných vlastníkov, ktorí, ako sme už povedali na začiatku, chceli zachrániť neobvyklú kultúrnu pamiatku v Trnave. (red) Celoeurópske České sny sa začnú v Trnave Slávnostný otvárací koncert zahraničnej časti projektu České sny 2014 sa uskutoční pod záštitou primátora Trnavy Vladimíra Butka vo štvrtok 3. júla o 19. hodine v koncertnej sieni Marianum. Účinkovať bude Janáčkov komorný orchester so sólistom Josefom Špačkom, ktorý patrí k najvýznamnejším hudobným osobnostiam mladej generácie na svete.. Josef Špaček okrem svojej oslnivej sólovej kariéry zastáva aj post koncertného majstra Českej filharmónie a navyše je rezidenčným umelcom projektu České sny 2014, ktorému poskytuje dlhoročnú záštitu svetovo uznávaná mezzosopranistka Magdalena Kožená a v tomto roku sa spoločne s ňou stal patrónom akcie aj ďalší renomovaný hudobník, dirigent Sir Simon Rattle. K základným cieľom projektu Českých snov nepatrí rozmnožovanie bohatej kultúrnej ponuky európskych metropol, ale zameranie na menšie obce a mestá európskych regiónov, ktoré majú nadviazané partnerstvá s českými mestami a obcami, a na účasť vo vybraných koncertných cykloch a festivaloch. Po trnavskom otváracom koncerte bude nasledovať približne stodvadsať koncertov popredných českých hudobníkov v devätnástich európskych krajinách. Záverečný 20 Novinky z radnice koncert sa uskutoční 6. decembra 2014 v dolnorakúskom St. Pöltene. Mesto Trnava sa stalo dejiskom otvorenia Českých snov 2014 najmä preto, lebo je dlhoročným partnerským mestom Břeclavi, kde bude 28. júna ukončená česká časť projektu koncertom v rámci 19. ročníka MHF 13 miest Concentus Moraviae. Práve na tomto koncerte zástupcovia mesta Břeclav odovzdajú pomyselnú koncertnú štafetu Českých snov zástupcom mesta Trnavy, ktoré je už tradičným partnerom projektu; veď v tomto roku sa tu České sny uskutočnia už po tretí raz. Okrem delegácie z partnerského mesta Břeclavi sa na koncerte v Trnave zúčastnia zástupcovia viacerých európskych miest začlenených do projektu, pozvané sú tiež významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života Slovenskej a Českej republiky. Pri tejto príležitosti sa uskutoční aj stretnutie zástupcov kľúčových slovenských a českých kultúrnych organizácií s cieľom nadviazať nové kontakty a podporiť doterajšiu spoluprácu. Organizátori veria, že podobne ako v predchádzajúcich ročníkoch v iných štátoch aj tento trnavský večer prerastie do inšpiratívneho a nezabudnuteľného česko-slovenského stretnutia, na ktoré budeme môcť nadviazať aj v budúcnosti.

23 kultúra Som rád, že dnes hráme čisté divadlo Martin Jurčo, foto: autor Hovoria mu osamelý bežec. Prišiel s teóriou autorského divadla a aj v kolektívnej práci v trnavskom divadle mal rád skôr samotu ako harmonizovanie so súborom. Blaho (Blahoslav) Uhlár (nar. 26. augusta 1951 v Prešove) ako režisér a dramatik spojil s naším mestom významné aktivity v Divadle pre deti a mládež už od prvej sezóny divadla v roku 1974 až po jeho odchod z Trnavy v roku V spomínanom roku mal za sebou aj dva roky spolupráce so súborom DISK. Ich spoločné aktivity sa obnovili v roku 2006, po zániku bratislavského divadla Stoka, kde bol Blaho Uhlár ústrednou autorskou postavou. Z množstva inscenácií na ktorých Blaho Uhlár spolupracoval, vyberme napríklad dramatizáciu Nosovovej rozprávky Nevedko v Slnečnom meste (1975), Princezná Maru (1979), Kľúčikove kráľovstvo (1980), Velúrové sako (1982) či Kvinteto (1985). Teatrológovia oceňovali nielen jeho snahu po autorskom divadle, ale najmä na trnavských doskách písanie hier bez ohraničenia veku ich adresáta. Odborná kritika s jeho menom našla aj nový výraz totálne divadlo, ktoré spája všetky možnosti divadelného výrazu. Blaho Uhlár spolupracoval aj s bábkovým divadlom v Banskej Bystrici, Divadlom Jonáša Záborského v Prešove pobočnou scénou pre deti a mládež v Spišskej Novej Vsi a s Ukrajinským národným divadlom v Prešove. Narodili ste sa v Prešove, ale neskôr ste vyrastali v Ružomberku. Do akej miery vás ako neskoršieho režiséra a divadelného autora formovalo rodinné prostredie? - Moja matka hrávala divadlo. V roku 1944 bola aj spoluzakladateľka profesionálneho divadla v mojom rodnom Prešove. Vtedy sa volali Slovenské divadlo. Dokonca hrala aj v prvom predstavení tohto divadla. Najprv boli ochotníci, a neskôr sa stali profesionálmi. Matka neskôr pôsobila ako učiteľka, ale stále mala k divadlu blízko. Otec s týmto divadlom spolupracoval ako organizačný pracovník a jazykovedec. Takže môžem povedať, že som čiastočne z divadelníckej rodiny. Bol som ako dieťa dosť exhibicionista, páčili sa mi rôzne estrády, ktoré sa vysielali v televízii. Páčili sa mi aj Voskovec s Werichom, ktorých sme s priateľom napodobňovali. Ako šiestaci sme dokonca dali dohromady nezávislý divadelný súbor, ani nás neriadil žiadny pedagóg. Niekedy sme odohrali každý rok aj tri predstavenia. No nebola to činohra, ale skôr zábavné programy. Neskôr, ako stredoškoláci, sme prešli na komponované pásma, písali sme hry, hoci tie korene zábavného divadla tam vždy boli. Študoval som na Strednej všeobecnovzdelávacej škole, čo je dnešné gymnázium. Bolo z Ružomberka ďaleko na Vysokú školu múzických umení do Bratislavy? Alebo ste sa tam jednoducho vybrali, vybrali vás a začali ste študovať réžiu? Nelákalo vás radšej herectvo? - V riadnom termíne ma síce nevzali, no viacerých nás pozvali na dodatočné prijímacie skúšky v septembri, a tak som sa tam dostal bez straty jedného školského roka. Začal som študovať v roku 1969 a skončil som v roku Tak ako mnohí som tiež chcel byť herec, ale nejakou náhodou som sa zoznámil s vtedy mladým (dnes už nežijúcim) režisérom Karolom Spišákom. Ten ma veľmi ovplyvnil. No napokon rozhodla náhoda. Pýtal som sa mamy aký je rozdiel medzi hercom a režisérom. Odpoveď bola skôr humorná režisér sa na rozdiel od hercov nemusí učiť texty. Prišiel som z malého mesta a na Bratislavu som sa pozeral s otvorenými ústami. To politikum začínajúcej normalizácie som prijal síce s nevôľou, no bolo jasné, že sa s tým nedá nič robiť. Mojimi spolužiakmi boli Jozef Pražmári, Oľga Janíková-Chodáková a Viliam Gräffinger. Spolupracovali sme s ročníkom hercov a s časťou tohto kolektívu máj

24 kultúra sme potom prišli aj do Trnavy. Z nich najznámejší boli Marián Zednikovič, Zuzana Kronerová, Vladimír Jedľovský, Ján Topoľanský, Laco Konrád, Peter Kuba, Mária Jedľovská a ďalší. Niektorí v divadle v Trnave hrajú dodnes. Boli ste prvou generáciou nového Divadla pre deti a mládež, po vás prišiel ďalší silný ročník Juraja Nvotu. - Oni prišli o jeden či dva roky neskôr. Boli vtedy časy Husákových detí, keď sa investovalo do mládeže. Toto využili predstavitelia Trnavy a presadili cez ministerstvo kultúry, aby sa založilo divadlo zamerané na mládež. Do nového divadla prišli aj starší herci z rôznych divadiel zo Slovenska, ale aj z amatérskeho prostredia. Pamätám si, že prvú premiéru mali robiť starší tvorcovia a režírovať ju mal Ladislav Farkaš. Napokon sme prvú premiéru robili my, a teda v septembri 1974 sme uviedli Záhradníkovu hru Prekroč svoj tieň. A keďže sme boli mladí, chceli sme to urobiť ako avantgardu. Takže sme si tam aj dovolili postupy, ktoré neboli také bežné. No tolerovali nám to. Po odchode riaditeľa Jána Rybárika ste sa spolu s Ladislavom Podmakom a Jurajom Nvotom stali takými ústrednými hýbateľmi trnavského divadelného diania a boli ste v podstate aj synonymom vtedajšieho Divadla pre deti a mládež. - Prvý riaditeľ tam vydržal dva roky. Bol dosť impulzívny a cholerický. Prvý rok bol v divadle od rána do večera. Druhý rok do divadla vôbec nechodil, aj keď ho niekto hľadal. Po dvoch rokoch to napokon vzdal a vrátil sa, odkiaľ prišiel. Za nového riaditeľa vytipovali 22 Novinky z radnice Ladislava Podmaku. Do riadiacej funkcie nastúpil, myslím, že vtedy najmladší riaditeľ divadla u nás. Nemal divadelné vzdelanie, ale bol filozof. Mal však lásku k divadlu. V Moskve študoval filozofiu, a vtedy tam bolo slávne divadlo Na Taganke. On bol jeho veľkým obdivovateľom a s veľkou láskou chodil na tieto predstavenia. Bolo mu teda blízke divadlo, ktoré nie je tradičné, prináša niečo nové a je odvážne. Vy ste mali v pohľade na divadlo, umenie a na život asi bližšie k Ladislavovi Podmakovi ako k Jurajovi Nvotovi. - My sme si s Lacom dosť ľudsky rozumeli. Bol síce politicky indoktrinovaný, no nebol dogmatik. Mal rád aj inovatívne postupy v divadle. Tá doktrína však bola tvrdá, takže keď išlo do tuhého, nemohol uskočiť. Ale aj preto, že bol na čele divadla, tak sme nielen ja, ale aj Juraj Nvota, mohli používať rôzne alternatívne divadelné postupy. U nás v divadle to jednoducho išlo, pretože práve Laco mnohé mohol zaštítiť. Samozrejme, do nekonečna to nešlo. Napríklad, neskôr mi môj text inscenácie Kvinteto neprijal. Bolo to zhodou náhod k nejakému politickému výročiu. Dal mi to prerobiť. Nevedel som však, ako to urobiť. Práve vtedy zasiahla vyššia moc. Laco Podmaka sa stal riaditeľom na Novej scéne. Do Trnavy nastúpil Mikuláš Fehér. On bol k týmto dogmám mäkší, takže pod jeho vedením sme mohli túto inscenáciu v roku 1985 aj uviesť. No súviselo to aj s príchodom Gorbačova a mäknutím systému. Ktorá z inscenácií Divadla pre deti a mládež vám dodnes zostala v povedomí? - Určite to bude spomínané Kvinteto. Bola to inscenácia s diváckym ohlasom, čo moje prestavenia veľmi nemávali. A aj presiahla trochu do zahraničia. Mám ju rád aj preto, že tam už boli zárodky autorského divadla. Potom neskôr mi takto dovolili robiť ochotníci a na doskách profesionálneho divadla sme urobili inscenáciu bez scenára. Boli to hry Kde je sever a Predposledná večera. Bolo to pár mesiacov pred pádom režimu. Dones si spomínam napríklad na Tému Majakovskij, Tartuffa, a na klauniády ako napríklad Princezná Maru. Keď sme sa rozprávali s Jurajom Nvotom, spomenul, že mu nedávali pripravovať inscenácie k rôznym politickým výročiam. Vždy ste ich vraj dostali vy. Napriek tomu, mnohé boli úspešné a zaiste sa za ne nemusíte hanbiť ani dnes. Patrili sem napríklad inscenácie k výročiu narodenia Laca Novomeského, či hra Epizóda To bolo možno aj tým, že tam bol vzor divadla Na Taganke. Videl som len pár predstavení, ako robili, v úvodzovkách, avantgardu. Takže keď som niečo vyfasoval k výročiu, a keďže ma zastrešil Laco Podmaka, tak bola možnosť v mene verejne proklamovaných ideálov použiť netradičné prostriedky. Bolo to už dokonca aj v záverečnom výstupe spomínanej prvej inscenácie Prekroč svoj tieň, kde sme zrušili postavy a s použitím svetiel sme robili deklamatívne divadlo. Podobne aj Parížska komúna či Epizóda 39 44, tam boli tiež postupy, ktoré v slovenských divadlách neboli bežné. Hry totiž hovorili k veci. Bol to veľmi uvoľnený tvar, ktorý bol politicky úderný. Paradoxne, tie výročia nám umožňovali byť aj netradičnými vo forme. Tam

25 kultúra ideológovia trošku strácali silu, keďže to bolo k výročiu, tak to vnímali ako dobré. Pamätám si na inscenáciu k výročiu VOSR (Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pozn. aut.) Alexander Blok od sovietskeho autora Steina. Tam sme uvoľnili tvar, využili sme masky, a bolo to celkom zaujímavé. Dokonca tak, že istý bratislavský kritik začal po Bratislave rozširovať, že ide o protisocialistickú inscenáciu. A tak sa musel vydať z Bratislavy do Trnavy jeden vysoko postavený divadelný funkcionár, ktorý prišiel skontrolovať túto inscenáciu k výročiu VOSR, či nie je protisocialistická. Pozrel si ju a skonštatoval, že protisocialistická nie je (smiech). Potom od začiatku 90. rokov prišla vaša éra v divadle Stoka. Ako ste odchádzali z Divadla pre deti a mládež v roku 1988? - Odchádzal som najprv do Ukrajinského národného divadla do Prešova. Začal som tam spolupracovať s výtvarníkom Milošom Karáskom. To už sa pomaly všetko začalo rúcať a môj sen mať nezávislé divadlo nadobúdal konkrétnejšie rysy. V Prešove som bol tri sezóny. Potom som sa stal Bratislavčanom a od roku 1991 som mal možnosť robiť nezávislé divadlo. Dokonca sme dostali od štátu podporu a nastala taká situácia, že som sa do štátneho divadla nechcel už nikdy vrátiť. Éra divadla Stoka je veľmi známa, no skončila veľmi trpko a náhle. - Bolo to až tragické. S pádom komunizmu sme si mysleli, že padne všetko komunistické. A to, ako dnes divadlá existujú, akú majú štruktúru riadenia, takú nemali ani za slovenského štátu, pretože aj vtedy to boli nezávislé družstvá, ktoré dostávali od štátu prostriedky. Až za socializmu sa stali štátnymi. A tak som si naivne v novembri 1989 myslel, že štát prestane robiť kultúru a bude ju len podporovať. Riadenie divadiel však dodnes zostalo pod štátom alebo samosprávou. A tak, ak sa nadriadeným orgánom nepáči napríklad práca riaditeľa, vymenia ho. O závislosti divadiel sa teda hovoriť nedá. Úsilie vrátiť divadlo občanom skrachovalo. A takto skrachovalo aj divadlo Stoka. Je to viac smutné, ako trpké. S koncom divadla Stoka zaiste súvisí aj obnovenie vašej spolupráce s trnavským divadlom DISK. V minulosti ste s ním totiž už spolupracovali. - Bolo to od roku 1986 a v roku 1992 som s nimi urobil poslednú inscenáciu. Vtedy ma práca v divadle Stoka už celkom pohltila. Keď však divadlo Stoka v roku 2006 definitívne skončilo, ako stratený syn som sa vrátil k súboru DISK. V roku 2007 bola prvá naša spoločná premiéra a spolupracujem s nimi dodnes. Vrátim sa však ešte do nášho prvého obdobia. Práve DISK splnil moju túžbu urobiť kompletne autorskú inscenáciu. Teda začať vymýšľať a podľa toho urobiť inscenáciu. Tak vznikla naša prvá hra s názvom Ochotníci, ktorú sme kompletne vymysleli na skúškach. Potom sa dal dohromady scenár a premiéra bola v roku Takúto vymoženosť by mi v štátnom divadle neumožnili, pretože by do takého rizika nešli. Až keď sa tento autorský postup zrealizoval na ochotníckej pôde, potom to už skúsili aj profesionálne divadlá. Takže tam je ten môj resentiment na DISK. Zo starej partie zostali v divadle dvaja členovia, a väčšina členov súboru sú dnes mladí ľudia. V roku 2006 sme rozmýšľali, kde budeme hrať. Veľké divadlá majú drahé prenájmy a hrať v kultúrnych domoch bolo bezpredmetné, pretože väčšina z nich mala už rozkradnutú divadelnú techniku. Tak som navrhol, že by sme to mali hrať u nás na Kopánke v pivnici, a z tej pivnice si postavíme divadlo. A súbor túto myšlienku prijal. Neviem, ktorý súbor na Slovensku by bol ochotný dať sa do stavby takéhoto štúdia. Oni to chceli a zaštítili. A takto sa výraznejšie prepojil vzťah medzi súborom, mnou a divadlom. Výhradnou metódou práce divadla DISK je vznik inscenácie v procese jej naštudovania. To znamená, začínate bez scenára, ktorý vznikne až dodatočne ako záznam hotového predstavenia. Je to asi niečo podobné ako s džezovou improvizáciou, ktorá by sa zapísala do nôt. Takýto postup všetci členovia súboru musia akceptovať, pretože na ňom je vlastne celé divadlo postavené. - Sám sa čudujem, že ten prerod na autorskú prácu bol v roku 1986 takmer bezbolestný. Výhodou bolo a dodnes je, že herci neboli z profesionálneho prostredia a neboli zaťažení školou, čiže tento postup ľahšie prijímali. Jednoducho, prišli tvoriť a bolo im jedno ako. Problémom je však divák. Tých je menej. Je to aj moja osobná trauma, že moje inscenácie až tak nenapĺňajú divadlá. Aj tieto inscenácie existujú vďaka energii súboru a je zázrak, že si ešte jeho členovia nepovedali: Tak poďme hrať iné divadlo. Skôr si vážia to, že môžu hrať ako oni chcú. Som rád, že je tam čistý a zdravý vzťah k divadlu. máj

26 kultúra Martin Jurčo, foto: archív B. Kuffelovej a Beata Kaššaková Život zasvätila divadlu i osvete Astéria Kuffelová-Augustovičová (*7. apríl 1931 v Pezinok, 2. december 2013 Trnava) patrila k osobnostiam prvého povojnového profesionálneho súboru divadla v Trnave, no bola aj nenápadnou manažérkou kultúry v našom meste. Napriek ideologickému okliešteniu sa za jej éry zintenzívnilo organizovanie kultúrnych podujatí a prišli k nám aj mnohí zahraniční umelci. Všetky tri dcéry viedla k profesionálnej orientácii v oblasti školstva a kultúry (najstaršia Asta bola rozhlasovou novinárkou, stredná Beatrica je pedagogičkou, anglistkou a teatrologičkou a najmladšia herečkou v nitrianskom Divadle Andreja Bagara). Jej sestra Hilda Augustovičová je významná slovenská herečka a niekdajšia dlhoročná riaditeľka Divadla Andreja Bagara v Nitre. Z čias svojho hereckého pôsobenia so svojou najstaršou dcérou Astou. 24 Novinky z radnice A takto si ju pamätáme ako šarmantnú osemdesiatničku. Astéria Kuffelová sa narodila v rodine živnostníka ako jedna zo siedmich deti. Márne chcel jej otec Alojz, aby sa rovnako ako jej mladšia sestra Hilda venovala ekonomike. Práve po ňom zdedili lásku k divadlu, ktorému sa venoval v mladosti ochotníckom súbore. Po matke dostala Astéria do vienka vzťah k literatúre. A to bol vari dôvod, aby otec svojej dcére nebránil, aby sa stala herečkou. V roku 1949 nastúpila do Dedinského divadla so sídlom v Bratislave, v ktorom pôsobil tím hercov, neskôr pilierov slovenského divadelníctva, a mnohí z nich predstavovali jadro Krajového divadla v Trnave. V Dedinskom divadle pôsobila do roku Päť sezón na scéne Krajového divadla (v rokoch ) bolo pre Astériu Kuffelovú nielen obdobím prvých významných hereckých príležitostí a kontaktov s divákmi, ale herecký život spojila so súkromným. Práve tu sa zoznámila so svojím kolegom a neskôr so svojím manželom Vendelínom, ktorý bol herec a venoval sa aj metodickým aktivitám. Spoločne s deťmi sa začiatkom 60. rokov presťahovali do Trnavy a Astéria sa stala členkou Krajového divadla v Trnave. Ako uvádza divadelný kritik Jan Jaborník, jej výrazný altový hlas a civilný herecky prejav ju predurčili na stvárnenie charakterových postáv. Spomeňme aspoň kňažnú z Lampasa, Ftatatitu z hry Caesar a Kleopatra, či pani Planetovú v inscenácii Láska za lásku. Zrušenie Krajového divadla v Trnave v polovici 60. rokov znamenalo pre Astériu Kuffelovú profesionálny

27 kultúra odchod z divadelných dosiek, aj keď ešte pár rokov zostala pracovať v Stálej scéne v Trnave, ktorá pôsobila v divadelných priestoroch. Práve v tom čase sa jej narodila dcéra Daniela, ktorá dnes pokračuje v hereckých šľapajach, podobne ako ďalší z generácie Kuffelovcov Danelin syn Michael. Astéria Kuffelová bola aj v ďalších rokoch verná kultúre. Prijala ponuku vtedajšieho Mestského domu osvety a začala sa pre ňu nová kapitola spojená s osvetou a vzdelávaním. Za dve desiatky rokov prešla takmer všetkými oddeleniami trnavskej osvety, organizovala kurzy záujmovej činnosti a jej doménou boli recitačné súťaže. Organizovala aj koncerty klasickej i populárnej hudby. Bezprostredný kontakt so živou kultúrou a umením, práca v rôznych oblastiach osvetovej práce i propagácie kultúry, ale i osobný šarm ju predurčili na to, aby sa neskôr stala riaditeľkou Mestského kultúrneho strediska v Trnave, ktoré vtedy vydávalo aj populárny mesačník Kultúra a život Trnavy. V tomto čase sa zväčšil rozsah aktivít doteraz organizovanej Hudobnej jari, ale napríklad aj speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského. Pod vtedajšie MsKS prešla aj činnosť mládežníckeho klubu Fortuna a domy kultúry na Kopánke, v Bielom Kostole, v Hrnčiarovciach a v Modranke. Trnavu vtedy navštívilo mnoho známych súborov a umelcov zo zahraničia, napríklad bábkové divadlo Obrazcova. Po odchode do dôchodku pracovala Astéria Kuffelová ako lektorka v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Aj v posledných rokoch života aktívne vnímala kultúrne dianie v našom meste, a aj vo vysokom veku si zachovala typický kuffelovský šarm. Astériu Kuffelovú pri príležitosti životného jubilea v roku 2011 pozdravil aj primátor Trnavy a v roku 2013 dostala Cenu primátora mesta Pezinok. Pochovaná je v rodinnom hrobe v Budmericiach. (red), foto: Gréta Zubová Nový priestor pre trnavskú hudobnú scénu Pod titulom Hudobné večery v Manuel Cafe sa už niekoľko mesiacov uskutočňujú na Jeruzalemskej ulici v nenápadnom podzemnom priestore s dobrou akustikou zaujímavé koncerty zamerané hlavne na domácu trnavskú hudobnú scénu. Od októbra tu už stihli hrať zoskupenia ako Graeme Mark (na fotografii), Second Band, Brotherly Jam, Libido či Jana Andevska. Prvým koncertom v novom roku bolo bratislavské jazzové quarteto Slip The Beat so speváčkou Katkou Ščevlíkovou, ktorá si Trnavu veľmi obľúbila. Poctou pre organizátorov aj publikum bol koncert trnavského gitarového mága Ivana Tomoviča s jeho projektom Orchester Ivana Tomoviča. Do leta tu plánujú zorganizovať ešte niekoľko koncertov, na ktorých budú môcť návštevníci vidieť a hlavne počuť ďalších talentovaných trnavských hudobníkov. Najbližšie to bude jazzové Miloš Biháry Trio, v Česku i na slovensku ocenený Landfil, šansónová Romanika či trnavské legendy Blues Mother In Law. Nápad vznikol v hlave Jána Siváka, manažéra trnavského internetového Rádia Bunker. Hlavnou víziou je využiť potenciál, ktorý nadobúdame prostredníctvom nášho rádia v spolupráci nielen s trnavskými hudobníkmi, a presunúť sa do verejného priestoru medzi ľudí, tak ako to robíme aj s inými prevádzkami, kde sa dá hrať živá hudba. O Trnave sa vždy vedelo, že je tu veľa hudobníkov, ale zároveň som často počul, že sa v Trnave nič nedeje. Som veľmi rád, že je možné takéto stretnutia ľudí okolo kultúry a hudby uskutočniť prostredníctvom hudobných večerov, kde si môžu starší aj mladší spoločne vymieňať názory a skúsenosti pri dobrej hudbe, hovorí Ján Sivák. Jazz v podaní tria Miloša Biháryho zaznie v Manuel cafe už 9. mája, večer 10. mája bude patriť alternatívnemu rocku a skupine Landfil, 23. mája hrá a spieva Romanika a júnové večery sa začnú 6. júna blues- -rockom v podaní skupiny Blues Mother In Law. máj

28 kultúra Ildikó Kraicová, Romanika Prebúdzať treba nielen rómske deti, ale aj zákonodarcov Juraj Štofej sa už desať rokov venuje práci s rómskymi deťmi a ich rodičmi. Najprv ako dobrovoľník, neskôr ako koordinátor nízkoprahového centra Mak a v súčasnosti je riaditeľom neziskovej organizácie Centrum Koburgovo. Bol druhým hosťom na PRAK-u, ktorý sa uskutočnil 3. apríla v kníhkupectve na Štefánikovej ulici. Ústrednou témou aprílového stretnutia bola prednáška Iky Kraicovej Ako cigáni ovplyvnili vývoj flamenca a koncert skupiny Romanika s prizvaným hudobným hosťom gitaristom Robertom Schranzom, ktorý so svojou kapelou Maringotka nadväzuje na odkaz rómskeho jazzového gitaristu Djanga Reinhardta. Django, skladateľ a zakladateľ nového žánru tzv. rómskeho jazzu nazývaného gypsy swing, je prezývka, ktorá v rómštine znamená prebúdzam, budím. Na Praku sme tlieskaním prebúdzali rytmus Bulerias a našich poslucháčov sme aj učili rómsku hymnu Gelem, gelem. Juraj Štofej priniesol fotky, ktorými prezentoval svoju činnosť s rómskymi deťmi. Prinášame rozhovor s ním. Kedy a prečo si sa začal venovať práci s rómskymi deťmi? - Pred desiatimi rokmi som začal pôsobiť v organizácii Úsmev ako dar, ktorá sa venovala najmä práci s deťmi vyrastajúcimi v detských domovoch. V decembri v roku 2004 som sa pridal ku skupine dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli pripraviť mikulášsky sprievod na Coburgovej ulici pre rómske deti. Uvedomil som si, že mnoho z týchto detí, ak sa ich rodinám včas nevenuje pozornosť, je vyňatých z rodín a umiestnených do ústavných zariadení. Preto 26 Novinky z radnice som od tohto momentu rozšíril činnosť organizácie v Trnave na prácu s ohrozenými deťmi a ich rodinami. Tvoja činnosť sa spája predovšetkým s obyvateľmi z Coburgovej ulice v Trnave. Ako sa ti podarilo vybudovať nízkoprahové centrum v tejto lokalite? - V roku 2006 som prijal miesto koordinátora a sociálneho poradcu v centre Mak, ktoré pôsobilo priamo v sociálne vylúčenom prostredí v Trnave. Na Coburgovu ulicu boli postupne sťahovaní Rómovia z iných častí mesta, neplatiči nájomného, pre ktorých tu mesto Trnava zriadilo byty nižšej kategórie. Veľká časť obyvateľstva bola nezamestnaná, s nízkou vzdelanostnou úrovňou. Mnohí nám hovorili, že sme sa podujali na neľahkú úlohu, že bude ťažké sa medzi nich dostať. Ale keď Rómovia zistili, že sa nad nich nepovyšujeme, povedali si, že tí sú naši. Nesnažili sme sa ich poúčať a cítili sme, že nás prijímajú. Je pravda, že pracovníci centra Mak musia dodnes bojovať o ich dôveru. Mojím pravidlom je, že ak chcem s ľuďmi pracovať, musím byť medzi nimi. Nestačí sa tam ukázať raz za mesiac, treba s nimi žiť. Toto pomohlo aj centru Mak. Boli sme priamo medzi ľuďmi, každý deň sme za nimi chodievali do rodín a vybudovali sme si medzi nimi miesto. Teším sa, že sme rodinám ponúkli činnosti, o ktoré bol veľký záujem. Činnosť nízkoprahového Centra Mak sa zameriavala na prácu s deťmi predškolského veku. Čo ťa viedlo k tejto orientácii? - Mnohí odborníci sú rezignovaní, pretože nevidia žiadne výsledky práce s ľuďmi zo sociálne vylúčeného prostredia. V centre Mak sme si stanovili menšie ciele, napríklad, lepšie

29 kultúra pripraviť deti do školy. Takmer žiadne dieťa na Coburgovej ulici v posledných rokoch nenavštevovalo materskú školu. Preto sme sa rozhodli primárne venovať tejto cieľovej skupine. Keď sme deťom vytvorili záujmové krúžky, zistili sme, že rodičia ich chcú dávať aj do materských škôlok. V čase zápisu väčšina rodičov prejavila záujem o navštevovanie materskej školy z dôvodu uvedomovania si významu predškolského vzdelávania. Bohužiaľ, každý rodič videl množstvo prekážok, a tiež výšku nákladov, ktoré návšteva materskej školy rodine prináša. Rodičia uvádzali množstvo dôvodov, ktoré im znemožňujú tieto zariadenia využívať. Napríklad, mysleli si, že keď sú na materskej, nemôžu dať dieťa do škôlky. Niektorí, napriek uvedomovaniu si týchto prekážok, boli odhodlaní prihlásiť dieťa do predškolského zariadenia. Zmobilizovali svoje zdroje, zapojili do toho širšiu rodinu. Problém ale opäť nastal pri stretnutí Rómov s predstaviteľmi škôlky. Preto sme sa rozhodli sprevádzať Rómov do školských zariadení a poskytnúť osvetu rodičom. S viacerými riaditeľkami škôlok v Trnave sme sa dohodli, aby prijali aspoň po jednom dieťati. Vďaka tomu začalo konečne niekoľko detí navštevovať škôlku a zvyšok sme pripravovali do školy v našom centre. Prečo si sa v roku 2013 rozhodol založiť novú organizáciu Centrum Koburgovo? V posledných troch rokoch sa veľké množstvo obyvateľov vysťahovalo z Coburgovej ulice. Pozitívom je, že sa na tejto ulici znížila koncentrácia sociálno- -patologických javov. Na druhej strane sa vysťahovaní obyvatelia dostali čiastočne mimo dosah organizácií, ktoré predtým monitorovali a riešili ich sociálnu situáciu (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, škola, polícia, občianske združenia a ďalší). Mnohí vysťahovaní obyvatelia sa začali koncentrovať na iných miestach v Trnave. Napríklad, v okolí Zelenečskej ulice sa zvýšil počet bezdomovcov evidovaných charitou v Trnave. Uvedomoval som si riziko vzniku nových a obnovenie starých lokalít s koncentráciou rizikových faktorov drogy, mafie, prostitúcia, zanedbávanie detí, násilie a kriminalita. Z toho dôvodu som sa rozhodol vytvoriť nové centrum voľného času, ktoré by opäť podchytilo predovšetkým deti v týchto lokalitách. Nová organizácia si prenajala priestory v ubytovni Domov, kde v súčasnosti býva osemdesiat predovšetkým rómskych detí. V tomto prostredí bývajú nielen obyvatelia z Coburgovej ulice, ale aj z iných častí mesta. Prekvapila nás tu oveľa väčšia angažovanosť a záujem rodičov a detí o naše aktivity v porovnaní so situáciou na Coburgovej ulici. Väčšina rodičov je tu zamestnaná a riadne si platia nájomné. Na druhej strane sme sa tu stretli s javom častého popierania a nehlásenia sa k rómskej národnosti. Uvedomili sme si, že ľudia majú strach, aby neboli stigmatizovaní tým, že pochádzajú napríklad z Coburgovej ulice. Preto sa našimi aktivitami snažíme rozvíjať zdravé sebavedomie detí a vedieme ich ku vzájomnej spolupatričnosti medzi sebou a rešpektovaniu inakosti. Čomu sa prioritne venujete vo vašej organizácii? - Keďže naším cieľom je zvýšiť šance detí úspešne sa začleniť do vzdelávacieho procesu, v prvom rade sa snažíme poskytnúť rodičom a deťom informácie o vzdelávacích možnostiach. Na základe predchádzajúcich skúseností zo zápisov do škôl ponúkame rodičom štyri služby: zoznamujeme ich s možnosťou zapojiť dieťa do nízkoprahového centra a do rôzneho typu škôl, sprostredkúvame informácie o zápise detí do škôl a o kritériách pre vstup, sprevádzame deti a rodičov počas zápisu do školy, poskytujeme pomoc pri prekonávaní prekážok súvisiacich s navštevovaním škôl. V rámci toho im poskytujeme bezplatné sociálne a právne poradenstvo. Tento rok sme začali spolupracovať s Centrom pre výskum etnicity, ktoré sa snaží riešiť situáciu stredoškolákov. Cieľom je pomôcť rómskym žiakom, aby školu zvládli a mali tak šancu nájsť si dobrú prácu. Ako je podľa vás možné zlepšiť situáciu rómskych detí v Trnave? - V súčasnosti pôsobia v meste organizácie, ktoré sú nám nápomocné pri hľadaní riešenia situácie našich klientov. Niektoré sa špecializujú sa na prácu s rodinami a deťmi, pripravujú rozvojové a kultúrne aktivity zamerané na predchádzanie sociálno-patologickým javom, venujú sa práci s bezdomovcami, s narkomanmi, prostitútkami. Aby sme mohli efektívnejšie pôsobiť v tejto problematike, je dôležité vytvárať spoluprácu s týmito inštitúciami, ale aj ďalšími, pretože majú výrazný vplyv na rozhodnutia týkajúce sa našej cieľovej skupiny. Preto sme vytvorili spolu s organizáciou STORM akčnú skupinu pod názvom Pomoc marginalizovaným. Združuje poskytovateľov soc. služieb v Trnave, ktorí ponúkajú svoje služby marginalizovanému klientovi, pod čím my chápeme sociál- máj

30 kultúra ne vylúčených, ľudí na okraji spoločnosti, ľudí bez domova, užívateľov drog, atď... Naším hlavným cieľom je sieťovanie, hľadanie riešení konkrétnych problémov jednotlivcov a skupín a vytváranie podmienok na spoluprácu na rôznych úrovniach občan, mesto, tretí sektor. Organizujeme pravidelné stretnutia organizácií venujúcich sa tejto problematike. Na našich stretnutiach sa zúčastnili zástupcovia mesta, vyššieho územného celku, neziskový sektor napr. Trnavská Charita, Storm, Centrum Mak, Centrum pomoci pre rodinu, Krízové centrum, atď. Snažíme sa motivovať ďalšie organizácie, aby sa zapájali do hľadania riešenia situácie Rómov žijúcich na okraji spoločnosti. Len vďaka systémovým riešeniam je možné urobiť zmenu. No pracovať treba nielen s najmenšími článkami reťaze s deťmi a rodičmi, ale aj tam, kde sa vytvárajú zákony, na ministerstvách. Ďakujem za rozhovor. Martin Jurčo, foto: autor Projekt Wetzler a partizáni chce vystríhať pred chybami z minulosti Koncom apríla uplynulo 70 rokov od zverejnenia svedectva z koncentračného tábora Osvienčim. Jedným z osnovateľov tejto správy, ktorá sa dostala, do sveta, bol vtedy väzeň koncentračného tábora, náš rodák Alfréd Wetzler. O jeho živote a diele i o publikovaní správy sme hovorili v predchádzajúcom čísle Noviniek z radnice so spisovateľom a prekladateľom Milanom Richterom. Ten bol aj hosťom posledného z troch diskusných a spomienkových večerov venovaných projektu Alfréd Wetzler a partizáni, ktoré pripravilo občianske združenie Publikum.sk v spolupráci s Mestom Trnavou, Galériou Jána Koniarka a ďalšími partnermi. Súčasťou spomienkového mesiaca bola výstava fotografií Šymona Klimana ONI / MY, filmové projekcie a diskusné večery. 28 Novinky z radnice Celý projekt zastrešuje občianske združenie Publikum.sk a do budúcna chce otvárať aj ďalšie pálčivé témy z našej minulosti. Mladých aktívnych ľudí totiž trápia napríklad aj rozmáhajúce sa prejavy nacionalizmu a intolerancie u nás, ktoré sa v radikálnej podobe začínajú prejavovať aj v našom meste. Aj preto chcú aktivisti výraznejšie pripomínať obdobie vojnovej republiky, ktoré má byť výstrahou pre súčasníkov. Pre realizáciu projektu bolo najdôležitejšie stretnutie so Šymonom Klimanom, ktorého náš nápad nadchol. V Alfrédovi Wetzlerovi sa spája viacero tém. Takže sme sa chceli pozrieť aj na druhú svetovú vojnu a okruhy s tým spojené. Aktuálne pracujeme na tom, aby sme v uliciach mesta inštalovali veľkoplošné fotografie miestnych protifašistických bojovníkov. Riešime získanie povolení a potrebných finančných prostriedkov. Ako prvý bude polepený múr Kopplovej vily (Galérie Jána Koniarka) smerom k Bernolákovmu sadu pri Zelenom kríčku. Pomenovanie ulice po Alfrédovi Wetzlerovi iste nie je zlý nápad, Šymon Kliman zasa navrhol postaviť Wetzlerovi sochu, ale to sú úvahy, ktoré prekračujú charakter a ciele aktuálneho projektu, hovorí Michal Klembara z občianskeho združenia Publikum.sk. Kurátor expozície fotografií Šymona Klimana Fedor Blaščák na vernisáži pripomenul, že predmetom výstavy je problém bielych miest pamäte: Chýba tu akési odovzdávanie historického poznania toho, čo zažili generácie pred nami k tomu, čo zažívame my. Šimon Klyman sa tomu venuje nie kriticky, ale je to akýsi svojský historický výskum umeleckej povahy. Jeho projekt Partizáni pôvodne vznikol a bol pripravený do verejného priestoru, čiže pre široké publikum. Výrazná estetika čiernobielych partizánskych portrétov v kombinácii s veľkými formátmi a demokratickosťou umenia ulice dodáva pripomínaniu osobností SNP osobitú energiu, aj istú vážnosť. Mnohé z vylepených fotogra-

31 kultúra fií ostávajú nepoškodené na múroch, v podjazdoch či na pilieroch mostov už niekoľko rokov. Čo sa začalo Partizánmi, rokmi prerástlo do jeho záujmu o všeobecnejší problém pamäti, autor získal citlivosť k minulosti a bol vystavený potrebe vyjasniť si vlastné morálne postoje. V priestore synagógy fotografie dostali celkom iný rozmer, je tu spiritualita genia loci tohto miesta, povedal Fedor Blaščák. Súčasťou spomienkových večerov bolo napríklad uvedenie filmov o československých letcoch, Mníchovskej dohode, či dokument o úteku z Osvienčimu. Prvý spomienkový večer sa aj diskutovalo na témy ako Jozef Tiso a židovská otázka, či deportácie. V súčasnosti niektorí historici relativizujú úlohu predstaviteľov vojnovej republiky na perzekúciách obyvateľstva, preto sa podľa Michala Klembaru rozhodli prizvať historikov s najväčšími skúsenosťami, a to z Historického ústavu SAV. Záujem nás milo prekvapil, od vysokoškolských študentov až po dôchodcov. Ohlasy máme zatiaľ iba pozitívne, mnoho ľudí je naozaj rado, že prichádzame s novými témami. Časť verejnosti si zrejme uvedomuje, že príliš ľahko zabúdame na svoju vlastnú minulosť. Dianie posledných rokov, či dokonca mesiacov nám však opäť dokazuje, že historickú pamäť si treba zachovať, hovorí Michal Klembara a pripomína ďalšie aktivity občianskeho združenia: Počas jesene tohto roka plánujeme otvoriť nezávislé kultúrne centrum Malý Berlín. Budeme mať teda veľký priestor na realizáciu mnohých podujatí a projektov. Určite sa budeme venovať aj témam z histórie mesta alebo Slovenska. O konkrétnych plánoch je ešte skoro hovoriť, ale v najbližších rokoch nás čaká viacero výročí vzhľadom na dve svetové vojny, takže pôjdeme týmto smerom. Rovnako sa chceme zaoberať ďalšími takmer zabudnutými osobnosťami Trnavy a okolia. Lucia Duchoňová, foto: I. Mička Blížnemu na pomoc! Vernisáž novej výstavy s týmto názvom venovanej deväťdesiatročnému pôsobeniu Okresnej hasičskej jednoty v Trnave sa uskutoční v sobotu 17. mája o h počas Noci v múzeu v Západoslovenskom múzeu. Od nepamäti sprevádzal človeka oheň. Chránil ho pred zimou, pomáhal mu pri príprave stravy, pri rozširovaní poľnohospodárskej pôdy, pred napadnutím šelmami. Prinášal nielen dobro, ale vedel napáchať aj veľké škody. Žiaľ, dejiny ľudstva sú naplnené tragédiami, pri ktorých požiare zničili takmer celé obce či mestá. Po stáročia ľudia boj s ohňom prehrávali, čo ich postupne viedlo k organizovaniu preventívnej protipožiarnej ochrany aj k organizovaniu hasenia požiarov. V 60-tych rokoch 19. storočia vznikali prvé dobrovoľné hasičské zbory na našom území. Štatúty Dobrovoľného hasičského zboru v Trnave schválilo mestské zastupiteľstvo 4. novembra Cieľom zboru bolo poskytovanie pomoci ľuďom postihnutým živelnými pohromami akými boli požiare, povodne či nešťastia na železnici. Oficiálnym patrónom hasičov sa stal svätý Florián, ktorého socha sa v priebehu 19. storočia nachádzala takmer v každej obci. O desať rokov neskôr vznikol pri hasičskom zbore Spoločenský krúžok hasičov a v rámci neho aj dychová hudba. Hasičské združenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou mesta. Po 1. svetovej vojne nastala potreba založenia organizácie združujúcej hasičské zbory. 6. augusta 1922 bola založená Zemská hasičská jednota na Slovensku. Jej nariadením sa začali vytvárať okresné jednotky. V Trnave vznikla 1. marca 1924 Okresná hasičská jednota. Pri príležitosti jej deväťdesiatročného pôsobenia pripravilo Západoslovenské múzeum v Trnave v spolupráci s predsedom OV DPO Ing. Ivanom Mičkom výstavu venovanú jej činnosti. Cieľom výstavy je priblížiť návštevníkom činnosť OHJ v oblasti odbornej, odborno-vzdelávacej a od roku 1926 aj v samaritánskej činnosti. Pod jej záštitou sa obnovovali a zakladali Dobrovoľné hasičské zbory v obciach trnavského okresu. Mnohé z nich sa môžu ešte aj dnes pochváliť aktívnou činnosťou, ktorej sa bude venovať druhá časť výstavy. Program Noci múzeí nájdete v servise na zadných stránkach tohto vydania. Vstup na podujatia je voľný. máj

32 kultúra Martin Jurčo, foto: René Miko Komédia, kabaret i hudobné divadlo = Opica a ženích Johann Nepomuk Nestroy: Opica a ženích. Preklad: Lukáš Brutovský, úprava Miro Dacho a Juraj Bielik, dramaturgia: Miro Dacho, scéna: Ján Zavarský, kostýmy: Kateřina Bláhová, hudba: Juraj Bielik, texty piesní: Johann Nepomuk Nestroy a Miro Dacho, réžia: Juraj Bielik. Hrajú: Jozef Bujdák, Gregor Hološka, Michal Jánoš, Petra Blesáková, Edita Borsová, Tomáš Mosný, Miroslav Beňuš, Martin Križan, Vladimír Jedľovský a ďalší premiéra Divadla Jána Palárika v Trnave. Johann Nepomuk Nestroy bol rakúsky autor, herec a operný spevák 19. storočia. Dnes by sme povedali aj zabávač. Sám si písal divadelné texty a do nich komponoval úlohy pre svoju postavu a štýl. Za celý život ich vzniklo osemdesiat. Dodnes je najznámejším a najuznávanejším rakúskym dramatikom a podľa jeho mena sa nazýva aj jedna z divadelných cien. Napriek tomu, že Nestroy hral napríklad aj v Brne a Bratislave, jeho hry nemajú v našom prostredí veľkú inscenačnú tradíciu. Najznámejšou je azda Nestroyova hra Strach z pekla, ktorú pred desiatkami rokov v réžii Karola L. Zachara uviedla činohra SND v Bratislave. Hra mala úspech, dokonca bola s ohlasom uvedená aj vo Viedni. Aj keď je Nestroy autorom minulých storočí, jeho orientácia na divácky typ syntetického divadla a komediálny žáner mu zaručujú popularitu, a postupne sa opäť stáva vyhľadávaným 30 Novinky z radnice autorom aj medzi dramaturgmi. Len nedávno napríklad uvidela dramaturgia RTVS Slovenského rozhlasu nové naštudovanie Nestroyovho diela Laumpacivagabundus ako rozhlasovej hry, v ktorej jednu z úloh hrá Vladimír Jedľovský. A práve on sa ako jeden z hercov predstavuje aj v najnovšej inscenácii na trnavských doskách v hre Opica a ženích. Komediálna hra s pesničkami bola inšpirovaná pobytom populárneho európskeho imitátora zvierat Eduarda Klischingga vo Viedni. Nestroy dostal za úlohu napísať divadelnú frašku, kde by sa mohol predviesť aj spomínaný imitátor. A tak v roku 1836 vznikla inscenácia Opica a ženích. Dej je založený na komických situáciách vychádzajúcich zo zámeny skutočnej opice a človeka v preoblečení, a z naivnej predstavy o práci iluzionistov. Pán Flachkopf (Jozef Bujdák) má na vydaj dcéru (Petra Blesáková), ktorá je milovníčkou zvierat. Aj keď ju chce iluzionista Wilhelm von Föhrenthal (Tomáš Mosný), pán šľachtic Flachkopf mu ju nechce dať. Má ju pre svojho priateľa Mondkalba (Gregor Hološka), a navyše, Föhrenthala práve obvinil z čiernej mágie a vyhnal z dvora. Nevesta však chce, aby jej ženích do zbierky zvierat priviezol opicu. Pán Mondkalb ale po ruke takýto živý darček nemá, a tak mu Flachkopf poradí, aby si obliekol jeden z kostýmov, čo práve priviezol. Na scéne sa tak zrazu objavia opice dve tá skutočná, čo ušla majiteľovi zverinca Tigerzahnovi (Miroslav Beňuš), a tá v preoblečení, teda pán Mondkalb. Takže o komické situácie nie je núdza. Inscenácia je štvrtým, zdá sa, tiež divácky úspešným titulom režiséra Juraja Bielika na doskách Divadla Jána Palárika. Spolu s dramaturgom Mirom Dachom sa z Viedne cez Prahu dostala do Trnavy. Hra nemala

33 kultúra slovenský preklad. Zoznámili sme sa s ňou cez českú úpravu a prekladateľa Lukáš Brutovského, ktorý je germanista a preložil ju z nemčiny do slovenčiny. Boli sme priamo pri preklade, dolaďovali sme niektoré detaily a potom sme hľadali možnosti ako hru upraviť, skrátiť ju, pokiaľ ide o počet postáv. Vedeli sme, že chceme v hre zachovať pesničky a jej celkový kabaretný nádych, hovorí Miro Dacho, ktorý je spoluautorom niektorých textov piesní. Tie príjemne a nenútene dopĺňajú kontext deja a vôbec nepôsobia retardujúco. Práve naopak, hra príjemne plynie, na javisku sa akoby stále niečo dialo, a tak sa divák počas celých dvoch hodín predstavenia nenudí. Režisér s dramaturgom obsadili do hry väčšiu časť súboru divadla. Toto naštudovanie bolo pre hercov náročnejšie, alebo skôr nezvyčajné. Ukázalo sa, že je dobré, keď má herec kondíciu a tréning. V mnohých postavách musel skĺbiť herectvo, interpretáciu postavy so spevom naživo a tancom, hovorí Miro Dacho. Vo svojej dvojdomej postave Modkalba neskôr prezlečenej Martin Jurčo, foto: Matúš Pastor Súťaž vysokoškolských rádií v Trnave stalo Rádio Paf z Prešovskej univerzity v Prešove. Z nahrávok porota ocenila zvukovú kompozíciu Born to live z IRŠ ŠtuRko Košice. Táto nahrávka bude zároveň reprezentovať Slovensko na európskej súťaži fonoamatérov CIMES 2014 na jeseň v Banskej Bystrici. Zhodli sa na tom porotcovia na 10. ročníku tejto celoslovenskej súťaže s medzinárodnou účasťou. Rádiorallye je celoslovenská súťažná prehliadka tvorby internátnych rozhlasových štúdií, univerzitných rádií, rozhlasových klubov a krúžkov, ktoré každoročne organizuje Asociácia členov a sympatizantov IRŠ v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou elektronikov a RTVS Slovenským rozhlasom. Podujatie pripravili organizátori v spolupráci s domácim Rádiom Aetter, ktoré do kostýmu opice habitusom i výrazom vynikol Gregor Hološka, priam artistické kreácie musí predviesť Martin Križan, ktorý je predstaviteľom skutočnej opice Mamoka. Všeobecne možno povedať, že režisér hercov dobre vyberal, a oni typovo zapadli do svojich postáv. Zvlášť výrazná cez piesne i cez tanečné a spevácke kreácie je postava sluhu Carla Marie Tiburtiusa Hechta. V podstate je to hlavná postava a Nestroy si ju šil sám na seba. Skvelú šancu využiť doterajšie skúsenosti z hudobnodramatického divadla dostal v postave Michal Jánoš, na ktorého sa hodila aj typovo. Bolo to iné, keď sa herec musí naučiť postavu a zároveň ju choreograficky zvládnuť. Je to zábavné a veselé predstavenie. Nikdy som sa neučil spievať, vždy som spieval len v rámci postavy. Už mi to aj trochu prischlo, že dostávam väčšie spevácke party, hovorí Michal Jánoš. Keďže sa dej odohráva na šľachtickom dvore, inscenátori dali vyniknúť aj kostýmom od Kateřiny Bláhovej. Najúspešnejším vysokoškolským internátnym rozhlasovým štúdiom na súťaži Rádiorallye 2014 na pôde Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave sa pôsobí na spomínanej trnavskej fakulte. O tom, že internátne rozhlasové štúdiá sú stále zaujímavou oblasťou aktivít študentov, svedčí účasť sto sedemdesiatich mladých ľudí z vysokoškolských internátnych rozhlasových štúdií a univerzitných rádií, ktorí nominovali do súťaže spolu 177 nahrávok v desiatich kategóriách vrátane simulácie živého vysielania. máj

34 kultúra 32 Novinky z radnice Okrem slovenských internátnych rozhlasových štúdií po druhýkrát prišli predstaviť svoj program dve univerzitné rádiá z Českej republiky (České Budějovice a Brno), ktoré sa v Trnave inšpirovali a plánujú zorganizovať podobnú súťaž pre vysokoškolské rozhlasové kluby v Česku. Podujatie malo aj vzdelávací rozmer. Riaditeľ Slovenského ochranného zväzu autorského Anton Popovič mladým rozhlasovým redaktorom vysvetlil základy ochrany duševného vlastníctva a autorských práv. O spôsobe prípravy a realizácie rozhlasového vysielania v podmienkach IRŠ, s mladými tvorcami konzultovali členovia odbornej poroty, napríklad Andrea Bugošová, Ľuboš Kasala a Martin Cifrík z Rozhlasu a televízie Slovenska a z komerčných rádií Milan Ambróz, Martin Chynoranský a Erika Slaná. Nás zaujímalo, ako sú aktívni vo vysielaní internátnych rozhlasových štúdií trnavskí študenti. V Trnave funguje jedno internátne a jedno univerzitné rádio. Rádio Karavána je internátne rozhlasové štúdio, ktoré pôsobí na internátoch Miloša Uhra v Trnave a je súčasťou Materiálovo-technologickej fakulty STU v Trnave. Začiatky tohto rádia sa nám podarilo zistiť vďaka jednému z bývalých členov, a to minimálne od roku Rádio Karavána spestruje internátny život vysielaním pre študentov hlavne v období letného a zimného semestra od pondelka do štvrtka vo večerných hodinách. Medzi našich odchovancov patria napríklad Martin Chynoranský či Marek Mikúšek, hovorí vedúci Matej Janíček. Druhým rádiom, ktoré hosťovalo na tohtoročnom Rádiorallye, je Rádio Aetter. Je to online internetové rádio Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave. Chceli sme priblížiť študentom rozhlasové prostredie, kde si neskôr môžu hľadať svoje uplatnenie. Z nášho štúdia sa počas Rádiorallye dokonca vysielala Nočná pyramída Rádia Slovensko. Fungujeme ako bežné rádio, od hlasovej pedagogičky, dramaturgov, produkčných, moderátorov, technikov, až po domáce spravodajstvo. Aj v komerčných rádiách zamestnajú oveľa radšej človeka, ktorý predtým robil hoc aj v študentskom rádiu, ako úplného nováčika, hovorí šéf rádia Aetter Andrej Brník a pripomína, že členmi redakcie sú študenti fakulty. Za tri roky kráča rádio skutočne míľovými krokmi dopredu, každoročne na rôzne pozície vyberajú z vyše osemdesiatich uchádzačov. Každý vybraný uchádzač prechádza štvormesačnou prípravou. A ako pripomína Andrej Brník, najnovšou ambíciou je vysielacia frekvencia pre mesto Trnavu. Máme profesionálny vysielací mix pult, priestory na mieru rádia. Chýba nám ešte dobudovanie nahrávacieho štúdia, ale pracujeme aj na tom. A ak sa nám podarí získať frekvenciu, tak budeme musieť ešte pritvrdiť na kvalite. A o tom, že sme regulárne rádio, svedčí aj to, že nás nájdete v rôznych aplikáciách so slovenskými rádiami, hovorí Andrej Brník aj o programovej štruktúre. Rádio vysiela 24 hodín denne, z tohto moderované vysielanie je od pondelka do štvrtka večera. Popri prúde slova a hudby sa dostávajú do popredia aj náučné relácie. A nechýba ani spravodajstvo z Trnavy. S Trnavou svoje kroky spojil aj zakladateľ súťaže Rádiorallye, člen jej odborných porôt, dnes aj vedúci dopravného spravodajstva Zelená vlna Slovenského rozhlasu Ľuboš Kasala. Do Trnavy si prišiel zaspomínať aj na svoju mladosť. Stále tu žijú moji príbuzní a študoval som na tunajšej SPŠ dopravnej, kde som dokonca aj viedol študentský časopis Pantograf. Bývali sme na internáte poľnohospodárskej školy vo Vozovke a každý deň sme cestovali do školy mestskou dopravou. V Trnave som prvý raz videl prenosovú liazku Slovenského rozhlasu, keď sa vysielalo z trnavskej radnice Dobré ráno pri príležitosti 750. výročia povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto. Moderovali vtedy Hana Michalčíková a Martin Bartišek. Vtedy by mi nenapadlo, že raz budeme kolegovia. Rád chodievam do Trnavy aj v súčasnosti,

35 kultúra no prevažne len služobne. Už si musím dať záväzok prejsť sa po starom meste, aby som zistil, ako sa Trnava zmenila, hovorí Ľuboš Kasala, ktorý bol členom i vedúcim internátneho rozhlasového štúdia RAPEŠ počas štúdia na vtedajšej Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline. Tam som sa naučil úplné základy rozhlasovej techniky a technológie, prvý raz som bol za mikrofónom, nahrával som, naučil som sa strihať, mixovať, pracovať so zvukom a s magnetofónovým pásom. Pracovať v profesionálnom rozhlase bol môj sen chcel som moderovať Štúdio 7 na federálnej stanici Československo. Tú však zánikom federácie zrušili, tak moje kroky prirodzene viedli do Slovenského rozhlasu v Bratislave. V roku 1997 som začínal v regionálnom vysielaní Rádia Regina Bratislava a na pôde rozhlasu vznikla aj myšlienka organizovania súťaže internátnych rozhlasov a rádií, hovorí Kasala a obdivuje výrazný technický posun v internátnom vysielaní v súčasnosti, keď študentom veľmi pomáha aj existencia internetu a sociálnych sietí. Súťaž Rádiorallye nadviazala na niekdajšie celoslovenské stretnutia internátnych rádií pod názvom Amatérsky zvukový záznam, ktoré v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch organizoval niekdajší Slovenský klub audiovízie v gescii Národného osvetového centra a Slovenského rozhlasu v Bratislave. Ďalší ročník Rádiorallye bude v Rádiu 9, ktoré vysiela na Technickej univerzite Košiciach. Martin Jurčo, karikatúra: Alexander Richter Výstava o Karolovi Elbertovi vznikla aj vďaka autentickému rozhovoru Hudobné múzeum Slovenského národného múzea v Bratislave v spolupráci so Spoločnosťou Mikuláša Schneidra-Trnavského pripravili od apríla 2014 v bratislavskom výstavnom pavilóne Podhradie na Žižkovej ulici v Bratislave výstavu Skromný lyrik swingu, ktorá pripomína trnavského rodáka, hudobného skladateľa populárnej i klasickej hudby Karola Elberta. Výstava je oneskoreným pripomenutím jeho storočnice, no aj dôstojnou spomienkou, ktorej základy vznikli v roku V spomínanom roku autor oslavoval 75. narodeniny. Trnavská muzikologička Edita Bugalová vtedy zaznamenala rozsiahly rozhovor s Karolom Elbertom, ktorý je dnes významným historickým zvukovým dokumentom o živote skladateľa. A práve táto osobná výpoveď a autentické spomienky tvoria základnú tematickú líniu prezentácie života a diela skladateľa. Výstava mapuje jeho životné peripetie od útleho detstva, a to najmä prostredníctvom fotografií. K jedinečným patria rodinné fotografie zo začiatku 20. storočia z pôvodného archívu Elbertovskej vetvy. Výstava prináša autentické spomienky skladateľa na mladosť a školské roky v rodnej Trnave, na kontakt s Mikulášom Schneidrom-Trnavským, ktorý mladému hudobníkovi otvoril cestu k profesionálnej hudobnej dráhe. Sľubné úspechy prvých kompozícií po absolvovaní štúdia u Alexandra Moyzesa zastavil rok 1939 a nástup fašizmu. Pre svoj židovský pôvod sa mohol uplatniť iba ako kaviarenský klavirista a táto skúsenosť rozhodla, že z pôvodného úmyslu venovať sa vážnej hudbe sa presunul na pole zábavnej a tanečnej hudobnej múzy. V závere vojny sa nevyhol ani koncentračným táborom, hovorí Edita Bugalová. máj

36 kultúra Známe povojnové aktivity Karola Elberta na Novej scéne i v rozhlase sú zaznamenané aj v expozícii, ktorá ponúka aj ukážky hudobných rukopisov i tlačených vydaní skladieb, fotodokumentáciu z premiér inscenácií, na ktorých sa autorsky podieľal, predovšetkým jeho dvoch operiet (Z prístavu do prístavu, Dovidenia láska). Nájdeme tam aj mená interpretov a textárov, na ktorých si spomínal, i kolegov, priateľov a rodinu. Doplnením kontextu doby a práce skladateľa sú hudobné nástroje reprezentujúce obvyklú zostavu zábavného, resp. kaviarenského orchestra prvej polovice 20. storočia obohatené o ukážky málo známych nástrojov (napr. violinofón). 34 Novinky z radnice Lucia Duchoňová Poznáme hudobné nástroje? Pod týmto názvom pripravilo Západoslovenské múzeum výstavu v Dome hudby Mikuláša Schneidera Trnavského. Jej zámerom je zoznámiť detského aj dospelého návštevníka so strunovými, dychovými, bicími a klávesovými hudobnými nástrojmi. Nájdeme tam napríklad aj tlačené hudobniny reprezentujúce vydania slovenských tanečných piesní (z obdobia od 1938 do 70. rokov) a aj budovateľských piesní z 50. rokov a výber gramofónových nahrávok slovenskej populárnej hudby zo 40. a 50. rokov doplnený mechanickým i elektrickým gramofónom. Meno Karola Elberta patrí v našej populárnej hudbe medzi kľúčové. Ako konštatuje hudobný skladateľ, historik a publicista Pavol Zelenay, Karol Elbert sa prejavil ako jeden z profesionálne pripravených autorov s citom pre potreby swingového štýlu, ktorý sa dopracoval k osobitému autorskému rukopisu. Jeho hudobné cítenie zodpovedalo v povojnových rokoch u nás novým požiadavkám modernej tanečnej hudby. Populárne melódie Maličká slzička, Dozajtra čakaj, Epizóda, Pohárik vínka, Očarená bývam, Bol krásny deň a mnohé ďalšie to len potvrdzujú. Výstavu Karol Elbert skromný lyrik swingu, ktorá potrvá v Bratislave do apríla 2015, finančne podporili Nadácia Trnava Trnavčanom a Trnavský samosprávny kraj. Veríme, že sa potom presunie do Trnavy, a tak najmä obyvateľom nášho mesta pripomenie jednu z významných osobností slovenského hudobného života a jedného zo svojich rodákov, na ktorého sa postupne neprávom zabudlo. Strunové nástroje sú zastúpené hlavne sláčikovými, ktoré pochádzajú z dielní známych husliarov, ale i ľudovkami zdobenými figurálnymi a maľovanými motívmi. Vystavené husle, violy a violončelá rozveseľovali hudobné sály v prvej polovici 20. storočia. O niečo staršie sú citary strunové hudobné nástroje s rezonančnou skrinkou s kovovými strunami, ktoré sa ladia napínacími kolíkmi. Hudobník brnká po všetkých strunách prstami pravej ruky s drievkom alebo brkom. Citary boli známe na celom Slovensku od 17. storočia. V živej hudobnej praxi sa dodnes zachovali na južnom Slovensku medzi dolnozemskými Slovákmi. Zbierku dychových nástrojov múzea zastupujú prevažne plechové dychové nástroje, ktoré sú vyrobené z tepaných plechov rôznych kovových zmesí. Na výstave je možné vidieť nástroje, ktoré nesmú chýbať v žiadnej dychovej kapele, ako sú trúbky, lesný roh, trombón (pozauna), tuba, heligón a iné. Jediný drevený dychový nástroj reprezentuje klarinet. Nemenej zaujímavá je kolekcia akordeónov rôznych domácich a zahraničných výrobcov. Najzaujímavejší a najstarší exponát výstavy je tympan vyrobený z medeného plechu a obtiahnutý kožou. Výstava bude sprístupnená v Dome hudby Mikuláša Schneidera Trnavského od 6. mája 2014.

37 príbeh Marián Mrva Ako svadobčania revali do ementálu a rušili s muzikantmi zmluvu Svitalo. Prvé lúče slnka preťali hmlistý šerosvit nad záhradou ako zlaté struny, pošteklili pod nosom postaršieho valibuka tvrdo spiaceho pod kvitnúcou čerešňou s fľašou v náručí, stúpali vyššie po kmeni a rozsvecovali jej korunu kvet za kvetom. Májové ráno definitívne prevzalo vládu nad nocou, kdesi zatrilkoval škovránok a zo záplavy rozžiarených čerešňových kvetov mu odpovedala trúbka prvými tónmi zmyselného kubánskeho mamba s názvom Čerešňové kvety. Vo Vlčkovciach žil kedysi skvelý trubkár Jozef. Často sedával v dedine na strome a hral jedinú pieseň: mambo Čerešňové kvety. Žena i s deťmi ho prosievali, aby zišiel dole, lebo mu vychladne obed, ale Jozef ich vždy zahnal a hral ďalej. Tak mu vraj prischla aj umelecká prezývka Mambo. Len málokto vedel, ako to naozaj bolo... Vedeli sme o sebe, lebo Jozef hral aj v kovosmaltskej závodnej dychovke, kde som poznal takmer všetkých. Keď som hrával so Siedmimi striebornými a mal som voľno, občas sa u nás zastavil a ponúkol mi nejaké hranie. Hovoril tomu kšeft. Môj kolega z Okresného osvetového strediska Marián Piovarči sa na to strašne hneval. Hovorieval: Marián, kšeft je, keď kúpim za rohom koňa za sto korún, a na druhom rohu ho predám za dvesto. Ale keď celú noc hrám, to nie je kšeft, to je tvrdá drina. Raz sa tak Jozef u mňa zastavil: Svadba Vlčkovce, tristo korún. Sme profíci, no né? Dohodli sme sa a v sobotu som sa stretol s kapelou na trnavskej stanici. Ja s kontrabasom, Emil Kovalčík s harmonikou a bubienkom, Ivan Klescht so saxofónom a klarinetom, prišiel aj Laco Hučko senior, René Návoj s trúbkou, Rudo Parízek s východonemeckým gitarovým kombom, a tiež bubeník Jarko Novák, ktorý vždy búchal vedľa, a keď sa pomýlil, zahral dobre a my sme vyleteli z rytmu. Jozef nás už čakal na stanici s káričkou na aparatúru. Očividne bol vo svojom živle a náš príjazd aj vylodenie organizoval vo veľkom štýle so skúsenosťou muzikanta ošľahaného kaviarenskými ventilátormi Horných Orešian, Serede a Sládkovičova. Vo vyzdobenej svadobnej miestnosti kultúrneho domu vo Vlčkovciach už boli pre nás pripravené aj pulty na noty. Ozvučenie bolo zabezpečené malými reproduktormi a trojuholníkovým mikrofónom značky Tesla, prezývaným ementál. Možno by svadba neodštartovala tak zle, keby pred nás Jozef nepostavil svoje čerstvo písané noty, ktoré vraj zvlášť pripravil pre túto príležitosť. Nik z nás netušil, že noty sú pomiešané a každý má pred sebou inú skladbu. Keď sme začali hrať, takmer okamžite nastalo verejné pobúrenie. Nečudujem sa, lebo aj nás vyľakala kakofónia, ktorú sme s profesionálnymi úsmevmi na tvárach vylúdili. Svadobný otec, ktorý mal s Jozefom už zmluvu aj na ďalšiu svadbu, v mihu očervenel, prirútil sa k nám a zareval, že zmluvu ruší. Jozef zahrabal nohami ako kohút na smetisku a skríkol do ementálu, že hudobná zmluva sa môže zrušiť iba v prípade úmrtia muzikanta, alebo prírodnej katastrofy. Svadobný otec namietal niečo v tom zmysle, že pokiaľ ide o to úmrtie, tak žiadny problém, ale okrem nás to nik nepočul, lebo ako správni profesionáli sme okamžite odpálili dobový hit, s ktorým sme žali úspechy na každom vystúpení. Svadba sa rozbehla, hostia sa zabávali, ženích žiaril ako lampión, len nevesta v monumentálnej bielej róbe s nafúkanými rukávmi, vzadu previazanej širokou stuhou siahajúcou takmer po zem, sa tvárila akosi rozpačito a na lícach mala zaujímavý zelenkastý odtieň. Napriek tomu šlo všetko výborne až do chvíle, keď dal svadobný otec zahrať sólo pre nevestu. Jozef sa postavil pred nás a povedal: A teraz hráme pre... svadobný otec sa nafúkol, vypäl hruď a významne zaškúlil na zelenkastú nevestu...pre môjho najlepšieho kamaráta Fera moju najobľúbenejšiu skladbu z repertoáru amerického trubkára Harryho Jamesaááá!!! Svadobný otec vyfučal, vražedne zagánil na Jozefa, zaťal päste a opäť sa na neho vyrútil za účelom rušenia zmluvy. Hostia už mali medzitým dosť naložené, a nie všetkým bolo jasné, koho a čo treba zrušiť, preto sa Jozefovi podarilo včas uniknúť. Vo všeobecnej trme- -vrme si nik nevšimol, že práve vtedy kamsi zmizla aj nevesta. Opäť sme pohotovo zachraňovali situáciu dobovým hitom a Jozef sa nenápadne vrátil do máj

38 príbeh sály druhými dverami. Ako mal vo zvyku, vložil si medzi všetky prsty rúk štamperlíky s koňakom a vyrazil medzi hostí, aby sa s nimi udobril. Zase zavládla vynikajúca nálada. Odkiaľsi sa opäť vynorila aj nevesta, ktorá už vyzerala oveľa veselšie. Dokonca sa dala zlákať aj na parket, a pri každom tanečnom obrate jej za chrbtom pôvabne viali konce stuhy, ktoré, ktovie prečo, zmenili farbu z pôvodnej bielej na hnedú prskanú. Aj samotná nevesta zmenila farbu. Zelenkastý odtieň z líc jej zmizol, a keď jej jedna z družičiek čosi zašepkala do ucha, zrumenela a rýchlo zmizla aj ona. Večer sa svadba presťahovala do domčeka nevestiných rodičov, ktorý stál v dedine samostatne a ani jeho záhrada nesusedila s ostatnými. Nehrozilo preto, že svadba bude rušiť susedov. Hrali sme na želanie, zábava pokračovala, hodovalo sa a pilo. Stratená a zružovená nevesta sa vrátila preoblečená do civilných šiat. Jozefovi sa vrátilo sebavedomie naštrbené pokusmi svadobného otca o zrušenie zmluvy a zase sa so všetkými udobroval štamperlíkmi, ktoré nosil zavrznuté medzi prstami. Keď prišiel k preoblečenej neveste, zaiskrilo mu v očiach, opäť zahrabal nohami ako kohút, zbavil sa šikovne zvyšných štamperlíkov, voľnou rukou plesol nevestu po šťavnatom zadku a furiantsky zahlásil: Čau, kočka, teba som tu ešte nevidel. Zatancujeme si? To sa nemalo stať. Plesnutie po nevestinej riti zaznelo presne za predposledným taktom polky na želanie a my sme vypadli z rytmu. Hneď sme pochopili, že to nemá na svedomí bubeník Jarko Novák, ale už bolo neskoro. Pochopil to aj svadobný otec. Do tretice očervenel ako moriak, vyrútil sa za Jozefom a v behu zareval do ementálu: Chlapi, za ním! Nik síce nechápal, za kým a prečo, ale ani nebolo treba. Hneď sa vychytili piati či šiesti osvedčení dedinskí bitkári. Jozefovi konečne zaplo, koľká bije, chmatol trúbku ako svoj najdôležitejší výrobný nástroj, vzal nohy na plecia a s náskokom vybehol do noci. Keď trielil okolo dreveného plota, pud sebazáchovy ho ako zázrakom vymrštil do výšky a ani sám nevedel, ako sa ocitol v záhrade. Nebol si však istý, že je už v bezpečí, preto sa zastavil až v korune najbližšieho stromu. Vzápätí sa do tmy vyrútili aj dedinskí pomstitelia. V spravodlivom hneve si ani nevšimli, že korisť už pred nimi nebeží. Fučiac a dupajúc obehli zo dvakrát dom so záhradou, kým sa im nezačal míňať adrenalín. Prvý sa zastavil svadobný otec, otočil sa k ostatným s nechápavým pohľadom, postál, mávol rezignovane rukou a celkom vyfučaný sa pomaly pobral nazad. Aktivity za účelom návratu sa pokúšali zrealizovať aj ostatní honci, nie všetci však boli rovnako úspešní. Svadobný otec sa dopotácal do domu, schytil zo stola poloprázdnu fľašu domácej čerešňovice, vymotal sa zadným vchodom do záhrady a rezignovane zložil svoje kosti pod rozložitou čerešňou, na ktorej už sedel Jozef. A takto ich tam oboch našlo májové ráno... Vo Vlčkovciach kedysi žil skvelý trubkár s prezývkou Mambo. Vraj mu prischla preto, lebo často hrával na strome mambo Čerešňové kvety. Len málokto vie, ako to naozaj bolo... Makarove máje na májovom pikniku v záhrade knižnice Trnavské Fórum humoristov pripravilo 13. mája o 17. hodine v Knižnici Juraja Fándlyho malé neformálne stretnutie venované aktívnemu členovi FH a nášmu priateľovi Mariánovi Makarovi Mrvovi, ktorý nás opustil pred rokom 1. mája. Dušou programu s názvom Makarove máje alebo Kde je tá ulica, kde je ten dom? je Eva Jarábková. Účinkovať budú Makarovi priatelia, zaznejú úryvky z jeho literárnej tvorby, texty a hudba ako inšpirácia Makarovým životom. To všetko bude obohatené o Makarove fotky a kresby. Hudbou nás potešia Beatka Kuracinová-Vargová a Kajo Bodorik. Na záver prvej časti programu, ktorá sa bude konať v čitárni knižnice, si návštevníci budú môcť pozrieť aj krátky film z prezentácie CD Krásny zapadák s trnavskými pesničkami Makara Mrvu na texty Benjamína Škreka. Autorom filmu je Peter Roháč. Srdečne pozývame všetkých priaznivcov aj na pokračovanie programu do knižničnej záhrady, kde sa bude konať májový piknik. Ďalší Makarovi priatelia Peter Bonzo Radványi & Company zahrajú na počúvanie i do spevu. Upozorňujeme však, že piknikové koše s pohostením si treba priniesť z domu J B. Jakubáčová, KJF v Trnave 36 Novinky z radnice

39 šport Posledná Makarova kresba. Pohľad z okna nitrianskej nemocnice na križovú cestu... P.S. Keď píšem tento príbeh, vonku práve rozkvitajú čerešne. Musím sa poponáhľať, lebo o pár dní je tu máj a ja tuším, že sa mi už končí zmluva. Ale to neznamená, že sa už nestretneme. Keď niečo vymyslíte pri dobrej muzike, vínku či humornom slove, dajte mi vedieť. Rád prídem, priatelia. Jaroslav Lieskovský, foto: Ivan Kopčáni Vysokoškolská pocta Pavlovi Gleskovi Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave ponúkla zamestnancom a študentom uprostred apríla pestrú nádielku pohybových aktivít zdravia Univerzita sv. Cyrila a Metoda sa postupne stáva trnavskou baštou akademického športu. O dôsledne pripravené ponuky z oblasti telesnej kultúry majú jej vysokoškoláci interes. Tiež 15. apríla pri Športovom dni Fakulty sociálnych vied UCM to bolo tak. Študenti sa v širokom zábere zapojili do rôznych aktivít, ba niektoré zápolenia si aj sami manažovali. Celodenný blok pohybu a zdravia bol spomienkou na velikána slovenského olympizmu, vysokoškolského pedagóga Pavla Gleska ( ), okrem iného nositeľa ocenenia Za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnavy. Ako tréner a funkcionár sa deväťkrát zúčastnil olympijských hier. Po oficiálnom otvorení bohatej telovýchovnej nádielky dekanom fakulty Petrom Horváthom priblížil Gleskovu osobnosť bývalý reprezentant v modernom päťboji Peter Kurhajec z Bratislavy. Pripomenul, že Marián Merica na novom pracovisku pokračuje v diele svojho učiteľa a neskôr nadriadeného kolegu. Oboch spojili akademické tituly univerzitných profesorov aj bezodná láska k športu. Voľakedajší chýrny maratónec Anton Javorka, bronzový v košickom MMM 1968, pri ocenení telovýchovných aktivít UCM-ky zároveň poznamenal, že ouvertúra ich celodenného v skratke ATLETIKA Štadión Antona Hajmássyho v Trnave privíta v nedeľu 18. mája od h účastníkov prvých významných pretekov novej atletickej sezóny. Nesú názov Tirnavia míting Podľa slov Vladimíra Gubrického, predsedu Asociácie športových klubov Slávia Trnava, pôjde o súperenie mužov v dvanástich a žien v jedenástich disciplínach. Popri bežeckých zápoleniach dostane priestor aj výška, diaľka, disk, oštep a kladivo. Očakáva sa účasť viacerých popredných atlétov SR. V rámcovom programe absolvuje žiactvo dva behy (60 a 150 m). Májový míting venujú usporiadatelia pamiatke bývalého predsedu TJ Slávia ( ), popredného atletického činovníka, pedagóga Pavla Krištofíka, ktorý zomrel 6. apríla vo veku 81 rokov. CYKLISTIKA Tento rok je na programe dvadsiaty diel Trnavskej cyklistickej ligy. Vlani získal absolútne prvenstvo 60-ročný Marián Hlbocký (CK Trnava). Rozhodcovia spracúvajú poradie každých pretekov podľa vekových koeficientov. V čase uzávierky májového čísla nášho mesačníka boli odjazdené tri kolá jubilejnej sezóny. V prvých dvoch častiach získal primát cyklista vekovej C-kategórie, máj

40 šport športového programu sa koná práve v roku 120. narodenín Medzinárodného olympijského výboru. Do telocvične V jame zavítali aj ďalší odchovanci či osobní priatelia P. Gleska. Napríklad bývalí atletickí chodci a tréneri Milan Belko s Jozefom Polešenským, ale i Jozef Komarňanský s manželkou, Karol Gálik, Stanislav Mikuláš a Ján Čepčiansky. Marián Merica teda prevzal od svojho nezabudnuteľného predchodcu nadostač energie. Ako ukázal tretí aprílový utorok, plným priehrštím ju na novom pracovisku rozdáva svojim mladým pedagogickým kolegom. V štábe nechýbali ani nedávni prvoligoví hokejisti HK Gladiators Trnava, obranca Karol Zachar a útočník Jakub Feranec. Menoslov najlepších zo Športového dňa FSV 2014 by zabral široký priestor. Napokon, konečné poradie vonkoncom nebolo prvoradé. Symbolickými víťazmi sa stali všetci aktéri. Okrem súťaží miešaných družstiev vo florbale, volejbale či vybíjanej mala napríklad zelenú aj možnosť aktívneho zoznámenia sa s lukom a kušou na priestranstve pri hlavnej budove FSV na Bučianskej ceste. Radi sme prijali pozvanie predstaviť vysokoškolákom naše lukostrelecké odvetvie, uviedol ich hosť, Michal Velčík z Viničného. Podľa slov Kataríny Žažovej, ktorá v organizačnom štábe mala na starosti mediálnu oblasť, celofakultná telovýchovná premiéra zdravia oslovila okolo tristo aktívnych účastníkov. Popri viacerých rekreačných činnostiach ju spestrilo meranie krvného tlaku, pulzovej frekvencie a hmotnosti, k dispozícii bol masážny pás. Športovému dňu predchádzala 7. apríla akcia nazvaná Kvapka krvi. V priestoroch fakulty na Bučianskej ceste prejavilo záujem o tento šľachetný čin 21 študentov. Pracovníci Národnej transfúznej jednotky v Trnave napokon odobrali vzácnu tekutinu osemnástim. Piati z nich boli prvodarcami. Externej študentke Alenke Banárovej zaznamenali do osobnej evidencie 26. odber. Z denných spomeniem ôsme darcovstvo Richarda Šavolta, absolvujúceho prvý ročník bakalárskeho štúdia, informovala K. Žažová. v skratke Piešťanec Milan Tupý (bol absolútnym víťazom TCL 2009), v tretej triumfoval Bratislavčan Filip Lašut. Otváraciu časovku na 9,9 km absolvovalo 47 cyklistov rôzneho veku a výkonnosti, v ďalších pretekoch hodnotili 44 a 32 úspešných súťažiacich. ĽADOVÝ HOKEJ Cez zimu 1992 vznikol Memoriál Karola Holoviča. Pričinil sa oň usporiadateľský štáb na čele s O. Majbom st., J. Lieskovským, J. Bachratým st., J. Virágovou a bratmi Papalovcami. Zakladatelia spomienkového turnaja siedmakov zo športových hokejových tried tak vzdali hold bývalému hráčovi a trénerovi, ktorý náhle skonal v marci 1991 ako 41-ročný. Tohtoročné podujatie, už dvadsiate tretie, bolo prvý raz určené kategórii U-16, teda mladým hokejistom, ktorí sa narodili r a neskoršie. Poradie: 1. MsHK Žilina, 14 bodov, skóre 20: 6; 2. HK Nový Jičín (ČR) 12 b., 22:12; 3. HK Gladiators Trnava 8 b., 14:14; 4. HC Dragon Thun (Švajčiarsko) 5 b. 19:21; 5. HK 95 Považská Bystrica 3 b., 6:19; 6. MŠHK Prievidza, 3 b., 14: 23. O umiestnení na posledných dvoch priečkach rozhodol vzájomný súboj, v ktorom zvíťazili Považskobystričania 3:2. (lies) 38 Novinky z radnice

41 šport Jaroslav Lieskovský, foto: archív VH Hagarovci písali históriu Meteoru Futbalová sága známej rodiny mala výrazný podiel na pulze popredného subjektu z plejády trnavských maloklubov Pýtajme sa, kým je koho. Okrídlená veta skrýva v sebe kusisko pravdy. A tak športový životopisec, pre ktorého je záľubou ozrejmovanie bielych miest trnavskej histórie, nemohol nepýtať sa jednej z najväčších osobností koženej lopty v našom meste. Smutnú zvesť o úmrtí docenta Jozefa Hagaru, 93-ročného barda futbalovej vášne, sme priniesli v predošlom čísle Noviniek z radnice. Jeho cenné posolstvo načim zachovať. Začnime v jednom z maloklubov. Zakladateľom ŠK Meteor Trnava bol poštár Augustín Hagara. Dres obliekali aj jeho synovia Jozef a Anton. V sedemnástich rokoch sa už Jozefovi ušlo miesto v prvom družstve Meteoru. Pobudol v ňom dve sezóny. Kým Anton pôsobil v tomto maloklube až do skončenia hráčskej kariéry, o dva roky starší brat prešiel do ligového ŠK Rapid Trnava. Ten hrával na ihrisku za železničnou traťou. Za vojny niektoré názvy, medzi nimi aj Rapid, nemohli byť. Preto náš červeno-čierny robotnícky klub premenovali na TŠS, vysvetlil J. Hagara a pokračoval: Predsedom Rapidu bol náš stredoškolský profesor Jozef Kmeť. Chodil po malokluboch, ktoré mali svoju dlhodobú súťaž. Tam ma objavil. Nado mnou tak trochu držal ochranné krídla, keďže v trnavskom gymnáziu bol futbal zakázaný. Precízne vedený zápisník rýchlonohého J. Hagaru toho prezradil veľa. V mužstvách Rapidu a TŠS odohral 193 duelov ako center, stredopoliar a napokon obranca. Do celkového počtu boli zaradené všetky stretnutia medzinárodného, ligového či priateľského charakteru od sezóny Vtedy debutoval ako devätnásťročný. Jeho spoluhráčmi sa stali aj úspešní reprezentanti František Bolček a Anton Malatinský, rovnako majúci v rodnom liste rok Novinárova zvedavosť smerovala k tomu druhému menu. Tóno Malatinský? Technicky výborne vybavený. Pán hráč, hoci neoplýval rýchlosťou. J. Hagara sa naplno oddal futbalu až po matúre. V najvyššej súťaži mal na konte dovedna 88 zápasov, všetky v zostave Trnavy. O hráčskej bodke za kariérou napokon rozhodol jeho zranený meniskus v štyridsiatom deviatom. To už skúšal prvé trénerské kroky pri dorastencoch. V päťdesiatom treťom, po skončení dvojročného štúdia, promoval na trénera prvej triedy. K mlá- Futbalisti Meteoru Trnava z roku 1940, v hornom rade zľava: Petrovič, Š. Nebyla, Púchovský, E. Kupčík, Adámy, J. Hagara, J. Nebyla, J. Kupčík, A. Hagara, v podrepe: Németh, Šupa, Tobl. máj

42 šport dežníkom sa neskôr vrátil ( ). Tóno Malatinský ma požiadal, aby som trénoval dorast. J. Hagara postupne obrusoval mnohé futbalové talenty, napríklad Jozefa Štibrányiho, bratov Františka a Mariána Kozinkovcov, Alojza Fandela, Dušana Kabáta, Ivana Haščíka či Jozefa Kulisieviča. Lodivodom trnavského prvoligového tímu dospelých sa stal v jesennej časti Za asistenta si vybral Františka Gažu. Šieste miesto v najvyššej súťaži sa oddielovým funkcionárom málilo, preto cez zimu prišiel k mužstvu iný tréner. Na jar sa Trnava skĺzla v tabuľke ešte nižšie. V období som pracoval na poste kouča futbalistov Kambodže. Znalosť francúzštiny sa mi vyplatila. V juhovýchodnej krajine Ázie mi zverili reprezentačný aj armádny výber, prezradil ďalšie perličky. Po návrate domov sa celé desaťročie venoval predsedníckym povinnostiam v metodickej komisii trénerov Spartaka. Počas pamätného majstrovského obdobia sa angažoval vo futbalovom výbore Spartaka TAZ. Túto etapu charakterizujem ako nezabudnuteľnú prechádzku veľtrhom futbalového umenia, neskrýval vzácne pocity. Postíhal toho vskutku veľa. Športové aktivity ho nehatili ani na inom zodpovednom pracovnom zaradení, pri vysokoškolskom formovaní nových pedagógov vtedajšej PdF UK. Autor tohto príspevku patril medzi jeho študentov. J. Hagara vykonával funkciu podpredsedu TJ Spartak v období V tom čase, aj z pozície predsedu mestského národného výboru, sa odo mňa žiadali aktívne kroky pri prestavbe trnavského futbalového štadióna. Nešlo o ľahké rozhodnutia, veď v okolí novostavby sa museli zbúrať viaceré domy, pripomenul v jednom z našich rozhovorov. S Malatinského zverencami vycestoval na dva historické zájazdy, na africký kontinent (1960) a za veľkú mláku (1974). V prvom prípade bol pomocným trénerom, v druhom zasa vedúcim zájazdu. V Afrike zavítali do Sudánu, Etiópie, Eritrey (bývalej talianskej kolónie) a Egypta. Počas juhoamerických potuliek hrali bílí andeli v Kolumbii a Peru. Docentovi Jozefovi Hagarovi pri príležitosti osláv 70. výročia česko- -slovenského futbalu (1972) udelili Zlatý odznak. Plným právom. GK Hrajte kráľovskú hru s Novinkami z radnice Skladba č. 20, Gabriel Pongrácz, Smena , Mat 2. ťahom (6-9) Autorom dvojťažky je pravnuk prvého slovenského šachového skladateľa Arnolda Pongrácza (Trnavského pustovníka), ktorý býval niekoľko desaťročí v Trnave. V tomto kráľovskom meste aj umrel. r Jeho hrob bol však začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia zrušený. Na šachovom diagrame je Gabrielova (*1929) prvá a pravdepodobne aj posledná skladba, ktorú zložil, lebo viacej sa venoval praktickej hre ako skladaniu šachových úloh. V tempovej dvojťažke nájde riešiteľ sedem variantov s blokovaním poľa. Biely ťahá a dá mat 2. ťahom. Riešenie skladby č. 19 (Pollák): 1.Jd5! tempo, 1. - fxe4 2.dxe4 dxe3 (d3) 3.Sc3 mat, 1. - f4 2.Je7 fxe3, dxe3 3.Sg3, Sc3 mat, 1. - dxe3 2.Sc3+ Kxd5 3.Sb3 mat, 1. - Kxd5 2.Jf6+ Kc5 3.Ve5 mat. Pri prehrávaní trojťažky estetický zážitok znižujú početné brania bielych figúr. 40 Novinky z radnice

43 šport Jaroslav Lieskovský V Trnave opäť na svetový tenis žien Empire Slovak Open 2014 aj s hráčkami z prvej stovky aktuálneho svetového rebríčka WTA Po extralige mužských a ženských družstiev, už tradične hranej v celoslovenskom meradle koncom apríla a začiatkom mája, dostáva priestor na antukových dvorcoch TC Empire Trnava svetový tenis žien. Hlavnej konfrontácii bude predchádzať od 4. mája dvojdňová kvalifikačná časť o postup do elitného 32-členného menoslovu. Na celej planéte sa chystá v termíne od 5. do 11. mája trinásť ženských turnajov z kategórie ITF. Empire Slovak Open v Trnave má z nich druhú najvyššiu dotáciu ( USD). Na medzinárodné majstrovstvá SR v slovenskom Ríme nadviaže 100-tisícové podujatie v Prahe. Tiež z tohto pohľadu, podobne ako pred rokom, prejavili záujem o oba turnaje v strede Európy popredné tenistky z celého sveta. Vrátane hráčok z čelnej stovky aktuálneho poradia WTA. Pred rokom, pri svojom treťom štarte v Trnave, si odniesla singlové prvenstvo z najmodernejšieho tenisového komplexu na Slovensku popredná česká reprezentantka Barbora Záhlavová-Strýcová. V kvalitnom finále, ktoré muselo byť kvôli nepriaznivému počasiu preložené na popoludnie, vyhrala nad hráčkou prvej stovky svetového rebríčka WTA, Taliankou Karin Knappovou. Štvorhra sa stala korisťou nemenej skúseného tandemu. Stojí za zmienku, že moravská tenistka Renata Voráčová získala v slovenskom Ríme deblový hetrik. Jej lanskou partnerkou bola Mervana Jugičová-Salkičová (Bosna a Hercegovina). Zlínčanka predtým triumfovala po boku Bratislavčanky Janetty Husárovej a Rumunky Eleny Bogdanovej. Podľa slov Miroslava Hlavnu, riaditeľa trnavskej tenisovej parády, sa diváci opäť môžu tešiť na štart niektorých fedcupových reprezentantiek SR z ostatného výberu v Kanade. V doterajších piatich ročníkoch na otvorených kurtoch TC Empire sa ešte žiadna Slovenka netešila z víťaznej trofeje za dvojhru. Podarí sa to teraz, pri finále v druhú májovú nedeľu doobeda? Začiatok jednotlivých hracích dní býva spravidla o h, no operatívne sa môže zmeniť. Preto odporúčame záujemcom sledovať časový rozpis na oficiálnom webe turnaja. Podobne ako pri všetkých predošlých zápoleniach, i počas šiestej edície domáceho sviatku žien majú diváci do hľadiska tenisového skvostu na Ulici Jána Hajdóczyho bezplatný vstup. Jaroslav Lieskovský Tanečníci šestnásty raz medzinárodne Trnavčania Dušan Lamoš-Feré s Lenkou Lopašovskou vlani v Grand Prix Tyrnavia bronzoví, potvrdia vysokú výkonnosť aj tento rok? Mestská športová hala na Rybníkovej patrí počas jedného víkendu medzinárodnému festivalu v tanečnom športe. Nesie názov Grand Prix Tyrnavia. Prvá stať dostala priestor pred pätnástimi rokmi (1999). Trnavskí návštevníci sledovali vlani 34 súťaží. Predstavili sa v nich páry z pätnástich štátov. Aj teraz, 3. a 4. mája od desiatej hodiny, bude ponuka rovnako pestrá. Diváci uvidia širokú ponuku vekových a výkonnostných kategórií. Organizačný výbor, pod vedením spoluzakladateľa festivalu Miroslava Balúna z KTC, chystá hlavné zápolenia tanečníkov v rámci deľby bodov do rebríčkov WDSF (World DanceSport Federation). Kým pri zrode festivalu sa trnavské páry zapísali iba medzi neregistrovaných súťažiacich, teraz už mútia vodu na čelných priečkach. Pred rokom vo večernom galaprograme ovenčili bronzovou šerpou za štandardné tance najskúsenejší domáci pár Dušan Lamoš- -Feré s Lenkou Lopašovskou. Členovia KTŠ Tyrnavia potvrdili vysoký štandard i nedávno, pri februárových majstrovstvách Slovenska v trnavskej hale. Možno predpokladať, že aj prvú májovú sobotu 2014, v 16. ročníku GP Tyrnavia, budú poškuľovať po účasti vo finálovej šestke. máj

44 pozvánky Západoslovenské múzeum KLARISKÝ KLÁŠTOR Múzejné námestie 3, 033/ , 033/ , EXPOZÍCIE... Archeológia, Gotická Trnava, Dejiny Trnavy, Umelecké remeslo v Číne a Japonsku, Kampanologická expozícia, Oratórium, Ľudová hrnčina, Ľudový odev západného Slovenska, Príroda Malých Karpát, Krása zašlých čias, Štefan Cyril Parrák pocta kráľovi zberateľov, Sakrálne pamiatky VÝSTAVY mája o h v rámci podujatia Noc v múzeu BLÍŽNEMU NA POMOC! vernisáž výstavy pri príležitosti 140 rokov dobrovoľného hasičského zboru v Trnave Výstava potrvá do 31. decembra mája o h SALÓN 2014 KONTRASTY Vernisáž členskej výstavy Zväzu výtvarných umelcov západného Slovenska Výstava potrvá do DREVENÉ KOSTOLY EURÓPY Vernisáž 10. apríla o h, výstava potrvá do MINERÁLY SLOVENSKA A ČIECH do 22. februára 2015 TRNAVSKÝ OBJEKTÍV súťažná prehliadka neprofesionálnych fotografov Organizátor: Trnavské osvetové stredisko výstava potrvá do 19. mája 2014 ZBERATEĽSTVO, ZBERATELIA, ZBIERKY výstava zo zbierok ZsM do ŽIVOT KLARISIEK V TRNAVE do ZBIERKOVÝ PREDMET MESIACA 42 Novinky z radnice 100 rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny ( ) Albumy z 1. svetovej vojny s fotografiami z bojov PODUJATIA mája od do h NOC V MÚZEU Renesancia v knižnej kultúre, komentovaný sprievod výstavou v Múzeu knižnej kultúry, Mgr. Milan Ševčík Minerály Slovenska a Čiech, komentovaný sprievod výstavou, RNDr. Miroslav Hornáček vernisáž výstavy Blížnemu na pomoc prezentácia Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty komentovaná Mgr. Elenou Zlatošovou DOM HUDBY M. SCHNEIDERA TRNAVSKÉHO... Ul. M. Schneidera Trnavského 5 OTVÁRACIE HODINY: ut pia , so ne h. Víkendové návštevy prosíme ohlasovať cez pracovné dni EXPOZÍCIE... Pamätná izba Mikuláša Schneidera Trnavského, Dejiny Cirkevného hudobného spolku, Dvorana slávy dobra VÝSTAVY... HISTÓRIA POPULÁRNEJ HUDBY V TRNAVE DO R MÚZEUM KNIŽNEJ KULTÚRY OLÁHOV SEMINÁR... Námestie sv. Mikuláša 10 OTVÁRACIE HODINY: ut pia , so ne h. Víkendové návštevy prosíme ohlasovať cez pracovné dni WILLIAM SCHIFFER Život a dielo sochára a medailéra SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKY! Výstava k 250. výročiu narodenia A. Bernoláka do RENESANCIA V KNIŽNEJ KULTÚRE Výstava pri príležitosti 430. výročia úmrtia J. Sambuca do Galéria Jána Koniarka tel.: info@gjk.sk, Karol Ondreička ( ) JUBILEJNÁ Výstava k nedožitým 70. narodeninám významného slovenského grafika, ilustrátora a maliara. Putovný projekt sa začal vo februári 2014 v Galérii mesta Bratislavy, pokračuje v Galérii Jána Koniarka v Trnave, Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a ukončený bude výstavou v Topičovom salóne v Prahe. Kurátorka: PhDr. Dagmar Srnenská Trvanie výstavy: do mája o h v Synagóge Centre súčasného umenia The Dudas Brothers: SPOLU, KAŽDÝ SÁM ZA SEBA Vernisáž výstavy aktivistickej tvorby (objekt, video, performance) mladých trnavských výtvarníkov Kurátor: Mgr. Roman Popelár Trvanie výstavy: do mája o h v Kopplovej vile Viktor Hulík: ARS GEOMETRICA V. Vernisáž výstavy geometrickej abstrakcie významného sochára a maliara Kurátorka: Xénia Lettrichová Trvanie výstavy: do Stále expozície GJK v Trnave: JÁN KONIAREK ( ) Zakladateľ moderného slovenského sochárstva stála expozícia sochárskej tvorby KLENOTY DOMOVA slovenské klasické umenie 20. storočia

45 pozvánky GALÉRIA PORTRÉTOV výber diel z kolekcie portrétneho žánru reprezentujúce vývoj portrétneho maliarstva od konca 18. storočia po súčasnosť zo zbierok GJK AKCIE / AKTIVITY... ART Laboratórium 2014 V priestoroch Galérie Jána Koniarka sa uskutočňujú tvorivé dielne a výtvarná tvorba nielen k aktuálnym výstavám pre MŠ, ZŠ, SŠ (podľa záujmu škôl) 17. mája od do h v Kopplovej vile a Synagóge Centre súčasného umenia NOC MÚZEÍ A GALÉRIÍ Deň otvorených dverí v rámci X. ročníka Medzinárodného dňa múzeí a galérií Knižnica J. Fándlyho 13. mája o h v čitárni a záhrade knižnice MAKAROVE MÁJE alebo Kde je tá ulica, kde je ten dom? Fórum humoristov pozýva na úsmevné spomienkové stretnutie priateľov Mariána Makara Mrvu. Scenár a moderovanie: Eva Jarábková, účinkujú členovia FH. Literárne slovo, hudba, film, fotografie, záhradný piknik... Hudba: Beata Kuracinová-Vargová, Kajo Bodorik a Peter Bonzo Radványi & Company 14. mája o h v Dome kultúry Tirnavia TAJOMNÝ EGYPT A INÉ ZÁHADY STAROVEKU Vystúpenie slávneho spisovateľa Ericha von Dänikena Vstupenky na a Ticketportal mája na Trojičnom námestí MALIČKÍ A MAMIČKY Stretnutie pri knižke s mamičkami a ich deťmi na trnavskom kvetinovom rínku Májovom kvete 23. mája o h v oddelení pre deti NAJMOCNEJŠIE KÚZLO Stretnutie detí so spisovateľkou Zuzanou Csontosovou 27. mája o h v oddelení pre deti KINO PRE NEVIDIACICH A SLABOZRAKÝCH Premietanie filmu s audiokomentárom, vstup pre nevidiacich a slabozrakých JOZEF PAVLOVIČ Písomná vedomostná súťaž pre deti pri príležitosti 80. výročia narodenia spisovateľa, máj jún, v oddelení pre deti a pobočkách knižnice KNIŽNICA ÚLIK VEDOMOSTÍ Výtvarná súťaž pre deti a mládež pri príležitosti 100 rokov budovy knižnice a 150. výr. narodenia staviteľa Milana Michala Harminca. Návrh na prítlač na poštovom lístku treba odovzdať v oddelení pre deti do 30. júna 2014 Divadlo Jána Palárika Trojičné nám. 2, tel. č.. 033/ , , REZERVÁ- CIE VSTUPENIEK na tel. č.. 033/ , . pokladna@djp.sk 2. piatok HERCI SÚ UNAVENÍ 4. nedeľa v Zrkadlovej sieni KONCERT PAVLA BRŠLÍKA spojený s krstom CD 5. pondelok OPICA A ŽENÍCH 6. utorok ZMIERENIE alebo DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH ANI ZA MILIÓN! Michaela Doleželová a Roman Vencl, Štúdio L+S Bratislava 9. piatok TRI LETUŠKY V PARÍŽI 12. pondelok ZLATÝ KĽÚČIK 13. utorok TRAJA TUČNIACI MINIPÁRTY Karel Šíp, J. A. Náhlovský 14. streda KOMÉDIA OMYLOV 16. piatok Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu v Trnave 18. nedeľa v Zrkadlovej sieni ABONENTNÝ KONCERT MAXGALLERY 19. pondelok VŠETKO O MUŽOCH 20. utorok TRI LETUŠKY V PARÍŽI 21. streda MEŠTIAK ŠĽACHTICOM 22. štvrtok DIMITRIJ SAMOZVANEC 23. piatok MACO MAŤO hľadá hniezdo 24. sobota HERCI SÚ UNAVENÍ 26. pondelok VRÁTILA SA RAZ V NOCI 27. utorok OPICA A ŽENÍCH 29. štvrtok ZLATÝ KĽÚČIK 30. piatok ZMIERENIE alebo DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH ŠTÚDIO streda BÁBKA 15. štvrtok VOĽAKEDY A DNES 19. pondelok JAZYKOVÁ RÍŠA 28. streda JAZYKOVÁ RÍŠA... Západoslovenské múzeum, Galéria Jána Koniarka, Divadlo Jána Palárika a Knižnica Juraja Fándlyho sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja Kalokagatia Strelecká 1, 033/ cvc.kalokagatia@gmail.com 2. mája o 9.00 h na FK Lokomotíva Trnava Mc Donald s cup krajské kolo súťaže vo futbale žiakov ZŠ máj

46 pozvánky 5. mája o 9.00 h v mestskej športovej hale VYBÍJANÁ Majstrovstvá okresu najmladších žiačok ZŠ 6. mája o 8.00 h v mestskej športovej hale VYBÍJANÁ Majstrovstvá okresu mladších žiačok ZŠ 13. mája o 9.00 h na Streleckej ulici SLÁVIK SLOVENSKA okresné kolo speváckej súťaže pre žiakov ZŠ 14. mája o 9.00 h na FK Lokomotíva Trnava FUTBAL Školský pohár Dôvera žiaci ZŠ 15. mája o 9.00 h v kine Hviezda DANCE FREE STYLE okresné kolo 17. mája o 8.00 h na Streleckej ulici TÉTÉ MODEL 2014 súťažná výstava plastikových modelov 20. mája o 9.00 h na Streleckej ulici SLÁVIK SLOVENSKA krajské kolo speváckej súťaže pre žiakov ZŠ 22. mája o 10.0 h na Mestskom atletickom štadióne A. Hajmássyho ATLETIKA Majstrovstvá okresu žiakov ZŠ 27. mája o 9.00 h na FK Lokomotíva Trnava FUTBAL Majstrovstvá kraja Jednota Cup žiakov ZŠ chlapci 28. mája o 9.00 h na FK Lokomotíva Trnava FUTBAL Majstrovstvá kraja Jednota Cup dievčatá 29. mája o 9.00 h na Streleckej ulici ŠACHOVÝ REBRÍČEK III. kolo ZŠ 30. mája o 9.00 h na Streleckej ulici ŠACHOVÝ REBRÍČEK III. kolo SŠ 44 Novinky z radnice Trnavské materské centrum Okružná 20, tel. č.. 033/ , , o h PRVÉ KRÔČIKY K MODERNÉMU TANCU tanečný krúžok pre deti od dvoch rokov o h SPIEVANKY stretnutie pri gitare pre najmenších h ŠIKOVNÉ RÚČKY tvorivé dielne pre matky s deťmi na rozvoj jemnej motoriky h ANGLIČTINA PRE MAMY pokročilí h MONTESSORI DIELNIČKY pre deti od 3 do 6 rokov h ANGLIČTINA PRE MAMY začiatočníci o 9.00 h HUDOBNÁ ŠKOLA YAMAHA pre deti do 18 mesiacov a Prvé krôčiky k hudbe h CVIČENIE PRE TEHOTNÉ o 8.30 h GITAROVÝ KRÚŽOK pre dospelých 9.30 h CVIČENIE NA FITLOPTÁCH pre matky s deťmi do 12 mesiacov h CVIČENIE NA FITLOPTÁCH pre matky s deťmi do 3 rokov ZATVORENÉ o h PRVÉ KRÔČIKY K MODERNÉMU TANCU tanečný krúžok pre deti od dvoch rokov o 9.30 h MAMIČKE kultúrny program ku Dňu matiek, divadielko O Palculienke, skákací hrad, občerstvenie, hudba, hry, prekvapenie, každá mamička dostane darček vstupenky v predpredaji od h ANGLIČTINA PRE MAMY pokročilí h. ANGLIČTINA PRE MAMY začiatočníci o h CVIČENIE PRE TEHOTNÉ o 9.30 h CVIČENIE NA FITLOPTÁCH pre matky s deťmi do 12 mesiacov h CVIČENIE NA FITLOPTÁCH pre matky s deťmi do 3 rokov o h ČO POMÁHA A ČO ŠKODÍ MANŽELSTVU prednáška spojená s besedou o h SPIEVANKY stretnutie pri gitare pre najmenších h RECEPTÁRIK Gaštanovo šľahačkové rezy h ANGLIČTINA PRE MAMY pokročilí h. ANGLIČTINA PRE MAMY začiatočníci h MONTESSORI DIELNIČKY pre deti od 3 do 6 rokov o h STROLLERING cvičenie s kočíkom pre matky s deťmi do 3 rokov a prednáška o zdravej výžive s malým občerstvením h CVIČENIE PRE TEHOTNÉ o 9.30 h CVIČENIE NA FITLOPTÁCH pre matky s deťmi do 12 mesiacov h CVIČENIE NA FITLOPTÁCH pre matky s deťmi do 3 rokov o h POHRAJME SA SPOLU športové a tvorivé hry na dvore MC od 9.30 do h BLŠIE TRHY letná burza detského a tehotenského ošatenia a detských potrieb o 9.30 a h MONTESSORI DIELNIČKY h ANGLIČTINA PRE MAMY pokročilí h ANGLIČTINA PRE MAMY začiatočníci o h CVIČENIE PRE TEHOTNÉ o 9.30 h CVIČENIE NA FITLOPTÁCH pre matky s deťmi do 12 mesiacov h CVIČENIE NA FITLOPTÁCH pre matky s deťmi do 3 rokov h ŠKOLA DOJČENIA určené budúcim mamičkám o h DOJČENIE A MATERSTVO o dojčení a ďalších aspektoch budovania vzťahovej väzby moderovaná diskusia

47 pozvánky ByMe Agátová 8, Trnava, Mgr. Zuzana Kšiňanová, , POĎME TVORIŤ Ste tvorivé duše a robí vám radosť, ak si niečo pekné vytvoríte vlastnými rukami? Príďte k nám, naučíme vás nové techniky prípadne sa zdokonalíte v tom, čo viete od do h SRDIEČKOVÝ PATCHWORK Špeciálne srdiečkové tvorenie ku Dňu matiek. Príďte si k nám vytvoriť srdiečka patchworkovou technikou a nezabudnite vziať so sebou aj deti. Máme pre ne pripravené špeciálny workshop plný srdiečok Cena 15, od do h BROŠNIČKA Z VLNY Vyskúšajte si techniku suchého plstenia. Budeme robiť srdiečka, motýliky ale i 3D kvetinky Cena. 15, od do h THE ICE AGE fimo náhrdelník Pod vedením lektorky Dominiky Haladovej, špecialistky zo spoločnosti Kreativní svět, si vytvoríte osviežujúci šperk do letného počasia Cena. 28, od do h LÍZANKY NIELEN PRE DETI Sladké, voňavé, červené lízanky. Pamätáte si ich z detstva? Viete ako chutí lízanka s pravou vanilkovou esenciou či ružovou vodou My vás ich naučíme variť! Cena. 19, od do h HÁČKOVANÝ KOŠÍK Obdivujete háčkované košíky? Uháčkujte si jeden s nami! Cena. 19,- Nahlásiť sa treba vopred. Ovorenie kostolov apríl október 2014 Otváracie hodiny sú v pracovné dni od utorka do piatku. V pondelok je zatvorené. Cez štátne sviatky a počas cirkevných sviatkov bude otvorené ako v nedeľu, v Katedrále sv. Jána Krstiteľa ako v sobotu. KATEDRÁLA SV. JÁNA KRSTITEĽA apríl október: pondelok: zatvorené utorok piatok: h, h sobota: h BAZILIKA SV. MIKULÁŠA apríl, máj, jún, september, október: pondelok: zatvorené utorok piatok: h, h nedeľa: h júl august: utorok piatok: h, h nedeľa: h KOSTOL SV. JAKUBA františkánsky máj, jún, september: nedeľa: h júl august: pondelok: zatvorené utorok piatok: h, h nedeľa: h KOSTOL NAJSV. TROJICE jezuitský máj, jún, september: nedeľa: h júl august: pondelok: zatvorené utorok piatok: h, h nedeľa: h KOSTOL SV. ANNY uršulínsky máj, jún, september: nedeľa: h júl august: pondelok: zatvorené utorok piatok: h, h nedeľa: h EVANJELICKÝ KOSTOL a. v. máj, jún, september: nedeľa: h júl august: pondelok: zatvorené utorok piatok: h, h nedeľa: h Šport 3. a 4. mája od h v mestskej športovej hale GRAND PRIX TYRNAVIA 16. ročník medzinárodného festivalu v tanečnom športe mája o h na antukových dvorcoch TC Empire Trnava EMPIRE SLOVAK OPEN 6. ročník ITF turnaja a medzinárodných majstrovstiev SR v tenise žien (dotácia USD). Časový rozpis sa môže meniť. Vstup divákov do hľadiska zdarma 18. mája o h na Štadióne Antona Hajmássyho TIRNAVIA MÍTING 2014 v atletike mužov, žien a žiactva Zdravé mesto 6. mája od 8.00 do h na radnici DARUJME KRV Národná transfúzna služba Slovenskej republiky v Trnave v spolupráci s Mestom Trnavou opäť organizujú odber krvi. Všetci, ktorí majú záujem pomôcť, sú vítaní. Ak vám tento termín nevyhovuje a krv by ste radi darovali, môžete tak urobiť aj v Národnej transfúznej službe SR v Trnave na Ulici Andreja Žarnova mája od 9.00 h na Trhovej ulici 2 AIDS HROU projekt určený študentom stredných škôl zameraný na primárnu prevenciu HIV/AIDS. Organizátori: Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave v spolupráci s Mestom máj

48 pozvánky Trnavou Kanceláriou Zdravé mesto a Trnavským osvetovým strediskom 22. mája o h v západnom krídle radnice PÊLE-MÊLE O ZDRAVÍ Téma: Tajomstvo zdravej kávy fakty, mýty a zaujímavosti Prednáša Dušan Plichta výživový poradca 24. mája od 9.00 h v športovom areáli Slávie TRNAVSKÉ ŠPORTOVÉ HRY SENIOROV 3. ročník podujatia pre aktívnych seniorov. Súťažiť sa bude v behu na krátke a dlhé trate (50 m, 60 m, 200 m, 300 m), hode granátom na cieľ, hode valčekom, penaltovom rozstreli na bránku a v streľbe zo vzduchovky 27. mája o h zasadacej sále mestského zastupiteľstva VČASNÁ DIAGNOSTIKA SKORÁ LIEČBA = KVALITNÝ ŽIVOT SO SM Edukačný seminár o skleróze multiplex s prednáškami na témy: Význam včasnej diagnostiky, nové možnosti liečby sklerózy multiplex, rehabilitácia pacientov Garantom podujatia je hlavný odborník MZ SR pre neurológiu prof. MUDr. Peter Turčáni, PhD. 29. mája od 9.00 h do h v Regionálnom úrade verejného zdravotníctva na Halenárskej 23 SVETOVÝ DEŇ BEZ TABAKU V rámci Svetového dňa bez tabaku ponúka poradňa pre odvykanie od fajčenia klientom meranie tlaku krvi, vyšetrenie oxidu uhoľnatého vo vydychovanom vzduchu, zistenie miery závislosti na nikotíne formou Fagerstromovho dotazníka a individuálne poradenstvo s možnosťou odvykania od fajčenia Kino Hviezda o THE AMAZING SPIDER-MAN 2 3D, slovenská premiéra 46 Novinky z radnice LIEČITEĽ (The Physician) slovenská premiéra o THE AMAZING SPIDER-MAN 2 2D LIEČITEĽ (The Physician) o ĽADOVÉ KRÁĽOVSTVO h LIEČITEĽ (The Physician) THE AMAZING SPIDER-MAN 2 2D o ĽADOVÉ KRÁĽOVSTVO THE AMAZING SPIDER-MAN 2 2D LIEČITEĽ (The Physician) NEPREMIETAME Duo Jamaha a Ozefa Omáčkech FILMOVÝ KLUB BUENA VISTA SOCIAL CLUB PRAVIDIEL NEPREMIETAME h TRI TVORIVÉ TVORY BELLA A SEBASTIÁN slovenská premiéra DIVERGENCIA (Divergent) slovenská premiéra JEDNA ZA VŠETKY DIVERGENCIA o BELLA A SEBASTIÁN JEDNA ZA VŠETKY o CILILING A PIRÁTSKA VÍLA BELLA A SEBASTIÁN DIVERGENCIA o DIVERGENCIA JEDNA ZA VŠETKY FILMOVÝ KLUB NA VEĽKOSTI ZÁLEŽÍ HRANA NEPREMIETAME HURÁ DO PRAVEKU! slovenská premiéra GODZILLA 3D, slovenská premiéra NEPREMIETAME HURÁ DO PRAVEKU! STOROČNÝ STARČEK, KTORÝ VYLIEZOL Z OKNA A ZMIZOL GODZILLA 2D o HURÁ DO PRAVEKU! GODZILLA 2D STOROČNÝ STARČEK, KTORÝ VYLIEZOL Z OKNA A ZMIZOL o GODZILLA 2D STOROČNÝ STARČEK, KTORÝ VYLIEZOL Z OKNA A ZMIZOL FILMOVÝ KLUB HAPPY HAPPY NEPRAVDEPODOBNÁ ROMANCA NEPREMIETAME X-MEN: BUDÚCA MINULOSŤ 3D, slovenská premiéra CAPTAIN AMERICA: ZIMNÝ VOJAK NEPREMIETAME FÍHA TRALALA FÍHA TRALALA o HURÁ DO PRAVEKU! X-MEN: BUDÚCA MINULOSŤ 2D ZAKÁZANÁ ZÓNA o HURÁ DO PRAVEKU! ZAKÁZANÁ ZÓNA X-MEN: BUDÚCA MINULOSŤ 2D NOE X-MEN: BUDÚCA MINULOSŤ 2D FILMOVÝ KLUB SUPERCLÁSICO TRABANTOM AŽ NA KONIEC SVETA o ARCIBISKUP BEZÁK, ZBOHOM GRANDHOTEL BUDAPEŠŤ SUSEDIA NA ODSTREL slovenská premiéra VLÁDKYŇA ZLA (Maleficent) slovenská premiéra SUSEDIA NA ODSTREL VLÁDKYŇA ZLA (Maleficent) o VEĽKÁ ORIEŠKOVÁ LÚPEŽ VLÁDKYŇA ZLA (Maleficent) SUSEDIA NA ODSTREL o VEĽKÁ ORIEŠKOVÁ LÚPEŽ VLÁDKYŇA ZLA (Maleficent) SUSEDIA NA ODSTREL

49 pozvánky Kalendár kultúrnospoločenských podujatí mája na Hlavnej ulici pešej zóne MÁJ, LÁSKY ČAS živý komiks pre všetkých zaľúbencov 3. mája o h v amfiteátri v Kamennom mlyne KONCERTY V KAMENÁČI Účinkujú: Golden Vein, Dreamfield, Landfil 5. mája o h pri Pomníku generála M. R. Štefánika PIETNA SPOMIENKA NA GENERÁLA MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA pri príležitosti 95. výročia úmrtia Organizátori: Evanjelická cirkev a. v., Trnavský samosprávny kraj, Okresný úrad Trnava, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Matica slovenská a Vojenský archív v Trnave a Mesto Trnava 6. mája o h v západnom krídle radnice MOJA TRNAVA Vernisáž tradičnej výstavy detských výtvarných prác. Výstava bude otvorená do 29. mája každý utorok a štvrtok od do h a od do h 6. mája o h v kníhkupectve AF na Štefánikovej ulici PRAK Prednášky, Rozhovory A Koncerty Téma: Osud fujary. Hostia: Matej Karásek, ľudová hudba Picúchovci. Na záver koncert skupiny Romanika 7. mája o h pri Pomníku osloboditeľov na Námestí SNP SLÁVNOSTNÉ ZHROMAŽDENIE pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny. Organizátori: Trnavský samosprávny kraj, Mesto Trnava, Okresný úrad Trnava, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Vojenský archív v Trnave 8. mája o h v Garage Music bare na Nitrianskej ceste COP koncert českej bluegrassovej kapely Trnavčanom dobre známej z koncertov na voľakedajšom najväčšom stredoeurópskom festivale rezofonickej hudby Dobrofest Trnava Predkapela: TANYA band 10. mája o h v Bazilike sv. Mikuláša Trnavská hudobná jar LAUDATE DOMINUM Duchovná hudba Claudia Monteverdiho vokálno-inštrumentálny súbor LOREM IPSUM Zuzana Marczelová, soprán 13. mája o h v čitárni a záhrade knižnice MAKAROVE MÁJE alebo Kde je tá ulica, kde je ten dom? Fórum humoristov pozýva na úsmevné spomienkové stretnutie priateľov Mariána Makara Mrvu. Scenár a moderovanie: Eva Jarábková, účinkujú členovia FH. Literárne slovo, hudba, film, fotografie, záhradný piknik... Hudba: Beata Kuracinová-Vargová, Kajo Bodorik a Peter Bonzo Radványi & Company 13. mája o h v Synagóge Centre súčasného umenia The Dudas Brothers: SPOLU, KAŽDÝ SÁM ZA SEBA Vernisáž výstavy aktivistickej tvorby (objekt, video, performance) mladých trnavských výtvarníkov 13. mája o h v Divadle Jána Palárika MINIPÁRTY Karel Šíp, J. A. Náhlovský 14. mája o h v Dome kultúry Tirnavia TAJOMNÝ EGYPT A INÉ ZÁHADY STAROVEKU Vystúpenie slávneho spisovateľa Ericha von Dänikena Vstupenky na a Ticketportal 15. mája od h v Spolku sv. Vojtecha O CENU SLOVENSKÉHO UČENÉHO TOVARIŠSTVA Slávnostné vyhodnotenie XVI. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže, prehliadka víťazných prác, prezentácia zborníka, hodnotiaci seminár 16. mája o h v reštaurácii na Pekárskej 39 ROBILI SME V CUKROVARE 5. jubilejné stretnutie bývalých zamestnancov trnavského cukrovaru 15. a 16. mája na Trojičnom námestí MÁJOVÝ KVET Trnavský kvetinový rínok pri príležitosti Dňa matiek spojený s kultúrnym programom, radami pre pestovateľov a tvorivými dielňami 16. mája o h v kine Hviezda KONCERT PRE MAMU Účinkujú: Art Music Orchestra s hosťom Jaroslavom Dvorským sólistom Štátnej opery v Košiciach. Zaznejú svetoznáme evergreeny, známe melódie a piesne Evy Kostolányiovej Vstup voľný 17. mája o 8.00 h v Kalokagatii na Streleckej ulici TÉTÉ MODEL 2014 súťažná výstava plastikových modelov máj

50 pozvánky 17. mája od do h v amfiteátri v Kamennom mlyne COUNTRY DEŇ WILLIE JONES BAND, Peter Kalapoš, Graeme Mark, Kamion, tanečná skupina Maryland, L. P. S, Návrat, jarmok ľudových remesiel a atrakcie pre deti 17. mája od do h v Galérii Jána Koniarka NOC MÚZEÍ A GALÉRIÍ Deň otvorených dverí v rámci X. ročníka Medzinárodného dňa múzeí a galérií 17. mája od do h v Západoslovenskom múzeu NOC V MÚZEU Renesancia v knižnej kultúre, komentovaný sprievod výstavou v Múzeu knižnej kultúry, Mgr. Milan Ševčík Minerály Slovenska a Čiech, komentovaný sprievod výstavou, RNDr. Miroslav Hornáček vernisáž výstavy Blížnemu na pomoc prezentácia Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty komentovaná Mgr. Elenou Zlatošovou 18. mája o a h v Dome kultúry Tirnavia ZBORY LÁSKOU NÁS PRIKRÝVAJ Orchestrálny projekt spevákov, speváckych zborov a hudobníkov miest a obcí Slovenska Sólisti: Karol Bartakovič, Soňa Kopálová, Lucian Bezák,, Michaela Sojčáková, Branislav Košík Diriguje Peter Vlčko 20. mája o h v kaplnke na nádvorí radnice STO ROKOV NA HLAVNEJ ULICI V TRNAVE Vernisáž dokumentárnej výstavy o tom, ako sa od roku 1900 postupne menila Hlavná ulica v Trnave 48 Novinky z radnice 23. mája o h na Trojičnom námestí KULTÚRA ZA HUMNAMI REGIÓN DUDVÁH Sedemhodinová prezentácia folklórnych tradícií a kultúrneho bohatstva desiatich obcí dudvážskeho regiónu od Trakovíc cez Bučany, Brestovany, Dolné Lovčice, Zavar, Šúrovce, Križovany nad Dudváhom, Vlčkovce, Opoj až po Majcichov 24. mája od 9.00 h na Trojičnom námestí MALÝ SOBOTNÝ KVETINOVÝ RÍNOK Predaj kvetov z Rozkvitnutej ulice veľkého záhona pred divadlom Jána Palárika 25. mája od h v Mariánskej sále DEŇ RODINY 2014 piaty ročník celoslovenského podujatia pre deti, mládež a rodiny s kultúrnym programom, divadielkom, ukážkami historického šermu, maľovaním na tvár a ďalšími zaujímavými aktivitami. Organizátori: Fórum kresťanských inštitúcií v spolupráci s Centrom pomoci pre rodinu a Mestom Trnavou 26. mája o h v mestskom amfiteátri FRANTIŠEK A VOJTA NEDVĚDOVCI Vstupné 10 eur, predaj vstupeniek v sieti Ticketportál, TTi alebo pred koncertom 29. mája o h v Galérii Jána Koniarka Viktor Hulík: ARS GEOMETRICA V. Vernisáž výstavy geometrickej abstrakcie významného sochára a maliara 31. mája od do na Trojičnom námestí a v západnom krídle radnice SPOZNAJ A OBJAV TRNAVU Sokoliarske a šermiarske vystúpenia, živý šach, množstvo detských atrakcií a viacero tematických prehliadok mesta. Podujatie pripravilo Mesto Trnava s finančnou podporou Európskej únie, Európskeho fondu regionálneho rozvoja 31. mája o h v Divadelnom štúdiu DISK SOLITUDO Brutálna satira o samote, kríze morálky, hodnôt a vzťahov v spoločnosti. Účinkujú: Monika Babicová, Jozef Belica, Milan Brežák, Daniel Duban, Missi Chudá, Braňo Mosný, Ján Rampák, Betka Sersenová a Peter Tilajčík. Réžia: Blaho Uhlár, výtvarná spolupráca: Miriam Struhárová, hudba: Jozef Belica, svetlá: Blaho Uhlár, zvuky: Tomáš Knihár Súbor DISK sa v pozmenenej zostave pokúša spoznať a zmapovať situáciu, v ktorej sa človek často ocitá samotu. Pre niekoho je bolesťou, pre niekoho vykúpením. Sám môže byť človek na opustenom ostrove, ale aj uprostred ľudí. Samota môže spôsobiť psychickú traumu, ale aj regenerovať vnútro človeka. Rôzne pohľady na samotu sa herci pokúšajú vyjadriť dynamickými výstupmi, veľmi často s komickým až groteskným akcentom. Cena vstupenky: 4, študenti 3 Predaj vstupeniek: TTi, Trojičné námestie 1, Ticketportál Projekt podporili: Nadácia Tatra banky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, MESTO TRNAVA a Trnavský samosprávny kraj 1. júna o h na Hlavnej ulici DIVADELNÉ POPOLUDNIE PRE DETI 2. júna od 9.00 do h na Trojičnom námestí DOBROVOĽNÍCI DEŤOM Podujatie plné hier, súťaží a inšpirácií na zmysluplné prežívanie voľného času. V prípade nepriaznivého počasia sa podujatie uskutoční v mestskej športovej hale

51 pozvánky 17. mája od do h v amfiteátri v Kamennom mlyne h Peter Kalapoš h Kamion h Graeme Mark h tanečná skupina Maryland h L. P. S h tanečná skupina Maryland country denˇ h VILLIE JONES BAND Návrat h Maryland výučba country tancov Návrat 26. mája o h v mestskom amfiteátri Vstupné 10 eur predaj vstupeniek v sieti Ticketportál, TTi alebo pred koncertom

52