Služby pre občanov I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O OKRESE ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O STAVE ŽP. 1. Klimatické pomery

Transkript

1 Služby pre občanov I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O OKRESE Okres Rožňava je okres v Košickom kraji na Slovensku. Má rozlohu 1 173,34 km², svojou rozlohou sa zaraďuje na 7. miesto v rámci republiky. Žije tu obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 53 obyvateľov na km² (údaje k ). Správne sídlo okresu je mesto Rožňava. V okrese Rožňava sú dve mestá, Rožňava s počtom obyvateľov a Dobšiná s počtom obyvateľov Do okresu je okrem dvoch miest začlenených aj 60 obcí. Územie okresu Rožňava patrí do južnej časti centrálno karpatského pásma Západných Karpát. Okres Rožňava tvorí súčasť Košického samosprávneho kraja a zároveň je pohraničným okresom, kde jeho južná hranica tvorí súčasne štátnu hranicu s Maďarskom. Na východe susedí s okresom Košice okolie, na juhozápade s Rimavskou Sobotou, na západe s okresmi Revúca a Brezno, na severe s okresmi Poprad a Spišská Nová Ves a na severovýchode s okresom Gelnica. Z morfologického hľadiska je územie výrazne členité s bohatou reliéfovou štruktúrou. Centrálnu časť tvorí Slovenské Rudohorie a na severe je to Spišsko-gemerský kras, na severovýchode sa nachádza Slovenský raj a na juhu je to Slovenský kras. V okrese nájdeme horské až vysokohorské prostredie, ale aj údolné nivy a údolia riek s aktívnou poľnohospodárskou výrobou. Najvyšším bodom je Stolica (1476 m n. m.) a najnižším Hrhov Turniansky potok (185 m n. m.). Osobitosťou okresu je bohatstvo podzemných krasových priestorov, priepastí, vyvieračiek a ľadových jaskýň, v čom má absolútne prvenstvo na Slovensku. Zásluhu na tom majú aj 2 Národné parky (NP- Slovenský raj, Slovenský kras) a prírodné výtvory ako sú Dobšinská ľadová jaskyňa, Jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa a Silická ľadnica, ale aj množstvo zachovaných kultúrnohistorických pamiatok. Medzi pamiatkami dominuje Kaštieľ Betliar a hrad Krásna Hôrka, ďalej sú to Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom podhradí a kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach. Všetky tieto pamiatky spája Gotická cesta, ktorá je prvou turistickou cestou svojho druhu na Slovensku. II. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O STAVE ŽP 1. Klimatické pomery Klimaticky hodnotené územie patrí do mierne teplej, vlhkej oblasti, klimatogeograficky do mierne chladnej horskej klímy. Priemerná teplota v januári je 6 C, v júli 12 C. Ročné zrážky sa pohybujú medzi mm. Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou je 170. Priemerná vrstva snehu v doline je 40 cm, na kopcoch 100 cm.

2 2. Biota 2.1 Flóra a vegetácia Súčasný stav vegetácie je len zvyškom pôvodnej prirodzenej vegetácie. Za prirodzenú vegetáciu riešeného územia možno považovať nasledujúce jednotky: V bukovom vegetačnom stupni sú dobre vyvinuté bukové - kvetnaté lesy podhorské, bukové a jedľové lesy kvetnaté a bukové kyslomilné lesy horské, ktoré zaberajú veľké plochy vo všetkých väčších horstvách okresu a patria k najzachovalejším prirodzeným spoločenstvám. Na vápencovom podloží sa vyskytujú bukové lesy vápnomilné, ktorých najzachovalejšie porasty sú na planinách Slovenského krasu. Na sutinových strmých svahoch sa vyskytujú lipovo - javorové lesy, vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach javorové - horské lesy. Na bučiny v najvyšších pohoriach nadväzujú jedľové a jedľovo - smrekové lesy a smrekové lesy čučoriedkové. Tieto lesy sú pomerne dobre zachované spovedným prirodzeným zložením drevín. 2.2 Fauna Z hľadiska zoografického členenia (Atlas SSR, 1980) územie okresu patrí do provincie Karpaty - oblasť Západné Karpaty, ktorá sem zasahuje vnútorným obvodom (centrálny okrsok rudohorský) a južným obvodom (krasový okrsok). Hodnotená časť má prevažne horský a čiastočne podhorský ráz s rozsiahlymi lesnými masívmi. V južnej časti okresu prevláda premenená krajina s charakterom skalných stepí a lesostepí. V dôsledku týchto podmienok sa živočíšstvo okresu vyznačuje bohatstvom montánnych, submontánnych i xerotermných panónskych spoločenstiev, v ktorých význačný podiel zohrávajú endemity a relikty. 3. Územia NATURA NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie (EU) a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EU ako celok. Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtáčie územia a územia európskeho významu. Chránené vtáčie územia (CHVÚ) V súčasnosti sa na území okresu Rožňava nachádzajú 3 vyhlásené CHVÚ: SKCHVU 027 Slovenský kras (celková výmera ha, z toho okres Rožňava ha), SKCHVU 036 Volovské vrchy (celková výmera ha, z toho okres Rožňava ha), SKCHVÚ01 7 Muránska planina - Stolica (celková výmera ha, z toho okres Rožňava ha).

3 3.1Územia chránené podľa medzinárodných dohovorov 1) Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. V roku 1995 boli do zoznamu prírodného dedičstva UNESCO zapísané Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu (Diviačia priepasť, Domica, Gombasecká jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Obrovská priepasť, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Snežná diera, Jasovská jaskyňa a Zvonivá jama), ako aj Dobšinská ľadová jaskyňa a Stratenská jaskyňa Psie diery. 2) Medzinárodný program UNESCO Človek a biosféra. Do medzinárodnej siete biosférických rezervácií je od roku 1977 zapísaný aj Slovenský kras. 3) Dohovor o mokradiach (Ramsarský dohovor), sem bola v roku 2001 zaradená jaskyňa Domica. 4. Ovzdušie V okrese Rožňava bolo v roku 2015 evidovaných 7 prevádzkovateľov veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia a 53 prevádzkovateľov stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. V roku 2010 bolo evidovaných 7 prevádzkovateľov veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia a 58 prevádzkovateľov stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Medzi veľké zdroje znečistenia patria: SMZ Kunová Teplica - výroba zliatiny, Carmeuse Slavec výroba vápna, eustream Bratislava kompresorová stanica Jablonov nad Turňou plynové turbíny, Inžinierske stavby Košice výroba bitúmenových zmesí Čoltovo, BEST MEAT Košice veľkochov brojlerov Jovice, SHP Slavošovce výroba obrúskov, GtO Slovakia Rožňava linka na galvanické povrchové úpravy. S najväčšou produkciou NOx v rámci okresu je eustream kompresorová stanica v Jablonove nad Turňou. Najväčšiu produkciu tuhých znečisťujúcich látok má prevádzkovateľ Carmeuse Slovakia výroba vápna v Slavci. Vývoj emisií za roky rok TZL SO 2 NO x CO , ,9 115, ,1 5 59,2 109,3

4 5. Kvalita vôd Podzemné vody Na zabezpečenie zásob podzemných vôd boli vyhlásené ochranné vodohospodárske oblasti Slovenský kras Plešivecká planina, oblasť Horného toku Hnilca a Horný vrch ako aj ochranné pásma zberných vodných zdrojov Danková, G. Poloma a Slavec a iné. Podzemné vody sa využívajú prevažne na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou formou verejných vodovodov 83,87 % čo predstavuje 78,15 % obyvateľov okresu. Pitná voda je dobrej kvality a je krasového charakteru s vyšším obsahom Ca a HCO3 iónmi. Odkanalizovaných je len 17 obcí čo je 29,0 % podiel. Povrchové vody. Z hľadiska vodohospodárskeho je územie okresu členené do dvoch povodí. Je to povodie Hrona, kde rozhodujúcim recipientom je vodný tok Slaná /plocha km2/ a povodie Bodrogu a Hornádu s vodným tokom Hnilec a Turňa. Tieto vody sa prevažne využívajú na priemyselné účely ako aj výrobu el. energie/ vodné dielo Dobšiná, malé vodné elektrárne-9 elektrárni/,ako aj chov rýb a zavlažovacie účely. 6. Odpadové hospodárstvo Značné problémy ochrany ŽP spôsobujú odpady hlavne divoké nelegálne skládky. Komunálny odpad sa skládkuje alebo cez oprávnené organizácie odváža. Aj keď zákon SNR č.79/2015 Z. z. o odpadoch kladie dôraz na správne separovanie odpadov a ich energetické zhodnocovanie a recyklovanie no väčšinou skončí celý odpad na skládke. V Rožňavskom okrese je problém aj separácia bioodpadu a jeho využitie. Pre zlepšenie stavu uvažuje sa s vybudovaním v obciach zberných dvorov s možnosťou úpravy a separácie odpadov. II. PRIEMYSEL A SLUŽBY Najvýznamnejšie zastúpenie priemyselnej činnosti a služieb v regióne je v meste Rožňava. Mesto je vybavené škálou zariadení lokálneho, mestského, okresného, regionálneho významu v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, telovýchovy a športu, sociálnej starostlivosti, ako za zariadení obchodu a služieb. Základná vybavenosť je vyhovujúca, Rýchlo sa rozvíjajú také druhy veľkoobchodu, maloobchodu a služieb, ktoré pokrývajú denné potreby občanov. V priemyselnej štruktúre okresu má zastúpenie strojársky priemysel, textilný priemysel (výroba pleteného a bavlneného ošatenia), výroba hygienických výrobkov, papierenská výroba (výroba zošitov), potravinárska výroba. V okrese pretrváva tradičná banská činnosť ( ťažba vápenca, mastenca a sádrovca). Z najvýznamnejších subjektov vyvíjajúcich podnikateľskú činnosť možno považovať: 1. Ťažobný a banský priemysel Carmeuse Slovakia spol. s r.o. výrobné zameranie spočíva v ťažbe a úprave vápenca, výrobe vápna kusového i mletého a vápencových štrkov. Pozostáva zo závodov: Vápenka Košice, Vápenka Slavec a Lom Včeláre, pričom v rámci transformácie dochádza k zmene využitia výrobných kapacít lomu Gombasek a lomu Včeláre. V Slavci zamestnáva okolo 100 zamestnancov. Spoločnosť GemerCan, s.r.o., Bratislava pripravuje znovuotvorenie ložiska Mária Strieborná. Obchodná spoločnosť EUROTALC s.r.o., Gemerská Poloma má otvorené ložisko mastenca a rozpracovanú investičnú akciu úpravne a expedície uvedenej suroviny. Počíta sa z nábehom do dvoch rokov na projektovanú kapacitu a tým aj vytvorením nových pracovných miest.

5 Ťažobná spoločnosť CRH a.s., Turňa pripravuje otvárku a následnú ťažbu a úpravu sádrovca na bani G. Hôrka. Uvedenou investičnou akciou sa vytvoria nové pracovné miesta v okrese. Z nerudných surovín je významné ložisko azbestu vyťažená halda v Dobšinej, ktorú je možné taktiež spracovať. Stavebné suroviny sú v okrese zastúpené stavebným kameňom na ložiskách Čoltovo, Honce, Gombasek, Silická Brezová. 2. Textilný priemysel GEMTEX a.s. Rožňava so 100 % zahraničnou účasťou (SchiesserEminence holding AG Švajčiarsko). Výrobné zamerania je orientované na textilnú výrobu výrobu pleteného a bavlneného ošatenia, bielizne, konfekcie. Spoločnosť zaviedla výrobu luxusnej dámskej bielizne a pritiahla do Rožňava subdodávateľa nemeckú firmu Mayser. Mayser Rožňava s.r.o. Brzotín, je 100 % dcérou spoločnosti Zechtbauer Mníchov, ktorá je vlastníkom aj nemeckého koncernu Mayser, so závodmi a filiálkami vo viacerých západoeurópskych štátoch. 3. Priemysel papiera a celulózy SCA Hygiene Products spol. s.r.o. Gemerská Hôrka je firma so 100 % zahraničnou účasťou a je súčasťou švédskeho nadnárodného holdingu SCA. Z pôvodného subjektu vznikli v r dva výrobné subjekty SCA Hygiene Products s.r.o. a SCA Hygiene Products Slovakia s.r.o. Vyrába dámske hygienické vložky a potreby pre inkontinentných na báze celulózy. Koncern preinvestoval do výrobného závodu v Gemerskej Hôrke 3,5 miliardy korún, pričom vlani rozbehol ďalšiu rozsiahlu investíciu za 1,5 miliardy korún do rozšírenia produkcie tenkých vložiek. SHP a.s. Slavošovce bývalý štátny podnik zameraný na výrobu bezdrevitého papiera, školských zošitov a obrúskov sa v priebehu roka 1996 pretransformoval na 6. divíziu SCP a.s. Ružomberok. Po ďalších organizačných zmenách firma SHP Slavošovce ku koncu roka 2005 mala 194 zamestnancov. Od roku 2014 v priemyselnom parku v Rožňave pôsobí spoločnosť Celltex, s.r.o., ktorá vyrába hygienické potreby. 4. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo V poľnohospodárstve sa okres Rožňava vyznačuje nízkym stupňom sebestačnosti. Viac ako 50 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu zaberajú pasienky a lúky, čo pri nízkom stupni zornenia pôdy vytvára menej priaznivé výrobné podmienky. Do horskej oblasti je zaradených 33,75 % výmery poľnohospodárskej pôdy, do zemiakarskej oblasti je zaradených 42,76 % a zostávajúcich 23,29 % do repárskej oblasti. Celkove poľnohospodárske družstvá majú veľmi nízku intenzitu a produktivitu poľnohospodárskej výroby. Oblasť poľnohospodárstva dáva veľké predpoklady na vytvorenie nových pracovných miest a to hlavne v živočíšnej výrobe, hlavne chov oviec, hovädzieho dobytka ošípaných a hydiny ako aj chov včiel a následne agroturistiky. 5. Rekreácia a cestovný ruch Okres Rožňava ako celok poskytuje možnosti pre lyžovanie, zimné športy, prechádzky, túry, cykloturistiku, kúpanie, liečebné pobyty, zber lesných plodov, rybolov, poľovníctvo, chatárčenie a chalupárčenie. Pomerne intenzívne sa využívajú danosti Slovenského krasu. Rekreačné strediská, ktoré sa tu nachádzajú majú celoštátny a vyšší význam. Rozvoj domáceho a zahraničného turizmu umožňuje samotné mesto Rožňava so svojim kultúrnohistorickým a prírodným

6 potenciálom ako aj ďalšie sídla v jej okolí. Ťažiskom turizmu aj naďalej budú atraktívne lokality Volovec, Rožňavská dolina, Betliar, Krásna Hôrka, Buzgó a ďalšie. Blízkosť NP Slovenský kras, Slovenský raj, Nízkych Tatier i Vysokých Tatier, Úhornej, Hrušova, Jasova, Domice, Zádielskej doliny umocňuje atraktívnosť daného územia a umožňuje jeho návštevníkom rozmanité uspokojovanie potrieb a požiadaviek v rámci oddychu, rekreácie a turizmu

7 Národný park Slovenský raj Výmera celková: ha Výmera NP: ha Výmera OP: ha Národný park Slovenský kras Výmera celková: ha Výmera NP: ha Výmera OP: ha Výmera maloplošných chránených území: Názov územia Kategória Výmera Jovické rašelinisko PP 0,7940 ha Meliatský profil PP 15,43 ha Prielom Muráňa PP 39,55 ha Ardovská jaskyňa NPP m Brázda NPP 181 m Diviačia priepasť NPP 123 m Dobšinská ľadová jaskyňa NPP m Gombasecká jaskyňa NPP m Hrušovská jaskyňa NPP 780 m Jaskyňa Domica NPP m Jaskyňa Milada NPP 800 m Krásnohorská jaskyňa NPP m Obrovská priepasť NPP 100 m Ochtinská aragonitová jaskyňa NPP 300 m Silická ľadnica NPP m Snežná diera NPP 45 m Zvonivá jama NPP 100,5 m Stratenská jaskyňa NPP 21 km Brzotínske skaly NPR 433,78 ha Domické škrapy NPR 24,44 ha Drieňovec NPR 186,02 ha Havrania skala NPR 147,14 ha Hnilecká jelšina NPR 84,6 ha Hrušovská lesostep NPR 40,85 ha Kečovské škrapy NPR 6,61 ha Pod strážnym hrebeňom NPR 96,67 ha Sokol NPR 700,9 ha Stratená NPR 678,65 ha Zádielska tiesňava NPR 214,73 ha Zejmarská roklina NPR 72,65 ha Gerlachovské skaly PR 21,73 ha Kráľova studňa PR 11,21 ha Malé Zajfy PR 7,24 ha Ostrá skala PR 6,66 ha Pod Fabiankou PR 1,22 ha Sokolia skala PR 11,69 ha Vyšná roveň PR 6,98 ha Zemné hradisko PR 55,95 ha

8 Celková výmera maloplošných CHÚ: 2 865,494 ha (NP Slovenský raj + NP Slovenský kras) Maloplošné chránené územia: Prírodné pamiatky: 3, všetky majú 4. stupeň ochrany Jovické rašelinisko Meliatský profil Prielom Muráňa Národné prírodné pamiatky: 15, nemajú zo zákona určený stupeň ochrany Ardovská jaskyňa Krásnohorská jaskyňa Brázda Obrovská priepasť Diviačia priepasť Ochtinská aragonitová jaskyňa Dobšinská ľadová jaskyňa Silická ľadnica Gombasecká jaskyňa Snežná diera Hrušovská jaskyňa Zvonivá jama Jaskyňa Domica Stratenská jaskyňa Jaskyňa Milada Prírodné rezervácie: 8, určený 4. a 5. stupeň ochrany Gerlachovské skaly Pod Fabiankou Kráľova studňa Sokolia skala Malé Zajfy Vyšná roveň Ostrá skala Zemné hradisko Národné prírodné rezervácie: 12, určený 4. a 5. stupeň ochrany Brzotínske skaly Kečovské škrapy Domické škrapy Pod strážnym hrebeňom Drieňovec Sokol Havrania skala Stratená Hnilecká jelšina Zádielska tiesňava Hrušovská lesostep Zejmarská roklina Chránený areál: 1 CHA Slaná (vyhlásený vyhláškou KÚŽP Košice č. 6/2011)

9 Zoznam obcí okresu Rožňava s verejným vodovodom a verejnou kanalizáciou ku Tabuľka č. 1 Názov obce obyvateľ ov (tis.) obyvateľov obce napojených na verejný vodovod (tis.) Zdroj vody pre verejný vodovod (1) Správca verejného vodovodu (2) Ardovo 0,170 0,154 VVS, a.s., Závod Rožňava Bohúňovo 0,274 0,82 vŕtaná studňa VVS, a.s., Závod Rožňava VRT VT-1 Betliar 0,949 0,922 skup. vodovod VVS, a.s., Závod Rožňava odber z toku Bôrka 0,548 0,392 VVS, a.s., Závod Rožňava Bretka 0,400 0,217 studňa Obec Brzotín 1,347 0,288 vŕtaná studňa VVS, a.s., Závod Rožňava Brdárka 0,063 0,046 VVS, a.s., Závod Rožňava Čierna Lehota 0,665 0,573 VVS, a.s., Závod Rožňava Dedinky + časť Dobšinská Maša 0,271 (0,065) 0,242 (0,058) a pramene VVS, a.s., Závod Rožňava Dlhá Ves 0,570 0,256 skup. vodovod VVS, a.s., Závod Rožňava Dobšiná 5,638 4,837 pramene VVS, a.s., Závod Rožňava Gemerská Hôrka 1,303 1,202, vrt VVS, a.s., Závod Rožňava Gemerská Poloma 2,040 1,983 skup. vodovod VVS, a.s., Závod Rožňava odber z toku Gočovo 0,355 0,353 VVS, a.s., Závod Rožňava Gočaltovo 0,239 0,197 VVS, a.s., Závod Rožňava Hanková 0,084 0,076 pramene VVS, a.s., Závod Rožňava Henckovce 0,439 0,348 VVS, a.s., Závod Rožňava Honce 0,381 0,351 pramene VVS, a.s., Závod Rožňava Hrhov 1,108 1,106 VVS, a.s., Závod Rožňava Hrušov 0,337 0,335 VVS, a.s., Závod Rožňava Jablonov nad 0,784 0,782 VVS, a.s., Závod Rožňava Turňou Kečovo 0,362 0,360 skup. vodovod VVS, a.s., Závod Rožňava Kobeliarovo 0,462 0,418 VVS, a.s., Závod Rožňava Koceľovce 0,252 0,234 skup. vodovod VVS, a.s., Závod Rožňava Krh. Dlhá Lúka 0,712 0,434 Vrt RHV-4 Obec Krh. Podhradie 2,645 1,524 VVS, a.s., Závod Rožňava Kunova Teplica 0,684 0,641 VVS, a.s., Závod Rožňava Lipovník 0,496 0,396 VVS, a.s., Závod Rožňava

10 Lúčka 0,186 0,183 VVS, a.s., Závod Rožňava Markuška 0,168 0,230 Obec Nižná Slaná 1,258 0,969 pramene VVS, a.s., Závod Rožňava Ochtiná 0,539 0,514 VVS, a.s., Závod Rožňava Pača 0,587 0,526 pramene Obec Pašková 0,337 0 Obec Petrovo 0,103 0,045 Obec Plešivec 2,313 2,176 skup. vodovod VVS, a.s., Závod Rožňava Rakovnica 0,584 0,212 vŕtaná studňa VVS, a.s., Závod Rožňava Rejdová 0,735 0,670 pramene Obec Roštár 0,615 0,536 skup. vodovod VVS, a.s., Závod Rožňava Rozložná 0,207 0,207 Obec Rožňava 19,421 18,247 vrtaná studňa, VVS, a.s., Závod Rožňava Čučma 0,650 0,320 vrtaná studňa, VVS, a.s., Závod Rožňava Rudná 0,723 0,130 VVS, a.s., Závod Rožňava Silica 0,554 0,545 VVS, a.s., Závod Rožňava Silická Brezová 0,157 0,157 VVS, a.s., Závod Rožňava Silická Jablonica 0,193 0,193 VVS, a.s., Závod Rožňava Slavec 0,449 0 vrtaná studňa VVS, a.s., Závod Rožňava Slavošovce 1,835 1,586 pramene, Obec povrch. odber Stratená 0,129 0,124 VVS, a.s., Závod Rožňava Štítnik 1,490 1,480 pramene VVS, a.s., Závod Rožňava Vlachovo 0,846 0,836 VVS, a.s., Závod Rožňava Vyšná Slaná 0,489 0,504 pramene Obec Tabuľka č. 2 obyvateľov okresu obcí v okrese obcí s verejným vodovodom % obcí s vybudovaným verejným vodovodom obyvateľov okresu napojených na verejný vodovod % obyvateľov okresu napojených na verejný vodovod 62, , ,15 obyvateľov okresu je ku

11 Tabuľka č. 3 Obec s verejnou kanalizáciou obyvateľ ov (tis.) obyvateľov obce napojených na verejnú kanalizáciu (tis.) ČOV áno nie Vlastník/Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie a ČOV Brzotín 1,347 0,336 áno VVS, as., Závod Rožňava Čučma 0,651 0,260 nie (existujúca ČOV je nefunkčná) Obec/ PROX T.E.C. Poprad s.r.o. Dobšiná 5,128 3,900 nie Gemerská Hôrka 1,267 1,388 (600 závod SCA) áno Mesto/ EKOSERVIS Slovensko s.r.o. Veľký Slavkov Obec/ PROX T.E.C. Poprad s.r.o. Jablonov nad Obec/EKOSERVIS Slovensko 0,795 0,786 áno Turňou s.r.o. Veľký Slavkov Jovice 0,755 0,106 áno Obec/ Biocompact Krh. Dlhá Lúka 0,712 0,203 áno Obec/ Biocompact Krh. Podhradie 2,650 2,462 áno Obec/ PROX T.E.C. Poprad s.r.o. Kunova Teplica 0,687 0,650 áno Obec/ PROX T.E.C. Poprad s.r.o. Nižná Slaná 1,234 0,411 nie VVS, as., Závod Rožňava Ochtiná 0,539 0,333 nie VVS, as., Závod Rožňava Plešivec 2,319 0 áno Obec/VVS a.s. Rožňava 19,421 17,075 áno VVS, as., Závod Rožňava Slavošovce 1,835 1,699 áno Obec/ Miroslav Hanzel Štítnik 1,482 0,124 z toho 0,044 nap. na ČOV Vyšná Slaná 0, (263 áno malá ČOV pri zdravotnom stredisku nie - časť obecnej kanalizácie bez čistenia áno Obec ČOV s kapacitou do 60 EO pri zdravotnom stredisku Obec/ EKOSERVIS Slovensko s.r.o. Veľký Slavkov rekreácia) Čoltovo 0, áno Obec/ BIOCLAR, a. s., Bratislava Miroslav Hanzel referent obce Slavošovce odborne spôsobilý vykonávať správu starostlivosti o ŽP na úseku VV a VK.

12 Tabuľka č. 4 obcí s verejnou kanalizáciou bez ČOV obcí s verejnou kanalizáciou s ČOV obyvateľov okresu napojených na verejnú kanalizáciu % obcí s verejnou kanalizáciou % obyvateľov okresu napojených na verejnú kanalizáciu Tabuľka č. 5 Rozostavané VV Vodoprávne povolené VV (nezačaté) ,42 48,73 Bohúňovo, Bretka, Brzotín, Čučma, Drnava, Gemerská Panica, Kružná, Rudná, Rožňavské Bystré Čoltovo, Rozostavané VK Dedinky, Drnava, Gemerská Panica, Gemerská Poloma, Gočovo, Hrušov, Jovice, Rejdová, Roštár, Silica, Krh. Dlhá Lúka, Čoltovo, Štítnik, Rozostavané ČOV Dedinky, Dlhá Ves, Drnava, Gočovo, Hrušov, Vlachovo, Gemerská Poloma Vodoprávne Lipovník, Bretka povolené VK a ČOV (nezačaté)