HODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI

Transkript

1 Priemyselná toxikológia 06, Piešťany, V HODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI NO 3 Šalgovičová Danka Výskumný ústav potravinársky, Bratislava

2 Úvod Dusičnany patria medzi primárne málo toxické látky, ale sú prekurzormi dusitanov, ktoré inaktiváciou hemoglobínu v organizme spôsobujú methemoglobinémiu a to najmä u detí v prvých mesiacoch života. Najväčším rizikom dusitanov je však možná tvorba N- nitrózozlúčenín, ktoré majú schopnosť vyvolávať tvorbu nádorov vo všetkých telesných orgánoch s výnimkou kostí. Vznikajú reakciou dusitanov so sekundárnymi ale aj terciárnymi amínmi. Maximálne limity pre dusičnany v surovinách a potravinách upravuje Potravinový kódex Slovenskej republiky, ktoré je v súlade s Nariadením EÚ č. 466/2001/ES. Výrobky, u ktorých obsahy dusičnanov prevyšujú maximálne limitné hodnoty nie sú uvoľňované do distribučnej a obchodnej siete.

3 Pri posudzovaní zdravotného rizika z príjmu dusičnanov sme vychádzali z databázy výsledkov analýz vzoriek základných potravinárskych surovín, potravín, nápojov a vody, nachádzajúcich sa v Stredisku pre vyhodnocovanie výskytu cudzorodých látok (VÚP), ktoré boli na území Slovenskej republiky odoberané od roku Kontrolu a analýzy vzoriek vykonávajú kontrolné a diagnostické pracoviská rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky: Štátna veterinárna a potravinová správa SR Výskumný ústav vodného hospodárstva Vodárne a kanalizácie Hydromeliorácie, š.p.

4 Výpočet rizika Pre vyhodnocovanie príjmu cudzorodých látok bolo vybraných 21 druhov potravín Ako telesnú hmotnosť priemerného dospelého obyvateľa Slovenskej republiky sme použili hodnotu 70 kg. ADI 5 mg na kg telesnej hmotnosti a deň 21 nález * (mg.kg -1 ) spotreba (g) príjem NO 3 [mg.kg -1 TH a deň] = * 70 * - priemer, medián, 95 % percentil TH telesná hmotnosť

5 komodita g/o/d* jpg/o/d** Mäso 42,81 35,73 Hydina a výrobky 45,58 35,42 tatistická spotreba Mäsové konzervy 4,57 4,57 Mäsové výrobky 40,94 39,90 vybraných druhov Ryby a rybie výrobky 10,47 9,41 Syry 12,29 12,29 potravinárskych Mliečne výrobky 46,97 46,97 Tuky a oleje 43,95 43,95 komodít Zeleninové výrobky 4,43 4,43 Hlúbová zelenina 19,23 14,35 Plodová zelenina 43,31 35,84 Listová zelenina 2,75 1,98 Koreňová zelenina 15,42 12,08 Zemiaky 96,00 72,10 Struková zelenina 0,45 0,21 Ovocné výrobky 2,50 2,48 Ovocie jadrové 43,34 39,55 * - g/o/d g na osobu a deň ** - jpg/o/d g jedlého podielu na osobu a deň Citrusy Iné potraviny 23,67 102,74 16,84 101,53 Nápoje 327,38 327,38 Voda 2000, ,00

6 Porovnanie teoretického príjmu dusičnanov s reálnym príjmom (v % ADI) % ADI NO3 - skorá 100% 50% 25% RS NO3 - neskorá

7 Trend expozície dusičnanmi v rokoch % ADI Priemerný Mediánový 95 % percentil Rok

8 Podiel vybraných druhov potravinárskych komodít na hodnote ADI v roku 1990 komodity Syry Mäso Mliečne výrobky Struková zelenina Mäsové výrobky Ryby a rybie Ovocné výrobky Ovocie jadrové Zeleninové výrobky Hydina a výrobky Listová zelenina Citrusy Tuky a oleje Mäsové konzervy Koreňová zelenina Plodová zelenina Iné potraviny Hlúbová zelenina Zemiaky Nápoje Voda % ADI

9 Podiel vybraných druhov potravinárskych komodít na hodnote ADI v roku 2003 komodity Struková zelenina Syry Ovocné výrobky Mäsové výrobky Ryby a rybie výrobky Ovocie jadrové Citrusy Mliečne výrobky Tuky a oleje Mäso Hydina a výrobky Mäsové konzervy Zeleninové výrobky Listová zelenina Plodová zelenina Koreňová zelenina Hlúbová zelenina Zemiaky Iné potraviny Voda Nápoje % ADI

10 Záver Problematika dusičnanov z hľadiska ich negatívneho vplyvu na zdravie ľudí bola v minulosti a je aj v súčasnosti predmetom záujmu širokej verejnosti. Expozičné dávky dosahujú hodnoty, pri ktorých sa zvyšuje pravdepodobnosť negatívnych zdravotných dôsledkov. Medzi rizikové komodity patria predovšetkým suroviny a potraviny rastlinného pôvodu, do ktorých sa dusičnany dostávajú z prostredia a len v malej miere potraviny živočíšneho pôvodu, do ktorých sa dusičnany pridávajú s cieľom zlepšenia technologických a organoleptických vlastností potravín. Z uvedených výsledkov vyplýva možnosť vyššieho rizika záťaže organizmu pre vegetariánov, u ktorých zvýšený konzum rastlinných produktov môže byť zdrojom výrazne vyšších expozičných dávok dusičnanov, v porovnaní s nami vypočítanými expozičnými dávkami pre priemerného dospelého obyvateľa Slovenskej republiky. Pri reálnej spotrebe potravín však prekročenie hodnôt ADI bolo zaznamenané len privýpočtoch s použitím 95 % percentilu, čo však predstavuje značne nadhodnotený výsledok. V problematike dusičnanov možno súčasne v posledných rokoch pozorovať zlepšenie situácie, ktoré sa prejavilo miernym poklesom ich príjmu prostredníctvom potravín a nápojov.

11 Ďakujem za pozornosť