Národný strategický plán rozvoja vidieka SR

Transkript

1 Kontaminácia pôd Znečistenie pôd plošne nepostihuje veľké územia SR. Znečistenie nadlimitne postihuje približne 30 tis. ha poľnohospodárskych pôd, pričom indikačné hodnoty znečistenia boli zistené pre ďalších asi 150 tis. ha poľnohospodárskych pôd. Kontaminované pôdy sú v oblastiach priemyselný centier, ktoré majú hlavný podiel na ich znečistení. Tieto pôdy sú využívané na pestovanie technických plodín. Biologická degradácia pôd Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutňovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znečistením pôd zhoršuje život v pôde, ktorý je rozhodujúcou funkčnou jednotkou pôdy (bez nej pôda nie je pôdou). Jej stupeň a rozsah však zatiaľ nie je presne kvantifikovaný. Kaly z čistiarní odpadových vôd Jedným zo zdrojov organickej hmoty a živín sú stabilizované kaly z ČOV. Aplikáciu kalov z ČOV na pôdu určuje zákon č.118/2003 o aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov na pôdu. Postup pri určovaní dávky kalu a jeho aplikácii vychádza zo stanovených podmienok (vyhovujúce pôdne podmienky vrátane obsahu ťažkých kovov a organických kontaminantov, dávky dusíka - max. 170 kg.ha -1 /rok, obsah znečisťujúcich látok v kale, maximálne zaťaženie pôdy znečisťujúcimi látkami z kalov, podmienky vhodných pozemkov a pôdnych vlastností). Uvedený zákon plne implementuje Smernicu 86/278/EEC. Ochrana pôdy Kvalitatívne i kvantitatívne je ochrana poľnohospodárskej pôdy legislatívne zakotvená v zákone č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V intenciách Európskej pôdnej politiky a Svetovej pôdnej politiky boli v roku 2002 vládou SR prijaté Zásady štátnej pôdnej politiky VODA Ochrana vodných zdrojov V zmysle zákona o vodách č. 184/2002 Z. z. sú definované štyri chránené územia: a) Chránené vodohospodárske oblasti; b) Ochranné pásma vodárenských zdrojov; c) Citlivé oblasti; d) Zraniteľné oblasti a) Chránené vodohospodárske oblasti V súčasnosti je na území SR vyhlásených desať CHVO s celkovou plochou 6942 km 2, čo z plochy Slovenska km 2 predstavuje 14,2 %. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 97

2 Mapa Chránené vodohospodárske oblasti b) Ochranné pásma vodárenských zdrojov Ochranné pásma (OP) vodárenských zdrojov sa zriaďujú orgánmi štátnej vodnej správy, s cieľom ochrany ich výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti. Podľa údajov GORVV (Generel ochrany a racionálneho využívania vôd) z roku 2002 je na území SR zriadených asi 1138 PHO zdrojov podzemných vôd. Na odbery povrchových vôd na pitné účely je na území SR zriadených 73 PHO, z toho 8 sa týka odberov z vodárenských nádrží a 65 PHO je stanovených na priame odbery z povrchových tokov, ktoré sú situované v prevažnej miere vo východoslovenskom regióne. c) Citlivé oblasti Za citlivé oblasti sú považované vodné útvary povrchových vôd v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiadúcemu stavu kvality vôd, ktoré sú využívané ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje, ako aj tie, ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. V roku 2003 bolo vydané nariadenie vlády SR č. 249/2003 Z. z., kde sa konkretizuje ustanovenie citlivých a zraniteľných oblastí. Za citlivé oblasti sa ustanovili všetky vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa na území SR nachádzajú, alebo týmto územím pretekajú. Znamená to, že za citlivú oblasť bolo stanovené celé územie SR. d) Zraniteľné oblasti Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých zrážkové vody odtekajú do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l -1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Na Slovensku boli zraniteľné oblasti Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 98

3 vymedzené nariadením vlády č. 617/2004 v súlade so smernicou Rady 91/676/EEC o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcich z poľnohospodárskych činností. Podľa nariadenia bolo 1546 obcí vyhlásených za zraniteľné oblasti čo predstavuje výmeru tis. ha (62%) poľnohospodárskej pôdy. Mapa Zraniteľné oblasti BIODIVERZITA V poľnohospodárskej krajine sa uskutočňuje pretváracia činnosť poľnohospodára, ktorá zahrňuje nielen prírodné, ale aj socio-ekonomické prostredie človeka. Poľnohospodárske aktivity v krajine je potrebné vyvážene posudzovať z nasledovných hľadísk: zachovania relatívnej stability ekosystémov a ich biologickej diverzity, dynamiky zmien v štruktúre a vzhľade krajiny, zabezpečenia plnenia produkčných a mimoprodukčných funkcií ekosystémov. Prírodné podmienky pre poľnohospodárske aktivity sú rôznorodé a z hľadiska možností využívania PPF zložité. Územie Slovenska obsahuje typ krajiny s vysokým a veľmi vysokým potenciálom na hospodárske využitie (nížiny a vnútrohorské kotliny). Tu sú i najväčšie vodné zdroje. Druhý typ krajiny má priemerný potenciál, ktorý je prechodom k horským územiam s limitovaným až veľmi limitovaným potenciálom pre hospodárske využitie. Dôsledky deteriorizácie poľnohospodárstva sa prejavujú v zintenzívnení eróznej činnosti a rozkolísaní odtokových pomerov povrchových vôd. Čiastočne sa narušil súlad medzi stabilnými krajinnými prvkami a prvkami charakteru druhotného, najmä v oráčinovej krajine. Zmeny nastali i v druhovom zložení ekosystémov najmä trvalých trávnych porastov ich veľkovýrobným obhospodarovaním a degradáciou vodných systémov znečisťovaním prostredia. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 99

4 V ostatnom období sa prehodnocujú hospodársko-ekonomické ciele poľnohospodárskej krajiny a posudzujú sa v spojitosti s ich ekologickou únosnosťou a dôsledkov využívania na stabilitu krajiny. Z doteraz vykonaných analýz environmentálnej situácie v poľnohospodárstve Slovenska vyplýva, že v poľnohospodárskej krajine existujú nasledovné hrozby pre biodiverzitu: intenzifikácia produkcie, likvidácia biotopov, procesy pustnutia a zmena environmentálnych podmienok v poľnohospodárskej krajine. Všetky uvádzané kategórie vedú k redukcii prírodných a polo-prírodných území, k ústupu kľúčových, vzácnych a ohrozených druhov ako aj k redukcii genofondu samotných kultúrnych druhov a odrôd rastlín a domestifikovaných plemien živočíchov. Ochrana ekologickej stability a biodiverzity v poľnohospodárskej krajine teda silne závisí od spôsobov využívania prírodných zdrojov a systémov obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny. Intenzívne obhospodarované ekosystémy na ornej pôde v SR, zamerané na veľkoplošné pestovanie sa vyznačujú minimálnou biodiverzitou. V porovnaní s nížinami je biodiverzita horských a podhorských oblastí Slovenska výrazne vyššia. Podieľajú sa na tom aj mnohé sekundárne ekosystémy, ako sú lúky, racionálne využívané pasienky, ovocné sady, vinice apod., ktoré vznikli činnosťou človeka z pôvodných klimaxových lesných spoločenstiev. Na udržanie ich ekologickej stability je potrebná dodatková energia (napr. kosenie), ktorá blokuje sekundárnu sukcesiu. Z hľadiska biodiverzity rastlinstva a živočíšstva pravdepodobne najbohatšia bola tradične obhospodarovaná poľnohospodárska krajina, ktorá pretrvávala na Slovensku do polovice 20. storočia. Veľkú druhovú a priestorovú diverzitu rastlín a rastlinných spoločenstiev a na ne naviazaných skupín živočíchov v nej okrem iného zabezpečovali: rozmanitosť poľnohospodárskych systémov a postupov, prevládajúci extenzívny a poloextenzívny spôsob využívania poľnohospodárskej pôdy, nízke vstupy dodatkovej energie (agrochemikálie, pohonné hmoty) a hnojenie organickými hnojivami. Na úrovni EÚ bola preto v roku 1998 prijatá Stratégia ochrany biologickej diverzity európskeho spoločenstva, ktorá sa orientuje na 4 hlavné strategické ciele. V rámci cieľa 1 ( Ochrana a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity ) by krajiny ES mali nájsť spoločný prístup k ochrane tam, kde je to nevyhnutné, k obnove ekosystémov a populácii druhov v nich, približujúc sa k ich prírodnému stavu a podmienkam. Ochrana biologickej diverzity a obnoviteľných zdrojov má kľúčové miesto v environmentálnej politike Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V roku 2001 aj OECD prijala Environmentálnu stratégiu pre prvú dekádu 21. storočia, stanovujúcu konkrétne opatrenia na zvrátenie nežiaducich trendov v degradácii ekosystémov, klimatickej zmene, a znečisťovaní zdrojov pitných vôd. V súlade so stratégiou majú členské krajiny integrovať ochranu biodiverzity do strategických a plánovacích procesov, vrátane strategického plánovania, a takto predchádzať úbytku biotopov a ich fragmentácii a upraviť trhové podmienky tak, aby bolo zabezpečené trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Vláda SR súhlasila s pristúpením k Dohovoru o biologickej diverzite v máji 1993 a po ratifikácii sa SR stala zmluvnou stranou Dohovoru v novembri Vláda SR podpísala Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti v máji 2000 a zmluvnou stranou sa stala vo februári V roku 2005 bola vypracovaná Tematická hodnotiaca správa o potrebách rozvoja kapacít pre Dohovor o biologickej diverzite. Správa identifikuje priority a rozvoj kapacít pre uplatnenie záväzkov SR vyplývajúcich z globálnych environmentálnych dohovorov. Ochrana prírody a krajiny Ochrana krajiny je založená na princípe zachovania územného systému ekologickej stability (ďalej len ÚSES ), ktorý zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základné ciele sú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 100

5 premietnuté v dokumentácii ochrany prírody, a to v Genereli nadregionálneho územného systému ekologickej stability (ďalej len GNÚSES ) schválenom uznesením vlády SR č. 319/1992, projektoch regionálneho systému ekologickej stability (ďalej len RÚSES ) a projektoch miestneho územného systému ekologickej stability (ďalej len MÚSES ). V záujme obnovenia ekologickej stability a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, sa vyžaduje uplatňovať ochranu krajinných prvkov prostredníctvom projektov pozemkových úprav, ktoré sa len postupne zavádzajú do praxe. V krajine na poľnohospodárskom pôdnom fonde pribúdajú pozmenené plochy v rôznom štádiu sukcesného procesu (zarastanie krovinami a drevinami). Narastajú tendencie ich delimitovania do lesného pôdneho fondu (ďalej len LPF ). Pri využívaní pozemkov na pestovanie energetických drevín môže dôjsť k vedomému rozširovaniu inváznych druhov (napr. agát) s nepriaznivými dôsledkami na prirodzené zloženie ekosystémov. Chránené územia SR Ochranu ekosystémov, voľne žijúcich druhov živočíchov a voľne rastúcich druhov rastlín a genetickej diverzity upravuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon definuje kategórie chránených území (CHÚ) pre zabezpečenie ochrany biotopov a druhov národného a európskeho významu. Tabuľka Prehľad chránených území v Slovenskej republike podľa kategórií (stav k ) Výmera chránených Výmera ochranných % z rozlohy Kategória Počet území (CHÚ) v ha pásiem (OP) v ha SR Chránené krajinné oblasti , ,50 Národné parky , , ,99 Chránené areály , ,1276 0,16 Prírodné rezervácie , ,3092 0,26 Národné prírodné rezervácie , ,1877 1,77 Prírodné pamiatky , ,7305 0,04 Národné prírodné pamiatky 60 58, ,6225 0,00 Tabuľka uvádza výmery len tých ochranných pásiem, ktoré boli vyhlásené; nie sú tu uvedené výmery ochranných pásiem, ktoré vyplývajú zo zákon;, Zdroj: SMOPaJ a SAŽP Tieto chránené územia predstavujú tzv. národnú sústavu CHÚ, ktoré pokrýva 23,15 % územia Slovenska. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 101

6 Mapa Národné parky a chránené krajinné oblasti Stav národnej sústavy CHÚ možno charakterizovať nasledovne: Z celkovej výmery maloplošných chránených území (MCHÚ) je skoro 27 % degradovaných a ohrozených. Celkovo sa na území chránených krajinných oblastí nachádza 247 maloplošných chránených území, ktoré zaberali 2,26 % rozlohy CHKO. Na území národných parkov a ich ochranných pásiem ich bolo 270, čo tvorí 12,29 % rozlohy NP a ich ochranných pásiem. Na území mimo CHKO, NP a ochranných pásiem NP sa nachádza 564 maloplošných chránených území o výmere ,2481 ha (23,13 % z celkovej výmery MCHÚ v SR a 0,66 % z rozlohy SR mimo CHKO, NP a OP NP. Tabuľka Prehľad chránených území v Slovenskej republike podľa stupňov ochrany (stav k ): Stupeň % z územia Kategória Výmera (ha) ochrany SR 1. stupeň voľná krajina , ,99 2. stupeň CHKO, OP NP, zóny D CHÚ , ,33 3. stupeň NP, OP CHA, OP PR, OP NPR, OP PP, OP NPP, zóny C CHÚ ,8830 5,43 4. stupeň CHA, OP PR, OP NPR, OP PP, OP NPP, zóny B CHÚ ,6560 0,25 5. stupeň CHA, PR, NPR, PP, NPP, zóny A CHÚ ,4064 2,00 výmera mimo rozlohy maloplošných chránených území Tabuľka uvádza výmery len tých ochranných pásiem, ktoré boli vyhlásené; nie sú tu uvedené výmery ochranných pásiem, ktoré vyplývajú zo zákona Zdroj: SMOPaJ a SAŽP Prevažnú časť chráneného územia SR tvoria lesy. Poľnohospodársky využívané plochy zaberajú asi ha z chránených území. Spôsob hospodárenia (obmedzujúce podmienky) v týchto oblastiach je stanovený zákonom NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 102

7 Osobitnými právnymi predpismi je riešená problematika ochrany využívania genetickej diverzity predovšetkým ekonomicky, ekologicky a kultúrne cenných genetických zdrojov v poľnohospodárstve a lesných ekosystémoch. Základný legislatívny rámec pre ochranu genetických zdrojov lesných drevín predstavuje zákon č. 217/2004 Z.z. o lesnom reprodukčnom materiáli. Ochrana foriem zložiek agrobiodiverzity formou in situ sa zabezpečuje predovšetkým na úrovni registrovaných odrôd a hybridov z kultúrnych druhov rastlín v súlade so zákonom č. 472/2002 Z.z. o odrodách a osivách ako aj v súlade so zákonom č. 215/2001 Z.z. o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo SVETOVÉ PRÍRODNÉ A KULTÚRNE DEDIČSTVO Do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO sú zapísané 4 lokality kultúrneho dedičstva (Vlkolinec, Spišský hrad, Banská Štiavnica, Bardejov) a 2 lokality prírodného dedičstva (Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu, Dobšinská ľadová jaskyňa). Súčasne je navrhnutých 8 lokalít kultúrneho (Tokajská vinohradnícka oblasť, Drevená sakrálna architektúra v Karpatoch, Pamätník Chatama Sófera, Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Limes Romanus rímske pamiatky na strednom Dunaji, Komárno - protiturecká pevnosť, historické jadro mesta Košice, pamiatky a krajina Spiša) a 7 lokalít prírodného dedičstva (Karpatské pralesy, PR Tatier, Krasové doliny Slovenska, Dunajská prírodná a kultúrna krajina, PR Považia, mykoflóra Bukovských vrchov, gejzír v Herľanoch) OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE Biomasa Medzi základné dokumenty, v ktorých SR deklaruje podporu obnoviteľným zdrojom energie (OZE), patrí Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vláda schválila v roku Biomasa je obnoviteľným energetickým zdrojom, ktorý v budúcnosti postupne nahradí významnú časť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla a palív pre dopravu. Slovenská republika s výmerou lesov, ktorá k predstavovala 2,004 mil. ha (až 41 % územia) má veľmi priaznivé podmienky pre tvorbu potenciálu lesnej biomasy. Porastové zásoby dreva dosiahli v roku 2003 hodnotu 428,3 mil. m3, ktorá je o 125 mil. m3 vyššia ako v roku Celkový ročný potenciál Slovenska v produkcii lesnej biomasy vhodnej na energetické využitie do roku 2010 dosiahne približne tis. ton, čo predstavuje 16,9 PJ. Po roku 2010 sa bilancia lesnej biomasy môže reálne zvýšiť vyššou ťažbou dreva a pestovaním energetických porastov na výmere ha. Perspektívny zdroj palivovej biomasy tvoria energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika, jelša), jednoročných a viacročných energetických plodín. Energetické porasty možno zakladať na plochách nevhodných pre klasickú poľnohospodársku a lesnícku produkciu, na pôdach dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach kontaminovaných vhodných len na produkciu pre nepotravinárske účely a tiež na zdevastovaných plochách v priemyselných aglomeráciách. V SR boli v rokoch vykonanou rajonizáciou území vhodných pre pestovanie energetických lesov vybrané vhodné lokality s výmerou ha na lesnom pôdnom fonde a ha poľnohospodárskych pôd, kde je predpoklad pri veľmi krátkej dobe obratu 3 5 rokov dosahovať priemerný prírastok okolo 10 ton sušiny ročne. Pre overovanie možností produkcie sú založené pokusné porasty šľachtených topoľov, vŕb a agáta, ktoré potvrdzujú reálne možnosti využívania takto zakladaných energetických porastov. Ďalším zdrojom energeticky zužitkovateľného dreva je drevospracujúci priemysel, ktorý vytvára tis. ton odpadu ročne. Celková energetická hodnota využiteľného odpadu z drevospracujúceho priemyslu je 18,1 PJ, z toho sú 2/3 z mechanického spracovania dreva a 1/3 z čierneho výluhu. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 103

8 Najväčšími producentmi odpadu sú veľké drevospracujúce podniky, ktoré však tento odpad aj najčastejšie využívajú na energetické účely. Do roku 2010 sa výrazne zvýši výroba biopalív z dôvodu plnenia stanovených cieľov smernice 2003/30/ES. Predpoklad produkcie bionafty v objeme 100 tis. ton predstavuje energetický ekvivalent 11,0 PJ tepla. Výroba bioplynu z exkrementov hospodárskych zvierat môže dosiahnuť ročnú produkciu 277 mil. m³, čo predstavuje 6,9 PJ tepla. Na Slovensku sa v súčasnosti budujú len štyri bioplynové stanice určené k výrobe bioplynu z poľnohospodárskej biomasy; v plnej prevádzke je len jedna. Ďalším významným zdrojom bioplynu sú čističky odpadových vôd. V prevádzke je 24 kogeneračných jednotiek, v ktorých sa využíva produkovaný bioplyn a je predpoklad, že kogeneračné jednotky na postavia na všetkých čističkách odpadových vôd väčších miest ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO Najviac nebezpečných odpadov vzniká v priemyselných odvetviach 1,0 mil. ton. Najväčším pôvodcom odpadov je priemysel, ktorý vyprodukuje cca 42 % z celkového množstva odpadov a pôdohospodárstvo s 31%-tným podielom. Priemysel je zároveň najväčším pôvodcom nebezpečných odpadov (63 % z celkového množstva nebezpečných odpadov) a ostatných odpadov (64 % z celkového množstva ostatných odpadov). Z celkového množstva odpadov sa zneškodňuje 38,3 % odpadov. Najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania zostáva stále ukladanie na skládky (24,1 %). Z uvedených metód zneškodňovania sa ďalej najčastejšie uplatňuje fyzikálnochemická úprava (5,5 %), biologická úprava (5,2 %) a spaľovanie (2,6 %). Podľa údajov ŠÚ SR vzniklo v SR v roku ,1 ton komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pričom na jedného obyvateľa pripadalo priemerne 283 kg/rok odpadu. V nakladaní s komunálnym odpadom (vzťahovaným na obyvateľa) stále vysoko prevyšuje množstvo zneškodneného odpadu (249,5 kg/rok) nad zhodnoteným odpadom (33,9 kg/obyv.). Len 12 % komunálneho odpadu sa zhodnocuje a až 88 % sa zneškodňuje, najmä skládkovaním. Najvyšší podiel obyvateľstva zapojeného do separovaného zberu je v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji. V priemere jeden obyvateľ SR vyseparuje z komunálneho odpadu (KO) 8,6 kg rôznych druhov zložiek KO vhodných na zhodnotenie. Množstvo využívaného odpadu ako druhotnej suroviny predstavuje na jedného obyvateľa 6,9 kg/rok. Priemerné náklady obce na 1 obyvateľa pri nakladaní s KO sú 367 Sk/rok a 17 Sk/rok na separovaný zber HODNOTENIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) je v legislatíve SR upravené: zákonom NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č.52/1995 Z.z. o zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (osoby uvedené na zozname sú akreditované Ministerstvom životného prostredia SR). Zákonom NR SR č.24/2006 Z.z., bol do legislatívy SR zavedený účinný systém prognózovania a komplexného hodnotenia očakávaných vplyvov (pozitívnych i negatívnych) na životné prostredie pre určené druhy stavieb, zariadení a činností, a to ešte v štádiu pred povolením ich realizácie podľa osobitných predpisov. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 104

9 Zákon stanovuje i posudzovanie návrhov strategických dokumentov ( 4) z hľadiska ich predpokladaného vplyvu na životné prostredie. Predmetom strategického environmentálneho hodnotenia bude Program rozvoja vidieka pre programovacie obdobie , ktoré bude vypracované v súlade so zákonom č. 24/2006. V prílohe č. 8 zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. sú uvedené činnosti, objekty, zariadenia a ich prahové hodnoty, ktoré podliehajú posudzovaniu v oblasti poľnohospodárskej a lesnej výroby a v oblasti potravinárskeho priemyslu INTEGROVANÁ PREVENCIA A KONTROLA ZNEČISŤOVANIA (IPPC) Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania bol prijatý v roku 2003 (č.245/2003). Subjekty, na ktoré sa IPPC vzťahuje musia požiadať Úrad integrovaného povoľovania o vydanie integrovaného povolenia. Integrované povolenie je súhrnným povolením za všetky zložky životného prostredia (ovzdušie, voda, odpady, ochrana prírody a krajiny, pôda, ochrana zdravia) a zohľadňuje i hľadiská najlepších dostupných technológií. V rámci poľnohospodárstva a potravinárstva sa dotýka nasledovných zariadení: - bitúnky s kapacitou porážky väčšou ako 50 ton za deň - zariadenia na úpravu a spracovanie za účelom výroby potravín alebo krmív: z živočíšnych surovín (okrem mlieka) s výrobnou kapacitou väčšou ako 75 ton hotových výrobkov za deň rastlinných surovín s výrobnou kapacitou väčšou ako 300 ton hotových výrobkov za deň (v priemere za štvrťrok) - zariadenia na úpravu a spracovanie mlieka, kde množstvo odobraného mlieka je väčšie ako 200 ton za deň (v priemere za rok) - zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie tiel zvierat a živočíšneho odpadu s kapacitou spracovania väčšou ako 10 ton za deň - zariadenia na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných majúce priestor pre viac ako kusov hydiny kusov ošípaných (nad 30 kg) alebo 750 kusov prasníc Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 105