doc. Ing. Peter KRIŠŠÁK, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Seminár Možnosti lokálneho vykurovania a výroby elektrickej energie z biomasy

Transkript

1 Potenciál a produkcia drevnej biomasy v Slovenskej republike a v Žilinskom a v Trenčianskom kraji doc. Ing. Peter KRIŠŠÁK, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Seminár Možnosti lokálneho vykurovania a výroby elektrickej energie z biomasy Žilina, 22. máj 2007

2 Porovnanie lesnatosti SR s inými krajinami Lesnatosť SR nás zaraďuje na popredné miesta v rámci štátov Európy ale i sveta. 2/19

3 Územie SR Výmera pôdneho lesného fondu v SR je približne 2 mil. ha, čo predstavuje takmer 41 % územia SR. Vo vlastníctve štátu je 42,1 % lesov. Štátne organizácie LH ďalej obhospodarujú lesy neznámych vlastníkov a lesy prenajaté od neštátnych subjektov. V užívaní štátnych organizácií LH je celkovo 59,4 % lesov. 3/19

4 Lesnatosť SR a jednotlivých krajov Rozloženie lesov v rámci SR je nerovnomerné, čo sa odráža v lesnatosti jednotlivých krajov. 4/19

5 Zásoby drevín v krajoch SR 5/19

6 Plošné zastúpenie drevín v lesoch SR Drevinové zloženie lesov sa prispôsobuje konkrétnym stanovištným podmienkam a spoločenským požiadavkám tak, aby sa optimálne plnili všetky funkcie lesov. Listnaté dreviny majú zastúpenie 58,7 %, ihličnaté 41,3 %. Najviac zastúpené dreviny sú buk, smrek, dub, borovica a hrab. Zastúpenie drevín, ich rastové schopnosti v spojitosti s prírodnými podmienkami predurčujú drevinovú a do značnej miery i sortimentnú štruktúru produkcie surového dreva. 6/19

7 Základné údaje o lesoch SR Zásoba dreva v lesoch SR sa trvalo zvyšuje a k dosiahla 438,9 mil. m hrubiny bez kôry 3 (hr. b. k.). Priemerná zásoba na ha je 229 m hr. b. k. 3 V porovnaní s rokom 1970 sa celkové zásoby dreva zvýšili o 40,8 % a hektárové zásoby o 33,9 %. Na vykazovanom zvyšovaní zásob dreva sa podieľa najmä nerovnomerné vekové zloženie lesov SR s nadnormálnym plošným zastúpením zväčša predrubných 50 až 90-ročných lesných porastov a spresňované postupy zisťovania zásob dreva. 7/19

8 Vývoj kategórií lesov SR Za hlavné zdroje biomasy na energetické využitie sa považuje lesná dendromasa z LH a dendromasa z energetických lesov. 8/19

9 Využiteľný ročný potenciál dendromasy v SR Využiteľný potenciál energeticky využiteľného dreva predstavuje viac ako 5,5 % podiel na ročnej spotrebe prvotných energetických zdrojov SR s perspektívou ďalšieho rastu. 9/19

10 Využiteľný potenciál lesnej biomasy Priemerná výška odpadu pri ťažbe ihličnatého dreva predstavuje 15 %, listnatého dreva 22 %. Z regionálneho hľadiska najvyšší potenciál lesnej biomasy je v okresoch stredného a východného Slovenska, ktoré sú charakteristické vysokou lesnatosťou a výškou ťažieb dreva. Ročný potenciál lesnej biomasy prevyšujúci t je v okresoch: BB, BJ, BR, CA, HE, KS, PD, PO, RS, SV, TN, ZV. Najnižší ročný potenciál lesnej biomasy nedosahujúci t je v okresoch: GA, HC, KM, KK, LE, MI, NR, SA, SC, TS. 10/19

11 Dendromasa na energetické využitie produkovaná v LH *) predpoklad, **) výhľad 1 ) palivové drevo a drevo použité na energiu z odpadu, poťažbových zvyškov a suchárov 2 ) lesné štiepky + drevná hmota určená na výrobu lesných štiepok 11/19

12 Dendromasa z ťažby dreva v lesoch SR v roku 2005 Z celkového objemu ťažieb sa až 26 % vyťaží v Banskobystrickom kraji, po 19 % v Žilinskom a Prešovskom kraji. Ťažba ihličnatých drevín je sústredená v Žilinskom kraji (37 %) a ťažba listnatých drevín v Banskobystrickom (27 %) a Prešovskom kraji (23 %). V roku 2005 sa v LH SR vyťažilo vyše 10,2 mil. m 3 dreva, z toho 6,9 mil. m 3 ihličnatého. Nárast o takmer 3 mil. m 3 oproti roku 2004 bol spôsobený vetrovou kalamitou z novembra 2004, v ktorej dôsledku tvorili náhodné ťažby 64 % z celkovej ťažby dreva (takmer 89 % z ihličnatej ťažby a 12 % z listnatej ťažby). V štátnych organizáciách LH sa vyťažilo 6,507 mil. m (64 %) dreva, z toho 4,435 mil. m ihličnatého a 3 3 2,072 mil. m listnatého. 3 V neštátnom sektore sa vyťažilo 3,683 mil. m (36 %) dreva, z toho 2,492 mil. m ihličnatého a 1, mil. m listnatého. 3 12/19

13 Dendromasa z pestovania lesov SR v roku 2005 Výsek krov a plecie ruby sa vykonali na výmere ha, z toho v lesoch vo využívaní štátnych organizácií ha a neštátnych subjektov ha. Výkon prečistiek sa zaznamenal na menšej ploche, než boli plánované, o ha. K tomuto zníženiu došlo v neštátnych lesoch, v ktorých boli prečistky, napriek ročnému plánu ha, vykonané len na ploche ha, t. j. o vyše 23 % menej. V štátnych lesoch sa plánovaná plocha prečistiek prekročila o ha. Výkon prebierok sa zaznamenal na ploche o ha menšej, než boli plánované. K tomuto zníženiu došlo v lesoch štátnych (o ha) i v neštátnych (o ha). Spôsobil to najmä odklad úmyselných výchovných ťažieb v dôsledku veľkého rozsahu spracovávania dreva z náhodných ťažieb v rubných i predrubných porastoch. Objem skutočne vykonanej výchovnej ťažby je dlhodobo vyšší než plánovaný. Mimoriadne vysoký objem vykonaných predrubných náhodných ťažieb m 3 a rubných náhodných ťažieb v predrubných porastoch ( m 3 ) je spôsobený hlavne spracovaním kalamitného dreva po veternej smršti v novembri Kritická je situácia v prípade ihličnatých drevín, ktoré sa na celkovom objeme náhodných ťažieb v predrubných porastoch podieľali vyše 90 %. 13/19

14 Ročný predaj palivového dreva (t) Najviac palivového dreva sa predáva na severovýchode SR. Ide o regióny s nízkym prírastkom HDP, nízkou priemernou mzdou a pomerne vysokou nezamestnanosťou. Druhou oblasťou je stred SR a južné okresy stredného Slovenska. Tieto okresy sú charakteristické pomerne vysokými zásobami dreva a ide podobne ako severovýchod SR o ekonomicky menej rozvinuté regióny. Ročný predaj palivového dreva prevyšujúci t je v okresoch: BJ, HE, ML, PO, SK, SO, SP, SV, VT. Najnižší ročný predaj palivového dreva nedosahujúci 500 t je v okresoch: GA, DK, HC, LE, KM, KN, KK, PN, SA, SC, TS. 14/19

15 Okresy Trenčianskeho kraja Ťažba jednotilých druhov dreva, palivového dreva a produkcia drevných odpadov z v roku 2005 a ich prognóza do roku /19

16 Okresy Žilinského kraja Ťažba jednotilých druhov dreva, palivového dreva a produkcia drevných odpadov z v roku 2005 a ich prognóza do roku /19

17 Energetické plantáže Energetické plantáže sú potenciálnym zdrojom lesnej dendromasy. Jedná sa o alternatívne využitie nelesných pôd na produkciu palivovej drevnej biomasy. Na Slovensku je potenciál rýchlorastúcich drevín na energetické účely využívaný veľmi nízkou mierou. Disponibilná zásoba energetických porastov listnatých drevín (agát, dub cerový, hrab) je cca t. Ročný potenciál pri 5 ročnom cykle predstavuje t biomasy. Po roku 2010 sa bilancia disponibilnej lesnej dendromasy môže reálne zvýšiť o potenciál z produkcie energetických porastov založených na základe vykonanej rajonizácie území vhodných pre pestovanie energetických lesov na výmere ha s produkciou t prevažne rýchlorastúcich drevín topoľov a vŕb pri krátkom produkčnom cykle 3 5 rokov. Ročný potenciál pri 5 ročnom cykle predstavuje t biomasy. Perspektívne dlhodobo sa uvažuje so zalesnením približne ha pôdy vhodnej pre pestovanie vybraných druhov drevín na energetické účely. Väčšinou sa tieto pozemky vyskytujú v strednej a severnej časti Slovenska. Najviac je takýchto plôch v okrese Liptovský Mikuláš ha, Bardejov ha, Poprad ha a Kežmarok ha. 17/19

18 Záver Predpokladá sa ďalší rast využiteľného potenciálu dreva na energetické využitie z dôvodu zvyšovania ťažby dreva v LH a vývojom jeho sortimentovej štruktúry, budovaním a zlepšením využívania domácich kapacít spracovateľov dreva. Sumarizácia ročného potenciálu biomasy z lesného hospodárstva je uvedená v tabuľke. Pri prepočte na energetický ekvivalent sa uvažuje s výhrevnosťou MJ/t a energetickou účinnosťou spaľovacích kotlov 80 %. 18/19

19 Kontakt Program Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIA SR-CR Projekt: MOŽNOSTI LOKÁLNEHO VYKUROVANIA A VÝROBY ELEKTRICKEJ ENERGIE Z BIOMASY Kód projektu: doc. Ing. Peter Kriššák, PhD. Katedra energetickej techniky Strojnícka fakulta Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná Žilina tel.: fax: mob.: peter.krissak@fstroj.uniza.sk PROJEKT SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) Ďakujem vám za pozornosť! 19/19