1234 výstavba Gelnického hradu tatársky vpád 1264 udelené mestské práva uhorským kráľom Bélom IV zaloţenie dominikánskeho kláštora 1447

Transkript

1

2 1234 výstavba Gelnického hradu tatársky vpád 1264 udelené mestské práva uhorským kráľom Bélom IV zaloţenie dominikánskeho kláštora Gelnica bola v rukách Jána Jiskru z Brandýsa 1527 prepadol Gelnicu Milkos Derencsényi hajtman Zápoľského V bitke bol zničený Gelnický hrad. XVI. storočie Turzovci obnovili gelnický hrad vo väčšom rozsahu 1637 vymrel turzovský rod po meči 1676 vydrancovali Gelnicu Kuruci 1685 Kuruci prepadli Gelnicu a štyrikrát vylúpili kostol 1726 obnovil sa zväz 7 banských miest v Hnileckej doline (Gelnica, Smolník, Štós, Švedlár, Mníšek, Medzev a Vondrišeľ) vznik ţeleziarne A. Pasza v Mária Hute, ktorú neskôr prevzal Menesdorfer 1844 Ferdinand V. dáva Gelnici znovu titul slobodného a privilegovaného banského mesta 1870 gelnické klince a reťaze sú známe v celom Uhorsku, klince vyrábalo 360 majstrov 1876 v Gelnici bolo v prevádzke 25 baní na medenú kýzu, 16 baní na meď a 2 bane na ortuťové rudy 1918 vyhlásená mobilizácia, odchod muţov z Gelnice na front 1. svetovej vojny 375 muţov, z ktorých 85 padlo hospodárska kríza, ktorá bola začiatkom likvidácie ţeleziarskeho priemyslu, postihla celú Hnileckú dolinu 1933 zastavená prevádzka v Banskej a hutnej spoločnosti v Mária Hute 1934 zlikvidovaná gelnická továreň Walkovcov, v prevádzke zostal iba podnik Antony a syn 1939 vyhorela ţidovská synagóga oslobodenie Gelnice sovietskou armádou 1945 zoštátnenie Banskej a hutnej spoločnosti v Mária Hute, Antonyho továreň a Kučerova píla prešli pod národnú správu.

3 Počiatky baníctva v oblasti Gelnice spadajú do XIII. storočia. V dobe najväčšieho rozmachu baníctva (XIII. aţ XV. storočie) sa tu ťaţila medená ruda, v menšom mnoţstve zlato a striebro, ortuť, olovo a ţelezná ruda. Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne vlastné gelnické banské právo, v roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. V XVIII. nastalo obdobie rozkvetu medenorudného baníctva v oblasti Gelnice. V tomto období vzrástla produkcia medi a tvorila takmer polovicu všetkej výroby v Uhorskej monarchii. V roku 1726 sa obnovil zväz 7 banských miest v Hnileckej doline (Gelnica, Smolník, Štós, Švedlár, Mníšek, Medzev a Vondrišeľ). Gelnica mala aj svoj banský komisariát. V 19. storočí bolo reťazárstvo a klinčikárstvo najvýnosnejšou činnosťou a gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku. Na začiatku 19. storočia pokračovalo prenikanie cudzích ťaţiarov na územie Gelnice a v okolí mesta dolovalo rudu viac spoločností i jednotlivcov. Bane a banské územia boli rozdelené medzi jednotlivcov a spoločnosti tzv. hraničnými kameňmi moršajmi, inak nazývanými stavence. Zvislá čiara od hraničného kameňa platila v baniach aj pod zemou. Na katastrálnej mape z roku 1868 sú zakreslené tieto štôlne: Bakoška, Ladislava, Karola, Vyšňa, Tri krále, Johana Goč a Ţelezná štôlňa. V okolí Gelnice sa však nachádzalo ešte viac baní, ktorých počet však nebolo moţné zistiť.

4 Evanjelický kostol Postavený v roku 1784 z financií, ktoré zozbierali veriaci, 6 cechov a ťaţiarstvo Roberti, ktoré dalo postaviť kazateľnicu a oltár. Haviari bane Roberti venovali kostolu banícky chór a ťaţiarstvo sv. Jána evanjelistu obraz cisára Jozefa II. Na oltári sa nachádza olejomaľba Samaritánky a Krista od Jakobeyho. V parapete baníckeho chóru je podlhovastý výklenok, kde je umiestnené súsošie baníkov pri dolovaní.

5 Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie Pochádza z obdobia gotiky a jeho dlhé a široké sanktuárium patrí k najväčším na Spiši. Z pôvodného gotického zariadenia zostala iba krstiteľnica, ktorá pochádza z konca 14. stor. K ďalším pamätihodnostiam kostola patrí kamenná soška sv. Barbory, 4 renesančné reliéfy evanjelistov, obojstranne maľovaný procesiový obraz z 18. stor. a obradová skrinka v sakristii.

6 Banícke múzeum Dominantu námestia tvorí budova bývalej radnice, dnes sídlo múzea. Múzeum v súčasnosti dokumentuje baníctvo, národopis, históriu mesta, geológiu a cechovníctvo. Na námestí stojí bronzová socha modliaceho sa baníka, ktorú vytvoril sochár z Budapešti a ktorá pôvodne stála na rodinnej hrobke grófa Jacobsa v Matilda Hute, ten ju mestu daroval r

7 Kamenný most Postavený bol v rokoch Pôvodne spájali oba brehy len drevené mosty, ktoré však boli pri povodniach opakovane zničené. Vtedajšie vedenie mesta sa preto rozhodlo vybudovať pevný most, ktorý slúţi dodnes. Je to masívna dvojarkádová stavba z lomového kameňa. Počas svojej existencie odolal mnohým silným povodniam. V súčasnosti slúţi peším chodcom.

8 Zámčisko je hradný kopec, na ktorom kedysi stál Gelnický hrad. Bol postavený v 13. storočí. Dnes tvorí areál niekdajšieho hradu len niekoľko zvyškov múrov a rozľahlá trávnatá plocha. Nájdeme tu zvyšky 130 cm hrubého obvodového múra na juţnej strane a torzo viacpodlaţnej stráţnej veţe. Areál hradného kopca je oázou pokoja týčiacou sa priamo nad centrom mesta, z ktorej je nádherný pohľad na celé mesto. Z informačných tabúľ, ktoré sú na kopci umiestnené sa návštevník môţe dozvedieť nielen históriu hradu ale aj samotného mesta Gelnica.

9 Dedičná štôlňa Jozef sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej ţily, jej celková dĺţka je viac ako jeden a pol kilometra. Jej vznik nie je datovaný. V minulosti slúţila na odvodnenie vyššie poloţených obzorov. K jej uzavretiu došlo v polovici devätnásteho storočia v súvislosti s úpadkom ťaţby medi. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ju nanovo otvorili. Cieľom bolo prepojiť štôlňu s niţšie poloţenými chodbami na ţile Kríţová vetracím komínom. Po ukončení všetkých prác v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa ústie štôlne zavalilo. V auguste 2016 bola štôlňa sprístupnená pre verejnosť a stala sa súčasťou expozície Baníckeho múzea v Gelnici.

10 Vydajte sa Náučným banským chodníkom po stopách starých štôlní od Baníckeho múzea k Turzovským jazerám a zoznámte sa so slávnou minulosťou slobodného kráľovského mesta Gelnica. Na Kyslíkovej a Výhliadkovej turistickej trase, ktoré sú vhodné pre peších turistov, ale aj cyklistov na horských bicykloch, si uţite nádherné prírodné scenéria okolia Gelnice. Okolitá príroda slúţi aj milovníkom cykloturistiky. Krásna aj pomerne náročná je cyklotrasa na neďalekú Kojšovskú hoľu, ktorá vedie z Gelnice cez Perlovú dolinu a má prevýšenie takmer 900 metrov.

11 Fašiangové hody Súťaž piliarov Gelnické LOMIDREVO Hradný deň Gelnický jarmok

12 Deň baníkov Folklórny festival Hnilecké ozveny Festival komornej hudby Gelnický kľúč Vianočný trh

13 Podľa posledného sčítania ľudu má Gelnica momentálne zhruba obyvateľov. Od roku 1996 je sídlom okresu. Okres Gelnica je najlesnatejším na Slovensku. Ekonomické aktivity sa sústreďujú predovšetkým do ťaţby a spracovania dreva, výroby káblových zväzkov, mäsopriemyslu. V meste sa nachádza Všeobecný podnikateľský inkubátor a Priemyselný park, v ktorých sídlia menšie firmy. V Gelnici sú dve materské školy, základná škola, základná umelecká škola a gymnázium. Nachádza sa tu aj nemocnica, ktorá sa špecializuje na liečbu dlhodobo chorých. Všeobecný podnikateľský inkubátor Priemyselný park

14 Mestský úrad Gelnica Banícke námestie č.4, Gelnica tel mail: