REGIONÁLNA GEOGRAFIA ÁZIE

Transkript

1 REGIONÁLNA GEOGRAFIA ÁZIE ZS 2017/2018

2 Základná charakteristika rozloha: km² najväčší kontinent sveta jedna tretina celej súše súčasť svetadiela Eurázia súčasť superkontinentu Afro Eurázia, alebo tiež Eurafrázia V Z => 9700 km S J => 6500 km Najvyšší bod: Mt. Everest => 8848 m n. m. Najnižší bod: Hladina Mŕtveho mora => -408 m n. m.

3 * polemické zaradenia Afganistanu a kaukazských krajín HLAVNÉ REGIÓNY makroregióny Ázie* SEVERNÁ STREDNÁ VÝCHODNÁ

4 Ohraničenie Ázia - Európa (podľa IGU): východné úpätie Uralu rieka Emba severné pobrežie Kaspického mora Kumsko-Manyčská zníženina Azovské more Kerčský prieliv Čierne more úžina Borspor Marmarské more úžina Dardanely Egejské more

5 Ázia Afrika Suezský prieplav Červené more prieliv Báb el-mandeb Ázia Austrália (Oceánia) veľmi nejednoznačná všetky ostrovy na JV od pevniny Oceánia podľa rozšírenia fauny a flóry (cez zoogeografiu) Wallaceová línia

6 Tektonický vývoj : finálne formovanie Pangey 300: V karbóne sa stretla Kazachstania so Sibiriou => pohorie Altaj 280: Sibiria (už spojená s Kazachstaniou) narážajú do Pangey => uralské vrásnenie => vznik pohoria Ural 220: Východne od Pangey sa z bajkalského, severočínskeho, juhočínskeho a juhoázijského bloku formuje JV Ázia 200: Pangea sa rozpadá na Lauráziu a Gondwanu 150: Kimmerský blok (časť Turecka, Iránu, Afganistanu, Tibetu, Indočíny až Malajzie) sa oddelil od Gondwany a spolu s čínskym blokom vráža z JV do Laurázie => vznik stredoázijských pohorí

7 : Gondwana sa rozpadá na Atlantiku (Južná Amerika, Afrika, Arábia, Madagaskar, India) a Antarktídu (spolu s Austráliou) 100: Atlantika sa rozpadá na J. Ameriku a Afriku 100: od Afriky sa začína oddeľovať Arábia a India (s Madagaskarom) 90: Indická platňa začína rýchlosťou až 20 cm/rok smerovať k Eurázii 35: Indická platňa naráža do Ázie a Africká do Európy => kimmerské vrásnenie prechádza do alpsko himalájskeho => vrchy Malej Ázie, Kaukaz, Zagroz, Pamír, Himaláje...

8 rozmanité geomorfologické pomery Ázie zdroj

9 Najvýznamnejšie geomorfologické celky Malá Ázia (a východne): Taurus, Pontské vrchy zvierajú tzv. Anatólsku plošinu Arménska vysočina Ararat: 5165 m n. m. Kaukaz (Malý, Veľký) Elbrus: 5642 m n. m. Sinaj: Sinajské pohorie Hora sv. Kataríny: 2637 m n. m. Sinaj: 2285 m n. m.

10 Arabský polostrov a smer východ: SZ: Libanon a Antilibanon Z: Hidžáz a Tihámah J: Hadramaut SV: Mezopotámska nížina Elborz Damávand (5670 m n. m.) Zagros Iránska plošina Sever: Ural Západosibírska nížina Turanská nížina Stredosibírska plošina Severosibírska nížina

11 Ďaleký východ Kolymská nížina Východosibírska vysočina Verchojanský chrbát Čerského chrbát Kolymské vrchy Čukotské vrchy Koriacke vrchy Pobrežie Tichého oceánu Koriacké vchy Kamčatka Kľučevská sopka: 4750 m n. m. Kurily a Sachalin Džugdžur a Sichote-Aliň Japonsko Fudžisan: 3776 m n. m. Taiwan Filipíny (konkrétne) Indonézske ostrovy (konkrétne)

12 Pamír: Štít Ismaila Samaniho (7 495 m) Smer JZ: Hindúkuš Sulajmánske vrchy Smer V: Karakoram Čogori (K2): m Himaláje Mt. Everest: 8848 m Kunlun Smer SV: Ťanšan Altaj Belucha: 4506 m Bajkalský chrbát Jabloňový chrbát

13 V Ázia: Veľká čínska nížina Severočínska nížina Kórejské vrchy Diamantové vrchy Zadná India: Annamské vrchy Arakanské vrchy Vrchy Čin Nížina rieky Mekong Predná India: Indogangská nížina Thárska púšť Západný Ghát Východný Ghát Dekanská plošina

14 Nerastné suroviny Ropa a zemný plyn: Perzský záliv, Arabský polostrov, Ural, Kaspické more, Kaukaz, Indonézia Čierne uhlie: Čína, India, Indonézia, Rusko Železná ruda: Rusko Z. Sibír, Kazachstan, India, Čína Urán: Rusko Z. Sibír Zlato: Rusko Ďaleký východ, Uzbekistan, Mongolsko, Arabský polostrov Striebro: Gruzínsko, Indonézia, Malajzia Meď: Rusko, Mongolsko, Indonézia, Čína, Irán Diamanty: Rusko Jakutsk

15 ázijské zásoby ropy v globálnom kontexte zdroj

16 ázijské zásoby ropy v globálnom kontexte zdroj

17 ázijské zásoby ropy v globálnom kontexte zdroj

18 ázijské zásoby uhlia v globálnom kontexte zdroj zdroj

19 ázijské zásoby uhlia v globálnom kontexte zdroj oblasti s významnými zásobami uhlia antracit a čierne uhlie hnedé uhlie a lignit

20 ázijské zásoby diamantov v glob. kontexte zdroj

21 ázijské zásoby železnej rudy v glob. kontexte zdroj

22 ázijské zásoby medi v globálnom kontexte zdroj

23 ďalšie vzácne kovy v globálnom kontexte zdroj

24

25 Klíma Hornatý reliéf bráni prúdeniu oceánskeho vzduchu hlboko do vnútrozemia od všetkých oceánov okrem Severného ľadového. Studený arktický vzduch preniká po nížinách hlboko na juh Tropický vzduch len po rovnobežkové pásmo pohorí

26 oceánske prúdy a prevládajúci smer vetra zdroj

27 v zime pevnina na severe sa silno ochladzuje nad S a strednou Áziou sa formuje Sibírska anticyklóna (tlaková výš) spôsobuje mrazivé bezoblačné počasie aj po dobu niekoľkých mesiacov na SV Sibíri vytvára tzv. pól mrazu, kde priemerné januárové teploty sú okolo -50 C po jej okrajoch prúdi k oceánu suchý kontinentálny vzduch, tzv. zimný kontinentálny monzún v južnej časti prúdi vzduch z pevniny na oceán -> sucho v lete: pevnina sa silno ohrieva nad Prednou Áziou vzniká Iránska cyklóna (tlaková níž) ázijsko-austrálsky monzúnový systém; zdroj po jej okraji prúdi teplý a vlhký vzduch z Indického oceánu nad pevninu => letný monzún vo východnej Ázii zasahuje letný monzún ďaleko na sever, až do mierneho pásma leto/jeseň popri tichomorskom pobreží postupujú tropické cyklóny tajfúny majú často ničivé účinky, no majú obrovský význam v prenose tepla z rovníkovej oblasti do vyšších zemepisných šírok cyklóna v Indii, tajfún v juhovýchodnej Ázii, bagyo na Filipínach

28 Pól mrazu

29 v zime pevnina na severe sa silno ochladzuje nad S a strednou Áziou sa formuje Sibírska anticyklóna (tlaková výš) spôsobuje mrazivé bezoblačné počasie aj po dobu niekoľkých mesiacov na SV Sibíri vytvára tzv. pól mrazu, kde priemerné januárové teploty sú okolo -50 C po jej okrajoch prúdi k oceánu suchý kontinentálny vzduch, tzv. zimný kontinentálny monzún v južnej časti prúdi vzduch z pevniny na oceán -> sucho v lete: pevnina sa silno ohrieva nad Prednou Áziou vzniká Iránska cyklóna (tlaková níž) ázijsko-austrálsky monzúnový systém; zdroj po jej okraji prúdi teplý a vlhký vzduch z Indického oceánu nad pevninu => letný monzún vo východnej Ázii zasahuje letný monzún ďaleko na sever, až do mierneho pásma leto/jeseň popri tichomorskom pobreží postupujú tropické cyklóny tajfúny majú často ničivé účinky, no majú obrovský význam v prenose tepla z rovníkovej oblasti do vyšších zemepisných šírok cyklóna v Indii, tajfún v juhovýchodnej Ázii, bagyo na Filipínach

30 teploty januárové izotermy pod -20 C má takmer celý Sibír (okrem JZ a tichomoria) 0 C úzky pás od Kaspického mora po Severočínsku nížinu až na sever Japonských ostrovov 20 C najjužnejšie polostrovy Ázie- obratník raka júlové izotermy 30 C na Arabskom polostrove, v Iráne a nížine Indu 20 C prebieha tam, kde januárová 0 C 10 C pri severnom pobreží Ázie + rozsiahla oblasť na Tibetskej náhornej plošine

31 dd Encyclopædia Britannica Online (2016) Diercke (2016) zrážky najviac na náveterných stranách horských masívov blízko morského pobrežia a v oblastiach monzúnovej cirkulácie vzduchu (3 12 tis. mm) Čerapundži (India) najviac zrážok za jeden rok ( mm) a najviac zrážok za jeden mesiac (9 300 mm), najvyššie priemerné ročné zrážky ( mm) vnútrozemské oblasti, záveterné strany pohorí, oblasti zimného monzúnového prúdenia ( mm) Predná Ázia, stredná Ázia (Púšť Taklamakan, Gobi) do 150 mm Masíra na Arabskokm polostrove priemerné ročné zrážky 15 mm

32 vodstvo dobre rozvinutá riečna sieť 40 % územia zaberajú bezodtokové oblasti púštne oblasti povodia bezodtokových jazier rôzny charakter odtokového režimu podľa regiónov

33 Úmorie Severného ľadového oceánu Ob Jenisej Lena Kolyma rieky tečúce z juhu na sever kvôli smeru toku neumožňujú spojenie po vode na Sibíri v Z-V smere zníženinami popri horných tokoch vedie transsibírska magistrála snehovo-dažďový režim hlavným zdrojom vody je topiaci sa sneh sú splavné len v lete

34

35 Úmorie Tichého oceánu rieka Amur: tvorí hranicu medzi Ruskom a Čínou rovnako jeho prítok Ussuri Žltá rieka (Chuang Che): druhá najdlhšia rieka Číny, pramení v Tibete Jang c Tiang: najdlhšia rieka Ázie, 3. najdlhšia sveta priehrada Tri rokliny Mekong: v júni vďaka monzúnu až 4x viac vody, zlieva sa až s riekou Tonle Sap a spolu plnia i odvodňujú jazero Tonle Sap => jazero spolu s riekami Tonle Sap, Mekong a Bassa tvorí jedinečný ekosystém s bohatou faunou (Angkor Wat) Monzúnový režim odtoku, najmä Mekong

36 Úmorie Indického oceánu rieka Iravádí: ústí 150 až 18 km od Rangúnu v deltovej oblasti veľkej cca km 2, pestovanie ryže Brahmaputra Ganga: posvätná rieka Hindov Indus: najdlhšia rieka na indickom subkontinente, pramení v Tibete, názov Indie je odvodený od tejto rieky rieky pramenia v Himalájach, horné toky majú snehovo-dažďový režim, dolné monzúnový Eufrat a Tigris Shatt al Arab tvoria os Mezopotámskej nížiny pramenia v Arménskej vysočine, resp. Tauruse, majú snehovo-dažďový režim

37 Bezodtokové jazerá Aralské jazero bezodtokové slané jazero na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu plochou km 2 bolo štvrtým najväčším jazerom sveta jeho plocha sa zmenšuje, kvôli zavlažovaniu prevažne bavlníkových plantáží napr. Karakumský kanál na Amurdarji rieky Amurdarja a Syrdarja privádzajú vodu z pohorí Pamír a Ťanšan, pretekajú púšťami Karakum a Kyzylkum priehrada Kok-Aral Britannica (2010) Stratfor (2014)

38 Bezodtokové jazerá Balchašské jazero leží vo vyprahnutej stepi východného Kazachstanu východ slaný západ sladký kvôli zavlažovaniu tiež vysychá Mŕtve more 600 km 2, slané jazero, m n. m. salinita 34 %, cca 10x svet. oceán jeho depresia spolu s Jordánskym údolím je pokračovaním Veľkej africkej priekopovej prepadliny Galilejské (Tiberiadské/Genezaretské) jazero, najnižšie položené sladkovodné jazero na svete (-200 m), leží v Golanských výšinách, zdroj pitnej vody pre Izrael + zavlažovanie

39 Kaspické more (jazero) najv. jazero sveta: km² v Aralsko-Kaspickej zníženine m pod hladinou mora cez Volgu, Volgo-Donský kanál a Don spojené s Azovským m. slané salinita 1,2 % (asi 1/3 svet. oceánu) reliktné jazero (súčasť oceánu Tethys) hĺbka až 1025 m (priemer 187 m) s-j: 1030 km; v-z: 435 km rozloha povodia km² dĺžka pobrežia asi 7000 km Rusko, Kazachstan, Turkménsko, Azerbajdžan a Irán bohaté zásoby ropy a zemného plynu => problémy s hranicami prístavy: Astrachaň (RUS-Európa), Baku (AZR), Machačkala (RUS), Aktau (KAZ), Turkmenbaši (Krasnovodsk TRK);

40 Issyk-Kuľ v Kirgizsku, je po Titicace druhé najväčšie horské jazero na svete Vanské jazero na horských masívoch na východe Turecka s tuhými zimami voda je slaná, silno alkalická (zásaditá), nezamŕza Urmijské jazero v Iráne, obsah soli je približne na úrovni Mŕtveho mora, preto tu nie je ani fauna, ani flóra Lobnor (Lopnur) v Tarimskej panve, v Ujgurskej autonómnej oblasti Sinťiang Úreg núr Altaj, na západe Mongolska, v blízkosti Kotliny veľkých jazier Sambharské soľné jazero na SZ Indie, pri meste Džaipur, výška hladiny závisí od monzúnu zdroj

41 Jazerá s napojením na oceán Bajkalské jazero objemovo najväčšie, najhlbšie a najstaršie sladkovodné jazero Zeme plochou druhé najväčšie v Ázii obrovský zdroj pitnej vody, avšak začína mať problémy so znečistením jediná odtoková rieka Angara, sa vlieva do Jeniseju Tajmýrske jazero 7000 km 2 údajne najväčšie jazero za severnou polárnou kružnicou voda odteká do Karského mora Chanka na hranici Ruska a Číny, vodu odvádza rieka Sungača, prítok Ussuri, výška hladiny ovplyvnená monzúnom Sevan Arménsko, medzi Arménskou vysočinou a Malým Kaukazom najväčšie v regióne Kaukazu pre zväčšenie hydroenergetického potenciálu vody z jazera je sem tunelom privádzaná voda z rieky Arpa

42 Moria Karské more More Laptevovcov Východosibríske more Čukotské more Arabské more Červené more Beringovo more Ochotské more Japonské more Žlté more Východočínske more Juhočínske more Filipínske more Sulaweské more Jávske more Andamanské more

43 Zálivy Obský záliv Jenisejský záliv Anadyrský záliv Šelichovov záliv Penžinská zátoka Sachalinský záliv Východokórejský záliv Západokórejský záliv Pochajský záliv Bacboský záliv Thajský záliv Bengálsky záliv Ománsky záliv Perzský záliv Adenský záliv Suezský záliv

44 Prielivy Beringov prieliv Kamčatský prieliv Tatársky prieliv Kórejský prieliv Taiwanský prieliv Palcký prieliv Hormuzský prieliv Báb el-mandeb Balabacký prieliv Makasarský prieliv Karimatský prieliv Sunský prieliv Melacký prieliv

45 Typy krajiny 1. tundra 2. tajga - ihličnaté lesy 3. stepi 4. mierne pásmo 5. subtrópy 6. trópy púšte a polopúšte 7. savany 8. ekvatoriálne a subekvatoriálne lesy dažďové a monzúnové

46 1. Tundra v najsevernejšej časti Ázie pôdy sú väčšiu časť roka zamrznuté, rozmrznú počas krátkeho leta do malej hĺbky najtypickejšími rastlinami sú machy a lišajníky z drevín tu rastú len zakrpatené brezy a vŕby typickými živočíchmi sú soby, polárne zajace, líšky - horská tundra

47 2. Tajga - ihličnaté lesy pokrýva najväčšiu časť severnej Ázie od Západosibírskej nížiny až k Tichému oceánu tajga je ťažko priechodná nachádzajú sa tu ihličnaté pôdy - podzoly v nižšie položených miestach sú močariská s množstvom hmyzu, najmä komárov typickými živočíchmi sú soby, medvede, vlky, líšky, aj vzácne tigre sibírske

48 3. Step rozsiahla, málo zavlažovaná rovina (miestami mierne zvlnená) zarastená trávou a nízkymi rastlinami pokrýva úzky pás v strednej Ázii a rozsiahle spraše východnej Ázie v strednej Ázii tvorí prechod do púští a polopúští vo východnej Ázii sa tiahne pozdĺž rieky Chuang Che

49 4. Mierne pásmo dominujú listnaté lesy do značnej časti odlesnené a odlesňované Japonsko, východná Čína, Kórejský polostrov

50 5. Subtrópy nachádzajú sa v Malej Ázii, väčšej časti Kaukazského regiónu a vo východnej Ázii pestujú sa tu poľnohospodárske plodiny, najmä čajovník, bavlník, citrusy

51 6. Púšte a polopúšte tiahnu sa od strednej Číny a Mongolska cez celú strednú Áziu až na Arabský polostrov pôdy sú neúrodné, obsahujú veľa solí vegetácia je chudobná chovajú sa tu kozy a ťavy, vo vyšších polohách ovce

52 7. Savany rozprestierajú sa najmä na polostrove Predná India sú menej bohaté na druhy živočíchov ako savany v Afrike úrodné čierne a šedé pôdy človek využíva na poľnohospodárstvo

53 8. ekvatoriálne a subekvatoriálne lesy pokrývajú ostrovy južnej a juhovýchodnej Ázie, Malajský polostrov, polostrov Zadná India červené a červenožlté pôdy pri pobrežiach človek využíva na poľnohospodárstvo hlbšie vo vnútrozemí si zachovali svoju pôvodnú podobu rastú tu vzácne dreviny (teak) typickými živočíchmi sú opice makak, gibony, orangutany monzúnové dažďové

54 pôdy Britannica (2016)

55 Ochrana prírody zameriava sa na záchranu dažďových a monzúnových lesov, lesov mierneho pásma a stepi ochrana týchto oblastí znamená aj záchranu ohrozených živočíchov ako panda veľká tiger sibírsky kôň Przewalského

56 Ďakujem za pozornosť