SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BANSKÁ BYSTRICA SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ŽILINSKÉHO KRAJA. (stav k )

Transkript

1 SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BANSKÁ BYSTRICA SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ŽILINSKÉHO KRAJA (stav k ) ŽILINA, december 1999

2 Názov: Žilinského kraja (stav k ) Vydali: Gestor správy: Koordinátor správy: Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica, Centum environmentalistiky a informatiky odbor environmentalistiky, stredisko Žilina Ing. Zuzana Lieskovská (SAŽP CEI) RNDr. Miloslav Badík (SAŽP CEI OE stredisko Žilina) Autorský kolektív: Grafické úpravy: RNDr. Miloslav Badík, Ak.arch. Alexandra Goryczková, Ing. Marta Hajniková, Ing. Irena Janošková, RNDr. Iveta Ječmenová, Karol Kolár, Ing. Alena Kovaľová, Ing. Ľubomír Mateček, RNDr. Peter Prokša, Ing.arch. Alena Rihalová, Ing.arch. Ján Solovic, RNDr. Tibor Tkáč, RNDr. Mária Zuskinová RNDr. Miloslav Badík, Bac. Jozef Prievozník Spolupráca: Vydanie: Centrá SAŽP, a ostatné inštitúcie uvedené ako zdroje informácií prvé 2

3 Graf. č. 25: Počet priznaných profesionálnych otráv, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia pri práci v Žilinskom kraji v roku BY CA DK KM LM MT NO RK TR TS ZA Zdroj: ÚZIŠ Dobrým výpovedným ukazovateľom úrovne pracovných podmienok sú aj choroby z povolania. Vzhľadom na zmenený systém diagnostikovania, zánik bývalej siete závodných zdravotníckych zariadení a služieb, zánik mnohých priemyselných podnikov aj so zánikom evidencie a kontroly pracovníkov exponovaných negatívnym faktorom v pracovnom prostredí, nedostatočné zabezpečenie potrebných preventívnych lekárskych prehliadok pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce ich faktická výpovedná hodnota značne poklesla. Najvyšší výskyt priznaných chorôb z povolania v roku 1998 bol zaznamenaný v okresoch Martin a Liptovský Mikuláš. RIZIKOVÉ FAKTORY V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ FYZIKÁLNE RIZIKOVÉ FAKTORY RÁDIOAKTIVITA V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ Radiačná situácia Prírodná rádioaktivita je súčasťou nášho života. Pre rádioekologické hodnotenie územia, ale aj pre územné plánovanie je dôležité poznať aj túto problematiku. Dávkový príkon sa používa na vyjadrenie gama žiarenia hornín vo vzduchu, udáva sa v nanograyoch za hodinu (ngy.h -1 ). Monitorovanie dávkového príkonu gama žiarenia sa vykonáva na vybraných miestach: ročne, štvrťročne a mesačne. Ročné a mesačné merania sa vykonávajú ručným dozimetrom DC 3E. Štvrťročné merania sa vykonávajú pomocou integrálnych termoluminiscenčných dozimetrov (TLD). 126

4 Tab. č. 152: Priemerné hodnoty dávkového príkonu na území žilinského kraja merané TLD (ngy/h) Miesto merania Čadca Dolný Kubín * 124* Liesek Liptovský Mikuláš Martin Žilina * od roku 1997 sa stanovisko presunulo z Dolného Kubína do Oravského Podzámku Tab. č. 153: Hodnoty dávkového príkonu na území žilinského kraja merané ručným meradlom DC 3E Miesto merania dávkový príkon (ngy/h) Bytča 116,0 Čadca 135,1 Chopok 165,0 Dolný Kubín 156,2 Donovaly 182,0 Liesek 132,6 Liptovský Mikuláš 145,9 Liptovská Osada 163,0 Makov 127,0 Martin 142,6 Námestovo 121,0 Podbanské 129,1 Ružomberok 121,7 Strečno 112,0 Sklabiňa* 127,0 Suchá Hora 125,0 Trstená 121,0 Turčianske Teplice 111,5 Turzovka 135,0 Žilina 144,0 Radónové riziko Rádioaktivita patrí medzi nepriaznivé geologické faktory životného prostredia. Jej prírodné zložky sa podieľajú na celkovom radiačnom zaťažení populácie viac ako dvoma tre tinami. Z hľadiska ohrozenia zdravia ľudí má obzvlášť škodlivé účinky rádiaktívny plyn radón ( 222 Rn) a produkty jeho rádioaktívnej premeny. Jedná sa o karcinogén, ktorý sa podieľa na vzniku rakoviny pľúc. Zdrojom radónu sú väčšinou hlbšie pôdne horizonty a horniny s obsahom rádioaktívnych látok. Vo voľnom ovzduší sa rýchlo rozptyľuje a jeho koncentrácie sú nízke, koncentruje sa však v uzavretých priestoroch, do ktorých sa dostáva najrôznejšími cestami. Aby sa nezvyšovala možnosť akumulácie tohto plynu v obytných priestoroch, je nevyhnutné poznať aj radiáciu hornín a iných materiálov využívaných hlavne v odvetví stavebníctva. 127

5 Mapa č. 9: Dávkový príkon v Žilinskom kraji Mapa č. 10: Odvodená mapa radónového rizika Nízke Stredné Vysoké Zdroj: GS SR Radónové riziko sa v Žilinskom kraji pohybuje prevažne v kategóriách nízke až stredné, len na severnom okolí Žiliny, pri Budatíne je zistený vysoký stupeň radónového nebezpečenstva. V roku 1997 bola na MŽP predložená Správa o hodnotení radónového rizika z geologického podložia miest s počtom obyvateľov nad a okresných miest s vysokým a stredným radónovým 128

6 rizikom. Štatistický prehľad radónového rizika jednotlivých miest z hľadiska zastúpenia počtu referenčných plôch v jednotlivých kategóriách je pre Žilinský kraj nasledujúci: Tab. č. 154: Prehľad radónového rizika mesto percento plôch v riziku nízkom strednom vysokom Bytča 10,0 80,0 10,0 Dolný Kubín 41,7 58,3 - Liptovský Mikuláš 37,5 62,5 - Martin 57,9 42,1 - Ružomberok 31,2 68,8 - Tvrdošín 42,9 57,1 - Žilina 25,0 60,7 14,3 HLUK Meranie, výpočty a prognózovanie hlukového zaťaženia prostredia profesionálne vykonávajú viaceré súkromné firmy, výskumné a projekčné ústavy, vysoké školy. Z titulu svojich kompetencií sa štát zaoberá situáciou v zaťažení prostredia hlukom a emisiami prostredníctvom Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky (ŠZÚ SR). Kontrolou dodržiavania normou prípustných úrovní hlučnosti a vibrácií v pracovnom prostredí sa zaoberajú štátne skúšobne. Hlučnosť motorových vozidiel a ich emisné kontroly vykonávajú stanice technickej kontroly. Problematikou hluku v železničnej doprave sa zaoberá Ústav železničného zdravotníctva - železničná hygienická stanica. V dopravnej prevádzke existuje značné množstvo významných zdrojov hluku. Podiel hlukových emisií podľa jednotlivých druhov dopráv je nasledovný: cestná doprava vrátane koľajovej MHD v intraviláne a extraviláne 76 % železničná doprava 14 % letecká doprava 10 %. Tab. č. 155: Percentuálny podiel obyvateľstva SR zaťaženého hlukom z cestnej a železničnej dopravy podľa úrovne prekročenia ekvivalentných hladín hluku (L Aeq ) v db(a) v roku 1998 Hladina hluku % obyvateľov zaťažených hlukom z cestnej dopravy % obyvateľov zaťažených hlukom zo železničnej dopravy >55 db(a) 19,20 0,10 >60 db(a) 14,70 1,27 >65 db(a) 6,00 1,26 >70 db(a) 1,00 0,46 >75 db(a) 0,085 0,00 SR Podľa poznatkov zdravotníctva hluková hladina 65 db(a) predstavuje hranicu, od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný vegetatívny nervový systém. Podľa vyhlášky MZ SSR č. 14/1977 Zb. sú stanovené prípustné hodnoty hluku 60 db(a) pre dennú dobu a 50 db(a) pre nočnú dobu. Uvedená hluková hladina a hladiny vyššie postihujú v prípade cestnej dopravy asi 8 % a v prípade železničnej dopravy asi 2 % obyvateľov Slovenska. Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky monitoroval v roku 1998 zaťaženie obyvateľstva hlukom vo vybraných mestách Slovenska. Celkom bolo monitorovaných 63 miest a obcí s celkovým počtom obyvateľov Tab. č. 156: Monitoring hluku vo vybraných mestách Mesto Hladina vonkajšieho Počet zasiahnutých % podiel hluku obyvateľov Čadca >55 dba ,42 >60 dba ,06 129

7 >65 dba ,07 >70 dba 792 3,14 Spolu ,69 Dolný Kubín* >55 dba ,25 >60 dba ,03 >65 dba ,14 >70 dba ,27 Spolu ,72 Liptovský Mikuláš * rok 1996 >55 dba ,76 >60 dba ,73 >65 dba ,70 >70 dba 480 1,51 Spolu ,70 Martin >55 dba ,43 >60 dba ,46 >65 dba ,55 >70 dba ,78 >75 dba 353 0,60 Spolu ,83 Námestovo >55 dba ,67 >60 dba 600 8,57 >65 dba 0 0,00 >70 dba 0 0,00 Spolu ,24 Trstená >55 dba ,40 >60 dba ,33 >65 dba 153 2,53 >70 dba 0 0,00 Spolu ,25 Žilina >55 dba ,64 >60 dba ,80 >65 dba ,51 >70 dba ,01 >75 dba 108 0,13 Spolu ,09 SR Podľa zistených výsledkov bola v roku 1998 najnepriaznivejšia situácia v mestách Martin, Čadca a Liptovský Mikuláš. 130