ANALÝZA TERITORÁLNEJ A TOVAROVEJ ŠTRUKTÚRY SLOVENSKÉHO EXPORTU A IMPORTU

Transkript

1 Príloha ANALÝZA TERITORÁLNEJ A TOVAROVEJ ŠTRUKTÚRY SLOVENSKÉHO EXPORTU A IMPORTU 2010, Slovenská informačná a marketingová spoločnosť a.s. (SIMS,a.s.). - Všetky práva vyhradené.

2 Obsah 1. Špecifiká a trvalé riziká vo vývoji zahraničného obchodu SR Otvorenosť ekonomiky Podiel TNK a MSP na zahraničnom obchode Slovenská produkcia na zahraničných trhoch Saldo zahraničného obchodu Vstup do eurozóny a nástup krízy Zmeny v teritoriálnej štruktúre slovenského zahraničného obchodu Zahraničný obchod v rámci EÚ Zahraničný obchod s tretími krajinami Zmeny v tovarovej štruktúre slovenského zahraničného obchodu Vývoj zahraničného obchodu s najvýznamnejšími tovarmi Kvalita a efektívnosť exportu Import a surovinovo-energetická závislosť Záverečná časť Zhrnutie...10 Zdroje údajov...11 Prílohy Otvorenosť ekonomiky 1. Špecifiká a trvalé riziká vo vývoji zahraničného obchodu SR a) Vzhľadom na relatívne malý vnútorný trh je slovenská ekonomika dlhodobo vysoko otvorená, čo vytvorilo podmienky pre jej pozitívny vývoj. Súčasne však vzniklo riziko negatívnych vonkajších vplyvov, ktoré sa dotýkajú i výkonnosti exportu. Miera otvorenosti ekonomiky v roku 2009 dosiahla 123,54% HDP v bežných cenách (údaj o HDP zverejnený ŠÚ SR). b) Vývoj miery otvorenosti ekonomiky SR (% na HDP v stálych cenách): 1. Q miera otvorenosti ekonomiky 138,13% 123,54% 148,23% 154,40% c) Od roku 2008 v dôsledku negatívneho vývoja dopytu z krajín EÚ sa začali v širšej miere prejavovať nevýhody takto vysokej miery otvorenosti slovenskej ekonomiky. Naša krajina má síce v prípade priaznivého globálneho vývoja veľký rastový potenciál, avšak na druhej strane vplyvom negatívneho vývoja v externom prostredí má pokles zahraničného dopytu výrazne negatívny dopad. d) Negatívnym znakom slovenského zahraničného obchodu boli v minulých rokoch výrazné prebytky importov nad exportmi tovarov. Deficit zahraničného obchodu predstavuje odlev peňazí z krajiny. Pozitívny vývoj zahraničného obchodu v roku 2009 by mohol znamenať dobrý signál, avšak je výrazne zatienený celkovým poklesom zahraničného obchodu (pokles importu medziročne o 23,37% a exportu o 19,80%). 1

3 1.2. Podiel TNK a MSP na zahraničnom obchode a) Na Slovensku je aktívnych cca exportérov. Malé a stredné podniky podľa údajov SIMS tvoria približne 25%-ný podiel na celkovom počte aktívnych exportérov. Veľkými exportérmi sú na Slovensku už niekoľko rokov v rozhodujúcej miere zahraniční investori, ktorí sú obvykle zároveň i veľkými importérmi.. b) TOP 20 najväčších exportérov Slovenska: IČO Názov Export v mil. EUR Podiel exportu na v roku 2009 tržbách v roku 2009 v % SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o ,16 100, VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s ,27 99, PCA Slovakia, s.r.o ,16 99, KIA Motors Slovakia s.r.o ,35 97, SLOVNAFT, a.s ,52 57, U. S. Steel Košice, s.r.o ,04 88, Slovenské elektrárne, a.s. 468,08 22, Mondi SCP, a.s. 353,76 84, WHIRLPOOL SLOVAKIA spol. s r.o. 286,79 93, Slovnaft Petrochemicals, s.r.o. 270,72 56, TATRAVAGÓNKA a.s. 240,15 95, INA Kysuce, a.s. 228,65 100, Duslo, a.s. 226,47 79, Slovalco, a.s. 224,26 82, Vaillant Industrial Slovakia s.r.o. 209,52 95, Slovenské energetické strojárne a.s. 197,94 91, INA SKALICA spol. s r.o. 183,83 99, Swedwood Slovakia, s.r.o. 181,55 99, EMERSON akciová spoločnosť 176,10 97, Panasonic Electronic Devices Slovakia s.r.o. 166,69 100, Slovenská produkcia na zahraničných trhoch a) Dôležitým ukazovateľom medzinárodnej konkurencieschopnosti domácich výrobkov na zahraničných trhoch je vývoj jednotkových nákladov práce. Ich rast znamená zhoršenie medzinárodnej konkurenčnej pozície. V priebehu roka 2009 sa vývoj Slovenska v tejto oblasti v dôsledku poklesu produktivity práce zhoršil. b) Okrem objemu a štruktúry zahraničného obchodu je dôležité sledovať aj dynamiku cien v zahraničnom obchode. Z makroekonomického hľadiska je pre Slovensko výhodnejšie, ak cena exportov v porovnaní s cenou importov rastie rýchlejšie. Potom za rovnaké množstvo exportovaného výrobku v nasledujúcej obchodnej výmene krajina získa väčšie množstvo importovaného výrobku. c) Indexy cien v zahraničnom obchode: romr = Q Import 98,6 96,4 100,5 98,7 Export 100,9 99,2 98,1 98,3 2

4 1.4. Saldo zahraničného obchodu a) Vývoj salda zahraničného obchodu SR: v mil. EUR 1. Q index index / / Export , ,56-19, ,27 5, ,87 Import , ,73-23, ,06 5, ,70 Saldo 308, , , ,84 b) Export: Zo Slovenskej republiky sa v priebehu roku 2009 vyviezol tovar v hodnote ,6 mil. EUR. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2008 sa znížil celkový vývoz o 19,8%. Pri porovnaní hraničných sledovaných období (2009 a 2007) export klesol o 15,79%, nakoľko v roku 2008 bol zaznamenaný 5%-ný medziročný nárast objemu exportu. V prvom štvrťroku roku 2010 export dosiahol objem ,11 mil. EUR. Oproti rovnakému obdobiu roku 2009 to predstavuje nárast o 17,9%. c) Z tovarového hľadiska v roku 2009 výraznejšie vzrástol vývoz častí a súčastí prístrojov na prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania o 282,9 mil. EUR, videofonických prístrojov na záznam a reprodukciu o 74,3 mil. EUR, vysielacích prístrojov pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo televízne vysielanie o 57,4 mil. EUR, ropných plynov a iných plynných uhľovodíkov o 52 mil. EUR a tlačiarenských strojov o 46,2 mil. EUR. Najvyšší pokles zaznamenal vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 1 988,9 mil. EUR, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, iných ako surových o 661 mil. EUR, plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele, valcovaných za tepla o 429,2 mil. EUR a karosérií motorových vozidiel o 383,6 mil. EUR. d) V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov sa v priebehu roka 2009 znížil vývoz do Nemecka o 18,4%, Českej republiky o 23,5%, Francúzska o 6,9%, Poľska o 11,6%, Maďarska o 24,1%, Talianska o 14,9%, Rakúska o 17,2%, Spojeného kráľovstva o 18,8%, Ruskej federácie o 24,4%, Holandska o 21,1% a Španielska o 20,2%. e) Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa v roku 2009 znížil vývoz do krajín EÚ o 19,3% (tvoril 85,7% celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 19,1% (na celkovom vývoze SR sa podieľal 87%). f) Počas prvého štvrťroka roku 2010 sa zo Slovenska vyviezol tovar v hodnote ,1 mil. EUR. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2009 sa zvýšil celkový vývoz o 17,9%. Z tovarového hľadiska výraznejšie vzrástol vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 596 mil. EUR, častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel o 138 mil. EUR, častí a súčastí vysielacích prístrojov na rozhlasové alebo televízne vysielanie o 103 mil. EUR a plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele, valcovaných za tepla o 93,8 mil. EUR. g) Najviac medziročne klesol počas prvého štvrťroku 2010 vývoz televíznych prijímačov, monitorov a projektorov o 222,2 mil. EUR, karosérií motorových vozidiel o 55,7 mil. EUR, obrábacích strojov o 15,1 mil. EUR a konštrukcií a ich častí o 14,1 mil. EUR. h) V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov sa v prvom štvrťroku tohto roka zvýšil vývoz do Nemecka o 6,2%, Českej republiky o 22,4%, Poľska o 32,6%, Francúzska o 4,2%, Rakúska o 34,8%, Talianska o 15,6%, Maďarska o 12,2%, Ruskej federácie o 20,4%, Španielska o 41,6% a Číny o 388,7%. Znížil sa vývoz do Spojeného kráľovstva o 8,5% a Holandska o 5,9%. i) Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa za obdobie január - marec 2010 zvýšil vývoz do krajín EÚ o 13,9% (tvoril 84,5% celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 16,1% (na celkovom vývoze SR sa podieľal 86,8%). 3

5 j) Import: Dovoz tovarov do Slovenskej republiky dosiahol v roku 2009 hodnotu ,73 mil. EUR, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje pokles o 23,37%. Ak porovnáme roky 2009 a 2007, zistíme, že objem importu klesol o 19,5%. V priebehu roku 2008 vzrástol import v porovnaní s rokom 2007 o 5,04%. Za prvý štvrťrok roku 2010 bol zaznamenaný objem importu Slovenska v hodnote ,33 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku predstavuje 11,5%- ný nárast. k) Z tovarového hľadiska v roku 2009 najviac vzrástol dovoz liekov o 112,7 mil. EUR, televíznych prijímačov o 85,6 mil. EUR, optických vlákien a ich zväzkov o 68,1 mil. EUR a elektronických integrovaných obvodov a mikrozostáv o 66,2 mil. EUR. Najvýraznejšie sa znížil dovoz ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, surových o 1 123,4 mil. EUR, častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel o 933,1 mil. EUR, osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 659,4 mil. EUR a častí a súčastí prístrojov na prenos rozhlasového alebo televízneho vysielania o 577,7 mil. EUR. l) Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom sa v priebehu prvého štvrťroka 2010 zvýšil dovoz zo Spojeného kráľovstva o 52,2%. Znížil sa dovoz z Nemecka o 30,3%, Českej republiky o 11,4%, Ruskej federácie o 36,3%, Kórejskej republiky o 8,8%, Číny o 19,4%, Maďarska o 12,1%, Francúzska o 2,8%, Talianska o 10,8% a Poľska o 15%. m) Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa v roku 2009 oproti rovnakému obdobiu roku 2008 znížil dovoz z krajín EÚ o 23,4% (tvoril 67,6% z celkového dovozu) a z krajín OECD o 16,4% (na celkovom dovoze SR sa podieľal 70,1%). n) Dovoz tovaru do Slovenskej republiky v prvom štvrťroku roku 2010 predstavuje ,3 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku predstavuje nárast o 11,5%. Z tovarového hľadiska najviac vzrástol dovoz častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel o 275,3 mil. EUR, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, surových o 173,1 mil. EUR, piestových vznetových motorov o 65,1 mil. EUR, výrobkov s tekutými kryštálmi o 58,4 mil. EUR a medeného odpadu a medeného šrotu o 56,4 mil. EUR. o) Najviac v prvom štvrťroku 2010 oproti rovnakému obdobiu minulého roka klesol dovoz častí a súčastí vysielacích prístrojov na rozhlasové alebo televízne vysielanie o 40,7 mil. EUR, potrieb na lunaparkové a spoločenské hry o 36,2 mil. EUR, čierneho uhlia o 35,2 mil. EUR, televíznych prijímačov, monitorov a projektorov o 29,1 mil. EUR a ropných plynov a iných plynných uhľovodíkov o 24,2 mil. EUR. p) Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom sa v prvom štvrťroku 2010 zvýšil medziročne dovoz z Nemecka o 23,4%, Českej republiky o 11,3%, Ruskej federácie o 23,5%, Kórejskej republiky o 27,3%, Francúzska a Rakúska zhodne o 11,7%, Poľska o 24,3% a Talianska o 1,7%. Znížil sa dovoz z Číny o 0,1%, Maďarska o 0,3% a Spojeného kráľovstva o 10,7%. q) Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa v prvom štvrťroku 2010 oproti rovnakému obdobiu roku 2009 zvýšil dovoz z krajín EÚ o 8,9% (tvoril 65,7% z celkového dovozu) a z krajín OECD o 12,1% (na celkovom dovoze SR sa podieľal 69,2%). r) Saldo: Bilancia zahraničného obchodu Slovenskej republiky za rok 2009 bola prvý krát za posledných 10 rokov aktívna a dosiahla hodnotu 1 186,83 mil. EUR. Najvyššie pasívne saldo bolo v zahranično-obchodnej činnosti s Kórejskou republikou (2 566,1 mil. EUR), Ruskou federáciou (2 053,9 mil. EUR), Čínou (1 696,2 mil. EUR), Taiwanom (547,4 mil. EUR), Japonskom (465,1 mil. EUR), Malajziou (148,0 mil. EUR) a Írskom (80,1 mil. EUR). Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Nemeckom (1 528,7 mil. EUR), Francúzskom (1 300,0 mil. EUR), Poľskom (1 297,4 mil. EUR), Rakúskom (1 197,8 mil. EUR), Spojeným kráľovstvom (919,7 mil. EUR), Talianskom (838,3 mil. EUR), Holandskom (723,5 mil. EUR), Švédskom (550,6 mil. EUR), Maďarskom (470,1 mil. EUR) a Španielskom (463,7 mil. EUR). s) Saldo slovenského zahraničného obchodu za január až marec 2010 bolo aktívne v objeme 308,8 mil. EUR. Najväčšie pasívne saldo bolo v zahranično-obchodnej činnosti s Ruskou federáciou (742,7 4

6 mil. EUR), Kórejskou republikou (709,6 mil. EUR), Čínou (289,5 mil. EUR), Taiwanom (198,6 mil. EUR), Japonskom (136,8 mil. EUR), Malajziou (52,5 mil. EUR) a Ukrajinou (27,7 mil. EUR). Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Poľskom (365,3 mil. EUR), Rakúskom (359,7 mil. EUR), Francúzskom (324,3 mil. EUR), Talianskom (303,2 mil. EUR), Nemeckom (228,5 mil. EUR), Českou republikou (205,1 mil. EUR), Španielskom (186,3 mil. EUR), Spojeným kráľovstvom (183,1 mil. EUR) a Holandskom (175 mil. EUR). t) Prehľad vývoja salda zahraničného obchodu po mesiacoch v mil. EUR: Mesiac Spolu za rok Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December u) Grafické znázornenie salda zahraničného obchodu SR: Saldo zahraničného obchodu SR 1 500, , ,00 v mil. EUR 500,00 0,00 308,78 1. Q , ,00-757,79-709, Vstup do eurozóny a nástup krízy a) Miera otvorenosti slovenskej ekonomiky, ako aj rozsah vzájomného obchodu s ostatnými krajinami EÚ vytvorili pred vstupom Slovenska do eurozóny predpoklady na relatívne vysoké úžitky z prijatia jednotnej meny euro. Veľkí exportéri sú na Slovensku už niekoľko rokov v rozhodujúcej miere zahraniční investori, ktorí sú obvykle zároveň i veľkými importérmi a eurosystém im vyhovuje - kurzové vývozno-dovozné vplyvy sa do istej miery navzájom kompenzovali. Spomedzi veľkých exportérov pocítil negatíva vstupu do eurozóny napríklad Slovnaft, ktorý vzhľadom na jeho vysokú 5

7 dovoznú náročnosť (ropa - USD) zaznamenal zhoršenie hospodárskych výsledkov (pokles tržieb z predaja ropných výrobkov za rok 2009 o 32%). b) Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky je neoddeliteľne spojený s vývojom ekonomiky v krajinách EÚ. Ekonomiky mnohých najväčších obchodných partnerov Slovenska však už v priebehu roku 2008 boli zasiahnuté globálnou krízou. Tento negatívny vývoj sa odzrkadlil aj na Slovensku, znásobený tým, že najvýznamnejšie produkty slovenského priemyslu a najvýznamnejšie komponenty zahraničného obchodu (automobily a elektrotechnika) sú výrazne citlivé na cyklický vývoj svetovej ekonomiky. c) Od začiatku roku 2009 sa teda situácia na Slovensku začala dramaticky zhoršovať, čo sa prejavilo aj na poklese objemu zahraničného obchodu (pokles importu medziročne o 23,37% a exportu o 19,80%). Hlavným dôvodom výrazného prepadu zahraničného obchodu Slovenska je celosvetový útlm obchodných aktivít, spôsobený negatívnymi dôsledkami globálnej hospodárskej krízy, pôsobiacimi na svetové trhy. d) Už v prvých mesiacoch roku 2010 sa začali mierne stabilizovať ekonomiky obchodných partnerov Slovenskej republiky, čoho dôsledkom je aj 11,5%-ný medziročný nárast objemu importu a 17,9%-ný nárast objemu exportu (pri porovnaní 1.Q 2010 a 1.Q 2009). 2. Zmeny v teritoriálnej štruktúre slovenského zahraničného obchodu 2.1. Zahraničný obchod v rámci EÚ a) Vývoj exportu, importu a salda zahraničného obchodu s krajinami EÚ: v mil. EUR 1. Q index index / / Export 8 925, ,43-19, ,61 3, ,62 Import 6 735, ,53-22, ,10 2, ,73 Saldo 2 190, ,90-5, ,51 7, ,89 Pozn.: Podrobnejšie údaje o vývoji zahraničného obchodu s krajinami EÚ sú uvedené v prílohe č. 1 b) Zahranično-obchodná činnosť s krajinami Európskej únie (EÚ) v roku 2009 vykázala aktívne saldo, ktorého hodnota (8 003,90 mil. EUR) však v porovnaní s rokom 2008 klesla o 5,72%. Export Slovenskej republiky do krajín EÚ v roku 2009 dosiahol hodnotu ,43 mil. EUR, avšak oproti roku 2009 to predstavuje pokles o 19,36%. Rovnako zaznamenal pokles i import, jeho hodnota ,53 mil. EUR predstavuje oproti roku 2008 zníženie o 22,80%. c) V priebehu prvého štvrťroka roku 2010 zaznamenal vývoz do krajín EÚ hodnotu 8 925,48 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka predstavuje nárast o 13,9%. Import z krajín EÚ v prvom štvrťroku medziročne vzrástol o 8,9% a dosiahol hodnotu 6 735,02%. d) Z tovarového hľadiska sa z krajín EÚ na Slovensko v najväčšom objeme dovážajú stroje a zariadenia (hodnota strojov a zariadení dovezených z krajín EÚ na Slovensko v roku 2009 predstavuje mil. EUR), tieto sú zároveň aj najviac vyvážaným tovarom zo Slovenska do krajín EÚ (objem exportu strojov a zariadení v roku 2009 dosiahol mil. EUR). 6

8 e) Grafické znázornenie zahraničného obchodu SR s krajinami EÚ: Zahraničný obchod SR s krajinami EÚ v mil. EUR , , , , , , , , ,00 0,00 1. Q Export Import Saldo f) Podiel zahraničného obchodu s krajinami EÚ na celkovom zahraničnom obchode SR: v % 1. Q import 87,03 88,33 83,94 85,39 export 65,67 67,56 67,05 68, Zahraničný obchod s tretími krajinami a) Vývoj exportu, importu a salda zahraničného obchodu s krajinami mimo EÚ: v mil. EUR 1. Q index index / / Export 1 638, ,13-22, ,66 16, ,25 Import 3 520, ,20-24, ,96 11, ,97 Saldo , , , ,73 Pozn.: Podrobnejšie údaje o vývoji zahraničného obchodu s krajinami mimo EÚ sú uvedené v prílohe č. 1 b) Export do krajín mimo Európskej únie v roku 2009 dosiahol hodnotu 5 682,13 mil. EUR. Táto hodnota predstavuje medziročný pokles o 22,35%, pričom ešte v roku 2008 bol oproti roku 2007 zaznamenaný nárast objemu exportu o 16,41%. Import z krajín mimo EÚ v roku 2009 klesol v porovnaní s rokom 2008 o 24,54% a dosiahol hodnotu ,20%. Saldo zahranično-obchodnej činnosti s tretími krajinami bolo v roku 2009 pasívne v objeme 6 817,07 mil. EUR. c) V období január až marec 2010 zaznamenal export mimo krajiny EÚ objem 1 638,68 mil. EUR a import 3 520,31 mil. EUR. Z tohto dôvodu vykázala Slovenská republika v zahraničnom obchode s krajinami mimo EÚ pasívne saldo v hodnote 1 881,68 mil. EUR. 7

9 d) Grafické znázornenie zahraničného obchodu s krajinami mimo EÚ: Zahraničný obchod SR mimo EÚ , , ,00 v mil. EUR 5 000,00 0, ,00 1. Q , ,00 Export Import Saldo 3. Zmeny v tovarovej štruktúre slovenského zahraničného obchodu 3.1. Vývoj zahraničného obchodu s najvýznamnejšími tovarmi a) Z pohľadu tovarovej štruktúry zahraničného obchodu Slovenskej republiky bolo v posledných 10 rokoch charakteristickým javom postupné zvyšovanie podielu finálnej produkcie na celkovom exporte. Pod tento pozitívny vývoj sa podpísal najmä výrazný prílev zahraničných investícií, spojený s využívaním najnovších technológií. b) Celkový import a celkový export tovarov podľa tried nomenklatúry SITC Rev. 4: 1. Q v mil. EUR Import Export Import Export Import Export Import Export SPOLU Potraviny Nápoje a tabak Surové materiály Nerastné palivá Oleje a tuky Chemikálie Trhové výrobky Stroje a zariadenia Priemyselné výrobky Ostatné Pozn.: Podrobnejšie údaje o zahraničnom obchode s najvýznamnejšími tovarmi sú uvedené v prílohe č.2. 8

10 c) Grafické znázornenie importu a exportu podľa tried nomenklatúry SITC Rev. 4: Import najvýznamnejších skupín tovarov v roku 2009 v mil. EUR 11,28% 0,26% 5,50% 0,87% 2,50% 12,07% 0,35% 9,75% 42,26% 15,15% Potraviny Nápoje a tabak Surové materiály Nerastné palivá Oleje a tuky Chemikálie Trhové výrobky Stroje a zariadenia Priemyselné výrobky Ostatné Export najvýznamnejších skupín tovarov v roku 2009 v mil. EUR 10,49% 0,22% 0,21% 3,53% 1,99% 4,64% 0,19% 4,59% 18,61% 55,54% Potraviny Nápoje a tabak Surové materiály Nerastné palivá Oleje a tuky Chemikálie Trhové výrobky Stroje a zariadenia Priemyselné výrobky Ostatné d) Viac ako 55%-ný podiel celkového exportu Slovenskej republiky za rok 2009 tvorili stroje a zariadenia. V porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol objem exportu strojov a zariadení o 17,74% Kvalita a efektívnosť exportu a) Od začiatku roku 2009 sa Slovensko stalo členom Európskej menovej únie. Táto skutočnosť ovplyvnila slovenských exportérov individuálne, v závislosti od toho, ako mali uzatvorené exportné kontrakty, na akú menu a na aké obdobie, ako boli riešené kurzové vplyvy a ich vývoj. b) Pokles dopytu v odberateľských krajinách nastolený vplyvom globálnej krízy viedol však nielen k poklesu záujmu o investície v hostiteľských krajinách, ale aj k spomaleniu prúdenia do iných krajín, exportujúcich na trhy priemyselne vyspelých štátov. 9

11 c) Komparatívne výhody SR ako lokality pre zahraničné investície sú dlhodobé a mali by byť citeľné aj v budúcich rokoch. Ak zahraniční investori budú uvažovať o presunutí svojich výrobných aktivít, Slovensko by mohlo byť pre nich zaujímavé a atraktívne, vďaka ešte stále relatívne lacnej pracovnej sile, výhodnej polohe a aj vďaka pozitívnym skúsenostiam, ktoré transnacionálne korporácie (TNK) majú z doterajších investícií na našom území Import a surovinovo-energetická závislosť a) Vývoj zahraničného obchodu a exportnej výkonnosti naznačuje dlhodobú prevahu dovoznej náročnosti slovenskej ekonomiky a z toho vyplývajúci deficit obchodnej bilancie (s výnimkou roku 2009, kedy bolo dosiahnuté aktívne saldo zahraničného obchodu vo výške takmer 1,2 mld. EUR). Na strane importu zostáva Slovensko stále závislé na dodávkach strategických surovín, predovšetkým ropy a zemného plynu z Ruska. Táto závislosť v súvislosti s nestabilným vývojom cien na svetových trhoch negatívne pôsobí na vývoj obchodnej bilancie. Prepojenie na južné trasy európskych produktovodov by umožnilo diverzifikáciu importu týchto surovín, avšak surovinovo-energetická závislosť na importe strategických surovín a energií sa nezníži. b) Objem zahraničného obchodu so strategickými surovinami a elektrickou energiou: v mil. EUR 1. Q * Import Export Import Export Import Export Import Export Elektrická energia 16,98 5,78 77,65 38,20 46,17 68,13 75,45 30,37 Ropa 517,18 1, ,15 5, ,59 9,00 Zemný plyn 502,86 41, ,74 99, ,66 47,28 * v roku 2007 bola vykazovaná ropa spolu so zemným plynom 3 782,11 52,58 4. Záverečná časť 4.1. Zhrnutie a) Globálna ekonomická kríza bola v roku 2009 hlavnou príčinou poklesu zahraničnoobchodnej výmeny slovenského hospodárstva. Bilancia zahraničného obchodu Slovenskej republiky za rok 2009 bola prvý krát za posledných 10 rokov aktívna a dosiahla hodnotu 1 186,83 mil. EUR. Tento naoko pozitívny výsledok bol však paradoxne sprevádzaný celkovým výrazným poklesom zahraničného obchodu. b) V teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu neboli v roku 2009 pozorované žiadne výrazné zmeny. Najvýznamnejšie trhy pre export slovenskej produkcie zostávajú krajiny v regióne V4. Z pohľadu dovozu zohráva čoraz väčšiu úlohu nastupujúca sila ázijských krajín (najmä Čína a Kórea). Je možné, že vo viacerých rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských i iných ekonomikách (Čína, India, Vietnam, Kórea, Thajsko, Turecko, Mexiko...) bude v nasledujúcich rokoch vytvorených množstvo príležitostí pre export. c) Komoditná štruktúra slovenského zahraničného obchodu je v prevažnej miere koncentrovaná do niekoľkých priemyselných odvetví (výroba motorových vozidiel, výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov). Inak tomu nebolo ani v krízovom roku Vývoj v predkrízových rokokoch práve v týchto odvetviach bol hnacím motorom slovenskej ekonomiky, avšak je potrebné upozorniť na značnú závislosť celej ekonomiky na vývoji dopytu po produkcii týchto odvetví. d) Už v prvých mesiacoch roku 2010 sa začali mierne stabilizovať ekonomiky obchodných partnerov Slovenskej republiky, čoho dôsledkom je aj 11,5%-ný medziročný nárast objemu importu a 17,9%-ný nárast objemu exportu (pri porovnaní 1.Q 2010 a 1. Q 2009). 10

12 Použité zdroje údajov Národná banka Slovenska Štatistický úrad Slovenskej republiky Ministerstvo hospodárstva SR Slovenská informačná a marketingová spoločnosť, a.s. Slovenská akadémia vied Ekonomická univerzita v Bratislave Slovenská obchodná a priemyselná komora 11

13 Prílohy Príloha č. 1: Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Zahraničný obchod s krajinami EÚ v mil. EUR: Krajina 1. Q import export import export import export import export EÚ 27 spolu 6 735, , , , , , , ,62 Nemecko 1 814, , , , , , , ,78 Česká republika 1 168, , , , , , , ,76 Taliansko 356,42 659, , , , , , ,81 Rakúsko 302,35 662, , , , , , ,20 Poľsko 442,60 807, , , , , , ,80 Maďarsko 497,96 588, , , , , , ,98 Francúzsko 479,53 803, , , , , , ,48 Spojené kráľovstvo 246,95 430,08 971, ,81 700, ,22 647, ,51 Holandsko 119,30 294,32 458, ,10 616, ,50 641, ,24 Belgicko 116,03 192,39 414,42 691,30 628,24 885,31 582, ,46 Španielsko 122,91 309,26 475,67 939,38 620, ,23 729, ,06 Švédsko 56,88 191,09 208,32 758,95 290,69 738,42 326,60 716,58 Slovinsko 42,64 70,14 170,84 270,13 251,04 384,31 252,84 379,20 Dánsko 51,13 81,75 213,22 311,98 229,62 432,48 202,47 464,44 Fínsko 24,78 30,70 110,15 120,40 171,11 681,00 154,34 306,75 Írsko 33,23 12,64 111,15 31,01 109,77 100,37 133,70 113,20 Grécko 27,11 49,94 105,81 270,01 84,58 302,14 97,40 294,29 Portugalsko 18,41 36,30 63,06 146,13 83,66 177,48 95,30 158,80 Rumunsko 67,15 156,49 247,97 635,97 369,11 927,41 244,75 865,18 Bulharsko 8,92 54,85 47,65 244,12 70,83 248,78 94,51 184,50 Zahraničný obchod s krajinami mimo EÚ v mil. EUR: Krajina 1. Q import export import export import export import export Krajiny OECD 7 092, , , , , , , ,38 Krajiny EZVO 75,96 133,39 360,18 497,44 422,61 466,71 453,00 525,34 Európa 7 406, , , , , , , ,48 Ázia 1 929,43 608, , , , , , ,79 Afrika 64,33 53,70 174,04 233,52 159,94 269,65 156,55 226,39 Amerika 168,55 254,54 689,82 687,69 978, ,59 841, ,90 Austrália 4,30 22,88 21,82 59,42 24,85 118,65 22,70 89,32 Oceánia 0,34 0,16 1,79 0,51 2,74 1,81 1,60 2,79 Nešpecifikované 681,95 0, ,64 5, ,79 1, ,55 10,86 Príloha č. 2: Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Zahraničný obchod v odvetviach priemyselnej výroby: Odvetvie 1. Q import export import export import export Výroba potravín 472,42 267, , , , ,36 Výroba nápojov 55,17 25,93 282,16 165,25 228,28 185,20 Výroba textilu 160,16 74,14 663,20 339,02 727,14 405,23 Výroba odevov 163,03 178,68 749,14 682,88 640,08 716,96 Výroba kože a kožených 122,08 184,97 440,61 653,31 551,16 703,25 12

14 Odvetvie výrobkov 1. Q import export import export import export Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku 66,89 100,23 300,22 433,67 427,07 666,62 Výroba papiera a papierových výrobkov 156,68 242,51 662,36 686,76 781, ,41 Tlač a reprodukcia záznamových médií 1,36 0,73 4,79 3,06 3,76 3,17 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov 213,39 404,59 754, , , ,49 Výroba chemikálií a chemických produktov 578,89 416, , , , ,98 Výroba základných farmaceutických výrobkov 348,81 88, ,16 287, ,87 293,84 Výroba výrobkov z gumy a plastu 436,51 447, , , , ,35 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 138,70 148,77 626,46 631,15 820,06 820,07 Výroba a spracovanie kovov 534,70 949, , , , ,76 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení 455,20 473, , , , ,59 Výroba počítačových, elektronických a optických 1 741, , , , , ,26 výrobkov Výroba elektrických zariadení 557,57 612, , , , ,06 Výroba strojov a zariadení i. n. 644,77 743, , , , ,47 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov 1 476, , , , , ,23 Výroba ostatných dopravných prostriedkov 71,59 106,15 273,15 406,35 399,76 538,08 Výroba nábytku 107,75 202,03 388,44 715,93 532,32 778,31 Iná výroba 128,51 97,19 504,32 406,50 637,85 417,15 Tovarová štruktúra celkového importu a exportu podľa tried harmonizovaného systému v tis. EUR: Triedy Import Export Import Export harmonizovaného 1. Q Ind 1. Q Ind Ind systému / /09 09/08 13 Ind 09/08 Spolu , , , ,2 Živé zvieratá; živočíšne výrobky , , , ,0 Rastlinné výrobky , , , ,6 Živočíšne a rastlinné tuky, oleje, vosky , , , ,5 Výrobky potravinárskeho priemyslu; nápoje; , , , ,8 tabak Nerastné výrobky , , , ,1 Výrobky chemického priemyslu a príbuzných , , , ,1 priemyselných odvetví Plasty, kaučuk a výrobky z nich , , , ,9 Surové kože, kožky, usne, kožušiny a výrobky z nich; , , , ,6 cestovné potreby Drevo a výrobky z , , , ,8

15 Triedy Import Export Import Export harmonizovaného 1. Q Ind 1. Q Ind Ind systému / /09 09/08 Ind 09/08 dreva, drevené uhlie, korok a výrobky zo slamy Buničina, celulóza; zberový papier; papier, lepenka a , , , ,6 výrobky z nich Textílie a textilné výrobky , , , ,5 Obuv, klobúky, dáždniky, slnečníky, biče; upravené perá; , , , ,9 umelé kvetiny Výrobky z kameňa, sadry, cementu, azbestu, sľudy; , , , ,0 keramika a sklo Perly, drahokamy, drahé kovy; umelá , , , ,4 bižutéria; mince Základné kovy a výrobky zo , , , ,5 základných kovov Stroje, prístroje, elektrické zariadenia, prístroje na záznam a , , , ,6 reprodukciu obrazu a zvuku Vozidlá, lietadlá, plavidlá a dopravné , , , ,6 zariadenia Prístroje optické, fotografické, meracie, lekárske; , , , ,3 hodiny a hodinky; hudobné nástroje Zbrane a strelivo; ich časti a , , , ,2 príslušenstvo Rôzne priemyselné výrobky , , , ,0 Umelecké diela, zberateľské predmety a , , , ,6 starožitnosti Nešpecifikované , , , ,5 14