NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM Lesnícky výskumný ústav Zvolen Lesnícka ochranárska služba T. G. Masaryka 22, Zvolen

Transkript

1 NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM Lesnícky výskumný ústav Zvolen Lesnícka ochranárska služba T. G. Masaryka 22, Zvolen Projekt ochrany lesa na území TANAP-u po vetrovej kalamite zo dňa pre štátne a neštátne subjekty realizačný projekt pre rok 2006 Zostavil: Milan Zúbrik 1 Dušan Brutovský 1, Jozef Bučko 1, Ján Ferenčík 3, Slavomír Finďo 1, Pavol Hlaváč 2, Rastislav Jakuš 4, Peter Kaštier 1, Milan Kodrík 2, Bohdan Konôpka 1, Andrej Kunca 1, Roman Leontovyč 1, Valika Longauerová 1, Július Novotný 1, Štefan Pavlík 2, Rastislav Raši 1, Marek Turčáni 1, Jozef Vakula 1, Juraj Varínsky 1 Riešiteľské pracoviská: 1Národné lesnícke centrum/lesnícky výskumný ústav Zvolen /Lesnícka ochranárska služba 2 Technická univerzita Zvolen / Katedra ochrany lesa 3 Štátne lesy TANAP-u 4 Ústav ekológie lesa SAV Zvolen 5 Výskumná stanica ŠL TANAP-u Konzultačné pracoviská: 6 Štátna správa ochrana prírody / Správa TANAP-u Zvolen, apríl 2006

2 1. ANALÝZA STAVU 1.1. Opatrenia realizované proti hmyzu v ŠL TANAP v roku 2005 a ich účinnosť 1.2. Opatrenia realizované proti hmyzu u neštátnych subjektov v roku 2005 a ich účinnosť 1.3. Výskyt podkôrneho hmyzu v roku 2005 V SR 1.4. Podrobná analýza výskytu podkôrneho hmyzu vo Vysokých Tatrách v roku Štátne subjekty Neštátne subjekty Vývoj podkôrneho hmyzu na príklade Tichej Doliny Prognóza vývoja podkôrneho hmyzu v TANAP-e pre rok Letecký monitoring v roku 2005 vo vzťahu k výskytu podkôrneho hmyzu 1.6. Postup spracovania kalamity do konca roku Škody zverou v roku 2005 a dislokácia zveri rok po kalamite 2. NÁVRH OPATRENÍ 2.1. Všeobecné ochranárske opatrenia pre rok Opatrenia proti podkôrnemu hmyzu Použitie insekticídnych prípravkov Opatrenia na elimináciu výskytu hubových ochorení Návrh opatrení v oblasti statickej stability porastov Metódy na udržanie statickej stability zostávajúcich porastoch do 40 rokov Zásady princípov udržania statickej stability porastov pri ich zakladaní Návrh opatrení v boji s burinou Opatrenia proti hmyzu pri zakladaní porastov Opatrenia proti zveri 2.2. Podrobné ochranárske opatrenia pre rok Opatrenia proti podkôrnemu hmyzu Metodika Rozdelenie opatrení podľa stupňov rizika Rozdelenie opatrení podľa stupňov ochrany Stratégie pre realizáciu opatrení v zmysle 28 zákona 326/2005 o lesoch v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany s ponechanou, nespracovanou kalamitou resp Návrh podrobných opatrení a kalkulácia nákladov Štátne a neštátne subjekty sumár Štátne subjekty podľa porastov Neštátne subjekty podľa porastov 3. MONITORING ÚZEMIA TANAP-U V ROKU úroveň - monitoring celého územia úroveň - monitoring v oblasti lokalít s ponechanou kalamitnou hmotou v 5. stupni ochrany a v ich ochranných pásmach úroveň expertný monitoring 4. POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA 2

3 V roku 2005 spracoval Lesnícky výskumný ústav, Odbor ochrany lesa a manažmentu zveri v spolupráci so SLOS Banská Štiavnica, ÚEL SAV Zvolen, ŠL TANAP-u a ŠOP SR projekt ochrany lesa na území ŠL TANAP-u po vetrovej kalamite zo dňa (ZÚBRIK A KOL. 2005a, 2005b, 2005d). Projekt bol predložený lesníckej sekcii MP SR v polovici apríla 2005 a potom bol v polovici roka (k ) aktualizovaný (ZÚBRIK A KOL. 2005c). Jeho cieľom bolo analyzovať vplyv vetrovej kalamity na možný vznik ďalších ochranárskych problémov a prispieť k zmierneniu nebezpečenstva vzniku podkôrnikovej kalamity. Projekt obsahoval celý rad všeobecných zásad boja s podkôrnym hmyzom upravených na podmienky kalamity a obsahoval aj prehľad konkrétnych opatrení podľa JPRL. Cieľom projektu bolo navrhnúť opatrenia ktoré znížia riziko premnoženia podkôrneho hmyzu v porastoch rozvrátených kalamitou, ako aj v okolitých porastoch na minimum, a to pri zohľadnení široko ponímaných aspektov, osobitne ustanovení zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, resp. nadväzných rozhodnutí vydaných orgánmi štátnej správy. Ďalej sa opatrenia zamerali na problematiku zveri, hubových ochorení drevín a statickú stabilitu. Situáciu z pohľadu možného rizika premnoženia podkôrnych škodcov v roku 2006 pozitívne ovplyvnil fakt, že počasie v sezóne 2005 nebolo pre vývoj podkôrneho hmyzu príliš priaznivé a že väčšia časť kalamitnej hmoty bola ku koncu roka 2005 spracovaná. Rizikovými naďalej zostávajú oslabené porastové steny, nespracovaná kalamita a kalamitná hmota ponechaná v územiach s piatym stupňom ochrany (100%, 30%, 10%). Vznik ďalších ochranárskych problémov očakávame v porastoch zalesnených v roku 2005 a Tu môže dôjsť k náletu tvrdoňov a lykokazov na sadenice. Začne sa zvyšovať vplyv nežiadúcej vegetácie. Po obnove porastov a nástupe rúbaniskovej flóry enormne narastie trofická báza zveri. V tejto súvislosti treba s odstupom času očakávať zvýšenie stavov raticovej zveri a zvýšenie škôd na výsadbách. Populácia podkôrneho hmyzu najmä najdôležitejšieho druhu, lykožrúta smrekového Ips typographus L. sa zatiaľ udržala na očakávanej hladine. Prvé rojenie v roku 2005 prebehlo celé na kalamitnej hmote, pričom obsadenie hmoty bolo nerovnomerné a nízke v prepočte na objem hmoty. Nálety do lapačov boli dosť prekvapujúco najmä v druhom rojení stredné až veľmi vysoké. V nižších polohách vrcholilo jarné rojenie koncom júna, vo výškach nad 1250 m. n. m. sa v tom čase iba začínalo. Vývoj lariev sa ukončil až v neskorých jesenných mesiacoch. Z obranných opatrení sa použil hlavne feromónový spôsob boja, vnadenie a niektoré doplnkové metódy. Prakticky sa ešte nerozbehlo používanie insekticídov. To je jednak na mnohých miestach limitované súhlasom orgánov štátnej správy ochrany prírody jednak sa zatiaľ nejavilo použitie tejto metódy ako nevyhnutné. Považujeme to za jedno z pozitív vývoja hmyzu po kalamite. Roky 2006 a 2007 budú z pohľadu vývoja populácie podkôrneho hmyzu na územiach po kalamite rozhodujúce. V tomto období sa musíme zamerať najmä na intenzívny monitoring, aby nás neprekvapili neočakávané zmeny početnosti, musíme sa vo zvýšenej miere venovať feromónovému boju (inštalovaniu lapačov vo forme bariér) a vyhľadávaniu a spracovávaniu aktívnych chrobačiarov (odvoz, asanácia). Doplnkovými opatreniami bude potom vnadenie, lapáky a manažment zvyškov po ťažbe. Samozrejmosťou je spracovanie čo najväčšieho objemu zostávajúcej hmoty v čo najkratšom čase. Ing. Milan Zúbrik, PhD 3

4 1. ANALÝZA STAVU 1.1. OPATRENIA REALIZOVANÉ PROTI HMYZU V ŠL TANAP V ROKU 2005 A ICH ÚČINNOSŤ Opatrenia navrhnuté v projektoch v roku 2005 boli realizované zodpovedne bez vážnejších nedostatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o národný park a v ňom územia s a 5. stupňom ochrany a na rozsah kalamity, nebolo možné aplikovať niektoré opatrenia ako napr. úplné spracovanie kalamitného dreva, aplikovanie insekticídov na asanáciu podkôrnikmi napadnutého dreva, a pod. Táto skutočnosť vytvorila podmienky pre zvýšenie početnosti populácie podkôrneho hmyzu. Monitoring stavu podkôrnikov v danom regióne sa realizoval feromónovými lapačmi. Ich inštaláciu a pravidelnú kontrolu zabezpečovali na túto činnosť vyhradení pracovníci tzv. podkôrnikoví pozorovatelia. V roku 2005 bolo inštalovaných u subjektu celkom ks feromónových lapačov na lykožrúta smrekového, lykožrúta lesklého a drevokaza čiarkovaného Druh škodcu Počet odchytených Počet lapačov Priemer na 1 lapač chrobákov lykožrút smrekový lykožrút lesklý drevokaz čiarkovaný SPOLU Najviac lapačov bolo inštalovaných na Ochrannom obvode (OO) Javorina (1 056 ks), najmenej na OO Štrbské Pleso (32 ks). Najviac chrobákov sa odchytilo na OO Javorina (7,8 mil. ks). Vzhľadom na dostatok atraktívnej drevnej hmoty vývoj lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého prebiehal predovšetkým v kalamitnej hmote. Počty chrobákov odchytených do lapačov sú podstatne nižšie ako počty chrobákov v kalamitnej hmote. Rizikovými oblasťami sú porasty nad kalamitným poľom od Smokovcov po Kežmarské Žľaby, kde sa predpokladá prítomnosť stojacich napadnutých (mŕtvych) stromov už v roku Ďalšou oblasťou, kde sa predpokladá nárast početnosti lykožrúta smrekového, je Tichá a Kôprová dolina. Na ochranu lesa vynaložili ŠL TANAP tis. Sk. Podľa informácií z prevádzky bolo v oblasti kalamitiska inštalovaných v roku 2005 viac ako lapačov. Údaje boli spracované z lapačov pre lykožrúta lesklého a 274 lapačov inštalovaných na lykožrúta lesklého. Celkom sa odchytilo ks lykožrúta smrekového a ks lykožrúta lesklého. Vzhľadom na veľkú výmeru kalamitiska sa nedalo vyhnúť tomu, aby lapače neboli miestami inštalované aj priamo v kalamitisku (na cestách, lúčkach a pod.). Ukázalo sa, že nalietavajúce chrobáky obsadzovali vo zvýšenej miere aj kmene v okolí lapačov. Tento efekt je neželaný najmä v prípade inštalácie lapačov v piatom stupni ochrany. Nie je totiž následne možnosť takto obsadené kmene asanovať a môže dochádzať k vzniku ohnísk premnoženia. Tejto metóde sa preto treba v budúcnosti vyhnúť resp. bezpodmienečne dodržiavať odporúčanú vzdialenosť od najbližšej atraktívnej hmoty (10-15 m). Vyskytli sa pomerne často problémy s poškodzovaním lapačov. Je ich príliš dobre vidieť na otvorenej ploche. Je treba pamätať na tento problém pri inštalácii v roku 2006 kedy sa ešte zvýši priehľadnosť územia. 4

5 Objavil sa problém so záručnou dobou u niektorých odparníkov. Odparníky s týmto nedostatkom boli následne firmou vymenené. Ďalšou použitou metódou bolo vnadenie kmeňov v kalamitisku. Ukázalo sa ako veľmi úspešné, napriek technicky pomerne komplikovanej technológii. Boli obsadzované len samotné vnadené kmene, ktoré boli následne asanované. Asanácia dreva bola realizovaná len v minimálnom rozsahu vzhľadom na vysokú rýchlosť spracovania dreva. Realizovala sa odkôrňovaním. Chemická asanácia sa prakticky takmer nerealizovala. Asanácia pri pni nebola možná. oo Podbanské V roku 2005 bolo inštalovaných 39 ks lapačov na l. smrekového (odchyt 226 tis ks), 12 ks lapačov na l. lesklého (odchyt l. lesklého 383 tis, ks) a 6 ks lapačov na lykokaza čiarkovaného (odchyt 500 ks). Odchyt u l. smrekového zväčša silné, u l. lesklého stredné a slabé. Podrobnosti tab. č. 4. Bolo úspešne použité vnadenie kmeňov. oo Štrbské pleso V roku 2005 bolo inštalovaných 47 ks lapačov na l. smrekového, 12 ks lapačov na l. lesklého (odchyt 383 tis, ks) a 6 ks lapačov na lykokaza čiarkovaného (odchyt 500 ks). Odchyt u l. smrekového zväčša silné, u l. lesklého stredné a slabé. Podrobnosti tab. č. 4. oo Smokovce Na oo Smokovce sa použilo spolu 311 ks feromónových lapačov, z toho bolo 272 ks na l. smrekového a 39 ks na l. lesklého. Lapače na l. smrekového zachytili spolu 1,94 mil. ks chrobákov, v priemere ks imág/lapač, čo možno hodnotiť ako silný výskyt. Tomu zodpovedá aj počet lapačov, ktoré dosiahli silný (61 ks) a veľmi silný odchyt (116 ks) a predstavovali 65 % z celkového počtu. Druhý cieľový druh l. lesklý sa zachytával v lapačoch menej, spolu len 220 tis. ks s priemerom ks/lapač, čo charakterizuje slabý výskyt. Z uvedeného počtu lapačov iba jeden zaznamenal silný odchyt (44,8 tis. ks), ostatné len slabý (do 10 tis. ks). Podrobnosti tab. č. 4. oo Vyšné Hágy Oo Vyšné Hágy nainštaloval spolu 239 ks feromónových lapačov, z toho 121 ks na l. smrekového, 108 ks na l. lesklého a 10 ks na lykokaza čiarkovaného. Ako bolo uvedené vyššie, na území tohto obvodu sa dosiahol najintenzívnejší odchyt l. smrekového, keď až 66 % z použitých feromónových lapačov dosiahlo odchyt na úrovni veľmi silného stupňa (nad imág). Celkom sa nachytalo viac ako 888 tis. imág l. smrekového. Ako celkovo stredný sa hodnotil odchyt l. lesklého do použitých lapačov (priemer 13,8 tis. imág), z ktorých bola väčšina (63 %) práve so stredným stupňom odchytu, ostatné v stupni slabom. Podrobnosti tab. č. 4. oo Tatranská Lomnica, V roku 2005 bolo inštalovaných 295 ks lapačov na l. smrekového, 72 ks lapačov na l. lesklého (odchyt 383 tis, ks) a 25 ks lapačov na lykokaza čiarkovaného (odchyt 53 tis. ks). Odchyt u l. smrekového zväčša veľmi silné, u l. lesklého stredné a slabé. Podrobnosti tab. č. 4. oo Kežmarské Žľaby 5

6 V roku 2005 bolo inštalovaných 278 ks lapačov na l. smrekového, 105 ks lapačov na l. lesklého (odchyt 383 tis, ks) a 26 ks lapačov na lykokaza čiarkovaného (odchyt 53 tis. ks). Odchyt u l. smrekového zväčša veľmi silné, u l. lesklého stredné a slabé. Podrobnosti tab. č OPATRENIA REALIZOVANÉ PROTI HMYZU U NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V ROKU 2005 A ICH ÚČINNOSŤ Hlavným opatrením v roku 2005 bolo intenzívne spracovanie kalamitnej hmoty. Neštátne subjekty spracovali takmer celý objem kalamitnej hmoty na územiach kde bolo povolené spracovanie. Spracovanie kalamity by malo byť dokončené do konca júna Doplnkovou metódou bolo použitie feromónových lapačov proti podkôrnemu hmyzu. Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov Východná Na území tohto subjektu zostáva ešte približne tis. m 3 nespracovanej hmoty (z celkového objemu cca m 3 bolo ku koncu roka spracovaných m 3 ). Časť hmoty sa spracuje ešte do jari 2006, ale časť objemu sa zatiaľ nemôže spracovávať z dôvodu neudelenia výnimky od MŽP. Predstavitelia urbariátu sa sťažujú na nedodržiavanie lehôt pri žiadostiach o výnimky orgánmi ochrany prírody. Na LHC Vysoké Tatry urbár inštaloval 170 lapačov typu Ekotrap a 30 ks lapačov typu Theysohn, na LHC Račková 125 lapačov, na LHC Biely Váh 15 lapačov a LHC Kráľova Lehota 5 lapačov, všetko typu Theysohn. Celkove prevládali slabé a stredné odchyty, pričom najvyššia účinnosť sa zaznamenala v Račkovej (na 14 lapačoch) a v okolí Tichej doliny. Chemické prípravky sa neaplikovali. Z dôvodu rýchleho napredovanie spracovanie hmoty sa nerealizovalo ani vnadenie kmeňov. V lokalite Rakytovské Plieska v neprístupnom zamokrenom teréne bolo ponechaných približne 9 tis. m 3 kalamitnej hmoty v dôsledku odkúpenia ekologickou nadáciou Ekopolis. V predchádzajúcom období tu podkôrny hmyz nespôsoboval problémy a nepredpokladáme, že by k vážnejším problémom došlo v roku Lokalita sa však bude sledovať. Urbárske pozemkové spoločenstvo Važec Podobne ako v predchádzajúcom prípade zostáva spracovať iba 20 tis. m 3 kalamitnej hmoty. Inštalovaných bolo 16 feromónových lapačov typu Theysohn a navnadené odparníkmi PCIT Ecolure na l. lesklého aj l. smrekového. Lapače boli postavené ako monitorovacie, naprieč urbárom. Odchyty do lapačov boli zväčša slabé. Za účelom monitorovania početnosti podkôrneho hmyzu bolo v oblasti Rykytovské plieska navnadených niekoľko kmeňov feromónovými odparníkmi. Nálet na kmene bol slabý. Podobne ako pri predchádzajúcom subjekte došlo k ponechaniu približne 10 tis. m 3 kalamitnej hmoty v oblasti Rakytovských pliesok. Kalamitná hmota bude odkúpená za účelom ponechania v lese nadáciou Ekopolis. Informácie z posledného obdobia sú také, že pôvodná predstava o ponechaní hmoty na cca ha sa zmenila po vzájomnej dohode obidvoch subjektov na cca ha. Prebiehajú rokovania o konečnej verzii zmluvy. Ostaná kalamitná hmota v lokalite Rakytovské plieska bude spracovaná (ponechá sa iba 30% hmoty v zmysle výnimky). Pozemkové spoločenstvo Štrba Kalamita na území tohto spoločenstva bola spracovaná na 98% (100 tis. m 3 ). Zostávajúca hmota sa spracuje v dohľadnom čase. Bolo inštalovaných viac ako 40 lapačov na l. smrekového 6

7 a l. lesklého. Odchyty bolo zväčša slabé u obidvoch druhov. Chemická asanácia nebola u subjektu použitá. V intenciách projektu sa nekládli ani žiadne lapáky. Na pomerne veľkých výmerách sa realizovalo aj zalesňovanie pričom na cca 20 ha sa realizovala individuálne ochrana proti zveri. Združenie bývalých urbarialistov pozemkové spoločenstvo Gerlachov Kalamitav v urbáre je spracovaná. Inštalovalo sa cca 50 lapačov typu Theysohn a Ekotrap navnadených na l. lesklého aj l. smrekového. Úspešne sa realizovalo vnadenie kmeňov pri spracovaní v kalamitisku. Kmene boli po naletení asanované, pričom nálet bol nízky až stredný. Pozemkové spoločenstvo urbarialistov Batizovce Kalamita bude do jari 2006 spracovaná na území na ktorom boli povolené zásahy. V roku 2005 tu bolo použitých 70 feromónových lapačov typu Theysohn a Ekotrap, do ktorých bol zaznamenaný prevažne silný a veľmi silný nálet (odchytilo sa viac ako 26 l chrobákov l. smrekového). Nepoužila sa chémia ani vnadenie. V NPR Mraznica ostalo nespracovaných približne m 3 kalamitnej hmoty na podmáčaných stanoviskách. Žiadosť o majetkovú ujmu za ponechanú drevnú hmotu je v štádiu spracovania. Vzhľadom k zdĺhavému procesu pri vydávaní výnimiek a nejasnostiam okolo zonácie, nebola kalamitná hmota včas spracovávaná ani v susediacich porastoch, ktoré sú vo 4. stupni ochrany prírody. Urbárske pozemkové spoločenstvo Mengusovce Kalamita je v tomto urbári roztrúsená. Inštalovaných bolo cca 30 lapačov. Odchyty boli zväčša stredné. Nižšie ako po minulé roky. Vnadenie sa nerealizovalo, hlavným opatrením bolo čo najrýchlejšie spracovanie hmoty. Mestský podnik Spišská Belá, s.r.o. Kalamita bude do jari 2006 spracovaná na území na ktorom boli povolené zásahy. Problémy so spracovávaním kalamitnej hmoty na území s 5.stupňom ochrany prírody pretrvávajú. V roku 2005 boli intenzívne použité lapače v lesoch mesta Spišská Belá, kde bolo použitých 380 lapačov s odparníkmi IT ECOLURE, IT MEGA a PCIT ECOLURE. V roku 2005 boli použité bariéry feromónových lapačov. Na odvozných miestach chemicky ošetrili m 3 drevnej hmoty. V okolí rómskej osady boli použité stojace vnadené lapáky. Odchyty do lapačov boli vysoké VÝSKYT PODKÔRNEHO HMYZU V ROKU 2005 V SR Stav Klimatické a poveternostné podmienky pre jarné rojenie podkôrneho a drevokazného hmyzu neboli v roku 2005 príliš vhodné, a to najmä vo vyšších polohách. Napriek tomu dokázali najvýznamnejšie druhy (lykožrút smrekový, l. lesklý, l. smrečinový, drevokaz čiarkovaný) využiť toto krátke priaznivé obdobie, aby v časovo predĺženom rojení nalietaval najmä na kmene z vetrovej kalamity v novembri Napádané boli predovšetkým zlomy, ktoré v tej dobe vykazovali optimálne vädnutie lyka. V podmienkach rozsiahlych kalamitísk bol nálet podkôrnikov aj z okolitých porastov sústredený do kalamity. V porastoch sa zaregistrovalo len minimálne množstvo nových chrobačiarov a podobne aj do feromónových lapačov sa evidovali relatívne nízke odchyty. 7

8 8 0 Podieľ náhodných ťažieb na celkovom objeme ťažieb v percentách , , 8 4 3, , , , 7 5 8, , , , , , , 4 4 0, Obrázok 1. Náhodné ťažby v SR (zdroj hlásenia L116). Všeobecné vysoké tempo spracovania kalamity, pokračujúci dobrý odbyt ihličnatého dreva (predpokladala sa jeho stagnácia a pokles cien) a menej priaznivé klimatické podmienky, ktoré spomalili vývoj 1. a 2. generácie podkôrnikov možno považovať za pozitíva v boji s podkôrnym hmyzom na kalamitiskách. Sem možno zaradiť tiež rozsiahle letecké ošetrovania nespracovanej kalamitnej hmoty insekticídmi pred letným rojením podkôrnikov u najpostihnutejších štátnych (Lesy SR, š.p. 404 ha) a neštátnych (Lesy mesta Brezno, s.r.o. 146 ha) subjektov na Horehroní a v Levočských vrchoch (208 ha - VLM Kežmarok, ML Ľubica a Obecné lesy Ihľany). Okrem leteckých aplikácií sa realizovalo aj pozemné chemické ošetrovanie nespracovanej rozptýlenej a sústredenej kalamitnej hmoty prípravkom Cyples Lesmi SR, š.p. v objeme m 3. Pre technicko-organizačné problémy sa len zriedka využívalo priame vnadenie kmeňov, ktoré mali byť v krátkej dobe spracované a asanované. Pri tomto postupe sa preukázal silný nálet podkôrnikov na navnadené kmene. Prehľad o výskyte hlavných druhov podkôrneho a drevokazného hmyzu za rok 2005 a o vykonaných obranných opatreniach proti nim je v tabuľke 1, vývoj poškodenia smrekových porastov lykožrútom smrekovým demonštruje obrázok 2. V porovnaní s rokom 2004 vzrástol objem napadnutého dreva lykožrútom smrekovým o 3,5 % a lykožrútom lesklým o 58,9 %. (obr. 3). Obidva druhy napadli spolu viac ako 992 tis. m 3, čo je maximum za posledných 13 rokov. Len v oblasti Popradu sa napríklad spracovalo viac ako 300 tis. m 3 dreva napadnutého lykožrútom smrekovým. Z hľadiska prevencie premnoženia podkôrnikov za negatíva možno považovať zdĺhavý administratívny postup zo strany orgánov životného prostredia pri posudzovaní a vybavovaní žiadostí o spracovanie kalamitnej hmoty, o sprístupnenie porastov, pozemnú, resp. leteckú aplikáciu insekticídov, inštaláciu feromónov a pod. Súhlasy (resp. výnimky) podľa zákona 543/2002 Z.z. v mnohých prípadoch neboli poskytnuté, alebo boli udelené neskoro a v boli proti podkôrnikom stratili aktuálnosť. V prospech rozvoja populácie podkôrneho hmyzu hovoria i objektívne skutočnosti, súvisiace s rozsiahlou kalamitou. Subjekty vyvinuli maximálne úsilie na jej spracovanie. V mnohých prípadoch ale nebolo fyzicky možné ukončiť spracovanie kalamity do konca roka 2005, resp. do začiatku jarného rojenia podkôrnikov v roku Situácia je vážna v lokalitách, kde bola zvýšená populačná hustota podkôrnikov už pred spadnutím kalamity z novembra 2004, predovšetkým vďaka kalamite z roku O kalamitnom stave podkôrneho hmyzu možno hovoriť v oblasti východných Tatier (oo Javorina, oo Podspády, Lesy mesta Sp. Belá), Spišskej Magury (UKPS Osturňa, Pro Populo) a Kysúc. Na Horehroní a v oblasti Poľany situácia nie je kritická. 8

9 Tabuľka 1. Výskyt hlavných druhov podkôrneho a drevokazného hmyzu v roku 2005 a vykonané opatrenia proti nim. Množstvo hmoty Lapáky [ks] Lapače [ks] Napadnut Spracova Ostáva slabo stredne silno Spolu slabo silno Spolu é né Chem. ošetrenie [m 3 ] Lykožrút smrekový Lykožrút lesklý Drevokaz čiarkovaný Lykokazy na borovici Podkôrnik dubový Tvrdoň smrekový Ostatné druhy SPOLU Poškodená hmota v m roky Obrázok 2. Vývoj napadnutia porastov SR lykožrútom smrekovým Ips typographus v rokoch (zdroj hlásenia L116). 9

10 Poškodená hmota v m roky Obrázok 3. Vývoj napadnutia porastov SR lykožrútom lesklým Pityogenes chalcographus v rokoch (zdroj hlásenia L116). Prognóza Prognózovanie budúceho vývoja je veľmi zložité. Závisí najmä od dvoch faktorov. Prvým je početnosť a zdravotný stav prezimujúcej populácie podkôrneho hmyzu. Druhým je stav porastových stien a celkovo smrekových porastov ako budú schopné v roku 2006 odolávať náletu podkôrnym hmyzom. Dlhá zima môže na jednej strane negatívne ovplyvniť zdravotný stav populácie podkôrneho hmyzu a zvýšiť jeho mortalitu, na druhej strane udrží dlhšiu dobu kmene v zostávajúcej nespracovanej kalamitnej hmote vo vhodnom stave (živú a dostatočne vlhkú) pre vývoj podkôrneho hmyzu. Určite v roku 2006 dôjde k omnoho výraznejšiemu napadnutiu porastových stien a zvyškov stojacich porastov ako tomu bolo v roku Intenzita náletu bude závisieť od stavu porastových stien, množstva inej disponibilnej hmoty a intenzite obranných opatrení, ktoré budú tomuto náletu brániť PODROBNÁ ANALÝZA VÝSKYTU PODKÔRNEHO HMYZU VO VYSOKÝCH TATRÁCH V ROKU 2005 Celková situácie - stav v TANAP-e Priebeh jarného rojenia podkôrnikov bol štandardný, aj keď v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vplyvom klimatických podmienok zreteľne spomalený a roztiahnutý na dlhšie časové obdobie. V letnom rojení, keď už časť kalamitnej hmoty bola neatraktívna, sa nálet podkôrnikov sústredil na vývraty, ktoré boli ešte viac-menej v kontakte s pôdou. Významne sa zvýšila účinnosť a odchyty do feromónových lapačov, najmä lykožrúta lesklého. Klimaticky priaznivý (slnečný a suchý) september a prvý týždeň októbra lokálne inicioval v nižších polohách tretie rojenie, najmä lykožrúta smrekového a l. lesklého. Toto rojenie už bolo 10

11 na kalamitiskách z novembra 2004 čiastočne orientované na nálet stojatých stromov priamo na postihnutých plochách alebo na okrajoch zostávajúcich porastov. Treba konštatovať, že podkôrny hmyz bol po celý rok 2005 na kalamitnom dreve rozptýlený. Umožňovala mu to veľká masa vhodného substrátu pre založenie populácie. Nálet bol ťažko pozorovateľný. Pri terénnych pochôdzkach sa často konštatovalo, že väčšina kmeňov nebola naletená a intenzívne naletenie bolo pozorované len na niektorých (podkôrnikmi vybraných, vysoko atraktívnych) kmeňoch, resp. ich častiach. Vyššiu atraktivitu kmeňov sme zaznamenali predovšetkým v rozptýlenej kalamite. V oblasti Vysokých Tatier sú okrem oblasti medzi Smokovcami a Kežmarskými Žľabmi a východnej časti, vo zvýšenej miere ohrozené napadnutím podkôrnym hmyzom aj lokality s porastami (5. stupeň ochrany), v ktorým nebola priznaná výnimka na spracovanie kalamity. V roku 2005 bola prevažná časť spracovanej hmoty evidovaná ako vetrová kalamita. Len veľmi ojedinelo ako podkôrniková kalamita. Preto sme nemohli pre podrobné hodnotenie stavu podkôrneho hmyzu použiť objem náhodných ťažieb tak, ako sme to urobili v roku 2005 pre rok 2004 (obr. 4). Obrázok 4. Objem kalamitného dreva v m 3 /ha vo vybraných porastoch so zastúpením smreka (celé LHC Vysoké Tatry). 11

12 ŠTÁTNE SUBJEKTY Na zhodnotenie vývoja populácie podkôrneho hmyzu sme sa rozhodli použiť výsledky pozemného monitoringu. Spracovali sme do počítačovej podoby všetky dostupné údaje z feromónových lapačov a to osobitne pre lykožrúta smrekového a osobitne pre lykožrúta lesklého. Údaje sme spracovali po dňoch a vyrátali sumáre za každú JPRL. Spracovali sme údaje z 1281 lapačov (tab. 4). Následne sme vyrátali priemer na jeden lapač v rámci JPRL. Na hodnotenie intenzity odchytu škodcov sme použili tabuľku č. 2. Získali sme informáciu o náletoch na lapače v porastoch v ktorých boli lapače inštalované. Aby sme získali informáciu a výskyte podkôrneho hmyzu aj v ostatných porastoch použili sme plošnú interpoláciu (obr. 8) a následne plošnú interpoláciu kombinovanú s ďalšou premennou, ktorou bola nadmorská výška (obr. 9). Zohľadnili sme v počítačovom modeli aj ďalšie informácie, najmä dáta z roku 2004 a tiež dáta z pozemného monitoringu realizovaného inšpektormi Lesníckej ochranárskej služby. Výsledkom je mapový podklad (obr. 9), na základe ktorého sme každému porastu prisúdili určitý podkôrnym hmyzom. Počítačom pridelený stupeň napadnutia porastu sa znížil o dva stupne v prípade, že sa porast nachádzal v kalamitnom území so spracovanou kalamitou a zvýšil o jeden stupeň, ak sa v poraste nachádzala nespracovaná kalamita. Tabuľka 2. Stupnica na posúdenie populačnej hustoty lykožrúta smrekového podľa priemerného odchytu do jedného feromónového lapača (vypracovaná Ing. Brutovským) Stupeň Máj Jún Júl August September 4. Nízka do do Do 550 Do 150 do - 50 Do Stredná Vysoká Veľmi vysoká nad nad nad nad Nad nad Tabuľka 3. Stupnica na posúdenie populačnej hustoty lykožrúta lesklého podľa priemerného mesačného odchytu do jedného feromónového lapača (vypracovaná Ing. Brutovským) Stupeň Máj Jún Júl August September 4. Nízka do 500 Do 3200 do 5000 do 1250 do 50 do 10, Stredná Vysoká Veľmi vysoká nad 2600 nad 1900 nad nad 7500 nad 400 nad Za účelom znižovania populačnej hustoty podkôrneho hmyzu a zároveň jej monitoringu sa v roku 2005 v najviac postihnutých 6 ochranných obvodoch ŠL TANAP-u nainštalovalo spolu 1281 kusov feromónových lapačov, z čoho bolo 1007 ks navnadených na lykožrúta smrekového a 274 ks na lykožrúta lesklého. Podľa celkového priemeru odchytených imág na 1 lapač možno v zmysle stupníc platnej STN hodnotiť výskyt l. smrekového ako silný (priemer 7584 imág/lapač) a l. lesklého, ako stredný až slabý (priemer imág/lapač). Analýza stavu ukázala, že populácia podkôrneho hmyzu najmä najdôležitejšieho druhu, lykožrúta smrekového sa zatiaľ udržiava na očakávanej hladine (tab. 4). Prvé rojenie bolo slabšie a prebehlo celé na kalamitnej hmote, pričom obsadenie hmoty bolo nerovnomerné a nízke v prepočte na objem hmoty. Nálety do lapačov boli dosť prekvapujúco silné až veľmi silné. Nízky stupeň náletu bol zistený len v okolí Štrbského Plesa. V nižších polohách koncom júna vrcholilo jarné rojenie, vo výškach nad 1250 m. n. m. sa iba začínalo. V najvyšších oblastiach sa prvá a jediná generácia škodcu dovyvíjala až celkom na konci leta, keď ešte v septembri boli v požerkoch larvy a kukly. Najvyšší celkový odchyt l. smrekového sa zaznamenal na území oo Tatranská Lomnica (2,764 mil. ks) najintenzívnejší bol na oo Vyšné Hágy, kde priemer na 1 lapač predstavoval až ks imág. Najnižšie hodnoty odchytu l. smrekového sa dosiahli na oo Štrbské Pleso (celkom ks, priemer 975 ks/lapač). 12

13 Výskyt lykožrúta lesklého bol slabý až stredný (tab. 5). Najviac imág l. lesklého sa zachytilo opäť do monitorovacích lapačov v oo Tatranská Lomnica (1,35 mil. ks imág), ale najintenzívnejší bol odchyt v oo Podbanské (priemer na 1 lapač 34,7 tis. ks). Pomerne podstatne sa zvýšil výskyt lykožrúta lesklého oproti roku 2004 aj keď odchyty do lapačov boli stále minimálne. Je to nebezpečný faktor na ktorý môže spôsobiť vážne problémy už v roku Výskyt tvrdoňa smrekového zatiaľ nebol signalizovaný. Prvé problémy očakávame v roku Avšak vzhľadom na celkový ústup druhu v celom stredoeurópskom regióne nepovažujeme toto riziko za príliš vysoké. Tabuľka 4. Odchyty do lapačov v roku 2005 údaje o lykožrútovi smrekovom. OO Cieľový druh Počet lapačov Počet chrobákov Suma na 1 lapač Kategórie Podbanské Lykožrút smrekový ,00 777,78 Do 1500 Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , ,50 nad celkom , ,92 silný Štrbské Pleso Lykožrút smrekový ,00 769,63 Do 1500 Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový Lykožrút smrekový nad celkom ,00 975,45 slabý Vyšné Hágy Lykožrút smrekový ,00 584,00 Do 1500 Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , ,28 nad celkom , ,76 veľmi silný Smokovce Lykožrút smrekový ,00 384,21 Do 1500 Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , ,64 nad celkom , ,18 silný Tatranská Lykožrút smrekový 850,00 Do 1500 Lomnica ,00 Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , ,46 nad celkom , ,49 veľmi silný Kežmarské Žľaby Lykožrút smrekový ,42 784,32 Do 1500 Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , , Lykožrút smrekový , ,58 nad celkom , ,74 silný celkom lapače na lykožrúta smrekového ,42 13

14 Tabuľka 5. Odchyty do lapačov v roku 2005 údaje o lykožrútovi lesklom. Cieľový druh Počet Počet Suma na 1 Kategórie OO lapačov chrobákov lapač Podbanské Lykožrút lesklý , ,00 do Lykožrút lesklý , , Lykožrút lesklý Lykožrút lesklý , ,00 nad celkom , ,73 stredný Štrbské Pleso Lykožrút lesklý do Lykožrút lesklý Lykožrút lesklý Lykožrút lesklý nad celkom Vyšné Hágy Lykožrút lesklý , ,89 do Lykožrút lesklý , , Lykožrút lesklý Lykožrút lesklý nad celkom , ,18 stredný Smokovce Lykožrút lesklý , ,11 do Lykožrút lesklý Lykožrút lesklý , , Lykožrút lesklý nad celkom , ,44 slabý Tatranská Lykožrút lesklý do Lomnica , ,15 Lykožrút lesklý , , Lykožrút lesklý , , Lykožrút lesklý 4 72,00 18,00 nad celkom , ,61 stredný Kežmarské Žľaby Lykožrút lesklý , ,20 do Lykožrút lesklý , , Lykožrút lesklý , , Lykožrút lesklý , ,00 nad celkom , ,96 slabý celkom lapače na lykožrúta lesklého ,00 Poznámka: Údaje boli spracované len z tých lapačov, kde bola jednoznačne definovaná ich poloha. Ostatné inštalované lapače neboli do výpočtu zahrnuté. Jarné rojenie bolo slabšie ako letné rojenie. Vrchol jarného rojenia bol viditeľnejší a trval kratšiu dobu. Letné rojenie bolo síce čo do celkového počtu odchytených chrobákov silnejšie, ale trvalo výrazne dlhšiu dobu. 14

15 Obrázok 5. Jarné rojenie lykožrúta smrekového v roku Obrázok 6. Letné rojenie lykožrúta smrekového v roku

16 Obrázok 7. Rojenie lykožrúta smrekového v roku 2005 (jarné a letné rojenie spolu). Obrázok 8. Rojenie lykožrúta smrekového v roku 2005 (jarné a letné rojenie spolu)- kríging bez zohľadnenie výškového aspektu. 16

17 Obrázok 9. Rojenie lykožrúta smrekového v roku 2005 (jarné a letné rojenie spolu)- kríging so zohľadnením výškového aspektu. Obrázok 10. Jarné rojenie lykožrúta lesklého v roku

18 Obrázok 11. Letné rojenie lykožrúta lesklého v roku Obrázok 12. Rojenie lykožrúta lesklého v roku 2005 (jarné a letné rojenie spolu). 18

19 oo Podbanské Situáciu z pohľadu podkôrneho hmyzu v tomto ochrannom obvode komplikuje veľké množstvo ponechanej drevnej hmoty v štvrtom a piatom stupni ochrany v Tichej a Kôprovej doline. V 5. stupni sa nachádza m 3 dreva, v 4. stupni m 3 a v porastoch, ktoré sa nachádzajú z časti v piatom aj štvrtom stupni je to m 3. V týchto lokalitách nebola povolená výnimka na spracovanie kalamity, na plochách ostalo 100% nespracovanej drevnej hmoty. Z pohľadu ochrany prírody sa táto výnimka rozdeľuje ďalej na porasty v ktorých rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a porasty v ktorých nenadobudlo právoplatnosť. Všetky JPRL na oo Podbanské, na ktoré nebola povolená výnimka patria k dnešnému dňu do druhej skupiny, čo znamená, že orgány ochrany prírody nemusia vykonávať opatrenia na zabránenie prenikaniu podkôrneho hmyzu do porastov s nižším stupňom ochrany prírody. Na základe odchytov do feromónových lapačov má populácia l. smrekového stúpajúcu tendenciu (obr. 14). Kým na začiatku sezóny prevládali slabé odchyty, ku koncu to už boli prevažne odchyty silné. V roku 2006 sa už očakáva nálet podkôrnika na porastové steny, s vyvrcholením v roku Populácia l. lesklého je tu zatiaľ na nízkej úrovni. Ochranný obvod Podbanské možno rozdeliť do troch častí: 1. Podbanské (okolie Cesty slobody) - nadmorská výška m n. m., jarné rojenie tu začalo najskôr (začiatok mája), potom sa vplyvom chladného počasia zastavilo a vrcholilo v júni (priemerne ks/lapač). Množstvo odchytených imág l. smrekového tu dosahovalo najnižšie hodnoty, čo bolo spôsobené i spracovaní väčšiny kalamity počas sezóny V tejto lokalite sa taktiež nenachádzal väčší potencionálny zdroj chrobáka z minulých rokov. 2. Kôprová dolina najvyššie priemerné odchyty sa tu zaznamenali v druhej polovici júna (1300 jedincov na lapač) a začiatkom augusta (1700 jedincov na lapač). Jedným z najväčších zdrojov lykožrúta v tejto oblasti je lokalita Grúnik, z ktorej chrobák naletel do kalamitnej plochy. 3. Tichá dolina - rojenie tu vrcholilo koncom júna (2 600 ks/lapač) a začiatkom augusta (1 700ks/lapač), jedným z hlavných zdrojov lykožrúta je tu Hlinský hrebeň Silný Stredný Slabý počet lapačov Máj Jún Júl August Obrázok 14. Zobrazenie stupňa odchytu l. smrekového na oo Podbanské v roku

20 Cesta slobody Tichá dolina Kôprová dolina Obrázok 15. Priebeh rojenia l. smrekového na oo Podbanské v roku oo Štrbské pleso Na tomto obvode sa nevyskytli v roku 2005 výraznejšie odchyty l. smrekového a l. lesklého, keď tu prevládali len slabé odchyty (obr. 16). V blízkom okolí sa nenachádza zdroj podkôrneho hmyzu z minulých rokov. Najrizikovejšie z pohľadu ochrany lesa tu budú taktiež lokality susediace s porastami v piatom stupni ochrany, s ponechanou hmotou na samovývoj. V piatom stupni ochrany s ponechaním 100% hmoty sa nachádza celkovo m 3 ponechaného dreva s rozlohou približne 180 ha. Tu sa taktiež očakáva v roku 2006 prvý silnejší nálet na porastové steny, ktorý bude vrcholiť až v roku počet lapačov Máj Jún Júl August Stredný Slabý Obrázok 16. Zobrazenie stupňa odchytu l. smrekového na oo Štrbské pleso v roku Nebezpečnou môže byť NPR Hrádok kde sa zistili vyššie počty naletených stromov. Odchyty do lapačov boli silné, resp. stredné najmä v druhom rojení. 20

21 oo Smokovce Napriek vysokým odchytom do lapačov, nevznikli v oblasti v roku 2005 vážnejšie problémy s podkôrnym hmyzom. Jeho početnosť je rozptýlená a sila prezimujúcej generácie stredná. K tomu mohol prispieť aj rozsiahly požiar na kalamitisku, ktorý bol lokalizovaný hlavne na tomto území a pomohol tu zničiť o.i. aj časť populácie podkôrneho hmyzu. oo Vyšné Hágy Napriek vysokým odchytom do lapačov, nevznikli v oblasti v roku 2005 vážnejšie problémy s podkôrnym hmyzom. Jeho početnosť je rozptýlená a sila prezimujúcej generácie stredná oo Tatranská Lomnica Na oo Tatranská Lomnica prebiehalo spracovanie kalamity viac-menej podľa schváleného harmonogramu, keď z 382 tis. m 3 bolo do konca júna spracované viac ako 153 tis. m 3. Za prvý polrok 2005 na území oo nepribudla nová vetrová kalamita. Pri rozbore napadnutia porastov v rokoch 2003 a 2004 (tesne pred vetrovou kalamitou) sme zistili nárast intenzity napadnutia podkôrnym hmyzom a plocha napadnutých porastov sa výrazne zväčšila. Podobný scenár bol zistený aj na oo Dolný Smokovec a takisto aj na oo Kežmarské Žľaby. Porastové steny sú zatiaľ stabilné aj keď lokálne dochádza k usychaniu časti korún v dôsledku náhleho odclonenia. V oblasti sa nachádza NPR Jamy, kde zostalo väčšie množstvo nespracovanej hmoty. Odchyt lykožrúta smrekového do lapačov bol veľmi silný, odchyt lykožrúta lesklého stredný. oo Kežmarské Žľaby Stav na oo Kežmarské Žľaby bol nepriaznivý už pred vetrovou kalamitou z 19. novembra 2004 najmä v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu ktoré začalo v rokoch Od roku 2003 do roku 2004 došlo k ďalšiemu nárastu intenzity a plochy porastov napadnutých podkôrnymi škodcami. Tieto napadnuté porasty sú častokrát mimo plochy vyvrátenej vetrom najmä medzi kalamitiskom a hornou hranicou lesa. Jedným z exponovaných miest je lokalita Hučava, kde už pred vznikom vetrovej kalamity vzniklo územie so zvýšeným stavom podkôrneho hmyzu v dôsledku nepovolenia spracovania kalamity podkôrnikovitých orgánmi štátnej ochrany prírody. Odchyt lykožrúta smrekového do lapačov bol silný, odchyt lykožrúta lesklého slabý NEŠTÁTNE SUBJEKTY Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov Východná Lokálne rizikovou lokalitou je pravá strana Tichej doliny, kde sme zaznamenali silný nálet lykožrúta smrekového na približne 150-tich kmeňoch. Situáciu v tejto oblasti budeme priebežne monitorovať. Zvýšený výskyt podkôrnych škodcov sme evidovali aj v Račkovej. Urbárske pozemkové spoločenstvo Važec Lokálne problémy s podkôrnym hmyzom sme zistili iba v NPR Hrádok, kde ale spracovanie kalamity neprichádza do úvahy. Stav v premnožení podkôrnikovitých sa tu bude monitorovať a v okolitých porastoch vlastníkovi nadefinujeme potrebné obranné opatrenia. V území Rakytovské plieska, kde bola ponechaná časť hmoty nepredpokladáme vážnejšie problémy s podkôrnym hmyzom. 21

22 Pozemkové spoločenstvo Štrba Nálet podkôrneho hmyzu sa v roku 2005 sústredil predovšetkým do kalamitnej hmoty, ktorá však bola z 98% spracovaná. Určité problémy v ochrane lesa možno očakávať v roku 2006 na porastových stenách vzhľadom na nízku zásobu pôdnej vlahy na jeseň Združenie bývalých urbarialistov pozemkové spoločenstvo Gerlachov Nálet podkôrneho hmyzu v roku 2005 sa sústredil do kalamitne hmoty, ktoré bolo ku koncu roka 2005 spracovaná. Početnosť podkôrnych škodcov bola v roku 2005 nízka. Pozemkové spoločenstvo urbarialistov Batizovce Pri pochôdzke bol na skúmaných vývratoch a zlomoch zistený intenzívny nálet hlavne na zatienených častiach kmeňov. Zlomy boli obsadzované intenzívnejšie. V NPR Mraznica je veľká zásoba podkôrneho hmyzu. V okolí NPR za nachádzajú porasty rôzneho veku. Časť porastov je vhodná na nálet podkôrneho hmyzu. Celé územie je značne rizikové z pohľadu výskytu podkôrneho hmyzu. Urbárske pozemkové spoločenstvo Mengusovce Lesné porasty spoločenstva sú postihnuté novodobým odumieraním smrečín. Lesné porasty boli už v minulosti poškodzované podpňovkou a podkôrnym hmyzom. Po víchrici z novembra 2004 tu vzniklo veľké množstvo rôzne veľkých kalamitných plôch. Kalamitná hmota z novembra 2004 bola z veľkej časti spracovaná. V roku 2005 boli porastové steny viackrát poškodené vetrom. Rozpad porastov pokračuje. Kalamitná hmota sa priebežne spracováva. Napriek veľkému množstvu vývratov a zlomov došlo v roku 2005 aj k náletu podkôrneho hmyzu na stojace stromy. V oblasti je vysoká početnosť podkôrneho hmyzu a vysoké riziko vzniku podkôrnikových kalamít. Najrizikovejšie sú oblasti Uhliská a Majerák. Mestský podnik Spišská Belá, s.r.o. Početnosť podkôrneho hmyzu sa udržiavala a strednej hladine. V oblasti je časť kalamity značne rozptýlenej, čo zvyšuje riziko vzniku podkôrnikových kalamít VÝVOJ PODKÔRNEHO HMYZU NA PRÍKLADE TICHEJ DOLINY Tichá a Kôprová dolina sú špecifickým územím. V minulosti tu boli jedny z najväčších kalamít podkôrneho hmyzu v Tatrách, ktoré nasledovali po kalamitách vetrových a požiaroch v tejto oblasti (obr. 17). Poškodené územia boli následne vysadené zväčša smrekom (z časti nepôvodným) čo vytvára predpoklady recidívy uvedených problémov. 22

23 Kalamitné plochy z roku 1925 Kalamitné plochy z roku 1941 Hranica hosp. skupín A, B Horná hranica lesa Obrázok 17. Vetrové kalamity v oblasti Tichej a Kôprovej doliny v minulosti Potreba zisťovania stavu populácie podkôrneho hmyzu vyplynula z nevyhnutnosti reálne odhadnúť jej veľkosť a silu na konci prvej vegetačnej sezóny v kalamitnej oblasti Tichej a Kôprovej doliny kde bola ponechaná veľká časť kalamitnej hmoty na samovývoj. Monitoring bol urobený na troch úrovniach: 1. Rekognoskačný prieskum - zistili sme sústredený nálet podkôrneho hmyzu na kalamitnú hmotu v okolí feromónových lapačov a v niekoľkých sústredených ohniskách výskytu (obr. 18). 2. Tranzekty v okolí feromónových lapačov - v okolí feromónových lapačov sme zisťovali intenzitu náletu pomocou transektov smerom S - J a V - Z. 3. Tranzekty v ohniskách výskytu podkôrneho hmyzu na kalamitnej hmote - tu sme zisťovali intenzitu napadnutia hmoty a niektoré charakteristiky populácie lykožrúta smrekového. Monitoring vykonala LOS Banská Štiavnica v spolupráci s Ústavom ekológie lesa vo Zvolene v priebehu októbra

24 Obrázok 18. Sústredené ohniská výskytu l. smrekového v kalamitiskách Tichej a Kôprovej doliny Výsledky monitoringu: Predbežné informácie z terénnych pochôdzok potvrdili, že obsadenie kmeňov je veľmi nepravidelné. Kmene boli naletené v blízkosti feromónových lapačov, do vzdialenosti 10 metrov, výnimočne 20 metrov. Okrem blízkeho okolia lapačov sa silno naletené kmene našli aj na 3 lokalitách (obr. 18). Tieto miesta sa vyskytovali v blízkosti zdrojov lykožrúta smrekového (Hlinský hrebeň). Nálet bol často pozorovaný na na juh orientovaných terénnych depresiách, ako sú malé hrebene a náplavové kužele. Na druhej strane i medzi obsadenými stromami značný počet kmeňov nevykazoval známky napadnutia. Napadnutie ležiacej hmoty v Tichej doline možno v prevažnej väčšine charakterizovať ako slabé (menej ako 0,3 závrtu na 1 dm 2 ). Výskyt podkôrneho hmyzu na zostávajúcich stojatých stromoch v kalamitisku nebol zistený. Populácia l. smrekového je tu sústredená na určitom type stanovišťa, kde veľmi lokálne dosahuje aj vyššie hodnoty. Ako príklad možno uviesť nasledovné porasty alebo ich časti: Hrebienok v porastoch 43, 44 (lokalita H1) a 118A (lokalita T3) kde bol zistený sústredený nálet na desiatkach kmeňov. Náplavový kužeľ v poraste 24 b (lokalita T3), kde sme zaznamenali približne 200 silne napadnutých kmeňov (tento porast je na území Urbariátu Východná, ale je potenciálnym zdrojom pre napadnutie porastov na území Štátnych lesov TANAP-u). V Kôprovej doline (lokalita K1) bolo napadnutie stromov značne vyššie ako v Tichej doline, keď intenzita napadnutia dosiahla hodnoty 0,4-1,2 závrtu na 1 dm 2 a takéto napadnutie sme zistili približne na polovici naletených stromov. Feromónové lapače v Tichej a Kôprovej doline. Podľa odchytov do feromónových lapačov (obr. 19) možno charakterizovať populáciu lykožrúta smrekového v roku 2005 za stúpajúcu. Krivka znázorňuje priebeh odchytu lykožrúta do feromónových lapačov na štyroch lokalitách v Tichej a Kôprovej doline. 24

25 T1 T2 T3 K Obrázok 19. Priebeh rojenia l. smrekového v Tichej a Kôprovej doline v r Väčšina rizikových území sa nachádza v nadmorskej výške m n. m. Počas sezóny tu malo rojenie dve gradácie. Prvá gradácia bola v priemere slabšia ako druhá, čo poukazuje na zvyšujúci trend populácie na daných lokalitách. Najväčší odchyt sa zaznamenal do lapača na lokalite T2, za celú sezónu to bolo 11 tis. imág. Najnižší odchyt bol zaznamenaný na lokalite T3 (5 500 imág). I napriek veľkému množstvu atraktívnej hmoty sa do lapačov chytilo nemalé množstvo imág lykožrúta smrekového. Nepotvrdila sa hypotéza, že lapače postavené do kalamitiska s nespracovanou hmotou budú mať len minimálne odchyty a chrobák bude uprednostňovať predovšetkým kalamitné drevo. Stavba lapačov do týchto miest má svoje opodstatnenie a je jednou z účinných súčasti obranných opatrení proti l. smrekovému. Celkové zhodnotenie napadnutia a rámcové zhodnotenie rizika premnoženia: Prevažná väčšina vetrovej kalamitnej hmoty nie je napadnutá a pravdepodobne na jar 2006 už bude atraktívna iba jej časť, pričom reprodukčný úspech podkôrneho hmyzu na nej bude závisieť od viacerých faktorov. Lokálne sme zaznamenali v kalamitisku zvýšené obsadenie kmeňov. Tieto miesta je potrebné ďalej sledovať, pretože v ich okolí bude postupne dochádzať v roku 2006 k náletu na stojace stromy. Dve lokality charakterizujeme ako vysoko rizikové a to porast 24B v Tichej doline a lokalitu Grúnik, kde už aj na jeseň 2005 dochádzalo ku náletu na jednotlivé stojace stromy. V prípade vhodného počasia a nepriaznivých parametroch populácie (nízka mortalita) v okolí týchto 2 miest môže dôjsť v priebehu rokov 2006 a 2007 k napadnutiu rozsiahlejších plôch. 25

26 Obrázok 20. Kalamitná hmota v Tichej a Kôprovej doline v najvyššom stupni ochrany podľa zákona 543/2002 o ochrane prírody. Ohrozené sú najmä okolité svahy. Kalamita nemohla byť spracovaná vzhľadom na to, že sa nachádza na území piateho stupňa ochrany podľa uvedeného zákona (foto: Milan Koreň) PROGNÓZA VÝVOJA PODKÔRNEHO HMYZU V TANAP-E PRE ROK 2006 Na vývoj populácie podkôrneho hmyzu má vplyv tá skutočnosť, že väčšina hmoty bola v roku 2005 spracovaná. Tým sa podstatne znížilo riziko vzniku možnej kalamity. Negatívne na populáciu podkôrnikov vplýval aj priebeh počasia v roku 2005, ktoré nebolo pre vývoj podkôrneho hmyzu príliš priaznivé. V kalamitnom území je však stále veľké množstvo porastových stien a porastov, ktoré sú extrémne oslabené a sú mimoriadne vhodné na nálet podkôrneho hmyzu. Toto riziko je ešte umocnené tým, že veľká časť porastov doteraz nebola spracovaná, pretože leží v najprísnejších zónach ochrany prírody. Tieto miesta môžu byť ohniskami premnoženia. Podkôrny hmyz tu bude mať dostatok pokoja na to aby zmnohonásobil svoju početnosť. Súčasťou aktualizovaného projektu ochrany lesa v roku 2005 bola aj upravená prognóza vývoja napadnutia porastov v kalamitnom území v časovom horizonte 5 rokov (obr. 13). Keďže má dlhodobejšiu platnosť, uvádzame ju aj v tomto materiály. Najviac ohrozené budú v roku 2006 porastové steny do hĺbky 50 m na východe kalamitného územia kde je predpoklad najvyššieho napadnutia. Porastové steny sú tu často nejasné, porasty sú preriednuté. Nebezpečné sú ďalej lokality Mokriny, Tichá a Kôprová dolina, Hrádok ležiaci na západ od Tichej doliny a celkove všetky územia s piatym stupňom ochrany, kde nebude kalamita spracovaná. Tie sa v závislosti na intenzite obsadenia kmeňov podkôrnym hmyzom môžu stať primárnymi ohniskami premnoženia. Rizikové budú nové vetrové polomy na porastových stenách a vo vnútri porastov. 26

27 V roku 2006 očakávame intenzívne jarné rojenie podkôrneho hmyzu. To bude vzhľadom na dlhú zimu mierne (nevýrazne) časovo posunuté. Bude však krátke a veľmi intenzívne. Hmyz bude nalietavať na čerstvú kalamitnú hmotu (zo zimy ), na ešte živé vývraty (ktoré budú zrejme dlho prežívať vzhľadom na vysokú vlhkosť pôdy a mikroklímy) a na oslabené porastové steny. Letné rojenie bude časovo viac roztiahnuté (časový posun podľa nadmorskej výšky, sesterská generácia a pod.) a bude prebiehať koncom júna a v júli. Charakter škôd bude závisieť od toho, do akej miery dokážeme pri jarnom rojení ochrániť pred náletom porastové steny a ako rýchlo budeme schopní odhaliť a následne zlikvidovať ohniská napadnutia. Ak sa nám to nepodarí v dostatočnej miere dôjde k intenzívnemu náletu na ešte atraktívnu a čerstvú kalamitnú hmotu. Väčšina chrobákov (90%) naletí na stojace porasty a to na porastové steny aj do vnútra porastov. Ak sa nám jarné rojenie podarí zachytiť do lapačov a ochrániť porastové steny, môže byť letné rojenie menej intenzívne pričom budú napadnuté len najmenej odolné porastové steny. Obrázok 13. Predpoklad vývoja napadnutia porastov v kalamitnom území v časovom horizonte 5 rokov (ZÚBRIK A KOL. 2005c). Niektoré zdroje (napr. Grodzki 2006 pers. komunikácia) varujú pred optimizmom z toho, že v prvom roku po gradácii prakticky nedošlo k vážnejším problémom s podkôrnym hmyzom. Skúsenosti z iných oblastí Európy hovoria, že druhý a tretí rok po kalamite sú z pohľadu výskytu podkôrneho hmyzu najrizikovejšie a populácia môže veľmi podstatne vzrásť. 27

28 1.5. LETECKÝ MONITORING V ROKU 2005 VO VZŤAHU K VÝSKYTU PODKÔRNEHO HMYZU V auguste roku 2005 sa vykonalo letecké snímkovanie celého územia. Sú k dispozícii ortofotosnímky ktoré boli použité pri vyhodnocovaní stavu spracovania kalamity a zhodnotení stavu vývoja podkôrneho hmyzu. V roku 2006 sa počíta so snímkovaním niektorých menších území z dôvodu monitorovanie vývoja podkôrneho hmyzu. Celoplošné snímkovanie sa plánuje až na jar POSTUP SPRACOVANIA KALAMITY DO KONCA ROKU 2005 Na území v správe ŠL TANAP z celkového rozsahu tis.m 3 kalamity bolo do konca roka 2005 spracovaných tis.m 3, čo je 85,8 %. Kalamitou v najväčšom rozsahu boli poškodené lesné porasty v pôsobnosti ochranných obvodov (ďalej len OO) Dolný Smokovec, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica. Po vzniku kalamity bola podrobne analyzovaná technologická rôznorodosť postihnutého územia a stanovili sa prioritné a náhradné technológie pre spracovanie kalamity. Prioritne boli plánované progresívne harvesterové technológie a technológie s využitím lanových systémov. Práce na spracovaní kalamity prebiehali dvoma spôsobmi a to predajom dreva na pni a v spracovateľskej réžii ŠL TANAP. Vzhľadom na objem drevnej hmoty boli tieto spôsoby zvolené z dôvodu sústredenia maximálneho počtu strojných zariadení na spracovanie kalamity, s cieľom skrátenia časového horizontu spracovania kalamity na minimum. Predaj dreva na pni bol realizovaný formou obchodných celkov verejno obchodnou súťažou v troch kolách. Z 27 obchodných celkov bolo 26 predaných. Pre rok 2005 sa v súlade s informáciou o projekte na spracovanie následkov veternej kalamity z 19. novembra 2004, ktorú vláda SR vzala na vedomie na rokovaní dňa 9. marca 2005, predpokladal objem spracovania kalamity v objeme tis. m 3. Tento predpoklad bol splnený a bolo spracované väčšie množstvo kalamitného dreva v porovnaní s plánom. Na spracovaní kalamity sa podieľalo 59 harvesterov, 11 lanoviek, 114 univerzálnych kolesových traktorov ( UKT ), 110 špeciálnych kolesových traktorov ( ŠLKT ), 59 vyvážacích súprav, 2 pásové traktory, 2 vrtuľníky a 40 koní. Celkove pri ťažbe, sústreďovaní a manipulácii pracovalo 852 pracovníkov. Z celkove spracovanej kalamity bolo v rámci odbytu realizovaných tis. m 3 (75,7 % ). Drevná hmota, ktorá bola podľa požiadaviek Štátnej ochrany prírody SR a v súlade s rozhodnutiami príslušného orgánu štátnej správy životného prostredia ( 10 % - 30 % z celkového množstva biomasy), ponechaná v jednotlivých jednotkách priestorového rozdelenia lesa podľa stupňa ochrany prírody (prevažne mechanicky poškodená rozštiepením, zlomením ), sa eviduje v rozsahu 400 tis. m 3. Z uvedeného dôvodu z realizovateľnej drevnej (1 339 tis. m 3 ) hmoty bolo dodaných 98,6 %. Tabuľka 6. Prehľad spracovania kalamity u subjektu ŠL TANAP Spracované Kalamita do Správca, z % vlastník m m 3 Zostáva spracovať % Odbyt m 3 m 3 % odbytu zo spracovanej kalamity ŠL TANAP , , ,7 III. stupeň ochrany prírody , ,0 V. stupeň ochrany prírody , ,0 28

29 Na lesných pozemkoch v správe a užívaní ŠL TANAP bolo na území s 3. stupňom ochrany prírody spracovaných 91 % celkového objemu kalamitného dreva a na spracovanie zostáva 125 tis. m 3. V 5. (resp. 4.) stupni ochrany prírody v rámci ŠL TANAP bolo spracovaných 72 % kalamitnej hmoty v súlade s rozhodnutiami orgánov štátnej správy životného prostredia. Z dôvodu neudelenia súhlasu na spracovanie kalamity, alebo zatiaľ neukončeného konania k žiadostiam zo strany štátnej správy životného prostredia, nie je možné spracovať cca 160 tis. m 3 drevnej hmoty. V rámci ŠL TANAP bola spracovaním kalamity uvoľnená plocha ha, z ktorej bolo upravených ha, čo je 50,5 %. Úprava plôch sa realizovala vlastnými zamestnancami, dodávateľsky a v rámci obchodných celkov túto činnosť vykonávali firmy, ktoré na nich spracovávali kalamitnú hmotu. Začiatkom roku 2005 bolo v zimných mesiacoch, na základe súhlasu okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, vykonávané spaľovanie haluziny a zvyškov po ťažbe. Táto činnosť bola ukončené v období rizika vzniku lesných požiarov. Po napadnutí snehu sa v októbri 2005 opäť začalo so spaľovaním, najmä v ochranných pásmach v okolí cestných komunikácií. V priebehu roku sa na poškodenom území vykonávalo spracovanie haluziny, nehrúbia a zvyškov hrúbia po ťažbe lisovaním, s cieľom následného spracovania na energetickú biomasu. Túto činnosť realizujú dve firmy na území v spracovateľskej réžii ŠL TANAP v 3. stupni ochrany prírody, kde na túto činnosť nie je potrebný súhlas ochrany prírody. V rámci projektu revitalizácie sa v priebehu leta 2005 na 420 ha uvoľnenej porastovej plochy zabezpečilo zisťovanie stavu prirodzeného zmladenia a špecifikovali sa požiadavky na sadbový materiál vo väzbe na navrhnuté drevinové zloženia a navrhovaný spôsobu obnovy (prirodzená, umelá, alebo kombinovaná obnova). Zároveň sa vypracovali realizačné projekty obnovy pre konkrétne jednotky priestorového rozdelenia lesa. Na základe týchto projektov bolo obnovených 206 ha, z toho umelou obnovou 146 ha a z prirodzeného zmladenia 60 ha. Podiel ihličnatých drevín bol 92 % ( borovica 59 %, smrekovec 28 %, smrek 3 %, jedľa 1,5 % a limba a kosodrevina 0,5 % ) a listnatých 8 % ( javor horský 4 %, jarabina 1,5 %, jaseň, ostatné javory a breza 2,5 % ) Ochrana novozaložených mladých lesných porastov vyžínaním bola realizovaná na 378 ha a ochrana proti zveri na 254 ha. 29

30 1.7. ŠKODY ZVEROU V ROKU 2005 A DISLOKÁCIA ZVERI ROK PO KALAMITE Systém sledovania dislokácie zveri na území Tanapu je dôležitý vzhľadom na realizáciu opatrení v ochrane lesa proti zveri, výkon práva poľovníctva, rozmiestnenie kŕmnych zariadení a úživných plôch (políčok, lúčok). Takéto sledovanie sa musí vykonávať sústavne, čo sa však v prípade územia Tanapu nerealizovalo. Pracovníci NLC LVÚ Zvolen navrhli v Projekte ochrany lesa na území ŠL Tanapu po vetrovej kalamite systém priebežného sledovania a zaznamenávania pozorovaní zveri do vopred pripravených formulárov, ktorý mal vykonávať personál ŠL Tanapu. Výsledkom mal byť komplexný materiál o dislokácii sledovaných druhov zveri (jelenia, srnčia, diviačia, veľké šelmy) v podobe mapových výstupov GIS, ich odhadnutej početnosti a iných dôležitých informácií (zameranie ochrany lesa proti škodám zverou). Keďže sa tento systém neprijal a nerealizoval, v súčasnosti sú k dispozícii len výsledky z jarného sčítania zveri k 31. marcu a strohé slovné údaje o pozorovaniach, ktoré sú pre uvedené účely nepostačujúce. K 31. marcu 2005 a 2006 boli vykázané nasledovné jarné kmeňové stavy (JKS): Druh zveri JKS 2005 JKS 2006 ks ks Jelenia zver Srnčia zver Diviačia zver Medveď Vlk Rys Z hľadiska dislokácie raticovej zveri treba konštatovať, že tá sa v zimnom období rovnako ako po ostatné roky sústredila do nižšie položených lokalít v nadmorskej výške m. n. m., pod Cestou slobody, pri južnej hranici poľovného revíru Tanap. Sporadický výskyt niekoľkých jedincov bol zaznamenaný aj vo vyššom pásme. Podstatná časť zveri sa koncetrovala v blízkosti kŕmnych lokalít (krmovísk) ochranných obvodov Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské Žľaby. V ochranných obvodoch Vyšné Hágy, Podbanské a Štrbské pleso bolo pozorovaných menej kusov ako po uplynulé roky. Zver len málo vychádzala na kalamitné plochy, prevažne len niekoľko sto metrov od lesných porastov, ktoré ostali po vetrovej kalamite nepoškodené a predstavujú pre zver len akési ostrovčekovité refúgiá. Škody spôsobené zverou na lesných porastoch v zimnom období 2004/2005 boli hlásené a vyčíslené ku (hlásenia L115, redukovaná poškodená plocha v ha, škoda v Sk) z nasledovných ochranných obvodov: Ochranný obvod Lesné porasty Mladé porasty Staršie porasty Spolu Podbanské poškodené - zničené 0,40 820,- 0, ,- 1, ,- Podspády 7, ,- 5, ,- - 12, ,- Dolný Smokovec , ,- 11, ,- Javorina 11, ,- 1, ,- Kežmarské Žľaby 12, , , ,- 12, ,- 30

31 Výška škôd spôsobených zverou v zimnom období 2005/2006 zatiaľ nie je známa, nakoľko rozsah poškodenia je potrebné zisťovať každoročne najneskoršie do 30. júna a zatiaľ sa na jednotlivých ochranných obvodoch takéto zisťovanie nevykonalo. Podľa lesnej prevádzky však možno očakávať oproti roku 2004/2005 nárast škôd spôsobených raticovou zverou. Škody spôsobené zverou v zimnom období 2004/2005 možno považovať za únosné. Zver mala v tom období dostatok ohryzovej hmoty z fytomasy ležiacej kalamity. Opačná situácia nastala v poslednom zimnom období keď sa už spracovala podstatná časť ležiacej hmoty a tým výrazne ubudla ohryzová hmota. Na základe toho možno očakávať, že dôjde ku zvýšeniu škôd na lesných porastoch predovšetkým v okolí prikrmovacích zariadení. V ďalšom období je potrebné pristúpiť k navrhnutému systému zisťovania početnosti a dislokácie zveri v kalamitnom území pomocou záznamov o výskyte. Jedine takto je možné získať dostatočne presné údaje pre návrh opatrení. Je pripravený zápisník, ktorý by mohol byť po dohode so spracovateľmi projektu poskytnutý obhospodarovateľov lesa

32 2. NÁVRH OPATRENÍ 2.1. VŠEOBECNÉ OCHRANÁRSKE OPATRENIA PRE ROK 2006 Spracovanie čo najväčšieho objemu kalamitnej hmoty v čo najkratšom termíne. Spracovať zostáva cca 20 % kalamitnej hmoty. V prípade, že sa ju podarí spracovať do konca jarného rojenia t.j. cca do konca mája 2006 zníži sa veľmi podstatne riziko premnoženia podkôrnych škodcov. Ťažiskovým opatrením bude asanačná ťažba v stojatých porastoch. Musí sa zabezpečiť včasné nájdenie ohniska výskytu živých chrobačiarov, spílenie stromov a ich asanáciu (odkôrnenie, odstránenie z porastu, chemická asanácia). Nesmie sa zabudnúť na asanáciu zvyškov po ťažbe. Dôraz sa bude klásť na feromónový boj s podkôrnym hmyzom. To platí pre obidve rojenia. Zvýši sa množstvo feromónových lapačov na čo najvyššiu mieru. Inštalácia sa bude riadiť zásadou cieľom je nie podkôrny hmyz chytať ale chrániť porastové steny. Neštátne subjekty budú môcť vďaka finančného príspevku (v objeme 10 mil. Sk) z Fondu solidarity Európskej únie inštalovať dostatočný počet lapačov a odparníkov. Štátne lesy by mali vynaložiť čo najviac prostriedkov na túto metódu práve v roku 2006 a v roku Čím skôr je treba spracovať novú kalamitu zo zimy 2005/2006. Pri jej spracovaní použiť vnadenie kmeňov a metodiku uvedenú v projekte ochrany lesa pre rok 2005 (ZÚBRIK A KOL. 2005a). Zamerať sa na ochranu výsadieb realizovaných v roku 2005 a 2006 proti hubovým patogénom, hmyzu, burine a zveri OPATRENIA PROTI PODKÔRNEMU HMYZU Spracovať čo najväčší objem kalamity do začiatku jarného rojenia podkôrneho hmyzu. Vzhľadom na stav spracovania je veľký predpoklad, že sa toto opatrenie podarí realizovať. Osobitnú pozornosť venovať novej kalamite zo zimy 2005/2006. Kmene v takýchto porastoch spracovať čo najskôr. Použiť systém vnadenia kmeňov. Do všetkých rizikových porastov inštalovať bariéry lapačov. Lapače inštalovať jednotlivo iba sporadicky (na monitoring a ako signálne lapače). Na vhodných miestach inštalovať lapáky pre jarné a najmä letné rojenie. Monitorovať stav napadnutia ležiacej kalamity, porastových stien a vnútra porastov. V prípade objavenia ohnísk premnoženia okamžite realizovať sanitárnu ťažbu (drevo z porastov odstrániť, alebo odkôrniť alebo chemicky ošetriť a ponechať v porastoch). 32

33 Feromónové odparníky a lapače Všeobecné odporúčania Lapače je potrebné prevádzkovať orientačne od 25. apríla do 10. septembra. Feromónové odparníky sa umiestňujú tesne pred začiatkom jarného rojenia. Pre presné stanovenie termínu inštalácie odparníkov je vhodné sledovať jeden kontrolný lapač umiestnený v blízkosti pracoviska tak, aby bolo možné denne evidovať nálet lykožrútov. Začiatok rojenie možno očakávať začiatkom mája podľa počasia a nadmorskej výšky. Lapače treba umiestniť k novo-vzniknutým porastovým stenám (preferovať oslnené lokality), do kotlíkov, na kalamitiská, lesné cesty a v blízkosti skládok. Lapače majú vyššiu účinnosť na oslnených, vetru menej vystavených miestach, hlavne na južných a juhovýchodných expozíciách. Nevhodné sú chladné a vlhké miesta, kde lapače zaznamenávajú minimálny odchyt. Samotný odparník by však mal byť chránený pred priamym dopadom slnečných lúčov, čo je vo väčšine moderných typov lapačov zaistené ich konštrukciou. Na spracovaných kalamitných plochách a susediacich voľných plochách zabezpečiť inštaláciu feromónových lapačov vo forme bariér (rozostavenie feromónových lapačov v rozstupe m, pričom je možné využiť aj zdvojenie radu lapačov). Bariéry umiestniť v bezpečnej (ale účinnej) vzdialenosti od porastovej steny (minimálne 10 m a maximálne 25 m od najbližšie stojaceho smreka) (obr. 21). Obrázok 21. Systém stavania bariér a zdvojených bariér (schematicky) pre lykožrúta smrekového. Pre lykožrúta lesklého platia rovnaké zásady okrem bezpečnej vzdialenosti od najbližšieho živého smreka (v žŕdkovinách a žrďovinách je to od 10 m do 15 m, v starších porastoch od 5 m do 8 m). Pri nižšom riziku výskytu podkôrneho hmyzu, je tiež možné použiť systém inštalácie lapačov v trojiciach, keď lapače v trojici sú od seba vzdialené nie viac ako 40 m. Trojice sú potom navzájom vzdialené m podľa lokálnych podmienok (obr. 22). 33

34 Lapače na lykožrúta smrekového sa inštalujú len v blízkosti porastových stien takých porastov, v ktorých je zastúpenie smreka viac ako 30% a jeho vek je viac ako 50 rokov. V takomto prípade sa potom dodržiava aj pomer odparníkov lykožrút smrekový : lykožrút lesklý tak ako je uvedené nižšie. V prípade zvýšeného výskytu lykožrúta lesklého inštalujú sa lapače k porastovej stene aj za iných podmienok ako je uvedené vyššie (vek porastu menej ako 30 rokov). Pre drevokaza čiarkovaného sa lapače inštalujú prednostne ku skládkam dreva, na odvozné miesta a v okolí porastov so zvýšeným výskytom škodcu. Počet lapačov sa stanovuje individuálne a lapače sa stavajú buď v bariére alebo jednotlivo. Dôležitá je aj kombinácia odparníkov v lapačoch. Výsledky monitoringu v roku 2005 ukázali, že lykožrút lesklý sa vyskytuje v nízkej početnosti. Odporúčaný pomer odparníkov na Ips typographus a Pityogenes chalcographus je 2-10 : 1 v závislosti od lokálnych podmienok. Všeobecne odporúčaný priemerný pomer je 3,5 : 1. Obrázok 22. Systém stavania trojíc lapačov (schematicky) pre lykožrúta smrekového. Pre lykožrúta lesklého platia rovnaké zásady okrem bezpečnej vzdialenosti od najbližšieho živého smreka (v žrďkovinách a žrďovinách je to od 10 m do 15 m, v starších porastoch od 5 m do 8 m). Na miestach, kde sa sústredená kalamita nespracuje, alebo ešte nie je spracovaná sa obranné opatrenia lapačovou metódou nevykonávajú. Lapače, ktoré sa tu inštalujú budú slúžiť predovšetkým na monitorovanie stavu populácie podkôrnych škodcov. Účinnosť lapača môže byť zvýšená, ak sa lapač umiestni v blízkosti ťažbových zvyškov. Tie ale musia byť následne vo vhodnom termíne asanované. Lykožrút smrekový Zásady umiestňovania a kontroly feromónových lapačov a hodnotenie odchytu podľa STN : a) bezpečná vzdialenosť od najbližšieho zdravého smreka nesmie klesnúť pod 10 m a nemala byť väčšia ako 25 m. Pri posune porastovej steny je potrebné posunúť aj lapač; b) lapač nesmie byť prekrytý vysokými bylinami; c) účinná plocha nárazových lapačov má byť vo výške 1,5 m do 2,0 m nad zemou; tak, aby bol odparník umiestnený v prsnej výške cca 1,3 m; d) zberné nádoby trubicových lapačov by mali byť aspoň 0,5 m nad zemou; 34

35 e) minimálna vzdialenosť medzi jednotlivými lapačmi sa odporúča 20 m a nesmie klesnúť pod 12 m; f) v prípade bariér (lapače sú umiestnené v jednom rade) môže klesnúť na 15 m a nemala by byť väčšia ako m. Pri stanovení počtu lapačov na zachytenie letného rojenia sa vychádza zo stupňa odchytu: - slabý stupeň odchytu (do kusov imág lykožrúta): lapače sa môžu zrušiť, alebo premiestniť na vhodnejšiu lokalitu; - stredný stupeň odchytu (od kusov do kusov): počet lapačov by sa nemal meniť; - silný stupeň odchytu (nad kusov): počet lapačov sa odporúča primerane zvýšiť. Na stanovenie počtu imág platí vzťah: 1 ml = 40 ks. Ak v jarnom rojení je na lapači slabý stupeň odchytu, odporúčame pre letné rojenie lapač premiestniť, resp. znížiť počet lapačov o polovicu ak sa jedná o všeobecný jav na väčšom území. Lykožrút lesklý Zásady na inštaláciu feromónových lapačov na odchyt lykožrúta lesklého a na ich rozmiestnenie sú zhodné so zásadami uvedenými pri lykožrútovi smrekovom. Jediný rozdiel spočíva v bezpečnostnej vzdialenosti od najbližšieho zdravého stromu: v žrďkovinách a žrďovinách je od 10 m do 15 m, v starších porastoch od 5 m do 8 m. Hodnoty stupňa odchytu lykožrúta lesklého do lapačov sú 5-krát vyššie ako pri lykožrútovi smrekovom: - slabý odchyt do imág; - stredný odchyt od imág do imág; - silný odchyt nad imág. Na stanovenie počtu imág platí priemerný vzťah: 1 ml = 600 ks Drevokaz čiarkovaný Pre tohto škodcu sa používajú rovnaké typy lapačov ako pre predchádzajúce dva druhy. Rozdiel je iba v type odparníka. Odparníky sa inštalujú tesne pred rojením čo je cca v 11. až 12.týždni. Doba účinnosti najčastejšie používaného odparníka XL- Ecolure je približne 9 týždňov. Približne po šiestich týždňoch sa na odparníku vykoná druhý zostrih (približne v 17. týždni). Začiatkom rojenia sesterskej generácie sa na lapač inštaluje druhý odparník (približne 27. týždeň). Po šiestich týždňoch sa na odparníku vykoná druhý zostrih (približne 32. týždeň). Lapače sa umiestňujú na všetky miesta, kde je predpoklad, že tam bude v roku 2006 skladované drevo. Ďalej je možné lapače umiestniť aj v porastoch kde bolo, je alebo hrozí premnoženie drevokaza. Bezpečná vzdialenosť umiestnenia lapača od najbližšieho atraktívneho dreva je 15 m. V prípade inštalácie lapačov na skladoch a odvozných miestach môže byť vzdialenosť aj menšia. Účinnosť lapača sa zvyšuje, ak je umiestnený na zatienenom mieste a ak sa umiestni na kyprí povrch hrabanka, piliny, lesná pôda. Lykožrút vrcholcový Tento druh hlodá svoje požerky pod kôrou vrcholcov a vetiev borovíc. Táto drevina bola tiež významne postihnutá vetrovou kalamitou (takmer 9% z celkového rozsahu), takže sa žiada venovať určitá pozornosť aj tomuto podkôrnemu druhu. Keďže pre tento druh je k dispozícii feromónový prípravok IAC-Ecolure, použije sa v menšej miere v porastoch s vyšším zastúpením borovice začiatkom sezóny 2005 na sústreďovanie populácie do tej časti kalamity, ktorá sa spracuje do konca júna. Pred letným rojením sa na vyčistenej ploche nainštalujú feromónové lapače (Ecotrap, Theysohn), ktorých sieť sa môže podľa intenzity odchytov zahustiť ešte v r alebo až v r a ďalších. Lapačmi sa vybavia aj OM s borovicou. 35

36 Tabuľka 7. Zápisník odchytov podkôrneho hmyzu do feromónových lapačov (1. časť). Subjekt: Ochr. obvod: Lapače kontroloval (čitateľne meno): JPRL: JPRL: JPRL: Číslo lapača: Číslo lapača: Číslo lapača: Nadm. výška: Nadm. výška: Nadm. výška: Expozícia: Expozícia: Expozícia: Sklon (%): Sklon (%): Sklon (%): Výš. vegetácie: Výš. vegetácie: Výš. vegetácie: Makroreliéf: Makroreliéf: Makroreliéf: Mikroreliéf: Mikroreliéf: Mikroreliéf: Typ lapača: Typ lapača: Typ lapača: Odparník: Odparník: Odparník: Dátum: *vyvesenia kontroly *výmeny Odchyt: ml (cm 3 ) /ks Dátum: *vyvesenia kontroly *výmeny Odchyt: ml (cm 3 ) /ks Dátum: *vyvesenia kontroly *výmeny Odchyt: ml (cm 3 ) /ks Tabuľka 8. Zápisník odchytov podkôrneho hmyzu do feromónových lapačov (2. časť) Subjekt: Ochr. obvod: Lapače kontroloval (čitateľne meno): JPRL: JPRL: JPRL: Číslo lapača: Číslo lapača: Číslo lapača: Nadm. výška: Nadm. výška: Nadm. výška: Expozícia: Expozícia: Expozícia: Sklon (%): Sklon (%): Sklon (%): Výš. vegetácie: Výš. vegetácie: Výš. vegetácie: Makroreliéf: Makroreliéf: Makroreliéf: Mikroreliéf: Mikroreliéf: Mikroreliéf: Typ lapača: Typ lapača: Typ lapača: Odparník: Odparník: Odparník: Dátum: *vyvesenia kontroly *výmeny Odchyt: ml (cm 3 ) /ks Dátum: *vyvesenia kontroly *výmeny Odchyt: ml (cm 3 ) /ks Dátum: *vyvesenia kontroly *výmeny Odchyt: ml (cm 3 ) /ks Výška vegetácie: okolie do vzdialenosti 5 metrov od lapača, udáva sa v cm Makroreliéf: hrebeň - H, dolina - D, svah - S Mikroreliéf:, vyvýšenina - V, preliačina - P, rovina - R Typ lapača: Theysohn TH, Ecotrap ECT Druh odparníka: Pheroprax A PHA, Chalcoprax A CHA, IT Ecolure TUBUS ITET, PC Ecolure TUBUS PCET, IT Ecolure MEGA - ITEM, IT Ecolure EXTRA - ITEE, iný typ označiť celým názvom Lykožrút smrekový Ips typographus 1 ml (cm 3 ) = 40 ks Lykožrút lesklý Pityogenes chalcographus 1 ml (cm 3 ) = 600 ks Odchyty kontrolovať v dvojtýždňovom intervale, prvá kontrola Lapače prevádzkovať od do Dátum vyvesenia a výmeny odparníka označiť hviezdičkou (*) 36

37 Kontrola a evidencia Inštalovanie lapačov by malo prebehnúť do 25. apríla a odbery by sa mali vykonávať najneskôr do 15. septembra minimálne 2 x mesačne vždy v polovici a na konci mesiaca (prvý odber 15. mája 2006). Pri vyšších početnostiach sa lapače kontrolujú v intervaloch 7 až 14 dní, pričom sa v čase masového náletu volí ešte kratší interval. Súčasne s lapačmi sa kontroluje i prípadný nálet lákaného podkôrneho hmyzu na najbližšie stojace stromy. O lapačoch sa vedie evidencia v predpísanej forme. LOS zabezpečí a dodá jednotný záznamník pre zapisovanie údajov (tab. 7 a 8). Vhodné typy odparníkov a lapačov Použijú sa feromóny registrované pre použitie na podkôrny hmyz podľa aktuálneho Prehľadu prípravkov na ochranu rastlín... (Pheroprax A, Chalcoprax, XL-Ecolure, IT- Ecolure, IT-Ecolure Extra, IT-Ecolure Mega, IT-Ecolure Tubus, PC Ecolure, PCIT Ecolure...). U týchto prípravkov je predpoklad, že spĺňajú všetky podmienky pre úspešné nasadenie v boji s podkôrnym hmyzov vrátane štandardne vysokej účinnosti. Definitívny pomer jednotlivých typov bude vychádzať z návrhu tohto projektu ale bude tiež zohľadňovať obchodné podmienky dodávky jednotlivých typov prípravkov. Uvedené konštatovanie platí aj pre feromónové lapače (Theyson, Ecotrap, Bohmplast). Lapáky Kladenie lapákov pre rok 2006 bude obmedzené na lokality so spracovanou kalamitou kde porastové okraje a porasty vykazujú dobrú stabilitu a dobrý zdravotný stav ale v blízkosti ktorých (do 500 m) sa nachádzajú silné zdroje podkôrneho hmyzu. Predpokladáme, že takéto porasty budú lokálne najmä na západe územia. Vo východnej časti kalamitiska (často preriednuté, chradnúce porasty) neodporúčame túto metódu používať. Lykožrút smrekový V roku 2006 sa s kladením lapákov pre jarné rojenie počíta lokálne, v obmedzenej miere najmä na západe územia. Lapáky I. série určené na zachytenie prezimujúcich chrobákov sa pripravujú sa skoro na jar, hneď, keď to dovolí topenie snehu, ale najneskôr do začiatku apríla. Treba ich umiestniť na okrajoch porastov: 2/3 lapákov sa umiestnia na výslnie a 1/3 do polotieňa. Vzhľadom na objem, postup spracovania a evidencie kalamity v roku 2005 nebude možné zrejme stanoviť počet lapákov tak ako to uvádza STN ale bude potrebné stanoviť počet lapákov individuálne. Na zistenie stupňa výskytu musíme prehliadnuť minimálne 20 dm 2 kôry na najhustejšie obsadenej časti kmeňa. Ak je na lapákoch zistený stredný (0,5 až 1 závrt na 1 dm 2 ) a silný stupeň napadnutia (viac ako 1 závrt na l dm 2 ), odporúča sa položiť hneď po skončení rojenia na zachytenie prerojujúcich sa imág ďalšie lapáky, v počte asi 1/5 už existujúcich. Lapáky pre letné rojenie sú určené na zachytenie chrobákov druhej generácie a pripravujú sa najneskôr jeden týždeň pred predpokladaným začiatkom letného rojenia. Lapáky II. série sa ukladajú obyčajne do polotieňa. Ich použitie bude aj pre druhú generáciu obmedzené. Ako lapáky sa môžu použiť vývraty navnadené feromónovým odparníkom. Lapáky sa pravidelne kontrolujú od začiatku rojenia v intervaloch od 7 dní do 14 dní až do ich asanácie. O lapákoch sa vedie evidencia, kde sa okrem čísla a série zaznamenávajú: miesto a dátum položenia lapáka, dátum kontroly so stupňom vývoja, stupeň napadnutia a dátum asanácie.

38 Na ohodnotenie intenzity napadnutia sa používa vzťah: - slabé napadnutie menej ako 0,5 závrtu na 1 dm 2 ; - stredné napadnutie 0,5 až 1 závrt na 1 dm 2 ; - silné napadnutie viac ako 1 závrt na l dm 2. Lykožrút lesklý Na kladenie lapákov platia rovnaké zásady ako pri lykožrútovi smrekovom; používajú sa však tenšie stromy alebo vrcholce hrubších stromov so slabou kôrou, ktorá tomuto škodcovi lepšie vyhovuje. Na ohodnotenie intenzity napadnutia sa používa vzťah: - slabé napadnutie menej ako 1 závrt na 1 dm 2 ; - stredné napadnutie od 1 závrtu do 2 závrtov na 1 dm 2 ; - silné napadnutie viac ako 2 závrty na 1 dm 2. Otrávené navnadené lapáky Pre používanie otrávených navnadených lapákov platia rovnaké zásady ako pre inštaláciu lapačov. Bezpečná vzdialenosť feromónovej návnady od najbližšieho stojaceho stromu by nemala byť menšia ako 10 m. Otrávené lapáky je vhodné používať najmä v neprístupných lokalitách, kde nemožno dodržiavať odporúčané termíny kontroly. Kmeň sa ošetrí chemicky a následne sa môže navnadiť feromónovým odparníkom. Ich účinnosť sa počas celej sezóny udržiava opakovaným ošetrovaním insekticídmi (najmä ak sú časté zrážky) a dopĺňaním feromónovej návnady, ktorú nesmú prekryť vysoké lesné byliny. Pri kontrole sa zisťuje, či sa škodca nevyvíja pod kôrou lapáka. Pre lákanie l. lesklého je vhodnou metódou inštalácia tzv. lapacích trojnožiek. Tie tvoria 3-5, 1 1,5 m dlhé sekcie umiestnené v tvare trojnožky a navnadené odparníkom. Toto je jedna z metód ako využiť vhodným spôsobom zvyšky po ťažbe. Asanujú sa rovnako ako otrávené lapáky. Vzhľadom na obmedzenie použitia chémie v kalamitisku, je toto opatrenie limitované na súhlas orgánov ŠOP. Odporúčame požiadať o súhlas ŠOP pre realizáciu tohto opatrenia v stupni ochrany 3 pre jarné aj letné rojenie. Vnadenie kmeňov v územiach s nespracovanou kalamitou z roku 2004 a kmeňov v iných územiach pochádzajúcich z tejto kalamity Vnadenie kmeňov v kalamitisku Na starých kalamitiskách (z novembra 2004) s ešte nespracovanou hmotou sa táto metóda už nebude používať. Vnadenie hromád Na hromady starších kmeňov (z kalamity z novembra 2004) sa toto opatrenie nepoužíva. U starších hromád treba sledovať len stav ich napadnutia podkôrnymi druhmi chrobákov prípadne blanokrídlovcami, aby sa z nich nestali ohniská premnoženia niektorých najmä technických škodcov. Vo vlhkých častiach vnútra hromád by ale mohli prežívať aj lykožrút smrekový, lykožrút lesklý prípadne niektoré iné druhy lykožrútov. Z toho dôvodu treba takéto lokality sledovať, čo najskôr z porastov odstrániť, prípadne v priebehu roka chemicky asanovať. 38

39 Vnadenie kmeňov v územiach s nespracovanou kalamitou zo zimy 2005/2006 a kmeňov v iných územiach pochádzajúcich z tejto kalamity Vzhľadom na relatívne malý objem novej kalamity predpokladáme, že táto metóda bude použitá len v malej miere. Realizovanie tejto metódy je v praxi závislé od viacerých okolností a naráža na viacero problémov (ťažká priechodnosť kalamitiska, presné načasovanie a organizovanie spracovania a odvozu hmoty a pod.). To je dôvod, prečo je v praxi realizovaná len v malej miere. Napriek tomu, že sú nám tieto okolnosti známe, uvádzame túto metódu ako jednu z možných vysoko účinných opatrení, ktoré je možné použiť aspoň v tých prípadoch, keď to okolnosti dovolia. 20 m Východisko hmoty spracovanie Inštalácia odparníkov na kmene stromov v kalamitisku. Postup spracovania kalamity V termíne po navnadení je potrebné spracovať navnadené kmene ako aj kmene v okolí (do 10 m). Asanovať vhodným spôsobom. Obrázok 23. Systém vnadenia v kalamitisku - Variant 1 Jedno východisko spracovania Východisko spracovanie hmoty v pásoch. Inštalácia odparníkov na kmene stromov v kalamitisku v okolí pásov. Postup spracovania kalamity V termíne po navnadení je potrebné spracovať navnadené kmene ako aj kmene v okolí (do 10 m). Asanovať vhodným spôsobom. Obrázok 24. Systém vnadenia v kalamitisku - Variant 2 Spracovanie kalamity v pásoch 39

40 Vnadenie kmeňov v kalamitisku Hneď od konca apríla je potrebné postupovať pri spracovaní kalamitných plôch nasledovným spôsobom. Zmocnenec pre podkôrniky vyloží feromónové odparníky do kalamitiska tak, že ich umiestni na kmene stromov v rozstupe cca m a to do takej vzdialenosti od východiska spracovania, aby pracovná čata spracovala kmene, na ktorých budú odparníky vyložené cca do dní od aktivácie. Navnadené kmene vhodným spôsobom označí. Odparníky je potrebné pevne uchytiť o kmeň aby nedošlo k ich zničeniu alebo poškodeniu poveternostnými vplyvmi. Odparník sa aktivuje spôsobom zodpovedajúcim typu. Navnadené kmene budú vo zvýšenej miere napadnuté podkôrnym hmyzom. Takto navnadené kmene musia byť z porastu v termíne cca dní od aktivácie odstránené. Po ich umiestnení na sklad, resp. odvozné miesto je potrebná ich asanácia, buď odkôrnením, alebo chemicky. S veľkou pravdepodobnosťou nebudú vo zvýšenej miere napadnuté len priamo navnadené kmene, ale aj kmene v okolí 4-5 metrov. Tieto kmene je rovnako potrebné z porastu odstrániť a vhodným spôsobom asanovať. Vnadenie hromád Pokiaľ sa jedná o novú kalamitu, potom je vhodné hneď od konca apríla na vnadenie používať hromady dreva uskladnené pozdĺž ciest, na okrajoch porastov, pri odvozných miestach prípadne na voľných plochách. Hromady nesmú byť bližšie ako 15 m od najbližšieho iného atraktívneho dreva. Zodpovedný pracovník vhodnú hromadu označí dohodnutým spôsobom a inštaluje na ňu feromónové odparníky na IT resp. PC. Kombinácia obidvoch typov je tiež vhodná. Hromada sa pravidelne kontroluje a v čase pred ukončením vývoja (v kôre je cca 10% populácie v štádiu svetlého chrobáka) sa asanuje chemicky. Manažment štompov (stojacich častí zlomov) Štompy môžu byť aktívne počas celej sezóny Budú lákať najmä druh Xyloterus lineatus prípadne niektoré iné druhy drevokazného hmyzu. Napadnutie lykožrútom smrekovým sa ale nedá vylúčiť najmä ak sa bude jednať o vyššie štompy, vysoké 5 a viac metrov. V kalamitisku budú pri rešpektovaní požiadavky na ponechanie biomasy pri odstraňovaní následkov kalamity odstraňované štompy vyššie ako 2 m (najmä v treťom stupni ochrany je potrebné so štompami nakladať rovnako ako s vývratmi a zlomami a čo najskôr ich z porastov odstrániť). Všade je potrebné sledovať stav napadnutia štompov a v prípade potreby pristúpiť k ich asanácii (ak to bude potrebné tak aj prostredníctvom žiadostí o výnimku zo zákona 543/2002). Asanácia nespracovanej hmoty z roku 2004 odchádzajúcej z kalamitiska na jar Kalamita z novembra 2004 ktorá bude spracovávaná na jar 2006 musí byť pred odvozom prehliadnutá a musí byť stanovený stupeň napadnutia podkôrnym hmyzom. Pri strednom a silnom napadnutí je potrebné aby táto hmota bola asanovaná a to buď odkôrnením alebo chemicky na odvozných miestach alebo skladoch. 40

41 Asanácia nespracovanej hmoty zo zimy 2005/2006 odchádzajúcej z kalamitiska na jar 2006 Novú kalamitnú hmotu (z obdobia zima 2005/2006) odchádzajúcu z kalamitiska do polovice mája nebude potrebné špeciálne asanovať. Vyhľadávanie napadnutých stromov a zvyškov po ťažbe Nevyhnutným predpokladom efektívnej sanitárnej ťažby je včasná identifikácia a vyznačenie stromov napadnutých lykožrútom smrekovým, lykožrútom lesklým, drevokazom čiarkovaným alebo inými druhmi. Vyhľadávanie a asanácia napadnutých stromov je základným postupom v boji s podkôrnymi druhmi škodcov. Túto metódu bude potrebné uplatňovať vo zvýšenej miere počas celého roka Je potrebné sledovať stav napadnutia nie len stojacich porastov, porastových stien a jednotlivých výstavkov, ale bezpodmienečne aj stav napadnutia porastových zvyškov najmä haluziny. V prípade potreby potom prijať operatívne opatrenia (nasadenie väčšieho počtu pracovníkov, realizáciu intenzívnych opatrení) prípadne požiadať o povolenie realizácie mimoriadnych opatrení štátnu správu a následne riešiť vzniknutú situáciu za účasti štátnej správy ochrany prírody, lesného hospodárstva, vlastníka a LOS. Pre tento účel je potrebné na všetkých oo ustanoviť funkciu zmocnenec pre podkôrniky. Pracovníci prijatí alebo preložení na túto funkciu identifikujú napadnuté stromy. Úlohou týchto pracovníkov bude v období 1. máj až 10. september prekontrolovať minimálne raz do týždňa rizikové lokality, napadnuté stromy vyznačiť a poskytnúť uvedené informácie riadiacim zložkám, ktoré zabezpečia asanáciu chrobačiarov. Identifikácia napadnutej hmoty Lykožrút smrekový a lykožrút lesklý Miesta, ktorým je pri vyhľadávaní chrobačiarov potrebné venovať najväčšiu pozornosť: - Porastové steny (čím viac je stena vystavená slnečným lúčom, tým je riziko výskytu väčšie). - Porasty s výskytom lykožrútov v predchádzajúcej sezóne. - Okolia feromónových lapačov a lapákov. - Porasty so zníženým zápojom, rozvrátené vetrom, snehom alebo inak oslabené. - Všetky porasty v okolí plôch, kde nebola do konca apríla spracovaná hmota. - Zvyšky po ťažbe. Príznaky napadnutých stojacích stromov: - Jediných absolútne spoľahlivým znakom napadnutia je prítomnosť pilín, ktoré lykožrút vytláča na povrch dreva pri hĺbení chodieb. Piliny sa hromadia v záhyboch borky a na päte kmeňa. - Čerstvo napadnuté stromy postupne strácajú sýtu zelenú farbu. Sfarbujú ihličie do žltozelena, neskôr hrdzava. Môžu zhadzovať ešte zelené ihličie, ktoré sa hromadí pri päte kmeňa. Pod kôrou sa nachádzajú chodbyčky (požerky) vyhĺbené larvami a imágami škodcu, ktoré sú v požerkoch tiež prítomné. Takýmto stromom hovoríme aj aktívne chrobačiare. - Zo stromov, z ktorých opadáva kôra a ktoré majú celkom hnedé ihličie už zväčša lykožrút vyletel. V zimnom období môže pod kôrou aj takýchto stromov prezimovávať jedince škodcu. 41

42 - Najľahšie sa napadnuté stromy identifikujú na jar, pri hromadnom rojení (máj jún) pri letnom rozptýlenom rojení je identifikácia obtiažnejšia. Príznaky napadnutých ležiacich stromov: - Na kmeni sa hromadia malé kôpky žlto až hnedo sfarbenej piliny. - Na kmeni sú viditeľné malé dierky (výletové otvory podkôrneho hmyzu). - Po odstránení kôry nožom alebo sekerkou je možné pod kôrou pozorovať požerky a v nich vajíčka, larvy alebo dospelce podkôrneho hmyzu. Tvar požerkov (systému chodieb) je obyčajne charakteristický pre každý jednotlivý druh podkôrneho hmyzu a je možné ho podľa ich tvaru determinovať (viď napr. Novotný, J., Zúbrik, M. (eds.), 2004: Biotickí škodcovia lesov Slovenska. Polnochem a. s. 206 s.). - V rôznych častiach kmeňa sa nachádza iné spektrum podkôrneho hmyzu, pričom vo všeobecnosti platí, že hrubšie časti kmeňa napáda l. smrekový a tenšie časti a konáre napáda l. lesklý. - Pri hodnotení napadnutia kmeňa, treba venovať pozornosť celému obvodu kmeňa. Najmä v prípade teplého a suchého počasia sa dá predpokladať, že požerky škodcov sa budú koncentrovať najmä na bočných a spodných (zatienených) častiach kmeňov. Drevokaz čiarkovaný Miesta, ktorým je pri vyhľadávaní chrobačiarov potrebné venovať najväčšiu pozornosť: - Porasty hrubšie ako 15 cm, na vlhkejších lokalitách s vyšším výskytom pôdnych saprofitických a parazitických húb a hnilôb. - Porasty s vyšším výskytom odumretých a odumierajúcich stromov z dôvodu oslabenia fyziologickým stresom, resp. inými faktormi. Porasty s nižším výskytom l. smrekového a l. lesklého. - Okolie skládok dreva. Príznaky napadnutých stromov: - Biele piliny na povrchu kmeňa. Asanácia kmeňov Asanácia odkôrnením Pre cieľové druhy škodcov je tento spôsob asanácie vhodný približne v období od 5 mája do konca júna pre prvú generáciu a potom od konca júla pre druhú generáciu. V praxi sa ale generácie škodcov prelínajú, preto je možné asanovať obyčajne prakticky nepretržite od 5. mája do konca augusta. Jedná sa o ekologicky vhodný spôsob asanácie vhodný najmä do vyšších stupňov ochrany. Je veľmi časovo náročný a zvyšuje náklady na výrobu. Ak nie je na kmeni rovnomerný vývoj jednotlivých štádií, je potrebné odkôrňovať dovtedy, pokiaľ nie je pod kôrou viac ako 10% populácie v štádiu svetlého chrobáka. Kôru stačí ponechať v okolí kmeňa nezatienenú. Asanácia pozemným chemickým postrekom Pozri kapitolu Použitie insekticídnych prípravkov 42

43 Asanácia hmoty - letecké ošetrenie Pozri kapitolu Použitie insekticídnych prípravkov Asanácia zvyškov po ťažbe na plochách kde bola kalamita z roku 2004 spracovaná v roku 2005 resp. bude spracovaná na jar V priebehu roka 2006 bude potrebné priebežne sledovať stav napadnutia zvyškov po ťažbe. Je predpoklad, že zvyšky budú minimálne z časti obsadené podkôrnym hmyzom, ktorý ich opustí v máji V druhej polovici roka nebudú zvyšky po ťažbe vhodné pre vývoj rizikových druhov podkôrneho hmyzu okrem drevokaza čiarkovaného. Územia so zvýšeným výskytom škodcov vyvíjajúcich sa v zvyškoch po ťažbe treba sledovať a okolité porasty (do vzdialenosti m), resp. ich porastové steny chrániť vo zvýšenej miere inštaláciou lapačov, resp. lapákov. Asanácia zvyškov po ťažbe na nových kalamitiskách (z obdobia zima 2005/2006). Po spracovaní kalamity treba uhládzať haluzinu a ťažbové zvyšky na hromady v priemere 2-4 m v minimálnej vzdialenosti 20 m od najbližšieho živého stromu. Na oslnené miesto v hornej polovici hromady je vhodné umiestniť odparník na lykožrúta lesklého. Hromady je potrebné obhospodarovať ako klasické lapáky - označiť, evidovať, sledovať ich obsadenie podkôrnikmi. Po nálete je potrebné premiestniť odparník na inú hromadu. Navnadené hromady naletené podkôrnym hmyzom je potrebné asanovať chemicky, štiepkovaním alebo spálením. Pri umiestňovaní a asanácii hromád je potrebné rešpektovať stupne ochrany prírody a protipožiarne predpisy. Asanácia štiepkovaním Pokiaľ to okolnosti dovolia spracovať ťažbové zvyšky štiepkovaním. Štiepky ponechať v poraste, resp. ich z porastu odviesť a spracovať. Túto technológiu prednostne použiť na južných expozíciách, v porastoch s vysokým výskytom podkôrneho hmyzu a tam, kde nie je možné z dôvodov ochrany pred požiarmi alebo ochrany prírody použiť spaľovanie, alebo chemickú asanáciu. Pokiaľ štiepka zostáva v poraste je vhodné ju rozsypať v okolí lapačov zvyšuje sa tak ich účinnosť. Asanácia výrobou balíkov Pri výrobe balíkov určených na ďalšie priemyselné spracovanie je potrebné dodržiavať najmä to aby nedošlo k distribúcii napadnutej hmoty do vzdialenejších území. Pri balíčkovaní je preto potrebné kontrolovať spracovávanú haluzinu a v prípade potreby zabezpečiť jej promptné spracovanie, resp. chemické ošetrenie. Asanácia spaľovaním Asanácia spaľovaním by sa mala používať všade tam, kde nie je možné zvyšky štiepkovať. Jej použitie je však v uvedenom území limitované nebezpečenstvo požiaru (je treba postupovať v zmysle Projektu protipožiarnej ochrany ), ochrana prírody (postupovať v zmysle platných výnimiek) a ďalšie aspekty (vplyv na rekreačné aktivity a pod.). 43

44 Asanácia zmenou ekologických podmienok V prípade, že z nejakých dôvodov nebude možné zvyšky po ťažbe asanovať inak (chemicky, štiepkovaním, spaľovaním) je potrebné ťažobné zvyšky umiestniť na také miesta, kde mikroklimatické podmienky vyhovujú najmenej pre vývoj podkôrneho hmyzu. Prirodzene sú pre vývoj škodcov nevhodné vlhké a chladné (zatienené) lokality. Preto treba zvyšky po ťažbe vhodným spôsobom umiestniť do takýchto miest v poraste. Využívať expozíciu terénu (preliačiny, severné svahy, strže, podmáčané miesta a pod.). Do týchto miest treba zhádzať ťažbové zvyšky na hŕby. Vplyvom zvýšenej vlhkosti dôjde k intenzívnemu rastu húb, ktoré znehodnotia drevo (stane sa neatraktívne pre podkôrny hmyz) a môžu napadnúť aj larvy a vajíčka škodcov. Na strmých južných svahoch možno ťažbový odpad voľne rozložiť na povrch pôdy aby naň dopadalo maximálne množstvo slnečného žiarenia. Ťažbové zvyšky zaschnú a dôjde k ich zneatraktívneniu a úhynu škodcov. Uvedené opatrenia by mali byť doplnkovou metódou. Ich účinnosť je limitované množstvom faktorov. Opatrenia použiť v období pred náletom v období orientačne do pre jarnú generáciu resp. od 1.7. do konca augusta pre letnú generáciu. Pre manipuláciu už naletenej hmoty platí, že čím vyššie je štádium škodcu ktoré sa vyvíja v už naletenej hmote o to menšiu majú uvedené opatrenia účinnosť. Asanácia postrekom insekticídmi Hromada sa ošetrí chemicky zároveň s jej navnadením feromónovým odparníkom alebo sa ošetrí chemicky tesne pred tým, ako plne vyvinuté chrobáky opustia požerky (v populácii sa nenachádza viac ako 10% imág v štádiu hnedého chrobáka). Je vhodné ošetrovať hromadu vo viacerých fázach (1. postriekať vrcholec stromu, 2. na ošetrený vrcholec zhádzať haluzinu, 3. hromadu ošetriť insekticídom v dostatočnej koncentrácii tak aby boli obvodové vetvy vlhké) v čase uhadzovania. Hromady je potrebné vhodne označovať a sledovať vývoj podkôrneho hmyzu v nich. Pri chemickom ošetrovaní hromád je potrebné postupovať podľa výnimiek ŠOP a dodržiavať ustanovenia zákona 543/2002. Obranné opatrenia na skládkach, odvozných miestach skladoch pre dlhodobé skladovanie dreva Drevokaz čiarkovaný Trypodendron lineatum je technický škodca ihličnatého dreva, najmä smreka; poškodzuje ho svojim systémom chodieb. Napáda hlavne vývraty, stojaté zlomy a drevo na skladoch. Stratégia priamej ochrany proti drevokazovi čiarkovanému na r bude podobná tej z roku Bude zameraná na jeho monitoring a to vizuálne pri pochôdzkach (biela drvinka) a na miestach s jeho známym zvýšeným výskytom aj feromónovými lapačmi. Lapače drevokaza sa inštalujú aj na každom OM, resp. miestach sústredenia ihličnatého dreva. V r bude potrebné zahustiť sieť feromónových lapačov, najmä v lokalitách s vysokým podielom ešte nespracovaných stojatých zlomov a polovývratov ale aj tam, kde sa v r zistil pri monitoringu jeho zvýšený výskyt (silný výskyt bielych drviniek na stojatých zlomoch alebo čerstvých pňoch, silný odchyt v lapačoch nad 2000 imág). Okrem toho sa bude pokračovať v odchyte drevokaza do lapačov na odvozných miestach. Tento postup potom bude treba opakovať aj ďalšie roky, až do zníženia populačnej hustoty tohto technického škodcu na únosnú mieru. Pre použitie feromónových lapačov je dôležité ich 44

45 včasné inštalovanie a navábenie, pretože ide o skorého rojivca s jediným rojením v roku. V podmienkach Vysokých Tatier to bude cca od začiatku apríla. V blízkosti skladov a odvozných miest inštalovať feromónové lapače na lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého. Počet lapačov stanoviť tak, aby medzery medzi nimi nepresahovali 30 m a aby boli rozmiestnené okolo celej skládky. Na skládkach rozlišovať naletené a nenaletené drevo (drviny na povrchu kmeňa, požerky pod kôrou, prítomnosť živých lariev, alebo chrobákov pod kôrou a pod.). Za naletenú hmotu považovať kmene s výskytom podkôrnikov v ktoromkoľvek vývojovom štádiu. Naletené kmene chemicky ošetrovať registrovanými prípravkami pri dodržaní stanovených dávok a koncentrácií. Do postrekovej kvapaliny bezpodmienečne pridávať značkovacie farbivo (Scolycid C 1%). Pokiaľ nie je možné použiť chemickú asanáciu, drevo odkôrniť a kôru asanovať pálením (v súlade s dodržiavaním platnej právnej úpravy na úseku požiarnej ochrany). Na skladoch pre dlhodobé skladovanie zabezpečiť chemické ošetrenie všetkého dreva. Ak to toto nie je možné z rozličných dôvodov zrealizovať, potom zabezpečiť prísun len už chemicky ošetreného kalamitného dreva, (pričom sa za takéto považuje aj drevo chemicky asanované leteckým postrekom), prípadne dreva odkôrneného. Na lokality sústreďovania sortimentov, lesných skládok a provizórnych skladov sortimentov zavčasu na jar (v poslednej dekáde marca) inštalovať a prevádzkovať feromónové lapače na lákanie a odchyt drevokaza čiarkovaného Použitie insekticídnych prípravkov Insekticídne prípravky sa používajú v boji s podkôrnym hmyzom na pozemnú asanáciu hmoty a na letecké ošetrenie kalamitného dreva. Pri ich použití je nutné dodržiavať ustanovenie zákona 543/2002 a výnimky orgánov štátnej ochrany prírody ako aj ďalšie právne predpisy súvisiace s aplikáciou chemických látok v prostredí. Na zásah je možné použiť len registrované prípravky uvedené v materiály Zoznam a rozsah povolených prípravkov na ochranu rastlín a mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín vydaný na základe Prehľadu prípravkov na ochranu rastlín, mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín, ich výrobcov a držiteľov registrácie uverejneného vo Vestníku MPSR, ročník XXXVII, čiastka 11, dňa 18. apríla Vydal AT Publishing. ISBN v dávkach ako je uvedené v návode na použitie. Ošetruje sa celý kmeň pričom tento treba pri postreku obrátiť. Najlepším spôsobom je ošetriť kmeň priamo v poraste vo vhodnom termíne. Približovaním kmeňa môže dôjsť k olúpaniu borky (najmä u silnejšie napadnutých starších chrobačiarov) a k zašpineniu kmeňa blatom. To spôsobí, že časť chrobákov zostane v poraste spolu s kôrou (ak sú vo vyššom štádiu vývoja môžu dokončiť vývoj) a že chemické ošetrenie kmeňa na sklade je kvôli vrstve nečistôt na kmeni neúčinné. Dnes používané chemické prípravky nemajú penetračné účinky. Hmyz prichádza do styku s prípravkom pri vyhrýzaní sa von z dreva cez chemicky ošetrený povrch borky, resp. pri nálete na kmeň a zavŕtavaní sa do dreva. Ošetrenie treba preto realizovať tesne pred tým, ako imága opustia kmeň, resp. v čase náletu. Väčšina použitých prípravkov je schopná udržať si dostatočnú účinnosť dlhšiu dobu (minimálne cca 21 dní) čo dáva časový priestor pre realizáciu opatrenia. Po ošetrení je potrebné kmeň ponechať v poraste dní a potom priblížiť. V prípade nutnosti okamžitého približovania hneď po ošetrení je vhodné ponechať kmeň minimálne 2-3 hodiny po postreku vyschnúť a potom približovať. 45

46 Do postrekovej kvapaliny odporúčame pridať ekologické farbivo Scolycid C (1,0 %). To umožňuje okamžitú kontrolu už ošetreného a ešte neošetreného dreva, ako aj spätnú kontrolu realizovaných opatrení. Tabuľka 9. Niektoré typy prípravkov vhodných pre chemické ošetrenie Typ ošetrenia Prípravok Dávka / koncentrácia Termín Poznámka Preventívny postrek Kuratívny postrek (asanácia), príprava otrávených lapákov Cyper 10 EM Cyples Decis 2,5 EC Decis 25 FLOW Fury 10 EW Karate 2,5 EC Karate 2,5 WG Karate Zeon Regent 800 WG Vaztak 10 EC Vaztak 10 SC Cyper 10 EM Cyples Decis 2,5 EC Decis 25 FLOW Fury 10 EW Karate 2,5 EC Karate 2,5 WG Karate Zeon Regent 800 WG Vaztak 10 EC Vaztak 10 SC 5-6 l.m -3 ; 0,5 % 5-6 l.m -3 ; 0,5 % 5-6 l. m -3 ; 0,5 % 5-6 l.m -3 ; 0,5 % 5-6 l.m -3 ; 0,3-0,5 % 5-6 l.m -3 ; 0,5 % 5-6 l.m -3 ; 1,0 % podľa návodu 5-6 l.m -3 ; 0,05 % 5-6 l.m -3 ; 0,3-0,5 % 5-6 l.m -3 ; 0,5 % 5-6 l.m -3 ; 1,0-1,5 % 5-6 l.m -3 ; 1,0-1,5 % 5-6 l.m -3 ; 1,0-1,5 % 5-6 l.m -3 ; 1,0-1,5 % 5-6 l.m -3 ; 0,5-0,7 % 5-6 l.m -3 ; 1,5-2 % 5-6 l.m -3 ; 1,0-1,5 % podľa návodu 5-6 l.m -3 ; 0,1-0,2 % 5-6 l.m -3 ; 1,0-1,5 % 5-6 l.m -3 ; 1,0-1,5 % Tesne pred začiatkom rojenia, resp. do 1 týždňa po zavŕtaní imág pod kôru (do dreva) Asanácia: v štádiu kukiel a svetlého chrobáka; - Otrávené lapáky: pred začiatkom rojenia príslušného druhu - Pozemný postrek jednotlivých kmeňov alebo hromád vetiev ručným chrbtovým postrekovačom - Letecký postrek veľkoplošných polomov a vývratov ihličnatých drevín - Postrek jednotlivých kmeňov (chrobačiarov, lapákov) ručnými alebo motorovými chrbtovými postrekovačmi. Prehľad vhodnej techniky pre pozemnú aplikáciu Pozemné postrekovače ručné SOLO 475 (15 l), Birchmeier FLOX 10 ( 0 l ), CP-3 (20 l) motorové SOLO 422 (20 l) a pod. ULV aplikátory. Traktorové postrekovače sklady, skládky. Realizácia leteckých aplikácií insekticídov proti podkôrnemu hmyzu považujeme za vyslovene krajnú možnosť prichádzajúcu do úvahy iba v prípade, že by vplyvom istých okolností došlo ku vzniku alebo riziku vzniku veľkoplošných kalamít. Jedná sa o neštandardný postup. V prípade, že vznikne situácia, kedy sa bude javiť ako žiadúce jej použitie je potrebné rešpektovať ustanovenia zákona 543/2002 a na jej realizáciu je potrebné schválenie výnimky z tohto zákona MŽ SR. Každý takýto prípad odporúčame riešiť jednotlivo v spolupráci ministerstiev (MP SR a MŽP SR), LOS, obhospodarovateľmi a štátnou správou ochrany prírody. Bolo by vhodné ustanoviť za účelom posúdenia stavu špeciálnu komisiu zostavenú z členov všetkých vyššie uvedených subjektov, ktorá by rozhodla o použití takéhoto opatrenia. Metóda môže stlmiť gradáciu škodcu na sústredenej, ležiacej hmote. Neodporúčame ju aplikovať na stojace porasty kde nie je účinná. Vzhľadom na relatívne malý rozsah území s nespracovanou kalamitou nie je vysoké riziko vzniku predpokladov pre realizáciu tohto opatrenia v roku Postup realizácie leteckých ošetrení. Pred leteckou aplikáciou vymedziť plochy s vysokou populačnou hustotou lykožrútov. Orgány štátnej ochrany prírody a krajiny osobitnými žiadosťami žiadať o súhlasy na realizovanie dostupných metód a foriem pozemnej, ako aj leteckej ochrany a obrany proti nebezpečným hmyzím škodcom. 46

47 V sústredenej kalamite aplikovať odporúčané prípravky s využitím leteckej techniky 2 3 krát v priebehu roka. Pre leteckú aplikáciu sa použijú registrované prípravky s farbivom Scolycid C (1 %). Pri leteckých aplikáciách možno použiť 2 stratégie: Stratégia 1 o Ošetrovanie č. 1 zamedzí naleteniu podkôrnych škodcov na atraktívnu hmotu. Zásah sa vykoná v dostatočnom predstihu pred rojením (1-2 týždne). o Ošetrovanie č. 2 pravdepodobne nebude nevyhnutné na celej výmere, upresnenie sa vykoná v priebehu sezóny. Podľa potreby sa zásah vykoná na sesterské generácie (7 8 týždňov po prvom ošetrovaní). o Ošetrovanie č. 3 postihne 2. generáciu. Podľa priebehu počasia bude zásah načasovaný 6-10 týždňov po 2. ošetrení. Stratégia 2 o Ošetrovanie č. 1 sa vykoná 4 5 týždňov po naletení prvej generácie, čím bude zabránené vyleteniu 1. generácie a tiež naleteniu sesterským generáciám. o Ošetrovanie č. 2 bude potrebné vykonať po naletení 2. generácie v období 4 5 týždňov od vrcholu rojenia. V praxi je možné použiť obidve stratégie. Pri druhej stratégii je možné odporúčať aj zvýšenie dávok, čo je žiaduce v súvislosti s potrebou dlhšieho pôsobenia a zachovania účinnosti prípravku. Tento spôsob je možné považovať za úspornejší. Využitie stratégie č. 1 sa odporúča do lokalít charakterizovaných zvýšeným množstvom chrobačiarov v predchádzajúcom období, na extrémnych expozíciách a na lokalitách s najnižšou nadmorskou výškou. Pred leteckou aplikáciou zabezpečiť verejné oznámenie začatia a ukončenia ošetrovania v dotknutej oblasti, ošetrované plochy na prístupových komunikáciách označiť. Zakázať vstup ľudí do ošetrovaných lokalít počas leteckej aplikácie a minimálne 10 dní po ošetrovaní, zber lesných plodov 28 dní po postreku. Zabezpečiť všeobecné rešpektovanie podmienok leteckej aplikácie proti podkôrnym a drevokazným škodcom tak, ako ich určujú stanoviská zodpovedných organizácií. Prehľad vhodnej techniky pre leteckú aplikáciu Aplikátory pre letecké ošetrovanie vrtuľník, plošník, klasické trysky OPATRENIA NA ELIMINÁCIU VÝSKYTU HUBOVÝCH OCHORENÍ Výskyt jednotlivých hubových patogénov v nasledujúcich niekoľkých rokoch v novo zakladaných porastoch, bude ovplyvňovať niekoľko základných faktorov. Okrem bezprostredného vplyvu prostredia, ktoré bude rozhodujúcou mierou ovplyvňovať zdravotný stav porastov, významnú úlohu zohrá aj voľba drevinového zloženia. Samotný výskyt patogénnych húb môže byť bodový, lokálny ako aj celoplošný. Rozsah výskytu húb a ich lokalizácia si vyžaduje kontrolu koreňov vývratov, koreňových nábehov, kmeňov, vetiev, ihlíc, resp. listov v priebehu roka. Je potrebné zisťovať výskyt plodníc ako aj výskyt príznakov infekcie húb (rakovina, hrdza, sypavka, dechtovité škvrny na kôre, hniloba koreňov, kmeňa a jadrového dreva, odumieranie výhonkov, púčikov, nekrózy). Vzhľadom na súčasný stav a predpokladané obnovné zastúpenie drevín možno na plochách očakávať výskyt nasledovných hubových patogénov: 47

48 a) Stojace stromy a dospelé porasty - všetky dreviny Armillaria ostoyae (hniloba koreňov, koreňových nábehov a kmeňa), Heterobasidion annosum (hniloba koreňov a kmeňa), Phytophthora spp. (hniloba koreňov a koreňových nábehov) - smrek obyčajný Stereum sanguinolentum (hniloba poranených kmeňov) - buk lesný Ustulina deusta (hniloba koreňov a koreňových nábehov), Nectria spp.(rakovina na kmeni) - smrekovec opadavý Lachnellula willkommii (rakovina na kmeni) - jedľa biela Melampsorela caryophyllacearum (rakovina na kmeni) - borovica lesná Cenangium ferruginosum (odumieranie vetiev) b) Sadenice pri umelej výsadbe - všetky dreviny Fusarium spp., Cylindrocarpon spp., Rhizoctonia spp., Phytophthora spp., Botrytis cinerea, Alternaria spp., Phacidium coniferarum, Pestalotia hartigii, - smrek obyčajný Ascocalyx abietina (odumieranie púčikov a výhonkov), Chrysomyxa abietina (hrdza na ihličí) - buk lesný Phytophthora cactorum, Nectria spp. (rakovina na kmeni) - smrekovec opadavý Meria laricis (sypavka), Lachnellula willkommii (rakovina na kmeni) - jedľa biela Pucciniastrum epilobii (hrdza na ihličí), Melampsorella caryophyllacearum (hrdza na kmeni a vetvách) - borovica lesná Coleosporium spp. (hrdze), Lophodermium spp. (sypavka), Ascocalyx abietina (odumieranie púčikov a výhonkov) Opatrenia vymedzujú základné princípy ochrany stojacich stromov na kalamitiskách (výstavky), stojacich stromov na porastových stenách, v preriedených porastoch s rozptýlenou kalamitou a v zapojených porastoch bez priameho poškodenia drevín kalamitou. Opatrenia sa nešpecifikujú na dreviny, keďže ide o všeobecné pravidlá ochrany proti patogénnym hubám. Rozdiely v navrhovaných spôsoboch ochrany vychádzajú zo stupňa územnej ochrany prírody podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. a) 5. stupeň ochrany Územie s priradeným 5. stupňom ochrany podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. - NATURA 2000 územie Európskeho významu Tatry. Územie s minimálnymi opatreniami z hľadiska ochrany lesa. Vrátane mokrých a rašelinných spoločenstiev SLT: AP, BAl, PiL ostrovy zóny s prísnejším režimom v území s menej prísnym režimom. a) Stojace stromy a dospelé porasty Bez zásahu. b) Sadenice pri umelej výsadbe Pri umelej obnove obmedziť výsadbu tých druhov drevín, na ktorých sa zistili plodnice patogénnych húb resp. príznaky infekcie na koreňoch, kôre kmeňov, vetvách a ihličí. Sadenice najmä ihličnatých drevín nevysádzať v blízkosti (nie bližšie ako 2-3 m) koreňových nábehov a pňov s príznakmi napadnutia podpňovkami a inými patogénnymi hubami. Zvyšovať druhovú diverzitu lesných drevín na plochách so zvýšeným výskytom patogénnych húb, najmä v prospech listnatých drevín. Vysádzať len sadenice v dobrom zdravotnom stave bez príznakov infekcie, v dobrom kondičnom stave, bez príznakov napadnutia asimilačných orgánov, resp. púčikov, bez poškodeného kmienka, koreňového krčka a koreňov. 48

49 b) 5. stupeň ochrany Zóna s priradeným 5. stupňa ochrany Z 543/2002 Z.z.- NATURA 2000 územie Európskeho významu Tatry. Územie s obmedzenými opatreniami z hľadiska ochrany lesa. a) Stojace stromy a dospelé porasty Bez zásahu. b) Sadenice pri umelej výsadbe Pri umelej obnove obmedzovať výsadbu tých druhov drevín, na ktorých sa zistili plodnice patogénnych húb, resp. príznaky infekcie na koreňoch, kôre kmeňov, vetvách a ihličí. Sadenice najmä ihličnatých drevín nevysádzať v blízkosti (nie bližšie ako 2-3 m) koreňových nábehov a pňov s príznakmi napadnutia podpňovkami a inými patogénnymi hubami. Zvyšovať druhovú diverzitu lesných drevín na plochách so zvýšeným výskytom patogénnych húb, najmä v prospech listnatých drevín. Vysádzať len sadenice v dobrom zdravotnom stave bez príznakov infekcie, v dobrom kondičnom stave, bez príznakov napadnutia asimilačných orgánov, resp. púčikov, bez poškodeného kmienka, koreňového krčka a koreňov. c) 5. stupeň ochrany Územie s priradeným 5.stupňom ochrany podľa Z.543/2002 Z.z. Porasty, ktoré vyžadujú revíziu vzhľadom na svoju nepôvodnosť. V budúcnosti je pre ne potrebné uplatniť 3. stupeň ochrany. d) 4. stupeň ochrany Územie s priradeným 4. stupňom ochrany podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. a) Stojace stromy a dospelé porasty Dodržiavať hygienu porastu. Ležiace stromy a vetvy ako aj stojace stromy s výskytom plodníc patogénnych húb, príp. s výskytom príznakov infekcie týmito hubami (rakovina, dechtovité škvrny, hniloba koreňových nábehov, jadrová hniloba) z porastu odstrániť. Pri zistení plodníc patogénnych húb, príp. príznakov infekcie kmeňov, rezné plochy zostávajúcich pňov v poraste ošetriť Pellacolom. Poranenia na stromoch v porastovej stene, výstavkov na kalamitisku, v porastových stenách a vo vnútri porastov s mechanicky poškodenou kôrou kmeňov a koreňových nábehov (po kalamite, pri približovaní dreva, atď.) ošetriť najneskôr do troch dní od vzniku poškodenia Pellacolom. b) Sadenice pri umelej výsadbe Sadenice najmä ihličnatých drevín nevysádzať v blízkosti koreňových nábehov a pňov s príznakmi napadnutia podpňovkami a inými patogénnymi hubami. Korene voľnokorenných sadeníc pred výsadbou namáčať na niekoľko hodín (napr. z večera do rána) vo fungicídnom roztoku resp. v roztoku s biologickým účinným agens Trichoderma harzianum. Je vhodné máčať vo vodnom roztoku s hydrogélmi.. Pri umelej obnove obmedziť zastúpenie tých druhov drevín, na ktorých sa zistili plodnice patogénnych húb resp. príznaky infekcie na koreňoch, kôre kmeňov, vetvách a ihličí resp. listoch. Zvyšovať druhovú diverzitu lesných drevín na plochách so zvýšeným výskytom patogénnych húb v prospech listnatých drevín. Vysádzať len sadenice v dobrom zdravotnom stave bez príznakov infekcie, v dobrom kondičnom stave, bez príznakov napadnutia asimilačných orgánov, resp. púčikov, bez poškodeného kmienka, koreňového krčka a koreňov. 49

50 Pri umelej obnove stimulovať rast sadeníc biopreparátmi na báze Trichoderma harzianum prípadne aplikovať ekologický pôdny kondicionér BactoFil B a pod. e) 3. stupeň ochrany Územie pre ktoré platí 3 stupeň ochrany podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z.z. Vyskytujúce sa skupiny lesných typov: spoločenstvá bezbukové kyslé: Pa, PiP,LP, n.s., kyslé s bukom: FaP, FaA, živné bez buka: PA, živné s bukom: FA. a) Stojace stromy a dospelé porasty Dodržiavať hygienu porastu. Ležiace stromy a vetvy ako aj stojace stromy s výskytom plodníc patogénnych húb príp. s výskytom príznakov infekcie týmito hubami (rakovina, dechtovité škvrny, hniloba koreňových nábehov, jadrová hniloba) z porastu odstrániť. Pri zistení plodníc patogénnych húb, príp. príznakov infekcie kmeňov, rezné plochy zostávajúcich pňov v poraste ošetriť Pellacolom. Zároveň do určitej miery obmedziť výsadbu tých druhov drevín, na ktorých sa tieto plodnice zistili. Zvyšovať druhovú diverzitu lesných drevín na plochách so zvýšeným výskytom pôdnych patogénnych húb. Poranenia na stromoch v porastovej stene, výstavkov na kalamitisku, v porastových stenách a vo vnútri porastov s mechanicky poškodenou kôrou kmeňov a koreňových nábehov (po kalamite, pri približovaní dreva, atď.) ošetriť najneskôr do troch dní Pellacolom. b) Sadenice pri umelej výsadbe Sadenice najmä ihličnatých drevín nevysádzať v blízkosti koreňových nábehov a pňov s príznakmi napadnutia podpňovkami a inými patogénnymi hubami. Korene voľnokorenných sadeníc pred výsadbou namáčať na niekoľko hodín (napr. z večera do rána) vo fungicídnom roztoku resp. v roztoku s biologickým účinným agens Trichoderma harzianum. Je vhodné máčať vo vodnom roztoku s hydrogélmi. Pri umelej obnove obmedziť výsadbu tých druhov drevín, na ktorých sa zistili plodnice patogénnych húb resp. príznaky infekcie na koreňoch, kôre kmeňov, vetvách a ihličí resp. listoch. Zvyšovať druhovú diverzitu lesných drevín na plochách so zvýšeným výskytom patogénnych húb v prospech listnatých drevín. Vysádzať len sadenice v dobrom zdravotnom stave bez príznakov infekcie, v dobrom kondičnom stave, bez príznakov napadnutia asimilačných orgánov a púčikov, bez poškodeného kmienka, koreňového krčka a koreňov. Pri umelej obnove stimulovať rast sadeníc biopreparátmi na báze Trichoderma harzianum prípadne aplikovať ekologický pôdny kondicionér BactoFil B a pod NÁVRH OPATRENÍ V OBLASTI STATICKEJ STABILITY PORASTOV Na úvod treba zdôrazniť, že nie všetky porasty v TANAP-e, ktoré odolali vetru v novembri 2004 možno považovať za staticky dostatočne stabilné. Spravidla najstabilnejšie smrečiny sú v siedmom vegetačnom stupni. Smreky tu prevažne rastú dlhodobo v redšom zápoji, koruny majú dlhé a úzke, kmene zbiehavé, korene sú dobre ukotvené v skeletnatej pôde. Avšak niektoré porasty vietor v novembri 2004 nerozvrátil len v dôsledku konfigurácie terénu. Veľmi ohrozené sú najmä už nekompaktné lesné komplexy (susediace s kalamitnými plochami alebo so vtrúsenou kalamitou). Náhly pokles zakmenenia v smrekovom poraste výrazne zvyšuje riziko rozvrátenia vetrom. Vo väčšine prípadov pri týchto porastoch nie je možné okrem odstraňovania chrobačiarov vykonať žiadne zásadné pestovno-ochranné opatrenia. Spevňovanie lesných porastov výchovou sa dá vykonať len v mladších porastoch (prvý a druhý vekový stupeň). Porasty, ktoré víchrica zničila bude treba postupne obnovovať. Využijú sa tu všetky druhy obnovy lesných porastov, t.j. prirodzená, umelá a kombinovaná. Už pri obnove porastov je 50

51 nevyhnutné vytvoriť predpoklady pre vývoj ich dobrej statickej stability. Toto je možné zabezpečiť hlavne v prípade umelej a kombinovanej obnovy. Pri týchto spôsoboch môže lesný hospodár usmerniť drevinové zloženie a výstavbu porastu už pri najskoršom štádiu vývoja porastu Metódy na udržanie statickej stability zostávajúcich porastov do 40 rokov Ako sa už uviedlo, statickú stabilitu lesných porastov možno úspešne budovať len v mladších porastoch. Tieto sú schopné pomerne pružne reagovať na pestovno-ochranné opatrenia. Ide o rastové stupne mladín (stredná hrúbka porastu do 5 cm), žŕdkovín (6-12 cm), čiastočne aj žrďovín (13-20 cm). Zásahy v kmeňovinách (21 cm a viac) majú len zanedbateľný účinok. To znamená, že stabilitu lesných porastov prvej a druhej vekovej triedy (približne do 40 rokov), ktoré neboli poškodené vetrom, možno ešte pestovno-ochrannými zásahmi posilniť. Je nevyhnutné výchovnými zásahmi udržiavať voľnejší zápoj, aby stromy mali možnosť vytvoriť si a udržať dostatočne dlhú korunu, a tým aj pevnejšie zakorenenie. Intenzívne prerezávky sú potrebné najmä v porastoch z prirodzenej obnovy. Spevňovacie dreviny (smrekovec a borovica, prípadne podľa možností buk a javor) treba osobitne chrániť a zásahmi uvoľňovať. Tieto dreviny ba sa mali nachádzať v hlavnej úrovni, len tak majú spevňovací účinok. Pri výchovných zásahoch uvoľňovať nie len spevňovacie dreviny, ale aj smreky, ktoré vykazujú dobré statické vlastnosti. Ide o hrubé jedince (v biosociologickom postavení úrovňové a predrastavé) s mohutnou územkovou časťou, prípadne s náznakmi vývoja silných koreňových nábehov. Ďalej sú takéto jedince charakteristické dlhou a štíhlou korunou. Zo spevňovacích drevín a najstabilnejších jedincov smreka sa doporučuje v štádiu žŕdkovín vybrať asi 350 cieľových stromov na ha a vyznačiť ich. Tieto potom podporovať v ďalšom vývoji porastu. Dôležité je odstraňovať jedince s poškodením kmeňa napr. zverou a hnilobami, prípadne mechanické poškodenia kmeňa ošetriť fungicídnym prostriedkom (napr. Pellacol). V porastoch do približne 30 rokov je možné vykonávať intenzívne pestovné zásahy. V starších porastoch ako 30 rokov so zanedbanou výchovou treba zasahovať už o niečo opatrnejšie, ale častejšie (2 x za decénium). Jenou zo základných zásad dodržiavanie dostatočnej statickej stability musí byť zásada včasného zásahu dostatočnej intenzity. Výchovu nie je možné v žiadnom prípade zanedbať, pretože každé omeškanie sa môže prejaviť znížením stability porastu a vyústiť do škôd snehom resp. vetrom. Na hraniciach dielcov treba udržiavať prieseky, aby sa tvorili porastové plášte. Začiatočná šírka priesekov by mala byť 4-5 metrov. S pribúdajúcim vekom porastu sa rozšíri proti smeru nebezpečného vetra tak, aby vzdialenosť medzi korunami okrajových stromov neklesla pod 4 m. Pozor na skutočnosť, že hraničné prieseky v rámci bezlesia je možné vytvárať len do šírky 4m. Taktiež treba budovať spevnené okraje porastov pomocou intenzívnych zásahov. Takéto spevňovanie sa musí vykonávať na náveternej strane porastov do hĺbky porastu aspoň 50 m. Spevňovanie lesných porastov nevyhnutne vykonávať aj celoplošne. Na rovinatejších terénoch je účinné aj pomiestne spevňovanie lesných porastov. Okrem už uvedených porastových plášťov sú to spevňovacie pásy. Spevňovacie pásy sú o niečo menej efektívne v svahovitom teréne. Na spevňovacích pásoch sa budú výchovné zásahy vykonávať intenzívnejšie než na zvyšnej ploche porastu. Spevňovacie pásy sa zakladajú na dostatočne stabilných častiach porastu. Teda najmä tam, kde sa nachádzajú spevňovacie dreviny a kde sa predpokladá, že je stabilné podložie (napr. skeletnatá pôda). Spevňovacie pásy sa spravidla zakladajú v štádiu žŕdkovín, pritom ich vzájomná vzdialenosť bude medzi 100 až 200 m. Ich šírka by mala byť približne rovná výške dospelého stromu. Spevňovacie pásy sa orientujú vždy kolmom na smer nebezpečného vetra. Takže v podmienkach TANAP-u by spevňovacie pásy boli spravidla v smere východ západ, resp. juhozápad severovýchod. 51

52 Tabuľka 11. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa bonity, strednej hrúbky a korunovosti cieľových stromov (vyjadrená v percentách). Platí pre smrečiny v 4., 5. a 6. lesnom vegetačnom stupni. Bonita Nezávisle na bonite Stupeň statickej Stredná hrúbka cieľových stromov (cm) stability výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci Spevňovacími pásmi sú aj rozluky a odluky. Rozluka je úzky priesek na okraji alebo vnútri porastu založených preto, aby sa vyvinul zavetvený okrajový plášť. Zakladá sa pri rozčleňovaní plošne väčšieho porastu. Rozluky sa zakladajú v žŕdkovinách alebo žrďovinách kolmo na smer nebezpečného vetra. Odporúča sa ich vzájomná vzdialenosť m, ich dĺžka nemá presahovať 400 m. Šírka rozlúk je m. Po obidvoch stranách rozluky, najmä na náveternej strane porastu, treba vykonávať silnejšie výchovná zásahy než v ostatnej časti porastu. Spevňovanie lesných komplexov je možné aj pomocou odlúk. Odluka rozčleňuje starší porast od mladšieho. Jej funkciou je v predstihu pripravovať mladší porast na nápor vetra, ktorý sa očakáva po vyťažení staršieho porastu. Odluka sa zakladá na záveternej strane staršieho porastu pred mladším porastom, a to vo veku mladšieho porastu rokov. Šírka odluky je m, vyrúbaný pás sa doporučuje, ak neprebieha rýchla prirodzená obnova, včas zalesniť. Po 5-10 rokoch sa odluka rozširuje do staršieho porastu smerom proti nebezpečnému vetru a podsádza sa vhodnými drevinami. Rozluky a odluky sú účinné v rovinatom teréne, takže v podmienkach TANAP-u sa využijú v podhorskej časti. Spevňovacie prvky (pásy, rozluky a odluky) sú málo účinné na podmáčaných stanovištiach (napr. Ochranný obvod Kežmarské Žľaby). V zásade platí, že najväčšia naliehavosť pestovno-ochranných opatrení, najmä výchovných zásahov, je v staticky najnestabilnejších porastoch. Ako ukazovateľ statickej stability môže poslúžiť korunovosť (podiel dĺžky koruny k výške stromu) alebo štíhlostný kvocient (podiel výšky a hrúbky d 1,3 vydelený 100). V priložených tabuľkách sú hraničné hodnoty obidvoch indikátorov statickej stability smrečín (prípadne jedľových smrečín) v štádiu mladín, žŕdkovín a žrďovín (do strednej hrúbky 20 cm). V 4., 5. a 6. lesnom vegetačnom stupni sa môžu použiť obidva ukazovatele, v 7. lesnom vegetačnom stupni sa doporučuje len štíhlostný kvocient. Zdôrazňujeme, že uvedené statické charakteristiky majú opačný zmysel, čím je podiel dĺžky koruny z celkovej výšky cieľových stromov (korunovosť cieľových stromov) v % väčší, tým je statická stabilita priaznivejšia. Čím je štíhlostný kvocient nižší, tým je statická stabilita priaznivejšia. 52

53 Praktický postup zisťovania statickej stability je jednoduchý. V porastoch treba zistiť základné taxačné a statické charakteristiky cieľových stromov (nadúrovňové a hlavnej úrovne) a vypočítať ich aritmetické priemery a podľa priložených tabuliek zaradiť porasty do príslušných stupňov statickej stability. Tabuľka 12. Stupne statickej stability smrekových porastov podľa bonity, strednej hrúbky a štíhlostného kvocienta cieľových stromov. Platí pre smrečiny v 4., 5. a 6. lesnom vegetačnom stupni. Bonita Nezávisle na bonite Stupeň statickej Stredná hrúbka cieľových stromov (cm) stability výborný 0,64 0,69 0,73 0,75 2 dobrý 0,65-0,74 0,70-0,79 0,74-0,83 0,76-0,85 3 vyhovujúci 0,75-0,83 0,80-0,88 0,84-0,92 0,86-0,94 4 nevyhovujúci 0,84 0,89 0,93 0,95 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 0,66 0,67-0,76 0,77-0,85 0,86 0,68 0,69-0,78 0,79-0,87 0,88 0,69 0,70-0,79 0,80-0,88 0,89 0,71 0,72-0,81 0,82-0,90 0,91 0,73 0,74-0,83 0,84-0,92 0,93 0,68 0,69-0,78 0,79-0,87 0,88 0,71 0,72-0,81 0,82-0,90 0,91 0,73 0,74-0,83 0,84-0,92 0,93 0,75 0,76-0,85 0,86-0,94 0,95 0,77 0,78-0,87 0,88-0,96 0,97 0,79 0,80-0,89 0,90-0,98 0,99 0,74 0,75-0,84 0,85-0,93 0,94 0,75 0,76-0,85 0,86-0,94 0,95 0,77 0,78-0,87 0,88-0,96 0,97 0,79 0,80-0,89 0,90-0,98 0,99 0,81 0,82-0,91 0,92-1,00 1,01 0,82 0,83-0,92 0,93-1,01 1,02 0,79 0,80-0,89 0,90-0,98 0,99 0,77 0,78-0,87 0,88-0,96 0,97 0,79 0,80-0,89 0,90-0,98 0,99 0,81 0,82-0,91 0,92-1,00 1,01 0,83 0,84-0,93 0,94-1,02 1,03 0,85 0,86-0,95 0,96-1,04 1,05 0,81 0,82-0,91 0,92-1,00 1,01 Tabuľka 13. Stupne statickej stability smrekových porastov v 7. lesnom vegetačnom stupni podľa bonity, strednej hrúbky a štíhlostného kvocienta cieľových stromov Bonita a viac Stupeň statickej Stredná hrúbka cieľových stromov (cm) stability výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 1 výborný 2 dobrý 3 vyhovujúci 4 nevyhovujúci 0,63 0,64-0,73 0,74-0,82 0,83 0,67 0,68-0,77 0,78-0,86 0,87 0,68 0,69-0,78 0,79-0,87 0,88 0,60 0,61-0,70 0,71-0,79 0,80 0,65 0,66-0,74 0,75-0,83 0,84 0,66 0,67-0,76 0,77-0,85 0, Zásady princípov udržania statickej stability porastov pri ich zakladaní 0,57 0,58-0,67 0,68-0,76 0,77 0,63 0,64-0,72 0,73-0,81 0,82 0,64 0,65-0,74 0,75-0,83 0,84 Už pri zakladaní lesných porastov je možnosť vytvoriť východisko pre dobrú statickú stabilitu lesných porastov. Najdôležitejšia je pri tom správna voľba drevinového zloženia. Treba zabezpečiť dostatočné zastúpenie spevňovacích drevín. Aby sa znížilo budúce riziko rozvrátenia lesných porastov vetrom podiel spevňovacích drevín by nemal byť menej ako 30 % a na najviac ohrozených lokalitách 40 %. Podiel spevňovacích drevín sa často dáva do súvisu s bonitou. Čím je lepšia bonita, tým je potrebný väčší podiel spevňovacích drevín. Pravdaže v podmienkach 53

54 TANAP-u výber spevňovacích drevín je pomerne obmedzený. Najvýznamnejšie spevňovacie dreviny budú smrekovec a borovica sosna. Obmedzené uplatnenie bude mať buk a javor horský. Na podmáčaných stanovištiach treba využiť aj nálet brezy a jelše. Vo všeobecnosti treba byť voči prípravným drevinám zhovievavý a využívať ich ako bioskupiny v lesných komplexoch. Spevňovacie dreviny treba vysádzať, resp. doplňovať tak, aby boli na miestach najviac exponovaných vetrom. Spevňovacie dreviny by mali mať v neskorších štádiách vývoja porastov úrovňové alebo nadúrovňové postavenie. Preto im treba poskytnúť vekový náskok pred smrekom. Toto je možné napr. aj pri kombinovanej obnove, kde sa výsadba spevňovacích drevín má vykonať čím najskôr. Zvyšné priestory neskôr obsadí smrek z prirodzenej obnovy alebo sa umelo doplní. Ak ekologické podmienky predurčujú vysoký podiel smreka, pri umelej a kombinovanej obnove treba voliť miestne proveniencie. Pri zakladaní smrekových porastov treba výsadbu zabezpečiť v širšom spone. Spravidla postačuje 2500 kusov sadeníc na ha. Už pri zakladaní porastov treba vymedziť plochy pre sklady, cesty, či priestory medzi dielcami, ktoré sa nezalesnia. Okrem prevádzkového využitia sa takto vytvoria na okrajoch spevňovacie porastové plášte odolné proti náporu veta. Takéto prvky je vhodné situovať kolmo na smer nebezpečného vetra. Mala by sa vytvárať sieť spevňovacích buniek (skupín) z odolných drevín. Osvedčili sa aj spevňovacie rebrá. Tieto predstavujú pásy umiestnené kolmo na smer nebezpečného vetra. Ich minimálna šírka predstavuje výšku dospelého stromu a ich vzájomná vzdialenosť sa volí podľa úrovne ohrozenia vetrom v rozmedzí 100 až 300 m. Ak ide o zvlnený terén, spevňovacie rebrá je vhodné umiestňovať na vyvýšené časti terénu. Väčšie lesné komplexy možno rozčleniť aj ďalšími priečnymi rebrami. Mimo spevňovacích rebier, prípadne spevňovacích buniek, treba odolné dreviny rozmiestňovať celoplošne a rovnomerne. Špecifické postavenie tu majú podmáčané stanovištia. Tu drevinové zloženie by sa malo detailnejšie diferencovať podľa typologických jednotiek, ale aj intenzity zamokrenia. Pritom treba brať do úvahy, že koreňové systémy drevín sú veľmi plytké aj vo vyššom veku. Koreňové systémy sa rozrastajú do šírky a môžu byť vzájomne prepletené. Vyššia odolnosť smrekovca a listnatých drevín vyplýva najmä z toho, že v zimnom období majú koruny pre vietor priepustné. Smrekovec však znáša zamorenie pôdy menej v porovnaní s borovicou. Preto sa zastúpenie borovice pri obnove zvýši na intenzívnejšie zamokrenom mikroreliéfe na úkor smrekovca. Cieľová výstavba by tu mala predstavovať mozaikovité usporiadanie porastových skupín, pričom by tieto mali pozostávať z jednej dreviny, resp. z drevín s približne rovnakými rastovými vlastnosťami pokiaľ ide o priepustnosť korún na vietor (najlepšie listnaté dreviny a smrekovec). Cieľové zakmenenie jednotlivých porastových skupín má tu byť pomerene vysoké, preto aj počet sadeníc bude vyšší než na nepodmáčaných lokalitách. Pritom sú prípustné väčšie medzery medzi jednotlivými skupinami. Treba využívať aj prirodzené zmladenie zo skupín stromov, ktoré kalamitu prežili. Často ide o prípravné dreviny, tieto sú však vítané ak vytvárajú obmedzené bioskupiny. Vhodná je tu mozaika skupín stromov s rôznym vekom a aj drevinovým zložením. Pritom sa menej striktne chápe rozdelenie drevín na prípravné a cieľové. Na záver tejto kapitoly ešte pár slov k ťažbovo-obnovným postupom v porastoch, ktoré neboli rozvrátené vetrom alebo ich poškodil len čiastočne. Spravidla (ak nejde o výberkový les) je tu najvhodnejší okrajový rub. Tento sa má začať na najmenej ohrozených miestach porastu a postupuje proti smeru nebezpečného vetra. Nikdy sa porast nemá otvárať na náveternej strane. Východiskové miesta obnovy, ako aj ich ďalší postup sa musia voliť tak, aby sa neohrozili priľahlé porasty. Ak po vetrovej kalamite zostali v starších porastoch medzery, stromy na ich okrajoch bývajú odolnejšie ako zničené časti porastov, preto ich treba šetriť. Stromy poškodené alebo odumierajúce však treba bezodkladne vyťažiť. Zdravé jedince, ktoré sa ponechajú, môžu poslúžiť ako zdroj prirodzenej obnovy lesných porastov. Zvlášť vzácne sú z tohto pohľadu nepoškodené jedince spevňovacích drevín (listnáče, smrekovec a borovica). Niekedy však treba do porastových 54

55 medzier vnikajúci vietor vyviesť prostredníctvom prieseku v tvare pásu. V prípade, že porastové zvyšky usmerňujú vietor do zostávajúcich perspektívnych porastov, býva účelné ich vyťažiť NÁVRH OPATRENÍ V BOJI S BURINOU Všeobecne Bylinný kryt pôdy, podrast krov a necieľové dreviny sú prirodzenou súčasťou lesných ekosystémov. Klasifikované ako burina, resp. nežiaduca vegetácia sú iba v krátkom časovom úseku života lesných spoločenstiev, keď bránia ich prirodzenému zmladeniu, alebo umelej obnove. Proti nežiaducej vegetácii sa bude zasahovať vtedy a tam, kde táto predrastá vnášané dreviny, obmedzuje ich v raste a ohrozuje vo vývoji, resp. kde bráni vzniku potenciálneho prirodzeného zmladenia. Nežiadúca vegetácia konkuruje lesným drevinám v boji o priestor, svetlo, vlahu, živiny, zhoršuje ich ujatosť, spomaľuje odrastanie iným škodlivým činiteľom (mráz, zver,...), zhoršuje zdravotný stav drevín a zvyšuje ich dispozíciu k poškodeniu ďalšími škodlivými činiteľmi (hubové ochorenia, sucho, sneh, hlodavce,...). V kompetičných vzťahoch predčí hospodárske dreviny svojou vitalitou, rozmnožovacou silou a veľkou prispôsobivosťou pôdno-klimatickým podmienkam prostredia. Bylinný a drevnatý kryt, okrem spomínaných negatívnych účinkov, má nepopierateľne aj priaznivý vplyv na dreviny a prostredie - predovšetkým chráni pôdu pred eróziou, zlepšuje mikroklímu, zadržiava vlahu, je zdrojom pôdneho humusu, poskytuje drevinám mechanickú a optickú ochranu a pod. Rozbor situácie Podľa veku, zakmenenia a stupňa rozvrátenia pôvodných porastov pred kalamitou, bolo možné na kalamitisku v roku 2005 (a v roku 2006) vylíšiť plochy s rôznym stupňom zaburinenia od plôch bez bylinného krytu (po zničených mladinách a na požiarnisku) až po lokality s plným pokryvom vegetácie a s rozvinutou etážou krov. Vývoj pôdneho krytu na kalamitiskách postupuje rýchlo (v priebehu 3 5 rokov od odokrytia plochy) od bylinných a trávnych svetlomilných a nitromilných spoločenstiev s nie príliš veľkou hustotou a výškou, k typickým rúbaňovým spoločenstvám s prevahou smlzov (Calamagrostis sp.), vrbovky (Epilobium sp.), zlatobyle (Solidago sp.), starčekov (Senecio sp.), malinčia (Rubus idaeus L.), černičia (Rubus fruticosus L.), bazy (Sambucus sp.), ruže (Rosa sp.), zemolezu (Lonicera sp.) a ďalších druhov. Na zamokrených a živných stanovištiach môžu byť dominantné deväťsily (Petasites sp.), štiavy (Rumex sp.) ale tiež invázne druhy boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) a krídlatky (Reynoutria sp.) a pod. Kým z pohľadu ochrany lesných kultúr pred škodlivým pôsobením buriny a čo najrýchlejšieho dosiahnutia stavu zabezpečenej kultúry pri vynaložení minima nákladov by bolo najideálnejšie zalesnenie ešte nezaburinených plôch v čo možno najkratšom čase, z hľadiska zvýšenia ekologickej stability budúcich porastov sa plánuje predĺžiť obnovu kalamitou postihnutých plôch na rokov. S tým bude súvisieť postupné zaburiňovanie plôch, sťaženie zalesňovacích prác, zhoršenie podmienok, až vylúčenie možnosti vzniku prirodzeného zmladenia. Spôsoby ochrany Metódy ochrany pred škodlivým pôsobením vegetácie možno rozdeliť do dvoch základných skupín, ktoré sa v praxi často vzájomne kombinujú a dopĺňajú: mechanicko - technické ručné okopávanie a vyžínanie kultúr, výsek a vypiľovanie drevín, krov a výmladkov, vyžínanie buriny a vypiľovanie nárastov malou mechanizáciou (krovinorezmi, motorovými pílami), nastielanie okolia stromčekov mulčovacími materiálmi, vyžatou burinou, 55

56 ochrana proti burine a zveri plastikovými chráničmi (tubami), príprava plôch pre prirodzenú obnovu mechanickým narušením pôdneho krytu. chemické príprava prostredia pre prirodzenú obnovu herbicídmi, chemická príprava plôch pred umelou obnovou, ochrana kultúr a nárastov herbicídnymi prípravkami. Klasické okopávanie a vyžínanie, výsek a vypiľovanie nežiaducich drevín a krov Nestráca na aktuálnosti a pri ochrane kultúr a nárastov v horských oblastiach bude mať naďalej prevahu. Výhodou technológie je jej jednoduchosť a ekologická nezávadnosť. Nevýhodou je prácnosť a krátkodobá účinnosť. Okopáva sa spravidla iba v prvom vegetačnom období po výsadbe. Pri vyžínaní a vypiľovaní nárastov možno použiť aj malú mechanizáciu. Táto zvyšuje produktivitu práce, je ale viazaná na mužskú pracovnú silu. Nastielanie okolia vysadených drevín, použitie plastikových chráničov Mulčovanie brzdí opätovný rast bylinnej vegetácie a vytvára vhodné mikroklimatické podmienky pre rast vysadenej dreviny. K nastielaniu možno použiť vyžatú burinu, drevnú štiepku, biele, resp. čierne netkané textílie, špeciálne mulčovacie plachtičky, PE fólie, kartónové dosky a podobne. V praxi sa technológia vo väčšom rozsahu nepoužíva. Jej nevýhodou je vysoká prácnosť a cena mulčovacieho materiálu. Účinnosť ošetrenia pretrváva podľa druhu materiálu 1 5 vegetačných období. Pri použití prírodných materiálov by sa mohla uplatniť v oblastiach so zvýšenými nárokmi na ochranu životného prostredia. Plastikové chrániče vytvárajú priaznivú mikroklímu v bezprostrednej blízkosti stromčeka, stimulujú jeho výškový rast, chránia ho pred poškodením burinou a zverou. Vhodné sú len pre ochranu listnatých drevín. Vytiahnuté stromčeky po niekoľkoročnom intenzívnom výškovom prírastku majú zlú statickú stabilitu. V podmienkach kalamitiska táto technológia nemá širšie uplatnenie. Bolo by ju možné využiť iba pri vnášaní vzácnych jedincov, alebo pri úprave obnovnej skladby už odrastených nárastov. Využitie herbicídnych prípravkov Je najefektívnejším, najúčinnejším a ekonomicky najvýhodnejším spôsobom boja s nežiadúcou vegetáciou. Bude limitované predovšetkým podmienkami, ktoré určuje zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Podľa neho je pre použitie herbicídov v územiach s 3. stupňom ochrany potrebný súhlas orgánu životného prostredia (OÚ ŽP), v územiach so 4. a 5. stupňom ochrany je ich použitie vylúčené. S ohľadom na minimalizáciu rizík ohrozenia životného prostredia sa zo sortimentu prípravkov registrovaných pre použitie v lese (spĺňajúcich prísne kritériá EÚ, predovšetkým smernice 91/414/EHS a 1999/45/ES) sa pri ochrane kultúr a nárastov v TANAP-e odporúča používať iba prípravky s účinnou látkou glyphosate a dichlobenil. Obe skupiny herbicídov majú najlepšie hodnotenie z hľadiska rizík pre domáce, hospodárske a voľne žijúce zvieratá (Z), pre včely (Vč), pre ryby a ostatné vodné organizmy (Vo). Z glyfosátov odporúčame používať predovšetkým Roundup Biaktiv (klasifikácia Z4, Vč3, Vo4), ktorý je z tejto skupiny jediný registrovaný pre použitie aj priamo na vodné toky a nádrže. Do rastlín preniká cez listy, resp. rezné plochy pňov, vykazuje vysokú toleranciu voči ihličnatým drevinám, v pôde nemá reziduálny účinok. 56

57 Tabuľka 14. Alternatívne metódy ochrany kultúr a nárastov pred nežiaducou vegetáciou rok spôsob ošetrenia alternatívne postupy A1 A2 A3 A4 A5 A6 0 Príprava, vyčistenie plochy * * * * * * Chemická príprava pôdy (glyfosáty) * * 1 Okopávanie * * Vyžínanie * * Glyfosáty okolo stromčekov * Glyfosáty cez vrcholy Mulčovanie * 2 Casoron G (pre buk a ostatné listnáče) * Vyžínanie * * Glyfosáty okolo stromčekov * * Vyžínanie * Výsek krov a výmladkov * * Glyfosáty cez vrcholy * Ošliapavanie * 3 Vyžínanie * * Glyfosáty okolo stromčekov * Vyžínanie * Glyfosáty cez vrcholy * Ošliapavanie * 4 Casoron G (pre buk a ostatné listnáče) * Vyžínanie * Glyfosáty okolo stromčekov * * Vyžínanie * Výsek krov a výmladkov * * Glyfosáty cez vrcholy Ošliapavanie * 5 Vyžínanie * Glyfosáty okolo stromčekov * * Vyžínanie * Glyfosáty cez vrcholy * Ošliapavanie * Casoron G (klasifikácia Z4, Vč3, Vo2) je granulovaný herbicíd s účinnou látkou dichlobenil. Bráni klíčeniu semien a rastu nedrevnatých širokolistých burín a tráv, nepôsobí herbicídne na listnaté dreviny, reziduálny účinok v pôde pretrváva 1 2 vegetačné obdobia. Treba ho vylúčiť z použitia v bezprostrednej blízkosti vodných tokov. Neodporúča sa plošná aplikácia herbicídov. Ošetrovanie sa bude vykonávať bodovo v bezprostrednom okolí stromčekov, alebo v radoch (pruhoch). Pri príprave pôdy pred zalesnením, alebo príprave prostredia pre prirodzenú obnovu (resp. simulovanie prirodzenej obnovy sejbou) pruhy (široké 1,0 1,5 m) orientovať po vrstevnici. Pri potláčaní nežiaducich drevín a krov ošetrovať rezné plochy bezprostredne po spílení, alebo ošetrovať kry a výmladky postrekom na list. O spôsobe ochrany pred burinou po zvážení konkrétnych podmienok vždy rozhodne obhospodarovateľ. Pre obdobie prvých 5 rokov (do štádia zabezpečenej kultúry ) možno ponúknuť niekoľko alternatívnych kombinácií: OPATRENIA PROTI HMYZU PRI ZAKLADANÍ PORASTOV Rizikové druhy hmyzu Novozaložené výsadby SM, JD a BO budú predovšetkým vystavené riziku poškodzovania úživným žerom lykokazov z rodu Hylastes (Col., Scolytidae) a tvrdoňov z rodu Hylobius (Col., Curculionidae). Tieto druhy našli na kalamitných plochách dostatok materiálu na založenie populácie (pne, rôzne, hrubé zostatky po spracovaní v styku s pôdou, ponechané stojaté zlomy). 57

58 V roku 2006 by mala táto populácia využívať výsadby spomínaných drevín na úživný (dospelostný) žer na hlavnom koreni (lykokazy) alebo na kmienkoch (tvrdone). Menej významu sa pripisuje poškodeniu ihličnatých výsadieb úživným žerom na kôre kmienkov sadeníc ďalšími druhmi nosáčikovitých chrobákov z rodov Otiorrhynchus, Strophosomus a poškodeniu rašiacich výhonkov listopasmi rodov Phyllobius a Brachyderes. Na asimilačný aparát borovicových sadeníc vo veku 2-6 rokov sa orientujú svojim žerom aj pahúsenice ploskanky sadenicovej Acantholyda hieroglyphica (Hymeoptera; Pamphiliidae), ktoré ožierajú ihlice od vršku a ponechávajú len kratučké pahýliky. Všeobecný systém opatrení Systém opatrení je založený na prevencii, kontrole a mechanickom a chemickom boji. Mechanický spôsob boja je ale v tomto prípade veľmi prácny a málo efektívny. Vzhľadom na to, že chemický boj nebude možné realizovať v piatom stupni ochrany, kde sa nachádza podstatná časť rizikového územia, bude zrejme potrebné zmieriť sa s faktom, že niektoré lokality nebude možné zalesniť určitými druhmi drevín (smrekovec, smrek, jedla). Lykokazy (lykokaz pňový Hylastes ater, lykokaz sadenicový Hylastes cunicularius) Kontrola: Prognóza, prevencia, kontrola výskytu a spôsob obrany proti lykokazom sú náplňou STN Ochrana lesa proti tvrdoňom a lykokazom na sadeniciach. Vzhľadom na skrytý spôsob života i poškodzovania je značne komplikovaná. Používa sa len kontrola populačnej hustoty lykokaza (od marca do mája) na zvyškoch po ťažbe alebo špeciálne pripravenými lapacími polenami (dĺžka 1 m, hrúbka od 8 cm do 12 cm; hladká kôra;10 ks na 1 ha; sčasti zapustené do zeme). Ak sa pri kontrole týchto polien zistí v priemere 5 a viac požerkov lykokazov rodu Hylastes (pozor na bezpečnú determináciu) na 1 m dĺžky, výsadba bude silne ohrozená ich imágami a treba pristúpiť k jej preventívnemu chemickému ošetreniu. Ak je potrebné doplniť výsadbu, odporúča sa kontrola uhynutých sadeníc vo výsadbe koncom septembra a v októbri. Ak sa zistí podiel lykokazov na úhyne viac ako 10 % výsadby, odporúča sa pristúpiť k chemickej ochrane existujúcej i dopĺňanej výsadby (od apríla do mája nasledujúceho roka). Prevencia: Preventívne opatrenia proti premnoženiu lykokazov spočívajú v: a) dokonalej porastovej hygiene po ťažbe alebo kalamite; b) odklade zalesnenia o 1 až 2 roky po vzniku zalesňovacej povinnosti (rúbaňový pokoj), ak nehrozí nebezpečenstvo zaburinenia plochy. Obranné opatrenia: Pri obrane proti lykokazom sa používajú kontaktné a systémové insekticídy. Zásah kontaktnými prípravkami sa vykonáva individuálnym postrekom sadeníc opakovane v jarnom a jesennom období. Počas sezóny je tiež možné dávkovanie granulovaných systémových prípravkov. Tu je však obyčajne nie je možné počítať s okamžitou účinnosťou. Účinnosť obranného zásahu sa odporúča vyhodnotiť v septembri až v októbri transektovou metódou. V prevencii je možné použiť pôdne insekticídy aplikované do jamky pri výsadbe sadeníc. Najlepšie z nich chránia koreňový systém in niekoľko rokov. Tvrdoň smrekový Hylobius abietis L. [Coleoptera, Curculionidae] Kontrola: Prognózu, prevenciu, kontrolu výskytu a spôsob ochrany proti t. smrekovému určuje na Slovensku STN Ochrana lesa proti tvrdoňom a lykokazom na sadeniciach. Podľa tejto normy sa kontrola t. smrekového vykonáva: 1. Priamou vizuálnou kontrolou sadeníc. Na vyznačených miestach v kultúre sa vykonáva vizuálna kontrola minimálne na 50 sadeniciach na každý hektár výsadby. Na túto plochu stačí päť kontrolných miest, na každom z nich sa v kruhu alebo v línii skontroluje 10 sadeníc. 58

59 Kontrola sa vykonáva po celý čas výskytu tvrdoňa, t.j. od začiatku mája do polovice októbra. Eviduje sa dátum kontroly a počet sadeníc podľa stupňa poškodenia. Stupeň poškodenia sadeníc sa hodnotí takto: - slabý zožrané plôšky porušujú menej ako štvrtinu obvodu kmienka, žer výraznejšie neoslabuje sadenicu; - silný zožrané plôšky porušujú viac ako štvrtinu obvodu kmienka, sadenica chradne. Ak je podiel silne poškodených sadeníc smreka viac ako 5 % (pri borovici nad 10 %), ide o silný stupeň poškodenia výsadby a odporúča sa jej neodkladné chemické ošetrenie alebo mechanický spôsob obrany. 2. Kontrolou výskytu imág v lapacích zariadeniach. Lapacie zariadenie (kôra alebo pasca) sa ukladá na zem, najlepšie medzi koreňové nábehy čerstvých pňov. Základný počet týchto zariadení je 30 ks na ha; rozmiestňujú sa rovnomerne po celej ploche. Návnada v zariadení sa musí vymeniť, keď je obžraná, zaschnutá alebo plesnivá, obyčajne po 14 dňoch. Lapacie kôry sa obnovujú, keď začnú plesnivieť. Kontrola lapacích zariadení sa robí raz za 7 kalendárnych dní po celý čas výskytu tvrdoňa a ohrozenia kultúry. Zaznamenáva sa počet imág v zariadení. Pri zistení viac ako 5 imág na lapacie zariadenie a deň je potrebné pristúpiť k obrane chemickým alebo mechanickým spôsobom. Prevencia: Preventívne opatrenia proti tvrdoňom spočívajú v: a) likvidácii zvyškov po ťažbe; b) odklade zalesnenia o 1 až 2 roky po vzniku zalesňovacej povinnosti (rúbaňový pokoj), ak nehrozí nebezpečenstvo zaburinenia plochy; c) kladení lapacích kôr alebo pascí; d) ošetrení sadeníc (smrek sm, borovica bo, jedľa jd, duglaska dgl, smrekovec - smc) namáčaním v roztoku insekticídu pred výsadbou; e) individuálnom postreku sadeníc hneď po výsadbe; f) aplikácii granulovaných insekticídov pred výsadbou do sadbovej jamky; g) oneskorenej aplikácii granulovaných insekticídov na povrchu sadbovej jamky s miernym prekrytím zemou. Obranné opatrenia: Pri chemickom spôsobe obrany sa používajú kontaktné a tiež systémové insekticídy. Zásah kontaktnými prípravkami sa vykonáva individuálnym postrekom sadeníc opakovane v letnom období. Účinnosť zásahu sa odporúča vyhodnotiť v septembri až v októbri na vybratých transektoch. Kde nie je prípustné použitie chemických prostriedkov, tam sa používajú lapacie zariadenia aj za účelom obrany s tým, že sa zvýši ich počet na 1 ha na 100 až 200 ks resp. sa kombinujú s chemickou ochranou OPATRENIA PROTI ZVERI Pre postupy v tejto oblasti platia všetky zásady tak, ako boli uvedené v aktualizovanej verzii realizačného projektu ochrany lesa z roku Ochrana lesných porastov neovplyvnených kalamitou V dôsledku vetrovej kalamity vznikla nová situácia z hľadiska ohrozenia súčasných lesných porastov. Zver sa presunula do lokalít neovplyvnených kalamitou, kde sa podstatne zvýšila jej populačná hustota a zároveň tu vzrástol tlak na lesné dreviny. Pre lesné porasty neovplyvnené resp. čiastočne poškodené vetrovou kalamitou predstavuje prežúvavá zver zvýšené riziko najmä na lokalitách zimných koncentrácií. Z časového hľadiska je naliehavosť ochrany týchto porastov neodkladná, pretože zver ich už vo zvýšenej miere ohrozovala v zime a potom v roku

60 Rámcové zásady: Zmapovanie lokalít zvýšenej koncentrácie raticovej zveri. V zónach zvýšenej koncentrácie jelenej zveri zhodnotiť mieru ohrozenia lesných drevín a porastov odhryzom, obhryzom a lúpaním. Toto bude spracované v dodatku tohto projektu spracovaného k Odporúča sa predovšetkým využívanie metód individuálnej ochrany lesa proti zveri. Ochranu oplôtkami odporúčame realizovať len v lokalitách presne vyšpecifikovaných, kde iné spôsoby ochrany drevín sú vopred odsúdené na zlyhanie. Príliš rozsiahle využívanie plošnej ochrany neodporúčame z dôvodu ďalšej straty životného priestoru a narušovania migračných trás zveri, ekonomického a estetického hľadiska. Ochrana mladých lesných porastov na obnovených kalamitných plochách Ochrana na kalamitných plochách bude aktuálna po zrealizovaní zalesňovacích prác a sprístupnení - uvoľnení jestvujúcej obnovy. Hneď ako budú mať riešitelia projektu k dispozícii presné informácie o zalesňovacom pláne na rok 2006 a 2007 budú opatrenia konkretizované (opatrenia bude obsahovať dodatok k projektu spracovaný k ). Naďalej je možné používať opatrenia proti zveri uvedené v projekte ochrany lesa pre rok Návrat zveri na kalamitné plochy bude pozvoľný, preto ochrana obnovovaných porastov bude dlhodobou záležitosťou. Rámcové zásady: Miera ohrozenia obnovy na plochách po vetrovej kalamite bude bezprostredne závisieť od drevinovej skladby, druhu obnovy, rastovej fázy, vzdialenosti od súvisle zapojených lesných porastov, environmentálnych parametrov, dislokácie zveri a ďalších faktorov. Realizácia ochrany lesa proti zveri musí byť úzko prepojená na zámery pestovania lesov pri obnove rozvrátených porastov a poľovnícku činnosť súvisiacu s lokalizáciou kŕmnych zariadení a úživných plôch. Potravná aktivita a iné etologické prejavy prežúvavej zveri budú bezprostredne ovplyvňovať a meniť drevinovú skladbu, ako aj zdravotný stav budúcich lesov. Táto činnosť zveri môže v procese obnovy lesa postupne eliminovať niektoré dreviny (jedľa, javory, jasene, smrekovec) a ochudobniť budúcu drevinovú skladbu lesov. Negatívne pôsobenie zveri nemusí byť závislé na jej populačnej hustote (dodržiavaní NKS), preto úlohou ochrany lesa je sústredenie preventívnych opatrení na zachovanie ohrozených drevín v skladbe budúcich lesov a zabránenie zhoršovaniu zdravotného stavu drevín (porastov). Pre zachovanie ohrozených drevín je potrebné využívať metódy individuálnej ochrany, v krajnom prípade na malých plochách aj oplôtky zhotovené z vhodných materiálov. Neodporúčame využívanie tzv. biologickej ochrany napr. vysádzaním zverou vyhľadávaných drevín. Jedná sa o nespoľahlivé metódy, ktorých účinnosť nebola hodnoverne dokázaná. Podobne neodporúčame spoliehať sa na poľovnícke metódy napr. prikrmovanie, ktorého efekt pre ochranu lesa je taktiež veľmi problematický. 60

61 2.2. PODROBNÉ OCHRANÁRSKE OPATRENIA PRE ROK OPATRENIA PROTI PODKÔRNEMU HMYZU Metodika Systém opatrení sa navrhol pre každý porast osobitne. Každému porastu sa priradil stupeň rizika a následne stupeň opatrení, ktorí reprezentuje intenzitu ochranárskych opatrení v ňom. Definovanie úrovní bolo automatické na báze GIS. Takýto systém je možné uplatniť len pre väčšie celky. Použila sa kombinácia počítačovej simulácie a návrhu s expertným zhodnotením a úpravou návrhov. Navrhované opatrenia boli prekonzultované s obhopodarovateľmi lesa a boli korigované na základy ich pripomienok. Porasty sa rozdelili podľa príslušnosti k územiu: A) do okolia (500 resp m) území s piatym stupňom ochrany pre ktoré existuje (právoplatné) rozhodnutie štátnej správy obrany prírody o nespracovávaní hmoty. B) do okolia (500 resp m) území s piatym stupňom ochrany pre ktoré zatiaľ neexistuje (právoplatné) rozhodnutie štátnej správy obrany prírody o nespracovávaní hmoty (konanie pokračuje, bolo prerušené alebo ešte nebolo začaté). C) Do iného územia. Systém návrhu opatrení vychádzal zo stupňa výskytu podkôrneho hmyzu, ktorý bol vygenerovaný pre každý porast (obr. 9) v stupnici 1 4 (tab. 2 a 3). Bol zohľadnený stupeň spracovania hmoty a to či bola kalamita ponechaná bez spracovania alebo nie. Ak bol porast už spracovaný znížil sa stupeň rizika o dva stupne. Ak porast spadal do územia s ponechanou hmotou, zvýšilo sa riziko o jeden stupeň. Následne sme v uvedenom území vyznačili všetky porastové steny (ako hranicu les/bezlesie, spracovaná kalamita/nespracovaná kalamita, les/priesek širší ako 30 m) v porastoch, ktoré sme považovali za najrizikovejšie (pre prípad možného premnoženia lykožrúta smrekového sa za rizikové považovali porasty so zastúpením smreka nad 30 % a vekom nad 50 rokov). V ďalšom postupe sme počítali s potencionálnou migráciou podkôrneho hmyzu z porastov s jeho najvyšším výskytom (stupeň 1 a 2). V okolí porastov alebo kalamitných plôch s výskytom podkôrneho hmyzu boli určené zóny potenciálnej migrácie - ochranné pásma (tab. 15). V rámci zóny 1 (do 500 m) budú platiť stupne rizika podľa tabuľky 16 a pre zónu 2 (do 1000 m) stupne rizika podľa tabuľky 16 znížené o jeden stupeň. Pri výpočtoch sme zanedbali potencionálnu migráciu do vzdialenejších oblastí, ktorú považujeme sa nevýznamnú z pohľadu možného vzniku ohnísk napadnutia (v rámci jedného roka). Zóny potenciálnej migrácie boli určené na základe praktických skúsenosti v horských národných parkoch a výskumu v Tatrách (JAKUŠ A KOL., 2003) a tiež na základe ďalších dostupných informácií (ZUMR 1990, BOTTEWEG 1982). Tabuľka 15. Určenie intenzity ohrozenia územia podkôrnym hmyzom v priestore podľa vzdialenosti ohniska. Zóny potenciálnej migrácie Šírka zóny Stupne rizika v zóne 1. Minimálna zóna migrácie m Platia stupne rizika podľa tab Stredná zóna migrácie m Platia stupne rizika podľa tab. 3 znížené o jeden stupeň Pre každú porastovú stenu sme stanovili stupeň rizuka vzhľadom na jej postavenie a expozíciu. Expozície svahu S, SV sa považovali za najmenej rizikové, J, JZ sa považovali za najviac rizikové a ostatné expozície sa považovali za stredne rizikové. Orientácie porastovej steny S, SV sa považovali za najmenej rizikové, J, JZ sa považovali za najviac rizikové a ostatné expozície sa považovali za stredne rizikové (obr. 25). 61

62 južná východná západná severná Obrázok 25. Orientácia porastovej steny. Po spracovaní všetkých vyššej uvedených údajov, sme začali priraďovať každej JPRL stupeň intenzity opatrení (tab. 16). Každá riziková JPRL (smrek viac ako 30% a vek viac ako 50 rokov) sa teda ocitla podľa sklonu svahu, orientácie steny a intenzity výskytu podkôrneho hmyzu nie len v nej samej ale aj v okolitých porastoch (do 500 resp m) v niektorom z piatich stupňov intenzity opatrení. Každému stupňu opatrení zodpovedajú príslušné opatrenia špecifikované schematicky v tabuľke 17. Opatrenia pre jednotlivé JPRL boli nakoniec doplnené o niektoré špeciálne opatrenia a boli korigované v zmysle pripomienok obhosporadovateľov pri zohľadnení ďalších poznatkov. Takýmto spôsobom sa vylíšili v celom území rizikové zóny v ktorých už potom samotnú inštaláciu a umiestnenie navrhovaného počtu lapačov v teréne bude musieť realizovať a prípadne aj optimalizovať OLH. Ten má všetky odborné znalosti a teoretické aj praktické skúsenosti na to, aby schematické návrhy projektu realizoval v praktických opatreniach v lese. Tabuľka 16. Rozhodovacia tabuľka pre stanovenie stupňa intenzity opatrení podľa sklonu svahu, orientácie steny a intenzity napadnutia územia podkôrnym hmyzom. Orientácia svahu Stupeň napadnutia podkôrnym hmyzom podľa tab. 1 / orientácia porastovej steny* S 1/A 2/A 3/A 4/A S 1/B 2/B 3/B 4/B S 1/C 2/C 3/C 4/C SZ 1/A 2/A 3/A 4/A SZ 1/B 2/B 3/B 4/B SZ 1/C 2/C 3/C 4/C Z 1/A 2/A 3/A 4/A Z 1/B 2/B 3/B 4/B Z 1/C 2/C 3/C 4/C JZ 1/A 2/A 3/A 4/A JZ 1/B 2/B 3/B 4/B JZ 1/C 2/C 3/C 4/C J 1/A 2/A 3/A 4/A 62

63 J 1/B 2/B 3/B 4/B J 1/C 2/C 3/C 4/C JV 1/A 2/A 3/A 4/A JV 1/B 2/B 3/B 4/B JV 1/C 2/C 3/C 4/C V 1/A 2/A 3/A 4/A V 1/B 2/B 3/B 4/B V 1/C 2/C 3/C 4/C SV 1/A 2/A 3/A 4/A SV 1/B 2/B 3/B 4/B SV 1/C 2/C 3/C 4/C *Orientácia porastovej steny: A = S, SV; B = SZ, Z, JV, V; C = J, JZ Intenzita opatrení (viď. tab. 17.) Rozdelenie opatrení podľa stupňov rizika Počítačový algoritmus navrhol systém opatrení, ktorý bol expertným spôsobom (zohľadnením poznatkov pracovníkov výskumu a prevádzky) upravený do konečnej podoby. Uvedený návrh nie je doktrínou. Počet lapačov na porast vyjadruje do určitej miery aj stupeň rizika porastu. V prípade, že nie je možné stanovený počet v poraste inštalovať, je potrebné zvyšné lapače presunúť do iného porastu s rovnakou úrovňou opatrení. Naopak, ak je niekde potrebné navýšiť počet lapačov a presunúť sem lapače z iného porastu, odporúčame odobrať lapače z porastu z čo najnižšou úrovňou opatrení. Tabuľka 17 udáva vhodný spôsob inštalácie lapačov podľa stupňa opatrení. Z veľkou pravdepodobnosťou nebude vo všetkých prípadoch možné uvedenú schému úplne presne dodržať. Odporúčame ju ale používať ako návod a ak to podmienky dovolia, snažiť sa k takejto forme inštalácie čo najviac priblížiť. Tabuľka 17. Opatrenia pre jednotlivé stupne rizika. Stupeň rizika Opatrenia (budú v projekte bližšie špecifikované) 0 Bez opatrení 1 Trojice lapačov (vzdialenosť medzi lapačmi max. 50 m) so štandardnými feromónmi v rozstupe trojíc cca 300 m 2 Bariéry s lapačmi so štandardnými feromónmi v rozstupe do 50 m 3 Bariéry s lapačmi so štandardnými feromónmi v rozstupe 15 m 4 Bariéra s lapačmi s feromónmi s primárnymi atraktantami v rozstupe 15 m 5 Bariéra s lapačmi s feromónmi s primárnymi atraktantami v rozstupe 15 m v dvoch radoch. 0-5 Vo všetkých úrovniach inštalovať vhodný počet lapačov na XL. Vnadenie lapačov: pomer IT:PCH 2-10 : 1 podľa intenzity výskytu l. lesklého. Za odparník s primárnymi atraktantami sa považuje IT Ecolure Extra. V stupni rizika 4 a 5 je prípustná aj kombinácia IT Ecolure Extra s inými odparníkmi vo vhodnom pomere napr. IT Ecolure Extra : iný odparník = 1 : 10. V podrobnom návrhu sa neuvádza presný objem lapákov a nestanovuje sa výška sanitárnej ťažby. Objem použitej chémie sa udáva len ako orientačný sumárny údaj. Tieto opatrenia závisia veľmi podstatne na momentálnej situácii vo vývoji podkôrneho hmyzu, a bude potrebné ich realizovať operatívne a nie je možné ich priamo plánovať. 63

64 Rozdelenie opatrení podľa stupňov ochrany V značnej časti území platia vyššie stupne ochrany. Preto sa budú opatrenia realizovať v náväznosti na zákon 543/2002 o ochrane prírody. Tabuľka 18. Rozdelenie opatrení podľa stupňov ochrany. stupeň ochrany* Úroveň spracovania hmoty Rozhodnutie ŠOP zamietnuť žiadosť o spracovanie kalamity: Opatrenia územie je intenzívne napadnuté podkôrnym hmyzom alebo leží vo vzdialenosti m od 5 Ne neprávoplatné, 5 Ne nevydané, konanie pokračuje monitoring 5 Ne právoplatné 5 Sp 5 ST 4 Ne 4 Sp 3 Ne 3 Sp - feromónové lapače a odparníky v obmedzenej miere na vhodných miestach, intenzívny - feromónové lapače a odparníky v obmedzenej miere na vhodných miestach, intenzívny monitoring, - feromónové lapače a odparníky vo forme bariér v blízkosti porastových stien intenzívna úroveň - intenzívny monitoring najmä na porastových stenách - feromónové lapače a odparníky v obmedzenej miere na vhodných miestach - intzenzívna sanitárna ťažba, vyhľadávanie aktívnych chrobačiarov, spilovanie napadnutých stromov, odkôrnenie a ponechanie na mieste alebo odvoz z porastu ** - urýchlené spracovanie hmoty s použitím systému vnadenia kmeňov ak sa jedná o novú kalamitu z obdobia zima 2005/ spracovanie zvyškov po ťažbe (uhládzanie na hromady na tiene miesta, pálenie, chemická asanácia) - feromónové lapače a odparníky vo forme bariér v blízkosti porastových stien intenzívna úroveň - intenzívny monitoring najmä na porastových stenách lapáky na IT, lapacie hromady na PCH a spracovanie zvyškov po ťažbe napadnutých podkôrnym hmyzom (asanácia pálením a chemicky) - ak sa jedná o novú kalamitu z obdobia zima 2005/2006 urýchlené spracovanie hmoty s použitím systému vnadenia kmeňov - spracovanie zvyškov po ťažbe (uhládzanie na hromady na tiene miesta, pálenie, chemická asanácia) - feromónové lapače a odparníky vo forme bariér v blízkosti porastových stien intenzívna úroveň - intenzívny monitoring najmä na porastových stenách lapáky na IT, lapacie hromady na PCH a spracovanie zvyškov po ťažbe napadnutých podkôrnym hmyzom (asanácia pálením a chemicky) územie nie je napadnuté podkôrnym hmyzom alebo leží vo vzdialenosti viac ako 1000 m od 5 Ne neprávoplatné, - intenzívny monitoring 5 Ne nevydané, konanie pokračuje - feromónové lapače lokálne v obmedzenej miere 5 Ne právoplatné - intenzívny monitoring, 64

65 - feromónové lapače lokálne v obmedzenej miere - feromónové lapače v trojiciach a jednotlivo 5 Sp - intenzívny monitoring najmä na porastových stenách - feromónové lapače a odparníky v obmedzenej miere na vhodných miestach 5 ST - intenzívny monitoring najmä na porastových stenách - v prípade potreby sanitárna ťažba - urýchlené spracovanie hmoty 4 Ne - spracovanie zvyškov po ťažbe (uhádzanie na hromady na tiene miesta, pálenie, chemická asanácia) - feromónové lapače v trojiciach a jednotlivo 4 Sp - intenzívny monitoring najmä na porastových stenách - feromónové lapače v trojiciach a jednotlivo lokálne na vhodných miestach 4 ST - sanitárna ťažba, vyhľadávanie aktívnych chrobačiarov, spilovanie napadnutých stromov, odkôrnenie a ponechanie na mieste alebo odvoz z porastu alebo chemická asanácia a ponechanie v poraste - urýchlené spracovanie hmoty 3 Ne - spracovanie zvyškov po ťažbe (uhádzanie na hromady na tiene miesta, pálenie, chemická asanácia) 3 Sp - feromónové lapače v trojiciach a jednotlivo lokálne na vhodných miestach - sanitárna ťažba, vyhľadávanie aktívnych 3 ST chrobačiarov, spilovanie napadnutých stromov, odkôrnenie a ponechanie na mieste alebo odvoz z porastu alebo chemická asanácia a ponechanie v poraste Ne- nespracovaná kalamita, Sp spracovaná kalamita, ST stojace porasty uzemie s priradeným stupňom ochrany podľa Z. 543/2002 Z.z.- o ochrane prírody, **len v prípade schválenej výnimky zo zákona 543/2002. Poznámka: Realizovanie vyššie uvedených opatrení si v niektorých prípadoch vyžaduje schválenie výnimky zo zákona 543/2002 so ochrane prírody. Na podanie žiadosti je kompetentný vlastník Stratégie pre realizáciu opatrení v zmysle 28 zákona 326/2005 o lesoch v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany s ponechanou, nespracovanou kalamitou V zmysle 28 zákona č. 326/2005 Opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení. Ak vykonaním týchto opatrení vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody. Realizácia týchto opatrení si vyžaduje predovšetkým definovanie tzv. ochranného pásma. Ochranné pásmo územia s piatym stupňom ochrany by malo byť takým územím, v rámci ktorého sa uplatňovaním obranných opatrení zabráni invázii podkôrnych škodcov z územia s piatym stupňom ochrany do okolitých porastov s nižším stupňom ochrany (môže sa používať aj termín nárazníková zóna ). V tejto súvislosti sa nemá na mysli ochranné pásmo definované v 17 ods. 3 a 7 zákona č. 543/2002. Použitie definície ochranného pásma podľa zákona č. 543/2002 nie je pre potreby boja s podkôrnym hmyzom vhodné. 65

66 Značkovacie pokusy ukázali, že podkôrny hmyz je schopný lietať od niekoľkých metrov až do 1-4 kilometrov (BOTTERWEG 1982, JACTEL 1991 a ďalší). ZUMR (1990) napríklad uvádza, že imága lykožrútov lietajú dlhšiu dobu a na väčšie vzdialenosti počas letného rojenia. Do lapačov inštalovaných v kruhoch vzdialených od centra 400, 800 a 1200 m bol pomer odchytov na jar 39,6:53,2:7,2 % a v lete 14,2:65,2:23,3 %. Pomocou vetra sa individuálne môže podkôrnik dostať aj na oveľa väčšie vzdialenosti. NILSEN (1984) pozoroval výskyt lykožrúta smrekového 45 km od najbližšieho možného centra a niektoré menšie druhy dokonca 150 km od miesta vyliahnutia. V týchto prípadoch boli chrobáky minimálne čiastočne unášané vetrom. V tabuľkách sú farebne odlíšené porasty, ktoré spadajú do ochranných pásiem jednotlivých typov nespracovanej kalamity s uvedeným návrhom základných opatrení. Ďalšie opatrenia treba realizovať podľa aktuálnej potreby (vyhľadávanie chrobačiarov, asanačná ťažba, a pod.). Pri inštalácii lapačov sa riadiť aj nižšie uvedenými modelovými prípadmi. Je značne komplikované stanoviť presné rozmiestnenie a hustotu feromónových lapačov použitých či už jednotlivo alebo v bariérach. Základnými predpokladmi správneho rozhodnutia v tejto oblasti je akceptovanie odporúčaní STN , zohľadnenie stavu populácie podkôrneho hmyzu v predchádzajúcom roku, priebehu počasia a ďalších okolností. Vo výnimočných prípadoch, je možné použiť počítačový algoritmus odhadu stupňa ohrozenosti lokalít a následne odvodiť vhodný počet lapačov a ich rozmiestnenie tak ako je to uvedené vyššie. Situácia môže byť značne zložitá a bude si vyžadovať riešenie množstva konkrétnych problémov. Nie je možné riešiť všetky jednotlivé prípady, ale je potrebné generalizovať a zaviesť určité modelové príklady. V praxi bude zrejme treba riešiť mnoho kombinácií uvedených príkladov. Pre lepšie pochopenie navrhovanej stratégie uvádzame niekoľko modelových príkladov kde a ako treba zamerať feromónovú metódu boja. Obrázok 26. Prehľad území s ponechanou kalamitnou hmotou. 66

67 Modelový prípad č. 1 Situácia: Nespracovaná kalamita leží izolovane v oblasti s nižším stupňoch ochrany (4-3), pričom v ochrannom pásme sa hojne nachádzajú rizikové smrekové porasty ktoré neboli alebo boli len minimálne poškodené vetrovou kalamitou. Riešenie: V celom ochrannom pásme sa realizujú všetky základné opatrenia na zabránenie rozširovania podkôrnych škodcov. Aplikuje sa feromónová metóda boja s inštaláciou lapačov bariérach (ojedinelo aj jednotlivo). Bariéry sa budú stavať prednostne na ochranu porastových stien pričom za najviac ohrozené sa budú považovať južne a juhozápadne orientované porastové steny na južných a juhozápadných expozíciách. Za hlavnú metódu boja sa bude považovať asanačná ťažba uskutočňovaná v celom ochrannom pásme pravidelný monitoring územia (mesačne) s vyhľadávaním aktívnych chrobačiarov, ich spilovaním a asanáciou (odvoz, odkôrnenie, chemicky...). Červenyá čiara hranica územia s 5 stupňom ochrany, čierna zóna kalamita, zelená čiara hranica ochranného pásma, zelené body lapače, Obrázok 27. Príklad 1. Modelový prípad č. 2 Situácia: Nespracovaná kalamita leží izolovane v oblasti s nižším stupňom ochrany (4-3) pričom v ochrannom pásme sa nachádzajú stojace porasty, ktoré sa nepovažujú za rizikové (tvoria ich listnáče, smrekové porasty I. a II. vekovej triedy a pod.). Riešenie: V celom ochrannom pásme sa aplikuje najmä feromónová metóda boja s inštaláciou lapačov jednotlivo a v bariérach. Bariéry sa budú stavať prednostne v bezprostrednej blízkosti kalamitnej nespracovanej hmoty, pričom sa v menšej miere lapače môžu umiestniť v celom ochrannom pásme najmä za účelom zníženia rizika rozširovania škodcov. Lapače by mali byť inštalované vo väčšom počte smerom k porastovým stenám (aj vzdialeným). Pozor na mladé smrekové porasty! Tie treba chrániť proti lykožrútovi lesklému inštaláciou bariér feromónových lapačov. Asanácia sa nevykonáva (v ochrannom pásme nie sú rizikové porasty) alebo sa vykonáva len v obmedzenej miere. Realizuje sa monitoring zdravotného stavu najmä mladších smrekových porastov (pri veľmi silnom premnožení a nedostatku vhodnej potravy dokáže podkôrnik smrekový obsadiť aj netypické lokality. V prípade zistenia ohnísk napadnutia je potrebné okamžite pristúpiť radikálnym spôsobom k asanácii živých chrobačiarov. 67

68 Červená čiara hranica územia s 5 stupňom ochrany, čierna zóna kalamita, zelená čiara hranica ochranného pásma, zelené body lapače, Obrázok 28. Príklad 2. Modelový prípad č. 3a Situácia: Nespracovaná kalamita leží izolovane v oblasti s nižším stupňoch ochrany (4-3) pričom celé ochranné pásmo bolo poškodené vetrom. Celá plocha ochranného pásma bola spracovaná a kalamitná hmota odvezená do konca apríla. Riešenie: Aplikuje sa feromónová metóda boja s inštaláciou lapačov v bariérach prípadne v zdvojených bariérach v tesnej blízkosti kalamitnej hmoty. Odporúčaný rozstup lapačov 15 m (v prípade, že hmota je stále atraktívna a bola obsadená už aj v minulom roku) 70 m (ak hmota nebola obsadená a je minimálne z časti už zavädnutá ). Červená čiara hranica územia s 5 stupňom ochrany, čierna zóna kalamita, zelená čiara hranica ochranného pásma, zelené body lapače, Obrázok 29. Príklad 3a. 68

69 Modelový prípad č. 3b Situácia: Nespracovaná kalamita leží izolovane v oblasti s nižším stupňoch ochrany (4-3) pričom takmer celé ochranné pásmo bolo poškodené vetrom. Takmer celá plocha ochranného pásma bola spracovaná a kalamitná hmota odvezená do konca apríla. V ochrannom pásme sa nachádzajú dve enklávy stojacích porastov relatívne malej výmery. Jedna patrí do piateho stupňa ochrany a druhá do nižšieho (4-3) stupňa ochrany. Obidve enklávy sú tvorené vysokorizikovými smrekovými porastami. Riešenie: Aplikuje sa feromónová metóda boja s inštaláciou lapačov v bariérach prípadne v zdvojených bariérach v tesnej blízkosti kalamitnej hmoty. Odporúčaný rozstup lapačov 15 m (v prípade, že hmota je stále atraktívna a bola obsadená už aj v minulom roku) 70 m (ak hmota nebola obsadená a je minimálne z časti už zavädnutá ). Bariéry lapačov sa postavia aj v okolí enklávy v nižšom stupni na ochranu porastových stien (rozhranie stojaci porast/kalamitisko). V tejto enkláve sa realizuje počas roka intenzívna asanačná ťažba. Enkláva v piatom stupni ochrany zasahujúca do ochranného pásma sa špeciálne neochraňuje. Asanačná ťažba sa v nej nerealizuje. Červená čiara hranica územia s 5 stupňom ochrany, čierna zóna kalamita, zelená čiara hranica ochranného pásma, zelené body lapače, Obrázok 30. Príklad 3b. Modelový prípad č. 4 Situácia: Nespracovaná kalamita leží izolovane v oblasti s nižším stupňoch ochrany (4-3) pričom celé ochranné pásmo bolo poškodené vetrom. Celá plocha ochranného pásma bola zvalená vetrom a kalamitná hmota leží v kalamitisku. Riešenie: Tento prípad je značne komplikovaný, pretože použitiu feromónovej metódy bude brániť neprístupnosť územia. Tu je treba využiť všetky možné komunikácie (cestné, prieseky, údolia dolín) na inštaláciu lapačov a tieto inštalovať aj za cenu nedodržania bezpečnej vzdialenosti od najbližších kmeňov. Je potrebné zabezpečiť monitoring územia a vyhľadávať ohniská zvýšeného výskytu podkôrneho hmyzu. Urýchlene pristúpiť k asanácii hmoty pričom využiť informácie o stave napadnutia a oblasti s vyššou početnosťou podkôrneho hmyzu spracovať prednostne (ak je to možné). Modelový prípad č. 5 Situácia: Nespracovaná kalamita leží v strede územia s piatym stupňom ochrany, pričom celé ochranné pásmo tvoria stojace porasty (alebo aj porasty ležiace hmota nepracovaná) v piatom stupni ochrany. Riešenie: Žiadne opatrenia sa nevykonávajú. 69

70 Červená čiara hranica územia s 5 stupňom ochrany, čierna zóna kalamita, zelená čiara hranica ochranného pásma, Obrázok 31. Príklad Návrh podrobných opatrení a kalkulácia nákladov Pri návrhu opatrení sme vychádzali z počítačového modelu a z expertnej analýzy stavu. Pri výpočte ekonomických ukazovateľov pre obranné opatrenia sme neuvažovali s výškou asanačnej ťažby a s kladením lapákov. Tiež sme do tohto výpočtu nazahrnuli opatrenia na spracovanie zvyškov po ťažbe a asanáciu kmeňov (odkôrnenie). Ich odhad by bol v súčasnosti príliš nepresný. Pri výpočte celkových nákladov sme u štátnych subjektov počítali s prevádzkovou réžiou 60%. Pre neštátne subjekty nerátali s týmto ukazovateľom a vypočítali sme iba náklady na materiál. Opatrenia pre jednotlivé ochranné obvody ŠL a jednotlivé neštátne subjekty sa spracovali tak, aby sa dali jasne oddeliť porasty v ochrannom pásme porastov s nepovoleným spracovaním, porasty v ochrannom pásme porastov pre ktoré zatiaľ nebo vydané právoplatné rozhodnutie a ostatné porasty Štátne a neštátne subjekty - sumár Celkovo sa v území kalamitiska navrhuje v roku 2006 použiť u štátnych subjektov ks lapačov z toho 98 ks v územiach v okolí nespracovanej kalamity v piatom stupni ochrany s právoplatným rozhodnutím o nespracovaní, ks v územiach v okolí nespracovanej kalamity v piatom stupni ochrany s neprávoplatným rozhodnutím o nespracovaní a ks v ostatných porastoch (tab. 19). Celkové náklady na opatrenia u štátnych subjektov sú Sk, z toho Sk je potrebné vynaložiť na ochranu porastov v ochrannom území piateho stupňa ochrany kde rozhodnutie o nepovolení spracovania hmoty nadobudlo právoplatnosť a Sk treba vynaložiť na ochranu porastov v ochrannom území piateho stupňa ochrany kde rozhodnutie o nepovolení spracovania hmoty zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Opatrenia v ostatných porastoch budú stáť Sk. Tabuľka 19 udáva rozdelenie nákladov podľa ochranných obvodov a podľa území. Celkovo sa v území kalamitiska navrhuje v roku 2006 použiť u neštátnych subjektov celkom ks lapačov z toho 215 ks v územiach v okolí nespracovanej kalamity v piatom stupni ochrany s právoplatným rozhodnutím o nespracovaní, ks v územiach v okolí nespracovanej 70