NAPOLEON BONAPARTE. Človek a spoločnosť. Dejepis. Tercia. Na ceste k moderným národom. PhDr. Anita Kerekes

Rozměr: px

Začít zobrazení ze stránky:

Download "NAPOLEON BONAPARTE. Človek a spoločnosť. Dejepis. Tercia. Na ceste k moderným národom. PhDr. Anita Kerekes"

Radovan Urban
před 5 lety
Počet zobrazení:

Kód ITMS projektu: 26110130661 Kvalitou vzdelávania otvárame brány VŠ NAPOLEON BONAPARTE

spoločnosť Dejepis Tercia Na ceste k moderným národom PhDr.

1 Kód ITMS projektu: Kvalitou vzdelávania otvárame brány VŠ NAPOLEON BONAPARTE Vzdelávacia oblasť: Predmet: Ročník, triedy: Tematický celok: Vypracoval: Človek a spoločnosť Dejepis Tercia Na ceste k moderným národom PhDr. Anita Kerekes Dátum: December 2014 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

2 Obsah Napoleon Bonaparte... 2 Použité zdroje:... 4 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Strana 1 z 5

3 Napoleon Bonaparte Napoleon Bonaparte sa narodil sa v meste Ajaccio na Korzike ako syn Carla Bonaparta a jeho ženy Letizie Ramolinové. Študoval na vojenskej škole v Brienne-le-Chateau a potom na elitnej École Militaire v Paríži. Napoleon sa stal delostreleckým dôstojníkom revolučnej armády, za zásluhy bol povýšený na brigádneho generála. V roku 1797 potlačil Napoleon Bonaparte pokus šľachty o získanie moci. Mladý ctižiadostivý generál získal velenie nad vojskom. Úspechy v dobyvačných vojnách Napoleon využil na posilnenie vlastného postavenia. Šľachta, ktorá mala osoh z týchto úspechov podporovala Napoleonovu túžbu po moci. Vláda hľadala z nebezpečnej situácie východisko, preto povolala k moci generála Napoleona Bonaparta v roku S pomocou šľachty Napoleon nastolil vo francúzsku najprv vojenskú diktatúru vo funkcii prvého konzula ( ) a roku 1804 sa vyhlásil za cisára ( ). Obdobie Napoleonovej vlády, preplnené výbojnými vojnami, rozšírilo jeho politický vplyv v Európe, veľké zisky francúzskej šľachty, ale na druhej strane prinieslo veľké utrpenie a biedu francúzskeho ľudu a ľudu podrobených krajín. Napoleon sa usiloval zasiahnuť predovšetkým najväčšieho nepriateľa, mocenského konkurenta- Anglicko, najprv v jeho najcitlivejšom mieste, na Blízkom východe ( Egypt, Sýria) a zabrániť mu v ceste do Indie ( ). Po neúspechu tohto plánu pripravoval vylodenie na Britské ostrovy v roku 1803.Neodhodlal sa však k nemu. Vo vojne s Rakúskom Napoleonove vojská zvíťazili nad rakúskymi a ruskými v bitke pri Slavkove na Morave v roku 1805 a neskoršie sa dostali až k Bratislave, kde bol uzavretý mier. V období Napoleonovho víťazstva v boji troch cisárov pri Slavkove bolo v tom istom roku 1805 jeho loďstvo porazené pri Trafalgare pri španielskych brehoch. Bolo čoraz jasnejšie, že sa slabému francúzskemu loďstvu nepodarí Anglickom poraziť. Napoleonské Francúzsko sa snažilo ovládnuť zámorský obchod. Najväčšou prekážkou bolo Anglicko. Napoleonovi sa ho nepodarilo pokoriť ani vojensky, ani hospodársky, hoci zakázal všetkým podrobeným štátom obchodovať s Anglickom- obchodná blokáda. V roku 1806 vyhlásil teda v Berlíne tzv. kontinentálny systém. Tento systém mal Anglicko hospodársky vyčerpať, vyvolať v krajine nezamestnanosť, azda aj povstanie proti vláde, a tým ho donútiť k mieru. Celý kontinentálny systém však stroskotal, keďže plán akejsi hospodárskej integrácie Európy pod francúzskym vedením bol nad jeho hospodárske možnosti. Francúzsko nemohla nahradiť anglickú výrobnú a obchodnú kapacitu. Nepodarilo sa mu účinne blokovať európske prístavy proti dovozu anglického tovaru ani natrvalo prinútiť všetky štáty dodržiavať jeho bojkot. Napoleonova rozpínavosť narazila v roku 1812 aj na Rusko. Pred polmiliónovou Napoleonovou armádou ruské vojská takticky ustupovali. Boli to vtedy najväčšie ozbrojené sily pod vedením jednotlivca. Hlavný veliteľ ruských vojsk generál Kutuzov sa stretol s Napoleonom v krvavej bitke pri Borodine. Nakoniec v tuhej zime sa Napoleon ocitol vo vyprázdnenej horiacej Moskve. Bez prístrešia a potravín sa jeho veľká armáda, prepadávaná partizánskymi oddielmi, začala rýchle rozkladať. Množstvo vojakov zahynulo na bezhlavom úteku z Ruska. Do Francúzska sa ich vrátilo sotva 30 tisíc v biednom stave. To bol začiatok Napoleonovho pádu. Aj nová francúzska armáda podľahla v nasledujúcom roku 1813 spojeným ruským, pruským a rakúskym vojskám,,v bitke národov pri Lipsku. Napoleon sa musel vzdať trónu a odísť z Francúzska v roku 1814 na ostrov Elba. No nečakane sa vrátil, pokúsil sa obnoviť svoju vládu a armádu, ale v bitke pri Waterloo v roku 1815 bol porazený a odvezený do vyhnanstva na ostrov sv. Heleny, kde roku 1821 zomrel. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Strana 2 z 5

4 Napoleonova výbojná politika priniesla v podmanených krajinách zmiernenie feudálneho útlaku, ale spôsobila oveľa viac krvavých násilenstiev a biedy ľudu. Vo Francúzsku sa obnovilo kráľovstvo, no v skutočnosti v ňom vládla i naďalej bohatá šľachta. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Strana 3 z 5

5 Použité zdroje: 1. JÍLEK, T., BAĎURÍK,J., BUTVINOVÁ, M Dejepis 6. 3 vydanie. Bratislava: SPN, ČAPEK,V. a kol Dejepis pre 2. ročník SOŠ a 1. ročník SOU.1.vydanie. Bratislava: SPN, Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Strana 4 z 5

Podobné dokumenty

Kód VM: VY_32_INOVACE_4JIR46 Projekt: Zlepšení výuky na ZŠ Schulzovy sady registrační číslo: CZ.1.07./1.4.00/21.2581

Kód VM: VY_32_INOVACE_4JIR46 Projekt: Zlepšení výuky na ZŠ Schulzovy sady registrační číslo: CZ.1.07./1.4.00/21.2581 Autor: Mgr. Alena Jirsáková Datum: 22. 10. 2012 Ročník: 8. ročník Vzdělávací obor /