ROZKAZ O ULOŽENÍ SANKCIE. ukladá. p o r u š i l

Transkript

1 V Bratislave, dňa 3. marca 2017 č. k.: NBS č. zázn.: ROZKAZ O ULOŽENÍ SANKCIE Národná banka Slovenska, orgán dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, príslušný podľa ustanovenia 1 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a c) zák. č. 747/2004 Z. z., o dohľade nad finančným trhom, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dohľade v príslušnom gramatickom tvare), útvar dohľadu nad finančným trhom príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni podľa ustanovenia 5 ods. 1 a 2 a 29 ods. 1 zákona o dohľade (ďalej len orgán dohľadu ), ukladá spoločnosti XXXXXXXXXXXXXX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, IČO: XXXXXXX, so sídlom XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len účastník konania ), v súlade s ustanovením 35c ods. 1 a 2 zákona o dohľade pokutu vo výške 1.500,- eur (slovom: tisícpäťsto eur) za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorého sa účastník konania dopustil 3. marca 2016 voči spotrebiteľovi XXXXXX XXXXXX (ďalej aj spotrebiteľ ) v súvislosti s prešetrením škodovej udalosti č zo dňa 26. februára 2016 a odmietnutím poistného plnenia, a to tým, že p o r u š i l ustanovenie 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení zák. č. 391/2015 Z. z. (ďalej len ZoS ) použitím nekalej obchodnej praktiky podľa ustanovenia 7 ods. 1 v spojení s ods. 2 ZoS tým, že účastník konania, ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EČV: XXXXXX, VIN: XXXXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len poistené vozidlo ), na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č / (ďalej len poistná zmluva ) uzatvorenej podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoPZP ), v rozpore s odbornou starostlivosťou písomným vyjadrením zo dňa 3. marca 2016 odmietol poskytnúť poistné plnenie spotrebiteľovi uplatňujúcemu voči účastníkovi konania priamy nárok na náhradu škody v zmysle 15 ods. 1 ZoPZP, ktorá mu mala byť spôsobená poisteným vozidlom pri škodovej udalosti č zo dňa 26. februára 2016 (ďalej len škodová udalosť ), a to bez riadneho odôvodnenia odmietnutia poistného plnenia, ako aj bez riadneho vysvetlenia, z akých dôvodov považuje účastník konania nárok spotrebiteľa za nedostatočne preukázaný, bez uvedenia relevantných skutočností vychádzajúcich z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť odmietnutia poistného plnenia zo strany účastníka konania, čím táto obchodná praktika mohla podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k ďalšiemu postupu pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči účastníkovi konania. 1/ 11

2 Účastník konania je povinný zaplatiť pokutu vo výške 1.500,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu vládneho auditu číslo: SK vedený v Štátnej pokladnici, variabilný symbol: XXXXXXX, konštantný symbol: 0558, špecifický symbol: O d ô v o d n e n i e 1. Predmet konania pred orgánom dohľadu a podmienky konania Dňa 25. apríla 2016 bolo orgánu dohľadu doručené elektronické podanie spotrebiteľa, pána XXXXX XXXXXX, ktoré bolo zaevidované pod č. OFS-4782/2016. Spotrebiteľ sa v uvedenom podaní sťažoval na postup účastníka konania v súvislosti s prešetrovaním škodovej udalosti č zo dňa 26. februára Pri tejto škodovej udalosti malo dôjsť k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle spotrebiteľa. Na základe tohto podania orgán dohľadu vykonal v súlade s 31 ods. 1 zákona o dohľade dohľad na diaľku zameraný na prešetrenie skutočností uvedených v podnete spotrebiteľa evidovaného orgánom dohľadu pod č. OFS-4782/2016 a na dodržiavanie ZoS. Orgán dohľadu zistil, že účastník konania pri prešetrovaní škodovej udalosti č zo dňa 26. februára 2016, na základe ktorej si spotrebiteľ v pozícii poškodeného uplatňoval voči účastníkovi konania priamy nárok na náhradu škody v zmysle 15 ods. 1 ZoPZP, postupoval tak, že poskytnutie poistného plnenia odmietol bez riadneho odôvodnenia, ako aj bez riadneho vysvetlenia, z akých dôvodov považuje účastník konania nárok spotrebiteľa za nedostatočne preukázaný, bez uvedenia relevantných skutočností vychádzajúcich z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť odmietnutia poistného plnenia zo strany účastníka konania. V písomnom vyjadrení zo dňa 3. marca 2016 zaslanom spotrebiteľovi sa účastník konania obmedzil na jednoduché konštatovanie, že povinnosťou spotrebiteľa ako poškodeného je v súlade s ustanovením 4 ZoPZP uplatnený nárok preukázať. Účastník konania v predmetnom vyjadrení ďalej iba stroho skonštatoval, že považuje spotrebiteľom uplatnený nárok za nepreukázaný a z tohto dôvodu vybavil uplatnený nárok bez poskytnutia poistného plnenia. Uvedeným konaním došlo k porušeniu 4 ods. 2 písm. c) ZoS, a to v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky účastníkom konania v zmysle ustanovenia 7 ods. 2 ZoS. V zmysle ustanovenia 2 písm. g) ZoPZP poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona (ďalej len poškodený ). Podľa 2 písm. a) ZoS sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Podľa článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS (ďalej aj ako smernica o nekalých obchodných praktikách ), ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná prostredníctvom ZoS, je spotrebiteľom akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. V článku 13 smernice o nekalých obchodných praktikách sa uvádza: S cieľom dosiahnuť ciele Spoločenstva prostredníctvom odstránenia prekážok vnútorného trhu je nevyhnutné nahradiť existujúce rozdielne všeobecné ustanovenia a právne zásady členských štátov. Tento jednotný spoločný všeobecný zákaz ustanovený touto smernicou sa preto týka nekalých obchodných praktík, ktoré narušujú ekonomické správanie spotrebiteľov. S cieľom podporiť dôveru spotrebiteľov by sa mal všeobecný zákaz uplatňovať rovnako aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi obchodníkom a spotrebiteľom alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej plnenia. 2/ 11

3 Z definície spotrebiteľa uvedenej v čl. 2 písm. a) smernice o nekalých obchodných praktikách v spojení s recitálom č. 13 smernice o nekalých obchodných praktikách vyplýva zrejmý úmysel aplikovať túto smernicu aj na prípady obchodných praktík, ktoré sa uskutočňujú mimo zmluvného vzťahu medzi obchodníkom a spotrebiteľom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, a najmä ustanovení vnútroštátneho zákona špeciálne vydaného s cieľom vykonať ustanovenia smernice, musí príslušný orgán, ak je to možné, vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (viď napr. rozhodnutia C-14/83 Von Colson and Kamann vs. Land Nordrhei-Westfalen, bod 26, C-106/89 Marleasing SA vs. La Comercial Internacional de Alimentacion SA, bod 8). V prípade aplikácie 2 písm. a) ZoS je teda potrebné použiť eurokonformný výklad pojmu spotrebiteľ, aby sa tak zabezpečil súlad 2 písm. a) ZoS so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Dikcia 2 písm. a) ZoS má za cieľ zdôrazniť predovšetkým definičný znak konanie osoby mimo rámca podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, prostredníctvom ktorého sa majú odlíšiť osoby spotrebiteľov od podnikateľských subjektov. Odlišný výklad, podľa ktorého by spotrebiteľom bola len jedna zo zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy, by viedol k zužujúcemu chápaniu pojmu spotrebiteľ, čo by znamenalo nemožnosť aplikácie ZoS na niektoré prípady nekalých obchodných praktík. Táto skutočnosť by bola v rozpore s verejným záujmom poskytnúť ochranu fakticky slabším stranám zmluvného vzťahu a presadzovaním spravodlivosti do spoločenských vzťahov. Vzhľadom na definíciu obchodnej praktiky podľa 2 písm. p) ZoS, ako aj s ohľadom na vymedzenie nekalých obchodných praktík podľa 7 až 9 ZoS, je preto potrebné chrániť aj tie osoby, ktoré s predávajúcim neuzatvárajú spotrebiteľskú zmluvu, ak je na nich zameraná obchodná praktika predávajúceho súvisiaca s produktom predávajúceho. Poškodený, fyzická osoba, ktorý pri uplatňovaní priameho nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi koná mimo rámca podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom, avšak v zmysle ustanovenia 15 ods. 1 ZoPZP má priamy zákonný nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané v prvom rade na poškodeného, a v prípade nekalosti týchto obchodných praktík dochádza k narúšaniu ekonomického správania práve poškodeného. Poškodený, ktorý je fyzickou osobou a pri uplatňovaní priameho nároku na náhradu voči poisťovateľovi nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, splňuje atribúty postavenia spotrebiteľa, voči ktorému smerujú obchodné praktiky poisťovateľa. Z dôvodov uvedených vyššie je potrebné takéhoto poškodeného považovať za spotrebiteľa podľa 2 písm. a) ZoS. Vzhľadom na uvedené je daná právomoc orgánu dohľadu na rozhodovanie o predmete konania. Orgán dohľadu vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom dôkazov založených do spisu č. NBS , ktorého súčasťou, ako registratúrny záznam č. 1, je spis č. OFS-4782/2016: - elektronické podanie spotrebiteľa XXXX XXXXX, nar. XX. XX XXX, bytom XXXXXXXX XXXXX, zo dňa 24. apríla 2016, založené v spise OFS-4782/2016, číslo listu 1 s nasledujúcou prílohou: o kópia listu účastníka konania z 3. marca 2016 s označením Škodová udalosť číslo zo dňa poistná zmluva číslo / adresovaný spotrebiteľovi (ďalej aj ako oznámenie o odmietnutí poistného plnenia ), založená v spise č. OFS- 4782/2016 na čísle listu 2; - žiadosť o zaujatie stanoviska vo veci XXXX XXXXX, XXXXXXXXXXXXX zo 6. mája 2016 (ďalej aj ako žiadosť o zaujatie stanoviska ), založená v spise č. OFS-4782/2016 na čísle listu 4; - stanovisko k podaniu poškodeného XXXX XXXXX z 23. mája 2016 (ďalej aj ako stanovisko ), založené v spise č. OFS-4782/2016 na čísle listu 5 až 6, s prílohami: 3/ 11

4 o kópia záznamu o dopravnej nehode z 26. februára 2016 (ďalej aj ako záznam o dopravnej nehode ), založená v spise č. OFS-4782/2016 na čísle listu 7 až 8; o kópia uplatnenia nároku na náhradu škody z 1. marca 2016, založená v spise č. OFS- 4782/2016 na čísle listu 9 až 10; - kópia dodatočného ového vyžiadania dokumentov zo dňa 20. júna 2016 adresovaná na xxxxxx@xxx.xx, založená v spise č. OFS-4782/2016 na čísle listu 11; - kópia repliky na dodatočné ové vyžiadanie dokumentov zo dňa 28. júna 2016, založená v spise OFS-4782/2016 na čísle listu 12, s prílohami: o kópia technickej správy XXXXXXX z 1. marca 2016 (ďalej aj ako technická správa ) založená v spise č. OFS-4782/2016 na čísle listu 13; o kópia zápisu o poškodení skiel XXXXXXX z 1. marca 2016 (ďalej aj ako zápis o poškodení skiel ) založená v spise OFS-4782/2016 na čísle listu 14; o kópie fotografií poškodeného čelného skla automobilu Volkswagen Golf EVČ: XXXXXXX založené v spise OFS-4782/2016 na čísle listu 15 až 17. Na základe vykonaného dokazovania orgán dohľadu zistil nasledovný skutkový stav. 2. Skutkový stav Spotrebiteľ zaregistroval u účastníka konania škodovú udalosť zo dňa č Podľa záznamu o dopravnej nehode, ktorý je podpísaný XXXXXXX XXXXXXXX a XXXXXX XXXXXXX, doručenom účastníkovi konania dňa 1. marca 2016, došlo k nehode dňa 26. februára 2016 o 21:01 hodine na výpadovke za Perešom smer Šaca, Košice R4, Slovensko. Ako svedok je uvedená XXXX XXXXXX, r. č. XXXXXXX, bytom XXXXXXX, tel. XXXXXXX. Podľa záznamu o nehode malo prísť ku škodovej udalosti tak, že bol spod kolesa vozidla značky Volkswagen Golf (EČV: XXXXXX) vedenom pánom XXXXXXX XXXXXX pri jazde vymrštený asi kameň, ktorý rozbil čelné sklo za ním idúceho vozidla BMW E40 rad 3 combi (EČV: XXXXX) vedeného pánom XXXXX XXXXXX. Obaja účastníci nehody svojím podpisom záznamu o dopravnej nehode potvrdili, že nehodu zavinil pán XXXXXX XXXXXX. V zázname o dopravnej nehode sa tiež uvádza, že táto nehoda bola vyšetrovaná políciou. V druhej časti záznamu o nehode (na čísle listu 8 spisu OFS-4782/2016) je okrem iného označené, že poškodený nie je spoluvinníkom nehody, a tiež, že nárok poškodeného je oprávnený. Orgán dohľadu pre úplnosť uvádza, že na tejto časti záznamu o dopravnej nehode nie je uvedené meno osoby, ktorá ho vyplnila a podpísala, avšak neexistuje dôvodná pochybnosť o tom, že sa jedná o podpis pána XXXXXX XXXXXXX a nedošlo k spochybneniu tejto skutočnosti ani zo strany pána XXXXXXXXX ani účastníka konania. V tomto dokumente je tiež uvedené, že poškodený žiada náhradu škody, pričom ju ale od pána XXXXXXX XXXXXXX nežiadal, a ďalej, že spotrebiteľovi náhrada škody pánom XXXXXXX XXXXXXXX ešte poskytnutá nebola. Dňa 1. marca 2016 bolo účastníkovi konania doručené aj vyplnené a podpísané uplatnenie nároku na náhradu škody opatrené podpisom spotrebiteľa. Podľa tohto dokumentu malo k nehode podľa pána XXXXX XXXXX dôjsť 26. februára 2016 o 20:20 hodine tak, že pri rýchlosti asi km/h mi z Golfu predo mnou odstrelil kameň spod kolesa a rozbilo mi čelné sklo, následne som na vozidlo blikal, obehol ho a snažil sa zastaviť. Následne som privolal policajtov. Aj v tomto dokumente je uvedené, že škoda bola riešená políciou a takisto, že svedkyňou nehody bola p. XXX XXXXX. Uplatnenie nároku na náhradu škody obsahuje (na čísle listu 10 spisu OFS-4782/2016) podobný nákres vozidiel v čase vzniku škody ako záznam o dopravnej nehode vo svojej časti 13 (plánik nehody). Oba nákresy zachytávajú, že vozidlo A vedené XXXXXX XXXXXXXX šlo pred vozidlom B vedeným pánom XXXXXX XXXXXX. Na fotodokumentácii (na čísle listu 15 až 17 spisu OFS-4782/2016) je vidno, že sklo poškodeného vozidla bolo poškodené v hornej časti v strede. Z podania spotrebiteľa (na čísle listu 1 4/ 11

5 spisu OFS-4782/2016) okrem iného plynie, že spotrebiteľ bol niekoľko dní po nehode na obhliadke v poisťovni, čo potvrdzujú správy XXXXXX z 1. marca Podľa zápisu o poškodení skiel XXXXX (na čísle listu 15 až 17 spisu OFS-4782/2016) sa jednalo o prasklinu dĺžky 15 cm. Podľa technickej správy XXXXXX (na čísle listu 13 spisu OFS-4782/2016) by pri oprave vozidla necertifikovaným opravcom poisťovňa pri likvidácii a výpočte výšky poistného plnenia v prípade preukázania oprávnenosti nároku na náhradu škody vychádzala z výšky nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla stanoveného maximálne do výšky 210,60 eur. Podľa repliky na dodatočné ové vyžiadanie dokumentov zo dňa 28. júna 2016 (na čísle listu 12 spisu OFS- 4782/2016) žiadal spotrebiteľ uhradiť škodu formou rozpočtu bez doloženia dokladov o oprave vozidla. Podľa tvrdenia spotrebiteľa mu bol od obhliadky od účastníka konania už doručený iba list nazvaný Škodová udalosť číslo zo dňa , poistná zmluva číslo / zo dňa 3. marca 2016 (na čísle listu 2 spisu OFS-4782/2016), ktorým poisťovňa vybavila žiadosť spotrebiteľa bez poskytnutia poistného plnenia. Ako už bolo vyššie uvedené, účastník konania v predmetnom vyjadrení svoje rozhodnutie zdôvodnil strohým konštatovaním, že považuje spotrebiteľom uplatnený nárok za nepreukázaný. Z obsahu predmetnej listiny orgán dohľadu vyhodnotil, že účastník konania v odôvodnení písomného odmietnutia poistného plnenia uviedol len všeobecné dôvody odmietnutia bez toho, aby svoje tvrdenie o nepreukázaní nároku poškodeným podložil konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi. Orgán dohľadu prostredníctvom listu nazvaného Vyžiadanie stanoviska k podaniu XXXX XXXXX, poistná/škodová udalosť číslo (na čísle listu 4 spisu OFS-4782/2016) vyzval účastníka konania okrem iného k vyjadreniu ku všetkým námietkam uvedeným v podaní s kvalifikovanou vecnou a právnou argumentáciou a k priloženiu fotokópií všetkých súvisiacich dokumentov preukazujúcich jeho tvrdenia. Účastník konania vo svojom stanovisku k podaniu poškodeného XXXX XXXXX z 23. mája 2016 (založené v spise č. OFS-4782/2016 na čísle listu 5 až 6) uviedol, že spotrebiteľ spolu s uplatnením nároku predložil záznam o dopravnej nehode, fotokópiu vodičského preukazu, občianskeho preukazu a technického preukazu. Správa polície o šetrení škodovej udalosti predložená nebola. Účastník konania ďalej uviedol, že spotrebiteľ je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky poisteného vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Účastník konania ďalej uvádza: Súhlasné tvrdenie poškodeného a údajného škodcu o priebehu škodovej udalosti nemožno považovať za preukázanie nároku, za uznanie zodpovednosti, keďže ide len o tlačivo, ktoré slúži na zaznamenanie základných údajov o účastníkoch dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti, nie je ale listinou preukazujúcou, že k vzniku škody došlo práve tým dejom, ako uvádza sťažovateľ. Vodič motorového vozidla, z ktorého malo dôjsť k vymršteniu ľadu, si počas prevádzky vozidla v danom mieste a čase nemôže byť vedomý vymrštenia. V zmysle tvrdeného skutkového stavu a priebehu vzniku škody poistený poisťovateľa s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam nemôže jednoznačne potvrdiť vznik jeho zodpovednosti za škodu. Máme za to, že vodič motorového vozidla, označovaný ako škodca, išiel na cestnej komunikácii vyššou rýchlosťou, neeviduje vznik škody na vozidle sťažovateľa, bol zastavený sťažovateľom a bolo mu tvrdené, že poškodenia na jeho vozidle boli spôsobené spôsobom, ktorý uvádza. Náš poistený preto vypísal záznam o dopravnej nehode - ako základný identifikačný doklad o účastníkoch škodovej udalosti, avšak k jednoznačnému identifikovaniu osoby škodcu nedošlo. Vyššie uvedená situácia nevylučuje, aby poisťovateľ mohol mať jednoznačne preukázané, že mu vznikla povinnosť nahradiť za jeho poisteného škodu, t. j. že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla jeho poisteného. Vzhľadom na vyššie uvedené zastáva poisťovateľ názor, že napriek súhlasnému vyhláseniu údajného škodcu a poškodeného, nevznikla povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, pretože poisťovateľ v zmysle 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. nenahradí škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Zároveň poistený podľa ustanovenia 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a contrario nemá právo, aby poisťovateľ za neho nahradil škodu, ktorá nebola preukázaná. 5/ 11

6 3. Právna kvalifikácia porušenia Účastník konania sa dopustil nekalej obchodnej praktiky podľa 7 ods. 1 v spojení s ods. 2 ZoS. Podľa tejto generálnej klauzuly sa obchodná praktika považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Činnosť účastníka konania, ktorej predmetom je prešetrovanie nároku spotrebiteľa na poistné plnenie podľa 11 ods. 6 ZoPZP, je obchodnou praktikou v zmysle ustanovenia 2 písm. p) ZoS. Ide o konanie, ako aj o opomenutie konania a o obchodnú komunikáciu, ktorá je priamo spojená s poskytnutím, resp. neposkytnutím poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 3.1 Rozpor s požiadavkami odbornej starostlivosti Odbornou starostlivosťou sa podľa 2 písm. u) ZoS rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Povinnosti účastníka konania ako poisťovateľa poskytujúceho poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú upravené v prvom rade v ZoPZP, a podporne v Občianskom zákonníku (ďalej len OZ ). Podporné použitie OZ vyplýva z 1 ods. 2 ZoPZP, v ktorom je uvedené, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. Odkaz uvedený v tomto ustanovení smeruje na zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a OZ. V súvislosti so šetrením škodovej udalosti orgán dohľadu poukazuje najmä na povinnosti účastníka konania uvedené v 11 ods. 6 ZoPZP. Podľa tohto ustanovenia je účastník konania povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Povinnosťou účastníka konania je podľa citovaného ustanovenia vykonať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Orgán dohľadu po preštudovaní spisu OFS-4782/2016 konštatuje existenciu viacerých nepriamych dôkazov o nepriamom strete prevádzok pri dopravnej nehode, ktoré tvoria ucelenú sústavu s jednotlivými na seba nadväzujúcimi článkami, pričom tieto nie sú v logickom rozpore. Poškodený a škodca zhodne prehlásili, že nehoda sa stala, vozidlo spotrebiteľa je poškodené spôsobom, ktorý odpovedá popisu škodovej udalosti, a možnosť vzniku tejto škody popísaným dejom nevylúčil ani sám účastník konania. Zo spisu OFS-4872/2016 vyplývajú aj ďalšie indície odkazujúce na dôkazné prostriedky, ktorých riadne prevedenie by mohlo potvrdiť či vyvrátiť zhodné tvrdenie škodcu 6/ 11

7 a poškodeného. Týmito sú predovšetkým svedecká výpoveď XXXX XXXXX, r. č. XXXXXXX, bytom XXXXXXX, tel. XXXXXXX, či možnosť dožiadania informácií od polície. Zo spisu plynie, že žiadosť na výplatu poistného plnenia bola odmietnutá všeobecnou odpoveďou vyhotovenou druhý deň po obhliadke vozidla a doručení správy o nehode. Účastník konania nepreukázal, že by vykonal vyšetrenie poistnej udalosti, a ani to, že vyvinul adekvátnu snahu smerujúcu k tomu, aby zistil rozsahu svojej povinnosti plniť. Orgán dohľadu má pritom za to, že súd v občianskom súdnom konaní nepotrebuje k priznaniu nároku zistiť skutkový stav nado všetky pochybnosti (ako súd v konaní trestnom), ale iba bez dôvodných pochybností. Za použitia argumentu právnej logiky a fortiori vo forme a maiori ad minus orgán dohľadu dovodzuje, že aj účastníkovi konania má stačiť, aby spotrebiteľ preukázal svoj nárok tak, aby o jeho existencii objektívne neboli dôvodné pochybnosti. Opačný výklad by viedol k absurdným záverom, podľa ktorých by bolo pre spotrebiteľa jednoduchšie preukázať svoj nárok pred súdom v občianskom súdnom konaní než u poisťovateľa. Je pritom treba zdôrazniť, že účastník konania nemôže nepriznať nárok iba na základe prostých rýdzo teoreticky konštruovaných pochybností o skutkovom stave, ale musí sa jednať o pochybnosti kvalifikované (dôvodné). V predmetnej veci síce účastník konania pochybnosti uviedol, avšak nepodložil ich žiadnymi relevantnými dôkazmi. Takéto pochybnosti nemožno považovať za kvalifikované, nakoľko majú povahu nepodložených teoretických úvah. Orgán dohľadu považuje listinné dôkazné prostriedky za dostatočné k tomu, aby na základe nich poisťovateľ zistil rozsah svojej povinnosti plniť. Ak účastníkovi konania tieto dôkazy nestačili, tak bol oprávnený a povinný využiť ďalšie dôkazné prostriedky, ktorých existencia mu bola známa. Orgán dohľadu opakovane zdôrazňuje, že v samotnom vyjadrení zo dňa 3. marca 2016, ktorým účastník konania odmietol poskytnutie poistného plnenia, účastník konania neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vychádzali z konkrétnych výsledkov vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktoré by podporili dôvodnosť a legitímnosť odmietnutia poistného plnenia zo strany účastníka konania, neuvádza žiadne dôkazy, ani nespochybňuje žiadne z dôkazov predložených spotrebiteľom. Obmedzuje sa len na všeobecné konštatovania o povinnosti poškodeného preukázať uplatnený nárok. Predmetné vyjadrenie účastníka konania má len všeobecný charakter, pričom takéto vyjadrenie by účastník konania mohol bez rozdielu použiť en bloc pri odmietnutí každej škodovej udalosti týkajúcej sa náhrady škody na čelných sklách. Účastník konania si preto nesplnil svoju zákonnú povinnosť riadne vyšetriť poistnú udalosť a vysvetliť spotrebiteľovi konkrétne dôvody odmietnutia poistného plnenia vychádzajúce z reálnych výsledkov vyšetrenia individuálnej poistnej udalosti. Účastník konania až následne, po ingerencii zo strany orgánu dohľadu, vo svojich vyjadreniach začal spochybňovať relevanciu zhodného prehlásenia škodcu, resp. schopnosť škodcu potvrdiť spôsob, akým nastala škoda na vozidle poškodeného. Uvedené námietky orgán dohľadu považuje za nepodložené, nedostatočne odôvodnené, a najmä za účelové, nakoľko neboli uplatnené v pôvodnom odmietnutí zo dňa 3. marca 2016, ale boli namietnuté až dodatočne vo vyjadrení zaslanom orgánu dohľadu. Tieto vyjadrenia účastníka konania uvádzané v čase vykonávaného dohľadu na diaľku nie sú spôsobilé konvalidovať spôsob odmietnutia poistného plnenia vo vyjadrení z 3. marca Dôvody uvedené účastníkom konania pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia nie sú preukázané. Účastník konania v priebehu šetrenia škodovej udalosti nezabezpečil žiaden dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom spochybnil tvrdenie poisteného a poškodeného spotrebiteľa o priebehu škodovej udalosti a príčinách vzniku škody na čelnom skle motorového vozidla spotrebiteľa. Účastníkom konania uvádzané dôvody sú založené na jeho domnienkach či predpokladoch. Účastník konania od spotrebiteľa vyžaduje jednoznačné preukázanie nároku predložením dôkazov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností tento nárok preukazujú. Sám však spotrebiteľom predloženú dokumentáciu spochybňuje na základe domnienok a všeobecných záverov, a to bez zohľadnenia individuálnych okolností tejto škodovej udalosti a bez podporenia týchto domnienok a záverov relevantnými dôkazmi, prípadne dokumentmi. Takéto konanie je možné považovať za nedostatok odbornej starostlivosti na strane účastníka konania. ZoPZP umožňuje účastníkovi konania žiadať od poisteného vyjadrenie k požadovanej náhrade a výške škody, 7/ 11

8 usmerniť poisteného v prípade, ak si voči poistenému niekto uplatní právo na náhradu škody. Právo žiadať vysvetlenie od poisteného vyplýva nepriamo aj z iných ustanovení ZoPZP, kedy zákon priznáva možnosť odmietnuť poskytnúť poistné plnenie ( 5 ZoPZP), prípadne požadovať poškodenému vyplatené poistné plnenie od poisteného (regres, 12 ZoPZP). V záujme poškodeného je poskytnúť účastníkovi konania plnú súčinnosť pre objasnenie vzniku škodovej udalosti práve kvôli nároku na poistné plnenie. Poškodený poskytol účastníkovi konania všetky doklady, ktoré považoval za relevantné. Účastník konania nepreukázal, že by od spotrebiteľa nejaké ďalšie dôkazné prostriedky požadoval. Ak účastník konania mal na základe spotrebiteľom predložených dokladov pochybnosti o vzniku škodovej udalosti, mal v súlade s odbornou starostlivosťou a povinnosťami uvedenými v 11 ods. 6 ZoPZP, ako už bolo uvedené, vykonať ďalšie úkony smerujúce k prešetreniu potrebnému na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Účastník konania však žiadne takéto úkony nevykonal. Namiesto toho odmietol poskytnúť poistné plnenie len na základe vlastných úvah, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Navyše, účastník konania opomenul skutočnosti, že v danom prípade došlo ku škodovej udalosti za účasti svedka a takisto, že bola ku škodovej udalosti privolaná polícia. Tieto skutočnosti takisto neprešetroval. Vzhľadom na uvedené orgán dohľadu považuje za preukázané, že účastník konania pri likvidácii škodovej udalosti konal v rozpore s povinnosťou odbornej starostlivosti. Orgán dohľadu poukazuje aj na skutočnosť, že účastník konania vo svojom vyjadrení uvádza nasledovné: Vodič motorového vozidla, z ktorého malo dôjsť k vymršteniu ľadu, si počas prevádzky vozidla v danom mieste a čase nemôže byť vedomý vymrštenia. Škodca i poškodený svojím podpisom zhodne potvrdili, že sklo rozbil vymrštený kamienok. Je preto nepochopiteľné, ako prišiel účastník konania ku skutočnosti, o ktorej nesvedčí žiaden dôkaz. Účastník konania vo viacerých vyjadreniach uviedol, že nie je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť existenciu vecnej a časovej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla a škodou vzniknutou na motorovom vozidle spotrebiteľa. V tejto súvislosti orgán dohľadu poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade civilného konania postačuje pre záver, že súd má určitú skutočnosť za preukázanú, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť. T.j. v civilnom konaní nemusia nepriame dôkazy tvoriť úplne uzatvorenú sústavu, ktorá nepripustí iný skutkový záver, než ten, ku ktorému súd dospel, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou pravdepodobnosťou k tomuto záveru (na rozdiel od možných iných záverov) vedú. (Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4. júna 2008, sp. zn. 28 Cdo 1938/2008; rozsudok Ústavného súdu SR zo dňa 2. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 66/03.) Na základe uvedeného, orgán dohľadu zastáva názor, že ak spotrebiteľ poskytol dostatočne pravdepodobné vysvetlenie na podporu svojich tvrdení, dôkazné bremeno sa prirodzene prenáša na účastníka konania, aby tieto vysvetlenia prostredníctvom opačných dôkazov vyvrátil. Orgán dohľadu zdôrazňuje, že spotrebiteľ predložil účastníkovi konania relevantné dôkazy, písomne vyplnil a doložil listiny, ktoré účastník konania vyžaduje pre poskytnutie poistného plnenia. Napriek uvedenému, účastník konania plniť odmietol a tvrdil, že spotrebiteľ svoj nárok nepreukázal, na druhej strane však nešpecifikuje, akým spôsobom by mohol spotrebiteľ svoj nárok preukázať tak, aby to účastník konania považoval za dostatočné. Takýto postup účastníka konania orgán dohľadu považuje za rozporný s odbornou starostlivosťou a zároveň za účelový a nedobromyseľný. Hoci spotrebiteľ splní všetko, čo účastník konania vo všeobecnosti požaduje, pričom nie je možné spravodlivo od spotrebiteľa žiadať viac vo vzťahu k preukázaniu svojho nároku, účastník konania plnenie odmietol. 3.2 Podstatné narušenie alebo možnosť podstatného narušenia ekonomického správania priemerného spotrebiteľa Druhá časť definície nekalej obchodnej praktiky uvedenej v 7 ods. 2 ZoS spočíva v tom, že konanie, ktoré v rozpore s odbornou starostlivosťou, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 8/ 11

9 Podľa 2 písm. r) ZoS sa podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Orgán dohľadu zastáva názor, že odmietnutie poskytnutia poistného plnenia bez náležitého prešetrenia individuálnych okolností škodovej udalosti a bez uvedenia konkrétnych dôvodov značne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o tom, či svoj nárok na náhradu škody uplatní na príslušnom súde alebo nie. Účastníkom konania využívaná obchodná praktika môže ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa podstatne narušiť z nasledujúceho dôvodu: spotrebiteľ môže mať vzhľadom na absenciu riadneho prešetrenia poistnej udalosti a vzhľadom na príliš všeobecné dôvody odmietnutia poskytnutia poistného plnenia sťaženú pozíciu pri formulovaní svojho nároku na náhradu škody pri jeho uplatňovaní prostredníctvom súdu. Nedostatok informácií o konkrétnych dôvodoch a dôkazoch, pre ktoré účastník konania odmietol poskytnúť poistné plnenie, môže ovplyvniť spotrebiteľa v rozhodovaní o tom, aké dôkazy predloží, prípadne zabezpečí na účely preukázania svojho nároku na náhradu škody v konaní pred súdom. Ak účastník konania svoje konkrétne dôvody na odmietnutie poskytnutia poistného plnenia prezentuje až v rámci súdneho konania, vzhľadom na odstup času môže byť pre spotrebiteľa náročnejšie, ak nie úplne nemožné, zabezpečiť dôkazy preukazujúce jeho nárok na náhradu škody. Ak by účastník konania o tých o konkrétnych dôvodoch spotrebiteľa informoval v písomnom vysvetlení dôvodov pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia, spotrebiteľ by mohol prijať rozhodnutie zabezpečiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojho nároku na náhradu škody skôr. Okrem uvedeného, obchodná praktika uplatnená účastníkom konania môže spôsobiť podstatné narušenie ekonomického správania priemerného spotrebiteľa tiež v tom smere, že je spôsobilá úplne odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho nárokov inou cestou, najmä prostredníctvom súdu. Odmietnutie plnenia zo strany účastníka konania vykazuje znaky svojvoľnosti a nepreskúmateľnosti a negatívnym spôsobom ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže byť úplne odradený od uplatňovania svojich nárokov, nakoľko, z dôvodu absencie riadneho prešetrenia poistnej udalosti a z dôvodu nedostatku riadnych informácií o príčinách odmietnutia nároku, spotrebiteľ nebude mať možnosť podrobiť odpoveď účastníka konania riadnemu preskúmaniu, nebude schopný vyhodnotiť, akými úvahami sa účastník konania riadil, či účastník konania pri odmietnutí plnenia koná oprávnene alebo nie, aké ďalšie dôkazy by bol spotrebiteľ povinný predložiť na to, aby bol pri uplatnení nároku úspešný a v konečnom dôsledku, aká je pravdepodobnosť úspechu spotrebiteľa v súdnom konaní. Spotrebiteľ môže byť v dôsledku vyššie uvedených skutočností odradený od uplatňovania svojich nárokov aj z dôvodu, že sa bude spoliehať na legitímnosť a opodstatnenosť odmietnutia plnenia zo strany poisťovateľa, ako profesionálneho účastníka zmluvného vzťahu, nakoľko v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nebude vedieť legitímnosť odmietnutia plnenia spochybniť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam považuje orgán dohľadu za preukázané, že konanie účastníka konania popísané vo výroku tohto rozhodnutia napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky podľa 7 ods. 1 v spojení s ods. 2 ZoS. Uvedeným konaním došlo k porušeniu zákazu používať nekalé obchodné praktiky podľa 4 ods. 2 písm. c) ZoS. 4. Odôvodnenie výšky sankcie Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má orgán dohľadu za to, že pri výkone dohľadu bolo spoľahlivo zistené, že účastník konania v jednotlivom prípade porušil povinnosti v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa podľa predpisov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia a súčasne predmetnú vec orgán dohľadu nevybavil v blokovom konaní. Tým sú splnené zákonné podmienky pre vydanie rozkazu o uložení sankcie za zistené nedostatky bez ďalšieho konania podľa ustanovenia 35c ods. 1 zákona o dohľade. Orgán dohľadu považoval tento spôsob rozhodnutia za najhospodárnejší, najvhodnejší a dostačujúci vzhľadom k zistenému jednotlivému porušeniu zákona. 9/ 11

10 Pri určení výšky sankcie sa v súlade s ustanovením 35c ods. 2 zákona o dohľade prihliada na závažnosť, rozsah, dĺžku trvania, následky a povahu zistených nedostatkov. Z hľadiska závažnosti porušenia orgán dohľadu vyhodnotil porušenie ako závažné, pričom prihliadol na skutočnosť, že účastník konania hrubým spôsobom nedodržal odbornú starostlivosť pri prešetrovaní škodovej udalosti. Súčasne môže byť podstatne narušené ekonomické správanie spotrebiteľa v súvislosti s rozhodovaním o uplatnení nároku na náhradu škody súdnou cestou a zároveň môže byť spotrebiteľovi sťažené vymáhanie jeho oprávnení vyplývajúcich z objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa 15 ods. 1 ZoPZP bol účastník konania povinný vykonať prešetrovanie škodovej udalosti a v prípade odmietnutia poskytnutia poistného plnenia bol povinný poskytnúť spotrebiteľovi písomné dôvody, pre ktoré odmietol toto plnenie poskytnúť. Nedôsledným prešetrením okolností škodovej udalosti a poskytnutím všeobecných dôvodov nezohľadňujúcich individuálne okolnosti škodovej udalosti je zmarený účel ZoPZP, ktorým je ochrana práv poškodených osôb. Zároveň týmto konaním účastník konania upiera spotrebiteľovi právo na informácie. Z hľadiska rozsahu porušenia orgán dohľadu uvádza, že účastník konania sa dopustil porušenia zákazu nekalých obchodných praktík v individuálnom prípade, ktoré však orgán dohľadu vyhodnotil ako závažné, z dôvodu, že boli spáchané spôsobom, ktorým účastník konania porušil aj ustanovenie 11 ods. 6 ZoPZP. V rámci rozsahu porušenia orgán dohľadu zohľadňoval aj výšku (rozsah) nároku (podľa technickej správy XXXXXX vo výške 210,60 eur), ktorý spotrebiteľ u účastníka konania uplatňoval a ktorý účastník konania za použitia nekalej obchodnej praktiky odmietol spotrebiteľovi uhradiť, avšak nevychádzal z nej pri určení výšky sankcie bez ďalšieho (t.j. výška sankcie nezodpovedá výške uplatneného nároku spotrebiteľa), z dôvodu, že sankcia má mať, okrem iného, aj represívny charakter a má účastníka konania odradiť od toho, aby v porušovaní zákona pokračoval. Výška sankcie korešpondujúca so sumou, ktorú za použitia nekalej obchodnej praktiky účastník konania odmietol spotrebiteľovi vyplatiť, by nepôsobila na účastníka konania odrádzajúco. Z hľadiska dĺžky trvania porušenia orgán dohľadu prihliadol na skutočnosť, že účastník konania nevykonal dodatočné prešetrovanie škodovej udalosti vo vzťahu k ním rozporovaným skutočnostiam ani po tom, ako bol orgánom dohľadu upozornený na nedostatky v prešetrovaní škodovej udalosti. Účastník konania spotrebiteľovi neposkytol žiadne konkrétne dôvody vyplývajúce z dôkazov obsiahnutých v likvidačnom spise, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie ani dodatočne. Z hľadiska následku uplatnenia nekalej obchodnej praktiky účastníkom konania má orgán dohľadu za to, že zistené porušenie je v zjavnom rozpore so záujmami spotrebiteľa uskutočniť kvalifikované rozhodnutie o uplatňovaní svojich nárokov na základe všeobecne formulovaných dôvodov pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia. Zjavná škodlivosť spočíva v hospodárskom dopade na spotrebiteľa, ktorý nedostal ani poistné plnenie a ani relevantné dôvody, ktoré by mu pomohli učiniť informované rozhodnutie o tom, či sa bude svojho nároku ďalej domáhať súdnou cestou. V rámci posudzovania nekalých obchodných praktík v zmysle ustanovenia 7 ZoS orgán dohľadu skúma len možnosť narušenia ekonomického správania spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu aj pri posudzovaní následkov vo vzťahu k výške uloženej sankcie môže orgán dohľadu konštatovať len pravdepodobný dopad porušení účastníka konania na správanie spotrebiteľov. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k následkom zistených nedostatkov orgán dohľadu poukazuje na to, že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia bol spôsobilý značne obmedziť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie o ďalšom postupe pri uplatňovaní svojho nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k povahe zistených nedostatkov orgán dohľadu prihliadol na skutočnosť, že účastník konania predstavuje pre spotrebiteľa určitú autoritu. Spotrebiteľ má legitímne očakávanie, že ak má nárok na poistné plnenie, bude mu poisťovňa plniť. Okrem už uvedeného porušenia zákazu nekalých obchodných praktík a ustanovení ZoPZP je zasiahnuté aj do spotrebiteľových legitímnych očakávaní. Rozhodnutie poisťovne sa mu môže javiť ako autoritatívne a bez riadneho odôvodnenia 10/ 11

11 môže byť nielen ovplyvnené jeho ekonomické rozhodovanie ale tiež dôvera v uplatniteľnosť či dokonca vynútiteľnosť práva. V dôsledku toho nie je dosiahnutý účel ZoS vyjadrený v ustanovení 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má právo na informácie a na ochranu ekonomických záujmov. Na základe týchto skutočností je preukázané, že rozsah práv spotrebiteľa bol konaním účastníka konania jasne zúžený. S prihliadnutím na závažnosť porušenia zákona a vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré posudzoval orgán dohľadu vyššie vo vzťahu k výške sankcie, orgán dohľadu ukladá pokutu uvedenú v ustanovení 35c ods. 2 zákona o dohľade vo výške 1.500,- eur. Orgán dohľadu považuje uloženú sankciu za dôvodnú a vychádzajúc z uvedených skutočností za primeranú k zistenému porušeniu. Pri rozhodovaní o výške pokuty orgán dohľadu tiež zohľadnil, že účastník konania nevykonal voči spotrebiteľovi konkrétne opatrenia na odstránenie nedostatkov vytknutých orgánom dohľadu pri výkone dohľadu na diaľku. Takúto pokutu preto považuje orgán dohľadu za primeranú a zároveň, vo vzťahu k účastníkovi konania, za spĺňajúcu ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu. Z tohto dôvodu orgán dohľadu po zvážení všetkých skutkových okolností, po vyhodnotení dôkazov a vychádzajúc zo závažnosti, rozsahu, následkov a povahy zisteného nedostatku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 11/ 11