2. PODSTATA KRÍZOVÝCH JAVOV

Transkript

1 2. PODSTATA KRÍZOVÝCH JAVOV 2.1. BEZPEČNOSŤ PROCESOV A SYSTÉMOV 2. Podstata krízových javov Napriek svojmu dominantnému postaveniu v prírode je človek jej organickou súčasťou a zároveň je od nej životne závislý. Úroveň ľudských vedomostí a následne vedecký, technický a technologický pokrok síce odhaľujú človeku nové dimenzie, ale na druhej strane vyvolávajú, prípadne priamo so sebou prinášajú rad nebezpečenstiev, rizík a ohrození jeho samotnej existencie. Ohrozenie životného prostredia a snahy o jeho ochranu sa v druhej polovici dvadsiateho storočia dostalo do všeobecnej pozornosti politikov, environmentálnych odborníkov, ekologických aktivistov ako aj bežných ľudí. Prírodné katastrofy existovali, existujú a i v budúcnosti budú existovať, ale vo svojich ničivých účinkoch sa dynamicky spájajú s negatívnymi dopadmi havárií a krízových javov vyvolaných v dôsledku pôsobenia človeka. Prevencia vzniku krízových javov si vyžaduje pochopiť nebezpečenstvá spojené s každou ľudskou aktivitou a eliminovať ohrozenia a riziká, ktoré z nich plynú pre samotné procesy, pre zúčastnených, ale aj pre celé ľudstvo. Je nevyhnutné vynaložiť maximálne úsilie na správne definovanie a komplexne popísanie krízových javov s dôrazom na príčiny ich vzniku a možnosti ich minimalizovania. Plnenie uvedených opatrení má za úlohu zvýšiť mieru bezpečnosti systémov, prípadne procesov a predchádzať vzniku škôd a strát. V súčasnej spoločnosti sa pojem bezpečnosť stáva čoraz frekventovanejším a významnejším. Je súčasťou a jedným zo základných predpokladov ďalšieho pozitívneho vývoja ľudskej spoločnosti. Uvedená problematika má základ v stabilných medzinárodných vzťahoch, no jej komplexné a systémové chápanie si vyžaduje skúmanie všetkých súčastí spoločenského, politického, hospodárskeho, prírodného, technického a technologického prostredia. Bezpečnosť dnes obsahuje úsek obrany pred vonkajším ohrozením, ochrany pred prírodnými pohromami a priemyselnými haváriami, ako aj úsek dosahovania požadovanej miery vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte a v jeho regiónoch. Stanovenie všeobecnej definície pojmu bezpečnosť je prvým krokom, ktorý umožňuje komplexne popísať celý proces vzniku krízových javov a vytvoriť podmienky na ich prevenciu a rovnako aj riešenie. O všeobecnom význame bezpečnosti pre krízové riadenie svedčí aj fakt, že v období rokov 2001 až 2004 sa slovo bezpečnosť nachádza viac než štyridsaťkrát v názve rôznych právnych noriem, zákonmi počnúc a oznámeniami rezortov končiac. Najjednoduchšia definícia hovorí, že bezpečnosť je protikladom nebezpečenstva. Je to teda jeden z dvoch protikladných stavov existencie prírodných, spoločenských, ale tiež umelo vytvorených technických alebo technologických systémov (napr. v ruskom jazyku označuje slovo opasnosť - 9 -

2 Krízové plánovanie nebezpečenstvo, stav ohrozenia, naproti tomu bezopasnosť označuje bezpečnosť, t. j. stav bez ohrozenia). Bezpečnosť má charakter subjektovo-objektového vzťahu (bez človeka, ktorý je jej súčasťou v pozícii poznávajúceho a konajúceho subjektu bezpečnosť neexistuje). Bezpečnosť má teda objektívnu a subjektívnu stránku: objektívna stránka stavu bezpečnosti: neexistencia javov, ktoré ohrozujú znaky bezpečnosti (nie sú ohrozením existencie systému a jeho funkčnosti), systém má dostatok prostriedkov na eliminovanie rizík a ohrození svojej existencie, subjektívna stránka stavu bezpečnosti: príslušný subjekt nepociťuje ohrozenie, cíti sa bezpečný, pretože: - nemá dostatok informácií o rizikách a ohrozeniach, - nie je schopný objektívne vnímať a posúdiť riziká a ohrozenia, - je schopný včas vytvoriť účinnú ochranu proti rizikám a ohrozeniam. Bezpečnosť spoločenských systémov je stav viacdimenzionálny. Najvýznamnejšie sú dimenzie politicko-vojenské (politicko-vojenská bezpečnosť), ale tiež dimenzia humanitná, ekonomická, environmentálna, informačná, technologická a ďalšie. Uvedené dimenzie sa prejavujú v širšej vertikálnej štruktúre bezpečnosti, kde sa uvádza globálna bezpečnosť, regionálna bezpečnosť, bezpečnosť štátu, bezpečnosť objektu a v neposlednom rade bezpečnosť občana. Bezpečnosť má svoj vnútorný a vonkajší rozmer. Vnútorná bezpečnosť je založená na interpretácii vlastného stavu subjektu. Vonkajšia bezpečnosť je založená na pôsobení rôznych ochranných prvkov spoločenského života (vojenských, politických, ekonomických...). Nevyhnutné je ju však vnímať, posudzovať i navonok prezentovať spoločne ako komplexný široko štruktúrovaný a mnohorozmerný jav, ktorý súvisí s ochranou života, slobody a majetku občanov, spoločnosti s jej duchovnými hodnotami a štátu ako celku. Bezpečnosť sa dosahuje prostredníctvom obrany štátu voči vonkajšiemu ohrozeniu, ochrany občanov a majetku proti negatívnym dopadom krízových situácií a systémom vnútornej bezpečnosti krajiny. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že o bezpečnosti je možné hovoriť komplexne, alebo o jej parciálnych zložkách, pomocou ktorých je dosahovaná, t. j. obrane, ochrane, vnútornej bezpečnosti a poriadku. V rôznych právnych normách sa však často hovorí o obrane a bezpečnosti štátu, čo je vecne nesprávne. Na základe uvedených predpokladov a súvislostí je možné definovať pojem bezpečnosť, ako aj pojmy bezpečnosti konkrétnych objektov (napr. bezpečnosť štátu)

3 2. Podstata krízových javov Bezpečnosť je stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach (obr. č. 1.1.) umožňuje plnenie stanovených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti [29, 32]. OBRANA ŠTÁTU Vonkajšia bezpečnosť BEZPEČNOSŤ ŠTÁTU OCHRANA OBČANOV, MAJETKU, VNÚTORNEJ BEZPEČNOSTI A PORIADKU V ŠTÁTE Vnútorná bezpečnosť VNÚTORNÉ PROSTREDIE V O N K A J Š I E P R O S T R E D I E Obr Štruktúra bezpečnosti štátu Bezpečnosť štátu je stav, ktorý umožňuje fungovanie, stabilitu a rozvoj štátu, zachováva mier zvrchovanosť, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc, vnútorný poriadok v štáte, základné práva a slobody občanov a ochranu životov a zdravia osôb, majetku a životného prostredia [32]. V procese dosahovania požadovanej miery bezpečnosti je položený dôraz na schopnosti bezpečnostného systému čeliť širokej škále nevojenských ohrození štátu, jeho občanov a materiálových zdrojov, ako aj prírody, ktoré môžu spôsobiť krízové javy. Bezpečnostným fenoménom súčasnej doby sa stal medzinárodný terorizmus vo všetkých svojich ničivých podobách. Napríklad doprava sa pre svoje špecifické vlastnosti stala terčom i nástrojom teroristov. Ohrozujú dopravný proces, dopravné objekty a zariadenia, pretože predstavujú priestor veľkého sústredenia ľudí a objekty ťažko obnoviteľné z časového, technologického i ekonomického hľadiska, ale využívajú aj dopravné prostriedky na uskutočnenie najrôznejších foriem teroristických útokov. Prelom dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia je možné charakterizovať ako obdobie oslabovania silových konfrontačných prístupov

4 Krízové plánovanie v procese dosahovania požadovanej úrovne bezpečnosti štátov a ich postupného nahradzovania kooperačnými prístupmi, no na druhej strane tiež obrovským nárastom nevojenských ohrození, ktorých negatívne pôsobenie na spoločnosť je nutné komplexne riešiť. Bezpečnosť štátu je nutné chápať komplexne ako účelné prepojenie roviny politickej, vojenskej, hospodárskej, ako aj úseku vnútorného poriadku a ochrany obyvateľov v akejkoľvek krízovej situácií. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je základným koncepčným dokumentom bezpečnostnej politiky štátu. Musí vytvárať priestor a stanovovať zásady, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná ochrana obyvateľov pred negatívnymi dopadmi akýchkoľvek krízových javov. Bezpečnosť obyvateľstva, spoločnosti, štátu je možné definovať ako stav, kedy sú odstránené alebo minimalizované riziká a z nich plynúce ohrozenia, ktoré môžu vyústiť do kríz (krízových stavov). Na druhej strane bezpečnosť strojov a technologických procesov je stav, kedy boli zohľadnené možné riziká a ohrozenia z nich plynúce sú pod úrovňou akceptovateľných rizík (ktoré sú prijaté ako zaužívaná spoločenská norma, alebo sú dané zákonom, či štátnou technickou normou, alebo stanovené iným všeobecne záväzným predpisom). V neposlednom rade chápeme bezpečnosť ako stav, v ktorom sa daný subjekt necíti byť ohrozený z hľadiska svojej existencie, záujmov a hodnôt, prípadne je vnímaný ako objekt bez ohrozenia RIZIKA A OHROZENIA BEZPEČNOSTI Pojem bezpečnosť bezprostredne súvisí s pojmami nebezpečenstvo, riziko, ohrozenie a s pojmom výzva, ktorý začína byť používaný v ostatnom období. Dôležité je uvedomiť si skutočnosť, že v spoločenských, technických a technologických systémoch sa zaužívalo rozdielne chápanie týchto pojmov a vzťahov medzi nimi. Kým v technických a technologických systémoch je ohrozenie dôsledkom neakceptovaného a nezohľadneného nebezpečenstva a riziko mierou ohrozenia, v spoločenských systémoch je ohrozenie aktivizované riziko, ktoré pôsobí proti záujmom subjektu a zároveň to môžu byť aj konkrétne situácie, ktoré bezprostredne znemožňujú uskutočnenie plánovaných cieľov a vykonávanie konkrétnych činností a procesov. Riziko teda nie je stav ani proces, ale je to vzťah systému schopného spôsobiť závažnú zmenu v pláne, či jeho narušenie a referenčného systému, ktorého funkcia, ciele a plánované procesy sú ohrozené. Riziká a ohrozenie sú teda aj naďalej kategóriami, pomocou ktorých označujeme možné narušenie bezpečnosti. Aktuálnym pojmom posledných rokov sa stala výzva. Výzva je pojem označujúci také skutočnosti, ktoré aktuálne aktivizujú spoločenské subjekty na prijímanie opatrení zameraných na elimináciu ohrození a využitie príležitostí. V oblasti bezpečnostnej politiky štátu pojem výzva spravidla prezentuje existenciu aktuálnych bezpečnostných rizík a ohrození, ktoré majú nadnárodný

5 Podstata krízových javov až globálny charakter, dynamický vývoj a ktoré vyžadujú sformulovanie nových cieľov a úloh štátu a prijímanie zodpovedajúcich opatrení [32]. Každá ľudská aktivita v prírode i spoločnosti, s dôrazom na technické a technologické procesy je spojená so značnou mierou neurčitosti. Len výnimočne je možné niektoré činnosti a postupy človeka naplánovať a následne i uskutočniť bez zmien a korekcií. Prebiehajúce procesy, činnosti a konkrétne javy, ako aj vplyvy prostredia, v ktorom prebiehajú, majú väčšinou stochastický, nie deterministický charakter. Napriek tomu je nevyhnutné zdôrazniť, že i v prostredí krízových javov existuje kauzálny vzťah medzi príčinou a dôsledkom, čo umožňuje pochopenie vnútorných procesov hodnotených javov a uskutočňovanie preventívnych opatrení. V nadväznosti na uvedené skutočnosti je možné tvrdiť, že každý dej, prípadne jav alebo proces prebieha v štandardných podmienkach spôsobom, ktorý je možné s určitou pravdepodobnosťou predvídať a popísať, prípadne ktorý je priamo plánovaný. Ak sa však zmenia vnútorné alebo vonkajšie podmienky, v ktorých prebiehajú, alebo ak sa zmení postupnosť krokov v danom procese, môže sa niektorý z prvkov systému začať chovať neštandardne a následne spôsobiť vychýlenie systému z normálnej dynamickej rovnováhy. V závislosti od druhu, štruktúry a funkcií daného systému sa toto vychýlenie môže uskutočniť z hľadiska politického, vojenského, sociálneho, humanitného, ekologického, technologického, energetického, hmotnostného, štrukturálneho, prípadne informačného. Teoretickým základom poznania zmien stavu systému je spôsob straty jeho rovnovážneho stavu. Uvedené zmeny stavu systému môžu prebehnúť bifurkáciou (rozdvojením, rozvetvením - prejavom nestability) alebo singularitou (anomálnym chovaním). Evolučný proces je matematicky popísaný vektorovým poľom vo fázovom priestore, pričom jednotlivé body fázového priestoru určujú stav systému. Vektor poľa v danom bode predstavuje rýchlosť zmeny stavu. V niektorých bodoch sa stav systému s časom nemení a vektor sa teda rovná nule, čo určuje rovnovážny stav. Každý rovnovážny stav je charakterizovaný radom parametrov, pričom podstatná zmena niektorého z nich môže zapríčiniť stratu stability rovnovážneho stavu. Univerzálnou metódou skúmania náhlych kvalitatívnych zmien, zlomov a skokových prechodov je teória katastrof [3]. Uvedená teória jednoznačne dokazuje, že strata stability rovnovážnych stavov je prirodzeným javom, ktorý je súčasťou evolučného vývoja sveta. Stratu stability rovnovážnych stavov je síce možné do značnej miery eliminovať rôznymi preventívnymi nástrojmi, v prevažnej väčšine prípadov jej však nie je možné úplne zabrániť. Stratu stability rovnovážneho stavu je možné členiť na dva základné typy, ktorými sú : mäkká strata stability, tvrdá strata stability.

6 Krízové plánovanie V prípade mäkkej straty stability sa ustáleným režimom stáva oscilujúci periodický režim, ktorý sa len veľmi málo líši od rovnovážneho stavu. Ak však náhodné zmeny parametrov a poruchy vychýlia systém natoľko, že sa úplne naruší stabilita, dochádza k jej tvrdej strate. Systém opúšťa rovnovážny stav skokom a prechádza na iný režim vývoja. Môže to byť iný stabilný stacionárny režim, stabilné oscilácie okolo rovnovážneho stavu, ale tiež aj zložitejší nerovnomerný pohyb [3]. Každá činnosť, dej alebo jav prebiehajúci v prírode i v spoločnosti sa môže teda v konkrétnych podmienkach stať nekontrolovateľný a spôsobiť škody a straty. Je nevyhnutné pochopiť, v čom je podstata týchto nežiadúcich zmien. Ak človek pochopí ich príčiny, môže hľadať cesty eliminovania rizík, ako aj príznakov a odstrániť tieto negatívne javy ešte pred ich negatívnym pôsobením na systém. Bez priebežného monitorovania krízových faktorov a ich podrobnej analýzy nie je možné zabrániť poškodeniu, či dokonca zničeniu systému, prípadne narušeniu prebiehajúcich procesov. V spoločenských i technologických procesoch, ale i v prírode je teda snaha dosiahnuť zodpovedajúcu úroveň bezpečnosti. Bezpečnostné riziká sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých spoločenských procesov. Vyjadrujú možnosť narušenia prebiehajúcich procesov, dejov a činností v konkrétnych bodoch v závislosti na vnútorných a vonkajších podmienkach. Analýza bezpečnostných rizík a ich rešpektovanie v praxi umožňuje predchádzať konkrétnym ohrozeniam, ktoré narušujú stabilitu systému a vnášajú neistotu do plánovaných procesov, znemožňujú reálne prognózy budúcnosti. Bezpečnostné riziká sa prejavujú v narušení jednotlivých faktorov bezpečnosti a vyvolávajú príslušnú úroveň ohrozenia. Snahou ľudí je neustále znižovať riziká v každej činnosti a v akomkoľvek prostredí. Tento proces sa v teórii rizík nazýva riadením rizika. Zahrňuje konkrétne postupy od analýzy rizika, cez jeho hodnotenie, až po kontrolu rizika. Analýza rizika začína komplexným posúdením hodnoteného systému, či zariadenia a pokračuje zisťovaním nebezpečenstiev, ohrození a rizík, ktoré sú spojené s jeho činnosťou. Hodnotenie rizika zahrňuje postupy hodnotenia rizika ako miery ohrozenia počas vykonávania analyzovanej činnosti. Dôraz položený na určenie pravdepodobnosti a dôsledku negatívneho javu a na ich vzájomnú kombináciu. Kontrola rizika zahrňuje posúdenie bezpečnosti systému a prijatie zodpovedajúcich opatrení, ktoré sú ochranou pred pôsobením zostatkového rizika

7 Podstata krízových javov 2.3. VZNIK KRÍZOVÝCH JAVOV V ŽIVOTE SPOLOČNOSTI Najrozličnejšie negatívne javy, ktoré sa vyskytujú v živote ľudskej spoločnosti, vytvárajú neštandardné, mimoriadne udalosti. V spoločnosti, v prírode i v technických a technologických procesoch spôsobujú mimoriadne udalosti nežiaducu politickú nestabilitu, sociálne nepokoje, uvoľnenie kumulovaných hmôt a ich energetických prejavov, narušenie informačného toku a štrukturálneho usporiadania, ako aj rad ďalších ohrození života ľudí v danom regióne. Mimoriadna udalosť je závažná, časovo obtiažne predvídateľná a priestorovo ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy, technickej alebo technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania človeka, ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností, ohrozuje životy a zdravie osôb, hmotné a kultúrne statky či životné prostredie [32, 43]. Je to teda náhla závažná udalosť, ktorá spôsobila narušenie stability systému, alebo prebiehajúcich dejov a činností, prípadne ohrozila ich bezpečnosť alebo existenciu. Prináša so sebou zmeny kvality prvkov systému, a tým aj zmeny kvality vzťahov a väzieb medzi nimi. Systém sa teda prispôsobuje novým podmienkam, ktoré sa menia v jeho vnútri, prípadne v prostredí, v ktorom sa nachádza. Uvedené zmeny majú veľmi často degradačný charakter a sú teda nežiaduce, no výnimočne sa v nich môžu objavovať aj rozvojové prvky a tendencie. Mimoriadne udalosti sú teda súčasťou krízových javov, prípadne môžu predstavovať priamo ich spúšťací mechanizmus. Mimoriadne udalosti, ktoré negatívne pôsobia na život, zdravie, prípadne na majetok, je možné rozdeliť v súlade so zákonom NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov na: živelné pohromy - nežiaduce uvoľnenie kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pričom súčasne môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo ničivé faktory majúce negatívny vplyv na človeka a na materiálne hodnoty (povodne, zemetrasenia, výbuchy sopiek), havárie - odchýlky od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku ktorého unikli nebezpečné látky alebo pôsobili iné ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie a majetok, katastrofy - nárast ničivých faktorov a ich následná kumulácia v dôsledku živelných pohrôm a havárií [32]. Ako katastrofy je teda označovaná len malá časť živelných pohrôm a havárií. Patria medzi ne veľké zemetrasenia, letecké a námorné havárie, nehody v doprave spojené s únikom nebezpečných látok, havárie jadrových zariadení, deštrukcie vodohospodárskych diel a rad ďalších. Rozpory v prírode, spoločnosti i ekonomickej činnosti, riziká, ktoré sprevádzajú jednotlivé aktivity človeka, ale i samotná príroda a hospodárstvo sú zdrojom kríz, ktoré sa viac či menej negatívne odrážajú na vývoji ľudstva.

8 Krízové plánovanie Pojem kríza je spojený s podstatnou časťou doby existencie ľudstva. V rôznych podobách od antiky až po novovek bol tento pojem známy a používal sa na popísanie potrieb konkrétnej doby, konkrétneho časového úseku. Vyjadroval pociťovanie a uvedomovanie si neistoty, ohrozenie subjektu a jeho aktivít a tlak na predvídanie vývoja v budúcnosti, pomocou čoho bolo možné minimalizovať pravdepodobnosť vzniku škôd a strát. Je možné konštatovať, že: kríza označuje javy spoločenského života, je objektívna, existuje nezávisle od vôle človeka (na druhej strane bez ľudí by neexistovali ani krízy), kríza má subjektívno-objektívnu dimenziu v sfére hodnotovej (kríza jedného subjektu môže byť prínosom a podmienkou rozvoja iného subjektu), kríza môže byť vyvolaná umelo ako nástroj riešenia vnútorných problémov subjektu, prípadne ako súčasť taktiky, prípadne stratégie v konkurenčnom prostredí [29]. Prostredie krízového riadenia nie je zatiaľ legislatívne ani terminologicky komplexne definované. Za najvšeobecnejšie pojmy v tomto prostredí je možné pokladať krízu, prípadne krízový jav. Môžeme nimi označiť všetky udalosti, prebiehajúce deje a činnosti, ktoré ohrozili bezpečnosť príslušného subjektu, prípadne i jeho existenciu, alebo len znemožnili uskutočnenie plánovaných procesov. Krízy a krízové javy môžu mať charakter mimoriadnej udalosti, pričom v niektorých prípadoch môže byť mimoriadna udalosť ich spúšťacím mechanizmom. Krízové javy spôsobujú zmeny kvality vzťahov a väzieb medzi jeho prvkami. Dotknutý systém je teda nútený prispôsobovať sa novým podmienkam, ktoré sa zmenili v jeho vnútri, prípadne v prostredí, v ktorom pôsobí. Prevážna väčšina uvedených zmien má degradačný charakter a poškodzuje dotknutý systém, prípadne subjekt, no výnimočne môže prinášať aj rozvojové prvky a tendencie [29]. V nadväznosti na uvedené skutočnosti je možné prijať nasledovné definície krízy, krízovej situácie a krízového stavu: Kríza je rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zásadná zmena vo vývoji daného deja alebo systému. Je to zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný stav alebo priebeh dejov v živote spoločnosti, v prírode, v činnosti technických prostriedkov a v technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť ich funkciu, prípadne i existenciu. Zároveň sa tento pojem používa ako všeobecné označenie všetkých krízových javov [29]. Krízová situácia je taký časovo a priestorovo vymedzený alebo ohraničený priebeh javov a procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických systémov a procesov, v dôsledku ktorých sú ohrozené životy ľudí, životné prostredie, ekonomika, duchovné a hmotné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho obyvateľov a môže byť narušené fungovanie inštitúcií verejnej moci [32]

9 Podstata krízových javov Je to taká situácia, ktorá svojím charakterom, negatívnymi účinkami a rozsahom vážne naruší, prípadne zmení hospodársky alebo spoločenský chod štátu, územného celku alebo konkrétneho subjektu. Je to nepredvídateľný alebo veľmi ťažko predvídateľný priebeh dejov a činnosti po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických procesov a systémov ohrozujúcich životy ľudí, životné prostredie, ekonomiku, duchovné a hmotné hodnoty štátu a jeho obyvateľov. Na podporu riešenia krízovej situácie sú uplatňované nástroje krízového riadenia vrátane vyhlásenia krízového stavu v zmysle ústavného zákona č.227/02 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Krízový stav je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru a rozsahu (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav) [32]. Je spojený so zlyhaním všeobecne platných postupov, nástrojov a mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného obmedzenia základných práv a slobôd. Je to stav spoločenského, prírodného, technického alebo technologického systému, ktorý sa odlišuje od stabilného stavu a pôsobí degradačne na celý systém, prípadne na niektoré jeho komponenty. Krízy narušujú zaužívaný chod dejov ľudskej pospolitosti a vyžadujú si použitie mimoriadnych prostriedkov. Ohrozujú hodnoty, záujmy a ciele zúčastnených strán. Niektoré krízy je možné relatívne presne charakterizovať a popísať na základe monitorovania a následnej analýzy vývoja konkrétnych krízových činiteľov. Spoločenské krízy však nie je možné presne definovať, sú podstatne viac závislé od individuálneho pohľadu hodnotiteľa. Konkrétna kríza môže ohrozovať základné hodnoty a ciele určitého subjektu s veľkou pravdepodobnosťou, no inému nemusí spôsobiť žiadne straty, prípadne mu prinesie zisk, a preto jej hodnotenie obidvoma subjektami bude odlišné. Paradoxom súčasnej doby je, že najviac krízových javov sa vyskytuje v najvyspelejších krajinách sveta (priemyselné havárie, požiare, výbuchy, terorizmus, ). Postavenie týchto krajín v medzinárodnej politike i hospodárstve vyvoláva na jednej strane pozitívny ohlas vo svete, ale tiež podnecuje určitú skupinu krajín, združení či jednotlivcov k nekorektnému konaniu, prípadne vydieraniu až teroristickým činom. Na druhej strane aj vyspelé technologické procesy a intenzita priemyselnej činnosti spojené s veľkou hustotou obyvateľstva sú zdrojom rizík, ktoré môžu prerásť do krízových javov. Krízové javy môžu byť spôsobené : prírodnými činiteľmi, ľudským činiteľom (antropogénne krízy), technologickými procesmi a zariadeniami, sekundárnymi vplyvmi krízových javov, kombinovanými vplyvmi [29].

10 Krízové plánovanie Ľudskej kontrole sa zatiaľ najviac vymykajú prírodné činitele vzniku krízových javov. Možnosti ich eliminovania a hlavne včasného predpovedania sú zatiaľ minimálne. Preto je pripravenosť štátnej správy a záchranného systému na tieto krízové javy nižšia ako v prípade zlyhania ľudských, ale aj technologických činiteľov. Toto základné rozdelenie príčin krízových javov však dnes postupne stráca svoje ostré hranice. Záplavy, suchá a ďalšie prírodné katastrofy vznikajú stále častejšie vďaka ľudskému zásahu do ekologického systému, prípadne jeho nesprávnym technologickým používaním, či priamo zneužitím. Z tohto dôvodu sa mení aj pohľad na doterajšie poznatky o priebehu kríz, a teda tým i na možnosti eliminovania ich negatívnych dôsledkov. Mení sa pohľad na počiatočnú rýchlosť vznikajúcej krízy, a tým aj na dĺžku predbežného varovania. Na druhej strane však súčasné možnosti varovných systémov, vesmírne technológie a satelitná komunikácia zmenili pohľad na doteraz platné normy a v systéme varovania sa objavujú technické a technologické možnosti úplne novej generácie MIESTO A ÚLOHA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU PRI RIEŠENÍ KRÍZOVÝCH JAVOV Človek v súčasnosti dokáže objasniť zdroje, príčiny a zákonitosti priebehu prevážnej väčšiny kríz. Postupy ich skúmania a hodnovernosť získaných výsledkov závisia v rozhodujúcej miere od stupňa zdôvodnenia základných premís a reálnosti vstupných údajov. Kým priemyselné havárie môžeme spravidla popísať do najmenších podrobností a predpokladať ich následky i stanoviť spôsoby likvidácie, ktoré sú v zhode s experimentmi i reálnymi krízami, v spoločenských vedách a tiež v prírodných vedách majú základné predpoklady aj závery skôr heuristicky význam. Ani poznanie zdrojov a zákonitostí kríz však nezabráni ich vzniku. Vykonanie preventívnych opatrení a vytvorenie účinných mechanizmov sa však môže podieľať na minimalizovaní strát a škôd. Existuje teda zdôvodnená potreba konštituovania osobitného manažmentu, ktorý by sa uvedenými problémami komplexne zaoberal a ktorý sa vo svete bežne označuje ako krízový manažment (Crisis Management) alebo tiež záchranný manažment (Emergency Management), či manažment katastrof (Disaster Management). Časť úloh spojených hlavne s predchádzaním krízam, s hľadaním vhodných ciest na minimalizáciu rizík, rieši tzv. manažment rizík (Risk Management). Pôsobnosť krízového manažmentu siaha do všetkých súčastí spoločenského života a ľudských aktivít, ale je do značnej miery zameraná aj na životné prostredie a rizikové technické zariadenia a technologické procesy. Krízový manažment je teda zameraný na riešenie: medzinárodnopolitických kríz, sociálnych kríz,

11 Podstata krízových javov ekonomických kríz, kríz vyvolaných prírodnými činiteľmi, následkov mimoriadnych udalostí najrôznejšieho charakteru. Základným nástrojom krízového manažmentu je prevencia vzniku krízových javov. Aj keď o prevencii zvykneme hovoriť ako o základnej idei krízového manažmentu, je nevyhnutné akceptovať aj jeho úlohu pri záchrane ľudských životov, materiálnych hodnôt i životného prostredia. Na riešenie konkrétnych kríz využíva krízový manažment politické, diplomatické a vojenské opatrenia a nástroje, ekonomické nástroje, ako aj záchranné, lokalizačné a likvidačné práce. Príprava na riešenie krízových javov sa uskutočňuje prostredníctvom krízového plánovania. Pri podrobnejšom skúmaní pôsobnosti, úloh, ale aj metód, foriem a nástrojov, ktorými pôsobí krízový manažment, je nutné zvýrazniť tieto skutočnosti : krízový manažment sa do značnej miery organizačne aj systémovo prelína s manažmentom verejnej správy, krízový manažment rieši v prevážnej väčšine úlohy správneho (organizačného), nie hospodárskeho charakteru, krízový manažment plní rozhodujúcu časť úloh v období prevencie, nie počas krízy (t. j. prevážna väčšina jeho činnosti má prípravný, a už menej vykonávací charakter) [29]. Pojem krízový manažment je nutné chápať v jeho štyroch základných významoch : krízový manažment je teoretický problém, formuje sa ako vedná disciplína, krízový manažment je praktická činnosť, krízový manažment je osobitná riadiaca a špecifická činnosť konkrétnej skupiny ľudí, krízový manažment je umenie vedieť riešiť krízové javy [29]. Krízový manažment je súhrn činností vecne príslušných inštitúcií určených na analýzu bezpečnostných rizík a ohrození, na monitorovanie rizikových činiteľov, na prevenciu vzniku krízových situácií a na plánovanie, organizovanie, uskutočňovanie a kontrolu činností určených na vytváranie podmienok na riešenie a na samotné riešenie krízových situácií [32]. Je to interdisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá riadením ako cieľavedomou činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť metodológiu riadenia s dôrazom na dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo vzťahu k vytýčenému cieľu, t. j. ochrane ľudského spoločenstva a materiálových hodnôt pred účinkami kríz a počas ich prekonávania. Zároveň je to tiež druh činnosti alebo sústava aktivít, ktorými manažéri dosahujú uvedený cieľ. Má koordinačný charakter, zjednocuje a usmerňuje ľudí rôznych profesií. V neposlednom rade je krízový manažment riadiacou činnosťou ľudí, ktorí plnia manažérske funkcie v špecifickom

12 Krízové plánovanie prostredí odlišnom od bežného administratívno-správneho a výrobného prostredia. Je to tiež umenie vedieť riešiť konkrétne krízové javy a voliť zodpovedajúce prístupy v konkrétnych podmienkach a prostredí. Pojem krízový manažment je nutné definovať z troch základných pohľadov: z funkčného pohľadu - je to špecifická činnosť manažmentu riadiaceho subjektu alebo riadenej sústavy, zameraná na riešenie vzniknutej krízovej situácie, s použitím špecifických princípov, metód a postupov s cieľom prekonania jej negatívnych následkov a obnovy fungovania daného systému, z inštitucionálneho pohľadu - je to sústava inštitúcií (pracovníkov) zaoberajúcich sa analýzou možnosti vzniku kríz v danom systéme, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov na ich predchádzanie a na eliminovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku, z teoretického pohľadu - je to logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných krízach, ich príčinách a dôsledkoch na úrovni zaistenia bezpečnosti štátu, spoločnosti ako celku, hospodárskej činnosti a majetku, o princípoch, možných metódach a opatreniach na ich riešenie [29]. Štruktúra krízového manažmentu je veľmi rozsiahla a z horizontálneho i vertikálneho pohľadu pokrýva celú štátnu správu, samosprávu, ozbrojené sily, bezpečnostné a záchranné zbory, ako aj vybrané podnikateľské subjekty vo výrobe i službách. Orgány krízového riadenia sú v štruktúre ústredných orgánov štátnej správy (v rámci Úradu vlády SR, jednotlivých ministerstiev i ostatných ústredných orgánov štátnej správy), miestnych orgánov štátnej správy (krajské úrady, obvodné úrady, úrady špecializovanej miestnej štátnej správy), v orgánoch regionálnej a miestnej samosprávy (úrady samosprávnych krajov, samosprávy miest a obcí), ako aj výrobných podnikov a služieb, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie a ich výkonné prvky. Hlavné úlohy krízového manažmentu : vykonávanie preventívnych opatrení, predchádzanie vzniku krízových javov, vytvorenie predpokladov na riadenie krízových javov, adekvátna reakcia na vzniknutú krízu, pripravenosť na zásah na všetkých jeho úrovniach (riadiace aj výkonné zložky krízového manažmentu musia okamžite reagovať na zistené krízové javy) [29]. Ciele krízového manažmentu : posudzovať možné riziká a analyzovať podmienky vzniku krízových javov, popísať predpokladaný vývoj a priebeh krízy : vypracovať varianty vývoja krízy (vyhodnotiť silné a slabé stránky krízy),

13 2. Podstata krízových javov analyzovať varianty zo systémového pohľadu a z hľadiska účasti jednotlivých subjektov na kríze (posúdiť negatívne pôsobenie dôsledkov krízy), prijať adekvátne riešenia, ktoré by boli použité v prípade vzniku krízy, dostať krízu pod kontrolu a minimalizovať škody a straty [29]. Úlohy krízového manažmentu vo verejnej správe majú odlišný charakter, rozsah aj význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých obdobiach riešenia krízovej situácie. Je ich možné rozdeliť na úlohy plnené v troch obdobiach: prípravné obdobie na riešenie krízových situácií, vykonávacie obdobie riešenia krízových situácií, obdobie po skončení krízových situácií [29]. Prípravné obdobie je obdobím prevencie vzniku krízových situácií, ako aj vytvárania podmienok, zdrojov, síl a prostriedkov na riešenie v prípade ich vzniku. Jeho súčasťou je analýza rizík a ohrození, ktoré sú aktuálne pre konkrétny subjekt, priestor i čas. Spoločne s kritickým hodnotením aktuálnych vnútorných aj vonkajších podmienok na riešenie krízových situácií sú podkladom na spracovanie bezpečnostnej stratégie štátu, ako celku, alebo konkrétneho subjektu. Rozhodujúcimi činnosťami tohto obdobia je vykonávanie preventívnych opatrení na zníženie pravdepodobnosti vzniku krízových situácií a krízové plánovanie. V neposlednom rade je súčasťou tohto obdobia legislatívny proces na úseku krízového riadenia, budovanie účinného bezpečnostného systému, príprava zásad riešenia krízových situácií na jednotlivých úrovniach riadenia, vytváranie zdrojov, permanentné monitorovanie a analyzovanie krízových javov, ale tiež príprava ľudí na efektívne a účinné plnenie úloh. Vykonávacie obdobie procesu riešenia krízových situácií je rozhodujúce pre záchranu ľudských životov, materiálnych i duchovných hodnôt, ako aj pre ochranu životného prostredia. Miera jeho účinnosti je závislá od schopnosti okamžite reagovať na informáciu o vzniku krízovej situácie a zasiahnuť s adekvátnymi silami, prostriedkami a technickým vybavením v akomkoľvek prostredí a čase. Konkrétne krízové situácie, ich druh, charakter i rozsah, ovplyvňujú výber zasahujúcich síl a prostriedkov, ako aj ich počet. Samotné riešenie krízovej situácie si vyžaduje vytvorenie osobitných podmienok v postihnutom priestore, od jeho uzatvorenia, cez evakuáciu ľudí, odsun materiálových hodnôt, až po použitie individuálnych prostriedkov na ochranu pracovníkov. Počas riešenia krízovej situácie môžu byť teda uplatnené niektoré osobitné ustanovenia platných krízových platných noriem s dôrazom na ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý umožňuje obmedziť niektoré práva občanov vrátane použitia inštitútu vecného plnenia a pracovnej povinnosti

14 Krízové plánovanie Obdobie po skončení krízovej situácie má tiež významné postavenie v činnosti krízového manažmentu. Jeho úlohou je na jednej strane obnoviť činnosť dotknutého systému po ukončení záchranných prác v čo najkratšom čase, ale z pohľadu krízového manažmentu je dôležité obnoviť pohotovosť záchranných systémov na opätovné použitie. V rámci prípravy na riešenie ďalších možných krízových situácií je nevyhnutné tiež analyzovať vyriešené krízy a zovšeobecniť závery pre procesy prevencie i opätovného riešenia obdobných kríz v budúcnosti. Z komplexného pohľadu je možné rozlišovať päť úrovní krízového manažmentu, ktoré sa od seba odlišujú obsahom i rozsahom plnených úloh, rozsahom právomocí a možnosťami použitia síl a prostriedkov, ako aj vzťahom k jednotlivým druhom krízových javov: nadnárodná (medzinárodná ) úroveň krízového manažmentu, národná (štátna) úroveň krízového manažmentu, regionálna (krajská, obvodná, resp. okresná) úroveň krízového manažmentu, miestna (obec, organizácia, inštitúcia) úroveň krízového manažmentu, individuálna úroveň krízového manažmentu [29]. Nadnárodná (medzinárodná) úroveň krízového manažmentu je konštituovaná na riešenie krízových javov medzinárodného charakteru, ktoré ohrozujú mier a bezpečnosť územia viacerých štátov. Medzinárodné inštitúcie krízového manažmentu uskutočňujú preventívne diplomatické opatrenie na riešenie rozporov medzi štátmi a v nevyhnutnej miere využívajú aj ekonomické nástroje, prípadne používajú vojenskú silu. Najvýznamnejšiu úlohu v procese riešenia medzinárodnopolitických kríz, ale tiež kríz vo vnútri štátov, ktoré ohrozujú nielen území danej krajiny, ale predstavujú aj hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť zohráva Bezpečnostná rada OSN a tiež jej Valné zhromaždenie. Na druhej strane sa medzinárodné inštitúcie krízového manažmentu čoraz viac zameriavajú na riešenie humanitárnych kríz, ktoré mohli vzniknúť ako sekundárne krízy v dôsledku vojnových konfliktov, prírodných katastrof, rozsiahlych priemyselných havárii (napríklad havária jadrového energetického zariadenia, či chemickej prevádzky s únikom nebezpečných látok), ako aj dôsledkov epidémii, či hladomoru. Humanitárne krízy môžu byť potenciálnym ohrozením bezpečnosti okolitých štátov, prípadne celých regiónov. Na riešení takýchto krízových javov sa podieľajú medzinárodné inštitúcie a organizácie, ktoré sú na tento účel vytvorené, alebo sa vytvorili ad hoc v snahe eliminovať vzniknutú krízu. Veľký význam pri riešení týchto spoločných problémov ľudstva má napríklad Medzinárodný červený kríž. Národná (štátna) úroveň krízového manažmentu je vytváraná v snahe zaistiť vnútornú, ale aj vonkajšiu bezpečnosť štátu, jeho obyvateľov, materiálnych a kultúrnych hodnôt. Táto úroveň krízového manažmentu má na jednej strane charakter nadrezortnej inštitúcie, ktorá umožňuje efektívne využívanie možností štátu počas krízovej situácie, ale na druhej strane môže

15 Podstata krízových javov mať len rezortnú pôsobnosť a jej riešenie je v kompetencii konkrétneho ministerstva, či iného ústredného orgánu štátnej správy. Okrem toho však všetky súčasti verejnej správy na úrovni ústredných orgánov štátnej správy plnia zo zákona rad úloh, ktoré sú súčasťou preventívnych opatrení pri zvyšovaní miery bezpečnosti krajiny. Bezpečnostný systém štátu musí byť schopný riešiť akékoľvek krízové javy, či už sa jedná o mierové krízové javy alebo krízy vojenského charakteru. Regionálna (krajská, obvodná, resp. okresná) úroveň krízového manažmentu je určená na riešenie všetkých krízových situácií, ktoré môžu vzniknúť na dotknutom území a ohroziť stabilitu a ďalší rozvoj. Dôraz je položený na pripravenosť riešiť negatívne vplyvy živelných pohrôm a antropogénnych krízových javov. Prioritné postavenie v tomto systéme má krajský stupeň krízového manažmentu. Musí byť komplexný a pritom relatívne samostatný, podporený dostatočným množstvom špecializovaných síl a prostriedkov. Prebiehajúca reorganizácia verejnej správy má okrem iného za úlohu prerozdeliť kompetencie medzi štátnou správou a orgánmi samosprávy. Tieto otázky sú skutočne zásadné i z pohľadu rozdelenia kompetencií na úseku krízového manažmentu. Miestna úroveň krízového manažmentu má veľmi rôznorodý charakter. Jej štruktúra, možnosti, sily a prostriedky sú priamo závislé na type inštitúcie, na jej profesionálnom zameraní a pôsobnosti, na analýze možného ohrozenia a na možnosti vyčleniť potrebné špecializované sily a prostriedky. Na miestnej úrovni musí byť krízový manažment schopný reagovať na dve základné skupiny ohrození: vnútorné ohrozenie spojené s vlastnou činnosťou (technické a technologické poruchy, nehody, havárie, ), vonkajšie ohrozenie spojené s umiestnením v priestore, v konkrétnych podmienkach (dôsledky živelných pohrôm, negatívne vplyvy náhodnej, ale aj úmyselnej činnosti iných subjektov, terorizmus...). Individuálna úroveň krízového manažmentu sa zdá byť na prvý pohľad nadbytočnou už aj preto, lebo nemá inštitucionálny charakter. Je však potrebné zdôrazniť, že jednotlivec je konečnou adresou pôsobenia negatívnych účinkov prakticky všetkých krízových javov. Človek sa môže v kríze ocitnúť: z vlastnej viny (porušenie technologických predpisov, nedodržanie dopravných predpisov, precenenie vlastných síl, zanedbanie poistenia rôznych činností ), bez vlastného zavinenia (pôsobenie prírodných činiteľov, pasívna účasť na nehodách a haváriách, pôsobenie nepredvídateľných okolností ). Na prevažnú väčšinu krízových javov by však mal byť človek v potrebnej miere pripravený. Mal by mať základné teoretické vedomosti, mal by vedieť ako má v danej situácii konať, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc, mal by vedieť pomôcť sám sebe i ďalším postihnutým a v neposlednom rade mal by

16 Krízové plánovanie byť na možné krízové javy i materiálne zabezpečený. Zákon o civilnej ochrane obyvateľov zaviedol v tejto súvislosti pojem sebaochrana. Všeobecný model riadenia systému vytvoreného štátom na riešenie krízových javov je znázornené na obrázku č Zdôrazňuje úlohu zákonodarnej, výkonnej i súdnej moci na krízovom riadení. Charakterizuje vstupy, ktoré ovplyvňujú význam, rozsah i kvalitu opatrení určených na riešenie krízových javov. Okrem medzinárodnopolitickej klímy a celkovej zahraničnopolitickej orientácie SR to je hlavne konkrétna úroveň rizík a ohrození, ktorým musí spoločnosť čeliť. Ich komplexná analýza, ale tiež priebežné monitorovanie a posudzovanie sú jedným z predpokladov optimálneho stanovenia požiadaviek na celý systém. Zákonodarnú moc predstavuje Národná rada SR. Tá prijíma stratégie a koncepcie na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti, ale hlavne schvaľuje príslušné právne normy na úseku krízového riadenia. Ak je počas krízových stavov (okrem núdzového stavu) znemožnená činnosť Národnej rady SR, vykonáva jej ústavné právomoci s obmedzeniami stanovenými v zákone Parlamentná rada. Je zložená z predsedu a podpredsedov NR SR, z predsedov a podpredsedov výborov NR SR a z predsedov parlamentných klubov [49]. Výkonná moc je reprezentovaná vládou SR, jednotlivými ministerstvami a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy. Jej úlohou je implementácia prijatých cieľov a záverov na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti do praxe a riadenie výkonných prvkov krízového manažmentu. Zásady krízového riadenia uplatňuje hlavne prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy, záchranných a bezpečnostných služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, ale aj prostredníctvom ozbrojených síl a zborov. Poradným orgánov vlády SR na úseku krízového riadenia je Bezpečnostná rada SR, ktorá môže počas krízových stavov (okrem núdzového stavu), ak je znemožnená činnosť vlády, vykonávať jej ústavné právomoci [49]. Predsedom Bezpečnostnej rady SR je predseda vlády SR, podpredsedom je určený podpredseda vlády a ďalej má 7 členov (MO SR, MV SR, MF SR, MZV SR a ďalší traja ministri menovaní prezidentom). Bezpečnostná rada SR si na plnenie svojich úloh vytvára: výbor pre zahraničnú politiku, výbor pre obranné plánovanie, výbor pre civilné núdzové plánovanie, výbor pre koordináciu spravodajských služieb [49]. Na súdnej moci sa podieľajú súdy, ktoré svoju funkciu uplatňujú prostredníctvom rôznych kontrolných orgánov a inštitúcií. Zaoberajú sa riešením porušenia zákonných noriem na úseku krízového riadenia, ohrozením bezpečnosti štátu, ale tiež hodnotením dosiahnutej úrovne a kvality plnenia úloh a cieľov krízového manažmentu. Významnou úlohou je tiež výkon súdnej moci počas krízových stavov. Každá z uvedených zložiek má vlastný kontrolný mechanizmus, ktorý môže vytvárať závery vyžadujúce si vykonanie korekcií

17 2. Podstata krízových javov v systéme krízového riadenia. Súdna moc a kontrolné inštitúcie centrálneho charakteru (napr. NKÚ) poskytujú podklady na korekciu systému Národnej rade SR i vláde SR. ZÁKONODARNÁ MOC (Stratégie, koncepcie, zákony, nižšie právne normy, zásady, postupy...) NR SR Využívanie vlastných informácií na korekciu VÝKONNÁ MOC (Implementácia cieľov na úseku obrany, vnútornej bezpečnosti a ochrany do praxe ) Vláda SR Ministerstvá Ostatné ÚOŠS RIADENÉ OBJEKTY (Regionálne a miestne orgány verejnej správy, inštitúcie a výkonné prvky KM, súčasti IZS, právnické a fyzické osoby ) Spätné väzby na korekcie činnosti systémov SÚDNA MOC (Riešenie porušení zákonných noriem a ohrození bezpečnosti, hodnotenie úrovne a kvality plnenia úloh a cieľov KM, výkon súdnej moci počas krízových stavov) Súdy, kontrolné orgány a inštitúcie VÝSTUPY (pravdivé, včasné a komplexné informovanie obyvateľov o úrovni bezpečnosti štátu, o rizikách a ohrozeniach) Obr Systém riadenia krízového manažmentu štátu [29]

18 Krízové plánovanie Výstupom celého systému krízového manažmentu štátu musí byť požadovaná úroveň obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti v SR, ale tiež pravdivé, včasné a komplexné informovanie občanov o nej a o všetkých aktuálnych a dôležitých rizikách a ohrozeniach, ktoré musia orgány štátnej správy riešiť a ktoré môžu ohroziť život a majetok občanov, narušiť vnútornú bezpečnosť a poriadok v štáte. Riešenie úloh na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a ich zabezpečovanie vo svojej kompetencii je trvalou a neoddeliteľnou súčasťou riadiacej činnosti všetkých orgánov verejnej správy, ale tiež hospodárskych a spoločenských orgánov. Ministri, vedúci pracovníci ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov verejnej správy, ako aj zástupcovia vybraných podnikateľských subjektov a ďalších právnických osôb zodpovedajú v plnom rozsahu za prípravy opatrení na zvyšovanie úrovne obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a za ich plnenie počas vojny a vojnového stavu, prípadne počas inej krízy. Sú povinní stanovovať rozsah zodpovednosti za plnenie uvedených úloh všetkým priamo podriadeným funkcionárom, orgánom a organizáciám. Zriaďujú útvary krízového riadenia (krízového manažmentu, prípadne zvláštnych úloh), ktoré potom odborne riadia, usmerňujú a kontrolujú vykonávanie príprav na obranu a ochranu ľudí a materiálnych hodnôt vo vlastnej organizácii a v podriadených súčastiach. Veľký význam majú napríklad útvary krízového manažmentu v chemických, hutníckych, energetických a špeciálnych strojárskych podnikoch. Ako poradný orgán na plnenie otázok obrany a ochrany si vedúci pracovníci uvedených orgánov vytvárajú krízové štáby, ktoré sú zložené z hlavných funkcionárov orgánu (organizácie). Sekretárom krízového štábu je vedúci útvaru krízového riadenia. Počas vojny a vojnového stavu (prípadne v priebehu inej zložitej krízovej situácie) preberajú krízové štáby funkciu kolégií a podobných poradných orgánov. Ich úlohou je z odborného pohľadu posúdiť úlohy kladené na organizáciu bezpečnostnou radou a hľadať cesty a zdroje na ich splnenie v požadovanom termíne, rozsahu a kvalite. Okrem toho môžu pripravovať materiály na rokovanie príslušného stupňa bezpečnostnej rady, prípadne spracovať odborné posúdenie takýchto materiálov. Vláda SR, jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy plnia úlohy súvisiace so zabezpečením obrany, ochrany, vnútornej bezpečnosti a poriadku v krajine. Na jednotlivých ministerstvách sa vytvárajú krízové štáby, ktoré sú poradným orgánom ministra v otázkach prípravy na obdobie vojny a vojnového stavu, prípadne na iné krízové stavy a zároveň sú pripravené podieľať sa na riadení rezortov počas krízy. Z obrázku č. 1.3 je vidieť, aký je vzájomný vzťah medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, regionálnymi orgánmi štátnej správy, obcami a vytváranými orgánmi a poradnými inštitúciami na riešenie krízových javov

19 Podstata krízových javov Odstraňovanie negatívnych dopadov krízových javov na jednotlivcov i spoločnosť môže mať dve základné formy, ktoré sa odlišujú použitými metódami, prostriedkami, ale i časom a rozsahom riešenia. Uvedené dva varianty riešenia kríz môžu mať charakter: riešenia vzniknutých kríz, riadenia priebehu kríz [29]. Napriek tomu, že tieto postupy budú podrobnejšie vysvetlené v ďalšom texte, je na úvod potrebné zdôrazniť, že obidve metódy a činnosti s nimi spojené sa do značne prelínajú. Riadenie kríz je však špecifická činnosť, ktorá sa môže uskutočniť len v prípade rešpektovania radu vonkajších i vnútorných podmienok a včasného diagnostikovania symptómov vznikajúcej krízy. Krízový manažment vystupuje v procese riešenia kríz ako sféra rozhodných preventívnych a prípravných programov, riadiacich činností a rozhodnutí, profesionálnej zodpovednosti za príslušný úsek a zároveň účinnej a účelnej obnovy. Úlohou krízových manažérov je pohotovo, rýchlo a úspešne meniť reálne riziko na možné ohrozenie, t. j. na každom mieste zvýrazňovať posilňovať úlohu preventívnych opatrení. Skutočne špičkový krízový manažér by mal byť schopný riešiť krízu ako prostriedok spôsobujúci najmenej očakávanú zmenu systému a zároveň ako vynútený nástroj urýchlenia vývoja. Pri riešení kríz je nutné vychádzať z týchto predpokladov : so vznikom krízových javov je nutné počítať ako s objektívnou realitou, riešenie krízy, ako ktorákoľvek iná riadiaca činnosť, musí mať ešte pred vznikom krízy plánované a pripravené postupy, metódy a technológie, krízový manažment musí byť integrálnou súčasťou každej riadiacej činnosti, rozhodovacích procesov, ale aj rozvojových programov. Samotný proces riešenia krízových javov je závislý od plnohodnotného využívania týchto základných nástrojov: krízové myslenie, krízová komunikácia, krízové plánovanie, krízový manažment [29]. Krízové myslenie je jedným z najvýznamnejších nástrojov riešenia kríz, ktorý chápe na jednej strane nevyhnutnosť vzniku krízových javov a na strane druhej akceptuje nutnosť vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale i od právnických a fyzických osôb na finančné zabezpečenie preventívnych opatrení i odstraňovania negatívnych dôsledkov kríz. Na formovaní krízového myslenia sa podieľa samotný krízový manažment reprezentovaný jeho úspešnosťou pri riešení kríz, ale aj samotná úroveň krízovej komunikácie. Krízové myslenie zdôrazňuje význam krízového manažmentu pre spoločnosť a spoločne s krízovou komunikáciou vytvára funkčné prepojenie spoločnosti a krízového manažmentu.

20 Krízové plánovanie VLÁDA SR BR SR Ministerstvá a ÚOŠS Odbor krízového riadenia MV SR SeVS, ÚCO, ÚKM, PPZ, PHaZZ Úrad vlády SR Kancelária BR SR Rezortné sily a prostriedky kríz. riadenia Rezortné KŠ Ústredný KŠ KÚ Odbor krízového riadenia KR PZ KR HaZZ IZS BRK KŠ KŠ ObÚ Odbor krízového riadenia OR PZ OR HaZZ IZS BROb Obec Výkonné prvky IZS KŠ Obr Celková štruktúra prvkov krízového riadenia štátu

21 2. Podstata krízových javov Krízová komunikácia má na jednej strane významnú úlohu pri pravdivom a úplnom informovaní obyvateľov o krízových prípravách a na druhej strane o vzniku krízových javov a ich priebehu. Súčasťou krízovej komunikácie je systém varovania a vyrozumenia, ale tiež komunikačný a informačný systém krízového manažmentu. Veľký význam je dávaný náhradným, prípadne záložným komunikačným a informačným systémom v snahe zachovať kontinuitu procesov v rôznych krízových situáciách, napríklad po narušení energetickej siete. Krízové plánovanie je ďalším nástrojom určeným na riešenie kríz. Jeho úlohou je na jednej strane sumarizovať všetky potreby a požiadavky, ktoré sú nutné na riešenie kríz, na druhej strane vytvára prehľad o disponibilných zdrojoch a porovnáva ich s požiadavkami. Krízové plánovanie (v niektorých prípadoch tiež havarijné plánovanie) vytvára podmienky na úspešný zásah a minimalizovanie škôd a strát, stanovuje účinné metodiky na jednotlivé prípady. Krízový manažment je tvorený horizontálnou i vertikálnou štruktúrou riadiacich i výkonných orgánov, ich funkciami a pôsobnosťou, vzťahmi a vzájomnými väzbami, činnosťami, ktoré vykonávajú, legislatívnym základom, ktorý ich podporuje a v neposlednom rade tiež nástrojmi, technickým a technologickým vybavením. Má preventívnu i realizačnú funkciu, pričom niektoré jeho prvky plnia svoje úlohy nepretržite, iné len počas riešenia krízy [29]. Riadenie zložitých systémov a procesov, medzi ktoré zaraďujeme aj systém krízového riadenia, si vyžaduje uplatňovanie všeobecných princípov vedeckého riadenia na konkrétne vnútorné i vonkajšie podmienky. Prof. dr. S. Wiliam Gunn, prezident organizácie urgentnej medicíny a medicíny katastrof (WADEM) sa podrobne zaoberal príčinami a dôsledkami katastrof a na základe výskumu štatistických údajov, poznatkov a riešenia hlavne živelných pohrôm a vlastných skúseností a záverov zostavil 10 princípov vedeckého riadenia záchranných prác počas katastrof [35]. Tieto princípy je možné aplikovať na všeobecné podmienky krízového manažmentu v nasledovnej podobe: prípravy na riešenie krízových javov musia mať komplexný charakter, dôraz je kladený na systém vyhodnotenia rizík v procese prevencie vzniku kríz, význam prevencie a jej správne pochopenie je možne len vo vzťahu ku konkrétnemu druhu krízy, všetky krízy je možné popísať spoločnými všeobecnými charakteristickými znakmi, analýza priebehu krízy a jej využitie v procese prevencie vzniku kríz i v procese prípravy adekvátnej reakcie na krízu,