Súd vás musí poučiť a bude aj hľadať dôkazy

ŠTVRTOK 25. JÚNA 2015 Súd vás musí poučiť a bude aj hľadať dôkazy sporový OCHRANA SLABŠEJ STRANY l HN vám prinášajú novinky, ktoré ovplyvnia súdne procesy. Kúpili ste si chladničku, práčku, či iný výrobok a predajca vám neuznal reklamáciu? O svoje právo môžete bojovať na súde. Podľa nových pravidiel budete mať pred súdom štatút sporu. Túto pozíciu získa bežný občan spotrebiteľ, zamestnanec, ale aj osoba, ktorá namieta porušenie práva na nediskrimináciu. Súd ich musí o ich právach a možnostiach obrany podrobne informovať. Táto prax by sa mala zaviesť v rámci nového kódexu civilného práva, platného od júla 2016. Aké práva a možnosti má slabšia strana sporu Doteraz: Aktuálny Občiansky súdny čiastočne zohľadňuje potrebu zvláštnej ochrany vybraných účastníkov. Predovšetkým spotrebiteľov. Ochrana však nie je upravená komplexne a nie je vyčlenená v rámci procesného kódexu. Po novom: Súdy musia slabších účastníkov konania lepšie poučiť. A to aj nad rámec všeobecnej povinnosti. Napríklad o tom, aké majú možnosti na uplatnenie a bránenie svojich práv. Súdy majú byť aktívnejšie. Nebudú sa spoliehať, že slabšia strana v konaní predloží všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súdy môžu prevziať dôkaznú iniciatívu a aj bez návrhu účastníkov konania môžu obstarať dôkazy. Takýto postup sa doteraz uplatňoval skôr v tzv. nesporových konaniach. Pri sporoch sa zavádza odlišný režim pri spojení vecí, vydanie rozsudkov pre zmeškanie atď. bežný občan spotrebiteľ Kto je slabšia strana sporu osoba, ktorá namieta porušenie práva nebyť diskriminovaná zamestnanec DT Legal ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: ARCHÍV HN 8. 7. Zbavenie spôsobilosti 9. 7. Notár ako súdny na súdnom konaní sporový na slovenské pomery zavádza celkom novú, modernejšiu a najmä systematickú právnu úpravu osobitných konaní, ktoré výrazne menia doterajšie chápanie rovnosti strán sporu. Celkovo ide o tri typy konaní, špecificky zamerané na ochranu spotrebiteľov, zamestnancov a slabších strán v takzvaných antidiskriminačných sporoch. Pre tieto konania sú charakteristické určité odchýlky od všeobecných zásad a ustanovení sporových konaní. V súčasnosti ešte aktuálny Občiansky súdny čiastočne pokrýva potrebu zvláštnej ochrany vybraných účastníkov, predovšetkým spotrebiteľov. Ale bez ucelenej úpravy a špeciálneho vyčlenenia v rámci procesného kódexu. Poučenie od súdu Mnohé prvky sú pre všetky tri typy konaní s ochranou slabšej strany rovnaké. V prvom rade ide o rozsiahlejšiu poučovaciu povinnosť súdu, ktorý musí slabších účastníkov poučiť i nad rámec všeobecnej povinnosti. Konkrétne o možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie ich práv, napríklad o dôkazných prostriedkoch, ktoré je možné v rámci konania využiť alebo o možnosti podať návrh na vykonanie neodkladných či zabezpečovacích opatrení. Súd sa nebude musieť spoliehať na to, že slabšia strana v konaní sama predloží všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Strata postavenia slabšej strany Ďalším spoločným menovateľom je príklon k zvýšenej aktivite súdu pri dokazovaní. V praxi to bude znamenať, že súd sa nebude musieť v plnej miere spoliehať na to, že slabšia strana v konaní sama predloží všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Na rozdiel od klasického môže súd prevziať dôkaznú iniciatívu. To znamená, že aj bez návrhu účastníkov konania môže súd obstarať a zabezpečiť dôkazy vo vlastnej réžii. Takýto postup je skôr príznačný pre nesporové sporový zavádza prísnu zásadu koncentrácie pre všeobecné sporové konania (určuje časovú hranicu na to, aby sa uplatnili procesného útoku alebo obrany, ktorú stanoví zákon či súd). Ale v sporoch s ochranou slabšej strany sa neuplatní. Výnimkou sú prípady zastúpenia spotrebiteľa advokátom, keď tento fakticky stráca postavenie. Zaujímavosťou však je, že spomenutá výnimka sa vzťahuje výlučne na spotrebiteľa. V prípade zamestnanca či v antidiskriminačnom spore sa zásada koncentrácie neuplatní bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zastúpení advokátom. Zastupovanie spotrebiteľa Na to, aby slabšia strana mala zvýšenú ochranu, má slúžiť i osobitosť v režime ich procesného zastúpenia. Spotrebiteľ sa môže nechať zastúpiť napríklad niektorým spotrebiteľským ochranným združením, zamestnanec odborovou organizáciou a osoba v antidiskriminačnom spore zase Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Tieto organizácie majú potenciál efektívne vyvážiť prirodzenú nerovnováhu medzi stranami sporu. Význam takejto úpravy spočíva v tom, že popri advokátskych kanceláriách ide len o jednu z mála možností, keď vás môže v konaní zastúpiť právnická osoba. Okrem týchto zmien nový kódex zavádza pre konania týkajúce sa sporov s ochranou slabšej strany aj odlišný režim pri spojení vecí, vydanie rozsudkov pre zmeškanie, ako aj zmenu či nariadenie pojednávania. Nekalé praktiky v zmluvách Na samostatné konanie pri spotrebiteľských sporoch sa vyčlenilo aj súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve či v súvisiacich dokumentoch a o nekalých praktikách. Takúto žalobu sú však oprávnené podať len právnické osoby založené na ochranu spotrebiteľa a niektoré štátne orgány. Napríklad Slovenská obchodná inšpekcia. V rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovie, určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo že určitá obchodná praktika je nekalá. Neúspešný žalovaný sa musí zdržať ich používania aj v budúcnosti. Osobitosťou rozsudku je jeho všeobecná záväznosť. Teda nepôsobí len medzi účastníkmi konania, ale voči každému. Žalobca je tiež oprávnený takýto rozsudok vhodným spôsobom publikovať, čím sa sleduje zabezpečenie ochrannej funkcie rozsudku., DT Legal Do akej miery sa slabšia strana môže spoliehať na podporu súdu v otázke dokazovania a unesenia dôkazného bremena? Nová právna úprava pamätá na to, že slabšie strany nemusia mať so súdnym konaním skúsenosti alebo možnosti byť plnohodnotne poučené o tom, ako sa nedostať do dôkaznej núdze. Neodporúčame však spoliehať sa výlučne na aktivitu súdu v tomto smere. Na rozdiel od Civilného mimosporového poriadku, ktorý súdu doslova ustanovuje povinnosť vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci, aj keď ich účastníci nenavrhli, sudca v rámci sporových konaní so slabšou stranou takúto povinnosť nemá. Zákon mu síce dáva možnosť prekročiť to, čo strany navrhujú, teda súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré neboli slabšou stranou navrhnuté, avšak naplnenie tejto možnosti sa nedá nijako vynucovať ani zabezpečiť. Prakticky tak uplatnenie deklarovanej vyšetrovacej zásady ostáva len na úvahe súdu, teda v rovine dobrej vôle a časových či iných možností konkrétneho sudcu. Ako by mala slabšia strana postupovať v prípade, že zistí, že bolo voči nej začaté súdne konanie? Slabšia strana (najčastejšie pôjde pravdepodobne o zamestnanca) sa o tom, že niekto voči nej podal žalobu, dozvie spravidla zo súdu. Odporúčame v takom prípade zbytočne nečakať a celú vec začať ihneď riešiť, keďže je potrebné reagovať v určitých lehotách. Je síce pravdou, že súd má v týchto prípadoch zvýšenú poučovaciu povinnosť, naďalej však platia všeobecné. Nečinnosť účastníka konania mu je skôr na škodu. Preto by jeho prvé kroky mali viesť buď k právnikovi alebo niektorej z organizácií, ktoré sú na súde oprávnené obhajovať záujmy slabších strán, ako je napríklad odborová organizácia, prípadne právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľov. Účelom špeciálnej procesnej ochrany slabších strán v spore je vyvážiť objektívnu nerovnosť určitých subjektov. Kým hmotné právo (t. j. stanovenie konkrétnych práv a povinností) na tento problém reaguje už dlhodobo, procesná úprava, teda praktické uplatňovanie a vynucovanie týchto práv, za ním zaostávala. sporový vyčlenil a pomenoval osobitné skupiny slabších strán (spotrebiteľ, zamestnanec, strana v antidiskriminačnom spore) a stanovil pre ne vlastný režim. Špeciálnu pozornosť si vyžiadala korekcia novo formulovanej zásady koncentrácie, ktorá sa v týchto vybraných konaniach neuplatní. Prílohu pripravili: Vladimír Turanský, Táňa Rundesová Odborný garant projektu: Martin Šenkovič, www.senkovic.com

STREDA 1. JÚLA 2015 Dlžníci, pozor. Súdy vás vybavia rýchlejšie sporový SKRÁTENÉ KONANIE l Súd môže štandardný postup nahradiť zrýchleným konaním. Požičali ste niekomu peniaze a on vám ich zabudol vrátiť? Nemáte však chuť a ani čas púšťať sa do komplikovaného konania, ktoré by ste pri vymáhaní pohľadávky museli podstúpiť. Skúste preto využiť možnosti, ktoré ponúkajú takzvané skrátené konania alebo Pravidlá skráteného konania Ak sú nároky veriteľa opodstatnené a nesporné, súd môže upustiť od štandardných procesných postupov, ako je napríklad nariadenie pojednávania, a zvolí formu skráteného konania a rozhodovania. Konanie súdu sa tak zrýchli. skrátené rozhodnutia. Ich priebeh je po novom formulovaný precíznejšie a upravili sa aj viaceré ustanovenia, ktoré celý proces často brzdili. Tieto novinky by sa mali zaviesť v rámci nového kódexu civilného práva, ktorý bude platiť od júla 2016. Doručovanie rozkazov Doteraz Súdy akceptujú odpor žalovaného, ktorému na odôvodnenie stačí len povedať, že s platobným rozkazom nesúhlasí. Obsah odôvodnenia odporu voči platobnému rozkazu zákon nereguluje. Rozsudok pre zmeškanie (za pasivitu) môže súd prijať len v neprospech žalovanej strany. Skrátené rozkazné konanie sa využije pri: klasickom platobnom rozkaze európskom platobnom rozkaze (uplatňuje sa pri vymáhaní pohľadávok v cezhraničných sporoch). Platobný rozkaz sa tak ako doteraz bude doručovať žalovanému do vlastných rúk. Ak sa ho súdu nepodarí doručiť, platobný rozkaz zruší. Po novom Svoj odpor proti platobnému rozkazu musí žalovaný odôvodniť. Napríklad opisom rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. Rozsudok pre zmeškanie môže súd prijať aj v neprospech žalobcu, čím jeho žalobu zamietne. Zmenkový a šekový platobný rozkaz už v Civilnom sporovom poriadku nie sú, a teda sa na ne nevzťahuje ani skrátené konanie. V novej právnej úprave sa nepočíta ani s rozkazmi na plnenie. Pribudol rozsudok pre uznanie nároku. Upozornenie: Pôvodné konania o zmenkových a šekových platobných rozkazoch začaté pred účinnosťou nového Civilného sporového poriadku sa dokončia podľa starej právnej úpravy. Po účinnosti nového zákona sa už budú využívať len klasické platobné rozkazy, v rámci ktorých ako podklad (dôkaz) bude možné využiť napríklad zmenku. Plateniu sa však dlžník nevyhne. Lebo súd nariadi pojednávanie podľa všeobecných ustanovení sporového 8. 7. Zbavenie spôsobilosti 9. 7. Notár ako súdny Skrátené konania a rozhodnutia predstavujú osobitný postup súdu. Keď sa dá rozhodnúť na základe skutočností, podľa ktorých sa uplatnené nároky javia ako opodstatnené a nesporné, môže súd upustiť od štandardných procesných postupov (napríklad nariadenia pojednávania) a konanie tak zrýchliť. Právna úprava skrátených konaní a rozhodnutí v Civilnom sporovom poriadku vychádza z doterajšej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku. Je však prispôsobená novému nastaveniu sporového Skrátené konania Zákonodarca v novej úprave vylúčil zo skráteného konania zmenkový a šekový platobný rozkaz (dôvodom bola predovšetkým možná kolízia s predpismi o ochrane spotrebiteľa), ako aj rozkaz na plnenie. Po novom tak bude možné využiť už len inštitúty platobného rozkazu a európskeho platobného rozkazu. V konaní o platobnom rozkaze súd rozhoduje o peňažnej pohľadávke žalobcu len na základe návrhu a ním predložených listinných dôkazov. Platobný rozkaz je špeciálny typ rozhodnutia, ktorý sa v prípade, že je riadne doručený odporcovi a nie je voči nemu podaný opravný prostriedok, stáva základom pre exekúciu. Platobný rozkaz do rúk Aj naďalej bude platiť, že platobný rozkaz je potrebné žalovanému fyzickej osobe doručiť do vlastných rúk. Vylúčila sa teda fikcia doručenia. Ak sa nepodarí doručiť rozkaz, aj keď sa žalovaný na adrese doručenia zdržiava, súd ho zruší. Odporca sa však súdnemu konaniu nevyhne. Po zrušení platobného rozkazu súd spravidla pokračuje ďalej podľa všeobecných ustanovení sporového Už nebude stačiť, ak žalovaná osoba na súde povie, že s platobným rozkazom nesúhlasí. Bude to musieť odôvodniť. Žalovaný musí odpor vysvetliť Prijaté zmeny vo vzťahu k platobnému rozkazu reagujú predovšetkým na mnohoročné problémy praxe pri posudzovaní spôsobu obrany voči platobnému rozkazu, takzvanému odporu. Odpor je potrebné odôvodniť. Rozsah ani obsah odôvodnenia však aktuálny zákon nereguluje. V praxi dnes súdy akceptujú aj odpor, ktorého odôvodenie spočíva len na vyjadrení, že žalovaný s platobným rozkazom nesúhlasí. A to bez toho, aby uviedol konkrétne dôvody alebo predložil na podporu nesúhlasu dôkazy. sporový v záujme vyhnúť sa takýmto situáciám presne definuje požiadavky na obsah odporu, ktorý musí byť odôvodnený skutočnosťami, o ktoré žalovaný opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. Úprava európskeho platobného rozkazu ostáva v podstate nezmenená. Tento inštitút sa uplatní pri vymáhaní pohľadávok v cez hraničných sporoch. Podstatnú časť jeho úpravy obsahuje legislatíva Európskej únie. Skrátené rozhodnutia Skrátenými rozhodnutiami sú rozsudky pre zmeškanie, pre uznanie nároku a pre vzdanie sa nároku. Ich charakteristickým znakom je výskyt špecifickej procesnej situácie, ktorá odôvodňuje prijatie predčasného, avšak konečného rozhodnutia. Skrátené rozhodnutia sú nástrojom na zvýšenie efektívnosti. Spravidla nebude pri nich potrebné nariaďovať pojednávanie. Odôvodnenie rozsudku sa obmedzí len na stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku. V prípade rozsudku pre vzdanie sa alebo uznanie nároku bude takýmto dôvodom najmä vyhlásenie žalobcu alebo žalovaného, ktorým reagujú napríklad na argumentáciu protistrany, pričom svojej pozície vo vzťahu k obrane vlastného nároku sa čiastočne alebo úplne vzdávajú. Pozor na pasivitu Rozsudok pre zmeškanie predstavuje istú sankciu za pasivitu. Kým podľa aktuálnej úpravy súd mal takúto možnosť len voči žalovanému, novinkou bude možnosť potrestať aj nedostatok súčinnosti žalobcu, a to rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobu zamietne. Pasivitou sa rozumie riadne neospravedlnená neúčasť žalobcu na pojednávaní i napriek jeho regulárnemu predvolaniu. Žalobca má možnosť sa proti takémuto rozsudku brániť, ak súdu v stanovenej lehote preukáže ospravedlniteľné dôvody. Musí žalobca nejako špeciálne postupovať, ak chce, aby súd vydal platobný rozkaz? Súd môže v konaní rozhodnúť platobným rozkazom aj vtedy, ak ho o to žalobca vyslovene nepožiada, najmä ak nemá pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom a tieto skutočnosti dostatočne vyplývajú z predložených listinných dôkazov. Vždy je však lepšie súdu už priamo v prvom podaní (žalobe) vydanie platobného rozkazu navrhnúť. Ak žalobca k návrhu navyše priloží špeciálne tlačivo zverejnené ministerstvom spravodlivosti, súd by mal platobný rozkaz vydať už do desiatich pracovných dní od splnenia všetkých stanovených podmienok. Vrátane úhrady súdneho poplatku. Ak súd vydal rozsudok pre zmeškanie lebo som sa ako odporca nezúčastnil na pojednávaní, aké ospravedlnenie môžem uviesť na svoju obranu? Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali neočakávane (neboli účastníkovi konania vopred známe) a spôsobili, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. Napríklad pri náhlej hospitalizácii. Za ospravedlniteľný dôvod sa nedá považovať okolnosť, ktorá bola procesnej strane vopred známa, a to ani ak jej objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak pritom žiadne objektívne okolnosti nebránili sa včas ospravedlniť z pojednávania. Prílohu pripravili: Táňa Rundesová, Vladimír Turanský Odborný garant projektu: Martin Šenkovič, www.senkovic.com Aj v prípade skrátených konaní a rozhodnutí možno oceniť prehľadnosť a systematickosť ich právnej úpravy. m pozitívom je sprísnenie požiadaviek na opravný prostriedok voči platobnému rozkazu (odpor). Povinnosť riadneho odôvodnenia odporu eliminuje situácie, keď aj napriek skutočnosti, že žalovaný nemá reálny právny dôvod žalovaný nárok poprieť, bol platobný rozkaz zrušený a pokračovalo sa v riadnom, často zdĺhavom, súdnom konaní. Snaha rozhodnúť o jednoduchých a nesporných nárokoch rýchlo a efektívne sa tak minula akýmkoľvek účinkom a vymoženie pohľadávky žalobcu sa výrazne oddialilo. Po novom už nebude stačiť, ak sa žalovaný v odpore obmedzí len na konštatovanie, že s platobným rozkazom a v ňom uplatneným nárokom nesúhlasí. Svoje tvrdenie bude musieť podporiť dôkazmi.

ŠTVRTOK 2. JÚLA 2015 Za zbytočné námietky hrozí pokuta do 500 eur sporový ZRÝCHLENIE KONANIA l Ak sa nepodarí svedka predvolať, súd jeho výsluch zamietne. Mnohí to poznáte. Len myšlienka na to, že by sme sa mali s niekým súdiť, spôsobuje bolenie brucha. Siahodlhé dokazovanie, mnohé odročenia konaní, opakované ospravedlňovanie protistrany, námietky či odvolania vedú k tomu, že mnohí radšej rezignujú, ako by Ako zabrániť naťahovaniu súdnych konaní sa mali obrátiť na súd s návrhom na ochranu svojich záujmov. Zákonodarca pomaly, ale predsa, reaguje na choroby súdnictva s cieľom zefektívniť a zrýchliť Táto novinka je súčasťou kódexu civilného práva, ktorý bude platiť od júla 2016. Doteraz sankcie za opakované neodôvodnené námietky proti zaujatosti sudcu sa neudeľujú výsluch svedkov sa vykonáva len ústne o trovách konania rozhodoval súd v rámci rozhodnutia v samotnej veci Po novom za neodôvodnené námietky môže byť pokuta do 500 eur námietka proti zaujatosti sudcu musí byť odôvodnená a musí obsahovať dôkazy poriadková pokuta môže byť až do 2 000 eur zavádza sa možnosť písomných odpovedí na súdom položené otázky o trovách konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením, ale až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci Odročenie pojednávania Sprísňujú sa podmienky na odročenie pojednávaní. Hoci snahu o rozhodnutie veci na jednom (prvom) pojednávaní už deklaruje súčasný zákon, po novom sa tento záujem zdôrazňuje nielen zavedením zásady koncentrácie konania, ale aj obmedzením dôvodov, pre ktoré sa môže pojednávanie odročiť. Účastníka sporu možno požiadať, aby sa dal zastúpiť inou osobou, ak sa už raz odročenie odôvodnilo jeho zlým zdravotným stavom. 8. 7. Zbavenie spôsobilosti 9. 7. Notár ako súdny Tam, kde bola doteraz svojvôľa a strany sporu prakticky štandardne nepreberali zásielky, opakovane žiadali o odročovanie pojednávaní, či namietali zaujatosť sudcov, budú po novom platiť prísnejšie. Zákonodarca reagoval na dlhoročné problémy s doručovaním písomností účastníkom konania - fyzickým osobám. Kým u právnických platí prezumpcia správnosti sídla zapísaného v obchodnom alebo v inom registri, fyzickým osobám sa dlhodobo darilo vyhýbať súdom len tak, že sa jednoducho nezdržiavali tam, kde majú nahlásený trvalý pobyt. sporový však na tento účel rozširuje možnosť doručovania zverejnením na webovej stránke a tabuli príslušného súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o oznámení vôbec nedozvedel. Námietky zaujatosti súdu Takmer všetky námietky, či už viažuce sa k miestnej príslušnosti alebo k právomoci súdu, bude môcť strana vo vzťahu k súdu uplatniť len pri prvom úkone. Námietky, týkajúce sa zaujatosti sudcu, sa môžu podať do siedmich dní, odkedy sa strana o dôvode na námietku dozvedela. Podanie musí v tomto prípade obsahovať nielen riadne odôvodnenie, ale aj dôkazy na podporu tvrdenia o zaujatosti. V opačnom prípade sa na námietku neprihliadne. Súd pritom nie je povinný o uvedenom stranu poučiť. A zároveň v prípade podávania zrejme šikanóznych alebo bezdôvodných námietok bude môcť uložiť poriadkovú pokutu do výšky 500 eur. Celkovo sa úprava poriadkových pokút, ako nástroja na zabezpečenie plnenia procesných povinností strán sporu, čiastočne sprehľadnila. Zjednotila sa aj ich výška. Jednorazovo bude môcť súd uložiť pokutu do 500 eur, pri opakovanom porušení do výšky 2 000 eur. Námietka proti zaujatosti sudcu musí obsahovať odôvodnenie, ale aj dôkazy. V opačnom prípade sa na námietku neprihliadne. Pokiaľ ide o samotné pojednávanie, súdy budú pracovať vo väčšej súčinnosti s právnymi zástupcami, pokiaľ sú strany zastúpené a nie je potrebný ich výsluch. V prípade výsluchu svedka (pokiaľ je to možné) zas bude strana, ktorá ho navrhla, povinná zabezpečiť jeho prítomnosť. Ak to nebude možné a súdu sa nepodarí zastihnúť svedka ani na adrese uvedenej stranou sporu, ani na evidovanej v registri obyvateľov Slovenska, súd návrh na výsluch svedka zamietne. Pre hospodárnosť môže súd od priameho vypočutia svedka upustiť a namiesto toho mu nariadiť, aby na otázky odpovedal písomne. Menej odročovania sporový prináša sprísnenie podmienok na odročenie pojednávaní. Hoci snahu o rozhodnutie veci na jednom (prvom) pojednávaní už deklaruje súčasný zákon, po novom sa tento záujem zdôrazňuje nielen zavedením zásady koncentrácie konania, ale aj obmedzením dôvodov, pre ktoré sa môže pojednávanie odročiť. Predovšetkým sa od účastníka sporu môže žiadať, aby sa dal zastúpiť inou osobou, ak už raz bolo odročenie odôvodnené jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Tiež návrh na odročenie pre dôvody na strane právneho zástupcu strany sa nebude považovať za relevantný, s výnimkou situácie, ak tieto dôvody nastanú bezprostredne pred pojednávaním. Náhrada trov konania Napokon, k zefektívneniu súdneho konania prispeje aj nová, oveľa prehľadnejšia úprava náhrady trov. Pokiaľ ide o o trovách konania, zákonodarca sa zameral na uplatnenie dvoch základných zásad, a to zásady úspechu v spore a zásady procesného zavinenia (súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli). O trovách konania súd po novom rozhodne aj bez návrhu, pričom tak urobí v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci končí. Je možné, že sa o žalobe, podanej proti mojej osobe, vôbec nedozviem? Ako sa to môže stať? Táto možnosť prichádza do úvahy, pokiaľ sa súdu nepodarí doručiť žalobný návrh na adresu žalovaného, ktorú označil žalobca, a ani na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenska. To prakticky znamená, že konanie sa môže uskutočniť aj bez toho, aby ste o ňom boli informovaní. Keďže cieľom tejto právnej úpravy je, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom spôsobeným tým, že súd nevie, alebo nemá kam písomnosti doručiť, každý občan by mal vo vlastnom záujme zodpovedne pristupovať k hláseniu zmeny trvalého, prípadne prechodného pobytu. Čo ak sa nemôžem na pojednávaní zúčastniť pre zhoršený zdravotný stav? Mám v takom prípade právo požiadať o odročenie pojednávania? Z dôvodu, ktorý uvádzate, je, samozrejme, možné požiadať o odročenie pojednávania. V záujme účastníka sporu však je, že by to mal urobiť čo najskôr po tom, ako sa o takejto prekážke dozvie, a svoju žiadosť by mal aj patrične odôvodniť. Najmä vyjadrením lekára. Pokiaľ ide o dlhodobo zhoršený stav a strana nie je zastúpená advokátom, odporúčame zvážiť možnosť dať sa zastúpiť inou osobou. Napríklad rodinným príslušníkom, najmä ak žiadate o odročenie opakovane. V opačnom prípade hrozí, že súd posúdi žiadosť o odročenie pojednávania ako nedôvodnú a bude vo veci ďalej konať vo vašej neprítomnosti. Prílohu pripravili: Vladimír Turanský, Táňa Rundesová Odborný garant projektu: Martin Šenkovič, www.senkovic.com sporový má nepochybne ambíciu zásadným spôsobom zvrátiť všeobecne rozšírený názor o tom, že súdne konania u nás sú behom na dlhú trať. Je našou realitou, že napriek priebežnému sprísňovaniu podmienok na odročenie pojednávania stále existujú spôsoby, ako môže niektorá zo strán efektívne frustrovať priebeh konania prakticky celé roky. Na druhej strane však odborná verejnosť s nevôľou prijala niektoré zmeny, ktorými sa zákonodarca snaží bojovať proti obštrukciám a proti naťahovaniu konaní. Ide najmä o rozhodnutie o trovách konania, ktoré pre mnohých advokátov predstavujú základ ich zárobku a ktoré boli zverené do rozhodovania vyšším súdnym úradníkom bez akéhokoľvek termínu. V praxi sa môže teda stať, že trovy budú prisúdené napríklad rok po tom, čo advokát svojmu klientovi vyhral spor.

20 NOVÉ PRAVIDLÁ NA SÚDOCH UTOROK 7. JÚLA 2015 Rozvody sa zrýchlia. Ale súdy ich môžu i stopnúť sporový NESPOROVÉ KONANIA l Čo sa mení pri rozvodoch manželov či starostlivosti o dieťa. Nie vždy sa pred súd dostanete len pri riešení konfliktu. Takmer každého už zastihla udalosť, ako je dedenie, rozvod, starostlivosť o deti a podobne, keď sa dostal do kontaktu s touto inštanciou. Práve tieto, ale i ďalšie, takzvané nesporové konania, boli v rámci Zmeny v nesporových konaniach Príklady dedičské konanie konanie o rozvode určenie dátumu narodenia alebo veku umorovanie listín držanie v zdravotníckom zariadení Doteraz právna úprava osobitných ch konaní je legislatívne roztrúsená chýba samostatná procesná úprava rozvodového konania možnosť podávať odvolanie voči rozhodnutiu súdu o schválení dohody rodičov listiny sa umorujú len súdnou cestou rekodifikácie vyčlenené do samostatného právneho predpisu Civilného mimosporového poriadku. Jedným zo zámerov je sprehľadnenie a zjednotenie týchto konaní, aby ich boli jasnejšie aj pre bežných občanov. Platiť budú od júla 2016. Po novom osobitné majú v novej legislatíve ucelenú formu za pasivitu toho z manželov, ktorý podal návrh na rozvod, bude nasledovať rozhodnutie: súd môže rozvodové konanie zastaviť novým typom konania je konanie o návrat maloletého do cudziny pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní advokát zavádza sa konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti vylúčili sa odvolania v záujme zabránenia šikanózneho využívania opravných prostriedkov notárom pribudnú povinnosti týkajúce sa umorovania listín konanie o rozvod manželstva je formulované komplexne ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: DREAMSTIME 8. 7. Notár ako súdny 9. 7. Zbavenie spôsobilosti Mimosporové konania nie sú len také, v ktorých nie je spor medzi účastníkmi. Ich spoločným znakom je osobitá povaha zameraná zväčša na riešenie takzvaných statusových vecí a z toho vyplývajúca potreba osobitného prístupu súdu. Ani v týchto prípadoch však nemožno vylúčiť, že medzi účastníkmi konaní vzniknú isté spory. Napríklad rozpor vo veciach výchovy detí, výživného, v konaní o dedičstve a podobne. Pravidlá rozvodu manželov Jednou z noviniek je komplexne formulované konanie o rozvod manželstva, keďže v aktuálnom zákone samostatná procesná právna úprava rozvodového konania chýba. Pre celú túto úpravu je charakteristické úsilie o zachovanie manželstva. Ale aj dôraz na rešpektovanie toho z manželov, ktorý návrh na rozvod nepodal. Špecifikom tohto typu konaní napríklad je, že ak ten z manželov, ktorý podal návrh na rozvod, vezme svoj návrh späť, súd konanie nezastaví, ak s tým druhý manžel z akýchkoľvek dôvodov nesúhlasí. Na druhej strane nová právna úprava zavádza tiež sankciu vo forme zastavenia konania za pasivitu toho z manželov, ktorý návrh na rozvod podal, ak sa tento nedostaví na pojednávanie a neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Výnimkou sú prípady, ak druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá. V konaní o starostlivosti súdu o maloletých sa rodičia môžu dohodnúť na úprave určitých práv a povinností. Vyžaduje sa, aby súd takúto dohodu schválil. Po novom, ak súd takúto dohodu schváli, rodičia ju už nebudú môcť napadnúť odvolaním. Má sa tak zabrániť šikanóznym podávaniam odvolania v prípade, ak rozhodnutie vychádza zo súhlasu rodičov. Nová právna úprava napomáha zachovaniu manželstva, ale kladie aj dôraz na rešpektovanie toho z manželov, ktorý návrh na rozvod nepodal. Záujem a ochrana dieťaťa Novým typom konania je aj konanie o návrat maloletého do cudziny vo veci neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Cieľom tejto úpravy je plnenie medzinárodného záväzku z dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Do popredia sa tak dostáva záujem o ochranu dieťaťa a jeho stavu. To preto, aby o dieťati rozhodoval súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby boli dodržiavané jeho práva neoddeľovať ho od rodičov a nepremiestňovať a nezadržiavať proti jeho vôli. To všetko ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom práva. V pôvodných návrhoch Civilného mimosporového poriadku bolo aj začlenenie konania o určenie dátumu narodenia a veku fyzickej osoby, a to najmä z dôvodu potreby určovania veku cudzincov, ktorí vstúpia na naše územie bez dokladov. Toto však legislatívnym procesom neprešlo. Údajne z dôvodu potenciálnej kolízie právnych noriem a aplikačných problémov. Táto problematika tak ostáva naďalej otvorená. Osvojenie dieťaťa a umorovanie listín Konanie vo veciach osvojenia vychádza z aktuálnej právnej úpravy s určitým doplneniami, ktoré reagujú na ustanovenia hmotného práva, predovšetkým zákona o rodine. Zavádza sa konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti, ktoré reaguje na potrebu zverenia dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov. Zmeny sa týkajú aj konania o prípustnosti prevzatia a držania osôb v zdravotníckom zariadení. Osobitne možno vyzdvihnúť špeciálnu poučovaciu povinnosť súdu vo vzťahu k umiestnenej osobe, pričom súd musí zvoliť vhodný postup so zreteľom na zdravotný stav umiestneného človeka. Umorenie listiny predstavuje špeciálny postup, v ktorom súd stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie určitého práva (napríklad zmenky), zbaví právnych účinkov. Rozhodnutie súdu nahrádza umorenú listinu v prípade, že ten, kto je z listiny zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu. V záujme odbremenenia súdov po novom bude časť uvedenej činnosti prenesená na notárov.., advokát Čo sa v budúcom roku zmení na súdoch v konaniach o rozvode manželov? Konanie o rozvode by malo byť rýchlejšie ako doteraz. Súvisí to s celkovou snahou o zefektívnenie súdnych konaní. Navyše manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, bude chránený viacerými inštitútmi, či už pred zastavením konania v prípade, že druhý z manželov zoberie návrh na začatie konania späť, alebo v prípade pasivity toho z manželov, ktorý rozvod inicioval. Takže manželia, ktorým hrozí rozvod, mali by spozornieť a veci si veľmi dobre premyslieť. Je možné umoriť akúkoľvek listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva? Ako treba v tomto prípade postupovať a neurobiť chybu? Umoriť možno v zásade len takú stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva a ktorú nemožno nahradiť inak, preto dispozitívne listiny (listiny, pri ktorých zákon alebo dohoda účastníkov vyžaduje písomnú formu, napríklad zmluva o prevode nehnuteľnosti) majú síce konštitutívnu funkciu pre vznik právneho pomeru, nie sú však podmienkou na prevod a zánik práva. Oprávnený, ktorému sa takáto listina stratila alebo zničila, má možnosť inými procesnými prostriedkami dokázať, že písomná forma úkonu, predpísaná právnym predpisom alebo dohodnutá medzi stranami, bola dodržaná. Je teda pravdepodobné, že súd v takomto prípade návrh na umorenie listiny zamietne. Prílohu pripravili: Vladimír Turanský, Táňa Rundesová Odborný garant projektu: Martin Šenkovič, advokát www.senkovic.com vychádza z aktuálne existujúcej právnej úpravy. Zapĺňa však doterajšie medzery v zákonnej úprave, a tým odstraňuje viaceré aplikačné problémy. Právna úprava osobitných ch konaní je legislatívne roztrúsená. Osobitne možno vyzdvihnúť komplexnú právnu úpravu rozvodového konania, ale aj konania o určení rodičovstva či konania o osvojení. V novej právnej úprave možno pozorovať ešte viac zvýšenú ochranu strán, ktoré môžu byť vnímané ako slabšie. Či už je to ten z manželov, ktorý nepodal návrh na rozvod, dieťa vzaté niektorým z rodičov do cudziny, alebo osoba, ktorá má byť umiestnená v zdravotníckom zariadení a podobne.

PONDELOK 13. JÚLA 2015 Pri súdení sa s úradmi máte zaručenú rovnosť sporový POSTUP V KONANÍ l HN vám prinášajú novinky, ktoré ovplyvnia procesy. Správne súdnictvo je akoby na okraji záujmu ľudí. Len výnimočne sa totiž dostaneme do sporu so správnym orgánom v takej miere, že sa pri ochrane svojich práv obrátime na súd. Špecifikom správnych konaní je, že ich využívame vtedy, ak nesúhlasíme s rozhodnutím stavebného Zmeny v postupe konania či daňového úradu, správy katastra, Sociálnej poisťovne atď. Hoci niekedy môže byť naším skutočným protivníkom iná fyzická či právnická osoba. Napríklad sused pri riešení stavebného povolenia. budú pre takéto súdne konania platiť od júla 2016. advokát 8. 7. Notár ako súdny 9. 7. Zbavenie spôsobilosti 10. 7. Zmeny v príslušnosti súdov podľa nových kódexov Ako to bude po novom: V zákone je deklarovaná rovnosť sporových strán a ostatných účastníkov Prehľadnejšie sa nastavili podmienky povinného zastúpenia pred správnym súdom. Sprísnili sa podmienky na podanie zo strany prokurátora. Inštitút uspokojenia žalobcu: zavádza celkom nový inštitút uspokojenia žalobcu. Podľa neho je žalovaný orgán verejnej správy oprávnený navrhnúť žalobcovi vydanie nového rozhodnutia alebo vykonanie iného úkonu. Cieľom je dospieť k zhode za asistencie správneho súdu s podmienkou, že súd s úkonom súhlasí. Postup súdov v správnom konaní nebol doteraz takmer nijako upravený. V súčasnosti už identifikuje základné procesné. A hoci v špecifických situáciách naďalej odkazuje na všeobecný predpis sporový, má snahu stať sa plnohodnotným a autonómnym procesným predpisom na úseku verejného práva. Rovnosť účastníkov konania Zákon nanovo vymedzuje účastníkov konaní pred správnymi súdmi, ako aj ich práva a povinnosti. Doteraz boli účastníci definovaní ako tí, ktorí a) ako účastníci správneho konania boli ukrátení na svojich právach, b) s ktorými sa ako s účastníkmi nekonalo, hoci sa s nimi konať malo, respektíve po c) ktorí by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknutí. Po novom zákon rozoznáva osobu žalobcu bez toho, aby ju nejako ďalej limitoval, a osobu žalovaného. Je ňou v zásade vždy orgán verejnej správy. Dôraz sa pritom kladie na rovnosť sporových strán, ako aj všetkých účastníkov Zastupovanie účastníkov Žalobca musí byť s výnimkou niekoľkých prípadov povinne zastúpený advokátom. Výnimkou sú situácie, keď má on sám, jeho člen alebo konajúci zamestnanec, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Uvedená povinnosť sa netýka ani vybraných sporov vo veciach azylu, správneho, slobodného prístupu k informáciám a niekoľkých ďalších. Navyše zákon pripúšťa, aby v niektorých prípadoch zastúpenie advokátom nahradili odborové či mimovládne organizácie alebo iné právnické osoby. Osoby, ktoré majú právnické vzdelanie požadovaného stupňa, zasa môžu zastupovať účastníkov konania v prípade, ak ide o im blízke osoby. Predpokladá sa, že Dôraz sa kladie na rovnosť sporových strán a ostatných účastníkov na pojednávanie budú predvolávaní len zástupcovia, pokiaľ boli zvolení, s výnimkou prípadov, ak je potrebné zastúpeného vypočuť, alebo ak je jeho prítomnosť nevyhnutná z iného dôvodu. Spomedzi ďalších účastníkov zákon pomenúva osoby zúčastnené na konaní, pričom ich rozdeľuje na dve skupiny. Prvou sú osoby, ktoré súd o prebiehajúcom konaní informuje automaticky, ak boli zúčastnené už na konaní pred orgánom verejnej správy, ale neboli jeho účastníkom. Súčasne im Ako je to doteraz: určí lehotu, v rámci ktorej sa môžu vyjadriť, či si budú uplatňovať práva osoby zúčastnenej aj na súdnom konaní. Druhou skupinou osôb sú také, ktoré môže súd prizvať na návrh, ak má za to, že boli dotknuté na právach vydaním alebo nevydaním rozhodnutia, ktoré je predmetom konania, alebo môžu byť dotknuté v dôsledku zrušenia či zmeny rozhodnutia, prípadne opatrenia vydaného orgánom verejnej správy. Návrh môže podať žalobca alebo dotknutá osoba. Osoby zúčastnené na konaní majú obmedzené procesné práva, sú však oprávnené vyjadrovať sa k relevantným skutočnostiam, byť informované o termíne pojednávania. Majú tiež právo na doručenie všetkých písomností. Postavenie prokurátora Osobitné postavenie priznáva zákon osobe prokurátora. Doteraz bol oprávnený podať prakticky akékoľvek podanie. Po novom Správne konanie má málo kodifikovanú, nesúrodú právnu úpravu. Chýbajú samostatné pre dokazovanie v správnom súdnom konaní. Účastníci konania sú užšie a slabo definovaní. ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: DREAMSTIME bude môcť iniciovať súdne konanie len vtedy, ak so žalovaným orgánom verejnej správy už predtým konal, ale tento postupoval v rozpore s jeho pôvodným upozornením alebo protestom. Ako účastník však môže prokurátor vstúpiť do akéhokoľvek Priebeh konania sa podobá klasickým sporovým konaniam, pokiaľ ide o otázky doručovania písomností, plynutia lehôt či nariaďovania pojednávaní. Oproti súčasnému stavu (5 dní) sa predĺžil čas nevyhnutný na prípravu pojednávania. Súd musí urobiť také opatrenia, aby bolo predvolanie doručené adresátom najneskôr 10 dní vopred. Okrem toho má súd značnú autonómiu, pokiaľ ide o dokazovanie. Nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil žalovaný orgán verejnej správy, ale je oprávnený samostatne vykonať dôkazy na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo postupu. Čo v praxi znamená deklarovaná rovnosť účastníkov? Ide predovšetkým o formálne potvrdenie toho, že orgán verejnej správy sa dostáva z pozície autority (v ktorej sa nachádzal počas správneho konania) do pozície rovného s ostatnými účastníkmi, o ktorých právach a povinnostiach dovtedy rozhodoval. Pred správnym súdom tak má rovnaké práva a povinnosti ako fyzické či právnické osoby na druhej strane sporu vrátane unesenia dôkazného bremena a nesmie byť voči nim žiadnym spôsobom zvýhodnený. Jedným z prejavov tejto rovnosti je aj právo správneho súdu samostatne preverovať skutkový stav, ktorý bol zistený žalovaným, a ktorý slúžil ako podklad na jeho skoršie rozhodnutie alebo postup. Súd teda neposudzuje len správnosť napadnutého rozhodnutia v kontexte určitej reality, ale aj túto realitu samostatne skúma a preveruje. Čo to je a ako funguje takzvané uspokojenie žalobcu? Pokiaľ v priebehu súdneho konania dospeje žalovaný správny orgán k poznaniu, že pochybil, môže navrhnúť žalobcovi akýsi zmier. Môže mať podobu rozhodnutia, ktorého sa žalobca správnou žalobou domáhal. V takom prípade je potrebné, aby s týmto postupom súhlasil súd. Pokiaľ ho schváli, určí termín, do ktorého musí správny orgán vydať ním navrhované rozhodnutie alebo podniknúť iné kroky s cieľom vyriešiť spor mimosúdne. Následne žalobca sám posúdi, či došlo k jeho uspokojeniu. V prípade, že áno, súd konanie zastaví. Inak sa pokračuje v prejednaní veci podľa pôvodného scenára. Prílohu pripravili: Vladimír Turanský, Táňa Rundesová Odborný garant projektu: Martin Šenkovič, senkovic.com Hoci sa na prvý pohľad zdá, akoby len kodifikoval doteraz zaužívané postupy, ktoré reprezentujú akúsi kombináciu inštitútov sporových a, nie je to tak. Nový zákonník ide oveľa ďalej, keď nanovo definuje nielen účastníkov konaní, ale umožňuje im oveľa efektívnejšie sa zapojiť do Navyše spôsobom, z ktorého je zrejmá snaha o zrovnoprávnenie orgánov verejnej správy na jednej strane a ostatných fyzických a právnických osôb na strane druhej. Zvlášť pozitívne vnímam tiež zavedenie inštitútu uspokojenia žalobcu, hoci len čas ukáže, do akej miery sa bude využívať v praxi.

ŠTVRTOK 16. JÚLA 2015 Odvolanie končí. Nahradí ho špeciálna sťažnosť NOVÉ OPRAVNÉ PROSTRIEDKY l HN prinášajú novinky, ktoré ovplyvnia procesy. Pustili ste sa do boja so správnym orgánom, napríklad daňovým či stavebným úradom, správou katastra alebo Sociálnou poisťovňou? Dnes spor vyzerá aj takto: orgán verejnej správy rozhodne tak, že s jeho verdiktom nesúhlasíte a odvoláte sa. Ak neuspejete, správny orgán žalujete na súde. Väčšinou na krajskom. A ak ani ten nedopadne dobre, môžete sa v niektorých prípadoch odvolať. mení systém opravných prostriedkov. Mali by byť efektívnejšie ako doteraz. Platiť budú od júla 2016. sporový 8. 7. Notár ako súdny 9. 7. Zbavenie spôsobilosti 10. 7. Zmeny v príslušnosti súdov podľa nových kódexov Prílohu pripravili: Vladimír Turanský, Táňa Rundesová Odborný garant projektu: Martin Šenkovič, senkovic.com Plné znenie paragrafov: http://www.nrsr.sk/web/ Default.aspx?sid=zakony/ zakon&masterid=5280 http://www.nrsr.sk/web/ Default.aspx?sid=zakony/ zakon&masterid=5282 https://www.nrsr.sk/web/ Default.aspx?sid=zakony/ zakon&masterid=5281 výrazne mení systém opravných prostriedkov v správnom súdnictve. Zmeny reagujú najmä na skutočnosť, že aktuálna právna úprava vyvolávala predstavu, akoby súdne konanie bolo akýmsi pokračovaním konania pred správnym orgánom. Aj preto sa inštitút odvolania ukázal ako neúčelný a v novom Správnom súdnom poriadku ho už nenájdeme. Kasačná sťažnosť Novým opravným prostriedkom bude kasačná sťažnosť, ktorá má charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Teda možno ho uplatniť len vo vymedzených prípadoch a v stanovených lehotách. Kasačnú sťažnosť možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodovať o nej bude Najvyšší súd SR. Prípady, keď táto sťažnosť nebude prípustná, možno rozdeliť do niekoľkých skupín. V prvom rade pôjde o rozhodnutia o výške trov konania a rozhodnutia procesného charakteru, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a spravidla sa nimi upravuje vedenie Druhú skupinu predstavujú prípady, keď by sa sťažnosť inak opierala o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom a ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, hoci ich uplatniť mohol. A napokon, kasačnú sťažnosť nemožno podať len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Rovnako nie sú v kasačnom konaní prípustné nové skutočnosti a dôkazy. Pokiaľ ide o pozitívne vymedzenie prípustnosti podania kasačnej sťažnosti (t. j. určenie, keď, naopak, bude prípustná), jej podkladom môžu byť právne, teda nie skutkové dôvody. Napríklad nespôsobilosť účastníka konania, vylúčeným sudcom, porušenie práv účastníka konania na spravodlivý proces či nesprávne právne posúdenie veci. Na koho sa mám obrátiť, ak sa mi bude zdať rozhodnutie krajského súdu v správnom súdnom konaní nespravodlivé? Po novom bude môcť účastník správneho konania využiť inštitút kasačnej sťažnosti alebo na obnovu Treba však mať na pamäti, že oba sú zákonom prísne regulované, pokiaľ ide o podmienky ich prípustnosti. Všeobecné odvolanie z dôvodu Ako sa v správnom súdnictve zmenia opravné ILUSTRAČNÁ SNÍMKA: DREAMSTIME Kto podáva sťažnosť Čo sa týka osôb oprávnených podať kasačnú sťažnosť, teda sťažovateľov, ide najmä o účastníka konania a osobu zúčastnenú na konaní. Ale iba ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Kasačnú sťažnosť môže podať za určitých okolností aj generálny prokurátor. Ďalej ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (opomenutý sťažovateľ), prípadne a výnimočne aj ďalšie subjekty. Vo väčšine prípadov sa vyžaduje, aby sťažovateľ bol zastúpený advokátom, a to už pri spísaní kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť musí byť podaná do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Žaloba na obnovu konania Ďalšou novinkou je žaloba na obnovu V správnom súdnictve sa klasické dôvody obnovy konania skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť nesúhlasu so skutkovými závermi už totiž nebude možné využiť. Kasačná sťažnosť aj žaloba na obnovu konania sa podávajú na súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Aké má žaloba na obnovu konania v správnom súdnictve praktické uplatnenie? Prípadov, keď bude možné podať žalobu na obnovu konania, bude pravdepodobne pomenej. Vyplýva Kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania majú zefektívniť systém vymožiteľnosti práva pri zachovaní rovnosti sporových strán. to predovšetkým z okruhu žalobných dôvodov, ktoré zahŕňajú trestné činy sudcov či existujúce rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Účelom zavedenia na obnovu konania v správnom súdnictve bolo najmä prispôsobenie sa európskym štandardom a existujúcej judikatúre Európskeho súdneho dvora; nápravy sa teda možno dožadovať skôr prostredníctvom kasačnej žiadosti. Bude zaujímavé sledovať uplatnenie celého Správneho súdneho poriadku v praxi, vrátane opravných prostriedkov. Kasačná sťažnosť aj žaloba na obnovu konania sú úplnými novinkami v slovenskom správnom súdnictve. Majú silnú ambíciu zefektívniť Čo bude po novom Z nového Správneho súdneho poriadku vypadáva inštitút odvolania, ktorý sa ukázal ako neúčelný. Novinkou je kasačná sťažnosť, ktorú možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. O kasačnej sťažnosti bude rozhodovať Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť treba podať do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Novinkou v našom správnom súdnictve bude tiež žaloba na obnovu Ako bude fungovať kasačná sťažnosť Novým opravným prostriedkom v legislatíve bude kasačná sťažnosť, ktorá má charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Teda možno ho uplatniť len vo vymedzených prípadoch a v stanovených lehotách. Kasačnú sťažnosť možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodovať o nej bude Najvyšší súd SR. Čo bolo doteraz Aktuálna právna úprava vyvolávala predstavu, akoby súdne konanie v správnom súdnictve bolo akýmsi pokračovaním konania pred správnym orgánom. Proti rozhodnutiam krajských súdov sa podávajú odvolania. Nedostupnosť obnovy v pôvodnom konaní, a dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní neaplikujú. Keďže správny súd dokazovanie vykonáva iba výnimočne. Preto bude žaloba na obnovu konania prípustná len z veľmi špecifických dôvodov. Najmä ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka v dôsledku trestného činu sudcu, či v prípade porušenia základných ľudských práv účastníka Žalobou na obnovu konania možno rovnako ako v prípade kasačnej sťažnosti napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu. A to v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto žalobu podáva, dozvedel o dôvode obnovy. Ide o akési predbežné posúdenie toho, či mohli nastať skutočnosti, odôvodňujúce nezákonné rozhodnutie súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Vec sa však znovu dôkladnejšie prejedná, až pokiaľ je návrh na obnovu konania prijatý. Inak súd návrh zamietne. Pri opätovnom prejednaní veci sa vezme do úvahy všetko, čo bolo súčasťou pôvodného konania, ako aj čo vyšlo najavo pri prejednávaní (povolenia) obnovy. Výsledkom je buď potvrdenie pôvodného rozhodnutia vo veci, alebo jeho nahradenie novým. systém vymožiteľnosti práva pri zachovaní rovnosti sporových strán. Odstránenie niektorých inštitútov, ako je napríklad odvolanie, ktoré v podstate duplikovali správne konanie, čím ho len zneprehľadňovali, by malo jednoznačne prispieť k rýchlosti a efektívnosti súdnych správnych konaní.