LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 3/2011 PRÍLOHA ČASOPISU LES & LETOKRUHY 5 6/2011 250-ROČNÁ TRADÍCIA VYPRACOVANIA LESNÝCH HOSPODÁRSKYCH 3 2 0 1 1 LESNÍCKE LISTY PRE PRAX PLÁNOV NA SLOVENSKU Peter Szarka Ján Bavlšík R ok 2011 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN za Medzinárodný rok lesov. V tomto roku si zároveň pripomíname 250. výročie vypracovania prvých lesných hospodárskych plánov na území Slovenska. Štvrť tisícročie je úctyhodný vek. Je to obdobie asi desiatich generácií produktívneho pracovného veku lesníkov. Takýto vek zo živej prírody môžu dosiahnuť iba statné stromy. Je pozoruhodné, keď o takomto veku môžeme hovoriť aj vo vzťahu k dielam hospodárskej úpravy lesa o lesných hospodárskych plánoch. Les bol a je nevyčísliteľným bohatstvom každého národa, ktorý ho nechal rásť, pestoval ho a potom si z neho bral len toľko, koľko mu sám ponúkal. Túto skutočnosť si začali uvedomovať vládcovia území až vtedy, keď lesov nebezpečne ubúdalo a hrozili dôsledky pre celú krajinu. A tak prišli na rad zákony a nariadenia, ktoré mali ochrániť les pred nenásytnými vlastníkmi lesov a kupcami Obrázok 1. Lesnícka mapa z okolia Poltára z roku 1798 NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM 1
LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 3/2011 s drevom. Mnoho nariadení a právnych noriem sa prehnalo dejinami našich hôr a dolín, kým sa ustálili hranice lesných pozemkov a kým sa plánované hospodárenie v nich dostalo na dnešnú úroveň. Aj v tomto stručnom historickom exkurze do vzniku a vývoja hospodárskej úpravy lesov a vypracovania lesných hospodárskych plánov (LHP) na našom území bude reč najmä o zákonoch, lebo tie predovšetkým určovali a i dnes určujú úroveň lesníckeho plánovania pre odborné a trvalé obhospodarovanie a starostlivosť o lesy. HISTÓRIA ZARIAĎOVANIA LESOV NA ÚZEMÍ SLOVENSKA Obdobie do roku 1918 Snahy o zachovanie lesov regulovanou ťažbou a zalesňovaním nachádzame v historických prameňoch dávno predtým, ako sa vyhotovili prvé lesné hospodárske plány. Neustále sa zvyšujúca spotreba dreva prinútila majiteľov lesov uvažovať o premyslenom a úspornom hospodárení najmä v starších lesoch, ktoré boli predmetom dravého záujmu banských a iných spoločností závislých na drevnej surovine. Znaky kontinuity a vyrovnanosti ťažieb nachádzame napríklad v Kráľovskom nariadení zvolenskému županovi v roku 1426, ktoré pojednáva o ťažbe na vopred určených plochách. Podobne Horný rád Vratislavského biskupstva z roku 1541 žiada rozdelenie lesov na toľko rúbanísk, koľko rokov je potrebných na rast stromov. Za najstaršie zachované lesné hospodárske plány na Slovensku možno považovať elaboráty pre Holíč a Šaštín z roku 1761. Pre štiavnické, žarnovické, revištské a šášovské lesy v rokoch 1763 1765 vykonal popis lesov a vypracoval LHP banskoštiavnický lesmajster Jozef Querer a pre lesy panstiev Liptovský Hrádok a Likava v roku 1766 likavskohrádocký lesmajster Ján Xaver Girschik. LHP už v tomto období obsahovali podrobný opis stavu lesa, jeho plochy, zásoby, predpisy ťažieb a mapu. Zavádza sa taktiež hospodárska kniha s uvedením návrhov plánovaných ťažieb, ich sortimentným členením a priestorovým usporiadaním a evidenciou vykonaných prác (lesná hospodárska evidencia). Táto štruktúra LHP bola postupne dopĺňaná a rozširovaná o údaje všeobecnej časti LHP, prehľadové tabuľky a rôzne typy máp až do súčasnej obsahovej a formálnej podoby výstupov LHP, resp. programov starostlivosti o lesy (PSL). Rozvoj priemyslu v polovici 18. storočia natoľko zaťažil spotrebou dreva lesy na našom území, že regulácia ťažby a obnovy lesa sa stala nevyhnutnou. Ktovie koľko lesov a s akou drevinovou skladbou by sme dnes obhospodarovali na území Slovenska, keby sa v druhej polovici 18. storočia nezastavilo primitívne hospodárenie v lesoch a ich ničenie. Urobil tak Tereziánsky lesný poriadok v roku 1770 vydaný v dobovej slovenčine pod názvom Porádek hor aneb lesuw zachování. Bol významným medzníkom v rozvoji lesníctva, lebo sa stal záväzným pre každého majiteľa lesa a už vtedy určoval spôsob rúbania dreva a pestovanie nových lesov pre zaistenie trvalého úžitku z nich. A tu sú aj historické korene hospodárskej úpravy lesov. Tereziánsky lesný poriadok mal 55 bodov a obsahoval zásady, ktoré aj dnes udivujú svojou komplexnosťou a predvídavosťou. Píše sa v ňom napríklad: Každý majiteľ lesa je povinný zistiť počet a výmeru porastov, lesy zamerať, zmapovať, každý porast podrobne opísať, porasty rozdeliť na hospodárske skupiny a v každej zistiť zásoby dreva, prírastok, ročný ťažbový etát a zostaviť hospodársky plán. Nemôžeme obísť ani rubné Obrázok 2. Odsúhlasenie LHP hlavným lesným radcom Uhorského kráľovstva A. Bedöm z roku 1889 2
250-ročná tradícia vypracovania lesných hospodárskych plánov na Slovensku Obrázok 3. Lesnícka mapa Oravský Podzámok z roku 1784 Obrázok 4. Hospodárska mapa obecných lesov obce Chmiňany z roku 1890 doby, ktoré už vtedy boli určené pre jednotlivé dreviny a len veľmi málo sa odlišujú od súčasných, vedecky zdôvodnených rubných dôb. Les sa podľa hospodárskeho plánu rozdelil na toľko rúbaní, koľko rokov je potrebných na obnovu porastu a nesmelo sa rúbať viac, než bolo ustálené v pláne. Ďalší rozvoj hospodárskej úpravy lesov na Slovensku bol poznačený pokrokom dosiahnutým v oblasti lesníckych vied. Významnou mierou prispeli k pozdvihnutiu hospodárskej úpravy lesov na Slovensku prvé lesnícke školy, ktoré u nás v tom období vznikali. Najskôr v Liptovskom Hrádku v roku 1796, potom v Banskej Štiavnici v roku 1807. V tomto období bol na banskoštiavnickej baníckej akadémii prof. Wilckensom vyhotovený vzorový LHP pre školské polesie Sklené Teplice a Repište. Pre lesy mesta Dobšiná v rokoch 1849 1851 vyhotovil bývalý mestský lesmajster Ladislav Herzzut jeden z najvzornejšie vyhotovených LHP v polovici 19. storočia. Veľký počet LHP v oravskom komposesoráte je vyhotovený a podpísaný Wiliamom Rowlandom. Jozef Dekret Matejovie vykonal mapovacie a taxačné práce v rozsiahlych komplexoch lesov na Horehroní. 3
LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 3/2011 Významným odborným obohatením zisťovania stavu lesa boli R. Feistmantelom zostavené rastové tabuľky v roku 1854, ktoré vychádzali z údajov lesov stredného Slovenska. Vysokú úroveň v zariaďovaní súkromných lesov v tomto období na coburgovskom panstve mali diela Ľudovíta Greinera riaditeľa týchto súkromných lesov v Jelšave, ktorý v rokoch 1874 1877 ako penzista viedol muránsku a hrabušickú taxačnú skupinu. Postup a zdokonaľovanie zariaďovateľských prác vyvolali potrebu ďalších inštrukcií z ktorých možno spomenúť: v roku 1873 Prehľad zariaďovacích úloh pre lesných inžinierov a asistentov, v roku 1878 Inštrukcia pre ohraničenie, okopcovanie, zameranie a zariadenie rakúskych lesov a lesov fondov, v roku 1893 Druhé doplnené vydanie pre lesy s túlavou ťažbou (ochranné). Koniec 19. storočia bol pre hospodársku úpravu lesov charakteristický tým, že sa: s výnimkou súkromných veľkostatkov povinne hospodárilo podľa LHP, uplatňovalo sa priestorové rozdelenie lesa na porasty, v časovej úprave sa využívali vekové triedy, pre určenie ťažby sa používali vzorcové metódy, výrazne sa začali uplatňovať prebierky, vytvorili sa prvé prírodné rezervácie na Slovensku. Vysokú úroveň lesníckej legislatívy na sklonku 19. storočia prezrádza skutočnosť, že zákonný článok XXXI z roku 1879 platil 81 rokov, teda až do vydania zákona č. 166/1960 Zb. Na rozvoj taxačných služieb mala značný vplyv organizácia a spravovanie lesných území. Štátne lesy v Rakúsko-Uhorskej monarchii neboli spravované a riadené jednotne a delili sa na lesy komorské, banské, soľné, nadačné fondové a vojenské. Z historického hľadiska je dôležité spomenúť záborový zákon z roku 1919. Na jeho základe prešli na štátne lesy bez náhrady všetky fideikomisné majetky zapísané na meno posledného panovníka, majetky členov panovníckeho rodu a statky rodinného fondu s celkovou výmerou lesov približne 144 tisíc ha. Podľa tohto zákona bolo do roku 1938 pri lesnej časti pozemkovej reformy zoštátnených asi 330 tisíc ha a pre lesnícke školy asi 18 tisíc ha lesov. V priebehu majetkovoprávnych presunov až do konca 17. storočia nebola vytvorená a jednotne organizovaná taxačná služba. Nariadenia panovníkov smerované k županom sa obmedzili len na zastavenie úbytku lesných plôch klčovaním a zákaz ich zmeny na poľnohospodársku pôdu. Prvé hospodárske plány v druhej polovici 18. storočia vyhotovovali buď primerane kvalifikovaní zahraniční lesníci, alebo domáci lesníci, ktorí potrebné vedomosti o taxácii nadobudli počas ich štúdií v zahraničí. Stalo sa tak až v roku 1879, kedy sa taxačná služba zjednotila a vznikli taxačné kancelárie ako organická súčasť riaditeľstiev štátnych lesov. Obrázok 5. Popis porastov z revízie lesnej hospodárskej osnovy správy štátnych lesov Kokošovce r. 1927 1936 4
250-ročná tradícia vypracovania lesných hospodárskych plánov na Slovensku Obdobie rokov 1918 1939 Na Slovensku sa po roku 1918 taxačná služba úplne rozpadla, pretože väčšinu pracovníkov taxácie tvorili osoby maďarskej národnosti, ktoré v dôsledku zmeny politickej situácie odišli do Maďarska. Na Slovensko boli vyslaní českí lesníci s taxačnými vedomosťami, ktorých prvou úlohou bolo najprv spresniť maďarské podklady, čo by nebolo možné bez asistencie horárov, ktorí ovládali aj maďarský jazyk. Na Slovensku boli taxačné kancelárie v Žarnovici, Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku a Solivare. Oddelenie však nebolo vedené, ako to bolo všeobecným zvykom v tom období, prednostom taxácie, ale inšpekčným úradníkom. Menšie vlastné taxačné oddelenie mal i oravský komposesorát, kde v roku 1914 vznikla najstaršia neštátna taxačná kancelária na území Slovenska. Podobne ako v Čechách, aj na Slovensku postupne došlo k prevzatiu niektorých taxačných kancelárií súkromných veľkostatkov; najrozsiahlejšou z nich bola taxácia pre coburgovské majetky na Muráni, ktorá sa neskôr k 1. 1. 1935 zlúčila so štátnou taxáciou. V zmysle zákona č. 82/1918 a zákona č. 37/1928 Zb. v rokoch 1918 1939 taxačná služba spracovávala hospodárske plány pre štátne lesy, spolupracovala na pozemkovej reforme a zariaďovala aj niektoré nadačné lesy. Popri taxácii štátnych lesov existovala na Slovensku aj taxácia, ktorá podľa zákonného článku XIX/1898 11, ods. c) spracovávala hospodárske plány pre lesy urbariálne a obecné. Jej ústredie patrilo ku Krajinskému úradu v Bratislave pričom jej pobočky administratívne patrili pod lesné oddelenia žúp, po ich zrušení tieto patrili pod lesné oddelenia okresných úradov. Zlý stav veľkej časti súkromných lesov si vynútilo vydanie Vládneho nariadenia 97/1930, ktorým sa zavádza povinnosť hospodárenia podľa hospodárskych plánov pre všetky lesy nad 50 ha, čiže pre približne 85 % lesov v bývalej ČSR. Plány v tomto období pre štátne lesy vypracúvali taxačné oddelenia pričlenené k jednotlivým riaditeľstvám ŠL a plány pre neštátne lesy, vyhotovovali lesné oddelenia pri okresných úradoch. Okrem toho v tejto dobe existovali autorizovaní civilní zariaďovatelia. Od 1. 1. 1935 došlo v českých krajoch k reorganizácii a centralizácii taxačnej služby. Vznikol samostatný útvar Lesotaxačná kancelária v Brandýse nad Labem, pričom na Slovensku zostal starý stav zachovaný až do roku 1946. Popri taxácii štátnych lesov existovala na Slovensku aj taxácia zriadená, podľa zák. článku XIX/1898, ktorá spracovávala lesné hospodárske plány pre lesy urbariálne a obecné. Pre vojenské lesy v správe MNO bola zriadená samostatná zariaďovacia služba V takejto forme taxácia na Slovensku existovala až do konca roku 1951. Obrázok 6. Schvaľovací protokol Krajinského úradu v Bratislave Obdobie rokov 1939 1993 Činnosť taxácie zabezpečujúca vyhotovovanie LHP na Slovensku v podstate nadväzovala na predchádzajúce obdobia a až do roku 1944 sa bežne vyhotovovali lesné hospodárske plány. 5
LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 3/2011 Obrázok 7. LHP z roku 1932 1941 LC Košice V roku 1941 bola založená fotogrametrická služba, ktorá priniesla nový systém do lesného mapovania využívaním leteckých snímok. Významným medzníkom v hospodárskej úprave lesov je rok 1946, kedy na Slovensku došlo k centralizácii taxačnej služby a 19. 6. 1946 bola zriadená inštitúcia s názvom Taxácia štátnych lesov (TŠL) v Banskej Bystrici s pôsobnosťou na celom území Slovenska. Za účelom ľahšieho zvládnutia požadovaného rozsahu prác boli zriadené pobočky TŠL v Solivare (1947), Piešťanoch (1948) a v Revúcej (1948). II. svetová vojna vniesla do oblasti LHP značný neporiadok. Preto v roku 1950 prebehla inventarizácia lesov väčších ako 10 ha. Ostatné lesy, s výmerou menšou ako 10 ha boli zinventarizované v rokoch 1953 1954 na podklade fotogrametrického vyhodnotenia leteckých snímok záujmového územia. V roku 1948 bol prijatý zákon č. 206/1948 Zb. o zalesňovaní, zriaďovaní lesných ochranných pásov a zakladaní rybníkov. Z progresívnych ustanovení tohto zákona možno spomenúť najmä povinnosť zakladať a obnovovať lesné porasty stanovištne vhodnými drevinami. Ústredie TŠL sa v júli 1950 presťahovalo z Banskej Bystrice do Zvolena. V roku 1950 sa pobočka TŠL zo Solivaru presťahovala do Košíc. V roku 1951 bola zriadená nová pobočka TŠL v Turčeku. Tento stav sa udržal až do roku 1954. V roku 1951 sa TŠL podarilo dokončiť terénne práce na celej rozlohe štátnych lesov na Slovensku. V rokoch 1949 1953 sa pracovalo na prvej inventarizácii lesov Slovenska a zároveň sa už začalo i s typologickým prieskumom, ktorý prebiehal na Slovensku ako prieskum lesných pôd na úrovni skupín lesných typov a skupín pôdnych typov. V roku 1952 boli oficiálne (zákonom 61/1951 Zb.) zrušené všetky ostatné organizácie (taxačné kancelárie), ktoré boli dovtedy oprávnené vyhotovovať LHP. Ďalším dôležitým míľnikom v histórii lesníckeho plánovania na Slovensku je dátum 1. 1. 1952, keď vzniká národný podnik Lesprojekta so sídlom vo Zvolene, ako samostatná, celoslovenská organizácia zabezpečujúca komplexné vyhotovenie LHP na území Slovenska, s výnimkou vojenských lesov. Pre tieto vyhotovovala LHP vojenská taxácia. V roku 1960 bol premenovaný na Ústav pre hospodársku úpravu lesov (s celoštátnou pôsobnosťou na území Čiech a Slovenska do roku 1968). V roku 1978 bol názov zmenený na Lesoprojekt Zvolen. Po roku 1990 vyhotovenie lesných hospodárskych plánov zabezpečoval Lesoprojekt Zvolen cez priame zadanie od ministerstva. 6
250-ročná tradícia vypracovania lesných hospodárskych plánov na Slovensku Obdobie rokov 1993 po súčasnosť Vznikom prvých súkromných taxačných kancelárií sa od roku 1993 začala písať obnova tradície participácie súkromného sektora na vyhotovovaní LHP. Po 1. septembri 2005, čiže po nadobudnutí účinnosti nového zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. sa LHP stali trhovým produktom, ktorý sa financuje z verejných zdrojov na základe verejného obstarávania. Dňa 1. 1. 2006 Lesoprojekt Zvolen splynul spolu s Lesníckym výskumným ústavom Zvolen a Ústavom pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov v LH do Národného lesníckeho centra (NLC). Podľa zákona o lesoch sa verejným obstarávateľom stali Krajské lesné úrady, ako orgány štátnej správy a na základe jeho novely zákona č. 360/2007 Z. z., ministerstvo pôdohospodárstva poverilo verejným obstarávaním NLC. V roku 2007 došlo k vypusteniu vyhotovovania LHP z činnosti NLC a všetci vyhotovovatelia prešli do neštátneho sektora. 1. 9. 2007 vznikol v NLC nový Ústav pre hospodársku úpravu lesov, ktorý zabezpečuje verejné obstarávanie LHP, kontrolu ich vyhotovovania, metodické riadenie a rozvoj HÚL a komplexné zisťovanie stavu lesa a rámcové plánovanie. Dlho zaužívaný historický názov Lesný hospodársky plán, ako osvedčená značka LHP, bol s účinnosťou od 1. 5. 2010 zmenený na názov Program starostlivosti o lesy (PSL) na základe zákona č. 117/2010 Z. z., ktorým bol okrem zákona o ochrane prírody novelizovaný aj zákon o lesoch. Vednou disciplínou a zároveň praktickou činnosťou, ktorej hlavným výstupom je program starostlivosti o lesy lesný hospodársky plán je hospodárska úprava lesov. Keď chceme odpoveď na otázku aké bude pokračovanie zariaďovania lesov, musíme riešiť súčasné problémy HÚL ako jednej z najvýznamnejších odborných lesníckych disciplín. V súčasnej hospodárskej úprave lesov existuje veľké množstvo problémov a rizík. Za najzávažnejšie je možné považovať oblasť financovania. V posledných rokoch neustále klesajúci objem finančných prostriedkov a riziko jedno zdrojového financovania zo štátneho rozpočtu. Ďalšou veľmi rizikovou a problematickou oblasťou je personálne zabezpečenie praktického výkonu hospodárskej úpravy lesov a to najmä zhoršujúce sa vekové zloženie terénnych pracovníkov taxátorov a nezáujem mladých absolventov lesníckych škôl o túto profesiu z dôvodu nízkeho finančného ohodnotenia. Je potrebné zdôrazniť, že aj pri zavedení moderných metód zisťovania stavu lesov nie je možné vylúčiť terénnu prácu vonkajších terénnych zariaďovateľov taxátorov. Problémy súčasnosti a budúcnosti hospodárskej úpravy lesov na Slovensku riešil aj odborný seminár na pôde NLC v r. 2010. Pokračovaním uvedeného seminára bolo vypracovanie materiálu Koncepcia a stratégia HÚL na Slovensku, ktorý bol predložený na MP a RV. Obrázok 8. Pomôcky taxátorov v 19. a 20. storočí Budúcnosť zariaďovania lesov a diel hospodárskej úpravy lesov alebo dôstojné pokračovanie 250-ročnej tradície LHP Obrázok 9. Moderné prístroje a pomôcky zariaďovateľov V stručnosti možno konštatovať, že pre ďalší rozvoj HÚL bude potrebné realizovať tieto kľúčové strategické ciele HÚL: zabezpečovať realizáciu základných princípov dlhodobého rozvoja LH (trvalo udržateľný rozvoj, optimálna produkcia a optimálne plnenie verejnoprospešných funkcií, stability, ekologizácie a hospodárnosti) prostredníctvom HÚL, najmä regionálnymi programami rozvoja lesov (RPRL) a programami starostlivosti o lesy (PSL) financovanými štátom, ako dôstojnými kontinuálnymi pokračovateľmi dlhodo- 7
LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 3/2011 bej tradície lesných hospodárskych plánov (LHP), podporovať a rozvíjať HÚL ako jeden z rozhodujúcich nástrojov zabezpečenia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL) pri harmonizácii záujmov vlastníkov a obhospodarovateľov lesov a verejného záujmu. Realizácia týchto strategických cieľov v činnosti vychádza a je podmienená napĺňaním nasledovných dlhodobých cieľov a úloh: zachovať kontinuitu doterajšej HÚL a rozvíjať podstatu slovenského systému HÚL založenú na historicky overených princípoch dlhodobého rozvoja LH a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch a vychádzajúcu z podrobného a komplexného zisťovania stavu a vývoja lesov, brať na zreteľ skutočnosť, že finálnym produktom HÚL je projekt obhospodarovania lesov až na úrovni najnižšej JPRL, ktorý v sebe zahŕňa požiadavky štátu, spoločnosti a obhospodarovateľa lesa tak, aby boli splnené požiadavky TUOL, efektívnejšie využívať nové progresívne technické a technologické prostriedky zisťovania a spracovania informácií o stave a vývoji lesov, najmä informačné technológie a prostriedky DPZ, ako aj metód aktualizácie, modelovania a simulácie, využívaním moderných postupov a technológií smerovať k zhospodárneniu podrobného zisťovania stavu lesov a podrobného plánovania, posilňovať komplexné výberové zisťovanie, inventarizáciu a monitoring stavu lesov a regionálne rámcové plánovanie s prepojením na strategické plánovanie v krajine (krajinné a územné plánovanie), objektivizovať objem oprávnených nákladov na zabezpečenie vyhotovenia diel HÚL tak, aby v plnom rozsahu zabezpečovali potrebný rozsah a presnosť zisťovania stavu lesov a plánovanie hospodárskych opatrení, zabezpečiť financovanie diel HÚL formou združenia finančných prostriedkov štátu (LH, ŽP) a obhospodarovateľov lesa. Obrázok 10. Statný dub pamätník histórie zariaďovania lesov na Slovensku Použitá literatúra 1. Akčný plán Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky, 2008. Bratislava, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Zvolen, Národné lesnícke centrum, 24 s. 2. Archívne materiály Lesoprojektu Zvolen. 3. Bavlšík J., 2001: Problematika praktickej hospodárskej úpravy lesov na Slovensku. In: Súčasnosť a nové smery rozvoja HÚL. Zborník, TU Zvolen. 4. Bavlšík J., 2005: Hospodárska úprava lesov na Slovensku. In: Les, III. štvrťrok, s. 5 9. 5. Bavlšík J., Kučera J., Ruman K., 2010: Hospodársko-úpravnícke plánovanie a trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Bratislava, MP SR, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Zvolen, NLC, 128 s. 6. Greguš C., 2002: Dlhodobý rozvoj lesného hospodárstva na Slovensku. Zvolen, ÚEL SAV, 54 s. 7. Kolektív, 2010: Stratégia rozvoja hospodárskej úpravy lesov na Slovensku na obdobie 2011 2020. (Pracovný materiál), Zvolen, NLC. 8. Moravčík M., Konôpka J. a kol., 2008: Stratégia rozvoja lesníctva na Slovensku. In: Lesn. Čas. Forestry Journal, 55(1): 65 84. Názov: 250-ročná tradícia vypracovania lesných hospodárskych plánov na Slovensku Autori textu: Ing. Peter Szarka, Ing. Ján Bavlšík Autori fotografií a obrázkov: archív NLC-ÚHÚL Zvolen Ing. L. Kočík, Ing. S. Bortel (1 5), Ing. S. Bortel (8), Ing. V. Kominka (9, 10), Ing. L. Kočik (6) Grafický návrh a sadzba: Ľubica Pilná, Ľuboš Frič Vydal: Národné lesnícke centrum Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen, 2011 Náklad: 8 250 ks