SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE SPRÁVA O KONVERGENCII Z ROKU 2016

EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 7. 6. 216 COM(216) 374 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE SPRÁVA O KONVERGENCII Z ROKU 216 (vypracovaná v súlade s článkom 14 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) {SWD(216) 191 final} SK SK

1. ÚČEL SPRÁVY V článku 14 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ZFEÚ ) sa od Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) vyžaduje, aby aspoň raz za dva roky alebo na žiadosť členského štátu, pre ktorý platí výnimka 1, informovali Radu o pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri plnení svojich záväzkov týkajúcich sa uskutočnenia hospodárskej a menovej únie. Posledné správy Komisie a ECB o konvergencii boli prijaté v júni 214. Správa o konvergencii z roku 216 sa vzťahuje na týchto sedem členských štátov, pre ktoré platí výnimka: Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko 2. Podrobnejšie posúdenie stavu konvergencie v uvedených členských štátoch sa nachádza v technickej prílohe k tejto správe. Obsah správ, ktoré vypracovala Komisia a ECB, sa riadi podľa článku 14 ods. 1 ZFEÚ. V tomto článku sa vyžaduje, aby správy obsahovali preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútu národnej centrálnej banky s článkami 13 a 131 ZFEÚ a so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len štatút ESCB/ECB ). V správach sa musí takisto preskúmať, či sa v príslušnom členskom štáte dosiahol vysoký stupeň udržateľnej konvergencie, a to na základe plnenia konvergenčných kritérií (cenová stabilita, verejné financie, stabilita výmenného kurzu, dlhodobé úrokové sadzby) a pri zohľadnení ďalších faktorov uvedených v poslednom pododseku článku 14 ods. 1 ZFEÚ. Tieto štyri konvergenčné kritériá sú rozpracované v protokole pripojenom k zmluvám (Protokol č. 13 o kritériách konvergencie). Finančná a hospodárska a kríza spolu s nedávnou dlhovou krízou štátov eurozóny odhalila nedostatky v systéme správy hospodárskych záležitostí Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a poukázala na to, že jej nástroje sa musia uplatňovať komplexnejšie. S cieľom zaistiť udržateľné fungovanie HMÚ sa podnikajú kroky na celkové posilňovanie správy hospodárskych záležitostí v Únii. Posúdenie konvergencie je tak prepojené aj so všeobecnejším prístupom tzv. európskeho semestra s integrovaným vnímaním výziev hospodárskej politiky, ktorým čelí HMÚ pri zabezpečovaní fiškálnej udržateľnosti, konkurencieschopnosti, stability finančného trhu a hospodárskeho rastu. Medzi kľúčové inovácie v oblasti reformy správy a riadenia, ktoré posilnia posúdenie procesu konvergencie každého členského štátu a jeho udržateľnosti, patrí okrem iného posilnenie postupu pri nadmernom deficite v podobe reformy Paktu stability a rastu z roku 211, ako aj nové nástroje v oblasti dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami. V tejto správe sa zohľadňuje najmä posúdenie konvergenčných programov na rok 216 a zistenia v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe 3. 1 2 3 Členské štáty, ktoré ešte nesplnili podmienky nevyhnutné na prijatie eura, sa označujú ako členské štáty, pre ktoré platí výnimka. Dánsko a Spojené kráľovstvo si ešte pred prijatím Maastrichtskej zmluvy vyjednali možnosť neúčasti, a preto sa na tretej fáze HMÚ nezúčastňujú. Dánsko a Spojené kráľovstvo nevyjadrili zámer prijať euro, a preto sa toto posúdenie na tieto krajiny nevzťahuje. Komisia uverejnila svoju piatu správu o mechanizme varovania (SMV) v novembri 215 a závery príslušných hĺbkových preskúmaní v marci 216. 2

Konvergenčné kritériá Preskúmanie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov vrátane štatútov národnej centrálnej banky s článkom 13 a s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ si vyžaduje posúdenie dodržiavania zákazu menového financovania (článok 123) a zákazu zvýhodneného prístupu (článok 124); súladu s cieľmi ESCB (článok 127 ods. 1) a úlohami ESCB (článok 127 ods. 2) a ostatných aspektov týkajúcich sa integrácie národnej centrálnej banky do ESCB. Kritérium cenovej stability je vymedzené v prvej zarážke článku 14 ods. 1 ZFEÚ: dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability [ ] vychádza z miery inflácie, ktorá sa približuje k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky. V článku 1 Protokolu o kritériách konvergencie sa ďalej uvádza, že kritérium cenovej stability [ ] znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred skúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o 1,5 % miery inflácie maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely medzi vnútroštátnymi definíciami 4. Požiadavka udržateľnosti znamená, že uspokojivý vývoj inflácie sa musí zásadne dosahovať skôr správaním vstupných nákladov a ďalších faktorov, ktoré štrukturálne ovplyvňujú vývoj cien, ako vplyvom dočasných faktorov. Preskúmanie konvergencie preto zahŕňa posúdenie faktorov, ktoré vplývajú na inflačné výhľady, pričom jeho súčasťou je odkaz na najaktuálnejšiu prognózu útvarov Komisie v oblasti inflácie 5. V súvislosti s tým sa v správe posudzuje aj schopnosť krajiny dosiahnuť referenčnú hodnotu v nasledujúcich mesiacoch. Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota inflácie v apríli 216 6 úroveň,7 %, pričom najlepšie výsledky spomedzi členských štátov v tejto oblasti dosiahla trojica Bulharsko, Slovinsko a Španielsko 7. Je opodstatnené vylúčiť spomedzi krajín s najlepšími výsledkami tie krajiny, ktorých miera inflácie sa pre ostatné členské štáty nedá považovať za zmysluplnú referenčnú hodnotu 8. Tieto mimoriadne krajiny boli v minulosti identifikované v konvergenčných správach z rokov 24, 21, 213 a 214 9. V súčasnej situácii je opodstatnené ako krajiny s krajnými hodnotami identifikovať Cyprus a Rumunsko, pretože ich miera inflácie sa značne odchýlila od priemeru eurozóny a ich zahrnutie by neprimerane ovplyvnilo referenčnú hodnotu, a teda aj spravodlivosť tohto 4 5 6 7 8 9 Na účely kritéria cenovej stability sa inflácia meria podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) vymedzeného v nariadení Rady (ES) č. 2494/95. Všetky prognózy týkajúce sa inflácie a ďalšie ukazovatele v tejto správe sú prevzaté z prognózy útvarov Komisie z jari 216. Prognózy útvarov Komisie vychádzajú zo súboru všeobecných predpokladov pre vonkajšie premenné a sú založené na predpoklade nezmenenej politiky, pričom berú do úvahy opatrenia, ktoré sú dostatočne podrobne známe. Údaje poskytnuté po 18. máji 216 sa v tejto správe nezohľadňujú. Príslušné 12-mesačná priemerná miera inflácie bola 1, %,,8 % a,6 %. Používanie pojmu štát s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability treba chápať v zmysle článku 14 ods. 1 ZFEÚ, pričom nemá predstavovať všeobecné kvalitatívne posúdenie hospodárskej výkonnosti členského štátu. Litva, Írsko, Grécko v danom poradí a potom v roku 214 Grécko, Bulharsko a Cyprus. 3

kritéria 1. V prípade Cypru odzrkadľovala záporná inflácia najmä závažnú potrebu úprav a výnimočnú situáciu hospodárstva. V prípade Rumunska to bolo najmä v dôsledku veľkého zníženia sadzieb DPH. Na základe uvedených skutočností sa na výpočet referenčnej hodnoty ako členské štáty s ďalšou najnižšou priemernou mierou inflácie v poradí použili Bulharsko, Slovinsko a Španielsko. Konvergenčné kritérium týkajúce sa stavu verejných financií je vymedzené v druhej zarážke článku 14 ods. 1 ZFEÚ ako udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 126 ods. 6. V článku 2 protokolu o konvergenčných kritériách sa ďalej stanovuje, že toto kritérium znamená, že v čase vykazovania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6 uvedenej zmluvy o existencii nadmerného deficitu. V rámci celkového posilňovania správy hospodárskych záležitostí v HMÚ boli v roku 211 posilnené sekundárne právne predpisy súvisiace s verejnými financiami, okrem iného aj novými nariadeniami, ktorými sa mení Pakt stability a rastu 11. V ZFEÚ sa kritérium výmenných kurzov uvádza v tretej zarážke článku 14 ods. 1 ako sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči euru. V článku 3 Protokolu o kritériách konvergencie sa uvádza: Kritérium účasti v mechanizme menových kurzov Európskeho menového systému (...) znamená, že členský štát dodržiaval normálne rozpätie, ako je stanovené mechanizmom menových kurzov Európskeho menového systému bez výrazného napätia minimálne dva predchádzajúce roky pred preskúmaním. Osobitne v tomto období členský štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny výmenný kurz svojej meny voči euru 12. Príslušným dvojročným obdobím na posúdenie stability výmenných kurzov v tejto správe je obdobie od 19. mája 214 do 18. mája 216. Komisia vo svojom posúdení kritéria stability výmenných kurzov zohľadňuje vývoj pomocných ukazovateľov, ako napríklad vývoj devízových rezerv a krátkodobé úrokové miery, ako aj úlohu opatrení politiky vrátane zásahov do výmenného kurzu a v relevantných prípadoch medzinárodnej finančnej pomoci pri udržiavaní stability výmenných kurzov. V súčasnosti sa na ERM II nezúčastňuje žiadny z členských štátov posudzovaných v tejto správe o konvergencii. O vstupe do ERM II sa na žiadosť členského štátu rozhoduje na základe konsenzu všetkých účastníkov ERM II. 1 11 12 V apríli 216 dosahovala 12-mesačná priemerná miera inflácie na Cypre a v Rumunsku v danom poradí úroveň 1,8 %, a 1,3 %, a v eurozóne,1 %. Smernica o minimálnych požiadavkách pre vnútroštátne rozpočtové rámce, dve nové nariadenia o makroekonomickom dohľade a tri nariadenia, ktorými sa mení Pakt stability a rastu (PSR), nadobudli účinnosť 13. decembra 211 (jedno z dvoch nových nariadení o makroekonomickom dohľade a jedno z troch nariadení o zmene PSR zahŕňa nové mechanizmy presadzovania pre členské štáty eurozóny). Popri operacionalizácii dlhového kritéria v rámci postupu pri nadmernom deficite sa zmenami zaviedlo niekoľko dôležitých noviniek v Pakte stability a rastu, najmä referenčná hodnota pre výdavky, ktorá má doplniť posúdenie pokroku pri dosahovaní strednodobých rozpočtových cieľov jednotlivých krajín. Pri posudzovaní súladu s kritériom výmenného kurzu Komisia skúma, či výmenný kurz zotrvával v blízkosti ústredného kurzu ERM II, pričom možno zohľadniť dôvody na zhodnocovanie v súlade so Spoločným stanoviskom k otázke pristupujúcich krajín a ERM2 z neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Aténach 5. apríla 23. 4

V štvrtej zarážke článku 14 ods. 1 ZFEÚ sa vyžaduje stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom, pre ktorý platí výnimka, a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery. V článku 4 Protokolu o kritériách konvergencie sa okrem toho uvádza, že kritérium konvergencie úrokových sadzieb (...) znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu viac ako o dve percentá úrokovú sadzbu tých troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky. Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov, pričom sa prihliadne na rozdielne definície v jednotlivých členských štátoch. Podľa výpočtov dosiahla referenčná hodnota úrokových sadzieb v apríli 216 úroveň 4, % 13. V článku 14 ods. 1 ZFEÚ sa takisto vyžaduje preskúmanie ďalších faktorov, ktoré sú dôležité pre hospodársku integráciu a konvergenciu. K uvedeným doplňujúcim faktorom patrí integrácia trhov, vývoj platobných bilancií na bežnom účte, vývoj jednotkových nákladov práce a iné cenové indexy. Posledné menované faktory sú zahrnuté do posúdenia stability cien. Doplňujúce faktory sú dôležitými ukazovateľmi toho, že integrácia príslušného členského štátu do eurozóny by prebehla bez ťažkostí, a rozširujú pohľad na udržateľnosť konvergencie. 2. BULHARSKO Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce faktory Komisia zastáva názor, že Bulharsko nespĺňa podmienky na prijatie eura. Právne predpisy v Bulharsku, najmä zákon o Bulharskej národnej banke, nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti a nedostatky sa vyskytujú v oblastiach nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, pokiaľ ide o úlohy ESCB stanovené v článku 127 ods. 2 ZFEÚ a článku 3 štatútu ESCB/ECB. Bulharsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Bulharsku v období 12 mesiacov do apríla 216 bola 1, %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou,7 %. Podľa predpokladov zostane aj v nasledujúcich mesiacoch výrazne pod úrovňou referenčnej hodnoty. Ročná miera inflácie podľa HICP v Bulharsku bola záporná od leta 213, pričom prepúšťanie bolo vyvolané nezvyčajne silnou kombináciou dezinflačných faktorov. V januári 215 inflácia dosiahla najnižšiu úroveň 2,4 %, potom v máji 215 vzrástla na,3 % a opäť klesla. Počas uplynulých dvoch rokov, ako aj na začiatku roka 216 bola hlavná inflácia väčšinou záporná. Záporná inflácia sa udržala aj v dôsledku slabého domáceho dopytu a klesajúcich dovozných cien. Ročná inflácia podľa HICP dosiahla v apríli 216 úroveň 2,5 %. 13 Referenčná hodnota na apríl 216 je vypočítaná ako jednoduchý priemer priemerných dlhodobých úrokových sadzieb v Bulharsku (2,5 %), Slovinsku (1,8 %) a Španielsku (1,8 %) plus dva percentuálne body. 5

Keďže účinok poklesu cien komodít sa pomaly znižuje, očakáva sa, že inflácia bude postupne stúpať, aj keď podľa predpokladov zostane počas roku 216 väčšinou záporná. V dôsledku toho sa v prognóze útvarov Komisie z jari 216 predpokladá priemerná ročná inflácia na úrovni,7 % v roku 216 a na úrovni,9 % v roku 217. Nízka cenová úroveň v Bulharsku (47 % priemeru eurozóny v roku 214) naznačuje značný potenciál pre ďalšiu konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte. Graf 2a: Bulharsko Inflačné kritérium od roku 21 5 4 3 2 1-1 (v percentách, 12-mesačný pohyblivý priemer) -2 1.1 1.11 1.12 1.13 1.14 1.15 1.16 Bulharsko Referenčná hodnota Poznámka: Údaje v decembri 216 predstavujú predpokladanú referenčnú hodnotu a 12-mesačnú priemernú infláciu v krajine. Zdroje: Eurostat, Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Bulharsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Bulharsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit verejných financií sa zvýšil z,8 % HDP v roku 213 na 5,4 % HDP v roku 214, a to hlavne vďaka opatreniam na podporu finančného sektora. Pomer deficitu k HDP dosahoval v roku 215 úroveň 2,1 % a podľa prognózy útvarov Komisie z jari 216 sa za predpokladu nezmenenej politiky a s podporou oživenia hospodárstva očakáva jeho zníženie na úroveň 2, % HDP v roku 216 a na úroveň 1,6 % v roku 217. Pomer hrubého verejného dlhu sa v roku 215 znížil na 26,7 % HDP a predpokladá sa, že sa v roku 216 zvýši na úroveň 28,1 % HDP a v roku 217 na 28,7 % HDP. Na základe posúdenia Komisie týkajúceho sa konvergenčného programu na rok 216 sa očakáva, že Bulharsko vo všeobecnosti dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. V záujme dodržania uvedených ustanovení budú preto v obidvoch rokoch 216 a 217 potrebné ďalšie opatrenia. Bulharský fiškálny rámec nedávno posilnili postupné legislatívne kroky a teraz sa dôraz presúva na ich vykonávanie. 6

Graf 2b: Bulharsko - Saldo a dlh verejných financií Obrátená mierka (v percentách HDP) -6-5 -4-3 -2-1 3 25 2 15 1 21 211 212 213 214 215 216(*) 217(*) Saldo verejných financií (vľavo) Saldo očistené od cyklických vplyvov (vľavo) Verejný dlh (vpravo) 5 (*) Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Zdroj: Eurostat, útvary Komisie. Bulharsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Bulharský lev sa nezúčastňuje na ERM II. Bulharská národná banka sleduje svoj základný cieľ cenovej stability prostredníctvom ukotvenia výmenného kurzu v kontexte režimu riadenia meny (CBA). Bulharsko zaviedlo CBA v roku 1997, pričom viazalo bulharský lev na nemeckú marku a neskôr na euro. Doplňujúce ukazovatele, ako je vývoj devízových rezerv a krátkodobých úrokových sadzieb naznačuje, že vnímanie rizika investormi voči Bulharsku je naďalej priaznivé. Rozsiahle oficiálne rezervy sú naďalej východiskom pre odolnosť CBA. Počas dvojročného obdobia posudzovania zostal bulharský lev úplne stabilný voči euru v súlade s pôsobením CBA. Bulharsko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Bulharsku v priebehu roka do apríla 216 bola 2,5 %, teda pod referenčnou hodnotou 4, %. Dlhodobé úrokové sadzby v Bulharsku klesli z približne 3,5 % na začiatku roka 214 na približne 2,5 % na začiatku roka 215. Rozpätia výnosov voči dlhodobým referenčným dlhopisom eurozóny 14 sa v druhej polovici roku 214 výrazne zvýšili, čo čiastočne súvisí s problémami Bulharska v oblasti bankovníctva, ale potom v roku 215 klesli. Rozpätie oproti nemeckým referenčným dlhopisom sa začiatkom roku 216 opäť rozšírilo na približne 23 bázických bodov. Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo Bulharska zaznamenalo v roku 215 značný prebytok. Zlepšenie obchodnej bilancie a bilancie kapitálového účtu v rokoch 213 až 215 viac než vyrovnalo zhoršenie účtu druhotných dôchodkov. Bulharské hospodárstvo je dobre integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Bulharsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Finančný sektor Bulharska je dobre integrovaný do finančného sektora EÚ, najmä prostredníctvom vysokého podielu zahraničného vlastníctva v bankovom systéme. V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe bolo Bulharsko v roku 216 predmetom hĺbkového preskúmania, na základe ktorého sa zistilo, že v Bulharsku pretrvávajú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Hospodárstvo sa vyznačuje pretrvávajúcou nestabilitou vo finančnom sektore a vysokou zadlženosťou podnikov v kontexte obmedzených úprav pracovného trhu. 14 Rozpätia dlhodobých úrokových mier krajín oproti dlhodobým referenčným dlhopisom eurozóny (pozn.: nemecké referenčné dlhopisy sa používajú ako proxy eurozóny) sa počítajú tak, že sa použijú mesačné súbory údajov konvergenčné kritériá výnosov dlhopisov HMÚ, ktoré uverejňuje Eurostat. Súbory uverejňuje aj ECB pod názvom Harmonizovaná dlhodobá úroková miera na účely posúdenia konvergencie. 7

3. ČESKÁ REPUBLIKA Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Česká republika nespĺňa podmienky na prijatie eura. Právne predpisy v Českej republike, najmä zákon Českej národnej rady č. 6/1993 Zb. o Českej národnej banke (zákon o ČNB), nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti sa týkajú nezávislosti centrálnej banky a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, pokiaľ ide o ciele ČNB a úlohy ESCB stanovené v článku 127 ods. 2 ZFEÚ a článku 3 štatútu ESCB/ECB. Zákon o ČNB obsahuje okrem toho aj nedostatky týkajúce sa zákazu menového financovania a úloh ESCB. Česká republika spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Českej republike v období 12 mesiacov do apríla 216 bola,4 %, čo je pod referenčnou hodnotou,7 %. Podľa predpokladov zostane aj v nasledujúcich mesiacoch pod úrovňou referenčnej hodnoty. V roku 214 sa výrazne spomalil rast cien a ročná miera inflácie podľa HICP sa spomaľuje v priemere na,4 %. Bolo to spôsobené najmä veľkým záporným príspevkom v súvislosti s cenami energií, v ktorom sa odzrkadlil vplyv prudkého poklesu cien ropy na domáce ceny palív, pričom klesli aj inflačné príspevky v oblasti potravín a služieb. Inflácia sa v prvej polovici roku 215 mierne zrýchlila, ale v dôsledku obnoveného poklesu cien potravín a energií sa potom v druhej polovici roku opäť spomalila. Ročná miera inflácie podľa HICP dosiahla teda v roku 215 priemernú úroveň,3 %. Začiatkom roku 216 sa mierne zvýšila a v apríli 216 sa ustálila na úrovni,5 %. Predpokladá sa, že inflácia zostane v roku 216 utlmená, keďže pokles cien ropy a potravín v druhej polovici roka 215 bude mať naďalej tlmiaci vplyv na medziročné miery inflácie. Zároveň sa očakáva, že domáce cenové tlaky sa počas prognózovaného obdobia zintenzívnia, najmä pokiaľ ide o ceny služieb. V dôsledku toho sa v prognóze útvarov Komisie z jari 216 predpokladá ročná inflácia podľa HICP na priemernej úrovni,5 % v roku 216 a na priemernej úrovni 1,4 % v roku 217. Cenová úroveň v Českej republike (približne 63 % priemeru eurozóny v roku 214) naznačuje potenciál pre konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte. Graf 3a: Česká republika Inflačné kritérium od roku 21 5 4 (v percentách, 12-mesačný pohyblivý priemer) 3 2 1 1.1 1.11 1.12 1.13 1.14 1.15 1.16 Česká republika Referenčná hodnota Poznámka: Údaje v decembri 216 predstavujú predpokladanú referenčnú hodnotu a 12-mesačnú priemernú infláciu v krajine. Zdroje: Eurostat, Prognóza útvarov Komisie z jari 216. 8

Česká republika spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Českú republiku sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit verejných financií značne klesol z 1,9 % HDP v roku 214 na,4 % HDP v roku 215. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 216 má deficit verejných financií za predpokladu nezmenenej politiky v roku 216 dosiahnuť úroveň,7 % HDP a v roku 217 úroveň,6 % HDP. Pomer hrubého verejného dlhu klesol z najvyššej úrovne 45,1 % HDP v roku 213 na 41,1 % HDP v roku 215. Predpokladá sa, že v roku 217 klesne na 4,9 % HDP. Na základe posúdenia Komisie týkajúceho sa konvergenčného programu na rok 216 sa očakáva, že Česká republika dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Fiškálny rámec Českej republiky patrí medzi najslabšie v EÚ. Prijatie balíka reforiem zameraných na jeho posilnenie bolo niekoľkokrát odložené a dokončenie transpozície smernice o vnútroštátnych rozpočtových rámcoch, ktorá mala byť schválená do konca roka 213, do českého právneho poriadku sa pozastavilo. Graf 3b: Česká republika - Saldo a dlh verejných financií Obrátená mierka (v percentách HDP) -5-4 -3-2 -1 21 211 212 213 214 215 216(*) 217(*) Saldo verejných financií (vľavo) Saldo očistené od cyklických vplyvov (vľavo) Verejný dlh (vpravo) (*) Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Zdroj: Eurostat, útvary Komisie. 5 45 4 35 3 25 Česká republika nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Česká koruna sa nezúčastňuje na ERM II. Česká republika má zavedený režim plávajúceho výmenného kurzu, ktorý umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. ČNB 7. novembra 213 oznámila, že zasiahne do devízového trhu s cieľom oslabiť korunu, aby jej výmenný kurz voči euru dosiahol úroveň viac ako 27 CZK/EUR. V dôsledku toho sa koruna rýchlo oslabila z menej ako 26 CZK/EUR na viac ako 27 CZK/EUR. Počas roku 214 a v prvej polovici roku 215 sa koruna obchodovala v priemere na úrovni približne 27,5 CZK/EUR, a to v dôsledku nízkej volatility. V polovici roku 215 sa koruna posilnila na takmer 27 CZK/EUR a potom v druhej polovici roku 215 a začiatkom roku 216 zostala blízko dolnej hranice, ktorú stanovila ČNB. Počas dvoch rokov predchádzajúcich tomuto posúdeniu sa koruna zhodnotila voči euru približne o 1,6 %. Česká republika spĺňa kritérium konvergencie dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Českej republike bola v priebehu roka do apríla 216 na úrovni,6 %, teda výrazne pod referenčnou hodnotou 4 %. Dlhodobé úrokové sadzby v Českej republike mali od začiatku roka 214 do apríla 215 klesajúci trend, pričom klesli z viac ako 2,4 % na menej ako,3 %. Dlhodobé úrokové sadzby vyskočili v júni 215 na viac ako 1 %, ale potom v druhej polovici roku 215 znovu postupne klesali. Rozpätie oproti nemeckým referenčným dlhopisom sa začiatkom roku 216 pohybovalo na úrovni približne 25 bázických bodov. 9

Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo Českej republiky zostalo počas uplynulých dvoch rokov v prebytku, pričom sa zvýšilo z menej ako 1 % HDP v roku 214 na viac ako 3 % HDP v roku 215. České hospodárstvo je vysoko integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia sa výsledky, ktoré Česká republika dosiahla v medzinárodných hodnoteniach, v posledných rokoch zlepšili a približujú sa k priemeru eurozóny. Český finančný sektor je vysoko integrovaný do finančného sektora EÚ, a to najmä prostredníctvom vysokého podielu zahraničného vlastníctva finančných sprostredkovateľov. 1

4. CHORVÁTSKO Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Chorvátsko nespĺňa podmienky na prijatie eura. Právne predpisy Chorvátska sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Chorvátsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Chorvátsku v období 12 mesiacov do apríla 216 bola,4 %, čo je pod referenčnou hodnotou,7 %. Podľa očakávaní klesne v nasledujúcich mesiacoch výrazne pod úroveň referenčnej hodnoty. Ročná inflácia podľa HICP v Chorvátsku dosiahla v roku 214 priemernú úroveň,2 %, pretože klesajúce ceny priemyselných tovarov iného ako energetického charakteru a nespracovaných potravín utlmili rast celkovej miery inflácie. Miera inflácie klesla v decembri 214 do záporných čísel a potom počas roku 215 v dôsledku rýchlo klesajúcich cien energií zostala väčšinou záporná. Inflácia podľa HICP preto dosiahla v roku 215 priemernú úroveň,3 %. Začiatkom roku 216 ďalej klesla a v apríli 216 sa ustálila na úrovni,9 %. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 216 by ročná inflácia podľa HICP mala zostať záporná počas celého roku 216, najmä v dôsledku klesajúcich cien energií. Očakáva sa, že v roku 217 bude inflácia opäť kladná, keďže sa stráca záporný vplyv nižších cien energie, zatiaľ čo pokračujúci hospodársky rozvoj by mal podporovať rast spotrebiteľských cien. Ročná inflácia podľa HICP sa teda predpokladá v priemere na úrovni,6 % v roku 216 a na úrovni,7 % v roku 217. Cenová úroveň v Chorvátsku (približne 65 % priemeru eurozóny v roku 214) naznačuje potenciál pre ďalšiu konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte. 5 Graf 4a: Chorvátsko Inflačné kritérium od roku 21 (v percentách, 12-mesačný pohyblivý priemer) 4 3 2 1-1 1.1 1.11 1.12 1.13 1.14 1.15 1.16 Chorvátsko Referenčná hodnota Poznámka: Údaje v decembri 216 predstavujú predpokladanú referenčnú hodnotu a 12-mesačnú priemernú infláciu v krajine. Zdroje: Eurostat, Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Chorvátsko nespĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Chorvátsko sa v súčasnosti vzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu (rozhodnutie Rady z 28. januára 214), ktorý Rada odporučila odstrániť do roku 216. Všeobecný deficit verejných financií sa po zvýšení na 5,5 % HDP v roku 214 znížil na 3,2 % HDP v roku 215. V prognóze útvarov Komisie z jari 216 sa predpokladá pokles deficitu na 2,7 % HDP v roku 216 a na 2,3 % HDP v roku 11

217. Pomer dlhu verejných financií k HDP má podľa predpokladov dosiahnuť v roku 216 najvyššiu úroveň 87,6 % a potom v roku 217 mierne klesnúť. Na základe posúdenia Komisie týkajúceho sa konvergenčného programu na rok 216 existuje riziko, že Chorvátsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. V záujme dodržania uvedených ustanovení budú preto v roku 217 potrebné ďalšie opatrenia. Napriek niektorým nedávnym zlepšeniam však fiškálny rámec Chorvátska, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie, zostáva pomerne slabý, a to najmä z dôvodu rozsahu a frekvencie revízií rozpočtového plánu, rozsahu mimorozpočtových transakcií a nedostatočných záruk týkajúcich sa nezávislosti národného kontrolného orgánu. Graf 4b: Chorvátsko - Saldo a dlh verejných financií Obrátená mierka (v percentách HDP) -8-7 -6-5 -4-3 -2-1 21 211 212 213 214 215 216(*) 217(*) Saldo verejných financií (vľavo) Saldo očistené od cyklických vplyvov (vľavo) Verejný dlh (vpravo) (*) Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Zdroj: Eurostat, útvary Komisie. 9 85 8 75 7 65 6 55 5 Chorvátsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Chorvátska kuna sa nezúčastňuje na ERM II. HNB má zavedený prísne riadený režim plávajúceho výmenného kurzu a používa výmenný kurz ako hlavnú nominálnu kotvu na dosiahnutie svojho základného cieľa cenovej stability. Medzinárodné rezervy v držbe HNB sa počas roku 214 pohybovali na úrovni viac ako 12 miliárd EUR. V prvom štvrťroku 215 sa zvýšili na viac ako 14 miliárd EUR, ale potom opäť klesli a do konca roku 215 zostali na úrovni približne 13,7 miliardy EUR (31 % HDP). Výmenný kurz kuny voči euru zostal počas uplynulých dvoch rokov vo všeobecnosti stabilný, pričom sa pohyboval okolo úrovne 7,6 HRK/EUR. Naďalej sa prejavoval model ročného cyklu, v rámci ktorého sa kuna na jar dočasne posilňuje v dôsledku prílivu devíz generovaných odvetvím cestovného ruchu. Chorvátsko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Chorvátsku v priebehu roka do apríla 216 bola 3,7 %, teda pod referenčnou hodnotou 4 %. Dlhodobé úrokové sadzby v Chorvátsku klesli z úrovne nad 5 % začiatkom roku 214 na úroveň približne 3 % v druhom štvrťroku 215, ale potom sa v druhom polroku 215 opäť zvýšili na približne 3,9 %. Rozpätie oproti nemeckým referenčným dlhopisom bolo v apríli 216 na úrovni približne 35 bázických bodov. Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajší prebytok Chorvátska (t. j. kombinovaný bežný a kapitálový účet) sa výrazne zvýšil z 1 % HDP v roku 214 na približne 5,6 % HDP v roku 215, sčasti v dôsledku strát bánk v zahraničnom vlastníctve, ktoré spôsobila konverzia úverov CHF vynútená právnymi predpismi. Chorvátske hospodárstvo je dobre integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Chorvátsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Finančný sektor je vysoko integrovaný do finančného systému EÚ prostredníctvom zahraničného 12

vlastníctva domácich bánk. V rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe bolo Chorvátsko v roku 216 predmetom hĺbkového preskúmania, na základe ktorého sa zistilo, že v Chorvátsku pretrvávajú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Slabé miesta súviseli s vysokou úrovňou verejného, podnikového a zahraničného dlhu v kontexte vysokej nezamestnanosti. 5. MAĎARSKO Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Maďarsko nespĺňa podmienky na prijatie eura. Právne predpisy v Maďarsku, najmä zákon o Maďarskej národnej banke (Magyar Nemzeti Bank MNB), nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti sa týkajú najmä nezávislosti MNB, zákazu menového financovania a začlenenia centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, pokiaľ ide o úlohy ESCB stanovené v článku 127 ods. 2 ZFEÚ a článku 3 štatútu ESCB/ECB. Zákon o MNB obsahuje okrem toho aj ďalšie nedostatky týkajúce sa začlenenia MNB do ESCB. Maďarsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Maďarsku v období 12 mesiacov do apríla 216 bola,4 %, čo je pod referenčnou hodnotou,7 %. Podľa predpokladov zostane aj v nasledujúcich mesiacoch pod úrovňou referenčnej hodnoty. V ročnej inflácii podľa HICP v Maďarsku počas uplynulých dvoch rokov sa odzrkadlili hlavne globálne trendy a bola spôsobená najmä poklesom cien ropy. V roku 214 sa pohybovala okolo nuly a na začiatku roka 215 dosiahla úroveň 1,4 %, keďže domáci dopyt nevytváral žiadne inflačné tlaky v kontexte historicky nízkych inflačných očakávaní. Inflácia podľa HICP do konca roku 215 vzrástla na 1 %, čiastočne v dôsledku cien nespracovaných potravín. Začiatkom roku 216 inflácia opäť klesla, hlavne z dôvodu zníženia DPH na niektoré mäsové výrobky a ďalšieho poklesu cien ropy. Ročná inflácia podľa HICP dosiahla v apríli 216 úroveň,3 %. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 216 sa predpokladá, že inflácia sa v roku 216 zvýši na,4 % a v roku 217 na 2,3 %, a to najmä z dôvodu menej priaznivého vývoja cien komodít a posilňovania domáceho dopytu. Pomerne nízka cenová úroveň v Maďarsku (približne 57 % priemeru eurozóny v roku 214) naznačuje potenciál pre ďalšiu konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte. 13

Graf 5a: Maďarsko Inflačné kritérium od roku 21 6 (v percentách, 12-mesačný pohyblivý priemer) 5 4 3 2 1-1 1.1 1.11 1.12 1.13 1.14 1.15 1.16 Maďarsko Referenčná hodnota Poznámka: Údaje v decembri 216 predstavujú predpokladanú referenčnú hodnotu a 12-mesačnú priemernú infláciu v krajine. Zdroje: Eurostat, Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Maďarsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Maďarsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit verejných financií sa znížil z 2,6 % HDP v roku 213 na 2,3 % HDP v roku 214, najmä vďaka zvýšeniu príjmov. Pomer deficitu k HDP sa v roku 215 ďalej znížil na úroveň 2, % a podľa prognózy útvarov Komisie z jari 216 sa za predpokladu nezmenenej politiky očakáva jeho udržanie na uvedenej úrovni aj v rokoch 216 a 217. Pomer hrubého verejného dlhu sa v roku 215 znížil na 75,3 % HDP a podľa predpokladov sa v roku 216 ďalej zníži na 74,3 % HDP a v roku 217 na 73 % HDP 15. Na základe posúdenia Komisie týkajúceho sa konvergenčného programu na rok 216 existuje vysoké riziko, že Maďarsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu, pretože existuje vysoké riziko významnej odchýlky od požadovanej úpravy v roku 216, a za predpokladu nezmenených politík aj v obidvoch rokoch 216 a 217. V záujme dodržania uvedených ustanovení budú preto v obidvoch rokoch potrebné ďalšie opatrenia. Rozsiahle prepracovanie maďarského fiškálneho rámca, ktoré sa začalo v roku 211, je takmer dokončené, ale jeho efektívnosť sa ešte nepotvrdila. Obrátená mierka -6-5 -4-3 -2-1 Graf 5b: Maďarsko - Saldo a dlh verejných financií 21 211 212 213 214 215 216(*) 217(*) Saldo verejných financií (vľavo) Saldo očistené od cyklických vplyvov (vľavo) Verejný dlh (vpravo) (v percentách HDP) (*) Prognóza útvarov Komisie z jari 216, pozri aj poznámku pod čiarou 15. Zdroj: Eurostat, útvary Komisie. 85 8 75 7 65 15 Eurostat vyjadril výhradu voči kvalite údajov o verejných financiách, ktoré poskytlo Maďarsko v apríli 216. Výhrada sa týka sektorovej klasifikácie Eximbanky a viedla by k zvýšeniu úrovne verejného dlhu za všetky roky. 14

Maďarsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Maďarský forint sa nezúčastňuje na ERM II. Maďarsko má zavedený režim plávajúceho výmenného kurzu, ktorý umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. Forint sa v lete 214 oslabil na úroveň 314 HUF/EUR, na jeseň však tieto straty vyrovnal, keďže v Maďarsku bol pozastavený cyklus znižovania sadzieb a MNB poskytla devízovú likviditu na menový prepočet týkajúci sa hypotekárnych úverov na bývanie. Forint sa opäť oslabil v januári 215 (na 316,5 HUF/EUR) po rozhodnutí SNB nechať posilniť švajčiarsky frank. Potom sa v apríli posilnil na približne 299 po ďalšom uvoľňovaní menovej politiky v eurozóne, až kým MNB v júni 215 nezareagovala znížením sadzby menovej politiky. Odvtedy bol forint bol voči euru vo všeobecnosti stabilný a obchodoval sa prevažne v rozmedzí 31 až 315. Počas dvoch rokov pred týmto posúdením došlo k oslabeniu forintu voči euru o približne 1 %. Maďarsko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v priebehu roka do apríla 216 bola 3,4 %, teda pod referenčnou hodnotou 4, %. Priemerná mesačná dlhodobá úroková sadzba klesla z približne 6 % na začiatku roka 214 na takmer 3 % do začiatku roka 215, a to v dôsledku zlepšenia dôvery trhu v kontexte globálneho hľadania výnosov. Dlhodobé úrokové sadzby v polovici roka 215 dočasne vrástli na takmer 3,9 % spolu s rastúcimi výnosmi USA a eurozóny a potom od jesene 215 kolísali okolo úrovne 3,3 %. Dlhodobé rozpätia oproti nemeckým referenčným dlhopisom boli v apríli 216 približne na úrovni 29 bázických bodov. Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo zaznamenalo počas uplynulých dvoch rokov veľké prebytky, pričom sa zvýšilo z približne 6 % HDP v roku 214 na takmer 9 % HDP v roku 215, v čom sa odzrkadľuje najmä vysoké čerpanie fondov EÚ. Pomoc pre platobnú bilanciu, ktorú Maďarsku poskytla EÚ a MMF na jeseň 28, bola plne splatená do apríla 216. Maďarské hospodárstvo je vysoko integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Maďarsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Finančný sektor Maďarska je dobre integrovaný do finančného systému EÚ. 6. POĽSKO Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Poľsko nespĺňa podmienky na prijatie eura. Právne predpisy v Poľsku, najmä zákon o Národnej banke Poľska (Narodowy Bank Polski NBP) a Ústava Poľskej republiky, nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti sa týkajú nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura. Zákon o NBP obsahuje okrem toho aj určité nedostatky týkajúce sa nezávislosti centrálnej banky a integrácie NBP do ESCB v čase prijatia eura. Poľsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Poľsku v období 12 mesiacov do apríla 216 bola,5 %, čo je pod referenčnou hodnotou,7 %. Očakáva sa, že v nasledujúcich mesiacoch zostane pod úrovňou referenčnej hodnoty. 15

Ročná inflácia podľa HICP sa v auguste 214 zmenila na zápornú, vo februári 215 sa znížila na minimálnu úroveň 1,3 % a začiatkom roku 216 sa začala postupne zotavovať. Tento vývoj bol spôsobený hlavne poklesom svetových cien ropy a potravín. Ročná inflácia podľa HICP dosiahla v apríli 216 úroveň,5 %. Podľa prognózy útvarov Komisie z jari 216 sa očakáva, že inflácia sa bude zvyšovať len postupne na, % v roku 216 a na 1,6 % v roku 217. Prostredie nízkej globálnej inflácie a utlmený cien komodít by mali pôsobiť proti pozitívnym podnetom očakávaného rastu miezd. Relatívne nízka cenová úroveň v Poľsku (približne 55 % priemeru eurozóny v roku 214) naznačuje potenciál pre ďalšiu konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte. Graf 6a: Poľsko Inflačné kritérium od roku 21 5 (v percentách, 12-mesačný pohyblivý priemer) 4 3 2 1-1 1.1 1.11 1.12 1.13 1.14 1.15 1.16 Poľsko Referenčná hodnota Poznámka: Údaje v decembri 216 predstavujú predpokladanú referenčnú hodnotu a 12-mesačnú priemernú infláciu v krajine. Zdroje: Eurostat, Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Poľsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Poľsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit verejných financií sa zo 4, % HDP v roku 213 znížil na 3,3 % HDP v roku 214, a to hlavne vďaka opatreniam na fiškálnu konsolidáciu. Pomer deficitu k HDP sa v roku 215 zlepšil na 2,6 % a podľa prognózy útvarov Komisie z jari 216 sa za predpokladu nezmenenej politiky očakáva jeho udržanie na úrovni 2,6 % HDP v roku 216 a jeho zvýšenie na úroveň 3,1 % v roku 217. Pomer dlhu verejných financií k HDP sa má podľa predpokladov zvýšiť z 51,3 % v roku 215 na 52,7 % v roku 217. Na základe posúdenia Komisie týkajúceho sa konvergenčného programu na rok 216 existuje riziko, že Poľsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu, pretože existuje riziko významnej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 216 a za predpokladu nezmenených politík aj v roku 217. V záujme dodržania uvedených ustanovení budú preto v rokoch 216 a 217 potrebné ďalšie opatrenia. Poľsko je jedinou krajinou EÚ, ktorá nemá nezávislú fiškálnu radu a ani ju neplánuje zriadiť. 16

Obrátená mierka -1-8 -6-4 -2 Graf 6b: Poľsko - Saldo a dlh verejných financií 21 211 212 213 214 215 216(*) 217(*) Saldo verejných financií (vľavo) Saldo očistené od cyklických vplyvov (vľavo) Verejný dlh (vpravo) (*) Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Zdroj: Eurostat, útvary Komisie. (v percentách HDP) Poľsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Poľský zlotý sa nezúčastňuje na ERM II. Poľsko má zavedený režim plávajúceho výmenného kurzu, ktorý umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. Po všeobecnej stabilizácii do konca roku 214 v rozmedzí od 4,1 do 4,3 PLN/EUR sa zlotý do apríla 215 prudko zhodnotil na 4, PLN/EUR, čo bolo podporené urýchleným hospodárskym rastom, uvoľňovaním zo strany ECB a ukončením cyklu uvoľňovania menovej politiky v Poľsku. V dôsledku domácej politickej neistoty sa tento trend následne obrátil. Volatilita výmenného kurzu začiatkom roku 216 bola spôsobená faktormi, ako je zníženie úverového ratingu, globálne riziká a stláčanie rizikových prémií. Poľsko od roku 29 využíva dohodu s MMF o flexibilnej úverovej linke. V apríli 216 bol výmenný kurz zlotého voči euru približne o 2,9 % slabší ako v apríli 214. Poľsko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v priebehu roka do apríla 216 bola 2,9 %, teda pod referenčnou hodnotou 4, %. Klesla z úrovne nad 4 % začiatkom roku 214 na úroveň približne 3 % začiatkom roku 215. Potom počas roku 215, keď sa zlepšila dôvera trhu, klesla na 2,7 % a začiatkom roku 216 sa mierne zvýšila. V dôsledku toho sa rozpätia dlhodobých úrokových mier oproti nemeckým referenčným dlhopisom začiatkom roku 216 dostali na úroveň okolo 28 bázických bodov. Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo Poľska sa v posledných rokoch výrazne zlepšilo a v dôsledku posilňujúcej sa obchodnej bilancie bolo od roku 213 v prebytku. Poľské hospodárstvo je dobre integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Poľsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Finančný sektor Poľska je dobre integrovaný do finančného sektora EÚ, čo potvrdzuje značný podiel bánk v zahraničnom vlastníctve. 6 57 54 51 48 45 7. RUMUNSKO Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Rumunsko nespĺňa podmienky na prijatie eura. Právne predpisy v Rumunsku, najmä zákon č. 312 o štatúte Národnej banky Rumunska (zákon o BNR), nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti sa týkajú nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a integrácie centrálnej banky do 17

ESCB v čase prijatia eura. Zákon o BNR obsahuje okrem toho nedostatky, ktoré sa týkajú nezávislosti centrálnej banky a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura, pokiaľ ide o ciele BNR a úlohy ESCB stanovené v článku 127 ods. 2 ZFEÚ a článku 3 štatútu ESCB/ECB. Rumunsko spĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie v Rumunsku v období 12 mesiacov do apríla 216 bola 1,3 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou,7 %. Podľa predpokladov zostane aj v nasledujúcich mesiacoch výrazne pod úrovňou referenčnej hodnoty. Ročná inflácia podľa HICP mala počas uplynulých dvoch rokov klesajúcu tendenciu, a to najmä v dôsledku postupných znížení DPH a nízkych globálnych cien ropy, aj keď sa vyvíjali cenové tlaky v dôsledku silného domáceho dopytu podporovaného fiškálnymi stimulmi a vysokým rastom miezd. Inflácia sa v roku 214 pohybovala väčšinou medzi 1 % a 2 % a v júni 215 po znížení sadzby DPH na niektoré potraviny z 24 % na 9 % dosiahla zápornú úroveň (,9 %). Ročná miera inflácie podľa HICP je odvtedy stále záporná. Inflácia podľa HICP sa od januára 216 opäť znížila prostredníctvom zníženia štandardnej sadzby DPH o 4 percentuálne body a v apríli 216 dosiahla úroveň 2,6 %. V prognóze útvarov Komisie z jari 216 sa plánuje ročná inflácia podľa HICP na priemernej úrovni,6 % v roku 216 a opätovné zvýšenie na 2,5 % v roku 217 po tom, ako sa stratí prechodný vplyv zníženia sadzby DPH na potravinárske výrobky, keď sa uzatvorí produkčná medzera a zvýšia sa domáce tlaky. Proinflačné riziká sa týkajú najmä výraznejšieho vytvárania domácich cenových tlakov a zrýchlenia rastu miezd, než sa očakávalo. Pomerne nízka cenová úroveň v Rumunsku (okolo 52 % priemeru eurozóny v roku 214) naznačuje značný potenciál pre ďalšiu konvergenciu cenovej úrovne v dlhodobom horizonte. 8 Graf 7a: Rumunsko Inflačné kritérium od roku 21 (v percentách, 12-mesačný pohyblivý priemer) 6 4 2-2 1.1 1.11 1.12 1.13 1.14 1.15 1.16 Rumunsko Referenčná hodnota Poznámka: Údaje v decembri 216 predstavujú predpokladanú referenčnú hodnotu a 12-mesačnú priemernú infláciu v krajine. Zdroje: Eurostat, Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Rumunsko spĺňa kritérium týkajúce sa verejných financií. Na Rumunsko sa nevzťahuje rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu. Deficit verejných financií sa znížil z 2,1 % HDP v roku 213 na,9 % HDP v roku 214, a to hlavne vďaka obmedzovaniu výdavkov a lepšiemu výberu daní. Pomer deficitu k HDP v roku 215 dosiahol úroveň,7 % a podľa prognózy útvarov Komisie z jari 216 sa za predpokladu nezmenenej politiky očakáva jeho ďalšie zhoršenie na 2,8 % HDP v roku 216 a na 3,4 % v roku 217. Očakáva sa, že pomer dlhu verejných financií 18

sa z 38,4 % HDP v roku 215 zvýši na 4,1 % HDP v roku 217. Na základe posúdenia Komisie týkajúceho sa konvergenčného programu na rok 216 existuje riziko, že Rumunsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu, pretože existuje riziko významnej odchýlky v roku 216 a za predpokladu nezmenených politík aj v roku 217. V záujme dodržania uvedených ustanovení budú preto v rokoch 216 a 217 potrebné ďalšie opatrenia. Rumunsko prijalo komplexný súbor ustanovení týkajúcich sa fiškálneho rámca, ale ich disciplinárny vplyv sa znižuje v dôsledku ich neúčinného vykonávania. Graf 7b: Rumunsko - Saldo a dlh verejných financií Obrátená mierka (v percentách HDP) -8-6 -4-2 45 4 35 3 21 211 212 213 214 215 216(*) 217(*) Saldo verejných financií (vľavo) Saldo očistené od cyklických vplyvov (vľavo) Verejný dlh (vpravo) (*) Prognóza útvarov Komisie z jari 216. Zdroj: Eurostat, útvary Komisie. Rumunsko nespĺňa kritérium výmenného kurzu. Rumunský lei sa nezúčastňuje na ERM II. Rumunsko má zavedený režim plávajúceho výmenného kurzu, ktorý umožňuje centrálnej banke zasahovať do devízového trhu. Výmenný kurz lei voči euru vykazoval od jari 214 do začiatku roka 216 pomerne obmedzené fluktuačné rozpätie, ku ktorému prispel program finančnej pomoci EÚ MMF do konca roku 215. Počas posudzovaného obdobia sa lei obchodoval prevažne v rozmedzí od 4,4 do 4,5 RON/EUR. Koncom roku 214 sa mierne oslabil, najmä v dôsledku zvýšenia globálnej nechuti riskovať a začiatkom roku 215 sa mierne upevnil, a to vďaka podpore ďalšieho menového uvoľnenia v eurozóne. Koncom roka 215 sa z dôvodu domácej politickej neistoty opäť oslabil, ale začiatkom roku 216 sa zotavil. V porovnaní s aprílom 214 sa výmenný kurz lei voči euru v apríli 216 v podstate nezmenil. Rumunsko spĺňa konvergenčné kritérium dlhodobých úrokových sadzieb. Priemerná dlhodobá úroková sadzba v Rumunsku v priebehu roka do apríla 216 bola 3,6 %, teda pod referenčnou hodnotou 4, %. Dlhodobé úrokové sadzby postupne klesali z úrovne nad 5 % na jar 214 na úroveň pod 4 % na konci roku 214 a vo februári 215 sa dočasne dostali pod 3 %. V polovici roku 215 opäť stúpli takmer na 4 % a potom sa pohybovali na úrovni okolo 3,5 %. V dôsledku toho sa rozpätia dlhodobých úrokových sadzieb oproti nemeckým referenčným dlhopisom znížili z viac ako 5 bázických bodov na konci roku 212 na približne 33 bázických bodov v apríli 216. Preskúmali sa aj doplňujúce faktory vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov. Vonkajšie saldo Rumunska bolo v prebytku od roku 213, čo bolo najmä odzrkadlením nižšieho deficitu v tovarovom obchode. Od roku 29 do roku 215 bolo Rumunsko príjemcom medzinárodnej finančnej pomoci. Po prvom dvojročnom programe finančnej pomoci EÚ MMF v roku 29 nasledovali ďalšie dva programy EÚ MMF, ktoré boli poskytnuté v rokoch 211 a 213. Na rozdiel od 25 19

prvého programu sa tieto dva programy považovali za preventívne a nevyžadovali žiadne financovanie. Rumunské hospodárstvo je dobre integrované do eurozóny prostredníctvom obchodných a investičných prepojení. Na základe vybraných ukazovateľov týkajúcich sa podnikateľského prostredia Rumunsko dosahuje horšie výsledky než väčšina členských štátov eurozóny. Finančný sektor Rumunska je dobre integrovaný do finančného systému EÚ, čo potvrdzuje značný podiel bánk v zahraničnom vlastníctve. 8. ŠVÉDSKO Na základe vlastného posúdenia právnej zlučiteľnosti a plnenia konvergenčných kritérií, ako aj so zreteľom na doplňujúce relevantné faktory Komisia zastáva názor, že Švédsko nespĺňa podmienky na prijatie eura. Právne predpisy vo Švédsku, najmä zákon o Národnej banke Švédska (Sveriges Riksbank), švédska ústava a zákon o politike výmenného kurzu, nie sú plne zlučiteľné s povinnosťou dodržiavať predpisy podľa článku 131 ZFEÚ. Prípady nezlučiteľnosti a nedostatky sa vyskytujú v oblasti nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a integrácie centrálnej banky do ESCB v čase prijatia eura. Švédsko nespĺňa kritérium cenovej stability. Priemerná miera inflácie vo Švédsku v období 12 mesiacov do apríla 216 bola,9 %, čo je nad referenčnou hodnotou,7 %. Podľa predpokladov sa v nasledujúcich mesiacoch vráti pod úrovňou referenčnej hodnoty. Priemerná miera inflácie vo Švédsku v roku 215 dosiahla,7 % v porovnaní s,2 % v roku 214, najmä z dôvodu znehodnotenia koruny, zvýšenia daní, ako aj rozšíreného domáceho dopytu podporeného ústretovou menovou politikou. Ročná inflácia podľa HICP dosiahla v apríli 216 úroveň 1, %. Inflácia meraná podľa HICP sa pravdepodobne v priebehu roka 216 mierne zvýši v dôsledku súčasného silného rastu, keďže sa prejavuje tlmiaci účinok nízkych cien ropy a komodít. Od žiadnej zo zložiek HICP sa neočakáva osobitný tlak na jej zvyšovanie a predpokladá sa, že rast miezd zostane mierny. V dôsledku toho sa v prognóze útvarov Komisie z jari 216 predpokladá priemerná ročná inflácia na úrovni,9 % v roku 216 a na úrovni 1,2 % v roku 217. Úroveň spotrebiteľských cien vo Švédsku v porovnaní s eurozónou sa od pristúpenia Švédska k EÚ v roku 1995 postupne zvyšovala a v roku 214 dosiahla 124 %. 2