AKTUÁLNY STAV LEGISLATÍVY V OBLASTI PRÍPRAVY A REALIZÁCIE STAVIEB Poznámky k zmenám legislatívy v stavebníctve Stavebné právne predpisy Medzi platné pramene stavebného práva môžeme zaradiť všeobecné a osobitné právne predpisy, vrátane vykonávacích predpisov. Základné všeobecné právne predpisy stavebného práva: Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v znení neskorších predpisov Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, v znení neskorších predpisov Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach, v znení neskorších predpisov Základné osobitné právne predpisy stavebného práva: Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch /prebratie smernice Rady 89/106/EHS z 21.12.1996 o zbližovaní zákonov a ďalších právnych a administratívnych predpisov čl. štátov týkajúcich sa stavebných výrobkov v znení smernice Rady 93/68/EHS/ Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v znení neskorších predpisov Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, v znení neskorších predpisov Zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení neskorších predpisov
Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, v znení neskorších predpisov Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a v znení neskorších predpisov (vodný zákon), v znení neskorších predpisov Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, v znení neskorších predpisov Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov Nariadenie vlády č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko Vykonávacie právne predpisy k stavebnému zákonu: Vyhláška č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona Vyhláška č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii Vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie Vyhláška č. 558/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody I.SLOVLEX Najdôležitejšie zmeny legislatívy v stavebníctve sú tieto: Jednotný automatizovaný právny systém (JASPI) v module právne predpisy ukončil svoju funkcionalitu 31.12.2015. V moduloch znalcov, prekladateľov a tlmočníkov plní stále svoje funkcie. Používateľom je k dispozícii nový právny a informačný portál Slov-lex na adrese www.slov-lex.sk, ktorého obsahom je nová elektronická Zbierka zákonov Slovenskej republiky. Správcom obsahu a technickým prevádzkovateľom webu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Elektronická Zbierka zákonov Slovenskej republiky je bezplatne dostupná prostredníctvom systému ezbierka, ktorá zabezpečuje nepretržitý on-line prístup k obsahu plných právnych predpisov v ich elektronickej podobe. Súčasťou systému ezbierka sú aj autorizované konsolidované znenia právnych predpisov. Okrem ezbierky tento systém ponúka aj elegislatívu, ktorá ponúka vyhľadávanie legislatívnych procesov právnych predpisov, potom tezaurus slovenského práva podľa zoznamu konceptov, teda abecedy jednotlivých hesiel jednotlivých právnych odvetví, ďalej právo EÚ, ktoré má väzby zo zdroja EUR-LEX. V právnej praxi je vítaný aj systém vyhľadávania vykonávacích predpisov vo forme opatrení a rezortných zbierok, ktoré vydávajú ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy. Napokon sú to súdne rozhodnutia v členení: Judikáty, Všeobecné súdy SR, Európsky súd pre ĽP a Súdny dvor EÚ. Účinnosť nového právneho a informačného systému Slov-lex je od 01.01.2016 na základe Zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
II.AUTORSKÝ ZÁKON Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, nadobudol účinnosť od 01.01.2016. Ide o nový právny predpis, pričom predchádzajú autorský zákon bol zrušený ku koncu roka 2015. Úplne nová je dikcia predmetu tohto zákona a bola nahradená veta... zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela... na vetu zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela... Medzi autorské diela patrí architektonické a kartografické dielo, čo sú nami sledované súvislosti na ich použitie v stavebníctve. Bola prijatá nová definícia architektonického diela: Architektonickým dielom je najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, najmä grafické a priestorové zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, stavba, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo architektonického dizajnu. (pôvodná definícia: Architektonické dielo je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu). V rámci autorských záväzkových práv bola vypustená z právnej úpravy zmluva o vytvorení autorského diela a v budúcnosti sa bude používať iba jediný zmluvný typ, a to licenčná zmluva, ktorá bola už zavedená v právnej úprave pôvodného autorského zákona. Terajšia právna úprava tejto zmluvy upravuje jej náležitosti a podmienku písomnej formy pokiaľ ide o udelenie výhradnej licencie, teda súhlasu na použitie autorského diela, v našom prípade napríklad karatografického diela. Celá koncepcia výhradných autorských a majetkových práv zostáva nezmenená, teda v našom prípade, pri architektonických dielach udelením výhradnej licencie všetky majetkové práva (použitie diela) prechádzajú na objednávateľa diela. Pre prípad, že licenčnou zmluvou sa neudeľuje výhradný súhlas, zmluva nemusí mať písomnú formu a zákon ustanovuje výklad riešení pre tieto prípade, čo sa týka spôsobu použitia diela, rozsahu licencie, trvania licencie a odmeny. V podstate ide o to, že keď sa zmluvné strany presne nedohodnú na vyššie uvedených náležitostiach, tak sa vychádza z obvyklosti postupu pri danom druhu diela. Tento princíp upravovala posledná novela už neplatného autorského zákona a teraz sa táto právna úprava dostala do nového zákona. Bol použitý nový názov pre školské, zamestnanecké diela, diela na objednávku a spoločné dielo a to osobitné režimy tvorby. V rámci osobitnej úpravy databázy boli doplnené niektoré práva užívateľa databázy na nekomerčné účely a explicitne vymenované nové prípady, kedy tento užívateľ neporušuje práva autora databázy, ak je k databáze verejný prístup a to v prípade použitia v podstatnej časti obsahu databázy pre vyučovanie, výskum, bez komerčného dopadu a v prípade použitia pre účely verejnej bezpečnosti, priebeh správneho, trestného alebo súdneho konania a v prípade rokovania Národnej rady SR a jej výborov, zastupiteľstva obce alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku. III.CIVILNÝ SPOROVÝ PORIADOK, CIVILNÝ NESPOROVÝ PORIADOK A SPRÁVNY SÚDNY PORIADOK Predmet Civilného sporového poriadku
Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok je zákon účinný od 01.07.2016, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok, ktorý stráca účinnosť 30.06.2016. Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Podľa zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Tento zákon budeme v stavebníctve používať pri súdnych sporoch vyplývajúcich najmä z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Predmet Civilného mimosporového poriadku Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok je zákon účinný od 01.07.2016, ktorý v časti osobitných konaní nahradil Občiansky súdny poriadok, ktorý stráca účinnosť 30.06.2016. Podľa zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v zákone, z nášho hľadiska je najdôležitejšie konanie vo veciach obchodného registra a konanie v niektorých veciach právnických osôb, a to: Konaním v niektorých veciach právnických osôb je konanie o a)zrušení právnickej osoby a nariadení jej likvidácie, b)vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj rozhodovanie o odmene likvidátora, c)návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné, d)neplatnosti obchodnej spoločnosti, e)vymenovaní nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti, f)poverení zvolať valné zhromaždenie, g)poskytnutí informácie podľa predpisov obchodného práva, h)práve akcionára na primeraný peňažný doplatok, i)preskúmanie návrhu zmluvy určujúcej nový výmenný pomer akcií, j)preskúmanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií. Na konanie v niektorých veciach právnických osôb je kauzálne príslušný registrový súd. Na konanie je miestne príslušný registrový súd podľa adresy sídla právnickej osoby. Konanie podľa písm. c) až j) sa začína len na návrh. Súd nariadi pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi sporné. Súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje za potrebné. Súd rozhoduje uznesením. Konanie, v ktorom sa pred vydaním rozhodnutia o zrušení právnickej osoby zverejňuje oznámenie podľa predpisov obchodného práva, súd preruší aj vtedy, ak to navrhne orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa osobitného predpisu. Súd konanie preruší na čas, ktorý orgán navrhne, najdlhšie však na jeden rok. Predmet Správneho súdneho poriadku Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok je zákon účinný od 01.07.2016, ktorý v časti správneho súdnictva naradil Občiansky súdny poriadok, ktorý stráca účinnosť 30.06.2016. Predmetom Správneho súdneho poriadku je právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Z nášho hľadiska sú najdôležitejšie konania o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Účastníci konania Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Odkladný účinok žaloby Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia zákona.. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. Kasačná sťažnosť Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu. Subjekty oprávnené podať kasačnú sťažnosť Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa zákona, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v zákone. Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal. Lehota a miesto na podanie kasačnej sťažnosti Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak zákon neustanovuje inak. Konanie na kasačnom súde Na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Pojednávanie Kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
Rozhodnutie kasačného súdu Ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu, rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak zákon neustanovuje inak. O kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu rozhoduje kasačný súd uznesením. Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Tento zákon budeme v stavebníctve používať pri podávaní žalôb proti právoplatným rozhodnutiam stavebných úradoch. IV.STAVEBNÝ ZÁKON Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) nadobudol účinnosť dňa 01.10.1976. V príspevku predkladáme prehľad novelizácií od roku 1982 do konca roku 2016 a prehľad najdôležitejších zmien zákona od vzniku Slovenskej republiky. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) bol k dnešnému dňu novelizovaný 38-krát. V obsahu príspevku po úplnom výpočte novelizácií uvádzame najvýznamnejšie novelizácie zákona po vzniku Slovenskej republiky: Zmena: 139/1982 Zb. Zmena: 103/1990 Zb. Zmena: 262/1992 Zb. Zmena: 136/1995 Z. z. Zmena: 199/1995 Z. z. Zmena: 286/1996 Z. z. Zmena: 229/1997 Z. z. Zmena: 175/1999 Z. z. Zmena: 237/2000 Z. z. Zmena: 553/2001 Z. z. Zmena: 217/2002 Z. z. Zmena: 416/2001 Z. z. Zmena: 103/2003 Z. z. Zmena: 245/2003 Z. z. Zmena: 417/2003 Z. z. Zmena: 608/2003 Z. z. Zmena: 541/2004 Z. z. Zmena: 290/2005 Z. z. Zmena: 479/2005 Z. z. Zmena: 24/2006 Z. z. Zmena: 218/2007 Z. z. Zmena: 540/2008 Z. z. Zmena: 66/2009 Z. z. Zmena: 513/2009 Z. z. Zmena: 145/2010 Z. z. Zmena: 118/2010 Z. z. Zmena: 547/2010 Z. z.
Zmena: 408/2011 Z. z. Zmena: 300/2012 Z. z. Zmena: 345/2012 Z. z. Zmena: 219/2013 Z. z. Zmena: 180/2013 Z. z. Zmena: 368/2013 Z. z. Zmena: 314/2014 Z. z. Zmena: 293/2014 Z. z. Zmena: 154/2015 Z. z. Zmena: 254/2015 Z. z. Zmena: 247/2015 Z. z. Najdôležitejšie novelizácie stavebného zákona po vzniku Slovenskej republiky a zmeny, ktoré priniesli: a) Zmena: 416/2001 Z. z. Ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje. Na obce, okrem iného, prechádzajú pôsobnosti na úseku územného plánovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti v rámci územného plánovania: obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie regiónu, pôsobnosť orgánu územného plánovania, schvaľovanie zadania na spracovanie územného plánu regiónu a schvaľovanie územných plánov regiónov a vyhlasovanie ich záväzných častí. Obec a samosprávny kraj zabezpečujú plnenie svojich úloh z vlastných rozpočtov. Na prenesený výkon štátnej správy sa im poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona. Obec a samosprávny kraj zabezpečujú obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Táto osoba nemôže byť súčasne spracovateľom ňou obstarávaných územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie. Obec a samosprávny kraj sú povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či netreba obstarať nový územný plán. Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy. b) Zmena: 103/2003 Z. z. Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Náklady preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát priamo obci prostredníctvom príslušného okresného úradu. Obec, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, oznámi krajskému úradu jeho zriadenie, ako aj zoznam obcí, pre ktoré spoločný obecný úrad plní úlohy na danom úseku. Zamestnanec vo verejnej službe, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorý sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví právny predpis. Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský úrad. c) Zmena: 417/2003 Z. z.
Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci: Slovenskej stavebnej inšpekcie, stavebného úradu, obcí podľa zákona a krajského úradu. Touto zmenou bola ustanovená Slovenská stavebná inšpekcia s jej organizáciou a kompetenciami. d) Zmena: 608/2003 Z. z. Štátnu správu na úseku územného plánovania, stavebného poriadku a bývania vykonávajú: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, krajský stavebný úrad, obec podľa zákona a Slovenská stavebná inšpekcia podľa zákona. e) Zmena: 479/2005 Z. z. Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v zákone vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres, ak ide o jednoduchú stavbu podľa zákona pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa zákona len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa zákona, pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Slovenská stavebná inšpekcia je odborným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny stavebný dohľad. f) Zmena: 540/2008 Z. z. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. g) Zmena: 300/2012 Z. z. Stavby musia byť navrhované a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa prílohy I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS. Projektant je povinný v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhovať nové budovy a významne obnovované existujúce budovy s využitím vhodných stavebných konštrukcií, alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa zákona určí lehotu, do ktorej je stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy, táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. h) Zmena: 345/2012 Z. z. Zrušujú sa krajské stavebné úrady. V zákone sa slová krajský stavebný úrad nahrádza slovami obvodný úrad v sídle kraja v príslušnom tvare.
Zmeny v roku 2013 Zmeny stavebného zákona v roku 2013 možno charakterizovať z hľadiska rozsahu za malé, ale z hľadiska dôležitosti za veľmi podstatné. Prvá zmena predmetného zákona bola vyvolaná zákonom č. 180/2013 Z. z. o zmene miestnej štátnej správy. Medzi vojenské a iné stavebné úrady bolo zaradené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pri stavbách pre bezpečnosť štátu. V tejto súvislosti sa zaviedla charakteristika stavieb pre bezpečnosť štátu, ktorými sa považujú stavby v správe, nájme alebo vo výpožičke ministerstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu užívané na služobné účely a stavby, ktoré sú v správe, nájme alebo vo výpožičke rozpočtových organizácii alebo príspevkových organizácii, akciových spoločnosti a štátnych podnikov v zakladateľskej alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti týchto orgánov. Novela nadobudla účinnosť od 01.10.2013. Druhá novela, ktorá nadobudla účinnosť od 01.08.2013 sa týkala uskutočňovania stavby diaľnice, rýchlostnej cesty alebo významnej investície podľa osobitného predpisu. V podstate išlo o to, že v týchto prípadoch pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného a stavebného konania vykonáva obvodný úrad v sídle kraja. Podľa prechodných ustanovení k tejto zmene sa však začaté a neskončené konania v tejto súvislosti dokončia podľa predpisov s pred novely. V prípade poslednej novely v tomto roku ide opäť o vplyv jedného zákona na druhý zákon, v sledovaných súvislostiach o vplyv zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciach, v znení neskorších predpisov (cestný zákon) na stavebný zákon. Pri vyvlastňovacom konaní pozemku alebo stavbe sú v praxi problémy s duplicitným vlastníctvom. Zákon určil, že účastníkom vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva alebo z listín predložených katastru nehnuteľnosti. Je povinnosťou príslušného okresného úradu na požiadanie žiadateľa alebo stavebného úradu oznámiť mená osôb, o ktorých vlastníctve svedčia listiny predložené katastru nehnuteľností. Ďalej náhradu za vyvlastnenie zloží navrhovateľ do úschovy súdu, v obvode ktorého je pozemok alebo stavba. Účinnosť tejto zmeny bola od 01.12.2013. Zmeny v roku 2014 Najdôležitejšou zmenou v tomto roku bola novela stavebného zákona týkajúca sa reklamných stavieb. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na reklamné stavby. Je tu nová charakteristika reklamnej stavby a kategorizácia troch typov reklamných stavieb podľa veľkosti informačnej plochy. Na kategóriu reklamných stavieb od 3 m 2 do 20 m 2 sa nevyžaduje kolaudačné rozhodnutie. Vlastník reklamnej stavby je povinný zabezpečiť počas celej doby trvania reklamnej stavby jej označenie menom a priezviskom, obchodným menom, názvom, ochrannou známkou alebo iným symbolom, ktorý umožňuje identifikáciu vlastníka reklamnej stavby. Novinky ďalších zmien spočívajú v tom, že na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje, ďalej priestupkové konanie fyzických a právnických osôb pri uskutočňovaní alebo užívaní reklamných stavieb. Bol zriadený v tejto novele inštitút registra záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb, ktorý však nie je povinný pre vlastníkov týchto stavieb, ale má povahu dobrovoľného členstva. Zmena nadobudla účinnosť od 02.01.2015 a prechodné ustanovenia k tejto novele dali pravidlá k dodatočnému označeniu reklamných stavieb v zákonom určených lehotách a dodatočnému povoleniu reklamných stavieb.
Druhá zmena v tomto roku súvisela s novelizáciou zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prioritnou úlohou stavebných úradov vyplývajúcou z tejto novely, že kópie žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využitie územia, rovnako žiadosti o začatie stavebného povolenia k stavbám, ku ktorým sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa vyššie uvedeného zákona, bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Kópie vyššie uvedených žiadosti musia byť zverejnené počas trvania konania až do jeho právoplatného ukončenia. Okrem vyššie uvedených pravidiel je v novele explicitne osobitné ustanovenie k územnému konaniu, stavebnému konaniu a kolaudačnému konaniu a náležitostiam rozhodnutí vydaným v týchto konaniach. Je zaujímavé, že v tejto súvislosti priamo zákon ustanovuje podmienky a lehotu pre odvolacie konanie. Táto zmena nadobudla účinnosť od 01.01.2015. Zmeny v roku 2015 V roku 2015 boli tri novelizácie stavebného zákona, pričom prvá zmena bola v minimálnom rozsahu a týkala sa stavieb významných investícii, diaľnic, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy s tým, že stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo pred vydaním stavebného povolenia. Účinnosť zmena nadobudla od 07.07.2015. Od 17.10.2015 nadobudla účinnosť ďalšia zmena, ktorá má jedno významné ustanovenia. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov. Posledná zmena sa týkala doplnenia všeobecných technických požiadaviek na navrhovanú výstavbu a do podmienok bolo zaradené ustanovenie, že každá budova musí byť vybavená fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa zákona č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 247/2015 Z. z. sa fyzickou infraštruktúrou rozumie umiestnenie vedenia alebo telekomunikačného zariadenia v budove a prístupovým bodom, ktorým je fyzický bod v budove alebo mimo budovy, ktorý umožní získať prístup k fyzickej infraštruktúre. Fyzická infraštruktúra nie je aktívnym prvkom vysokorýchlostnej siete. Táto zmena nadobudla účinnosť od 01.01.2016. Išlo o poslednú novelu stavebného zákona ku dňu 27.06.2017. IV.ZÁKON O VYVLASTNENÍ POZEMKOV A STAVIEB Vzhľadom na novú právnu úpravu vyvlastňovania stavieb a pozemkov, táto problematika bola zrušená v stavebnom zákone v celom rozsahu. Samostatný zákon o vyvlastnení s účinnosťou od 01.07.2016 upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
Vyvlastnenie možno uskutočniť len a)v nevyhnutnej miere, b)vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c)za primeranú náhradu, a d)ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku. Neprimeranými ťažkosťami sú najmä a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom, c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok, d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby. Ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, ku ktorým sa viaže vecné bremeno, alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Ak by sa vyvlastnením obmedzilo alebo zrušilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia alebo zrušenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo by ju mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastní sa aj pozemok alebo stavba, s ktorou je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní.
Bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu. Splnenie podmienky podľa zákona sa nevyžaduje, ak je a) vyvlastňovaný neznámy alebo ak nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo, b) vyvlastňovaný obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe na iného, alebo c) hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti spochybnená podľa osobitného zákona. Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží a) upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý, b) upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní, c) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením, d) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na určenie náhrady. Ak ide o výkup stavby na bývanie, súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj ponuka zabezpečenia náhradného bývania. Ak vyvlastňovaný požiadal vyvlastniteľa o náhradu za výkup stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, súčasťou opakovaného písomného návrhu na uzavretie dohody sú aj podmienky obstarania náhradného bytu alebo náhradného rodinného domu a podmienky prevodu vlastníckeho práva k nemu. To sa nevzťahuje na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov. Písomný návrh na uzavretie dohody sa doručuje doporučene do vlastných rúk vlastníkovi pozemku alebo vlastníkovi stavby, alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok. Vyvlastňovaný je povinný umožniť znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo stavby potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku; ak tak neurobí znalec, môže vypracovať znalecký posudok aj podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak. Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku predloženého k návrhu na uzavretie dohody znáša vyvlastniteľ. Ak vyvlastňovaný príjme návrh na uzavretie dohody, vyvlastniteľ znáša náklady spojené s jej uzavretím a náklady súvisiace s vkladom do katastra nehnuteľností, najmä odmenu notára a správne poplatky.
V.OBCHODNÝ ZÁKONNÍK Jednoduchú spoločnosť na akcie (j.s.a.) je upravená v Obchodnom zákonníku od 01.01.2017 a môže ju založiť jedna alebo aj viacero osôb, fyzické aj právnické osoby. Zakladateľská listina či zmluva musia byť spísané formou notárskej zápisnice, nestačí len overený podpis zakladateľa. Súčasťou musia byť aj stanovy spoločnosti. Nasleduje získanie živnostenského oprávnenie podľa predmetu činnosti. Spoločnosť vznikne zápisom do obchodného registra, ku ktorému je potrebné doložiť potrebné dokumenty (predovšetkým zakladateľský dokument, stanovy, prehlásenie správcu vkladu, súhlas s umiestnením sídla, oprávnenie k podnikaniu, určenie štatutárneho orgánu). Akcionári majú možnosť stanoviť, aké práva a povinnosti budú s jednotlivými akciami spojené. Spoločnosť môže vydávať kmeňové akcie (základné) a akcie s osobitnými právami, ktoré špecifikuje vo svojich stanovách. Neexistuje žiadne obmedzenie čo je možné s akciami spájať a zakladatelia môžu určiť skupinu akcií, ktoré budú mať napríklad väčšie hlasovacie právo či väčší podiel na zisku než by im náležal podľa hodnoty, alebo naopak nebudú mať žiadne hlasovacie právo. Ďalej môže byť obmedzená alebo zakázaná prevoditeľnosť akcií. Je to na voľbe zakladateľov. Tieto podmienky, aj s odkazom na konkrétne ustanovenie stanov, sa zapisujú do evidencie emisií vedenej Národným centrálnym depozitárom cenných papierov, a.s. Jednoduchá spoločnosť na akcie nemusí mať dozornú radu. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo a najvyšším orgánom valné zhromaždenie zložené z akcionárov. Jednoduchá spoločnosť na akcie môže v stanovách stanoviť dôvody vlastného zrušenia, a to akékoľvek podľa uváženia zakladateľov. Takýmto dôvodom môže byť napríklad aj zlý výsledok hospodárenia. Zoznam akcionárov je verejne prístupný, nakoľko všetky akcie musia byť zaknihované a evidované na meno. Jednoduchá spoločnosť na akcie môže mať základné imanie 1 euro, ktoré môže byť rozdelené na ľubovoľný počet akcií, s minimálnou hodnotou 1 cent. Na rozdiel od bežnej akciovej spoločnosti musí byť základné imanie spoločnosti splatené hneď pri vzniku a aj do budúcna je vylúčené zvyšovanie základného imania upisovaním akcií. Jednoduchú spoločnosť na akcie je možné zmeniť, ale iba na akciovú spoločnosť. Zo žiadnej obchodnej spoločnosti nie je možné urobiť premenou jednoduchú spoločnosť na akcie. VI.TRESTNÝ ZÁKON Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Trestný čin je prečin a zločin. Prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov. Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný. 299a, ktoré obsahuje skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby, ktoré nadobudlo účinnosť od 1. 9. 2011. Skutková podstata je nasledovná: Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vyššie uvedený, hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý. ZÁVER Na záver uvádzame, že zmeny stavebného zákona a vo všeobecnosti právnych predpisov je dynamickým procesom a je nevyhnutným procesom nakoľko sa spoločenské vzťahy a potreby vyvíjajú čo v konečnom dôsledku má vplyv na legislatívny proces. Teda v tomto smere nie je možné vyčítať alebo kritizovať dané procesy. Čo je však možné zmeniť v dobe elektronických médií v prospech veci je: Stanoviť špecifikáciu alebo katalóg právnych inštitútov prehľadne tak, aby aj neprávnická verejnosť mohla lepšie a rýchlejšie využívať právne informačné systémy. Literatúra: 1. http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/jaspiw_mini_fr0.htm 2. https://www.slov-lex.sk/ezz 3. Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon 4. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok 5. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok 6. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok 7. Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov 9. Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastnení pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov 10. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov 11. Zákon č. 300/2015 Z. z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov
ĎAKUJEM A ŽELÁM PRÍJEMNÝ DEŇ!!!