Newsletter aktuálnych informácií, otázok a odpovedí Spravodajca pre mzdové účtovníčky a personalistov 9 2012 Vydavateľstvo odbornej literatúry 4. máj 2012 TÉMA Povinnosti zamestnávateľa pri ukončení pracovného pomeru so svojím zamestnancom Pri zániku pracovného pomeru zamestnanca vznikajú zamestnávateľovi povinnosti nielen voči zamestnancovi, ktorý s ním končí pracovný pomer, ale aj voči ďalším subjektom. Tieto povinnosti vyplývajú z viacerých zákonov: y zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v znení neskorších predpisov /ďalej len ZP alebo Zákonník práce /, y zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len ZSP /, y zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len ZZP / a y zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len ZDP /. Ak zamestnávateľ končí pracovný pomer so zamestnancom, je povinný ukončiť ho tak, aby v súlade s 75 ZP vystavil zamestnancovi potvrdenia, prostredníctvom ktorých odovzdá informácie o tomto zamestnancovi pre potreby jeho ďalšieho pracovnoprávneho vzťahu s ďalším zamestnávateľom a informácie potrebné na daňové účely podľa ZDP. Podľa ZSP a ZZP je zamestnávateľ povinný splniť aj všetky odhlasovacie povinnosti na účely sociálneho a zdravotného poistenia. V prípade potreby, na žiadosť príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne / ďalej len pobočka SP / a príslušného ÚPSVR, mu vzniká povinnosť vyplniť predpísané tlačivá, ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru uplatňuje nárok na dávky sociálneho poistenia. Uvedené potvrdenia musí zamestnávateľ zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru vydať a predpísané tlačivá vyplniť, ich vystavenie a vyplnenie nesmie ničím podmieňovať. 1. Zápočtový list Ing. Jolana Strýčková Podľa 75 ods. 2 ZP v potvrdení o zamestnaní, v tzv. zápočtovom liste, zamestnávateľ uvedie informácie dôležité pre nasledujúceho zamestnávateľa, najmä: Vážení čitatelia, v aktuálnom čísle Spravodajcu sa dočítate: aké povinnosti musí zamestnávateľ splniť, aby bolo skončenie pracovného pomeru s jeho zamestnancom plne v súlade so zákonom? Aké úlohy mu vyplývajú vo vzťahu k Sociálnej a zdravotnej poisťovni, ale aj samotnému zamestnancovi? Prax sa stretáva so špecifickými prípadmi uplatňovania daňového bonusu viete, ako je to s jeho vyplácaním v prípade prerušenia vysokoškolského štúdia zo zdravotných dôvodov alebo napríklad v prípade, že je dieťa v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na základe rozhodnutia súdu? Na stránke asistent.dashofer.sk, kde máte 24 hodín denne k dispozícii plné znenia právnych predpisov a iné praktické informácie zo mzdového účtovníctva, nájdete aj praktickú informáciu o limitoch pri dovoze tovarov z tretích krajín pre vlastnú spotrebu. V ďalšom čísle vám poradíme, na čo si dať pozor pri inšpekcii práce podľa novelizovaného zákona a odborníčka z praxe sa vyjadrí k podrobnostiam o ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia za rok 2011 podľa najnovšej vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z. Prajem vám príjemné čítanie! Mgr. Alena Matisková odborná redaktorka Obsah téma Povinnosti zamestnávateľa pri ukončení pracovného pomeru so svojím zamestnancom... 1 ZAUJÍMAVOSŤ Špecifické prípady uplatňovania daňového bonusu... 4 Spravodajca pre mzdové účtovníčky a personalistov 9/2012 1
y druh vykonávaných prác, y či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, y údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (podľa 53 ods. 2 ZP), y údaj o poskytnutí odchodného podľa 76a ZP. Podľa 75 ods. 1 ZP je tiež zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako 2 mesiace pred skončením pracovného pomeru. Ak zamestnanec s obsahom pracovného posudku alebo potvrdenia o zamestnaní nesúhlasí a zamestnávateľ na požiadanie zamestnanca pracovný posudok alebo potvrdenie o zamestnaní neupraví alebo nedoplní, môže sa podľa 75 ods. 3 ZP zamestnanec domáhať v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa o ich obsahu dozvedel, na súde, aby bol zamestnávateľ zaviazaný primerane ich upraviť. Pracovným posudkom sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. Iné informácie je zamestnávateľ oprávnený o zamestnancovi podávať iba s jeho súhlasom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 2. Potvrdenie o príjmoch na daňové účely Údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov je zamestnávateľ povinný uvádzať podľa 75 ods. 2 písm. d) ZP. Tieto údaje po skončení pracovného pomeru zamestnávateľ uvádza na predpísanom tlačive, ktorým je Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za rok... /ďalej len potvrdenie o príjmoch / Potvrdenie o príjmoch obsahuje úhrn všetkých zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti v peňažnej i v nepeňažnej forme, ktoré zamestnávateľ zamestnancovi počas príslušného zdaňovacieho obdobia zdaňoval preddavkami na daň. Vychádza zo mzdového listu zamestnanca a slúži ako podklad pre vykonanie ročného zúčtovania dane (ktoré vykoná na základe 38 ZDP za zamestnanca zamestnávateľ) alebo pre podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie (ktoré vykoná na základe 41 ZDP zamestnanec daňovník). 3. Vystavenie ELDP Evidenciu súvisiacu s dôchodkovým poistením je zamestnávateľ povinný zabezpečovať v súlade so ZSP prostredníctvom tlačiva, ktorým je Evidenčný list dôchodkového poistenia /ďalej len ELDP /, ktorý predkladá príslušnej pobočke SP po skončení pracovného pomeru zamestnanca. ELDP je k dispozícii v papierovej forme (89 542 0 ŠEVT) na všetkých pobočkách SP a v elektronickej verzii na internetovej stránke Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk. Miestna príslušnosť pobočky SP v konaní vo veciach dôchodkového poistenia sa určuje: y miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, y sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky. Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenciu príslušnej pobočke SP v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd mzdová učtáreň, do 3 dní od skončenia pracovnoprávneho vzťahu. V praxi je situácia taká, že povinnosť predložiť evidenciu príslušnej pobočke SP do 3 dní od skončenia pracovného pomeru nie je vo väčšine prípadov možné z dôvodu, že v stanovenom termíne zamestnávateľ nemá spracované mzdy za predchádzajúce mesačné obdobie, takže nemá k dispozícii potrebné údaje. Ak zamestnávateľ nemôže z objektívnych príčin predložiť evidenciu príslušnej pobočke SP do 3 dní, predloží ELDP ihneď po mzdovom vyúčtovaní. Každý ELDP zamestnávateľ predkladá pobočke SP so sprievodným listom, v ktorom uvedie meno (mená) zamestnanca (zamestnancov), ktorého (ktorých) ELDP k uvedenému dátumu odosiela. Zamestnanec bol zamestnaný u zamestnávateľa od 1.1.2011 do 15.4.2012. V období od 27.12.2011 až 31.12.2011 čerpal neplatené voľno. Pracovný pomer skončil 15.4.2012. Údaje v ELDP uvedie zamestnávateľ takto: Pracovný pomer Dátum vzniku Dátum zániku 01012011 15042012 Kal. rok VZ počas Znak poistenia od do VZ vyluč. dôb 2011 A 01 01 26 12 4581,61 2012 A 01 01 15 04 1221,43 Kal.dni vyluč. dôb Podpis poisten ca 2 Spravodajca pre mzdové účtovníčky a personalistov 9/2012
V ELDP sa uvedie priezvisko (vrátane všetkých predošlých priezvisk), meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu, rodné číslo, deň vzniku a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi, vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený a kalendárne dni vylúčených dôb. Obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušilo nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, sa na ELDP neuvádza. Podpis poistenca príslušná pobočka SP nevyžaduje, pretože v čase vystavovania ELDP už zamestnávateľ nemá možnosť podpis u bývalého zamestnanca zabezpečiť. Do kalendárnych dní vylúčených dôb sa uvádza počet kalendárnych dní obdobia: y po ktoré mal poistenec nárok na nemocenské, ošetrovné, y ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby takého ošetrovania (starostlivosti) do skončenia potreby tohto ošetrovania (starostlivosti), y po ktoré sa rodič staral o dieťa do 6 rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 7 rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, y materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, poskytovania vyrovnávacej dávky, y základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby, civilnej služby, y po ktoré sa poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, y účasť na zákonnom štrajku. 4. Odhláška zo sociálneho poistenia Zamestnávateľ je povinný podľa 231 ods. 1 písm. b) bod 1. ZSP odhlásiť zamestnanca v príslušnej pobočke SP zo starobného, invalidného a nemocenského poistenia a z poistenia v nezamestnanosti. Túto svoju povinnosť musí splniť elektronicky alebo v papierovej forme najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení (po skončení pracovného pomeru) prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby /RLFO/, na ktorom je povinný uviesť najmä: y adresu a doplňujúce identifikačné údaje zamestnanca, y základné identifikačné údaje zamestnávateľa, y dátum zániku poistenia, y buď kód 1 (v prípade odhlásenia zamestnanca z pracovného pomeru na dobu neurčitú), alebo kód 2 (v prípade odhlásenia zamestnanca z pracovného pomeru na dobu určitú), y dátum vyplnenia formulára. 5. Odhláška zo zdravotného poistenia Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou /ďalej len ÚDS / vydal s platnosťou od 1.1.2011 Metodickým usmernením č. 3/2/2009 tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie /ďalej len oznámenie /, ktoré slúži na účely zamestnávateľom oznámených zmien, ktoré sa týkajú jeho zamestnancov. Tlačivo v listinnej forme je umiestnené v dokumentoch na stiahnutie na internetových stránkach zdravotných poisťovní. Pozor! Oznámenie nenahrádza na začiatku platnosti kategórie zamestnanca prihlášku na verejné zdravotné poistenie poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne. Z príslušnej zdravotnej poisťovne je zamestnávateľ povinný odhlásiť zamestnanca v lehote 8 pracovných dní od skončenia pracovného pomeru na predpísanom tlačive, ktorým je oznámenie. Zamestnávateľ odhlasuje zamestnanca prostredníctvom kódu 2. Zamestnávateľ podľa 24 písmeno c) ZZP oznamuje za svojich zamestnancov príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným ÚDS najneskôr do 8 pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v 11 odsek 7 ZZP (z dôvodu čerpania neplateného voľna, platenia poistného štátom za poistenca štátu, napríklad počas dočasnej PN, materskej, atď.), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zamestnanec čerpal neplatené voľne od 2.1.2012 do 4.1.2012. Dňom 31.3.2012 zamestnanec skončil u zamestnávateľa pracovný pomer. Zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť o čerpaní náhradného voľna v termíne do 29.2.2012. Kód zmeny: 2Y Platnosť zmeny: Z Dátum: 2.1.2012 Kód zmeny: 2Y Platnosť zmeny: K Dátum: 4.1.2012 Zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť o ukončení pracovného pomeru v termíne do 8 pracovných dní odo dňa skončenia pracovného pomeru, do 8.4.2012. Kód zmeny: 2 Platnosť zmeny: K Dátum: 31.3.2012 6. Vyplnenie tlačív potrebných na účely priznania dávok sociálneho poistenia po skončení pracovného pomeru Ak zamestnanec uplatňuje podľa ZSP nárok na dávky sociálneho poistenia, vyplývajúce z ukončeného pracovného pomeru, tak je zamestnávateľ povinný vyplniť všetky predpísané tlačivá, ktoré mu bývalý zamestnanec na tieto účely predloží. Ide o tieto dávky: Spravodajca pre mzdové účtovníčky a personalistov 9/2012 3
y dávky nemocenského poistenia, ktoré môže poistenec uplatňovať v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia, teda po skončení pracovného pomeru podľa 32 ZSP (7 dní, prípadne menej ako 7 dní ak pracovný pomer trval menej ako 7 dní alebo 8 mesiacov, ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva), y dávky dôchodkového poistenia, na ktoré vznikne poistencovi nárok po splnení všetkých podmienok ustanovených v ZSP, najmä v 60 až 82a ZSP, y dávky v nezamestnanosti, na ktoré vznikne poistencovi nárok po splnení všetkých podmienok ustanovených v ZSP, najmä v 104 až 108 ZSP. Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti, zamestnávateľ je povinný poskytnúť údaje podľa 75 ods. 2 písm. d) ZP. ZAUJÍMAVOSŤ Špecifické prípady uplatňovania daňového bonusu 1. Všeobecne o uplatňovaní daňového bonusu Daňový bonus je možné chápať ako formu daňovej úľavy alebo daňového zvýhodnenia, ktoré sa poskytuje daňovníkovi vyživujúcemu dieťa žijúce s ním v domácnosti formou zníženia dane z príjmov, resp. preddavkov na daň, ktorú by inak daňovník musel zaplatiť. Môže si ho uplatniť každý daňovník, ktorý splnil podmienky uvedené v ustanovení 33 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o sumu daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti, priznané a vyplatené podľa 33 zákona o dani z príjmov. Je možné ho uplatniť len na dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, kde prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu, už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo. Ďalším dôležitým predpokladom je splnenie podmienky vyživovaného dieťaťa, za ktoré sa považuje dieťa vlastné, alebo druhého z manželov, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu v kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti. Vyživované dieťa sa považuje za nezaopatrené. Nezaopatrenosť dieťaťa sa posudzuje podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa 3 ods. 1 príslušného zákona. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, ale najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Deti do skončenia povinnej školskej dochádzky sú považované za vyživované. Ak sa ďalej po jej skončení zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, a to najdlhšie do skončenia školského roku, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, tiež je považované za nezaopatrené. Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je v zmysle 4 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa štúdium na strednej škole, okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov, ako aj štúdium na vysokej škole, okrem externého štúdia. V 4 ods. 6 príslušného zákona je uvedené, v ktorých prípadoch sa obdobie po ukončení strednej školy maturitou alebo záverečnou skúškou nepovažuje za sústavnú prípravu na budúce povolanie a zaniká nárok na daňový bonus. Ide o prípady, keď dieťa v tomto období vykonáva zárobkovú činnosť, a to s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce, alebo ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Podľa citovaného zákona je nezaopatrené dieťa aj také, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a to najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti. Nezaopatrené dieťa ale nie je dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo poberá sociálny dôchodok, ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku a ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Ak dieťa, ktoré žije s daňovníkom v domácnosti, počas sústavnej prípravy na povolanie štúdiom poberá príjem ako zamestnanec alebo SZČO, poberanie príjmu nezaopatreným dieťaťom nemá vplyv na daňový bonus. Pán Zajac má dvoch synov. Syn Peter ukončil 4. ročník gymnázia maturitou v júni 2011. Na vysokú školu ho neprijali, a preto dňa 30. júna podpísal dohodu o vykonaní práce a 15. augusta pracovnú zmluvu. Nárok na daňový bonus mal daňovník do augusta, pretože k 1. augustu podmienky splnené ešte boli, ale za september už nie. Syn Martin bol prijatý na vysokú školu a v akademickom roku 2006/2007 nastúpil do 1. ročníka denného štúdia. V akademickom roku 2008/2009 druhý ročník opakoval. Opakované ročníky sú považované za sústavnú prípravu na budúce povolanie, ale v dôsledku toho tretí ročník bakalárskeho stupňa študoval až vo štvrtom roku štúdia, a to v akademickom roku 4 Spravodajca pre mzdové účtovníčky a personalistov 9/2012
2009/2010. V tomto školskom roku rodič nemal nárok na daňový bonus. Následne v akademickom roku 2010/2011 študuje prvý ročník a v akademickom roku 2011/2012 druhý ročník dvojročného magisterského stupňa. V druhom ročníku druhého stupňa ale dovŕšil 25 rok života. To znamená, že rodič si môže uplatniť nárok na daňový bonus iba za akademický rok 2010/2011. 2. Prerušené vysokoškolské štúdium Obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo, sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie s výnimkou prerušenia štúdia zo zdravotných dôvodov, kedy sa daňový bonus poskytne aj v prípade prerušenia štúdia. Podľa zákona o prídavku na dieťa v 3 ods. 3 písm. b) nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku. Prekročenie štandardnej dĺžky štúdia je potrebné posudzovať z pohľadu študijného programu, na ktorý bol študent prijatý. Podľa 4 ods. 6 písm. b) toho istého zákona sústavná príprava dieťaťa na povolanie nie je obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo, pretože prerušenie štúdia znamená, že študent odo dňa prerušenia prestáva byť študentom. Nemožno ho preto zarátať do obdobia štandardnej dĺžky štúdia. Daňovník nepoberá daňový bonus na dieťa, ak dieťa prestalo byť študentom, v počte kalendárnych mesiacov a dní, ktoré zodpovedajú počtu kalendárnych mesiacov a dní, kedy bolo štúdium v rámci štandardnej dĺžky štúdia prerušené a dieťa sa z tohto dôvodu reálne sústavne nepripravovalo na povolanie štúdiom na vysokej škole. Ak by študent pokračoval po prerušení štúdia v štúdiu v tom istom študijnom programe (bakalárskom, magisterskom, inžinierskom) v rámci obdobia podľa 65 ods. 2 zákona o vysokých školách (štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky), je možné prerušenie štúdia považovať za štandardnú dĺžku štúdia. Obdobím prerušenia štúdia je možné predĺžiť dobu uplatnenia daňového bonusu po skončení štandardnej dĺžky štúdia a dieťa považovať za nezaopatrené dieťa, ale najviac v počte kalendárnych mesiacov a dní, ktoré zodpovedajú počtu kalendárnych mesiacov a dní, kedy bolo štúdium v rámci štandardnej dĺžky prerušené. Počas prerušenia štúdia dieťa nemá práva a povinnosti študenta, s výnimkou prerušenia štúdia zo zdravotných dôvodov (podľa 4 ods. 6 písm. b) zákona o prídavku na dieťa), kedy sa daňový bonus poskytne aj v prípade prerušenia štúdia. Uvedené nemá vplyv na prerušenie štúdia a predĺženie doby uplatnenia daňového bonusu po skončení štandardnej dĺžky štúdia. Študent Peter študuje na Ekonomickej univerzite, kde štandardná dĺžka bakalárskeho štúdia trvá tri roky. Počas tohto obdobia si môže rodič naňho uplatniť daňový bonus, za predpokladu, že spĺňa podmienky vyživovaného dieťaťa. Ak by Peter študoval štyri roky bakalársky študijný program, prekročí štandardnú dĺžku štúdia príslušného študijného programu. Rodičovi potom nevzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu na ním vyživované dieťa vo štvrtom roku štúdia, v nadštandardnej dĺžke štúdia. Ak by sa však Peter rozhodol po prerušení štúdia pokračovať v tom istom študijnom programe, je možné prerušenie štúdia považovať za štandardnú dĺžku štúdia. Následne o obdobie prerušenia štúdia predĺžiť dobu uplatnenia daňového bonusu a dieťa považovať za nezaopatrené dieťa. Daňovník si v takomto prípade môže uplatniť daňový bonus po skončení štandardnej dĺžky štúdia. Ak by Peter prerušil štúdium zo zdravotných dôvodov v 2. ročníku vysokoškolského štúdia na obdobie 7 mesiacov (február až august 2012), daňovníkovi sa poskytne daňový bonus aj za týchto 7 mesiacov. Posudzuje sa to osobitne, nezávisle od predĺženia doby uplatnenia daňového bonusu po skončení štandardnej dĺžky štúdia. 3. Stupeň získaného vzdelania Podľa 3 ods. 3 písm. c) zákona o prídavku na dieťa sa za nezaopatrené dieťa nepovažuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Podľa 53 zákona o vysokých školách pri získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa aj pri získaní tohto stupňa vzdelania na viacerých vysokých školách sa považuje za nezaopatrené dieťa. Ak Michal ukončí 3 ročné vysokoškolské štúdium prvého stupňa v Trenčíne v máji 2010 a od septembra 2010 je prijatý a zapísaný na ďalšie vysokoškolské štúdium prvého stupňa v Bratislave, rodič si môže ďalej uplatňovať počas štandardnej dĺžky štúdia daňový bonus na vyživované dieťa, ak nedosiahlo 25 rok života. V období od júna do augusta 2010 nevzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa. Ak by však Michal ukončil magisterské štúdium a pokračoval by v študijnom programe tretieho stupňa v dennej forme doktorandského štúdia na vysokej škole, rodičia si naňho nemôžu uplatniť daňový bonus. Po získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa už nie je považovaný za nezaopatrené dieťa. Spravodajca pre mzdové účtovníčky a personalistov 9/2012 5
4. Zahraničné vysokoškolské štúdium V prípade študentov zahraničných vysokých škôl alebo občanov študujúcich v zahraničí sa neposudzuje štandardná dĺžka štúdia. Ich štúdium nie je štúdiom študijného programu podľa zákona o vysokých školách, ale podľa zákonov príslušného štátu. Na základe rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠ SR) sa môže považovať za rovnocenné vysokoškolské štúdium, nie je však možné určiť štandardnú dĺžku študijného programu. Rodič študenta Miroslava, ktorý začal študovať v Rakúsku na vysokej škole, pošle na MŠ SR žiadosť o posúdenie štúdia v zahraničí spolu s potvrdením o návšteve školy s pečiatkou a podpisom školy a kópiou dokladu o najvyššom ukončenom vzdelaní tohto študenta. Po posúdení, ak sa vysokoškolské štúdium považuje za rovnocenné, sústavná príprava na budúce povolanie sa začne odo dňa zápisu na vysokú školu a vznikne aj nárok na uplatnenie daňového bonusu. Ak by sa Miroslav rozhodol študovať ďalej na inej vysokej škole, daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu. Ak by však Miroslav študoval na zahraničnej vysokej škole, ktorá sa na základe rozhodnutia MŠ SR nepovažuje za rovnocenné vysokoškolské štúdium so štúdiom na území SR, nepovažoval by sa za nezaopatrené dieťa. Rodič by si naňho nemohol uplatniť daňový bonus. Keby následne začal ďalšie štúdium na vysokej škole v SR, daňovníkovi v takomto prípade vzniká nárok na uplatnenie daňového bonusu, pokým Miroslav nedovŕši 25 rokov života. 5. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rozvedených rodičov Jedná sa o systém striedavej osobnej starostlivosti o deti po rozvode rodičov, opakované zverenie maloletého dieťaťa na presne stanovené časové obdobie na základe rozhodnutia súdu. Vzniká v prípade, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa rodičia záujem (podľa novely zákona o rodine č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z., v 24 ods. 2). Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich (podľa 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Možné je uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jednému z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhému z daňovníkov. Ak by podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňalo viac daňovníkov a nedohodli by sa inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v nasledujúcom poradí: matka, otec, iná oprávnená osoba. Ak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, daňový bonus za ten istý kalendárny mesiac patrí len jednému z nich, t. j. za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého bolo vyživované dieťa s rodičom v domácnosti. Ak by si rodičia odovzdávali dieťa v prvý deň kalendárneho mesiaca a nedohodli sa, u ktorého rodiča je v tento deň dieťa v spoločnej domácnosti, prednostné právo má matka. Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Po rozvode manželov bolo maloleté dieťa súdom zverené do striedavej osobnej starostlivosti otca aj matky nasledovne: prvé dva týždne v kalendárnom mesiaci počnúc pondelkom u matky a nasledujúce dva týždne u otca. Otcovi súd určil vyživovaciu povinnosť na maloletého syna. Ak maloleté dieťa bude prvé dva týždne v kalendárnom mesiaci počnúc pondelkom u matky a nasledujúce dva týždne u otca, otec si môže uplatniť u zamestnávateľa vo vyhlásení daňový bonus len za kalendárne mesiace, kedy je dieťa uňho v prvý deň kalendárneho mesiaca (napr. 1. januára, 1. februára, 1. marca atď.) v spoločnej domácnosti. Ing. Juraj Válek, PhD. SPRAVODAJCA newsletter aktuálnych informácií, otázok a odpovedí pre mzdové účtovníčky a personalistov Vydáva vydavateľstvo VERLAG DASHÖFER, s. r. o., Železničiarska 13, P.O.BOX 323, 814 99 Bratislava. Tel.: 02/33 00 55 55, Fax: 02/33 00 55 50, e mail: spravodajca.pre.mu@dashofer.sk, Zodpovedná redaktorka: Mgr. Alena Matisková / www.dashofer.sk / Sadzba: Sketch, s. r. o. / Tlač: I. M. Print, Bratislava / Vychádza: dvojtýždenne / Cena ročného predplatného: 140,40 EUR s DPH + balné a poštovné / Predplatné na news letter je na obdobie 12 mesiacov od dátu mu Vašej objednáv ky. Objednávku na ďalšie obdobie nie je treba obnovo vať, je predĺžená automaticky na ďalších 12 mesiacov. Objednávku môžete zrušiť len písomne, a to najneskôr 6 týždňov pred koncom Vášho ročného predplatného obdobia / Objednať možno na adrese vydavateľstva / ISSN 1335 772 / ev. č.: 814/08 / Newsletter a všetky v ňom obsiahnuté príspevky a ilustrácie sú chránené autorským právom. Ich používanie je bez schválenia vydavateľstva s výnimkou zákonom povole ných prípadov neprípustné. Žiadna časť newslettra nesmie byť akoukoľvek formou bez písomného súhlasu vydavateľ stva reprodukovaná alebo s použitím elektronic kých off line ale bo on line systémov ukladaná do pamäti, či šírená / Za správnosť obsahu príspevkov ručia autori / Informácie boli spracované na základe najlepších poznatkov v okamžiku zverejnenia / Redakcia zodpovie otázky čitateľov / Vybrané odpovede budú uverejne né v niekto rom z čísiel tohto newsletteru / e mail noviny, registrácia zadarmo na www.enoviny.sk 2 0 5 V 4 0 7 1 6 Spravodajca pre mzdové účtovníčky a personalistov 9/2012