3.3. Krajiny Balkánskeho polostrova

3.3. Krajiny Balkánskeho polostrova S krajinami balkánskeho polostrova (Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo a Albánsko) si Slovenská republika dlhodobo udržiava aktívne saldo v obchodnej výmene s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Výnimku tvorí len rok 2005, v ktorom aj napriek miernemu zvýšeniu vývozov oproti roku 2002 sme zaznamenali pasívnu obchodnú bilanciu, zapríčinenú prudkým zvýšením dovozov, najmä z Chorvátska. Od roku 2006, kedy vývozy dosiahli v sledovanom období od roku 2002 do roku 2010 najväčšiu hodnotu, zaznamenávame každoročný pokles hodnoty vývozov, hoci tieto v roku 2010 oproti roku 2009 mierne stúpli. Dovozy od spomínaného roku 2005 klesli a od roku 2008 si zachovávajú v podstate vyrovnanú úroveň. Údaje sú do určitej miery skreslené, pretože údaje za obchod so Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom sú k dispozícii od roku 2005. Na obrázku č. 1 je graficky znázornený vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a krajinami balkánskeho polostrova v rokoch 2002 až 2010 v tis. eur. Podrobnejší tabuľkový prehľad za celé teritoriálne zoskupenie ako aj o obchode s jeho jednotlivými krajinami je uvedený v časti Teritoriálna analýza, Príloha č. 4. tis. eur 37 500,00 35 000,00 32 500,00 30 000,00 27 500,00 25 000,00 22 500,00 20 000,00 17 500,00 15 000,00 12 500,00 10 000,00 7 500,00 5 000,00 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 vývoz roky dovoz Obrázok č. 1 : Vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a krajinami balkánskeho polostrova v rokoch 2002 2010

Chorvátska republika Chorvátsko patrí z krajín balkánskeho polostrova medzi najvýznamnejších partnerov Slovenskej republiky v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. V hodnotení vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do Chorvátska, môžeme konštatovať, že v sledovanom období od roku 2002 do roku 2010 zaznamenávame do roku 2006 jeho zvyšovanie, pričom v roku 2005 sme dosiahli zápornú obchodnú bilanciu. V roku 2007 vývozy oproti roku 2006 prudko klesli a hoci v roku 2008 opäť vzrástli, tak až do roku 2010 opäť začali klesať. Na obrázku č. 2 je graficky znázornený vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Chorvátskom v rokoch 2002 až 2010. tis. eur 27 500,00 25 000,00 22 500,00 20 000,00 17 500,00 15 000,00 12 500,00 10 000,00 7 500,00 5 000,00 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 vývoz Obrázok č. 2 : Vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Chorvátskom v rokoch 2002 2010 roky dovoz Medzi najvýznamnejšie a hodnotovo najväčšie položky slovenského vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do Chorvátska patria výrobky tovarových skupín 0102 Živý hovädzí dobytok, 2104 Polievky a bujóny, 2103 Omáčky a prípravky na ne, 1806 Čokoláda, 1905 Trvanlivé a jemné pečivo a 1107 Slad. Pri tejto komodite sme však v roku 2010 zaznamenali oproti predchádzajúcim rokom výrazný pokles vývozov. Oproti roku 2009 vývoz poklesol o 1 632,20 tis.. Prehľad o vývozoch do Chorvátska podľa tovarových skupín výrobkov v rokoch 2007 až 2010 v tis. eur je uvedený v tabuľke č. 1. 2

Tabuľka č. 1 0101 Kone, somáre, muly... 1,78 0,00 11,90 8,40 0102 Živý HD 2 941,43 4 437,41 5 266,85 5 038,90 0104 Živé ovce a kozy 0,00 13,64 0,00 0,00 0105 Živá hydina 30,40 0,00 0,00 0,00 0106 Ostatné živé zvieratá 42,79 6,95 0,00 0,00 0207 Hydinové mäso a droby 27,26 0,00 0,00 0,00 0301 Živé ryby 31,32 34,82 13,90 12,87 0401 Mlieko a smotana, nekoncentrovaná, nesladená 105,94 554,84 139,99 40,36 0402 Mlieko a smotana, koncentrovaná, sladená 690,08 1 041,05 177,76 135,89 0406 Syry a tvaroh 288,80 22,13 0,00 0,00 0407 Vajcia v škrupinách 84,00 263,92 50,00 0,00 0602 Ostatné živé rastliny 0,61 43,30 123,64 3,71 0701 Zemiaky, čerstvé, chladené 0,00 8,69 7,50 15,40 0703 Cibuľa, šalotka, cesnak, pór 0,00 1,07 4,40 5,94 0704 Kapusta, karfiol, kel, kaleráb 9,10 33,45 15,42 0,00 0706 Mrkva, okruhlica 3,14 45,56 12,02 0,00 0710 Zelenina (nevarená, varená ), mrazená 17,78 84,24 45,44 72,55 0712 Zelenina sušená 3,23 3,75 3,48 4,66 0713 Strukoviny suché 0,41 0,00 0,00 7,98 0801 Kokosové, para orechy 53,97 41,46 70,02 65,23 0802 Ostatné orechy 813,41 233,45 196,23 348,09 0803 Banány 23,37 2,37 1,79 1,54 0804 Ďatle, figy, avokádo 62,87 38,17 6,56 17,08 0806 Hrozno 65,94 48,81 81,65 57,01 0808 Jablká, hrušky a dule 0,00 0,00 10,11 0,00 0809 Marhule, čerešne, višne,... 10,49 2,49 8,07 2,39 0811 Ovocie, mrazené, sladené 7,93 1,16 3,87 0,00 0813 Ovocie, sušené, ich zmesi 234,12 83,60 45,64 45,43 0901 Káva, tiež pražená, kávové náhradky 2,58 2,53 3,03 0,00 0902 Čaj, tiež aromatizovaný 9,48 3,48 2,22 0,00 0904 Korenie rodu Piper 10,14 13,86 18,14 17,17 0906 Škorica a kvety škoricovníka 1,64 1,26 1,82 1,19 0909 Semená anízu, badiánu, rasce 0,46 0,61 3,61 2,59 1002 Raž 0,00 0,00 82,16 152,63 1003 Jačmeň 0,00 0,00 0,00 174,45 1004 Ovos 34,42 73,16 5,18 6,08 1005 Kukurica 0,00 13,63 97,08 213,00 1006 Ryža 0,00 0,00 1,03 15,84 1104 Obilné zrná inak spracované 2,87 0,79 4,29 4,37 1107 Slad, tiež pražený 588,06 1 515,85 2 616,12 983,92 1108 Škroby; inulín 295,06 465,96 186,99 211,27 1202 Arašidové oriešky nepražené 5,85 3,44 50,68 38,29 1206 Slnečnicové semená 42,48 2,05 2,36 0,00 1207 Ostatné olejnaté semená 17,67 12,59 8,45 128,33 1211 Rastlinné produkty pre farmaceutiku 16,06 3,51 3,85 7,58 1214 Kŕmna repa, seno, lucerna 81,02 57,71 51,96 33,12 1509 Olivový olej a jeho frakcie 0,00 0,00 0,00 21,16 3

pokračovanie tabuľky č. 1 1512 Slnečnicový olej 1,67 0,00 44,71 0,00 1514 Olej z repky 16,91 0,00 51,11 0,00 1517 Margaríny 32,00 0,00 0,00 0,00 1603 Výťažky a šťavy z mäsa, rýb 0,00 0,00 0,00 5,44 1604 Konzervované ryby; kaviár 58,96 36,63 125,44 43,64 1702 Ostatné cukry 0,00 0,00 0,00 38,67 1704 Cukrovinky neobsahujúce kakao 114,31 97,90 168,90 237,35 1805 Kakaový prášok, neobsahujúci pridaný cukor 9,53 5,48 0,00 1,88 1806 Čokoláda 787,51 602,51 752,41 810,99 1901 Sladový výťažok 190,73 279,52 243,12 200,34 1902 Cestoviny, tiež varené 0,08 0,00 24,35 72,54 1904 Potraviny získané z obilia 153,58 117,96 121,34 196,40 1905 Trvanlivé pečivo 355,68 441,47 443,46 663,98 2002 Paradajky konzervované nie v octe 0,00 0,00 0,00 10,42 2004 Ostatná zelenina konzervovaná nie v octe, mrazená 1,23 14,38 23,53 11,65 2005 Ostatná zelenina konzervovaná nie v octe, nemrazená 185,27 46,23 84,20 116,07 2007 Džemy, ovocné želé, lekváre 0,84 18,17 3,92 22,51 2008 Ovocie konzerv. Sladené 780,68 317,61 104,66 144,58 2009 Ovocné a zeleninové šťavy 56,21 65,42 32,63 0,00 2102 Kvasinky 5,06 7,27 6,63 11,88 2103 Omáčky a prípravky na ne 60,49 164,15 152,00 576,20 2104 Polievky a bujóny 738,45 1 888,26 2 574,67 1 771,37 2106 Potravinové prípravky inde neuvedené 1 853,83 2 096,72 842,90 883,74 2202 Sladené nealkoholické nápoje 22,20 18,81 36,48 215,39 2207 Lieh 23,62 0,00 37,71 89,72 2209 Ocot a jeho náhradky 0,00 333,47 1,37 0,00 2302 Otruby 567,58 421,83 47,73 54,75 2303 Škrobárenské zvyšky, repné rezky 590,74 722,34 0,00 88,80 2306 Pokrutiny z iných tukov a olejov 926,48 17,06 781,42 564,23 2308 Rastlinné materiály na výživu zvierat 11,48 80,24 4,56 0,00 2309 Živočíšne materiály na výživu zvierat 140,77 0,00 0,00 0,03 SPOLU 14 356,09 17 022,12 16 156,65 14 733,67 Prameň : Štatistický úrad SR; RADELA, spol. s r. o., Bratislava; vlastné prepočty Poznámka : údaje v rokoch 2007 a 2008 boli prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,1260 Sk Problémy a riziká chorvátskeho trhu a predpoklady presadzovania sa na chorvátskom trhu Chorvátsko je dynamicky sa rozvíjajúca krajina regiónu západného Balkánu a zaraďuje sa medzi dynamicky rastúce európske ekonomiky. V roku 1993 vstúpilo do Svetovej banky (SB) a od 30. novembra 2000 sa stalo členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). 4

Dovozný a vývozný režim v Chorvátsku je možné charakterizovať ako systém, založený na trhovo orientovanej ekonomike, dynamicky sa rozvíjajúci a smerujúci k úplnému súladu z legislatívou Európskej Únie. Zmluvná základňa medzi Chorvátskom a Slovenskou republikou je charakterizovaná ako bezproblémová a ku dnešnému dňu nie sú evidované žiadne závažné problémy. Chorvátsko patrí v súčasnosti nepochybne po mnohých stránkach medzi krajiny, ktoré sú najbližšie z krajín západného Balkánu v približovaní sa k euroatlantickým integračným štruktúram, pričom je považovaná za lídra v tomto regióne. Predpoklady presadzovania sa na chorvátskom trhu : záujem o rozvoj hospodárskych vzťahov a zdokonaľovanie nástrojov na podporu vývozu; relatívne stabilná trhová ekonomika a rastúci príliv zahraničných investícii; zahájenie rokovaní a perspektíva členstva v EÚ; výhodná geografická poloha pre možnosť expanzie do regiónu západného Balkánu. Z hľadiska možnosti vývozu pre slovenské firmy do Chorvátska v skupine živých zvierat a živočíšnych výrobkov, ktoré sú do Chorvátska dovážané z krajín EÚ, vidíme najmä vo vývoze hovädzieho a bravčového mäsa, sušeného mlieka, syrov, masla a mliečnych a mäsových výrobkov. Dovozy živej hydiny predmetnej tovarovej skupiny podliehajú zvýšenej kontrole najmä v súvislosti s možnými nákazami hydiny. Aj keď je konkurencia v tejto triede silná, možnosti pre slovenské firmy sú. Aj keď je v triede rastlinných produktov pomerne silná konkurencia zo strany krajín EÚ, vzhľadom na tradične vyrovnané vývozy v predchádzajúcich rokoch je možnosť v tejto tovarovej triede dosiahnuť opäť predchádzajúcu úroveň. Možnosti existujú najmä vo vývoze obilnín, mlynských výrobkov, pekárskeho tovaru a cestovín, sladu, škrobov, živice ale aj v dovoze jedlého ovocia a orechov. Vzhľadom na veľmi veľké medziročné štatistické rozdiely v dovoze slovenských potravinárskych výrobkov do Chorvátska je možné predpokladať, že po určitom poklese od roku 2008 existuje možnosť jeho ďalšieho oživenia. Predpoklad jeho ďalšieho zvyšovania zo strany slovenských vývozcov je vo výrobkoch tovarových skupín 1704 Nečokoládové cukrovinky, 1806 Čokoláda, 1905 Trvanlivé a jemné pečivo,2103 Omáčka a prípravky na ne, 2104 Polievky a bujóny. Srbská republika Ako už bolo spomínané štatistické údaje za Srbskú republiku sú k dispozícií len od roku 2005. Vývoj vzájomného obchodu s touto krajinou Balkánskeho polostrova s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa vyznačuje prudkým nárastom tak vývozu ako aj dovozu od roku 2006 až po rok 2008, pričom dovoz sa zvyšoval ešte aj do roku 2009 (pri klesajúcom vývoze) a v tomto roku sme dosiahli aj zápornú obchodnú bilanciu. Od roku 2009 sa vývoj obrátil a začal mierne rásť vývoz, pri klesajúcom dovoze a v roku 2010 sme opäť dosiahli kladnú obchodnú bilanciu. Vývoz však už nedosiahol úroveň rokov 2007 a 2008. Na obrázku č. 2 je graficky znázornený vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Srbskom v rokoch 2005 až 2010. 5

9 500,00 8 500,00 7 500,00 tis. eur 6 500,00 5 500,00 4 500,00 3 500,00 2 500,00 1 500,00 2005 2006 2007 2008 2009 2010 vývoz roky dovoz Obrázok č. 11 : Vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Srbskom v rokoch 2005 2010 Medzi najvýznamnejšie a hodnotovo najväčšie položky slovenského vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do Srbska patria výrobky tovarových skupín 0402 Mlieko a smotana, koncentrované, sladené (sušené mlieko). Pri tejto skupine sme v roku 2009 oproti rokom 2007 a 2008 zaznamenali určitú stagnáciu vývozu výrobkov, ale v roku 2010 sa hodnota vývozu zvýšila a dosiahla úroveň 1 911,15 tis.. Ďalšími významnejšími tovarovými skupinami, ktorých výrobky sa podieľali na vývoze sú 2106 Potravinové výrobky inde neuvedené (napr. bielkovinové koncentráty a pod.), 1806 Čokoláda, 1702 Ostatné cukry, 0105 Živá hydina. Hodnota vývozu výrobkov týchto skupín dosiahla v roku 2010 vyššiu úroveň oproti predchádzajúcim rokom 2007 2009. Medzi významné skupiny patrí aj tovarová skupina 2104 Polievky a bujóny, ale hodnota vývozu v roku 2010 dosiahla približne len 50 % -tnú úroveň roku 2009. Prehľad o vývozoch do Srbska podľa tovarových skupín výrobkov v rokoch 2007 až 2010 v tis. eur je uvedený v tabuľke č. 2. Tabuľka č. 2 0105 Živá hydina 42,82 58,43 136,67 182,78 0106 Ostatné živé zvieratá 36,32 33,63 23,50 42,80 0207 Hydinové mäso a droby 0,00 7,99 24,62 26,88 0401 Mlieko a smotana, nekoncentrovaná, nesladená 2,82 0,00 11,20 38,59 0402 Mlieko a smotana, koncentrovaná, sladená 2 077,32 2 606,55 256,15 1 911,15 0404 Srvátka 41,71 0,00 0,00 0,00 0405 Maslo a mliečne nátierky 0,00 198,66 0,00 0,00 0406 Syry a tvaroh 44,61 75,15 4,52 4,86 0407 Vajcia v škrupinách 225,78 0,00 74,95 0,00 0504 Zvieracie vnútornosti (nie rybacie) 157,05 120,24 0,00 11,19 0602 Ostatné živé rastliny 2,17 2,37 5,32 2,00 0701 Zemiaky, čerstvé alebo chladené 0,00 52,51 0,00 3,19 0702 Paradajky, čerstvé alebo chladené 0,00 0,00 7,07 0,00 6

Pokračovanie tabuľky č. 2 0708 Strukoviny 0,00 0,00 8,64 0,00 0710 Zelenina (nevarená, varená ), mrazená 0,00 14,92 18,29 0,00 0713 Strukoviny suché 5,95 0,00 0,00 2,95 0808 Jablká, hrušky a dule 5,12 3,98 0,00 0,00 0813 Ovocie, sušené, ich zmesi 4,14 2,28 1,17 0,00 0901 Káva 473,72 241,59 96,72 2,02 0902 Čaj, tiež aromatizovaný 9,89 2,30 1,67 0,00 1002 Raž 0,00 0,00 11,33 0,00 1003 Jačmeň 2 710,37 3 288,36 0,00 0,00 1004 Ovos 0,00 41,69 0,00 19,32 1005 Kukurica 0,00 0,00 0,00 46,22 1107 Slad, tiež pražený 0,00 546,56 0,00 0,00 1211 Rastlinné produkty pre farmaceutiku 4,94 0,75 2,50 0,00 1302 Rastlinné šťavy a výťažky 0,00 0,00 4,54 130,50 1502 Loj hovädzí, ovčí alebo kozí 0,00 0,00 0,00 16,05 1602 Ostatné konzervované mäso, droby 0,00 0,00 0,00 5,60 1702 Ostatné cukry 67,28 30,61 24,23 168,98 1704 Cukrovinky neobsahujúce kakao 4,33 10,37 15,51 0,00 1806 Čokoláda 59,49 104,71 8,94 351,04 1901 Sladový výťažok 23,44 26,52 19,77 35,67 1905 Trvanlivé pečivo 112,98 42,96 5,95 2,76 2103 Omáčky a prípravky na ne 0,01 2,52 0,00 107,24 2104 Polievky a bujóny 877,75 887,53 1 005,24 625,14 2106 Potravinové prípravky inde neuvedené 268,31 405,57 575,13 1 178,96 2202 Sladené nealkoholické nápoje 0,00 14,26 18,59 0,00 2203 Pivo 5,98 3,70 4,52 3,03 2208 Liehoviny 8,97 27,70 3,83 0,00 2309 Živočíšne materiály na výživu zvierat 11,21 22,81 12,82 18,14 SPOLU 7 293,78 8 892,57 2 385,10 4 941,03 Prameň : Štatistický úrad SR; RADELA, spol. s r. o., Bratislava; vlastné prepočty Poznámka : údaje v rokoch 2007 a 2008 boli prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,1260 Sk Problémy a riziká srbského trhu Srbsko je nástupnickým štátom predchádzajúceho spoločného štátu Srbsko a Čierna Hora. Z ekonomického hľadiska ukončenie spoločného štátu formalizovalo faktický stav, kedy Srbsko a Čierna Hora existovali ako dva samostatné hospodárske systémy s minimálnymi kompetenciami na úrovni spoločného štátu. Po dlhom období stagnácie Srbsko uskutočnilo v uplynulých rokoch významný pokrok, a to hlavne vďaka hospodárskej politike orientovanej na makroekonomickú stabilitu, reštrukturalizáciu a privatizáciu. Srbská republika je krajinou s rozvinutým priemyslom a najmä poľnohospodárskou výrobou na vysokej úrovni, ktorú považuje za základný pilier svojej ekonomiky. Táto poľnohospodárska produkcia sa postupne zvyšuje. 7

Dovoz je úplne liberalizovaný (v colnom sadzobníku sa používa označenie LB). Všetky výrobky sa dajú voľne dovážať. Clá sa pohybujú od 1 % do 30 %. Väčšina priemyselných komodít v colnom sadzobníku má clo od 1 do 10 %. Vyššie clo ako 20 % do 30 % majú hlavne niektoré poľnohospodárske a potravinárske tovary, ktoré konkurujú domácej výrobe. Napríklad: pivo 30 %, víno 30 %, nealkoholické nápoje 30 %, nespracovaný tabak 10 %, spracovaný tabak 30 %, káva nepražená 5 %, káva pražená 20 %. Priemerné clo po najnovších korekciách Colného sadzobníka kleslo z 8,80% na 7,70%. Pre 142 položiek (hlavne potraviny) kvôli ochrane domáceho trhu bolo clo zvýšené, kým pre 164 výrobkov, ktoré sa nevyrábajú v krajine, sa clo znížilo. Okrem cla sa platí aj colná evidencia vo výške 0,5 % colného základu a existujú tzv. akcízne poplatky (zodpovedajúce spotrebným daniam alebo dovoznej prirážke) na tieto tovarové komodity: ropné deriváty, tabakové výrobky, lieh a alkoholické nápoje, osviežujúce nealkoholické nápoje a luxusné výrobky. Dinárové tarify akcíz sa menia každé tri mesiace a zosúlaďujú sa s rastom maloobchodných cien podľa oficiálnej štatistiky Štatistického úradu Srbskej republiky. Hoci srbský potravinársky priemysel je relatívne na vysokej úrovni a takmer sebestačný, privítal by dodávky nových technológií pri spracovaní poľnohospodárskych produktov s vyššou pridanou hodnotou. Slovensko má dlhoročnú tradíciu v tejto oblasti a Srbsko by si vedelo nájsť primeraný priestor na spoluprácu so slovenskými firmami. Slovenské firmy najčastejšie volia formu samostatných dovozov. Nie je využitá možnosť zakladania spoločných podnikov. Spoločný podnik v Srbsku by mal výhodu s ohľadom vývozu tovaru do krajín Paktu stability Juhovýchodnej Európy (PSJVE) a do Ruskej federácie. Predpoklady presadzovania sa na srbskom trhu : výhodná geografická poloha, postavení Srbska ako vstupnej brány na Balkán; očakávaný potenciál hospodárskeho rozvoja; rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode. Po ich dokončení a získaní kandidátskeho štatútu to bude znamenať postupnú štandardizáciu politickej aj ekonomickej situácie krajiny; európska perspektíva Srbska; snaha Srbska o prehĺbenie a rozšírenie obchodno-hospodárskej spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy; Srbsko začalo separátne rozhovory o vstupe do WTO. Bosna a Hercegovina Vo obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami s Bosnou a Hercegovinou dochádza od začiatku sledovaného obdobia v roku 2002 k rapídnemu poklesu našich vývozov a na druhej strane k zvyšovaniu sa dovozov. Kým v roku 2002 hodnota vývozu dosiahla úroveň 10 068,36 tis., tak v roku 2010 to už bolo len 2 551,08 tis., čo predstavuje zníženie vývozov približne o 75 %. Hodnota dovozov v roku 2010 dosiahla úroveň 1 185,22 tis., čo oproti roku 2002 viac o 940,00 tis.. Na obrázku č. 4 je graficky znázornený vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Bosnou a Hercegovinou v rokoch 2002 až 2010 v tis. eur. 8

tis. eur 10 200,00 9 200,00 8 200,00 7 200,00 6 200,00 5 200,00 4 200,00 3 200,00 2 200,00 1 200,00 200,00 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 roky vývoz dovoz Obrázok č. 4 : Vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Bosnou a Hercegovinou v rokoch 2002 2010 Najvýznamnejšími vývoznými komoditami do Bosny a Hercegoviny, ktoré si počas celého sledovaného obdobia od roku 2007 do roku 2010 zachovali v podstate rovnakú úroveň, resp. sa ich vývozy zvýšili sú výrobky tovarových skupín 1206 Slnečnicové semená, 2106 Potravinové prípravky inde neuvedené (napr. bielkovinové koncentráty a pod.), 1901 Sladový výťažok a 0402 Mlieko a smotana, koncentrované, sladené (sušené mlieko). Vyššie spomínaný rapídny pokles vývozov do Bosny a Hercegoviny v roku 2010 bol zapríčinený aj poklesom vývozov tradičných položiek do tohto teritória, akými boli napríklad výrobky tovarových skupín 1107 Slad, 1517 Margaríny, 2104 Polievky, bujóny, ale aj 2302 Otruby. Prehľad o vývozoch do Bosny a Hercegoviny podľa tovarových skupín výrobkov v rokoch 2007 až 2010 v tis. eur je uvedený v tabuľke č. 3. tabuľka č. 3 0102 Živý hovädzí dobytok 0,00 128,50 277,24 205,89 0106 Ostatné živé zvieratá 9,55 0,00 0,00 0,00 0401 Mlieko a smotana, nekoncentrovaná, nesladená 360,64 341,97 214,21 220,69 0402 Mlieko a smotana, koncentrovaná, sladená 0,35 0,00 0,00 0,00 0403 Jogurty, kyslomliečne výrobky 0,19 0,00 0,00 0,02 0406 Syry a tvaroh 0,74 0,00 0,01 4,20 0504 Zvieracie vnútornosti (nie rybacie) 0,00 7,19 0,00 0,00 0802 Ostatné orechy 0,00 0,00 0,00 7,10 0806 Hrozno 17,80 0,00 0,00 0,00 0813 Ovocie, sušené, ich zmesi 0,00 3,01 6,22 0,00 0901 Káva 0,00 2,77 0,00 0,00 0902 Čaj, tiež aromatizovaný 0,00 0,82 0,62 0,00 9

pokračovanie tabuľky č. 3 1001 Pšenica a súraž 276,60 133,74 0,00 0,00 1003 Jačmeň 18,60 0,00 0,00 14,89 1004 Ovos 170,46 211,81 15,82 4,82 1008 Pohánka 12,30 0,00 0,00 0,00 1107 Slad, tiež pražený 554,17 143,72 197,57 0,00 1206 Slnečnicové semená 0,00 0,00 253,82 373,26 1211 Rastlinné produkty pre farmaceutiku 0,00 1,54 2,91 0,00 1214 Kŕmna repa, seno, lucerna 0,00 0,00 0,00 10,64 1516 Živočíšne a rastlinné tuky a oleje hydrogenované 0,54 2,53 0,00 0,00 1517 Margaríny 169,17 0,00 0,00 0,00 1704 Cukrovinky neobsahujúce kakao 0,00 4,30 0,00 0,00 1806 Čokoláda 5,33 0,00 23,90 0,00 1901 Sladový výťažok 280,48 282,76 183,39 195,58 2101 Výťažky z kávy, čaju 4,33 0,00 0,00 0,00 2103 Omáčky a prípravky na ne 0,00 32,70 0,00 0,00 2104 Polievky a bujóny 440,34 122,58 0,00 0,00 2106 Potravinové prípravky inde neuvedené 346,71 467,40 643,72 948,94 2202 Sladené nealkoholické nápoje 0,00 133,84 0,00 0,00 2204 Víno 6,48 4,33 0,00 0,00 2208 Liehoviny 2,24 0,00 0,00 0,00 2302 Otruby 1 330,45 618,88 57,83 234,17 2306 Pokrutiny z iných tukov a olejov 0,00 0,00 5,76 150,33 2309 Živočíšne materiály na výživu zvierat 0,00 0,00 230,42 180,55 SPOLU 4 007,48 2 644,40 2 113,46 2 551,08 Prameň : Štatistický úrad SR; RADELA, spol. s r. o., Bratislava; vlastné prepočty Poznámka : údaje v rokoch 2007 a 2008 boli prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,1260 Sk Problémy a riziká trhu Bosny a Hercegoviny Bosna a Hercegovina ako relatívne mladý štát, vyvíja značné úsilie začleniť sa do rôznych svetových regionálnych organizácií a zoskupení. Vstup býva značne zaťažený politickou nejednotnosťou krajiny. Najvýznamnejším krokom bolo prijatie Bosny a Hercegoviny za člena OSN, čo v podstate znamenalo medzinárodné uznanie jej existencie a samostatnosti. Bosna a Hercegovina patrí po ekonomickej stránke k menej vyspelým krajinám európskeho kontinentu. Hlavnou prekážkou jej ďalšieho hospodárskeho rozvoja je nejednotný postup pri vytváraní mikroekonomickej a makroekonomickej politiky štátu, pretože podľa ústavy sa skladá z dvoch entít: Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej, ktoré spravidla rokujú nezávisle na sebe, čo v praxi vytvára hospodárske bariéry vo vnútri krajiny. Súčasný dovozný a vývozný režim Bosny a Hercegoviny je možné charakterizovať ako systém, založený na trhovo orientovanej ekonomike, dynamicky sa rozvíjajúci a smerujúci k legislatíve Európskej únie, a zákonite pretrváva sústavný tlak zo strany svetového spoločenstva na zjednotenie dovozných podmienok. 10

Ustanovenie Zákona o colnej politike sa uplatňuje jednotne na celom colnom území, ktoré je zhodné so štátnym územím B a H a vykonáva sa cestou Colných úradov v entitách. Colné sadzby sú rovnaké vo Federácii Bosny a Hercegoviny a Republike Srbskej. Zákon o colnej politike upravuje nariadenia o preferenčnom a nepreferenčnom pôvode tovaru, smernice/vyhlášky o colnom tovare, ktorý sa prepravuje leteckou, morskou, riečnou, železničnou, poštovou a cestnou dopravou ako aj umiestňovaním colného tovaru vo voľných zónach, ktoré sú časťou colného územia, ale sú fyzicky oddelené. Výhody a oslobodenie od platenia cla na dodaný tovar do voľného obehu stanovuje a nariaďuje Rada ministrov. Nomenklatúra harmonizovaného systému colných sadzieb je súčasťou zákona a prijíma sa na celom colnom a hospodárskom priestore B a H. Tovar je rozdelený do 21 kapitol a 97 hláv. Colné sadzby sa pohybujú od 0 do 15 % (priemerná výška cla je 6 %). Tovar je do colných sadzieb zatriedený podľa piatich princípoch. Pôvod tovaru (živočíšny, rastlinný, prírodný, umelý), druh materiálu, hospodárska činnosť (poľnohospodárstvo, priemysel atď.), stupeň spracovania (surovina, polotovar, hotových výrobok), účel použitia (široká spotreba, reprodukčný materiál, vybavenie atď.). Predpoklady presadzovania sa na trhu Bosny a Hercegoviny Z analýzy dovozných možností z predchádzajúcich rokov je možné predpokladať otvorenie možností pre slovenské firmy. Záujem naďalej pretrváva najmä o hovädzie mäso, syry, maslo, mlieko, ako aj o výrobky tovarových skupín, u ktorých sme zaznamenali v roku 2010 rapídny pokles vývozu. Z hľadiska dovozných opatrení je možné, ale očakávať hlavne zvýšené veterinárne opatrenia, ktoré reagujú na regionálne informácie o chorobách v oblasti živočíšnej výroby. Vzhľadom na tradíciu slovenského exportu je možné očakávať aj v triede výrobky rastlinného pôvodu opätovné oživenie dovozu v nastávajúcom období, najmä v komoditách mlynárskych výrobkov, sladu, slnečnicových semien, ale aj pšeničného lepku a živíc. Možností sú aj vo vývoze mlynárskych zmesí. V triede živočíšne a rastlinné tuky a oleje, upravené jedlé tuky pretrváva silnejúca zahraničná konkurencia, avšak pri hodnotení celkových odbytových možností je možné konštatovať, že zvýšená aktivita slovenských firiem by mohla opäť dosiahnuť úroveň predchádzajúceho roka. Možnosti existujú najmä v komoditách upravených jedlých tukoch, ale aj voskoch. Aj v tovarovej skupine potravinárske výrobky je viditeľná pomerne vysoká konkurencia pre slovenské výrobky. Pretrváva záujem o dovoz krmiva pre zvieratá, prípravky zo škrobu a múky, ale aj výrobky zo zeleniny a orechov. Macedónska republika V obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami medzi Slovenskou republikou a Macedónskou republikou zaznamenávame v sledovanom období od roku 2002 do roku 2010 kolísavý vývoj. Pri vývozoch zaznamenávame do roku 2004 jeho vzostup, do roku 2004, potom nasleduje pokles až do roku 2007. V roku 2010 dosiahol hodnotu 2 678,65 tis., avšak oproti rokom 2008 a 2009, kedy dosiahol najväčšie hodnoty (3 585,94 tis., resp. 3 159,00 tis. ) je to pokles približne o 25 %, resp. o 15 %). Pri dovozoch ide v rokoch 2002 až 2005 o pokles takmer o 1 mil., ale v nasledujúcich 5 tich rokov zaznamenávame jeho rast, hoci v roku 2009 bol zaznamenaný pokles o takmer 500 tis.. V roku 2010 dosiahol úroveň 1 671,15 tis., čo oproti roku 2002 je viac takmer o 30 %. 11

Na obrázku č. 5 je graficky znázornený vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Macedónskom v rokoch 2002 až 2010 v tis. eur. 3 800,00 3 300,00 2 800,00 tis. eur 2 300,00 1 800,00 1 300,00 800,00 300,00 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 roky vývoz dovoz Obrázok č. 5 : Vývoj vývozu a dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov medzi Slovenskom a Macedónskom v rokoch 2002 2010 Najvýznamnejšími výrobkami nášho vývozu v rokoch 2007 až 2010 do Macedónska sú výrobky troch tovarových skupín, a to 1107 Slad, tiež pražený, 1514 Repkový olej a 2104 Polievky a bujóny. Prehľad o vývozoch do Macedónska podľa tovarových skupín výrobkov v rokoch 2007 až 2010 v tis. eur je uvedený v tabuľke č. 4. tabuľka č. 4 0102 Živý hovädzí dobytok 0,00 0,00 167,14 0,00 0106 Ostatné živé zvieratá 0,00 0,00 0,00 12,22 0402 Mlieko a smotana, koncentrovaná, sladená 420,70 166,58 0,00 45,00 0404 Srvátka 21,01 0,00 0,00 0,00 1107 Slad, tiež pražený 1 331,70 2 914,02 2 383,58 1 754,21 1514 Olej z repky 0,00 141,43 608,28 406,04 2103 Omáčky a prípravky na ne 3,13 49,64 0,00 43,45 2104 Polievky a bujóny 369,62 303,64 0,00 403,23 2106 Potravinové prípravky inde neuvedené 0,00 10,64 0,00 11,78 SPOLU 2 147,80 3 585,94 3 159,00 2 678,65 Prameň : Štatistický úrad SR; RADELA, spol. s r. o., Bratislava; vlastné prepočty Poznámka : údaje v rokoch 2007 a 2008 boli prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,1260 Sk 12

Problémy a riziká macedónskeho trhu a predpoklady presadzovania sa na macedónskom trhu Tak ako Bosna a Hercegovina aj Macedónsko ako relatívne mladý štát, vyvíja značné úsilie začleniť sa do rôznych svetových regionálnych organizácií a zoskupení. V predchádzajúcich rokoch ekonomika Macedónska prešla radikálnymi politickými, ekonomickými, spoločenskými, legislatívnymi a kultúrnymi zmenami, ktoré vedú k otvorenej a demokratickej spoločnosti. Vstup zahraničného kapitálu do krajiny a výraznejší vzrast zahraničných investícií je jednou z priorít súčasného Macedónska. Vláda neustále hľadá cesty k zvýšeniu atraktívnosti a transparentnosti macedónskeho podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov. V Macedónskej republike stále platia kvóty na dovoz a vývoz viacerých tovarov. Zaujímavá je aj skutočnosť, že aj v dovoze tovarov, ktoré sa v Macedónsku nevyrábajú, sú tieto finančne zaťažené nadpriemerne vysokými colnými poplatkami, daňami, akcíziami, a pod. Vstupom do WTO v roku 2003 prijalo Macedónsko všetky záväzky ktoré vyplývajú z tohto členstva. Ochrana domáceho trhu zodpovedá bežnej úrovni krajiny s prechodnou ekonomikou a je limitovaná členstvom vo WTO. Osobitný dôraz sa kladie na kontrolu dovozu agrárnych a potravinárskych produktov. Macedónske orgány sa snažia o rýchle vytvorenie liberálneho ekonomického prostredia s trhovými mechanizmami. Zo slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ktoré sme zatiaľ na macedónsky trh nevyvážali, je perspektívny dovoz hydiny, ktorej spotreba sa zvyšuje a doteraz sa dováža hlavne zo Slovinska, Chorvátska, Maďarska a Turecka. Pri mäsových výrobkoch (salámy a údené výrobky) majú slovenské výrobky oproti domácim výhodu v neporovnateľne vyššej kvalite, problém pri ich presadení sa na macedónskom trhu môže predstavovať ich neznalosť na trhu. Na macedónskom trhu je priestor pre dovoz trvanlivých a tavených syrov, ktoré tiež môžu konkurovať domácim svojou kvalitou, dôležitá je otázka cenovej ponuky. Perspektívny by mohol byť aj dovoz krmív a koncentrátov pre domáce zvieratá na macedónskom trhu začínajú byť žiadané dovozy bio potravín. Ostatné krajiny Balkánskeho polostrova vo vývoze slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov nezohrávajú významnú úlohu. V tabuľke č. 5 pre informáciu uvádzame prehľad o vývozoch v tis. eur v rokoch 2007 až 2010 do Albánska, Čiernej Hory a Kosova. tabuľka č. 5 Albánsko 0103 Živé ošípané 0,00 26,99 0,00 18,39 0511 Živočíšne výrobky nevhodné na konzum 10,92 46,57 0,00 0,00 1104 Obilné zrná inak spracované 0,00 0,00 30,06 0,00 1107 Slad, tiež pražený 406,49 159,97 30,63 31,77 2103 Omáčky a prípravky na ne 0,00 1,06 1,76 1,73 2104 Polievky a bujóny 0,00 23,42 53,67 96,19 2309 Živočíšne materiály na výživu zvierat 0,00 0,00 0,00 76,97 SPOLU 417,42 258,01 116,12 229,51 13

pokračovanie tabuľky č. 5 Čierna Hora 0402 Mlieko a smotana, koncentrovaná, sladená 0,00 0,00 0,00 62,54 0813 Ovocie, sušené, ich zmesi 0,00 7,91 0,00 0,00 0901 Káva 0,00 139,39 56,73 0,00 0902 Čaj, tiež aromatizovaný 0,00 9,12 0,00 0,00 1002 Raž 0,00 4,23 0,00 0,00 1211 Rastlinné produkty pre farmaceutiku 0,00 5,16 1,80 0,00 1806 Čokoláda 0,00 20,88 4,03 0,00 2106 Potravinové prípravky inde neuvedené 0,00 3,39 0,00 0,00 SPOLU 0,00 190,08 62,56 62,54 Kosovo 0511 Živočíšne výrobky nevhodné na konzum 0,00 9,56 9,50 0,00 0901 Káva 0,00 0,00 0,36 0,00 1107 Slad, tiež pražený 0,00 8,99 0,00 0,00 SPOLU 0,00 18,55 9,86 0,00 Prameň : Štatistický úrad SR; RADELA, spol. s r. o., Bratislava; vlastné prepočty Poznámka : údaje v rokoch 2007 a 2008 boli prepočítané konverzným kurzom 1 = 30,1260 Sk 14