HODNOTENIE STAVU HRANIČNÝCH VODNÝCH ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD SLOVENSKA ZA ROK 2009

Pracovná podskupina 3.2 Stav a interkalibrácia Hodnotenie stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd Slovenska za rok 2009 V Bratislave, november 2010

1 Pracovná skupina 3: Povrchové vody Pracovná podskupina 3.2: Stav a interkalibrácia Ministerstvo životného prostredia SR Výskumný ústav vodného hospodárstva, Bratislava Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava HODNOTENIE STAVU HRANIČNÝCH VODNÝCH ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD SLOVENSKA ZA ROK 2009 Správu zostavili: Gestor: Pracovná skupina: RNDr. Jarmila Makovinská, CSc. RNDr. Matúš Haviar, PhD. Výskumný ústav vodného hospodárstva, Bratislava Mgr. Katarína Melová Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava RNDr. Katarína Kučárová Ministerstvo životného prostredia SR VÚVH: RNDr. Jarmila Makovinská, CSc., Ing. Elena Rajczyková, CSc., RNDr. Emília Mišíková Elexová, PhD., Ing. Peter Baláži, PhD., RNDr. Matúš Haviar, PhD., Ing. Lucia Pediačová SHMÚ: Mgr. Ivan Bartík, RNDr. Zuzana Paľušová PRIF UK: Prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc. SVP, š.p.: Ing. Elena Pašerbová, Ing. Daniel Matulík, Ing. Natália Rozdobuďková, RNDr. Ján Tkáč Monitorovanie vodných útvarov povrchových vôd Slovenska v roku 2009 vykonávali pracovníci jednotlivých odštepných závodov Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Žilina a Piešťany) a pracovníci Výskumného ústavu vodného hospodárstva v Bratislave. Bratislava, november 2010

2 Obsah 1 Úvod str. 3 2 Hraničné vodné útvary povrchových vôd str. 4 3 Metodika hodnotenia stavu hraničných vodných útvarov str. 12 povrchových vôd 4 Hodnotenie stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd str. 15 za rok 2009 4.1 Slovensko české hraničné vodné útvary povrchových vôd str. 15 4.2 Slovensko rakúske hraničné vodné útvary povrchových vôd str. 16 4.3 Slovensko maďarské hraničné vodné útvary povrchových vôd str. 17 4.4 Slovensko ukrajinské hraničné vodné útvary povrchových vôd str. 18 4.5 Slovensko poľské hraničné vodné útvary povrchových vôd str. 19 4.6 Súhrnné hodnotenie podľa jednotlivých prvkov kvality za rok str. 20 2009 4.7 Hydrologické hodnotenie vybraných hraničných vodných str. 25 útvarov povrchových vôd 5 Záver str. 37 6 Literatúra str. 38 7 Prílohy str. 40

3 1. Úvod Rámcová smernica pre vodu (2000/60/ES) [1] vytvorila právny rámec na ochranu a zlepšenie stavu vodných ekosystémov a trvalo udržateľné, vyvážené a spravodlivé využívanie vôd. Zaviedla nový prístup pre vodné hospodárstvo založený na riečnych povodiach, prirodzených geografických a hydrologických jednotkách a ukladá konkrétne termíny členským krajinám Európskej únie pre vypracovanie plánov manažmentu povodí, súčasťou ktorých sú programy opatrení. Vodný plán Slovenska [2], ktorý pozostáva z plánov manažmentu čiastkových povodí správneho územia povodia Dunaja a správneho územia povodia Visly, bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 10.2.2010, uznesením č. 109 z 10. februára 2010. Environmentálnym cieľom Rámcovej smernice pre vodu je realizácia opatrení na dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd do roku 2015, resp. najneskôr do roku 2027. Dobrý stav pre útvary povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé a výrazne zmenené útvary povrchových vôd. Na Slovensku sa v roku 2007 začalo postupne s monitorovaním stavu útvarov povrchových vôd v zmysle požiadaviek Rámcovej smernice pre vodu a ďalších príslušných dokumentov. Súčasťou vodných útvarov povrchových vôd sú aj hraničné vodné útvary s našimi susednými krajinami, ktorými sú Rakúsko, Maďarsko, Ukrajina, Poľsko a Česko. Slovensko má podpísanú s každou susednou krajinou bilaterálnu zmluvu, ktorej súčasťou boli a sú aj otázky kvality a stavu povrchových ale aj podzemných vôd v hraničných vodných útvaroch. Zoznam všetkých vodných útvarov povrchových vôd, tvoriacich hranicu alebo pretínajúcich štátnu hranicu v správe Slovenskej republiky je uvedený v tabuľke č. 1. Nie všetky hraničné vodné útvary povrchových vôd sú však predmetom spoločného bilaterálneho monitorovania. Účelom monitorovania nie je len zistenie stavu v hraničných vodných útvaroch ale aj sledovanie prísunu znečistenia do našej krajiny, odnos znečistenia z nášho územia, ale aj ďaľšie ciele (charakterizácia typu, potvrdenie rizika nedosiahnutia dobrého stavu vôd a podobne). Všetky tieto ciele sú uvedené v Programe monitorovania stavu povrchových vôd Slovenska v konkrétnom roku monitorovania [3, 4, 5]. Všeobecné zásady monitorovania sú uvedené v Rámcovom programe monitorovania vôd Slovenska pre obdobie rokov 2010-2015 [6]. Cieľom tejto správy je zhodnotenie stavu povrchových vôd v hraničných vodných útvaroch Slovenska, ktoré boli určené ako prirodzené.

4 2. Hraničné vodné útvary povrchových vôd Slovenská republika tvorí hranicu so susednými krajinami, ktorými sú Rakúsko, Maďarsko, Ukrajina, Poľsko a Česko. Zoznam všetkých vodných útvarov povrchových vôd, tvoriacich hranicu alebo pretínajúcich štátnu hranicu v správe Slovenskej republiky je uvedený v tabuľke č. 1. Na obrázku č. 1 sú zobrazené hraničné vodné útvary povrchových vôd (prirodzené aj výrazne zmenené). Obrázok č. 1. Hraničné vodné útvary povrchových vôd (modré prirodzené vodné útvary, ružové - výrazne zmenené vodné útvary). Na obrázkoch č. 2-18 sú fotografie odberových miest, kde sa v roku 2009 uskutočňovalo monitorovanie. Tabuľka č. 1. Zoznam vodných útvarov povrchových vôd, tvoriacich hranicu alebo pretínajúcich štátnu hranicu v správe Slovenskej republiky (HMWB - výrazne zmenený vodný útvar, (K) kandidát na výrazne zmenený vodný útvar). Susedný štát Tok Kód vodného útvaru Typ Dĺžka (km) Prirodzený vodný útvar HMWB Monitorovanie 2009 Rakúsko Morava SKM0002 M1 (P1V) 69,47 X X Dunaj SKD0016 D1 (P1V) 11,20 X X

5 Tabuľka č. 1. pokračovanie Česko Maďarsko Ukrajina Poľsko Morava SKM0001 M1 (P1V) 38,50 X x Sudoměřický 13,90 X (K) 0 potok SKM0041 K2M Teplica_3 SKM0019 K2M 16,10 X 0 Klanečnica SKV0124 K2M 16,00 X (K) 0 Drietomica SKV0236 K2M 11,30 X 0 Zitkovský 8,60 X 0 potok SKV0237 K2M Vlára SKV0042 K2S 10,90 X (K) X Vlárka SKV0221 K3M 7,50 X (K) 0 Zlatnický potok SKM0030 K2M 13,30 X (K) 0 Myjava SKM0003 K2M 28,20 X 0 Bošáčka SKV0125 K2M 22,00 X 0 Predpolomský 8,30 X 0 potok SKV0197 K2M Tovarský 11,00 X (K) 0 potok SKV0144 K3M Lysky SKV0224 K3M 5,70 X (K) 0 Milošovský 10,50 X 0 potok SKV0246 K3M Slahorov potok SKV0304 K3M 6,80 X 0 Dunaj SKD0017 D1 (P1V) 62,10 X X Dunaj SKD0018 D2 (P1V) 81,30 X X Kamenec SKI0059 P1S 3,60 X Ipeľ SKI0004 I1 (P1V) 172,40 X (K) X Slaná SKS0003 K2S 48,00 X (K) X Bodva SKA0002 K2S 35,80 X (K) X Sokoliansky K2M 15,50 X (K) X potok SKH0023 Hornád SKH0004 H2 (K2V) 66,30 X (K) X Tisa SKT0001 B1 (P1V) 5,20 X (K) X Sartoš SKH0033 K2M 4,40 X (K) 0 Roňava SKB0023 P1S 26,20 X X Bodrog SKB0001 B1 (P1V) 15,2 X X Belina SKI0041 K2M 19,00 X (K) 0 Bukovinský 4,40 X 0 potok SKI0043 K2M Gortva SKS0016 K2M 9,40 X (K) 0 Marovka SKH0136 K2M 7,50 X 0 Byšta SKB0038 K2M 6,80 X (K) 0 Izra SKB0044 P1M 8,70 X (K) 0 Malá Krčava SKB0050 P1M 31,60 X 0 Latorica SKB0140 B1 (P1V) X (K) X Uh SKB0150 B1 (P1V) X (K) X Stužická rieka SKB0226 K3M 3,90 X 0 Ulička SKB0157 K2M X (K) X Ublianka SKB0176 K2M X X Tisa SKT0001 B1(P1V) 5,2 X (K) X Poprad SKP0006 P2 (K3V) 44,00 X (K) X Osturniansky 10,60 X (K) 0 potok SKP0025 K4M Dunajec SKC0001 K3S 17,00 X X Javorinka SKP0028 K4M 18,00 X (K) 0 Biela voda_3 SKC0002 K4M 19,90 X 0 Jelešná SKV0018 K3M 20,30 X 0 Chyžnik SKV0130 K3M 1,60 X 0 Kriváň SKV0131 K3M 1,80 X 0 VN Orava, VN - X 0 Tvrdošín SKV1004 K323 Hraničný 6,50 X 0 Kriváň SKV0129 K3M Oravica SKV0021 K4M 12,90 X 0

6 Obrázok č. 2. Odberové miesto Ulička štátna hranica. Obrázok č. 3. Odberové miesto Ublianka pod Ubľou. Obrázok č. 4. Odberové miesto Latorica Leles.

7 Obrázok č. 5. Odberové miesto Uh ústie. Obrázok č. 6. Odberové miesto Poprad Leluchow. Obrázok č. 7. Odberové miesto Poprad Piwniczna.

8 Obrázok č. 8. Odberové miesto Dunajec Červený Kláštor. Obrázok č. 9. Odberové miesto Dunaj Hainburg. Obrázok č. 10. Odberové miesto Morava Devín.

9 Obrázok č. 11. Odberové miesto Dunaj Szob. Obrázok č. 12. Odberové miesto Sokoliansky potok Tornyosnémeti. Obrázok č. 13. Odberové miesto Slaná - Sajópuspeki.

10 Obrázok č. 14. Odberové miesto Bodva - Hídvegardó. Obrázok č. 15. Odberové miesto Hornád - Hidasnémeti. Obrázok č. 16. Odberové miesto Roňava - Slovenské Nové Mesto.

11 Obrázok č.17. Odberové miesto Ipeľ - Salka. Obrázok č. 18. Odberové miesto Tisa - Zemplénagárd.

12 3. Metodika hodnotenia stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd Základom hodnotenia ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd sú biologické prvky kvality - vodné spoločenstvá, ktoré citlivo a najmä synergicky prijímajú všetky zmeny vo vodnom prostredí. Reakcia organizmov na zmeny prostredia sa odráža v zmene ich štruktúry a fungovania. Medzi biologické prvky patria bentické bezstavovce, fytobentos a makrofyty, fytoplanktón a ryby. Pre biologické prvky kvality ako aj pre podporné prvky kvality boli pripravené klasifikačné schémy na národnej úrovni [7]. Klasifikačné schémy pre biologické prvky kvality sú typovo špecifické a zahŕňajú aj možné tlaky (stresory). Miera ovplyvnenia je vyjadrená metrikami pre jednotlivé biologické prvky kvality. Ich počet je rôzny a metriky (rôzny počet pre rôzne typy) sú transformované to pomeru ekologickej kvality pre jednotlivé hranice tried ekologického stavu. Ryby neboli zaradené do hodnotenia ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd za rok 2009, nakoľko v roku 2009 neboli na Slovensku monitorované. Podpornými prvkami pre organizmy viazané na vodu sú fyzikálno-chemické prvky kvality a hydromorfologické prvky kvality. Fyzikálno-chemické prvky kvality sú teplota vody, merná vodivosť, ph, rozpustený kyslík, BSK 5, CHSK Cr, kyselinová neutralizačná kapacita do ph 4,5 (alkalita), amoniakálny dusík, dusičnanový dusík, celkový dusík, fosforečnanový fosfor, celkový fosfor. Klasifikačné schémy sú rovnako ako pre biologické prvky kvality uvedené v [7]. Hydromorfologické prvky kvality nie sú v tomto hodnotení zahrnuté. V rámci hodnotenia ekologického stavu sa posudzujú aj chemické prvky kvality - syntetické a nesyntetické špecifické látky, relevantné pre Slovensko. Medzi ne patria anilín, arzén, benzénsulfonamid, benztiazol, bifenyl (fenylbenzén), bisfenol A, clopyralid, desmedipham, dibutylftalát, difenylamín, ethofumesate, fenantrén, formaldehyd, glyfosát, chróm, kyanidy, meď, MCPA, 4-metyl-2,6-di-terc butylfenol, PCB a jeho kongenéry, pendimethalin, 1,1,2-trichlóretán, toluén, vinylbenzén (styrén), xylény (izoméry) a zinok. Pre tieto látky boli stanovené národné environmentálne normy kvality, uvedené v [7]. Pri hodnotení stavu útvarov povrchových vôd sa pre nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko zohľadnili pozaďové koncentrácie ťažkých kovov [8]. Pri hodnotení sa sa brali do úvahy aj požiadavky smernice 2009/90/ES, ktorou sa ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd [10]. Všetky požiadavky (minimálne pracovné kritériá používaných analytických metód) sú v súlade s článkom 4 odsek 1 tejto smernice. Ekologický stav je hodnotený vo vzťahu k referenčnej hodnote (t.j. k stavu vodného útvaru povrchovej vody v určitom type bez alebo len s minimálnym antropogénnym ovplyvnením). Hodnotenie ekologického stavu sa vykonalo pre všetky prirodzené hraničné vodné útvary. Detailný postup stanovenia ekologického stavu je popísaný v správe [9].

13 V jednotlivých tabuľkách sú uvedené hodnotenia jednotlivých prvkov kvality a sumárne hodnotenie ekologického a chemického stavu. V prípade vodných makrofýt ešte nie sú pre typy tokov nad 200 m n. m. pripravené a odsúhlasené klasifikačné schémy. Preto sú označené písmenom N (nerelevantné). Rovnako aj pre fytoplanktón, sú k dispozícii klasifikačné schémy iba pre veľké toky do 200 m n. m. Základom hodnotenia chemického stavu hraničných útvarov povrchových vôd sú prioritné látky a ďalšie znečisťujúce látky (ďalej len prioritné látky). Pri ich hodnotení sa uplatňujú environmentálne normy kvality v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES [11]. Pri hodnotení sa brali do úvahy aj požiadavky smernice 2009/90/ES [10]. Väčšina požiadaviek je v súlade s článkom 4 odsek 1 tejto smernice. Minimálne pracovné kritériá používaných analytických metód majú hodnotu neistoty merania nižšiu ako 50% (k=2) a limit kvantifikácie je rovný alebo nižší ako 30% príslušnej environmentálnej normy kvality. Prvky kvality, ktoré nie sú v súlade s vyššie uvedeným odsekom sú sledované v súlade s článkom 4 odsek 2, teda ak v prípade daného parametra nie je príslušná norma kvality alebo ak neexistuje analytická metóda spĺňajúca minimálne pracovné kritériá stanovené v odseku 1, sledovanie sa uskutočňuje s použitím najlepších dostupných techník, ktoré nespôsobujú prílišné zvyšovanie nákladov. Zoznam takýchto prvkov kvality je s pracovnými kritériami používaných analytických metód uvedený v správe [12]. Hodnotenie chemického stavu hraničných útvarov povrchových vôd pozostávalo z posúdenia výskytu 41 prioritných látok vo vodných útvaroch povrchových vôd. Súlad výsledkov monitorovania s ročnými priemermi a najvyššími prípustnými koncentráciami environmentálnych noriem kvality predstavuje súlad s požiadavkami pre dobrý chemický stav. Pri spracovaní hodnotenia sa použili postupy uvedené detailnejšie v správe [9]. Prioritnými látkami podľa smernice [11]sú: alachlór, antracén, atrazín, benzén, brómovaný difenyléter, kadmium a jeho zlúčeniny, tetrachlórmetán, C 10-13 chloroalkány, chlórfenvinfos, chlórpyrifos, cyklodiénové pesticídy (aldrín, dieldrín, endrín, izodrín), DDT spolu, para-para DDT, 1,2-dichlóretán, dichlórmetán, bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP), diurón, endosulfán, fluorantén, hexachlórbenzén, hexachlórbutadién, hexachlórcyklohexán, izoproturón, olovo a jeho zlúčeniny, ortuť a jej zlúčeniny, naftalén, nikel a jeho zlúčeniny, nonylfenol (4-nonylfenol), oktylfenol ((4- (1,1,3,3 -tetrametylbutyl)fenol)), pentachlórbenzén, pentachlórfenol, polyaromatické uhľovodíky (benzo(a)pyrén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(g,h,i)perylén, indeno(1,2,3-cd)pyrén), simazín, tetrachlóretylén, trichlóretylén, zlúčeniny tributylcínu (katión tributylcínu), trichlórbenzény, trichlórmetán, trifluralín. Do hodnotenia ekologického a chemického stavu hraničných útvarov povrchových vôd sa prednostne zahrnuli reprezentatívne odberové miesta. V niektorých prípadoch (napr. Ulička a Ubľa) však nie je možné v hraničnom úseku nájsť vhodné reprezentatívne miesto. V takom prípade bola znížená spoľahlivosť hodnotenia stavu konkrétneho vodného útvaru povrchovej vody.

14 V prípade, že vo vodnom útvare je viac reprezentatívnych odberových miest, stav je určený, horším ekologickým alebo chemickým stavom. Na jednotlivých mapách je znázornené hodnotenie stavu hraničných útvarov povrchových vôd podľa nasledujúcich tabuliek. Pre hodnotenie súladu, resp. nesúladu zistených hodnôt špecifických syntetických a nesyntetických látok relevantných pre Slovensko s národnou environmentálnou normou kvality sme zvolili žltú a modrú farbu (obrázky č. 23, 24). V prípade, že sa nesledovali prioritné látky pre hodnotenie chemického stavu, vodné útvary sú vyznačené bielou farbou. Tabuľka č. 2. Jednotlivé triedy ekologického stavu pre hodnotenie stavu hraničných útvarov povrchových vôd. Klasifikácia ekologického stavu Farebný kód RGB 1) farba Veľmi dobrý Modrá 0, 0, 255 Dobrý Zelená 0, 255, 0 Priemerný Žltá 255, 255, 0 Zlý Oranžová 255, 102, 0 Veľmi zlý Červená 255, 0, 0 Poznámka: 1) RGB farba číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (Red Green Black Červená Zelená Čierna) Tabuľka č. 3. Jednotlivé triedy chemického stavu pre hodnotenie stavu hraničných útvarov povrchových vôd. Klasifikácia chemického stavu Farebný kód RGB 1) farba Dobrý Modrá 0, 147, 221 Nedosahujúci dobrý stav Červená 218, 37, 29 Poznámka: 1) RGB farba číselné rozlíšenie jednotlivých farieb (Red Green Black Červená Zelená Čierna)

15 4. Hodnotenie stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd v roku 2009 4.1. Slovensko - české hraničné vodné útvary povrchových vôd Slovensko-české spoločné hraničné vodné útvary spolu s hodnotením stavu sú uvedené v tabuľke č. 4. Ide o toky (tabuľka č. 1), ktoré sú s výnimkou Vláry (SKV0042) a Moravy (SKM0001), plochou povodia malé toky v Karpatskom ekoregióne s nadmorskou výškou nad 200 m a nad 500 m n. m. Vlára je stredne veľký tok a Morava veľký tok. Hodnotenie Moravy (SKM0001) je zúžené na iba na chemický stav. Keďže tento vodný útvar bol zaradený ako výrazne zmenený určuje sa v ňom ekologický potenciál, ktorý je predmetom správy [13]. Tabuľka č. 4. Hodnotenie ekologického a chemického stavu v hraničných slovensko-českých vodných útvaroch pre jednotlivé prvky kvality v roku 2009. Vodný útvar Názov toku BB FP FB MF FCH PK RL SYNT RL KOVY ES SPOLU SP ES CHS SP CHS Pozn. SKM0041 Sudoměřický potok 0 N 0 N 0 0 0 3 L D L ex SKM0019 Teplica_3 1 N 2 N 0 N N 2 L D L SKV0124 Klanečnica 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKV0236 Drietomica 1 N 2 N 0 N N 2 M D L SKV0237 Zitkovský potok 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKV0042 Vlára 4 N 2 N 0 D D 4 M D M SKV0221 Vlárka 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKM0030 Zlatnický potok 0 N 0 N 0 0 0 3 L D L ex SKV0125 Bošáčka 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKV0197 Predpolomský potok 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKV0144 Tovarský potok 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKV0224 Lysky 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKV0246 Milošovský potok 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKV0304 Slahorov potok 0 N 0 N 0 N N 2 L D L ex SKM0001 Morava Ekologický potenciál N M Poznámky: BB bentické bezstavovce, FP fytoplanktón, FB fytobentos, MF vodné makrofyty, FCHPK fyzikálnochemické prvky kvality, RL-SYNT špecifické syntetické látky relevantné pre Slovensko, RL-KOVY - špecifické nesyntetické látky relevantné pre Slovensko, ES ekologický stav, SP ES spoľahlivosť hodnotenia ekologického stavu, CHS chemický stav, SP CHS - spoľahlivosť hodnotenia chemického stavu, N - nerelevantné, 0 nemonitorované, ex - extrapolované/prenesené výsledky, D dosahuje dobrý chemický stav, N- nedosahuje dobrý chemický stav. Na základe vyššie uvedených výsledkov hodnotenia možno konštatovať, že väčšina slovensko-českých malých hraničných vodných útvarov (Teplica_3, Klanečnica, Drietomica, Zitkovský potok, Vlárka, Bošáčka, Predpolomský potok, Tovarský potok, Lysky, Milošovský potok a Slahorov potok) je so strednou alebo nízkou mierou spoľahlivosti v dobrom ekologickom stave. Hodnotenie sa vykonalo s výnimkou dvoch tokov pomocou extrapolácie, resp. prenesenia

16 výsledkov z tokov zoskupených v rovnakých skupinách (skupina 104 a skupina 109) podľa správy [14]. Monitorovanie sa vykonalo v roku 2009 iba na dvoch z vyššie uvedených tokov (Teplica_3, Drietomica). Sudoměřický a Zlatnický potok boli na základe extrapolácie resp. prenesenia výsledkov zo skupiny 69 zaradené v roku 2009 do priemerného ekologického stavu. Hraničný vodný útvar Vlára (SKV0042) bola na základe výsledkov monitorovania bentických bezstavovcov zaradená do zlého ekologického stavu. Chemický stav slovensko-českých hraničných vodných útvarov bol v roku 2009 so strednou a nízkou mierou spoľahlivosti dobrý. Výnimkou je iba vodný útvar na Morave (SKM0001) s reprezentatívnym odberovým miestom Morava Brodské, kde hodnoty bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) prekročili environmentálne normy kvality a poukázali na nedosiahnutie dobrého chemického stavu. 4.2. Slovensko- rakúske hraničné vodné útvary povrchových vôd Na spoločnom slovensko-rakúskom úseku Moravy sa nachádza jeden vodný útvar SKM0002 s reprezentatívnym odberovým miestom Morava - Devín (r. km 1,5). Na Dunaji tvorí hranicu vodný útvar SKD0016 s reprezentatívnym odberovým miestom Dunaj Hainburg (r. km 1878,9). Výsledky hodnotenia ekologického a chemického stavu pre obidva vodné útvary pre jednotlivé prvky kvality sú uvedené v tabuľke č. 5. Tabuľka č. 5 Hodnotenie ekologického a chemického stavu v hraničných slovensko-rakúskych vodných útvaroch pre jednotlivé prvky kvality v roku 2009. Vodný Názov BB FP FB MF FCHPK RL RL ES SP CHS SP útvar toku SYNT KOVY SPOLU ES CHS SKM0002 Morava 3 3 2 N 3 D D 3 M D M SKD0016 Dunaj 3 1 1 0 2 D D 3 M D M Poznámky: BB bentické bezstavovce, FP fytoplanktón, FB fytobentos, MF vodné makrofyty, FCHPK fyzikálnochemické prvky kvality, RL-SYNT špecifické syntetické látky relevantné pre Slovensko, RL-KOVY - špecifické nesyntetické látky relevantné pre Slovensko, ES ekologický stav, SP ES spoľahlivosť hodnotenia ekologického stavu, CHS chemický stav, SP CHS - spoľahlivosť hodnotenia chemického stavu, N- nerelevantné, 0 nemonitorované, D dosahuje dobrý chemický stav. Na základe výsledkov monitorovania v roku 2009 možno zaradiť obidva hraničné vodné útvary do priemerného ekologického stavu. Na Morave bol tento vodný útvar zatriedený na základe bentických bezstavovcov, fytoplanktónu a fyzikálnochemických prvkov kvality, kým v Dunaji to bol iba jeden biologický prvok kvality bentické bezstavovce. Špecifické syntetické a nesyntetické látky relevantné pre Slovensko na hodnotenie ekologického stavu nepresiahli ani v jednom vodnom útvare národné environmentálne normy kvality.

17 Rovnako ako v prípade špecifických syntetických a nesyntetických látok relevantných pre Slovensko aj prioritné látky boli v oboch vodných útvaroch v súlade s environmentálnymi normami kvality. To znamená, že chemický stav bol v roku 2009 dobrý. 4.3. Slovensko - maďarské vodné útvary povrchových vôd Výsledky hodnotenia ekologického a chemického stavu pre slovensko-maďarské hraničné vodné útvary pre jednotlivé prvky kvality sú uvedené v tabuľke č. 6. Tabuľka č. 6. Hodnotenie ekologického a chemického stavu v hraničných slovensko-maďarských vodných útvaroch pre jednotlivé prvky kvality v roku 2009. Vodný Názov toku BB FP FB MF FCHPK RL RL ES SP CHS útvar SYNT KOVY SPOLU ES SKD0018 Dunaj 3 2 2 2 2 D D 3 M N M SKI0004 Ipeľ 3 2 2 2 3 D D 3 M D M SKS0003 Slaná 3 0 2 N 3 D D 3 M N M SKA0002 Bodva 3 0 2 N 3 N D 3 M N M SKH0023 Sokoliansky 4 0 2 N 3 D D 4 M N M potok SKH0004 Hornád 3 2 2 N 3 D D 3 M N M SP CHS Pozn. SKT0001 Tisa 4 2 3 O 3 D D 4 M N M SKB0001 Bodrog 3 0 1 O 3 D D 3 M N M SKB0023 Roňava 3 N 1 N 3 D D 3 M N M SKI0059 Kamenec 0 N 0 0 0 0 0 4 L D L r SKH0033 Sartoš 0 N 0 N 0 0 0 2 L D L ex+r SKI0041 Belina 0 N 0 N 0 0 0 4 L N L r SKI0043 Bukovinský 0 N 0 N 0 0 0 2 L D L ex potok SKS0016 Gortva 0 N 0 N 0 0 0 2 L D L ex SKH0136 Marovka 0 N 0 N 0 0 0 1 L D L ex SKB0038 Byšta 0 N 0 N 0 0 0 2 L D ex SKB0044 Izra 0 N 0 N 0 0 0 2 L D ex SKB0050 Malá Krčava 0 N 0 N 0 0 0 3 L D r Poznámka: BB bentické bezstavovce, FP fytoplanktón, FB fytobentos, MF vodné makrofyty, FCHPK fyzikálnochemické prvky kvality, RL-SYNT špecifické syntetické látky relevantné pre Slovensko, RL-KOVY - špecifické nesyntetické látky relevantné pre Slovensko, ES ekologický stav, SP ES spoľahlivosť hodnotenia ekologického stavu, CHS chemický stav, SP CHS - spoľahlivosť hodnotenia chemického stavu, N - nerelevantné, 0 nemonitorované, ex - extrapolované/prenesené výsledky, r riziková analýza, D dosahuje dobrý chemický stav, N-nedosahuje dobrý chemický stav. Z celkového počtu 18 slovensko-maďarskch hraničných vodných útvarov iba 6 vodných útvarov dosiahlo dobrý a veľmi dobrý ekologický stav a 9 vodných útvarov dobrý chemický stav. Ekologický stav bol priemerný v 8 vodných útvaroch (Dunaj, Ipeľ, Slaná, Bodva, Hornád, Bodrog, Roňava a Malá Krčava) kým v 4 vodných útvaroch (Sokoliansky potok, Tisa, Kamenec a Belina) bol v roku 2009 zlý ekologický stav. Najhoršiu triedu ekologickej kvality v uvedených vodných útvaroch určili bentické bezstavovce, fytobentos a fyzikálno-chemické prvky kvality.

18 Špecifické syntetické látky relevantné pre Slovensko boli v súlade s národnými EQS vo všetkých vodných útvaroch s výnimkou Bodvy, kde 4-metyl-2,6-di-terc butylfenol presahoval environmentálnu normu kvality. Nesyntetické špecifické látky (kovy) relevantné pre Slovensko boli v súlade s ENK vo všetkých slovensko-maďarských hraničných vodných útvaroch. Na základe výsledkov sledovania prioritných látok, dobrý chemický stav nebol dosiahnutý v Dunaji, Slanej, Bodve, Sokolianskom potoku, Hornáde, Tise, Bodrogu, Roňave a v Beline. V Dunaji, Bodve, Hornáde, Bodrogu, Roňave a Tise boli prekročené ENK pre bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP). V Slanej a Tise boli prekročené ENK okrem DEHP aj pre benzo(b)fluorantén a benzo(k)fluorantén; v Sokolianskom potoku pre ortuť a v Roňave okrem DEHP aj pre nikel. 4.4. Slovensko- ukrajinské vodné útvary povrchových vôd Na spoločnom Slovensko-ukrajinskom hraničnom úseku sa nachádza šesť vodných útvarov (Ulička, Ubľa, Uh, Stužická rieka, Tisa a Latorica). Ulička (SKB0157) sa sledovala v odberovom mieste štátna hranica (r. km 0,2), Ubľa (SKB0176) sa monitorovala pod Ubľou (r. km 2,0), rieka Uh (SKB0150) sa sledovala v dvoch reprezentatívnych odberových miestach Pinkovce (r. km 18,5) a Lekárovce. Rieka Latorica (SKB0140) bola monitorovaná v Lelesi (r. km 21,3) a Tisa (SKT0001) v Malých Trakanoch. Výsledky hodnotenia ekologického a chemického stavu pre obidva vodné útvary pre jednotlivé prvky kvality sú uvedené v tabuľke č. 7. Tabuľka č. 7. Hodnotenie ekologického a chemického stavu pre jednotlivé prvky kvality v roku 2009 v slovensko ukrajinských hraničných vodných útvaroch. Vodný Názov toku BB FP FB MF FCHPK RL RL ES SP CHS SP Pozn. útvar SYNT KOVY SPOLU ES CHS SKB0157 Ulička 1 0 1 N 1 0 D 1 M 0 0 SKB0176 Ublianka 2 0 2 N 1 0 D 2 M 0 0 SKB0150 Uh 4 0 4 2 3 D D 4 M D M SKB0140 Latorica 3 1 2 2 3 D D 3 M N M SKB0226 Stužická rieka 0 N 0 N 0 0 0 1 L D L ex SKT0001 Tisa 4 2 3 0 3 D D 4 M N M ex Poznámka: BB bentické bezstavovce, FP fytoplanktón, FB fytobentos, MF vodné makrofyty, FCHPK fyzikálnochemické prvky kvality, RL-SYNT špecifické syntetické látky relevantné pre Slovensko, RL-KOVY - špecifické nesyntetické látky relevantné pre Slovensko, ES ekologický stav, SP ES spoľahlivosť hodnotenia ekologického stavu, CHS chemický stav, SP CHS - spoľahlivosť hodnotenia chemického stavu, N - nerelevantné, 0 nemonitorované, ex - extrapolované/prenesené výsledky, r riziková analýza, D dosahuje dobrý chemický stav, N- nedosahuje dobrý chemický stav. Na základe výsledkov monitorovania možno hodnotiť 5 hraničných slovenskoukrajinských vodných útvarov. Z nich dva (Ulička, Ublianka) dosahujú veľmi dobrý a dobrý ekologický stav. Jeden vodný útvar (Stužická rieka) s veľmi dobrým ekologickým stavom bol hodnotený na základe extrapolácie výsledkov. Tento vodný útvar nie je možné monitorovať z hľadiska jeho nedostupnosti pre vzorkovanie.

19 Jeden vodný útvar (Latorica) bol v roku 2009 v priemernom ekologickom stave na základe bentických bezstavovcov a fyzikálno-chemických prvkov kvality. Dva vodné útvary (Uh a Tisa) boli v zlom ekologickom stave. Uh na základe bentických bezstavovcov a fytobentosu a Tisa podľa bentických bezstavovcov. Špecifické syntetické aj nesyntetické látky relevantné pre Slovensko nepresiahli v roku 2009 ENK. Chemický stav v Uličke a Ubli nebol v roku 2009 monitorovaný. Vodné útvary Uh a Stužická rieka boli v dobrom chemicom stave, kým Latorica a Tisa nedosiahli v roku 2009 dobrý chemický stav z dôvodu prekročenia ENK pre bis(2-etylhexyl)- ftalát (DEHP). 4.5. Slovensko- poľské vodné útvary povrchových vôd Výsledky hodnotenia ekologického a chemického stavu pre slovensko-poľské hranišné vodné útvary pre jednotlivé prvky kvality sú uvedené v tabuľke č. 8. Tabuľka č. 8. Hodnotenie ekologického a chemického stavu pre jednotlivé prvky kvality v roku 2009. Vodný Názov toku BB FP FB MF FCHPK RL RL ES SP CHS SP Pozn. útvar SYNT KOVY SPOLU ES CHS SKP0006 Poprad 3 1 2 N 2 0 0 3 M N M SKC0001 Dunajec 3 1 2 N 2 0 0 3 M N M SKP0025 Osturniansky potok 0 0 0 0 0 0 0 1 L D L ex SKP0028 Javorinka 0 0 0 0 0 0 0 2 L D L ex SKC0002 Biela voda_3 0 0 0 0 0 0 0 1 L D L ex SKV0018 Jelešná 0 0 0 0 0 0 0 1 L D L ex SKV0130 Chižnik 0 0 0 0 0 0 0 1 L D L ex SKV0131 Kriváň 0 0 0 0 0 0 0 1 L D L ex SKV0129 Hraničný Kriváň 0 0 0 0 0 0 0 1 L D L ex SKV0021 Oravica 0 0 0 0 0 0 0 2 L D L ex Poznámka: BB bentické bezstavovce, FP fytoplanktón, FB fytobentos, MF vodné makrofyty, FCHPK fyzikálnochemické prvky kvality, RL-SYNT špecifické syntetické látky relevantné pre Slovensko, RL-KOVY - špecifické nesyntetické látky relevantné pre Slovensko, ES ekologický stav, SP ES spoľahlivosť hodnotenia ekologického stavu, CHS chemický stav, SP CHS - spoľahlivosť hodnotenia chemického stavu, D dosahuje dobrý chemický stav, N- nedosahuje dobrý chemický stav. Na základe výsledkov monitorovania v roku 2009 možno konštatovať, že osem z desiatich hraničných vodných útarov je v dobrom a veľmi dobrom ekologickom stave a v dobrom chemickom stave. Hraničné vodné útvary Poprad a Dunajec boli v roku 2009 v priemernom ekologickom stave na základe bentických bezstavovcov. Uvedené dva vodné útvary nedosiahli dobrý chemický stav z dôvodu prekročenia ENK pre pre bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP).

20 4.6. Súhrnné hodnotenie podľa jednotlivých prvkov kvality za rok 2009 V tejto kapitole sa súhrnne mapovou formou hodnotia jednotlivé prvky kvality na základe výsledkov monitorovania z roku 2009. Pre niektoré prvky kvality (fytoplanktón, vodné makrofyty) sa hodnotili len tie hraničné vodné útvary, ktoré sú v nadmorskej výške do 200 m nad morom. Obrázok č. 19. Hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa bentických bezstavovcov za rok 2009. Obrázok č. 20. Hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa fytobentosu za rok 2009.

21 Obrázok č. 21. Hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa vodných makrofýt za rok 2009. Obrázok č. 22. Hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa fytoplanktónu za rok 2009.

22 Obrázok č. 23. Hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa všetkých biologických prvkov kvality za rok 2009. Obrázok č. 24. Hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa fyzikálno-chemických prvkov kvality za rok 2009.

23 Obrázok č. 25. Hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa špecifických syntetických látok relevantných pre Slovensko za rok 2009 (modrá farba súlad, žltá farba nesúlad s národnou environmentálnou normou kvality). Obrázok č. 26. Hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa špecifických nesyntetických látok (ťažkých kovov) relevantných pre Slovensko za rok 2009 (modrá farba súlad, žltá farba nesúlad s národnou environmentálnou normou kvality).

24 Obrázok č. 27. Sumárne hodnotenie ekologického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd podľa všetkých prvkov kvality za rok 2009. Obrázok č. 28. Hodnotenie chemického stavu hraničných vodných útvarov povrchových vôd za rok 2009.

25 4.7. Hydrologické hodnotenie vybraných hraničných vodných útvarov povrchových vôd Vodomerná stanica Brodské Morava (r. km 79,0) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 29; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 30; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 31; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 32; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 33; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 34 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 35. V roku 2007 priemerný ročný prietok na Morave v Brodskom dosiahol 51,97 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, a minimálne v auguste. Maximálny priemerný denný prietok bol na Morave zaznamenaný s hodnotou 355,2 m 3.s -1 a vyskytol sa 8.9.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 11.8.2007 s hodnotou 5,733 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok na Morave v Brodskom dosiahol 42,17 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, a minimálne v septembri. Maximálny prietok mal hodnotu 200,5 m 3.s -1 a bol zaznamenaný 3.3.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 16.11.2008 s hodnotou 9,269 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Morave v Brodskom dosiahol 54,355 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, a minimálne v septembri. Maximálny prietok bol zaznamenaný s hodnotou 391,63 m 3.s -1 9.3.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 2.10.2009 s hodnotou 6,393 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 sa vyskytli hodnoty priemerných denných prietokov nižšie než Q 355d viackrát, a to v roku 2007 v čase od 20.7 do 5.9 s kratšími prerušeniami, v roku 2008 8.8. a 15.8.; ďalej od 28.8. do16.9. a od 15.11. do 20.11. V roku 2009 sa prietoky menšie než Q 355d vyskytli od 19.8. do 11.10., pričom prietoky vyššie než Q 355d v tomto období netrvali dlhšie než 5 dní, takže dané obdobie sa považuje sa súvislé z pohľadu malej vodnosti. Vodomerná stanica Moravský Sv. Ján Morava (r. km 67,15) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 36; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 37; priemerné denné a mesačné prietoky v

26 roku 2008 na obrázku č. 38; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 39; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 40; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 41 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 42. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 88,62 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci a minimálne v auguste. Maximálny kulminačný prietok bol 419,4 m 3.s -1 a vyskytol sa 9.9.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 11.8.2007 s hodnotou 17,83 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 42,17 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, a minimálne v septembri. Maximálny kulminačný prietok bol na 244,3 m 3.s -1 a vyskytol sa 2.3.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 16.11.2008 s hodnotou 9,269 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Morave v Moravskom Sv. Jáne dosiahol 107,27 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, a minimálne v septembri. Maximálny prietok mal hodnotu 757,4 m 3.s -1 a vyskytol sa 9.3.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 23.8.2009 s hodnotou 31,56 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 sa vyskytli hodnoty priemerných denných prietokov nižšie než Q 355d v období od 21.7 do 27.8.2007 Vodomerná stanica Bratislava Dunaj (r. km 1868,75) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 43; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 44; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 45; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 46; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 47; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 48 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 49. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 1916 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v septembri a minimálne v apríli. Maximálny kulminačný prietok bol 7550 m 3.s -1 a vyskytol sa 8.9.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 1.1.2007 s hodnotou 876 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok na Dunaji v Bratislave dosiahol 1876 m 3.s - 1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Dunaji v máji, a minimálne v novembri. Maximálny kulminačný prietok bol na Dunaji 4780 m 3.s -1 a vyskytol sa 17.8.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 27.10.2008 s hodnotou 958,5 m 3.s -1.

27 V roku 2009 priemerný ročný prietok na Dunaji v Bratislave dosiahol 2186 m 3.s - 1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Dunaji v júni, a minimálne v januári. Maximálny priemerný denný prietok bol na Dunaji 8079,75 m 3.s -1 a vyskytol sa 26.6.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 2.2.2009 s hodnotou 896,04 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 boli hodnoty priemerných denných prietokov pod hodnotou Q 355d 12.1. a 2.2.2009 Vodomerná stanica Medveďov Dunaj (r. km 1806,3) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 50; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 51; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 52; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 53; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 54; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 55 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 56. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 1853 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v septembri a minimálne v apríli. Maximálny kulminačný prietok bol 6668 m 3.s -1 a vyskytol sa 10.9.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 1.1.2007 s hodnotou 842 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 1809 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Dunaji v máji, a minimálne v novembri. Maximálny kulminačný prietok bol na Dunaji 4610 m 3.s -1 a vyskytol sa 25.7.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 11.11.2008 s hodnotou 885,3 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok dosiahol v Medveďove na Dunaji 2156,6 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v júli, a minimálne v januári. Maximálny priemerný denný prietok bol v Medveďove 6851 m 3.s -1 a vyskytol sa 27.6.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 13.1.2009 s hodnotou 882 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 boli hodnoty priemerných denných prietokov nad hodnotou Q 355d. Vodomerná stanica v lokalite Szob Dunaj nie je (prietokové údaje pre toto odberové miesto boli vypočítané) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 57; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 58; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 59; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 60; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 61; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a

28 FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 62 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 63. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 2155 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Dunaji v novembri, a minimálne vo februári. Maximálny prietok bol na Dunaji v Szobe vypočítaný na 6537m 3.s -1 a vyskytol sa 11.9.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol vypočítaný na 1.1.2007 s hodnotou 1014 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 2114 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v júni, a minimálne v decembri. Maximálny prietok bol na Dunaji v Szobe vypočítaný na 4269 m 3.s -1 a vyskytol sa 25.7.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol vypočítaný na 12.11.2008 s hodnotou 1110,5 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok v Szobe na Dunaji dosiahol 2506 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v júni, a minimálne v januári. Maximálny prietok bol v Szobe vypočítaný na 6893,7 m 3.s -1 a vyskytol sa 28.6.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol vypočítaný na 7.10.2009 s hodnotou 1139,7 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 boli hodnoty priemerných denných prietokov nad hodnotou Q 355d. Vodomerná stanica Jablonka Čierna Orava (r. km 4,5) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 64; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 65; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 66; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 67; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 68; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 69 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 70. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 2,588 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v septembri a minimálne v máji. Maximálny kulminačný prietok bol 93,03 m 3.s -1 a vyskytol sa 7.9.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 3.8.2007 s hodnotou 0,704 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 1,563 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci a minimálne v júni. Maximálny kulminačný prietok bol 36,72 m 3.s -1 a vyskytol sa 24.7.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 3.7.2008 s hodnotou 0,339 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Čiernej Orave v Jablonke dosiahol 2,019 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v apríli, a minimálne v septembri. Maximálny priemerný denný prietok mal hodnotu 29,998 m 3.s -1

29 a vyskytol sa 30.3.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 5.10.2009 s hodnotou 0,303 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 boli hodnoty priemerných denných prietokov nad hodnotou Q 355d. Vodomerná stanica Kamenín Hron (r. km 10,9) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 71; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 72; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 73; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 74; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 75; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 76 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 77. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 34,26 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci a minimálne v októbri. Maximálny kulminačný prietok bol 176,1 m3.s -1 a vyskytol sa 22.3.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 2.8.2007 s hodnotou 8,295 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 37,082 m3.s-1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci a minimálne v septembri. Maximálny kulminačný prietok bol 307,3 m 3.s -1 a vyskytol sa 7.12.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 10.9.2008 s hodnotou 11,24 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Hrone v Kameníne dosiahol 43,941 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v decembri, a minimálne v septembri. Maximálny priemerný denný prietok mal hodnotu 684,3 m 3.s -1 a vyskytol sa 27.12.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 29.9.2009 s hodnotou 9,493 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 sa vyskytli hodnoty priemerných denných prietokov nižšie než Q 355d viackrát. V roku 2007 sa vyskytli tri takéto obdobia, a to od 20.7 do 10.8; na prelome augusta a septembra a v októbri 13.10 a 21-22.10. 2007. V roku 2008 od 4.9 sa dni s hodnotou prietoku menšou než Q 355d vyskytli párkrát. Súvislé obdobie trvania malej vodnosti sme zaznamenali od 29.9 do 2.10.2008. Nasledujúce súvislé obdobie malej vodnosti sa vyskytlo od 25.7 do 10.10.2009. Vodomerná stanica Kalonda Ipeľ (r. km 148,65) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 77; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 78; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 79; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009

30 na obrázku č. 80; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 81; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 82 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 83. V roku 2007 priemerný ročný prietok na Ipli v Kalonde dosiahol 1,674 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, a minimálne v októbri. Maximálny priemerný denný prietok mal hodnotu 7,825 m 3.s -1 a vyskytol sa 25.1.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 16.9.2007 s hodnotou 0,581 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 2,026 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v decembri, a minimálne v septembri. Maximálny priemerný denný prietok bol 30,52 m 3.s -1 a vyskytol sa 20.12.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 31.8.2008 s hodnotou 0,550 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Ipli v Kalonde dosiahol 4,106 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v decembri, a minimálne v októbri a novembri. Maximálny prietok mal hodnotu 59,39 m 3.s -1 a vyskytol sa 26.12.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 4.11.2009 s hodnotou 0,667m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 boli hodnoty priemerných denných prietokov nad hodnotou Q 355d. Vodomerná stanica Salka Ipeľ (r. km 12,2) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 84; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 85; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 86; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 87; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 88; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 89 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 90. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 5,625 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci a minimálne v júli. Maximálny kulminačný prietok bol 38,50 m 3.s -1 a vyskytol sa 3.3.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 6.8.2007 s hodnotou 1,373 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 8,739 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v decembri a minimálne v septembri. Maximálny kulminačný prietok bol 94,22 m 3.s -1 a vyskytol sa 7.12.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 10.97.2008 s hodnotou 1,057 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Ipľi v Salke dosiahol 14,716 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, a minimálne

31 v auguste. Maximálny prietok mal hodnotu 141 m 3.s -1 a vyskytol sa 27.12.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 26.9.2009 s hodnotou 1,155 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 boli hodnoty priemerných denných prietokov niekoľkokrát menšie než hodnota Q 355d. V roku 2007 sa takéto obdobie malej vodnosti vyskytlo od 16.7. do 10.8.2007, v roku 2008 od 30.8. do 14.9.2008 a v roku 2009 boli zaznamenané tri obdobia malej vodnosti, a to od 30.7. do 4.8.2009; od 18.8. do 23.8.2009 a medzi 25-28.9.2009. Vodomerná stanica Sajópuspoki Slaná (r. km 0,0) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 91; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 92; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 93; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 94; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 95; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 96 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 97. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 9,966 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci a minimálne v júli. Maximálny kulminačný prietok bol 73,24 m 3.s -1 a vyskytol sa 22.3.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 3.8.2007 s hodnotou 2,426 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 14,32 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v apríli a minimálne v septembri. Maximálny kulminačný prietok bol 137,3 m 3.s -1 a vyskytol sa 6.12.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 14.9.2008 s hodnotou 3,783 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Slanej v Sajópusoki dosiahol 18,492 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v decembri, a minimálne v septembri. Maximálny priemerný denný prietok mal hodnotu 221,3 m 3.s -1 a vyskytol sa 26.12.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 5.10.2009 s hodnotou 3,867 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 boli hodnoty priemerných denných prietokov pod hodnotou Q 355d len v období od 23.7. do 10.8.2007. Vodomerná stanica Hosťovce Bodva (r. km 0,8) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 98; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 99; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 100; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 101; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 102; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK

32 a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 103 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 104. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 1,577 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci a minimálne v júli. Maximálny kulminačný prietok bol 7,2 m 3.s -1 a vyskytol sa 24.1.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 8.8.2007 s hodnotou 0,367 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 2,365 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v apríli a minimálne v septembri. Maximálny kulminačný prietok bol 16,10 m 3.s -1 a vyskytol sa 6.12.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 13.7.2008 s hodnotou 0,733 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Bodve v Hosťovciach dosiahol 3,248 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v decembri, a minimálne v septembri. Maximálny prietok mal hodnotu 23,683 m 3.s -1 a vyskytol sa 26.12.2009. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 4.10.2009 s hodnotou 0,106 m 3.s -1. Počas hodnotených rokoch 2007-2009 boli hodnoty priemerných denných prietokov menšie než Q 355d v období od 6.6 do 16.6 a od 27.6 do 10.8.2007 a v roku 2009 od 1.5 do 12.10 s kratšími prerušeniami, v období od 1.11. do 5.11. a v období 6-22.12.2009. Vodomerná stanica Ždaňa Hornád (r. km 17,2) Priemerné denné a ročné prietoky v období 2001-2009 pre túto vodomernú stanicu sú uvedené v prílohe na obrázku č. 105; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2007 na obrázku č. 106; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2008 na obrázku č. 107; priemerné denné a mesačné prietoky v roku 2009 na obrázku č. 108; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2007 na obrázku č. 109; priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2008 na obrázku č. 110 a priemerné denné prietoky a termíny odberov BPK a FCHPK v roku 2009 na obrázku č. 111. V roku 2007 priemerný ročný prietok dosiahol 20,66 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci a minimálne v júli. Maximálny kulminačný prietok bol 130,3 m 3.s -1 a vyskytol sa 24.3.2007. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 27.7.2007 s hodnotou 8,447 m 3.s -1. V roku 2008 priemerný ročný prietok dosiahol 31,86 m 3.s -1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v júli a minimálne v júni. Maximálny kulminačný prietok bol 485,0 m 3.s -1 a vyskytol sa 25.7.2008. Minimálny priemerný denný prietok bol zaznamenaný 13.7.2008 s hodnotou 10,43 m 3.s -1. V roku 2009 priemerný ročný prietok na Hornáde v Ždani dosiahol 30,795 m 3.s - 1. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v marci, a minimálne v auguste. Maximálny prietok mal hodnotu 168,2 m 3.s -1 a vyskytol sa 26.6.2009.