KOMPLEXNÝ ROZVOJ OSOBNOSTI - EFEKTÍVNY VYUČOVACÍ PROCES - ÚSPEŠNE NA TRHU PRÁCE Staroveký Egypt Január 2014 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Obsah Krajina a obyvatelia Architektúra (mastaby, pyramídy, chrámová architektúra) Egyptské sochárstvo (sfinga, kolosy...) Egyptské maliarstvo Symbolika farieb Zoznam bibliografických odkazov
Krajina a obyvatelia Egyptská civilizácia sa rozvíjala v povodí rieky Níl. Egyptský panovník, faraón, požadoval pre seba božské pocty. Každoročné riečne záplavy zabezpečovali úrodnosť poľnohospodárskej pôdy. Toto územie bolo obdarené rozsiahlym nerastným bohatstvom. Egypťania pojem umenie nepoznali. Cenili si majstrovskú remeselnú zručnosť. Ich artefakty boli čisto funkčné, určené na to, aby uľahčovali prechod smrteľníkov do posmrtného života.
Architektúra Mastaby Mali tvar zrezaného ihlanu na obdĺžnikovom pôdoryse s podzemnou pohrebnou komorou a kultovými miestnosťami nad zemou. Najdôležitejšou súčasťou architektúry mastáb boli nepravé dvere, pred ktoré sa umiestňovali obety. Ozdobovali sa sochami, reliéfmi a maľbami (výjavy zo života zosnulého).
Architektúra Pyramídy Džóserova pyramída (stupňovitá) Nachádza sa na pohrebisku v Sakkáre spolu s ďalšími hrobkami a pohrebnými stavbami. Na obrovskej mastabe sú navýšené ďalšie, čoraz menšie, kým nevznikne sedemvrstvová sústava mastáb. Pôvodcom tejto pyramídy je Imhotep (architekt a lekár faraóna Džósera, podporovateľ vedy a umenia). Okolo tejto pyramídy sa rozkladal komplex nádvorí, kaplniek, chrámov a ďalších stavieb. Hrobky faraónov boli pôvodne obklopené malými pyramídami postavenými pre členov kráľovskej rodiny.
Pyramídy v Gíze Tento pôsobivý náhrobný architektonický celok pozostáva z troch pyramíd (Chufewovej, Raachefovej a Menkaurénovej). Najväčšia je Chufewova (Cheopsova) pyramída a rozkladá sa na ploche 48 000 m 2 a je vysoká 146 m. Výška a sklon stien pyramídy dokazujú, že architekti poznali tajomstvo medzi štvorcom a kruhom, výška pyramíd sa rovná vždy polomeru kruhu. Všetky pyramídy majú sklon 51 stupňov a 51 minút.
Egyptská architektúra Chrámová architektúra Aby sakrálne stavby vydržali večne, mali byť postavené z kameňa a na menej exponovaných miestach Nílu. Slnečné chrámy mali východozápadnú orientáciu. Boli miestom uctievania boha Re a bohyne Hathor. Boli nielen náboženskými, ale aj hospodárskymi inštitúciami. Architektúra chrámu bola ovplyvnená predstavami o každodennom kolobehu Slnka oblohou a podsvetím.
Egyptské sochárstvo Základné umelecké princípy Sochárstvo a maliarstvo bolo v službách štátneho náboženstva a slúžilo i kultu panovníka. Egypťania vynikali v tesaní nízkych reliéfov. Ľudskú postavu zobrazovali v čiastočnom profile: hlavu a končatiny zachytávali z bočného pohľadu, kým hruď a jediné oko spredu (en face). Figúry s vysokým postavením sa zvyčajne idealizovali. Modely hľadeli uprene pred seba a z bočného pohľadu boli zachytené v prísnom profile. Mužské postavy sa niekedy zachytávali v chôdzi, náznakom pohybu sa však nevenovala väčšia pozornosť.
Egyptské sochárstvo Sfinga Sfinga sa nachádza vedľa pyramíd v Gíze. Je dlhá 70 metrov a vysoká 20 metrov. Ľudská hlava s telom leva Má na hlave klaft (šatku, ktorú vídame na hlavách faraónov. Socha je veľmi poškodená. Prevláda názor, že je to symbol kráľa Raachefa, ktorého pyramída stojí obďaleč.
Egyptské sochárstvo Kolosy Sú to obrovské sochy sediacich faraónov pri chrámových bránach asi 20 metrov vysoké. Každá z nich je vytesaná z jedného bloku žuly. Kráľovné sa často zobrazovali po manželovom boku, ale v menšej mierke akoby uňho hľadali oporu.
Egyptské maliarstvo Maliar nemaľoval to, čo videl, ale to, čo vedel. Základným výrazovým prostriedkom je obrysová línia. Kresba sa plošne koloruje. Postavy bývajú rozložené pravidelne a navzájom sa prekrývajú len vtedy, keď viaceré vykonávajú tú istú prácu. Ľudské telo a oko zobrazovali spredu. Ruky, nohy a hlavu zobrazovali z profilu. Priestorové vzťahy vyjadrovali pásy tzv. pásová perspektíva. Hieratická perspektíva: používanie rôznych mierok pre postavy a veci na jednom obraze podľa dôležitosti napr. najväčšiu postavu mal boh alebo faraón, najmenšiu otroci.
Symbolika farieb Farba bola v Egypte prostriedkom na vyjadrenie určitých hodnôt a základných poznatkov. Zelená: farba mladého papyrusu, pripomína sviežosť a mladosť. Čierna: egyptská pôda. Hrdzavá: neplodnosť, piesok púšte, opak bohatstva a štedrosti ornej pôdy. Biela: svetlo, ktoré ohlasuje svitanie a vymaňuje človeka z moci démonov. Jasná žltá: zlato, telá bohov, nehrdzavejúce a nehnijúce, farba večnosti. Jasne červená: farba krvi, znamená intenzívny život, tabu.
Lazurit: je farbou vlasov všetkých božstiev. Tyrkysová: ohlasuje zrodenie sveta na svitaní, je predzvesťou nového života, priezračnosť čírej vody.
Zoznam bibliografických odkazov GRAHAM-DIXON, Andrew: Umenie. Bratislava : Ikar, 2010. ISBN 978-80-551-2267-0 Svet umenia. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0397-6 http://www.culturefocus.com/egypt/pictures/pyramids- 22small.jpg http://farm8.staticflickr.com/7195/6855351617_a7dc427a6c_z.j pg http://www.boomvisits.com/wpcontent/uploads/2012/12/pyramids-and-sphinx-of-egypt-6.jpg