Obsah prezentácie Voda acestovný ruch vbratislavskom samosprávnom kraji Pripravované projekty spol. NAUTIVIA, s.r.o. vosobnej lodnej doprave Zámer na záchranu historického motorového remorkéra pre zriadenie Lodného múzea ŠTUREC Projekt Dunajská fontána Martinengo
Voda acestovný ruch vbratislavskom samosprávnom kraji
Základnácharakteristika kraja aštatistika zhľadiska CR najmenší rozlohou, jeden znajväčších počtom obyvateľov avýznamom pre cestovný ruch vsr, sídlom je hlavné mesto Bratislava Počet návštevníkov BK obdobie 01-09 2011): 670 539 návštevníkov, z toho 431 165 (64,3 %) zahraničných (oproti rovnakému obdobiu 2010 nárast o15,8%, z toho zahraničných o 18%) Podiel BK na celkovom počte návštevníkov SR: domácich 24 %, zahraničných 36,9 % Priemerný počet prenocovaní vbk: 2,1 noci (v rámci SR priemerný počet prenocovaní 3 noci), Podiel zahraničných návštevníkov BK podľa krajiny trvalého pobytu: zčeskej republiky 18,4 %, z Nemecka 10,2 %, zpoľska 7,8 %, Talianska 6,3 %, Rakúska 5,6 %, Spojeného kráľovstva 5 %, Francúzska 3,7 %, Spojených štátov 3,2 % a Španielska 2,9 %.
Najdôležitejšie druhy a formy CR v Bratislavskom kraji Kultúrno poznávací turizmus, vínny agastronomický turizmus, biznis turizmus, kongresový a konferenčný CR Pobyty pri vode, vodné športy veslovanie, kanoistika, kanoistika na divokej vode, yachtig, windsurfing, vodný motorizmus, vodná turistika Cykloturistikasprioritami prepojenie lokálnych amedzinárodných cyklotrás vprihraničných oblastiach s Rakúskom, Maďarskom a Českom. zapojenie Moravskej cyklotrasy do sietí EUROVELO 13., otvorenie cyklomosta medzi Devínskou Novou Vsou a Schlosshofom
Rameno Dunaja rekreačná plávajúca osada Preteky na divokej vode v Čunove Cykloturistika na Dunajskej hrádzi
Najvýznamnejšie vodné toky a vodné plochy využívané pre CR Dunaj územím Bratislavského kraja preteká v dĺžke 30,95 km. Z toho s Rakúskou republikou tvorí hranicu na dĺžke 7,5 km. Morava územím Bratislavy preteká v dĺžke 10,7 km a tvorí hranicu s Rakúskou republikou. Malý Dunaj tok je ramenom Dunaja, ktorý sa rozvetvuje ako pozostatok jeho pôvodnej vnútrozemskej delty. Hrušovskázdrž vodného diela Gabčíkovo s areálom vodných športov v Čunove, kde v súčasnosti prebieha výstavba voľno časových aktivít a supraštruktúry pre pobyt širokého okruhu návštevníkov Slnečné Jazerá vsenci sú najnavštevovanejšou letnou destináciou v BSK (116 ha vodnej plochy ), ktoré ponúkajú okrem kúpania na prírodnom kúpalisku a v blízkom aqaparku široké možnosti športového vyžitia. Zlaté Piesky vbratislavesú využívané ako prírodné kúpalisko s kapacitou 15 000 miest, pre letné pobyty pri vode, rôzne športové aktivity a takisto sú vyhľadávané rybármi
Nábrežie Dunaja pri EVROVEI Morava pri pohľade z Devína Zákutia Malého Dunaja Slnečné jazerá
Pripravované projekty spol.nautivia, s.r.o. vosobnej lodnej doprave
Charakteristika, ciele azámery spoločnostinautivia, s.r.o. Spoločnosť NAUTIVIA, s.r.o. bola založená vroku 2010 pre podnikanie v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy. Hlavné ciele spoločnosti NAUTIVIA, s.r.o. vosobnej lodnej doprave a vnútrozemskej plavbe Jeden zhlavných zámerov pri vzniku spoločnosti bol projekt rýchlej prímestskej osobnej lodnej dopravy DUNAJBUS Zameranie projektov azámerov hlavne na rozvoj nových oblastí plavby a ich kvalitatívny rast
Zámerom projektu je zriadenie rýchlej prímestskej obslužnej a turistickej osobnej vodnej dopravy na Dunaji v oblasti Bratislavy od Šamorína po Hainburg v Dolnom Rakúsku.
Hlavné výhody rýchleho lodného dopravného systému DUNAJBUS Atraktivita a výhodnosťrýchlej lodnej dopravy pre rozvoj cestovného ruchu Osobitný význam spojenia rýchlej lodnej dopravy systému DUNAJBUS a cyklistiky Nadväzujúce menšie cezhraničné slovensko-rakúske a slovensko- maďarské turistické lodné spojenia
Prepojenie rýchlej obslužnej a turistickej lodnej dopravy systému DUNAJBUS a cyklistiky
Prevádzkový model rýchleho prímestského obslužného a turistického spojenia Dopravné, ekonomické a ekologické aspekty a východiská projektu DUNAJBUS Predpoklad zámeru na zriaďovanie obecných, alebo miestnych prístavísk
Rýchla prímestská lodná doprava DUNAJBUS Šamorín - Čunovo centrum Bratislavy - Devín - Hainburg
Model technického zabezpečenia systému DUNAJBUS Pre konštrukciu lodí bude použitý na stavbu nový materiál špeciálny plast Technické parametre plavidiel aich výhody pri prevádzke plavidiel Hlavné výhody navrhovaného nového typu plavidiel oproti existujúcej ponuke lodí Použitie pristávacích pontónov zplastu pre nastupovanie avystupovanie cestujúcich
Rýchla osobná prepravná loď DUNAJBUS 1 typu katamarán zo špeciálneho plastu L - 24 m, B - 7 m, T - 0,6 m motory 2 x 350 kw, max 85 osôb
L - 16 m, B - 5 m, T - 0,4 m motory 2 x 150 kw, max 45 osôb Rýchla osobná prepravná loď DUNAJBUS 2 typu katamarán zo špeciálneho plastu
Pristávací pontón 20 x 5 m zo špeciálneho plastu. Pristávací pontón 24 x 6 m. zo špeciálneho plastu snadstavbou pre služby cestujúcim.
Záverečné hodnotenie prínosu zriadenia rýchlej lodnej obslužnej a turistickej dopravy
Projekt nostalgickej mestskej lodnej linky vbratislave Parníček DEVÍN Predmetom zámeru je postavenie repliky parníčka Devín azriadenie bratislavskej nostalgickej lodnej linky.
História máloktorej lode na Dunaji v Bratislave je taká zaujímavá ako osudy parníčka DEVÍN. Rok 1911 - postavenie parníčka pod pôvodným menom DONAU Rok 1932 - zakúpenie pre prevádzku lodného prievozu v Bratislave Rok1938 -zastavenie prevádzky apredaj parníčka do Budapešti Rok 1947 návrat parníčka späť do Bratislavy Rok 1952 zmena prevádzkovateľa a mena parníčka na DEVÍN Rok 1968 -vyradenie z prevádzky po 57 rokoch služby Ďalší osud parníčka Devín až do súčasnosti
r. 1934 r. 1951 r. 1962
Parníček DEVÍN ako legenda asúčasť koloritu starej Bratislavy Postavenie repliky parníčka Devín pre prevádzku na nostalgickej lodnej linke Replika parníčka, ako jediný lodný OLDTIMER na Slovensku
Vizualizácia repliky parníčka DEVÍN
Prevádzka parníčka na pravidelnej okruhovej nostalgickej aromantickej lodnej linke
Technické riešenia repliky parníčka
Vyžitie priestorov podpalubia parníčka Využitie parníčka pre organizované plavby aako plávajúcej reštaurácie Historický a spoločenský rozmer projektu
Projekt obnovenia mestského lodného prievozu Bratislavský Propeler Predmetom zámeruje obnovenie prevádzky bratislavského osobného lodného prievozu propeleru
História bratislavského lodného prievozu Rok 1891 - zriadenie lodného prievozu v Bratislave Rok 1932 - prevádzku lodného prievozu prevzalo samo mesto Bratislava Rok 1938 - zastavenie prevádzky lodného prievozu vobdobí II. Svetovej vojny Rok 1949 - obnovenie prevádzky Rok 1968, - nová prievozná loď KAMZÍK, neskôr PROPELER, ktorá tradíciu bratislavského lodného prievozu udržiavala až do roku 1994.
Realizácia projektu obnovenia mestského osobného lodného prievozu propeleru Model prevádzky lodného prievozu Dopravný interval a kapacita prepravených cestujúcich
Trasa a plávajúce zariadenia obnovenej lodnej linky Bratislavský Propeler
Technické riešenie prievoznej lode Konštrukcia lode a použitý materiál na stavbu špeciálny plast Plavebné a prevádzkové parametre
Prievozná loď H152 FERRY Rozmery -15,2 x 4,6 m, kapacita 50 cestujúcich
Pristávacie zariadenia pre nastupovanie avystupovanie cestujúcich Vybavenie pristávacích zariadení Význam obnovenia prevádzky Propeleru
Zámer na záchranu historického motorového remorkérašturec pre zriadenie Lodného múzea
Iniciátori zámeru zriadenia plávajúceho lodného múzea Cieľ zámeru zriadenia lodného múzea Loď ŠTUREC ako historické plavidlo
Skrátený vlečný remorkér ŠTUREC Motorová tanková loď ŠTÚR
Dôvody pre záchranu lode ŠTUREC a zriadenie lodného múzea Súčasný záujem verejnej správy a odbornej verejnosti o zriadenie lodného múzea Ďalšie využitie priestorov lodného múzea Význam lodného múzea pre cestovný ruch