1 z 5 Trend medziročného poklesu počtu nových konkurzov a reštrukturalizácií pokračoval aj v druhom štvrťroku 2015 Vývoj vo všetkých krajoch nebol v súlade s trendom poklesu počtu nových subjektov v úpadku Bratislava, 8. júl 2015 Po medziročnom poklese počtu vyhlásených konkurzov a povolených reštrukturalizácií, zaznamenanom po piatich rokoch v prvom štvrťroku 2015, sa tento trend, ako vyplýva z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF Slovak Credit Bureau, potvrdil aj v druhom štvrťroku. Súdy vyhlásili 85 konkurzov, čo je o 25 menej ako v rovnakom období roku 2014 (110) a o 11 menej ako v roku 2013 (96). Počas prvého polroku 2015 zbankrotovalo 183 dlžníkov, o 34 menej ako v prvom polroku 2014 (217). Medzi zbankrotovanými subjektmi prevládali s počtom 72 (84,71 %) právnické osoby, 12 (14,12 %) konkurzov bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb živnostníkov a 1 (1,17 %) na majetok neziskovej organizácie. Do konkurzu sa dostali aj 3 firmy, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia, táto však nebola úspešná. Relatívne vysoký a medziročne takmer rovnaký bol počet konkurzných konaní (49 v druhom štvrťroku 2015 a 50 v druhom štvrťroku 2014), ktoré súdy zastavili z dôvodu, že majetok dlžníkov nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. Medzi odvetvia s dlhodobo najvyššími počtami vyhlásených konkurzov patria obchod, priemysel a stavebníctvo, najviac firemných bankrotov býva obvykle vyhlásených v Bratislavskom kraji, kde zároveň podniká najviac subjektov, uvádza Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti. Na rozdiel od celkovej tendencie medziročného poklesu počtu vyhlásených konkurzov sa ich počet zvýšil v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Najmenej subjektov zbankrotovalo v druhom štvrťroku 2015 v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, v predchádzajúcom roku v Trenčianskom kraji. V druhom štvrťroku 2015 bolo povolených 28 reštrukturalizácií, čo je o 9 menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roku (37), ale o 9 viac ako v prvom štvrťroku 2015 (19). Počas prvého polroku 2015 súdy povolili 47 reštrukturalizácií, o 17 menej ako v prvom polroku 2014 (64). Z celkového počtu reštrukturalizácií ich bolo 20 (71,43 %) povolených právnickým osobám a 8 (28,57 %) fyzickým osobám živnostníkom. Najviac reštrukturalizácií bolo ako vo väčšine predchádzajúcich analyzovaných období povolených v priemysle a obchode, tretím odvetvím v poradí však bolo prekvapujúco namiesto stavebníctva poľnohospodárstvo. S častejšími výkyvmi býva najviac reštrukturalizácií povolených v Bratislavskom kraji, pred rokom sme ich prechodne najviac zaznamenali v Prešovskom kraji, v ktorom v druhom štvrťroku 2015 nebola ako v jedinom z krajov paradoxne povolená ani jedna reštrukturalizácia, vysvetľuje Jana Marková. V úpadku sa v druhom štvrťroku 2015 ocitli 2 väčší zamestnávatelia. Konkurz bol vyhlásený na majetok spoločnosti IMPERIUM, s.r.o. (interval počtu zamestnancov od 250 do 499) a reštrukturalizácia bola povolená známemu spracovateľovi mäsa a výrobcovi mäsových lahôdok Berto sk, s. r. o. (interval počtu zamestnancov od 150 do 199). Do analýzy vstupovali podnikateľské subjekty a fyzické osoby živnostníci, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz (vrátane subjektov, kde bola najskôr povolená reštrukturalizácia, ale následne bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a bol vyhlásený konkurz), resp. ktorým bola povolená reštrukturalizácia (a reštrukturalizačné konanie trvá).
2 z 5 Vývoj počtu vyhlásených konkurzov. V druhom štvrťroku 2015 bolo vyhlásených 85 konkurzov, čo je o 25, t. j. o 22,73 %, menej ako v druhom štvrťroku 2014 (110) a o 11, t. j. o 11,46 %, menej ako v roku 2013 (96). Počas prvého polroku 2015 zbankrotovalo 183 dlžníkov, o 34, t. j. o 15,67 %, menej ako v prvom polroku 2014 (217). Trend medziročného poklesu počtu bankrotov sme zaznamenali po piatich rokoch už v prvom štvrťroku 2015. Do konkurzu sa dostali aj 3 firmy, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia (jednej v septembri 2014, dvom v apríli 2015), táto však nebola úspešná. Relatívne vysoký a medziročne takmer rovnaký bol počet konkurzných konaní (49 v druhom štvrťroku 2015 a 50 v druhom štvrťroku 2014), ktoré súdy zastavili z dôvodu, že majetok dlžníkov nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. Z celkového počtu 85 konkurzov ich väčšina 72, t. j. 84,71 %, pripadala na právnické osoby: na 68 (94,44 %) spoločností s ručením obmedzeným a na 4 (5,56 %) akciové spoločnosti. Na majetok fyzických osôb živnostníkov bolo vyhlásených 12 (14,12 %) konkurzov a 1 (1,17 %) na majetok neziskovej organizácie. Medzi zbankrotovanými spoločnosťami bol iba 1 väčší zamestnávateľ s intervalom počtu pracovníkov 250 499, IMPERIUM, s.r.o. z Michaloviec, predmetom činnosti ktorého boli poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia. Takmer 48 % dlžníkov zamestnávalo iba od 1 do 9 pracovníkov. Rovnako ako v predchádzajúcich analyzovaných obdobiach nebol vývoj počtu vyhlásených konkurzov vo všetkých sekciách ekonomických činností (odvetviach) a krajoch rovnaký tak v druhom štvrťroku 2015, ako aj medzi porovnávanými kvartálmi navzájom. Počas druhého štvrťroku 2015 bol aspoň 1 konkurz vyhlásený v 13 z 21 sekcií ekonomických činností (graf č. 1). Odvetvím s dlhodobo najvyšším počtom vyhlásených konkurzov bol veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G), v ktorom zbankrotovalo 30 firiem, o 6, t. j. o 16,67 %, menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roku. Po obchode ako vo väčšine analyzovaných období nasledovala priemyselná výroba (sekcia C 16 konkurzov) a stavebníctvo (sekcia F 9 konkurzov). V stavebníctve sme síce zaznamenali najväčší medziročný pokles počtu vyhlásených konkurzov, o 7 (zo 16 na 9, t. j. o 43,75 %), ale ak odvetvie vnímame komplexne aj vrátane nadväzujúcich podnikov z iných odvetví, vývoj nehodnotíme ako pozitívny. Počas druhého štvrťroka 2015 zbankrotovalo 9 na stavebníctvo nadväzujúcich priemyselných firiem (sekcia C - výroba stavebnostolárska a tesárska /3/, výroba výrobkov z plastu pre stavebníctvo /1/, výroba ostatných výrobkov z betónu, sadry a cementu /1/, výroba kovových konštrukcií a ich častí /3/, výroba kuchynského nábytku /1/), 2 veľkoobchody s drevom, stavebným materiálom a sanitárnymi zariadeniami (sekcia G), 1 podnik v oblasti ostatných inžinierskych činností a súvisiaceho technického poradenstva (sekcia M). Graf č. 1: Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v sekciách* za 2. Q 2014 a 2015
3 z 5 *sekcie (zoskupenia) ekonomických činností podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností: veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G); priemyselná výroba (sekcia C); stavebníctvo (sekcia F); odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M); činnosti v oblasti nehnuteľností (sekcia L); administratívne a podporné služby (sekcia N); poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A); informácie a komunikácia (sekcia J); ostatné činnosti (sekcia S); doprava a skladovanie (sekcia H); ubytovacie a stravovacie služby (sekcia I); umenie, zábava a rekreácia (sekcia R); dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E); dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (sekcia D). V siedmich sekciách ekonomických činností nebol v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne vyhlásený ani 1 konkurz: ťažba a dobývanie (sekcia B); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (sekcia O); vzdelávanie (sekcia P); zdravotníctvo a sociálna pomoc (sekcia Q); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T) a činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U). V rámci regiónov sme v obidvoch porovnávaných obdobiach zaznamenali výraznejšie rozdiely vo vývoji počtu vyhlásených konkurzov (graf č. 2). Ich poradie sa s výnimkou prvého v poradí Bratislavského kraja, tretieho Prešovského a štvrtého Košického kraja, zmenilo. Tak ako vo väčšine analyzovaných období zbankrotovalo najviac firiem (19) v Bratislavskom kraji, v ktorom zároveň podniká najväčší počet právnických osôb a fyzických osôb živnostníkov spolu a v tomto kraji sme zároveň zaznamenali najväčší medziročný pokles počtu vyhlásených konkurzov, o 23 (zo 42 na 19, t. j. o 54,76 %). Na rozdiel od celkovej tendencie medziročného poklesu počtu bankrotov v SR sa ich počet výrazne, o 10 (z 5 na 15, t. j. o 200 %), zvýšil v Trnavskom kraji, v ktorom bol vyhlásený druhý najvyšší počet konkurzov, pričom v druhom štvrťroku 2014 v ňom bol naopak vyhlásený ich druhý najnižší počet. Druhý najvyšší nárast počtu bankrotov, o 6 (z 3 na 9, t. j. o 200 %), bol v Trenčianskom kraji (piaty v poradí, v ktorom ich bolo v rovnakom období predchádzajúceho roku vyhlásených najmenej). Najmenší počet bankrotov bol v druhom štvrťroku 2015 v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, v predchádzajúcom roku v Trenčianskom kraji. Graf č. 2: Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v krajoch* za 2. Q 2014 a 2015 *klasifikácia krajov: Bratislavský (BL), Trnavský (TA), Prešovský (PV), Košický (KI), Trenčiansky (TC), Nitriansky (NI), Banskobystrický (BC), Žilinský kraj (ZI). Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií. V druhom štvrťroku 2015 bolo povolených 28 reštrukturalizácií, čo je o 9, t. j. o 24,32 %, menej ako v druhom štvrťroku 2014 (37 povolených reštrukturalizácií), ale o 9 viac ako v prvom štvrťroku 2015 (19). Počas prvého polroku 2015 súdy povolili 47 reštrukturalizácií, čo je o 17, t. j. o 26,56 %, menej ako v prvom polroku 2014 (64).
4 z 5 Z celkového počtu 28 reštrukturalizácií ich väčšina 20, t. j. 71,43 %, pripadala na právnické osoby: na 14 (70,00 %) spoločností s ručením obmedzeným, na 3 (15,00 %) akciové spoločnosti, na 2 (10,00 %) družstvá a na 1 (5,00 %) komanditnú spoločnosť. Fyzickým osobám živnostníkom bolo povolených 8 (28,57 %) reštrukturalizácií. Firmy, ktorým bola povolená reštrukturalizácia, patrili z hľadiska počtu pracovníkov na rozdiel od predchádzajúcich analyzovaných období k menším zamestnávateľom. Žiadneho pracovníka nemalo 20 % z nich, 35 % dlžníkov zamestnávalo menej ako 10 pracovníkov. Najviac zamestnancov, od 150 do 199, mal známy spracovateľ mäsa a výrobca mäsových lahôdok Berto sk, s. r. o. Obdobne ako u konkurzov sme zaznamenali rozdiely v jednotlivých odvetviach a krajoch z hľadiska počtu povolených reštrukturalizácií a to tak v rámci druhého štvrťroku 2015, ako aj medzi analyzovanými obdobiami navzájom. V obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne bola aspoň 1 reštrukturalizácia povolená v 6 sekciách z 21 (graf č. 3). Najviac (8) ich bolo v 2. štvrťroku 2015 povolených vo veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G druhá spolu so stavebníctvom v predchádzajúcom roku). V druhej v poradí v priemyselnej výrobe (prvá v druhom štvrťroku 2014) sme zaznamenali najvýraznejší medziročný pokles ich počtu, o 7 (z 13 na 6, t. j. o 53,85 %). Obvykle tretie v poradí stavebníctvo bolo v druhom štvrťroku 2015 až štvrté za poľnohospodárstvom. Druhý najvyšší medziročný pokles počtu povolených reštrukturalizácií stavebných firiem, o 5 (z 8 na 3, t. j. o 62,50 %), hodnotíme aj vzhľadom na situáciu v nadväzujúcich podnikoch z iných odvetví pozitívne. Počas druhého kvartálu sme na rozdiel od posledných rokov identifikovali povolené reštrukturalizácie iba v 2 nadväzujúcich priemyselných podnikoch (sekcia C - pilovanie a hobľovanie dreva /1/, výroba transportného betónu /1/) a v 1 veľkoobchode s drevom, stavebným materiálom a sanitárnymi zariadeniami (sekcia G). Graf č. 3: Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií v sekciách* za 2. Q 2014 a 2015 * V deviatich sekciách ekonomických činností nebola v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne povolená ani 1 reštrukturalizácia: ťažba a dobývanie (sekcia B); doprava a skladovanie (sekcia H); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); administratívne a podporné služby (sekcia N); verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (sekcia O); vzdelávanie (sekcia P); umenie, zábava a rekreácia (sekcia R); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T) a činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U). V rámci regiónov sme v obidvoch porovnávaných obdobiach zaznamenali výrazné rozdiely vo vývoji počtu povolených reštrukturalizácií (graf č. 4). Najviac reštrukturalizácií (7) súdy povolili v Trenčianskom kraji, v ktorom sme zároveň zaznamenali ich najväčší medziročný nárast o 4, t. j. o 133,33 %. Pred rokom bol v tomto kraji (spolu s Trnavským) povolený druhý najmenší počet
5 z 5 reštrukturalizácií (po 3). Druhým v poradí bol Banskobystrický kraj so 6 reštrukturalizáciami a zároveň druhým najväčším medziročným nárastom ich počtu, o 2 (zo 4 na 6, t. j. o 50,00 %). V druhom štvrťroku 2015 nebola ani 1 reštrukturalizácia povolená v Prešovskom kraji (v prvom štvrťroku v Košickom kraji), v ktorom pred rokom bolo povolených najviac reštrukturalizácií (8). Najmenej (po 2) ich bolo povolených v Nitrianskom a Košickom kraji, v rovnakom období roku 2014 v Nitrianskom kraji (2). Graf č. 4: Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií v krajoch za 2. Q 2014 a 2015 O spoločnosti CRIF Slovak Credit Bureau, s. r. o.: Spoločnosť CRIF Slovak Credit Bureau zabezpečuje na Slovensku prevádzku slovenských úverových registrov, bankového a nebankového, prostredníctvom ktorých si banky a stavebné sporiteľne, resp. leasingové a splátkové spoločnosti overujú bonitu a schopnosť svojich klientov splácať budúce záväzky. Obom registrom CRIF Slovak Credit Bureau zabezpečuje technický servis a služby klientskych centier. Spoločnosť CRIF Slovak Credit Bureau je prevádzkovateľom významného informačného portálu Cribis Univerzálny register obsahujúceho komplexné informácie o všetkých subjektoch na Slovensku, vrátane informácií o ich platobnej disciplíne. Na Slovensku je zastúpená aj divízia CRIF Collection Services, ktorá sa komplexne venuje problematike vymáhania nesplatených pohľadávok mimosúdnou a súdnou cestou. Spoločnosť CRIF Slovak Credit Bureau bola založená v máji 2004, jej jediným akcionárom je medzinárodná skupina CRIF, ktorá je štvrtý najväčší prevádzkovateľ úverových registrov a systémov pre podporu úverového rozhodovania na svete. Profil skupiny CRIF: CRIF je globálna spoločnosť špecializujúca sa na oblasť rozvoja a riadenia úverového reportingu, obchodných informácií a systémov pre podporu rozhodovania. Bola založená v roku 1988 v talianskej Bologni. Dnes pôsobí na štyroch kontinentoch, a to v Európe, Amerike, Afrike a v Ázii, kde poskytuje svoje služby viac ako 2 400 bankovým a finančným inštitúciám. CRIF je vedúcou spoločnosťou v kontinentálnej Európe v oblasti úverových bankových služieb a je jedným z najväčších poskytovateľov medzinárodných integrovaných služieb pre riadenie obchodných a podnikateľských rizík či efektívne riadenie úverov a pre marketingové rozhodnutia. Patrí tiež k najväčším spoločnostiam, ktoré celosvetovo ponúka systémy pre podporu úverového rozhodovania. Ďalšie informácie www.crif.sk, www.crif.com