Kvalitná a cenovo dostupná ţelezničná infraštruktúra predpoklad pre rozvoj ţelezničnej osobnej a nákladnej prepravy v SR Ing. Ján Simčo, PhD. Železnice Slovenskej republiky PSKD,
OBSAH Ţelezničná infraštruktúra v SR z obchodného hľadiska Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Konkurencia a pouţívatelia ţelezničnej infraštruktúry Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Čo umoţňuje nový systém spoplatňovania ţelezničnej infraštruktúry? Poţiadavky na zlepšenie parametrov ţelezničnej infraštruktúry vyplývajúce z legislatívy a od pouţívateľov strednodobé a dlhodobé hľadisko 2
Ţelezničná infraštruktúra v SR z obchodného hľadiska POZITÍVA Relatívne dostatočná hustota siete k hlavným aglomeráciám, priemyslu a prepojenia na zahraničie Dostatočná kapacita siete (cez 2200 disponibilných trás pre OD a 2300 pre ND v GVD 2010/11) Plne funkčný a flexibilný servis predaja vnútroštátnych a medzinárodných trás (do GVD ako aj ad hoc trás) Kaţdá doterajšia poţiadavka na trasy v OD alebo ND bola riešená k spokojnosti ţiadateľa Vysoko konkurenčne cenové podmienky za pouţitie ŢI od 01.01.2011 ako aj celý systém spoplatňovania ţelezničnej infraštruktúry predovšetkým v nákladnej doprave Dobré prepojenie na okolité infraštruktúry EÚ a dva plnohodnotné priechody na styku rozchodov 1435/1520 mm Významné prepojenie na medzinárodné koridory a medzinárodné prepravné toky (medzi ARA/GER, Adriatic, Balkán, bývalé krajiny SNŠ, Poľsko/prístavy a vnútrozemie) 3
Ţelezničná infraštruktúra v SR z obchodného hľadiska NEGATÍVA Nízky stupeň modernizácie a obmedzovanie kapacity počas modernizácie (1. hlavný ťah BA ZA KE) Z geografického hľadiska moţnosť alternatívy prepravy tovaru v smerovaní východ západ a sever juh Nedostatočná úroveň elektrifikácie (43,5%) a neelektrifikovaný 2. hlavný juţný ťah (BA ZV Fiľakovo KE) Viacero obmedzení na infraštruktúre pre mimoriadne zásielky (tunely) Neexistencia funkčných IDS v Ba, Ke a nedostatočné vyuţívanie siete v okolí týchto aglomerácií Neustály pokles prepojení na priemysel ţelezničné vlečky a ich zánik v existujúcich ale aj nových logistických a priemyselných centrách (viac ako 80% všetkého tovaru vzniká/končí na ţel. vlečkách) Existencia 25 Hz koľajových obvodov a nejestvujúca (dostupná) sieť na dopĺňanie PHL 4
Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Prepravný trh v SR za 2007 aţ 1-6/2011 (v mil. ton) Objem (mil. t) Podiel podľa objemu (%) Doprava 2007 2008 2009 2010 2011 Doprava 2007 2008 2009 2010 2011 Cestná 179,242 196,775 175,648 156,278 66,899 Cestná 61,8% 63,7% 65,1% 60,1% 54,8% Železničná 50,181 46,445 35,266 41,644 20,613 Železničná 17,3% 15,0% 13,1% 16,0% 16,9% Ostatné 60,661 65,773 59,098 62,126 34,669 Ostatné 20,9% 21,3% 21,9% 23,9% 28,4% Celkom 290,084 308,993 270,012 260,048 122,181 Celkom 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% Zdroj: ŠÚ SR Prepravný trh SR - objem (t) 100% 80% 60% 20,9% 17,3% 21,3% 15,0% 21,9% 13,1% 23,9% 16,0% 28,4% 16,9% 40% 61,8% 63,7% 65,1% 60,1% 54,8% 20% 0% 2007 2008 2009 2010 2011 Cestná Železničná Ostatné 5
Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Prepravný trh v SR za 2007 aţ 1-6/2011 (v mld. čtkm) Prepravný výkon (mld. čtkm) Podiel podľa čtkm (%) Doprava 2007 2008 2009 2010 2011 Doprava 2007 2008 2009 2010 2011 Cestná 27,003 28,101 27,574 27,406 14,121 Cestná 72,3% 71,9% 78,1% 74,4% 75,8% Železničná 9,543 9,149 6,576 7,932 3,834 Železničná 25,6% 23,4% 18,6% 21,5% 20,6% Ostatné 0,787 1,822 1,167 1,496 0,675 Ostatné 2,1% 4,7% 3,3% 4,1% 3,6% Celkom 37,333 39,072 35,317 36,834 18,630 Celkom 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% Zdroj: ŠÚ SR Prepravný trh SR - výkon (čtkm) 100% 80% 2,1% 25,6% 4,7% 23,4% 3,3% 18,6% 4,1% 21,5% 3,6% 20,6% 60% 40% 72,3% 71,9% 78,1% 74,4% 75,8% 20% 0% 2007 2008 2009 2010 2011 Cestná Železničná Ostatné 6
Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR vlkm Výkony osobnej dopravy od r. 2008 2 850 000 2 800 000 2 750 000 2 700 000 2 650 000 2 600 000 2 550 000 2 500 000 2008 2009 2010 2011 Plán 2011 2 450 000 JAN FEB MAR APR MAJ JUN JUL AUG SEP OKT NOV DEC tis. hrtkm 720 000 700 000 680 000 660 000 640 000 2008 2009 2010 2011 Plán 2011 620 000 JAN FEB MAR APR MAJ JUN JUL AUG SEP OKT NOV DEC 7
Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR vlkm Výkony nákladnej dopravy od r. 2008 1 650 000 1 550 000 1 450 000 1 350 000 1 250 000 1 150 000 1 050 000 950 000 850 000 750 000 JAN FEB MAR APR MAJ JUN JUL AUG SEP OKT NOV DEC 2008 2009 2010 2011 Plán 2011 2 350 000 tis. hrtkm 2 150 000 1 950 000 1 750 000 1 550 000 1 350 000 1 150 000 2008 2009 2010 2011 Plán 2011 950 000 750 000 JAN FEB MAR APR MAJ JUN JUL AUG SEP OKT NOV DEC 8
Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Osobná doprava -> iba ZSSK, t.j. podiel výkonov 100% Nákladná doprava graficky (za 1-8/2011): vlkm 1,62% 1,14% 1,14% 4,69% 91,41% ZSSSK CARGO ostatní (ND) Express Rail LTE Loko Rail tis. hrtkm 3,55% 1,16% 0,82% 0,88% počet vlakov 2,48% 0,74% 1,38% 4,40% 91,00% ZSSSK CARGO ostatní (ND) Express Rail LTE Loko Rail ZSSSK CARGO ostatní (ND) Express Rail LTE Loko Rail 93,59% 9
Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Výkony v osobnej ţelezničnej doprave sú závislé najmä od objednávky štátu na dopravnú obsluţnosť územia Výkony v nákladnej ţelezničnej doprave sú závislé najmä od ekonomiky SR (najmä od sektoru hutníctva a petrochemického priemyslu) a ekonomiky okolitých štátov Ţelezničná nákladná preprava v sektoroch priemyslu za rok 2010 6,8% 15,3% 3,9% Hutníctvo Energetika Petrochemický priemysel 5,7% Stavebníctvo 4,5% 4,4% 1,0% Drevárska výroba Automotive Potravinársky priemysel Ostatné 58,4% 10
Konkurencia a pouţívatelia ţelezničnej infraštruktúry Zahraničný ţelezničný tranzit: sever juh významná konkurencia a alternatíva v preprave tovaru východ západ vysoká konkurencieschopnosť (kapacitná, technologická a cenová), nevyhnutnosť udrţania tejto pozície Cestná sieť v SR: významná dominancia pre ekonomiku SR a pre osobnú dopravu (individuálnu ako aj verejnú) potreba dobudovania diaľničnej siete a ciest 1. triedy Napriek zníţeniu poplatkov za ţel. infraštruktúru a zavedení mýta je ţelezničná nákladná doprava naďalej 1,5 aţ x 2 násobne nákladovo náročnejšia (z pohľadu zaťaţenia nákladov na infraštruktúru) hlavný dôvod pomer loţený/prázdny u ţeleznice stále cca 50:50 (cestná nákladná cca 75:25). 11
Konkurencia a pouţívatelia ţelezničnej infraštruktúry 40 dopravcov má dnes pre územie SR licenciu na poskytovanie dopravných sluţieb na ţelezničných dráhach (27 vydaných ÚRŢD a 13 má licenciu vydanú regulačnými orgánmi z iných členských štátov) 35 z nich má so ŢSR uzatvorenú zmluvu o prístupe k ţelezničnej infraštruktúre 32 z nich reálne realizuje dopravný výkon za 1-8/2011 (29 v nákladnej a 3 v osobnej doprave) Počet dopravcov s platnou zmluvou vo vybraných štátoch s rozdelením na druh prevádzkovanej dopravy osobná nákladná O+N celkom Slovenská republika 3 30 2 35 Česká republika 13 52 2 67 Maďarsko 34 Rakúsko 5 12 7 24 Poľsko 11 36 5 52 Nemecko 84 317 0 401 12
Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Od 1.1.2011 vďaka novému spôsobu spoplatnenia ţelezničnej infraštruktúry v SR zlacnela: Osobná doprava o cca 10% Nákladná doprava o cca 50% Stav do 31.12.2010 Stav po 01.01.2011 GLOBÁLNA CENA (ALL INCLUSIVE) ZÁKLADNÝ BALÍK (REGULOVANÁ ČASŤ ÚRŽD) A DOPLNKOVÉ SLUŢBY (DEREGULOVANÁ KOMERČNÁ BÁZA) Takmer bez zmeny od roku 2003, pričom spoplatňovanie infraštruktúry od r. 1998 Globálna cena 3 zložková za vlkm, hrtkm a rezerváciu kapacity Cena v zmysle Smernice 2001/14 ES ako aj Zákona č. 513/2009 o dráhach Cena v základnom balíku 5 zloţková samostatne pre OD a ND a v doplnkovom balíku podľa obchodnej politiky ŢSR 13
Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Poplatok za ŢDC v EÚ v roku 2008 + PŢI v SR 2011 - vlak 960 hrt (EUR/vlkm) SK do roku 2011 SK od roku 2011 14
Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Poplatok za ŢDC v EÚ r. 2008 + PŢI v SR 2011 vlak 2.000 hrt (EUR/vlkm) SK 2011 SK do roku 2011 Zdroj: OECD/ITF 2008 15
Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Pokles cien za použitie ŽI od 1.1.2011 v osobnej a nákladnej doprave ako aj podiel jednotlivých zložiek ceny za jazdu vlaku 16
Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 SK v r. 2011 Participácia štátu, osobnej dopravy (OD), nákladnej dopravy (ND) na ekonomicky oprávnených nákladoch (celkové náklady CN) železničnej infraštruktúry (r. 2008) SK v r. 2008 17
cena [ ] Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Druh vlaku: R Kateg.trate: 1 Elektrické HDV: áno A Sadzba zast.: 5,020 1000,00 900,00 800,00 700,00 600,00 500,00 400,00 300,00 200,00 100,00 Analýza závislosti hmotnosti vlaku, dĺţky trasy a úhrady za PŢI OSOBNÁ DOPRAVA Dĺžka trasy *km+ 50 100 150 200 250 300 350 400 450 Počet zastavení 3 5 7 9 11 13 15 17 19 Úhrada za prístup k ŽI * ] dĺžka trasy [km] 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0,00 200 250 300 350 400 450 500 550 600 650 hmotnosť [t] 18
cena [ ] Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Analýza závislosti hmotnosti vlaku, dĺţky trasy a úhrady za PŢI NÁKLADNÁ DOPRAVA Druh vlaku: Pn A C Kateg.trate: 1 Sadzba zast.: 56,537 15,291 2500,00 Elektrické HDV: áno Počet zast.: 1 1 Úhrada za prístup k ŢI [ ] 2000,00 1500,00 1000,00 500,00 dĺžka trasy [km] 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0,00 0 400 800 1200 1600 2000 2400 2800 hmotnosť [t] 19
cena [EUR] Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Priebeh ceny v závislosti od hmotnosti OSOBNÁ DOPRAVA 450,00 400,00 350,00 300,00 250,00 200,00 150,00 100,00 50,00 0,00 250 300 350 400 450 500 550 600 650 hmotnosť vlaku [t] Druh vlaku: rýchlik Kategória trate: 1. Typ trate: elektrifikovaná Vzdialenosť *km+: 203 Typ HDV: elektrické Cena za použitie ŽDC (EUR bez DPH) do 31.12.2010: Cena za použitie ŽDC (EUR bez DPH) od 1.1.2011: 20
cena [EUR] Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od 1.1.2011 Priebeh ceny v závislosti od hmotnosti NÁKLADNÁ DOPRAVA 2400,00 2200,00 2000,00 1800,00 1600,00 1400,00 1200,00 1000,00 800,00 600,00 400,00 200,00 0,00 300 500 700 900 1100 1300 1500 1700 1900 2100 2300 2500 2700 hmotnosť vlaku [t] Cena za použitie ŽDC (EUR bez DPH) do 31.12.2010: Cena za použitie ŽDC (EUR bez DPH) od 1.1.2011: Druh vlaku: nákladný expres Kategória trate: 1. Typ trate: elektrifikovaná Vzdialenosť *km+: 199 Typ HDV: elektrické 21
Čo umoţňuje nový systém spoplatňovania ţelezničnej infraštruktúry? VÝHODY PRE UŢÍVATEĽOV/PRE DOPRAVCOV: Realizovanie vlakov s niţšou brutto hmotnosťou (dôraz viac na hrtkm ako na vlkm) Moţnosť zavedenia pravidelného a pevne stanoveného GVD (dopad na plánovanie a možnosť zlepšenia zákazníckeho servisu pre konečných zákazníkov) Moţnosť realizovať viac technologických jázd a prázdnych behov Moţnosť vyuţitia dlhých tranzitov cez SR medzi dvoma PPS (napr. Čadca št. hr. Čierna nad Tisou št. hr.) Moţnosť objednať si doplnkové sluţby len v rozsahu v akom potrebujem (posun a zriaďovanie vlakov, technická kancelária) Preferovanie elektrických lokomotív vo vozbe vlakov na elektrifikovaných tratiach 22
Poţiadavky na zlepšenie parametrov ţelezničnej infraštruktúry vyplývajúce z legislatívy a od pouţívateľov strednodobé a dlhodobé hľadisko Dostatočná kapacita siete a dodrţiavanie Sieťového vyhlásenia pre GVD 2010/11 disponibilných spolu 4 600 komerčných trás (OD 2 224 trás a pre ND spolu 2 386) z toho v OD 1 880 objednaných dopravcami a v ND celkom 1 579 voľných (ponukových trás) pre OD je 344 a pre ND celkom 807 Modernizácia ţelezničnej siete (na úzke miesta) pre nákladnú dopravu (PPS, prekladiská) Zrýchlenie modernizácie predovšetkým I. hlavného ťahu vzhľadom k narastajúcemu priemyslu a osobnej doprave a elektrifikácia II. hlavného ťahu ako alternatívy pre I. Zmluvy o kvalite medzi dopravcami a IM (tlak na kvalitatívne parametre infraštruktúry) Celoročná stabilita cenových podmienok za pouţitie ŢI Schopnosť predaja trás takmer na on-line báze vo vnútroštátnej ako aj medzinárodnej doprave 23
Poţiadavky na zlepšenie parametrov ţelezničnej infraštruktúry vyplývajúce z legislatívy a od pouţívateľov strednodobé a dlhodobé hľadisko Implementácia európskeho kompenzačného reţimu (EPR) medzi jednotlivými IM Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej ţelezničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v ţelezničnej preprave a postupná liberalizácia OD v SR Záväzky SR pri modernizácii P-E koridorov č. IV, Va, a VI Vozidlá (nové a modernizované) pripravené konštrukčne na rýchlosť 200 km/h (potreba prípravy infraštruktúry na uvedenú rýchlosť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska) Záväzky z národnej legislatívy a TSI pre jednotlivé ţelezničné subsystémy 24