CESTOVNÉHO RUCHU ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA

STRATÉGIA ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA PRE ROKY 2007-2013 Tento projekt je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra, opatrenie 3.3 Budovanie a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky názov projektu: Stratégia rozvoja cestovného ruchu pre roky 2007-2013 a Urbanistická štúdia Liveplan kód projektu: 11430300136

OBSAH OBSAH... 2 ZOZNAM TABULIEK... 4 1 PRIESKUM A ANALÝZA CR V ŽSK... 7 1.1 Metodika spracovania koncepcie... 7 1.1.1 Regionálny prístup...8 1.1.2 Personálne obsadenie...8 1.2 Prieskum a analýza súčasného stavu CR... 9 1.2.1 Základné vymedzenie regiónov...10 1.2.2 Analýza prírodných daností podľa regiónov...13 1.2.3 Analýza kultúrno-historických pamiatok podľa regiónov...40 1.2.4 Analýza kultúrno-historických podujatí podľa regiónov...54 1.2.5 Analýza ubytovacích služieb v ŽSK podľa regiónov...62 1.2.6 Analýza inštitucionálneho rámca služieb v oblasti CR...65 1.2.7 Analýza dopytu po produktoch a službách vo vzťahu k súčasnej ponuke ŽSK...78 1.2.8 Analýza existujúcich produktov CR ŽSK...83 1.2.9 Zhrnutie regiónov...106 1.3 Prieskum a analýza z existujúcich štúdií k rozvoju CR, rozvojových a územných plánov so zameraním na CR... 114 1.3.1 Programové vyhlásenie Vlády SR (2006)...114 1.3.2 Štátna politika cestovného ruchu v Slovenskej Republike...114 1.3.3 Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013...115 1.3.4 Regionalizácia CR v Slovenskej republike...117 1.3.5 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2004 2006...119 1.3.6 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK na roky 2007-2013...120 1.3.7 Analýza a koncepcia rozvoja CR v ŽSK...122 1.3.8 Územný Plán Veľkého Územného Celku Žilinského Kraja v znení platných Zmien a Doplnkov č. 1 a č. 2 122 1.3.9 Územný generel CR...126 1.3.10 Urbanistická štúdia slovensko-českého prihraničného územia...128 1.3.11 Stratégia rozvoja kultúry v ŽSK Od kultúrnych hodnôt k hodnote kultúry...128 1.3.12 Akčný plán rozvoja vidieka na roky 2007 2009...130 1.3.13 Žilinská inovačná politika...131 1.4 Prieskum realizovaných projektov financovaných z eurofondov v období rokov 2004-2006...132 1.4.1 Sektorový operačný program Priemysel a služby...132 1.4.2 Program cezhraničnej spolupráce INTERREG IIIA...134 2 SITUAČNÁ ANALÝZA SWOT ANALÝZA... 138 2

2.1 Strom cieľov a definovanie problémov...138 2.2 SWOT analýza ŽSK...140 2.3 SWOT analýza regiónov...142 3 NÁVRHOVÁ ČASŤ STRATÉGIE CR PRE ROKY 2007 2013 V ŽSK... 162 3.1 Vymedzenie regiónov, ocenenie potenciálu územia pre CR...162 3.2 Spracovanie podkladov prognózy vývoja, návrhy riešenia, odporúčania...163 3.3 Spracovanie podkladov pre strategickú časť...167 3.3.1 Zhodnotenie vonkajšieho a vnútorného prostredia so zapracovaním existujúcich, zozbieraných podkladov, odkonzultovaných zámerov regiónov na základe piatich regionálnych stretnutí do výstupov pre strategickú časť...167 3.4 Strategická vízia rozvoja CR ŽSK...168 3.4.1 Strategické zámery rozvoja CR podľa regiónov...168 3.5 Spracovanie priorít rozvoja CR v ŽSK...169 3.5.1 Spracovanie cieľov a priorít v CR podľa regiónov ŽSK...170 3.5.2 Spracovanie priorít podľa foriem CR v ŽSK...178 3.5.3 Nadväznosť cieľov a priorít ŽSK v oblasti CR na strategické dokumenty EU a SR...178 3.6 Predpokladaný finančný plán pre čerpanie finančných prostriedkov z fondov EU...182 3.7 Ostatné, prílohy...183 4 AKČNÉ PLÁNY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU... 184 4.1 Spracovanie akčných plánov CR...184 4.2 Výber 11 najvýznamnejších projektov v oblasti CR...184 5 ZHODNOTENIE INVESTIČNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ... 185 5.1 Výber investičných príležitostí v oblasti CR podľa regiónov...185 5.2 11 projektových zámerov...203 6 PREDBEŽNÁ ŠTÚDIA USKUTOČNITEĽNOSTI A ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV... 204 7 ZOZNAM SKRATIEK... 225 3

ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č. 1 - Základné územné členenie ŽSK...9 Tabuľka č. 2 - Vymedzenie územia regiónu Horné Považie...10 Tabuľka č. 3 - Vymedzenie územia regiónu Kysuce...10 Tabuľka č. 4 - Vymedzenie územia regiónu Liptov...11 Tabuľka č. 5 - Vymedzenie územia regiónu Orava...11 Tabuľka č. 6 - Vymedzenie územia regiónu Turiec...12 Tabuľka č. 7 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Horné Považie...14 Tabuľka č. 8 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Horné Považie...16 Tabuľka č. 9 - Maloplošné chránené územia v regióne Kysuce...18 Tabuľka č. 10 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Kysuce...20 Tabuľka č. 11 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Liptov...23 Tabuľka č. 12 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Liptov...28 Tabuľka č. 13 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Orava...31 Tabuľka č. 14 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Orava...34 Tabuľka č. 15 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Turiec...35 Tabuľka č. 16 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Turiec...38 Tabuľka č. 17 - Prehľad rozloženia jednotlivých pamiatok podľa regiónov a okresov ŽSK...40 Tabuľka č. 18 - Prehľad kultúrno historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Horné Považie...41 Tabuľka č. 19 - Prehľad kultúrno - historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Kysuce...43 Tabuľka č. 20 - Prehľad kultúrno historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Liptov...45 Tabuľka č. 21 - Prehľad kultúrno historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Orava...48 Tabuľka č. 22 - Prehľad kultúrno historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií v regióne Turca...50 Tabuľka č. 23 - Návštevnosť podujatí jednotlivých regiónov ŽSK v roku 2006...54 Tabuľka č. 24 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Horné Považie...54 Tabuľka č. 25 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Kysuce...55 Tabuľka č. 26 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Liptov...56 Tabuľka č. 27 - Prehľad najvýznamnejších podujatí v regióne Orava...58 Tabuľka č. 28 - Prehľad významných podujatí organizovaných v regióne Turiec...60 Tabuľka č. 29 - Počet ubytovacích zariadení v období rokov 2002 2006...62 Tabuľka č. 30 - Lôžková kapacita zariadení v období rokov 2002 2006...63 Tabuľka č. 31 - Priemerná ubytovacia kapacita v období rokov 2002 2006...63 Tabuľka č. 32 - Štruktúra ubytovacích zariadení podľa typu a podľa regiónov v roku 2006...64 Tabuľka č. 33 - Subjekty CR v regióne Horné Považie...66 Tabuľka č. 34 - Subjekty CR v regióne Kysuce...68 Tabuľka č. 35 - Subjekty CR v regióne Orava...70 Tabuľka č. 36 - Subjekty CR v regióne Liptov...71 Tabuľka č. 37 - Subjekty CR v regióne Turiec...75 Tabuľka č. 38 - Prehľad návštevnosti v porovnaní jednotlivých samosprávnych krajov...78 Tabuľka č. 39 - Štruktúra počtu návštevníkov v roku 2006 na celoslovenskej úrovni...78 Tabuľka č. 40 - Prehľad vývoja návštevnosti ŽSK 2002-2006...79 Tabuľka č. 41 - Vývoj návštevnosti ŽSK v období rokov 2002 2006 z pohľadu domáceho a zahraničného CR...80 Tabuľka č. 42 - Vývoj tržieb v ŽSK 2002 2006...81 Tabuľka č. 43 - Priemerné využitie kapacity ubytovacích zariadení ŽSK v rokoch 2002 2006 (porovnanie so SR).81 Tabuľka č. 44 - Predmet záujmu príchodu návštevníkov do ŽSK...82 4

Tabuľka č. 45 - Potenciál regiónov CR ŽSK podľa jednotlivých aktivít...83 Tabuľka č. 46 - Najnavštevovanejšie turistické atrakcie v jednotlivých regiónoch ŽSK (rok 2006)...84 Tabuľka č. 47 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Horného Považia...85 Tabuľka č. 48 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Kysuce...88 Tabuľka č. 49 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Liptov...92 Tabuľka č. 50 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Orava...100 Tabuľka č. 51 - Atraktívne cyklotrasy regiónu Turiec...103 Tabuľka č. 52 - Sumárne informácie o SOP PS...133 Tabuľka č. 53 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci SOP PS...133 Tabuľka č. 54 - Napĺňanie schválených indikátorov projektov SOP PS (opatrenia 2.1 a 2.2)...134 Tabuľka č. 55 - Sumárne informácie o INTERREG IIIA...135 Tabuľka č. 56 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-PL...135 Tabuľka č. 57 - Prehľad schválených projektov ŽSK v programovom období 2004-2006 v rámci I3A SR-ČR...136 5

6

1 PRIESKUM A ANALÝZA CR V ŽSK Stratégia rozvoja CR ŽSK (ďalej len ŽSK ) pre roky 2007 2013 (ďalej len Stratégia ) predstavuje základný rozvojový dokument pre oblasť CR na úrovni ŽSK. Spolu s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK analyzuje oblasť CR ako i jeho rozvojový potenciál a vytvára tak východiská pre jeho ďalší rozvoj v kontexte regiónu ako i prirodzených regiónov v rámci ŽSK. Ide o strategický dokument, ktorého tvorba bola finančne podporená v rámci štrukturálnych fondov EÚ, Operačný program Základná Infraštruktúra, Priorita 3 Budovania a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky. Základným cieľom Stratégie je zavedenie procesu strategického plánovania rozvoja CR v rámci ŽSK a jasné vymedzenie vízie, strategických cieľov, čiastkových cieľov a akčných plánov na ich dosiahnutie. Dokument má zároveň pomôcť pri zvýšení konkurencieschopnosti regiónu ako i pri uchádzaní sa o podporu zo štrukturálnych fondov EÚ. Predkladaná štúdia analyzuje vývoj CR v rámci ŽSK za posledných 5 rokov, poukazuje na najzávažnejšie problémy a poskytuje návrhy a riešenia základných nosných otázok ďalšieho rozvoja CR v Žilinskom kraji ako celku a tiež i na nižšej hierarchickej úrovni v súvislosti s členením riešeného územia na jednotlivé turistické regióny. Súčasťou Stratégie je i vytipovanie 11 pilotných a pre rozvoj CR významných projektov v rámci ŽSK, ich ekonomické zhodnotenie a definovanie ďalších potenciálnych rozvojových projektov v rámci ŽSK ako investičných príležitosti. Stratégia vychádza a je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, nadväzuje na Národný program rozvoja CR v SR, Stratégiu rozvoja CR Slovenskej republiky do roku 2013, Územné členenie SR, Národný strategický referenčný rámec SR 2007 2013 ako i ostatné dokumenty týkajúceho sa čerpania štrukturálnych fondov (napr. Regionálny operačný program, Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast), Diverzifikovanú regionálnu politiku ŽSK, Územný plán veľkého územného celku Žilinský kraj, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK, Územný generel CR a ďalšie regionálne a lokálne koncepcie ako i strategické plány jednotlivých investorov. Koncepcia je určená všetkým subjektom (samosprávam, združeniam, podnikateľským subjektom, neziskovým organizáciám ap.) pôsobiacim na území Žilinského kraja, priamo alebo nepriamo zainteresovaných na rozvoji CR. Pre účely tejto Stratégie rozumieme pod cestovným ruchom súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie, rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t.j. získanie komplexného zážitku (M. Gučík, 2004). 1.1 METODIKA SPRACOVANIA KONCEPCIE Vychádzajúc z doterajšej praxe, ako najvýhodnejšou formou spracovania rozvojového dokumentu predmetného zamerania a rozsahu, sa osvedčila kooperácia zástupcov ŽSK, regionálnych aktérov CR, odborníkov z praxe ako i akademickej sféry a konzultačnej spoločnosti. Proces tvorby Stratégie môžeme charakterizovať ako procesom tvorby zdola nahor, pri ktorom sme vychádzali z : - dotazníkového prieskumu a názorov jednotlivých návštevníkov ŽSK v období október až november 2007 v 5 regiónoch pri vzorke 250 respondentov a následné porovnanie so štatistickými údajmi získavanými Ministerstvom hospodárstva SR, - dotazníkového prieskumu a telefonických rozhovorov so zamestnancami TIK-ov v rámci ŽSK, 7

- názorov, zámerov, problémov a pripravovaných investičných zámerov definovaných najvýznamnejšími aktérmi CR v rámci ŽSK, ktoré sme získali formou regionálnych workshopov, rozhovorov ako i osobným dopytovaním, - nezávislého pohľadu expertov a konzultantov spoločnosti Euro Dotácie, a.s. s dlhoročnými skúsenosťami a praxou v oblasti poradenstva a konzultácií v problematike CR, - názorov, poznatkov a odborných vedomostí zamestnancov ŽSK, ktorí sa aktívne podieľajú na rozvoji CR, - štatisticky dostupných a relevantných údajov, koncepcií a iných strategických dokumentov ovplyvňujúcich CR v rámci ŽSK. 1.1.1 REGIONÁLNY PRÍSTUP Pre tvorbu dokumentu Stratégia rozvoja cestovného ruchu ŽSK pre roky 2007-2013 sme použili metodiku rozdelenia riešeného územia (ŽSK) na menšie územné celky turistické regióny v členení na päť prirodzených historických regiónov v rámci ŽSK - Horné Považie, - Kysuce, - Liptov, - Orava a - Turiec. 1.1.2 PERSONÁLNE OBSADENIE prof. Ing. Peter Patúš, PhD. - senior konzultant Doc. Ing. Jana Kučerová, PhD. - senior konzultant (gestor) Ing. Iveta Niňajová - senior konzultant Ing. Peter Sládek Ing. Martin Chachula Ing. Michaela Šimková Ing. Martina Maženská zamestnanci Úradu ŽSK 8

1.2 PRIESKUM A ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU CR ŽSK sa nachádza na severe stredného Slovenska. Rozlohou je tretím najväčším krajom na Slovensku (6 791 km 2, 13,8 % územia SR). Hraničí s Českou republikou na severozápade, na severe s Poľskou republikou, na východe s Prešovským samosprávnym krajom, na juhu s Banskobystrickým samosprávnym krajom a na juhozápade s Trenčianskym samosprávnym krajom. Celé hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Rieka Váh ho nápadne rozdeľuje na severozápadné Slovensko-moravské Karpaty (Javorníky, Biele Karpaty) a juhovýchodnú Fatranskotatranskú oblasť (Malá Fatra, Strážovské vrchy). Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Tabuľka č. 1 - Základné územné členenie ŽSK región Horné Považie Kysuce Liptov Orava Turiec okresy Bytča Žilina Čadca Kysucké Nové Mesto Ružomberok Liptovský Mikuláš Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín Martin Turčianske Teplice rozloha km 2 počet obcí z toho: počet miest počet obyvateľov (stav k 31.12.2005) 1 097 65 4 188 332 935 37 4 126 741 1 970 81 3 132 485 1 660 63 4 132 877 1 129 69 3 114 328 ŽSK SPOLU 6 791 315 18 694 763 Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ) 9

1.2.1 ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE REGIÓNOV ŽSK sa člení na päť prirodzených historických regiónov (regiónov): Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava a Turiec. Horné Považie Tabuľka č. 2 - Vymedzenie územia regiónu Horné Považie Rozloha: 1 097 km 2 Počet obyvateľov: 188 332 (stav k 31.12.2005) Počet obcí: 65 (4 so štatútom mesta Žilina, Rajec, Rajecké Teplice a Bytča) Bytča Žilina Okresy Obce/mestá Bytča, Hlboké nad Váhom, Hvozdnica, Jablonové, Kolárovice, Kotešová, Maršová- Rašov, Petrovice, Predmier, Súľov-Hradná, Štiavnik, Veľké Rovné Belá, Bitarová, Brezany, Čičmany, Divina, Divinka, Dlhé Pole, Dolná Tižina, Dolný Hričov, Ďurčiná, Fačkov, Gbeľany, Horný Hričov, Hôrky, Hričovské Podhradie, Jasenové, Kamenná Poruba, Kľače, Konská, Kotrčiná Lúčka, Krasňany, Kunerad, Lietava, Lietavská Lúčka, Lietavská Svinná-Babkov, Lutiše, Lysica, Malá Čierna, Mojš, Nededza, Nezbudská Lúčka, Ovčiarsko, Paština Závada, Podhorie, Porúbka, Rajec, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Rosina, Stráňavy, Stránske, Stráža, Strečno, Svederník, Šuja, Teplička nad Váhom, Terchová, Turie, Varín, Veľká Čierna, Višňové, Zbyňov, Žilina Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ) Kysuce Tabuľka č. 3 - Vymedzenie územia regiónu Kysuce Čadca Kysucké Nové Mesto Rozloha: 935 km 2 Počet obyvateľov: 126 741 (stav k 31.12.2005) Počet obcí: 37 (4 so štatútom mesta Čadca, Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou, Turzovka) Čadca Okresy Kysucké Nové Mesto Obce/mestá Čadca, Krásno nad Kysucou, Turzovka, Čierne, Dlhá nad Kysucou, Dunajov, Klokočov, Klubina, Korňa, Makov, Nová Bystrica, Olešná, Oščadnica, Podvysoká, Radôstka, Raková, Skalité, Stará Bystrica, Staškov, Svrčinovec, Vysoká nad Kysucou, Zákopčie, Zborov nad Bystricou Kysucké Nové Mesto, Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Kysucký Lieskovec, Lodno, Lopušné Pažitie, Nesluša, Ochodnica, Povina, Radoľa, Rudina, Rudinka, Rudinská, Snežnica Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ) 10

Liptov Tabuľka č. 4 - Vymedzenie územia regiónu Liptov Ružomberok Liptovský Mikuláš Rozloha: 1 970 km 2 Počet obyvateľov: 132 485 (stav k 31.12.2005) Počet obcí: 81 (3 so štatútom mesta Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Liptovský Hrádok) Okresy Ružomberok Liptovský Mikuláš Obce/mestá Bešeňová, Hubová, Ivachnová, Kalameny, Komjatná, Likavka, Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá, Liptovské Revúce, Liptovské Sliače, Liptovský Michal, Lisková, Lúčky, Ludrová, Ľubochňa, Martinček, Potok, Ružomberok, Stankovany, Štiavnička, Švošov, Turík, Valaská Dubová Beňadiková, Bobrovček, Bobrovec, Bobrovník, Bukovina, Demänovská Dolina, Dúbrava, Galovany, Gôtovany, Huty, Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, Kráľova Lehota, Kvačany, Lazisko, Liptovská Anna, Liptovská Kokava, Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Beharovce, Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Hrádok, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Ľubela, Malatíny, Malé Borové, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Pavlova Ves, Podtureň, Pribylina, Prosiek, Smrečany, Svätý Kríž, Trstené, Uhorská Ves, Vavrišovo, Važec, Veľké Borové, Veterná Poruba, Vlachy, Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Žiar Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ) Orava Tabuľka č. 5 - Vymedzenie územia regiónu Orava Rozloha: 1 660 km 2 Počet obyvateľov: 132 877 (stav k 31.12.2005) Počet obcí: 63 (4 so štatútom mesta Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstená) Okresy Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín Obce/mestá Bziny, Dlhá nad Oravou, Dolný Kubín, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné, Jasenová, Kraľovany, Krivá, Leštiny, Malatiná, Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba, Oravský Podzámok, Osádka, Párnica, Pokryváč, Pribiš, Pucov, Sedliacka Dubová, Veličná, Vyšný Kubín, Zázrivá, Žaškov Babín, Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne, Námestovo, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov, Vavrečka, Zákamenné, Zubrohlava Brezovica, Čimhová, Habovka, Hladovka, Liesek, Nižná, Oravský Biely Potok, Podbiel, Suchá Hora, Štefanov nad Oravou, Trstená, Tvrdošín, Vitanová, Zábiedovo, Zuberec Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ) 11

Turiec Tabuľka č. 6 - Vymedzenie územia regiónu Turiec Martin Turčianske Teplice Rozloha: 1 129 km 2 Počet obyvateľov: 114 328 (stav k 31.12.2005) Počet obcí: 69 (3 so štatútom mesta Martin, Turčianske Teplice a Vrútky) Martin Okresy Turčianske Teplice Obce/mestá Belá-Dulice, Benice, Blatnica, Bystrička, Ďanová, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Folkušová, Horný Kalník, Karlová, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Krpeľany, Laskár, Ležiachov, Lipovec, Martin, Necpaly, Nolčovo, Podhradie, Príbovce, Rakovo, Ratkovo, Sklabinský Podzámok, Sklabiňa, Slovany, Socovce, Sučany, Šútovo, Trebostovo, Trnovo, Turany, Turčianska Štiavnička, Turčianske Jaseno, Turčianske Kľačany, Turčiansky Ďur, Turčiansky Peter, Valča, Vrícko, Vrútky, Záborie, Žabokreky Abramová, Blažovce, Bodorová, Borcová, Brieštie, Budiš, Čremošné, Dubové, Háj, Horná Štubňa, Ivančiná, Jasenovo, Jazernica, Kaľamenová, Liešno, Malý Čepčín, Moškovec, Mošovce, Ondrašová, Rakša, Rudno, Sklené, Slovenské Pravno, Turček, Turčianske Teplice, Veľký Čepčín Zdroj: Register priestorových jednotiek (REGPJ) 12

1.2.2 ANALÝZA PRÍRODNÝCH DANOSTÍ PODĽA REGIÓNOV Horné Považie Reliéf Sídelné a hospodárske jadro regiónu Horné Považie leží v Žilinskej kotline a Bytčianskej kotline, ktorá je severným výbežkom Považského podolia. Kotliny sú obkolesené horskými celkami, ktoré okrajmi zasahujú územia regiónu. Na západe sú to Súľovské vrchy, na juhu Strážovské vrchy, na východe a severovýchode Malá Fatra (Lúčanská a Krivánska časť Malej Fatry), na severe Kysucká vrchovina a severozápade Javorníky. Najvyšší bod územia je Veľký Fatranský Kriváň (1 709 m n. m.) v Malej Fatre a najnižší bod (298 m n. m. ) pri výtoku Váhu v katastri obce Maršová. Hydrologické pomery (vodstvo) Najvýznamnejším vodným tokom regiónu Horné Považie je rieka Váh. Váh je najdlhšou slovenskou riekou. Jej prietok v Žiline je 97 m³s. -1. Do Váhu sa vlieva sprava rieka Kysuca, Varínka a Štiavnik, zľava Rajčianka. Z hľadiska využitia v CR je Váh obľúbeným vodným tokom pre splavovanie na člnoch a v posledných rokoch aj na pltiach (oblasť Strečnianskej úžiny). Váh tiež patrí medzi významné rybárske revíry. Na Váhu sa nachádzajú viaceré vodné nádrže - vodné dielo Žilina, vodné dielo Hričov a vodná nádrž Mikšová. Vodné dielo Žilina je vodná elektráreň s celkovým výkonom 2 x 36 MW. Dĺžka nádrže je 7,5 km, šírka 250 600 m a jej celkový objem je 18,15 mil. m³ vody. Vodná nádrž Hričov je priehradová, akumulačná vodná elektráreň s príkonom 31,5 MW. Je prvým, riadiacim stupňom druhej (geograficky) vážskej kaskády. Problémom nádrže je zanášanie nečistotom z prítokov riek Kysuca a Rajčianka. Odhaduje sa, že z pôvodného objemu nádrže 8,5 mil. m³ sú zanesené až dve tretiny. Vodná nádrž Mikšová je vybudovaná na derivačnom Hričovskom kanáli. Slúži ako kanálová elektráreň s výkonom 3 x 31,2 MW. Oblasť regiónu je známa aj mnohými termálnymi prameňmi v oblasti Rajeckých Teplíc. Klimatické pomery Nižšie polohy regiónu patria do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie polohy do chladnej. Vysoké horské polohy Malej Fatry umožňujú rozvoj zimných športov, podobne vhodné klimatické podmienky pre lyžovanie sú v Strážovských vrchoch Čičmany a Fačkovské sedlo. Mimoriadne vhodné klimatické podmienky pre klimatickú liečbu má aj oblasť Kunerádu. Flóra a fauna Región Horného Považia je zväčša odlesnený. V pohoriach rastú najmä smreky, v nižších polohách buky, duby a na skalách aj borovice. Nad hornou hranicou lesa je pásmo kosodreviny a alpínskych lúk. Najviac vzácnych rastlín sa vyskytuje v Národnom parku Malá Fatra (očianka stopkatá, jastrabík Morisov, klinček lesklý, lomikameň trváci, ostrevka tatranská, turica uhorská, večernica snežná). Ďalej sú to Súľovské skaly s výskytom chránených rastlín ako sú dryádka osemlístková, klinček včasný, soldanelka karpatská, prvosienka holá, tučnica alpínska, kortúza Mathiolova. Zo živočíšnych druhov prevažujú zástupcovia spoločenstiev listnatých a ihličnatých lesov (srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný, mačka divá, kuna skalná a tetrov hlucháň; v kotlinách zajac poľný a bažant poľovný). Zo vzácnych živočíchov sa vyskytujú najmä medveď hnedý, jazvec lesný, tetrov hôľniak, rys ostrovid, výr skalný, sokol myšiar, orol skalný, orol kráľovský, sokol sťahovaný, užovka stromová, vydra riečna, rosnička zelená. Bohatá fauna regiónu vytvára vhodné podmienky aj pre lesoturistiku a poľovníctvo Chránené územia a náučné chodníky Región Horné Považie je mimoriadne významné územie aj v hľadiska výskytu chránených území. Zároveň je bohatý aj na výskyt náučných chodníkov. Mapa prehľadu chránených území a náučných chodníkov je súčasťou prílohovej časti tejto kapitoly. 13

Tabuľka č. 7 - Veľkoplošné a maloplošné chránené územia v regióne Horné Považie Veľkoplošné chránené územia územie Národný park (1) Malá Fatra Chránené krajinné oblasti (2) Charakteristika Vyhlásený v roku 1988, nachádza sa východne od Žiliny (rozloha 22 630 ha). V parku sa vyskytuje 900 druhov rastlín, bohatý je aj na živočíšstvo. Žije tu 3 000 druhov bezstavovcov a 210 druhov stavovcov (o. i. medveď hnedý, rys ostrovid, dravé vtáky orol skalný či sokol). Pohorie Malá Fatra je strečnianskou tiesňavou rozdelená na dve časti. Severná časť je Krivánska Fatra, jej najvyšším vrchom je Veľký Kriváň (1 709 m n. m.). Južná časť pohoria Malá Fatra, ktorá nepatrí do národného parku, je Lúčanská Fatra. Lúčanská Malá Fatra sa rozprestiera od prielomu Váhu na juh po Fačkovské sedlo v dĺžke 35 km a šírke 12 km. Do územia regiónu Horné Považie zasahujú 2 chránené krajinné oblasti a to na severe CHKO Kysuce a z juhu CHKO Strážovské vrchy. CHKO Kysuce je bližšie charakterizovaná v časti Kysuce. Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy sa viaže na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Pestrú a zložitú geologickú stavbu predstavuje zastúpenie viacerých subtatranských príkrovov (manínsky, krížňanský, chočský, strážovský), v dôsledku čoho na území vystupujú najmä vápence a dolomity. Typickými horninami Súľovských skál sú bazálne zlepence. Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú bučiny. Vo vyšších polohách prevládajú jedžovobukové spoločenstvá s vyšším zastúpením ihličnatých drevín. Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením náročných teplomilných i horských a vysokohorských druhov. Sú tu prítomné viaceré západokarpatské a karpatské endemity a subendemity ako poniklec slovenský, klinček včasný, klinček lesklý, soldanelka karpatská, kostrava tatranská, večernica snežná, kurička vápencová, chrastavec Kitaibelov a panónsky, či endemit bodliak kopcový. Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Zo vzácnych druhov živočíchov sú to napríklad jasone - červenooký a chochlačkový, vidlochvosty - feniklový a ovocný. Vyskytuje sa tu mlok vrchovský, užovka stromová i hladká, sokol myšiar, sokol lastovičiar, myšiak hôrny, jastrab vežký, včelár obyčajný. V území ďalej ž;ije hlucháň, krkavec čierny, skaliar pestrý. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď a rys. žije tu aj poľovná zver - jelenia, srnčia, diviačia a muflónia. Do rámca chránenej krajinnej oblasti harmonicky zapadá aj obec Čičmany so svojráznymi drevenými stavbami s bohatou ornamentálnou výzdobou, ale i miestne výšivky a krajky Maloplošné chránené územia územie Chránené areály Hate Národné prírodné rezervácie (12) Chleb Rozsutec Súľovské skaly Charakteristika Chránený areál Hate je chránené územie, ktoré sa nachádza priamo v obci Terchová. Ako chránený areál bol vyhlásený v roku 2000 všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Žiline č.3/2000 z 24. októbra 2000. Rozloha územia je 5 793 m2 so 4. stupňom ochrany. Predmetom ochrany sú najzachovalejšie prirodzené močiarne spoločenstvá na severnom úpätí Malej Fatry. Vyhlásená v roku 1976. Ide o zachovaný komplex prirodzených rastlinných spoločenstiev veľmi pestrého zloženia podľa vegetačných stupňov a ekologických radov vo veľkom výškovom rozpätí a na rozličnom geologickom podloží. Bola vyhlásená v roku 1976 na ochranu výraznej dominanty Krivánskej Malej Fatry so zachovalými biocenózami. Výskyt endemitických, reliktných, vzácnych a zriedkavých druhov fauny a flóry. Žije tu asi 2 000 druhov živočíchov, takmer všetky druhy chránených rastlín SR. V oblasti Súľovských skál sa vyskytuje pozoruhodný súbor druhov rastlín (horec 14

Starý hrad Kľak Kozol Krivé Prípor Strážov Suchý Veľká Bránica Tiesňavy Prírodné rezervácie (5) Slnečné skaly Brodnianka Clusiov, soldanelka karpatská). Rastie tu aj vzácny tis obyčajný (niekedy sa dožíva aj viac ako 1 000 rokov). Vtákov sa tu vyskytuje vyše 90 druhov a z toho takmer 80 druhov tu aj hniezdi. Bola vyhlásená v roku 1967. Ochrana lesných porastov s dubom zimným a jeho mnohými krížencami, ktoré majú reliktný pôvod ako pozostatok dubín zo začiatku holocénu a na strmých skalnatých svahoch. Vyhlásená v roku 1996. Je to vlastne krajinná dominanta (nádherná ukážka vápencovo-chočského príkrovu) s lesnými a skalnými spoločenstvami a s výskytom subalpínskych prvkov (vzácnej vápnomilnej vegetácie) na okrajovej lokalite západnej časti Karpát. Ochrana zachovalého územia s významnými prírodnými hodnotami -výraznými bralnatými zoskupeniami, prir. les. fytocenózami na dvoch úplne odlišných typoch podložia, výskytom chránených, ohroz. a vzácnych druhov flóry, mäkkýšov a entomofauny. Súbor spoločenstiev skalných sutín a rôznorodých lesných porastov s prirodzeným drevinovým zložením na kryštaliniku Malej Fatry pre vedecko-výskumné a študijné ciele. Ochrana prirodzených spoločenstiev jedľovo-bukového lesa a pásma kosodreviny s výskytom zriedkavých druhov rastlín a živočíchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana zachovalých lesných spoločenstiev, ojedinelých druhov rastlín a živočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyšších polôh Strážovských vrchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana vzácneho súboru lesných a kosodrevinových spoločenstiev na rozmanitom horninovom podklade, miestami s porastmi pralesovitého rázu, väčšinou so zachovalou hornou hranicou lesa s výraznými geomorfologickými formami. Zachovalý komplex bučín na vápnitých horninách v Malej Fatre, ktorý je ukážkou pôvodných lesov, ktoré siahali až na hornú hranicu lesa. Aj keď pôvodné spoločenstvá kosodreviny a smreka v supramontánnom a subalpínskom stupni boli umelo odstránené, sú lesy rezervácie cennou ukážkou zachovalej štruktúry lesov. NPR Tiesňavy je vyhlásená na ochranu zachovalých biocenóz s bohatým výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, ako aj výrazných tvarov reliéfu Krivánskej Malej Fatry, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska.tiesňavy tvoria impozantný vstup do Vrátnej doliny. Vedie úzkym kaňonom riečky Varínka s viacerými vodopádmi. Nachádza sa tu niekoľko zaujímavých skalných útvarov, z ktorých najznámejší je kamenný Mních. krem neho tu môžeme vidieť Ťavu, Päť furmanov, Jánošíkovu kolkáreň. Dolina Obšívanka, ktorá tvorí časť Tiesňav a vedie ňou v súčasnosti neprístupný Zbojnícky chodník, je hniezdiskom orla skalného. Bola vyhlásená v roku 1965. Geologicky tvoria územie prevažne dolomity stredného triasu. Tektonicky predstavuje časť trosky Chočského príkrovu. Územie tvoria svetlé a tmavé vápence, miestami vápnité bridlice. Z porastov prevládajú bučiny, na severných svahoch s výskytom smreka a jedle, na sutinách s javormi, brestom horským a jaseňom. Na južnej expoz. sa vyskytuje hrab s ojedinelým dubom zimným. 15

Čierna Lutiša Šujské rašelinisko Rochovica Národné prírodné pamiatky (0) Prírodné pamiatky (9) Poluvsianska skalná ihla Domašínsky meander Hlbocký vodopád Hričovská skalná ihla Hričovské rífy Krasniansky luh Turská skala Súľovský hrádok Kysucká brána Prírodné výtvory (1) Skalný budzogáň Územie je významným ojedinelým zvyškom zachovalých, pôvodných klimaxových spoločenstiev vo flyšovej oblasti Kysuckej vrchoviny, kde vegetačný pokryv bol silne pozmenený. Zachovalé zriedkavé slatinné a rašelinné druhy rastlín a ich spoločenstiev na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Ochrana teplomilných spoločenstiev jednej z najsevernejších lokalít na Slovensku a významných vývojových štádií na vápencových skalách Kysuckej vrchoviny. Vyhlásená bola v roku 1965. Predmetom ochrany je dolomitový skalný objekt ihlovitého tvaru so základňou približne 11 x 5 m dosahujúci výšku asi 15 m (0,2 ha). Bola vyhlásená v roku 1978. Územie priamo nadväzuje na národnú prírodnú rezerváciu Starý hrad a poskytuje ochranu jednému z najvýznamnejších príkladov zaklesnutých meandrov v Karpatoch. Nachádza sa v Súľovských skalách. Hlbocký potok vytvára malú tiesňavu s kaskádami a malými krútňavovými hrncami. Výška vodopádu je 14 m. Skalná ihla je denudačným zvyškom pôvodne väčšieho brala, ktoré sa vplyvom mechanického pleistocénneho zvetrávania i chemického zvetrávania rozpadlo. Je morfologickou zaujímavosťou. Lokalita predstavuje krajinársky významný geologický povrchový útvar s hodnotnými paleontologickými nálezmi - litothamnií, dierkavcov, koralov a pod. Zachovalé brehové porasty toku Varínky v ochrannom pásme NP Malá Fatra, ktoré sú dôležité z vedecko-výskumného, krajinotvorného, vodoochranného, brehoochranného, ekologického a náučného hľadiska. Zriedkavý a typicky vyvinutý geomorfologický útvar - obtočník s výraznou estetickou a krajinotvornou funkciou. Zabezpečenie ochrany skalných útvarov paleogénnych súľovských zlepencov s hojným výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Významný geologický profil, ktorý vznikol zarezávaním rieky Kysuce do súvrstiev bradlového pásma. Dôvodom ochrany je vedecký význam profilu ako typického územia pre poznanie bradlového pásma Západných Karpát. Eróziou vypreparovaná skala do tvaru päste nad obcou Zbyňov, kam vedie i náučný chodník z Rajeckých Teplíc. Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/zilina/ochrana_dedicstvo.html Tabuľka č. 8 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Horné Považie náučný chodník Súľovské skaly Rajecké Teplice Žibrid Rajecké Teplice Porúbka Popis Samoobslužný náučný chodník so 17 zástavkami. Predstavuje geológiu, faunu, flóru a históriu kraja. Súčasťou chodníka je aj zrúcanina Súľovského hradu. Je samoobslužný, zameraný na poznávanie a ochranu prírody. Trasa je dlhá 7 km a má 6 zastávok. Trasa vedie okolo prírodného výtvoru Skalného budzogáňa. Je samoobslužný, obojsmerný, zameraný na poznávanie a ochranu prírody a históriu územia. Dlhý je 6 km a vedie popri prírodnej pamiatke Poluvsianska skalná ihla a prírodnej rezervácii Slnečné skaly. 16

Diery Chleb Varín a okolie Jánošíkovým chotárom Stratený budzogáň Lietava Chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním sa nachádza v národnom parku Malá Fatra. Dĺžka obojsmerného samoobslužného líniovo-okružného chodníka je 6 km a má 10 zastávok. Hlavné zaujímavosti sú tiesňavy Dolné a Nové diery s kaňonmi, vodopádmi, kaskádami a obrími hrncami na dne koryta. Ide o okružný, obojsmerný, samoobslužný chodník s dĺžkou 4,5 km a 15 zástavkami. Zameraný je na poznávanie prírody a jej ochranu. Hlavnými zaujímavosťami sú ľadovcový kotol a kamenné moria na Severnom svahu Chleba, thufury, girlandové pôdy a vysokohorská kvetena. Je samoobslužný, okružný chodník 15 km dlhý s 15 zástavkami. Zaujímavosťami na trase sú hrad Strečno, prírodná pamiatka Domašínsky meander a zrúcanina hradu Starý hrad, vrátane rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Je samoobslužný značený turistický chodník dlhý 13,5 km s 10 informačnými panelmi. Zameraný je hlavne prírodovedne a na históriu osídlenia. Náučný chodník vedie k skalnému útvaru zvanému Budzogáň. Je to skalný útvar s úzkou základňnou a širšou vrchnou časťou. Tvoria ho druhohorné komplexy hornín. V spodnej časti je materiál menej súdržný a rozdrobený. Vedie na Lietavský hrad nachádzajúci sa na strmom kopci zvanom Cibulník vo výške 635 m n. m. medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Od severu a východu je chránený neprístupnými zrázmi skalných brál. Zdroj: vlastné spracovanie Kysuce Reliéf Na území Kysúc sa vytvorili zaujímavé lesné, rastlinné a živočíšne spoločenstvá s vysokou druhovou a ekosystémovou diverzitou i výtvory neživej prírody. Z tohto hľadiska je územie Kysúc bohaté na chránené územia. Chránená krajinná oblasť Kysuce - Vďaka neobyčajne zachovalej flóre a faune bola v roku 1984 vytvorená na rozlohe 65 462 ha chránená krajinná oblasť Kysuce. Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska a pozostáva z dvoch od seba navzájom oddelených častí: západnej javorníckej a východnej beskydskej. Západnú časť tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Východnú časť tvoria Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Javornícka časť je charakteristická striedaním dolín a horských chrbtov s prechodom do rozsiahlejších lesných komplexov, cez mozaikovité striedanie lesnej a poľnohospodárskej krajiny s rozptýleným osídlením. Územie sa vyznačuje pestrejším zastúpením lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Nachádzajú sa tu ešte prirodzené, floristicky pestré a zaujímavé trávnaté porasty, najmä horské lúky na hlavnom hrebeni Javorníkov, ale i hodnotné lokality pramenísk, slatinísk a prechodných rašelinísk. Beskydská časť, podobne ako javornícka, je charakteristická striedaním dolín a horských chrbtov. Doliny sú však užšie, svahy strmšie a horské chrbty širšie a masívnejšie. Typická je mozaiková štruktúra krajiny s rozptýleným osídlením striedajúca sa s lesmi, pasienkami a lúkami. Značná časť poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na terasách, ktoré sa v posledných desaťročiach zmenou hospodárskej činnosti premenili na lúky s rozptýlenou krovinnou vegetáciou. Iba malá časť týchto terás sa zachovala, je obhospodarovaná a naďalej plní svoju protieróznu funkciu. Hydrologické pomery (vodstvo) Územie Kysúc sa z väčšej časti rozprestiera v povodí rieky Kysuce. Je to 66,3 km dlhý pravostranný prítok Váhu bystrinného charakteru. Kysuca je splavná len pri krátkodobo zvýšených stavoch hladiny po dažďoch a na jar od Vysokej nad Kysucou. Vodácky sa takmer nevyužíva. Najvýznamnejšie prítoky Kysuce - Korňanka, Čierňanka, Bystrica a Vadičovský potok. Na rieke Bystrici pri obci Nová Bystrica je vybudovaná vodná nádrž na pitnú vodu. Vodná nádrž Nová Bystrica - Vychylovka vznikla v 80-tych rokoch minulého storočia. Pri jej výstavbe zanikla aj 17

jediná cesta, ktorá spájala Kysuce s Oravou. Celková plocha nádrže, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody, je 180,6 ha. Pri výstavbe nádrže zanikli obce Riečnica a Harvelka. Rybník v Nesluši sa nachádza na okraji obce Nesluša, je sídlom a hniezdišťom vodného vtáctva. Klimatické pomery Klimaticky patria Kysuce do mierne teplej klimatickej oblasti (územia do 600 m n. m.) a mierne chladnej (od 600 m n. m. vyššie). Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 16 17 C. Najchladnejší mesiac je január s priemernou teplotou 7 C. Dĺžka obdobia so snehovou prikrývkou je rozdielna a to v závislosti na nadmorskej výške - od 90 do 120 dní v roku. Z hľadiska klimatických podmienok majú Kysuce výborné podmienky predovšetkým pre zimný CR. Vďaka výborným klimatickým podmienkam v zimnom období (dostatočná výška snehovej pokrývky dopĺňaná technickým zasnežovaním a dostatočná dĺžka trvania snehovej pokrývky) vzniklo na Veľkej Rači jedno z najlepšie vybudovaných zimných stredísk CR na Slovensku. Flóra a fauna Viac ako polovicu územia zaberajú lesy, prevažne ihličnaté. Rastlinstvo je zastúpené podhorským a horským vegetačným stupňom, dôležitou zložkou sú lúčne a pasienkové spoločenstvá. Medzi vzácnejšie rastliny patria plavúne, rebrovka rôznolistá, horec luskáčovitý, prilbica tuhá, papraď perovník pštrosí, mečík, šafrán ale i iné rastlinné spoločenstvá, ktoré na kysuckých lúkach dokážu poskytnúť nebývalý estetický zážitok každému milovníkovi prírody. Fauna je zastúpená typickými predstaviteľmi horského a podhorského pásma Karpát, bežne sa vyskytuje jeleň, srnec, sviňa divá, jazvec, občas medveď a rys, prechodne vlk. Bohatá je skupina vtáctva s niektorými vzácnymi druhmi ako napríklad dravce a sovy. O čistote horských močiarov, potokov a riek svedčí výskyt vzácnych živočíchov ako sú mlok, rak či salamandra. Chránené územia a náučné chodníky Tabuľka č. 9 - Maloplošné chránené územia v regióne Kysuce Veľkoplošné chránené územia územie Národný park (0) Chránené krajinné oblasti (1) CHKO Kysuce Maloplošné chránené územia územie Chránené areály (1) Chmúra Charakteristika Bola vyhlásená MK SSR č. 68/1984 Zb. zo dňa 23. mája 1984 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. Celková výmera CHKO je 65 462 ha. Chránená krajinná oblasť Kysuce je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti. Západná javornícka a východná beskydská. Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy. Napriek geologickej monotónnosti flyšového pásma (málo odolné flyšové usadeniny - rytmicky sa striedajúce polohy pieskovcov, ílovcov a ílových bridlíc) má krajina vplyvom valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý, parkový ráz so striedaním lesov, lúk, polí a osád so zachovalou ľudovou architektúrou. Zvláštnosťou oblasti je výskyt povrchového výronu ropy v Korni a pieskovcových gúľ, známych najmä z územia Prírodnej rezervácie Klokočovské skálie. Pôvodné zmiešané lesy sú zachované vo vrcholových polohách. Územie má bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín - rosičkou okrúhlolistou, perovníkom pštrosím, ľaliou zlatohlavou, orlíčkom obyčajným a viacerými druhmi vstavačovitých. charakteristika Slatinné lúky s hojným výskytom viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín. 18

Národné prírodné rezervácie (3) Veľká Rača Malý Polom Veľký Javorník Veľký Polom Hričovec Prírodné rezervácie (7) Klokočovské skálie, Brodnianka Hričovec Klubinský potok Polková Veľký Polom Zajačkova lúka Prírodné pamiatky (7) Bukovský prameň Korniansky ropný prameň Milošovské kamenné gule Veľké Ostré Vojtovský prameň Zaberá najvyššie polohy územia chránenej krajinnej oblasti. Celému priestoru dominuje najvyšší vrch Kysúc Veľká Rača (1 236 m n. m.). Ide o ukážku zachovalého prirodzeného spoločenstva buka, smreka, s roztrúsenými drevinami jedle bielej, jarabiny vtáčej a javora horského vo vrcholových partiách Veľkej Rače, vplyvom extrémnych klimatických podmienok, sú jedince zakrpatené, s vyvinutou zástavovitou formou koruny. Ukážka prirodzených lesných spoločenstiev jedľových bučín s prímesou smreka. Zachované vodné biotopy, čo dokumentuje existencia niektorých vzácnych a ohrozených živočíchov (vydra riečna). Ukážka jedľobučinových porastov so značnou prímesou smreka. Pralesovitý porast. Vrcholové lesné spoločenstvá so zvýšeným podielom smreka. Prirodzené zachovalé lesné spoločenstvá nad prameňmi rieky Kysuca. Prírodná rezervácia. Nezvyčajný prírodný úkaz skalné gule, náučný chodník Klokočovské skálie. Národná prírodná rezervácia Brodnianka, má vápencové zloženie bradlového pásma. Na južnej strane sú charakteristické typy bučín a dubových porastov s drieňom. Chránené územie sa rozprestiera na ploche 25,94 ha a ochranné pásmo na 33,30 ha. Brodnianka spolu s Rochovicou dotvárajúcu morfologicky komplex Kysuckej brány. Cez Kysuckú bránu preteká rieka Kysuca, prechádza cesta I/11 z Žiliny do Česka a Poľska a Košicko-bohumínska železnica. Nachádza sa v katastri obce Makov. Zabezpečuje ochranu prirodzených lesných spoločenstiev v pramennej oblasti rieky Kysuca. Do prírodnej rezerváce sa vstup nedoporučuje, aby sa chránila pred poškodzovaním prírodných spoločenstiev. Do jej blízkosti dovedie návštevníkov náučný chodník Družba Je pozoruhodná najmä z botanického hľadiska, sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, v katastrálnom území obce Klubina. Podľa fytogeografického členenia patrí do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu západobeskydskej flóry, do celku Západné Beskydy. Nachádza sa v katastrálnom území Klokočov. Jej predmetom ochrany je zriedkavý biotop oligotrofných rašelinných lúk, ktorých vznik podmienil geolog. podklad, klimatické pomery a iné biotické a abiotické faktory. Výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín. Význam vedecko-výskumný, náučný a kultúrnovýchovný. Zaberá vrcholovú časť Veľkého Polomu (1067 m) a nachádza sa v katastri obce Raková. Predmetom ochrany sú prirodzené spoločenstvá jedľo-bukových smrečín s výskytom skalných útvarov rôznych zlepencov. Nachádza sa v katastrálnom území Riečnica. Predmetom ochrany je trávnatých biocenóz s bohatým výskytom chránenej rastliny - šafranu karpatského na Kysuckej vrchovine na študijné a vedeckovýskumné ciele. Prírodná pamiatka, ochrana slabo mineralizovaného síričitého prameňa menšej výdatnosti, vytekajúceho z flyšových vrstiev, rozloha 0,01 ha. povrchový ropný prameň vo flyšovom pásme naslovensku ojedinelé prejavy guľovitej odlučnosti flyšových sedimentov objekt je príkladom vzniku geologickej stavby Kysúc Prameň je málo výdatný, nemá výraznejšiu mineralizáciu. dochádza k intenzívnym 19

Vychylovské prahy Vychylovské skálie výronom Výrazne vyvinutý charakteristický jav flyšového pásma -prahovitý prietok horských potokov. Charakteristický jav flyšového pásma, ktorý vznikol mohutnými zosuvmi. Tie spôsobili rozpad pieskovcového antiklinálneho pásma na pruh mohutných blokov v prostredí so zachovalými lesnými spoločenstvami. Zdroj: www.enviroportal.sk, Javorníky Čadca, Turistická mapa, Harmanec: VKÚ, 2006 Chránené prírodné pamiatky a rezervácie sú návštevníkom prístupné sieťou náučných chodníkov. Tie najvýznamnejšie uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka č. 10 - Prehľad náučných chodníkov v regióne Kysuce náučný chodník Radoľa Veľká Rača Javorníky Radoľa popis Letný aj zimný náučný chodník, vhodný pre cyklistov, nenáročný chodník má dĺžku 3,2 km, 6 zastávok odkryté múry stredovekého kostola, kosceliskoarcheologické nálezy z doby bronzovej, hradisko na vrchu Malé Ostré, prírodná pamiatka Veľké Ostré, meandre Vadičovského potoka, Hučidlo vodopády, Vadičovská dolina s typickou ľudovou architektúrou. Stredne náročný chodník v dĺžke 7,2 km, peší, 7 informačných panelov Dedovka, Príslop, vrchol Veľkej Rače, pseudojaskyne pod vrcholom Veľkej Rače, vzácne druhy živočíchov a rastlín. Na trase po hrebeni Javorníkov z Makova do Žiliny bude 20 informačných objektov, ktoré upozornia návštevníkov na prírodné a historicko-spoločenské pamiatky. Ich súčasťou budú aj umelecké diela zakomponované v prírode, ktoré väčšinou vytvoria renomovaní umelci z Kysúc a Považia. Realizátorom projektu je Regionálne environmentálne centrum Slovenska. Letný aj zimný náučný chodník, vhodný pre cyklistov, nenáročný chodník má dĺžku 3,2 km, 6 zastávok odkryté múry stredovekého kostola, koscelisko archeologické nálezy z doby bronzovej, hradisko na vrchu Malé Ostré, prírodná pamiatka Veľké Ostré, meandre Vadičovského potoka, Hučidlo vodopády, Vadičovská dolina s typickou ľudovou architektúrou. Zdroj: vlastné spracovanie Liptov Reliéf Liptov má jednu z najmalebnejších prírodných scenérii v rámci Slovenska, patrí k najnavštevovanejším regiónom Slovenska zásluhou polohy Tatranského národnému parku (TANAP) a Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), ktoré sú turistickými oblasťami prvej kategórie s medzinárodným významom. TANAP je najstarším národným parkom na Slovensku (vyhlásený už v roku 1949 na severe Slovenska). Zahŕňa vysokohorskú oblasť Tatier a je v európskom meradle jedinečný ochranou flóry a fauny v najvyšších európskych veľhorách ležiacich severne od Álp. Spolu s poľským národným parkom sú Tatry od roku 1993 Biosferickou rezerváciou UNESCO. Na vlastnom území TANAPu sa chránia najmä horské a vysokohorské rastliny (napr. porasty kosodreviny a borovíc alebo nádherná kvetinka plesnivec alpínsky, ktorý nájdeme na mnohých pohľadniciach z Tatier). Zo vzácnych živočíchov tu žijú orol skalný, medveď hnedý, kamzík tatranský alebo svišť 20

tatranský. Najvzácnejší z nich je kamzík - symbol Tatier. Patrí medzi unikátne druhy kamzíka, pretože sa po skončení ľadových dôb vyvíjal tisíce rokov úplne izolovane. Tento druh nemožno nájsť nikde inde na zemi. Keďže v súčasnosti je ich len čosi viac ako 300 kusov, chránia sa veľmi prísne. Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Slovenska, Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) a symbol Slovenska Kriváň (2 494 m n. m.), nachádzajúci sa v regióne Liptov. Park je charakteristický aj výskytom vyše 100 plies a niekoľkých vodopádov. V regióne Liptov ležia Západné Tatry, z oravskej strany nazývané Roháče. Sú najlepšie dostupné z oravskej obce Zuberec. Roháče sa právom považujú za najkrajšiu časť Západných Tatier. Rozložitú Roháčsku dolinu lemuje veniec krásnych končiarov, ktorým kraľuje majestátny Baníkov. Ostrý Roháč a Volovec sú zasa roháčskymi princami. Vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalných vrchov na hlavnom hrebeni. Jednou z najobľúbenejších dolín Západných Tatier je Žiarska dolina. Dôvodov je hneď niekoľko - východiskový bod túr, množstvo značených chodníkov, bohatá fauna a flóra, dobrá prístupnosť. Po obnovenej starej lesnej ceste sa za hodinku a pol dostane turista k Žiarskej chate a navštíviť symbolický cintorín. NAPANT je najrozľahlejší slovenský národný park, rozprestierajúci sa na strednom Slovensku, ktorý vyhlásili v roku 1978. Dnes má vlastné územie NAPANTu výmeru 728 km 2 a ochranné pásmo 1 102 km 2, čím je rozlohou najväčším národným parkom na Slovensku. Národný park charakterizujú dlhé doliny, hlboké kaňony a strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Nízke Tatry sú po Tatrách druhým najvyšším pohorím Slovenska a v každom ročnom období vyhľadávanou rekreačnou oblasťou. Fyzicky zdatnejší turisti môžu vystúpiť na najvyššie nízkotatranské končiare Chopok a Ďumbier, ktoré ponúkajú atraktívne výhľady takmer na polovicu Slovenska a sú súčasťou najkrajšej slovenskej hrebeňovky. Najväčším bohatstvom parku sú viaceré jaskyne, z ktorých najznámejší najrozsiahlejší a zároveň najznámejší jaskynný systém na Slovensku - systém Demänovských jaskýň s dĺžkou 30 km. Tvorí ich deväť prepojených jaskýň, z nich sú prístupné Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa. Východiskom pre návštevu Nízkych Tatier je zo severnej strany Demänovská dolina, z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále, ako aj horské sedlá Donovaly a Čertovica. Medzi najvyhľadávanejšie doliny patrí Jánska dolina a Demänovská dolina, kde jaskyniari objavili viac ako 170 jaskýň a priepastí. Najznámejším zimným ako aj letným turistickým strediskom je Jasná na severnej strane Nízkych Tatier. Chočské vrchy - Veľký Choč, týčiaci sa na hranici Liptova a Oravy patrí k najkrajším vrchom Slovenska. Jeho masív je zalesnený prevažne smrekovými lesmi a v najvyšších častiach sa nachádzajú aj jediné súvislejšie porasty kosodreviny v celom pohorí. Pre zachované biocenózy lesných porastov často až pralesovitého charakteru a skalný masív so zriedkavými druhmi flóry bolo toto územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Na Slovensku je len málo vrchov, z ktorých turisti uvidia taký veľký kus krajiny ako z Veľkého Choča. Za dobrej viditeľnosti sa do kruhového rozhľadu z Veľkého Choča vmestia všetky okolité vyššie pohoria Západných Karpát. Na severe vidieť Babiu horu a Pilsko, na východe Tatry s Roháčmi, na juhovýchode Nízke Tatry, na juhozápade Veľkú Fatru a na západe Malú Fatru. Estetiku lúčnych komplexov zvýrazňujú bralné steny. Z vrcholu možno zostúpiť na liptovskú alebo oravskú stranu viacerými turistickými trasami. Liptovské obce Prosiek a Kvačany sú známe predovšetkým ako východisko do najkrajších a najnavštevovanejších slovenských dolín ležiacich v Chočských vrchoch - Prosieckej doliny a Kvačianskej doliny. Národný park Veľká Fatra - ležiaci na rozhraní stredného a severozápadného Slovenska je typický súvislými lesmi, dlhými kaňonovitými dolinami (Belianska, Jasenská, Gaderská, Blatnická či Žarnovická) a najväčším náleziskom pôvodného výskytu ihličnatého stromu tisu obyčajného v Európe. Územie Veľkej Fatry so značnou koncentráciou prírodných hodnôt vyhlásili v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 za Národný park Veľká Fatra. Základné prírodné hodnoty Veľkej Fatry spočívajú v skutočnosti, že ide o rozsiahle horské územie s členitým povrchom, bohatým výskytom krasových javov, so súvislými lesmi predovšetkým so smrekom, jedľou a bukom, s rozsiahlym a typickým hôľnym pásmom, dlhými dolinami, pestrým rastlinstvom a živočíšstvom. Najväčším bohatstvom pohoria Veľká Fatra sú zachované prírodné lesy a pralesy karpatského typu. Výnimkou nie sú ani 500 až 600-ročné stromy. Národný park má rozlohu 404 km 2, jeho ochranné pásmo 261 km 2. Značná časť územia má vyšší stupeň ochrany v rámci maloplošných chránených území. Východiskami pre turistiku sú mestá Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice a rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorá je súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO. 21