Využitie PC v geografii

Transkript

1 1.GRR Využitie PC v geografii Zápočet - Geografia Oravy Meno Priezvisko, mail

2 Geografia Oravy Obsah PRÍRODNÁ SFÉRA... 3 Poloha... 3 Povrch... 3 Podnebie... 3 Vodstvo... 4 CHKO Horná Orava... 4 HUMÁNNA SFÉRA... 6 Obyvateľstvo a sídla... 6

3 PRÍRODNÁ SFÉRA Poloha Orava leží v severozápadnej časti Slovenska pri štátnej hranici s Poľskom. Hraničný bod v katastrálnom území, obec Oravská Polhora ( s. g. š.) je najsevernejším bodom Slovenska. Územie Oravy s rozlohou 1661 km2 patrí administratívne do Žilinského kraja a tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín. Tieto okresy tvorí dohromady 63 samosprávnych obcí, z toho sú 4 mestá. Zo severu a z východu ho ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode hrebeň Západných Tatier a na juhu hrebeň Chočských 1 vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbežok Veľkej Fatry s vrcholom Šíp. Západná hranica vedie cez Veľký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, končí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na slovensko-poľskej štátnej hranici. Povrch Najvyšším vrchom Oravy je Baníkov (2178 m n. m.), ktorý sa nachádza v hrebeni Západných Tatier. Najvyšším vrchom celého flyšového pásma je Babia Hora (1725 m n. m.). Podľa horopisného členenia územie Oravy patrí do subprovincie Vonkajších Západných Karpát (Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy, Podtatranská brázda), len územie Západných Tatier patrí do subprovincie Vnútorných Západných Karpát (Roháče). Z geografického prehľadu vyplýva, že na opisovanom území majú prevahu flyšové pohoria. Geologicky veľmi zaujímavé a dôležité je tu bradlové pásmo a jadrové pohoria vo východnej časti. Podnebie Územie regiónu Orava leží zväčšej časti v chladnej oblasti. Iba dolina rieky Orava má o niečo teplejšie podnebie a patrí do mierne teplej oblasti. Najchladnejším mesiacom roka, ako všade na Slovensku je v dlhodobom priemere január. Najteplejší mesiac je júl. 1 Viem ako sa robí poznámka pod čiarou 3

4 Vodstvo Významnou riekou nášho regiónu je rieka Orava. Táto rieka má dve zdrojnice: Bielu Oravu a Čiernu Oravu (už iba na území Poľska), ktorých sútok bol pri obci Ústie; dnes je zaliaty vodnou nádržou Orava. Za zdrojnicu Oravy možno považovať i rieku Oravicu. Významnými prítokmi je Hruštínka, Studený potok a Jelešňa. Orava ústi do rieky Váh pri Kraľovanoch. Najväčším vodným dielom na Orave je Oravská priehrada. Hydrografické pomery Oravy ovplyvnili jej vybudovanie a aj vyrovnávacej vodnej nádrže pri Tvrdošíne. Vznikla na území bývalých šiestich obci (Ľavkov, Osada, Slanica, Hámre, Ústie nad Oravou a časť Námestova). Jej prvoradý význam spočíva v regulácií prietoku na Váhu a v zmierňovaní nebezpečenstva povodní. Obrázok 1 Plťka pod Oravským hradom Okrem toho slúži aj na výrobu elektrickej energie. Uprostred jazera sa nachádzajú dva ostrovy Slanický a Vtáčí. Vodná nádrž Orava má rozlohu 35 km2 a objem 350 mil. m3 vody. CHKO Horná Orava Chránená krajinná oblasť Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Veľkú časť územia zaberajú flyšové pohoria tvorené flyšovými horninami, na území CHKO predovšetkým horninami tzv. magurského flyšu - pieskovce a ílovce, ktoré sa v ďalších geologických dobách intenzívne zvrásňovali spolu so staršími geologickými jednotkami. Takmer polovicu územia chránenej krajinnej oblasti zaberajú lesy. Značnú časť pokrývajú najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej hory, Pilska a Paráča s pralesovitými porastami smreka s prímesou jarabiny. Stupeň kosodreviny je vyvinutý na Babej hore a Pilsku. Vo vrcholových častiach Babej hory je zreteľne vyvinutý aj alpínsky stupeň reprezentovaný alpínskymi lúkami. Ďalším výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a ohrozených druhov rastlín, 4

5 ako andromédka sivolistá, rojovník močiarny, ostroplod biely, rosička okrúhlolistá, plavúnec zaplavovaný, ostrica výbežkatá, vŕba čučoriedková. Na hodnotách prírody oblasti sa značnou mierou podieľa aj živočíšstvo. Z veľkých šeliem sa v nej vyskytujú medveď, vlk, vzácnejší je rys. Bežná je raticová zver - jelenia, srnčia i diviačia. Charakteristickými druhmi stupňa lesa sú tetrov, hlucháň, jariabok lesný. Z dravých vtákov tu hniezdi orol krikľavý, myšiak hôrny, početný je krkavec čierny. V ostatných desaťročiach svoj hniezdny areál v oblasti rozšíril bocian čierny. V posledných rokoch prenikol do územia los mokraďový. Faunistickou osobitosťou územia chránenej krajinnej oblasti je oravské priehradné jazero, poskytujúce vhodný biotop nielen pre ichtyofaunu, ale najmä pre avifaunu. Rašelinné a močaristé plochy sú biotopom viacerých druhov plazov a obojživelníkov (mlok vrchovský, mlok karpatský i mlok veľký). V oblasti majú svoje stanovištia aj viaceré vzácne a ohrozené druhy bezstavovcov, ako napríklad žltáčik čučoriedkový, lovčík pobrežný a i. Obrázok 2 Babia hora Chránené prírodné pamiatky: Hviezdoslavova aleja Slanický ostrov Vtáčí ostrov 5

6 Zahŕňa štátne prírodné rezervácie: 1. Babia hora 2. Klinské rašelinisko 3. Paráč 3.1. Pilsko Sosnina 3.2. Tisovnica HUMÁNNA SFÉRA Obyvateľstvo a sídla Orava má obyvateľov, hustota zaľudnenia je 75,6 obyvateľov/km2. Žije tu viac mužov ako žien. Na Orave žije 35% ľudí v mestách. Najväčšie mesto je Dolný Kubín ( obyvateľov), potom nasledujú mestá Tvrdošín (9 340), Námestovo (8 058) a Trstená (7 539). Najväčšia vidiecka obec je Zakamenné- má 4534 obyvateľov. Najmenšia obec je Osadka- 155 obyvateľov. Najdlhšia dedina je Oravská Polhora- 12 km. Obrázok 3 Námestie v Dolnom Kubíne 6

7 Veková kategória GEOGRAFIA ORAVY Veková pyramída okresu Dolný Kubín Ženy Muži Počet obyvateľov Obrázok 4 Veková pyramída pre okres DK ZOZNAM OBRÁZKOV OBRÁZOK 1 PLŤKA POD ORAVSKÝM HRADOM... 4 OBRÁZOK 2 BABIA HORA... 5 OBRÁZOK 3 NÁMESTIE V DOLNOM KUBÍNE... 6 OBRÁZOK 4 VEKOVÁ PYRAMÍDA PRE OKRES DK