KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN MESTO POVAŽSKÁ BYSTRICA Vypracovali: RNDr. Peter MEDERLY RNDr. Ľuboš HALADA, CSc. Ing. Ján TOPERCER, CSc. Doc. RNDr. Juraj HREŠKO, CSc. RNDr. Peter GAJDOŠ, CSc.. Prof. RNDr. Oto MAJZLAN, CSc. Ing. Martin KOSTRA Mgr. František PETROVIČ Ing. Anna DOBRUCKÁ Tatiana VLČKOVÁ Nitra, jún 2002
KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN MESTO POVAŽSKÁ BYSTRICA OBSAH Textová časť dokumentácie ÚVOD 1 1. ANALÝZY 3 Vymedzenie územia (Mederly) 3 Podkladové materiály (Mederly) 3 1.1. Základná priestorová diferenciácia krajiny 4 1.1.1 Prírodné regióny (Mederly) 4 1.1.2 Súčasná krajinná štruktúra (Mederly, Halada) 8 1.2. Abiotické vlastnosti krajiny 13 1.2.1 Vlastnosti geologického substrátu (Hreško, Mederly) 13 1.2.2 Vlastnosti reliéfu (Hreško, Mederly, Petrovič) 18 1.2.3 Vlastnosti pôdneho krytu (Mederly) 28 1.2.4 Klimatické a hydrologické vlastnosti (Mederly) 34 1.2.5 Abiokomplexy (Mederly, Petrovič) 42 1.3. Biotické vlastnosti krajiny 43 1.3.1. Rekonštruovaná prirodzená vegetácia (Halada) 43 1.3.2 Analýza reálnej vegetácie (Halada, Dobrucká) 45 1.3.3. Všeobecná charakteristika živočíšstva (Topercer, Gajdoš) 69 1.3.4. Analýza vybraných skupín živočíšstva (Topercer, Kostra, Gajdoš, Majzlan) 73 1.4. Socioekonomické vlastnosti krajiny 79 1.4.1 Charakteristika ľudských činností (Mederly) 79 1.4.2 Charakteristika negatívnych faktorov životného prostredia (Mederly) 92 2. HODNOTENIA 100 2.1. Polohové vzťahy (Mederly) 100 2.2. Abiotická stabilita krajiny a odolnosť voči vybraným morfodynamickým procesom 101 2.2.1 Odolnosť krajiny voči zosuvným procesom (Hreško, Petrovič) 101 2.2.2 Odolnosť krajiny voči procesom vodnej erózie (Hreško, Petrovič, Mederly) 103 2.2.3 Odolnosť krajiny voči znečisteniu substrátu a podzemných vôd (Hreško, Petrovič) 104 2.2.4 Abiotická stabilita krajiny (Mederly) 106 2.3. Biotická kvalita krajiny a územný systém ekologickej stability 107 2.3.1 Hodnotenie sídelnej vegetácie (Dobrucká) 107 2.3.2 Hodnotenie mimosídelnej vegetácie (Halada) 114 2.3.3 Hodnotenie lesných porastov (Halada) 125 2.3.4 Hodnotenie vybraných skupín živočíšstva (Topercer, Kostra, Gajdoš, Majzlan) 126 2.4 Poškodenie a ohrozenie krajiny - ekologicky negatívne faktory 133 2.4.1 Poškodenie a ohrozenie krajiny prirodzenými procesmi (Mederly) 133 2.4.2 Poškodenie a ohrozenie krajiny antropogénnou činnosťou (Mederly) 136 2.5. Produktivita krajiny 139
2.5.1 Geopotenciály (Mederly) 139 2.5.2 Vodohospodársky (vodný) potenciál (Mederly) 140 2.5.3 Potenciál lesného fondu - lesohospodársky potenciál (Topercer, Halada) 141 2.5.4 Potenciál poľnohospodárskeho pôdneho fondu (Mederly) 142 2.5.5 Urbanizačný potenciál (Mederly) 143 2.5.6 Rekreačný potenciál (Mederly) 144 2.5.7 Ekosozologický potenciál (Halada) 145 3. NÁVRHY (KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN) 147 3.1. Zásady využívania územia podľa existujúcich dokumentácií (Mederly) 147 3.2. Zásady a regulatívy odvetvového manažmentu územia (Mederly, Halada) 152 3.3. Návrhy zásad a opatrení na ochranu prírody a krajiny 160 3.3.1 Zásady využívania územia a priestorového usporiadania pôdneho fondu (Mederly) 160 3.3.2 Manažment bioticky významných území - ochrana prírody a krajiny, územný systém ekologickej stability (Halada, Topercer) 164 3.3.3 Hydroekologické opatrenia - návrhy na renaturáciu vodných tokov (Halada, Mederly) 168 3.3.4 Zlepšenie životného prostredia v sídle - eliminácia poškodenia životného prostredia, tvorba a údržba sídelnej zelene (Dobrucká, Mederly) 170 3.4 Posúdenie rozvojových zámerov v území (Mederly, Halada) 173 ZÁVER 177 LITERATÚRA 179 Zoznam mapových príloh Mapová príloha č. 1 Súčasná krajinná štruktúra (1:10 000) Mapová príloha č. 2 Abiokomplexy (1:10 000) Mapová príloha č. 3 Biotické prieskumy a hodnotenia (1:10 000) Mapová príloha č. 4a-b Socioekonomické javy (1: 20 000) Mapová príloha č. 5a-f Krajinný potenciál (1: 25 000) Mapová príloha č. 6 Krajinnoekologický plán (1:10 000) Zoznam prehľadných mapiek v texte Mapa č. 1 - Prírodné regióny za str. 8 Mapa č. 2 Geologická stavba územia za str. 16 Mapa č. 3 Geomorfologická mapa za str. 24 Mapa č. 4 Pedologická mapa za str. 32 Mapa č. 5 Klimaticko-hydrologická schéma za str. 38 Mapa č. 6 - Rekonštruovaná prirodzená vegetácia za str. 44 Mapa č. 7 Prieskum sídelnej vegetácie za str. 52 Mapa č. 8 Prieskum mimolesnej vegetácie za str. 64 Mapa č. 9 Organizácia lesného pôdneho fondu za str. 68 Mapa č. 10 Prieskum vybraných skupín živočíšstva za str. 76 Mapa č. 11 Ochrana prírody a ÚSES za str. 92 Mapa č. 12 Schéma vybraných socioekonomických javov za str. 98
Prílohová časť dokumentácie P1 Zoznam a charakteristika abiokomplexov P2 Analýza mimolesnej vegetácie P3 Analýza vtáčích spoločenstiev P4 Analýza vybraných skupín bezstavovcov (pavúky, chrobáky)
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy ÚVOD Predkladaný materiál krajinnoekologického plánu pre obec Považská Bystrica je súčasťou územného plánu obce, etapy Prieskumov a rozborov. Krajinno-ekologický plán (ďalej KEP) je definovaný v novele stavebného zákona (Zákon 237/2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, 139 a, ods. 4), podľa ktorého je tvorba KEP komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s krajinnoekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu ÚSES a bezprostredného životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory požadovaných činností v danom území. Pre spracovanie dokumentácií KEP bola MŽP SR v máji 2001 schválená metodika Metodický postup spracovania krajinnoekologického plánu v rámci prieskumov a rozborov územného plánu obce (Hrnčiarová, Izakovičová a kol.2001). Podľa metodického postupu sú hlavnými časťami KEP: vymedzenie riešeného územia dostupné podklady o území krajinnoekologické analýza (abiotické zložky, súčasná krajinná štruktúra, ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry, stresové javy a zdroje) krajinnoekologické syntéza (syntéza abiotického komplexu, syntéza súčasnej krajinnej štruktúry, typy krajinnoekologických komplexov) krajinnoekologické interpretácia (estetické vnímanie krajiny, environmentálne problémy) krajinnoekologické hodnotenie (navrhované činnosti a využívanie, environmentálne limity) krajinnoekologický plán ekologicky optimálne priestorové využívanie a usporiadanie územia (alternatívny ekologický výber, krajinnoekologický plán, krajinnoekologické opatrenia) záver grafická časť (mapa krajinnoekologického plánu, podkladové mapy typy krajinnoekologických komplexov, environmentálne problémy, alternatívny ekologický výber) tabuľková časť. Ponuka na spracovanie dokumentácie KEP bola vypracovaná pred schválením metodických pokynov, a preto je od navrhovaného obsahu KEP odlišná. V zmysle schváleného obsahu sa KEP SÚ Považská Bystrica skladá z troch hlavných častí - analýz, hodnotení a návrhov, v nasledovnom členení: ANALÝZY - predstavujú súhrn poznatkov o jednotlivých zložkách prírodného a socioekonomického prostredia obsahujú základnú priestorovú diferenciáciu krajiny, abiotické vlastnosti krajiny, biotické vlastnosti krajiny a socioekonomické vlastnosti krajiny. HODNOTENIA - vychádzajú z výsledkov analytickej časti KEP a obsahujú hodnotenie polohových vzťahov v krajine, abiotickej stability krajiny, biotickej kvality krajiny a ÚSES, poškodenia a ohrozenia krajiny a produktivity krajiny. NÁVRHY (KRAJINNO-EKOLOGICKÝ PLÁN) sú záverečnou časťou KEP, obsahujú zásady využívania územia podľa existujúcich dokumentácií, zásady a regulatívy odvetvového manažmentu územia, návrhy zásad a opatrení na ochranu prírody a krajiny a záverom posúdenie plánovaných rozvojových zámerov v území. REGIOPLÁN Nitra, 2002 1
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Súčasťou dokumentácie sú prehľadné mapy, tabuľky a grafy v texte, samostatná príloha, ktorá obsahuje 6 máp v mierke prevažne 1: 10.000 a tabuľková príloha obsahujúca zoznam abiokomplexov a tabuľky rastlinných a živočíšnych druhov zistených v území počas terénneho prieskumu. Dokumentácia KEP by mala byť vstupným materiálom pre ďalší proces prípravy a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie mesta, najmä ako podklad pre zosúladenie rozvojových zámerov s prírodnými podmienkami a predpokladmi. Záverom je našou milou povinnosťou poďakovať tým, ktorí okrem autorov prispeli k vypracovaniu predkladanej dokumentácie - p. Strašíkovej, Mgr.Smatanovej (Správa CHKO Strážovské vrchy) za všestrannú pomoc a usmernenie pri výbere bioticky významných lokalít, ako aj nezištné poskytnutie podkladov, Ing. Potočkovej a jej kolegom (Okresný úrad, odbor životného prostredia), ako aj Ing. Appelovi a Ing. Martinkovej (Mestský úrad) za konzultácie a poskytnutie podkladov, Dr. Kováčikovi a Ing. Smatanovi (Považské múzeum) za poskytnutie údajov z územia, pracovníkom Lesných správ LHC Prečín, Papradno a Beluša za poskytnuté konzultácie, pracovníkom Lesoprojektu Žilina Ing. Rizmanovi a Ing. Vnukovi za prípravu podkladov o lesnom pôdnom fonde a v neposlednom rade aj pracovníkom Aurexu, s.r.o. Bratislava (najmä hlavnému riešiteľovi územného plánu Ing.arch. Kostovskému) za poskytnuté údaje a podklady a spoluprácu pri zostavovaní dokumentácie. 2 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy 1. ANALÝZY Vymedzenie územia Územie riešené v dokumentácii KEP SÚ Považská Bystrica je vymedzené v súlade s riešením územného plánu. Mesto Považská Bystrica pozostáva z 12 katastrálnych území Dolný Moštenec, Horný Moštenec, Milochov, Orlové, Podmanín, Podvažie, Považská Bystrica, Považská Teplá, Považské Podhradie, Praznov, Šebešťanová a Zemiansky Kvašov. Rozloha takto vymedzeného územia je 9052,45 ha. Pre potreby KEP sme mapové podklady spracovávali pre územie rozšírené o zónu šírky 500 m okolo celého územia mesta takto vymedzené územie má veľkosť 11642,43 ha a zasahuje čiastočne do k.ú. obcí Plevník-Drienové, Záskalie, Kostolec, Prečín, Lieskov, Sverepec, Udiča, Jasenica (okres Považská Bystrica), Mikšová, Maršov (okres Bytča), Visolaje, Nosice, Nimnica (okres Púchov). Pri posudzovaní a vyhodnocovaní širších vzťahov sme zohľadňovali územie bez ohľadu na administratívne usporiadanie, plošne sme jednotlivé vlastnosti krajiny vyhodnocovali pre územie mesta Považská Bystrica, vymedzené prírodné regióny a prípadne pre mestské časti vymedzené v Prieskumoch a rozboroch ÚPN SÚ. Podkladové materiály Analytická časť KEP pre sídelný útvar Považská Bystrica bola založená na podrobnom terénnom prieskume územia (prieskum krajinnej štruktúry, sídelnej a mimolesnej vegetácie, vybraných skupín živočíšstva, reliéfu a geomorfologických procesov), štúdiu a prehodnotení veľkého množstva podkladových materiálov (najmä z oblasti geológie, pedológie, vegetácie a živočíšstva, ochrany prírody a krajiny, socio-ekonomických pomerov v území). Najdôležitejšími aktuálnymi podkladmi o súčasnom stave územia boli najmä štúdia Správa o stave životného prostredia okresu Považská Bystrica (SAŽP Žilina, Hajniková a kol. 2001) a pracovná verzia Prieskumov a rozborov ÚPN SÚ Považská Bystrica (Aurex Bratislava, Kostovský a kol. 2002). Použitá literatúra je citovaná v príslušných kapitolách dokumentácie a uvedená je v zozname literatúry. Terénny prieskum a štúdium literatúry boli doplnené o konzultácie miestnych znalcov, najmä pracovníkov MÚ Považská Bystrica, OÚ Považská Bystrica, Odboru životného prostredia a Správy CHKO Strážovské vrchy. REGIOPLÁN Nitra, 2002 3
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica 1.1. Základná priestorová diferenciácia krajiny 1.1.1 Prírodné regióny Širšie urbanistické a socioekonomické vzťahy na základe dokumentácií Koncepcie územného rozvoja Slovenska KÚRS 2001 a Územného plánu VÚC Trenčianskeho kraja sú hodnotené v prieskumoch rozboroch ÚPN SÚ (kap. B1). V dokumentácii KEP sme posúdili širšie priestorové vzťahy územia vyplývajúce z prírodnej štruktúry, pričom sme zohľadňovali vyššie jednotky geologicko-geomorfologického, biogeografického a zoogeografického členenia územia Slovenska. Tzv. sosiekoregióny boli vymedzované v dokumentáciách nadregionálneho ÚSES Slovenska a regionálnych ÚSES okresov a mali by predstavovať priestorové jednotky územia na regionálnej úrovni, združujúce geomorfologické a biogeografické jednotky. V rámci územia SR bolo vymedzených celkovo 56 sosiekoregiónov, z ktorých do územia mesta Považská Bystrica podľa dokumentácie RÚSES (Bírová a kol. 1995) zasahujú len dve jednotky - 69 Javorníky a 76 Strážovské vrchy. Podľa regionálneho geomorfologického členenia (Mazúr, Lukniš, in Atlas SSR, 1980) do územia zasahujú nasledovné celky (bližšie viď kap. 1.2.2): Javorníky (oddiel Nízke Javorníky, pododdiel Púchovská vrchovina), Považské Podolie (oddiel Podmanínska pahorkatina a okraj Bytčianskej kotliny) a Súľovské vrchy (oddiely Manínska vrchovina, Súľovské skaly). Podľa regionálneho geologického členenia (Vass a kol. 1988) zasahuje posudzované územie do štyroch hlavných oblastí - bradlové pásmo a pribradlová oblasť (púchovský úsek), pásmo jadrových pohorí (podoblasť Strážovské vrchy), pásmo vnútrohorských panví a kotlín (podoblasť Vnútorné kotliny, celok Ilavská kotlina) a Vnútrokarpatský paleogén (podoblasť Paleogén Strážovských vrchov, celok Súľovské skaly. Podľa fytogeografického členenia (Futák in Atlas SSR 1980) patrí územie na rozhranie dvoch obvodov oblasti západokarpatskej flóry - obvod západobeskydskej flóry (okresu Západobeskydské Karpaty, podokresu Javorníky) a obvodu predkarpatskej flóry (okresu Strážovské a Súľovské vrchy). Podľa zoogeografického členenia (Čepelák in Atlas SSR 1980) patrí územie do Vnútorného obvodu oblasti Západné Karpaty, do jeho západného okrsku. V dokumentácii KEP sme vymedzili hlavné priestorové jednotky na regionálnej (chorickej) úrovni predovšetkým na základe kritérií typizácie reliéfu a geologického substrátu. Vymedzené prírodné regióny (zobrazené sú na mape č. 1) predstavujú základné individuálne regióny slúžiace na vyhodnotenie vlastností prírodných prvkov a ich vzťahov v katastrálnom území mesta Považská Bystrica. A. Púchovská vrchovina Región je situovaný v západnej a sz. časti posudzovaného územia a zaberá 27,0 % plochy sídelného útvaru Považská Bystrica (2438,3 ha). Najväčšou plochou zasahuje do mestskej časti Milochov (35%), nasledujú Za Váhom (26%), Západ (20%) a Šebešťanová- Podvažie (19%). Územie je súčasťou pohoria Javorníky (časť Nízke Javorníky), po geologickej stránke je budované najmä intenzívne zvrásnenými a tektonicky porušenými horninami bradlového pásma Klapskej jednotky (52 % územia), pričom prevažujú flyšové súvrstvia s prevahou pieskovcov a slieňov, na väčších plochách sú zastúpené zlepence a vápnité pieskovce s vápencami. Štvrtina územia je pokrytá kvartérnymi delúviami. Výrazným prvkom je prielom rieky Váh s vklesnutými meandrami medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Fluviálne sedimenty a vodné plochy sa nachádzajú na 20 % plochy regiónu. Reliéf je pestrý, vrchovinný s výškovou amplitúdou 100-300 m. Nadmorská výška územia sa pohybuje od 280 m (údolie Váhu) po 630 m (kóta Hradište), 60 % územia leží vo výške do 400 m, nad 500 m leží 8 % územia. 4 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Tabuľka 1.1 Základné priestorové členenie územia prírodné regióny a subregióny Región subregión Rozloha (ha) % plochy mesta A. PÚCHOVSKÁ VRCHOVINA 2438.3 27.0 Zastúpenie mestských častí v regióne 35% Milochov, 26% Za Váhom, 20% Západ, 19% Šebešťanová- Podvažie A1 Žiar Stavná 1026.1 11.3 52% Milochov, 48% Západ A2 Diel Holiš* 0.0 0.0 A3 Marikovská niva* 0.0 0.0 A4 Lopatina Klapy 859.0 9.5 71% Za Váhom, 29% Šebešťanová- Podvažie A5 Papradnianska niva 18.5 0.2 100% Šebešťanová-Podvažie A6 Dúbrava 199.8 2.2 100% Šebešťanová-Podvažie A7 Nosická priehrada 334.9 3.7 92% Milochov, 7% Za Váhom, 1% Západ B. POVAŽSKÉ PODOLIE 5350.3 59.1 21% Juh, 15% Západ, 14% Východ, 13% Pov. Teplá, 8% Sever, 8% SNP, 8% Hliny, 6% Za Váhom, 2% Šebešťanová- Podvažie, 2% Rozkvet, 2% Lány, 1% Stred B1 Vážska niva 1025.9 11.3 33 % Za Váhom, 26 % Západ, 15% Pov. Teplá, 12% Šebešťanová-Podvažie, 11% Sever, 3% Stred B2 Galanovská pahorkatina 598.9 6.6 82% Západ, 16% Rozkvet, 2% Stred, Hliny, Lány 64% Juh, 25% Hliny, 8% SNP, 2% Západ, 1% Lány, Rozkvet B3 Moštensko-kvašovská pahorkatina 1715.2 18.9 B4 Domanižianska niva 155.7 1.7 70% SNP, 29% Lány, 1% Hliny B5 Podmanínska pahorkatina 1708.5 18.9 43% Východ, 24% Pov. Teplá, 20% Sever, 11% SNP, 2% Lány B6 Chrasť 146.1 1.6 100% Pov. Teplá C. MANÍNSKA VRCHOVINA 500.8 5.5 88% Pov. Teplá, 12% Východ C1 Maníny 497.4 5.5 88% Pov. Teplá, 12% Východ C2 Záskalská brázda 3.4 0.0 85% Pov. Teplá, 15% Východ C3 Drieňovka* 0.0 0.0 D. SÚĽOVSKÁ VRCHOVINA 763.1 8.4 52% Východ, 24% Juh, 21% Hliny, 3% SNP D1 Bukovina Roháč 367.3 4.1 51% Juh, 44% Hliny, 5% SNP D2 Nadskálie Hoľazne 395.8 4.4 100% Východ Spolu 9052.5 100.0 * subregióny zasahujú do rozšíreného územia, ale do územia mesta Považská Bystrica priamo nezasahujú Z pôd v území prevažujú rôzne subtypy kambizemí, ktoré sú vyvinuté na viac ako polovici plochy regiónu (54 %). Ďalšími zastúpenými pôdnymi typmi sú luvizeme (8 %), hnedozeme (8 %), pararendziny (6 %) a kultizeme (4 % plochy). Vodné toky a plochy pokrývajú 14 % plochy regiónu. Klimaticky patrí územie prevažne do mierne teplej oblasti, vlhkého vrchovinného okrsku. Nižšie položené územie do nadm. výšky cca 340 m (27 % územia) zasahuje do teplej oblasti, vlhkého dolinového okrsku, najvyššie polohy (5 % územia) patria do mierne teplej oblasti, veľmi vlhkého vrchovinného okrsku. Región patrí do čiastkových povodí Váhu a jeho pravostranných a ľavostranných medzipovodí. Hydrografickou osou je rieka Váh, ktorá priberá z územia Javorníkov väčšie pravostranné prítoky Papradnianku a Marikovský potok. Významný je výskyt výverov minerálnych vôd (mimo územia SÚ - Nimnica). Fytogeograficky patrí územie do obvodu západobeskydskej flóry, podokresu Javorníky. Z hľadiska jednotiek rekonštruovanej vegetácie v území prevažujú dubovo-hrabové lesy, vo vyšších polohách kvetnaté bučiny. Priamo v území sa nenachádzajú žiadne prírodoochranne významné územia, v blízkosti sa nachádza PR Klapy (skalné bradlo). Územie regiónu je v súčasnosti využívané najmä lesohospodársky väčšina plochy je zalesnená. Sídelné prvky sa viažu najmä na úpätné polohy rozhranie nivy Váhu a jeho prítokov s vrchovinou nachádzajú sa tu Dolný a Horný Milochov, časť Orlového, Považského Podhradia, Šebešťanovej a Podvažia. Súčasťou regiónu je časť Nosickej priehrady. Väčšina územia patrí do chránenej vodohospodárskej oblasti Javorníky. Región Púchovskej vrchoviny sme rozdelili na sedem subregiónov, z ktorých priamo do územia SÚ Považská Bystrica zasahuje 5 subregiónov najväčší je subregión Žiar Stavná (1026,1 ha), REGIOPLÁN Nitra, 2002 5
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica nasledujú Lopatina Klapy (859,0 ha), Nosická priehrada (334,9 ha), Dúbrava (199,8 ha) a Papradnianska niva (18,5 ha). B. Považské podolie Región tvorí jadro územia SÚ Považská Bystrica - zaberá 59,1 % jeho plochy a zasahuje do územia 12 mestských častí (všetkých s výnimkou Milochova. Najväčšiu plochu zaberá v MČ Juh (21 %), Západ (15 %), Východ (14%), Považská Teplá (13 %), Sever (8%), Hliny (8 %) a Za Váhom (6%). Po geologickej stránke patrí región do pásma Vnútrohorských panví a kotlín a Strážovských vrchov. Ide o veľmi pestré územie v pahorkatinnom až vrchovinnom stupni, ktoré je budované celým komplexom hornín mezozoika až holocénu. Fluviálnou modeláciou reliéfu vznikla súčasná rozčlenená pahorkatina s hladko modelovaným reliéfom, so širokými plochými chrbtami a rozovretými dolinami až úvalinami, s výškovou amplitúdou 101-180 m a nadmorskou výškou 280 m (niva Váhu) až 540 m (južne od Horného Moštenca). Necelá štvrtina územia (23 %) leží v nadmorskej výške do 300 m, takmer polovica (48%) vo výškovom stupni 300-400 m. Vo výške nad 500 m leží len 3 % územia regiónu. Väčšina územia je budovaná komplexmi hornín Manínskej jednotky (prevažujú najmä pieskovce a slieňovce, sliene s polohami zlepencov spolu zaberajú 32 % územia), medzi touto jednotkou a súľovským paleogénom vystupujú obdobné horniny Kostoleckej jednotky (12 % plochy). Malú časť regiónu tvoria zlepence a pieskovce Klapskej jednotky (oblasť Chráste). V západnej časti regiónu sú zastúpené aj sedimenty neogénu. Horniny sú najmä na miernych svahoch prekryté delúviami, miestami náchylnými na zosúvanie (25 % územia). Okrajová severná až sz. časť regiónu je tvorená nivou Váhu (fluviálne sedimenty zaberajú až 26% plochy regiónu). Pedologicky je možno územie regiónu charakterizovať ako pestrú mozaiku poľnohospodárskych a lesných pôd (prevaha luvizemí a pseudoglejov) s výrazným zastúpením antropogénnych pôd (antrozemí a kultizemí). Absolútne najrozšírenejším pôdnym typom je kambizem (46 % plochy), rendziny sa vyskytujú na 9 % plochy, fluvizeme na 7 %, pararendziny na 5 %, hnedozeme na 4 %. Antrozeme a kultizeme spolu pokrývajú 20 % plochy regiónu. Klimaticky patrí územie prevažne do mierne teplej oblasti, vlhkého vrchovinného okrsku. Nižšie položené územie (30 % plochy) zasahuje do teplej oblasti, vlhkého dolinového okrsku, do mierne teplej oblasti, veľmi vlhkého vrchovinného okrsku zasahuje len 2 % územia. Región patrí do čiastkových povodí ľavostranných prítokov Váhu. Okrajom územia tečie rieky Váh s Vážskym (Hričovským) kanálom, najvýznamnejším prítokom je Domanižanka, ktorá predeľuje územie regiónu na severnú a južnú časť. Značnú časť územia odvodňujú jej prítoky Kvašovský potok, Praznovský potok a potok z oblasti Podmanína. Ďalšími väčšími prítokmi Váhu sú Manínsky potok a Mošteník s prítokom Galanovec. Fytogeograficky patrí územie do obvodu predkarpatskej flóry, okresu Strážovské a Súľovské vrchy. Z hľadiska jednotiek rekonštruovanej vegetácie v území prevažujú dubovo-hrabové lesy, vo vyšších polohách kvetnaté bučiny, v nižších polohách dubové lesy. Krajinná štruktúra regiónu je veľmi pestrá nachádzajú sa tu prakticky všetky prvky mapované v území SÚ Považská Bystrica. Dominantnými v území sú sídelné prvky, v ktorých dominujú plochy bývania a vybavenosti, ale aj veľké priemyselné a technické areály. Jadro mesta Považská Bystrica je viazané na nivy Váhu a Domanižanky a okolité pahorkatinné polohy (výnimkou je sídlisko Rozkvet situované v chrbtovej polohe), ostatné miestne časti sú viazané najmä na erózne brázdy potokov (Praznov, Zemiansky Kvašov, Horný a Dolný Moštenec, čiastočne Podmanín). Považská Teplá je situovaná na rozhranie nivy Váhu, náplavového kužeľa Manínskeho potoka a priľahlé svahy. Najväčšiu plochu v regióne zaberá poľnohospodárska krajina, pre ktorú je typická pestrá štruktúra veľkoblokových a maloplošných polí, úhorov, lúk a pasienkov s rôznym zastúpením lesíkov a medzí. Významné je aj zastúpenie lesov prevažujú hospodárske lesy, ale veľkú plochu zaberá aj mestský lesopark. Časť územia patrí do chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy. Región Považského podolia sme rozdelili na šesť subregiónov, z ktorých najväčšiu plochu zaberajú Moštensko-kvašovská pahorkatina (1715,2 ha - oblasť Dolného a Horného Moštenca a Zemianskeho Kvašova) a Podmanínska pahorkatina (1708,5 ha - svahy a erózne brázdy v oblasti Považskej Teplej, Kalvárie, Podmanína a Praznova). Menší je subregión Vážskej nivy (1025,9 ha), 6 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy v ktorom okrem obytných plôch dominujú priemyselné a technické areály, nasleduje subregión Galanovskej pahorkatiny (598,9 ha Jelšové, sídlisko Rozkvet a časť územia s rozptýleným osídlením). Plošne najmenším je subregión Domanižanskej nivy (155,7 ha), v ktorom je však najväčšia koncentrácia obyvateľov. C. Manínska vrchovina Región je síce plošne najmenší v SÚ Považskej Bystrice (500,8 ha 5,5 % plochy), avšak je veľmi výraznou dominantou územia. Zasahuje do dvoch mestských častí Považská Teplá (88 % plochy) a Východ (12 %) a nachádza sa na sv. okraji územia. Územie je po geologickej stránke súčasťou pásma jadrových pohorí (podoblasť Strážovské vrchy), väčšinou však býva zaraďované do Súľovských vrchov. Ide o bradlovú štruktúru tvorenú Manínskou jednotkou Manínskeho pásma. Morfologicky veľmi výrazné tvrdoše sú viazané na bradlové prevažne rohovcové vápence (Maníny, Drieňovka), erózne brázdy (Záskalská a Kostolecká) na flyšové horniny (najmä sliene s vložkami pieskovcov). Zastúpenie kvartérnych sedimentov je pomerne malé (20 % -prevažujú delúviá s úlomkami hornín). Nadmorská výška územia sa pohybuje od 350 m (údolie Manínskej tiesňavy) až po 891 m (Veľký Manín). V nadmorskej výške do 400 m leží len 5 % územia, naproti tomu vo výške nad 500 m leží až 70 % územia (18 % nad 700 m). Relatívne prevýšenie reliéfu je najväčšie v rámci celého územia (300-500 m), rovnako aj sklonitosť. Manínska a Kostolecká tiesňava sú veľmi výraznými a vzácnymi formami reliéfu, dokumentujúcimi výrazný tektonický zdvih územia. Pôdy regiónu sú tvorené najmä málo úrodnými plytkými rendzinami (pokrývajú 52 % plochy regiónu) a kambizemami (43 % plochy). Menej zastúpené sú pararendziny (5 % plochy). Väčšina územia regiónu má mierne teplú klímu, patrí do veľmi vlhkého vrchovinného okrsku (75 %). Nižšie položené územie (14 %) patrí do vlhkého vrchovinného okrsku, najvyššie polohy (11 % územia) patria do chladnej oblasti, veľmi vlhkého okrsku. Klimaticky patrí územie do mierne teplej oblasti, hornatinného veľmi vlhkého okrsku, najvyššie polohy do mierne chladnej oblasti. Región patrí do ľavostranného povodia Váhu, odvodňovaný je Manínskym potokom, časť územia patrí do povodia Praznovského potoka. Fytogeograficky patrí územie do obvodu predkarpatskej flóry, okresu Strážovské a Súľovské vrchy. Z hľadiska rekonštruovanej vegetácie v území prevažujú vápnomilné bukové a borovicové lesy a kvetnaté bučiny. Región je prírodoochranne veľmi významný celé územie patrí do CHKO Strážovské vrchy, jadrom regiónu je NPR Manínska tiesňava, zasahuje sem aj PR Kostolecká úžina. Väčšina územia regiónu je v súčasnosti zalesnená, pričom však dominujú ochranné a účelové lesy. Významné zastúpenie majú skaly a sutiny so špecifickou vzácnou flórou. Záskalská a Kostolecká brázda sú odlesnené, nachádzajú sa tu menšie sústredené sídla (mimo hraníc SÚ Považská Bystrica) a poľnohospodársky využívané plochy. Územie patrí do chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy. Región Manínskej vrchoviny sme rozdelili na tri subregióny, z ktorých sa však priamo v území SÚ Považská Bystrica nachádza prakticky len subregión Maníny (497,4 ha). Subregión Záskalská brázda zasahuje do územia len okrajovo (3,4 ha), subregión Drieňovka je len v dotyku s územím SÚ Považská Bystrica. D. Súľovská vrchovina Región je situovaný vo východnej časti posudzovaného územia, zaberá plochu 763,1 ha (8,4 % plochy sídelného útvaru Považská Bystrica). Zasahuje do štyroch mestských častí Východ (52 %), Juh (24 %), Hliny (21 %) a SNP (3 %). Územie patrí po geologickej stránke k centrálnokarpatskému paleogénu paleogénu Strážovských vrchov, geomorfologicky je zaraďované k Súľovským skalám. Ide o špecifické územie s výskytom tzv. inverzného reliéfu na geologicky komplikovaných rozčlenených brachyvrásových štruktúrach. Jadrá antiklinál sú budované mezozoickými horninami Kostoleckej jednotky (prevažujú flyšové pieskovce a slieňovce), čiastočne sú prekryté delúviami (16 % plochy) a majú charakter hladko modelovaného pahorkatinného reliéfu eróznych kotliniek. Naopak na tzv. krídla brachyvrás (výplne REGIOPLÁN Nitra, 2002 7
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica synklinál) tvorené súvrstviami masívnych zlepencov Súľovského paleogénu s polohami pieskovcov je viazaný bralný reliéf.. Ostré hrebene sa nachádzajú v nadmorských výškach 600-800 m (najvyšším vrcholom je Hoľazne 794 m, na juhu Roháč 720 m), relatívne prevýšenie dosahuje 250-400 m. Vymedzenie vzhľadom k Považskému podoliu je tektonické (násunová línia), hranica prebieha v nadm. výške 400-450 m. V nadmorskej výške do 400 m leží len 4 % územia, vo výške nad 500 m až 66 % (4 % nad 700 m). Pôdy regiónu sú tvorené najmä málo úrodnými plytkými rendzinami (50 % plochy regiónu) a kambizemami (32 %), viacej zastúpené sú ešte pararendziny (16 %). Klimaticky patrí územie prevažne do mierne teplej oblasti, veľmi vlhkého vrchovinného okrsku (74 % územia). Nižšie položené územie patrí do vlhkého vrchovinného okrsku. Región patrí z veľkej časti do povodia Domanižanky (odvodňované je Praznovským a Kvašovským potokom), okrajovo sem zasahuje povodie Mošteníka. Fytogeograficky patrí územie do obvodu predkarpatskej flóry, okresu Strážovské a Súľovské vrchy. Z hľadiska rekonštruovanej vegetácie v území prevažujú vápnomilné bukové a borovicové lesy a kvetnaté bučiny. Región je rovnako ako Manínska vrchovina prírodoochranne veľmi významný celé územie patrí do CHKO Strážovské vrchy, zasahujú sem CHA Bosmany a PR Podskalský Roháč (ležia mimo hraníc SÚ Považská Bystrica). Veľká väčšina regiónu je v súčasnosti zalesnená, prevažujú ochranné a účelové lesy. Menšie zastúpenie majú aj skaly a sutiny so vzácnou flórou. Región Súľovskej vrchoviny sme rozdelili na dva subregióny severnejšie položený subregión Nadskálie Hoľazne (395,8 ha) a južnejší subregión Bukovina Roháč (367,3 ha). Hranicu medzi nimi tvorí údolie Domanižanky. 1.1.2 Súčasná krajinná štruktúra Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) je výsledkom vplyvu ľudskej činnosti na prírodné zložky tvoriace pôvodnú krajinnú štruktúru. Interakciou prírodných (abiotických a biotických), sociálno-historických a ekonomických faktorov vznikli jednotlivé formy využitia zeme - krajinné prvky. Mapovanie a interpretácia krajinnej štruktúry je jedným z nevyhnutných postupov pre hodnotenie charakteru a intenzity antropického tlaku na prírodnú krajinu. Podrobná verzia mapy súčasnej krajinnej štruktúry bola zostavená na základe terénneho prieskumu (v období jún 2001-november 2001) a interpretácie ortofotomáp v mierke 1:5000 poskytnutých Mestom Považská Bystrica. Legenda mapy obsahuje spolu takmer 140 jednotiek, ktoré boli následne zjednodušené do výslednej mapy súčasnej krajinnej štruktúry v mierke 1:10.000 (mapová príloha č. 1) obsahujúcej 52 jednotiek v 10 skupinách. V tabuľke 1-2 a grafe 1-1 je sumarizovaný percentuálny výskyt jednotiek SKŠ pre hlavné prírodné regióny územia. Tabuľka. 1-2 Sumarizácia výskytu jednotiek súčasnej krajinnej štruktúry v SÚ Považská Bystrica Pov. Bystrica Prírodné regióny (% územia) Kategória krajinnej štruktúry % Ha územia A B C D Plochy lesov a lesného hospodárstva 3960,1 43.7 57.1 25.0 96.8 97.8 hospodárske lesy 2761,1 30.5 51.7 16.8 1.9 77.7 lesy osobitného určenia 617,9 6.8 0.0 6.8 50.3 0.4 ochranné lesy 441,5 4.9 3.7 0.1 41.2 18.0 ostatné plochy v LPF 139,6 1.5 1.6 1.3 3.4 1.6 Plochy nelesnej drevinovej vegetácie 668,4 7.4 6.7 9.2 1.8 0.6 lesíky a remízky mimo LPF 142,5 1.6 1.5 2.0 0.2 0.0 brehové porasty vodných tokov 127,5 1.4 1.0 1.9 0.4 0.1 líniové drevinné porasty 148,3 1.6 1.6 2.0 0.0 0.4 úhory zarastajúce drevinami (20-50 %) 149,2 1.6 1.3 2.0 1.3 0.1 solitéry a malé skupinky drevín 1,9 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 lesíky v intraviláne 2,1 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 zarastajúce riečne nánosy 5,5 0.1 0.2 0.0 0.0 0.0 8 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Pov. Bystrica Prírodné regióny (% územia) Kategória krajinnej štruktúry % Ha územia A B C D extenzívne využívané, opustené a zarastajúce sady 91,4 1.0 1.0 1.3 0.0 0.0 Poľnohospodársky nevyužívané plochy s trvalou vegetáciou 522,8 5.8 4.4 7.6 0.9 0.2 úhory po ornej pôde 123,1 1.4 0.9 1.9 0.0 0.0 lúčne a pasienkové úhory prevažne bez drevín 238,0 2.6 2.0 3.5 0.4 0.2 lúčne a pasienkové úhory, zastúpenie drevín do 20 % 161,4 1.8 1.5 2.3 0.5 0.0 prevažne bylinné mokrade 0,3 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 Plochy poľnohospodárskych kultúr 2444,1 27.0 14.1 39.1 0.1 1.3 orná pôda - veľkoblokové polia 665,1 7.3 1.3 11.8 0.0 0.0 úzkopásové polia a lúky 743,1 8.2 2.9 12.6 0.0 0.1 poľnohospodársky využívané lúky a pasienky 600,7 6.6 6.7 8.0 0.1 1.1 využívané ovocné sady, väčšinou zatrávnené 28,8 0.3 0.1 0.5 0.0 0.0 záhrady pri rodinných domoch 188,3 2.1 1.0 3.1 0.0 0.0 záhradkárske osady 102,4 1.1 0.0 1.9 0.0 0.0 mozaikové poľnohospodárske štruktúry so zastúpením sukcesnej vegetácie 12,0 0.1 0.4 0.1 0.0 0.0 mozaikové poľnohospodárske štruktúry s prevahou ovocných drevín 88,6 1.0 1.3 1.1 0.0 0.1 pestré mozaikové štruktúry pri rozptýlenom osídlení 15,1 0.2 0.4 0.1 0.0 0.0 Vodné toky a plochy 473,8 5.2 13.0 2.9 0.0 0.0 prirodzené vodné toky 37,1 0.4 0.0 0.7 0.0 0.0 umelé vodné toky 74,4 0.8 0.1 1.4 0.0 0.0 prirodzené vodné plochy 1,2 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 umelé vodné plochy 361,1 4.0 12.9 0.9 0.0 0.0 Nevyužívané plochy s malým podielom trvalej vegetácie 50,2 0.6 0.3 0.8 0.0 0.0 iniciálne útvary - skaly, sutiny, odkryvy, riečne nánosy 17,6 0.2 0.2 0.3 0.0 0.0 umelé plochy bez vegetácie 3,4 0.0 0.0 0.1 0.0 0.0 plochy s ruderálnou iniciálnou vegetáciou 29,2 0.3 0.1 0.5 0.0 0.0 Sídelné obytné, obslužné, rekreačné a športové plochy 386,9 4.3 2.8 6.0 0.0 0.1 individuálna bytová výstavba 258,3 2.9 2.6 3.7 0.0 0.0 hromadná bytová výstavba 22,9 0.3 0.0 0.4 0.0 0.0 zariadenia občianskej vybavenosti 31,6 0.3 0.1 0.5 0.0 0.0 športové objekty a areály 24,9 0.3 0.0 0.5 0.0 0.0 chaty, chatové osady a táboriská 5,4 0.1 0.0 0.1 0.0 0.1 kempingy a táboriská 0,5 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 nevyužívané a opustené objekty 1,9 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 spevnené plochy v sídlach 41,4 0.5 0.0 0.8 0.0 0.0 Plochy výroby a výrobnej infraštruktúry 218,9 2.4 0.5 3.9 0.0 0.0 väčšie objekty priemyselnej výroby 61,5 0.7 0.1 1.1 0.0 0.0 menšie výrobné a skladové areály 93,0 1.0 0.1 1.7 0.0 0.0 objekty poľnohospodárskej výroby - hospodárske dvory 7,4 0.1 0.0 0.1 0.0 0.0 skládky odpadov 4,3 0.0 0.1 0.0 0.0 0.0 zeleň technických areálov 52,7 0.6 0.1 1.0 0.0 0.0 Plochy dopravnej a technickej infraštruktúry 159,0 1.8 1.0 2.5 0.5 0.0 cestná sieť a plochy cestnej dopravy 128,0 1.4 0.6 2.1 0.5 0.0 železničné trate a objekty železničnej dopravy 29,1 0.3 0.4 0.4 0.0 0.0 objekty technickej infraštruktúry 1,9 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 Plochy sídelnej zelene 168,2 1.9 0.3 3.0 0.0 0.0 parkové plochy so vzrastlou vegetáciou 64,7 0.7 0.2 1.1 0.0 0.0 zeleň s prevahou trávnikov 91,3 1.0 0.0 1.7 0.0 0.0 Cintoríny 9,9 0.1 0.0 0.2 0.0 0.0 iná sídelná zeleň 2,3 0.0 0.0 0.0 0.0 0.0 Spolu 9052,5 100.0 100.0 100.0 100.0 100.0 REGIOPLÁN Nitra, 2002 9
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Graf 1-1 Výskyt základných skupín krajinnej štruktúry v SÚ Považská Bystrica E 5% G 4% H 2% F 1% I J 2% 2% A 44% D 27% C 6% B 7% A - Plochy lesov a lesného hospodárstva B - Plochy nelesnej drevinovej vegetácie C - Poľnohospodársky nevyužívané plochy s trvalou vegetáciou D - Plochy poľnohospodárskych kultúr E - Vodné toky a plochy F - Nevyužívané plochy s malým podielom trvalej vegetácie G - Sídelné obytné, obslužné, rekreačné a športové plochy H - Plochy výroby a výrobnej infraštruktúry I - Plochy dopravnej a technickej infraštruktúry J - Plochy sídelnej zelene Územie sídelného útvaru Považská Bystrica je do značnej miery antropogénne pozmenené. V minulosti pokrývali lesy takmer celé územie, s výnimkou vodných tokov, iniciálnych útvarov skál, sutín a nadväzujúcich xerotermných strání s bylinnou vegetáciou. V súčasnosti pokrývajú síce lesy takmer 44 % posudzovaného územia, avšak podstatná časť z nich je pozmenená dlhodobým hospodárením. Za najviac pozmenený región územia je možné považovať osídlenú a poľnohospodársky využívanú krajinu Považského podolia, naopak za relatívne najviac prirodzené územie považujeme regióny Manínskej a Súľovskej vrchoviny. A. Plochy lesov a lesného hospodárstva Do tejto kategórie sme zaradili hospodárske lesy, lesy osobitného určenia, ochranné lesy a ostatné plochy v LPF (najmä odlesnené plochy, cesty, prieseky). Nachádzajú sa na ploche 3960 ha (43,7 % územia), pričom prevažujú hospodárske lesy, ktoré tvoria 30 % plochy celého posudzovaného územia. Ochranné a účelové lesy spolu zaberajú takmer 1060 ha, čo predstavuje 11,7 % plochy územia. Súvislejšie lesné celky sa vyskytujú po obvode územia vo vrchovinných polohách Javorníkov (Púchovská vrchovina), Súľovských vrchov (Roháč Hoľazne) a Manínov (Veľký a Malý Manín, Drieňovka). Kým v Javorníkoch ide najmä o hospodárske lesy, v Manínoch a Súľovskej vrchovine prevažujú ochranné lesy so zastúpením účelových lesov. Plošne menej rozsiahle lesné porasty sa zachovali aj v samotnej kotlinovej pahorkatine, zväčša sú však druhovo pozmenené (Dúbravka, Ondrejová, Kalvária, Prašnice, Stráň, Skalica a i.). Prevažujú hospodárske lesy, najväčším komplexom účelových lesov je mestský lesopark v oblasti Dedovec - Kalvária - Ondrejová. B. Plochy nelesnej drevinovej vegetácie Do tejto kategórie sme zaradili lesíky a remízky mimo LPF, brehové porasty vodných tokov, líniové drevinné porasty rôzneho charakteru, úhory zarastajúce drevinami, solitéry a malé skupinky drevín, lesíky v intraviláne, zarastajúce riečne nánosy, extenzívne využívané, opustené a zarastajúce sady. Nachádzajú sa na ploche 668 ha (7,4 % územia), pričom najviac zastúpené sú zarastajúce úhory, medze a lesíky, ktoré spolu pokrývajú cca 440 ha. 10 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Zastúpenie mimolesnej drevinnej vegetácie je najväčšie v regióne Považského podolia. Na členitejšie podhorské polohy sú viazané úhory zarastajúce drevinami s častým zastúpením medzí, na údolia vodných tokov brehové porasty. Pomerne veľké je zastúpenie extenzívne využívaných a zarastajúcich sadov. Významnou oblasťou s výskytom mimolesnej drevinnej vegetácie je rieka Váh a jej okolie s brehovými porastami, zvyškami lužných lesíkov a zarastajúcimi sihoťami. C. Poľnohospodársky nevyužívané plochy s trvalou vegetáciou Do tejto kategórie sme zaradili úhory po ornej pôde, lúčne a pasienkové úhory prevažne bez drevín a s malým zastúpením drevín, prevažne bylinné mokrade. Nachádzajú sa na ploche 523 ha (5,8 % územia), pričom prevažujú lúčne a pasienkové úhory bez drevín. Pomerne veľké je aj zastúpenie úhorov po ornej pôde. Veľké zastúpenie nevyužívaných plôch je najmä v okolí Považskej Teplej a Považskej Bystrice. D. Plochy poľnohospodárskych kultúr Do tejto kategórie sme zaradili ornú pôdu (veľkoblokové polia), úzkopásové polia a lúky, poľnohospodársky využívané lúky a pasienky, využívané ovocné sady, záhrady pri rodinných domoch, záhradkárske osady, mozaikové poľnohospodárske štruktúry so zastúpením sukcesnej vegetácie, mozaikové poľnohospodárske štruktúry s prevahou ovocných drevín a pestré mozaikové štruktúry pri rozptýlenom osídlení. Nachádzajú sa na ploche 2444 ha (27,0 % územia), pričom najväčšiu plochu zaberajú úzkopásové polia a lúky (743 ha), menej je veľkoblokovej ornej pôdy (665 ha), lúk a pasienkov (600 ha). Záhrady pri rodinných domoch zaberajú 188 ha (2,1 % územia). Poľnohospodárske kultúry dominujú v pahorkatinnom území Považského podolia. V členitejších územiach prevládajú trávne porasty (lúky, pasienky), v menej členitých polohách a na nivách tokov prevláda orná pôda. V okolí prímestských obcí (najmä Podmanín, Zemiansky Kvašov, Dolný a Horný Mošteník, čiastočne aj Orlové, Horný a Dolný Milochov, Praznov) je značné zastúpenie tradične obhospodarovaných pozemkov úzkopásových polí, lúk a záhrad. V celom katastrálnom území je pomerne veľké zastúpenie záhradkárskych osád (102 ha - 1,1 %). Osobitnou a z krajinárskeho hľadiska veľmi významnou skupinou SKŠ sú mozaikové štruktúry v oblasti Považskej Bystrice sú zastúpené najmä v okolí Orlového, povodia Galanovca (Rybárikov laz, Krekáčov laz, Kunovec), Podmanína a Praznova. Celkovo zaberajú plochu 116 ha (1,3 % územia). E. Vodné toky a plochy Do tejto kategórie sme zaradili prirodzené vodné toky, umelé vodné toky a vodné plochy. Celkovo sa nachádzajú na ploche 474 ha (5,2 % územia), pričom dominantnou je vodná plocha VN Nosice (Priehrada mládeže). Z ostatných vodných plôch sú významné rybníky pri Považskej Teplej. Vodné toky zaberajú spolu plochu 112 ha, pričom najvýznamnejšou riekou je Váh s Vážskym kanálom. K väčším vodným tokom patria Domanižanka a Papradnianka, významnejšie menšie toky sú Manínsky potok, Mošteník s prítokom Galanovec a Kvašovský potok. F. Nevyužívané plochy s malým podielom trvalej vegetácie Do tejto kategórie sme zaradili iniciálne útvary (skaly, sutiny, odkryvy, riečne nánosy), umelé plochy bez vegetácie a plochy s ruderálnou iniciálnou vegetáciou. Nachádzajú sa na ploche 50 ha (0,6 % územia). Skaly a sutiny sú viacej zastúpené v regióne Manínskej vrchoviny a čiastočne Súľovskej vrchoviny. Ruderálne plochy majú svoje zastúpenie najmä v intravilánoch a ich okolí. G. Sídelné obytné, obslužné, rekreačné a športové plochy Do tejto kategórie sme zaradili individuálnu bytovú výstavbu, hromadnú bytovú výstavbu, zariadenia občianskej vybavenosti, športové objekty a areály, chaty, chatové osady a táboriská, kempingy a táboriská, nevyužívané a opustené objekty a spevnené plochy v sídlach. Nachádzajú sa na ploche 387 ha (4,3 % územia), pričom dominujú plochy individuálnej bytovej výstavby (258 ha 2,9 % územia), ostatné kategórie sú zastúpené podstatne menej. REGIOPLÁN Nitra, 2002 11
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Individuálna bytová výstavba je viazaná na okrajové časti Považskej Bystrice (Jelšové, Pod Dedovcom, Pod Kalváriou), vidiecke sídla v rámci SÚ (Podvažie, Šebešťanová, Považské Podhradie, Orlové, Horný a Dolný Milochov, Považská Teplá a Vrtižer, Podmanín, Praznov, Zemiansky Kvašov, Dolný a Horný Mošteník) a menšie sídla charakteru osád až lazov (Cingeľov laz, Kunovec, Rybárikov laz a i.). Hromadná bytová výstavba a plochy občianskej vybavenosti sú viazané predovšetkým na samotné mesto mestské centrum, sídliská Stred, Strojárenská štvrť, SNP, Hliny, Lány, Rozkvet. Športové a rekreačné areály a plochy sú viazané najmä na mesto Považská Bystrica (futbalový areál, športová hala, ihriská v rámci sídlisk a škôl). Mimo intravilánov sú takýmito plochami predovšetkým areál chatovej osady a autokempingu Manínska tiesňava. Rekreačnými priestormi je aj okolie Váhu vrátane Nosickej priehrady a rybníky pri Považskej Teplej. H. Plochy výroby a výrobnej infraštruktúry Do tejto kategórie sme zaradili väčšie objekty priemyselnej výroby, menšie výrobné a skladové areály, objekty poľnohospodárskej výroby (hospodárske dvory), skládky odpadov a zeleň technických areálov. Nachádzajú sa na celkovej ploche 219 ha (2,4 % územia), pričom prevažujú menšie výrobné areály (93 ha), väčšie objekty a areály sa nachádzajú na 62 ha a zeleň na 53 ha plochy. Najväčšími priemyselnými areálmi v území sú areál bývalých Považských strojární a priemyselná zóna medzi Orlovým a Považským Podhradím. Menšie objekty priemyselnej a poľnohospodárskej výroby sú rozptýlené v území, najmä v blízkosti obcí. I. Plochy dopravnej a technickej infraštruktúry Do tejto kategórie sme zaradili cestnú sieť a plochy cestnej dopravy, železničné trate a objekty železničnej dopravy a iné objekty technickej infraštruktúry. Celkovo zaberajú plochu 159 ha (1,8 % územia). V oblasti Považskej Bystrice dominuje cestná doprava, avšak veľký význam má aj železničná doprava. Územím vedie medzinárodne významná cesta I. triedy I/61 súčasť diaľničného koridoru D61 (cesta v trase Sverepec Považská Bystrica Považská Teplá Plevník Drieňové) a dve cesty II. triedy II/507 Púchov Žilina (v smere Udiča Orlové Považské Podhradie Podvažie) a II/517 Rajec Považská Bystrica (v smere Prečín Považská Bystrica). Územím SÚ Považská Bystrica vedie významná dvojkoľajná elektrifikovaná železničná trať č. 120 Bratislava Žilina (vedie údolím Váhu cez Dolný a Horný Milochov, Považskú Bystricu a Považskú Teplú). K iným objektom technickej infraštruktúry zaraďujeme líniové prvky (elektrovody, produktovody) a bodové prvky (transformovne, trafostanice, regulačné stanice, vodojemy a pod.). J. Plochy sídelnej zelene Do tejto kategórie sme zaradili parkové plochy so vzrastlou vegetáciou, zeleň s prevahou trávnikov, cintoríny a inú sídelnú zeleň. Jedná sa o prvky SKŠ s významnou environmentálnou funkciou. Ich celková výmera je 168 ha (1,9 % územia) najväčšiu plochu zaberajú zatrávnené sídliskové plochy (91 ha). Mesto Považská Bystrica nemá väčší a cennejší park - výnimkou je park pri kaštieli v Orlovom, ktorý je jednoznačne najvýznamnejšou plochou sídelnej vegetácie. Väčšie parkové plochy sú aj Centrálny mestský park, Park mládeže, zeleň popri Domanižanke na sídlisku SNP. 12 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy 1.2. Abiotické vlastnosti krajiny 1.2.1 Vlastnosti geologického substrátu Základným podkladom o geologickej stavbe územia sú zhrňujúce práce Salaja (1995 a,b,c). Údaje o inžiniersko-geologických pomeroch sú sumarizované na základe kapitoly v Prieskumoch a rozboroch ÚPN SÚ (Klukanová in Kostovský a kol. 2002). Prehľad geologických pomerov a geologického vývoja územia Posudzované územie je z geologického hľadiska pomerne komplikované, nachádza sa na styku niekoľkých hlavných štruktúrno-geologických jednotiek Západných Karpát. Podľa regionálneho geologického členenia územia Slovenska (Vass a kol. 1988) zasahuje posudzované územie SÚ Považská Bystrica do štyroch hlavných oblastí (pásiem). Pásmo centrálnych Karpát, podoblasť Strážovské vrchy tvorí jadro územia a je zastúpené dvomi základnými stratigrafickými členmi Manínskeho pásma - Manínskou a Kostoleckou jednotkou. Na väčšej ploche sa vyskytuje manínska jednotka, v ktorej litologicky prevažujú organogénne a rohovcové vápence jury, vytvárajúce výrazné tvrdoše. Kostoleckú jednotku tvoria jurskospodnokriedové bradlá a v ich okolí sedimenty spodnej kriedy. Súčasťou internej zóny Manínskeho pásma je pribradlový paleogén jablonovskej šupiny. V externej zóne vystupuje transgresívny pribradlový paleogén makoveckého vývoja. Geologický vývoj Manínskej a Klapskej jednotky súvisí s genézou kordiliér pribradlovej zóny, ktorá je považovaná za styčnú zónu vnútorných Karpát, ohraničenú peripieninskym lineamentom a bradlovým pásmom. Vnútrokarpatský paleogén (podoblasť Paleogén Strážovských vrchov, celok Súľovské skaly) je v území špecifickým geologickým útvarom. Súľovský paleogén je charakteristický inverzným postavením dvoch základných jednotiek flyšu domanižského súvrstvia a súľovských zlepencov. Táto jednotka je zastúpená vo východnej časti územia. Spodná časť súľovského paleogénu je tvorená bazálnymi transgresívnymi zlepencami. V nadloží súľovského súvrstvia je vyvinuté domanižské súvrstvie s polohami zlepencov a organogénnych vápencov. Na báze súľovského paleogénu boli potvrdené sporadické výskyty bauxitov, hlavne na substráte ramingských, resp. wettersteinskych vápencoch. Bradlové pásmo a pribradlová oblasť (Púchovský úsek) patrí ku geologicky najzložitejším územiam Západných Karpát. Geologický vývoj je výsledkom polyfázového horotvorného vývoja vo vrchnej kriede. Počas subhercýnskej tektonickej fázy došlo k presunom klapskej sekvencie resp. vývoja cez drietomský a kysucký. Počas laramskej fázy vznikla šupinovitá stavba, nasunutie jednotiek centrálnych Karpát (manínska jednotka) na bradlové pásmo a ponorenie pieninského valu, ktorý bol zdrojom hruboklastického materiálu pre flyš klapskej sekvencie. Na základe silnej faciálnej premenlivosti predovšetkým jurských sedimentov sú v bradlovom pásme vyčlenené viaceré faciálne sekvencie (vývoje): čorštýnska, pruská, kysucká, drietomská a klapská. Fácie sú výsledkom rozdielnych sedimentačných podmienok v priestorovo silno členitej pienidnej geosynklinále. Bradlové pásmo posudzovaného územia je reprezentované Drietomskou a Klapskou jednotkou Klapského pásma a dominuje v regióne Púchovskej vrchoviny. Pásmo vnútrohorských panví a kotlín (podoblasť Vnútorné kotliny, celok Ilavská kotlina) zasahuje do územia len okrajovo, a to svojím severným výbežkom. Ide skôr o geologické vymedzenie kotliny, pretože v geomorfologickom zmysle sa o klasickú kotlinu nejedná. Substrátom sú v tomto území neogéne sedimenty s prevahou piesčitých ílov až slieňov o mocnosti 500-600. Miocénne sedimenty patria k dvom sedimentačným cyklom - kontinentálnemu s jazernými sedimentami a morskému. Na báze sú prevažne terestrické íly, piesky a polohy zlepencov (vrchný oligocén-spodný egenburg). Ďalej pokračujú zlepence s piesčitovápnitým tmelom (spodný egenburg), vápnité piesky a pieskovce (spodný až stredný egenburg) a napokon slienité íly a piesčité sliene (stredný až vrchný egenburg). Predkvartérne geologické podložie bolo modelované v pleistocéne najmä periglaciálnymi procesmi, ako aj rozsiahlou fluviálnou a čiastočne aj eolickou akumuláciou. V podmienkach periglaciálnej REGIOPLÁN Nitra, 2002 13
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica klímy boli vytvorené svahové sedimenty delúviá, ktoré pokrývajú väčšinu plochy územia mimo fluviálnych nív vodných tokov. Fluviálne procesy boli zastúpené hĺbkovou a bočnou eróziou (sieť údolí a výmoľov), ale najmä akumuláciou (nivné sedimenty, náplavové kužele). Základné genetické typy kvartérnych sedimentov v území predstavujú: fluviálne sedimenty nív a riečnych terás (hliny, piesky, štrky), proluviálne sedimenty a svahové sedimenty (hlinito-kamenité a hlinito piesčité deluviálne a koluviálne sedimenty). Tektonický zdvih územia počas kvartéru je možné dokladovať viacerými zvyškami terasových sedimentov po obvode súčasnej nivy Váhu. Význam tektonických porúch pri vývoji riečnej siete najlepšie dokumentujú doliny prítokov Váhu, napr. Domanižanka a Manínsky potok, ktorý zároveň potvrdzuje vertikálnu tektonickú aktivitu. Popis geologického zloženia regiónov A. Púchovská vrchovina Subregión Žiar Stavná je budovaný litologickými komplexmi Klapského pásma. Základnou jednotkou je kriedové nimnické súvrstvie s prevahou slieňov a v hrebeňovej časti flyš s prevahou pieskovcov, prípadne len pieskovce. Východný a západný okraj regiónu budujú hlavne exotické zlepence s polohami pieskovcov, ojedinelo ílovcov. Južnú časť subregiónu tvoria hlavne exotické zlepence a vápnité pieskovce s vápencami, ku ktorým pristupujú pestré sliene s polohami pieskovcov a vápencov. Na geologickej stavbe subregiónu Diel - Holiš sa podieľajú sedimentárne horniny klapskej jednotky. V oblasti Dielu je to pruh pieskovcov nimnického súvrstvia a pásmo s prevahou slieňov vo vrchole ostrohy meandra Váhu. Masívne chrbty Holiša a Veľkého Žiaru tvoria exotické zlepence, piesčité vápence a vápnité pieskovce rašovského súvrstvia. Mierne svahy a úpätia svahov prekrývajú mocné delúviá prevažne hlinito-kamenitého charakteru. Na geologickej stavbe v priestore Nosickej priehrady sa podieľa nimnické súvrstvie klapskej jednotky, ktoré tvoria prevažne sliene a flyš s prevahou pieskovcov. Tektonické poruchy majú sz. jv. smer, ktorý využil Váh pri zahlbovaní svojho riečiska. Mierne pobrežné svahy prekrývajú deluviálne sedimenty. Základnou litostratigrafickou jednotkou subregiónu Lopatina - Klapy je nimnické súvrstvie, v rámci ktorého vystupujú pásma s prevahou pieskovcov a pásma s prevahou slieňov. Vo vrcholových polohách Hradišťa a Záklapia vystupujú exotické zlepence a vápnité pieskovce rašovského súvrstvia. V litologickej skladbe nivy Marikovského potoka rozlišujeme pieskovo-štrkovitú korytovú fáciu tvorenú hlavne pieskovcami zo znosovej oblasti Javorníkov a povodňovú hlinitú a piesčitú fáciu. Papradnianska niva je podobne tvorená hlavne štrkovou akumuláciou pieskovcov a pieskov, v nadloží s hlinitými a piesčito hlinitými povodňovými sedimentmi o mocnosti od 2-3 m do 5-6 m. Na geologickej stavbe subregiónu Dúbravy sa podieľa hlavne slienitý vývoj drietomskej jednotky a miestami upohlavské exotické zlepence tej istej jednotky, ktoré budujú aj samotnú vrcholovú eleváciu Dúbravy (497 m n.m.) a vystupujú aj v strmom svahu asymetrickej úvalinovitej doliny západne od osady Beňov. Južnú časť subregiónu medzi Jasenicou, Podvažím a osadou Beňov tvorí v prevažnej miere flyšový pieskovcový vývoj, v menšej miere aj slieňovcový vývoj nimnického súvrstvia. Podstatnú časť subregiónu prekrývajú pokrovy polygenetických a deluviálnych hlín a hlinito-kamenitých delúvií. Na plochých chrbtoch nad Považím a pri osade Beňov sú zachované štrkové akumulácie strednopleistocénnych a staropleistocénnych terás. B - Považské podolie Na geologickej stavbe subregiónu Vážskej nivy sa podieľajú hlavne štrky korytovej fácie Váhu a hlinité sedimenty povodňovej fácie v ich nadloží. Obe tieto zložky budujú okrem vlastnej nivy aj nízku, resp. nivnú terasu. Štrková fácia je tvorená najmä štrkmi a valúnmi pieskovcov, granitoidov, vápencov, dolomitov, rohovcov a metamorfitov. Veľkosť valúnov sa pohybuje od 1-2 cm, ale hlavne v rozpätí 5-10 cm až 25 30 cm. Ich mocnosť dosahuje okolo 5 10 m, kým u povodňovej fácie je to prevažne 1-2 m. 14 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Subregión Galanovskej pahorkatiny svojou geologickou stavbou predstavuje súčasť Považského podolia, avšak okrajovo zasahuje aj do štruktúry Manínskeho pásma. SV časť pahorkatiny v blízkom okolí Považskej Bystrice budujú horniny Klapskej jednotky zastúpené kriedovými exotickými zlepencami, piesčitými vápencami a vápnitými pieskovcami. Ďalej majú zastúpenie vápnité zlepence s polohami vápencov, organogénne vápence s polohami ílov (v okolí Kunovca) a pozdĺž Jelšového potoka vystupuje pásmo egenburgských (neogén) slienitých piesčitých ílov a piesčitých slieňov. Východnú časť pahorkatiny (spadajúcu k nive Domanižanky) budujú flyšové súvrstvia kriedových hrubolavicovitých pieskovcov Manínskeho pásma. Úzky chrbát po ľavej strane potoka Galanovec pred jeho ústím na nivu Váhu predstavuje zachovanú strednopleistocénnu terasu s fluviálnymi piesčitými štrkmi. Pre geologickú stavbu subregiónu Moštensko-kvašovskej pahorkatiny je charakteristické pruhovité sv. jz. usporiadanie litologických jednotiek Manínskeho pásma, ktoré tvoria zo západu na východ smerom k okraju Súľovskej vrchoviny kriedové flyšové súvrstvie s hrubolavicovitými pieskovcami a slieňmi s ojedinelými polohami pieskovcov a vápencov. Ďalej je to širší pruh kriedových slieňov s lavicovitými pieskovcami, v ktorom prebieha užší pás zelených slieňov s vložkami pieskovcov. Nasleduje pruh flyšu so slieňmi a lavicovitými pieskovcami, ktoré striedajú kriedové organodetritické vápence, vápnité zlepence a pieskovce. Ďalšiu litologickú jednotku v podobe širokého pruhu predstavuje kriedové flyšové súvrstvie tvorené vápnitými pieskovcami a piesčitými slieňmi s tektonicky vymedzenou hranicou voči súľovskému paleogénu, ktorý zastupujú hrubozrnné zlepence s polohami pieskovcov. Subregión Domanižanskej nivy tvorí pieskovo-štrková dnová akumulácia hrúbky cca do 4-5 m v nadloží s povodňovou akumuláciou piesčito-hlinitých sedimentov o mocnosti 1-2 m. Na nivu z okolitých svahov nasadajú koluviálne hlinité a hlinito-kamenité sedimenty. Ústia pravostranných prítokov a Kvašovský potok akumulovali mladé, holocénne proluviálne sedimenty náplavových kužeľov. Na geologickej stavbe subregiónu Podmanínskej pahorkatiny sa podieľajú litokomplexy Manínskej jednotky Manínskeho pásma. Plošne najrozšírenejšou jednotkou je flyšové súvrstvie s prevahou hrubolavicovitých pieskovcov, ktoré buduje pahorkatinu na západnom okraji a v južnom predpolí Manínov k okraju nivy Váhu a nivy Domanižanky. V oblasti Praznova sa nachádza široké pásmo flyšového súvrstvia s kriedovými vápnitými pieskovcami a piesčitými slieňmi, ktoré patria do Kostoleckej jednotky Manínskeho pásma. Medzi úpätím Veľkého Manína a bradlovým chrbtom Drieňovky sa rozprestierajú flyšové súvrstvia slieňov s lavicovitými pieskovcami. Medzi Praznovom a Kostolcom po ľavej strane doliny vystupuje pásmo flyšu praznovského súvrstvia, po okraji ktorého vystupujú bradlové tvrdoše tvorené jurskými slienitými vápencami, kalovými a hľuznatými vápencami. Pomerne zložitú stavbu má chrbát medzi Podmanínom, Praznovom a Kvašovským Dvorom, kde sú tektonicky ukončené pruhy slieňov s vložkami pieskovcov, flyšových pieskovcov, slieňov, ojedinelo zlepencov a organodetritických vápencov, vápnitých zlepencov a pieskovcov. V tektonicky zložitej štruktúre na vrchole spomínaného chrbta vystupujú kriedové lavicovité až rohovcové vápence, bázické vulkanity a rohovcové vápence, miestami s polohami slieňov. Subregión Chrásť je z geologického hľadiska tektonickou kryhou, v ktorej vystupujú exotické zlepence s polohami pieskovcov, pieskovce s polohami slieňov a flyšové súvrstvie Klapskej jednotky Klapského pásma. Tektonickou líniou sv. jz. smeru sú izolované od flyšového súvrstvia Manínskeho pásma, ktoré zastupujú hrubolavicovité pieskovce. Miernejšie svahy, pokrývajú hlinité a hlinito-kamenité delúviá a na JZ úpätí chrbta sa vyskytuje pruh fluviálnych štrkov terasy Váhu. C Manínska vrchovina Geologická štruktúra subregiónu Manínov je tvorená mohutným súvrstvím lias-dogerských lavicovitých krinoidových vápencov (západné svahy a hlavný hrebeň Veľkého Manína) a sivých lavicovitých a rohovcových vápencov (východné svahy Veľkého Manína a hlavný chrbát Malého Manína). Východné úpätie Manínov tvorí podhorské súvrstvie s organogénnymi a rohovcovými vápencami. Pozdĺž západného svahu Manínov prebieha výrazná násunová línia medzi liasdogerským súvrstvím a stredno-cenomanským flyšovým súvrstvím, ktoré buduje Podmanínsku pahorkatinu. Litologickú skladbu subregiónu Záskalskej brázdy predstavuje drobnorytmické, flyšové praznovské súvrstvie, v ktorom prevládajú slieňovce s tenkolavicovitými a prachovcovými pieskovcami v synklinálnej štruktúre. Nivu Manínskeho potoka tvoria štrkovo-piesčité a hlinito-piesočnaté REGIOPLÁN Nitra, 2002 15
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica sedimenty o mocnosti do 5 m. Svahy úvalinovitých dolín a úpätia svahov prekrývajú úlomkovité delúviá o mocnosti od 1 do 3 4 m. Subregión Drieňovky je z geologického hľadiska bradlom, ktoré v prevažnej miere tvoria jurské organogénne vápence obklopené slieňmi a pieskovcami drobnorytmického flyšu (praznovské súvrstvie). Na bralných svahoch Kostoleckej tiesňavy vystupujú sivé lavicovité a rohovcové vápence. D Súľovská vrchovina Subregión Bukovina Roháč tvoria dve základné geologické jednotky - súľovský paleogén a chočský príkrov. Na stavbe súľovského paleogénu sa podieľa súľovské súvrstvie tvorené hrubozrnnými zlepencami, ojedinelo s polohami pieskovcov a ílovcov. Táto litologická jednotka tvorí prakticky celý chrbát od Roháča na juhu po Bukovinu a Hradište, kde je pruh zlepencov prerušený tektonicky predisponovanou dolinou Domanižanky. Západný okraj štruktúry tvorí násunová línia medzi súľovským paleogénom a flyšovými súvrstviami Kostoleckej jednotky, sukcesia Hradnej. Chočský príkrov je nasunutý z jv. na súľovský paleogén v podobe tektonicky rozčlenených krýh. V litologickom zložení príkrovu dominujú slienité vápence s polohami slieňovcov vo vrchnej časti. Ďalej sú to sivé a tmavé slienité vápence s polohami tmavých a sivých slieňov, rohovcových, organodetritických a brekciovitých vápencov. V úzkych pruhoch vystupujú aj dogermalmské červené a ružové lavicovité, miestami hľuznaté vápence s polohami rádiolaritov. Subregión Nadskálie Hoľazne je štruktúrnym aj litologickým pokračovaním predošlého subregiónu. Na geologickej stavbe sa podieľa hlavne súľovský paleogén so súľovským súvrstvím - hrubozrnné zlepence, ojedinelo s polohami pieskovcov a ílovcov. Západný okraj chrbta je ohraničený násunovou líniou, ktorá oddeľuje súľovský paleogén od Kostoleckej jednotky s flyšovým súvrstvím a šošovkami krinoidových, slienitých a hľuznatých vápencov. Jv. okraj subregiónu tvora násunovými líniami ohraničené flyšové súvrstvia uvedenej Kostoleckej jednotky. V prehľadnej geologickej mape územia (mapa č. 2), zhotovenej na základe prác Salaja 1995 a,b,c) sme vymedzili celkovo 14 základných geologických jednotiek. V grafe 1-2 je sumarizované ich plošné rozšírenie v rámci územia SÚ Považská Bystrica. Graf 1-2 Plošné rozšírenie základných geologických jednotiek v SÚ Považská Bystrica 11 23% 12 4% 13 7% 14 0% V 5% 10 14% 1 0% 2 15% 9 8 6% 0% 6 1% 7 1% 3 1% 4 1% 5 22% 1 - antropogénne sedimenty 2 - fluviálne nivné sedimenty 3 - fluviálne terasové sedimenty 4 - proluviálne sedimenty 5 - svahové sedimenty - delúviá 6- slienité íly, sliene, zlepence (neogén) 7 - pribradlová zóna: zlepence, pieskovce až vápence (paleogén) 8 - flyš domanižského súvrstvia: (súľovský paleogén) 9- hrubozrnné zlepence s polohami pieskovcov (súľovský paleogén) 10 - flyšové horniny s prevahou slienitého vývoja (mezozoikum) 11 - flyšový vývoj s prevahou pieskovcov (mezozoikum) 12 - zlepence, ojedinele pieskovce a piesčité vápence (mezozoikum) 13 - vápencové horniny: pestré vápence s polohami slieňov, pieskovcov, zlepencov (mezozoikum) 14 - bázické vulkanity (mezozoikum) V - vodné toky a plochy 16 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Inžiniersko-geologické pomery Poznanie inžinierskogeologických vlastností územia je dôležité z viacerých hľadísk na jednej strane z hľadiska ochrany pred možnými dopadmi geologických procesov a geodynamických javov, na druhej strane z hľadiska poznania interakcií medzi prostredím a projektovanými, resp. realizovanými technickými dielami v krajine. Inžiniersko-geologické pomery územia sú určené kvalitou základných zložiek geologického prostredia hornín, podzemných vôd a reliéfu územia, ich vzájomným spolupôsobením, ako aj interakciami s vonkajším prostredím a dielami človeka, ktoré vyúsťujú v rôzne prejavy recentnej geodynamiky (Matula a kol. 1989). Inžinierskogeologické pomery posudzovaného územia sú podrobne charakterizované v prieskumoch a rozboroch ÚPN SÚ (Klukanová in Kostovský a kol. 2002). Preto v KEP uvádzame len stručnú sumarizáciu jednotlivých vymedzených rajónov. rajón stavebných násypov, výsypiek, háld a priemyselného odpadu (An) predstavuje antropogénne sedimenty s nepriaznivými vlastnosťami z hľadiska výstavby rajón deluviálnych sedimentov (D) plošne rozšírené svahové sedimenty, tvoriace nadložie pevných hornín. Majú zložité základové pomery a rozdielne geotechnické vlastnosti rajón náplavov nížinných tokov (Fn) fluviálne nespevnené prevažne ílovité až hlinité sedimenty nivy Váhu v podloží so štrkmi. Majú zložité základové pomery (zvodnenie podložných štrkov, štrkov, výskyt zemín s organickou prímesou) rajón náplavov horských tokov (Fh) fluviálne sedimenty bočných prítokov Váhu. Obdobné geotechnické vlastnosti ako v rajóne náplavov nížinných tokov. rajón pleistocénnych terás (Ft) sedimenty terasových stupňov Váhu, prevažne štrkovité hliny až ílovité hliny. Majú rôzne základové pomery a rozdielne geotechnické vlastnosti - rajón proluviálnych sedimentov (P) náplavové kužele pri vyústení bočných údolí a eróznych rýh. Reprezentované sú najmä štrkmi s prímesou zemín až ílov. Prevažne zložité základové pomery a geotechnické vlastnosti. rajón jemnozrnných sedimentov (Ni) neogénne nespevnené jemnozrnné zeminy - vápnité íly s polohami pieskov a štrkov, lokálne slabo spevnené. Základové pomery jednoduché pre nenáročné stavebné konštrukcie, pre náročné konštrukcie zložité. rajón ílovcovo-prachovcových hornín (Si) kriedové slieňovce, prachovce a ílovce, s lokálnym výskytom polôh vápencov, pieskovcov a zlepencov. Prevažne jednoduché základové pomery pre všetky typy konštrukcií avšak rajón je náchylný na vznik svahových deformácií. rajón flyšoidných hornín (Sf) - flyšoidné kriedové a paleogénne súvrstvia, tvorené vrstvami slieňovcov, ílovcov a pieskovcov, prípadne zlepencov, zaberajúce veľké plochy v území. Sedimenty sú postihnuté svahovými deformáciami, najčastejšie typu zosuvov, a eróziou. Prevažujú jednoduché základové pomery pre všetky typy konštrukcií, pre dopravné stavby je tento rajón podmienečne vhodný. rajón pieskovcovo - zlepencových hornín (Sz) tvoria ho zlepencové horniny s polohami pieskovcov, slieňovcov, ílovcov a vápencov. Výrazné uplatnenie geodynamických javov (gravitačné svahové pohyby hornín). Pre zástavbu a realizáciu dopravných stavieb sú vhodné len mierne svahy. Potrebné je individuálne posudzovanie základových pomerov.. rajón vápencovo-dolomitických hornín (Sv) komplex mezozoických vápencov rôznych typov. Uplatňujú sa tu procesy svahových gravitačných pohybov hornín, počiatočné štádiá skrasovatenia, erózia. Potrebné je individuálne posudzovanie základových pomerov. rajón slieňovcových (ílovcovo-vápencových) hornín (Ss) slieňovce, ílovité a slienité bridlice až slienité vápence. Občasný výskyt zosuvov. Zložité základové pomery, podmienečná vhodnosť pre stavby. REGIOPLÁN Nitra, 2002 17
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Seizmicita územia Podľa STN 73 0036 Seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií región Považskej Bystrice patrí do zdrojovej oblasti seizmického rizika 4 so základným seizmickým zrýchlením r = 0,3 m.s -2. Územie sa nachádza v seizmickej oblasti 7 M.C.S. a 6 M.C.S. Najbližšie epicentrum väčších seizmických otrasov v historickej dobe bolo zaznamenané pod Minčolom v r. 1858 o intenzite 9 M.C.S. 1.2.2 Vlastnosti reliéfu Geomorfologické členenie územia V zmysle regionálneho geomorfologického členenia (Mazúr, Lukniš in Atlas SSR 1980) patrí posudzované územie SÚ Považská Bystrica do provincie Západné Karpaty, pričom väčšia časť územia patrí do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty (oblasť Slovensko-moravské Karpaty), menšia časť územia patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty (Fatransko-tatranská oblasť). V území sa nachádzajú nasledovné geomorfologické jednotky nižšieho rádu: Oblasť Slovensko-moravské Karpaty - nachádzajú sa v centrálnej, južnej a západnej časti katastra v rámci dvoch geomorfologických celkov: celok Javorníky oddiel Nízke Javorníky, pododdiel Púchovská vrchovina celok je tvorený vymedzeným regiónom Púchovskej vrchoviny, zaberá sv. a východnú časť územia celok Považské podolie oddiely Podmanínska pahorkatina a Bytčianska kotlina celok zaberá centrálnu časť územia SÚ Považská Bystrica, vymedzenú ako región Považského podolia. Fatransko - tatranská oblasť - nachádza sa v sv., východnej až jv. časti katastra v rámci celku Súľovské vrchy. Do územia zasahujú dva oddiely tohto celku: oddiel Manínska vrchovina - zaberá vymedzený región Manínskej vrchoviny oddiel Súľovské skaly zaberá vymedzený región Súľovskej vrchoviny. Geomorfologická charakteristika vymedzených regiónov A - Púchovská vrchovina Vrchovinu budujú intenzívne zvrásnené prvky bradlového pásma, čo sa odráža v pestrosti reliéfu (striedanie drobných eróznych kotliniek a brázd, plochých chrbtov s ostro modelovanými bradlovými tvrdošmi). V južnej časti územia sa nachádza antecedentný prielom rieky Váh s tromi vklesnutými meandrami (tzv. Púchovský prielom). Subregión Žiar-Stavná predstavuje z geomorfologického hľadiska z väčšej časti masívnu ostrohu meandra, zovretú výrazným oblúkom Váhu. Podstatnú časť subregiónu, ohraničeného brehmi Nosickej vodnej nádrže, tvorí masívny chrbát s vrcholmi Stavná (681 m n.m.) a Žiar (517 m n.m.). Východné a severné svahy strmo spadajú k nive Váhu a hladine nádrže. Relatívna výška chrbta a vrcholov sa pohybuje v rozmedzí 220 400 m. Sklony svahov dosahujú od 12 17 o do 25-30 o. Miestami na východných svahoch vystupujú aj bralné formy a výčnelky podložia. Na modelácii svahov sa podieľa hlavne gravitačný posun zvetralín, zosuvy zvetralinového plášťa (pri Hornom Milochove), výmoľová erózia a medzi Cerovom a Milochovom aj fluviálna erózia mladých, juvenilných doliniek tvaru V. Plošinky v okolí vrcholu Stavnej a na hlavnom hrebeni, no hlavne ploché časti v okolí Žiaru predstavujú zvyšky vyššie položeného zarovnaného povrchu s relatívnou výškou okolo 200-220 m. Jeho vek by mohol korešpondovať so stredohorskou rovňou Západných Karpát v zmysle Mazúra (1965), aj keď v oblasti Strečna, kde je Váh zaklesnutý v intenzívne sa zdvíhajúcom masíve Malej Fatry autor kladie vek povrchov s relatívnymi výškami nad 200 m do vrchného pliocénu. 18 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Južnejšia časť subregiónu predstavuje fluviálne málo rozčlenenú nižšiu vrchovinu s maximálnymi výškami od 425 do 450 m n.m. Dominujú široké a ploché chrbty oddelené úvalinovitými dolinami v záveroch s hlbokými výmoľmi a hladko modelovanými periglaciálnymi úvalinami. Svahy sú prevažne mierne (do 12 0 ), len miestami ich sklonitosť stúpa v dôsledku odolnejších hornín (zlepencov, príp. vápnitých pieskovcov). Plošiny chrbtov zaraďujeme k vrchnopliocénnej poriečnej rovni, príp. k staro- až strednopleistocénnym eróznym povrchom, v ktorých je založený mladší drenážny systém potokov povodia Mošteníka a Sverepca. Vývoj georeliéfu územia bol podmienený hlavne zmenami hydrodynamického režimu Váhu, ktorý v dôsledku zmien eróznej bázy a možných tektonických pohybov v jednotlivých úsekoch prehlboval alebo rozširoval dnovú časť svojho údolia a zároveň bol sýtený množstvami materiálu, ktorý transportovali jeho prítoky, na čom sa podieľali aj zmeny morfoklimatického režimu počas pleistocénu. Nemenej významne sa na charaktere súčasného georeliéfu podieľa aj odolnosť horninového podložia, ktorá sa v bradlovom pásme uplatňuje veľmi zreteľne, zvlášť v prítomnosti bradlových trosiek, resp. tvrdošov. Súčasný tvar reliéfu subregiónu Diel Holiš je výsledkom eróznej činnosti antecedetne sa zarezávajúceho Váhu už od pliocénu s celkovým eróznym efektom 250 300 m. Hlavnou morfogenetickou jednotkou je výrazný erózny svah s maximálnym sklonom viac ako 25º, len miestami je modifikovaný periglaciálnymi svahovými úvalinami, miestami aj s výstupmi podložia. Subregión Nosickej priehrady predstavuje exponovaný úsek antecedentnej doliny Váhu v tvare zaklesnutého meandra, ktorý obklopuje masívnu ostrohu Stavnej. K zaklesnutiu koryta Váhu a následnému zarezávaniu prišlo pravdepodobne až koncom pliocénu, na čo sa viazala zvýšená erózno-denudačná činnosť prítokov Váhu s intenzívnym odnosom materiálu. Marikovský potok je jedným z najvýznamnejších pravostranných prítokov Váhu, ktorý doň ústi v samotnom vrchole zaklesnutého meandra sledujúc významnú disjuntktívnu poruchu. V skúmanom úseku je dolina výrazne asymetrická. Sklon povrchu nivy je okolo 1º. Subregión Lopatina - Klapy predstavuje masívnu, pravostrannú ostrohu meandra Váhu s pomerne členitým reliéfom, ktorý odráža pestrú geologickú stavbu a odolnosť hornín. Členitosť georeliéfu podmieňujú aj periglaciálne svahové úvaliny a fluviálnou eróziou modelované pomerne krátke a málo rozvetvené úvalinovité doliny. Výšková hladina vrcholov od údolia Váhu smerom na Klapy a Hradište stúpa v intervale od 475 m n.m. (Hôrka), do 630 m n.m. (Hradište). Morfologický výrazné svahy medzi Orlovom a Považským Podhradím spadajúce k nive Váhu dosahujú viac ako 30º, miestami vystupujú aj skalné formácie orlovských pieskovcov. Dve stratigrafické úrovne zarovnaných povrchov vo výške 450 m a 550 m zaraďujeme k pliocénnej etape planácie reliéfu, t.j. korešpondujú s predkvartérnou eróznou bázou pradoliny Váhu. Na jz. úpätí Hôrky je zachovaná stredná fluviálna terasa Váhu prekrytá polygenetickými svahovými hlinami, ktorej vznik je kladený do rissu (Salaj, 1993). Na súčasnej modelácii reliéfu sa okrem spomínanej fluviálnej erózie krátkych bočných prítokov Váhu podieľa aj výmoľová erózia, napr. na severných svahoch Hradišťa a pri obci Šebešťanová. V menšej miere sú to aj zosuvy zvetralinového plášťa, napr. v závere úvalinovitej doliny nad osadou Uhry a na svahoch bradlovej elevácie Klapy. Papradnianska niva v tomto úseku má charakter takmer 450 m širokej fluviálnej roviny, ktorá sa smerom k Váhu vejárovito rozširuje. Sklon nivy len na okrajoch presahuje viac ako 1º. Genéza nivy je spojená predovšetkým s intenzívnym zarezávaním Papradnianky, ktoré spätne vyvolával intenzívne sa prehlbujúci Váh, ale aj bočná erózia a planácia, čo potvrdzujú aj svahové poruchy na priľahlom svahu medzi Podvažím a Jasenicou. V subregióne Dúbravy sú dobre sledovateľné dve stratigrafické úrovne, ktoré indikujú dve etapy planácie reliéfu. Nižšiu predstavuje úroveň plochých chrbtov nad Podvažím s relatívnou výškou 70 80 m, ktorá zodpovedá pleistocénnej etape planácie údolia Váhu. Druhú úroveň predstavujú ploché chrbty západne od osady Beňov s výškami 400 450 m n.m., ktoré zodpovedajú vrchnopliocénnej etape formovania poriečnej rovne. Z genetických foriem reliéfu prevažujú erózno-denudačné svahy so sklonmi prevažne 12 17º, modelované nielen svahovými procesmi, ale hlavne eróziou Váhu a Papradnianky. Zo súčasných procesov sa v záveroch úvalín prejavuje výmoľová erózia a na pieskovcovo-slieňovcový vývoj sa viažu zosuvy deluviálnych pokrovov v okolí Jasenice, prípadne aj terasovej štrkovej akumulácie pri Podvaží. B - Považské podolie Považské podolie má silne zvlnený až mierne rezaný reliéf s amplitúdou 101-180 m, stredný uhol sklonu 7-17º, a rozpätie nadmorských výšok 280-550 m. Väčšina územia je budovaná komplexmi REGIOPLÁN Nitra, 2002 19
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica hornín Manínskeho príkrovu (slieňovce, zlepence, pieskovce) kriedového veku a paleogénnymi pieskovcami, na geologickej stavbe sa podieľajú čiastočne aj neogénne sedimenty. Územie je členené sústavou väčších a menších údolí, má charakter rozčlenenej pahorkatiny s hladko modelovaným reliéfom, so širokými plochými chrbtami a rozovretými dolinami až úvalinami. Do regiónu sme zaradili aj oblasť Chráste nad Vrtižerom, ktorá po geologickej stránke patrí k regiónu Púchovskej vrchoviny, avšak nachádza sa na ľavej strane Váhu. Morfogenéza subregiónu Vážskej nivy spadá do obdobia posledného glaciálu a holocénu, vrátane recentu. Pretože Váh v tomto úseku sformoval výrazný zaklesnutý meander, jeho niva sa formovala v obmedzených podmienkach. Aj napriek tomu je šírka nivy v pravotočivom úseku meandra medzi Považskou Bystricou a Považskou Teplou 1,5 1,7 km. Nižší stupeň nivy nesie stopy po povodniach. Koryto toku je v súčasnosti intenzívne formované, čo potvrdzuje široká štrková lavica v nánosovej časti oblúka, kým protiľahlý, nárazový okraj nivy je intenzívne erodovaný. Prirodzené procesy sú narušené prevádzkovaním VD Hričov. Najstaršiu etapu vývoja subregiónu Galanovskej pahorkatiny indikujú ploché chrbty s výškami okolo 350-400 m n.m., ktoré pravdepodobne zodpovedajú vrchnopliocénnemu povrchu, v ktorom založil svoju dolinu potok Galanovec. Relatívne výšky povrchu nad nivou dosahujú 50-60 m, čo je vlastne hĺbka zárezu vodného toku počas kvartéru. Okrem fluviálnej činnosti sa pri modelácii pahorkatiny uplatnili procesy periglaciálnej svahovej modelácie, v záveroch dolín a úvalín aj výmoľová erózia. V Galanovskej pahorkatine pozorujeme najväčší výskyt zosuvov zvetralinového plášťa, ktoré sa viažu na flyšové súvrstvia s hrubolavicovitými pieskovcami Manínskeho pásma. Ich aktivácia súvisí sčasti s laterálnou eróziou potokov, ale hlavne s odlesňovaním svahov a narúšaním ich stability ďalšími aktivitami človeka. Subregión Moštensko-kvašovskej pahorkatiny predstavuje časť Podmanínskej pahorkatiny v bradlovom pásme Považského podolia, ktorá korešponduje s povodiami Mošteníka a Kvašovského potoka. Pramennú oblasť Mošteníka uzatvára strmý okraj chrbta Roháča (720 m n.m.), kým záver doliny Kvašovského potoka presahuje za chrbát Súľovskej vrchoviny hlbokou erózno-tektonickou prelomovou dolinou hlbokou vyše 150 m. Reliéf pahorkatiny modelovali procesy fluviálnej erózie a periglaciálnej svahovej modelácie. S odlesnením územia súvisel rozvoj procesov výmoľovej erózie, ktorá dominuje na svahoch úvalinovitých dolín v okolí Horného Moštenca. Zvyšky iniciálneho reliéfu predstavujú chrbtové plošiny, ktorých výšková diferenciácia poukazuje na možnú etapovitosť tektonického režimu územia v pliocénnej a postpliocénnej etape vývoja. Stupňovitú sekvenciu povrchov pozorujeme na chrbte po ľavej strane Mošteníka, kde plochý chrbát začína vo výške 350 m n.m., pokračuje stupňom vo výške 380 m n.m. a ďalej 420 m n.m. Vyššiu časť predstavuje plochý chrbát Skalice (463 m n.m.) s výškou okolo 450 m n.m., ktorý mierne stúpa na 470 m n.m. Najvyššie položený zarovnaný povrch v tejto sekvencii je na sv.-jz. orientovanom chrbte Prielohy s výškou plošiny 500-520 m n.m. a vrcholovou kótou 540 m n.m., ktorý sa nachádza nad záverom doliny Mošteníka. Celkové rozpätie resp. hodnota výškovej diferenciácie tejto stratigrafickej úrovne, ktorú môžeme korelovať s vrchnopliocénnou poriečnou rovňou, je 150 170 m. Reliéf subregiónu Domanižanskej nivy predstavuje pruh rovinného územia pozdĺž toku Domanižanky o šírke 250 500 m, v okolí Kvašovského Dvora až 750 m. Subregión Podmanínskej pahorkatiny obklopuje dominantný bradlový chrbát Manínov. Odlišne sa v reliéfe prejavujú viaceré hlavné časti územia - široké údolie Praznovského potoka s priľahlými úpätnými svahmi, periglaciálne modelovaná a fluviálne členená pahorkatina s plochými chrbtami v predpolí Veľkého Manína, úpätné svahy Veľkého Manína a napokon periglaciálne modelovaná úpätná pahorkatina na okraji malého Manína. Údolie Praznovského potoka predstavuje široko rozovretú, tektonicky predisponovanú dolinu v smere priebehu štruktúrno-litologických komplexov, ktorej svahy boli intenzívne modelované procesmi svahovej periglaciálnej modelácie. Dolina je zároveň paralelnou zníženinou medzi morfoštruktúrou bradiel Manínov a Drieňovky a hradbovitým okrajom Súľovskej vrchoviny, ktorá končí širokým sedlom nad Kostolcom. Na južné úpätie Veľkého Manína sa pripájajú vyššie časti pahorkatiny, ktoré konvergujú smerom k Váhu a Domanižanke. Najvyššie položené chrbtové plošiny dosahujú okolo 450-500 m n.m., nižšie okolo 400 m. Na úpätí pahorkatiny pozdĺž nivy Váhu je zachovaný pruh nižšej strednej terasy v relatívnej výške 12 15 m a nad ňou aj torzá vyššej strednej terasy v relatívnej výške okolo 40 m. 20 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Pahorkatinné toky v tomto území sú relatívne krátke, málo vodnaté a prakticky sa nerozvetvujú. Dominantou na okraji pahorkatiny je vrchol Kalvárie (478 m n.m.) s výrazným kruhovým pôdorysom. Subregión Chrásť predstavuje bradlový tvrdoš, ktorý podľa výšky (408 m n.m.) môžeme zaradiť k nižším bradlám. Južný výbežok bradla predstavuje oblý a plochý chrbát so zvyškom staropleistocénnej terasy Váhu vo výške 350 m n.m. a strednopleistocénnej terasy s povrchom vo výške 300-310 m n.m., ktorá lemuje mierne úpätie chrbta. Na severnej, strmšej strane bradlového tvrdoša vystupujú aj bralné formy a výstupy podložia exotických zlepencov s polohami pieskovcov. V periglaciálnej zníženine došlo k vzniku pomerne rozsiahlej svahovej deformácie, ktorá má charakter povrchového zliezania zvetralinového plášťa v kombinácii so zosuvom. K jeho vzniku došlo najskôr v dôsledku bočnej erózie Váhu a priaznivej geologickej štruktúre, t.j. na tektonickom rozhraní spomínaných zlepencov a flyšového súvrstvia hrubolavicovitých pieskovcov. C Manínska vrchovina Manínska vrchovina reprezentuje typ bradlovej štruktúry s výskytom morfologicky veľmi výrazných tvrdošov oddelených plochými chrbtami a eróznymi brázdami. Základ tvorí poriečna roveň vo výškach cca 500 m, nad ňou sa nachádzajú hladko modelované svahy mäkkého paleogénneho obalu, na ktorý nasadajú vypreparované tvrdoše bradlových jurských vápencov (Maníny, Drieňovka). Relat. prevýšenie je väčšinou 150-300 m. Základňa vyšších bradiel, ku ktorým zaraďujeme Maníny, zodpovedá stredohorskej rovni, kým nižšie bradlá (napr. Drieňovky) zodpovedajú svojou bázou systému poriečnej rovne. Subregión Manínov predstavuje podľa Mazúra (1980) bradlový chrbát typu hogback, ktorý rozdeľuje Manínska tiesňava na dve časti - južný Veľký Manín (891 m n.m.) a severný Malý Manín (813 m n.m.). Svahy oboch Manínov boli formované predovšetkým procesmi periglaciálnej modelácie s produkciou úlomkov a sutín. V holocéne a recente boli svahy modelované najmä gravitačnými posunmi úlomkov a skalným rútením a opadávaním, čo potvrdzujú sutinové kužele pod bralnými útvarmi na svahoch Veľkého i Malého Manína, ako aj v samotnej Manínskej tiesňave. Subregión Záskalská brázda sa rozprestiera pozdĺž východného okraja Manínov z jednej strany a bradla Drieňovky z druhej strany. Nadmorská výška brázdy sa pohybuje v intervale 400 550 m n.m., pričom relatívna výška sediel a zároveň zarovnaných povrchov dosahuje 120 150 m nad nivou Manínskeho potoka. Reliéf brázdy sa vyvíjal ako súčasť rozsiahlejšieho priestoru Manínskej pahorkatiny, ktorý hlavne v kvartérnej etape podliehal erózno-denudačným procesom s tendenciou prevažujúceho odnosu materiálu. Sklony svahov sú mierne, len zriedkavo presahujú 12º. Na formovaní súčasného reliéfu brázdy sa podieľa hlavne erózia na dnách svahových úvalín a úvalinovitých dolín. Horninové prostredie poskytuje priaznivé podmienky pre vznik svahových deformácií. Morfologicky výrazný chrbát subregiónu Drieňovky (639 m n.m.) predstavuje podstatne menšiu bradlovú štruktúru ako Maníny, no prelomová dolina Kostolecká tiesňava, svojím impozantným skalným oknom a mohutným sutinovým kužeľom vytvára originálny fenomén bralného reliéfu v bradlovom pásme Západných Karpát. Svahy Drieňovky majú sklony väčšie ako 17º, miestami nad 25º. Južný svah pod vrcholom Drieňovka má charakter skalnatého svahu s bralnými formáciami a sutinovými osypmi. Vrcholový plochý chrbát vo výške okolo 550 m n.m. zodpovedá zarovnaným povrchom nižšej stratigrafickej úrovne. Zo súčasných procesov modelujú svahy a ich úpätia procesy gravitačného opadávania a miestami aj skalného rútenia. Na obnaženom podloží sa prejavujú aj účinky chemického zvetrávania v podobe koróznych jamôk a žliabkov. D Súľovská vrchovina Súľovská vrchovina predstavuje brachyvrásovú morfoštruktúru s inverzným vývojom reliéfu. Výplň synklinál tvoria paleogénne súvrstvia masívnych súľovských zlepencov a flyšové horniny. V antiklinálach vystupujú mezozoické útvary. Typickými formami reliéfu sú bralné tvary na súľovských zlepencoch, rozvetvená sieť dolín a vnútrohorských kotliniek. V jadrách antiklinál je vytvorený hladko modelovaný pahorkatinný reliéf eróznych kotliniek, v krídlach brachyvrás dominuje silne akcentovaný, bralný reliéf. Hrebene sú vo výškach 700-800 m, relatívne prevýšenie dosahuje 250-400 m. Erózne kotlinky dosahujú relatívne prevýšenie 100-150 m a nadmorskú výšku do 600 m. Reliéf subregiónu Bukovina Roháč je odrazom štruktúrno-litologických podmienok, t.j. vývoja chrbta na krídle zdenudovanej brachyvrásovej štruktúry, pričom sa evidentne uplatnila odolnosť REGIOPLÁN Nitra, 2002 21
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica hornín. Svahy chrbta dosahujú sklony nad 17º, v exponovaných častiach nad 30º. Chrbát Roháča, ktorého nadmorské výšky dosahujú cez 700 m, modelovali hlavne procesy periglaciálnej svahovej modelácie, ktoré reagovali na erózne účinky potokov po oboch stranách chrbta. Nerozsiahle ploché chrbty vo výškach 550 650 m n.m. a sedlové zníženiny indikujú zarovnaný povrch, ktorý by mohol korešpondovať so stredohorskou rovňou. Zo súčasných geomorfologických procesov sa v oblasti skalných svahov a bralných foriem uplatňujú najmä procesy gravitačného opadávania a skalného rútenia. Lokálne pôsobí aj fluviálna erózia potokov bočných dolín. Subregión Nadskálie Hoľazne má obdobný morfologický charakter. V reliéfe štruktúrneho chrbta sa okrem odolnosti hornín uplatnila najmä intenzívna periglaciálna svahová modelácia v podobe zahĺbených svahových úvalín. Intenzívna fluviálna erózia a svahové procesy sa viažu na dolinu jediného ľavostranného prítoku Praznovského potoka, kde sa sila fluviálnej erózie prejavuje aj v podobe prelomového úseku doliny. Subregión začína skalnými a bralnými svahmi pri Prečíne, kde sklony svahov presahujú 25 30º a nadmorská výška hrebeňa a plochých chrbtov dosahuje 600 m n.m. Vrchol Travná dosahuje 635 m n.m. Evidentný je rozsiahly zarovnaný povrch s nadmorskou výškou 500 550 m n.m. Severnú časť subregiónu predstavuje masívny chrbát s kótou Hoľazne 794 m n.m. Praktický celý chrbát má v tejto časti výšku nad 700 m n.m. a viac. Svahy modelované periglaciálnymi svahovými procesmi sú veľmi strmé, so sklonmi nad 25º, miestami s výstupmi podložia. Morfologicky veľmi výrazný je tvrdoš Bosmany nad Kostolcom, ktorý sa nachádza na rozhraní Súľovských vrchov. V prehľadnej geomorfologickej mape (mapa č. 3) sme vymedzili v posudzovanom území celkovo 14 hlavných typov reliéfu. V nasledovnom texte podávame ich stručnú charakteristiku. Fluviálne nivy Hlavným kritériom vymedzenia tohto typu reliéfu je morfotvorný dosah vodných tokov v holocéne, resp. recente a prítomnosť sedimentárnych fácií - korytovej, povodňovej, príp. aj mŕtvych ramien. Nivy horských tokov a potokov sú na okrajoch prekryté koluviálnymi sedimentami, príp. aj zosuvmi. V záujmovom území má špecifické postavenie niva Váhu, formovaná v zaklesnutom meandri. Váh aj v súčasnosti formuje nivu epizodickým prekladaním koryta počas povodní a intenzívnou ľavostrannou bočnou eróziou. Dobre vyvinuté nivy majú prítoky Váhu: Mošteník, Domanižanka a Manínsky potok. Rovinné územia fluviálnych nív majú miestami vyvinutý nivný terasový stupeň, ktorý je spravidla mimo dosahu inundácií. Plocha fluviálnych nív mimo vodných tokov a vodných plôch v SÚ Považská Bystrica je 1267,9 ha (14,0 % plochy územia). Náplavové kužele Typ reliéfu náplavových kužeľov je vymedzený na základe polohového kritéria. Nevyhnutná je aj identifikácia kužeľov na základe petrografickej skladby proluviálnych sedimentov, najmä pri rozlišovaní zdroja a veku náplavového kužeľa. Vznik kužeľov súvisí hlavne so znížením kinetickej energie vodných tokov v blízkosti lokálnej eróznej bázy - najbližšieho recipientu. V skúmanom území boli potvrdené nízke, najmladšie náplavové kužele, ktoré sa vkliňujú, alebo prekrývajú fluviálnu výplň nivy hlavného recipientu. Konvexný a vejárovitý tvar náplavových kužeľov pozorujeme pri ústi Manínskeho potoka, Drieňovky, Domanižanky, ale aj ich významnejších prítokov. Náplavové kužele majú celkovú plochu 44,9 ha (0,5 % plochy územia). Fluviálne terasy Fluviálne terasy predstavujú typ reliéfu vymedzený na základe morfologických, polohových a sedimentárno-petrografických kritérií. V reliéfe medzihorských zníženín a kotlín, predstavujú výrazné ploché chrbty so zachovanými štrkovými akumuláciami a subhorizontálnymi eróznymi povrchmi. Terasy sú výsledkom akumulačnej a eróznej činnosti vodných tokov striedajúcich sa počas chladných a suchších glaciálov a humídnejších interglaciálov počas pleistocénu. Ide spravidla o zložené terasy. Výrazný stupeň mladšej risskej terasy lemuje nivu Váhu pri Orlovom a pri Považskej Teplej. Vyššie terasové úrovne sa zachovali na zúženom chrbte pri Jelšovom a Podvaží. Plocha fluviálnych terás predstavuje 91,1 ha (1,0 % ). Úvaliny a úvalinovité doliny Úvaliny a úvalinovité doliny predstavujú reliktné formy periglaciálnej svahovej modelácie, ktoré majú v území značné rozšírenie. Úvaliny majú typický korytovitý tvar, miestami sú modelované eróznymi 22 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy ryhami príp. výmoľmi. Vznikli koróznym účinkom zvetralinových más pohybujúcich sa po svahoch v podmienkach tundrovej klímy. Úvalinovité doliny, sú spravidla výsledkom ďalšieho vývoja úvalín, a to pôsobením občasného alebo stáleho vodného toku. Okrem erózie vodného toku a pätného pôsobenia erózie v záveroch dolín sa pri formovaní úvalinovitých dolín podieľajú aj svahové deformácie a výmoľová erózia na svahoch. Úvaliny a úvalinovité doliny v ZÚ majú významné postavenie hlavne v reliéfe Podmanínskej pahorkatiny, kde tvoria základ drenážneho systému povodí. Celkovo sa vyskytujú v posudzovanom území na ploche 639,8 ha (7,1 % územia). Fluviálne rezané doliny a prelomové doliny Tento typ reliéfu je výsledkom erózneho účinku vodných tokov, spravidla v podmienkach zdvihového tektonického režimu územia. Doliny sú odpoveďou povodí na zmeny eróznej bázy. Najvýraznejšie sa v ZÚ prejavuje samotná dolina Váhu, ktorej prelomový úsek má charakter antecedencie a kaňonovité prelomové doliny Manínskeho potoka v úsekoch Manínskej a Kostoleckej tiesňavy. Výsledkom hĺbkovej erózie v horskej časti ZÚ sú mladé doliny tvaru V, ktoré vznikli prehlbovaním svahových úvalín alebo výmoľov. Celkový plošný podiel dolín v typoch reliéfu je malý zaberajú 51,8 ha (0,6 %). Výmole Výmole predstavujú veľmi mladé formy reliéfu, úzko spojené s činnosťou človeka v krajine. Ich vývoj začal po intenzívnom odlesňovaní územia a hlavne s rozširovaním ornej pôdy. Prevažná časť výmoľov vznikla v záveroch úvalinovitých dolín v dôsledku spätnej erózie občasných tokov kým krátke svahové výmole sú výsledkom epizodických účinkov intenzívnych dažďov. Formy výmoľov sa najvýraznejšie uplatňujú na svahoch dolín v povodí Mošteníka. Plocha výmoľov dosahuje 48,7 ha (0,5 %). Mierne soliflukčno-deluviálne a koluviálne svahy Typ reliéfu miernych soliflukčno-deluviálnych a koluviálnych svahov sme vymedzili jednak na základe sklonu, ktorý dosahuje maximálne 12 a zároveň sú to stredné až úpätné častí svahov. Genéza svahov tohto typu siaha do obdobia posledného glaciálu, kedy sa v suchších fázach formovali úlomkovité zvetraliny, ktoré boli procesmi soliflukcie premiestňované k úpätiam svahov a v interglaciáloch, boli stabilizované rozvojom pôd, resp. jemnejších zvetralín. Mierne soliflukčnodeluviálne a koluviálne svahy majú z prezentovaných typov reliéfu plošne najväčšie zastúpenie 3366,6 ha (37,2 % plochy územia). Dominujú najmä v povodí Mošteníka, Manínskeho potoky a Praznovského potoka. Morfologicky výrazné strmé svahy Genéza morfologicky výrazných strmých svahov súvisí predovšetkým s intenzívnym zarezávaním vodných tokov, spravidla v podmienkach tektonického zdvihu územia s uplatnením efektu odolností hornín. Tento typ svahov lemuje významnejšie vodné toky a ich prítoky s rozvinutým hydrologickým bazénom. Strmosť svahov je často podmienená litologicky, teda hlavne faktorom odolnosti hornín čo sa evidentne potvrdzuje na vápencoch, vápnitých pieskovcoch a zlepencoch s vápnitým tmelom. Ide zväčša o svahy prelomových úsekov dolín alebo svahy masívnych chrbtov, ktorých tektonicky určené okraje boli zvýraznené aj eróznym efektom vodných tokov, resp. potokov. Ide o druhý najrozšírenejší typ reliéfu v posudzovanom území zaberá plochu 1968,8 ha (21,7 % územia). Zvyšky zarovnaných povrchov Ploché chrbty až plošiny v rôznych výškových úrovniach, zvlášť v blízkosti významných vodných tokov a ich prítokov predstavujú zvyšky pôvodných zarovnaných povrchov, ktoré odpovedajú tektonicky pokojným etapám vývoja reliéfu. V podmienkach reliéfu Západných Karpát sa najčastejšie stretávame s dvoma typmi geneticky aj vekovo odlišných zarovnaných povrchov. Prvý typ predstavujú pedimentačné plošiny konvergujúce k vodným tokom s obdobia vrchného pliocénu s relatívnymi výškami v rozpätí 110 220 m. Plošiny vo vyšších úrovniach sú považované buď za stredohorskú alebo podstredohorskú roveň. Stredohorská roveň predstavuje starý typ zarovnaného povrchu z obdobia panónu, ktorý je považovaný za exhumovaný povrch typu etchplén. Jeho výška často odpovedá plochým chrbtom pohorí stredohorskej oblasti. Zarovnané povrchy sa v posudzovanom území nachádzajú na ploche 617,3 ha (6,8 % územia). REGIOPLÁN Nitra, 2002 23
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Vrcholové elevácie, chrbty a sedlá Vrcholy, chrbty a sedlá sú fenomény vyšších polôh reliéfu, ktoré primárne predstavujú zvyšky starších úrovní reliéfu zvýraznené litologickými vlastnosťami podložia, priebehom tektonických porúch a v prípade medzidolinových chrbtov aj intenzitou hĺbkovej erózie potokov a intenzitou svahových procesov. Morfogenéza uvedených foriem je veľmi vzájomne prepojená. Genézu sediel ovplyvňuje zhora poloha medzi vrcholmi, resp. tvár chrbta, zdola ju limituje poloha medzi závermi dolín. Genéza vrcholov úzko súvisí s odolnosťou hornín, pozíciou v rámci geologickej štruktúry a intenzitou procesov, ktoré ich formovali, resp. formujú. Nachádzajú sa na ploche 168,0 ha (1,9 % územia). Izolované tvrdoše, štruktúrne chrbty a hrebene Morfogenézu tohto typu georeliéfu priamo ovplyvnila geomorfologická odolnosť hornín, ktorá sa zvlášť prejavuje v územiach, kde sa striedajú málo odolné a veľmi odolné horniny. Medzi odolné horniny patria vápence, kremence, kremité pieskovce, vápnité zlepence, kým medzi málo odolné radíme ílovce, sliene, slienité ílovce, íly a p. Okrem klasifikácie tvaru jednotlivých foriem a litologickej charakteristiky sa v tomto type reliéfu klasifikuje aj mezo, resp. makrotvar geologickej štruktúry, na ktorej sa jednotlivé formy vyvinuli. Týka sa to hlavne mezozoických a paleogénnych sedimentárnych morfoštruktúr, ale aj neogénnych vulkanických morfoštruktúr, či už ide o naklonené alebo horizontálne morfoštruktúry. Tieto štruktúrne formy reliéfu sú v území plošne málo rozšírené - vyskytujú sa na ploche 15,8 ha (0,2 % územia). Skalné a bralné formy Skalné a bralné formy reliéfu sú najčastejšie na veľmi odolných horninách ako sú kremence, vápence, kremité pieskovce a vápnité zlepence. Často sú zachované v podobe skalných stien, vežičkovitých až hradbovitých brál, prípadne ako izolované výstupy podložia s malým prevýšením mikroforiem. Sprievodnými formami sú úsypy v podobe neširokých sutinových úpätných lemov alebo mohutne vyvinutých kužeľov. Celkovo sa v posudzovanom území nachádzajú na ploche 57,9 ha (0,6 % územia). Svahové deformácie Typ reliéfu svahových deformácií zahŕňa v skúmanom území skupinu zosúvania pozdĺž zloženej šmykovej plochy a skupinu rútenia. V prípade zosúvania sú to rotačno-planárne zosuvy zvetralín a porušeného podložia flyšových súvrství a slieňov. Vyvinuté sú aj zosuvy postihujúce okraje fluviálnych terás na menej odolných ílovcoch. Skupinu rútenia zastupuje hlavne opadávanie úlomkov a odvalové rútenie skalných hornín s výslednými formami skalného zrútenia. V prípade opadávania sú vyvinuté formy sutinových kužeľov, osypov a voľného padania úlomkov. Svahové deformácie predstavujú významný proces, ktorý má vysokú potenciálnu aktuálnosť. V posudzovanom území sa nachádzajú na ploche 152,8 ha (1,7 % územia). Antropogénne formy Medzi antropogénne formy reliéfu patria všetky človekom vytvorené erózne a akumulačné formy. V skúmanom území sa v reliéfe najvýraznejšie prejavujú kameňolomy, ktoré predstavujú potenciálne oblasti skalného opadávania, príp. aj skalného rútenia. Na svahoch sa uplatňujú aj reliktné terasy a výrazné medze, ktoré sú spravidla stabilizované a nie sú náchylné na rozvoj ďalších procesov. Antropogénneho pôvodu sú aj úvozy starých poľných ciest, ktoré umožňujú rozvoj výmoľovej erózie. Celkovo sa antropogénne formy reliéfu nachádzajú v posudzovanom území na ploche 66,2 ha (0,7 % územia). 24 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Graf 1-3 Zastúpenie základných typov reliéfu v SÚ Považská Bystrica 8 22% 11 0% 10 2% 9 7% 12 1% 13 14 2% 1% V 5% 1 14% 2 0% 3 1% 4 7% 5 1% 6 1% 1 - fluviálne nivy 2 - náplavové kužele 3 - fluviálne rezané doliny a prelomové doliny 4 - úvaliny a úvalinovité doliny 5 - výmole 6 - fluviálne terasy 7 - mierne soliflukčno-deluviálne a koluviálne svahy 8 - morfologicky výrazné strmé svahy 9 - zvyšky zarovnaných povrchov 10 - vrcholové elevácie, chrbty a sedlá 11 - izolované tvrdoše, štruktúrne chrbty a hrebene 12 - skalné a bralné formy 13 - svahové deformácie 14 - antropogénne formy V - vodné toky a plochy 7 36% Morfometrická charakteristika V tejto kapitole podávame stručnú charakteristiku hlavných morfometrických parametrov posudzovaného územia SÚ Považská Bystrica hypsografie (výškových stupňov reliéfu), sklonitosti a orientácie reliéfu. Morfometria bola vyhodnotená pomocou modulového prostriedku 3D programu ArcView, pričom ako vstup do výpočtov slúžila sieť vrstevníc základného intervalu 5 m (v plochom reliéfe bola upresňovaná až na úroveň 1-2 m) a sieť základných vrcholových a sedlových bodov v území. Výškové stupne reliéfu Územie SÚ Považská Bystrica sa rozprestiera v nadmorských výškach 280-891 m, celková amplitúda reliéfu je teda 611 m. Najnižšou časťou územia sú nivy Váhu a jeho prítokov (Papradnianka, Domanižanka) s nadmorskou výškou 280-300 m, najvyššou oblasťou je Manínska vrchovina, ktorej najvyšším bodom je Veľký Manín 891 m. Viac ako polovica územia SÚ (55 %) leží v nadmorskej výške do 400 m, v tejto zóne sa nachádza prakticky celé zastavané územie a väčšina poľnohospodársky využívaných plôch. V zóne nad 400 už prevládajú lesy a extenzívne poľnohospodárske využitie. Vo výškovej zóne nad 500 m sa nachádza cca 16 % územia SÚ. Celková priemerná nadmorská výška územia SÚ Považská Bystrica je 405 m. Prírodným regiónom s najnižšou priemernou nadmorskou výškou je Považské podolie (priemerná výška 365 m), nasleduje Púchovská vrchovina (385 m), Súľovská vrchovina (535 m) a najvyššie položená je Manínska vrchovina (priemerná výška 570 m). Relatívne zastúpenie základných kategórií nadmorských výšok územia je sumarizované v tabuľke 1-3 a znázornené v grafe 1-4. REGIOPLÁN Nitra, 2002 25
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Tabuľka 1-3 a graf 1-4 Relatívne zastúpenie hypsografických stupňov v SÚ Považská Bystrica Nadm. výška A B C D SÚ spolu do 300 m 20.3 22.6 0.0 0.0 17.8 300-400 m 38.5 47.6 4.6 4.1 36.9 400-500 m 33.1 27.2 24.7 30.1 29.1 500-600 m 7.9 2.6 37.5 44.5 11.5 600-700 m 0.2 0.0 17.5 17.9 3.3 700-800 m 0.0 0.0 11.3 3.4 1.1 nad 800 m 0.0 0.0 4.4 0.0 0.3 Spolu 100.0 100.0 100.0 100.0 100.0 400-500m 29% 500-600m 12% 600-700m700-800mnad 800 m 3% 1% 0% do 300 m 18% 300-400m 37% Sklonitosť reliéfu Sklonitosť reliéfu sme pomocou digitálneho modelu reliéfu vyhodnotili v siedmich kategóriách. rovina (0-1 o ) rozšírená je na nivách riek a potokov (najmä Váh, Domanižanka, Papradnianka, Mošteník, Manínsky potok, čiastočne aj dná údolí menších potokov). Celkovo sa vyskytuje na 1774,7 ha, čo znamená 19,6 % plochy sídelného útvaru. veľmi mierny svah (1-3 o ) typický je najmä pre plošinové polohy (zvyšky zarovnaných povrchov v Považskom podolí a čiastočne aj Púchovskej vrchovine), patria sem aj zvlnené povrchy náplavových kužeľov a vyššie stupne riečnych nív. Táto kategória sklonitosti je najmenej rozšírená nachádza sa na ploche 160,7 ha (1,8 % územia). mierny svah (3-7 o ) do tejto kategórie patria menej sklonité svahy v pahorkatinnom stupni, najmä v oblasti Podmanínskej a Moštensko-kvašovskej pahorkatiny, ako aj mierne úpätné svahy vrchoviny pokryté delúviami. Nachádza sa na ploche 801,2 ha (8,9 % územia). stredne strmý svah (7-12 o ) ide o najviac rozšírenú kategóriu sklonitosti svahov najmä v pahorkatinnej oblasti na poľnohospodársky využívaných plochách, ale aj na svahoch vrchoviny, a to v rôznych polohách (od úpätí až po vrcholové polohy). Svahy tejto sklonitosti sa nachádzajú na celkovej ploche 2505,0 ha, čo predstavuje až 27,7 % územia SÚ. pomerne strmý svah (12-17 o ) svahy tejto kategórie prevládajú v oblasti Púchovskej vrchoviny, pomerne rozšírené sú aj v Súľovskej vrchovine. V pahorkatine sú rozšírené menej, prevažne v poľnohospodársky nevyužívaných polohách. Celkovo ide o tretiu najrozšírenejšiu kategóriu sklonitosti reliéfu nachádza sa na ploche 1735,9 ha (19,2 % územia). strmý svah (17-25 o ) do tejto kategórie patrí väčšina svahov Manínskej a Súľovskej vrchoviny, čiastočne aj Púchovskej vrchoviny a štruktúrne podmienené svahy na skalných horninách v oblasti Považského podolia (napr. oblasť Chraste, Ondrejovej, Kalvárie a i.). Svahy tejto sklonitosti sa nachádzajú na 13,7 % územia sídelného útvaru (1240,6 ha). 26 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy 17-25 st. 14% nad 25 st. 9% 0-1 st. 20% 1-3 st. 2% 3-7 st. 9% veľmi strmý svah (nad 25 o ) patria sem najviac sklonité polohy Manínskej, Súľovskej a Púchovskej vrchoviny, ktoré sú tektonicky alebo štruktúrne podmienené. Patria sem aj polohy výstupov skál a sutín, ktoré sú najviac rozšírené v oblasti Manínskej tiesňavy. V regióne Považského podolia sa táto kategória sklonitosti vyskytuje ojedinelo (napr. Oblasť Skalice pri Dolnom Mošteníku). Celkovo zaberajú veľmi strmé svahy 834,3 ha (9,2 % posudzovaného územia). 12-17 st. 19% Relatívne zastúpenie základných kategórií sklonitosti reliéfu v území je znázornené v grafe 1-5. 7-12 st. 27% Graf 1-5 Zastúpenie kategórií sklonitosti reliéfu v SÚ Považská Bystrica Orientácia reliéfu Orientáciu reliéfu sme vyhodnotili pomocou digitálneho modelu reliéfu vyhodnotili v deviatich kategóriách. územie bez orientácie reliéfu, so sklonitosťou do 1 o ) patria sem nivy riek a potokov, celkovo sa vyskytuje na ploche 1573,6 ha, čo znamená 17,4 % plochy sídelného útvaru. sever (orientácia 337,5-22,5 o ) vyskytuje sa na ploche 949,5 ha (10,5 % územia). severovýchod (orientácia 22,5 67,5 o ) vyskytuje sa na ploche 732,4 ha (8,1 % plochy územia). východ (orientácia 67,5 112,5 o ) - vyskytuje sa na ploche 812,1 ha (9,0 % plochy územia). juhovýchod (orientácia 112,5 157,5 o ) - vyskytuje sa na ploche 1017,7 ha (11,2 % územia). juh (orientácia 157,5 202,5 o ) - vyskytuje sa na ploche 702,5 ha (7,8 % územia). juhozápad (orientácia 202,5 247,5 o ) vyskytuje sa na ploche 825,2 ha (9,1 % územia). západ (orientácia 247,5 292,5 o ) - vyskytuje sa na ploche 1113,8 ha (12,3 % územia). severozápad (orientácia 292,5 337,5 o ) - vyskytuje sa na ploche 1325,6 ha (14,6 % plochy územia). Relatívne zastúpenie základných kategórií orientácie reliéfu v území je znázornené v grafe 1-6. JZ 9% Z 12% SZ 15% rovina 18% S 10% SV 8% Graf 1-6 Zastúpenie kategórií orientácie reliéfu v SÚ Považská Bystrica J 8% JV 11% V 9% REGIOPLÁN Nitra, 2002 27
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica 1.2.3 Vlastnosti pôdneho krytu Pedologické pomery posudzovaného územia SÚ Považská Bystrica sme charakterizovali na základe interpretácie mapových podkladov pre poľnohospodárske pôdy (tzv. bonitované pôdnoekologické jednotky - Linkeš, Pestún, Džatko 1996) a máp lesných pôd (zhotovených Lesoprojektom Žilina). Pôdny kryt je vo všeobecnosti odrazom substrátovo-reliéfovo-klimatických podmienok územia. Vývoj pôd spadá do najmladšieho geologického obdobia - holocénu. Pôdny kryt posudzovaného územia je tvorený terestrickými a hydromorfnými pôdami, osobitnú skupinu tvoria antropogénne pôdy. Charakteristiku pôd podávame v zmysle morfogenetického klasifikačného systému pôd SR (Šály a kol. 2000), ktorý zjednocuje poľnohospodársku a lesnícku pedologickú klasifikáciu. Charakteristika pedologických jednotiek Na základe vyššie uvedených podkladov sa v posudzovanom území SÚ Považská Bystrica nachádzajú nasledovné pôdne jednotky: A. Iniciálne pôdy skupina pôd s iniciálnym pôdotvorným procesom, tlmeným či narúšaným rôznymi faktormi a podmienkami. Patria sem pôdy s prevažne ochrickým humusovým horizontom silikátovým až karbonátovým, bez ďalších vyvinutých diagnostických horizontov (s výnimkou glejového a umbrického horizontu), resp. s náznakmi iných horizontov. Patria sem litozeme, regozeme, fluvizeme a rankre. Nevyvinuté pôdy a pôdy na neplodných plochách Takéto pôdy sú mapované na dvoch hlavných typoch stanovíšť sihotiach Váhu s pokryvom štrkov bez pôdneho pokryvu a vo výmoľoch najmä vo vrchovinných častiach územia, väčšinou s plytkým pôdnym pokryvom, avšak hospodársky nevyužiteľným. Celkovo sú mapované na 152,6 ha plochy (1,7 % územia). Litozeme (LI) sú plytkými pôdami s hĺbkou do 10 cm na pevných horninách, predstavujú iniciálne štádium tvorby pôdneho krytu. Tieto pôdy sa vyskytujú najmä vo vyšších horských polohách, ide o plytké, silno skeletnaté, väčšinou piesočnaté až hlinito-piesočnaté pôdy. V posudzovanom území boli ako litozeme klasifikované iniciálne pôdy na nive Váhu severne od Považskej Teplej plytké a silno skeletnaté pokryvy štrkov. Zaberajú celkovo plochu 55,3 ha (0,6 % územia). Celkovo sa v rámci územia SÚ Považská Bystrica vyskytujú litozeme a nevyvinuté pôdy na 207,9 ha, čo predstavuje 2,3 % plochy územia. Rankre (RN) sú pomerne rozšírenými horskými pôdami, viazanými na silno skeletnaté nekarbonátové horniny. Jedná sa o plytké, silno skeletnaté pôdy, s prevažujúcou hlinito-piesočnatou až piesočnato-hlinitou zrnitosťou, kyslé, priepustné. V rámci posudzovaného územia sa vyskytuje len ranker kambizemný (RNk) na niekoľkých plochách Púchovskej vrchoviny celkovo zaberá plochu 20,2 ha (0,2 % územia). Fluvizeme (FM) sú pôdnym typom recentných aluviálnych nív s vysokou hladinou podzemnej vody, často s periodickými záplavami. Majú ochrický humusový horizont, pod ktorým je pôdotvorný substrát - zvrstvené nivné sedimenty rôznej zrnitosti a zastúpenia riečnych štrkov. Ide o veľmi heterogénny pôdny typ rôznej hrúbky pôdneho profilu, rôznej zrnitosti a skeletnatosti. V posudzovanom území sú to pôdy prevládajúce na nive Váhu, rozšírené sú ako dva subtypy: fluvizem modálna (FMm) - hlboké až stredne hlboké fluvizeme sa nachádzajú na nive Váhu v miestach s hlbším výskytom štrkov, ako aj na nive Domanižanky, Papradnianky, Mošteníka a Galanovca. Mapované sú na ploche 381,3 ha (4,2 % územia). 28 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy fluvizem glejová (FMG) - jedná sa o málo rozšírený pôdny subtyp nív menších vodných tokov mapovaná je však len na časti nivy Domanižanky na ploche 21,0 ha (0,2 %). Celkovo sa v rámci SÚ Považská Bystrica vyskytujú fluvizeme na 402,2 ha, čo predstavuje 4,4 % plochy územia. B. Rendzinové pôdy skupina pôd s mačinovým pôdotvorným procesom až po procesy akumulácie a stabilizácie humusu, s výnimkou pôd recentných alúvií. Pôdy majú molický Am horizont bez ďalších diagnostických horizontov, prípadne len s ich náznakmi. Patria sem dva pôdne typy rendziny a pararendziny. Rendziny (RA) patria k najrozšírenejším horským pôdam v rámci slovenských pohorí. Viazané sú na karbonátový substrát. Tieto pôdy sú charakteristické vysokým obsahom skeletu, malou až strednou hrúbkou pôdneho profilu, prevažujúcou hlinitou až ílovitohlinitou zrnitosťou a obsahom karbonátov v celom profile. V rámci posudzovaného územia sú rendziny rozšíreným pôdnym typom, celkovo sa v SÚ Považská Bystrica vyskytujú na 1186,0 ha, čo predstavuje 13,1 % plochy územia. Rendziny sa v území vyskytujú ako nasledovné subtypy: rendzina modálna (RAm) - zaberá plochy na PPF aj LPF, celkovo sa vyskytuje na 276,6 ha (3,1 % územia). Najväčšie plochy zaberá tento subtyp v regióne Súľovských vrchov a Manínskej vrchoviny, menšie plochy sa vyskytujú aj na vápencových horninách v oblasti Zemianskeho Kvašova a Moštencov, zriedkavo sa vyskytuje aj v Púchovskej vrchovine. rendzina kambizemná (RAk) je najrozšírenejším subtypom rendziny v posudzovanom území (výskyt na 379,4 ha 4,2 % územia). Vyskytuje sa najmä v okolí Horného Moštenca, Veľkého Manína a v oblasti Kostolec Hoľazne, menej v okolí Hôrky pri Orlovom. rendzina litozemná (RAq) - vyskytuje sa pomerne hojne v oblasti Manínov, Kostolca, Hoľazní na severe územia, ako aj v oblasti Roháč Bukovina na juhu. V ostatných častiach územia je mapovaná v okolí Považského Podhradia a v oblasti Chraste. Celkovo zaberá plochu 229,8 ha (2,5 % územia). rendzina sutinová (RAj) - vyskytuje sa na celkovej ploche 183,1 ha (2,0 % územia) a to najmä v oblasti Manínov, menej pri Považskom Podhradí. Pararendziny (PR) patria na Slovensku k menej rozšíreným pôdnym typom. Jedná sa o prechodný pôdny typ s vlastnosťami rendzín a kambizemí. V rámci územia SÚ Považská Bystrica je pomerne rozšírenou lesnou pôdou, vyskytuje sa ako pararendzina modálna (PRm) na ploche 554,2 ha (6,1 % územia) - na veľkých plochách Púchovskej vrchoviny medzi Orlovým, Lopatinou a Šebešťanovou, v oblasti Chraste a ostrovčekovito v širšom okolí Zemianskeho Kvašova, Horného a Dolného Moštenca, Podmanína a Praznova. C. Ilimerické pôdy skupina pôd s procesom ilimerizácie (translokácie a akumulácie koloidných ílovitých častíc, niektorých voľných seskvioxidov a rôzneho podielu organických látok) v podmienkach priesakového alebo sezónne priesakového typu vodného režimu. Patria sem pôdy s dominantným podpovrchovým luvickým Bt - horizontom - hnedozeme a luvizeme. Hnedozeme (HM) sú pôdami teplejšej klimatickej oblasti, avšak vlhšej ako v prípade černozemí, so zreteľnými znakmi iluviácie v podpovrchovom B- horizonte. Pôdy majú tenší humusový horizont ochrického až melanického typu a hrubší luvický podpovrchový horizont. V posudzovanom území sa hnedozeme blížia k severnému okraju svojho výskytu na Slovensku. Mapované sú prevažne v lesoch na hlbších delúviách s malým obsahom skeletu, a to ako subtyp hnedozem luvizemná (HMl) tieto pôdy sa vyskytujú na relatívne veľkých plochách (celkovo 421,8 ha 4,7 % územia) v oblasti Stavnej nad Milochovom, v subregióne Galanovskej pahorkatiny a na svahoch Podmanínskej pahorkatiny a Moštensko-kvašovskej pahorkatiny. Patria k najúrodnejším pôdam v rámci posudzovaného územia. REGIOPLÁN Nitra, 2002 29
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Luvizeme (LM) sú pôdami s výrazne vyvinutým eluviálnym luvickým horizontom (svetlým horizontom ochudobneným o vylúhované koloidy) pod tenkým ochrickým humusovým horizontom. Pod týmto horizontom sa nachádza dobre vyvinutý luvický B- horizont akumulácie vylúhovaných koloidov. Tieto pôdy sú viazané na vlhšiu mierne teplú až mierne chladnú klímu. V rámci posudzovaného územia sa nachádzajú dva subtypy luvizemí: luvizem modálna (LMm) - vyskytuje sa na ploche 130,3 ha (1,4 % územia) v Púchovskej vrchovine, na viacerých lokalitách lesov v oblasti Dúbravy, Žiaru a medzi Orlovým a Považským Podhradím. luvizem pseudoglejová (LMg) - nachádza sa na menších plochách v rôznych oblastiach územia, spolu na ploche 163,6 ha (1,8 % územia). Celkovo sa v rámci SÚ Považská Bystrica vyskytujú luvizeme na 293,9 ha, čo predstavuje 3,2 % plochy územia. D. Hnedé pôdy skupina pôd s procesom brunifikácie (alterácie, oxidického zvetrávania). Patria sem pôdy alteračné s dominantným podpovrchovým kambickým Bv horizontom kambizeme. Kambizeme (KM) sú v rámci Slovenska najrozšírenejšou skupinou pôd. Veľmi rozšírené sú najmä na silikátových a zmiešaných substrátoch v mierne chladnej až chladnej, vlhkej klimatických oblasti. Tieto pôdy sú charakteristické tenkým ochrickým až melanickým humusovým horizontom a výrazným kambickým B-horizontom (horizontom vnútropôdneho zvetrávania). Ide prevažne o stredne hlboké pôdy (na deluviálnych svahovinách i hlboké, na pevných skalných horninách často plytké), zrnitostne ľahké až stredne ťažké, so stredným až veľkým obsahom skeletu. V rámci posudzovaného územia sú kambizeme rozšírené na poľnohospodárskom aj lesnom pôdnom fonde a sú dominujúcim pôdnym typom územia. Celkovo sa v rámci SÚ Považská Bystrica vyskytujú až na 4251,8 ha, čo predstavuje 47,0 % plochy územia. Nachádzajú sa tu nasledovné subtypy: kambizem modálna (KMm) - tieto pôdy sú mapované na veľkých plochách v rámci lesného aj poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vyskytujú sa v troch varietách ako typická kambizem (je najrozšírenejšia), na menej priaznivých stanovištiach ako varieta dystrická (málo rozšírená) a kyslá (pomerne rozšírená). Celkovo sa tieto pôdy vyskytujú až na 2529,0 ha (27,9 % plochy územia) a sú absolútne najrozšírenejším pôdnym subtypom. Dominujú najmä v regióne Púchovskej vrchoviny, veľké zastúpenie majú aj vo väčšine častí Považského podolia okrem nivy Váhu. Málo sa vyskytujú v regiónoch Manínskej vrchoviny a Súľovskej vrchoviny. kambizem pseudoglejová (KMg) v rámci územia SÚ Považská Bystrica sa vyskytuje na ploche 1078,0 ha (11,9 % územia). Mapovaná je najmä v Považskom podolí v subregiónoch Galanovskej, Moštensko-Kvašovskej pahorkatiny a Chraste, menej v Podmanínskej pahorkatine a v okolí Podvažia. kambizem rendzinová (KMv) vyskytuje sa v nižších polohách regiónov Manínskej a Súľovskej vrchoviny, na menších plochách aj v Moštensko-kvašovskej pahorkatine mapovaná je na celkovej ploche 644,7 ha (7,1 % územia). E. Podzolové pôdy skupina pôd s procesom podzolizácie, vnútropôdneho zvetrávania, translokácie a akumulácie sesquioxidov a humusových látok. Patria sem pôdy s dominantným podzolovým Bs horizontom podzoly. Podzoly (Pz) sú pôdnym typom s eluviálnym E-horizontom, pod ktorým je vyvinutý podzolový sesquioxidový B- horizont. V rámci posudzovaného územia sú mapované na jednej lokalite v rámci lesného pôdneho fondu južne od Stavnej v regióne Púchovskej vrchoviny na ploche 19,3 ha (0,2 % plochy územia) ako podzol humusovo-železitý (PZz). Predpokladáme, že jeho výskyt je podmienený kyslým opadom ihličia z lesného porastu. F. Hydromorfné pôdy skupina pôd s hydromorfným pôdotvorným procesom, prebiehajúcim pod dlhodobým vplyvom zvýšenia pôdnej vlhkosti za nedostatku kyslíka v pôdnej hmote. Patria sem pôdy s dominantným mramorovaným Bg horizontom, glejovým alebo rašelinovým horizontom - 30 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy pseudogleje, gleje a organozeme. V rámci posudzovaného územia sa nachádzajú pseudogleje a gleje. Gleje (GL) sú pôdnym typom s vyvinutým glejovým horizontom pod ochrickým až melanickým humusovým horizontom. Vznikli ako dôsledok dlhodobého ovplyvňovania pôdneho profilu vysokou hladinou podzemnej vody. Ide o pôdy hlboké až stredne hlboké, väčšinou málo až stredne skeletnaté, zrnitostne ťažké až veľmi ťažké. Napriek tomu, že v území boli mapované ako subtyp glej modálny (GLm) len na jednej lokalite v blízkosti Cingelovho lazu (plocha 17,8 ha 0,2 % územia), predpokladáme, že sa nachádzajú na väčšej ploche v okolí malých vodných tokov a v plošne malých terénnych depresiách. Pseudogleje (PG) pseudoglej modálny (PGm) bol mapovaný na jednej lokalite severne od Podvažia na ploche 12,5 ha (0,1 % územia). G. Antropické pôdy - skupina pôd s výrazným antropickým (kultivačným či degradačným) pôdotvorným procesom. Patria sem pôdy s dominantným kultivačným Ak horizontom, alebo antrozemným Ad horizontom bez ďalších diagnostických horizontov, alebo s ich náznakmi - kultizeme a antrozeme. Kultizeme (KT) sú pôdou na prirodzených substrátoch, ale činnosťou človeka s úplne pozmenenými vlastnosťami (prevažne kultiváciou počas poľnohospodárskeho využívania). Patria sem prevažne pôdy záhrad, sadov, parkov - v posudzovanom území sa viažu najmä na časti intravilánu mesta s rodinnými domami a záhradami, záhradkárske osady a plochy špeciálnych poľnohospodárskych kultúr - nachádzajú sa na celkovej ploche 575,3 ha (6,3 % plochy územia), a to ako subtyp kultizem modálna (KTm) - pôdy s intenzívnym pretváraním vrchnej vrstvy a intenzívnou kultiváciou - zaberajú veľké plochy v rámci záhrad v individuálnej bytovej zástavbe jednotlivých častí mesta a záhradkárskych osád. Antrozeme (AN) sú človekom vytvorenými umelými pôdami na nepôvodných substrátoch. V území je možno rozlíšiť viaceré subtypy antrozemí napr. modálne (ANm), iniciálne (ANä), rekultivačné (ANô) a prekryvné (ANw). Antrozeme dominujú najmä v intravilánoch mesta a okolitých obcí zaraďujeme sem sídliskové plochy, rekultivované plochy v sídlach, spevnené plochy, cestné komunikácie, plochy technických objektov, plochy stavenísk a pod. Celkovo sa v rámci územia SÚ Považská Bystrica vyskytujú antrozeme na 1089,6 ha, čo predstavuje 12,0 % plochy územia. F 0% E 0% G 13% D 47% V 6% A 7% B 19% C 8% A - iniciálne pôdy B - rendzinové pôdy C - ilimerické pôdy D - hnedé pôdy E - podzolové pôdy F - hydromorfné pôdy G - antropické pôdy V - vodné plochy a toky Relatívne zastúpenie hlavných pôdnych jednotiek v území SÚ Považská Bystrica je znázornené v grafe 1-7 a prehľadnej mape č. 4. Graf 1-7 Zastúpenie pôdnych typov v území SÚ Považská Bystrica REGIOPLÁN Nitra, 2002 31
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Charakteristika hlavných pôdnych vlastností V nasledovnej kapitole hodnotíme vybrané fyzikálne vlastnosti pôdneho krytu posudzovaného územia SÚ Považská Bystrica hĺbku pôdy (hlavné kategórie genetickej hĺbky pôdy), zrnitosť pôdy (zastúpenie pôdnych druhov) a skeletovitosť pôdy (obsah skeletu všetkých zrnitostných frakcií v pôde). Podkladom pre hodnotenie boli vlastnosti BPEJ a mapovaných lesných pôd. Produkčnosť (bonita) pôdy ako kľúčový ukazovateľ využiteľnosti pôdy je osobitne hodnotená v syntézovej časti dokumentácie KEP. Zrnitosť pôdy - pôdne druhy Zrnitosť pôdy vyjadruje percentuálny obsah jednotlivých veľkostných kategórií minerálnych častíc v pôde. Zisťuje sa mechanickým rozborom pôdy. Najčastejšie používanou stupnicou u nás je klasifikačná stupnica podľa Nováka, ktorá rozdeľuje pôdy na základe percentuálneho obsahu hrubého ílu (častíc menších ako 0,01 mm) v pôde. Pôdy sú takto rozdelené na sedem kategórií od piesočnatých (obsah ílu do 10 %) až po íly (obsah nad 75 %). Zrnitosť pôdy sme neurčovali v prípade nevyvinutých pôd, antropogénnych pôd (antrozemí a kultizemí) a vodných plôch. Tieto kategórie spolu predstavujú 1809 ha (20,0 % plochy SÚ Považská Bystrica). V rámci posudzovaného územia SÚ Považská Bystrica sú mapované nasledovné pôdne druhy: hlinité pôdy (obsah ílu 30-45 %) v území výrazne prevažujú, zaberajú 37,3 % plochy územia (3375 ha). Dominujú najmä v Podmanínskej pahorkatine a na väčšine Púchovskej pahorkatiny, pomerne veľké zastúpenie majú aj v ostatných oblastiach územia. ílovito-hlinité pôdy (obsah ílu 45-60 %) - vyskytujú sa na 2323 ha (25,7 % plochy). Najväčšie zastúpenie majú v južnej a východnej časti územia v subregiónoch Moštensko-kvašovskej pahorkatiny, Podmanínskej pahorkatiny a Bukovina Roháč. piesočnato-hlinité pôdy (obsah ílu 20-30 %) - zastúpené sú na 1425 ha (15,7 %). Najväčší výskyt je v Púchovskej vrchovine, v subregiónoch Žiar Stavná a Lopatina Klapy, na pomerne veľkých plochách sa vyskytujú aj na nive Váhu a v Galanovskej a Podmanínskej pahorkatine. hlinito-piesočnaté až piesočnaté pôdy s obsahom ílu do 20 % - vyskytujú sa len na ostrovčekovito na malých plochách v Púchovskej a Manínskej vrchovina. Väčší výskyt je viazaný na iniciálne pôdy nivy Váhu v oblasti Považská Teplá Podvažie. Spolu sú mapované na 98 ha (1,1 % územia). Ílovité pôdy (obsah ílu 60-75 %) - mapované sú len ojedinelo v oblasti Galanovskej pahorkatiny (severne od Kunovca) na ploche 22,4 ha (0,2 % územia). Tabuľka 1-4 a graf 1-8 Zastúpenie kategórií zrnitosti pôdy (pôdnych typov) v SÚ Považská Bystrica plocha (ha) % územia Zrnitosť pôdy P-HP piesočnatá až hlinito-piesočnatá 97.8 1.1 PH piesočnato-hlinitá 1425.5 15.7 H hlinitá 3374.7 37.3 IH ílovito-hlinitá 2322.7 25.7 I ílovitá 22.4 0.2 nevyvinuté pôdy 144.5 1.6 kultizeme 575.3 6.4 antrozeme 590.4 6.5 vodné plochy 499.2 5.5 Spolu 9052.5 100.0 I 0% neurč. 20% IH 26% PH-HP 1% PH 16% H 37% 32 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Hĺbka pôdy závisí od viacerých faktorov genézy pôdy, v našich podmienkach najmä od vlastností pôdotvorného substrátu. Najčastejšie používanou je tzv. fyziologická hĺbka pôdy, ktorá korešponduje s pôdnou úrodnosťou a vyjadruje hrúbku vrstvy prístupnú pre korene rastlín. Podľa tohto kritéria sa pôdy rozdeľujú na štyri hlavné kategórie. V posudzovanom území sme vyjadrili hĺbku pôdy v piatich hlavných kategóriách: plytké pôdy (do 30 cm) mapované sú na ploche 634,2 ha (7,0 % územia), najmä v oblasti Manínov, Súľovskej vrchoviny a nivy Váhu (plytkejšie fluvizeme). plytké až stredne hlboké pôdy (prechodná kategória, najčastejšie kolíše hĺbka v rozmedzí 20-40 cm). Mapované sú ostrovčekovito vo všetkých regiónoch územia. Zaberajú 12,3 % územia (1112 ha) stredne hlboké pôdy (30-60 cm) sú druhou najrozšírenejšou kategóriou hĺbky pôdy mapované sú na ploche 1982 ha (21,9 % územia). Najviac sú zastúpené v lesoch Súľovskej vrchoviny (najmä v subregióne Bukovina Roháč) a v Manínskej vrchovine, v rámci Púchovskej vrchoviny majú väčší výskyt v subregióne Lopatina Klapy. V Považskom podolí sú najviac rozšírené v Moštenskokvašovskej pahorkatine. stredne hlboké až hlboké pôdy (prechodná kategória, najčastejšie kolíše hĺbka v rozmedzí 50-70 cm) mapované sú ostrovčekovito na ploche 518 ha (5,7 % územia), najmä v pahorkatinnom území. hlboké až veľmi hlboké pôdy (nad 60 cm, v niektorých prípadoch až nad 1 m) v posudzovanom území sú najviac zastúpené, mapované sú na ploche 2296 ha (33,1 % územia). Dominujú v pahorkatinnej časti územia (najmä v subregiónoch Podmanínskej pahorkatiny a Moštenskokvašovskej pahorkatiny), veľké zastúpenie majú v Púchovskej vrchovine (najmä v subregióne Žiar Stavná). Tabuľka 1-5 a graf 1-9 Zastúpenie kategórií hĺbky pôdy v SÚ Považská Bystrica Hĺbka pôdy Ha % H - hlboké pôdy 2996.1 33.1 SH-H - stredne hlboké až hlboké pôdy 518.5 5.7 neurč. 20% H 33% SH - stredne hlboké pôdy 1982.2 21.9 P-SH - plytké až stredne hlboké pôdy 1112.1 12.3 P - plytké pôdy 634.2 7.0 nevyvinuté pôdy 144.5 1.6 P 7% kultizeme 575.3 6.4 antrozeme 590.4 6.5 vodné plochy 499.2 5.5 Spolu 9052.5 100.0 P-SH 12% SH 22% SH-H 6% Skeletovitosť pôdy patrí k základným fyzikálnym vlastnostiam pôdy a vyjadruje percentuálny obsah pôdnych častíc väčších ako 2 mm. Základná stupnica používaná v našich podmienkach rozdeľuje pôdy do 4 kategórií bezskeletnaté, málo skeletnaté, stredne až veľmi skeletnaté. REGIOPLÁN Nitra, 2002 33
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Zastúpenie jednotlivých kategórií skeletnatosti pôdy je v území SÚ Považská Bystrica pomerne vyrovnané veľké zastúpenie stredne až veľmi skeletnatých pôd vypovedá o zložitých prírodných podmienkach územia. Bezskeletnaté až málo skeletnaté pôdy (obsah skeletu v povrchovom aj podpovrchovom horizonte do 25 %) mapované sú spolu na 2598 ha (28,7 % plochy územia). Tieto pôdy sú najviac zastúpené v pahorkatinnej časti územia na poľnohospodárskom pôdnom fonde najmä v oblasti Galanovskej pahorkatiny. Stredne skeletnaté pôdy (obsah skeletu v povrchovom aj podpovrchovom horizonte 25-50 %) - zaberajú plochu 2112 ha, čo predstavuje 23,3 % plochy územia. Najviac sú zastúpené v regiónoch Manínskej a Súľovskej vrchoviny, v Púchovskej vrchovine sa nachádzajú najmä v subregiónoch Dúbrava a Lopatina Klapy. Pomerne veľké majú zastúpenie aj v Považskom podolí, a to najmä v subregiónoch Moštensko-kvašovskej pahorkatiny a Podmanínskej pahorkatiny. Stredne až veľmi skeletnaté pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25-50 %, v podpovrchovom horizonte nad 50 %) sa nachádzajú na ploche 2533 ha (28,0 % plochy). Pomerne veľké zastúpenie majú tieto pôdy v pohoriach v Púchovskej vrchovine prevažujú v subregióne Žiar Stavná, v Súľovskej vrchovine v jej južnej časti (Bukovina Roháč), prevažujú aj vo vyšších polohách Manínskej vrchoviny. Viazané sú najmä na plytké iniciálne pôdy a menej kvalitné kambizeme. Tabuľka 1-6 a graf 1-10 Zastúpenie kategórií skeletovitosti pôdy v SÚ Považská Bystrica Skeletovitosť pôdy Ha % BS - bezskeletnaté pôdy 95.5 1.1 BS-MS - bez- až málo skeletnaté pôdy 2224.8 24.6 MS - málo skeletnaté pôdy 278.1 3.1 SS - stredne skeletnaté pôdy 2112.1 23.3 SS-VS - stredne až veľmi skeletnaté pôdy 2532.6 28.0 nevyvinuté pôdy 144.5 1.6 kultizeme 575.3 6.4 antrozeme 590.4 6.5 vodné plochy 499.2 5.5 Spolu 9052.5 100.0 neurč. 20% SS-VS 28% BS 1% SS 23% BS-MS 25% MS 3% 1.2.4 Klimatické a hydrologické vlastnosti V rámci prieskumov a rozborov územného plánu mesta Považská Bystrica (časť G) bolo vypracované hodnotenie všeobecných klimatických pomerov územia, teplotných, zrážkových, veterných pomerov a podaná je mezoklimatická charakteristika vybraných lokalít na území mesta (Lapin in Kostovský a kol., 2002). Klimatické údaje o regióne Považskej Bystrice boli vyhodnotené aj v prácach Drdoš, Urbanová a kol. (1998), Darnady, Pirman a kol. (2000). Tieto práce sú základom hodnotenia klimatických pomerov v dokumentácii KEP. Klimatickogeografické členenie územia Celkovú charakteristiku klímy, najmä z hľadiska teplotných a zrážkových pomerov s prihliadnutím na vlahovú bilanciu a slnečný svit vyjadrujú tzv. klimatické oblasti (Konček in Petrovič a kol. 1968, Konček in Atlas SSR 1980). Územie SÚ Považská Bystrica zasahuje celkovo do troch klimatických 34 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy oblastí od teplej po mierne chladnú, pričom takmer tri štvrtiny územia (74 %) patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Pre oblasť mesta Považská Bystrica je charakteristický relatívny dostatok zrážok, najmä v chladnom polroku a relatívne teplá klíma na vyvýšených južných a juhovýchodných svahoch okolitých pohorí. V nižších polohách je typická málo stabilná snehová pokrývka, znížená veternosť, pomerne častý výskyt bezvetria s hmlou alebo nízkou oblačnosťou a teplotnými inverziami (najmä v chladnom polroku). Nižšie polohy územia mesta Považská Bystrica (približne do nadmorskej výšky 320-340 m) patria do teplej klimatickej oblasti, klimatického okrsku A 7 - (menej ako 50 letných dní s denným maximom teploty vzduchu 25 C do roka, s chladnou zimou - januárový priemer teploty vzduchu T -3 C, s vlhkou klímou, údolný typ). Patrí sem približne 25 % územia, pričom do teplej klimatickej oblasti nezasahujú regióny Manínskej a Súľovskej vrchoviny. Väčšina územia patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, a to v stredných polohách okolo mesta do vlhkého pahorkatinného klimatického okrsku B 8. Vo vyšších polohách sa vyskytuje veľmi vlhký vrchovinný okrsok B 10 (nadm. výška 500 m). Všetky okrsky B sú s priemernou júlovou teplotou nad +16 C. Celkovo sem patrí cca 74 % posudzovaného územia SÚ Považská Bystrica, pričom regióny Púchovskej vrchoviny a Považského podolia majú viac ako dve tretiny územia vo vlhkom okrsku, naopak zvyšné dva regióny len 15-25 %, s dominanciou veľmi vlhkého okrsku. Najvyššie polohy územia (vrcholové oblasti Veľkého a Malého Manína približne vo výškach nad 800 m) je možné zaradiť do mierne chladnej klimatickej oblasti, veľmi vlhkého okrsku, s priemernou teplotou júla menej ako 16 C. Do tejto oblasti patrí len 1 % územia SÚ, až 11 % regiónu Manínskej vrchoviny. Vybrané klimatické ukazovatele Zrážkové pomery Množstvo zrážok všeobecne stúpa s nadmorskou výškou. Priemerný ročný úhrn zrážok sa v území SÚ Považská Bystrica pohybuje v rozmedzí 500-900 mm, pričom priemer v kotlinovom území je cca 700 mm, vo vyšších horských polohách nad 800-900 mm. Najväčší zrážkový úhrn je priemerne v mesiacoch jún a júl (80-83 mm), najmenší v mesiacoch február marec (40-44 mm). Podľa údajov meteorologickej stanice Prírodného hydrologického laboratória v Kunovci (nadm. výška 390 m) bol priemerný zrážkový úhrn v období 1965-97 739 mm zrážok. Najviac zrážok spadlo v mesiaci jún (98 mm), najmenej v mesiaci február (38 mm). Obdobie 1998-2000 bolo zrážkovo mierne podnormálne (priemerný úhrn 702 mm). Zjavný je však trend zvyšovania maximálnych zrážkových úhrnov a naopak znižovania minimálnych úhrnov. Priemerný zrážkový úhrn za vegetačné obdobie je v nižších polohách 350-400 mm, vo vyšších polohách 450-500 mm. Zrážkový úhrn vo vegetačnom období je pre 25 % zabezpečenie 530-600 mm, pre 75 % zabezpečenie je to 370-420 mm. Maximálny dlhodobý ročný zrážkový úhrn je 995 mm, minimálny 489 mm. V suchom období dosahujú priemerné mesačné zrážky 0-15 mm. Dní so zrážkami nad 1 mm sa vyskytuje priemerne 101 v roku, najviac v júni a júli (9-10 dní). Dlhodobo extrémne mesačné zrážky sa vyskytujú rovnako v letných mesiacoch (jún až august) a dosahujú 220-245 mm. Priemerný počet dní so zrážkami viac ako 1 mm je v území ročne cca 95-100, počet dní so zrážkami viac ako 5 mm je 40 a so zrážkami viac ako 10 mm je to priemerne 17 dní. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je v Považskej Bystrici 65 (vo vyšších polohách 80-100 dní), najviac v januári (23 dní). Snehová pokrývka sa vytvára priemerne od konca novembra a trvá do konca druhej marcovej dekády. Priemerná výška snehovej pokrývky je 13-15 cm, maximálna výška je 60-80 cm. Počas teplých zím môže byť trvanie snehovej pokrývky podstatne kratšie (20-30 dní), počas studených zím môže dosiahnuť trvanie 100-110 dní. REGIOPLÁN Nitra, 2002 35
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Teplotné pomery Z geografických faktorov sú pre rozloženie a chod teplôt najdôležitejšie nadmorská výška a reliéf. Celkovo patrí posudzované územie k mierne teplým oblastiam v rámci Slovenska. Priemerné ročné teploty v území sa pohybujú v kotlinovej časti okolo 8,0-8,5 o C, v horských častiach je to 7,0-7,5 o C. Priemerná teplota teplého polroku (IV-IX) je na väčšine územia 14-15 o C. Najteplejším mesiacom je júl (17-18 o C), najchladnejším január (-2,0 až -3,0 o C). V absolútnych extrémoch teploty kolíšu v nižších polohách od 30 až 35 o C do + 34 až +37 o C, v závislosti od nadmorskej výšky. Podľa údajov meteorologickej stanice Prírodného hydrologického laboratória v Kunovci (nadm. výška 390 m) je priemerná ročná teplota vzduchu za obdobie rokov 1975-97 8,0 o C. Najteplejším mesiacom je júl (17,7 o C), najchladnejším je január (-2,8 o C). Roky 1998-2000 boli výrazne teplotne nadnormálne (priemer 8,9 o C). Letné dni (s maximálnou teplotou vzduchu +25 C a viac) sa ročne vyskytujú v početnosti 40-50 ročne, najvyšší výskyt je v mesiacoch júl august. Počet tropických dní (max. teplota nad 30 o C) je 5-10 ročne. Mrazové dni sa v kotlinových polohách vyskytujú 110-120 krát ročne, najviac v januári a februári. Počet ľadových dní (s celodenným mrazom) je 30-35 ročne. Dĺžka trvania užšieho vegetačného obdobia (priemerné denné teploty nad 10 o C) je v území priemerne 160-175 dní v roku, dĺžka bezmrazového obdobia je 150-170 dní v roku. Typickým úkazom okolia Považskej Bystrice je výskyt inverzií. Prízemné inverzie o hrúbke stabilnej vzduchovej hmoty 50-100 m sa vyskytujú približne v 200-225 dňoch ročne, pričom asi v 35 dňoch sú inverzie celodenné. Približne dve tretiny inverzií sú slabé (rozdiel teplôt do 3oC). Trvanie inverzií je najdlhšie v zime (11-16 hodín), v lete dosahuje 6-10 hodín. Príčinou inverzií je hromadenie studenšieho vzduchu v údolných polohách, eliminácia konvektívnych a advektívnych pohybov vzduchu. Inverzie sa vytvárajú vo večerných hodinách. Veterné pomery Vietor je najdynamickejším klimatickým prvkom, je veľmi závislý na miestnych podmienkach. Oblasť Považskej Bystrice nepatrí k územiam so zvýšenou veternosťou, avšak vzhľadom k zložitej orografii sú veterné pomery pomerne komplikované. Menej veterné sú dnové kotlinové a úpätné polohy. Na chrbty pohorí a sedlové polohy na juhu a východe územia je viazané zosilnené prúdenie. Mierne zosilnený vietor je aj nad vodnou nádržou Nosice, hlavne v orograficky zúženom mieste na severozápad od Považskej Bystrice. V meste Považská Bystrica je najčastejším smerom vetra SV (18,2 % pozorovaní) a JZ (17,3 %), čo je podmienené hlavným smerom údolia Váhu. Podružnými smermi vetrov sú SZ-JV (8-9 %). Bezvetrie sa vyskytuje v 30 % pozorovaní, a to najmä v údolných polohách, kde dosahuje 30-40 %. Priemerná rýchlosť vetrov v území je 2,0 m.s -1, pričom najsilnejšie sú vetry na jar a najslabšie v lete. V ročnom chode je najväčšia veternosť v marci až apríli, najmenšia v júli až auguste. V chránených polohách so slabým vetrom sa miestami vyskytuje pomerne často bezvetrie (aj vyše 40 %) a iné zastúpenie prevládajúcich smerov vetra. Vyššie priemerné rýchlosti vetra (10 minútový priemer) sa vyskytujú častejšie v otvorených a vyvýšených polohách (najmä na juhu). Silnejší vietor fúka najmä zo severného, severozápadného a severovýchodného, občas aj z juhovýchodného až juhozápadného smeru. Absolútne maximum rýchlosti vetra je v celej oblasti nad 30 m.s -1, v exponovaných polohách aj nad 35 m.s -1. Miestne veterné pomery sú ovplyvnené konfiguráciou dolín. Hlavným smerom prúdenia vzduchu je SV-JZ v zhode so smerom údolia Váhu. Smer SZ-JV prevláda v údolí Domanižanky, Mošteníka a Papradnianky. Oblačnosť a slnečný svit S nadmorskou výškou všeobecne rastie hodnota oblačnosti, čo zároveň vplýva i na dĺžku trvania slnečného svitu. ďalším faktorom je expozícia a sklonitosť reliéfu. V posudzovanom území je oblačnosť najväčšia v zimnom období (72-79 %) priemerné trvanie slnečného svitu je v zimných mesiacoch 33-75 hodín. Naopak najväčšie trvanie slnečného svitu a najmenšia oblačnosť je v letnom období (cca 200 hodín mesačne, oblačnosť 40-50 %). 36 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Počet dní s hmlou je v Považskej Bystrici priemerne 73,5 do roka. Najviac dní s hmlou sa vyskytuje v období mesiacov október január (8-10 dní mesačne), najmenej v letnom období (máj júl 2-3 dni). Hmly sa vytvárajú najmä v údolných polohách, najčastejšie v noci a v dopoludňajších hodinách. Dĺžka trvania hmiel je priemerne 5-10 hodín, hmly sa vytvárajú spravidla v noci a rozpúšťajú v dopoludňajších hodinách. Hodnoty globálneho žiarenia slnečného svitu dosahujú okolo 1000-1100 kwhm -2 teplého polroku je to 800-900 kwh.m -2. Vlhkosť vzduchu ročne, počas Všeobecne platí rast hodnôt vlhkosti a naopak pokles atmosferického tlaku s nadmorskou výškou, čomu zodpovedá i priestorové rozloženie hodnôt týchto klimatických charakteristík v posudzovanom území. Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu v území je vysoká - priemerne 78-80 %, pričom najväčšia je v zime (85-87 %), najmenšia v lete a na jar (73-74 %). Maximálne hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu v území sú v zimnom období (november január) 85-87 %, minimálne v jarnom období (73-74 %). Potenciálna evapotranspirácia, vlahová bilancia Vlahová bilancia územia vyjadruje vzťah medzi prístupným množstvom vlahy a potenciálnym výparom vlahy z pôdy. Pre oblasť Považskej Bystrice je charakteristický vlahový prebytok v zimných mesiacoch a mierny vlahový deficit v letných mesiacoch. Celková vlahová bilancia (klimatický ukazovateľ zavlaženia) pre kotlinovú časť územia je 40 až 60 mm (prebytok vlahy), pričom vo vegetačnom období je deficit 120-140 mm. Vlahový deficit je v mesiacoch apríl - september. Pre vyššie horské polohy územia je typický pomerne výrazný vlahový prebytok v mimovegetačnom období a vyrovnaná bilancia až mierny prebytok vo vegetačnom období. Teplotné, vlahové, ale tiež veterné pomery stanovujú podmienky výparu. Ročné úhrny potenciálnej evapotranspirácie v území dosahujú 500-650 mm v závislosti od nadmorskej výšky a polohy, pričom maximá sú v júni až júli a minimá v zimných mesiacoch. Reálna evapotranspirácia predstavuje v ročnom vyjadrení 400-500 mm, s maximom v júni a minimom opäť v zime. S nárastom nadmorskej výšky dochádza k úbytku potenciálnej evapotranspirácie. Vybrané klimatické ukazovatele charakteristické pre mesto Považská Bystrica sú uvedené v tabuľke 1-7, charakteristiky priemernej teploty a zrážok sú znázornené v grafe 1-11. Základné klimatické regióny sú znázornené v klimaticko-hydrologickej schéme (mapa č. 5). Tabuľka 1-7 Vybrané klimatické ukazovatele pre Považskú Bystricu Klimatické ukazovatele I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK Priemerné zrážky mm 48 43 44 50 69 83 80 75 54 53 57 51 707 Počet dní so zrážkami nad 1,0 mm 8.2 8 7.4 7.6 8.3 10.2 9.3 9 7.4 7.7 8.8 9.3 101.2 Priemerná vlhkosť vzduchu % 84 83 75 73 73 76 74 74 78 80 84 85 78.3 Priem. počet dní so sneh. pokrývkou 23.2 18.4 8.2 0.3 0.1 3 11.8 65 Priemerné trvanie slnečného svitu hod. 47 75 123 160 187 195 208 202 154 122 51 33 1557 Priemerná oblačnosť % 75 72 65 59 59 61 58 54 58 60 78 79 65 Priemerný počet dní s hmlou 9.5 6.8 6 3.3 2.5 3.2 2.4 4.5 7.6 9.3 8.7 9.7 73.5 Priemerné teploty vzduchu o C -2.9-1.2 3.1 8.4 13.1 16.3 17.4 16.9 13.3 8.5 3.7-0.8 8.0 Priem. počet dní s teplotnou inverziou 20.6 19.7 18.5 17.6 15.3 13 11.2 13.5 15.8 17.1 18.9 20.2 201.4 Priemerná rýchlosť vetra m.s -1 2.2 2.2 2.5 2.6 2 1.7 1.3 1.3 1.8 2.1 2.2 2.3 2.0 Smery vetra S SV V JV J JZ Z SZ Bezv. Priemerná častosť smerov vetra % 4.3 18.2 5.4 8.2 4 17.3 3.7 9.2 29.7 Zdroj údajov: Darnady, Pirman a kol., 2000, Zborník prác SHMÚ REGIOPLÁN Nitra, 2002 37
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Graf 1-11 Priemerné teploty a zrážky v Považskej Bystrici Zrážky (mm) 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 20 15 10 5 0-5 Teploty (oc) Priemerné zrážky (mm) Priemerné teploty vzduchu (oc) Povrchové vody Riečna sieť územia Posudzované územie SÚ Považská Bystrica patrí do strednej časti povodia rieky Váh (číslo hydrologického poradia podľa vodohospodárskej mapy SR 4-21-07 Váh od Kysuce a Rajčianky po odbočenie Nosického kanála). Váh patrí v rámci Slovenska k veľkým vodným tokom. Je riekou II. rádu a najdlhším vodným tokom na území Slovenska s celkovou dĺžkou 402,5 km. Plocha povodia rieky je 19.728 km 2 (pri ústí do Dunaja v Komárne). V Považskej Bystrici (profil pod Mošteníkom) má Váh plochu povodia 7759,2 km 2 a dĺžku toku 184,7 km. V oblasti stredného Považia je Váh ovplyvnený vodohospodárskymi úpravami najmä v 50-tych rokoch. Rieka je energeticky využívaná a pretvorená na sústavu haťových zdrží s bočnými kanálmi. V katastri mesta sa nachádza hať s elektrárňou Považská Bystrica a horná časť zdrže VN Nosice. Okrem rieky Váh posudzovaným územím SÚ Považská Bystrica pretekajú viaceré menšie vodné toky Papradnianka, Manínsky potok s prítokom Drieňovka, Domanižanka s prítokmi Kvašovský potok, Dedovský potok a Mošteník s prítokom Galanovec. V posudzovanom území sa nachádzajú viaceré vodné plochy - VN Nosice (Nosická priehrada), rybníky pri Považskej Teplej, zvyšky vodných plôch v blízkosti Váhu (staré ramená a štrkoviská). Územie sme pre účely hodnotenia ohrozenosti krajiny prírodnými procesmi rozdelili na jednotlivé povodia 5 základných povodí, 23 čiastkových povodí a 134 základných povodí (mikropovodí). Znázornené sú v klimaticko-hydrologickej schéme (mapa č. 5). Vymedzili sme nasledovné základné povodia: Niva Váhu rozdelili sme ju na 2 čiastkové povodia (niva Váhu nad a pod Domanižankou). Spolu zaberá 1370,0 ha (15,1 % plochy územia SÚ). Pravostranné povodie Váhu vymedzili sme 5 čiastkových povodí (povodia Papradnianky, Marikovského potoka a medzipovodia 1, 2 a 3). Zaberá spolu 1059,3 ha (11,7 % plochy). Ľavostranné povodie Váhu nad Domanižankou vymedzili sme 4 čiastkové povodia (povodie Drienovky, Manínskeho potoka, medzipovodia 1 a 2). Veľkosť povodia je 1228,7 ha (13,6 % územia). 38 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Povodie Domanižanky vymedzili sme 9 čiastkových povodí (niva Domanižanky, povodia Prečínskeho potoka, Kvašovského potoka, Praznovského potoka a Bodianky, medzipovodia 1, 2, 3 a 4). Plocha povodia je spolu 2682,6 ha (29,6 % územia). Ľavostranné povodie Váhu pod Domanižankou vymedzili sme tu 3 čiastkové povodia (povodie Mošteníka, Bodianky a medzipovodie 1). Povodie zaberá plochu 2711,9 ha (30,0 % územia). Odtokové pomery Posudzované územie SÚ Považská Bystrica je možné z hľadiska odtokových pomerov (Šimo, Zaťko, in Atlas SSR 1980) zaradiť do vrchovinno-nížinného typu s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku (akumulácia vôd v decembri až februári, vysoká vodnosť v marci až apríli (max. v marci), s výrazným podružným zvýšením prietokov koncom jesene a s najnižšími prietokmi v septembri. Letné kulminačné prietoky sú vyššie ako jarné, ale jarné prietokové vlny majú väčší objem a dlhšie trvanie. Odlišný hydrologický režim má rieka Váh, ktorá patrí medzi rieky so snehovo-dažďovým typom režimu odtoku charakteristický je posun maximálnych prietokov na apríl. Režim rieky a vážskeho kanála je však umelý, ovplyvnený prevádzkovaním elektrární vážskej vodnej sústavy - Mikšová, Považská Bystrica. Hladiny a prietoky v tomto úseku Váhu v súčasnosti bezprostredne ovplyvňuje prevádzka VD Mikšová-Považská Bystrica-Nosice. Prietoky v pôvodnom koryte Váhu kolíšu podľa Správy o stave životného prostredia okresu Považská Bystrica (Hajniková a kol. 2001) v rozmedzí od 0,500 m 3.s -1 do 130 m 3.s -1. Priemerný špecifický (elementárny) odtok z územia je 3-7,5 l.s -1.km -2, malý elementárny odtok (tzv. jednodňová voda) z územia je 0,6-2,0 l.s -1.km -2, maximálny elementárny odtok (storočná voda) z územia je 2,0-4,0 m 3.s -1.km -2 (údaje podľa Hlubockého, in Atlas SSR, 1980). V súvislosti s odtokovými pomermi je potrebné poznamenať, že približne posledných 20 rokov sú v Európe zaznamenané pomerne výrazné klimatické zmeny, ktoré sú sprevádzané celkovým znížením odtoku so zvýraznením extrémov - minimálnych a maximálnych stavov. Tabuľka 1-8 Vybrané prietokové a odtokové charakteristiky Tok profil Plocha povodia (km 2 ) Max. prietok Q 100 (m 3.s -1 ) Špec. odtok q a (l.s -1.km 2 ) Priem. prietok Q a (m 3.s -1 ) Malý prietok Q 355d (m 3.s - 1 ) Koef. K Q = Q 355d / Q a Papradnianka ústie 79,33 85,00 13,89 1,12 0,100 0,09 Domanižanka Pov.Bystrica 100,70 70,00 14,70 1,48 0,644 0,44 Váh pod Domanižankou 7741,47 2630* 16,76 129,3* 23,4 0,18 Zdroj: Hydrologické pomery ČSSR, Správa o stave ŽP okresu Považská Bystrica Tabuľka 1-9 - Základné hydrologické charakteristiky vodných tokov Tok Profil Špec.odtok Q 270 Q 355 Q 364 Q A Q 1 Q 5 Q 20 Q 100 l.s.km -1 m³.s -1 Váh nad Domaniž. 16,76 56 30 23,4 128 1 640 2 100 2 400 2 630 Váh Púchov 16,56 57,5 30,7 23,8 131,8 840 1570 2000 2500 Papradnianka ústie 13,89 0,45 0,17 0,11 1,12 31 75 114 170 Domanižanka vodočet P.B. 12,52 0,50 0,19 0,13 1,26 33 50 63 75 Domanižanka ústie 12,43 0,50 0,19 0,13 1,26 33 50 63 75 Zdroj: Hydrologické pomery ČSSR, Správa o stave ŽP okresu Považská Bystrica REGIOPLÁN Nitra, 2002 39
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Tabuľka 1-10 Prietokové charakteristiky vodných tokov Tok Profil XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X Qa Domanižanka Pov. Bystrica 1961-80 1.28 1.39 1.23 1.64 2.06 1.86 1.63 1.54 1.38 1.55 1.05 1.13 1.48 % Qa 86 94 83 111 139 126 110 104 93 105 71 76 100 Váh Púchov 1931-52* 112.5 105.9 77.5 105 185.2 244.8 171.7 139.7 143.8 112 85.9 97.2 131.8 % Qa 85 80 59 80 141 186 130 106 109 85 65 74 100 Qa priemerný ročný prietok Zdroj: Zborník prác SHMÚ,1990 Graf 1-12 Pomerné rozdelenie prietokov v priebehu roka (podiel priemerných mesačných prietokov k priem. ročnému prietoku Qa) 200 150 % Qa 100 50 0 XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X Domanižanka Váh Podzemné vody Hydrogeologické pomery posudzovaného územia sú charakterizované v rámci Prieskumov a rozborov ÚPN SÚ Považská Bystrica (Klukanová in Kostovský a kol. 2002). Podľa hydrogeologickej rajonizácie územia Slovenska (Šuba a kol. 1980) patrí územie do viacerých rajónov: MP 034 paleogén a mezozoikum bradlového pásma Súľovských vrchov a Podmanínskej pahorkatiny, ktorý je tvorený prevažne málo zvodnenými nepriepustnými horninami vrchnej kriedy M 035 mezozoikum severnej časti Strážovských vrchov Q 039 kvartér Bytčianskej kotliny je budovaný nivnými sedimentmi Váhu PM 040 - paleogén a mezozoikum bradlového pásma Javorníkov a SV Bielych Karpát, dielčieho rajónu bradlového pásma (myjavsko-žilinský úsek). Územie Považského podolia (MP 034) s výnimkou nivy Váhu a Domanižanky nie je hydrogeologicky významné. Deluviálne sedimenty sú nízko až veľmi nízko zvodnené, so značnou variabilitou koeficientu filtrácie (k = n.10-6 -n.10-10 m.s -1 ). Z hydrogeologického hľadiska nemajú tieto sedimenty väčší význam. 40 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Viažu sa na ne podzemné vody s plytkým obehom v depresiách skalného podkladu, vystupujúce na povrch vo forme prameňov alebo sú skryto odvodňované povrchovým tokom. Výdatnosť prameňov je malá, závislá na atmosferických zrážkach. Na proluviálne sedimenty sú viazané podzemné vody s plytkým obehom, odvodňované obdobne ako delúviá. Podzemná voda je viazaná na priepustné štrky a jej výška je závislá od atmosferických zrážok. Strážovské vrchy (M 035) patria významným hydrologickým oblastiam v rámci Slovenska. Hlboká cirkulácia vody v horninách s puklinovou priepustnosťou determinuje vznik početných prameňov veľkých výdatností. Pramene ležia zvyčajne v okrajových polohách pohoria, alebo sa nachádzajú v susedných geomorfologických celkoch. Hoci oblasť Manínov nepatrí medzi najvýznamnejšie z hľadiska zásob a využívania podzemných vôd, pri SZ okraji bradla sa sústreďujú pomerne veľké zásoby podzemnej vody. Výdatnosť prameňov kolíše v rozmedzí 40-158 l.s -1. Malá rozloha bradla vo vzťahu k výdatnosti poukazuje, že infiltračná oblasť týchto krasových vôd je mimo územia vlastného bradla. Mimoriadne významné zdroje podzemných vôd sa nachádzajú v Počarovej, len niekoľko km východne od územia zdroje sú viazané na bazálne zlepence, vápence a pieskovce vnútrokarpatského paleogénu v okolí Domaniže a JV od Počarovej (výdatnosť 400-480 l.s -1 ). Miestny význam majú zdroje podzemných vôd viazané na bazálne súľovské zlepence v oblasti Zemianskeho Kvašova a Praznova. Alúvium Váhu (Q 039) je významnou oblasťou akumulácie podzemných vôd. Hrúbka zvodnenej vrstvy fluviálnych štrkopieskov kolíše v rozmedzí 6-18 m, na okrajoch 3-8 m, koeficient filtrácie je 10-3 až 10-4 m.s -1. Podzemná voda má voľnú hladinu v hydraulickej spojitosti s riekou Váh. Smer prúdenia podzemnej vody dodržiava generálny smer sklonu územia resp. podložia. Usmerňovaný je tiež výraznými skrytými prítokmi podzemných vôd z okolitých pohorí, resp. potokmi z väčších povrchových tokov. Významnejšie zásoby vôd sú akumulované aj v alúviu Domanižanky - prevažujú zahlinené štrky s koeficientom filtrácie 10-5 až 10-6 m.s -1. Oblasť Javorníkov (PM 040) je hydrogeologicky málo priaznivá, vyskytujú sa tu len rozptýlené málo výdatné pramene (do 0,1-0,2 l/s). Plytký obeh podzemných vôd spôsobený vrstvami nepriepustných ílovcov zapríčiňuje malú výdatnosť prameňov, ktorá podlieha okamžitým výkyvom počasia. Termálne a minerálne vody V posudzovanom území SÚ Považská Bystrica sa nachádzajú viaceré evidované lokality minerálnych vôd vrt a prameň pri hydrocentrále, viaceré pramene v okolí Považskej Teplej. Minerálne vody sa líšia od obyčajných vôd svojím chemickým zložením, obsahom voľných plynov, rádioaktivitou a často aj biochemickým pôsobením na ľudský organizmus. Uvedený výskyt minerálnych vôd má len lokálny význam. Ďalšie vývery vôd sú známe v okolí územia Udiče a Nimnice. Vody majú vápenato horečnato-hydrogénuhličitanovo-síranový chemizmus s celkovou mineralizáciou 1,4-5,3 g.l -1. Kúpele Nimnica, situované nad priehradným profilom vodnej nádrže Nosice, sú viazané na vývery minerálnych vôd s výdatnosťou 0,3 1,1 l.s -1 a teplotou vody 11,2 13,2 C. REGIOPLÁN Nitra, 2002 41
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica 1.2.5 Abiokomplexy Abiotická typizácia krajiny je syntézovým vyjadrením jej analytických abiotických vlastností na základe reálne existujúcich kombinácií vlastností substrátu, reliéfu, pôd, prípadne klímy. Syntézové jednotky sú reprezentované tzv. abiokomplexami - typologickými jednotkami relatívne homogénnymi na topickej (miestnej) úrovni. Abiotická typizácia bola realizovaná s využitím počítačového spracovania dát kombináciou jednotlivých analytických vlastností abiotického prostredia. Výsledkom je veľmi podrobná mapa abiokomplexov s databázovými atribútmi reprezentujúcimi nasledovné parametre: typ substrátu typ reliéfu sklonitosť územia nadmorská výška a klimatický okrsok pôdny subtyp zrnitosť pôdy hĺbka pôdy skeletovitosť pôdy. Superpozíciou analytických máp bolo územie priestorovo veľmi rozdrobené, preto sme následne realizovali proces agregovania jednotiek na základe ich veľkosti (jednotky menšie ako 0,5 ha boli zanedbané a priradené k susednej jednotke s najdlhšou spoločnou hranicou). Mapa abiokomplexov predstavuje základný podklad pre výpočet ohrozenosti územia z hľadiska rôznych faktorov (erózia, zosuvnosť a i.) a je podrobnou údajovou databázou použiteľnou pre stanovenie regulatívov ľudskej činnosti v území. Mapa je jedným z výstupov dokumentácie KEP v mierke 1:10.000 (mapová príloha č.2). Zoznam abiokomplexov s uvedením ich vlastností je uvedený v prílohovej časti dokumentácie. 42 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy 1.3. Biotické vlastnosti krajiny Podľa fytogeografického členenia územia Slovenska (Futák in Mazúr et al. 1980) patrí záujmové územie do oblasti západokarpatskej flóry, a jej dvoch obvodov: územie západne od rieky Váh patrí do obvodu západobeskydskej flóry podokresu Javorníky, územie východne od rieky Váh do obvodu predkarpatskej flóry, okresu Strážovské a Súľovské vrchy. Podľa zoogeografického členenia územia Slovenska (Čepelák in Mazúr et al. 1980) leží posudzované územie v severozápadnej časti západného okrsku vnútorného obvodu provincie Západných Karpát. 1.3.1. Rekonštruovaná prirodzená vegetácia Rekonštruovaná prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v území vyvinula, keby na krajinu nepôsobil svojou činnosťou človek. Záujmové územie je pomerne pestré, prevažujú jednotky bukových a dubovohrabových lesov. Charakteristiku rekonštruovanej prirodzenej vegetácie uvádzame podľa práce Michalko a kol. (1986). V záujmovom území boli mapované tieto jednotky: Lužné lesy nížinné (U) zahrňujú vlhkomilné a mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú zastúpené jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium) a dreviny mäkkých lužných lesov. V krovinnom poschodí sú to svíb krvavý (Swida sanguinea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky (Euonymus europaea), druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.). Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý. Jednotka bola mapovaná na nive Váhu. Lužné lesy podhorské a horské (Al). Sú viazané na alúviá potokov, podmáčané prúdiacou podzemnou vodou alebo často ovplyvňované záplavami. V stromovom poschodí prevláda jelša sivá (Alnus incana) a vŕba krehká (Salix fragilis), primiešané sú javor horský (Acer pseudoplatanus), čremcha strapcovitá (Padus avium), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). V krovinnom poschodí sa okrem týchto druhov vyskytujú najmä vŕba purpurová (Salix purpurea), a niektoré ďalšie druhy vŕb (Salix caprea, S. aurita), menej bývajú zastúpené ostružina malinová (Rubus ideaus agg.), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), kalina obyčajná (Viburnum opulus) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). V bylinnom poschodí prevládajú hygrofilné a nitrofilné druhy. V území sa porasty tejto jednotky vyskytovali na nive Domanižanky a Papradnianky. Dubovo-hrabové lesy karpatské (C). Lesné porasty, vyskytujúce sa prevažne na alkalických, hlbokých pôdach, väčšinou typu hnedých pôd, menej na rendzinách, ilimerizovaných pôdach, hnedozemiach a čierniciach a to na rôznorodom geologickom podloží. V stromovom poschodí prevládajú dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus), často sú zastúpené aj javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium), z krov zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), svíb krvavý (Swida sanguinea), lieska obyčajná (Corylus avellana), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), hloh obyčajný (Crataegus laevigata). V bylinnom poschodí sú významné Carex pilosa, Dactylis polygama, Galium schultesii, taxóny z okruhu Ranunculus auricomus agg., Stellaria holostea. Jednotka v území pomerne rozšírená, v južnej časti územia dominuje, v severnej sa vyskytuje najmä na nižších terasách Váhu. Lipovo-javorové lesy (At). Ide o edaficky podmienené spoločenstvá - vyskytujú sa na kamenistých svahoch, sutinách (tzv. suťové lesy). V stromovom poschodí sa uplatňujú javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a brest horský (Ulmus glabra). V prirodzených spoločenstvách bývajú primiešané niektoré ďalšie dreviny. Bylinné poschodie je dobre zásobené živinami, prevládajú nitrofilné druhy, napr. Lunaria rediviva, Urtica dioica, Impatiens noli-tangere, Geranium robertianum. Jednotka bola v území mapovaná iba v niekoľkých ostrovčekoch v priestore Považského hradu, Malého Manína a Veľkého Manína. REGIOPLÁN Nitra, 2002 43
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Bukové lesy vápnomilné (CF) sa vyskytujú v podhorskom a nižšom horskom stupni na strmých skalných vápencových svahoch. Prevažujúcou drevinou je buk lesný (Fagus sylvatica), zastúpené bývajú aj javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), jedľa biela (Abies alba) a lipa malolistá (Tilia cordata). V krovinnom poschodí sú to aj lieska obyčajná (Corylus avellana), svíb krvavý (Swida sanguinea), trnka obyčajná (Prunus spinosa), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), kalina obyčajná (Viburnum opulus), druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.) a skalník (Cotoneaster sp.), baza čierna (Sambucus nigra). Bylinné poschodie je druhovo bohaté, zložené z vápnomilných druhov a druhov kvetnatých bučín. Jednotka bola mapovaná v oblasti Veľkého a Malého Manína a východne od Praznova. Bukovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá (Pi) sú zachované ako reliktné spoločenstvá na extrémnych stanovištiach: temená, hrebene, strmé svahy a skaly, príp. sutiny na vápencoch s dolomitoch. V stromovom poschodí sú zastúpené predovšetkým dreviny, vyznačujúce sa širokou ekologickou amplitúdou, svetlomilnosťou a schopnosťou znášať sucho. Je to predovšetkým borovica lesná (Pinus sylvestris), z ďalších drevín bývajú zastúpené buk lesný (Fagus sylvatica), jarabina mukyňová (Sorbus aria), v nižších polohách na hlbších pôdach čerešňa vtáčia (Cerasus avium), jarabina brekyňová (Sorbus torminalis), zriedkavo dub zimný (Quercus petraea), javor poľný (Acer campestre), vo vyšších polohách sem preniká smrek obyčajný (Picea abies). Pri dostatku svetla sa vyskytuje druhovo pomerne bohaté krovinné poschodie, tvorené napr. druhmi rešetliak prečisťujúci (Rhamnus catharticus), bršlen európsky (Euonymus europaea) a bradavičnatý (E. verrucosa), kalina siripútková (Viburnum lantana), tavoľník prostredný (Spiraea media), muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis). Bylinné poschodie býva druhovo pestré, premenlivé, s výskytom celého radu vzácnych a ohrozených druhov. Exponované miesta obsadzujú spoločenstvá ostrevky vápnomilnej (Sesleria albicans). V území bola jednotka mapovaná v priestore Manínskej tiesňavy. Bukové lesy kvetnaté (F,A)... Sú to klimaxové bukové a jedľo-bukové lesy na hornej hranici podhorského stupňa a v horskom stupni. V stromovom poschodí prevláda buk lesný (Fagus sylvatica), na vlhších stanovištiach býva značné zastúpenie jedle bielej (Abies alba). Menšie zastúpenie majú javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), brest horský (Ulmus glabra), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata). Krovinné poschodie býva slabšie vyvinuté, vyskytujú sa baza červená (Sambucus racemosa), baza čierna (Sambucus nigra), bršlen európsky (Euonymus europaea), egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum). Bylinné poschodie máva väčšinou vysokú pokryvnosť, často býva dvojvrstvové. Jednotka prevažuje v SZ časti územia vo vyšších polohách menšia plocha bola mapovaná JZ od Záskalia. Bukové kvetnaté lesy podhorské (Fs). Mezotrofné lesné spoločenstvá s prevahou buka lesného (Fagus sylvatica) v nižších polohách, prevažne na nevápencovom podloží. V stromovom poschodí sú primiešané hrab obyčajný (Carpinus betulus), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), lipa malolistá (Tilia cordata). Charakteristické je chýbajúce alebo slabo vyvinuté krovinné poschodie. V bylinnom poschodí sa v týchto porastoch vyskytujú Galium odoratum, Carex pilosa, Melica uniflora, Prenanthes purpurea, Dentaria bulbifera a i. Jednotka zaberá pomerne veľké plochy v SV časti územia, vo zvyšku územia sa vyskytuje iba v malých ostrovčekoch. Dubovo-cerové lesy (Qc). Do tejto jednotky sú zaradené xerotermofilné dubové lesy na alkalických podložiach v strednej Európe. Viažu sa najmä na ilimerizované hnedozeme na sprašových príkrovoch alebo na degradované černozeme na sprašiach. Pôdy sú sezónne vysychavé, ťažké, mierne kyslé až kyslé. Dominantou v týchto porastoch je dub cerový (Quercus cerris), ďalej sa vyskytujú dub žltkastý (Quercus dalechampii), dub sivozelený (Quercus pedunculiflora), niekedy aj dub zimný (Quercus petraea) a dub letný (Quercus robur). Z ďalších drevín sa v stromovom poschodí vtrúsene vyskytujú javor poľný (Acer campestre), javor tatársky (Acer tataricum), lokálne aj jaseň mannový (Fraxinus ornus). Krovinné poschodie býva pomerne bohaté, tvorené najmä druhmi zob vtáčí (Ligustrum vulgare), drieň obyčajný (Cornus mas), svíb krvavý (Swida sanguinea), slivka trnková (Prunus spinosa), ruža galská (Rosa galica), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica), hloh obyčajný (Crataegus laevigata), hloh krivokališný (Crataegus curvisepala). V bylinnom poschodí sa vyskytujú ostrica horská (Carex montana), nátržník biely (Potentilla alba), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia), pľúcnik Murínov (Pulmonaria murinii), hrachor čierny (Lathyrus niger), kosienka farbiarska (Serratula tinctoria), králik chocholatý (Pyrethrum corymbosum), iskerník mnohokvetý (Ranunculus polyanthemos), vika kašubská (Vicia cassubica), waldsteinia kuklíková (Waldsteinia geoides), prvosienka jarná šedá (Primula veris subsp. canescens), medunica medovkolistá (Melittis melissophyllum). Väčšina týchto lesov bola premenená na polia 44 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy s náročnejšími kultúrami, vinice a sady. Lesné porasty, ktoré zostali, sú dnes väčšinou antropogenizované, výmladkové alebo vysadené agátom. V území jednotka bola mapovaná iba v dvoch malých ostrovčekoch pri Podmaníne a JZ od mesta v priestore bývalého motela FIM. Dubové kyslomilné lesy (Qa). Viažu sa na extrémne polohy a stanovištia s plytkými pôdami. Sú druhovo chudobné a patria k najxerofilnejším lesom Slovenska. Zo stromov prevláda dub žltkastý (Quercus dalechampii), zastúpený je i dub mnohoplodý (Quercus polycarpa). Krovinné poschodie je veľmi slabo vyvinuté. V bylinnom poschodí sú časté Deschampsia caespitosa, Luzula luzuloides, Festuca ovina, Calluna vulgaris, Calamagrostis arundinacea, Melampyrum pratense, Veronica officinalis, Poa nemoralis. Machové poschodie býva obyčajne dobre vyvinuté. Jednotka bola mapovaná v dvoch ostrovčekoch nad Považským Podhradím. Mapované jednotky rekonštruovanej prirodzenej vegetácie sú znázornené v prehľadnej mape č. 6. 1.3.2 Analýza reálnej vegetácie A. Analýza sídelnej vegetácie Zeleň tvorí organickú súčasť vnútornej štruktúry sídla a v okrajových častiach pôsobí ako integrujúci činiteľ sídla a okolitej krajiny. Sídelná zeleň tvorí ucelenú sústavu v zastavanom území systém zelene. Pri súčasnom stave životného prostredia je environmentálna funkcia zelene v sídelnom útvare nenahraditeľná. Význam zelene rastie v zastavanom území, a to v závislosti od lokalizácie zastavaného územia v krajine. Sídelnú zeleň je potrebné považovať za funkčný podsystém sídelného útvaru, ktorý pôsobí v dvoch hlavných rovinách funkčného uplatnenia: vo funkcii environmentálnej (účinky hygienické, mikroklimatické, ochranné, ekostabilizujúce, renaturalizačné, rekultivačné) vo funkcii priestorovotvornej (účinky urbanisticko-architektonické, ochranné, estetické, sociálne). V rámci krajinnoekologického plánu bolo v zastavanom území mesta Považská Bystrica posudzovaných len 18 vybraných plôch sídelnej zelene, nejde teda o ucelený koncepčný dokument pre ochranu a tvorbu všetkých plôch sídelnej zelene Generel zelene, ani o inventarizáciu drevín a pasportizáciu plôch zelene. Posudzované lokality sú znázornené v prehľadnej mape č. 7. V rámci prieskumu plôch sídelnej zelene a ich analýzy sme pre jednotlivé plochy zelene zisťovali nasledovné charakteristiky: výmera plochy kategorizácia zelene (zeleň verejná, zeleň vyhradená prístupná resp. súkromná, špeciálna) štruktúra porastu (plošná, skupinová, líniová, bodová zeleň) funkcia porastu (okrasná, hygienická, úžitková, špeciálna...) kompozičné riešenie plochy (vhodné, mierne narušené, narušené, nevhodné) veková štruktúra porastu, druhové zloženie vrstevnatosť porastu (bylinné, krovinné, stromové poschodie) a pokryvnosť drevín kondičný stav porastu (stupeň poškodenia) pôvodnosť plochy v urbanistickej štruktúre a väzba na historické štruktúry význam v systéme sídelnej zelene prepojenie na krajinu a prvky ÚSES antropický tlak na danú plochu údržba zelene. REGIOPLÁN Nitra, 2002 45
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Popis hodnotených plôch sídelnej zelene Plocha 1 - Park mládeže Plochu medzi železničnou stanicou a športovým areálom mesta je možné chápať ako medziblokový priestor. V jej strede sa nachádza vstup do Stredného odborného učilišťa strojníckeho, študenti využívajú posedenie v parku cez prestávky a voľné hodiny. Park je kompozične rozdelený na dva takmer rovnako veľké celky, predelený je chodníkom pre peších, ktorý je trasovaný medzi bytovými domami a objektmi školského areálu. V časti A bližšie k železničnej stanici prevládajú ihličnaté dreviny v hustom zápoji (smreky, borievky, živý plot), v časti B smerom ku štadiónu prevládajú dreviny listnaté (lipy, javory, čerešne, agát). Časť stromov je vyrúbaná (ponechané pne), časť je ošetrená. V časti A sa nachádza nefunkčná fontána, lavičky z betónu a kovu, plocha nadväzuje na sídliskovú zeleň prostredníctvom alejovej výsadby popri komunikácii okolo parku. V časti B sa nachádza terénna nerovnosť s nejasnou funkciou, detské ihrisko s kovovými prvkami (húpačky, pieskovisko, kolotoč, betónový stolnotenisový stôl, preliezačky) a lavičky z dreva a betónu, pričom tieto prvky sú značne poškodené a nefunkčné. Táto zeleň je slabšie prepojená so sídelnou zeleňou. Športový areál pri parku je prakticky bez zelene, SOUS je tiež bez prvkov zelene. V parku sú asfaltové a betónové spevnené plochy, po obvode parku je vybudované verejné osvetlenie sčasti výrazne poškodené. Od športového areálu je cez park trasovaný teplovod, ktorý je z väčšej časti zazemnený. Plocha 2 - Parčík pred Spoločenským domom Parčík je pomerne atakovaný, nachádza sa pred objektmi občianskej vybavenosti (Spoločenský dom, Kultúrny dom, Železničná stanica, zastávky MHD a SAD). Parčík má dve časti: A staršia, jej kompozícia je pravidelná, geometrická, osou súmernosti je chodník vedúci od stanice k Spoločenskému domu. Po obvode tejto časti je vysadený živý plot (zob vtáčí), medzi novou a staršou časťou je vysadené stromoradie v dvoch radách z tují. V tejto časti parčíka sa nachádza betónová plastika - pamätná tabuľa je odstránená, kovové oplotenie je nefunkčné a poškodené. Ďalej sa tu nachádza nefunkčná, kaskádová fontána kruhového pôdorysu, originálne drevené lavičky značne zničené, informačné tabule o rôznych kluboch v meste, zastávky MHD a SAD s informačnými tabuľami. V tejto časti parčíka je množstvo smetí, napriek tomu, že sa tu nachádzajú betónové a kovové smetné koše. Novšia časť parčíka (B) je riešená geometricky avšak bez súmernosti. V tejto časti sú dva dominantné prvky, jedným je jelša lepkavá s obvodom kmeňa 270 cm a spoločenskou hodnotou stromu takmer 100.000 Sk), druhým je umelecké dielo českého autora M. Ksandra z roku 1969 umiestnené pred kultúrnym domom. Plocha je so systémom sídelnej zelene prepojená len prostredníctvom pagaštanovej aleje popri ulici M.R.Štefánika. Plocha 3 - Parčík SNP Parčík sa nachádza medzi ulicou M.R. Štefánika a mostom na ceste II/517. Parčík vznikol v rokoch 1930-1935, stromy majú cca 70 rokov. Parčík je atakovaný hlavne hlukom a emisiami z dopravy. Terén je svahovitý, hlavne svah k mostu je značne strmý a ťažko udržiavateľný. Kompozícia parčíka je dobre postavená - kostrou parčíka sú dve jednoradové aleje z líp, pagaštanov a javorov. Jedna alej je popri ulici M.R.Štefánika (16 stromov pagaštany a javory), druhá je pod svahom naľavo od plastík (13 stromov lipy striebristé, lipy malolisté a vŕba). Obvody stromov sú 60-80 cm (ich spoločenská hodnota sa pohybuje medzi 60-90 tis. Sk). Uprostred parčíka sa nachádza jedľa srienistá, smrek obyčajný, jaseň štíhly, javory a pagaštany. Dominantou parčíka sú plastiky, jedna je od autorov V.Ihriský a Š.Lukačovič (zhotovená bola k 30. výročiu SNP), druhá je triptych od neznámeho autora. Pred plastikami sú umiestnené betónové mobilné nádoby pre zeleň, stojan na vence a stožiar na vlajky. V parčíku sa ďalej nachádzajú asfaltové a betónové spevnené plochy, betónové schody smerom na ul. Štefánika i na cestu II/517, lavičky v priestore sú z kombinovaného materiálu betón-drevo. Za plastikami sa nachádza svah k ceste, vysadený smrekmi, brezami a s náletovými drevinami, tesne za plastikami sú vysadené tuje. Niektoré dreviny sú silne poškodené a na kmeňoch sa objavujú plodnice húb, čo ich predurčuje na urýchlené odstránenie (vŕba a lipa pod svahom cesty). V poslednom období dochádza k dosadbám do parčíka, pričom dosadené druhy sú prevažne ihličnaté dreviny a sú kompozične nevhodne umiestnené. Údržba parčíka je pomerne dobrá, svah pod cestou nie je udržiavaný, dreviny na ňom sú prehustené, ale majú pôdoochrannú funkciu. Plocha nie je na systém sídelnej zelene napojená, nachádza sa medzi výraznými bariérovými prvkami. 46 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Plocha 4 - Sadovnícka úprava pri tržnici Ide o plochu medzi tržnicou a predajňou potravín. Plocha je v súčasnosti takmer bez výsadby vysokej zelene, prevládajú plochy trávnaté a spevnené-betónové, s kríkovou výsadbou. Kompozícia plochy je nejasná, z trasovania komunikácií sa dá usudzovať, že pôvodne mala byť plocha upravená do nepravidelných tvarov. V priestore sú osadené i prvky drobnej architektúry (smetné koše betónové, lavičky z kovu a dreva). Plocha je bez výrazného bariérového prvku prepojená so sídliskovou zeleňou (plocha č.15) a logicky nadväzuje na plochu č.14 úprava pred obchodným domom PRIMA. Plocha 5 - Park pred kostolom P. Márie Plocha má tvar písmena U, ide o priestor v križovatke ulíc Okružnej a Ľ.Štúra s dominantnou stavbou kostola P. Márie v strede. Zo severnej strany kostola je cirkevná škola a zo západnej strany sa končí výstavba bytových domov. Plocha je silne atakovaná hlavne hlukom a emisiami z dopravy, nakoľko ul. Ľ.Štúra je zároveň cestou I.triedy č. 61 a medzinárodnou komunikáciou E50 v smere na Žilinu. Kostol je po rekonštrukcii. Terén je sčasti svahovitý (smerom k ulici Okružnej), sčasti rovinatý. Pred kostolom je pravidelná úprava s nefunkčnou fontánou (využíva sa na výsadbu kvetov), s lavičkami, spevnenou plochou z betónových kociek a s výsadbou skupiny drevín, pričom prevládajú tuje. Tento priestor je nelogicky ohradený zábradlím, nachádzajú sa tu drevené lavičky. Pred kostolom je rozľahlá, poškodená spevnená plocha, dominantou v tejto ploche je socha P. Márie. Za kostolom je plocha po rekonštrukcii, popri kostole je kombinácia okrúhlych kameňov, dlažby a trávnikovej plochy. Vysadené sú tu hlavne pagaštany, javor, lipy, stromy je potrebné ošetriť. Na ulici Ľ.Štúra sa pred kostolom nachádza zastávka MHD, od ktorej je vedený chodník smerom ku kostolu. Od ulice je pomerne hustá výsadba drevín, hlavne lipy, borovice a kry. Trávniková plocha je poškodená, je potrebné realizovať údržbu v tejto časti. Pri bočnom vstupe do kostola sú vysadené tuje v zlom kondičnom stave. Pred kostolom smerom ku škole sú betónové mobilné nádoby na zeleň. V priestore (hlavne v smere ku škole) je nedostatok vysokej zelene. Napojenie na sídelnú zeleň je len prostredníctvom sídliskovej zelene na západ od kostola, ktorá však tiež nie je vysokej kvality. Plocha 6 - Centrálny mestský park Plocha je v súčasnosti prázdna, len zatrávnená z cca 60% (trávnikové plochy sú v súčasnosti porušené mechanizáciou). Vysoká zeleň (ovocné dreviny) sa nachádzajú len v záhrade posledného rodinného domu, ktorý v priestore zostal i s hospodárskym dvorom. Plocha nepriamo nadväzuje na cintorín na západnom svahu nad ulicou Jánskou. Okolo plochy sa nachádzajú objekty občianskej vybavenosti komerčného i nekomerčného charakteru (kino, športová hala, obchodný dom, banky a i.). Dominantným prvkom v priestore je kruhová Fontána mieru s holubicami a s osvetlením, so stupňovitou úpravou terénu smerom k fontáne, ktorá bude po tejto úprave terénu dobre pozorovateľná zo všetkých strán. V priestore je tiež kruhová terénna nerovnosť, zrejme bude na nej umiestnený altánok alebo pódium. Oporné múriky sú betónové, spevnené plochy sú betónové a asfaltové, niektoré komunikácie sú nedokončené. Vzhľadom na stav plochy je predpoklad, že plocha je pred radikálnou rekonštrukciou a zrejme dôjde i ku zmene použitých materiálov v exteriéri. Tento predpoklad podporuje zmena dlažby pred hypermarketom HYPERNOVA a úprava priestorov pred kinom MIER, kde sa už odráža snaha o zjednotenie materiálov i motívov. Aj po rekonštrukcii bude park narušený zadným traktom bánk a objektov občianskej vybavenosti, ktoré by bolo potrebné pohľadovo izolovať od centrálnych miest parku. Z verejných priestorov v centre mesta chýbajú priehľady na vežu kostola. Plocha sa rozprestiera až k toku potoka Domanižanka, a pokračuje za tokom už ako plocha č.7 dočasný park. Popri toku je výsadba prevažne ihličnatých drevín a javorov, vysokej zelene je však v tomto priestore nedostatok. Pred kinom mier je plastika s holubicami, pod plastikou je vysadená kosodrevina. V priestore sú osadené originálne lavičky z betónu a dreva, smetné koše v rovnakom štýle, v dlažbe sú osadené stromy (guľovité javory), niektoré sú však vypadnuté (vyschnuté a odstránené). Za kinom je parkovisko hypermarketu bez vysokej zelene napriek tomu, že po obvode je pás zelene široký až 8 m. Plocha 7 - Dočasný parčík Ide o plochu zelene na pešej zóne. Plocha je architektonicky dobre stvárnená, vybudované sú tu vyvýšené záhony s výsadbou stromov i krov v zahustenom spone. Plocha je materiálovo prepojená s plochou pred kinom Mier, s nástupnými plochami do objektov Mestského úradu a Okresného úradu. Dlažba je kombinovaná, použité sú betónové i kamenné prvky. Lavičky sú originálne a REGIOPLÁN Nitra, 2002 47
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica rovnaké ako pred kinom, smetné koše hlavne pred MsÚ sú keramické s erbom mesta. V priestore je pomerne málo vysokej zelene, prevládajú zahustené skupiny krov. Z pešej zóny sú priehľady k centrálnemu mestskému parku, ale i na niektoré nevhodné objekty (hypermarket, komíny teplárne). Cenný je priehľad do krajiny v okolí mesta. V čase terénneho prieskumu sa realizovala výstavba spevnených plôch a údržba plôch zelene rezom a prebierkou. Plochu možno charakterizovať ako izolovanú od systému sídelnej zelene, prepojená je len čiastočne priestorom popri toku Domanižanka. Plocha 8 - Etapa 8 - Zeleň popri Domanižanke Tento celok je situovaný popri toku Domanižanky, plocha zaberá výmeru cca 3,2 ha a skladá z piatich samostatných častí: 8/1 skupina drevín na ploche pri bytovom dome na ulici Lánskej. Na ploche prevažujú smreky a brezy, porast je prehustený, z technických prvkov sa na ploche nachádza asfaltový chodník popri toku Domanižanka, ktorý pokračuje ku kúpalisku a ďalej až k ulici 1. mája. Tento je využívaný najmä cez víkendy na prechádzky (ako promenáda). Ďalej popri toku je vybudovaný kamenný oporný múr, cez tok je vybudovaných niekoľko mostíkov pre peších, pre dopravu je až most na ulici 1. mája. Potok nie je veľmi bohatý na vodu, je v ňom dosť smetia, rastú v ňom náletové dreviny. Plocha nadväzuje na areál kúpaliska, kde sa nachádzajú hlavne lipy, brezy a ihličnaté dreviny, ktoré sú situované predovšetkým po obvode kúpaliska. 8/2 plocha pod ulicou Slovenských partizánov, ktorá je zároveň cestou II/517. Táto plocha je prevažne trávnatá, vo svahu je skupina stromov a krov. Ďalšia skupina je pri toku - prevažujú tu vŕby, borovice, jelše, brezy, agáty, čerešne, smrek omorikový, javor, z krov svíb. Na ploche je neupravený terén po rozkopávkach, do toku potoka vyúsťuje množstvo odvodňovacích kanálov, cez plochu vedie vyšliapaný chodník súbežne s ulicou Slovenských partizánov. Na opačnej strane toku je kúpalisko, ku ktorému vedie lávka cez tok. Na plochu vyúsťuje nedokončená a už značne znehodnotená asfaltová plocha, ktorej funkcia nie je jasná. 8/3 ide o svah nad rodinnými domami. Porast na danom svahu by mal plniť prioritne funkciu protieróznu, avšak plocha je len zatrávnená, v jednej časti rastie smrek omorikový. 8/4 ide o nevyužívanú plochu s čiernou skládkou odpadu, terénnymi nerovnosťami, ruderálnym porastom a náletovými drevinami (javor, ruža, jarabina). Cez plochu vedie chodník najskôr vyšliapaný, tento sa neskôr mení na spevnený chodník so sprievodnou zeleňou, ktorú tvoria postupne brezy, javory, smreky, orechy, lipy. Chodník vedie až k mostu pre dopravu na ulici 1. mája, trasovaný je tiež popri záhradách, kde si obyvatelia vysadili zo strany toku nesúvislý živý plot (zlatovka, skalník). 8/5 ide o medziblokový priestor popri promenádnom chodníku od ulice 1.mája smerom k materskej škôlke a ku kúpalisku. Na ploche bolo vybudované detské ihrisko pre verejnosť, jeho prvky sú však značne poškodené (pieskovisko, stôl na stolný tenis, basketbalový kôš), spevnená plocha pôvodne z betónovej dlažby je zarastená, drevené lavičky sú rozbité, smetné koše chýbajú. Funkčné sú len húpačky v ohradenej časti detského ihriska. Výsadba bola realizovaná zrejme po výstavbe bytových domov v 50. rokoch. Z drevín sa tu nachádzajú napr. agát, lipa, smrek, orech, breza, tuja, vŕba, pagaštan, borovica. Cez plochy sú vyšliapané chodníky. Plocha nadväzuje na areál materskej škôlky, od ktorej ju delí pletivové oplotenie. V areáli škôlky sa tiež nachádzajú borovice, brezy, lipy a javory, prvky pre detí sú v pomerne dobrom stave, avšak ich obnova a doplnenie o atraktívnejšie preliezačky a iné prvky by bolo vhodné. Celkovo možno konštatovať, že daná plocha nie je dobudovaná, hlavne časti 8/2 a 8/3 je potrebné dobudovať a spevniť svahy. Plocha je napojená na krajinu prostredníctvom toku Domanižanka a na sídelnú zeleň prostredníctvom sídliskovej zelene. V prepojení na krajinu smerom na juhozápad pôsobí ako silný bariérový prvok cesta II/517. Plocha 9 - Etapa 25 - Parčík v starej časti mesta Ulice 1. mája, Dukelská a Pionierska vytvárajú námestie, ktoré je renovované, vyložené farebnou betónovou dlažbou. Plocha zelene sa nachádza v bezprostrednej blízkosti tohto námestia, ktoré je centrom sídliska z 50. rokov. Plocha slúži hlavne na krátkodobú rekreáciu dospelých, hlavne starých ľudí, ktorí využívajú priestory na posedenie v popoludňajších hodinách. V priestore je vybudovaná pomerne rozsiahla spevnená asfaltová plocha v kombinácii s betónovými dlaždicami okolo verejného WC, z nej vedú spevnené chodníčky po ploche zelene rôznymi smermi. Na ploche 48 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy bolo pôvodne zriadené detské ihrisko, ktoré dnes stratilo opodstatnenosť a nebolo odstránené ani nahradené iným prvkom. Okolo pieskoviska sú osadené betónové lavičky kombinované s drevom. Na ploche sú vysadené záhony ruží, z drevín sa tu nachádzajú hlavne hrab, orech, smreky, svíb, lipa, skalník, tis, zlatovka, čerešňa. Najmä tisy sú mohutné. Jeden smrek má obvod kmeňa je 176 cm a spoločenskú hodnotu 71 tis. Sk. Napojenie plochy na systém zelene nie je najvhodnejšie - prostredníctvom alejovej výsadby na ulici Dukelskej, čím je plocha napojená aj na ďalšie medziblokové priestory sídliska. Plocha 10 - Parčík pred nemocnicou Plocha sa nachádza pred nemocnicou po križovatku ulíc Lánska a Nemocničná. Parčík je pomerne dosť atakovaný návštevníkmi, nachádza sa pri ňom parkovisko, zastávky MHD, stánky na občerstvenie. Kompozícia plochy je riešená parkovo so spevnenými chodníkmi cez plochu v smere k zastávkam MHD. Chodníky sú asfaltové alebo zo zámkovej dlažby, v ploche sú osadené prvky drobnej architektúry, napr. detské ihrisko s originálnymi drevenými prvkami v tvare štylizovaných zvierat, lavičky z kombinovaného materiálu drevo-betón. Centrálnym a dominantným prvkom bola fontána, tá je však v súčasnosti nefunkčná. Po obvode plochy je vybudované verejné osvetlenie, v súčasnosti je nefunkčné. V parčíku je situovaný rabatový záhon, ktorý si vyžaduje intenzívnu údržbu vo vegetačnom období. Okolo plochy je vysadený súvislý živý plot z druhov zob vtáčí a tavoľník. Z drevín sa v parčíku nachádzajú brezy, smreky, vŕba, javor, tis, borievka. Vŕba má obvod kmeňa 278 cm a spoločenskú hodnotu 73 tis. Sk. V parčíku je pomerne veľa smetí, smetné koše chýbajú. Plocha nadväzuje na nemocničný areál prostredníctvom ďalších plôch pred nemocnicou. Plocha 11 - Úprava pri kaplnke Plocha sa nachádza nad sídliskom Rozkvet, ktoré je nevhodne situované na svahoch a vrchole plošiny nad mestom. Kaplnka sv. Heleny je významnou sakrálnou stavbou, ktorá bola vnímateľná hlavne v minulosti ako dominanta krajiny - v súčasnosti je však znehodnotená zástavbou až 8- poschodových bytových panelových domov. Kaplnka je funkčná a pravidelne v nej bývajú bohoslužby. Pri kaplnke je silne poškodená lipa s s obvodom kmeňa 430 cm a spoločenskou hodnotou 84 tis. Sk. Lipa bola už v minulosti ošetrovaná, jej vek je odhadnutý na 250-300 rokov. Okolo kaplnky sú menšie remízky listnatých drevín, ďalšie stromy, a to lipy (niektoré sú v zlom kondičnom stave a vyžadujú si ošetrenie až odstránenie), javory, agáty, bližšie k bytovým domom sú vysadené skupiny smrekov, borovice a javory. Pri kaplnke je voľný zatrávnený priestor, ktorý využívajú najmä deti na loptové hry (provizórne futbalové ihrisko), cyklistiku (provizórne cyklotrasy), ďalej sú v priestore vyšliapané chodníky rôznymi smermi. Okolo kaplnky sú drevené lavičky a informačné tabule. Prístup ku kaplnke je po schodoch so železným zábradlím, popri schodisku je tiež verejné osvetlenie zrejme po rekonštrukcii. Plocha je skôr súčasťou krajiny ako sídelnej zelene, resp. je na krajinu bezprostredne napojená. Od kaplnky je dobre pozorovateľná okolitá krajina, avšak priehľady na mesto sú minimálne, rovnako kaplnka nie je vnímateľná z centra mesta. Plocha 12 - Park pri kaštieli Orlové Orlovský kaštieľ pochádza z roku 1612, pôvodne bol postavený v renesančnom slohu. Súčasťou areálu je rozsiahly park, ktorý bol udržiavaný približne do r. 1945. Odvtedy park zarastal náletovými drevinami a bol neudržiavaný. V rokoch 1975 84 prebehla rekonštrukcia kaštieľa i parku. V rokoch 1984-98 tu bola minizoo s jeleňmi, danielmi, muflónmi, bažantmi a malými šelmami, v r. 2001 bola obnovená (zameriava sa na chov exotickejších druhov zvierat - lama, emu, koza kamerunská). Na začiatku 20. storočia bola v parku tiež obora s jeleňmi. Budova a park sú v súčasnosti majetkom Považských strojární, ktoré sú v konkurze, v roku 2001 získalo Vlastivedné múzeum do prenájmu celý kaštieľ aj s parkom. Park bol kedysi len v prednej časti vedľa kaštieľa. V rámci rekonštrukcie sa pôvodná plocha parku značne rozšírila a vznikli dve časti parku staršia, historická časť (pôvodná rozloha, hodnotné dreviny) a novšia, pseudohistorická časť (rozšírená časť na miestach, kde boli odstránené hospodárske budovy). Rekonštrukcia historickej časti parku bola postavená na kostrových drevinách bývalého parku, a to boli predovšetkým lipy. Lipy tvoria tiež najkrajšiu lipovú alej v okrese Považská Bystrica. Je to dvojradová alej, tvorilo ju pôvodne 46 líp (pri súčasnom terénnom prieskume lipy neboli spočítané), ich obvod kmeňa je do 270 cm, vek drevín je 150-220 rokov a vedie od obce ku kaštieľu. V parku je celý rad starých a hodnotných drevín (napr. lipy pri príchode po pravej strane chodníka s obvodom kmeňa 410 a 360 cm, ďalej cca 100 líp s obvodom kmeňa 200-250 cm, smreky obyčajné s obvodom 210 cm, javor horský s obvodom 230 cm, breza REGIOPLÁN Nitra, 2002 49
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica bradavičnatá s obvodom kmeňa 100 cm, pagaštany s obvodom kmeňa 230 cm. Z pôvodných štyroch platanov zostali len dva, ich obvod kmeňa je 270 a 530 cm. Park má nesmiernu spoločenskú hodnotu. Spoločenská hodnota jednotlivých uvedených drevín sa pohybuje od 31 tis. Sk (breza ako krátkoveký strom) až po 125 tis. Sk (lipa s najväčším obvodom kmeňa) a 198 tis. Sk (platan). Len spoločenská hodnota lipovej aleje sa odhaduje na 3,8 mil. Sk. Súčasťou rekonštrukcie bola i výsadba novšej časti parku. Táto však nerešpektovala pôvodný historický park a jeho prírodno-krajinársky sloh, ale výsadby sa uskutočnili moderným, do historického parku nevhodným spôsobom v podobe zahustených výsadieb a v duchu socialistického realizmu. Nerešpektoval sa ani charakter krajiny a do parku bolo vysadených priveľa ihličnatých drevín (smreky a borovice), z listnatých drevín prevládali brezy, javory, vysadené boli i lipy, pričom listnaté dreviny boli vysádzané do radov a oblúkov. Spôsob výsadby skôr pripomína verejnú zeleň ako historický park. Údržba parku je nedostatočná, o čom svedčia i prerastené a prehustené výsadby, ktoré mali byť už dávno prebraté. V čase terénneho prieskumu sa začali realizovať prebierky, avšak dreviny sú hustým a dlhotrvajúcim zápojom už značne znehodnotené (napr. defoliácia, škodcovia). O nedostatočnej údržbe svedčí i kondičný stav drevín v staršej časti parku - niektoré dreviny majú neošetrené dutiny apod. Odborné zásahy sú v parku nevyhnutné pre kvalitu parkových úprav a pre zachovanie tvorivej myšlienky autora diela. V súčasnosti boli v parku zistené nasledovné druhy drevín: Dreviny ihličnaté: Abies concolor, Abies grandis, Abies koreana, Abies veitchii, Ginkgo biloba, Chamaecyparis lawsoniana, Chamaecyparis nootkatensis, Chamaecyparis pisifera, Juniperus communis, Juniperus squamata, Juniperus virginiana, Juniperus x media Hetzii, Larix decidua, Picea abies, Picea abies Reflexa, Picea mariana, Picea omorika, Picea pungens, Pinus mugo, Pinus nigra, Pinus sylvestris, Pseudotsuga menziesii var. glauca, Taxus baccata, Thuja occidentalis, Thuja occidentalis Globosa, Thuja plicata, Tsuga canadensis Dreviny listnaté: Acer campestre, Acer palmatum, Acer platanoides, Acer pseudoplatanus, Acer pseudoplatanus Atropurpureum, Acer pseudoplatanus, Acer saccharinum, Aesculus hippocastaneum, Alnus glutinosa, Amorpha fruticosa, Aronia melanocarpa, Berberis thunbergii, Berberis vulgaris, Betula pendula, Betula pendula Youngii, Caragana arborescens, Carpinus betulus, Celastrus scandens, Clematis vitalba, Cornus alba, Cornus sanguinea, Corylus avellana, Corylus colurna, Cotoneaster dammeri, Cotoneaster dielsianus, Cotoneaster microphyllus, Crataegus monogyna, Crataegus oxyacantha, Deutzia scabra, Elaeagnus angustifolia, Euonymus europaeus, Fagus sylvatica, Ficus carica, Forsythia x intermedia, Fraxinus excelsior, Grossularia uva-crispa, Hedera helix, Chaenomeles japonica, Juglans regia, Kalmia latifolia, Koelreuteria paniculata, Ligustrum ovalifolium Aureum, Ligustrum vulgare, Lonicera japonica, Magnolia x soulangiana, Malus domestica, Parthenocissus quinquefolia, Parthenocissus tricuspidata, Philadelphus coronarius, Physocarpus opulifolia, Pieris japonica, Platanus x acerifolia, Populus nigra, Populus tremula, Potentilla fruticosa, Prunus avium, Prunus cerasifera "Nigra", Prunus domestica, Prunus insititia, Prunus mahaleb, Prunus serotina, Prunus tomentosa, Pyracantha coccinea, Pyrus communis, Quercus robur, Rhododendron, Ribes alpinum, Robinia pseudoacacia, Rubus caesius, Salix alba, Salix caprea, Salix matsudana Tortuosa,, Salix purpurea, Sambucus nigra, Sorbus aucuparia, Spiraea bumalda, Spiraea menziesii, Spiraea x vanhouttei, Stephanandra tanakae, Symphoricarpos albus, Syringa meyeri, Syringa vulgaris, Tilia cordata, Tilia platyphyllos, Ulmus minor, Viburnum fragrans, Viburnum lantana, Viburnum opulus, Viburnum plicatum, Viburnum rhytidophyllum, Viburnum x pragense, Wisteria sinensis. Plocha 13 - Park pri kaštieli Považské Podhradie Park pri kaštieli bol pôvodne rozsiahly, smeroval proti prúdu toku rieky Váh a tiež do svahov smerom k hradu. Z veľkej časti park zničila povodeň v roku 1813. Park bol síce po povodni zrekonštruovaný, avšak po opustení kaštieľa sa parku už tiež nevenovala pozornosť. Park má výmeru cca 0,7 ha, je zarastený, neprístupný. Pred hlavným vchodom do kaštieľa sa nachádzajú po oboch stranách vstupu tuje vo veku cca 60-80 rokov. Pred pravým krídlom kaštieľa sa nachádzajú nejasné terénne nerovnosti, ide zrejme o skládky materiálu, smeti, skládky zeminy apod. Po obvode pri plote sú náletové dreviny, vŕby, pajaseň. V pôvodnej časti parku je prevaha líp, v súčasnosti je ich asi 10 ks, ich výška je nad 20 m, obvod kmeňa okolo 300 cm, niektoré je potrebné okamžite ošetriť, ich celková spoločenská hodnota je odhadnutá na 1 mil. Sk. Pri oplotení pred kaštieľom sa vypína majestátny, asi 28 m vysoký buk lesný s obvodom kmeňa cca 350 cm, jeho spoločenská 50 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy hodnota je až 108 tis. Sk. Je potrebné ho okamžite ošetriť, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu. Ďalej bola v parku zistená gledíčia 1 kus, brest 1 kus, asi 4 javory, pri oplotení nevzhľadná tuja. V strede parku ostalo torzo stromu, ktoré je potrebné tiež odstrániť, nakoľko je zdrojom hubových ochorení a škodcov, ktorí ohrozujú ostatné stromy. Medzi dreviny zahusťujúce park a rastúce v podraste patria javory, baza, vŕby a i. Nad parkom vo svahu rastú agáty (zrejme z náletu) a borovice (zrejme výsadba, ale nevhodná). Park nadväzuje bezprostredne na krajinu a tiež na sadovnícku úpravu pri kostole, kde sú tiež vysadené lipy. Úprava pri kostole je však nevhodne riešená hlavne od cesty II/507. Plocha 14 - Parčík pred OD PRIMA Sadovnícka úprava pred obchodným domom je nová, riešená je architektonicky s rôznymi technickými prvkami. Vegetačné prvky sú umiestnené prevažne vo vyvýšených, betónových, stabilných záhonoch (nádobách), výsadby sú realizované zahusteným spôsobom. Kombinované sú s trávnikovými plochami. Použité sú hlavne kry, stromy sú použité len ojedinelo ako solitéry. Úprava je realizovaná až po ulicu Ľ. Štúra. Prvky drobnej architektúry sú originálne, lavičky sú osadené na opornom múriku vyvýšených záhonov, sú tvarované do oblúkov, materiálovo ide o kombináciu kovu a dreva, sedacia časť je drevená. Spevnené plochy sú z farebne kombinovanej zámkovej dlažby. Súčasťou plochy je nástup do podchodu popod ulicu Ľ.Štúra. Po jeho pravej strane je ponechaná upravená jestvujúca výsadba, niektoré dreviny sú poškodené a je potrebné ich odborne ošetriť. Po ľavej strane je trávniková plocha doplnená krami a ihličnatými drevinami. Plocha 15 - Medziblokový priestor 1 Ide o typické sídlisko 80. rokov 20. storočia s panelovými bytovými domami. V tomto priestore sa pohybuje pomerne veľa malých detí, takže plochy sú vybavené rôznymi prvkami v rámci detského ihriska, avšak zodpovedajúce obdobiu realizácie (prevaha kovových prvkov). Výsadby tiež zodpovedanú obdobiu realizácie, sú kompozične jednoduché, realizované hlavne pred vstupmi do bytových domov. Po obvode sú realizované najmä zahustené výsadby, použité sú nenáročné dreviny - prevládajú dreviny krátkoveké (brezy, pajasene) a ihličnaté (borovice, smreky), celkovo však v priestore dominujú trávnikové plochy. Údržba plochy spočíva hlavne v kosení trávnikových plôch. Priestor má vybudované spevnené plochy a chodníky s asfaltovým povrchom, lavičky sú už značne poškodené a sústredené sú pri detskom ihrisku, miestami pred vchodmi do bytových domov. Plocha je na systém sídelnej zelene prepojená prostredníctvom záhrad rodinných domov, ktoré obklopujú dané sídlisko zo severnej a západnej strany, a plochami zelene pri obchodnom dome PRIMA. Plocha 16 - Parčík medzi objektmi občianskej vybavenosti Medzi objekty občianskej vybavenosti patria najmä banky, ktoré sú v tomto priestore sústredené. Úprava priestoru však nezodpovedá danej skutočnosti - priestor nemá kompozičné riešenie, pôsobí skôr ako určitý vnútropriestor bánk. Plocha je len zatrávnená, sú na nej dva prestárle stromy, cez plochu sú trasované chodníky pre peších a pre pohotovostné vozidlá, terén je upravený, urovnaný. Spevnené plochy a chodníky sú však rozbité, materiálovo nejednotné, plocha je silno atakovaná hlukom od ulice Ľ.Štúra (cesta I/61), avšak výsadby s izolačnou a ochrannou (ale aj s estetickou) funkciou chýbajú. Plocha nadväzuje na rozľahlé spoločné parkovisko. Plocha 17 - Areál nemocnice Areál nemocnice nadväzuje bezprostredne na krajinu - končí Dedovským potokom, ktorý je síce upravený, ale so sprievodnou zeleňou, takže tvorí spolu s areálom nemocnice menšie jadro zelene. V areáli sú vybudované chodníky pre peších, popri chodníkoch sú osadené prvky drobnej architektúry (lavičky), v parku sú vysadené stromy, ktorých vek je odhadovaný na 30-50 rokov. V časti smerom do krajiny prevládajú vo výsadbách listnaté dreviny, v častiach medzi jednotlivými pavilónmi prevládajú ihličnaté dreviny, hlavne tuje. Areál nadväzuje tiež na parčík pred nemocnicou prostredníctvom menších, izolovaných plôch. Plocha 18 - Medziblokový priestor 2 Ide o priestor medzi blokmi sídliska z 50.-60. rokov 20. storočia, v tesnej väzbe na nemocnicu. Na sídlisku sa nachádzajú tiež objekty občianskej nekomerčnej vybavenosti (materská škola, základná škola, športový areál), ktoré sú pomerne dobre vysadené vysokou zeleňou, avšak prevládajú dreviny ihličnaté, tujovité. Zeleň medziblokových priestorov spočíva hlavne v líniových výsadbách REGIOPLÁN Nitra, 2002 51
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica drevín popri miestnych komunikáciách. Vysadené sú hlavne listnaté dreviny, javory, lipy, pagaštany a brezy. Celkovo bolo počas terénneho prieskumu sídelnej vegetácie v meste Považská Bystrica zmapovaných 18 plôch zelene s výmerou 29,2 ha. Prieskum bol realizovaný na plochách verejnej zelene, v ojedinelých prípadoch na plochách objektov občianskej vybavenosti. Funkcia plôch je okrasná alebo hygienická, niektoré plochy v súčasnosti nemajú jasnú funkciu. Zeleň je možné charakterizovať ako zväčša plošný typ, prevažujú stromové porasty v kombinácii s trávnatými plochami. Na zeleň sa vzťahuje všeobecná ochrana prírody a krajiny, len na areál parku pri kaštieli Orlové sa vzťahuje plošná ochrana, nakoľko sa jedná o chránenú kultúrnu pamiatku vrátane parku. Prepojenie plôch do systému sídelnej zelene je relatívne dobré. Celkovo mesto Považská Bystrica disponuje dostatkom plôch zelene, avšak ich kvalita je rôzna - mnohé plochy si vyžadujú rekonštrukciu a ozdravovacie zásahy. Údržba plôch je priemerná, miestami podpriemerná, len centrum mesta (pešia zóna) vykazuje intenzívnu údržbu. Takmer všetky plochy verejnej zelene vykazujú určitú vybavenosť a možnosť krátkodobej rekreácie alebo oddychu, len plocha č.8 je bez vybavenosti. Vybrané údaje o mapovaných plochách sídelnej zelene sú uvedené v tabuľke 1-12. Tabuľka 1-12 - Analýza vybraných plôch zelene Číslo Názov plochy Výmera Kateg Funkc Vyzn Napoj OPaK Komp Pôvod 1 Park mládeže 1,5 1 1 1 3 1 3 3 2 parčík pred Spoločenským domom 0,5 1 2 2 3 1 3 3 3 parčík SNP 0,6 1 2 3 3 1 4 2 4 úprava pri tržnici 0,2 1 1 2 3 1 2 3 5 parčík pred kostolom P. Márie 0,5 2 2 2 2 1 3 1 6 centrálny mestský park 4 1 5 1 3 1 2 3 7 parčík na pešej zóne - dočasný park 0,5 1 1 2 3 1 4 3 8 Etapa 8 - zeleň popri Domanižanke 3,2 1 2 2 2 1 1 1 9 Etapa 25 - parčík 0,5 1 1 2 3 1 3 2 10 park pred nemocnicou 0,7 1 2 2 3 1 3 2 11 parková úprava pri kaplnke 3 2 2 1 1 1 2 1 12 park pri kaštieli Orlové 2 1 1 1 2 4 1 13 park pri kaštieli Považské podhradie 1 3 5 1 1 1 2 1 14 parčík pred obchodným domom 0,2 1 1 3 3 1 4 3 15 medziblokové priestory 1 1,5 1 2 2 3 1 2 3 16 priestor medzi bankami 0,3 1 5 3 3 1 1 3 17 nemocničný areál 2,5 2 2 1 1 1 3 2 18 medziblokové priestory 2 1 1 2 2 3 1 2 3 Pokračovanie tabuľky 1-12 Číslo Názov plochy Obraz Vrstev Pokryv Vek Kondic Vyzn2 Tlak Údržba 1 Park mládeže 1 3 4 3-4 2 3 2 3 2 parčík pred Spoločenským domom 3 4 4 1-4 3 2 3 3 3 parčík SNP 1 3 4 2-4 3 3 3 3 4 úprava pri tržnici 2 2 1 2 1 0 1 3 5 parčík pred kostolom P. Márie 2 3 2 2-3 3 2 2 3 6 centrálny mestský park 1 1 1 0 1 1 1 2 7 parčík na pešej zóne - dočasný park 2 4 2 2 1 1 1 4 8 Etapa 8 - zeleň popri Domanižanke 1 4 2 1-3 2 1 1 1 9 Etapa 25 parčík 1 4 3 4 3 3 2 2 10 park pred nemocnicou 1 4 3 3-4 3 2 2 4 11 parková úprava pri kaplnke 1 3 1 4-6 4 2 1 1 12 park pri kaštieli Orlové 2 3 3 1-6 3 2 1 3 52 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Číslo Názov plochy Obraz Vrstev Pokryv Vek Kondic Vyzn2 Tlak Údržba 13 park pri kaštieli Považské podhradie 1 3 4 1-6 4 3 1 0 14 parčík pred obchodným domom 1 3 2 1-2 1 1 3 4 15 medziblokové priestory 1 2 3 2 1-3 2 2 2 2 16 priestor medzi bankami 1 1 1 3 4 1 2 2 17 nemocničný areál 2 4 3 2-3 2 2 2 2 18 medziblokové priestory 2 2 3 4 2-3 2 2 2 2 Pokračovanie tabuľky 1-12 Číslo Názov plochy Prevládajúce druhy na jednotlivých plochách 1 Park mládeže lipa, javor, smrek, borovica, agát, čerešňa, breza 2 parčík pred Spoločenským domom pagaštan, borovica, tuja, čerešňa, smrek, smrekovec, breza 3 parčík SNP lipa, javor, pagaštan, smrek, borovica, vŕba, breza 4 úprava pri tržnici borovica a kry (borievka, zlatica) 5 parčík pred kostolom P. Márie lipa, pagaštan, smrek, tuja 6 centrálny mestský park javor, smrek 7 parčík na pešej zóne - dočasný park javor, smrek, kry (borievka, skalník, hlohyňa, svíb ai.) 8 Etapa 8 - zeleň popri Domanižanke smrek, borovica, lipa, javor, breza, jelša, vŕba, čerešňa, orech 9 Etapa 25 parčík lipa, hrab, smrek, tis, ruža 10 park pred nemocnicou smrek, vŕba, breza, lipa, javor, tis, borievka, zlatica, vtáčí zob 11 parková úprava pri kaplnke lipa, javor 12 park pri kaštieli Orlové základ parku tvoria lipy, javory a skupiny ihličnatých drevín 13 park pri kaštieli Považské podhradie základ parku tvoria lipy, javory, buk, brest a skupina tují 14 parčík pred obchodným domom smrek, javor, breza, skalník, tavoľník, svíb, borievka 15 medziblokové priestory 1 smrek, breza, borovica, javor 16 priestor medzi bankami prevažne zatrávnený 17 nemocničný areál breza, topoľ, vŕba, jelša, tuja, smrek 18 medziblokové priestory 2 prevaha ihličnatých drevín, čerešne, javory Legenda: Výmera plocha lokality v ha Kateg kategória zelene (určuje vlastnícky vzťah a možnosť navštevovania plochy verejnosťou): 1. zeleň verejná (plochy vo vlastníctve štátu alebo obce, verejnosti prístupné bez obmedzenia) 2. zeleň vyhradená prístupná (plochy vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, napr. cirkevné pozemky, verejnosti prístupné vo vymedzenom čase. Ide zväčša o plochy zelene pri objektoch občianskej vybavenosti nekomerčného alebo i komerčného charakteru) 3. zeleň vyhradená (súkromná) neprístupná (vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, verejnosti neprístupné, ide zväčša o plochy zelene v areáli družstva a iné výrobné objekty) 4. špeciálna napr. cintorín, bažantnica apod. Fukc - funkcia zelene (prevládajúca funkcia zelene) 1. okrasná (estetická) 2. hygienická (resp. ekostabilizujúca alebo environmentálna, napr. ochranná, izolačná) 3. úžitková (produkčná) 4. špeciálna (špeciálne plochy, napr. arboréta, BZ, genofondové lokality apod.) 5. nejasná Vyzn - význam plochy zelene (určenie kostry systému zelene v obci a napojenie na túto kostru): 1. veľký význam primárne jadro systému 2. stredný význam prepojenie jadier alebo sekundárne jadro 3. plocha izolovaná (malý význam) Napoj - napojenie na krajinu (napojenie plochy na prvky ÚSES) 1. okrajová časť sídla prepojenie priame (kontaktná zóna) 2. prepojenie prostredníctvom iných plôch a osí nepriame prepojenie 3. prepojenie minimálne plochy centrálne, izolované OPaK - Záujmy ochrany prírody a krajiny: Komp - kompozícia plochy: 1. kompozícia je nejasná, nevhodná, náhodná (tzv. ľudová tvorba) REGIOPLÁN Nitra, 2002 53
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica 2. kompozícia badateľná, silne narušená - preriešiť 3. kompozícia pomerne jasná, mierne narušená - dotvoriť 4. kompozícia jasná, vhodné riešenie Pôvod - pôvodnosť v zástavbe (zisťuje sa z historických máp a podkladov, pokiaľ sú tieto podklady dostupné): Obraz - obraz krajiny 1. plocha zelene jestvujúca v historickej štruktúre zástavby a historicky rešpektovaná 2. plocha zelene s čiastočnou väzbou na historickú štruktúru zástavby, vhodné do štruktúry zástavby zapadá 3. plocha zelene bez väzby na historickú štruktúru zástavby, novotvar 1. vnesenie cudzích prvkov do 20% (riešenie plochy vhodné plocha je riešená v súlade s obrazom krajiny) 2. vnesenie cudzích prvkov do 50% (čiastočne vhodné riešenie) 3. vnesenie cudzích prvkov nad 50% (nevhodné riešenie plochy) Vrstev - vrstevnatosť porastu 1. E1 len bylinné poschodie 2. E2 bylinný kryt a kry na danej ploche 3. E3 bylinný kryt, kry i stromy (všetky poschodia v poraste) 4. E4 len bylinný kryt a stromový porast Pokryv - pokryvnosť -plošný priemet korún stromov: Vek - veková kategória: 1. priemet korún stromov do 20% 2. priemet korún stromov do 50% 3. priemet korún stromov do 70% 4. priemet korún stromov cez 70% 1. dreviny do 10 rokov mladé výsadby 2. dreviny do 30 rokov 3. dreviny do 50 rokov plná vitalita 4. dreviny do 80 rokov (starnúci porast) 5. dreviny do 100 rokov 6. dreviny nad 100 rokov Kondic - priemerná kondícia porastu: 1. poškodenie porastov do 10% - porasty zdravé 2. poškodenie porastov do 30% - porasty stredne poškodené 3. poškodenie porastov cez 30% - porasty silne poškodené 4. porasty poškodené nad 50% - veľmi silne poškodené nutný okamžitý zásah Vyzn2 - význam stromov posudzované sú z hľadiska dlhovekosti, podieľaní sa na tvorbe kostry systému zelene: Tlak - antropický tlak 0 dreviny náletové, ruderál, žiaden význam 1. dreviny prevažne výplňové, krátkoveké 2. dreviny prevažne doplnkové, strednoveké, resp. sú vyvážené druhy drevín 3. dreviny prevažne kostrové, dlhoveké, vhodne doplnené o ďalšie stromy a kry 1. minimálny minimálne atakované plochy, kľudné priestory, menšia záťaž emisiami, hlukom, porasty sú pomerne zdravé 2. stredný plocha je čiastočne atakovaná, nachádza sa bližšie k centru mesta, viac je zaťažená emisiami, hlukom, populáciou, je možná jej regenerácia 3. silný - plocha a porasty na ploche sú silne poškodené a atakované sú emisiami hlavne z mobilných zdrojov, hlukom, populáciou, apod., porasty sú výrazne poškodené, nutný je ozdravovací zásah Údržba - priemerná údržba plochy 1. žiadna (ruderál) 2. nízka (kosba 1-2x ročne) s náletovými drevinami (starý drn) 3. stredná (kosba 2-4x ročne, odstraňovaný nálet) 4. dobrá (kosba min. 5x ročne, odstraňovaný nálet, rez, prebierky, ošetrovanie kvetinových záhonov, zavlažovanie apod.) 5. kvalitná (kosba min. 8x ročne, dosadby, hnojenie, zavlažovanie, kvalitný trávnik pažiť). 54 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy B. Analýza mimolesnej vegetácie Reálna vegetácia - vegetácia, ktorá sa v území vyskytuje v súčasnosti - je značne odlišná od pôvodnej, opísanej vyššie v jednotkách potenciálnej prirodzenej vegetácie. Miesto lesných porastov viacerých vegetačných jednotiek, ktoré by v prípade, ak by nepôsobil vplyv človeka pokrývali takmer celé územie, sa na značných plochách vyskytujú agrocenózy, veľkú časť územia zaberá aj mestská aglomerácia mesta Považská Bystrica s priľahlými obcami. Nižšie uvedená charakteristika jednotlivých skupín reálnej vegetácie vychádza z výsledkov terénneho prieskumu, vykonaného v r. 2001. V rámci terénneho prieskumu sme sa nevenovali NPR Manínska tiesňava, keďže flóra a vegetácia tohto chráneného územia je dostatočne poznaná. Využili sme výsledky inventarizačného výskumu, realizovaného v r. 1989-1992 (kol. 1996). V rámci terénneho prieskumu sme zmapovali a zaznamenali významnejšie porasty mimo lesa, v ktorých sa vyskytovali dreviny, z bylinných porastov sme nemapovali intenzívne využívané, druhovo chudobné lúčne porasty, zruderalizované porasty a poľné kultúry. V záujmovom území bolo takto vyčlenených celkovo 271 porastov, ktoré sú znázornené a identifikovateľné v mapovej prílohe č. 3 v mierke 1: 10 000. Priestorové rozmiestnenie mapovaných porastov je znázornené v prehľadnej mape č. 8. Pre každý porast bola odhadnutá pokryvnosť jednotlivých poschodí, pri líniových porastoch ich šírka a druhové zloženie stromového, krovinného i bylinného poschodia. Abundancia jednotlivých druhov bola zaznamenávaná podľa semikvantitatívnej stupnice: 1 - druh zriedkavý, výskyt jedného alebo niekoľko málo exemplárov 2 - druh málo početný, zvyčajne sa vyskytujúci roztrúsene 3 - druh bežný 4 - druh v poraste hojný alebo dominantný 5 - druh, vytvárajúci v danom poschodí monokultúrny porast V prípade dobre vyvinutých porastov sme urobili fytocenologický záznam s použitím štandardných metód Braun-Blanquetovej fytocenologickej školy. Pri prieskume nešlo o inventarizačný prieskum, ale o charakterizovanie jednotlivých porastov pokiaľ možno čo najúplnejším zoznamov vyskytujúcich sa druhov za daných časových možností, aby bolo možné jednotlivé porasty čo najpresnejšie charakterizovať, zhodnotiť ich z viacerých hľadísk a navrhnúť opatrenia na zlepšenie ich stavu. Keďže pri prieskume bola použitá rovnaká metodika a jednotlivým porastom bola venovaná približne rovnaká pozornosť, je možné porasty navzájom porovnávať a stanoviť ich relatívnu významnosť. Výsledky terénneho prieskumu sú v tabuľkovej forme zhrnuté v prílohe č. 2 dokumentácie, kde sú okrem vedeckých uvedené aj slovenské názvy rastlinných taxónov. Názvoslovie rastlinných druhov uvádzame podľa práce Červenka a kol (1986), zaradenie rastlinných taxónov do jednotlivých kategórií ohrozenia je podľa práce Marhold, Hindák (1998). Základné štruktúrne ukazovatele jednotlivých porastov sú zhrnuté v tabuľke 1-13. Uvedený je typ porastu, kód biotopu (v prípade, ak sa na lokalite vyskytuje viac typov biotopov, je uvedený aj kód ďalšieho typu biotopu) a pokryvnosť jednotlivých poschodí. Názvy typov biotopov uvádzame podľa Ružičkovej et al. (1996). V prípade výskytu typov biotopov, ktoré sa v citovanej práci nenachádzajú, sme použili kódy, začínajúce písmenom A. Tabuľka 1-13 - Mapované porasty mimolesnej vegetácie Lok. Typ Biotop Biotop2 E3 E2 E1 1 Hrádza Hričovského kanála 318 0 0 95 2 Papradnianka, brehový porast A01 40 60 70 3 Opustený, zarastajúci pasienok A02 2 5 95 4 Šebešťanová, lúka 115 0 0 100 5 Lúka obkolesená drevin. porastami 115 0 0 100 REGIOPLÁN Nitra, 2002 55
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Lok. Typ Biotop Biotop2 E3 E2 E1 6 Dvorského laz, zarastajúci pasienok 49 5 5 95 7 Zvyšok lúky na JV okraji Dvorského lazu 115 0 0 100 8 Dvorského laz, kosený ovocný sad 220 25 1 100 9 Skalica, teplomilné porasty na skalách 108 49 5 5 95 10 Silne zarastajúci pasienok A03 0 50 95 11 Podmanín, opustený pasienok A02 0 0 95 12 Milochov, lúka V od časti Dolný Milochov 115 0 0 100 13 Lužný lesík na nive Váhu 1 50 5 95 14 Opustená, zarastajúca lúka 122 0 0 100 15 Opustená lúka, zarastá 122 0 0 95 16 Nekosená lúka 122 0 0 100 17 Teplomilná lúka, pravd. iba občas kosená 117 0 0 100 18 Orlové, nepokosená lúka 115 0 0 95 20 Opustené bývalé ovocné sady a lúky 221 10 10 95 21 Lúka, z veľkej časti nepokosená 122 0 10 95 22 Bývalé lúky s medzami, opustené 122 0 5 95 23 Lemové spoločenstvo, Orlové nad križovatkou 49 0 10 95 24 Občas kosená lúka 115 0 0 100 25 Hrádza Hričovského kanála 318 0 0 85 26 Bývalý pasienok - Dolný Moštenec A02 1 2 95 27 Medza popri bývalej poľnej ceste 218 20 80 30 28 Strmší svah s medzami, zarastá drevinami 218 A02 5 40 95 29 Šebešťanová, kosené sady nad obcou 220 35 1 95 30 Podsvahová mokraď 169 5 25 95 31 Remízka 63 60 30 95 32 Vybagrovaná malá vodná nádrž 158 10 5 20 33 Svahové prameniská 178 0 10 100 34 Opustený, zarastajúci pasienok A02 1 10 95 35 Bývalý pasienok, opustený A03 20 30 95 36 Brehový porast vod. toku 3 50 25 95 37 Lesík A04 75 20 38 Medza, stará cesta 218 15 1 95 39 Medza 218 50 50 80 40 Remízka A05 80 30 35 41 Medza 218 80 40 40 42 Medza a breh. porast 218 70 30 35 43 Neúžitok po pasienku, zarastá drevinami A02 1 5 95 44 Široká medza 218 70 40 60 45 Brehový porast a medza A01 60 30 50 46 Remízka 63 6 85 5 30 47 Remízka 63 6 80 5 45 48 Medza 218 45 20 75 49 Medza 218 60 30 50 50 Lesík A05 75 30 40 51 Kvašovský potok, breh. porasty 3 40 30 80 52 Okraj borovicového lesa 23? 20 5 95 53 Zarastený široký výmoľ A06 25 50 95 54 Lesík 32 60 40 60 56 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Lok. Typ Biotop Biotop2 E3 E2 E1 55 Brehové porasty A04 75 30 40 56 Lesík, výbežok lesa 6 75 40 20 57 Brehový porast malého potoka 3 75 40 50 58 Opustený TTP s ovocným sadom 221 122 2 2 95 59 Medza 218 10 70 50 60 Neúžitok pri kaplnke?122 5 5 95 61 Široká medza až lesík s výmoľom 34 60 30 50 62 Lesík 6 75 20 30 63 Malý vodný tok s breh. porastom 3 70 30 60 64 Medza, široká 218 50 40 70 65 Mošteník od Algidy vyššie 3 50 30 80 66 Potôčik, výmoľ 3 60 40 40 67 Les 33 70 25 60 68 Výmoľ, zarastá A04 65 30 50 69 Medza 218 40 70 70 70 Medza 218 50 40 80 71 Medza 218 70 30 30 72 Medza 218 70 30 20 73 Riedky lesík 32 25 10 95 74 Lesík A05 80 30 15 75 Medza popri ceste 218 20 60 70 76 Remízky, skupinky drevín 63 70 35 30 77 Mošteník + výmoľ A07 80 20 10 78 Mošteník 3 30 30 70 79 Remízky, skupinky drevín 63 60 50 20 80 Medza 218 15 70 50 81 Medza, výmoľ 218 70 40 20 82 Medza, výmoľ, plošný porast 218 A05 50 30 70 83 Okraj lesa, široký A08 5 10 95 84 Dve medze 218 30 60 40 85 Lesík 34 60 30 80 86 Zarastajúci úhor 124 1 5 95 87 Les 6 80 20 5 88 Nesúvislá medza 218 30 20 80 89 Lesík, výmoľ A04 40 30 80 90 Medza popri ceste 218 20 60 50 91 Breh. porast vodného toku 3 50 30 80 92 Lesík, remízka 34 70 5 95 93 Líniový porast v údolí 218 30 30 95 94 Potôčik, brehový porast A01 60 50 90 95 Lesík A07 80 40 30 96 Lesík A04 70 30 20 97 Plošné porasty krovín, medze 53 5 70 60 98 Medza, výmoľ 218 60 40 30 99 Medza, plošný porast drevín A03 50 60 20 100 Medza 218 70 40 60 101 Brehový porast 3 70 30 50 102 Medza 218 50 40 80 REGIOPLÁN Nitra, 2002 57
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Lok. Typ Biotop Biotop2 E3 E2 E1 103 Les A05 60 30 85 104 Výmoľ 218 30 50 30 105 Lesík A05 40 40 70 106 Zarastený sad, lesík 221 40 30 80 107 Dno údolia 121 2 2 95 108 Brehový porast 3 80 25 40 109 Plošný porast drevín A04 60 30 30 110 Medza pri ceste 218 10 60 70 111 Plošný porast drevín, medze A04 50 45 60 112 Plošný porast drevín A02 1 5 90 113 Medza 218 25 70 30 114 Medza 218 40 40 70 115 Medze, remízky, plošné porasty drevín 218 A02 5 5 80 116 Medze, plošné porasty drevín 218 A02 20 40 95 117 Medza 218 25 60 80 118 Lesík 6 60 30 80 119 Okraj lesa, široký 47 50 40 60 75 120 Medza 218 50 60 40 121 Lesík 6 65 20 20 122 Medza a brehové porasty 218 25 50 80 123 Medze a zarastajúce sady 218 221 25 30 95 124 Medza 218 50 60 60 125 Pramenisko 178? 5 5 80 126 Okraj lesa, široký 47 50 40 60 80 127 Plošný porast, zarastajúce xerotermy A02 2 25 90 128 Brehový porast A01 50 60 30 129 Okraj lesa 47 50 2 40 90 130 Medza 218 1 80 30 131 Medza 218 1 80 30 132 Medza 218 0 70 80 133 Medza 218 2 80 70 134 Medza 218 25 45 60 135 Medza 218 5 60 30 136 Plošný porast drevín 53 A03 20 70 50 137 Medza 218 10 70 80 138 Medza 218 30 60 40 139 Medza, široká 218 2 80 30 140 Medza 218 0 85 70 141 Zarastajúce a zalesnené bývalé pasienky A03 40 30 90 142 Medza 218 10 80 20 143 Plošný porast drevín a opustené pasienky A03 34 25 40 80 144 Porast v údolí A03 45 60 30 145 Opustený pasienok A02 1 10 95 146 Bezlesie na kóte 492 Diel A08 49 0 5 95 147 Zarastajúce svahy A02 A08 25 30 90 148 Medza popri poľnej ceste 218 10 60 50 149 Medza v údolí 218 10 50 60 150 Medze 218 15 65 50 58 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Lok. Typ Biotop Biotop2 E3 E2 E1 151 Manínec - svahy, neúžitok A08 108 2 5 95 152 Medza 218 30 60 40 153 Porast v údolí 3 218 65 30 20 154 Medza 218 60 30 40 155 Komplex sadov, záhrad a lesíkov 220 A04 20 10 70 156 Brehový porast 3 70 30 30 157 Zarastené medze, plošný porast A02 218 20 30 95 158 Mokraď pri družstve nad Praznovom 201 3 30 30 95 159 Brehový porast 3 121 25 20 95 160 Domanižanka - breh. porasty 3 60 30 60 161 Brehový porast, výmoľ 3 6 50 30 70 162 Medza 218 35 70 40 163 Plošný porast drevín 54 A03 25 70 20 164 Medza 218 25 60 60 165 Medza popri poľnej ceste 218 5 40 90 166 Praznovský potok 3 20 30 80 167 Neúžitok, opustený ovocný sad 221 115 5 10 95 168 Medza popri ceste 218 5 15 95 169 Domanižanka 3 50 60 90 170 Medza popri poľnej ceste 218 15 60 70 171 Zarastené, opustené TTP A02 115 1 20 95 172 Dedovský potok 3 60 25 60 173 Pramenisko a líniový porast drevín, medza 3 218 60 30 60 174 Medze 218 30 80 40 175 Dedovský potok 3 220 60 30 70 176 Medza 218 10 70 30 177 Les 6 A05 60 30 50 178 Zarastené stráne, lesíky A03 A08 60 40 20 179 Porast v údolí 3 A03 40 40 30 180 Areál skládky, plošné porasty A03 25 40 40 181 Medza 218 50 40 30 182 Medza 218 30 40 40 183 Lesík 6 A04 70 35 30 184 Jelšová mladina 58 40 40 20 185 Medza 218 40 25 20 186 Brehový porast 3 75 30 80 187 Brehový porast 3 70 40 30 188 Lesík A05 80 20 30 189 Brehový porast 3 121 15 40 80 190 Brehový porast 3 70 40 70 191 Lesík 6 A05 70 30 30 192 Medze a plošný porast na svahu A03 218 20 30 90 193 Plošný porast drevín A04 30 60 80 194 Brehový porast 3 60 20 40 195 Plošný porast A02 5 40 90 196 Plošné porasty drevín A02 5 40 85 197 Brehový porast A01 3 70 20 60 198 Mošteník 3 70 20 60 REGIOPLÁN Nitra, 2002 59
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Lok. Typ Biotop Biotop2 E3 E2 E1 199 Lesík A05 70 25 50 200 Lúčka, teplomilný porast A08 0 1 95 201 Potok Mošteník 3 60 35 70 202 Lesík 6 75 30 20 203 Zarastajúce neúžitky A02 218 1 25 90 204 Zarastený svah 6 50 40 30 205 Zarastajúce svahy A02 1 10 95 206 Lesík na svahu A04 70 40 20 207 Medze a plošný porast na svahu 218 115 30 60 50 208 Medze a plošný porast na svahu 218 115 20 40 95 209 Porast medzi železnicou a VN 218 60 30 80 210 Široká medza 218 50 45 70 211 Lesík A04 60 35 80 212 Výmoľ s drevinami A04 50 40 35 213 Zarastajúci pasienok A02 5 10 90 214 Výmoľ s drevinami A04 60 30 30 215 Zarastajúce pasienky a medze A02 218 2 5 95 216 Medza, výmoľ 218 A04 50 40 20 217 Zarastený výmoľ A04 70 20 20 218 Nevyužívaná plocha medzi VN a železnicou A02 2 5 95 219 Breh VN 201 195 2 15 90 220 Porast medzi VN a cestou 218 201 40 30 60 221 Brehový porast VN 3 218 50 30 60 222 Kosa vo VN 195 201 20 50 40 223 Brehový porast VN A01 50 10 80 224 Medza, široká 218 70 30 80 225 Sihoť, polostrov - plošný porast drevín 1 195 40 40 70 226 Hričovský kanál + hrádza A01 20 40 80 227 Brehový porast Váhu A01 70 40 60 228 Hričovský kanál - oba brehy i s hrádzou A01 15 25 95 229 Úzka medza 218 60 90 30 230 Brehový porast Váhu A01 1 50 30 80 231 Brehový porast Váhu A01 1 50 25 90 232 Zarastená sihoť A06 1 30 50 80 233 Sihoť A06 195 50 30 70 234 Lužný lesík a mokraď 1 195 30 40 80 235 Lesík A04 70 40 50 236 Les 6 80 10 10 237 Porast okolo rybníkov 225 5 1 95 238 Les A05 75 25 30 239 Plošný porast drevín na zosuve 6 A05 70 20 10 240 Kvašovský potok, breh. porasty 3 60 30 80 241 Zarastený svah, časť parkovo upravená A03 30 40 95 242 Remízka, lesík 6 70 25 30 243 Líniový porast drevín v údolí A06 30 40 80 244 Široká medza 218 75 40 10 245 Medza 218 65 5 80 246 Sústava medzí, zarastajúci svah 218 A04 70 30 80 60 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Lok. Typ Biotop Biotop2 E3 E2 E1 247 Zarastajúca sihoť A04 195 15 25 95 248 Zarastený bývalý pasienok A03 25 60 90 249 Sústava medzí 218 20 50 80 250 Medza 218 70 30 60 251 Zarastený výmoľ 3 A04 70 30 80 252 Medza 218 15 75 50 253 Lesík A04 80 20 30 254 Brehový porast A01 80 25 40 255 Medze 218 50 50 25 256 Brehový porast A01 60 30 20 257 Plošná podvahová mokraď A06 60 30 70 258 Lesík na svahu terasy Váhu A04 75 35 70 259 Medza popri ceste 218 60 30 40 260 Výmoľ, zarastené svahy A04 65 40 40 261 Potok vo výmoli, brehový porast 3 70 25 70 262 Medza, bývalá poľná cesta 218 70 20 40 263 Široká medza 218 50 40 40 264 Medza, úvoz 218 40 25 70 265 Les A07 80 25 60 266 Les A07 45 50 25 267 Les a zarastená plocha A04 40 50 30 268 Komplex medzí 218 220 60 30 75 269 Les A04 60 30 75 270 Lesík na svahu 6 70 20 40 271 Podskalský Roháč 11 9 40 10 75 272 Brehový porast 3 70 20 80 273 Zarastajúci svah A02 A05 5 5 95 274 NPR Manínska tiesňava - lesná časť 11 9 60 10 50 275 NPR Manínska tiesňava skalná časť 95 104 0 5 60 Legenda: E3 pokryvnosť stromového poschodia, E2 pokryvnosť krovinného poschodia, E1 pokryvnosť bylinného poschodia. Typy biotopov: 1 Vŕbovo-topoľové lužné lesy; 3 Podhorské jelšové lužné lesy; 6 Dubovo-hrabové lesy karpatské; 9 Lipovojavorové lesy; 11 Vápnomilné bukové lesy; 23 Bukovo-borovicové lesy a ostrevkové spoločenstvá; 32 Zmiešané porasty pionierskych drevín; 33 Brezové porasty; 34 Porasty borovice lesnej; 47 Krovinné plášte mezofilných lesov; 49 Teplomilné lemy; 50 Mezofilné lemy; 53 Trnkové kriačiky; 54 Trnkové lieštiny; 58 Svahové a podsvahové jelšiny; 63 Skupiny stromov a remízky; 95 Vápencové skalné steny a skalné štrbiny montánneho stupňa; 104 Karbonátové plytké skeletnaté pôdy; 108 Xerotermné travinnobylinné biotopy na vápencoch a dolomitoch; 115 - Ovsíkové a trojštetové lúky podhorské a horské; 117 Chudobné podhorské a horské lúky; 121 Vlhké lúky podhorských a horských oblastí; 122 Lúčne úhory; 124 Subxerofilné trávobylinné biotopy; 158 Viacúčelové malé vodné nádrže; 169 Mokrade; 178 Prameniská na vápencoch a mylonitoch; 195 Podhorské krovinné vrbiny; 201 Porasty chrastnice trsteníkovitej; 218 Medza; 220 Sady ovocných drevín; 221 Opustený ovocný sad; 225 Stromoradia; 318 Protipovodňové (ochranné) hrádze; A01 brehové porasty vodných tokov so zmiešaným druhovým zložením; A02 úhory po pasienkoch, resp. úhory, zarastajúce drevinami (do 50%); A03 - úhory po pasienkoch, silne zarastajúce drevinami (50 % a viac); A04 listnaté lesy so zmiešaným druhovým zložením; A05 listnato-ihličnaté lesy zmiešaným druhovým zložením; A06 porasty s dominanciou Salix fragilis; A07 sekundárne smrečiny; A08 teplomilné porasty bylín na vápencovom podklade V nasledujúcom texte uvádzame charakteristiku jednotlivých typov vegetácie, druhy sú v jednotlivých poschodiach uvádzané v poradí podľa hojnosti ich výskytu v záujmovom území - najprv sú uvádzané najhojnejšie druhy. Lesíky a remízky, medze V území sa okrem lesných porastov, ktoré charakterizujeme v osobitnej kapitole, vyskytujú aj menšie lesíky, remízky a skupiny drevín. Druhové zloženie týchto porastov do značnej miery závisí od veľkosti lesíka, jeho veku a spôsobu vzniku - najmä či ide o zvyšok pôvodne rozsiahlejších lesných porastov alebo vznikol v nedávnej minulosti zarastaním odlesnenej časti územia. REGIOPLÁN Nitra, 2002 61
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica V stromovom poschodí sú časté hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), borovica lesná (Pinus sylvestris), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), slivka domáca (Prunus domestica), vŕba rakytová (Salix caprea), hruška obyčajná (Pyrus communis agg.), lipa malolistá (Tilia cordata), vŕba krehká (Salix fragilis), buk lesný (Fagus sylvatica) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). V krovinnom poschodí sú to najmä hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), svíb krvavý (Cornus sanguinea), lieska obyčajná (Corylus avellana), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), javor poľný (Acer campestre), slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina agg.), plamienok plotný (Clematis vitalba), baza čierna (Sambucus nigra), kalina siripútková (Viburnum lantana), kalina obyčajná (Viburnum opulus), drieň obyčajný (Cornus mas) a bršlen európsky (Euonymus europaeus). V bylinnom poschodí sa vyskytujú väčšinou lesné druhy, najmä do okrajov a svetlejších častí prenikajú aj druhy z lúčnych porastov. Najčastejšie byliny v týchto porastoch sú pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kuklík mestský (Geum urbanum), mrvica lesná (Brachypodium sylvaticum), jahoda obyčajná (Fragaria vesca), kopytník európsky (Asarum europaeum), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), pľúcnik tmavý (Pulmonaria obscura) a zbehovec plazivý (Ajuga reptans). Z ostatných zaujímavých (typických alebo vzácnejších) druhov sa, i keď v menšej miere, vyskytujú: ostrica chlpatá (Carex pilosa), šalvia lepkavá (Salvia glutinosa), hrachor jarný (Lathyrus vernus), iskerník chlpatý (Ranunculus lanuginosus), hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis), taxóny z rodu kruštík (Epipactis sp. div), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) a viaceré druhy teplomilných porastov. Medze sú ďalším výrazným typom mimolesnej drevinnej vegetácie. Ich druhové zloženie je značne ovplyvnené ich šírkou a zapojenosťou drevinného porastu. V úzkych a menej zapojených medziach majú značné zastúpenie svetlomilné druhy, nachádzajú sa tu často aj typické lúčne druhy. V širších porastoch s vysokou pokryvnosťou stromového poschodia sa druhové zloženie bylinného poschodia blíži lesným porastom, v takýchto porastoch má bylinné poschodie zvyčajne malú pokryvnosť. I medze môžu byť významné z hľadiska zachovania diverzity krajiny, vrátane taxonomickej diverzity často bývajú druhovo bohaté. V medziach záujmového územia sa zo stromov najčastejšie vyskytujú: javor poľný (Acer campestre), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), slivka domáca (Prunus domestica), hrab obyčajný (Carpinus betulus), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), hruška obyčajná (Pyrus communis agg.), jabloň domáca (Malus domestica), a vŕba rakytová (Salix caprea). Z krovín sú časté zob vtáčí (Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Swida sanguinea), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina agg.), plamienok plotný (Clematis vitalba), lieska obyčajná (Corylus avellana), baza čierna (Sambucus nigra), bršlen európsky (Euonymus europaeus) a kalina siripútková (Viburnum lantana), z menej zastúpených druhov sú významné drieň obyčajný (Cornus mas), lykovec obyčajný (Daphne mezereum), jarabina brekyňová (Sorbus torminalis). Bylinné poschodie je rôznorodé, najčastejšie boli zistené druhy pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), pľúcnik tmavý (Pulmonaria obscura), kuklík mestský (Geum urbanum), rebríček myší (Achillea millefolium agg, jahoda obyčajná (Fragaria vesca), repík lekársky (Agrimonia eupatoria), kopytník európsky (Asarum europaeum), mrvica peristá (Brachypodium pinnatum), smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos). V medziach sa často uplatňujú aj druhy lúk a teplomilných trávobylinných porastov. Brehové porasty vodných tokov Brehové porasty vodných tokov sú mimoriadne dôležitým typom vegetácie v krajine - jednak ako stanovište značného počtu druhov, jednak ako krajinné prvky s vysokou vodivosťou, slúžiace pre šírenie a pohyb rastlín i živočíchov. Patria k mokraďným ekosystémom, ktoré sú jedným z ohrozených typov ekosystémov, ktorým je v poslednom čase venovaná zvýšená pozornosť. V území je najväčším vodným tokom rieka Váh, ostatné vodné toky možno zaradiť k bystrinám až potokom. V brehových porastoch Váhu sú zo stromov najviac zastúpené vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba biela (Salix alba) a ich kríženec Salix x rubens, jelša lepkavá (Alnus glutinosa), topoľ čierny (Populus nigra), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Z krov sú najčastejšie vŕba purpurová (Salix purpurea), svíb krvavý (Swida sanguinea), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), povoja plotná (Calystegia sepium), ruža šípová (Rosa canina agg.), baza čierna (Sambucus nigra), plamienok plotný (Clematis vitalba). V bylinnom poschodí sa najčastejšie vyskytujú lesknica trsteníkovitá (Phalaris arundinacea), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), mäta dlholistá (Mentha longifolia), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kuklík 62 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy mestský (Geum urbanum) a iskerník plazivý (Ranunculus repens), valeriána lekárska (Valeriana officinalis), kosatec žltý (Iris pseudacorus). Stav brehových porastov ostatných vodných tokov v značnej miere závisí od toho, či boli upravované alebo nie. Pri upravených vodných tokoch je väčšinou kvalita brehových porastoch podstatne nižšia ako v prípade neupravovaných vodných tokov. V stromovom poschodí menších vodných tokov sú najčastejšie jelša lepkavá (Alnus glutinosa), vŕba krehká (Salix fragilis), javor poľný (Acer campestre), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), vŕba rakytová (Salix caprea), a čerešňa vtáčia (Cerasus avium), v krovinnom poschodí svíb krvavý (Swida sanguinea), vŕba purpurová (Salix purpurea), baza čierna (Sambucus nigra), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna agg.), lieska obyčajná (Corylus avellana), kalina obyčajná (Viburnum opulus), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), povoja plotná (Calystegia sepium) a bršlen európsky (Euonymus europaeus). Charakter bylinného poschodia určujú najmä pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), mrvica lesná (Brachypodium sylvaticum), konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum), iskerník plazivý (Ranunculus repens), iskerník chlpatý (R. lanuginosus), zbehovec plazivý (Ajuga reptans), pichliač zelinný (Cirsium oleraceum), karbinec európsky (Lycopus europaeus), zádušník brečtanolistý (Glechoma hederacea), cesnačka lekárska (Alliaria petiolata), kuklík mestský (Geum urbanum), pľúcnik tmavý (Pulmonaria obscura), pakost smradľavý (Geranium robertianum), kostihoj lekársky (Symphytum officinale), mäta dlholistá (Mentha longifolia), čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). Z ďalších druhov sú zaujímavejšie škripinec lesný (Scirpus sylvaticus), záružlie močiarne (Caltha palustris), nezábudka močiarna (Myosotis palustris agg.), valeriána lekárska (Valeriana officinalis), krtičník tôňomilný (Scrophularia umbrosa). Vodné toky patria k tým porastom, ktoré bývajú v území najskôr atakované inváznymi druhmi rastlín. V záujmovom území sme z nepôvodných, inváznych alebo synantropných druhov zistili v brehových porastoch vodných tokov nasledovné: agát biely (Robinia pseudacacia), javor jaseňolistý (Acer negundo), pajaseň žľaznatý (Ailanthus altissima), krídlatka japonská (Reynoutria japonica), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), netýkavka malokvetá (I. parviflora), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea) a neofytné druhy astier (Aster sp. div.). Mokrade, prameniská Plošné mokrade a prameniská sú ďalším typom mokradí, patria medzi citlivé ekosystémy, v ktorých sa vyskytuje celý rad vzácnejších alebo ohrozených druhov rastlín. Všetky lokality, na ktorých sa vyskytujú tieto ekosystémy, si vyžadujú pozornosť, je potrebné ich zachovanie a upraviť využívanie krajiny v ich okolí tak, aby neboli poškodzované. V stromovom poschodí týchto mokradí sú najčastejšie vŕba krehká (Salix fragilis), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), z krovín vŕba popolavá (Salix cinerea), povoja plotná (Calystegia sepium), ruža šípová (Rosa canina agg.), kalina obyčajná (Viburnum opulus), v bylinnom poschodí trsť obyčajná (Phragmites australis), konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), valeriána lekárska (Valeriana officinalis), pakost močiarny (Geranium palustre), ostrica srstnatá (Carex hirta), praslička močiarna (Equisetum palustre), praslička najväčšia (E. telmateia), škripinec lesný (Scirpus sylvaticus) a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), z ostatných druhov karbinec európsky (Lycopus europaeus), čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia), sitina rozložitá (Juncus effusus), sitina článkovaná (Juncus articulatus), sitina sivá (Juncus inflexus), ostrica metlinatá (Carex paniculata), pichliač potočný (Cirsium rivulare), záružlie močiarne (Caltha palustris). V prameniskách boli okrem vyššie uvedených druhov zistené aj mäta dlholistá (Mentha longifolia), bezkolenec trsťovníkovitý (Molinia arundinacea), pichliač zelinný (Cirsium oleraceum), z ohrozených druhov päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora) a pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata). Lúčne porasty a ich úhory Lúčne porasty sa vyskytujú v území v pomerne dosť veľkej miere, výnimkou je niva Váhu. Lúky a tiež ich úhory výrazne prispievajú k celkovej biodiverzite územia a vyskytuje sa na nich celý rad význačných druhov, vrátane vzácnych a ohrozených. Väčšina lúk záujmového územia patrí medzi ovsíkové a trojštetové podhorské a horské lúky. V lúčnych porastoch v území sú najčastejšie tieto druhy: ovsík vyvýšený (Arrhenatherum elatius), trojštet žltkastý (Trisetum flavescens), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), ďatelina plazivá (Trifolium repens), rebríček obyčajný (Achillea millefolium agg.), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), REGIOPLÁN Nitra, 2002 63
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica skorocel prostredný (Plantago media), iskerník prudký (Ranunculus acris), púpavec srstnatý (Leontodon hispidus), púpavec srstnatý dunajský (Leontodon hispidus subsp. danubialis), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava červená (Festuca rubra), psinček tenučký (Agrostis capillaris), medúnok vlnatý (Holcus lanatus), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris). Cenné sú teplomilné porasty so zastúpením druhov ako repík lekársky (Agrimonia eupatoria), mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias), šalvia lúčna (Salvia pratensis), lipkavec syridlový (Galium verum), bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria), betonika lekárska (Betonica officinalis), šalvia praslenatá (Salvia verticillata), ranostaj pestrý (Coronilla varia), nevädzovec hlaváčovitý (Colymbada scabiosa), ďatelina horská (Trifolium montanum), hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca), túžobník obyčajný (Filipendula vulgaris), krasovlas obyčajný (Carlina vulgaris), krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis), hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), smlzník alsaský (Peucedanum alsaticum), ďatelinovec bylinný (Dorycnium herbaceum), devätorník vajcovitý (Helianthemum ovatum), oman mečolistý (Inula ensifolia). Osobitným prípadom lúčnych porastov sú kosené protipovodňové hrádze Váhu a kanála Váhu. Tieto porasty majú prirodzené druhové zloženie, sú druhovo bohaté a vyskytujú sa tu i niektoré vzácnejšie a ohrozené druhy. V nevyužívaných lúčnych porastoch začínajú prebiehať sukcesné procesy - začína sa meniť druhové zloženie. V prvej fáze do porastov obvykle prenikajú mohutné trávy, neskôr niektoré lesné byliny a kry. Z tráv a bylín sa v týchto fázach sukcesie v území uplatňujú najmä smlz kroviskový (Calamagrostis epigejos), mrvica peristá (Brachypodium pinnatum), mrvica lesná (Brachypodium sylvaticum), metlica trsnatá (Deschampsia cespitosa), kozinec sladkolistý (Astragalus glycyphyllos), jahoda obyčajná (Fragaria vesca), pakost krvavý (Geranium sanguineum). Lúčne úhory v území zarastajú najčastejšie týmito drevinami: slivka trnková (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina agg.), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lieska obyčajná (Corylus avellana), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), plamienok plotný (Clematis vitalba), javor poľný (Acer campestre), hruška obyčajná (Pyrus communis agg.), kalina siripútková (Viburnum lantana). Úhory lúčnych porastov sú biotopom, v ktorom sa v území vyskytujú viaceré významné - vzácnejšie, vzácne alebo ohrozené druhy, ktoré sa v lúčnych porastoch nevyskytujú alebo sa v nich vyskytujú zriedkavejšie. Z takýchto druhov sme v území zistili smldník jelení (Peucedanum cervaria), jagavku konáristú (Anthericum ramosum), horec krížatý (Gentiana cruciata), pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata). Sady, mozaiky V záujmovom území sa vyskytujú aj sady ovocných drevín. Z ovocných drevín prevažujú slivka domáca (Prunus domestica) a jabloň domáca (Malus domestica), menej časté sú orech kráľovský (Juglans regia) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium). Niektoré z týchto sadov sú dobre udržiavané, bylinné poschodie má lúčny charakter a býva kosené, ďalšie kosené nie sú, bylinné poschodie má charakter lúčneho úhoru a vyskytujú sa aj sady, ktoré intenzívne zarastajú drevinami. Kosené sady sú veľmi charakteristickým krajinným prvkom v podhorskej krajine, majú svoj význam z hľadiska diverzity krajiny, ale aj diverzity vegetácie a živočíšstva. Bolo by žiadúce, aby sa v čo najväčšej miere obnovilo kosenie opustených sadov. Skalné a xerotermné spoločenstvá Z drevín sa v týchto porastoch uplatňuje najmä borovica lesná (Pinus sylvestris), z krov krušina jelšová (Frangula alnus), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), svíb krvavý (Swida sanguinea), ruža šípová (Rosa canina agg.), kalina siripútková (Viburnum lantana), čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb), jarabina mukyňová (Sorbus aria), drieň obyčajný (Cornus mas), bršlen európsky (Euonymus europaeus). Bylinné poschodie výrazne odráža skalnatý charakter stanovišťa i typ podložia (vápence a dolomity). Z významnejších druhov uvádzame nasledovné: ostrevka vápnomilná (Sesleria varia agg.), jagavka konáristá (Anthericum ramosum), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), astra alpínska (Aster alpinus), dvojštítok hladkoplodý (Biscutella laevigata), podkovka chochlatá (Hippocrepis comosa), lipkavec sivý (Galium glaucum), hrdobarka obyčajná Teucrium chamaedrys, sezel sivý (Seseli elatum), slezinník rutovitý (Asplenium ruta-muraria), slezinník severný (Asplenium septentrionale), slezinník červený (Asplenium trichomanes), devätorník veľkokvetý (Helianthemum grandiflorum s.l.), rozchodník šesťradový (Sedum 64 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy sexangulare), čistec rovný (Stachys recta), oman mečolistý (Inula ensifolia), skalničník srstnatý bledozelený (Jovibarba hirta subsp. glabrescens), rozchodník najväčší (Hylotelephium maximum). Ohrozené druhy rastlín V území bolo zistených viacero ohrozených, resp. chránených druhov rastlín. Zoznam takýchto druhov je spolu s číslom porastu, v ktorom boli zistené, uvedený nižšie. Zaradenie do kategórií ohrozenia a endemizmu je podľa práce Marhold, Hindák (1998). Použili sme nasledovné skratky: CR kriticky ohrozený, EN - ohrozený, VU - zraniteľný, LR menej ohrozený, r - zriedkavý, - chránený druh, KZ západokarpatský endemit, Ks karpatský subendemit. Aquilegia vulgaris (LR, ) porast č. 52, 86, 139 Aster amelloides (LR) porast č. 26 Dactylorhiza majalis (VU, ) - porast č. 14 Dianthus praecox subsp. praecox (VU,, KZ) - porast č. 271 Epipactis sp. porast č. 52, 62, 72, 92, 134, 143, 147 Gentiana cruciata (LR) porast č. 52, 58, 61, 83, 129, 141, 147, 196, 213, 273 Gentianopsis ciliata (LR) - porast č. 33, 53, 58, 61, 83, 105, 127, 141, 147, 164 Gymnadenia conopsea (VU, ) - porast č. 22, 83, 141 Gymnadenia densiflora (CRr, ) porast č. 33, 150 Lilium martagon (LR, ) porast č. 6, 73 Listera ovata (VU, ) porast č. 14, 22 Neottia nidus-avis ( ) porast č. 254 Orchis morio (VU, ) porast č. 12 cf. Orchis pallens (EN, ) porast č. 266 Primula auricula (VU, - porast č. 271 Pulsatilla subslavica (EN,, KZ) - porast č. 271 Scrophularia umbrosa (LR) porast č. 2, 159, 240 Valeriana simplicifolia (VU) porast č. 125 Význam NPR Manínska tiesňava dokumentuje aj prítomnosť značného počtu ohrozených a vzácnych druhov. Podľa výsledkov inventarizačného výskumu (kol. 1996) sa na území NPR vyskytujú nasledovné ohrozené a chránené druhy: Epipactis leptochila (EN, ), Malaxis monophyllos (EN), Orchis pallens (EN, ), Pulsatilla subslavica (EN,, KZ), Aster alpinus (VU, ), Berula erecta (VU), Campanula bononiensis (LR), Cephalanthera damasonium (VU, ), C. longifolia (VU, ), C. rubra (VU, ), Corallorhiza trifida (VU, ), Corothamnus procumbens (VU, ), Dianthus praecox subsp. praecox (VU,, KZ), Epipactis microphylla (VU, ), Orchis mascula subsp. signifera (VU, ), Platanthera bifolia (VU, ), Primula auricula (VU, ), Tephroseris integrifolia (VU), Aconitum firmum subsp. moravicum (LR,, KZ), Amelanchier ovalis (LR, ), Aquilegia vulgaris (LR, ), Convallaria majalis (LR, ), Epipactis atrorubens (LR, ), E. helleborine (LR, ), Gentiana cruciata (LR), Gentianopsis ciliata (LR), Lactuca perennis (LR), Lilium martagon (LR, ), Minuartia langii (LR), Phyllitis scolopendrium (LR, ), Scrophularia umbrosa (LR), Neottia nidus-avis ( ), Taxus baccata ( ). Z ďalších endemických taxónov boli zistené: Cyanus mollis (Ks), Dentaria glandulosa (Ks). V správe inventarizačného výskumu NPR Manínska tiesňava sa uvádzajú aj ďalšie ohrozené a chránené druhy, zistené v území G. Runkovičom za posledných 40 rokov: Anemone sylvestris (LR, ), Blechnum spicant (VU, ), Centaurium erythraea (LR, ), Coeloglossum viride (VU, ), Dactylorhiza maculata (CRr, ), D. majalis (VU, ), D. sambucina (VU, ), Dianthus superbus REGIOPLÁN Nitra, 2002 65
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica subsp. superbus (EN, ), Diphasiastrum complanatum (LR, ), Draba lasiocarpa (VU), Epipactis muelleri (VU, ), E. purpurata (VU, ), Galanthus nivalis (LR, ), Gentiana clusii (VU, ), Gentianella amarella (LR), Gymnadenia conopsea (VU, ), Huperzia selago ( ), Koeleria tristis (LR,, KZ), Listera ovata (VU, ), Lycopodium annotinum (LR, ), L. clavatum (LR, ), Ophrys insectifera (VU, ), Parnassia palustris (LR), Pedicularis sylvatica (VU, ), Platanthera chlorantha (EN, ), Scabiosa canescens (LR), Trollius altissimus (VU, ). Z Podskalského Roháča uvádza Runkovič a Runkovičová-Horváthová (1989) a Runkovič (1998) okrem druhov, ktoré sme zistili pri terénnom prieskume i nasledujúce ohrozené a chránené druhy: Cephalanthera damasonium (VU, ), C. rubra (VU, ), Corallorhiza trifida (VU, ), Stipa joannis (VU, ), Amelanchier ovalis (LR, ), Anemone sylvestris (LR, ), Aquilegia vulgaris (LR, ), Aster amelloides (LR), Convallaria majalis (LR, ), Epipactis atrorubens (LR, ), Gentianopsis ciliata (LR), Lilium martagon (LR, ), Linum flavum (LR), Neottia nidus-avis ( ), Taxus baccata ( ). C. Analýza lesnej vegetácie Lesné porasty v záujmovom území patria do troch lesných hospodárskych celkov. Najväčšia časť lesov sa nachádza v LHC Prečín ide o takmer celé záujmové územie, nachádzajúce sa na ľavom brehu rieky Váh s výnimku malej časti (84,82 ha), patriacej do LHC Beluša. Porasty na pravom brehu rieky Váh patria do LHC Papradno. V území prevažujú hospodárske lesy - tvoria 77,6 % výmery lesov na lesnom pôdnom fonde. Lesy osobitného určenia sa nachádzajú iba v LHP Prečín a zaberajú 13,7 % lesných porastov. Ide najmä o porasty, nachádzajúce sa v chránených územiach a lesné porasty lesoparku. Ochranné lesy predstavujú 8,7 % lesov záujmového územia. V prehľadnej mape č. 9 je znázornené organizačné členenie lesného pôdneho fondu a základné kategórie lesov v území. Tabuľka 1-14 - Veková štruktúra lesných porastov v území LHC Prečín Papradno Beluša Spolu Vek ha N % ha N % ha N % ha N % 1-10 150.16 79 5.58 35.46 20 6.35 3.44 3 4.06 189.06 102 5.67 11-20 162.04 56 6.02 13.45 3 2.41 2.77 3 3.27 178.26 62 5.35 21-30 169.83 44 6.31 68.6 17 12.29 238.43 61 7.15 31-40 138.18 36 5.13 32.87 8 5.89 171.05 44 5.13 41-50 183.74 41 6.83 17.55 13 3.14 2.38 2 2.81 203.67 56 6.11 51-60 236.84 54 8.80 25.23 9 4.52 69.81 6 82.30 331.88 69 9.95 61-70 204.30 37 7.59 57.66 7 10.33 261.96 44 7.86 71-80 337.27 66 12.53 51.88 9 9.30 1.05 1 1.24 390.20 76 11.70 81-90 547.75 104 20.35 78.99 16 14.15 626.74 120 18.80 91-100 222.75 39 8.28 103.34 19 18.52 326.09 58 9.78 101-110 151.96 34 5.65 45.79 8 8.20 5.37 2 6.33 203.12 44 6.09 110-120 140.65 25 5.23 24.4 5 4.37 165.05 30 4.95 121-130 20.71 4 0.77 2.91 1 0.52 23.62 5 0.71 131-140 22.56 3 0.84 22.56 3 0.68 141-150 0.00 0 0.00 nad 150 2.60 2 0.10 2.60 2 0.08 Spolu 2691.34 624 100.00 558.13 135 100.00 84.82 17 100.00 3334.29 776 100.00 66 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Veková štruktúra lesných porastov je pomerne nevyrovnaná (tabuľka 1-14, graf 1-13). Výrazne dominujú lesné porasty v kategórii 81-90 rokov, ktoré zaberajú 18,8 % všetkých porastov, v LHC Prečín ide o 20,4 % porastov. Takáto veková štruktúra predstavuje nebezpečenstvo do budúcnosti, v období, keď sa táto veková skupina dostane do rubnej doby. Graf 1-13 - Veková štruktúra lesných porastov 20.00 18.00 16.00 14.00 12.00 10.00 8.00 6.00 4.00 2.00 0.00 Veková štruktúra lesných porastov 1-10 11-20 21-30 31-40 41-50 51-60 61-70 71-80 81-90 91-100 101-110 110-120 121-130 131-140 141-150 % nad 150 Vek V území sa vyskytujú porasty druhého až piateho vegetačného stupňa. Podľa lesníckej typológie ich možno zaradiť do 13 skupín lesných typov, v území bolo mapovaných 48 lesných typov. Ich prehľad je uvedený v tabuľke 1-15. Prehľad o reálnom druhovom zložení predstavuje graf 1-14 a tabuľka 1-16, v ktorej sú lesné porasty zaradené do typov podľa prevažujúcich drevín. V území je pomerne veľký podiel lesných porastov s dvomi poschodiami takéto porasty predstavujú približne tretinu všetkých lesných porastov na lesnom pôdnom fonde. Vyskytujú sa aj porasty s tromi poschodiami. Prehľad lesných porastov z hľadiska počtu poschodí je v tabuľke 1-17. Tabuľka 1-15 - Prehľad zaradenia lesných porastov záujmového územia do lesných typologických jednotiek SLT Kód SLT rad Kateg Lesné typy 03 kyslá dubová bučina Fq A H/O 2103, 3103 14 buková dúbrava FQ B H 2304, 2305,2310, 2311, 2312 15 dubová bučina QF B H 3302, 3304, 3305, 3306, 3307, 3308, 3309 16 bučina Fp B H 3311, 3312, 3313, 3314, 3315, 3316, 3317, 3318, 4303, 4304, 4305, 4307, 4308, 4309 17 typická bučina Ft B H 4312, 4316, 4317, 4318 18 jedľová bučina AF B H 5303, 5306 22 lipová bučina Ftil B/C H 4402 27 lipová javorina TAc C O 3504, 4503 REGIOPLÁN Nitra, 2002 67
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica SLT Kód SLT rad Kateg Lesné typy 28 jaseňová javorina FrAc C O 5502 31 dealpínska borina Pide D O 2621, 3621 32 drieňová bučina CoF D O 3601 33 dealpínska dubová bučina QFde D O 3611 34 vápencová bučina Fde D O 4601, 4602, 4603, 4604, 4605, 5602 Tabuľka 1-16 - Typy porastov podľa druhového zloženia Typ Skratka LHC Prečín LHC Papradno LHC Beluša Spolu Čisté bučiny Bk 728,68 42,67 2,16 773,51 Borovicové bučiny BkBo 165,55 73,72 239,27 Dubové bučiny BkDb 1,2 50,14 51,34 Hrabové bučiny BkHb 7,38 1,97 9,35 Javorové bučiny BkJv 55,92 55,92 Smrekové bučiny BkSm 181,89 28,73 210,62 Smrekovcovo-borovicové bučiny BkSmBo 24,7 24,7 Smrekovcovo-smrekové bučiny BkSmcSm 11,22 11,22 Zmiešané bučiny BkZ 707,09 151,15 14,65 872,89 Boriny Bo 174,43 32,82 9,88 217,13 Bukové boriny BoBk 54,96 86,93 141,89 Smrekové boriny BoSm 160,97 25,48 186,45 Zmiešané boriny BoZ 336,43 60,7 22,31 419,44 Breziny a zmiešané breziny BrZ 15,99 15,99 Porasty cenných listnáčov CL 3,19 0,29 3,48 Dubiny a zmiešané dubiny DbZ 16,73 88,66 4,5 109,89 Hrabiny a zmiešané hrabiny HbZ 64,65 2,7 7,29 74,64 Jedliny a zmiešané jedliny JdZ 64,9 64,9 Smrečiny Sm 165,37 3,93 11,05 180,35 Bukové smrečiny SmBk 60,79 22,16 82,95 Borovicové smrečiny SmBo 281,67 24,76 306,43 Zmiešané smrečiny SmZ 367,87 132,76 5,85 506,48 Smrekovcové porasty SmcZ 3,66 16,01 19,67 Zmesi rôznych drevín ZmO 88,45 125,59 12,62 226,66 Holiny H 10,55 5,84 16,39 68 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Graf 1-14 - Porastové typy lesov záujmového územia Porastové typy záujmového územia 20% 2% 47% 22% 5% 2% 2% Bučiny a zmiešané bučiny Dubiny a zmiešané dubiny Hrabiny a zmiešané hrabiny Porasty ostatných listnáčov Smrečiny a zmiešané smrečiny Boriny a zmiešané boriny Porasty ostatných ihličnanov Tabuľka 1-17 - Plocha lesných porastov (ha) podľa počtu poschodí Počet poschodí LHC Prečín LHC Beluša LHC Papradno Spolu ha 0 10,96 5,84 16,8 1 2406,76 450,92 78,76 2937,44 2 1271,9 420,52 12,1 1706,52 3 84 102,19 189,19 1.3.3. Všeobecná charakteristika živočíšstva Suchozemské stavovce Širšie zoogeografické vzťahy záujmového územia sú dané jeho polohou v severozápadnej časti západného okrsku vnútorného obvodu provincie Západných Karpát (Čepelák in Mazúr et al. 1980). Faunu tunajších suchozemských stavovcov možno na najhrubšej rozlišovacej úrovni rozčleniť do troch základných jednotiek: fauna nivnej krajiny (niva Váhu, Domanižanky a Papradnianky) v Považskom podolí fauna heterogénnej oráčinovo-lúčno-ekotonovej krajiny v Podmanínskej pahorkatine (vrátane Galanovskej a Moštenecko-kvašovskej pahorkatiny fauna prevažne lesnej krajiny v Púchovskej, Manínskej a Súľovskej vrchovine. Na zloženie a vývoj fauny suchozemských stavovcov v nivnej krajine asi najciteľnejšie pôsobí faktor vody v kombinácii so silnými antropogénnymi rušivými činiteľmi, zvlášť urbanizáciou REGIOPLÁN Nitra, 2002 69
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica a poľnohospodárstvom. Vplyv vody - tečúcej (hlavne Váh) i stojatej (niekoľko malých zvyškov starých ramien Váhu, ale hlavne umelá VN Nosice) - a ňou podmienených stanovíšť sa odráža v sústredenejšom výskyte obojživelníkov a plazov, ako sú ropucha zelená Bufo viridis, rosnička zelená Hyla arborea, skokan zelený Rana kl. esculenta a užovka obyčajná Natrix natrix. Ťažisko rozšírenia tu majú aj vodné a im ekologicky podobné vtáky, či už hniezdiace a pravdepodobne hniezdiace (kačica divá Anas platyrhynchos, chochlačka vrkočatá Aythya fuligula, kulík riečny Charadrius dubius, rybárik obyčajný Alcedo atthis, brehuľa obyčajná Riparia riparia, svrčiak riečny Locustella fluviatilis, trsteniarik malý Acrocephalus schoenobaenus, penica slávikovitá Sylvia borin, kúdeľníčka lužná Remiz pendulinus, strnádka trsťová Emberiza schoeniclus), alebo nehniezdiace (kormorán veľký Phalacrocorax carbo, volavka popolavá Ardea cinerea, chochlačka sivá Aythya ferina, lyska čierna Fulica atra, čajka bielohlavá Larus cachinnans, čajka smejivá L. ridibundus a viacero ďalších), objavujúce sa väčšinou v obdobiach jarného a jesenného ťahu a v zime. K nivným ekosystémom sa tesnejšie viaže aj výskyt niektorých druhov cicavcov, napríklad ondatry pižmovej Ondatra zibethica, krysy vodnej Arvicola terrestris, hranostaja obyčajného Mustela erminea a vydry riečnej Lutra lutra. Mnohostrannejšie a silnejšie ako voda vplýva na výskyt suchozemských stavovcov proces urbanizácie, najmä v jeho centre - v meste Považská Bystrica. Zvlášť tvrdo dopadá na citlivejšie a druhovo chudobné triedy (obojživelníky a plazy), ktorých príslušníci v meste a obciach prežívajú len okrajovo. Úspešnejšie sa v tomto ohľade zdajú byť vtáky, zastupované v ľudských sídlach početnou skupinou tzv. synantropných druhov ako hrdlička záhradná Streptopelia decaocto, dážďovník obyčajný Apus apus, lastovička obyčajná Hirundo rustica (skôr vo vidieckych sídlach), belorítka obyčajná Delichon urbica (na vidieku i v meste), trasochvost biely Motacilla alba, žltochvost domový Phoenicurus ochruros, vrabec domový Passer domesticus, vrabec poľný Passer montanus (vidiecke sídla a ich lemy - ekotony) a do veľkej miery aj kanárik poľný Serinus serinus a stehlíky (Carduelis chloris, C. carduelis, C. cannabina). Aj medzi cicavcami nájdeme viacero takýchto druhov: jež východoeurópsky Erinaceus concolor, hojný potkan obyčajný Rattus norvegicus, veľmi hojná myš domová Mus musculus a zo šeliem kuna skalná Martes foina. Poľnohospodárstvo čo do intenzity vplyvu za urbanizáciou v ničom nezaostáva, na nive však vytvára len jednotvárnu oráčinovú krajinu. Diferencovanejšie to už vyzerá v pahorkatinách, kde sa hlavne vďaka rozmanitosti abiotických podmienok (reliéfových, substrátovo-pôdnych, hydrických) udržiava pestrejšia mozaika stanovíšť s prevahou malých a stredne veľkých polí, lúk/pasienkov, úhorov a opustenísk, mimolesnej drevinovej vegetácie a iných lemov a prechodných zón (ekotonov). Spomedzi obojživelníkov ju osídľuje najmä kunec žltobruchý Bombina variegata a popri už spomenutej ropuche zelenej i ropucha obyčajná Bufo bufo a skokan hnedý Rana temporaria (oba druhy však častejšie nájdeme v lesoch). Vo faune plazov prevláda jediný druh - jašterica krátkohlavá Lacerta agilis. Naopak najväčšiu druhovú bohatosť vidno u vtákov. Na poliach, medziach a porastoch krmovín a travín žije zriedkavá jarabica poľná Perdix perdix, prepelica poľná Coturnix coturnix, bažant obyčajný Phasianus colchicus, vzácny chrapkáč poľný Crex crex a najhojnejší škovránok poľný Alauda arvensis. Pri love potravy tu najčastejšie možno zastihnúť myšiaka hôrneho Buteo buteo a sokola myšiara Falco tinnunculus. Na medziach, popri cestách a na opusteniskách hniezdi pŕhľaviar čiernohlavý Saxicola torquata a hojná strnádka obyčajná Emberiza citrinella, v miestach s významnejším výskytom krovín a stromov pristupuje vzácne jastrab krahulec Accipiter nisus (lesíky, okraje lesov), o niečo častejšie hrdlička poľná Streptopelia turtur, kukučka obyčajná Cuculus canorus (aj v lesoch), zriedkavo krutohlav obyčajný Jynx torquilla, žlna zelená Picus viridis, ďateľ malý Dendrocopos minor, bežná ľabtuška hôrna Anthus trivialis, vzácny žltochvost hôrny Phoenicurus phoenicurus (tu v starých sadoch), drozd čierny Turdus merula (aj v sídlach a v lesoch), drozd čvíkotavý T. pilaris (najmä v brehových porastoch), sedmohlások obyčajný Hippolais icterina, penice (jarabá Sylvia nisoria, popolavá S. curruca, obyčajná S. communis a najčastejšia čiernohlavá S. atricapilla), kolibkáriky (najmä spevavý Phylloscopus trochilus a čipčavý P. collybita, ktorý býva hojnejší v lesoch), mlynárka dlhochvostá Aegithalos caudatus, sýkorka veľká Parus major (aj v sídlach a v lesoch), vlha obyčajná Oriolus oriolus (na vyšších stromoch), strakoš obyčajný Lanius collurio, straka obyčajná Pica pica, vrana obyčajná východoeurópska Corvus corone cornix, škorec obyčajný Sturnus vulgaris (aj v sídlach) a glezg obyčajný Coccothraustes coccothraustes (aj v dubohrabinách a bučinách). Cicavčia fauna oráčinovo-lúčno-ekotonovej pahorkatinovej krajiny tiež nie je chudobná. Tvorí ju napríklad hojný krt obyčajný Talpa europaea, piskor obyčajný Sorex araneus (aj v lesoch) i malý 70 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy S. minutus, hraboš podzemný Microtus subterraneus, veľmi hojný hraboš poľný M. arvalis, zriedkavejšia ryšavka obyčajná Apodemus sylvaticus, pĺšik lieskový Muscardinus avellanarius (tiež v lesoch), lasica obyčajná Mustela nivalis, líška obyčajná Vulpes vulpes, zajac poľný Lepus europaeus a srnec hôrny Capreolus capreolus (aj v lesoch). Viaceré z uvedených druhov (najmä vtáky a cicavce) svojím rozšírením zasahujú aj do tretej z hlavných faunistických jednotiek na záujmovom území, t. j. do prevažne lesnej vrchovinovej krajiny. V triedach obojživelníkov a plazov ju popri ropuche obyčajnej a skokanovi hnedom charakterizuje výskyt salamandry škvrnitej Salamandra salamandra (v okolí prameňov a potokov) a slepúcha lámavého Anguis fragilis. Medzi lesné druhy vtákov možno zaradiť napríklad zriedkavého bociana čierneho Ciconia nigra, bežného myšiaka hôrneho Buteo buteo, holuba hrivnáka Columba palumbus, žlnu sivú Picus canus, ďatľa veľkého Dendrocopos major (aj v ekotonoch a v sídlach), orieška obyčajného Troglodytes troglodytes, vrchárku modrú Prunella modularis, hojnú červienku obyčajnú Erithacus rubecula, drozda plavého Turdus philomelos i menej častého trskotavého T. viscivorus, hojnú penicu čiernohlavú Sylvia atricapilla, kolibkárika sykavého Phylloscopus sibilatrix, králiky (zlatohlavého Regulus regulus na ihličnanoch, ohnivohlavého R. ignicapillus aj na listnáčoch), mucháriky (malého Ficedula parva i bielokrkého F. albicollis), sýkorky (hôrnu Parus palustris, čiernohlavú P. montanus, uhliarku P. ater, belasú P. caeruleus), brhlíka obyčajného Sitta europaea, kôrovníka dlhoprstého Certhia familiaris, sojku obyčajnú Garrulus glandarius, krkavca čierneho Corvus corax, najhojnejšiu pinku obyčajnú Fringilla coelebs, zriedkavejšieho krivonosa obyčajného Loxia curvirostra (v mimohniezdnom období v ihličnatých porastoch) a hýľa obyčajného Pyrrhula pyrrhula. Z cicavcov v tunajších lesoch dominujú drobné zemné druhy ryšavka žltohrdlá Apodemus flavicollis a hrdziak lesný Clethrionomys glareolus. Plchy zastupuje už spomenutý pĺšik lieskový, netopiere hlavne raniak hrdzavý Nyctalus noctula a netopier obyčajný Myotis myotis (aj v sídlach), telesne väčšie a veľké druhy najmä veverica obyčajná Sciurus vulgaris, kuna lesná Martes martes, sviňa divá Sus scrofa, jeleň obyčajný Cervus elaphus a srnec hôrny. Vnútri lesných ekosystémov (zvlášť v manínskej časti) si zmienku zasluhujú ešte dva vzácne typy stanovíšť. Prvým sú skaly (väčšie bralá), obývané z hniezdiacich vtákov napríklad sokolom myšiarom, sovou obyčajnou Strix aluco, žltochvostom domovým (úplná väčšina populácie žije v ľudských sídlach), krkavcom čiernym Corvus corax (aj v poľnohospodárskej krajine), výrom skalným Bubo bubo a niekoľkými pármi kaviek Corvus monedula. Zo skalných štrbín sú známe nálezy netopierov ako večernica pestrá Vespertilio murinus a netopier riasnatý Myotis nattereri. Druhý typ tvoria roklinovité úseky tokov (hlavne v Manínskej tiesňave), pre ktoré je príznačný hniezdny výskyt vodnára obyčajného Cinclus cinclus a trasochvosta horského Motacilla cinerea z vtákov a dulovnice väčšej Neomys fodiens z cicavcov. Spoločenstvá bezstavovcov Súčasná štruktúra a zloženie spoločenstiev bezstavovcov v posudzovanom území je výsledkom dlhodobého, evolučného vývoja a relatívne krátkodobého, ale veľmi intenzívneho pôsobenia činnosti človeka. Tento vplyv sa prejavuje najmä v kvalitatívnych zmenách pôvodných biotopov (habitatov), na ktoré sú jednotlivé spoločenstva bezstavovcov viazané, vytváraní nových habitatov a vo výrazných zmenách plošného zastúpenia jednotlivých typov habitatov v krajine. Na základe typov habitatov môžeme v záujmovom území vyčleniť hlavné skupiny spoločenstiev bezstavovcov. Spoločenstva bezstavovcov lužných lesov. V týchto spoločenstvách sa vyskytujú druhy živočíchov, prispôsobené životu na zatienených lesných stanovištiach s vyšším stupňom vlhkosti. Dôležitou súčasťou týchto ekosystémov sú cenózy pôdnej fauny, ktoré sa ukrývajú pod opadaným lístím, v humóznej pôde, pod kameňmi, práchnivejúcim drevom a pod. Žije tu nesmierne množstvo živočíšnych druhov. Vyskytujú sa tu pôdne jednobunkové organizmy, červy, pomalky, ulitníky, z článkonožcov pôdne kôrovce, pavúky, kosce, šťúriky, roztoče, stonôžky, mnohonôžky, z hmyzu najmä chvostoskoky, šváby, blanokrídlovce (najmä mravce), dvojkrídlovce hlavne v larválnom štádiu, chrobáky, a iné. V bylinnom poschodí, v krovinách a na kmeňoch stromov sa zdržuje značné množstvo drobných živočíchov, ako napr. pavúky, kosce, roztoče strapky, dvojkrídlovce (komáre, tipule, pestrice, muchy, a i.), srpice koníky, kobylky, bzdochy, vošky, blanokrídlovce, chrobáky, motýle, ai. V posudzovanom území sú zoocenózy tejto skupiny výrazne redukované a ostali len fragmenty v najbližšom okolí Váhu. Do tejto skupiny možno zaradiť aj rozsiahlejšie jelšové porasty popri potokoch (napr. jelšina pod Manínskou tiesňavou). REGIOPLÁN Nitra, 2002 71
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Spoločenstvá bezstavovcov ostatných lesov a lesných rúbaní. V lesných spoločenstvách sa vyskytujú druhy živočíchov, prispôsobené životu na zatienených lesných stanovištiach. Rovnako ako pri predošlej skupine sú dôležitou súčasťou týchto ekosystémov cenózy pôdnej fauny. Z bezstavovcov sú významné tie isté skupiny ako v prípade lužných lesov. V území sa vyskytujú tieto cenózy bezstavovcov najmä bukových, zmiešaných a sutinových lesov. Spoločenstvá bezstavovcov skalných stien, brál, sutín a skalných stepí a lesostepí. Tieto spoločenstvá sú vystavené oveľa viac priamym poveternostným vplyvom ako spoločenstvá iných habitatov. Rozdiely v mikroklimatických podmienkach v týchto habitatoch sú omnoho väčšie ako inde, čo vytvára podmienky pre vysokú diverzitu bioty vrátane bezstavovcov, napriek tomu že produkcia biomasy je tu podstatne nižšia. Žijú tu niektoré druhy ulitníkov, suchozemské kôrovce, mnohonôžky, pavúky, kosce a mnoho skupín hmyzu. V sledovanom území sú tieto spoločenstvá veľmi bohato zastúpené najmä v oblasti Manínskej úžiny, Podmanína a Dolného Moštenca (Skalica). Tieto spoločenstvá sú v oblasti najviac ohrozené ich zalesňovaním. Spoločenstvá bezstavovcov lúk a pasienkov. Väčšinou druhotné stanovištia, vznikli odlesnením plôch človekom, do tejto skupiny zaraďujeme i prirodzené bezlesé ekosystémy na plytkých pôdach. Druhy, ktoré tu žijú, sú prispôsobené priamemu pôsobeniu vonkajších činiteľov - slnečné žiarenie, dážď, vietor a značnému kolísaniu vlhkosti a teploty. Sú druhovo bohatšie ako zoocenózy polí, jediným agrotechnickým zásahom je tu kosba. Z bezstavovcov sa v týchto ekosystémoch vyskytujú napr. Nematoda, slimáky, pavúky, kosce, roztoče, mnohonôžky, stonožky, mravce, kobylky a koníky, vošky, bzdochy, motýle, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, chrobáky. Pre teplé a suché stanovištia sú typické viaceré teplomilné druhy pavúkov, koníkov, bzdôch a cikád, stepné druhy chrobákov, teplomilné druhy blanokrídlovcov, bohato bývajú zastúpené motýle. Pasienky sú druhovo chudobnejšie. Zastúpené sú aj vlhké lúky. Tento typ cenóz bezstavovcov je v posudzovanom území značne rozšírený. Spoločenstvá sadov. Druhotné stanovištia, ktoré vznikli činnosťou človeka. Majú podobné zastúpenie ako spoločenstva lúk, ale prítomnosť vysadených ovocných stromov vytvára vhodné životné podmienky pre mnohé ďalšie živočíšne druhy, ktoré tu nachádzajú potravnú bázu, možnosť úkrytu a pod. Sady sú často situované v blízkosti ľudských sídiel, a preto sa tu stretávame aj s druhmi typickými pre živočíšne spoločenstva antropicky podmienených habitatov. Tento typ spoločenstva je v posudzovanom území významne zastúpený. Spoločenstvá polí. Podobne ako pri predošlých 2 skupinách ide o druhotné, človekom vytvorené stanovištia s podobnými ekologickými podmienkami (priame pôsobenie slnečného žiarenia, dažďa a vetra, značné kolísanie vlhkosti a teploty). Navyše zoocenózy týchto biotopov musia byť prispôsobené i agrotechnickým zásahom (orba, žatva, používanie agrochemikálií). V dôsledku toho sa v týchto biotopoch udržali iba značne prispôsobivé druhy. Druhovo sú tieto cenózy bezstavovcov chudobné, ale niektoré druhy mávajú mimoriadne veľa jedincov. Zloženie cenóz závisí dosť od kultúry - každá poľnohospodárska kultúra viaže na seba určité druhy, zastúpené bývajú aj fytofágy. V pôde sú typickými dážďovky a niektoré Nematoda. Z bezstavovcov bývajú ďalej zastúpené mnohonôžky a stonožky, pavúky, chrobáky, roztoče, bzdochy, cikády, vošky, blanokrídlovce (významné sú najmä včely a čmele), dvojkrídlovce, motýle a slizniaky. Spoločenstvá bezstavovcov vôd. Tvoria ich živočíchy, prispôsobené životu vo vode (či už trvalému alebo dočasnému) alebo na vodnej hladine. Zloženie zoocenóz ovplyvňuje najmä charakter vodného prostredia - či ide o stojaté vody, pomaly alebo rýchlo tečúce, oligo- mezo- alebo eutrofné, so zatienenou alebo odkrytou vodnou hladinou, čistota vody a pod.). V území je tento typ zoocenóz zastúpený hlavne tokom Váhu a jeho prítokmi. Na dne vodných tokov ale aj vodnom prostredí žije množstvo bezstavovcov ako sú kôrovce, larvy dňoviek, pošvatiek, bzdochy, vodné chrobáky. Mnohé z nich sú potravou pre ryby a vodné vtáctvo. Spoločenstvá bezstavovcov brehov vôd. Sú druhovo pestré, aj vďaka diverzity prostredia na týchto stanovištiach. K charakteristickým bezstavovcom brehov vôd patria ulitníky, kôrovce, kosce, pavúky, chvostoskoky, bzdochy, chrobáky a druhy, ktorých larvy žijú vo vode: vážky, šidlá, pošvatky, podenky, potočníky. Významným habitatom v sledovanom území sú aj rozsiahle štrkové lavice popri Váhu. Žijú tu viaceré vzácne a ohrozené druhy bezstavovcov. Spoločenstvá bezstavovcov antropicky podmienených habitatov. Patria sem druhy, žijúce predovšetkým v sídlach a ich najbližšom okolí v takých habitatoch ako sú obytné a iné stavby, záhrady, parky, smetiská a pod. Sem v prvom rade patria synantropné bezstavovce, ktoré sú 72 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy viazane na ľudské príbytky ukrytom a tiež potravne, ako napr. z bezstavovcov rybenka domáca, z pavúkov Pholcus phalangoides, Steatoda bipunctata, a i. Druhú skupinu tvoria hemisynantropne živočíchy, ktoré vyhľadávajú ľudské príbytky ukrytom v čase ich reprodukcie. Z bezstavovcov sú tu typické niektoré druhy suchozemských kôrovcov, pavúkov, roztočov, hmyzu, Prirodzene, toto členenie spoločenstiev bezstavovcov je základné. Existujú ďalšie prechodné typy habitatov (ekotóny), ktoré vznikajú na rozhraní biocenóz, kde sa spoločenstva navzájom prekrývajú a vytvárajú bohatšie a pestrejšie zastúpenie druhov bezstavovcov. 1.3.4. Analýza vybraných skupín živočíšstva Cicavce V zhŕňajúcej práci Štollmanna (1985) sa píše o nehojnom výskyte ježa východoeurópskeho Erinaceus concolor, o hojnom krtovi obyčajnom Talpa europaea, piskorovi obyčajnom Sorex araneus i malom S. minutus, nehojnej dulovnici väčšej Neomys fodiens (aj doklad z Manínskej tiesňavy v Považskom múzeu), veverici obyčajnej Sciurus vulgaris, veľmi hojnom hrdziakovi hôrnom Clethrionomys glareolus (doklad z Manínskej tiesňavy), hojnej ondatre pižmovej Ondatra zibethica, kryse vodnej Arvicola terrestris, hrabošovi podzemnom Microtus subterraneus, veľmi hojnom hrabošovi poľnom M. arvalis, ryšavke žltohrdlej Apodemus flavicollis (doklad z Manínskej tiesňavy), zriedkavejšej ryšavke obyčajnej A. sylvaticus (doklad z Predmiera), hojnom potkanovi obyčajnom Rattus norvegicus, veľmi hojnej myši domovej Mus musculus, pĺšikovi lieskovom Muscardinus avellanarius, hranostajovi obyčajnom Mustela erminea, lasici obyčajnej M. nivalis, kune lesnej Martes martes i skalnej M. foina, zriedkavej vydre riečnej Lutra lutra (doklad dospelej samice z Dolného Lieskova, marec 1971), bežnej líške obyčajnej Vulpes vulpes, hojnom zajacovi poľnom Lepus europaeus, svini divej Sus scrofa, introdukovanom muflónovi obyčajnom (Ovis musimon), srncovi hôrnom Capreolus capreolus a jeleňovi obyčajnom Cervus elaphus. Podľa údajov poľovníkov sa v záujmovom území vyskytujú aj medveď hnedý Ursus arctos, rys ostrovid Lynx lynx a vlk dravý Canis lupus. Zoogeograficky azda najvýznamnejší je výskyt piskora vrchovského Sorex alpinus (leg. Kleinert) v NPR Manínska tiesňava, ktorý predstavuje najnižšie (250-280 m) dokumentované miesto výskytu v Západných Karpatoch (Štollmann, Dudich, Kováčik 1985). Ryšavku myšovitú Apodemus microps zistili pri Považskej Bystrici v auguste 1983 Štollmann, Dudich a Kováčik (1985). 1 jedinec dulovnice menšej Neomys anomalus bol chytený do sklapovacej pasce v NPR Manínska tiesňava (Balušík, Bozalková, Kaššák 1996). Z plchov sa okrem vyššieuvedeného pĺšika lieskového podarilo dokázať aj výskyt plcha obyčajného Glis glis (2 jedince chytené do sklapovacích pascí) a plcha záhradného Eliomys quercinus (len vo vývržku sovy obyčajnej Strix aluco na Malom Maníne - leg. Obuch 1979). Obuch (1985) opisuje zo záujmového územia a jeho bezprostredného okolia tieto nálezy netopierov: priepasť pod Manínskou Strážou (n. v. 700 m, zber 6. septembra 1975): subrecentné (50-500 rokov staré) nálezisko uhynutých 50 ex. netopiera obyčajného Myotis myotis (letná kolónia so značným počtom nedospelých jedincov); puklina veľkého previsu v Kostoleckej tiesňave (n. v. 500 m, zber 11. apríla 1977): recentné nálezy kostí 1 ex. večernice pestrej Vespertilio murinus a 4 ex. raniakov hrdzavých Nyctalus noctula; zvyšky potravy sovy obyčajnej Strix aluco v J stene Malého Manína (n. v. 650 m, zber 4. novembra 1979): čerstvé zvyšky 1 ex. netopiera riasnatého Myotis nattereri; zvyšky potravy výra skalného Bubo bubo na Klapoch (n. v. 500 m, zber 5. novembra 1977): čerstvé až recentné zvyšky 3 ex. večernice pozdnej Eptesicus serotinus a 1 ex. raniaka hrdzavého Nyctalus noctula; REGIOPLÁN Nitra, 2002 73
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica menšie dutiny v skalných stenách obsadzuje večernica malá Pipistrellus pipistrellus, okrem nej boli zistené aj druhy uchaňa čierna Barbastella barbastellus, ucháč svetlý Plecotus auritus a podkovár malý Rhinolophus hipposideros (Obuch 1986); niektoré druhy netopierov využívajú väčšie jaskyne nielen ako denný úkryt, ale i na prezimovanie, čo dokazuje vrstva trusu v Jašteričej jaskyni na Malom Maníne (Obuch 1986). Pri vzorkovaní vtáčích zoskupení boli zistené v záujmovom území tieto druhy cicavcov: srnec hôrny Capreolus capreolus (1 samica + 1 mladý ex. na ploche č. 9; 1 samica na ploche č. 20 viď mapu č. 10), zajac poľný Lepus europaeus (1 ex. JV od plochy č. 18; 1 ex. v lese na ploche č. 26) a ryšavka tmavopása Apodemus agrarius (1 uhynutý ex. na úzkopásových poliach JV od železničnej zastávky Považská Teplá). V období júl október 2001 bol realizovaný odchyt drobných zemných cicavcov do zemných pascí v NPR Manínska tiesňava a v jej okolí. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1-18. Tabuľka 1-18 - Druhy a počty drobných zemných cicavcov (Mammalia: Insectivora, Rodentia), chytených v NPR Manínska tiesňava a v jej okolí v roku 2001 Druh Lokality 1 2 3 4 Sorex araneus 2 1 1 2 Sorex minutus 1 1 12 Neomys fodiens 3 Clethrionomys glareolus 2 Microtus arvalis 1 Lokality - 1 - xerotermný svah s južnou orientáciou, 2 - lesný porast s lipou Tilia sp., 3 - sutiny so SV orientáciou, 4 - prípotočná jelšina Kováčik (2001) odchytával drobné zemné cicavce na 3 lokalitách záujmového územia: Považské Podhradie - breh potoka pod hradom Skalica pri Dolnom Moštenci dolina Pod Salaškami pri Hornom Milochove. Celkovo autor zistil na uvedených lokalitách 8 druhov drobných zemných cicavcov: krt obyčajný Talpa europaea, piskor obyčajný Sorex araneus, piskor malý S. minutus, dulovnica väčšia Neomys fodiens, hrdziak hôrny Clethrionomys glareolus (najhojnejší na lokalite č. 1), hraboš podzemný Microtus subterraneus, hraboš poľný Microtus arvalis, ryšavka žltohrdlá Apodemus flavicollis (najpočetnejšia na lokalite č. 2 a 3); výskyt ďalších dvoch (pĺšik lieskový Muscardinus avellanarius, plch veľký Glis glis) predpokladá na lokalite Skalica. Sumarizáciou uvedených zistení dostávame pre záujmové územie celkový počet 32 druhov cicavcov. Prírodoochranný význam podľa Stollmanna et. al. (1997) má najmä výskyt druhov jež východoeurópsky (DD), dulovnica väčšia (LR:lc), netopier riasnatý (LR:nt), netopier obyčajný (LR:cd), večernica pestrá (DD), večernica pozdná (DD), raniak hrdzavý (LR:lc), veverica obyčajná (LR:lc), pĺšik lieskový (LR:lc) a vydra riečna (VU:A2ce). Obojživelníky a plazy Poznatky o výskyte obojživelníkov i plazov v záujmovom území SÚ Považská Bystrica sme nezískavali špecializovaným prieskumom, ale zväčša len ako vedľajší produkt popri prieskume vtákov. Preto sú naše zistenia útržkovité a môžu mať len orientačnú batracho- a herpetologickú hodnotu. Z mlokov (kategórie ohrozenosti podľa Urbana et al. 1998) je nám známy výskyt salamandry škvrnitej Salamandra salamandra (LR:nt) a z literatúry aj mloka obyčajného Triturus vulgaris 74 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy (VU:A1c,e,2c,e) (Gregor 1985), zo žiab kunca žltobruchého Bombina variegata (LR:lc), ropuchy obyčajnej Bufo bufo (LR:cd), ropuchy zelenej Bufo viridis (LR:cd), rosničky zelenej Hyla arborea (LR:lc), najrozšírenejšieho skokana hnedého Rana temporaria (LR:lc) a v stojatých vodách na nive Váhu aj skokana zeleného Rana kl. esculenta (LR:nt). Podobne ako obojživelníky, aj všetky naše druhy plazov sa považujú za prírodoochranne významné (kategórie ohrozenosti podľa Urbana et al. 1998). V záujmovom území sme zistili jaštericu krátkohlavú Lacerta agilis (LR:lc), jaštericu múrovú Podarcis muralis (LR:lc; NPR Manínska tiesňava), slepúcha lámavého Anguis fragilis (LR:nt) a užovku obyčajnú Natrix natrix (LR:lc; najmä v nive Váhu a Domanižanky). Gregor (1985) uvádza výskyt užovky hladkej Coronella austriaca (LR:nt) v NPR Manínska tiesňava (gravidná samica v starej smrečine a 1 ex. nad cestou v skalnej lesostepi). Vtáky Z najstarších zoologických publikácií týkajúcich sa záujmového územia možno spomenúť práce Brančíka (Brancsik 1884), ktorý sa však venoval hlavne mäkkýšom, chrobákom a dvojkrídlovcom. Tunajšou faunou vtákov sa medzi prvými sústavnejšie zaoberal Štollmann. Jedna jeho skoršia práca (Štollmann 1970) prináša napr. poznatok, že rozšírenie expanzívneho drozda čvíkotavého Turdus pilaris do roka 1969 siahalo na JZ len po Považské Podhradie. V neskoršej súbornej práci (Štollmann 1978) písal o zisteniach týchto druhov na záujmovom území: potápač veľký Mergus merganser [v Považskom múzeu (ďalej PM) je dospelá samica od Považského Podhradia z roka 1945], žlna sivá Picus canus (v PM je jedinec z Manínskej tiesňavy z 10. decembra 1959), žlna zelená Picus viridis (v PM je jedinec z Kvašova z 27. januára 1962), slávik modrák Luscinia svecica (v PM je dospelá samica z Považského Podhradia z 10. apríla 1968), pŕhľaviar čiernohlavý Saxicola torquata (v PM je dospelý samec z Považského Podhradia z 11. apríla 1968 a dospelá samica z Považskej Teplej z 23. marca 1967) a drozd červenkavý Turdus iliacus (v PM je jedinec z Považskej Teplej z 22. marca 1967). Pri inventarizačnom výskume NPR Manínska tiesňava boli zistené o. i. tieto druhy: sokol sťahovavý Falco peregrinus (len potravný výskyt v r. 1983, v minulosti aj hniezdenie), sluka hôrna Scolopax rusticola, holub plúžik Columba oenas, kuvik obyčajný Athene noctua, myšiarka ušatá Asio otus, tesár čierny Dryocopus martius a murárik červenokrídly Tichodroma muraria (Balušík, Bozalková, Kaššák 1996). Z práce Obucha (1985) sa popri nálezoch netopierov dozvieme aj o výskyte sovy obyčajnej Strix aluco (zvyšky potravy v J stene Malého Manína) a výra skalného Bubo bubo (zvyšky potravy na Klapoch) na záujmovom území a v jeho blízkom okolí v druhej polovici 70-tych rokov minulého storočia. Počas spracovania dokumentácie KEP bol realizovaný samostatný prieskum vtáčích spoločenstiev. Cieľom prieskumu bolo: stručne opísať faunu vtákov v území na základe publikovaných i nepublikovaných údajov; z výsledkov vlastného terénneho prieskumu odhadnúť základné kvalitatívne (druhové bohatosti, sozologicky významné druhy) i kvantitatívne (druhové početnosti na rádovej úrovni presnosti, sumárna relatívna početnosť) charakteristiky vtáčích populácií, zoskupení a ich stanovíšť (stanovištné premenné) a prostredníctvom týchto i niektorých odvodených charakteristík (frekvencia, dominancia, druhová diverzita, viacrozmerné štatistiky) analyzovať štruktúru zoskupení vtákov na celom záujmovom území aj v jeho vybraných častiach (segmentoch); interpretovať/hodnotiť výsledky analýzy so zreteľom na ornitoekologickú resp. celkovú biotickú významnosť krajinných segmentov i krajinných hraníc. Terénny prieskum vtáčích zoskupení bol vykonaný metódou kruhových plôch s fixným priemerom 160 m/400 m (bližšie Verner 1985, Topercer 1997). Najväčšia časť plôch (podľa mapy č. 9 plochy č. 8-10 a 12-34, t. j. spolu 26) bola usporiadaná schematicky v uzloch pravouhlej rovinnej (kilometrovej) siete topografickej mapy 1 : 50 000 do tvaru, ktorý by čo najlepšie vystihoval prírodné i kultúrno-spoločenské podmienky záujmového územia. Plochy č. 1-7, 11 a 35 boli doplnené v spolupráci s ostatnými riešiteľmi biotickej časti dokumentácie s cieľom zväčšiť stanovištnú a prírodoochrannú reprezentatívnosť prieskumu, čiže zachytiť vzácnejšie a/alebo prírodoochranne REGIOPLÁN Nitra, 2002 75
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica zaujímavejšie stanovištia nedostatočne pokryté schematicky vybratými plochami. Vzorkovanie bolo vykonané na 34 kruhových plochách s jednou návštevou uprostred (23. mája, plochy č. 1-7) a jednou na sklonku (26. - 27. júna, plochy č. 8-34) hniezdneho obdobia roka 2001. Opakované vzorkovanie bolo vykonané na plochách 1,2,3 a 5. Na každej z plôch č. 8-34 bolo zároveň vzorkovaných aj 31 stanovištných premenných, vybraných na analýzu závislostí medzi štruktúrou vtáčích zoskupení a vlastnosťami ich prostredia. Ako doplnková bola použitá metóda pásového transektu (Verner 1985) s dĺžkou 8,45 km a šírkou 60 m (viď mapa č. 10), na ktorom bolo vykonané vzorkovanie 5. júla 2001. Získané dáta boli spracované v tabuľkovom procesore MS Excel 2000 a ich štatistická analýza bola uskutočnená v počítačovom štatistickom systéme NCSS 2000 (Hintze 1997) a CANOCO for Windows 4.02 (ter Braak & Šmilauer 1998) na základe dostupných teoretických poznatkov (Zar 1996; Sokal & Rohlf 1997). Spolu sme na 35 kruhových plochách a 1 pásovom transekte zistili 89 druhov vtákov z 12 radov (zoznam druhov a základné charakteristiky sú uvedené v prílohe č. 3 dokumentácie KEP). Mimo týchto vzorkovacích jednotiek bol zistený ešte výskyt druhov volavka popolavá Ardea cinerea (Váh poniže mosta do Orlového, 27. júna 2001, V prelet 1 jedinca), sliepočka vodná Gallinula chloropus (príbrežná vegetácia Váhu v úrovni J okraja rybníkov Považská Teplá, 27. júna 2001, hlasy 1 jedinca) a rybárik obyčajný Alcedo atthis (Váh v úrovni J okraja rybníkov Považská Teplá, 27. júna 2001, J prelet 1 jedinca). Druhý autor okrem uvedených zistil aj výskyt druhov potápka malá Tachybaptus ruficollis (Váh pri Považskej Bystrici, 31. októbra 2000, 10 jedincov), potápka chochlatá Podiceps cristatus (VN Nosice, 19. marca 2001, 6 jedincov), kormorán veľký Phalacrocorax carbo (VN Nosice, 18. decembra 2000, 339 jedincov; VN Nosice, 15. februára 2002, 310 jedincov), bocian biely Ciconia ciconia (1 hniezdiaci pár, v roku 2001 vyviedli 2 mladé), labuť veľká Cygnus olor (VN Nosice, 15. februára 2002, 6 jedincov; Váh pri Považskej Bystrici, 6. augusta 2001, 11 jedincov), kačica chrapka Anas crecca (VN Nosice, 19. marca 2001, 5 jedincov; Váh pri Považskej Bystrici, 18. februára 2002, 4 jedince), kačica lyžičiarka Anas clypeata (Mojžišík in litt.), chochlačka sivá Aythya ferina (VN Nosice, 16. februára 2001, 5 jedincov), hlaholka obyčajná Bucephala clangula (VN Nosice, 16. februára 2001, 3 jedince; tamže, 15. februára 2002, 2 jedince), kaňa močiarna Circus aeruginosus (VN Nosice, 19. marca 2001, 2 dospelé samce), jastrab veľký Accipiter gentilis (VN Nosice, 19. marca 2001, 1 dospelá samica), lyska čierna Fulica atra (VN Nosice, 15. novembra 2000, 4 jedince; 19. marca 2001, 24 jedincov), kalužiačik malý Actitis hypoleucos (VN Nosice, 20. júla 2001, 1 jedinec; Váh pri Považskej Bystrici, 6. augusta 2001, 2 jedince), čajka sivá Larus canus (VN Nosice, 15. februára 2002, 219 jedincov), čajka tmavá Larus fuscus (VN Nosice, 19. marca 2001, 29 jedincov), rybár obyčajný Sterna hirundo (VN Nosice, 20. júla 2001, 13 jedincov) a drozd červenkavý Turdus iliacus (brehové porasty Váhu medzi Považskou Bystricou a Považskou Teplou). Kminiak, Kminiaková (1985) uvádzajú ešte výskyt stehlíka čížavého Carduelis spinus, čo spolu s citovanými Štollmannovými (1978) údajmi o potápačovi veľkom a slávikovi modrákovi dáva celkový počet 112 zistených druhov vtákov. Na dominancii početnosti ako základnej a asi najčastejšie používanej miere relatívnej ekologickej významnosti druhových populácií vo vtáčích zoskupeniach sa prostredníctvom značnej vyrovnanosti dominančného spektra (žiadny eudominantný druh, 4 dominantné a 13 subdominantných) odráža nielen vplyv veľkej druhovej bohatosti zoskupení, ale aj veľkej heterogenity stanovíšť a zložitosti ekologických vzťahov na záujmovom území. Podľa hodnôt dominancie k najvýznamnejším (dominantným s 5 a viac % dominancie) druhom tu patria pinka obyčajná Fringilla coelebs (8.82 %), penica čiernohlavá Sylvia atricapilla (7.02 %; zároveň spolu s drozdom čiernym najčastejšie zisťovaný druh s frekvenciou 71.43 %), kolibkárik čipčavý Phylloscopus collybita (6.39 %) a strnádka obyčajná Emberiza citrinella (5.24 %). S výnimkou strnádky ide o druhy lesov a krovín s podobným typom distribúcie a početnosti. Medzi subdominantné (s 2-4.99 % dominancie) sa zaraďuje drozd čierny Turdus merula (4.81 %), červienka obyčajná Erithacus rubecula (4.65 %), belorítka obyčajná Delichon urbica (4.34 %), sýkorka veľká Parus major (3.45 %), kanárik poľný Serinus serinus (3.2 %), stehlík obyčajný Carduelis carduelis (2.87 %), drozd plavý Turdus philomelos (2.79 %), brhlík obyčajný Sitta europaea (2.5 %), sýkorka uhliarka Parus ater (2.46 %), vrabec domový Passer domesticus (2.44 %), sýkorka belasá Parus caeruleus (2.24 %), stehlík zelený Carduelis chloris (2.11 %) a muchár sivý Muscicapa striata (2.04 %). Ostatné druhy vychádzajú ako recedentné a subrecedentné. 76 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Zoogeograficky prevažujú vtáky palearktického (43.82 %), európskeho (20.22 %) a európskoturkestanského (16.85 %) typu rozšírenia, nasledované typmi holarktickými (7.86 %) a starosvetskými (4.49 %), pričom podiel ostatných je minimálny (1.12 %). Bezstavovce chrobáky a pavúky Pre získanie študijných vzoriek epigeických článkonožcov a najmä chrobákov a pavúkov boli použité osvedčené zemné pasce bez návnady. Konzervačnou tekutinou bol 4 % formalín. Pasce boli exponované na 10 lokalitách v okolí Považskej Bystrice počas vegetačnej sezóny od mája do októbra roku 2001 (lokality sú znázornené na mape č. 10). Táto metóda zberu bola doplnená o ďalšie bežné entomologické metódy ako je šmýkanie, oklepávanie, preosievanie a individuálny zber. Na niektorých lokalitách boli samostatne vyčlenené mozaiky biotopov. V literatúre nachádzame z územia Považskej Bystrice údaje iba o 16 druhoch pavúkov, hlavne z minulého storočia, publikované Chyzerom a Kulczynským (1891, 1894, 1987, 1899) a to: Amaurobius ferox, Araneus circe, Araneus diadematus, Clubiona caerulescens, Drassodes lapidosus, Evarcha flammata, Ozyptila atomaria, Pardosa amentata, Pardosa lugubris, Pellenes tripunctatus, Robertus lividus, Trochosa terricola, Xysticus bifasciatus, Xysticus robustus, Zelotes petrensis. Zo sučasnosti je uvádzaný výskyt len druhu Araneus angulatus Bucharom (1999). V nasledovnom texte uvádzame stručnú charakteristiku sledovaných lokalít, ich hodnotenie je uvedené v syntézovej časti dokumentácie. Zoznam zistených druhov chrobákov a pavúkov na sledovaných lokalitách v SÚ Považská Bystrica je uvedený v prílohe č. 4 dokumentácie. Hodnotenie biologickej hodnoty sledovaných stanovíšť sme robili na základe druhovej diverzity, výskytu ohrozených druhov, vzácnych a ekosozologicky významných druhov chrobákov a pavúkov. 1a - Podmanín, skalná lesostep, 1b - Podmanín, trávnatá lesostep Zloženie araneofany lokality je typické pre xerotermné stanovištia na vápencoch s dominantným zastúpením druhov čeľadí Lycosidae a Gnaphosidae. Z faunistického hľadiska je významnejší nález ohrozeného druhu skákavky Sitticus penicillatus (LR-lc). Z ďalších vzácnych a bioindikačne významných druhov tu žije Walckenaeria vigilax, Gnaphosa lucifuga. Celkove sme zistili vysokú druhovú pestrosť (32 druhov), čo dokumentuje vysokú biologickú hodnotu sledovaného stanovišťa. Zistených bolo spolu 15 druhov chrobákov. 2 - Manínska tiesňava, severná expozícia, lipový porast na sutinách a suťovisko Hoci tento typ habitatu je druhovo chudobnejší (15 zistených druhov), čo súvisí s typom extrémneho habitatu a s menšou potravnou ponukou, žije tu v epigeone eudominantne zastúpený ohrozený pavúk Dasumia carpathica ktorý je v Červenom zozname pavúkov Slovenska uvedený v IUCN kategórii (LR-nt) a vzácna plachetnatka (Micrargus apertus), ktorá je v Červenom zozname pavúkov Slovenska uvedený v IUCN kategórii (DD). ZO vzácnejších druhov sa tu vyskytuje Walckenaeria corniculans. Zistených bolo spolu 42 druhov chrobákov, z toho 8 ekosozologicky významných. 3 - Manínska tiesňava, južná expozícia, xeroterm Podobne ako na stanovišti Podmanín zloženie araneofany lokality je typické pre xerotermné stanovištia na vápencoch. Sú tu zastúpené viaceré vzácne bioindikačne významné xerotermné druhy z čeľade Lycosidae ako Alopecosa sulzeri, Arctosa figurata, Tricca lutetiana, a z čeľade Gnaphosidae skaliarka Zelotes erebeus. V epigeone kvalitatívne a kvantitatívne dominujú druhy z čeľadí Lycosidae, Gnaphosidae a Salticidae. O niečo nižšia zistená druhová pestrosť (27 druhov) oproti ďalším skúmaným xerotermným stanovištiam (Podmanín, Skalica) a lúčnemu biotopu v Milochove je spôsobená je spôsobená rozdielmi v zbere a v počte umiestnených zemných pascí (použitá len metóda zemných pascí, umiestnenie menšieho počtu pascí. Lokalitu považujeme za vysokohodnotnú z hľadiska zloženia spoločenstiev pavúkov. Zistených tu bolo spolu 20 druhov chrobákov, z toho 4 ekosozologicky významné. 4 - Manínska tiesňava, jelšina pri potoku Lokalita predstavuje dobre zachované jelšové porasty pozdĺž potoka s charakteristickými pavúčími spoločenstvami. V epigeickom spoločenstve pavúkov na tomto stanovišti dominujú vlhkomilnejšie druhy ako Cybaeus angustiarum (D- 67%), Coelotes inermis (D-12,1%) a vlhkomilný sliedič Pirata hygrophilous (D-9,2%). Tento typ habitatu je charakteristický vysokou abudanciou, ktorá je REGIOPLÁN Nitra, 2002 77
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica podstatne vyššia ako na iných stanovištiach. To súvisí s potravnou ponukou a produkčnými pomermi v ekosystéme. Druhovo je toto stanovište chudobnejšie (14 zistených druhov). Zo vzácnejších druhov tu bola zistená len plachetnatka Walckenaeria obtusa. Zistených tu bolo spolu 60 druhov chrobákov, z toho 5 ekosozologicky významných. 5 - Milochov, kosená kvetnatá lúka a opustený úhor (opustený ovocný sad) Dobre zachované lúčne ekosystémy s pestrou druhovou skladbou pavúkov. Odchytených tu bolo 36 druhov, čo predstavuje najvyšší počet zistených druhov v porovnaní z ostatnými skúmaným plochami. Tento fakt je do určitej miery ovplyvnený zbermi viacerými metódami v porovnaní s inými stanovišťami, kde bola sledované len epigeické spoločenstvá. Hlavne metóda šmýkania z bylinného porast umožňuje odchyt druhov typických pre toto poschodie. Na tejto lokalite bolo zistených spolu 24 druhov chrobákov, z toho 3 ekosozologicky významné. Zo vzácnejších druhov na opustenom úhore si buduje v zemi svoju noru s pančuškovou sieťou vzácny konôpkar (Atypus piceus). Na bylinnom poraste žije vzácna plachetnatka Micrargus subaequalis a križiak pásavý (Argiope bruenichi), ktorý je zaujímavý zo zoogeografického hľadiska. Tento križiak sa vyskytoval pomerne vzácne na južnom Slovensku a len v posledných dvoch desaťročiach sa pomerne rýchlo šíri na sever. Jeho výskyt na tejto lokalite patrí k najsevernejším nálezom tohto druhu na Slovensku. Celkove možno stanovište charakterizovať ako hodnotné s vhodnými podmienkami pre dobre vyvinuté lúčne spoločenstvo pavúkov. Zistených tu bolo 17 druhov chrobákov, z toho 2 ekosozologicky významné. 6 - Považská Bystrica, lužný les pri Váhu Skúmaná lokalita je typická pre pomerne dobre zachované pavúčie spoločenstva mokraďových biotopov ako mäkké lužné lesy s dominantným zastúpením typických hygrofilných druhov. V priebehu sledovaného obdobie sme zistili 16 druhov, z ktorých plachetnatky Bathyphantes gracilis a Leptorhoptrum robustum radíme k vzácnejším druhom. Nižší počet odchytených jedincov a tiež zistených druhov je do určitej miery ovplyvnené vysokým stavom vody vo Váhu, čo spôsobilo zaplavenie skúmanej plochy a zničenie odchyteného materiálu. Z hľadiska diverzity arachnocenóz je sledovaná lokalita cenná (v spoločenstve sú zastúpené niektoré druhy, ktoré sú jedinečné pre tento typ habitatu). Zistených tu bolo spolu 42 druhov chrobákov, z toho 2 ekosozologicky významné. 7 - Považská Bystrica, štrková lavica Váhu Lokalita s dobre zachovanými pôvodnými pavúčími spoločenstvami na štrkových náplavoch Váhu. Z arachnologického hľadiska veľmi významná lokalita s nižšou druhovou pestrosťou (11 druhov) ale výskytom rizikových druhov. Z Červeného zoznamu pavúkov Slovenska tu bolo zistených 2 druhy a to početne zastúpená Pardosa wagleri a veľmi vzácne nachádzaná Micaria nivosa. Oba druhy sú zaradené v Červenom zozname pavúkov Slovenska v IUCN kategórie ako LR druhy z nižším ohrozením. Z hľadiska ochrany ohrozených druhov je sledovaná lokalita veľmi cenná a je potrebné zachovať tieto lokality ako vzácne pôvodné habitaty. Na biotope štrkovej lavice bolo zistených len 7 druhov chrobákov (2 ekosozologicky významné), pri brehu Váhu však bolo zistených 25 druhov. 8 - Považská Bystrica, zmiešaný hospodársky les pri potoku Lokalita je charakteristická pre pavúčie spoločenstvá vlhkých stanovíšť v hospodárskych listnatých a zmiešaných lesoch s dominantným zastúpení lesných vlhkomilnejších druhov ako Coelotes angusriarum, Lepthyphantes alacris, a pod. Hoci z faunistického hľadiska je menej významná, ale zvyšuje druhovú pestrosť o niektoré lesné druhy. Celkove sme zistili na tomto stanovišti najmenšiu druhovú pestrosť (len 8 druhov). Zistených tu však bolo spolu 40 druhov chrobákov, z toho 7 ekosozologicky významných. 9 - Považská Bystrica, Skalica Zloženie araneofany lokality je typické pre xerotermné stanovištia na vápencovom substráte. Sú tu zastúpené viaceré xerotermné druhy z čeľadí Lycosidae, Gnaphosidae a Salticidae. Zo vzácnych a bioindikačne významných druhov tu žije Arctosa figurata z čeľade Lycosidae a snovačka Lepthyphantes quadrimaculatus, ktorá patrí k ohrozeným druhom našej fauny. Zistená pomerne vysoká druhová pestrosť (29 druhov) a výskyt ohrozených druhov dokumentuje význam a cennosť sledovaného stanovišťa. Potvrdzuje to aj fauna chrobákov - zistených tu bolo spolu až 72 druhov chrobákov, z toho až 12 ekosozologicky významných druhov. 78 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy 10 - Dolný Moštenec, lúčna lesostep nad dedinou Zloženie araneofany je viac charakteristické pre lúčne biotopy a pasienky ako pre lesostepné stanovištia. Výskum epigeickej zložky tu bol robený iba v jesennom období, a preto počet zistených druhov (13 druhov) je iba zlomok z druhov, ktoré sa tu vyskytujú. Zo vzácnych a bioindikačne významných druhov tu žije Arctosa figurata z čeľade Lycosidae. Lokalita je významná aj z hľadiska fauny chrobákov zistených tu bolo spolu až 68 druhov, z toho 9 prírodoochranne významných. 1.4. Socioekonomické vlastnosti krajiny Zo socioekonomických vlastností krajiny sú predmetom záujmu krajinnoekologického plánu ľudské činnosti (ktoré je možno chápať ako tzv. umelé poruchy - disturbancie) a zvlášť ich dôsledky (tzv. perturbácie) prejavujúce sa v krajine, spolu s legislatívne chránenými záujmami (legislatívnymi limitmi ľudských činností). Nežiadúce dôsledky ľudských činností niektorí autori označujú ako stresové faktory. Väčšinou sa používajú pri ich klasifikácii kritériá pôvodu a charakteru pôsobenia - výsledkom je potom hodnotenie zaťaženia územia. Novšie práce (napr. Izakovičová 1997, Hrnčiarová a kol. 1997, Izakovičová, Miklós, Drdoš 1997) kladú určitý dôraz aj na vzťah stresových faktorov k únosnosti (zaťažiteľnosti) územia. Ľudské činnosti a ich dôsledky v krajine môžu byť klasifikované aj podľa kritéria zámernosti ako zámerné (sú cieľom alebo prostriedkom ľudskej činnosti) a nezámerné (sú vedľajším / sprievodným a často nežiadúcim dôsledkom zámerných porúch), a podrobnejšie pomocou kritérií typu, intenzity, rozsahu, frekvencie a ďalších. Dôležitá je pritom hlavne príčinná stránka (daná typom a intenzitou pôsobenia na prírodné zložky krajiny a človeka) a priestorovočasová stránka ich vplyvu (daná polohou, rozsahom a frekvenciou pôsobenia). V rámci analýz KEP sa venujeme charakteristike ľudských činností a ich zámerných a nezámerných dôsledkov v krajine. Ich celkové hodnotenie je podané v syntézovej časti dokumentácie (kap. 2.4.2). Hlavnými podkladmi pre charakteristiku ľudských činností a ich dôsledkov sú dokumentácia Prieskumov a rozborov ÚPN SÚ Považská Bystrica (Kostovský a kol. 2002) a Správa o stave životného prostredia okresu Považská Bystrica (SAŽP Žilina, Hajniková a kol. 2001). Využité boli aj vlastné poznatky o území, získané počas podrobného terénneho prieskumu a mapovania súčasnej krajinnej štruktúry. 1.4.1 Charakteristika ľudských činností S ľudskými činnosťami v krajine sú historicky spojené podstatné zmeny vlastností krajiny, jej štruktúry i funkcií. Pre potreby KEP sme vymedzili nasledovné hlavné formy ľudských činností: javy spojené s urbanizáciou (osídlením a zástavbou) - ide najmä o priestorové rozloženie plôch bývania a vybavenosti sídel (plochy individuálnej a hromadnej formy bývania, centrá miest, administratíva, areály obchodu a služieb). Pre zjednodušenie je možné použiť rozdelenie sídla na hlavné zóny a zaťaženie (hustota obyvateľstva) v týchto zónach. javy spojené s ťažbou surovín, energetickou a priemyselnou výrobou - táto skupina faktorov má najvýraznejší negatívny vplyv na krajinu. Potrebná je okrem plošného priemetu javov aj bodová identifikácia hlavných zdrojov negatívnych javov (výrobné a technické areály, areály ťažby surovín, skládky odpadov, farmy živočíšnej výroby, iné zdroje znečistenia ovzdušia, vody, pôdy a pod.). javy spojené s dopravou ide prevažne o líniovo pôsobiace činnosti s výrazným negatívnym pôsobením - potrebné je vymedziť plochy a línie cestnej, železničnej dopravy i iných druhov dopravy (produktovody, elektrické vedenia) a hodnotiť ich z hľadiska integrovaného pôsobenia. REGIOPLÁN Nitra, 2002 79
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Pri cestnej doprave napr. môže byť ako ukazovateľ použitý počet jednotkových vozidiel za 24 hodín, pri železničnej doprave počet osobných a nákladných vlakov za 24 hodín. javy spojené s pôdohospodárstvom - do tejto skupiny zaraďujeme poľnohospodárske, lesohospodárske a vodohospodárske činnosti a využitie územia, ktoré majú z hľadiska KEP rôzny účinok negatívne dôsledky majú spravidla veľkoplošné orné pôdy, plochy veľkoplošných meliorácií, veľké vodné diela, veľkoplošné holoruby v lesných porastoch, kalamitné plochy a pod.. Pozitívne dôsledky má napr. vytvorenie pestrých štruktúr poľnohospodárskej krajiny so zastúpením drevinnej vegetácie, starostlivosť o les s významnými mimoprodukčnými funkciami (protierózna, vodohospodárska a pod.). javy spojené s turizmom, rekreáciou a športom v tejto skupine javov vymedzujeme plochy rekreačných stredísk a areálov, prípadne širšie územia rekreačných priestorov väčšinou s negatívnym pôsobením na kvalitu krajiny. Prvotným prejavom pôsobenia človeka v krajine je priestorový priemet ľudských činností, ktoré menia prirodzené (alebo evolučné) toky látok, energií a informácií v krajine. Týmto priemetom je možné postihnúť najviditeľnejšie podstatné zmeny vlastností krajiny. Najjednoduchším spôsobom je mapovanie súčasnej krajinnej štruktúry viď kapitola 1.1.2. Nasledovná charakteristika ľudských činností v krajine vychádza predovšetkým z Prieskumov a rozborov ÚPN SÚ Považská Bystrica. Urbanizácia osídlenie, zástavba, vybavenosť Rast počtu obyvateľov spojený s urbanizačným procesom predstavuje z hľadiska prírodných prvkov krajiny jeden z ohrozujúcich faktorov. Objekty bývania a vybavenosti je možné považovať za primárne faktory, pôsobiace ako bariérové prvky svojím priestorovým záberom a fyzickým zastavaním plôch. Obytné areály sú sústredené v intraviláne mesta. Ako bariérový prvok pôsobia najmä rozsiahlejšie plochy kompaktnej hromadnej zástavby, ktoré sa typické pre sídliskové plochy. Objekty občianskej vybavenosti sú budované za účelom zabezpečenia potrieb obyvateľstva a zlepšenia humánnoekologických podmienok obytného územia. Sprievodným vplyvom je ich bariérový vplyv a vysoká koncentrácia obyvateľov, čo platí najmä pre plošne rozsiahle objekty zväčša charakteru areálov (napr. väčšie obchodné strediská, ako aj objekty vyššej vybavenosti v centre mesta). Podľa počtu obyvateľov patrí Považská Bystrica medzi stredne veľké mestá SR - k 31.12.2000 žilo v meste 43.570 obyvateľov. Počet obyvateľov Považskej Bystrice sa v období rokov 1970-2001 zvýšil o 18.736 obyvateľov (o 44 %), pričom v desaťročí 1970-80 sa zvýšil o 31 %, v období 1980-91 o 27 % a v poslednom desaťročí už len o 7 %. Zdrojom rastu bol najmä prirodzený prírastok, ten sa však v poslednom desaťročí neustále znižuje. Prírastok sťahovaním je v posledných rokoch dokonca záporný z mesta sa viac ľudí odsťahovalo, ako prisťahovalo. Preto nie je zrejme do budúcnosti reálny predpoklad nárastu počtu obyvateľov bez pôsobenia významných rozvojových impulzov. Počet bytov v Považskej Bystrici bol v r. 2001 14.590, z toho 13.517 trvalo obývaných bytov, z toho sa 3.263 bytov (t. j. 22,4 %) nachádza v rodinných domoch. Neobývaných je 1.031 bytov (7,1 %). Trvalo bývajúcich osôb na jeden trvalo obývaný byt je 3,16. V období 1991-2000 intenzita bytovej výstavby klesá, komunálna bytová výstavba sa po r. 1996 takmer zastavila, prírastok bytov individuálnou bytovou výstavbou sa pohyboval v rozpätí 20-50 bytov ročne. Mesto Považská Bystrica plní významnú funkciu pri zabezpečovaní sociálnej vybavenosti - potrieb v oblasti výchovy a vzdelávania, zdravotníckej starostlivosti, sociálnej starostlivosti, ako i podmienok kultúrno-spoločenskej činnosti a podmienok telesnej kultúry. V meste sú situované: školské zariadenia 18 materských škôl (1365 detí), 11 základných škôl (6893 žiakov), 1 špeciálna internátna ZŠ (142 žiakov), 8 stredných škôl (1 gymnázium, 5 SOŠ, 2 SOU spolu 3066 žiakov), detašované pracovisko Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity (83 študentov). 80 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Okrem toho sa v meste nachádzajú 3 základné umelecké školy, Centrum voľného času a iné vzdelávacie inštitúcie (Inštitút vzdelávania, Akadémia vzdelávania, Štátna jazyková škola). zdravotná starostlivosť zabezpečuje ju Nemocnica s poliklinikou (NsP) s kapacitou 505 lôžok. Okrem toho sa v meste nachádza Zdravotné stredisko (sídlisko Rozkvet), neštátna dialyzačná liečebňa, privátna gynekologická klinika, Štátny zdravotný ústav, neštátne lekárne. sociálna starostlivosť - dom dôchodcov (195 miest), azylový dom (20 miest), charitný detský dom (30 miest), klub dôchodcov zariadenia kultúry zastúpené sú zariadeniami miestnej a mestskej kultúry (kultúrne domy v každej pridruženej obci, dom kultúry OZK, 2 kiná a amfiteáter) a zariadeniami s regionálnym významom Považská knižnica, Vlastivedné múzeum Orlové. V meste pôsobí PX centrum mestská organizácia kultúry. zariadenia verejnej administratívy a správy v Považskej Bystrici ich reprezentujú zariadenia štátnej správy a samosprávy - Okresný úrad, Mestský úrad, Daňový úrad, Štátny okresný archív, finančné inštitúcie, notárske úrady, poštové úrady, polícia, požiarna ochrana. Finančné služby zabezpečuje 8 bánk, 6 poisťovní a 2 sporiteľne. Kapacity komerčnej vybavenosti (maloobchod, verejné stravovanie a ubytovanie a služby) sú zastúpené najmä v mestskom centre, čo súvisí jednak s pohybom obyvateľov, ako aj s disponibilnými priestormi, ktoré boli ponúknuté na prenájom, resp. odkúpenie od bývalých štátnych podnikov obchodu a služieb. Maloobchod je zastúpený viac ako 60 predajňami nepotravinového tovaru, 6 obchodnými domami a nákupnými strediskami. Verejné stravovanie je zastúpené asi 40 zariadeniami pohostinského typu s cca 3.000 miestami pri stoloch. Verejné ubytovanie je poskytované v 7 ubytovacích zariadeniach - 4 hoteloch (440 lôžok), 2 penziónoch a salaši (94 lôžok), autokempingu a chatovej osade v Manínskej tiesňave (160 lôžok, 92 miest). Špecifickú vybavenosť reprezentujú cintoríny a domy smútku. V Považskej Bystrici je mestský cintorín (Kuzmányho ul.) a Nový cintorín, všetky pričlenené obce majú svoje cintoríny, väčšinou aj s plochami na rozšírenie. Ťažba surovín, energetika, priemysel, odpadové hospodárstvo Ťažba surovín a energetika je charakteristická svojím priamym a bezprostredným vplyvom na prírodné prostredie. Hoci v súčasnosti sa tieto vplyvy zmierňujú, poškodenie prostredia najmä vplyvom ťažby nerastných surovín a spaľovania fosílnych palív je v niektorých oblastiach Slovenska veľmi veľké. Priemysel je vo všeobecnosti považovaný spolu s energetikou za najvýznamnejší poškodzujúci faktor krajiny. Jeho negatívne pôsobenie je rôznorodé priemyselné areály sú predovšetkým výraznou umelou bariérou pre rozvoj rastlinných i živočíšnych druhov a spoločenstiev. Zo sekundárnych faktorov je možno spomenúť produkciu priemyselných emisií, odpadových vôd, priemyselného odpadu, prašnosť, zvukové efekty a pod. Mnohé priemyselné areály vytvárajú aj výrazné bariéry z estetického hľadiska. Produkcia odpadov je jedným z priamych prejavov urbanizácie a vyššie spomínaných činností. Nesprávne nakladanie s odpadmi v minulosti predstavuje veľmi vážny ekologický dlh a ohrozuje zložky prostredia vrátane zdravia človeka. V katastrálnom území mesta Považská Bystrica sa nachádzajú viaceré ložiská nerastných surovín ide najmä o ložiská stavebného kameňa a štrkopieskov. V minulosti boli niektoré ložiská ťažené nachádzajú sa tu viaceré opustené kameňolomy (najmä v kontaktnej polohe pohorí a nivy Váhu, napr. v Orlovom, Považskom Podhradí, Vrtižere) a ťažobné jamy štrku na nive Váhu. ložiská štrkopieskov evidované sú ložiská Považská Bystrica Orlové, Plevník Vrtižer, Považské Podhradie, Považská Teplá (piesky) REGIOPLÁN Nitra, 2002 81
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica ložiská stavebného kameňa (pieskovce flyšového vývoja) evidované sú ložiská Považská Bystrica, Praznov, Kvašov, Podvažie, Orlové, Považské Podhradie, Vrtižer ložiská tehliarskych surovín (sprašové hliny a svahové hliny) evidované sú ložiská Považská Bystrica, Dolný Moštenec. V súčasnosti je ťažené len ložisko štrkopieskov Orlové (ťažba z koryta Váhu a okraja Nosickej nádrže). V meste Považská Bystrica sa nachádzajú viaceré energetické zariadenia ide najmä o: vodnú elektráreň Považská Bystrica elektráreň kanálového typu s tromi inštalovanými agregátmi s Kaplanovými turbínami. Inštalovaný výkon je 55,20 MW, priemerná ročná výroba elektrickej energie predstavuje 115,30 GWh. Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1963. tepelnú elektráreň (tepláreň) podniku PS Energetika, a.s. Považská Bystrica. Inštalovaný výkon je 12,0 MW. transformovňu prenosovej sústavy 220/110 kv a 110/22 kv Považská Bystrica, situovanú v blízkosti areálu bývalých Považských strojární sieť VN vedení elektrickej energie 400 kv vedenie Bošáca Varín (č.495), 220 kv vedenia č. 275 z Križovian nad Dudváhom a č. 270 z Lískovca (ČR), 12 vedení VN 110 kv zaústených do transformovne a prechádzajúcich cez katastrálne územie mesta. Mesto Považská Bystrica je zásobované elektrickou energiou z 22 kv rozvodov - ide prevažne o vzdušné vedenia, ktoré zásobujú distribučné transformovne 22/0,4 kv. sieť VVTL, VTL plynovodov a ich prípojky územím prechádza VVTL plynovod DN 500, PN 64 (napojený od tranzitného plynovodu Špačince) a VTL plynovod DN 300, PN 25 (napojený na medzištátny plynovod pri Červeníku). VVTL plynovod vedie cez prepúšťaciu stanicu pri Cingeľovom laze v trase na Zemiansky Kvašov a Rajec, VTL plynovod vedie po ľavom brehu Váhu po prepúšťaciu stanicu Cingeľov laz, pokračuje cez Považskú Teplú a Bytču do Žiliny. Cez k.ú. mesta prechádza aj VTL prípojka DN 200, PN 2 v trase Beluša Púchov. strednotlakú sieť plynovodov, regulačné stanice plynu v meste je 5 RS, ktoré sú napojené na VTL plynovod a zásobujú cez STL plynovodnú sieť mesto RS Kukučínova, RS Domanižanka, RS Sládkovičova, RS Hliny, RS Považská Teplá. centrálne zdroje tepla tepláreň v Považských strojárňach (inštalovaný výkon 38,45 MW pre horúcovod a 5,90 MW pre parovod), kotolňa Rozkvet (25,7 MW pre horúcovod), kotolňa SNP, Hliny (23,8 MW, parovod) rozvody tepla horúcovodné a parné okruhy v 5 rajónoch - Strojárenská štvrť, Sídlisko Stred, Sídlisko Lány, Sídlisko SNP a Sídlisko Rozkvet. Mesto Považská Bystrica bolo v minulosti veľmi významným priemyselným centrom s dominanciou špeciálnej strojárskej výroby. Od roku 1990 v dôsledku konverzie zbrojárskej výroby a zmeny vlastníckych vzťahov dochádza k zmene štruktúry, orientácie a veľkosti priemyselnej výroby. Zánikom niektorých subjektov a zmenou ich výrobného programu došlo k výraznému zníženiu pracovných príležitostí v meste a k zmene využitia priemyselných areálov. Hlavné príčiny sú v konverzii priemyselnej výroby (výrazný pokles a zastavenie niektorých výrob, nárast nezamestnanosti, modernizácia technológií), transformácii sektoru služieb (vznik nových malých výrobných podnikov a výrobných služieb). Považská Bystrica je aj v súčasnosti takmer monofunkčne orientované priemyselné centrum, pretože ani v posledných rokoch nedošlo k výraznejšej diverzifikácii odvetvovej štruktúry priemyslu. Väčšina menších podnikov ostala pri strojárskej výrobe a na potenciál strojárskeho odvetvia je naviazaná aj miestna malovýroba zamestnanosť v odvetviach strojárenstva a kovovýroby je takmer 90%. Z ostatných odvetví sa na celkovej zamestnanosti v priemysle podieľa významnejšie výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a vody (4 %) a potravinárska výroba (2 %). Stavebníctvo stratilo v predchádzajúcich rokoch na svojom význame - došlo k pozastaveniu verejnej bytovej výstavby a k značnému obmedzeniu výstavby infraštruktúry. Významnejšie stavebné podniky na území Považskej Bystrice sú HBH, a.s., Považská stavebnú spoločnosť, a.s., 82 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SATES, a.s., POVASTAV, spol. s r.o., SIBASTAV spol. s r.o., SIBAMAC, a.s. OZ Dubnica n/váhom a Cestné stavby, a.s. Prevádzky, slúžiace k zabezpečovaniu hygieny, vzhľadu a technickej vybavenosti mesta sú zaraďované k výrobným službám. Zaoberajú sa aj doplnkovou výrobou spotrebného tovaru pre vnútorný obchod (dopravné zariadenia, autoservisy, služby v stavebníctve, výrobné a opravárenské služby, technické služby a infraštruktúra). V poslednom období je v Považskej Bystrici badateľný nárast služieb výrobného charakteru. Do skladového hospodárstva sú zaraďované plochy skladových areálov poľnohospodárskeho a priemyselného odbytu, stavebné dvory a skladové hospodárstva, skladové plochy menších podnikov, veľkoobchodov a iných organizácií. Aj v tejto oblasti nastal v meste Považská Bystrica rozvoj vo viacerých priemyselných zónach dochádza k zmene bývalých priestorov priemyslu a stavebníctva na veľkoobchody a sklady. Priemyselná výroba je v Považskej Bystrici sústredená do niekoľkých výrobných zón, časť podnikov sa nachádza v rozptyle na okraji obytného územia. V súčasnosti je možné v Považskej Bystrici možné vymedziť tieto priemyselné zóny: Západ Strojárne (UO 11 Priemyselný obvod). Zóna je tvorená najmä areálmi podnikov nadmestskej priemyselnej výroby, energetického a vodného hospodárstva, v menšej miere aj stavebnej a inej výroby. Z bývalých Považských strojární vzniklo viacero samostatných akciových spoločností, ktoré väčšinou prevzali pôvodný výrobný program. Najvýznamnejšími sú FARMET, a.s., VOJUS, a.s., Polnotech, a.s., Povzbroj, a.s., PS Letecké motory, a.s., Energetika, a.s., VUSTAM, a.s., PS Majetok, a.s., Manet, a.s. a H.B.H., a.s. Okrem týchto subjektov sa v areáli bývalých Považských strojární v prenajatých priestoroch nachádzajú ďalšie samostatné firmy, z ktorých medzi najdôležitejšie patria: PSL., a.s., Sauer-Danfoss, a.s., Kaliareň, spol. s r.o., Mikrotech, spol. s r.o., DREVOS, spol. s r.o., UDOS Slovakia Transport, spol. s r.o., AUTOKLEM, spol. s r.o., a ďalšie. Rozloha zóny je až 290 ha, poloha voči mestu je okrajová. Napojenie na dopravnú a technickú infraštruktúru je veľmi dobré. Vzhľadom k značnému množstvu rozostavaných alebo nevyužívaných objektov je veľký vnútorný rozvojový potenciál zóny, avšak zónu nie je možné plošne rozširovať. V rámci zóny je situovaná elektráreň, tepláreň a zóna disponuje aj vlastnou ČOV. Sever (UO 41 - Ľahký priemysel). Zónu tvoria menšie areály nadmestského i komunálneho priemyslu, drobné výrobné prevádzky, veľkoobchodné a skladové prevádzky, podniky dopravy, stavebnej i lesnej výroby, zariadenia nevýrobných služieb, administratívne priestory a zariadenia občianskej vybavenosti. Najväčšími podnikmi sú Raven, a.s., Logman Považan, a.s., Sule-IKS, spol. s r.o., AR, spol. s r.o., LPS MACHINE, spol. s r.o., MEDEKO, spol. s r.o., SAD Trenčín, š.p. OZ Považská Bystrica, Slovenská správa ciest a ďalšie. Poloha zóny je okrajová, nachádza sa na pravom brehu Vážskeho kanála pri mestskej časti Považské Podhradie. Rozloha zóny je cca 70 ha, napojená je na všetky inžinierske siete, nemá železničné napojenie. Priestorový rozvoj zóny nie je možný, nachádzajú sa v nej však viaceré nevyužívané plochy. Predmostie (UO 11 - Priemyselný obvod). Zónu je prepojená koľajiskom železničnej stanice so zónou Západ a tvoria ju skladovo-obchodné areály firiem Palivá, s.r.o., Štátne lesy, š.p. a Jednota, s.d. Považská Bystrica. Zóna sa nachádza v priestore medzi železničnou stanicou, mostom a riekou Váh na rozlohe 4 ha. Ďalší priestorový rozvoj nie je možný, rovnako nie je žiadúci rozvoj terajšej funkčnej náplne. Moštence (UO 29 Dolný Moštenec, UO 28 Horný Moštenec). Nová rozvíjajúca sa zóna ľahkého priemyslu (potravinárska výroba, sklady) na hranici katastrov Dolného a Horného Moštenca - tvoria ju zatiaľ len areály firiem Unilever Slovensko, s.r.o., Tibbett&Britten Slovakia, s.r.o. a RACIO. Plocha zóny je 2,2 ha, perspektívne sa počíta s jej ďalším rozvojom pozdĺž cesty. Považské Podhradie (UO 22 Považské Podhradie) - zónu tvorí bývalý areál poľnohospodárskeho družstva na severnom okraji Považského Podhradia. Podstatnú časť jeho výmery (cca 3 ha) predstavujú zariadenia firmy Raven, a.s. (sklad stavebnín, colný REGIOPLÁN Nitra, 2002 83
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica sklad, ČSPL nafta), zvyšok tvorí zariadenie stolárstva. Perspektívne sa počíta s ďalším rozvojom tejto zóny severným smerom a východným smerom po cestu II/507. Šebešťanová (UO 23 Šebešťanová) zónu tvorí bývalý areál poľnohospodárskeho družstva na južnom okraji Šebešťanovej - menšie výrobné prevádzky firiem NOVA trade, s.r.o., Rademaker Slovakia, s.r.o., IMC Slovakia, s.r.o., KISTERS Slovakia, s.r.o. a i. Plocha zóny je 1,5 ha, ďalší rozvoj je možný južným a východným smerom (perspektívne spojenie so zónou Považské Podhradie). Horný Moštenec (UO 28 Horný Moštenec) zónu tvorí bývalý areál poľnohospodárskeho družstva nachádzajú sa tu menšie výrobné, stavebné a dopravné firmy DREVOSEN, ADIP, Marine Sport, s.r.o,.sixing, s.r.o.. Plocha zóny je 2,5 ha. Východ (UO 02 - Nábrežie) - menšia zóna charakteru výrobno-obslužnej zóny - tvorí ju hlavne areál firmy Slovryb, a.s. a areál Technických služieb Chudovský, spol. s r.o., okrem nich len niekoľko menších areálov nevýrobných a dopravných služieb. Zóna sa nachádza v priestore po oboch stranách cesty I/61na ploche cca 7,5 ha. Ďalší rozvoj zóny nie je žiaduci. Ostatné podniky priemyselnej výroby, stavebníctva a skladového hospodárstva sa nachádzajú osobitne mimo výrobných zón k najväčším patria Sates, a.s., Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Technoliving, s.r.o. a iné. Poloha týchto podnikov je prevažne na okraji obytných častí jadra Považskej Bystrice, ako aj v niektorých priestorovo oddelených mestských častiach. Podľa spracovanej regionálnej koncepcie priemyselných parkov pre mestá stredného Považia boli v k.ú. Považskej Bystrice vytipované dve lokality, ktoré majú územno-technické, socio-ekonomické a krajinno-ekologické predpoklady na založenie priemyselných parkov Kvašovský dvor (plocha 50 ha, v súčasnosti poľnohospodárska pôda) a Považská Teplá (11 ha, v súčasnosti poľnohospodárska pôda a ihrisko). Mesto Považská Bystrica v r. 1998 ponúklo ďalšie 4 lokality pre realizáciu priemyselných parkov Oblasť ľahkého priemyslu Dolný a Horný Moštenec (8,5 ha), Milochov (5,5 ha), Orlové športový areál (10 ha) a Považské Podhradie (8 ha). Úlohou odpadového hospodárstva je nakladanie s odpadmi vo všeobecnosti, pričom medzi hlavné zásady by malo patriť obmedzovanie vzniku odpadov, znižovanie obsahu toxických látok v odpadoch, zhodnotenie odpadov v čo najväčšej možnej miere, znižovanie objemu a hmotnosti odpadov, znižovanie obsahu škodlivých látok v odpadoch a skládkovanie odpadov v čo najmenšej možnej miere. Najväčšími producentmi odpadov v meste Považská Bystrica sú PS Letecké motory, a.s., SAUER- Danfoss, a. s., PS Ložiská, a s., PS Energetika, a s., PS VOJUS, a s., Kaliareň spol. s r. o., FARMET, a. s. a Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica. V roku 2000 bolo v meste Považská Bystrica v komunálnej sfére vyprodukovaných cca 29.260 ton odpadu, z toho 16.900 t predstavoval domový odpad z domácností (čo predstavuje cca 412 kg/obyv. ročne), 10.000 t odpadov odpad zo septikov a žúmp a 1.300 t kaly z ČOV. Súčasťou odpadového hospodárstva je aj nakladanie s nebezpečným odpadom. Biologické a infekčné odpady z nemocníc, ambulancií a iných zdravotníckych zariadení sú likvidované v spaľovni NsP Považská Bystrica. Toxický odpad je likvidovaný mimo okres. Zneškodňovanie kontaminovanej zeminy je možné v Považských cementárňach, a.s., Ladce a v spaľovni odpadov s obsahom ropných látok v Teplárni, a.s. Považská Bystrica. Z hľadiska objemu nakladania s odpadmi stále prevláda skládkovanie odpadov. V k.ú. mesta Považská Bystrica je registrovaných viacej skládok odpadu väčšinou ide o menšie divoké skládky domového odpadu (Horný Moštenec, Praznov, Podmanín, Považská Teplá).Väčšia neriadená skládka prevažne stavebného odpadu sa nachádza v blízkosti Váhu v lokalite Tŕstie, v okolí Váhu je viacej divokých skládok. Najväčšou skládkou v území je skládka škvary a popolčeka III. stavebnej triedy Žiar prevádzkovaná PS Energetika, a. s. Považská Bystrica. V blízkosti k.ú. mesta sa nachádza regionálna skládka KO III. stavebnej triedy Sverepec - Zauhlište (Zadky). Na týchto skládkach malo byť k 31.7.2000 ukončené skládkovanie podľa osobitých predpisov. 84 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy V súčasnosti je prevádzkovaná skládka TKO Sverepec s regionálnym významom, ktorá spĺňa podmienky ustanovení legislatívy odpadového hospodárstva. Predpokladaná životnosť skládky je 18 rokov, prevádzku zabezpečuje MTS, s r. o., Považská Bystrica. Úprava odpadov sa realizuje v niektorých zariadeniach mestská dotrieďovacia linka na separáciu papieru a plastov, neutralizačná stanica a deemulgačná stanica Považských strojární a.s. (úprava a čistenie odpadových vôd z niektorých prevádzok). Čistiarne odpadových vôd sú v Považskej Bystrici (mestská ČOV SeVaK v blízkosti areálu bývalých Považských strojární), Dolnom Milochove, viaceré podnikové ČOV (napr. v areáli Považských strojární, Považskom Podhradí, pri čerpacích staniciach PHM). Z celkového objemu vyprodukovaných odpadov v roku 2000 sa využilo cca 55 %, čo oproti 35 % v roku 1996 predstavuje 20 %-ný nárast využitia odpadu. Doprava Doprava je výrazným antropogénnym faktorom s dominanciou nepriaznivých vplyvov na krajinu a jej zložky. Negatívne pôsobenie na prírodné prvky krajiny sa prejavuje vo viacerých aspektoch, napr.: záber prirodzených ekosystémov na realizáciu dopravných plôch a línií, bariérový efekt vo vzťahu k migrácii živočíšnych organizmov, nebezpečenstvo úhynu živých organizmov prechodom cez dopravné koridory, ohrozenie ekosystémov v dôsledku produkcie exhalátov, ohrozenie obyvateľov prašnosťou, hlučnosťou, svetelnými efektmi a dopravnými kolíziami. Považská Bystrica je situovaná na trase medzinárodného multimodálneho koridoru Va (cesta I/61, diaľnica D1 vo výstavbe, železničná trať č. 120, perspektívna vodná cesta). Rozhodujúcim problémom v súčasnom riešení dopravy mesta Považská Bystrica je otázka vedenia trasy diaľnice D1 priestorom Považskej Bystrice. V čase ukončenia prác na dokumentácii KEP nebol ešte proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle Zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. ukončený voči rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR podalo mesto Považská Bystrica odvolanie. Osou súčasnej cestnej dopravy je cesta I/61, prechádzajúca v smere jz. sv. cez mesto. V centre mesta sa križuje s cestou II/517 (smer Rajec). Západnou časťou katastra prechádza cesta II/507 Púchov Bytča Žilina. Okolité obce sa pripájajú na mesto viacerými cestami III. Triedy. Základom komunikačnej kostry mesta sú prieťahy ciest I/61 a II/517, doplnené cestou II/507 (uvažované ako funkčná trieda B1). Cesty III. triedy (uvažované ako funkčná trieda B2) sú III/5171 (smer Milochov), III/06156 (smer Dolný a Horný Moštenec), III/5172 (smer Podmanín), III/5173 (smer Zemiansky Kvašov), III/5174 (smer Praznov), III/06157 a III/06159 (Považská Teplá), III/50728 (Považské Podhradie), III/50733 (Šebešťanová) a III/50766 (Podvažie). Do funkčnej triedy B sú zaradené aj ulice Okružná, Kuzmányho, Lánska, ulica okolo sídliska SNP, výhľadovo aj ulice okolo Strojárenskej štvrte (Mládežnícka, Športovcov, Kukučínova), ulice v okolí sídliska Rozkvet (Prístupová, M. Benku, Helenská a časť ulice Československej armády). Na vybranej cestnej sieti sleduje SSC intenzita dopravy podľa posledného sčítania z r. 2000 je najväčšia intenzita na mestských úsekoch ciest II/517 a I/61, cesta II/507 je menej zaťažená. Podiel nákladnej dopravy je na ceste I/61 22-34 %, na cestách II. triedy do 20%, tranzitná doprava dosahuje na ceste I/61 viac ako 25 %. REGIOPLÁN Nitra, 2002 85
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Tabuľka 1-19 - Zaťaženie cestnej siete v Považskej Bystrici podľa sčítania cestnej dopravy v r.2000 Číslo úseku Číslo cesty Zaťaženie (aut. / 24 hod.) % nákl. dopravy % tranzit. voz. 92372 II/517 10749 16,6 93792 III/5171 6588 32,0 93791 III/5171 5818 14,9 92371 II/517 16693 13,3 90041 I/61 15460 24,1 92381 II/517 12817 11,2 90042 I/61 16104 21,7 92230 II/507 6870 12,2 19,6 92240 II/507 4494 16,8 20,9 92380 II/517 2832 29,5 15,3 90040 I/61 13947 23,0 27,3 90050 I/61 13999 34,0 26,9 Číslo úseku podľa evidencie Slovenskej správy ciest. Cestná hromadná doprava je zabezpečovaná závodom SAD a zahrňuje prímestskú a diaľkovú autobusovú dopravu a mestskú autobusovú dopravu MHD. Závod SAD sa vo výrobnej zóne Sever, má rozlohu cca 4,2 ha. Autobusová stanica je situovaná v blízkosti areálu Strojární, väčší počet zastávok je v nadväznosti na železničnú stanicu. Mestská hromadná doprava má 13 autobusových liniek s tromi hlavnými uzlami železničnou stanicou, autobusovou stanicou a nemocnicou. Považská Bystrica leží na železničnej trati č. 120 Bratislava Žilina. Trať je dvojkoľajná a elektrifikovaná. V území sa nachádzajú železničné stanice Považská Bystrica, Považská Teplá a zastávka v Milochove. Súčasné zaťaženie trate v úseku Púchov Žilina je 132 vlakov za 24 hodín (z toho 70 osobných). Pre trať č. 120 sa uvažuje v úseku Púchov Žilina s úpravou traťovej rýchlosti na 140km/h. Táto požiadavka si bude vyžadovať úpravu smerových pomerov medzistaničných úsekov aj v staniciach V meste ani okolí sa nenachádza žiadne zariadenie verejnej leteckej dopravy letisko Žilina Hričov je vzdialené 21 km od mesta. Hoci v súčasnosti sa na rieke Váh (Vážskom kanále) vodná doprava neprevádzkuje, rieka je označená ako národná vodná cesta medzinárodného významu, uvažovaná je rekonštrukcia a výstavba plavebných objektov. V rámci budovania vodnej cesty sa uvažuje s vybudovaním obchodno-priemyselného prístavu v Považskej Bystrici. Zo zariadení dopravných služieb sa v Považskej Bystrici nachádza 7 čerpacích staníc PHM, viacero predajní automobilov a autoopravovní. Sústredené sú najmä v priemyselnej zóne sever, v areáli Považských strojární, a.s. a popri ceste I/61. Okrem výstavby diaľnice D1 sa v meste Považská Bystrica uvažuje aj s úpravou polohy prieťahu cesty I/61 cez mesto, preložkou cesty II/517 mimo centrum mesta s napojením na diaľnicu D1. Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo Poľnohospodárstvo je možné v kotlinových oblastiach Slovenska považovať za druhý najvýraznejší negatívny antropogénny faktor v krajine po priemyselnej výrobe. Dôsledky poľnohospodárskej veľkovýroby sú pomerne rôznorodé, patrí sem napríklad: znižovanie ekologickej stability krajiny v dôsledku obmedzenia plochy prirodzených ekosystémov (výstavba poľn. prevádzok, zvyšovanie výmery poľnohospodárskej pôdy) ohrozenie rastlinných i živočíšnych druhov a ich biotopov v dôsledku chemizácie - negatívne vplyvy priemyselných hnojív, ochranných chemických prostriedkov negatívne vplyvy spojené s produkciou a uskladňovaním živočíšneho odpadu - priesaky exkrementov, silážnych štiav 86 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy zaťaženie prostredia pachom a bakteriologickým znečistením v okolí živočíšnych fariem, poľných hnojísk, intenzívne hnojených polí ruderalizácia krajiny, prenikanie nepôvodných rastlinných druhov, premnoženie škodcov vznik degradačných procesov v dôsledku nesprávneho obhospodarovania pôdneho fondu - erózia, uľahlosť pôdy zošľapovanie a ničenie ekosystémov v dôsledku pasienkárstva. Na druhej strane môže poľnohospodárstvo za určitých podmienok pôsobiť ako faktor zvyšovania diverzity krajiny a udržiavania niektorých významných ekosystémov. Región Považskej Bystrice nepatrí medzi produkčne významné oblasti Slovenska z hľadiska poľnohospodárskej výroby. Zaradiť ho je možné do menej produkčnej oblasti vzhľadom k veľkej členitosti reliéfu, náchylnosti na erózne procesy a pomerne výrazný podiel trvalých trávnych porastov. Poľnohospodársky je využívaných približne 50 % územia, pričom súčasný stupeň zornenia je 51 %. Zastúpenie TTP je viac ako 40 %. Typickým trendom, ktorý má platnosť pre celé Slovensko, je úbytok ornej pôdy v prospech trvalých trávnych porastov a lesnej pôdy. Hlavnými plodinami rastlinnej výroby sú hustosiate obilniny (jačmeň jarný, pšenica ozimná), okrem toho sa pestujú najmä repka olejná, konzumné zemiaky, kukurica na siláž, jednoročné a viacročné krmoviny. V území hospodári Agrorozkvet, s.r.o. Považská Bystrica, PD Plevník-Drienové, PD Sverepec, PD Jasenica. Súkromne hospodáriaci roľníci obhospodarujú pôdu v rôznych častiach katastra (Zemiansky Kvašov, Dolný a Horný Moštenec, Praznov, Podmanín). Časť územia je v súčasnosti nevyužívaná a poľnohospodárska pôda leží ladom najväčšie zastúpenie poľných a lúčnopasienkových úhorov je v okolí Považskej Teplej a Považskej Bystrice. Živočíšna výroba je v území málo rozvinutá stavy hospodárskych zvierat oproti minulosti značne poklesli. V súčasnosti sa zameriava na chov ošípaných, oviec a hovädzieho dobytka. Je sústredená v 2 farmách - Agrorozkvet, s.r.o. (nachádza sa v Praznove), zaoberajúca sa chovom oviec (350 ks) a ošípaných (1500 ks) a farme SHR (Janek Ivan) v Dolnom Moštenci (75 ks hovädzieho dobytka). Zostávajúce subjekty hospodáriace v záujmovom území mesta majú sústredenú živočíšnu výrobu mimo územia mesta Považská Bystrica (v Plevníku, vo Sverepci a v Jasenici). Viaceré bývalé poľnohospodárske družstvá zanikli alebo sú v likvidácii PD Považská Bystrica, PD Manín Považská Teplá. Areály PD sú opustené alebo využívané na iné účely (najčastejšie zmena na výrobno-technické areály napr. Šebešťanová, Považské Podhradie, Horný Moštenec). Lesné ekosystémy všeobecne patria k najstabilnejším prvkom krajiny a sú zvyčajne súčasťou kostry územného systému ekologickej stability. Okrem produkčnej funkcie spĺňajú lesné ekosystémy aj viacero významných mimoprodukčných funkcií, z ktorých najvýznamnejšie sú prírodoochranná, pôdoochranná, vodohospodárska, rekreačná funkcia. Avšak nesprávne a necitlivé hospodárenie v lesných ekosystémov môže spôsobiť ich ohrozenie a narušenie. Hlavným negatívnym faktorom v lesnom hospodárstve môže byť nadmerná a necitlivá ťažba dreva nezodpovedajúca podmienkam samoobnovy. Oslabené ekosystémy sú tiež málo odolné proti pôsobeniu prirodzených škodcov. Lesné hospodárstvo je v posudzovanom území mesta Považská Bystrica významným hospodárskym odvetvím. Lesnícka prvovýroba je zabezpečovaná podnikom Lesy SR, š. p., OZ Považská Bystrica. Lesy v katastrálnom území Považskej Bystrice patria do LHC Prečín, Papradno a Beluša. Pestovná, ťažbová, obnovná a ostatná činnosť sa vykonáva podľa lesných hospodárskych plánov (LHP), ktoré sú vypracované pre jednotlivé lesné hospodárske celky (LHC) a v súčasnosti i lesné užívateľské celky (LUC). Z hľadiska vlastníckych vzťahov sa na území mesta Považská Bystrica REGIOPLÁN Nitra, 2002 87
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica vyskytujú v prevažnej miere lesy štátne, časť lesov je urbárskych, obecných, mestských a súkromných. Územie mesta Považská Bystrica patrí do viacerých lesných vegetačného stupňov: bukovodubového, dubovo-bukového a bukového. Z lesných typov sa na záujmovom území vyskytujú najmä lesné typy kyslá vápencová bučina, chlpaňová dubová bučina, vápencová dubová bučina, kamenitá papradinová bučina vyššieho stupňa. V zastúpení drevín prevažujú listnaté dreviny (90 %). Zastúpenie duba je 15 %, buka 50 %, hrabu 20 %, javora 3 % jaseňa 2 %. Z ihličnatých drevín má najvyššie zastúpenie smrekovec 6 %, borovica 2 % a smrek 2 %. Celkové zastúpenie ihličnatých drevín je 10 %. Priemerná zásoba drevnej hmoty na jeden hektár je 200-300 m 3. Väčšina lesov patrí do kategórie hospodárskych lesov (s prvoradou produkčnou funkciou), ale pomerne vysoké je zastúpenie lesov ochranných (s prvoradými mimoprodukčnými funkciami pôdoochrannou, protieróznou a pod.) a lesov osobitného určenia (v ochranných pásmach vodných zdrojov, lesoparky). Voda je jednou z najdôležitejších zložiek krajiny a je nevyhnutnou podmienkou života na Zemi - preto je správna starostlivosť o vodnú zložku krajiny nesmierne dôležitá. Vodné hospodárstvo však donedávna pôsobilo prevažne ako činnosť narúšajúca prirodzené hydrologické procesy úpravy tokov a odvodňovania viedli k vysúšaniu krajiny a k zrýchľovaniu odtoku, veľké vodné nádrže a sústavy vodných diel priniesli veľa sprievodných negatívnych vplyvov. Región Považskej Bystrice je veľmi významný aj z hľadiska vodného hospodárstva, čo je dané predovšetkým dvomi hlavnými faktormi energetickým a vo výhľade dopravným využitím rieky Váh a existenciou významných vodných zdrojov v území. Vážska vodná sústava bola vybudovaná predovšetkým za účelom výroby elektrickej energie s uvažovaným splavnením Vážskeho kanála. Do územia zasahuje vodné dielo Nosice, ktoré bolo vybudované v rokoch 1949-1958 ako jedno z diel Vážskej kaskády. Priehradný profil sa nachádza na Váhu v rkm 209,25, celkový objem nádrže je 36 mil. m 3 (objem zásobného priestoru je 24 mil. m 3 a stály priestor je 12 mil. m 3.). Maximálna zatopená plocha je 7,0 km 2. Hlavným účelom vodného diela je výroba elektrickej energie, vyrovnávanie prietokov na Váhu s cieľom skvalitniť výrobu elektrickej energie na nižšie ležiacich vodných elektrárňach, výhľadovo sa uvažuje s plavbou v rámci splavnenia Váhu. Súčasťou vodného hospodárstva sú aj úpravy vodných tokov, ktoré sa realizovali najčastejšie z dôvodov ochrany územia a obcí pred povodňami. V území mesta Považská Bystrica boli popri Váhu a Vážskeho kanála postavené protipovodňové hrádze. Z ostatných väčších vodných tokov je upravená Domanižanka v intravilánovom úseku cez mesto Považskú Bystricu, Papradnianka v celom hodnotenom úseku, dolné úseky Manínskeho potoka, Kvašovského potoka, Mošteníka. V rámci katastra SÚ Považská Bystrica sa nachádzajú nasledovné chránené vodárenské územia: chránené vodohospodárske oblasti CHVO Beskydy Javorníky a CHVO Strážovské vrchy pásma hygienickej ochrany - PHO zdrojov pitných vôd v k.ú. sa nachádzajú PHO vodných zdrojov Zemiansky Kvašov (prameň Kráľovka, kapacita 4 l.s -1 ), Praznov (prameň Bystré, kapacita 5,1 l.s -1 ), Považská Teplá (prameň Manínska tiesňava, kapacita 46,0 l.s -1 ), Šebešťanová (prameň 1,2 - kapacita 1,6 l.s -1 ). CHVO Beskydy Javorníky zasahuje do k.ú. Považská Bystrica v jeho severnej časti vymedzené je po pravej strane Vážskeho kanála mimo nivy Váhu a okolitých obcí Podvažia, Šebešťanovej, Považského Podhradia a Orlového. Celková plocha CHVO je 1856 km 2, z čoho zasahuje do k.ú. Považská Bystrica 9,2 km 2. Využiteľné množstvá vôd pre pitné účely sú stanovené na 690 l.s -1 podzemných vôd a 1840 l.s -1 povrchových vôd. CHVO Strážovské vrchy zaberá celkovú plochu 757 km 2, z čoho do k.ú. Považskej Bystrice zasahuje 60,6 km 2. CHVO zaberá ľavú stranu Váhu s výnimkou jeho nivy a intravilánov obcí Považská Teplá, Považská Bystrica, Milochov. Využiteľné množstvá vôd pre pitné účely sú stanovené na 2330 l.s -1 podzemných vôd. 88 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Ochranné pásmo prírodných liečivých zdrojov Nimnica do k.ú. mesta v oblasti Kunovec Krekáčov laz Milochov zasahuje OP II. stupňa (výmerou 7,3 km 2 ), do územia okrajovo zasahuje aj OP I. stupňa (južný cíp územia pri lokalite Cerov). Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je realizované prostredníctvom skupinových vodovodov SKV Domaniža - Považská Bystrica a SKV Manínska tiesňava Považská Bystrica. Zdrojmi vôd sú pramene Sádočné (k.ú. Sádočné), Hodoň, Blatnica, Čertova skala (k.ú. Domaniža), Manínska tiesňava (k.ú. Považská Teplá). Niektoré časti mesta sú zásobované z miestnych zdrojov prameňov Kráľovka (Zemiansky Kvašov), Bystré (Praznov, Podmanín, Zakvašov), Šebešťanová 1,2 (Šebešťanová). Malá časť obyvateľov je zásobovaných zo súkromných studní. Centrálna časť mesta Považská Bystrica má dobudovanú jednotnú kanalizačnú sieť s napojením na mestskú čistiareň odpadových vôd v blízkosti areálu Považských strojární, a.s. Na kanalizačnú sieť je napojených asi 81 % obyvateľov. Na mestskú ČOV je napojená aj splašková kanalizácia bývalých Považských strojární. Nedobudovaná kanalizačná sieť je v mestských častiach Praznov, Podmanín, Zemiansky Kvašov, Horný a Dolný Moštenec, Jelšové, Podvažie, Šebešťanová, Považské Podhradie a Orlové. Hoci sú pitnou a úžitkovou vodou zásobované z verejného vodovodu, zatiaľ nemajú dobudovanú kanalizáciu, takže odvádzanie a čiastočné likvidovanie splaškových vôd sa zabezpečuje individuálne v prídomových žumpách a septikoch. Výhľadovo sa predpokladá vybudovanie verejnej kanalizácie v MČ Praznov a jej napojenie (spolu s kanalizáciou Prečína) na kanalizáciu Považskej Bystrice. Mestská ČOV je na dobrej technickej úrovni, kapacitne vyhovujúca, s úrovňou čistenia 92-95 %. Menšia ČOV Milochov vyžaduje rekonštrukciu. Turizmus, rekreácia a šport Turizmus, rekreáciu a s nimi spojené športové aktivity možno hodnotiť z dvoch aspektov. Na jednej strane zabezpečujú regeneráciu pracovných síl a uspokojujú požiadavky a potreby obyvateľov, na druhej strane mnohé rekreačné aktivity vo vzťahu ku krajine a jej zložkám pôsobia ako stresové faktory. Medzi negatívne vplyvy vyplývajúce z rozvoja turizmu, rekreácie a športu zaraďujeme napr.: záber prirodzených ekosystémov na výstavbu rekreačných objektov a areálov znečistenie vody, ovzdušia a pôdy, produkcia odpadov poškodzovanie vegetácie v dôsledku zošľapovania, trhania, ničenia, ruderalizácia okolia rušenie živočíšstva v dôsledku hluku, osvitu a pod., nepovolený odchyt a lov živočíchov. Z pestrých prírodných podmienok územia v okolí mesta Považská Bystrica vyplývajú dobré podmienky pre rekreáciu a turizmus, a to najmä na prechádzky a pešiu turistiku, cykloturistiku, športový rybolov, zimnú turistiku, v okolí mesta aj pre vodné športy, zimné športy, kúpeľný turizmus, poľovníctvo. V meste a jeho okolí sú dobré podmienky aj pre viaceré formy poznávacieho turizmu. Pre turistiku a cykloturistiku je najvýznamnejším priestorom Manínska tiesňava s priľahlou Kostoleckou úžinou (turistika a cykloturistika, ubytovanie v autokempingu a chatovej osade). Využívaný je aj mestský lesopark v okolí Kalvárie a viaceré turistické a cykloturistické trasy v rôznych častiach katastrálneho územia. Okolie Váhu, Vážskeho kanála a priestor vodnej nádrže Nosice je zatiaľ pomerne málo využívané pre vodné športy, intenzívnejšie je táto oblasť využívaná pre rybárstvo (vrátane rybníkov v Považskej Teplej). Dobré podmienky sú aj pre cykloturistiku. Špecifickým športovým fenoménom Považskej Bystrice a okolia je motokrosový šport hoci priamo v území sa nenachádza areál pre tento šport (situovaný je v k.ú. obce Sverepec), v území je niekoľko lokalít, ktoré sú intenzívne využívané na motokrosový tréning a spôsobujú lokálne nadmerné zaťaženie až devastáciu postihnutých lokalít. V rámci katastra je v prevádzke chatová osada a autokemping v Manínskej tiesňave (160 lôžok v chatách a 92 miest v autokempingu). REGIOPLÁN Nitra, 2002 89
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Na území mesta sa nachádza chatová osadu Drahy (pod Manínom) s počtom 64 chát. V okolí sú viaceré osady pri Upohlave (11 chát), Záklapie, Cerov. Chalupnícka rekreácia je rozšírená pomerne málo, čiastočne sa sústreďuje do obcí Praznov a Podmanín. Významnou individuálnou formou rekreácie je záhradkárčenie na území mesta je evidovaných 11 záhradkárskych osád na celkovej ploche 83 ha, okrem toho je tu ešte niekoľko menších lokalít. Územne sa osady nachádzajú v rôznych častiach mesta, väčšie sústredené celky sa vytvorili v priestore Šibenica Hradište (Krekáčov laz Kalsové, Jelšové), za Kalváriou (Rozkvet), nad Dedovcom, nad sídliskom SNP (Ľadoveň a Dolinky) a pri sídlisku Hliny. Návštevnými cieľmi poznávacieho turizmu sú najmä nehnuteľné architektonické kultúrne pamiatky (Považský hrad, kaštieľ s parkom v Orlovom, Kalvária, kaplnka sv. Heleny, miestami ľudová architektúra), kultúrne inštitúcie (Vlastivedné múzeum), rôzne podujatia (najmä športové). Súčasné mestské športové a rekreačné priestory a objekty sa nachádzajú v meste a v jeho okolí v rozptýlenej lokalizácii (napr. letné kúpalisko, športová hala, školské telovýchovné areály), alebo vo vznikajúcich zoskupeniach areáloch až zónach. Na území mesta Považská Bystrica sa nachádza cca 25 ha športovo-telovýchovných plôch patria sem plochy športových areálov telovýchovných jednôt, záujmových združení a klubových telovýchovných aktivít. Významnejšími sú najmä športový areál MŠK (futbalový štadión s cvičnými ihriskami, zimný štadión, krytá plaváreň, tenisový areál), Športová hala SNP (Lány SNP), letné kúpalisko (Lány), okrem toho sa v každej pričlenenej obci nachádza futbalové ihrisko. Okrem uvedených areálov sú na území mesta viaceré plochy školskej telovýchovy - ihriská základného a stredného školstva a školské telocvične. Z hľadiska rozvojových plôch rekreácie a športu sú perspektívne najmä Kalvária (po úprave mestského lesoparku), lokalita Vŕbie pri Váhu, rozšírenie športového areálu Orlové. Ochrana prírody a krajiny Územie mesta Považská Bystrica patrí k územiam s výraznými prírodnými hodnotami. Prejavilo sa to i v ochrane prírody v území a v najbližšom okolí sa nachádza niekoľko chránených území. Uvádzame ich stručnú charakteristiku. CHKO Strážovské vrchy Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy bola zriadená Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 14/89 z 27.1.1989 na ochranu pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralných a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlín, biofondu a genofondu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny Strážovských a Súľovských vrchov. V záujmovom území sa nachádza v katastrálnych územiach Horný Moštenec, Považská Bystrica, Považská Teplá, Podmanín a Praznov. NPR Manínska úžina Národná prírodná rezervácia Manínska úžina bola vyhlásená Rozhodnutím komisie SNR č. 6 z 25.4.1967. Celé chránené územie sa nachádza v katastrálnom území Považská Teplá, má rozlohu 117,63 ha, ochranné pásmo má veľkosť 70,40 ha. Predmetom ochrany je divoký vápencový kaňon epigenetického pôvodu so vzácnou vápencovou flórou a faunou, územie je využité ako vedecko-výskumný a turisticko-rekreačný objekt. Rastlinstvo má prevažne submontánny charakter so značný zastúpením teplomilných prvkov, vyskytujúcich sa najmä na výslnných, J exponvaných svahoch Malého Manína. K významným teplomilným druhom územia patria jagavka konáristá (Anthericum ramosum), ranostaj venčený (Coronilla coronata), pakost krvavý (Geranium sanguineum), devätorka rozprestretá (Fumana procumbens), mednička brvitá (Melica ciliata), kostrava tvrdá (Festuca pallens), čistec priamy (Stachys recta), podkovka chochlatá (Hippocrepis comosa), hrdobarka horská (Teucrium montanum), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), šalát trváci (Lactuca perennis), z drevín čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb), drieň obyčajný (Cornus mas), skalník plstnatý (Cotoneaster tomentosus). Z horských prvkov patria k významným astra alpínsky (Aster alpinus), stokráska Michelliho (Bellidiastrum michelii), kurička vápencová (Minuartia langii), prvosienka holá (Primula auricula). Z ďalších významných druhov sa v území vyskytujú trčníček jednolistý (Malaxis monophyllos), prilbica tuhá moravská (Aconitum 90 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy firmum subsp. moravicum), klinček včasný pravý (Dianthus praecox subsp. praecox), koralica lesná (Corallorhiza trifida), prilbovka červená (Cephalanthera rubra), vstavač bledý (Orchis pallens), kruštík úzkopyskový (Epipactis leptochila), muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), chudôbka vždyzelená (Draba aizoides), zvonček maličký (Campanula cochleariifolia). Územie je ohrozované turistikou (erózia pôdy, znečisťovanie odpadkami), horolezectvom, emisiami (prejavujú sa červenaním, rednutím a odumieraním ihlíc na boroviciach vplyvom prízemného ozónu z dopravy v úžine), znečistením Manínskeho potoka vplyvom havarijných únikov močovky z lokality nad potokom, eróziou na plochách, postihnutých kalamitnou ťažbou. NPR Podskalský Roháč Národná prírodná rezervácia Podskalský Roháč bola vyhlásená Vyhláškou MŽP SR č. 83/93 z 23.3.1993. Výmera chráneného územia je 105,57 ha, iba malá časť z tejto plochy sa nachádza v záujmovom území v k.ú. Horný Moštenec, väčšina chráneného územia leží v k.ú. Podskalie. Ide o významné územie z hľadiska geomorfologického a krajinotvorného, s výskytom viacerých chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Skalnatý hrebeň, dlhý takmer 2 km, je budovaný bielosivými súľovskými zlepencami. Reliéf je veľmi členitý, vytvárajúci rozličné skalné útvary. V území sa vyskytujú ako druhy západokarpatskej horskej flóry, tak aj druhy teplomilnej panónskej flóry. Z významných druhov sa tu nachádzajú klinček včasný pravý (Dianthus praecox subsp. praecox), devätorka rozprestretá (Fumana procumbens), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), ľan žltý (Linum flavum), veternica lesná (Anemone sylvestris), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), prvosienka holá (Primula auricula), hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera), vstavač vojenský (Orchis militaris), koralica lesná (Corallorhiza trifida), astra spišská (Aster amelloides). Z drevín k významným patria tis obyčajný (Taxus baccata), dub plstnatý (Quercus pubescens), drieň obyčajný (Cornus mas), skalník čiernoplodý (Cotoneaster melanocarpus), ruža poľná (Rosa agrestis), ruža hrdzavá (Rosa rubiginosa). Ohrozením územia je tlak na hospodárske využívanie (ťažba dreva) a erózia. Chránené stromy V území sa nachádzajú dva chránené stromy: Praznovská lipa v k.ú. Praznov a Kvašovská lipa v k.ú. Považská Bystrica. V oboch prípadoch ide o lipu malolistú (Tilia cordata). Okrem toho je park pri kaštieli v Orlovom zaradený medzi pamiatkovo chránené parky, zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Navrhované chránené územia Podľa VÚC Trenčianskeho kraja sú v území navrhnuté na ochranu nasledovné lokality: Navrhovaná Prírodná rezervácia Hradište-Lopatiná Hôrka v k.ú Považské Podhradie na výmere ca 50 ha. Navrhovaný Chránený areál Manínec v k.ú. Podmanín. Navrhovaná Prírodná pamiatka Brehové porasty Domanižanky v katastrálnych územiach Prečín, Domaniža a Kvašov. Chránené územia v susedstve záujmového územia V tesnom susedstve záujmového územia sa nachádza niekoľko chránených území. Keďže je dobré poznať priestorové súvislosti, uvádzame stručnú charakteristiku aj týchto území. Prírodná rezervácia Klapy bola vyhlásená Vyhláškou MŽP SR č. 83/93 z 23.3.1993 v k.ú. Udiča na výmere 6,22 ha. Predmetom ochrany je výrazná krajinná dominanta Stredného Považia, významná najmä z geologického a geomorfologického hľadiska, význam územia zvyšuje výskyt cennej vegetácie vyskytujú sa tu viaceré teplomilné druhy. Prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava bola zriadená uznesením ONV v Považskej Bystrici č. 13/70 z 3.3.1970 na ochranu skalnej tiesňavy epigenetického pôvodu, predstavujúcej názornú ukážka foriem zvetrávania skalných vápencových stien. Nachádza sa v k.ú. Kostolec a Záskalie, chránené územie má veľkosť 29,08 ha a jeho ochranné pásmo 30,5 ha. Prírodná pamiatka Bosmany bola vyhlásená Rozhodnutím OÚŽP v Považskej Bystrici č. 952/94 zo 17.6.1994 na ochranu anorganickej zložky prírody s typickými bradlovými prvkami s výskytom REGIOPLÁN Nitra, 2002 91
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica chránených, ohrozených a vzácnych druhov fauny a flóry. Nachádza sa v k.ú. Kostolec na výmere 7,335 ha. Prírodná pamiatka Prečínska skalka bola vyhlásená Rozhodnutím OÚŽP v Považskej Bystrici č. 951/94 zo 17.6.1994. Predmetom ochrany je morfologicky hodnotný súboru skalných útvarov vyvetrávajúcich do tvaru skalných veží, bášt, stĺpov, výklenkov s výskytom chránených, ohrozených a vzácnych druhov fauny a flóry. Výmera chráneného územia je 3,78 ha, nachádza sa v k.ú. Prečín. Regionálny ÚSES okresu Považská Bystrica V Regionálnom územnom systéme ekologickej stability okresu Považská Bystrica (Birová a kol., 1994) boli vyčlenené nasledovné prvky regionálneho a nadregionálneho ÚSES. Biocentrá nadregionálneho významu (NRBC): NRBC Maníny Kostolec. Jadrá: NPR Manínska tiesňava a NPR Kostolecká tiesňava. Prevažujú lesné porasty vápencových bučín a drieňových bučín s viacerými typmi sutinových a prechodných lesov (lipové a jaseňové javoriny). NRBC Podskalský Roháč. Jadro: NPR Podskalský Roháč. Prevažujú lesné spoločenstvá typických bučín, na hrebeňoch vápencových bučín. Biocentrá regionálneho významu (RBC): RBC Klapy-Lopatina. Jadro: NPR Klapy. Mozaika porastov bučín, bukových dúbrav, čiastočne sekundárne výsadby s borovicou, menej so smrekom. RBC Hradisko-Bukovec-Žiar. Komplex lesných spoločenstiev s drevinovým zložením a štruktúrou porastov blízkou prirodzeným biocenózam. Mozaika porastov s dubom a hrabom, menej so smrekom a borovicou. Biokoridory nadregionálneho významu (NRBK): NRBK Váh. Vedie údolím rieky Váh, význam pre migráciu živočíchov, najmä vtákov. NBRK Vápeč Súľovské skaly. Do územia zasahuje iba okrajovo v JV časti prechádza z Malenice cez NRBC Podskalský Roháč a pokračuje masívom Močiarnej, Dúpnej a Vysokého vrchu. Biokoridory regionálneho významu (RBK): RBK Klapy-Lopatiná Brusné migračná cesta medzi Strážovskými vrchmi a Javorníkmi RBK Podskalský Roháč Maníny-Kostolec RBK Domanižanka. Neregulovaný, prirodzene meandrujúci vodný tok so zachovalými brehovými porastami. RBK Podskalský Roháč Hradisko-Bukovec-Žiar. 1.4.2 Charakteristika negatívnych faktorov životného prostredia Negatívne faktory životného prostredia sú zväčša nepriaznivými dôsledkami ľudských činností (môžu byť nazývané aj tzv. umelými poruchami). Patria sem také zmeny vlastností krajiny, ktoré narušujú prirodzené toky látok, energií a informácií. Väčšinou ide o vedľajšie nezámerné dôsledky ľudskej činnosti. Negatívne sa prejavujú ohrozením prírodných zdrojov, prirodzených ekosystémov a zdravia človeka, pričom ich plošný rozsah závisí od konkrétnych prírodných podmienok, ako aj od intenzity ich pôsobenia. Najvýznamnejšie poruchy tohto typu súvisia s ľudskými činnosťami uvedenými v predchádzajúcej kapitole - najmä s prevádzkou cestných a železničných komunikácií, ťažbou nerastných surovín, energetikou, činnosťou priemyselných, technických a poľnohospodárskych prevádzok, tvorbou a nakladaním s odpadmi, urbanizáciou a osídlením. 92 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Z fyzikálneho hľadiska majú často povahu polí (majú svoje jadro a smery šírenia, pričom intenzita ich vplyvu so vzdialenosťou od zdroja spravidla klesá). K najvýznamnejším umelým nezámerným poruchám v krajine (negatívnym faktorom životného prostredia) zaraďujeme: znečistenie ovzdušia dané je zvýšenou koncentráciou škodlivín v ovzduší (najčastejšie napr. SO 2, NO x, CO a tuhé látky). Pri hodnotení je potrebné porovnanie s imisnými limitmi a vymedzenie zón znečistenia ovzdušia znečistenie povrchových vôd dôležité je hodnotenie kvality vodných tokov podľa hlavných ukazovateľov čistoty (kyslíkového režimu, základného chemického zloženia, doplnkových chemických ukazovateľov, ťažkých kovov, biologických a mikrobiologických ukazovateľov) a vymedzenie úsekov znečistených vôd znečistenie podzemných vôd potrebné je vymedzenie zón kvality podzemných vôd na základe hodnotenia koncentrácií škodlivín - dusičnany, sírany, celková mineralizácia a i. kontaminácia pôdy patrí sem zaťaženie pôdnych zdrojov cudzorodými látkami (ťažké kovy, organické zlúčeniny a i.) poškodenie pôdy je dôsledkom pôsobenia vodnej a veternej erózie, príp. iných degradačných faktorov poškodenie a ohrozenie lesných ekosystémov zaraďujeme sem imisné poškodenie lesov (vymedzenie zón poškodenia), iné škodlivé činitele vplývajúce na zdravotný stav lesných porastov (kalamity, škodcovia) ohrozenie biodiverzity krajiny je dôsledkom pôsobenia ľudských činností s nepriaznivým vplyvom na ekologickú kvalitu a biodiverzitu krajiny (patria sem napr. urbanizované oblasti, intenzívne poľnohospodársky využívané veľkoblokové pozemky, hospodárske lesy s nízkou biotickou významnosťou a pod.) pôsobenie nadmerného hluku potrebné je vymedzenie zón v okolí primárnych stresových faktorov s predpokladaným negatívnym účinkom hlukového zaťaženia človeka a okolitých ekosystémov iné rizikové faktory životného prostredia a zdravia možná je identifikácia a hodnotenie iných negatívnych faktorov vyplývajúcich čiastočne z ľudskej činnosti a pôsobiacich negatívne na krajinu a človeka (napr. rádioaktivita a radónové riziko, organoleptické zápachy a pod.). Jednotlivé negatívne faktory životného prostredia zapríčinené ľudskými činnosťami sú hodnotené najmä na základe prierezového materiálu Správa o stave životného prostredia okresu Považská Bystrica (SAŽP Žilina, Hajniková a kol. 2001) a kapitoly Životné prostredie Prieskumov a rozborov ÚPN SÚ Považská Bystrica. Použitá bola aj iná literatúra (napr. Pirman, Darnady a kol. 2000), údaje sú doplnené o vlastné zistenia počas terénneho prieskumu v území. Znečistenie ovzdušia Ovzdušie je jedna z podstatných zložiek životného prostredia. Jeho kvalita sa v dôsledku exhalácií škodlivín lokálne veľmi zhoršuje, čo pociťujú nielen ľudia, ale aj okolité postihnuté ekosystémy. Znečisťujúcimi látkami sú tuhé, kvapalné a plynné látky, ktoré priamo alebo nepriamo nepriaznivo ovplyvňujú ovzdušie a tým ohrozujú a poškodzujú zdravie ľudí a iných organizmov a zhoršujú ich životné prostredie. Množstvo a vývoj znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia z jednotlivých zdrojov znečisťovania sa na území Slovenskej republiky sleduje prostredníctvom databázy Registra emisií a zdrojov znečistenia ovzdušia (REZZO), ktorá sa od roku 1985 spracováva na SHMÚ v Bratislave. Register sa člení podľa výkonu, veľkosti a druhu zdrojov na 4 časti - stacionárne zdroje sú podľa tepelného výkonu členené na veľké, stredné a malé, osobitne sú sledované mobilné zdroje. REGIOPLÁN Nitra, 2002 93
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Územie sídelného útvaru Považská Bystrica nepatrí medzi zaťažené územia Slovenska v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 112/93 Z. z., ktoré vyžadujú osobitnú ochranu ovzdušia. Emisná situácia v meste Považská Bystrica sa od r. 1990 neustále zlepšuje - príčinou je veľký pokles priemyselnej výroby a spotreby energie, ale aj prijatie novej environmentálnej legislatívy na úseku ochrany ovzdušia, nahrádzanie tradičných palív zemným plynom, zlepšený technický stav motorových vozidiel. Výrazne poklesla úroveň klasického znečisťovania ovzdušia (spaľovacie procesy, priemysel), naopak v dôsledku rastu intenzity automobilovej dopravy narastalo znečisťovanie ovzdušia automobilmi a s tým súvisiaca koncentrácia prízemného ozónu. Z tabuľky 1-20 je vidno výrazný pokles emisií základných znečisťujúcich látok v období 1997-2000 v okrese (zdroje na území mesta predstavujú podstatnú časť celkových emisií). Tabuľka 1-20 - Množstvo emisií základných znečisťujúcich látok zo stredných a veľkých zdrojov znečistenia ovzdušia v okrese Považská Bystrica v r.1997-2000 (t.rok -1 ) Ukazovateľ 1997 1998 1999 2000 Tuhé látky 181,0 51,1 37,8 29,1 SO 2 2 107,2 729,8 560,8 365,3 NO x 470,4 260,5 204,6 150,1 CO 773,9 256,0 213,2 121,9 Zdroj - OÚ OŽP Považská Bystrica Najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia v meste Považská Bystrica aj v celom okrese je Tepláreň, a.s. (parná a horúcovodná kotolňa a spaľovňa odpadov), ktorá v roku 2000 vyprodukovala 51 % emisií tuhých látok, 96 % emisií SO 2, 74 % emisií NO x 74 % a 53 % emisií CO celého okresu Považská Bystrica. V súčasnom období sú už kotly na pevné palivo vybavené elektrickými odlučovačmi a prebieha plynofikácia zdroja. Ďalšími významnými zdrojmi znečistenia sú Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica (kotolňa, spaľovňa nebezpečného odpadu), SAUER - Danfoss, a.s. (lakovňa), SULE- IKS,s.r.o., Sirmium, s.r.o., POV BYT, s.r.o. Hlavnými zdrojmi znečistenia sú kotolne na tuhé palivo, väčšina však už bola plynofikovaná. Významným zdrojom emisií v oblasti Považskej Bystrice je aj cestná doprava. Počas špičkovej intenzity dopravy za nepriaznivých klimatických situácií (bezvetrie, inverzie, hmla) je možné prekročenie krátkodobej limitnej koncentrácie NO x - na ceste II/517 medzi mostom a križovatkou s cestou I/61 a na ceste I/61 v úseku Považská Bystrica Považská Teplá. Podľa údajov imisnej štúdie Správy o hodnotení diaľnice D1 (Pirman, Darnady a kol. 2000) môže izolínia zaťaženia popri ceste II/517 dosiahnuť 120 m, popri ceste I/61 80 m. Imisná situácia v regióne Považskej Bystrice je daná polohou mesta na juhovýchodnom okraji oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia a kyslosťou zrážkových vôd v Európe. Napriek tomu nie je zatiaľ v oblasti zjavné poškodenie lesnej vegetácie imisiami. Monitorovacie stanice SHMÚ sa na území okresu Považská Bystrica nenachádzajú - merania znečistenia ovzdušia (SO 2, NO x a prašný spád) vykonáva Štátny zdravotný ústav. Z prírodných podmienok vyplýva značná zraniteľnosť centrálnej časti územia z hľadiska znečistenia ovzdušia (zhoršené rozptylové podmienky, 30-40 % zastúpenie bezvetria). V tejto oblasti sa kumulujú negatívne vplyvy dopravy, výroby a bývania. Kým úroveň znečistenia z výroby neustále klesá, čoraz významnejším faktorom znečistenia sa stáva doprava, v dôsledku ktorej dochádza k veľkému znečisťovaniu ovzdušia oxidmi dusíka, oxidom uhoľnatým a uhľovodíkmi, ako aj k veľkej sekundárnej prašnosti. Podľa výsledkov pravidelného monitoringu Štátneho zdravotného ústavu (10 odberných miest) sa množstvo prašného spádu v meste Považská Bystrica postupne zmenšuje. Nepriaznivá situácia pretrváva v zimných mesiacoch v území pri areáli Považských strojární. Plynné exhaláty SO 2 a NO x boli merané na jednom odberovom mieste. Podľa údajov z obdobia 1996-2000 dochádza postupne k znižovaniu nameraných hodnôt. K prekročeniu prípustnej koncentrácie dochádza len pri oxidoch dusíka. 94 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Vážnym negatívnym faktorom pôsobiacim na zdravie človeka a vegetáciu sa stáva zvýšená koncentrácia prízemného ozónu. Hoci v regióne stredného Považia sa koncentrácie prízemného ozónu nesledujú, údaje z monitorovacej stanice SHMÚ v Prievidzi majú širšiu regionálnu platnosť. Ročné priemery koncentrácií prízemného ozónu sa na monitorovacej stanici v Prievidzi pohybovali na úrovni 47 m g.m -3. Na celom území Trenčianskeho kraja (s výnimkou mestských polôh) je každý rok pravidelne prekračovaná kritická hodnota 50 m g.m -3 (EHK OSN), počítaná ako priemer z denných hodín vegetačného obdobia. Časté je prekračovanie primárnych aj sekundárnych limitov, určených k ochrane ľudského zdravia a vegetácie. Znečistenie povrchových vôd Voda je zložkou prostredia, ktorá má okrem hygienicko-biologických a priemyselných funkcií nezastupiteľnú úlohu pri udržiavaní existencie prírodných krajinných systémov. Preto využívanie vodných zdrojov človekom musí rešpektovať aj zákonitosti fungovania prírodnej krajiny. Kvalita povrchových vôd sa na území Slovenska systematicky sleduje od roku 1963. Sledovanie a vyhodnocovanie kvality sa vykonáva v presne stanovených sledovaných profiloch. Pri hodnotení sa donedávna vychádzalo z požiadaviek daných normou STN 75 7221, podľa ktorej je kvalita vôd zoradené do 6 skupín podľa ich fyzikálno-chemických vlastností, pričom kvalita vody podľa skupín ukazovateľov sa zaraďuje do 5 tried. Územím mesta Považská Bystrica preteká rieka Váh s Vážskym kanálom, riečka Domanižanka, Papradnianka a niekoľko miestnych potokov (Manínsky potok, Mošteník, Galanovec, Kvašovský potok). Kvalita povrchových vôd sa sleduje na Váhu, Vážskom kanále, Domanižanke a Papradnianke. Kvalita vôd Váhu je sledovaná v profiloch Bytča a Púchov. Vývoj kvality vody podľa STN 75 7221 má priaznivý trend vo všetkých sledovaných ukazovateľoch, avšak znečistenie Váhu pretrváva najmä v základných chemických a fyzikálnych ukazovateľoch a biologických a mikrobiologických ukazovateľoch. Závažné je najmä znečistenie ChSK - Mn, NO 2, NEL a psychotrofilné, resp. koliformné baktérie. Kvalita vody je podstatne lepšia v profile Púchov, čo je dané najmä usadzovaním škodlivín vo VN Nosice, relatívne dobrou kvalitou prítokov Váhu z oblasti Strážovských vrchov a Javorníkov a pomerne dobrou účinnosťou čistiarne odpadových vôd v Považskej Bystrici. Kvalita vody Vážskeho kanála je obdobná ako v prípade Váhu. Kvalita ostatných vodných tokov v okolí Považskej Bystrice (podľa STN 75 7221) je dobrá až vyhovujúca (väčšinou II. trieda čistoty). Patria sem Papradnianka (trieda čistoty II.-III.), Marikovský potok (trieda čistoty III.), Manínsky potok (trieda čistoty I.-II.), Domanižanka (trieda čistoty I.-III.), Pružinka (trieda čistoty I.-II.). Zdrojmi znečistenia povrchových tokov sú najmä odpadové vody z priemyslu a komunálnej sféry, čiastočne aj priesak znečisťujúcich látok z okolitého prostredia. V meste Považská Bystrica sú zdrojom znečistenia najmä odpadové vody z priemyselných zón, ktoré sú len čiastočne čistené. Celkové množstvo vypúšťaných odpadových vôd sa znižuje. Komunálne vody sú čistené v mestskej ČOV a v ČOV Milochov. Úroveň čistenia odpadových vôd na mestskej ČOV je v súčasnosti dobrá, výhľadovo je však potrebná rekonštrukcia (najmä s ohľadom na potrebu odbúravania dusíkatého znečistenia). ČOV v Milochove má v súčasnosti nízky čistiaci efekt, potrebná je rekonštrukcia. Znečistenie podzemných vôd Podzemné vody sú podľa zákona o vodách prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Okrem toho predstavujú hlavný zdroj vlahy pre poľnohospodárske plodiny, lúčne a lesné ekosystémy. V rámci národného monitorovacieho programu prebieha od roku 1982 systematické sledovanie kvality podzemných vôd na Slovensku. Pozorovanie sa sústreďuje na vodohospodársky významné oblasti. Analýzy vzoriek podzemných vôd sa robia pre základný súbor ukazovateľov, podľa potreby aj pre bakteriologicko-biologický rozbor, všeobecné organické látky a špeciálne organické látky. REGIOPLÁN Nitra, 2002 95
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Priamo v regióne nie sú k dispozícii pravidelné merania kvality podzemnej vody v registrovanej sieti SHMÚ, realizujú sa merania kvality pitnej vody a občasné merania kvality vody miestnych studní. K znečisteniu podzemných vôd dochádza v dôsledku plošnej kontaminácie pôdy rezíduami škodlivín (vrátane ťažkých kovov), priesakov zo skládok odpadov v blízkosti starého koryta Váhu, nezabezpečených objektov so starým znečistením (priemyselná skládka, areály priemyslu, mechanizačné dvory a farmy živočíšnej výroby poľnohospodárskych družstiev, poľné hnojiská), priesakom znečistenia z kanalizačného systému a pod. Kvalita podzemných vôd vodných zdrojov slúžiacich na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou (pramene v oblasti Strážovských vrchov) je dobrá. Znečistenie podzemnej vody je však možné predpokladať najmä na nive Váhu (v okolí priemyselných zdrojov znečistenia, skládok odpadov a všeobecne v zastavanom území). Z hľadiska plošného dopadu na podzemné vody záujmového územia je významným faktorom aj poľnohospodárska výroba. Prekročenie limitných hodnôt STN 75 7111 pre oblasť riečnych náplavov Varínky a Váhu od Varína po Hlohovec nezaznamenali v rokoch 1999 a 2000 v žiadnom zo sledovaných miest základnej siete SHMÚ. O znečistení podzemných vôd v regióne vypovedá analýza kontrolných vzoriek z verejných studní - zo 16 bolo 14 závadných. Nepriaznivá situácie je najmä po mikrobiologickej stránke. Zo 190 analyzovaných vzoriek pitnej vody v r. 2000 bolo 70 vzoriek závadných. Kontaminácia pôdy Znečistenie pôdy môže byť spôsobené prirodzenými faktormi (geochemické anomálie prostredia), častejšie sú však príčinami ľudské činnosti - imisie škodlivín z priemyslu a dopravy prejavujúce sa rezíduami ťažkých kovov (Cd, Pb, Cr, As), poškodením rastlín napr. SO 2, poľnohospodárstvo (rezíduá škodlivín z chemizácie napr. Cd z fosforečných hnojív). Škodlivé látky prostredníctvom potravného reťazca ďalej priamo ohrozujú zdravie živočíchov a človeka. Pôdy ohrozené zvýšenou koncentráciou škodlivín sú rozšírené prakticky v celom osídlenom území (mesto Považská Bystrica s miestnymi časťami Orlové, Šebešťanová, Podvažie, Považská Teplá a Považské Podhradie) - prekročený limit A1 v analyzovaných vzorkách pôd bol zaznamenaný najčastejšie u kadmia (27 x), niklu (22 x) a chrómu (2 x). Kontaminované pôdy v kategóriách B a C sa v záujmovom území nenachádzajú. Okresný úrad v Považskej Bystrici - odbor ŽP eviduje v meste Považská Bystrica lokality predpokladaného starého ekologického znečistenia patria sem: areál bývalých Považských strojární Považská Bystrica časti areálu kontaminované ropnými látkami, najmä v priestoroch skladov ropných produktov, jedov a žieravín, areál SEZ, š.p., RZ Považská Bystrica transformovňa 220/110 kv, kontaminácia pôdy ropnými látkami, Považská Teplá kovovýroba pri drobnej prevádzke bývalého JRD, kontaminácia pôdy ropnými látkami, oblasť ľahkého priemyslu Považské Podhradie znečistenie územia ropnými látkami z bývalých podnikov zameraných na strojárenskú, stavebnú a dopravnú činnosť (Štátne lesy, ČSAD, STS, Pozemné stavby, OSP, Agrostav). Chemické rozbory sa v uvedených lokalitách nevykonávali, preto sa považuje za potrebné v budúcnosti preveriť stupeň znečistenia a podľa výsledkov analýz vykonať sanácie. Poškodenie pôdy Medzi hlavné negatívne faktory fyzikálneho poškodenia pôd patria najmä vodná a veterná erózia, zosuvy, zhutňovanie pôdy. Erózia pôdy je odnos pôdnej hmoty a z toho vyplývajúce zníženie hrúbky povrchových vrstiev pôdy najmä účinkom vody a vetra. K poškodeniu pôdy eróziou dochádza vtedy, keď množstvo a kvalita odnášaných vrstiev pôdy nie sú rovnocenne nahrádzané novo vznikajúcou pôdnou hmotou vytváranou prebiehajúcim pôdotvorným procesom. 96 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Vodná erózia Vodná erózia spôsobuje odnos povrchových vrstiev pôdy vodou stekajúcou po povrchu svahu. Základnými faktormi sú sklon reliéfu, dĺžka svahu, erózna účinnosť dažďa, vlastnosti pôd a ochranný účinok vegetačného krytu. V posudzovanom území je ohrozené najmä poľnohospodársky využívané územie Podmanínskej pahorkatiny, a to. svahy so strednou až veľkou sklonitosťou (nad 7 o ), s nízkym obsahom humusu, nestabilnou štruktúrou pôd, vysokým podielom prachových častíc. Väčšina ohrozených území je využívaná ako TTP, preto sa na nich erózia výraznejšie neprejavuje (bližšie hodnotenie viď kap. 2.2.2 a 2.4.1). Výmoľová erózia ako osobitná forma vodnej erózie je podmienená čiastočne prirodzenými faktormi (údolné polohy s hlbšou vrstvou málo spevnených delúvií), čiastočne činnosťou človeka (erózne ryhy vznikajú aj na miestach poľných a lesných ciest). Výmoľová erózia je v oblasti Považskej Bystrice pomerne intenzívne vyvinutá (bližšie v kap. 2.4.1). Veterná erózia poškodzuje obyčajne holé, alebo vegetáciou nedostatočne pokryté plochy s ľahkými pôdami, a to predovšetkým v suchších obdobiach roka. V regióne Považskej Bystrice sa nevyskytuje. Z ostatných geodynamických javov sa v území prejavujú zosuvy najmä pohyby zvetralinového plášťa hornín. Okrem prirodzených faktorov na procesy zosúvania čiastočne vplývajú aj antropogénne faktory (najmä nesprávne využívanie územia, narušenie stabilty). Zosuvy sa prejavujú najmä počas intenzívnych dažďov napr. v r. 1997 a 1999 na viacerých lokalitách Marikovskej doliny. Priamo na území mesta Považská Bystrica sa aktívne zosuvy väčšieho rozsahu nevyskytujú, napriek tomu je územie pomerne náchylné na zosuvné procesy (bližšie v kap. 2.2.1 a 2.4.1). Zhutňovanie pôdy (najčastejšie ornice a podorničia) je ďalším negatívnym faktorom zhoršujúcim fyzikálny stav pôdy a jej úrodnosť. Zhutnenie pôdy obmedzuje rast koreňov, redukuje infiltráciu vody do pôdneho profilu a retenčnú kapacitu pôd. Môže zvýšiť vodnú eróziu pôdy. Obmedzuje prienik vzduchu do pôdy a výmenu pôdneho vzduchu, čím redukuje biologickú aktivitu pôd a znižuje pôdnu úrodnosť a prejavy ekologických funkcií pôdy. V súlade s klasifikáciou náchylnosti pôd na zhutnenie v rámci Slovenska môžeme aj v oblasti Považskej Bystrice vyčleniť pôdy primárne náchylné na zhutnenie (ťažké a veľmi ťažké pôdy na poľnohospodárskom pôdnom fonde - vyskytujú sa severne od Podvažia, v oblasti Orlového, Praznova, Zemianskeho Kvašova, Dolného a Horného Moštenca na kambizemiach) a pôdy zmiešane a sekundárne náchylné na zhutnenie (pôdy s výskytom horizontu translokácie ílu v profile môžeme sem zaradiť hnedozeme a luvizeme, ktoré sa v rámci PPF vyskytujú len okrajovo pri Hornom Moštenci). Poškodenie a ohrozenie lesných ekosystémov Lesy predstavujú mimoriadne významné typy ekosystémov, ktoré v krajine plnia množstvo environmentálnych funkcií. Preto ich zdravotný stav je dôležitý z hľadiska kvality celého krajinného systému a každé ohrozenie a poškodenie lesných porastov môže mať širšie nepriaznivé dôsledky. Lesné ekosystémy sú v našich podmienkach relatívne blízke k prirodzenému stavu, avšak dlhodobé hospodárenie a vonkajšie vplyvy vedú často k zmene drevinového zloženia a stanovištných podmienok (najmä v hospodárskych lesoch v najpriaznivejších pôdno-klimatických podmienkach a v blízkosti sídel) a sprostredkovane k ochudobneniu diverzity rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Na území mesta Považská Bystrica sú najviac zmenené a hospodársky atakované lesy v LHC Papradno, v relatívne najprirodzenejšom stave sú ochranné a účelové lesy v oblasti Manínov a Súľovských vrchov. Významnejšími faktormi priameho poškodenia sú neadekvátne hospodárske zásahy v minulosti (holorubný spôsob hospodárenia, uprednostňovanie nepôvodných drevín), ktoré sa v súčasnosti prejavujú poškodením lesných pôd, nepriaznivou štruktúrou lesov z hľadiska veku a drevinového zloženia. Údaje o iných faktoroch poškodenia lesných porastov (vietor, škodcovia...) nie sú k dispozícii. Nepriamo je časť lesných porastov ohrozovaná regionálnym znečistením ovzdušia (prenosom imisií) a inými škodlivými faktormi. REGIOPLÁN Nitra, 2002 97
Krajinnoekologický plán 1. Analýzy SÚ Považská Bystrica Ohrozenie biodiverzity krajiny a antropogénne zaťaženie územia Posudzované územie mesta Považská Bystrica a jeho okolia patrí medzi intenzívne využívaný a človekom silno atakovaný typ kotlinovej a príhorskej krajiny. Centrálna časť územia (intravilán mesta) je prakticky úplne pozmenená, nenachádzajú sa tu žiadne prirodzené alebo prírode blízke ekosystémy. Zaťaženie územia je najväčšie, kumuluje sa tu viacero negatívnych faktorov. V tejto časti územia je najviac ohrozeným ekosystémom rieka Váh a jej biotopy. Poľnohospodársko-sídelná krajina v okolí mesta je činnosťou človeka tiež výrazne pozmenená a narušená, avšak biodiverzita územia je podstatne väčšia ako v prípade mestskej krajiny. Mozaikové krajinné štruktúry so striedaním úzkopásových polí, trávnych porastov a maloplošných sadov s väčším zastúpením mimolesnej drevinnej vegetácie patria k územiam s najväčšou biodiverzitou v regióne. Naopak výrazne narušená je krajina veľkoblokových polí a lúk s malým podielom trvalej vegetácie, ako aj sústredená zástavba vo vidieckych sídlach. K najviac ohrozeným biotopom z hľadiska ohrozenia biodiverzity patria vodné ekosystémy (potoky a ich brehové ekosystémy), trávobylinné a skalné teplomilné ekosystémy s xerotermnou vegetáciou a výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Viaceré druhy živočíchov tu majú okrajový výskyt, biotopy sú habitatmi živočíchov s úzkou ekologickou valenciou. Podrobnejšie je antropogénne zaťaženie územia hodnotené v syntézovej časti dokumentácie. Iné rizikové faktory životného prostredia a zdravia Zo všetkých rizikových faktorov prostredia majú z hľadiska podielu na exponovaní obyvateľstva v meste Považská Bystrica najväčší podiel: hluk, ionizujúce žiarenie, chemické látky a prach. Ide však len o odborný odhad na základe zovšeobecnenia, nakoľko konkrétne merania sa zatiaľ na území mesta nevykonávajú. Hluk a vibrácie Hluk a vibrácie patria k najvážnejším rizikovým faktorom zdravia človeka, avšak vplývajú aj na živočíšstvo. Negatívne pôsobia na zdravotný stav ľudí, vyvolávajú poruchy sluchu, psychiky, zapríčiňujú neurózy. Vibrácie sú aj poškodzujúcim faktorom stavieb a konštrukcií. Najvýznamnejším zdrojom hluku v území je doprava (najmä cestná a železničná), lokálnymi zdrojmi hluku sú výrobné procesy. Merania hluku na vybraných lokalitách v centre mesta Považská Bystrica realizuje Štátny zdravotný ústav. Podľa meraní z r. 1994-2000 je povolená hladina hluku pravidelne prekračovaná. Počet obyvateľov zasiahnutých nadmerným hlukom bol odhadnutý v blízkosti križovatky ciest I/61 a II/517 na 860 obyvateľov, v okolí Námestia A. Hlinku 1890 obyvateľov, na Hviezdoslavovej ul. 270 obyvateľov a na Štefánikovej ulici 520 obyvateľov. Podľa meraní ŠZÚ v r. 2000 dosahujú ekvivalentné hladiny hluku vo vybraných lokalitách v blízkosti obytných priestorov v dennej dobe 58-68 db (prípustná hladina hluku je 50 db), v nočnej dobe 49-62 db (prípustná hladina hluku je 40 db). Hluk zo železničnej dopravy je v meste Považská Bystrica a jeho okolí pomerne vysoký, a to najmä z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu vlakových súprav a koľajového systému. Základné ekvivalentné hladiny hluku nad 70 db sú prekročené v celom úseku trate č. 120 Bratislava Žilina. Odhadovaná hladina hluku je na úrovni 75 db. Významným zdrojom hluku a lokálnej devastácie prostredia v okolí Považskej Bystrice je aj motokrosový šport v katastrálnom území mesta sa síce nenachádza oficiálny motorkrosový areál, avšak je tu viacej lokalít, ktoré slúžia na tréning. Táto činnosť nie je nijako limitovaná a riadená a vo väčšine prípadov je zdrojom nielen hluku, ale aj devastácie prostredia a často zasahuje do bioticky významných území. Dopravná nehodovosť Mesto Považská Bystrica patrí v súčasnosti k obciam s veľmi nepriaznivým vplyvom dopravy na zdravie obyvateľov. Okrem pôsobenia hluku a imisií je ďalším negatívnym faktorom aj priame ohrozenie bezpečnosti obyvateľov pôsobením intenzívnej dopravy. 98 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 1. Analýzy Údaje o dopravnej nehodovosti dokumentujú jej vzrastajúci trend na ceste I/61. Kým v r. 1994 bolo na úseku Sverepec Plevník-Drienové zaznamenaných 89 nehôd, v r. 1996 to bolo 131 nehôd, v r. 1999 148 nehôd a v r. 2000 už 174 nehôd. Ku kritickým nehodovým úsekom patria najmä úseky Sverepec Považská Bystrica, úsek cesty I/61 cez mesto a križovatka ciest II/507 a II/517 (Orlovský most). Rádioaktivita a radónové riziko Prírodné zdroje rádioaktivity sú súčasťou prírodného prostredia (kozmické žiarenie a prirodzená rádioaktivita hornín, hydrosféry a atmosféry). Prirodzená rádioaktivita hornín je podmienená prítomnosťou draslíka, uránu a thória, ktoré emitujú gama žiarenie a podmieňujú vonkajšie ožiarenie. Horniny používané ako stavebné suroviny sa potom stávajú zdrojom radiácie v budovách. Na základe merania úrovne rádioaktivity stavebných surovín, materiálov a koncentrácií rádionuklidov uránu, tória, draslíka a cézia je možné hygienicko-radiačnú situáciu v oblasti Považskej Bystrice hodnotiť ako dobrú. Iným faktorom zdravia je tzv. radónové riziko (riziko ožiarenia z radónu, resp. z jeho dcérskych produktov rozpadu). Obyvateľstvo je účinkom radónu vystavené predovšetkým v budovách. Najdôležitejšiu záťaž predstavuje radón v pôdnom vzduchu, vnikajúci do budov z podložia stavieb. Podľa meraní ŠGÚ D. Štúra a Uranpressu Spišská Nová Ves z r. 2000 patria k izolovaným menším územiam s vysokým radónovým rizikom na území mesta Považská Bystrica lokality Zemiansky Kvašov a vrch veľký Manín. Väčšina územia mesta patrí do kategórie stredného radónového rizika. Pre hodnotenie skutočného rizika obyvateľstva z ožiarenia radónom sú podstatné výsledky meraní ekvivalentnej objemovej aktivity radónu v pobytových priestoroch podľa meraní z r. 1998 v 1 byte z 12 hodnotených bola nameraná vysoká hodnota ekvivalentnej objemovej aktivity radónu (nad 200 Bq. m -3 ). Zápach Okrem zaťaženia prostredia hlukom a vibráciami kvalitu životného prostredia človeka negatívne ovplyvňuje aj zaťaženie prostredia pachom. Tento faktor je ťažko merateľný, vyskytuje sa zväčša len lokálne v okolí bodových zdrojov, ako sú farmy živočíšnej výroby, skládky odpadu, poľné hnojiská a pod. Tieto lokality tiež často predstavujú aj zdroje bakteriologických nákaz. Zvlášť to platí pre teplé letné obdobie, kedy sa toto riziko výrazne zvyšuje. V meste Považská Bystrica a v okolí sa nenachádza skládka komunálneho odpadu, ktorá by bola zdrojom zápachu. Nachádza sa tu však viacej divokých skládok odpadu s lokálnym zaťažením prostredia zápachom. Ako zdroj zápachu občasne v území môžu pôsobiť aj hnilobné procesy v stojatých vodách (niekoľko zvyškov štrkovísk na nive Váhu), prípadne znečistená voda Váhu a Vážskeho kanála. Zdrojom zápachu je aj farma živočíšnej výroby Agrorozkvet, s.r.o. v Praznove. REGIOPLÁN Nitra, 2002 99
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica 2. HODNOTENIA V tejto kapitole dokumentácie krajinnoekologického plánu pre sídelný útvar Považská Bystrica sú uvedené hodnotenia vybraných vlastností a procesov v krajine, a to pre abiotické, biotické a socioekonomické prostredie. Hodnotenia vychádzajú z výsledkov analytickej časti dokumentácie a zahŕňajú hodnotenie polohových vzťahov v krajine, abiotickej stability a ohrozenosti krajiny, biotickej kvality krajiny a územného systému ekologickej stability, poškodenia a ohrozenia krajiny a produktivity krajiny. 2.1. Polohové vzťahy V prvej časti dokumentácie boli vymedzené základné priestorové jednotky územia SÚ Považská Bystrica prírodné regióny a subregióny (viď kap. 1.1.1 a mapa č. 1). Tieto jednotky sú však pre účely hodnotenia priestorových vzťahov a procesov v krajine veľké a nehomogénne, preto je potrebné vymedziť menšie priestorové jednotky, ktoré by slúžili ako základ pre hodnotenie predovšetkým abiotických procesov v krajine. Vhodnými jednotkami sú tzv. mikropovodia základné priestorové jednotky, vymedzené na základe reliéfovo-hydrologických vzťahov (charakterizované sú najmä smermi a intenzitou základných reliéfových a hydrologických procesov). Vyčlenené abiokomplexy (viď kap. 1.2.5 a mapová príloha č. 2) síce tvoria oveľa podrobnejšiu údajovú databázu na topickej úrovni a ich využitie je mnohoraké, avšak neobsahujú informácie potrebné pre vyhodnotenie priestorovo nadradených chorických vzťahov a procesov. Morfodynamická interpretácia povodí predstavuje jednu z možných účelových metód pre hodnotenie územia z hľadiska jeho ohrozenosti reálnymi a potenciálnymi geomorfologickými procesmi ako sú fluviálna erózia, výmoľová erózia, potenciálna erózia pôdy, povodňové ohrozenie a svahové deformácie. Ohrozenosť územia v našom prípade vychádza z vlastností elementárnych priestorových jednotiek krajiny, ktorými sú povodia, resp. mikropovodia. Považujeme ich za relatívne homogénne hydrologicko-morfodynamické systémy. Zrážková voda a povrchové toky v povodiach umožňujú vznik a rozvoj dynamických procesov, ktoré modelujú svahy a dná údolí, modifikujú jednotlivé zložky a prvky krajiny. Na druhej strane vlastností a zastúpenie jednotlivých zložiek, resp. prvkov krajinnej štruktúry v povodí predstavujú relevantné faktory, ktoré priamo alebo nepriamo určujú bilanciu povrchového odtoku. Z hydrologického hľadiska, t.j. pri hodnotení odtokového režimu vstupuje do hodnotenia procesov v povodiach celý komplex atribútov (faktorov) napr. plocha povodia, miera asymetrie povodia, dĺžka údolnice, tvar povodia, stredná šírka povodia, stredná dĺžka svahu povodia, priemerný sklon povodia, priemerný sklon údolnice a hlavného toku, maximálna a minimálna nadmorská výška v povodí a ich amplitúda, relatívne zastúpenie výškových stupňov, stredná nadmorská výška, zastúpenie expozície svahov, stupeň transmisivity horninového prostredia, lesnatosť, zastúpenie TTP a ornej pôdy. V kapitole 1.2.4 sme vymedzili základné a čiastkové povodia v posudzovanom území (viď mapu č. 5). Celkovo sme v území vymedzili 5 základných povodí a 23 čiastkových povodí. Každé čiastkové povodie sme potom rozdelili na menšie priestorové celky - mikropovodia. Vymedzenie hraníc mikropovodí sme realizovali na základe vrstevnicového podkladu v mierke 1:10.000, priebeh rozvodníc sme spresňovali konštrukciou spádových kriviek. V rámci širšieho hodnoteného územia sme vymedzili spolu 134 mikropovodí priemerná veľkosť mikropovodia je 86,9 ha. Každé mikropovodie sme potom charakterizovali nasledovnými údajmi: veľkosť povodia (ha) priemerná nadmorská výška (m) výškový gradient - rozdiel najvyššej a najnižšej nadmorskej výšky (m) priemerný uhol sklonu (stupne) 100 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia priemerná dĺžka svahu po spádnici (m) polohová charakteristika (P počiatočná poloha, T tranzitná poloha, K- koncová poloha) priepustnosť substrátu (stupeň transmisivity) odolnosť pôdy voči mechanickému poškodeniu (faktor eróznej náchylnosti pôdy) ochranný účinok vegetácie (faktor ochranného účinku podľa prevládajúcej jednotky SKŠ). Uvedená databáza vlastností mikropovodí bola základom pre výpočet interpretovaných charakteristík abiotických procesov v krajine (viď nasledujúca kapitola). 2.2. Abiotická stabilita krajiny a odolnosť voči vybraným morfodynamickým procesom Pod abiotickou stabilitou krajiny chápeme schopnosť prírodného krajinného systému (s dôrazom na abiotické prvky krajiny) vnútornými mechanizmami vyrovnávať vonkajšie pôsobenie prírodných a antropogénne podmienených procesov na krajinu a jej zložky tak, aby podstatné vlastnosti systému ostali zachované. V rámci KEP hodnotíme nasledovné aspekty abiotickej stability: odolnosť krajiny voči zosuvným procesom - parameter hodnotiaci potenciálne ohrozenie krajiny zosuvnými procesmi odolnosť krajiny voči procesom vodnej erózie - parameter hodnotiaci potenciálne ohrozenie krajiny vodnou eróziou odolnosť krajiny voči znečisteniu substrátu a podzemných vôd - parameter hodnotiaci potenciálne ohrozenie krajiny z hľadiska možnej kontaminácie podzemných vôd abiotická stabilita krajiny (celková odolnosť, resp. štruktúrna stabilita) - súhrnný parameter, charakterizujúci celkový stupeň odolnosti (stability) krajiny voči hodnoteným nepriaznivým procesom. 2.2.1 Odolnosť krajiny voči zosuvným procesom Pri hodnotení odolnosti krajiny voči zosuvom pre územie SÚ Považská Bystrica sme vychádzali z atribútov vybraných zložiek krajiny, hodnotených pre vyčlenené mikropovodia (viď predchádzajúcu kapitolu). Z vlastností horninového prostredia sme použili index transmisivity hornín, ktorý je stanovený v hydrogeologických mapách (Kullman 1988). Predpokladáme, že lepšia priepustnosť horninového prostredia je faktorom znižujúcim riziko vzniku zosuvov. Z georeliéfu sme ako relevantné faktory uvažovali priemerný sklon svahov a priemerná dĺžka svahov, resp. faktor sklonu a faktor dĺžky svahu. Hodnoty oboch faktorov sme určili podľa Wischmeiera, Smitha (1978). Zvyšujúca sa sklonitosť a dĺžka svahu sú faktormi zvyšujúcimi riziko vzniku zosuvov. Zjednodušený model pre výpočet hodnotenia odolnosti mikropovodí voči zosuvom má potom tvar : kde Zs = T/S.L, Zsj = index potenciálnej náchylnosti povodí na zosúvanie T = index transmisivity hornín S = faktor sklonu reliéfu L = faktor dĺžky svahu. Výsledné vypočítané hodnoty potenciálnej odolnosti mikropovodí voči zosuvom dosahujú hodnoty 0,02-1,00, okrem vyčlenených mikropovodí na nivách vodných tokov, kde sú vypočítané hodnoty extrémne vysoké vzhľadom k nízkym hodnotám faktorov sklonu a dĺžky svahu. REGIOPLÁN Nitra, 2002 101
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Na základe porovnania vypočítaných hodnôt s reálne sa vyskytujúcimi zosuvnými lokalitami a územiami potenciálne náchylných na zosúvanie (podľa ŠGÚDŠ) sme potom v posudzovanom území vymedzili 4 kategórie (stupne) odolnosti mikropovodí voči zosuvným procesom: vysoká odolnosť (Zs = viac ako 1,00) index Zs dosahuje extrémne vysoké hodnoty (100-500 bodov). Patria sem mikropovodia nív Váhu, Domanižanky, Papradnianky, Marikovského potoka, Mošteníka a Manínskeho potoka - celkovo 7 mikropovodí s plochou 1661,3 ha (18,4 % plochy sídelného útvaru). stredná odolnosť (Zs = 0,6 1,00) do tejto kategórie sme zaradili 11 mikropovodí s celkovou plochou 820,7 ha (9,1 % územia). Patria sem časti povodí Manínskeho potoka, Mošteníka, Galanovca a Pružinky s priaznivou geologickou štruktúrou a nižšími hodnotami faktorov sklonitosti a dĺžky svahu. V mikropovodiach zaradených do tejto kategórie sa mapované územia náchylné na zosúvanie vyskytujú len ojedinelo (v okolí Podvažia a Považskej Teplej). nízka odolnosť (Zs = 0,30 0,59) do tejto kategórie sme zaradili 40 mikropovodí s celkovou plochou 2176,2 ha (24,0 %). Najväčšiu plochu zaberá táto kategória v povodí Mošteníka a Galanovca, ako aj v povodí Domanižianky na svahoch priľahlých k mestu. Menšie plochy sa nachádzajú v menej členitých mikropovodiach Kvašovského a Praznovského potoka, na pravej strane Váhu v povodí Papradnianky a čiastočne aj v menších mikropovodiach gravitujúcich priamo do nivy Váhu. V mikropovodiach tejto kategórie sa aktívne a potenciálne zosuvy vyskytujú pomerne často, a to najmä na svahoch v oblasti dolného povodia Mošteníka a Galanovca, menšie zosuvy sa nachádzajú v mikropovodiach Domanižianky a v oblasti Podvažia. veľmi nízka odolnosť (Zs = 0,0-0,29) patrí sem 75 mikropovodí celkovej plochy 4394,3 ha (48,5 %) ha, táto kategória je teda v území prevládajúca. Vysoká náchylnosť na zosuvné procesy je daná najmä nepriaznivou geologickou štruktúrou mikropovodí (prevaha flyšových hornín s nízkym stupňom transmisivity), čo je prípad Púchovskej pahorkatiny a Podmanínskej pahorkatiny v týchto územiach sa zosuvy aj reálne vyskytujú na veľkých plochách (viď kap. 2.4.1). Druhým typom územia s veľmi nízkou odolnosťou oči zosuvným procesom sú regióny Manínskej a Súľovskej vrchoviny tu je to podmienené predovšetkým veľmi veľkou sklonitosťou územia a dĺžkou svahov vyčlenených mikropovodí. V tomto type územia sa zosuvy reálne vyskytujú len zriedkavo je preto zrejmé, že pri podrobnejšom modelovom hodnotení by bolo vhodné posilniť faktor odolnosti horninového prostredia o štruktúrnolitologický rozmer. Typizácia mikropovodí na základe odolnosti voči zosuvným procesom je znázornená v priloženej mapke. Celkovo je možné konštatovať, že územie SÚ Považská Bystrica je vzhľadom k zložitým geologickým 102 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia podmienkam málo odolné voči zosuvným procesom, čo potvrdzuje aj pomerne značný výskyt zosuvných lokalít a území náchylných na zosúvanie ich hodnotenie je uvedené v kap. 2.4.1. 2.2.2 Odolnosť krajiny voči procesom vodnej erózie Pri hodnotení odolnosti územia voči procesom vodnej erózie sme vychádzali z princípov univerzálnej rovnice eróznej straty pôdy podľa metodiky Wischmeier, Smith (1978), modifikovanej na podmienky ČSFR (napr. Pasák et al. 1984, Janeček et al.1992). Univerzálna rovnica výpočtu straty pôdy vodnou eróziou má tvar G = R.K.L.S.C.P, kde G = celková teoretická strata pôdy v t.ha -1.rok -1 R = faktor erózneho účinku dažďa K = faktor náchylnosti pôdy na eróziu L = faktor dĺžky svahu S = faktor sklonu svahu C = faktor ochranného vplyvu vegetácie P = faktor účinnosti protieróznych opatrení. Pri hodnotení odolnosti mikropovodí sme neuvažovali dva z uvedených faktorov, ktoré modifikujú rovnicu na základe reálneho využívania územia - faktory C a P. Ostatné faktory sme zaradili do výpočtu na základe priemerných hodnôt vlastností georeliéfu (sklonitosti a dĺžky svahov jednotlivých mikropovodí) a pôd (faktor náchylnosti pôd na eróziu). Faktor erózneho účinku dažďa sme použili jednotný pre celé územie, vzhľadom k malej rozlohe územia a absencii relevantných údajov (R= 30). Faktor K sme vyjadrili podľa náchylnosti substrátovo-pôdneho komplexu na vodnú eróziu v troch základných stupňoch (podľa práce Miklós a kol.1990) - málo náchylné (K = 0,32), stredne náchylné (K = 0,42) a náchylné pôdy na eróziu (K = 0,50). Zastavanému územiu sme priradili hodnotu K = 0. Do rovnice vstupovala priemerná hodnota faktoru K pre jednotlivé mikropovodia, ktorá dosiahla hodnoty 0,10-0,50. Faktory S a L sme vyjadrili v súlade s vyššie uvedenou metodikou, pričom sme uvažovali priemerné hodnoty sklonu a dĺžky svahov pre jednotlivé mikropovodia. Faktor S dosahoval pre jednotlivé mikropovodia hodnoty v rozmedzí 0,11-36,0, faktor L má hodnoty 0,10-6,75. Výsledná vypočítaná hodnota eróznej ohrozenosti je priemernou hodnotou pre jednotlivé mikropovodia, vyjadrenou ako teoretický odnos pôdy z 1 ha za obdobie 1 roka. Vypočítané hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 0-3000 t.ha -1.rok -1. Pre účely vyjadrenia odolnosti krajiny voči procesom vodnej erózie sme výsledné hodnoty upravili do päťstupňovej škály: veľmi vysoká odolnosť (potenciálny odnos pôdy z územia 0-1 t.ha -1.rok -1 ) - patrí sem 7 mikropovodí riečnych nív Váhu, Domanižanky, Papradnianky, Marikovského potoka, Mošteníka a Manínskeho potoka o celkovej ploche 1661,3 ha (18,4 % plochy územia). relatívne vysoká odolnosť (potenciálny odnos pôdy z územia 30-120 t.ha -1.rok -1 ) - patrí sem 13 mikropovodí celkovej plochy 740,6 ha (8,2 %), nachádzajú sa najmä v povodí Mošteníka, čiastočne sem patria mikropovodia s prevahou miernych svahov gravitujúcich do nivy Domanižanky a Manínskeho potoka pri Považskej Teplej. REGIOPLÁN Nitra, 2002 103
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica stredná odolnosť (potenciálny odnos 120-250 t.ha -1.rok -1 ) patrí sem 42 mikropovodí o celkovej ploche 2400,3 ha (26,5 % územia). Nachádzajú sa najmä v regióne Považského podolia v povodí Mošteníka, Kvašovského potoka, Praznovského potoka a Domanižanky, čiastočne aj Manínskeho potoka. Na ľavej strane Váhu sem patria malé mikropovodia v oblasti Podvažia a čiastočne aj Orlového. nízka odolnosť (potenciálny odnos pôdy 250-500 t.ha -1.rok -1 ) patrí sem 36 mikropovodí celkovej plochy 2209,1 ha (24,4 % územia), a to väčšina územia Púchovskej vrchoviny a mikropovodia na rozhraní Považského podolia, Manínov a Súľovskej vrchoviny. veľmi nízka odolnosť (potenciálny odnos pôdy viac ako 500 t.ha -1.rok -1 ) - patrí sem 37 mikropovodí o celkovej rozlohe 2041,2 ha (22,5 % územia). Mikropovodia sú koncentrované najmä v regiónoch Manínskej a Súľovskej vrchoviny, patria sem aj najviac sklonité medzipovodia spadajúce do nivy Váhu (najmä v oblasti medzi Orlovým a Šebešťanovou) a členité mikropovodia v subregióne Žiar Stavná. Aktuálna plošná vodná erózia v území SÚ Považská Bystrica nie je v súlade s prezentovaným modelom, čo je dané tým, že v mikropovodiach s nízkou a veľmi nízkou odolnosťou voči eróznym procesom prevažuje lesné a lúčno-pasienkové využitie. Najvyššia miera erózie je v mikropovodiach so strednou odolnosťou a v častiach mikropovodí s relatívne vysokou odolnosťou, pretože práve tu prevažuje poľnohospodárske využitie s pomerne veľkým zastúpením plodín na ornej pôde s relatívne nízkym protieróznym účinkom. Iná situácia je už v prípade výmoľovej erózie, ktorej výskyt vo väčšej miere koreluje s modelom potenciálnej erózie. Bližšia charakteristika aktuálnej plošnej a výmoľovej erózie v území je podaná v kapitole 2.4.1. 2.2.3 Odolnosť krajiny voči znečisteniu substrátu a podzemných vôd Ohrozenie substrátu, resp. vrchnej časti litosféry prostredníctvom znečistenia cudzorodými látkami, ktoré prenikajú do pôdy a následne do substrátu prevažne zrážkovou a tavnou vodou, predstavuje významný ukazovateľ kvality životného prostredia. Miera ohrozenia je závislá od viacerých faktorov okrem samotného faktoru prítomnosti a intenzity ohrozujúcej látky (napr. znečistená povrchová voda, imisný spád a pod.) je potrebné brať do úvahy viaceré vlastnosti prírodného prostredia, ktoré môžu podporovať alebo zabraňovať šíreniu znečistenia. Najdôležitejšími takýmito vlastnosťami prostredia sú jeho priepustnosť (podmieňujúca rýchlosť šírenia znečisťujúcej látky) a reliéfové vlastnosti, ktoré podmieňujú smer, intenzitu a rýchlosť šírenia znečistenia. 104 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia Pri stanovení stupňa odolnosti krajiny a jej mikropovodí voči uvedenému druhu ohrozenia sme vychádzali z fyzikálno-chemických vlastností hornín, ktoré boli interpretované v podobe transmisivity hornín, ako ju uvádza Kullman (1988) na základných hydrogeologických mapách ČSSR. Vyšší stupeň transmisivity znamená vyššiu priepustnosť a tým aj ohrozenosť z hľadiska možného znečistenia. V jednotlivých mikropovodiach sa priemerný index transmisivity pohyboval v rozpätí 4,9-6,5. Ďalšou relevantnou veličinou v algoritme stanovenia odolnosti voči znečisteniu je sklon reliéfu s rastúcim sklonom svahov rastie rýchlosť povrchového odtoku, znižuje sa priesak a tým aj ohrozenosť z hľadiska možného znečistenia. Priemerná sklonitosť mikropovodí je vyjadrená hodnotami faktorov sklonitosti v zmysle kap. 2.2.2 (pohybuje sa v rozpätí 0,11-36,0). Na základe týchto dvoch faktorov sme vytvorili zjednodušenú rovnicu pre výpočet stupňa odolnosti mikropovodí voči znečisteniu v tvare kde Zc =T.1/S, t.j. Zc = T/S, Zc = index potenciálnej náchylnosti mikropovodí na znečistenie T = index transmisivity hornín S = faktor sklonitosti reliéfu. Výpočet sme uskutočnili pre každé mikropovodie, pričom sme vychádzali z vážených priemerov hodnôt faktorov pre jednotlivé priestorové jednotky. Výsledkom sú štyri kategórie odolnosti substrátu voči znečisteniu: vysoká odolnosť (Zc = 1,80 6,04 ) do tejto kategórie patrí 19 mikropovodí o celkovej ploche 770,4 ha (8,5 % územia). Kategória je podmienená predovšetkým vysokou priemernou sklonitosťou mikropovodí patria sem niektoré povodia z oblasti Manínskej a Súľovskej vrchoviny a niektoré medzipovodia gravitujúce do Váhu v oblasti Púchovskej vrchoviny. stredná odolnosť (Zc = 1,00 1,80) patrí sem 35 mikropovodí o celkovej ploche 2258,4 ha (24,9 % územia). Ich priestorový výskyt sa viaže na predchádzajúcu jednotku patria sem zvyšné mikropovodia Manínskej a Súľovskej vrchoviny a časť Púchovskej vrchoviny (subregión Žiar Stavná, časť subregiónu Lopatina Klapy). V Považskom podolí je táto kategória odolnosti viazaná na dve mikropovodia gravitujúce do nivy Váhu južne od Považskej Teplej. nízka odolnosť (Zc = 0,50-1,00) do tejto kategórie patrí 54 mikropovodí o celkovej rozlohe 2884,2 ha (31,9 % územia). Viažu sa predovšetkým na Považské podolie povodie Praznovského a Kvašovského potoka, dolnú časť povodia REGIOPLÁN Nitra, 2002 105
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Mošteníka a Galanovca, časť povodia Manínskeho potoka. V Púchovskej vrchovine dominujú v subregióne Dúbravy. veľmi nízka odolnosť (Zc = 0,02 0,50) patrí sem 26 mikropovodí o celkovej ploche 3139,5 ha (34,7 % územia). Táto kategória je typická pre nivy vodných tokov v území, väčšinu povodia Mošteníka a časť povodia Manínskeho potoka (severne od Považskej Teplej). Patria sem aj dve malé povodia severne od Podvažia. Uvedený model poukazuje na to, že najvyššia miera rizika znečistenia podzemných vôd a substrátu v regióne Považskej Bystrice je v oblastiach nív, terás a náplavových kužeľov vodných tokov a v menej členitých oblastiach kotlinovej pahorkatiny, ktoré sú práve najviac intenzívne človekom využívané. Potvrdzuje to aj aktuálne znečistenie podzemných vôd a substrátu bližšie viď kap. 1.4.2. 2.2.4 Abiotická stabilita krajiny Na základe výsledkov predchádzajúcich čiastkových hodnotení odolnosti krajiny voči poškodzujúcim procesom sme vypracovali súhrnný ukazovateľ abiotickej stability (resp. odolnosti) vyčlenených mikropovodí. Cieľom je zostavenie typizácie mikropovodí podľa kombinácie čiastkových ukazovateľov odolnosti voči hodnoteným ohrozujúcim procesom zosuvom, erózii a znečisteniu substrátu a podzemných vôd. Na základe sumarizácie čiastkových stupňov odolnosti sme vymedzili štyri kategórie abiotickej stability územia: pomerne veľká abiotická stabilita rovinné až mierne zvlnené územia, v ktorých je ohrozujúcim faktorom potenciálne znečistenie substrátu a podzemných vôd. Patrí sem celkovo 8 mikropovodí - riečne nivy Váhu, Domanižanky, Papradnianky, Marikovského potoka, Mošteníka a Manínskeho potoka a jedno mikropovodie v povodí dolného Mošteníka. Táto kategória je v území relatívne najmenej rozšírená - zaberá plochu 1683,4 ha (18,6 % plochy územia). stredná abiotická stabilita mikropovodia tejto kategórie zaberajú plochu 2354,1 ha (26,0 % plochy územia). Ide prevažne o kotlinové mikropovodia v povodí Domanižanky, Kvašovského potoka, Mošteníka, Galanovca a Papradnianky. Náchylné sú na viac hodnotených procesov prevažuje stredná náchylnosť na všetky typy uvažovaných poškodzujúcich procesov. nízka abiotická stabilita patria sem prevažne členité územia na rozhraní Považského podolia a priľahlých pohorí, ako aj väčšia časť Púchovskej vrchoviny a Súľovskej hornatiny. Kategória zaberá plochu 2502,0 ha 106 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia (27,6 % plochy územia). Mikropovodia sú charakteristické vysokou náchylnosťou na poškodzujúce procesy zosuvov a erózie, časť územia aj na znečistenie substrátu a podzemných vôd. veľmi nízka abiotická stabilita - mikropovodia tejto kategórie zaberajú plochu 2513,0 ha (27,8 % plochy územia). Patrí sem územie Manínskej hornatiny a častí Súľovskej hornatiny a Púchovskej vrchoviny. Charakteristická je vysoká až veľmi vysoká náchylnosť na poškodzujúce procesy zosuvov a erózie, na polovici územia tejto kategórie je vysoká náchylnosť aj na znečistenie substrátu a podzemných vôd. Vymedzenie kategórií abiotickej stability prostredia a náchylnosti na vybrané poškodzujúce procesy má význam predovšetkým z hľadiska stanovenia limitov hospodárskeho využívania jednotlivých mikropovodí vstupuje teda ako jeden z podkladov procesu určovania abiotických limitov a regulatívov v návrhovej fáze krajinnoekologického plánu. 2.3. Biotická kvalita krajiny a územný systém ekologickej stability 2.3.1 Hodnotenie sídelnej vegetácie V rámci hodnotenia sú posudzované všetky vybrané plochy zelene, dôraz však je kladený najmä na verejnú zeleň, ktorú má v správe príslušná samospráva. Hodnotené sú jednak plochy a jednak porasty, zeleň je posudzovaná z dvoch základných hľadísk: z hľadiska environmentálneho uplatnenia, teda nakoľko sú jednotlivé plochy účinné pri ochrane životného prostredia (ako plnia funkciu hygienickú, mikroklimatickú, ochrannú a pod.). Zeleň sa chápe ako plocha, od ktorej sa očakávajú určité environmentálne, eko-stabilizujúce účinky. z hľadiska priestorovotvorného pôsobenia, aké je teda estetické, architekotonické stvárnenie plochy, pričom dôraz sa kladie na dreviny, nakoľko tieto majú najväčší priestorotvorný účinok. Kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie vegetácie Význam plôch zelene a porastov je závislý od veľkosti plochy, ale tiež od použitých drevín na plochách, pretože dreviny tvoria kompozičnú, priestorovú a ekologickú kostru úprav. Kvantitatívne zastúpenie zelene v sídle udáva makroštrukturálny pasportizačný index (Vreštiak 1991), ktorý predstavuje podiel zelene k celkovej ploche zastavaného územia obce. V zmysle metodiky výpočtu makroštrukturálneho pasportizačného indexu by sa mali za plochy zelene pre tento účel považovať len plochy verejnej zelene väčšie ako 0,5 ha, resp. pásy verejnej zelene širšie ako 20 m. Čím je hodnota indexu vyššia, tým je územie hodnotnejšie. Za optimálne pre mestá je možné považovať hodnotu indexu 0,02. Ak berieme do úvahy hodnotené plochy verejnej zelene nad 0,5 ha, ktoré spolu predstavujú 17,5 ha, potom môžeme pre mesto vypočítať orientačne makroštrukturálny pasportizačný index. Plocha zastavaného územia mesta (teda intravilán) predstavuje výmeru 695 ha. Z uvedeného vyplýva, že index má hodnotu 0,025, z čoho vyplýva, že zastúpenie zelene v meste je optimálne. V urbanizačnej praxi sú využívané normatívy tvorby zelene - normy stanovujú potrebu rozlohy plôch zelene v zastavanom území v prepočte na 1 obyvateľa. Normatívy zelene vychádzajú z produkcie kyslíka jednotkou plochy zelene pri optimálnej kompozičnej skladbe a z priemernej spotreby kyslíka človekom za určitú časovú jednotku. Spotreba kyslíka predstavuje množstvo, ktoré vyprodukuje 75 m 2 upravenej plochy zelene. Z tohto údaju je odvodený základný normatív. REGIOPLÁN Nitra, 2002 107
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Zhotoviteľ dostal k dispozícii údaje od správcu zelene a podľa týchto údajov správca zelene v meste eviduje nasledovné kategórie: Mesto má spolu s pripojenými obcami 43 570 obyvateľov, bez obcí presná evidencia obyvateľstva nie je zachytená, preto sme uvažovali s približným číslom cca 40 000 obyvateľov. V tomto prípade by plocha verejnej zelene prekračovala normu podľa všetkých nižšie uvedených autorov. Ostatné kategórie plôch na 1 obyvateľa nevieme na základe získaných údajov určiť a porovnať s normou. Tabuľka 2-1 - Údaje o plochách zelene získané od správcu zelene verejná zeleň celkom 69,95 ha 17,5 m2/obyvateľa z toho parky 4,21 ha 1,05 m2/obyvateľa sídlisková zeleň 59,19 ha 14,8 m2/obyvateľa ostatná zeleň 6,55 ha 1,6 m2/obyvateľa Tabuľka 2-2 Normy plochy zelene [m 2 ] na jedného obyvateľa Kategória zelene v zastavanom území podľa Chudíka (1988) podľa Supuku (1987) podľa VÚVA (1983) Verejná zeleň 4-8 8-14 8-12 Zóna bývania 7-11 10-15 14-19 Zeleň pri občianskej vybavenosti 12-19 12-14 6-9 Špeciálna zeleň 6-31 9-15 - Hospodárska zeleň 15 11-17 22-35 Spolu: 44-94 50-75 50-75 Hodnotenie funkčnosti plôch sídelnej zelene Zeleň v sídle by mala tvoriť ucelený a nadväzujúci systém. Usporiadanie, plošné riešenie a vzájomné prepojenie plôch zelene je plánované v rámci urbanistickej tvorby. V sídlach, ktoré neuvažujú s ďalším rozvojom, je možné ovplyvniť len kvalitu plôch zelene, ich situovanie je už dané plánovaním v minulom období. V prípade rozvíjajúcich sa obcí je možné uvažovať s lokalizáciou plôch zelene i s budovaním nových plôch zelene. Avšak pre plánovanie plôch zelene je potrebné poznať stav a funkčnosť súčasných plôch zelene, prípadne zistiť rezervy (nevyužitý potenciál) jestvujúcich plôch. U vybraných plôch zelene bola hodnotená funkčná účinnosť jednotlivých plôch zelene, pričom plochy boli porovnávané so stavom bez zelene. Základom pre hodnotenie funkčnej účinnosti bola modifikovaná metodika Supuku (1991). V rámci zjednodušeného hodnotenia bolo hodnotenie v stupnici 0-3, pričom 0 predstavovala najnižšiu hodnotu a 3 predstavuje najvyššiu hodnotu, teda najkvalitnejšie pôsobenie zelene. Z hľadiska tejto metodiky je potrebné posúdiť najmä význam jednotlivých plôch zelene, teda nakoľko zeleň plní nasledovné požiadavky: eliminuje nežiaduce vzdušné prúdenie, teda pôsobí ako protiveterná zábrana. Na plochách s výsadbami zelene sa prúdenie vzduchu znižuje o 2,5 m/s, ak sú výsadby upravené do polopriepustných vegetačných pásov, potom sa znižuje rýchlosť vetra na náveternej strane o 25-50% na vzdialenosť 5-10 násobku výšky porastov. pôsobí ako protihluková bariéra, pás zelene šírky cca 10 m zníži hlučnosť až o 6 db. zabezpečuje prevetrávanie horizontálne: teplejší (vyhriaty) vzduch v zastavaných priestoroch, objektoch a technologických prevádzkach v priebehu dňa (hlavne v letnom období) je vytláčaný vzduchom chladnejším a čistejším, ktorý do priestorov prúdi z vonkajších priestorov bohatých na zeleň. Táto funkcia zelene má významné miesto hlavne v zastavanom území s tesnou zástavbou, prípadne zástavbou mestského typu. absorbuje radu škodlivých plynov a niektoré ťažko rozložiteľné zlúčeniny, zachytáva prachové častice v ovzduší, čiastočne pohlcuje zápachy, jej vplyv je však obmedzený, účinnejšie opatrenia je potrebné prijať na úrovni úprav technológií, technických opatrení a prevádzkových zásahov. 108 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia obohacuje priestory o kyslík (1 dospelý strom za celý život vyprodukuje cca 1,5 mil. m3 kyslíka), zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu. Zeleň tiež upravuje tepelné a svetelné podmienky priestorov, zeleň zlepšuje mikroklímu prostredia, odstraňuje prudké výkyvy teplotných a vlhkostných rozdielov medzi dňom a nocou, vytvára tieň. zachytáva mikroorganizmy v porastoch bol zistený výrazne nižší obsah mikroorganizmov v porovnaní s voľnými priestormi. Pôsobenie zelene na zníženie mikroorganizmov v priestore je v dvoch úrovniach: jednak zachytáva prachové častice, na ktorých povrchu sa mikroorganizmy šíria, jednak dreviny vylučujú tzv. fytoncídy, teda látky, ktoré inaktivujú mikroorganizmy. Najviac fytoncídov vylučujú dreviny ihličnaté, z listnatých druhov sú to najmä orechy, hrušky, hlohy. Hmyzoodpudivo pôsobia najmä orechy, čremcha, brezy a topole. Koeficienty funkčnej účinnosti jednotlivých atribútov vo zvolenej stupnici vychádza z nasledujúcich charakteristík plôch zelene: zastúpenie drevín - ide o plošný priemet korún na plochu zelene: 0 - na ploche sa žiadne dreviny nenachádzajú účinnosť plochy je veľmi nízka 1 - zastúpenie stromov do 20% - nízka účinnosť 2 - zastúpenie stromov do 50% - stredná účinnosť 3 - zastúpenie stromov nad 50% - vysoká účinnosť produkcia kyslíka 1 m 2 parkovej zelene je produkcia kyslíka 3,3 kg/rok, z toho produkcia kyslíka na 1 m 2 listovej plochy je 1,8 kg/rok. Z uvedeného vyplýva vysoká miera významnosti stromov na plochách zelene. 0 - na ploche sa stromy nenachádzajú veľmi nízka účinnosť 1 - do 20 kg/rok na jeden strom alebo ker nízka účinnosť 2 - do 50 kg/rok na jeden strom alebo ker stredná účinnosť 3 - nad 50 kg/rok na jeden strom alebo ker vysoká účinnosť zníženie hladiny polutantov a prachových častíc v ovzduší: 1 -hladina polutantov je znížená o 5% - nízka účinnosť 2 - hladina polutantov je znížená do 20% stredná účinnosť 3 - hladina polutantov je znížená nad 20% - vysoká účinnosť redukcia rýchlosti vetra 1 - zníženie rýchlosti do 20% - nízka účinnosť 2 - zníženie rýchlosti do 50% - stredná účinnosť 3 - zníženie rýchlosti nad 50% - vysoká účinnosť redukcia hladiny hluku 1 - zníženie hladiny hluku do 5% - nízka účinnosť 2 - zníženie hladiny hluku do 15% - stredná účinnosť 3 - zníženie hladiny hluku nad 15% - vysoká účinnosť redukcia slnečného žiarenia: 1 - redukcia slnečného žiarenia do 20% - nízka účinnosť 2 - redukcia slnečného žiarenia do 50% - stredná účinnosť 3 - redukcia slnečného žiarenia nad 50% - vysoká účinnosť priemerná funkčná účinnosť plôch na základe získaných hodnotení uvedených v predchádzajúcej tabuľke je vypočítaná priemerná účinnosť plôch zelene. Spôsob výpočtu je jednoduchý výpočet priemeru z jednotlivých ukazovateľov. Jednotlivé koeficienty sú volené tak, aby vždy kvalitnejšia hodnota mala vyššie číslo. Jednotlivé ukazovatele pokladáme za rovnocenné. Získané hodnoty: - funkčnosť plochy menej ako 1,0 - systém zelene v zastavanom území je nefunkčný, resp. neexistuje, zeleni sa nevenuje dostatočná pozornosť zo strany občanov a samosprávnych orgánov, systém zelene je nutné posilniť. - funkčnosť plochy 1,0-1,5 funkčnosť nízka - funkčnosť plochy 1,5-2,5 funkčnosť stredná - funkčnosť plochy 2,5-3,0 funkčnosť dobrá Priemerná funkčnosť záujmového územia je 1,8, čo predstavuje strednú hodnotu účinnosti všetkých plôch. Najhodnotnejšou plochou je park Orlové, park SNP v meste a plocha pred nemocnicou, ako i nemocničný areál. REGIOPLÁN Nitra, 2002 109
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Tabuľka 2-3 - Hodnotenie súčasnej funkčnej účinnosti jednotlivých plôch zelene IDČ plochy Územný celok zastúp. drevín produkcia kyslíka zníženie polutantov zníženie rýchlosti vetra redukcia hladiny hluku zníženie slnečn. žiarenia 1 Park mládeže 2 2 1 1 1 2 1,5 2 parčík pred Spoločenským domom 3 3 2 2 2 3 2,5 3 parčík SNP 3 3 3 3 3 3 3,0 4 úprava pri tržnici 1 1 1 0 0 1 0,7 5 parčík pred kostolom P. Márie 2 2 2 1 2 1 1,7 6 centrálny mestský park 0 1 1 0 0 0 0,3 7 parčík na pešej zóne - dočasný park 3 2 1 1 1 1 1,5 8 Etapa 8 - zeleň popri Domanižianke 1 2 1 1 2 1 1,3 9 Etapa 25 parčík 2 3 2 3 2 3 2,5 10 park pred nemocnicou 3 3 3 3 2 3 2,8 11 parková úprava pri kaplnke 1 1 1 1 0 1 0,8 12 park pri kaštieli Orlové 2 3 3 3 3 3 2,8 13 park pri kaštieli Považské Podhradie 3 3 2 2 1 3 2,3 14 parčík pred obchodným domom 2 1 1 1 1 1 1,2 Priem. funkčná účinnosť 15 medziblokové priestory 1 1 2 2 2 2 2 1,8 16 priestor medzi bankami 0 1 1 0 0 0 0,3 17 nemocničný areál 2 3 2 3 1 3 2,3 18 medziblokové priestory 2 2 2 2 2 1 3 2,0 Priemerná hodnota 1,8 2,1 1,7 1,6 1,3 1,9 1,8 Hodnotenie priestorového pôsobenia zelene Podobne ako boli hodnotené plochy zelene, je potrebné zhodnotiť i významnosť a účinnosť vegetačných prvkov porastov z hľadiska priestorotvorného. Vysoké a dlhoveké dreviny tvoria základ kompozičných, priestorových a krajinárskych úprav. Priestorové pôsobenie zelene je založené hlavne na použití drevín vo väzbe k danej ploche a vo väzbe k architektúre okolitých objektov. Sídelná zeleň je zložka premenlivá v čase, preto priestorové pôsobenie zelene je značne závislé od ročného obdobia, veku a údržby zelene. Pri hodnotení sa vychádza z charakteristík, získaných v rámci analýz. Každej charakteristike sme priradili určitý index významnosti v rozpätí 0-3 podobne ako u plôch zelene. Tým sme dosiahli určitú porovnateľnosť funkčnej účinnosti drevín (ich významnosti) a funkčnej účinnosti plôch zelene. Jednotlivé stanovené indexy charakterizujú jednotlivé charakteristiky porastov nasledovne: veková štruktúra: ide zväčša o hodnotenie drevín z hľadiska jednak ich vlastnej dosiahnuteľnej dĺžky života (teda dreviny dlhoveké sú hodnotené vyšším koeficientom ako dreviny krátkoveké) a jednak z hľadiska vhodnosti vekovej štruktúry, teda nakoľko bude zabezpečená kontinuita porastov, nakoľko je vhodná súčasná veková štruktúra, či sú dreviny po zenite, alebo sú perspektívne apod. Nevýhodné sú porasty v približne rovnakej vekovej kategórii. V takom prípade nie je zabezpečená kontinuita prítomnosti porastu na danej ploche. Priradený index zohľadňuje teda i tento aspekt. 0 porasty bez drevín (trávnikové plochy) 1 porasty s prevahou krátkovekých alebo ovocných drevín alebo dreviny vo vyššej a rovnakej vekovej kategórii, kontinuita porastov je ohrozená (a to i v prípade, že ide o dreviny dlhoveké) 2 porasty vyrovnané, s prevahou strednovekých drevín, alebo porasty v širšej vekovej škále alebo mladé, je u nich kontinuita porastov možná 3 porasty zabezpečujúce kontinuitu prítomnosti zelene, teda dreviny v širšej vekovej škále s kostrou, prevaha dlhovekých drevín, porast vyvážený vrstevnatosť porastov: plnohodnotný porast má zastúpené všetky výškové kategórie, teda bylinný porast, kríkový porast, stromový porast, prípadne sa dá hovoriť tiež o opláštení porastov. 0 porasty bez drevín (trávnikové plochy bylinné poschodie) 1 - porasty prevažne trávnaté, prípadne s prevahou krátkovekých drevín a krov 110 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia 2 - porasty prevažne trávnikové so stromami, (rovnaký pomer trávnikových plôch a drevín) s prevahou strednovekých a dlhovekých drevín v rovnakej vekovej kategórii 3 - porasty vyvážené vo všetkých poschodiach, alebo s prevahou drevín, zabezpečujúce kontinuitu prítomnosti drevín priemet pokryvnosti korún: myslí sa plošný priemet korún na danú plochu bloku (plochu zelene). Pritom je potrebné brať do úvahy, o aké dreviny sa jedná. 0 porasty bez drevín (trávnikové plochy) 1 - priemet korún do 50%, prevaha je drevín ovocných alebo iných krátkovekých 2 - priemet korún do 50%, prevaha je drevín strednovekých a dlhovekých drevín 3 - priemet korún nad 50%, prevaha je drevín dlhovekých, zabezpečená je kontinuita zdravotný stav: vizuálne hodnotenie drevín z hľadiska ich kondície a zároveň väzba na súčasnú údržbu plochy i porastov. 0 porasty bez drevín (trávnikové plochy) 1 - porasty náchylné na choroby a škodcov (napr. monokultúry), údržba minimálna až stredná 2 - porasty menej náchylné na choroby a škodcov (striedanie druhov), údržba stredná 3 - porasty vitálne, odolné chorobám a škodcom, údržba dobrá koeficient významnosti drevín: aby sa zvýšila významnosť drevín dlhovekých a krátkovekých a aby plochy s týmito drevinami získali na význame v systéme sídelnej zelene, priraďujeme jednotlivým plochám uvedený koeficient. Tento charakterizuje vlastne druhové zloženie porastov 0 porasty bez drevín (trávnikové plochy) 1 - prevaha je drevín ovocných alebo drevín introdukovaných, nevhodných do daného vegetačného pásma 2 - drevín introdukovaných, nevhodných do daného vegetačného pásma do 50% 3 - prevaha drevín vhodných do daného vegetačného pásma, zastúpenie drevín introdukovaných predstavuje len prímes Tabuľka 2-4 Hodnotenie funkčnej účinnosti porastov na vybraných plochách sídelnej zelene IDČ Územný celok Veková štruktúra Vrstevnatos ť Priemet pokryvnosti korún Zdravotný stav koeficient významnosti Funkčná účinnosť porastov 1 Park mládeže 2 2 2 2 2 2 2 parčík pred Spoločenským domom 2 3 3 2 1 2,2 3 parčík SNP 2 2 3 2 3 2,4 4 úprava pri tržnici 1 1 1 1 1 1 5 parčík pred kostolom P. Márie 2 1 1 2 2 1,6 6 centrálny mestský park 0 0 0 0 0 0 7 parčík na pešej zóne dočasný park 2 2 2 3 2 2,2 8 Etapa 8 - zeleň popri Domanižianke 1 2 2 1 3 1,8 9 Etapa 25 parčík 2 2 2 1 3 2 10 park pred nemocnicou 1 3 3 1 2 2 11 parková úprava pri kaplnke 1 2 1 1 3 1,6 12 park pri kaštieli Orlové 3 3 2 2 2 2,4 13 park pri kaštieli Považské Podhradie 1 2 3 1 3 2 14 parčík pred obchodným domom 1 1 1 3 2 1,6 15 medziblokové priestory 1 2 2 1 1 1 1,4 16 priestor medzi bankami 0 0 0 0 0 0 17 nemocničný areál 2 2 2 1 2 1,8 18 medziblokové priestory 2 2 2 3 1 1 1,8 Priemerná hodnota 1,5 1,8 1,8 1,4 1,8 1,7 Z uvedeného vyplýva, že najkvalitnejšie dreviny sa nachádzajú v parkoch (park Orlové a park SNP), kde sa nachádzajú dreviny vo viacerých vekových kategóriách, v rozdielnej vrstevnatosti (zastúpené sú stromy, kry i bylinné poschodie) a je predpoklad ďalšej kontinuity porastov na daných plochách zelene. Priemerná funkčná účinnosť porastov má hodnotu 1,7, čo je účinnosť stredná. REGIOPLÁN Nitra, 2002 111
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Celkové hodnotenie funkčnej účinnosti sídelnej zelene Celkový účinok sídelnej zelene je závislý od ďalších aspektov: lokalizácia zastavaného územia v krajine, čím je vyššia lesnatosť krajiny, tým význam sídelnej zelene z hľadiska environmentálnych účinkov klesá a skôr sa môže klásť dôraz na estetickú zeleň: 1 lesnatosť katastrálneho územia nad 50% - kontakt so zastavaným územím 2 lesnatosť katastrálneho územia 20-50 % 3 - lesnatosť katastrálneho územia pod 20% zaťaženie životného prostredia daného zastavaného územia, čím je dané územie viac vystavené negatívnym antropogénnym vplyvom, tým rastie význam zelene a jej hygienické účinky. Rôzne môžu byť zaťažené tiež jednotlivé plochy v rámci zastavaného územia, ale tiež v rámci porovnania jednotlivých obcí je zaťaženosť rôzna. Najviac zaťažené sú Vyhláškou MŠP SR 112/1993 vymedzené oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu. Posúdenie antropického tlaku je možné posúdiť i z hľadiska jednotlivých plôch zelene, zaťaženie môže byť spôsobné lokálne napr. stacionárnym zdrojom znečistenia ovzdušia, mobilným zdrojom znečistenia ovzdušia, nadmernou rekreačnou aktivitou apod. Zaťaženie územia z hľadiska globálneho: 1 územie málo zaťažené a nezaťažené (lesnaté územia, územia s malým podielom priemyslu) 2 územie stredne zaťažené 3 územia silne zaťažené antropogénnou činnosťou (územia zdevastované po ťažbe nerastov a hornín, územia s vysokým podielom priemyslu apod.) Antropický tlak na danú plochu - územie zaťažené lokálne (viď analýzy): 1 - minimálny minimálne atakované plochy, kľudné priestory, menšia záťaž emisiami, hlukom, porasty sú pomerne zdravé 2 - stredný plocha je čiastočne atakovaná, nachádza sa bližšie k centru mesta, viac je zaťažená emisiami, hlukom, populáciou, je možná jej regenerácia 3 - silný - plocha a porasty na ploche sú silne poškodené a atakované sú emisiami hlavne z mobilných zdrojov, hlukom, populáciou, apod., porasty sú výrazne poškodené, nutný je ozdravovací zásah Tieto dva uvedené aspekty je možné považovať za koeficienty, ktoré priraďujú sídelnej zeleni určitý stupeň váhy v hodnotení z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia zastavaného územia. Tabuľka 2-5 - Celkové hodnotenie funkčnej účinnosti vybraných plôch zelene IDČ Územný celok Funkčná účinnosť plôch Funkčná účinnosť porastov Koeficient lokalizácie územia Antropický tlak Globálne zaťaženie Celková funkčná účinnosť 1 Park mládeže 1,5 2 3 2 2 36 2 parčík pred Spoločenským domom 2,5 2 3 3 2 99 3 parčík SNP 3,0 2 3 3 2 130 4 úprava pri tržnici 0,7 1 3 1 2 4 5 parčík pred kostolom P. Márie 1,7 2 3 2 2 32 6 centrálny mestský park 0,3 0 3 1 2 0 7 parčík na pešej zóne - dočasný park 1,5 2 3 1 2 20 8 Etapa 8 - zeleň popri Domanižanke 1,3 2 3 1 2 14 9 Etapa 25 parčík 2,5 2 3 2 2 60 10 park pred nemocnicou 2,8 2 3 2 2 68 11 parková úprava pri kaplnke 0,8 2 3 1 2 8 12 park pri kaštieli Orlové 2,8 2 3 1 2 41 13 park pri kaštieli Považské Podhradie 2,3 2 3 1 2 28 14 parčík pred obchodným domom 1,2 2 3 3 2 34 15 medziblokové priestory 1 1,8 1 3 2 2 31 16 priestor medzi bankami 0,3 0 3 2 2 0 112 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia IDČ Územný celok Funkčná účinnosť plôch Funkčná účinnosť porastov Koeficient lokalizácie územia Antropický tlak Globálne zaťaženie Celková funkčná účinnosť 17 nemocničný areál 2,3 2 3 2 2 50 18 medziblokové priestory 2 2,0 2 3 2 2 43 Tabuľka 2-6 - Poradie podľa funkčnej účinnosti vybraných plôch sídelnej zelene P.č. IDČ plochy Územný celok Celková funkčná účinnosť 1 6 centrálny mestský park 0 2 16 priestor medzi bankami 0 3 4 úprava pri tržnici 4 4 11 parková úprava pri kaplnke 8 5 8 Etapa 8 - zeleň popri Domanižanke 14 6 7 parčík na pešej zóne - dočasný park 20 7 13 park pri kaštieli Považské Podhradie 28 8 15 medziblokové priestory 1 31 9 5 parčík pred kostolom P. Márie 32 10 14 parčík pred obchodným domom 34 11 1 Park mládeže 36 12 12 park pri kaštieli Orlové 41 13 18 medziblokové priestory 2 43 14 17 nemocničný areál 50 15 9 Etapa 25 - parčík 60 16 10 park pred nemocnicou 68 17 2 parčík pred Spoločenským domom 99 18 3 parčík SNP 130 Z uvedeného vyplýva, že plochy s IDČ 3, 2, 10, 9 a 17 sú najviac funkčné a túto funkčnosť je potrebné ďalej udržať. Plochy s IDČ 6 a 16 je potrebné vybudovať, klásť pri ich budovaní na začlenenie do systému sídelnej zelene a na vybudovanie kvalitnej kostry sadovníckych úprav. Možno sa zdá byť prekvapením, že park Orlové má pomerne nízku funkčnosť. Je treba si uvedomiť, že v danom prípade sme pri hodnotení kládli dôraz na environmentálne funkcie zelene, teda na zlepšenie životného prostredia. Park Orlové je lokalizovaný v územnej časti obec Orlové, kde antropogénna záťaž nie je tak výrazná ako u plôch v centre zastavaného územia. Na druhej strane, ak vezmeme do úvahy ešte ďalšie váhové koeficienty (druhová pestrosť, historická súvislosť, veľkosť plochy), potom je výsledné hodnotenie plôch zelene iné a park Orlové získalo najvyššiu hodnotu. Tabuľka 2-7 - Hodnotenie funkčnej účinnosti vybraných plôch sídelnej zelene P.č. IDČ plochy Územný celok Funkčná účinnosť plôch Funkčná účinnosť porastov Kompozícia Architektoni cké znaky Druhová pestrosť Celková funkčná účinnosť 1 6 centrálny mestský park 0,3 0 3 1 0 0 2 16 priestor medzi bankami 0,3 0 3 1 0 0 3 11 parková úprava pri kaplnke 0,8 2 2 1 1 3 4 4 úprava pri tržnici 0,7 1 4 2 1 5 5 15 medziblokové priestory 1 1,8 1 1 3 1 8 6 8 Etapa 8 - zeleň popri Domanižanke 1,3 2 3 2 1 14 7 14 parčík pred obchodným domom 1,2 2 3 1 3 17 REGIOPLÁN Nitra, 2002 113
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica P.č. IDČ plochy Územný celok Funkčná účinnosť plôch Funkčná účinnosť porastov Kompozícia Architektoni cké znaky Druhová pestrosť Celková funkčná účinnosť 8 10 park pred nemocnicou 2,8 2 1 1 3 17 9 18 medziblokové priestory 2 2,0 2 2 3 1 22 10 5 parčík pred kostolom P. Márie 1,7 2 3 2 2 32 11 17 nemocničný areál 2,3 2 4 1 2 34 12 1 Park mládeže 1,5 2 2 3 2 36 13 13 park pri kaštieli Považské Podhradie 2,3 2 4 1 2 37 14 7 parčík na pešej zóne - dočasný park 1,5 2 2 2 3 40 15 9 Etapa 25 - parčík 2,5 2 2 3 2 60 16 3 parčík SNP 3,0 2 2 3 2 86 17 2 parčík pred Spoločenským domom 2,5 2 3 3 2 99 18 12 park pri kaštieli Orlové 2,8 2 4 3 3 245 Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska estetického, kompozičného, druhovej pestrosti a historického je najvýznamnejšou plochou park Orlové. Z uvedeného dôvodu je potrebné tomuto parku venovať maximálnu pozornosť. 2.3.2. Hodnotenie mimosídelnej vegetácie Hodnotenie štruktúrnych vlastností porastov Porasty, ktoré boli počas terénneho prieskumu zmapované a boli k nim zaznamenané ich štruktúrne vlastnosti, sme prehodnotili z niekoľkých hľadísk: ich priestorovej štruktúry, stupňa prirodzenosti/synantropnosti, taxonomickej diverzity, zastúpenia významných, ohrozených a chránených druhov. Pre každý porast bolo urobené aj celkové hodnotenie, bola stanovená výsledná biotická významnosť porastu. Použité boli nasledovné stupnice: Prirodzenosť/synantropnosť vegetácie Jednotlivé porasty boli zaraďované do piatich stupňov prirodzenosti: 1 - prirodzené a prevažne prirodzené: druhové zloženie úplne alebo takmer úplne prirodzené 2 - polosynantropné: v poraste sú výrazne zastúpené nepôvodné druhy, ale neprevažujú 3 - prevažne synantropné a synantropné: prevažujú nepôvodné, prevažne synantropné druhy rastlín Prírodoochranná významnosť Zaznamenávaný bol výskyt ohrozených a vzácnych druhov, pričom za ohrozené boli považované taxóny, uvedené v práci Marhold, Hindák (1998). Tiež sme zisťovali prítomnosť druhov, zaradených do vyhlášky o chránených druhoch organizmov. V tabuľke je uvedený celkový počet taxónov, zaradených do červeného zoznamu a počet taxónov, zaradených do vyhlášky o chránených organizmoch. Taxonomická diverzita porastov Druhová pestrosť, taxonomická diverzita porastov bola hodnotená zaradením jednotlivých porastov do troch kategórií : 1 - vysoká biodiverzita 2 - priemerná 3 - nízka 114 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia Vzácnosť typu ekosystému Zhodnotili sme vzácnosť výskytu jednotlivých typov ekosystémov na území Slovenska v troch stupňoch: 1 vzácny typ 2 bežný typ 3 hojný typ Celková významnosť porastov Na základe vyššie uvedených informácií bola hodnotená celková ekologická významnosť porastov v piatich stupňoch: 1 - veľmi vysoká 4 - podpriemerná až nízka 2 - nadpriemerná až vysoká 5 - veľmi nízka 3 - priemerná Výsledné hodnotenie nie je iba súčtom predchádzajúcich hodnotení, pre hodnotenie boli využité i niektoré ďalšie informácie o poraste, ktoré vplývajú na významnosť porastu, napr. poloha porastu v krajine, významnosť porastu z hľadiska plnenia niektorých ekologických funkcií, ako sú napr. protierózna a izolačná funkcia. Výsledky hodnotenia sú uvedené v tabuľke 2-8, graficky sú znázornené v mape mierky 1:10 000. Tabuľka 2-8 - Hodnotenie porastov mimolesnej vegetácie Čís. TYP Prir Diverz OhrChr VzacnEkos Celk. 1 Hrádza Hričovského kanála 1-2 1-2 2 1 2 Papradnianka, brehový porast 2 2 1 3 2 3 Opustený, zarastajúci pasienok 1 1 3 1-2 4 Šebešťanová, lúka 2 2 2 2 5 Lúka obkolesená drevin. porastami 2 2 2 2 6 Dvorského laz, zarastajúci pasienok 1 1-2 1 2 1 7 Zvyšok lúky na JV okraji Dvorského lazu 1-2 1-2 2 1-2 8 Dvorského laz, kosený ovocný sad 2 2 3 2 9 Skalica, teplomilné porasty na skalách 1 1 1 1 10 Silne zarastajúci pasienok 2 2 3 3 11 Podmanín, opustený pasienok 2 1-2 3 2 12 Milochov, lúka V od časti Dolný Milochov 1-2 1 1 2 1-2 13 Lužný lesík na nive Váhu 1 3 2 2 14 Opustená, zarastajúca lúka 2 3 2 3 2 15 Opustená lúka, zarastá 2 1-2 3 3 16 Nekosená lúka 2 2 3 2 17 Teplomilná lúka, pravd. iba občas kosená 1-2 1 2 1-2 18 Orlové, nepokosená lúka 1-2 2 2 2 20 Opustené bývalé ovocné sady a lúky 2 1-2 3 2 21 Lúka, z veľkej časti nepokosená 2 2 3 2 22 Bývalé lúky s medzami, opustené 2 2 1 3 2 23 Lemové spoločenstvo, Orlové nad križovatkou 1 1-2 2 1 24 Občas kosená lúka 2 2 2 3 25 Hrádza Hričovského kanála 1-2 2 2 3 26 Bývalý pasienok - Dolný Moštenec 1-2 2 3 1 27 Medza popri bývalej poľnej ceste 2 2 3 2 28 Strmší svah s medzami, zarastá drevinami 1 2 3 3 29 Šebešťanová, kosené sady nad obcou 1-2 2 3 2 30 Podsvahová mokraď 1 3 1 2 REGIOPLÁN Nitra, 2002 115
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Čís. TYP Prir Diverz OhrChr VzacnEkos Celk. 31 Remízka 2 3 3 4 32 Vybagrovaná malá vodná nádrž 2 3 2 2 33 Svahové prameniská 1 2-3 2 1 1 34 Opustený, zarastajúci pasienok 2 2 3 2-3 35 Bývalý pasienok, opustený 2 3 3 3 36 Brehový porast vod. toku 1-2 2 2 1-2 37 Lesík 2 2-3 3 2 38 Medza, stará cesta 2 3 3 2-3 39 Medza 1 2-3 3 3 40 Remízka 2 3 3 2 41 Medza 1-2 2 3 2 42 Medza a breh. porast 1 2-3 3 2 43 Neúžitok po pasienku, zarastá drevinami 2 1-2 3 2-3 44 Široká medza 2 2-3 3 3 45 Brehový porast a medza 2 2-3 3 2-3 46 Remízka 1 2-3 3 2 47 Remízka 1 2-3 3 2 48 Medza 2 2 3 3 49 Medza 2 3 3 4 50 Lesík 2 2-3 3 3 51 Kvašovský potok, breh. porasty 1 2 2 2 52 Okraj borovicového lesa 1 1-2 3 1 1 53 Zarastený široký výmoľ 2 2 3 3 54 Lesík 1-2 2 3 2-3 55 Brehové porasty 1-2 2 3 2 56 Lesík, výbežok lesa 1 2 3 2 57 Brehový porast malého potoka 1-2 3 2 3 58 Opustený TTP s ovocným sadom 1 2 2 3 2 59 Medza 2 2 3 3 60 Neúžitok pri kaplnke 1 2 1 1-2 61 Široká medza až lesík s výmoľom 1-2 2 2 2 3 62 Lesík 1 2 1 3 2 63 Malý vodný tok s breh. porastom 1 2 2 2 64 Medza, široká 2 2 3 3 65 Mošteník od fy. Unilever vyššie 2 2 2 3 66 Potôčik, výmoľ 2 2 2 2 67 Les 2 2 2 2 68 Výmoľ, zarastá 1 2 3 3 69 Medza 1-2 2 3 4 70 Medza 2 3 3 4 71 Medza 2 2 3 3 72 Medza 2 3 1 3 3 73 Riedky lesík 1-2 2 3 1-2 74 Lesík 2 2-3 3 3 75 Medza popri ceste 2 2-3 3 3 76 Remízky, skupinky drevín 1-2 2 3 2 77 Mošteník + výmoľ 1-2 2 3 2-3 116 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia Čís. TYP Prir Diverz OhrChr VzacnEkos Celk. 78 Mošteník 2 2 2 2 79 Remízky, skupinky drevín 1 2 3 3 80 Medza 2 2-3 3 3 81 Medza, výmoľ 1-2 3 3 3 82 Medza, výmoľ, plošný porast 2 1-2 3 4 83 Okraj lesa, široký 1 2 3 2 1 84 Dve medze 1-2 2 3 3 85 Lesík 1-2 2 2 2 86 Zarastajúci úhor 1 2 1 2 2 87 Les 1 3 3 3 88 Nesúvislá medza 1-2 3 3 3 89 Lesík, výmoľ 2 2 3 3 90 Medza popri ceste 1-2 2 3 3 91 Breh. porast vodného toku 2 2 2 2 92 Lesík, remízka 2 2 1 2 3 93 Líniový porast v údolí 2 2 3 3 94 Potôčik, brehový porast 1 2-3 3 3 95 Lesík 2 2-3 3 3 96 Lesík 1-2 3 3 3 97 Plošné porasty krovín, medze 1 3 3 3 98 Medza, výmoľ 1-2 3 3 4 99 Medza, plošný porast drevín 1 2-3 3 3 100 Medza 1 2 3 3 101 Brehový porast 1 2 2 2 102 Medza 1 3 3 3 103 Les 2 2 3 3 104 Výmoľ 2 2 3 3 105 Lesík 2 2 1 3 2 106 Zarastený sad, lesík 2 2 3 3 107 Dno údolia 1 2 2 2 108 Brehový porast 1 2 2 2 109 Plošný porast drevín 1 2 3 3 110 Medza pri ceste 2 3 3 4 111 Plošný porast drevín, medze 2 2 3 3 112 Plošný porast drevín 2-3 3 3 4 113 Medza 1 2 3 4 114 Medza 1 3 3 3 115 Medze, remízky, plošné porasty drevín 2 2 3 2 116 Medze, plošné porasty drevín 2 2 3 3 117 Medza 2 2 3 3 118 Lesík 1 2 3 2 119 Okraj lesa, široký 1-2 2 2 2 120 Medza 1 2 3 3 121 Lesík 1-2 3 3 3 122 Medza a brehové porasty 2 2 3 3 123 Medze a zarastajúce sady 2 2 3 3 124 Medza 2 2 3 3 REGIOPLÁN Nitra, 2002 117
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Čís. TYP Prir Diverz OhrChr VzacnEkos Celk. 125 Pramenisko 1 2 1 2 126 Okraj lesa, široký 2 2 2 2 127 Plošný porast, zarastajúce xerotermy 1-2 2 1 3 2 128 Brehový porast 1 2 3 2 129 Okraj lesa 1 1-2 1 2 2 130 Medza 2 2 3 4 131 Medza 1 2 3 3 132 Medza 2 2 3 4 133 Medza 1-2 2 3 2 134 Medza 2 2 1 3 2 135 Medza 1-2 2 3 3 136 Plošný porast drevín 1 2 3 3 137 Medza 1 2-3 3 3 138 Medza 1 2 3 3 139 Medza, široká 1 2 1 3 2 140 Medza 2 2 3 3 141 Zarastajúce a zalesnené bývalé pasienky 1-2 1 3 3 1 142 Medza 2 2 3 3 143 Plošný porast drevín a opustené pasienky 1-2 2 1 3 2 144 Porast v údolí 2 2 3 3 145 Opustený pasienok 1-2 2 3 2 146 Bezlesie na kóte 492 Diel 1 1 2 2 147 Zarastajúce svahy 2 1 3 3 1 148 Medza popri poľnej ceste 2 2 3 3 149 Medza v údolí 1 2 3 3 150 Medze 1 2 1 3 2 151 Manínec - svahy, neúžitok 1 1 2 1 152 Medza 1 2 3 3 153 Porast v údolí 1 3 2 3 154 Medza 2 2 3 3 155 Komplex sadov, záhrad a lesíkov 2 2 3 3 156 Brehový porast 1-2 2 2 2 157 Zarastené medze, plošný porast 1 2 3 2 158 Mokraď pri družstve nad Praznovom 2-3 3 3 4 159 Brehový porast 1 2 1 2 1 160 Domanižanka - breh. porasty 1 2 2 2 161 Brehový porast, výmoľ 1 2 2 2 162 Medza 2 2 3 3 163 Plošný porast drevín 1 2 2 3 164 Medza 1 2 1 3 2 165 Medza popri poľnej ceste 1 2 3 3 166 Praznovský potok 2 2 2 2 167 Neúžitok, opustený ovocný sad 2 2-3 3 3 168 Medza popri ceste 2-3 2 3 3 169 Domanižanka 1 2 2 2 170 Medza popri poľnej ceste 1 2 3 3 171 Zarastené, opustené TTP 2 2 3 3 118 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia Čís. TYP Prir Diverz OhrChr VzacnEkos Celk. 172 Dedovský potok 1-2 3 2 2 173 Pramenisko a líniový porast drevín, medza 1 2 2 2 174 Medze 1-2 2 3 3 175 Dedovský potok 1 2 2 3 176 Medza 2-3 3 3 3 177 Les 1-2 2 3 2 178 Zarastené stráne, lesíky 1-2 2 3 2 179 Porast v údolí 1 2 2 3 180 Areál skládky, plošné porasty 2 2 3 3 181 Medza 1 2 3 3 182 Medza 2 2 3 3 183 Lesík 1 2 3 2 184 Jelšová mladina 1 3 1 3 185 Medza 1 3 3 3 186 Brehový porast 1 2-3 2 1 187 Brehový porast 1 2 2 2 188 Lesík 2 2 3 3 189 Brehový porast 1 2 2 2 190 Brehový porast 1 2 2 3 191 Lesík 2 2 3 2 192 Medze a plošný porast na svahu 1 2 3 3 193 Plošný porast drevín 2 2 3 3 194 Brehový porast 1 3 2 3 195 Plošný porast 1-2 2 3 3 196 Plošné porasty drevín 1-2 2 1 3 3 197 Brehový porast 1 2 3 2 198 Mošteník 1 2 2 2 199 Lesík 2 2 3 3 200 Lúčka, teplomilný porast 1 2 2 2 201 Potok Mošteník 2 3 2 2 202 Lesík 1-2 2 3 3 203 Zarastajúce neúžitky 1 2 3 3 204 Zarastený svah 1 2 3 3 205 Zarastajúce svahy 1-2 2 3 3 206 Lesík na svahu 2 2 3 2 207 Medze a plošný porast na svahu 2 2 3 3 208 Medze a plošný porast na svahu 2 2 3 3 209 Porast medzi železnicou a VN 2 2 3 3 210 Široká medza 2 2 3 3 211 Lesík 2 2-1 3 3 212 Výmoľ s drevinami 1 2 3 3 213 Zarastajúci pasienok 1-2 2 1 3 3 214 Výmoľ s drevinami 1 2 3 3 215 Zarastajúce pasienky a medze 2 2-3 3 3 216 Medza, výmoľ 1 2 3 3 217 Zarastený výmoľ 1 2 3 3 218 Nevyužívaná plocha medzi VN a železnicou 2 2-1 3 3 REGIOPLÁN Nitra, 2002 119
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Čís. TYP Prir Diverz OhrChr VzacnEkos Celk. 219 Breh VN 2-3 2 3 3 220 Porast medzi VN a cestou 3-2 3 3 3 221 Brehový porast VN 2 2 2 3 222 Kosa vo VN 1 3 2 3 223 Brehový porast VN 2 2 3 3 224 Medza, široká 1 2 3 3 225 Sihoť, polostrov - plošný porast drevín 2-1 2 2 2 226 Hričovský kanál + hrádza 2 2 3 3 227 Brehový porast Váhu 1 2 3 3 228 Hričovský kanál - oba brehy i s hrádzou 1-2 2 3 2 229 Úzka medza 1 2-3 3 3 230 Brehový porast Váhu 1 2 3 2 231 Brehový porast Váhu 1-2 2 3 2 232 Zarastená sihoť 1 3 3 2-3 233 Sihoť 1 3 3 2 234 Lužný lesík a mokraď 1-2 3 2 1 235 Lesík 2 2 3 3 236 Les 1-2 3 3 1 237 Porast okolo rybníkov 2 3 3 3 238 Les 2 2-3 3 2 239 Plošný porast drevín na zosuve 2 2 3 2 240 Kvašovský potok, breh. porasty 1-2 2 1 2 2 241 Zarastený svah, časť parkovo upravená 2-3 2 3 3 242 Remízka, lesík 2 3 3 2 243 Líniový porast drevín v údolí 1-2 2 3 2 244 Široká medza 1 2 3 1 245 Medza 1-2 2 3 3 246 Sústava medzí, zarastajúci svah 1 2 3 2 247 Zarastajúca sihoť 2-1 2 3 2 248 Zarastený bývalý pasienok 2 2 3 3 249 Sústava medzí 2 2-3 3 3 250 Medza 1 2 3 1-2 251 Zarastený výmoľ 1 2 2 2 252 Medza 1 2 3 3 253 Lesík 1 2 3 2 254 Brehový porast 1 2 1 3 1 255 Medze 1-2 2 3 3 256 Brehový porast 1 3 3 2 257 Plošná podsvahová mokraď 1 3 3 1 258 Lesík na svahu terasy Váhu 2 2 3 2 259 Medza popri ceste 2 2 3 3 260 Výmoľ, zarastené svahy 2 2 3 2 261 Potok vo výmoli, brehový porast 1 2 2 2 262 Medza, bývalá poľná cesta 2-3 3 3 3 263 Široká medza 2-3 3 3 2-3 264 Medza, úvoz 2 2 3 2-3 265 Les 2 2 3 2 120 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia Čís. TYP Prir Diverz OhrChr VzacnEkos Celk. 266 Les 2-3 3 1 3 3 267 Les a zarastená plocha 2 2 3 2-3 268 Komplex medzí 2-3 2 3 2 269 Les 1 2-1 3 1 270 Lesík na svahu 1 1 3 1 271 Podskalský Roháč 1 1 9 1 1 272 Brehový porast 1 2 3 2 272 Brehový porast 1 2 2 2 273 Zarastajúci svah 1 1 1 3 1 274 NPR Manínska tiesňava - lesná časť 1 2 15 2 1 275 NPR Manínska tiesňava - skalná časť 1 1 11 1 1 Hodnotenie funkčných vlastností porastov Zhodnotili sme aj funkčné vlastnosti vybraných porastov. Hodnotenie funkčnej významnosti sme urobili pre všetky porasty, ktoré boli pri hodnotení zo štruktúrnej stránky zaradené do prvých dvoch kategórií významnosti. Hodnotené boli nasledovné funkčné vlastnosti: - pôdoochranná schopnosť porastu chrániť pôdu pred pôsobením najmä vodnej erózie - kladná bariérová schopnosť porastu tlmiť pôsobenie nepriaznivých vplyvov, izolačná funkcia - vodivosť schopnosť porastu usmerňovať pohyb organizmov, látok, energie a informácie, koridorová funkcia - refugiálna schopnosť porastu poskytnúť organizmom útočisko - také podmienky na život, ktoré sa v okolí nenachádzajú. - vodoochranná schopnosť porastu zamedziť alebo zmierniť znečistenie povrchových a podzemných vôd Pre každú hodnotenú vlastnosť sme použili trojčlennú stupnicu: 1 vysoká významnosť 2 stredná významnosť 3 nízka významnosť. Výsledky hodnotenia funkčnej významnosti porastov sú v tabuľke 2-9. Celkové hodnotenie sme vzhľadom na rôznorodosť funkcií nevyjadrovali. Za celkovú funkčnú významnosť porastu možno považovať najvyššiu hodnotu, ktorú dosiahol porast pri hodnotení jednotlivých kritérií funkčnej významnosti. Tabuľka 2-9 - Hodnotenie funkčnej významnosti porastov CIS TYP Pôdoochr Bariér Vodivosť Refug Vodoochr 1 Hrádza Hričovského kanála 2 3 2 2 1 2 Papradnianka, brehový porast 2 1 1 1 1 3 Opustený, zarastajúci pasienok 1 3 3 1 2 4 Šebešťanová, lúka 2 3 3 2 2 5 Lúka obkolesená drevin. porastami 2 3 3 2 2 6 Dvorského laz, zarastajúci pasienok 2 2 3 1 3 REGIOPLÁN Nitra, 2002 121
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica CIS TYP Pôdoochr Bariér Vodivosť Refug Vodoochr 7 Zvyšok lúky na JV okraji Dvorského lazu 2 3 3 2 2 8 Dvorského laz, kosený ovocný sad 2 3 3 2 2 9 Skalica, teplomilné porasty na skalách 2 3 3 1 2 11 Podmanín, opustený pasienok 2 3 3 3 2 12 Milochov, lúka V od časti Dolný Milochov 2 3 3 1 2 13 Lužný lesík na nive Váhu 2 1 1 2 1 14 Opustená, zarastajúca lúka 2 3 3 2 2 16 Nekosená lúka 2 3 3 2 2 17 Teplomilná lúka, pravd. iba občas kosená 2 3 3 2 2 18 Orlové, nepokosená lúka 2 3 3 2 2 20 Opustené bývalé ovocné sady a lúky 2 2 2 2 2 21 Lúka, z veľkej časti nepokosená 2 3 3 3 2 22 Bývalé lúky s medzami, opustené 2 3 2 1 2 23 Lemové spoločenstvo, Orlové nad križovatkou 2 3 3 1 2 26 Bývalý pasienok - Dolný Moštenec 1 2 2 1 2 27 Medza popri bývalej poľnej ceste 2 2 2 3 2 29 Šebešťanová, kosené sady nad obcou 3 3 3 2 2 30 Podsvahová mokraď 2 2 3 2 1 32 Vybagrovaná malá vodná nádrž 3 3 3 2 2 33 Svahové prameniská 3 2 3 1 2 36 Brehový porast vod. toku 2 2 1 2 1 37 Lesík 2 3 3 1 2 40 Remízka 2 3 2 2 2 41 Medza 2 2 2 2 2 42 Medza a breh. porast 1 2 1 2 1 46 Remízka 2 3 3 2 2 47 Remízka 2 3 3 2 2 51 Kvašovský potok, breh. porasty 1 2 1 2 1 52 Okraj borovicového lesa 2 3 3 1 2 55 Brehové porasty 1 1 2 2 1 56 Lesík, výbežok lesa 2 2 2 2 2 58 Opustený TTP s ovocným sadom 2 3 3 2 2 60 Neúžitok pri kaplnke 2 3 3 2 2 62 Lesík 2 2 3 2 2 63 Malý vodný tok s breh. porastom 1 1 1 2 1 66 Potôčik, výmoľ 1 1 1 2 1 67 Les 2 2 3 2 2 73 Riedky lesík 2 3 3 1 3 76 Remízky, skupinky drevín 2 2 3 2 2 78 Mošteník 1 2 1 2 1 83 Okraj lesa, široký 2 2 1 2 2 85 Lesík 1 2 2 2 2 86 Zarastajúci úhor 2 3 3 2 2 91 Breh. porast vodného toku 2 1 1 2 1 101 Brehový porast 1 2 1 2 1 105 Lesík 2 3 3 2 2 107 Dno údolia 2 3 3 1 1 122 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia CIS TYP Pôdoochr Bariér Vodivosť Refug Vodoochr 108 Brehový porast 1 1 1 2 1 115 Medze, remízky, plošné porasty drevín 2 3 2 3 2 118 Lesík 2 2 3 2 2 119 Okraj lesa, široký 2 2 1 2 2 125 Pramenisko 2 3 3 2 2 126 Okraj lesa, široký 2 2 2 3 2 127 Plošný porast, zarastajúce xerotermy 2 2 3 2 2 128 Brehový porast 2 1 2 2 2 129 Okraj lesa 2 2 1 2 2 133 Medza 2 2 2 3 2 134 Medza 2 1 2 2 2 139 Medza, široká 1 2 3 3 2 141 Zarastajúce a zalesnené bývalé pasienky 1 1 3 2 2 143 Plošný porast drevín a opustené pasienky 1 2 2 2 2 145 Opustený pasienok 2 3 3 2 2 146 Bezlesie na kóte 492 Diel 2 3 3 2 2 147 Zarastajúce svahy 1 2 3 1 2 150 Medze 2 2 1 2 2 151 Manínec - svahy, neúžitok 2 3 3 1 3 156 Brehový porast 1 2 1 2 1 157 Zarastené medze, plošný porast 2 2 3 2 2 159 Brehový porast 2 2 1 1 1 160 Domanižanka - breh. porasty 1 1 1 2 1 161 Brehový porast, výmoľ 2 3 2 2 1 164 Medza 1 2 2 2 2 166 Praznovský potok 2 2 2 3 2 169 Domanižanka 1 1 1 2 1 172 Dedovský potok 2 2 2 2 2 173 Pramenisko a líniový porast drevín, medza 2 3 3 1 1 177 Les 2 2 3 2 2 178 Zarastené stráne, lesíky 2 2 3 2 2 183 Lesík 2 3 3 2 2 186 Brehový porast 2 1 1 1 1 187 Brehový porast 2 1 2 2 2 189 Brehový porast 2 2 2 1 2 191 Lesík 2 3 3 2 2 197 Brehový porast 2 2 1 2 2 198 Mošteník 2 1 1 2 1 200 Lúčka, teplomilný porast 2 3 3 2 3 201 Potok Mošteník 2 1 1 2 1 206 Lesík na svahu 1 2 3 2 2 225 Sihoť, polostrov - plošný porast drevín 2 3 2 2 1 228 Hričovský kanál - oba brehy i s hrádzou 2 2 1 2 2 230 Brehový porast Váhu 2 1 1 2 1 231 Brehový porast Váhu 2 1 1 2 1 233 Sihoť 1 1 1 2 2 234 Lužný lesík a mokraď 2 2 1 1 1 REGIOPLÁN Nitra, 2002 123
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica CIS TYP Pôdoochr Bariér Vodivosť Refug Vodoochr 236 Les 1 3 3 2 2 238 Les 1 3 2 2 2 239 Plošný porast drevín na zosuve 1 3 2 2 1 240 Kvašovský potok, breh. porasty 2 2 1 2 1 242 Remízka, lesík 2 3 3 1 2 243 Líniový porast drevín v údolí 1 1 1 2 2 244 Široká medza 2 2 1 2 2 246 Sústava medzí, zarastajúci svah 1 2 2 2 2 247 Zarastajúca sihoť 2 3 3 2 2 250 Medza 1 2 2 2 2 251 Zarastený výmoľ 1 1 1 2 1 253 Lesík 2 1 2 2 2 254 Brehový porast 1 1 1 2 1 256 Brehový porast 1 1 1 2 1 257 Plošná podsvahová mokraď 2 3 3 1 1 258 Lesík na svahu terasy Váhu 1 2 2 2 2 260 Výmoľ, zarastené svahy 1 2 2 2 2 261 Potok vo výmoli, brehový porast 1 1 2 2 1 265 Les 1 3 3 3 2 268 Komplex medzí 1 2 2 2 2 269 Les 1 2 3 2 2 270 Lesík na svahu 1 3 3 1 2 271 Podskalský Roháč 2 2 3 1 2 272 Brehový porast 2 2 2 2 1 273 Zarastajúci svah 1 3 3 1 2 274 NPR Manínska tiesňava - lesná časť 1 2 3 1 2 275 NPR Manínska tiesňava - skalná časť 1 2 3 1 2 Hodnotenie ekotonov Ďalším hodnotením, ktoré sme urobili, bolo hodnotenie ekotonov. Ekotony sú hranice v krajine, miesta styku dvoch alebo viacerých ekosystémov. Vo fungovaní krajiny majú špecifickú funkciu práve na týchto miestach prichádza k výmene hmoty, energie a informácií medzi jednotlivými krajinnými segmentmi. Hodnotenie ekotonov má priamy vzťah k vyčleneniu biokoridorov, ktoré sú jedným z prvkov územného systému ekologickej stability krajiny. Hodnotili sme šírku a členitosť ekotonov v troch stupňoch (malá, stredná, veľká) a priestorový dosah ekotonov v piatich stupňoch: nadregionálny, regionálny, miestny, obmedzený, izolovaný. Vyjadrili sme aj celkovú významnosť ekotonu v troch stupňoch (nízka, stredná, vysoká). Výsledky hodnotenia ekotonov sú znázornené v mapovej prílohe č. 3. 124 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia 2.3.3. Hodnotenie lesných porastov Lesné porasty boli hodnotené na základe údajov z lesných hospodárskych plánov príslušných lesných hospodárskych celkov (LHC). Pre každú jednotku priestorového rozdelenia lesa (JPRL) boli hodnotené vek porastov, druhové zloženie stromového poschodia vzhľadom na prirodzené druhové zloženie mapovaného lesného typu, diverzita stromového poschodia, vyjadrená počtom druhov, vzácnosť zastúpenia skupiny lesných typov v území a významnosť lesného typu z hľadiska zastúpenia menej častých až vzácnych druhov v bylinnom poschodí. Podľa výsledkov týchto čiastkových hodnotení bola každá jednotka priestorového rozdelenia lesa začlenená do niektorej z piatich kategórií celkového hodnotenia biotickej významnosti lesných porastov. Pri hodnotení sme použili nasledujúce stupnice: Vek porastu 1 - viac ako 80 rokov 2-51 až 80 rokov 3-21 až 50 rokov 4-11 až 20 rokov 5-0 až 10 rokov; Prirodzenosť druhového zloženia: 1 - zodpovedá prirodzenému 2 - iba kvantitatívne zmeny oproti prirodzenému 3 - zastúpenie nepôvod. druhov do 25 %; 4 - zastúpenie nepôvodných druhov 25-50 % 5 - zastúpenie nepôvodných druhov viac ako 50 %; 6 - monokultúry nepôvod. druhov Diverzita stromového poschodia: počet druhov Celkové hodnotenie biotickej významnosti lesných porastov: 1 - vysoká; 2 - nadpriemerná; 3 - priemerná; 4 - podpriemerná; 5 - nízka Výsledky hodnotenia sú v grafickej forme v mapovej prílohe č. 3, v tabuľke 2-10 je prehľad výsledkov hodnotenia lesných porastov z hľadiska ich prirodzenosti. Vyplýva z nich, že druhové zloženie lesných porastov územia je do značnej miery zmenené - vo všetkých troch LHC prevažujú porasty s podielom stanovištne nepôvodných druhov vyšším ako 50 %. Tabuľka 2-10 Prehľad pôvodnosti lesných porastov v území Pôvodnosť LHC Prečín LHC Papradno LHC Beluša Spolu 0 15,39 5,84 21,23 1 687,18 73,16 2,38 763,72 2 145,94 3,17 151,11 3 645,63 243,55 16,51 908,69 4 770,27 319,57 22,88 1116,72 5 1424,5 326,38 49,09 1804,97 6 84,73 7,8 98,53 REGIOPLÁN Nitra, 2002 125
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica 2.3.4. Hodnotenie vybraných skupín živočíšstva Vtáčie spoločenstvá So zreteľom na krátky čas vzorkovania (jedno hniezdne obdobie) a pomerne malú, prevažne jednonávštevovú vzorku (35 kruhových plôch, 1 pásový transekt) výsledky naznačujú veľkú druhovú bohatosť tunajších vtáčích zoskupení (priemerne viac ako 13 druhov na 1 kruhovej ploche viď tabuľka 2-11), sprevádzanú aj veľkými sumárnymi relatívnymi početnosťami (v priemere takmer 960 jedincov na 1 km 2 ). Tieto hodnoty môžu byť podmienené najmä veľkou heterogenitou krajiny a s tým súvisiacou veľkou diverzitou typov a intenzít rušivých činiteľov (disturbancií) v záujmovom území. Svoju úlohu môže hrať aj spolupôsobenie väčšieho počtu navzájom nezávislých a významnosťou vplyvu dosť vyrovnaných ekologických faktorov, ako to vyplýva z viacrozmernej štatistickej analýzy. Výstupy štyroch metód nepriamej ordinácie, dávajúcich spojitý obraz štruktúry ekologických vzťahov pozdĺž hlavných ekologických gradientov (korešpondenčná analýza - CoA, detrendovaná korešpondenčná analýza - DCA, viacrozmerné škálovanie s riešením metrickým - MMDS i nemetrickým - NMDS), informujú o tom, že: - prvé štyri osi (=faktory) v DCA vysvetľujú iba 29.1 % (37.6 % v MMDS, 41 % v CoA) celkovej premenlivosti dát, resp. že v NMDS majú ešte príliš veľké hodnoty stresu (0.1753, kým prijateľných je 0.05-0.1 /Hintze 1997/); - na uspokojivé vysvetlenie (okolo 70 % celkovej premenlivosti) by bolo treba použiť až prvých 10 osí z CoA resp. prvých 12 z MMDS. To sú s prihliadnutím na efektívnosť oboch metód pomerne vysoké hodnoty, poukazujúce na už naznačený veľký počet ekologických faktorov na záujmovom území a na predpokladané zložité vzťahy medzi nimi. Aj keď relatívna významnosť najvýznamnejšej (prvej) osi nevychádza veľká (12 % v DCA, 13.8 % v CoA resp. 14.6 % v MMDS), je dôležité, že ju možno spoľahlivo interpretovať ako faktor intenzity ľudských vplyvov (chápaných ako rušivé činitele čiže disturbancie), pôsobiaci pozdĺž gradientu modifikácie či umelosti (artificializácie) krajiny (t. j. od najmenej narušených lesov v javorníckej a manínskej časti katastra cez rôzne ekotonové stanovištia až po takmer úplne odprírodnené centrum Považskej Bystrice). Znázorňujú ho diagramy DCA vtáčích druhov a kruhových plôch (v prílohe), na ktorých je dôležitá vzájomná poloha (relatívna blízkosť či vzdialenosť) druhov/plôch, ich zhluky a usporiadanie pozdĺž prvej (x) osi: čím sú druhy k sebe bližšie, tým viac sa podobajú svojou distribúciou a početnosťou na plochách. Alfa diverzita druhov (Shannonov index diverzity H ) dáva na tento gradient obvyklú odpoveď, teda najväčšie druhové diverzity (H =3 až 3.18) nachádzame v oblasti so strednou intenzitou rušivých činiteľov. Pomerne veľká beta diverzita čiže ekologická dĺžka tohto gradientu (4.183 SD) svedčí o rýchlom obrate (vystriedavaní) druhov pozdĺž neho. V druhej osi sa sústredilo primerane menej informácie (v DCA zodpovedá 9.7 % celkovej premenlivosti, v MMDS 9.3 % a v CoA 12.2 %), zato interpretovať sa dá nemenej spoľahlivo ako pri prvej osi (pozrite obr. x2 a x3, os y). Vyjadruje faktor vlhkosti (či skôr suchosti) prostredia v gradiente od vlhkých príbrežných stanovíšť Váhu a jeho nivy po najsuchšie polia a xerotermofilné ekotony v pahorkatinách. Pozdĺž tohto gradientu hodnoty alfa diverzity zjavne klesajú od vlhkých stanovíšť k suchým pri beta diverzite len o niečo menšej ako minule (3.813 SD). Tretia a ďalšie osi už nedávajú jasný ekologický význam. Aby sme mohli presnejšie modelovať vzťahy vtáčích zoskupení k ich stanovištiam na záujmovom území, hľadali sme závislosti medzi dátami o vtáčích druhoch z kruhových plôch č. 8-34 a vybranými stanovištnými premennými z tých istých plôch pomocou metód priamej ordinácie (kanonická korešpondenčná analýza - CCA). Zo súboru 31 vzorkovaných stanovištných premenných sme premenné s najväčšou vysvetľujúcou silou vyberali procedúrou postupného výberu s pridávaním ( forward selection ) a štatistickú významnosť ich vplyvu testovali Monte Carlo permutačným testom v programe CANOCO for Windows (ter Braak & Šmilauer 1998). Výsledky ukazujú diagramy v prílohe. Na hladine významnosti =0.05 ukazuje štatisticky významný vplyv na štruktúru vtáčích zoskupení 7 stanovištných premenných v takomto poradí informačnej hodnoty: podiel ľudských sídel a stavieb PLSS [%], ktorý vysvetľuje 14 % celkovej premenlivosti štruktúry vtáčích zoskupení; priemerná výška drevín PVyD [m], vysvetľujúca 10.2 % celkovej premenlivosti; počet typov makrostanovíšť PTM, vysvetľujúci 5.5 % celkovej premenlivosti; pokryvnosť všetkých stromov PE3v [%], 126 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia vysvetľujúca 5.4 % celkovej premenlivosti; podiel burinísk a opustenísk PBO [%], vysvetľujúci 4.6 % celkovej premenlivosti; počet druhov krov PDK, vysvetľujúci 4.1 % celkovej premenlivosti a vzdialenosť od najbližšieho sídla VNS [10 m], vysvetľujúca 4 % celkovej premenlivosti štruktúry vtáčích zoskupení. Všetkých 7 vybraných stanovištných premenných spolu vysvetľuje 47.8 % celkovej premenlivosti štruktúry vtáčích zoskupení, teda nijako výnimočne veľký, ale predsa len relatívne veľmi slušný informačný zisk (naviac s veľkou mierou biologického realizmu). Informáciu o štruktúre ekologických vzťahov na záujmovom území môžu obohatiť aj výsledky mnohonásobnej lineárnej regresnej analýzy závislostí hlavnej kriteriálnej premennej (Shannonov index diverzity H ) od 31 vzorkovaných stanovištných premenných. Podľa výsledkov procedúry viacrozmerného výberu premenných McHenryho algoritmom (Hintze 1997) sa dá za optimálny považovať regresný model s 9 nezávisle premennými. Jeho celková štatistická významnosť má veľmi veľkú hodnotu (ANOVA; F 9,26 =18.04; p=0.000) a vybraných 9 stanovištných premenných spolu vysvetľuje až 90.5 % premenlivosti hodnôt druhovej diverzity, čo je veľmi dobrý výsledok, dosiahnutý pri splnení všetkých štatistických predpokladov (linearita, konštantnosť rozptylov, normalita reziduálov, nezávislosť vzoriek, nekolinearita nezávisle premenných). Do modelu sa dostali tieto stanovištné premenné: podiel holých skál a sutín PHS [%], podiel krovín mimo lesa PK [%], podiel ľudských sídel a stavieb PLSS [%], počet typov makrostanovíšť PTM; počet druhov krov PDK, podiel odumretých stromov POS [%], vzdialenosť od najbližšieho sídla VNS [10 m], pokryvnosť Pinus sylvestris v E 3 Pinusylv [%] a pokryvnosť Quercus petraea v E 3 Querpetr [%]. Celý model možno zapísať v tvare: H predikované =1.4607-0.1307*PHS -0.0102*PK + 0.0073*PLSS + 0.123*PTM + 0.037*PDK + 0.1529*POS + 0.0004*VNS -0.0144*Pinusylv + 0.0298*Querpetr. Pre tento model vyšla aj veľká prediktívna sila (predikčný koeficient determinácie 0.7177), preto by mohol byť dobre použiteľný aj na celoplošné predikovanie hodnôt druhovej diverzity na záujmovom území. Z lineárnej regresnej analýzy závislostí Shannonovho H od podielu [%] vybraných 20 jednotiek súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) na 34 kruhových plochách s priemerom 160 m vychádza McHenryho algoritmom ako optimálny regresný model so 4 nezávisle premennými. Má veľmi veľkú celkovú štatistickú významnosť (ANOVA; F 0.05,4,33 =7.5; p=0.000) a podiely vybraných štyroch jednotiek SKŠ spolu vysvetľujú 50.9 % premenlivosti hodnôt druhovej diverzity (koeficient determinácie R 2 =0.5086). Nie je to veľa, ale na orientáciu to stačiť môže, zvlášť keď model spĺňa hlavné štatistické predpoklady (linearita, konštantnosť rozptylov, normalita reziduálov, nezávislosť vzoriek, nekolinearita nezávisle premenných). Dostali sa doň tieto jednotky SKŠ: lúčne a pasienkové úhory s malým podielom drevín C [%], nevyužívané plochy s iniciálnou vegetáciou F [%], rodinné domy a prídomové záhrady G [%] a plochy dopravnej infraštruktúry I [%]. Model vyzerá takto: H predikované =2.3131 + 0.013*C + 0.044*F + 0.0242*G + 0.0217*I, a hoci jeho prediktívna sila (predikčný koeficient determinácie 0.4572) zjavne nie je z najväčších, GISom podporený pokus o celoplošné predikovanie hodnôt druhovej diverzity na záujmovom území by mohol priniesť kus zaujímavej informácie. Z hľadiska ochrany prírody môžeme záujmové územie so zistenými 2 zraniteľnými (VU), 15 menej ohrozenými (LR) a 6 nehodnotenými druhmi (NE viď tabuľka 2-11 a text vyššie) považovať za nadpriemerne významné, keďže hostí spolu 22.32 % druhov s prírodoochranným statusom (podľa Krištína et al. 1998), ak zarátame aj starší údaj o potravnom výskyte ohrozeného (EN) druhu sokol sťahovavý Falco peregrinus a doklad o výskyte zraniteľného (VU) druhu slávik modrák Luscinia svecica. Medzi najvýznamnejšími výsledkami treba okrem týchto dvoch druhov uviesť migračný výskyt zraniteľných (VU:B1) druhov kačica chrapka Anas crecca a kačica lyžičiarka A. clypeata (VN Nosice), hniezdny a pravdepodobný hniezdny výskyt takmer ohrozených druhov (LR:nt) jarabica poľná Perdix perdix (okraj poľa na ploche č. 29), prepelica poľná Coturnix coturnix (lúka na ploche č. 20, lúka pri Dolnom Moštenci na pásovom transekte), sluka hôrna Scolopax rusticola, kuvik obyčajný Athene noctua, murárik červenokrídly Tichodroma muraria (všetko NPR Manínska tiesňava) a rybárik obyčajný Alcedo atthis (Váh pri Považskej Teplej), ako aj potravný výskyt bociana čierneho Ciconia nigra (prelet nad plochou č. 35). V kategórii druhov závislých od ochrany (LR:cd) je zaujímavý hniezdny výskyt chrapkáča poľného Crex crex [ďatelinisko na ploche č. 20 a podľa Haladu (ústne) aj pri Dolnom Milochove] a migračný výskyt rybára obyčajného Sterna hirundo (VN Nosice), v kategórii najmenej ohrozených druhov (LR:lc) najmä hniezdny výskyt bociana bieleho Ciconia ciconia (1 pár), kulíka riečneho Charadrius dubius (štrkovité brehy Váhu v okolí plochy č. 5), holuba plúžika Columba oenas (NPR Manínska tiesňava) a vodnára obyčajného Cinclus cinclus (potok na ploche č. 3 vo vyústení Manínskej tiesňavy), dravcov (okrem REGIOPLÁN Nitra, 2002 127
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica bežného myšiaka hôrneho Buteo buteo a sokola myšiara Falco tinnunculus aj zriedkavejší jastrab veľký Accipiter gentilis, krahulec A. nisus a počas migrácie aj kaňa močiarna Circus aeruginosus) a migrujúceho kalužiačika malého Actitis hypoleucos (Váh a VN Nosice). Druhy z kategórie nehodnotených (NE) tu zastupuje pravdepodobne hniezdiaca chochlačka vrkočatá Aythya fuligula (1 pár na odtoku z rybníkov SV od plochy č. 5), nehniezdiče kormorán veľký Phalacrocorax carbo, chochlačka sivá Aythya ferina, čajka sivá (všetko VN Nosice), čajka bielohlavá Larus cachinnans (Váh v okolí plochy č. 22) s celoročným výskytom (spolu s kormoránom a chochlačkou vrkočatou je už dlhodobejšie progresívna, t. j. šíri sa) a hniezdiaci muchárik malý Ficedula parva (plocha č. 26 v SZ časti masívu Veľkého Manína). Aspoň regionálny prírodoochranný význam by sa mohol pripísať zriedkavému hniezdnemu výskytu krutohlava obyčajného Jynx torquilla (okolie plochy č. 6 na Manínci), ďatľa prostredného Dendrocopos medius (plocha č. 1 v parku pri kaštieli v Orlovom), ďatľa malého Dendrocopos minor (tamže a v brehovom poraste Vážskeho kanála v Orlovom), žltochvosta hôrneho Phoenicurus phoenicurus (sady na ploche č. 19 na J okraji Horného Moštenca), penice jarabej Sylvia nisoria (plochy č. 6 a 19) a zvlášť hniezdnemu výskytu niekoľkých párov kaviek Corvus monedula v bralách Manínskej tiesňavy (plocha č. 2 a okolie), ktoré zrejme zostávajú jedným z mála prirodzených skalných hniezdisk tohto druhu na Slovensku. V rokoch 1990-1991 bolo zaznamenané hniezdenie kolónie 5-7 párov (Balušík, Bozalková, Kaššák 1996), ktorú sme registrovali aj počas nášho prieskumu. Tabuľka 2-11 Druhy vtákov zistené na záujmovom území a sumárne charakteristiky ich zoogeografickej príslušnosti, distribúcie, relatívnej početnosti, frekvencie, dominancie a prírodoochrannej významnosti n Druh IUCN95 IUCN79 TR Suma Priemer Počet F [%] D [%] 1 Ciconia nigra LR:nt V p 7,96 0,22743 1 2,85714 0,02373 2 Anas platyrhynchos h 149,21 4,26314 1 2,85714 0,44478 3 Aythya fuligula NE p 15,92 0,45486 1 2,85714 0,04746 4 Accipiter nisus LR:lc R p 2,6 0,07429 1 2,85714 0,00775 5 Buteo buteo LR:lc p 43,56 1,24457 7 20 0,12985 6 Falco tinnunculus LR:lc pg 30,95 0,88429 3 8,57143 0,09226 7 Perdix perdix LR:nt V eu-tu 7,96 0,22743 1 2,85714 0,02373 8 Coturnix coturnix LR:nt R pg 7,07 0,202 1 2,85714 0,02107 9 Phasianus colchicus? 30,95 0,88429 3 8,57143 0,09226 10 Crex crex LR:cd V eu 10,19 0,29114 1 2,85714 0,03038 11 Charadrius dubius LR:lc pg 7,96 0,22743 1 2,85714 0,02373 12 Larus cachinnans NE I po 1,27 0,03629 1 2,85714 0,00379 13 Larus ridibundus p 2,55 0,07286 1 2,85714 0,0076 14 Columba palumbus eu-tu 15,92 0,45486 2 5,71429 0,04746 15 Streptopelia turtur eu-tu 63,67 1,81914 2 5,71429 0,18979 16 Streptopelia decaocto eu-tu 115,4 3,29714 4 11,4286 0,34399 17 Cuculus canorus p 11,5 0,32857 2 5,71429 0,03428 18 Apus apus p 296,34 8,46686 9 25,7143 0,88336 19 Jynx torquilla R p 15,92 0,45486 1 2,85714 0,04746 20 Picus canus p 7,96 0,22743 1 2,85714 0,02373 21 Picus viridis eu 45,98 1,31371 3 8,57143 0,13706 22 Dendrocopos major p 117,39 3,354 7 20 0,34993 23 Dendrocopos medius R eu 22,1 0,63143 1 2,85714 0,06588 24 Dendrocopos minor I p 15,92 0,45486 1 2,85714 0,04746 25 Alauda arvensis p 596,85 17,0529 7 20 1,77914 26 Riparia riparia h 7,96 0,22743 1 2,85714 0,02373 27 Hirundo rustica h 54,38 1,55371 5 14,2857 0,1621 28 Delichon urbica p 1456,71 41,6203 6 17,1429 4,3423 29 Anthus trivialis eu-tu 662,49 18,9283 8 22,8571 1,97481 128 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia n Druh IUCN95 IUCN79 TR Suma Priemer Počet F [%] D [%] 30 Motacilla cinerea p 113,4 3,24 2 5,71429 0,33803 31 Motacilla alba p 455,58 13,0166 5 14,2857 1,35803 32 Cinclus cinclus LR:lc R pm 49,74 1,42114 1 2,85714 0,14827 33 Troglodytes troglodytes h 264,6 7,56 4 11,4286 0,78874 34 Prunella modularis eu 649 18,5429 9 25,7143 1,9346 35 Erithacus rubecula eu 1558,62 44,532 16 45,7143 4,6461 36 Phoenicurus ochruros pxm 434,59 12,4169 6 17,1429 1,29546 37 Phoenicurus phoenicurus R eu 99,47 2,842 1 2,85714 0,29651 38 Saxicola torquata p 198,94 5,684 2 5,71429 0,59302 39 Turdus merula p 1615,24 46,1497 25 71,429 4,8148 40 Turdus pilaris si 455,59 13,0169 3 8,57143 1,35806 41 Turdus philomelos eu 935,07 26,7163 16 45,7143 2,7873 42 Turdus viscivorus eu-tu 23,88 0,68229 3 8,57143 0,07118 43 Locustella fluviatilis p 198,94 5,684 1 2,85714 0,59302 44 Acrocephalus schoenobaenus eu-tu 15,92 0,45486 1 2,85714 0,04746 45 Acrocephalus palustris eu 278,53 7,958 5 14,2857 0,83027 46 Hippolais icterina eu 103,45 2,95571 2 5,71429 0,30837 47 Sylvia nisoria R eu-tu 202,92 5,79771 2 5,71429 0,60488 48 Sylvia curruca eu-tu 143,68 4,10514 2 5,71429 0,42829 49 Sylvia communis eu-tu 280,52 8,01486 6 17,1429 0,8362 50 Sylvia borin eu 206,9 5,91143 2 5,71429 0,61675 51 Sylvia atricapilla eu 2354,4 67,2686 25 71,429 7,0182 52 Phylloscopus sibilatrix eu 131,31 3,75171 3 8,57143 0,39142 53 Phylloscopus collybita p 2144,4 61,2686 22 62,8571 6,3922 54 Phylloscopus trochilus p 557,48 15,928 6 17,1429 1,66179 55 Regulus regulus p 248,69 7,10543 4 11,4286 0,74132 56 Regulus ignicapillus p 57,7 1,64857 2 5,71429 0,172 57 Muscicapa striata eu-tu 685,26 19,5789 9 25,7143 2,0427 58 Ficedula parva NE R p 15,92 0,45486 1 2,85714 0,04746 59 Ficedula albicollis eu 49,74 1,42114 1 2,85714 0,14827 60 Aegithalos caudatus p 99,47 2,842 1 2,85714 0,29651 61 Parus palustris p 300,86 8,596 6 17,1429 0,89683 62 Parus montanus p 49,74 1,42114 1 2,85714 0,14827 63 Parus cristatus eu 107,43 3,06943 2 5,71429 0,32024 64 Parus ater p 823,64 23,5326 11 31,4286 2,4552 65 Parus caeruleus eu 750,93 21,4551 13 37,1429 2,2384 66 Parus major p 1157,41 33,0689 14 40 3,4501 67 Sitta europaea p 839,99 23,9997 10 28,5714 2,5039 68 Certhia familiaris h 380,01 10,8574 9 25,7143 1,13277 69 Remiz pendulinus p 57,7 1,64857 2 5,71429 0,172 70 Oriolus oriolus pg 0 0 0 0 0 71 Lanius collurio eu 497,36 14,2103 5 14,2857 1,48257 72 Garrulus glandarius p 145,46 4,156 5 14,2857 0,4336 73 Pica pica p 27,86 0,796 4 11,4286 0,08305 74 Corvus monedula I p 24,76 0,70743 1 2,85714 0,07381 75 Corvus corone p 30,95 0,88429 3 8,57143 0,09226 76 Corvus corax h 19,46 0,556 2 5,71429 0,05801 77 Sturnus vulgaris eu-tu 504,67 14,4191 8 22,8571 1,50436 REGIOPLÁN Nitra, 2002 129
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica n Druh IUCN95 IUCN79 TR Suma Priemer Počet F [%] D [%] 78 Passer domesticus p 819,65 23,4186 6 17,1429 2,4433 79 Passer montanus p 99,47 2,842 1 2,85714 0,29651 80 Fringilla coelebs eu 2959,17 84,5477 24 68,5714 8,821 81 Serinus serinus m 1074,72 30,7063 13 37,1429 3,2036 82 Carduelis chloris eu-tu 706,7 20,1914 10 28,5714 2,1066 83 Carduelis carduelis eu-tu 963,34 27,524 10 28,5714 2,8716 84 Carduelis cannabina eu-tu 362,09 10,3454 7 20 1,07935 85 Loxia curvirostra h 30,56 0,87314 1 2,85714 0,0911 86 Pyrrhula pyrrhula p 57,7 1,64857 2 5,71429 0,172 87 Coccothraustes coccothraustes p 537,18 15,348 11 31,4286 1,60127 88 Emberiza citrinella eu 1756,69 50,1911 18 51,4286 5,2365 89 Emberiza schoeniclus p 7,96 0,22743 1 2,85714 0,02373 Sumárna relatívna početnosť 958,487 100 Celková druhová bohatosť 13,4571 88 Prírodoochranná významnosť 1,85714 Vysvetlivky: n - poradové číslo druhu; druh - vedecké meno druhu; IUCN95 - prírodoochranný status (kategória) druhu podľa kritérií IUCN z roka 1995; IUCN79 - prírodoochranný status (kategória) druhu podľa kritérií IUCN z roka 1979; TR - typ rozšírenia (eu - európsky, eu-tu - európsko-turkestanský, h - holarktický, m - mediteránny, p - palearktický, pg - paleogejský, pm - paleomontánny, pxm - paleoxeromontánny, po - pontický, si - sibírsky,? - nejasný); Suma - súčet relatívnych početností druhu na všetkých kruhových plochách [počet jedincov.km 2 ]; Priemer - priemerná hodnota relatívnej početnosti druhu na jednu kruhovú plochu [počet jedincov.km 2 ]; Počet - počet kruhových plôch, na ktorých bol druh zistený; F [%] - frekvencia [% z prezencie na vzorkovaných kruhových plochách]; D [%] - dominancia [% zo sumárnej relatívnej početnosti; zvýraznené sú hodnoty dominantných a subdominantných druhov] Prírodoochrannú významnosť vtáčích zoskupení sme vyjadrili aj pre jednotlivé kruhové plochy (tabuľka 2-12), a to bodovo s použitím počtu prírodoochranne (genofondovo) významných druhov vtákov na príslušnej lokalite (druhy zaradené do kategórií červených kníh CR, EN, VU, LR, DD a NE podľa Krištína et al. 1998 plus vyššieuvedené regionálne prírodoochranne významné druhy) násobeného koeficientom prírodoochrannej významnosti (pre druh v kategórii CR a EN bola zvolená hodnota 4, pre VU a LR 2 a pre DD, NE a regionálne významné druhy 1) a koeficientom charakteru výskytu (pre hniezdny výskyt druhu bola zvolená hodnota 2, pre nehniezdny 1). Podľa Tabuľka 2-12 Abundancia, druhová bohatosť a prírodoochranná významnosť ornitocenóz vzorkovacích plôch a pásového transektu L SRP CDB PrV L SRP CDB PrV L SRP CDB PrV 1 1639,29 24 4 13 155,19 6 2 25 1203,62 19 2 2 832,47 15 6 14 2501,81 15 0 26 917,16 16 2 3 1392,6 12 4 15 1219,81 16 0 27 1209,59 13 0 4 1055,05 11 2 16 141,28 9 0 28 1233,47 18 0 5 2848,88 23 6 17 201,33 7 4 29 229,47 11 6 6 827,6 8 4 18 537,17 8 0 30 1143,93 13 0 7 604,78 7 0 19 1499,6 19 4 31 1470,2 13 0 8 1164,6 22 0 20 386,89 14 10 32 1020,61 15 0 9 813,7 13 0 21 455,6 7 0 33 459,58 11 0 10 893,3 15 2 22 1227,35 22 1 34 777,89 12 0 11 859,54 10 0 23 372,04 12 2 35 803,73 7 2 12 1310,62 20 2 24 137,3 8 0 PT 282,0513 35 12 Priemer 958,487 13,457 1,857 Vysvetlivky: L číslo vzorkovacej kruhovej plochy; PT pásový transekt; SRP sumárna relatívna početnosť; CDB celková druhová bohatosť; PrV prírodoochranná významnosť. 130 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia takto vypočítaných indexov prírodoochrannej významnosti vychádzajú ako prírodoochranne najvýznamnejšie na záujmovom území plochy č. 20, 29 (extenzívnejšie využívaná poľnohospodárska krajina, okrem polí aj s lúkami/pasienkami, krmovinami a aspoň minimálnym podielom drevinovej vegetácie), 2 (prírode blízke skalné a lesné stanovištia Manínskej tiesňavy) a 5 (riečny ekosystém Váhu a súvisiace mokraďové stanovištia). K presnejšiemu odhadu závislostí distribúcie (prezencie/absencie) prírodoochranne významných druhov vtákov od vlastností prostredia (vyjadrených stanovištnými premennými) sme sa pokúsili dopracovať prostredníctvom logistickej regresie (Hintze 1997), keď nám ako závisle premenná poslúžil binárne transformovaný index prírodoochrannej významnosti (0=žiadny prírodoochranne významný druh na kruhovej ploche, 1=1 a viac prírodoochranne významných druhov na ploche). Hoci výsledný regresný model ako celok bol štatisticky veľmi významný ( 2 =22.36; p=0.004) a vybraných 8 stanovištných premenných by mohlo vysvetliť spolu 55.4 % celkovej premenlivosti distribúcie prírodoochranne významných druhov (R 2 =0.554), vplyv žiadnej z týchto premenných sa neukázal štatisticky významný na hladine =0.05, čo vypovedá o značnej neurčitosti analyzovaných závislostí. Ak by sme trochu znížili latku a zvolili hladinu významnosti =0.1, za štatisticky významný by sa dal považovať vplyv týchto stanovištných premenných: podiel ihličnatých stromov PIS [%], počet druhov krov PDK, podiel vodných tokov PVT [%], priemerná výška drevín PVyD [%], počet druhov stromov PDS, pokryvnosť Picea abies v E 3 Piceabie [%] a podiel ľudských sídel a stavieb PLSS [%]. Hoci niektoré uvedené závislosti vyzerajú dosť realisticky (napr. priama závislosť distribúcie prírodoochranne významných druhov od podielu vodných tokov a počtu druhov stromov a naopak nepriama závislosť od pokryvnosti smreka alebo od podielu ľudských sídel a stavieb), niektoré ďalšie zasa nie a celkovo sa zdá, že: - na spoľahlivejšie predikcie bude index prírodoochrannej významnosti asi príliš heterogénny a informačne chudobný; - lepšie výsledky možno očakávať od populačného prístupu s využitím poznatkov o stanovištných nárokoch jednotlivých prírodoochranne významných druhov. Tento názor podporujú aj výsledky logistickej regresnej analýzy závislostí distribúcie prírodoochranne významných druhov vtákov od podielu [%] vybraných 20 jednotiek súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) na kruhových plochách. Procedúra postupného výberu s odoberaním (backward variable selection) dospela k modelu so 4 jednotkami SKŠ, ktorý síce je štatisticky významný ( 2 =12.41; p=0.015), ale vysvetľuje spolu iba 30 % premenlivosti v distribúcii prírodoochranne významných druhov (R 2 =0.2997) a štatisticky významný vplyv na hladine =0.1 v ňom ukazuje jediná premenná - mimolesná drevinová vegetácia B [%]. Vybrané skupiny bezstavovcov chrobáky a pavúky Chrobáky Celkovo sme získali pomerne bohatý študijný materiál, z ktorého sme determinovali viac ako 190 druhov chrobákov. Z hľadiska významnosti zastúpenia jednotlivých ekosozologicky významných druhov (esoz.) možno stanoviť poradie významnosti sledovaných stanovíšť nasledovne: Manínska tiesňava (120 druhov, z toho 20 ekosozologicky významných) Považská Bystrica (110/11) - Skalica (71/12) Dolný Moštenec (68/9) - Milochov (40/5), Podmanín (38/3). K ekosozologicky významným druhom možno zaradiť: Carabus problematicus, Euheptaulacus sus, Broscus cephalotes, Xantholinus decorus, Calamobius filum, Odonteus armiger, Carabus linnei, Zyras collaris, Platyscelis polita, Prionus coriaceus, Diachromus germanus, Lathrobium quadratum, Adosomus roridus. Viaceré z týchto druhov neboli zistené v oblasti Súľovských skalách (Korbel a Valenčík, 1974). REGIOPLÁN Nitra, 2002 131
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica Tabuľka 2-13 - Prehľad sledovaných stanovíšť s ich biotopmi a uvedením počtu druhov (sp.) a ekosozologicky významných druhov (esoz.), Lokalita Č.l. biotop sp. esoz. Podmanín 1a skalnatá step (ss) 15-1b lúčna step (ls) 24 3 Manínska tiesňava 2 lipová sutina (lis) 42 8 2 sutina (s) 14 3 3 xeroterm (x) 20 4 4 jelšina (j) 60 5 Milochov 5 kosená lúka (lú) 24 3 5 lúčny úhor (úh) 17 2 Považská Bystrica 6 lužný les (lu) 42 2 7 breh (b) 25-7 štrková lavica pri Váhu (šl) 7 2 8 les pri potoku (lp) 40 7 Skalica 9 xeroterm (x) 71 12 Dolný Moštenec 10 xeroterm (x) 68 9 Č.l. číslo hodnotenej lokality Pavúky Z hľadiska zachovania druhovej pestrosti a genetického potenciálu v skúmanom území je dôležité vyčlenenie, poznanie a ochrana jednotlivých stanovíšť. Na základe zloženia pavúčích spoločenstiev sledované stanovištia sme zatriedili do 3 kategórii: I. Biologicky veľmi hodnotné územia lok. č. 1, 2, 3, 5, 7 Územia, ktoré majú vysokú druhovú diverzitu, s vysokým podielom ohrozených, vzácnych a bioindikačne významných druhov. II. Biologicky hodnotné územia - lok. č. 4, 6, 10 Územia, ktoré majú stredne vysokú druhovú diverzitu, s nižším podielom vzácnych a bioindikačne významných druhov. III. Biologicky menej hodnotné územia, prípadne nedostatočne poznané územia lok. č. 8 Územia, ktoré majú nižšiu druhovú diverzitu, s absenciou vzácnych druhov, čo môže byť spôsobené aj nedostatočnou preskúmanosťou. Celkové hodnotenie Epigeická araneofauna bola pravidelne skúmaná na 10 stanovištiach, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Považská Bystrica. Sporadické zbery boli urobené na ďalších 8 stanovištiach. Celkovo bolo odchytených 923 jedincov pavúkov, patriacich do 24 čeľadí a k 145 druhom pavúkov. Druhové zastúpenie je veľmi pestré s vysokou druhovou diverzitou (viac ako 16% arachnofauny Slovenska). Zo zistených druhov je 6 druhov zaradených do Červeného zoznamu pavúkov Slovenska medzi ohrozené druhy. Na základe zloženia araneofauny stanovištia boli rozdelené do 3 kategórií. Ako biologicky najvýznamnejšie boli hodnotené stanovištia 1, 2, 3, 5 a 7. 132 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia 2.4 Poškodenie a ohrozenie krajiny - ekologicky negatívne faktory 2.4.1 Poškodenie a ohrozenie krajiny prirodzenými procesmi V rámci dokumentácie KEP pre územie sídelného útvaru Považská Bystrica sme hodnotili výskyt poškodzujúcich prírodne podmienených procesov a javov, ktoré je možné súhrnne označiť za geodynamické javy. Geodynamické javy vznikajú v dôsledku výskytu vhodnej kombinácie geologických pomerov a charakteru reliéfu, väčšinou sú podmienené aj inými vonkajšími faktormi napr. klimatickými faktormi (dlhodobé klimatické zmeny, sezónne výkyvy klimatických parametrov, náhle klimatické extrémy) a činnosťou človeka. Z geodynamických javov sa v posudzovanom území vyskytujú najmä: svahové deformácie - zosuvy gravitačné procesy skalné rútenie, opadávanie výmoľová erózia plošná vodná erózia. Svahové deformácie - zosuvy Hodnotenie výskytu svahových deformácií je spracované na základe materiálov ŠGÚDŠ (Klukanová in Kostovský a kol. 2002) a výsledkov terénneho prieskumu územia. Región Považskej Bystrice patrí medzi územia s pomerne vysokou náchylnosťou na výskyt zosuvných procesov v kap. 2.2.1 bolo na základe modelu až 48,5 % územia hodnotených ako náchylných na vznik zosuvov (veľmi malá odolnosť voči zosuvným procesom). Podľa údajov ŠGÚDŠ je celkový počet zaregistrovaných svahových deformácií v oblasti Považskej Bystrice 116 s plochou územia postihnutého svahovými poruchami 468 ha, čo je približne 5,2 % územia. V rámci geomorfologického prieskumu územia počas spracovania KEP bolo dokumentovaných a v geomorfologickej mape (mapa č. 3) vyčlenených celkovo 47 lokalít zosuvov s plochou 152,8 ha (1,7 % územia). Najpriaznivejšie štruktúry pre vznik svahových deformácií predstavujú zvrásnené kriedové a paleogénne súvrstvia flyšovej formácie (striedanie mäkkých plastických ílovcov, slieňovcov s rigídnymi pieskovcami a zlepencami). Priaznivé geologické štruktúry pre vznik zosuvov sú najmä na svahoch s hrubšími pokryvmi delúvií a predkvartérnym REGIOPLÁN Nitra, 2002 133
Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia SÚ Považská Bystrica podkladom flyšových paleogénnych hornín a neogénnych sedimentov. Výskyt zosuvov je viazaný aj na okraje pleistocénnych akumulácií riečnych terás Váhu. Celkovo prevládajú plošné zosuvy malej hrúbky, menej sa vyskytujú frontálne zosuvy a zemné prúdy. Na strmých svahoch sa vyskytujú aj blokové deformácie následkom vytláčania plastického podložia skalných blokov. Náchylné na zosúvanie sú najmä polohy na poloskalných, hlboko zvetraných horninách, pokrytých ílovitými svahovými hlinami, s výskytom výmoľovej erózie. Najväčšie plochy zosuvov sa v území Považskej Bystrice vyskytujú v oblasti Chraste severne od Vrtižera, pri Podvaží a Považskom Podhradí, na úpätných svahoch Veľkého Manína, v okolí Praznova, Zemianskeho Kvašova a Horného Moštenca, na úpätných svahoch Žiaru a Stavnej západne od priemyselného areálu. Plochy zosuvov sú znázornené v priloženej prehľadnej mape. Gravitačné procesy sa vyskytujú v oblasti skalných a bralných foriem reliéfu, ktoré sú viazané na výstupy veľmi odolných hornín - kremence, vápence, kremité pieskovce a vápnité zlepence. Zachované sú v podobe skalných stien, brál, často ako izolované výstupy podložia s malým prevýšením mikroforiem. Skupinu rútenia zastupuje hlavne opadávanie úlomkov a odvalové rútenie skalných hornín s výslednými formami skalného zrútenia. V prípade opadávania sú vyvinuté formy sutinových kužeľov, osypov a voľného padania úlomkov. Sprievodnými formami sú úsypy v podobe neširokých sutinových úpätných lemov alebo mohutne vyvinutých kužeľov. Celkovo sa gravitačné procesy vyskytujú na 125,0 ha plochy najväčšou oblasťou ich výskytu je Manínska tiesňava. Väčší výskyt majú aj v bezprostrednom okolí územia napr. v oblasti Kostoleckej tiesňavy a Podskalského Roháča. Výmoľová erózia je geodynamickým javom poškodzujúcim pôdny kryt a reliéf a sťažujúcim hospodárske využívanie územia. Výmole a erózne ryhy sú mladé formy reliéfu, ktoré vznikli jednak v záveroch úvalinovitých dolín v dôsledku spätnej erózie občasných tokov, jednak na strmých svahoch pokrytých delúviami ako výsledok intenzívnych dažďov. V posudzovanom území sú na vznik eróznych rýh vhodné podmienky najmä na svahoch v hrubším pokryvom delúvií v dolinových polohách a v kotlinovej pahorkatine na zmiešaných eolickodeluviálnych sedimentoch. V území sú časté rozvetvené výmole až strže s hĺbkou väčšinou do 5-8 m, avšak miestami až 10-15 m. Celkovo sme v posudzovanom území vymedzili 917,0 ha plôch s prejavom výmoľovej erózie (takmer 10 % posudzovaného územia). Najväčší výskyt výmoľovej erózie je viazaný na oblasti 134 REGIOPLÁN Nitra, 2002
SÚ Považská Bystrica Krajinnoekologický plán 2. Hodnotenia v okolí Šebešťanovej a Podvažia (okrajové svahy Púchovskej vrchoviny spadajúce do nivy Váhu), Dolného Milochova, Moštensko-Kvašovskú pahorkatinu, okolie Podmanína a Praznova a okrajové svahy Podmanínskej pahorkatiny (medzi Považskou Bystricou a Považskou Teplou). Bočná erózia vodných tokov je prejavom eróznej činnosti vodných tokov najmä pri vyšších prietokoch. Prejavuje sa na neupravených úsekoch vodných tokov v dolných častiach povodí bez prejavov hĺbkovej erózie napr. na Domanižanke, Manínskom potoku, Kvašovskom potoku, Mošteníku, Galanovci. Laterálna erózia je jedným z faktorov aktivácie zosuvných procesov. Plošná vodná erózia je v podmienkach Slovenska jedným z najvýznamnejších geomorfologických procesov. Jej dôsledkom je ochudobnenie vrchnej časti pôdneho krytu o humusové častice, stenčovanie celkovej hrúbky pôdy a znižovanie jej úrodnosti. V prípade intenzívnej a dlhodobo pôsobiacej erózie vedie tento proces až k obnaženiu pôdotvorného substrátu a celkovej strate úrodnosti pôdy. Najvýznamnejšími aktivačnými faktormi pre pôsobenie vodnej erózie sú vhodné reliéfové podmienky (dostatočná sklonitosť a dĺžka svahu), výskyt intenzívnych zrážok, odstránenie ochranného krytu vegetácie (napr. odlesnenie, pravidelná orba). Územie Považskej Bystrice je vzhľadom k pomerne veľkej členitosti reliéfu, vhodným pôdnym vlastnostiam a klimatickým podmienkam náchylné na vznik a pôsobenie procesov vodnej erózie (náchylnosť územia na vodnú eróziu je hodnotená v kap. 2.2.2). Aktívne sa erózia prejavuje na poľnohospodárskej pôde, predovšetkým na pozemkoch dlhodobo využívaných ako orná pôda. Základnou podmienkou je sklonitosť reliéfu, ktorá by mala byť minimálne 5 o a neprerušená dĺžka svahu aspoň 100 m. K odnosu pôdy tečúcou vodou dochádza v kotlinovej a podhorskej časti územia na stredne strmých až strmých svahoch využívaných ako orná pôda počas búrkových dažďov, najmä v letnom období. Plochy postihnuté intenzívnou plošnou vodnou eróziou sa v posudzovanom území vyskytujú celkovo na ploche 663 ha (7,3 % plochy katastra). Nachádzajú sa v oblastiach severne od Podvažia, v okolí Považskej Teplej a Vrtižera, Podmanína a najväčšie plochy zaberajú v Moštenskokvašovskej pahorkatine medzi Považskou Bystricou, Dolným a Horným Moštencom (viď prehľadná mapka). REGIOPLÁN Nitra, 2002 135