PREČO SA ORIENTUJEME V PRIESTORE A ZÁROVEŇ V ČASE? Vladimír Ira Geografický ústav SAV, Bratislava Čas a priestor súvisí bezprostredne s našim každodenným životom. Preto je prirodzené, že sa o tieto pojmy zaujíma množstvo vedných oborov: filozofia, logika, matematika, fyzika, biologické vedy, lekárske vedy, ale aj psychológia, pedagogika, sociológia, etnológia, ekonómia, história a v neposlednom rade aj geografia. "Ako je to ešte ďaleko?", pýta sa cestujúci vo vlaku. "Pätnásť minút, odpovie mu dobre informovaný sprievodca. Asi málokto bude považovať tieto vety za nelogické a nezmyselné, pretože ich bežne používame. Vybral som ich zámerne ako motto heslo mojej prednášky, pretože podľa mňa ukazujú, ako sa v bežnom jazyku prejavuje to, že priestor s časom priamo súvisí a že vlastne v našom živote priestor neexistuje bez času a čas neexistuje bez priestoru. Orientácia v priestore a čase Rozvoj priestorového vnímania/priestorovej orientácie je postupný proces. Spočiatku novorodenec iba leží, potom sa začne batoliť, liezť po štyroch, stúpať si, chodiť, behať - tento postupný vývoj sa odzrkadľuje aj v jednotlivých krokoch vnímania priestoru a orientácie v ňom. Najskôr dieťa začína chápať pojmy hore - dole, ďalej vpredu - vzadu, časom tiež vpravo - vľavo. Rozvíja sa tiež odhad pre veľkosť a odhad vzdialenosti. Dieťa chápe, že priestor okolo neho je nejako usporiadaný - kam patria hračky, kde nájdem hrnček, kde spím, neskôr kde bývam, kde je detské ihrisko, kde bývajú kamaráti, starí rodičia,.
Podobne sa rozvíja aj časová orientácia, kedy začína rozumieť tomu, že všetko má svoj čas, kedy vstávam, kedy raňajkujem, potom idem do škôlky, kedy je čas na hranie, kedy na rozprávku.... Neskôr nastupuje časovo-priestorová orientácia. Dieťa začína chápať, že čas na raňajky sa spája napríklad s miestom bývania, čas kedy sa učí s miestom školy, čas kedy športuje s ihriskom, športovou halou,.... Časopriestor Časopriestor alebo priestoročas je štvorrozmerný priestor, ktorý zjednocuje trojrozmerný fyzikálny priestor a čas. Body časopriestoru zodpovedajú bodovým udalostiam (napr. činnostiam človeka).vnímanie času a priestoru ako nezávislých pojmov je závislé od pozorovateľa (môžeme uvažovať len o priestore, alebo len o čase), ale časopriestor je od pozorovateľa nezávislý a tvorí základný rámec pre možnosť realizácie fyzikálnych zákonov. Priestoročas zaviedol Herman Minkowski v rokoch 1907-1908 (Einsteinov profesor matematiky). Vlastnosti časopriestoru Pri opise pohybu zaznamenávame nielen polohu (miesto) ale aj čas, zaznamenávame udalosti. Záznam o každej udalosti sa skladá vždy zo štyroch čísiel, kde tri z nich udávajú polohu udalosti v priestore (zemepisná šírka, zemepisná dĺžka a nadmorská výška) a jeden údaj udáva čas kedy nastala. Túto skutočnosť môžeme povedať aj inými slovami: všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore, ale aj v čase. Alebo by sme mohli povedať skrátene v časopriestore (alebo v priestoročase ). Všetky udalosti, dianie okolo nás, ale aj vo vesmíre sa odohráva v aréne nazývanej časopriestor. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že myšlienka dávať dokopy priestor a čas, je len v tom, že sme vymysleli nový skrátený názov, ktorý ale neprinesie nič nové. Ukázalo sa však, že vo všeobecnej teórii relativity (teória o priestore, čase a gravitácii, ktorú sformuloval Albert Einstein - zverejnená bola v roku 1916) je to jedna z kľúčových myšlienok. Navyše v teórii relativity je dokonca nevyhnutné uvažovať vždy dianie v rámci štvorrozmerného časopriestoru, nikdy nie osobitne v priestore a osobitne v čase.
Časopriestor v geografii Prof. Torsten Hägerstrand (Univerzita v Lund, Švédsko) od 60. rokov 20. storočia poukazoval na slabosť zamerania sa v geografii len na priestor. Poukazoval na potrebu zohľadniť úvahy o čase a o ľuďoch. Vzniká nový smer geografia času (angl. time-geography) Ako môžeme lepšie porozumieť orientácii v čase a zároveň aj v priestore Ukážeme si to na príklade zisťovania pomocou (1) GPS zapisovača údajov (zapisovač polohy miest, v ktorých sme v určitom čase) a (2) časovo-priestorových záznamov (čas, miesto, druh činnosti, spoločne s kým, spôsob premiestňovania, súbežná činnosť,... ) 1 2
Spôsob výskumu správania sa človeka v časopriestore Záznam časových a priestorových údajov o správaní jednotlivca počas dňa ukazuje nasledovná tabuľka: Vizualizácia v GIS (Geografický informačný systém) (= vytvorenie obrazu, diagramu či animácie s cieľom sprostredkovať nejakú správu)
Pohyb v čase a priestore niekoľkých členov rodín z prímestského prostredia Ako sa môžeme orientovať v priestore a zároveň v čase keď chceme cestovať? pozri napr. ViaMichelin Maps & Route Planner (http://www.viamichelin.com/)
Stručný prehľad a záver Zopakujme si o čom sme hovorili: - Čas a priestor súvisí bezprostredne s našim každodenným životom. - Rozvoj priestorovej orientácie i orientácie v čase je postupný proces. - Všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore, ale aj v čase. - Všetky udalosti, dianie okolo nás, ale aj vo vesmíre sa odohráva v aréne nazývanej časopriestor. - Ako sa môžeme orientovať v čase a priestore keď chceme cestovať? môžeme si nájsť vo vyhľadávači program (napr. http://www.viamichelin.com/), ktorý nám poskytne časové a priestorové údaje o našej plánovanej ceste. Aké ponaučenie vyplýva z toho čo sme počuli? - Ak sa chceme dobre orientovať v priestore a zároveň v čase je potrebné, aby sme čo najviac vedeli o priestore = rôznych miestach v našej krajine, v Európe i na celej našej planéte. Učme sa ich poznávať na hodinách zemepisu, študujme mapy, čítajme knihy, pozerajme filmy a sledujme dokumenty a informácie v moderných médiách. - To isté sa týka dobrej orientácie v čase. Pozornosť si zaslúži dejepis a ďalšie predmety, ktoré sa venujú udalostiam v minulosti i súčasnosti (napr. Academia Istropolitana, 1465-91, Bratislava, uhorský kráľ Matej Korvín). - Snažme sa spájať poznatky o miestach a udalostiach (súčasných i historických) do jedného celku časopriestoru. - A samozrejme ak máme možnosť cestujme a poznávajme!