Zbierka rozkazov generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže Ročník 2008 Sociálna práca ROZKAZ č. 60 o sociálnej práci v Zbore väzenskej a justičnej stráže Podľa 9 ods. 4 RMS č. 4/2007, ktorým sa vydáva Organizačný poriadok Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže u s t a n o v u j e m : Prvá časť 1 Základné ustanovenia (1) Predmetom tohto rozkazu je upraviť systém, podmienky, postup a rozsah vykonávania sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými v ústavoch na výkon väzby a s odsúdenými v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len zbor ). (2) Sociálna práca je odborná činnosť, ktorá sa zameriava na sociálnu diagnostiku, stanovenie a realizáciu postupov a metód sociálnej práce osobám so sociálnymi problémami. Cieľom sociálnej práce je zmiernenie a odstránenie sociálnych problémov alebo odstránenie možných príčin vzniku nových sociálnych problémov obvinených a odsúdených. Súčasťou sociálnej práce s odsúdenými je aj príprava odsúdených na riadny život občana a ich začlenenie do spoločnosti po prepustení na slobodu. 2 Miesto výkonu sociálnej práce Sociálna práca sa vykonáva s obvinenými v oddeleniach výkonu väzby a oddeleniach výkonu väzby a výkonu trestu s odsúdenými sa vykonáva v oddeleniach výkonu väzby a výkonu trestu, oddeleniach výkonu trestu a otvorených oddeleniach (ďalej len oddelenie ) v ústavoch na výkon väzby, v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne (ďalej len ústav ).
3 Personálne a organizačné zabezpečenie (1) V ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vykonáva s odsúdenými sociálnu prácu sociálny pracovník. Výkon sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými v ústave na výkon väzby zabezpečuje sociálny pracovník alebo pedagóg poverený vykonávaním sociálnej práce (ďalej len sociálny pracovník ). (2) Sociálneho pracovníka riadi vedúci oddelenia, ktorý kontroluje a zodpovedá za úroveň sociálnej práce vykonávanej s obvinenými a odsúdenými. (3) Sociálny pracovník plní úlohy podľa organizačného usporiadania a štatútu služobných činností oddelenia. (4) Sociálnych pracovníkov metodicky usmerňuje a kontroluje pracovník odboru výkonu väzby a výkonu trestu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. Druhá časť 4 Postup pri vykonávaní sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými (1) Sociálnu prácu vykonáva sociálny pracovník s obvineným a odsúdeným v súlade s osobitnými predpismi 1. Žiadosť alebo podnet obvineného alebo odsúdeného na vykonanie sociálnej práce sa archivuje v súlade s interným predpisom. 2 (2) Sociálnu prácu vykonáva sociálny pracovník s obvinenými a odsúdenými na základe: a) písomnej žiadosti obvineného alebo odsúdeného (intervencia, sociálne poradenstvo), b) podnetu príslušníka zboru (intervencia, sociálne poradenstvo a osvetová činnosť), c) ponukových listov (sociálne poradenstvo, osvetová činnosť), d) programu zaobchádzania stanoveného odsúdenému, e) harmonogramu činnosti špecializovaného oddielu, f) podnetu sociálneho kurátora, probačného a mediačného úradníka 4, prípadne iných orgánov alebo inštitúcií, g) písomného podnetu blízkej osoby odsúdeného. 5 Sociálna práca s obvinenými (1) Sociálna práca s obvinenými je odborná činnosť zameraná na riešenie sociálnej situácie obvineného v súvislosti s pobytom vo výkone väzby. Obvinenému sa počas výkonu väzby poskytuje starostlivosť sociálneho pracovníka v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom 1. 1 2 4 Zákon č. 475/ 2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení Zákona č. 93/2008 Z. z. RMS č. 3/2005, ktorým sa vydáva Registratúrny poriadok Zboru väzenskej a justičnej stráže 18 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2
(2) Sociálna práca formou sociálneho poradenstva sa obvinenému poskytuje iba na základe písomnej žiadosti, ktorú schvaľuje riaditeľ ústavu spravidla po predchádzajúcom stanovisku vedúceho oddelenia. Žiadosť o poskytnutie sociálnej starostlivosti formou sociálneho poradenstva sociálny pracovník založí do osobného spisu obvineného. O poskytnutí sociálnej starostlivosti obvinenému sociálny pracovník spracuje záznam do osobnej karty. (3) Riešenie sociálnych problémov mimo ústavu si obvinený zabezpečuje prostredníctvom advokáta, blízkych osôb alebo sociálneho kurátora, pričom sa osobitne dbá, aby bol zabezpečený postup v súlade s účelom väzby 6 a osobitnými predpismi 7. (4) Sociálna práca s obvineným sa vykonáva v priestoroch určených riaditeľom ústavu. (5) Obvineným umiestneným v oddiele so zmierneným režimom v prípade záujmu poskytuje sociálny pracovník i skupinové formy sociálneho poradenstva a osvety a to na základe ponukového listu schváleného riaditeľom ústavu. 6 Sociálna práca s odsúdenými (1) Sociálny pracovník vykoná pri nástupe odsúdeného do výkonu trestu vstupný pohovor zameraný na získanie poznatkov o jeho sociálnej situácii, zisťuje pritom aktuálnosť alebo možný vznik sociálnych problémov odsúdeného; zistené poznatky zaznamená do osobnej karty odsúdeného sociálny pracovník tiež vykonáva poučenie odsúdeného o vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine, zisťuje vyživovaciu povinnosť odsúdeného voči nezaopatreným deťom a po jej nahlásení vydáva odsúdenému žiadosť na vykonanie úhrady výživného z pracovnej odmeny odsúdeného. (2) V prípade aktuálneho sociálneho problému odsúdeného sociálny pracovník vykoná sociálnu diagnostiku zameranú na zistenie príčin vzniku, rozsah a závažnosť sociálneho problému a stanoví plán riešenia sociálneho problému, resp. realizovania sociálneho poradenstva.; pritom prihliada na údaje psychologického vyšetrenia odsúdeného, dĺžku trestu odňatia slobody, možnosti spolupráce s inými právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa môžu podieľať na riešení problému a iné dostupné údaje o odsúdenom. U odsúdeného so sociálnymi problémami sociálny pracovník dokumentuje všetky údaje dôležité pre riešenie problému odsúdeného v osobnej karte odsúdeného v časti o sociálnej situácii. 6 18 Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z. 7 Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov 3
(3) Pri riešení sociálnych problémov poskytuje sociálny pracovník odsúdenému sociálnu pomoc, ktorá spočíva v individuálnej a skupinovej poradenskej činnosti, nácviku sociálnych zručností zameraných na podporu a usmernenie prosociálneho správania, na zmenu postojov a získanie sociálnych zručností, ako aj sprostredkovanie sociálnej pomoci. (4) Sociálny pracovník vykonáva sociálnu prácu tiež na špecializovaných oddieloch v rozsahu určeného štatútom činnosti a v súlade s harmonogramom činnosti špecializovaného oddielu. (5) Osobitnú pozornosť venuje sociálny pracovník odsúdeným pred ich prepustením na slobodu, pričom najmä: informuje odsúdených pred prepustením na slobodu o spôsobe poskytovania sociálnej pomoci v rámci postpenitenciárnej starostlivosti a o výkone sociálnej kurately, o podmienkach poskytovania resocializačného príspevku 8. (6) Obsahom individuálnej a skupinovej formy sociálnej práce s odsúdenými je pôsobenie na osobnosť odsúdených tak, aby sa dosahoval účel výkonu trestu, ciele zaobchádzania a vytvárali sa podmienky na resocializáciu odsúdených. Pôsobenie je zamerané najmä na zmenu postojov a správania odsúdených tak, aby sa dosiahlo ich začlenenie do spoločnosti. (7) Skupinové formy sociálnej práce sociálny pracovník zameriava na zvyšovanie právneho vedomia odsúdených, nácvik sociálnych zručností, získavanie sociálnych kompetencií a rozvíjanie prosociálneho správania. Skupinové formy zamerané na nácvik sociálnych zručností vykonáva sociálny pracovník spravidla s 8-12 - člennými skupinami odsúdených v rozsahu 4-6 hodín mesačne. (8) Sociálne poradenstvo zamerané na oboznamovanie s aktuálnymi predpismi z oblasti poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, zamestnávania a dôchodkového zabezpečenia a pod. vykonáva sociálny pracovník s početne rôznymi skupinami odsúdených podľa aktuálnej situácie, záujmu odsúdených a podmienok v ústave. 7 Dokumentácia sociálnej práce (1) Sociálny pracovník vedie: a) List o sociálnej situácii obvineného a odsúdeného, ktorý je súčasťou osobnej karty obvineného a odsúdeného, do ktorého zaznamenáva sociálne problémy a spôsob ich riešenia; b) Knihu návštev, do ktorej zaznamenáva návštevy zástupcov štátnych a neštátnych orgánov a organizácií v ústave za účelom vykonávania aktivít sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými a návštevy sociálnych pracovníkov v ústavoch a v iných štátnych a neštátnych orgánoch a organizáciách. (2) Poznatky o aktivite, významných prejavoch a zmenách správania obvineného alebo odsúdeného zaznamenáva sociálny pracovník aj v osobnej karte obvineného a odsúdeného. 8 Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov 4
(3) Účasť obvinených a odsúdených na skupinovej forme sociálnej práce eviduje sociálny pracovník v zázname o činnosti skupiny. Záznam o činnosti skupiny obsahuje zoznam odsúdených, prehľad o účasti odsúdených na činnosti skupiny, tematický plán (vytýčené ciele, náplň činnosti, metódy, techniky) a vyhodnotenie činnosti skupiny. (4) Dokumentáciu o sociálnej práci s obvinenými a odsúdenými vedie sociálny pracovník po zavedení elektronickej aplikácie programu VV a VT iba v elektronickej podobe. (5) Sociálny pracovník spracováva priebežne štatistické údaje z oblasti sociálnej práce v rozsahu stanovenom elektronickou aplikáciou programu VV a VT. (6) Dokumentáciu o korešpondencii s úradmi a inštitúciami vedenú v písomnej podobe archivuje sociálny pracovník v súlade s interným predpisom 9. Tretia časť 8 Súčinnosť pri výkone sociálnej práce (1) Sociálny pracovník spolupracuje s odborníkmi v ústave pri riešení sociálnych problémov obvinených počas výkonu väzby a odsúdených počas výkonu trestu, pri stanovení a realizácii programu zaobchádzania odsúdených, ako aj uplatňovaní iných metód a foriem pedagogického a psychologického pôsobenia na odsúdených. Spolupracuje najmä s pedagógmi a psychológom ústavu 9, vedúcim oddelenia, pracovníkmi poskytujúcimi duchovné služby, aj príslušníkmi iných oddelení. Sociálny pracovník sa podieľa na vypracovávaní podkladov oznámenia o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného z výkonu trestu. (2) V rámci zabezpečovania kontinuálnej penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti sociálny pracovník spolupracuje so sociálnymi kurátormi úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, probačnými a mediačnými úradníkmi, mestskými a obecnými úradmi, školami, azylovými zariadeniami, charitatívnymi organizáciami, notármi, matrikami a inými štátnymi a neštátnymi orgánmi a organizáciami, ako aj rodinami odsúdených, prostredníctvom ktorých participuje na riešení sociálnych problémov odsúdených; pritom poskytuje informácie o odsúdenom podľa osobitných predpisov 10 a interných predpisov 11. (3) Pri zabezpečovaní spolupráce za účelom sprostredkovávania informácií a činnosti dôchodcovských správcovských spoločností, zdravotných poisťovní a ďalších spoločností vyvíjajúcich informačnú, propagačnú, a sprostredkovateľskú činnosť za účelom sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia (ďalej len spoločnosť ) určených pre obvinených a odsúdených, sociálny pracovník zabezpečuje 9 10 16 Zákon č. 475/ 2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení Zákona č. 93/2008 Z. z. Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 11 RMS č. 3/2005, ktorým sa vydáva Registratúrny poriadok Zboru väzenskej a justičnej stráže 5
súčinnosť iba so spoločnosťami, ktoré majú udelené povolenie na vyššie uvedenú činnosť a táto im vyplýva z právnych predpisov. (4) Ústav vždy zabezpečí overenie každého predstaviteľa alebo sprostredkovateľa spoločnosti, či má udelené povolenie na takúto činnosť z dôvodu zabránenia vstupu neoprávnených osôb do ústavov. (5) V ústavoch sa podľa požiadaviek predstaviteľov spoločností vytvoria primerané podmienky na prezentáciu spoločností obvineným a odsúdeným a to s ohľadom na podmienky ústavu, jeho riadnu prevádzku a pracovnú vyťaženosť príslušníkov ústavu. Povolenie činnosti spoločnosti možno udeliť vždy iba s podmienkou dodržania osobitných predpisov 1 a udržiavania podmienok bezpečnosti a stanoveného časového harmonogramu dňa. (6) Vo vzťahu k obvineným sa sprostredkovanie informácií o činnosti spoločností vykonáva tak, aby nebol ohrozený účel výkonu väzby. Podmienkou umožnenia stretnutia obvineného v kolúznej väzbe s predstaviteľmi spoločnosti je súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní, ktorý si zabezpečí obvinený. 9 Podmienky na výkon sociálnej práce (1) Na výkon sociálnej práce vytvára ústav sociálnym pracovníkom vhodné podmienky, najmä, umožní im prístup k osobitným a interným predpisom, odbornej literatúre a časopisom s tematickým zameraním na sociálnu prácu. Ústav umožní sociálnym pracovníkom zúčastňovať sa porád, odborných školení a seminárov zameraných na skvalitňovanie sociálnej práce a rozvoj spolupráce v oblasti jej zabezpečovania. (2) Stav a úroveň sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými sa pravidelne vyhodnocuje a je súčasťou správy o činnosti oddelenia predkladanej na rokovanie kolégia riaditeľa ústavu spravidla jedenkrát ročne. (3) Sociálny pracovník sa pri výkone svojej činnosti riadi Zásadami sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými v podmienkach penitenciárneho zaobchádzania (Príloha č. 1). Zrušujem: 10 Zrušovacie ustanovenia 1. RGR č. 16/2000 o sociálnej práci vo výkone trestu odňatia slobody a poskytovaní sociálnych služieb vo výkone väzby 2. Pokyn č. GRZVJS-611/20-2000- Metodické usmernenie sociálnych pracovníkov ÚVV a NVÚ k vybavovaniu dôchodkov obvinených a odsúdených 1 Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z. z. Zákon č. 475/ 2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení Zákona č. 93/2008 Z. z. Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže 6
3. Pokyn č. GRZVJS- 4-158/01-2004- Sprostredkovávanie starobného dôchodkového sporenia pre obvinených a odsúdených metodické usmernenie Účinnosť Tento rozkaz nadobúda účinnosť dňa 1. januára 2009. Bratislava, Číslo: GRZVJS-48/21-2008 Prílohy: 1/10 plk. PhDr. Mária Kreslová, v.r. generálna riaditeľka 7
Dostanú: generálna riaditeľka Zboru väzenskej a justičnej stráže, námestníci generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže, odbory Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, Odborový zväz Zboru väzenskej a justičnej stráže, ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, nemocnica pre obvinených a odsúdených. Na vedomie: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Z á z n a m S rozkazom boli oboznámení (dňa - kým):... Opatrenia vykonané na splnenie rozkazu:............... Kontrolou poverení:... Zrušené materiály vyradil:... Dňa:... Dátum:... Podpis riaditeľa:... 8
Príloha č. 1 k RGR č. 60 /2008 Z Á S A D Y sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými v podmienkach penitenciárneho zaobchádzania Ú V O D Uplatňovanie sociálnej práce s obvinenými v podmienkach výkonu väzby vyplýva z ustanovenia 10 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, kde je stanovené: Zaobchádzanie s obvineným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa tohto zákona a súčasne zmierniť negatívne účinky izolácie obvineného od spoločnosti, a obmedzení, ktoré vyplývajú z výkonu väzby. Zaobchádzanie s obvineným sa organizuje a vykonáva s dôrazom na účel výkonu väzby. V podmienkach výkonu trestu odňatia slobody je uplatňovanie sociálnej práce integrálnou súčasťou zaobchádzania s odsúdeným. Podľa ustanovenia 15 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení Zákona č. 93/2008 Z. z. (ďalej len zákon ) predstavuje program zaobchádzania súhrn aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. K stanoveným prostriedkom zaobchádzania sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania podľa ustanovenia 16 zákona využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť. Aplikovanie metód a postupov sociálnej práce patrí k dôležitým prostriedkom sociálnej starostlivosti obvineným a odsúdeným a cieľavedomej prípravy odsúdených k tomu, aby sa po výkone trestu začlenili do spoločnosti a viedli riadny život občana. Zásady sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými v podmienkach penitenciárneho zaobchádzania obsahujú: Úvod A. Východiská a zameranie sociálnej práce B. Vymedzenie základných pojmov C. Postupy a metódy sociálnej práce D. Dokumentácia E. Princípy a štandardy etiky sociálnej práce
Zásady sociálnej práce vychádzajú zo všeobecných teoretických a praktických poznatkov a špecifického zamerania sociálnej práce v podmienkach penitenciárnej praxe. Zásady sociálnej práce sú určené ako metodický materiál sociálnym pracovníkom vykonávajúcich sociálnu prácu s obvinenými a odsúdenými v ústave. A. VÝCHODISKÁ A ZAMERANIE SOCIÁLNEJ PRÁCE Praktická realizácia sociálnej práce je určená koncepciou štátnej sociálnej politiky, osobitnými predpismi, internými predpismi, teoretickými poznatkami z oblasti sociálnej práce a poslaním inštitúcie, ktorá sociálnu prácu realizuje. Sociálna práca vo väzenstve vychádza z týchto základných zásad: a) výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody predstavuje pre obvinených a odsúdených životný zlom. K hlavným negatívnym následkom uväznenia patrí často rozpad rodinných a partnerských vzťahov, oslabenie ostatných významných sociálnych väzieb, zníženie životnej úrovne a aktivít a s tým spätá frustrácia, stres, problémy v prežívaní a prispôsobení sa podmienkam výkonu väzby alebo výkonu trestu a iné negatívne dôsledky, b) sociálna práca sa vykonáva v izolácii obvinených a odsúdených od spoločnosti, c) dôsledkom dlhodobého pobytu vo výkone väzby a vo výkone trestu stráca obvinený a odsúdený kontakt s vonkajším svetom, čo spôsobuje problémy v oblasti sociálneho prispôsobovania sa po prepustení na slobodu, d) nedostatočne rozvinuté celospoločenské programy a koncepcie plynulej penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, ktorými by sa vymedzila a koordinovala pôsobnosť štátnych a neštátnych orgánov a organizácií a zabezpečovala aspoň nevyhnutná starostlivosť najmä u odsúdených so závažnými sociálnymi problémami po výkone trestu a ich prepustení na slobodu. Cieľom sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými vo výkone trestu je zmiernenie alebo odstránenie sociálnych problémov a príprava odsúdených na riadny život občana po prepustení na slobodu. V tomto kontexte považujeme za dôležité zdôrazniť odlišnosť aplikácie sociálnej práce vo vzťahu k obvineným a odsúdeným. Nakoľko sa na obvineného vzťahuje prezumpcia neviny, a teda z výkonu väzby môže byť kedykoľvek prepustený, sociálna práca s obvineným je istým spôsobom limitovaná a sústredená na riešenie aktuálnych, resp. akútnych sociálnych problémov obvinených. Vo vzťahu k odsúdeným má výraznejší atribút cieľavedomej, plánovanej, často dlhodobej prípravy na prepustenie a riešenie problémov zameraných na úspešné zvládnutie začlenenia odsúdeného do spoločnosti. Špecifikom sociálnej práce s odsúdenými je to, že sa viac orientuje na proces prípravy, poradenstva, využíva metódy sociálnej pedagogiky zameranej na nácvik sociálnych zručností a postupy sociálno-výcvikových tréningov. Uvedené odlišnosti sa prejavujú teda tým, že vo vzťahu k odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody je aplikácia postupov a metód sociálnej práce systematická, komplexnejšia a plne integrovaná do procesu zaobchádzania s odsúdenými. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj ďalšie časti tohto materiálu a to vymedzenie pojmov, postupov, metód a štandardov sociálnej práce v tom, že viac sa využíva kontext sociálnej práce s odsúdenými. 2
B. VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Pri definovaní postupov sociálnej práce v rámci penitenciárneho zaobchádzania je potrebné vymedziť tieto základné pojmy: 1. Sociálna práca Sociálna práca je odborná činnosť, ktorá sa zameriava na sociálnu diagnostiku, stanovenie a realizáciu postupov a metód sociálnej pomoci a na sledovanie ich účinnosti u obvineného alebo odsúdeného. Cieľom sociálnej práce je zmiernenie alebo odstránenie sociálnych problémov obvinených a odsúdených a príprava odsúdených na riadny život občana po prepustení na slobodu. 2. Sociálny pracovník Sociálny pracovník je kvalifikovaný odborník v oblasti sociálnej práce, ktorý zisťuje, napráva, koriguje a rieši, resp. pomáha riešiť sociálne problémy obvineného a odsúdeného, sprostredkováva pomoc pri ich riešení a využíva získané vedomosti, zručnosti a efektívne metódy a postupy. Sociálny pracovník pri svojej práci uplatňuje osobitné predpisy a interné predpisy, princípy etiky sociálnej práce a etické štandardy sociálneho pracovníka. 3. Sociálna situácia Sociálna situácia je stav, ktorý je vytvorený súhrnom životných podmienok, okolností a vplyvov vzťahujúcich sa na obvineného alebo odsúdeného a bezprostredne alebo sprostredkovane sa ho dotýkajú. Sociálnu situáciu vytvárajú vzťahy väznenej osoby s pôvodným primárnym prostredím, vzájomné vzťahy obvineného a odsúdeného a personálu ústavu a vzťahy väznených osôb navzájom. V sociálnej práci sa rešpektuje komplexnosť situácie, ktorou je poznanie jednotlivých okolností, udalostí, ich väzieb, súvislostí a príčinností. Zmeny a poruchy v sociálnej situácii sú dôležité pre sociálnu diagnostiku a navrhovanie postupu riešenia sociálnych problémov. 4. Sociálny prípad Sociálny prípad vzniká u obvineného alebo odsúdeného, ktorý nedokáže vlastnými silami, osobnostnými schopnosťami, duševnou kapacitou rozpoznať svoje problémy, riešiť ich a vlastným pričinením odstrániť. Odsúdený zlyhal, spáchal trestný čin, zlyháva aj vo výkone trestu a súčasne vo viacerých funkciách, úlohe manžela, otca, živiteľa rodiny a podobne. 5. Sociálny klient Sociálny klient je obvinený alebo odsúdený, ktorý žiada intervenciu alebo už je v starostlivosti sociálneho pracovníka a vyžaduje od neho sociálnu pomoc z dôvodu sociálne kolíznej situácie. Problém alebo záťažovú situáciu klienta je potrebné odstrániť, prekonať alebo zmierniť, nakoľko nie je schopný prekonať ju vlastnými silami. 6. Sociálno-patologické javy Sociálno-patologické javy zahŕňajú prejavy, ktoré sú spoločnosťou považované za negatívne a ktoré odsúdenému spôsobujú problémy osobnostného, rodinného, vzdelanostného a sociálneho charakteru. Medzi sociálno-patologické javy patria najmä poruchy správania, deficit v socializácii, sociálnej kompetencii, recidíva, agresivita a drogová a alkoholová závislosť. 3
7. Sociálny problém Sociálny problém je sociálna situácia a podmienky, ktorým je potrebné venovať pozornosť formou korektívnych a vyrovnávacích opatrení. Sociálny problém presahuje rámec osobnosti obvineného alebo odsúdeného, môže sa týkať aj iných ľudí a vyžaduje riešenie. Ak je sociálnemu pracovníkovi určitá situácia klientom prezentovaná ako sociálny problém, akceptuje ho a zároveň preverí sociálne podmienky a overí si stanoviská predchádzajúcich hodnotení a hľadiská podmienok. 8. Sociálna prevencia Sociálna prevencia je súbor opatrení, uplatňovaním ktorých sa predchádza zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze odsúdeného a znižujú sa sociálne, osobnostné a zdravotné dôsledky sociálno-patologických javov. Zároveň obsahuje špecifické programy a opatrenia sociálnej pomoci, najmä pomoc pri začleňovaní odsúdeného do prirodzeného alebo náhradného prostredia po prepustení na slobodu. 9. Postpenitenciárna starostlivosť Postpenitenciárna starostlivosť je zameraná na vytváranie predpokladov na úspešné začlenenie odsúdených do občianskeho života po prepustení na slobodu. Jej využívanie závisí od slobodnej vôle občana, to znamená že je rešpektované slobodné rozhodnutie občana o jej začiatku a ukončení alebo znovuzačatí. Postpenitenciárnu starostlivosť vykonávajú najmä sociálni kurátori úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, charitatívne a náboženské organizácie, dobrovoľní aktivisti a občianske združenia. Zástupcovia uvedených orgánov a organizácií spolupracujú prostredníctvom sociálnych pracovníkov na resocializácii odsúdených už počas výkonu trestu. C. POSTUPY A METÓDY SOCIÁLNEJ PRÁCE K základným predpokladom realizácie sociálnej práce s obvinenými a odsúdenými patrí poznanie: a) osobnosti obvineného alebo odsúdeného v sociálnom kontexte, b) charakteru problému, c) činiteľov vzniku problému, d) vhodných postupov a metód pôsobenia, e) variabilných spôsobov riešenia problémov vzhľadom na individuálne odlišnosti osobnosti a správania obvineného alebo odsúdeného. Sociálny pracovník sa riadi metodikou, ktorá umožňuje pružný a efektívny postup riešenia problému. Pri aplikácii jednotlivých postupov sociálny pracovník prihliada na zvláštnosti a osobitosti jednotlivých kategórií klientov (mladiství, ženy, muži), ako aj špecifické podmienky a možnosti ústavov vyplývajúcich z ich profilácie, určeného stupňa stráženia a udržiavania podmienok bezpečnosti. 1. Prvý kontakt s obvineným, odsúdeným Kvalita a efektívnosť sociálnej pomoci je priamo úmerná priebehu prvého kontaktu sociálneho pracovníka s klientom. Sociálny pracovník v práci s odsúdenými získava prvé údaje o odsúdenom na nástupnom oddelení a potom priebežne počas výkonu trestu. Pri prvom kontakte informuje odsúdeného o svojej funkcii a možnostiach riešenia jeho problémov. Získava poznatky 4
o sociálnej situácii odsúdeného a zisťuje aktuálnosť alebo perspektívu možného vzniku sociálneho problému odsúdeného. 2. Diagnostika Sociálna diagnostika je metóda, výsledkom ktorého je získanie čo najobjektívnejších poznatkov o klientovi obvinenom alebo odsúdenom. Vykonáva sa podľa diagnostických metód v sociálnej práci, ktorá je zameraná na zisťovanie a hľadanie príčin, ktoré spôsobili, viedli, alebo podmieňovali vznik sociálneho problému. Pri stanovení sociálnej diagnózy sa využíva riadený rozhovor, predchádzajúce hodnotenia obvineného alebo odsúdeného a ďalšie dôležité informácie. Cieľom riadeného rozhovoru je: a) doplniť anamnestické údaje o klientovi, b) zistiť príčiny vzniku sociálneho problému, c) zistiť údaje o sociálnom zázemí obvineného, odsúdeného, d) zistiť, v ktorých rolách obvinený, odsúdený zlyhal, či ako otec, manžel, pracovník a podobne, e) odhadnúť dynamiku možností a schopnosti odsúdeného riešiť alebo podieľať sa na riešení problému. Počas rozhovoru sociálny pracovník využíva pozorovanie. Predmetom pozorovania sú motorické prejavy (napríklad gestikulácia), komunikácia (napríklad zrozumiteľnosť, jednoznačnosť, neverbálne prejavy), emocionalita (napríklad prejavy temperamentu, nálady a ich striedanie, primeranosť emocionálneho prejavu v určitej situácii), sociabilita (napríklad schopnosť komunikácie a kooperácie). Pri diagnostikovaní problému sociálny pracovník využíva v práci s odsúdeným dostupné údaje z psychologického vyšetrenia odsúdeného, závery lekárskeho vyšetrenia a konzultácie s odborným personálom ústavu. Pri získavaní a spracovaní informácií kladie dôraz na ich objektívne a prehľadné spracovanie. Na základe pozorovania, preštudovaných materiálov a riadeného rozhovoru s obvineným alebo odsúdeným sociálny pracovník stanoví pracovnú sociálnu diagnózu, ktorú si overuje v ďalšom procese práce s klientom alebo počas priebežnej diagnostiky. Pri vykonávaní diagnostiky sociálny pracovník získané informácie analyzuje, triedi a vykonáva syntézu podstatných informácií, na základe ktorých stanovuje sociálnu diagnózu a formuluje sociálny problém. 3. Plán sociálnej pomoci Plán sociálnej pomoci vychádza z diagnózy a poznania pozitívnych vlastností odsúdeného a jeho skúseností v oblasti medziľudských vzťahov, ktoré je možné aktivizovať v prospech jeho ďalšej socializácie alebo resocializácie. Sociálny pracovník podľa charakteru a závažnosti konzultuje problém s odborným personálom ústavu. Zvažuje možnosti jeho riešenia, pričom berie do úvahy reálne možnosti, schopnosti, želania, ambície obvineného alebo odsúdeného a možnosti iných orgánov a organizácií, ktoré sa môžu podieľať na riešení problému počas výkonu väzby alebo výkonu trestu a po prepustení na slobodu. 5
Návrh plánu sociálnej pomoci obsahuje jednu alebo viac možností riešenia. Jednotlivé etapy riešenia sociálny pracovník formuluje jasne a zrozumiteľne. V priebehu realizácie plánu sociálnej pomoci motivuje obvineného alebo odsúdeného k aktívnej spolupráci. Zrozumiteľná formulácia postupných krokov umožňuje klientovi obvinenému alebo odsúdenému uvedomovať si a sledovať aj čiastočné zlepšenie alebo zhoršenie svojej situácie pri neplnení odporúčaných a dohodnutých postupov. 4. Sociálna pomoc Sociálna pomoc musí byť individuálna s ohľadom na jedinečnosť a resocializačné potreby odsúdeného a pomáhať riešiť konkrétnu situáciu, a to vhodnou voľbou foriem, metód, rozsahu a dĺžky poskytovania sociálnej pomoci. K podmienkam, ktoré vytvárajú predpoklady na účinné pôsobenie, patrí vytvorenie vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a klientom. Osobitne v podmienkach penitenciárneho zaobchádzania je potrebné zvoliť citlivý prístup k jednotlivým prípadom. Základnými podmienkami tohto vzťahu sú akceptácia, vcítenie a zhoda. Splnenie týchto troch podmienok pomáha klientovi znižovať vnútorné napätie a mobilizovať ho k tomu, aby našiel v sociálnom pracovníkovi oporu pri riešení sociálneho problému v spojitosti s aktuálnou situáciou. Dôležité je, aby sociálny pracovník dal obvinenému, resp. odsúdenému najavo, že aj keď prejaví skryté a negatívne stránky svojej osobnosti, bude k nemu pristupovať s porozumením a snahou riešiť jeho životnú situáciu. Pri riešení sociálnych problémov sociálny pracovník prichádza do kontaktu s osobami, ktoré sú psychosociálne narušené, prešli náročnými životnými situáciami, pri vyrovnávaní sa s nimi si osvojili rôzne reakcie a techniky, sú osobnostne nezrelé a nedostatočne socializované. Často neprimerane reagujú na sociálne prostredie, pričom však príčinu svojich narušených vzťahov si neuvedomujú alebo si ju nechcú priznať. Negatívne skúsenosti, ktoré získali vplyvom pôvodného alebo súčasného sociálneho prostredia, ich naučili nedôvere, nepriateľskému, či agresívnemu konaniu. Mnohokrát sú neúprimní a zastierajú skutočnosti. Metodika práce sociálneho pracovníka s každým z nich je teda iná, ale musí byť súčasťou premyslenej a plánovanej sociálnej pomoci. Sociálna pomoc obvineným a odsúdeným sa realizuje formou individuálnej a skupinovej práce. a) Individuálna sociálna práca Individuálna sociálna práca zahŕňa konkrétnu sociálnu prácu s obvineným alebo odsúdeným a jej základom je sociálne poradenstvo. Poradenský proces je zameraný na rozvoj a využitie spôsobilostí klienta vysporiadať sa so sociálnymi problémami. b) Skupinová sociálna práca Skupinová sociálna práca sa orientuje na prácu so skupinou, pri ktorej sa využíva skupinová dynamika, skupinové vzťahy, ako aj súčinnosť, spolupráca a vzájomné pozitívne ovplyvňovanie jednotlivých členov skupiny. Skupinová forma práce v indikovaných prípadoch rozvíja a zefektívňuje individuálnu formu sociálnej práce. 6
Sociálny pracovník vykonáva individuálnu a skupinovú sociálnu prácu v rozsahu svojej odbornej kompetencie. Skupinu riadi sám alebo sa podieľa na práci skupiny, ktorú vedie iný odborník ústavu. Pri poskytovaní sociálnej pomoci sociálny pracovník uplatňuje najmä poradenstvo, krízovú intervenciu, nácvik sociálnych zručností, osvetu a vzdelávanie. 5. Poradenstvo Pri poradenskej činnosti sa sociálny pracovník zameriava na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia sociálnej situácie a na usmernenie obvineného alebo odsúdeného pri uplatňovaní foriem sociálnej pomoci. Sociálne poradenstvo zahŕňa i odbornú psychosociálnu starostlivosť, na vykonávaní ktorej sa sociálny pracovník podieľa v rozsahu svojej odbornej kompetencie; pritom využíva informáciu, distribúciu, klarifikáciu, ventiláciu a povzbudenie. Informácia patrí k základným metódam práce s obvineným a odsúdeným. Informačný charakter majú konzultácie z oblastí sociálneho zabezpečenia, rodinného práva a podobne. Distribúcia. Ak obvinený alebo odsúdený žiada riešiť problémy, ktoré nepatria do odbornej kompetencie sociálneho pracovníka, sociálny pracovník zabezpečí kontakt s príslušným odborníkom. Klarifikácia. Sociálny pracovník na základe racionálnej analýzy problému objasňuje klientovi - obvinenému alebo odsúdenému rôzne aspekty ním prezentovaného problému. Vhodným spôsobom a bez nátlaku vedie klienta k tomu, aby si sám objasnil základný rámec problému, odlíšil podstatné od nepodstatného a tak hľadal príčiny toho, čo sa stalo a aktívne sa podieľal na riešení problémov. Ventilácia. Vplyvy, ktoré pôsobia na obvineného alebo odsúdeného počas výkonu trestu (odsúdení, redukcia kontaktov s blízkymi osobami a podobne) sa môžu hromadiť, čím zvyšujú jeho napätie. Ventilačná konzultácia so sociálnym alebo iným pracovníkom pomáha zbaviť väznenej osobe napätia, umožňuje jej hovoriť o ťažkostiach a problémoch bez obáv zo zosmiešnenia, nepochopenia a irónie. Niektorým obvineným alebo odsúdeným ventilácia problému úplne postačuje a nepotrebujú inú pomoc zo strany sociálneho pracovníka alebo iného odborníka. Rozprávaním o svojom probléme znižujú tenziu, ukľudnia sa a ďalšiu intervenciu súvisiacu s aktuálnym problémom nepotrebujú. Povzbudenie. Obvinený alebo odsúdený, ktorý sa obráti na sociálneho pracovníka, je často neistý, nevie čo ho čaká a či jeho problém je riešiteľný. Neistota sa zvyšuje aj charakterom problému, napríklad ak ide o problém týkajúci sa intímnej sféry. Dôležité je, aby sociálny pracovník prejavil potrebnú dávku pochopenia, povzbudil a uistil klienta, že jeho problému bude venovaná potrebná pozornosť. 6. Krízová intervencia Krízová intervencia je včasný a účinný odborný zásah v akútnej interpersonálnej kríze, zabraňuje prehĺbeniu krízy a jej dlhodobým následkom. Situáciu je potrebné analyzovať, problémy rozdeliť a poskytnúť faktické informácie a možnosti riešenia. 7
7. Nácvik sociálnych zručností Cieľom je získanie sociálnych zručností v sociálnom styku, v situáciách, ktoré môžu nastať počas výkonu väzby alebo výkonu trestu a po prepustení na slobodu. Pri nácviku sociálnych zručností, ktorý sa uplatňuje najmä u odsúdených, sociálny pracovník môže aplikovať najmä: a) modelovanie, ktoré spočíva v napodobňovaní určitých reálnych situácií zo života, do ktorých sa odsúdený môže dostať počas výkonu trestu a po prepustení na slobodu, b) tréning, ktorý spočíva v učení odsúdeného efektívnej komunikácii, zvládaniu riešenia problémových situácií nekonfliktným spôsobom alebo asertivite. Hlavnými zložkami sú učenie, opakovanie a nácvik. 8. Osveta a vzdelávanie Osvetová a vzdelávacia činnosť sa vykonáva najmä formou: a) prednášky, ktorá je zameraná na poskytnutie informácií napr. skupine obvinených napr. v zmiernenom režime alebo odsúdeným na určenú tému (napríklad oblasť sociálnej pomoci, rodinného práva a podobne). Pri prednáške sa kladie dôraz na to, aby bola informatívne zaujímavá (v optimálnom čase sa odovzdá optimálne množstvo informácií), informatívne účinná (rozvíja a formuje myslenie odsúdeného) a výchovná, b) besedy, ktorá je zameraná na doplnenie a rozšírenie vedomostí na určenú tému, c) názornej agitácie, ktorá je zameraná na informácie formou oznamov na nástenkách a podobne. Sociálny pracovník overuje účinnosť realizovaných postupov a metód sociálnej pomoci: a) počas výkonu väzby a výkonu trestu, b) po prepustení na slobodu získaním informácií od sociálnych kurátorov z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne probačných a mediačných úradníkov, ktorí pokračujú v sociálnej starostlivosti alebo v dohľade uloženom prepustenému klientovi. D. DOKUMENTÁCIA Sociálny pracovník vedie dokumentáciu v rozsahu určenom týmto rozkazom. Dokumentácia údajov o sociálnych prípadoch a sociálnej práci musí byť náväzná a výstižná. Zvládnutie zručností potrebných pri vykonávaní riadeného rozhovoru, spracovaní sociálnej diagnózy, poradenstva, intervencie a podobne, ako aj schopnosť pozorovania, analýzy a syntézy informácií o odsúdenom uľahčuje vedenie dokumentácie a prispieva k jej prehľadnosti. Dokumentácia sociálnej práce musí umožňovať pružné riešenie sociálneho problému iným príslušníkom zboru na oddelení a je určená aj na spracovanie štatistických údajov oddelenia. Dokumentácia sociálnej práce, jednotlivých sociálnych prípadov a ich spracovania je významná aj z hľadiska zisťovania efektívnosti aplikovaných postupov a metód sociálnej práce a ich zdokonaľovania a potrieb konzultácie s odborným personálom ústavu. Vybrané kazuistiky možno využívať pri ďalšom vzdelávaní sociálnych pracovníkov v ústavoch. 8
E. PRINCÍPY A ŠTANDARDY ETIKY SOCIÁLNEJ PRÁCE Princípy a štandardy etiky sociálnej práce s odsúdenými vychádzajú z dokumentu Etika sociálnej práce princípy a štandardy, ktoré boli prijaté Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov v r. 1994 v Colombo, Srí Lanka. 1. Princípy etiky sociálnej práce Sociálna práca vychádza z rôznych humanitných, náboženských a demokratických ideálov a filozofií a má použitie aj pri riešení potrieb obvinených a odsúdených vznikajúcich z osobných a spoločenských vzťahov a pri rozvíjaní ich potenciálu; pritom vychádza z nasledujúcich princípov: a) rešpektovanie a akceptovanie obvineného a odsúdeného, nevnucovanie vopred daného systému starostlivosti, b) umožnenie obvinenému a odsúdenému uplatniť právo na sebarealizáciu tak, aby neporušoval rovnaké právo ostatných osôb a stanovené právne predpisy a dodržiavaním povinností prispieval k prospechu spoločnosti, c) rešpektovanie princípu sociálnej spravodlivosti a základných ľudských práv, tak ako sú vyjadrené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a slobôd a v iných medzinárodných zmluvách odvodených od tejto deklarácie, d) poskytovanie pomoci obvinenému a odsúdenému, ktorý hľadá pomoc a radu a vylúčenie diskriminácie na základe pohlavia, veku, zdravotného stavu, farby pleti, sociálnej triedy, rasy, náboženstva, jazyka alebo politického presvedčenia, e) rešpektovanie súkromia a dôvernosti a zodpovedné využívanie poskytnutých informácií v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu osobnosti, f) spolupráce s obvineným a odsúdeným pri hľadaní riešení a postup v jeho záujme s prihliadnutím na záujmy ďalších zainteresovaných osôb, získavanie obvineného a odsúdeného, jeho podnecovanie k účasti a poskytovanie informácií o výhodách a nevýhodách navrhnutého postupu, g) vedenie obvineného a odsúdeného k prevzatiu zodpovednosti za dohodnutý postup, ktorý ovplyvní jeho život a obmedzenie prostriedkov donucovania, h) uplatňovanie nezlučiteľnosti sociálnej práce s priamou alebo nepriamou podporou jednotlivcov, skupín, politických zoskupení alebo mocenských štruktúr, ktoré utláčajú občanov, používajú teror, týrajú ich alebo používajú iné hrubé alebo ponižujúce prostriedky. 2. Etické štandardy sociálneho pracovníka Úlohou profesionálneho sociálneho pracovníka je usilovať sa o rozvoj a sebarealizáciu odsúdených, objektívne a disciplinovane využívať svoje vedomosti a zručnosti v ich prospech. Sociálny pracovník najmä: a) snaží sa o porozumenie obvineného a odsúdeného, jeho sociálneho prostredia, ako aj činiteľov ovplyvňujúcich jeho správanie, akceptuje obmedzenia, ktoré sú dané právnymi nárokmi ostatných zúčastnených, b) dodržiava a presadzuje princípy sociálnej práce, hodnoty, vedomosti a metodiku profesie, vystríha sa správania, ktoré poškodzuje výkon profesie a vedie k zneužívaniu rolí, c) je si vedomý profesionálnych a osobných obmedzení, nepripúšťa pri práci s obvineným a odsúdeným poškodenie oprávnených záujmov iných osôb a porušenie zákonov, d) pri rozvíjaní a overovaní odborných postupov používa relevantné metódy, e) zachováva právo obvineného a odsúdeného na vzťah vzájomnej dôvery a zodpovedné nakladanie s informáciami, 9
f) uznáva a rešpektuje rozdiely medzi väznenými osobami, pomáha obvinenému a odsúdenému prijímať zodpovednosť za svoje konanie, a ak nie je možné poskytnúť pomoc, informuje o tom obvineného alebo odsúdeného, g) pomáha odsúdeným dosiahnuť sebarealizáciu a využitie vlastného potenciálu v rámci obmedzení daných právami iných ľudí, h) pracuje a spolupracuje s orgánmi a organizáciami, v ktorých sociálna politika, postupy a činnosti smerujú k dostatočnému poskytovaniu sociálnych služieb a presadzovaniu profesionálnej praxe zlučiteľnej s právnymi a etickými princípmi. 10