PLÁN ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU NA HOREHRONÍ

PRVÁ ROZVOJOVÁ VIDIECKA AGENTÚRA BREZNO PLÁN ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU NA HOREHRONÍ Projekt spracovaný v rámci SPP - priorita B Pilotná grantová schéma pre rozvoj cestovného ruchu Brezno, 2001

OBSAH str. Úvod 2 1. Východiská spracovania plánu rozvoja cestovného ruchu 4 1. 1 Charakteristika regiónu Horehronie (okresu Brezno) 4 1. 2 Supraštruktúra a infraštruktúra cestovného ruchu 9 1. 3 Súčasné organizačné, finančné a ostatné podmienky rozvoja cestovného ruchu 14 1. 4 SWOT analýza cestovného ruchu regiónu 16 1. 5 Potenciál územia pre rozvoj cestovného ruchu 18 2. Plán rozvoja cestovného ruchu na Horehroní 20 2. 1 Dlhodobá stratégia trvaloudržateľného cestovného ruchu ako základ rozvoja cestovného ruchu regiónu 20 2. 2 Koncepcia rozvoja cestovného ruchu 23 2. 3 Plán rozvoja cestovného ruchu v regióne 26 2.31 Program využitia prírodných a kultúrno-historických predpokladov 27 2.32 Program budovania supraštuktúry a infraštruktúry cestovného ruchu 28 2.33 Vytvorenie potrebných organizačných, kádrových a finančných predpokladov rozvoja cestovného ruchu35 Závery 48 Použitá literatúra 50 Prílohy 51

ÚVOD Cestovný ruch nadobúda vo svete čoraz väčší ekonomický i sociálny význam. Preto sa stáva predmetom podpory národných vlád i miestnych a regionálnych samosprávnych orgánov. Na Slovensku zostáva podpora cestovného ruchu na úrovni vlády zatiaľ viac vo verbálnej podobe, ako v podobe konkrétnych opatrení na jeho podporu. Len orgány samosprávy pochopili, aký má cestovný ruch význam pre miestny a regionálny rozvoj. Vychádzajú pritom zo skutočnosti, že cestovný ruch: a) ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí pre miestne zdroje práce vtedy, ak sa zamestnáva obyvateľstvo daného regiónu. Tým sa zastavuje pokles domáceho obyvateľstva, ktoré v dôsledku nedostatku pracovných miest zvyčajne odchádza za prácou do iných regiónov; b) ovplyvňuje zárobkovú situáciu miestneho obyvateľstva, stimuluje jeho dopyt, vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity, aktivuje rozvoj poľnohospodárskej výroby, remesiel, obchodu a tak zlepšuje hospodárske a sociálne pomery miestneho obyvateľstva; c) stimuluje rozvoj technickej infraštruktúry (budovanie cestnej siete, telekomunikácií, zásobovanie pitnou vodou - budovanie vodovodu, kanalizácia, plynofikácia) a sociálnej infraštruktúry (modernizácia a výstavba bytového fondu, kultúrno-osvetových, zdravotníckych zariadení ap.), zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a občiansku vybavenosť. Zvyšuje sa tým sebavedomie a spolupatričnosť miestneho obyvateľstva; d) je zdrojom príjmov regiónu a tvorby hodnoty, multiplikačného efektu v kooperujúcich odvetviach, priamo i sprostredkovanie vplýva na tvorbu HDP a v dôsledku ekonomickej špecializácie regiónu na cestovný ruch je aj faktorom podpory medziregionálnej kooperácie; e) má pozitívny priamy a sprostredkovaný vplyv na tvorbu a rast hrubého národného produktu regiónu a vplyvom rozvoja aktívneho zahraničného cestovného ruchu aj na devízové zhodnocovanie služieb cestovného ruchu. Aby boli účinky cestovného ruchu v regionálnom rozvoji priaznivé, musí sa jeho vývoj koordinovať. To je úloha orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, miestnych a regionálnych združení cestovného ruchu. V opačnom prípade môže cestovný ruch spôsobiť rozpad miestneho priemyslu, vyvolať nekontrolovanú výstavbu rozličných zariadení cestovného ruchu, viesť k rozpredaju pôdy, poškodzovať prírodu a krajinu, narušiť osobitosti domácej kultúry, vyvolať sociálne napätie medzi miestnym obyvateľstvom a účastníkmi cestovného ruchu (GÚČIK 2000). V rámci podpory rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie predložila Prvá rozvojová vidiecka agentúra Brezno v rámci pilotnej grantovej schémy pre rozvoj cestovného ruchu PHARE projekt pod názvom "Plán rozvoja cestovného ruchu v regióne HOREHRONIE". Na základe rozhodnutia výberovej komisie, získalo mesto Brezno grant na spracovanie uvedeného plánu. Na spracovaní plánu sa riešiteľsky podieľali predovšetkým organizácie Prvá rozvojová vidiecka agentúra so sídlom v Brezne a

Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj cestovného ruchu v Banskej Bystrici, v spolupráci s mestom Brezno, obcami, podnikateľmi a MVO z regiónu. Práce na pláne začali začiatkom leta 2001. V priebehu leta sa získali potrebné údaje do analytickej časti plánu. Koncom leta a v priebehu jesene sa realizovali viaceré stretnutia s predstaviteľmi obcí, mikroregiónov a podnikateľských subjektov cestovného ruchu, kde sa konzultovali hlavné zámery plánu. Cieľom spracovania Plánu rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie sú: trvaloudržateľný rozvoj cestovného ruchu, ktorý vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu aj v budúcnosti a obmedzí negatívny vplyv zvýšenej návštevnosti na región, vytvoriť podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb cestovného ruchu v regióne. Kvalita služieb je hlavným strategickým faktorom rozvoja cestovného ruchu, prostredníctvom cestovného ruchu prispieť k ekonomickému rozvoju regiónu, predovšetkým zvýšiť vysokú mieru nezamestnanosti a zvýšiť životnú úroveň jeho obyvateľstva. Pri spracovaní plánu rozvoja cestovného ruchu sa vychádzalo zo súčastného rozdelenia regiónu Horehronie na 3 mikroregióny (Horehron, Chopok-juh Čierny Hron) a mesto Brezno. Vychádzalo sa predovšetkým zo skutočnosti, že jednotlivé mikroregióny majú z hľadiska rozvoja cestovného ruchu čiastočne odlišné podmienky a z toho vyplyvajúce postavenie v cestovnom ruchu. Mesto Brezno by malo v rozvoji cestovného ruchu plniť predovšetkým úlohu nákupného, kultúrneho a východiskového centra celého regiónu s koncentráciou vyšších služieb. Mikroregión Horehronie je predovšetkým určený pre rozvoj vidieckého cestovného ruchu a agroturistiky, pričom hlavnou atraktivitou sú relatívne nenarušená príroda a zachovalý folklór a jeho tradície. Mikroregión si pripravuje svoj program vidieckej turistiky v rámci realizácie projektu Cesta kráľa Mateja Korvína na Kráľovu hoľu. Mikroregión Chopok-juh vzhľadom na existujúcu supraštruktúru cestovného ruchu, ako aj imidž v cestovnom ruchu by sa mal zameriavať predovšetkým na aktívny zahraničný cestovný ruch a na solventnejšiu domácu klientelu. To bude klásť zvýšené nároky na kvalitu poskytovaných služieb. Mikroregión Čierny Hron, podobne ako Horehron, by sa mal orientovať hlavne na vidiecky cestovný ruch a agroturistiku. Hlavnou atrakciou mikroregiónu je biatlonový areál v Osrblí a Čiernohronská úzkokoľajná železnica a aktivity s ňou súvisiace. Mikroregión má spracovaný svoj Akčný plán rozvoja vidieckej turistiky a v rámci pilotnej grantovej schémy pripravuje OZ VYDRA v spolupráci s mikroregiónom Podpoľanie projekt Spoločne na vrchárskom putovaní. Mikroregión Muránska Planina, ktorého súčasťou sú dve obce okresu, má spracovaný svoj rozvojový program a v rámci pilotnej grantovej schémy pre rozvoj CR prostredníctvom OZ VRCHÁR realizuje projekt Podpora rozvoja turizmu v mikroregióne Muránska Planina. Plán rozvoja cestovného ruchu HOREHRONIE je materiál, ktorý je potrebné priebežne aktualizovať a dopĺňať podľa toho ako sa menia podmienky v cestovnom ruchu, ako aj očakávania a potreby účastníkov cestovného ruchu. Ďalej je potrebné aby s týmto plánom bolo oboznámených čo najviac subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu (obce, podnikatelia, mimovládne organizácie), ako aj miestne obyvateľstvo. Pripomienky a návrhy na úpravy plánu by sa mali priebežne realizovať tak, aby to bol neustále aktuálny dokument rozvoja cestovného ruchu na Horehroní.

I. VÝCHODISKÁ SPRACOVANIA PLÁNU ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU Východiskom spracovania plánu rozvoja cestovného ruchu v regióne Horehronie je analýza súčasného stavu v primárnej a sekundárnej ponuke regiónu, analýza silných a slabých stránok regiónu a zhodnotenie potenciálu územia pre rozvoj cestovného ruchu. 1. 1 CHARAKTERISTIKA REGIÓNU HOREHRONIA (OKRES BREZNO) Sociálno-ekonomická situácia regiónu V povojnových rokoch v rámci industrializácie Slovenska, vychádzajúc z tradícií v regióne dosiahol vysokú úroveň hutnícky a strojársky priemysel, ktorý do konca 80-tych rokov bol rozhodujúcim zamestnávateľom obyvateľov spolu s primeraným rozvojom infraštruktúry. Táto monoštrukturálna orientácia priemyselnej výroby v dôsledku vonkajších aj vnútorných vplyvov spôsobila značný pokles v zamestnanosti obyvateľstva po roku 1989. Pôvodné veľké podniky Mostáreň Brezno a.s., ESPE a.s. Piesok, HDF Polomka a.s., Slovpump a.s. Závadka nad Hronom a Strojmalt a.s. Pohorelá sú v konkurze. Zlieváreň a.s. Hronec je v likvidácii. V ich priestoroch boli vytvorené nové spoločnosti, ktoré zamestnali časť prepustených pracovníkov, ale musíme konštatovať, že problémy v oblasti priemyslu pretrvávajú aj naďalej. Drevospracujúci priemysel je v regióne v útlme, nepodarilo sa ešte oživiť výrobu na bývalých veľkých pílach Polomka, Brezo-Halny. Oživenie drevospracujúceho priemyslu sa očakáva od novej firmy po HDF a.s. Polomka, ktorou je firma Nová Horehronská s.r.o., ktorá zahájila výrobu biodosky. V marci 2001 začala výrobu reziva firma LOGMASTER s.r.o. na píle v Gašparove. Ekonomicky stabilnými priemyselnými podnikmi v okrese sú ŽP a.s. Podbrezová a Petrochema a.s. Dubová, čo je pozitívne pre Horehronie, ale pre priemyselne vyspelý región v minulosti je to na súčasnú dobu málo. Nie je možné z pohľadu zamestnanosti v podnikoch vrátiť sa do stavu spred roka 1989. Preto aj v oblasti priemyslu je potrebné podporiť malé a stredné podnikanie, tam vytvoriť výhodné podmienky zo strany štátu, vytvoriť podmienky pre investovanie a spoluprácu so zahraničnými podnikateľmi a investormi, čím by sa zvýšila zamestnanosť v regióne. Po roku 1989 došlo v bývalom okrese Banská Bystrica skoro k úplnému zániku stavebných organizácii. Začali sa vytvárať malé a stredné stavebné firmy. Tento proces sa prejavil aj na Horehroní. Stavebná činnosť v regióne je v podstatnej miere závislá od ekonomickej situácie štátu. Nedostatok zákaziek spôsobuje stavebným firmám v regióne existenčné problémy. Súčasná rozloha lesných pozemkov v regióne je 86 626 ha, z toho hospodárske lesy tvoria 51 120 ha, čo región predurčuje na spracovanie dreva. Lesy SR v regióne sú zastúpené v odštepnom závode Beňuš, odštepnom závode v Čiernom Balogu a odštepnom závode Slovenská Lupča, ktorý z okresu Banská Bystrica zasahuje aj do okresu Brezno. Významný lesný podnik sú aj Lesy mesta Brezno.

Lesnú pôdu v okrese vlastnia a využívajú rôzne subjekty - štát (72 750,59 ha lesov), súkromné osoby (321,88 ha), pozemkové spoločnosti (5 247,49 ha), obce a mesto Brezno (7 721,51 ha). Na území regiónu je 6 poľnohospodárskych družstiev, 2 roľnícke družstvá, 18 akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným, družstiev vlastníkov oviec a 78 súkromne hospodáriacich roľníkov. Výmera PPF v regióne je 34 774,9 ha. Obyvateľstvo Okres Brezno mal v roku 2000 65 715 obyvateľov a hustota obyvateľstva na 1 km2 bola 52 osôb. Obyvateľstvo okresu sa skoncentrovalo v strede okresu pozdĺž dopravných ciest v doline rieky Hron. Rozsiahle horské oblasti Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria sú takmer ľudoprázdne. Z hľadiska vekovej štruktúry je 23,4 % obyvateľstva v predproduktívnom veku, v produktívnom veku je 57,8 % a v poproduktívnom veku je 18,8 % obyvateľstva okresu. Z hľadiska národnostnej štruktúry je 96,2 % slovenskej národností a 2,8 % rómskej národnosti. Okres Brezno je na 2. mieste v počte obyvateľov rómskej národnosti. Obyvateľstvo okresu býva v 30 obciach, z toho 1 mesto (Brezno). Mesto Brezno malo v roku 1995 22 988 obyvateľov. Veľkostná štruktúra obcí je nasledovná: 0-199 obyvateľov - 2 obce 200-499 obyvateľov - 7 obcí 500-999 obyvateľov - 4 obce vyše 1000 obyvateľov - 16 obcí Viac ako 2000 obyvateľov má 7 vidieckych obcí: Čierny Balog, Heľpa, Podbrezová, Pohorelá, Polomka, Valaská, Závadka nad Hronom Prírodné podmienky Okres Brezno je šiesty najväčší okres na Slovensku s rozlohou 1 265 km2. Osou okresu je Horehronské podolie, nad ktorým sa na severe dvíhajú Nízke Tatry, na juhu Veporské vrchy a na východe okraj Muránskej planiny a Slovenského raja. Najvyšší bod územia, 2 043 m n.m., je vrchol Ďumbiera v Nízkych Tatrách. Najnižší bod, 415 m n.m., je pri výtoku Hrona z okresu v katastri obce Nemecká. Časť Horehronského podolia, najmä Brezniansku kotlinu, vypĺňajú neogénne štrky, piesky a pyroklastiká andezitov, čiastočne paleogénne pieskovce, ílovce a slieňovce. Nízke Tatry a Veporské vrchy sú v strede budované prvohornými vyvretými horninami, najmä žulami a kryštalickými bridlicami. Na okrajoch ich tvoria predovšertkým druhohorné vápence, dolomity (tvoria aj Spišsko-gemerský kras), bridlice, ílovce a slieňovce. Horehronské podolie je zníženina s pahorkatinovým reliéfom, nad ktorou sa pozdĺž tektonických línií výrazne dvíhajú strmé stráne Nízkych Tatier. Na rozhraní Nízkych Tatier a podolia sa rozprestierajú náplavové kužele. Ich reliéf je vo vyšších polohách veľhorský hôľny a ľadovcový. Reliéf Veporských vrchov je prevažne hornatinový. Väčšina územia patrí do chladnej klimatickej oblasti, len dno Horehronského podolia a nižšie časti strání sú v mierne teplej klimatickej oblasti.

Priemerne mesačné teploty v stupňoch C (Brezno) Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok Teplota v C -6,0-3,4 1,2 6,9 12,1 15,4 17,2 16,1 12,4 7,1 2,2-2,2 6,6 Priemerné mesačné zrážky v mm (Brezno) Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok Zrážky v mm 45 43 44 44 78 94 87 79 54 54 65 53 740 Osou územia je rieka Hron. Jeho najväčšie sú prítoky Rohozná a Čierny Hron. Priemerný prietok Hrona je v Brezne 8 m3.s-1, Čierneho Hrona pri vtoku do Hrona 3 m3.s-1. Pôdny kryt je pestrejší v Horehronskom podolí, kde sú aj ilimerizované pôdy luvizeme a pseudogleje. Inak sa na celom území na vápencoch vyskytujú rendziny a na silikátových horninách hnedé lesné pôdy kambizeme. V najvyšších polohách Nízkych Tatier a Veporských vrchov prevládajú podzoly a rankre. Z územia okresu zaberá poľnohospodárska pôda približne tretinu, pričom väčšina sú lúky a pasienky. Na ornej pôde v doline Hrona sa pestujú predovšetkým zemiaky a jačmeň. V okrese prevláda živočíšna výroba, a to najmä chov hovädzieho dobytka. Po viacročnej stagnácii v súčasnosti ožíva chov oviec. Lesy zaberajú približne dve tretiny rozlohy okresu a znamenajú pre rozvoj regiónu veľký potenciál. Región je v pomyselnom strede Slovenska. Vzhľadom na to, že ho obkolesujú horské masívy, doprava nie je zatiaľ silnou stránkou okresu. So severom Slovenska spája okres náročná cesta cez sedlo Čertovica, s juhom dopravné ťahy cez Tisovec. Významný je železničný ťah Banská Bystrica - Margecany. Brezno je vzdialené od Banskej Bystrice 42 km, od Bratislavy 258 km. Chránené územia Na území regiónu sa nachádza veľký počet rôznych kategórií chránených území od národných parkov až po chránené areály. Do regiónu zasahujú 3 národné parky (Nízke Tatry, Slovenský raj a Muránska planina), 1 chránená krajinná oblasť (Poľana), 9 národných prírodných rezervácií, 15 prírodných rezervácií, 1 národná prírodná pamiatka (Bystrianska jaskyňa), 5 prírodných pamiatok a 1 chránený areál). Celková rozloha chránených území je 49 230 ha. Z hľadiska cestovného ruchu vytvárajú chránené územia podmienky pre rozvoj predovšetkým kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu a pešej turistiky. Prehľad o chránených územiach poskytuje príloha 1. Jaskyne Na území regiónu Horehronie sa nachádzajú dve jaskyne. Obe sú sprístupnené, jedna však vyžaduje špeciálny výstroj (Jaskyňa mŕtvych netopierov). Jaskyňa mŕtvych netopierov Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase /1 750 m n. m./. Relatívne drobný, hlboko zvrásnený vápencový masív Kozích chrbtov s dĺžkou 2 km a šírkou len 300 m obsahuje vo svojich útrobách množstvo chodieb v doposiaľ známych 14 poschodiach a dvoch paralelných vetvách. Najväčší podzemný priestor - Bystrický dóm sa nachádza na 7 poschodí v hĺbke 180 m.

Jaskyňa bola objavená v roku 1981. Ide o tretiu najhlbšiu (-310 m/ a tretiu najdlhšiu (9 km/ jaskyňu na Slovensku. Medzi jedinečné zaujímavosti jaskyne patrí výskyt vulkanických hornín kriedového veku vovrásnených do vápencového súvrstvia. Objavujú sa v jaskynných chodbách na viacerých miestach, kde upozorňujú na seba červenohnedou alebo zelenou farbou. Vulkanická hornina obsahuje šošovky achátov bieloružového odtieňa. Ďalšou pozoruhodnosťou sú nálezy netopierých kostičiek, nachádzajú sa takmer všade. Podľa nich dostala jaskyňa svoje pomenovanie. Ich vek sa odhaduje na 6000 rokov. V okrajových častiach jaskyne sa nachádzajú kostrové zvyšky kún, medveďov, ba dokonca aj kozy. Jaskyňa má priemernú teplotu +3,5 C, avšak niektoré zaľadňované časti dosahujú celoročný priemer len +1 C. Prúdenie vzduchu vďaka otvorenosti systému dosahuje 5 m/s. Bystrianska jaskyňa Nachádza sa na južných svahoch Nízkych Tatier v ochrannom pásme Nízkotatranského národného parku. Staré časti jaskyne boli známe už od nepamäti. Nové časti objavil v roku 1926 Jozef Kovalčík a bratia Holmanovci, keď prenikli do vnútra jaskyne cez puklinovú priepasť Peklo. V dnešnej podobe je pre verejnosť jaskyňa sprístupnená od roku 1968. Jaskyňa je vytvorená z tmavosivých vápencov stredného triasu a patrí medzi typické puklinové jaskyne. Vznikla modelačnou, erozívnou a korozívnou činnosťou vôd potoka Bystrianka po puklinách niekoľkých smerov a zrútením niekoľkých častí povál. Jej najspodnejšími časťami tečie podzemný tok, ktorý vyteká vo vyvieračke pri Valaskej. V jaskyni sú zastúpené všetky formy sintrovej výzdoby s typickým útvarom zasintrovaných riečnych štrkov v stropných korytách. K najväčším a najzaujímavejším priestorom patrí Vstupný Dóm, v ktorom je umiestnená pamätná tabuľa padlému partizánovi, ktorý bol počas SNP zastrelený priamo v jaskyni. Sintrovú výzdobu tvoria stalaktity, stalagmity, stalagnáty a kvapľové záclony. Zvlášť pozoruhodné sú Zvonivé stalaktity, Veľký a Malý baldachýn a Kováčska vyhňa. Mimo prehliadkovej trasy sa nachádza Liečebňa, kde sa liečia choroby horných a dolných dýchacích ciest a rôzne alergie. Táto časť je pre verejnosť nesprístupnená. Náučné chodníky V regióne sa nachádzajú tri náučné chodníky: 1. Čierny Balog - Hronec 2. Stožky 3. Dobročský prales Náučný chodník Čierny Balog - Hronec Trasa vedie z Čierneho Balogu - železničná stanica ČHZ - Ungrovo - Hronec. Dĺžka náučného chodníka je 11,5 km, prevýšenie je 250 m. Čas prechodu je 3-4 hodiny. Počet zástavok je 7. Zástavky zatiaľ nie sú osadené v teréne. V okolí sú viaceré technické pamiatky a Dobročský prales.

Náučný chodník Stožky Trasa vedie zo Závadky nad Hronom cez hájovňu Pätina - Chotárna dolina - rybníček na Stožkách - sedlo Randanica - dolina Hrona. Dĺžka náučného chodníka je 6,5 km, prevýšenie 150 m. Čas prechodu je 1,5 hod. Počet zastávok je 7. Na trase viaceré prírodné útvary, chránené rastliny (napr. lykovec muránsky), spoločenstva pralesovitého charakteru. Náučný chodník Dobročský prales Trasa vedie z Dobroče cez dolinu Brôtovo do Dobročského pralesa. Dĺžka náučného chodníka je 10 km, prevýšenie 300 m. Čas prechodu je 3 hodiny. Počet zastávok je 3. Hlavnou atrakciou je Dobročský prales. Minerálne pramene V okrese je evidovaných 21 minerálnych prameňov: Bacúch - Prameň Boženy Němcovej, Prameň z pukliny Beňuš - Prameň Kyslá, Prameň pri potoku Čierny Balog - Kyslá v altánku, Prameň pri potoku Heľpa - Dolná kyslá, Horná kyslá Hronec - Prameň Hrončok Jarabá - Bachláč na lúke, Bachláč pri ceste, Kumštová, Prameň pre jasienok Jasenie - Horná kyslá, Prameň Kyslá Mýto pod Ďumbierom - Dolná kyslá, Horná kyslá Pohorelá - Kyslá Telgárt - Prameň u Janíkov, Slatvina, Starý prameň Kultúrno-historické pamiatky Región Horehronie je bohatý na kultúrno-historické pamiatky. Spektrum kultúrno-historických pamiatok zahŕňa cirkevné a svetské stavby, objekty ľudovej architektúry a technické pamiatky, pamiatky na významné osobnosti slovenského národa i na obdobie SNP. Z cirkevných stavieb sú to predovšetkým kostoly v obciach regiónu a v meste Brezne, a tiež židovská synagóga v Brezne. Objekty ľudovej architektúry sa nachádzajú najmä v obciach Bacúch, Šumiac, Beňuš, Drábsko, Heľpa, Hronec, Jasenie, Lom nad Rimavicou, Polomka, Závadka nad Hronom. Svetské stavby, najmä meštianské domy, sa nachádzajú v meste Brezno. Tiež sa tu nachádzajú pozostatky múrov mestského opevnenia. Technické pamiatky sú sústredené najmú v obci Čierny Balog a súvisia s Čiernohronskou železnicou. Ďalej sú to obce Bacúch (priehrada), Hronec (liatinový cestný most), Osrblie (vysoká pec), Nemecká (vodná elektráreň), Vaľkovňa (železiareň). Archeologické náleziská sú v katastri obce Horná Lehota (lokalita Hrádok) a obce Nemecká (lokalita Hradisko). V regióne sa tiež nachádza množstvo pamiatok venovaných SNP (pamätné tabule, pomníky, partizánske bunkre, hroby). V minulosti v regióne pôsobili aj významné osobnosti slovenského národa (Samo Chalupka, Ján Chalupka, Martin Rázus, Gustáv Zechenter-Laskomerský, Karol Kuzmány a ďalší). Viaceré pamiatky sú zviazané s ich pôsobením (fary, domy, cintoríny). Prehľad o kultúrno-historických pamiatkach poskytuje príloha 2.

Múzeá V regióne Horehronie sa nachádzajú celkovo 3 múzeá a dve pamätné izby. Najväčším a najnavštevovanejším múzeom je Horehronské múzeum v Brezne. Horehronské múzeum v Brezne Nachádza sa v budove bývalej breznianskej radnice. Múzeum má vlastivedný charakter a mapuje históriu a vývoj regiónu. Bohaté zbierky sú ľudového odevu, umeleckej liatiny - krížov a úžitkového smaltu. Vyše 700 exponátov názorne približuje tradície Brezna i okolia. Sú to napríklad archeologický nález z doby bronzovej, olejomaľby mešťanostov a množstvo fotografií a literatúry, ktoré pripomínajú silné tradície evanjelické, katolícke i židovské, ale aj literárne (Gustáv Zechenter-Laskomerský, Martin Rázus, Karol Kuzmány i Ján Chalupka), kultúrne a športové. Múzeum Čiernohronskej železnice, Čierny Balog Čiernohronská železnička bola svojou dĺžkou 132 km najdlhšou zo všetkých 40 lesných železníc na Slovensku. Pravidelne prepravovala drevorubačov až do roku 1982, kedy hrozil jej zánik. V súčasnosti sa podarilo zrekonštruovať 17 km koľajníc na úseku Hronec - Čierny Balog - Vydrovo. Nezabudnuteľné dojmy z jazdy parnou lokomotívou a krásnej čiernohronskej prírody umocňujú návštevníkom letné turistické vozne. Múzeum pastierskych zvoncov - Šumiac Unikátna zbierka zvoncov je umiestená v rodinnej drevenici Mikuláša Gigaca v Šumiaci. Obsahuje viac ako 2 000 kusov zvoncov rôznych tvarov. Sú tu zvonce liate, plechové, drevené, hlinené, sklenené, pletené a iné. Všetky sú upevnené na remeni a peknej pracke. Okrem zvoncov sú tu vystavené aj ľudové hudobné nástroje a rôzne náradie, ktoré sa používalo v živote ľudu horehronskej dediny Šumiac. Počas prehliadky si môžete vypočuť výklad o celoživotnej práci Mikuláša Gigaca, hru na zvonce a iné ľudové nástroje. Pamätná izba Sama Chalupku, Horná Lehota V pamätnej izbe, nachádzajúcej sa v budove evanjelickej fary sa nachádzajú exponáty pripomínajúce život a dielo štúrovského básnika a národovca Sama Chalupku, ktorý na tejto fare pôsobil. Pamätná izba obce Polomka Vybrané exponáty sú zamerané na históriu obce a mikroregiónu, je tu tiež národopisná expozícia. 1. 2 SUPRAŠTRUKTÚRA A INFRAŠTRUKTÚRA CESTOVNÉHO RUCHU Supraštruktúra a infraštruktúra cestovného ruchu vytvára hmotné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Pod supraštruktúrou rozumieme ubytovacie a stravovacie zariadenia. K infraštruktúre cestovného ruchu zaraďujem: cestovné kancelárie a turistické informačné kancelárie, športovo-rekreačné zariadenia, vrátane osobných horských dopravných zariadení, turistické chodníky, cyklotrasy ap. Okrem toho sa budeme v

tejto časti zaoberať aj možnosťou vykonávania určitých aktivít súvisiacich s cestovným ruchom ako sú poľovníctvo, rybárstvo a jazdectvo. Ubytovacie zariadenia Ubytovacie zariadenia sú rozmiestnené v regióne značne nerovnomerne, a to ako z hľadiska kapacity, tak aj kategórií ubytovacích zariadení. Najlepšie vybavený ubytovacími zariadeniami je mikroregión Chopok - juh a mesto Brezno. Najmenej ubytovacích kapacít je v mikroregióne Čierny Hron. V mikroregióne Chopok - juh a Brezno je aj vyššia úroveň ubytovacích zariadení (vyšší podiel hotelov). Pokiaľ ide o ubytovanie v súkromí, hlavnými strediskami sú Krpáčovo, Mýto pod Ďumbierom, Bystrá a Polomka. Hlavné problémy v oblasti ubytovacích zariadení v regióne sú: opotrebovanosť mnohých ubytovacích zariadení a nedostatočná údržba. Týka sa to ako interiérov, tak aj exteriérov, malý podiel vyšších tried hotelov, najmä v mikroregióne Chopok - juh, relatívne nízka úroveň poskytovaných služieb vo väčšine ubytovacích zariadení, nedostatočná vybavenosť doplnkovými službami, o ubytovaní v súkromí neexistuje kompletná evidencia (veľký podiel ubytovaní "na čierno"). Prehľad o ubytovacích kapacitách v regióne Horehronie poskytuje príloha 3. Stravovacie zariadenia V regióne Horehronie sa nachádza cca 30 samostatných stravovacích zariadení (okrem stravovacích zariadení, ktoré sú súčasťou ubytovacích zariadení). Najviac zariadení (cca 13) sa nachádza v meste Brezne. Najmenej ich je v mikroregióne Čierny Hron (1). Hlavné problémy v oblastí stravovacích zariadení sú: nedostatok stravovacích kapacít v letnej a zimnej sezóne, najmä v prípade priaznivých poveternostných podmienok a zvýšenej návštevnosti (sviatky, prázdniny), vysoký podiel pohostinstiev. V niektorých obciach je možné stravovať sa len na základe vopred predloženej objednávky (Šumiac, Závadka nad Hronom, Pohorelá, ap.), nedostatok stravovacích zariadení pri cestných trasách, nižšia úroveň poskytovaných stravovacích služieb v prevažnej väčšine stravovacích zariadení, ekonomické problémy viacerých stravovacích zariadení, z dôvodu nízkeho dopytu, najmä zo strany miestneho obyvateľstva, malý počet stravovacích zariadení zameraných na typickú slovenskú (resp. regionálnu) kuchyňu. Prehľad o stravovacích zariadeniach v regióne Horehronie poskytuje príloha 5.

Cestovné kancelárie a turistické informačné kancelárie V regióne sa nachádzajú tieto cestovné kancelárie: S-TOUR, Nám. M. R. Štefánika 48, Brezno AXEL TOUR, Nám. M. R. Štefánika 25, Brezno SHELHOFER REISEN, B. Němcovej 14, Brezno Tieto cestovné kancelárie sa zameriavajú predovšetkým na pasívny zahraničný cestovný ruch, v menšej miere na domáci a aktívny zahraničný cestovný ruch. Pomerne silné zastúpenie pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v regióne má aj bansko-bystrická cestovná kancelária COIMEX TRAVEL. Väčšie ubytovacie zariadenia a ubytovanie v súkromí obsadzujú aj ďalšie väčšie či menšie cestovné kancelárie zo Slovenska i zahraničia. V regióne chýba silná cestovná kancelária zameraná na aktívny zahraničný cestovný ruch so širokou sieťou kontaktov na obchodných partnerov v zahraničí. V regióne pôsobia v súčastnosti 4 turistické informačné kancelárie (TIK): TIK Brezno, Nám. M. R. Štefánika 53 TIK Polomka, Nám. SNP 60 TIK Čierny Balog TIK Lom nad Rimavicou. Z nich má najlepšie podmienky TIK Brezno, ktorý je aj najviac využívaný návštevníkmi mesta. Ostatné TIKy bude treba materiálne a personálne dobudovať. V obci Bystrá bolo zriadené obchodno-marketingové oddelenie (infocentrum) a.s. Tále v súvislosti s budovaním golfového areálu. Športovo rekreačná vybavenosť Športovo-rekreačná vybavenosť regiónu reprezentuje v súčasnosti 26 futbalových ihrísk, 25 telocviční, 15 tenisových kurtov, 4 kúpaliská, 7 fitness centier, 19 volejbalových ihrísk a niekoľko ďalších zariadení (napr. 2 kolkárne, strelnica, prírodné ľadové plochy, zimný štadión ap.). Napriek relatívne veľkému počtu šporotvo-rekreačných zariadení, len časť z nich sa využíva pre cestovný ruch. Z hľadiska cestovného ruchu majú význam najmä zariadenia ako sú tenisové kurty, volejbalové ihriská, kúpaliská, fitness centrum a prírodné ľadové plochy, resp. zimný štadión. Predpokladom však je, že tieto zariadenia sú prístupné účastníkom cestovného ruchu a títo sú aj o tejto možnosti informovaní. Mnoho uvedených športovo-rekreačných zariadení sa nachádza v obciach (v meste) a využívajú ich v podstate len členovia telovýchovných jednôt a športových klubov. Prehľad o športovo-rekreačnej vybavenosti v regióne (okrem lanoviek a lyžiarskych vlekov, jazdeckých areálov a golfu) sú v prílohe 6. Osobné horské dopravné zariadenia Región Horehronie je relatívne dobre vybavený OHDZ pokiaľ ide o počet zariadení. V regióne sa nachádza 1 štvorsedačková lanovka (na Kosodrevinu na Chopku - juhu) a 40 lyžiarských vlekov. Celková prepravná kapacita OHDZ je cca

22 000 osôb za hodinu. Najlepšie vybavený mikroregión OHDZ je mikroregión Chopok - juh, za nim nasleduje mikroregión Horehronie. Umelé zasnežovanie sa realizuje len v zimných strediskách Tále, Mýto pod Ďumbierom a Polomka. Problémy v oblasti OHDZ všeobecne sú nasledovné: zastaralé a málo výkonné lyžiarske vleky, ktoré vyžadujú náhradu za nové, len v niekoľko málo zimných strediskách je dostatočná a pravidelná údržba lyžiarskych tratí (nedostatok mechanizmov na úpravu tratí), nedostatočná doplnková vybavenosť niektorých lyžiarskych areálov (občerstvenie, WC, parkovisko ap.), nedostatočná propagácia možností lyžovania v regióne, predovšetkým v zahraničí, celkový úpadok lyžiarskeho strediska Chopok - juh v dôsledku nedostatkov v privatizačnom procese, vysoké výkyvy v dopyte po lyžovaní počas sezóny i v rámci týždňa, nárast cien vstupov odzrkadľujúci sa aj v raste cien za prepravu na OHDZ. Prehľad o OHDZ v regióne je v prílohe 7. Turistické chodníky Pre pešiu turistiku sú v regióne vytvorené veľmi priaznivé podmienky. Je to jednak členitý terén, hôľny charakter časti Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria, bohatá flóra a fauna a hustá sieť značených turistických chodníkov s celkovou dĺžkou takmer 400 km. Problémom pešej turistiky z hľadiska turistických chodníkov však je: nedostatočné značenie (nedostatok finančných prostriedkov a značkárov), devastácia turistických chodníkov pri ťažbe dreva (výmole spôsobené lesnými traktormi, haluzina a kmene stromov po ťažbe na turistických chodníkoch), výskyt kriminálnych javov ohrozujúcich turistov (krádeže batožiny, lúpeže), nedostatok turisticky menej náročných chodníkov pre starších občanov, rodiny s deťmi, ktoré by tvorili kratšie okruhy (maximálne 2-3 hodiny chôdze). Prehľad o existujúcich turistických chodníkoch v regióne je v prílohe 8. Cyklotrasy Podobne ako pešia turistika, aj cykloturistika má vytvorené z hľadiska prírodných podmienok ideálne podmienky. Umožňuje cykloturistiku pre zdatných a výkonných cyklistov i nenáročné putovanie na bicykloch pre menej zdatných cyklistov. Možnosti sú pre horské trekkingové i cestné bicykle. Slovenský cykloklub Ďumbier so sídlom v Brezne vytipoval 21 cyklotrás v regióne (pozri prílohu). Celková dĺžka odporúčaných cyklotrás je viac ako 1 600 km. Súčasné problémy brániace ďalšiemu rozvoju cykloturistiky sú: nedostatok požičovní a servisov bicyklov pre turistov, resp. nedostatočná informovanosť o existujúcich zariadeniach, nedostatočné značenie cyklotrás v teréne, nedoriešené vzťahy medzi cykloturistami a verejnou dopravou najmä v mestách a obciach (chýbajúce cyklochodníky, bezpečnosť cykloturistov ap.), devastácia zvážnic a turistických chodníkov pri ťažbe dreva (hlboké rigoly, haluzina a kmene na cyklotrasách ap.). Zoznam odporúčaných cyklotrás je v prílohe 9.

Vodná turistika V rámci vodnej turistiky sa v regióne Horehron využíva predovšetkým rieka Hron. Hron je druhou najväčšou riekou Slovenska. Pramení pod Kráľovou hoľou v nadmorskej výške 1005 m. V hornom úseku preteká Hron podhorskou oblasťou Nízkych Tatier, zalesnenou krajinou. Riečisko je väčšinou silne zarastené, dno kamenisté, značný prúd a množstvo zákrut - to predurčuje Hron na to aby ho vyhľadávali najmú zdatní vodáci. Pod Breznom, obvyklým východzím miestom plavby po strednom toku, začínajú štrkové prahy. Hron je tu stále pomerne prudký, avšak podstatne širší a prehľadnejší. Pre posúdenie splavnosti sú rozhodujúce vodočty v Brezne a v Banskej Bystrici. Na splavenie úseku Heľpa - Závadka musí vodočet v Brezne ukazovať 70 cm, pre úsek Závadka - Brezno stačí hodnota 50 cm. Úsek Brezno - Banská Bystrica je splavný pri vodočte 110 cm v Banskej Bystrici. Bližšie údaje pozri príloha 10. Poľovníctvo V regióne Horehronie sa nachádza niekoľko subjektov, ktoré sa profesionálne zaoberajú činnosťou v lese. Medzi najväčšie patria: Stredoslovenské lesy Banská Bystrica, odštepný závod Čierny Balog, Beňuš a v západnej časti Slovenská Ľupča, v centre regiónu je to mestský podnik - Lesy mesta Brezna. V regióne Horehronie sa nachádza 28 poľovných revírov, ktoré majú celkovú výmeru 117 000 ha. Z toho vo vlastnej réžii na výmere 74 000 ha obhospodarujú Stredoslovenské lesy B. Bystrica 14 poľovných revírov. Lesy mesta Brezna majú jeden režijný revír na výmere cca 4 000 ha a 13 revírov o celkovej výmere cca 39 000 ha je prenajatých poľovníckym organizáciám. Spolu v poľovníckych revíroch Horehronia každý rok prezimuje asi 1 400 ks jelenej zveri, cca 680 ks srnčej zveri, cca 180 diviakov, cca 100 medveďov, cca 110 vlkov, 65 rysov, 220 hlucháňov, 70 holniakov, 110 jazvecov a inej poľovnej a vzácnej zveri, (napr. cca 40 kamzíkov). Rybárstvo Členitý terén Horehronia sa vyznačuje množstvom prameňov, potokov a riečok, ústiacich nakoniec do rieky Hron - významného slovenského povodia. Ichtyofauna Hrona v spodnej časti regiónu je charakteristická hojným výskytom kráľovnej našich vôd - hlavátky podunajskej. Okrem nej sa z lososovitých rýb v Hrone vyskytuje hlavne lipeň a pstruh dúhový. Z iných druhov je to jalec, podustva, mrena, šťuka, ale aj menej vzácny ostriež, červenica, čerebľa, hláč, rak riečny, mieň, mihuľa, hrúz. Obojstranné prítoky Hrona potom naberajú charakter pstruhových vôd s dominantným výskytom lipňa, pstruha dúhového, pstruha potočného a v horných častiach tokov aj sivoňa. Typický je výskyt hláča a v dolných častiach mihule, mlieňa a jalca. Niekoľko menších vodných nádrží na bočných prítokoch Hrona sa využíva na chov pstruha dúhového v kombinácii s kaprom. Menšie prítoky a úseky pod prameňmi sa využívajú ako odchovné potoky - nie sú lovné. Hron a jeho prítoky sa delia na vody nepstruhové a pstruhové.

Jazdectvo Jazda na koni patrí v regióne medzi mladé športové odvetvia, ktoré sa tu postupne udomácňujú. V posledných rokoch vznikli dve centrá jazdy na koni. Nemecká - športový klub jazdectva EQUUS SPORT Mýto pod Ďumbierom - AJAX farma EQUUS SPORT ponúka záujemcom športovú a rekreačnú jazdu na koni, jazdeckú školu, hiporehabilitáciu, ustajnenie súkromných koní, odchov žriebät a predaj koní a jazdeckých potrieb. AJAX farma ponúka vychádzkovú jazdu na koni. Na jazdenie je k dispozícií 10 koní. Možnosť jazdy na koni pnúka ja spoločnosť GINDURA v Pohorelskej Maši. Organizované podujatia Pre región Horehronie je typický celý rad rôznych podujatí kultúrneho, športového aj iného charakteru počas celého roka. Tieto podujatia sú často magnetom pre zvýšenú návštevnosť regiónu domácimi a zahraničnými návštevníkmi. Medzi hlavné atraktivity patria folklórne podujatia (napr. Horehronské dni spevu a tanca v júni v Heľpe), zo športových podujatí sú to hlavne medzinárodné preteky v biatlone v Osrblí, v závesnom lietaní v Podbrezovej a ďalšie. Problémom týchto podujatí obvykle býva nedostatočná propagácia a informovanosť potenciálnych účastníkov, najmä v strediskách cestovného ruchu a ubytovacích zariadeniach ako aj nedostatok ubytovacích kapacít v mieste konania týchto podujatí. Vybrané športové, kultúrne a ostatné podujatia sú uvedené v prílohe 11. 1. 3 SÚČASNÉ ORGANIZAČNÉ A FINANČNÉ PODMIENKY ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU Jedným z predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu v regióne sú aj vhodné podmienky v oblasti organizácie (spolupráce), finančného zabezpečenia a ďalších oblastiach ovplyvňujúcich cestovný ruch. Organizačné podmienky V súčasnosti sa postupne vytvárajú priaznivejšie organizačné predpoklady pre budúci rozvoj cestovného ruchu. Základnou organizačnou jednotkou v regióne sú mikroregióny. I keď sa zaoberajú širšou problematikou sociálno-ekonomického rozvoja na svojom území, významnou mierou je zastúpená aj problematika cestovného ruchu. V regióne Horehronie v súčasnosti pôsobí 5 mikroregiónov: 1. Mikroregión Mesto Brezno 2. Mikroregión Chopok - juh (zahŕňa 10 obcí - Ráztoka, Nemecká, Predajná, Jasenie, Dolná Lehota, Horná Lehota, Bystrá, Mýto pod Ďumbierom, Jarabá). 3. Mikroregión Čierny Hron (zahŕňa 7 obcí - Valaská, Hronec, Osrblie, Čierny Balog, Drábsko, Sihla, Lom nad Rimavicou).

4. Mikroregión Horehron (zahŕňa 10 obcí - Beňuš, Braväcovo, Bacúch, Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohorelá, Vaľkovňa, Šumiac, Telgárt) 5. Mikroregión Muránska planina (zahŕňa z nášho okresu 2 obce - Michalová, Pohronská Polhora). V uvedenej štúdií sa nebudeme zaoberať problematikou mikroregiónu Muránska planina, vzhľadom na to, že v rámci pilotnej grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu spracúva vlastný plán rozvoja cestovného ruchu. Na území regiónu tiež pôsobí združenie "Rudohorská rozvojová spoločnosť" so sídlom v Tisovci, ktorej cieľom je podpora regionálneho rozvoja v regióne Stredného Rudohoria a Horehronia, vrátane cestovného ruchu. Na úseku samosprávy pôsobí v regióne tiež "Regionálne združenie miest a obcí Horehronia a stredného Rudohoria" so sídlom v Polomke. Toto združenie má za cieľ riešiť hlavné problémy regionálneho rozvoja z hľadiska miest a obcí regiónu. Na rozvoj regiónu sa tiež zameriava združenie "Prvá rozvojová vidiecka agentúra (PRVA)" so sídlom v Brezne. O iniciatívu občanov o dobrovoľnú prácu svojich členov v prospech mikroregiónu, vrátane cestovného ruchu sa zameriava mimovládna organizácia VYDRA - vidiecka rozvojová aktivita so sídlom v Čiernom Balogu. So zámerom podporovať rozvoj cestovného ruchu v obcí a jej okolí vzniklo na Mýte pod Ďumbierom miestne združenie cestovného ruchu, združujúce obec a podnikateľov pôsobiacich v cestovnom ruchu. Napriek uvedenému množstvu rôznych organizácií, ktoré sa okrem iného (alebo výlučne) zaoberajú cestovným ruchom, chýba vzájomná koordinácia činností, podmienky pre združenie finančných prostriedkov a spoluprácu na podporu rozvoja cestovného ruchu v regióne. Finančné podmienky Rozvoj cestovného ruchu v regióne sa nezaobíde bez finančných prostriedkov. V súčasnosti sú finančné trhy do cestovného ruchu nedostatočné. Finančné prostriedky idúce priamo do cestovného ruchu môžeme rozdeliť na: súkromné štátne zdroje Európskej únie rozpočty samosprávy. Súkromné zdroje sa zameriavajú najmä na výstavbu menších zariadení cestovného ruchu ako sú penzióny, stravovacie zariadenia, ubytovanie v súkromí a doplnkové služby. Medzi najväčších investorov do cestovného ruchu v regióne patria Železiarne Podbrezová a. s., ktorá preinvestovalo do výstavby lyžiarskeho centra a golfového ihriska na Táľoch desiatky miliónov korún. Značné investície zreealizovala aj spoločnosť Skicentrum Mýto pod Ďumbierom. Štátne prostriedky smerujú hlavne vo forme dotácií do rôznych oblastí, ktoré čiastočne súvisia aj s cestovným ruchom (doprava, ČOV, kanalizácia ap.). Časť prostriedkov smeruje aj na podporu malého a stredného podnikania, vrátane cestovného ruchu. V roku 2001 sa naštartovala na Slovensku pilotná grantová schéma rozvoja cestovného ruchu, ktorá je financovaná z prostriedkov Európskej únie. Z celkového

objemu cca 85 mil. Sk,- dostal región Horehronie cca 2,4 mil. Sk na 8 projektov. Prehľad o poskytnutých prostriedkoch poskytuje príloha 12. Finančné prostriedky z Európskej únie prúdia do regiónu aj prostredníctvom nadácií (napr. NPOA) pre rôzne združenia a ostatné mimovládne organizácie na vybrané projekty súvisiace aj s cestovným ruchom. V súčasnosti medzi najvýznamnejšie finančné zdroje na rozvoj cestovného ruchu sú rozpočty miestnych samospráv. Problémom financovania cestovného ruchu je aj nedostatočná koordinácia výdavkov, chýbajúca spolupráca pri združovaní prostriedkov na vybrané projekty, chýbajúce zahraničné investície do cestovného ruchu, ako aj nedostatok vhodných projektov pripravených na financovanie zo zdrojov Európskej únie. 1. 4 SWOT ANALÝZA CESTOVNÉHO RUCHU REGIÓNU Silné a slabé stránky regiónu, jeho príležitosti a ohrozenia SWOT analýza predstavuje významný prvok, ktorý ovplyvňuje kvalitu výstupov plánu rozvoja cestovného ruchu. Na základe tejto analýzy sa identifikujú silné stránky regiónu (tieto je treba využiť a podporiť v rozvoji cestovného ruchu), identifikujú sa slabé stránky tie, ktoré je potrebné odstrániť, prípadne aspoň eliminovať na minimálnu možnú mieru ich vplyvu), poukázať na príležitosti regiónu v cestovnom ruchu i ohrozenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rozvoj cestovného ruchu v budúcnosti. Silné stránky Silné stránky regiónu Horehronie možno vymedziť nasledovne: mimoriadne vhodné prírodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu (geomorfológia terénu, chránená príroda, estetické aspekty krajiny, vysoký podiel chránených území), dlhoročná tradícia rozvoja cestovného ruchu v mikoregióne Chopok -juh a relatívne rozvinutá materiálno-technická základňa cestovného ruchu v tomto mikroregióne, bohaté kultúrno-historické pamiatky, živý folklór a tradície, podmienky pre variabilné využitie voľného času a športovo-rekreačné aktivity (pešia turistika, cykloturistika, mototuristika, kúpanie, zber lesných plodín, lyžovanie ap.), silný investor, ktorý má záujem investovať aj do rozvoja cestovného ruchu (Železiarne Podbrezová a.s.). Slabé stránky Slabé stránky regiónu Horehronie sú nasledovne: dopravná dostupnosť regiónu zo vzdialenejších destinácií (chýbajúce diaľničné spojenie, chýbajúce pravidelné letecké spojenie so Sliačom a Popradom, problémy v železničnej doprave), nedostatočná spolupráca pri združovaní prostriedkov, uplatňovaní marketingu a pri koordinácií činností regionálnych subjektov cestovného ruchu, nedostatočná informovanosť o možnostiach pre rozvoj cestovného ruchu u domácich a zahraničných návštevníkov (najmä v mikroregionoch Čierny Hron a Horehronie),

všeobecne nízka úroveň poskytovaných služieb (ľudský faktor, zastaralosť zariadení, nekomplexnosť služieb), nedostatočný informačný systém cestovného ruchu a propagácia v rámci regiónu, ako aj navonok vo vzťahu i iným regiónom a zahraničiu, nerovnomerný rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu v regióne, nekomplexnosť služieb cestovného ruchu. Príležitosti Medzi príležitosti regiónu patria: existencia odborného vzdelávania pre oblasť cestovného ruchu (Hotelová akadémia Brezno, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici), relatívne vysoký stupeň organizovanosti subjektov v cestovnom ruchu (združenia na báze mikroregiónov, združenia podnikateľov, mimovládne organizácie - VYDRA, Slovenský cykloklub Brezno, telovýchovné jednoty ap.), relatívne nenarušená príroda, bez masového cestovného ruchu a výraznejších negatívnych vplyvov cestovného ruchu, vybudovaním rýchlostnej komunikácie v smere Nitra - Zvolen - Banská Bystrica, resp. až po Brezno sa zlepší dostupnosť regiónov účastníkmi cestovného ruchu. vybudovaním 18 jamkového golfového ihriska na Táloch a perspektívne v lokalite Rohozná dáva príležitosť získať novú a solventnú klientelu a teda rozširovať a skvalit ňovať služby Ohrozenia nedostatočná kúpyschopnosť obyvateľstva v regióne, vysoká nezamestnanosť ohrozujúca "prežitie" miestnych podnikateľov odkázaných aj na príjmy od miestneho obyvateľstva (stravovacie zariadenia, lyžiarske vleky ap.), predsudky miestnych obyvateľov voči návštevníkom a neochota pustiť sa do samostatného podnikania, obmedzené znalosti cudzích jazykov, najmä u staršej generácie, rozširujúca sa kriminalita v regióne, zameriavajúca sa aj na návštevníkov regiónu a zariadenia cestovného ruchu, nedostatok zdrojov na ochranu životného prostredia, vrátane ochrany prírody môže ohroziť ekologickú stabilitu regiónu, politické opatrenia a záujmy lobistických skupín môžu ohroziť vstup zahraničných investorov do cestovného ruchu v regióne, nedostatok finančných zdrojov v regióne môže ohroziť aj prípadné projekty rozvoja z fondov Európskej únie (princíp splufinancovania), nedostatočná propagácia regiónu spôsobí, že značná časť návštevníkov, najmä zo zahraničia bude navštevovať iné, konkurenčné regióny Slovenska, podobné ohrozenie predstavujú nakvalitné a nekomplexné služby cestovného ruchu v regióne.

1. 5 POTENCIÁL ÚZEMIA PRE ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU Nosným potenciálom územia pre rozvoj cestovného ruchu sú hlavne: a/ prírodné prostredie b/ kultúrne dedičstvo. Najsilneším potenciálom prírodných podmienok sú vynikajúce podmienky pre zimné využitie - lyžovanie. V letnej sezóne to je pešia turistika, cykloturistika, vodná turistika a výlety vlakom teda ekologická doprava za prírodnými, ale aj kultúrnymi hodnotami. Kultúrne dedičstvo je reprezentované hlavne stavebno technickými dielami (historické jadro mesta Brezno, Čiernohronská železnica, Telgártsky špirálový železničná tunel, pamiatky na hutnícku a železiarsku históriu Osrblie, Hronec, Pohorelská Maša... a zachovalá ľudová architektúra), ale aj živá ľudová kultúra, folklór, tradičné podujatia a remeslá. Štruktúra osídlenia okresu má prevažujúci lineárny charakter pozdlž rieky Hron, podporená dopravným koridorom - cestou I.triedy a zželeznicou. priestor medzi Nemeckou a Breznom má výraznejší urbanizovaný charakter s dominanciou hutníckeho komplexu Železiarne Podbrezová. V meste Brezno žije cca 35% obyvateľov okresu, to znamená, že vidiecke obyvateľstvo tvorí temer 2/3. Úloha mesta Brezno, ako jediného mestského sídla je preto veľmi významná pri zabezpečovaní vyšších služieb, a to nielen pre obyvateľov, ale aj pre turistov a návštevníkov okresu. Mesto Brezno má výhodnú dopravnú polohu, je významnou dopravnou križovatkou a má dostatočné uzemno priestorové rezervy pre rozvoj bývania, výroby i služieb. Negatívom mesta je rušivá viacpodlažná panelová zástavba v dotyku z jeho historickým jadrom. Historické jadro by si zaslúžilo reanimáciu a revitalizáciu centrálneho priestoru nielen objektov, ale aj dotvorenie pešej zóny v ojedinelom pravidelnom štvorcovom námestí. Získaním štatútu okresného mesta sa výrazne zlepšila dostupnosť služieb pre obyvateľov Horehronia, ale ich kvalita ešte nie je vždy na požadovanej úrovni. Vidiecke územie okresu má špecifické podmienky pre rozvoj cestovného ruchu a sú rozdielne podľa jednotlivých mikroregiónov. Mikroregión Chopok-juh Člení sa na tri funkčné zóny. Prvú predstavuje urbanizované priemyselné územie v údolí Hrona v priestore Nemecká Podbrezová s kumuláciou dopravy, bývania, služieb a výroby. Druhú zónu predstavujú malé horské obce Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, Bystrá, Horná a Dolná Lehota, Jasenie a Ráztoka, ktoré majú už dnes prevažujúci rekreačný charakter a majú pre túto funkciu vhodné podmienky, polohu i dopravné napojenie. Každá z nich má však špecifické postavenie a odlišnú orientáciu rozvoja. Tretiu zónu predstavujú najvýznamnejšie strediská cestovného ruchu medzinárodného významu v Nízkych Tatrách Tále-Krpáčovo a Chopok-juh. Okrem prírodných hodnôt územia Národného parku sa tu nachádzajú aj 2 jaskyne, ktoré zvyšujú atraktivitu a rekreačný potenciál územia. Mikroregión má teda už dnes významný rekreačný charakter a vzhľadom aj k vyspelej a prosperujúcej hospodársko - priemyselnej základni predstavuje ekonomicky najvyspelejšie územie okresu s veľkým potenciálom pre vytvorenie nových pracovných práležitostí i pre obyvateľov mimo mikroregiónu. V území sa sformoval aj silný investor v stredisku Tále, ale problémom je nedoriešené

vlastníctvo a stagnácia v priestore Chopok juh, čím sa zredukovala návštevnosť územia, čo má nepriaznivý vplyv na efektivitu služieb a zariadení. Mikroregión Čierny Hron Leží v povodí Čierneho Hrona. Nástupným uzlom do mikroregiónu je obec Valaská, ležiaca na hlavnej dopravnej osi, so silnou ekonomickou zíkladňou, rozvinutým bytovým fondom i službami. Obec Hronec je fyzicky temer zrastená s Valaskou a tvorí spojnicu medzi Osrblím a Čiernym Balogom ako dvoma najvýznamnejšími póĺmi pre rozvoj cestovného ruchu. V Osrblí je to areál biatlonu a nástup na cyklookruh okolo Poľany. Hlavnou atrakciou Čierneho Balogu je Čiernohronská železnica, Dobročský prales a vysoký potenciál úzermia pre rozvoj vidieckej turistiky v rázovitom prostredí so zachovalou ľudovou kultúrou. Negatívom pre rozvoj cestovného ruchu je absencia dopravného prepojenia Čierny Balog Hronec Osrblie. Samostatnú funkčnú lokalitu predstavujú obce Drábsko, Lom nad Rimavicou a Sihla, ležiace na náhornej plošine na rozvodnici riek Rimavice, Slatiny a Č.Hrona so zachovalou ľudovou architektúrou a pôvodnou kultúrnou pasienkárskou krajinou. Tento mikroregión má potenciál na vytvorenie kvalitnej a atraktívnej ponuky vo vidieckej turistike s orientáciou na lesoturistiku, lyžovanie a využitie kultúrneho dedičstva v spolupráci s mikroregiónmi Podpoľanie a Chopok - juh. Plnohodnotné rozvinutie cestovného ruchu a malého podnikania v mikroregióne by saturovalo stratu pracovných miest v Brezne, Valaskej Piesku, Hronci a v Podbrezovej, na ktoré boli obyvatelia mikroregiónu odkázaní. Mikroregión Horehron Má špecifickú štruktúru osídlenia tvoria ho zväčša veľké obce usporiadané lineárne okolo dopravnej tepny pozdĺž Hrona. Má viac obyvateľov, ako ostatné dva mikroregióny dokopy, ale najslabšiu hospodársku základňu spôsobenú úpadkom nosných podnikov mikroregiónu Drevokombinátu Polomka, Sigmy Závadka nad Hronom a Strojsmaltu Pohorelá, neschopnú pokryť pracovné miesta pre obyvteľov mikroregiónu. Rozvoj cestovného ruchu je najväčšou príležitosťou pre vytvorenie nových pracovných miest. Potenciál územia pre rozvoj cestovného ruchu je vysoký veľmi dobré a už i dnes využívané podmienky pre lyžovanie, pešiu turistiku a cykloturistiku, ako aj veľmi bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo. Každá obec sa vyznačuje vlastným zachovalým folklórom a ľudovou kultúrou, čo sa odzrkadľuje v množstve podujatí, z ktorých je najznámejší festival Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe. Každá obec má vhodné podmienky pre rozvoj aktivít v CR, ale absentuje veľká investícia mobilizujúca rozvoj malého podnikania. Veľkou príležitosťou pre vytvorenie silného nového ohniska rozvoja cestovného ruchu je potenciál pre vybudovanie lyžiarskeho centra Stolica. Problémom rozvoja vidieckej turistiky, okrem silného investora, je hlavne ľudský faktor neskúsenosť a neznalosť v podnikaní v cestovnom ruchu, konzervatívnosť vidieckych obyvateľov, ale aj nedostatok zdrojov na rozvinutie malého podnikania. Hlavným problémom celého regiónu v oblasti rozvoja cestovného ruchu je nedostatočná a nekoordinovaná spolupráca jednotlivých subjektov a mikrorergiónov. Efektívnemu využitiu súčasných služieb bráni nedostatočná informovanosť a nekoordinovaná propagácia.