9. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE

Transkript

1 9. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE Neustály rozvoj priemyselnej výroby, uplatňovanie moderných technológií a používanie stále väčších objemov a nových druhov nebezpečných látok sú zdrojom nových rizík, ktoré prinášajú možnosti vzniku priemyselných havárií. Neočakávané mimoriadne udalosti, spôsobené ľudskou činnosťou, rozsiahle zamorenia nebezpečnými látkami, požiare a výbuchy, ktoré môžu byť násobené v dôsledku účinkov prírodných katastrof, predstavujú vážne ohrozenie pracovníkov dotknutej výrobnej organizácie, prípadne skladovateľa alebo dopravcu nebezpečnej látky, ale aj širokej verejnosti a životného prostredia. Uvedené problémy, je nevyhnutné riešiť v rámci celej spoločnosti (štátu), ale tiež v medzinárodnom meradle. Na riešenie týchto otázok vznikli rôzne národné a nadnárodné systémy havarijného plánovania HAVÁRIE V priemyselnej výrobe, ale aj v službách, v procesoch skladovania a prepravy, kde sú prítomné nebezpečné látky, môžu vznikať poruchy a havárie, ktoré môžu byť zdrojom ohrozenia ľudí i materiálnych hodnôt. Havária 34 je udalosť, ktorá vážne ohrozila životy a zdravie osôb, prevádzku, činnosť, prípadne rozvoj organizácie alebo ktorá spôsobila škodu na majetku organizácie prevyšujúcu stanovenú finančnú hodnotu. Na druhej strane poruchou je poškodenie technického zariadenia, ktoré spôsobilo zastavenie alebo obmedzenie jeho prevádzky, pričom vznikla škoda v stanovenom finančnom rozpätí. Účinky havárií môžu byť priame alebo nepriame, s okamžitými alebo oneskorenými nepriaznivými následkami na: ľudí, rastliny a živočíchov, pôdu, vodu, vzduch a prírodné prostredie ako celok, všetky predchádzajúce prvky alebo ich kombinácie, hmotné statky a kultúrne dedičstvo, vrátane historických pamiatok. Osobitná pozornosť je venovaná týmto typom havárií: závažné priemyselné havárie, jadrové havárie a mimoriadne udalosti s ionizujúcim žiarením, havárie informačných a bezpečnostných systémov, havárie vo vojenských zariadeniach, havárie vodohospodárskych diel a vodných zdrojov, havárie pri preprave nebezpečných vecí a tovarov, náhodné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov, havárie spôsobené činnosťami v morskom prostredí, vrátane prieskumu alebo využívania morského dna, úniky ropy alebo iných škodlivých a nebezpečných látok. 34 Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

2 9.2. CIELE A POSTUPY HAVARIJNÉHO PLÁNOVANIA Havarijné plánovanie v širšom slova zmysle je súbor opatrení na zisťovanie, prevenciu, elimináciu a zdolávanie nehôd a havárií prírodného, technického, technologického, radiačného, chemického, environmentálneho 35, epidemiologického, epizootického 36 a epifitického 37 charakteru (obr. 6.1), vrátane únikov nebezpečných látok do životného prostredia pri ich používaní, preprave a skladovaní. Predmetom havarijného plánovania sú aj havárie vznikajúce v odpadovom hospodárstve. TECHNICKÉ TECHNOLOGICKÉ ENVIRONMENTÁLNE EPIDEMIOLOGICKÉ HAVÁRIE A NEHODY EPIZOOTICKÉ RADIAČNÉ CHEMICKÉ PRÍRODNÉ EPIFITICKÉ Obr Základné druhy havárií a nehôd Hlavným cieľom havarijného plánovania je ochrana života a zdravia občanov, ochrana životného prostredia, kultúrnych hodnôt a ochrana majetku. Na splnenie tohto cieľa sa používa postup činností (úloh), ktoré sú znázornené na obrázku 6.2. V dôsledku stochastických procesov ovplyvňujúcich priebeh dejov a činností, nie je možné s určitosťou stanoviť ich výsledok. Budúcnosť je teda ovplyvnená radom rizík, ktoré majú charakter pravdepodobností vzniku neželanej udalosti, ktorá môže ovplyvniť výsledok, ale aj neočakávaného pozitívneho vývoja. Jednou z rozhodujúcich činností v procese havarijného plánovania je preto analýza rizika 38 vzniku krízového javu. V dôsledku nedostatočného poznania je niekedy ťažké spoznať všetky aspekty rizika či predvídať dôsledky rozhodnutí. Analýza rizík je systematický postup posúdenia rizík, definovania neistôt, prípadne nedostatkov v poznatkoch. Je podkladom na uvedomenie si rizika a vykonávanie preventívnych opatrení v rámci manažmentu rizík na ich elimináciu alebo zníženie na prijateľnú mieru. Analýza rizík je teda súčasťou manažmentu rizík. 35 enviromentálny týkajúci sa životného prostredia 36 epizootia je súčasné ochorenie väčšieho počtu zvierat toho istého druhu na nákazlivú chorobu 37 epifit je parazit rastlinného pôvodu 38 riziko je pravdepodobnosť vzniku nepriaznivej udalosti v dôsledku nerešpektovania konkrétnych vonkajších a vnútorných podmienok.

3 Analýza rizík sa vykonáva zväčša podľa štandardizovaných postupov (metodík), ktorými sa skúmajú vnútorné a vonkajšie riziká procesov a činností a faktory, ktoré ich môžu ovplyvniť v pozitívnom i negatívnom zmysle. Riziko sa dá vyjadriť absolútnymi údajmi (napr. počet nehôd na železničných priecestiach) alebo relatívnymi údajmi (napr. počet nehôd na železničných priecestiach vztiahnutý na počet vlakov alebo automobilov). Základné metódy využívané na analýzu rizík sú uvedené v prílohe č. 1. PRÍPRAVA NA RIEŠENIE HAVÁRIÍ ANALÝZA RIZÍK vnútorné riziká, vonkajšie riziká, ohrozenia, zraniteľnosť, odolnosť,... PLÁNOVANIE Havarijný plán vnútorný Havarijný plán vonkajší PODKLADOVÉ MATERIÁLY informácie o subjekte, informácie o okolí, úlohy a ciele subjektu, právne dokumenty, normy existujúce plány (krízový plán, evakuačný plán, plán ochrany pre požiarmi ZABEZPEČENIE ZDROJOV ľudské zdroje, materiálne zdroje, technické zdroje, technologické zdroje, finančné zdroje... PREVENTÍVNE OPATRENIA monitoring, prevencia a eliminácia, školenie a výcvik, vyrozumenie a varovanie, súčinnosť a kooperácia... Obr Postup činností v havarijnom plánovaní Na zvládnutie havarijných situácií a ich dopadu na okolité životné prostredie sa vyhotovuje havarijná dokumentácia, ktorá pripraví organizáciu na riešenie neštandardných situácií a stanoví postupy na ich riešenie s cieľom minimalizovať negatívne dopady na fungovanie organizácie (vnútorný havarijný plán). Havarijná dokumentácia taktiež stanovuje postupy a organizáciu práce pri jednotlivých stupňoch havarijnej situácie na rôznych úrovniach verejnej správy (vonkajší havarijný plán). Za prevenciu vzniku havárií a za spracovanie havarijnej dokumentácie zodpovedajú štatutárni zástupcovia organizácií, ktorí môžu na tento účel vytvárať pracovné tímy podľa potreby alebo do organizačnej štruktúry začleniť spoločný útvar krízového riadenia.

4 Havarijný plán je špecifický plánovací dokument, ktorý obsahuje súbor organizačných a technických opatrení a dokumentovaných postupov (typových plánov), potrebných na zdolávanie havárie alebo na zmierňovanie jej následkov. Havarijný plán musí obsahovať opatrenia najmä na prevenciu havarijných udalostí, monitoring a vyhodnocovanie rizikových faktorov, vyrozumenie a varovanie vlastných pracovníkov, organizácií a osôb v okolí organizácie, orgánov krízového riadenia štátnej správy samosprávy, zabezpečenie zdrojov na prevenciu a riešenie havarijných udalostí, záchranu a prežitie osôb, minimalizáciu škôd na majetku a činnosti organizácie a obnovu činnosti organizácie (obr. 6.3). VYROZUMENIE A VAROVANIE PRACOVNÍKOV PREVENCIA MONITORING A VYHODNOTENIE RIZÍK VYROZUMENIE A VAROVANIE OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ OPATRENIA HAVARIJNÉHO PLÁNU ZABEZPEČENIE ZDROJOV NA PREVENCIU A RIEŠENIE HAVÁRIÍ VYROZUMENIE A VAROVANIE ŠTÁTNEJ SPRÁVY ZÁCHRANA A PREŽITIE OSÔB MINIMALIZÁCIA ŠKÔD A OBNOVA ČINNOSTI Obr Základné opatrenia a úlohy havarijného plánu Havarijné plány môžu zahŕňať aj opatrenia na úpravu, zber, uskladňovanie, čistenie, odstraňovanie a bezpečné zneškodňovanie nebezpečných látok a kontaminovaného materiálu a rekultiváciu prostredia. V procese vypracovania havarijného plánu je možné využívať dokumentáciu a plány, ktoré boli vypracované na riešenie iných nehôd a havárií. Môžu to byť napríklad: dokumentácia na úseku ochrany pred požiarmi, plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti podľa predpisov o civilnej ochrane, plán havarijných opatrení podľa predpisov na ochranu vôd, plán havarijných opatrení podľa predpisov o jadrovej bezpečnosti, plán opatrení na zmierňovanie priebehu a odstraňovanie dôsledkov havarijných stavov podľa predpisov na ochranu ovzdušia, havarijný plán pre prípady nakladania s nebezpečnými odpadmi podľa predpisov odpadového hospodárstva. havarijné plány vyplývajúce z prepravy nebezpečných tovarov a látok.

5 Každý havarijný plán by mal obsahovať tieto časti (v textovej, grafickej a elektronickej podobe): všeobecná časť (charakteristika a popis organizácie), analýza a vyhodnotenie vnútorných a vonkajších rizík, havarijný manažment organizácie, zdroje na prevenciu a riešenie havarijných udalostí (ľudské zdroje, financie, materiál, technika, spojenie ad.), plány konkrétnych činností na jednotlivé špecifické opatrenia (vyrozumenie, varovanie, ukrytie, evakuácia...), typové plány na riešenie vytypovaných havarijných udalostí. Havarijné plány môžu byť napr. národné, vonkajšie (plány ochrany obyvateľstva) a vnútorné, prípadne iné. Národný havarijný plán napríklad spracováva Komisia vlády SR pre radiačné havárie na koordináciu a riadenie príprav opatrení zameraných na ochranu pred následkami radiačnej havárie, ktorá svojím rozsahom prekračuje možnosti a kompetencie komisie pre radiačné havárie kraja. Vonkajšie havarijné plány sú pripravované v nadväznosti na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa, pričom hlavný dôraz je položený na včasné varovanie a vyrozumenie obyvateľstva. Varovanie a vyrozumenie obyvateľstva zabezpečuje prevádzkovateľ v spolupráci s civilnou ochranou obyvateľstva. Varovanie sa vykonáva sirénami dvojminútovým kolísavým tónom. Vyrozumenie obyvateľstva je vykonávané prostredníctvom rozhlasu a televízie textovou reláciou, ktorá spresňuje charakter ohrozenia. Do vonkajších havarijných plánov môžu byť okrem iného zahrnuté aj tieto opatrenia: vonkajšie organizačné úlohy a zodpovednosť za riešenie havárií vrátane toho, ako sa dosiahne integrácia s vnútornými plánmi, metódy a postupy, ktoré má používať havarijná a zdravotnícka služba, metódy na rýchle určenie zasiahnutých oblastí, opatrenia na zabezpečenie rýchleho oznámenia priemyselnej havárie všetkým dotknutým alebo potenciálne dotknutým stranám a následného udržiavania vzájomného spojenia medzi nimi, identifikácia zdrojov nevyhnutných na implementáciu plánu a opatrenia na zabezpečenie koordinácie, opatrenia na poskytovanie informácií verejnosti a tam, kde je to potrebné, aj zdôrazňovanie a opakovanie informácií poskytovaných verejnosti, opatrenia na školenie a výcvik.

6 Do vnútorných havarijných plánov môžu byť zahrnuté hlavne tieto opatrenia: vnútorné organizačné úlohy a vnútorná zodpovednosť za riešenie havárií, opis činnosti, ktorá sa má uskutočniť v prípade havárie alebo pri jej priamej hrozbe za účelom riadenia stavu alebo udalosti, alebo podrobnosti, kde sa uvedený opis dá nájsť, opis dostupného vybavenia a zdrojov, opatrenia na zabezpečenie včasného varovania verejných orgánov zodpovedných za vonkajšiu havarijnú odozvu, vrátane údajov, ktoré majú byť zahrnuté do počiatočného varovania a opatrenia na poskytovanie podrobnejších údajov, akonáhle budú k dispozícii, opatrenia na školenie personálu o povinnostiach, ktoré má plniť. Havarijné plány sa vytvárajú vždy v písomnej podobe. Na ich spracovanie je možné využiť rôzne plánovacie programy (softvér), ktorých súčasťou môže byť analýza rizík subjektu, tvorba vlastného havarijného plánu, príprava opatrení a postupov a tlač požadovaných dokumentov. Mali by umožňovať aj podporu riešenia havarijných situácií v ich priebehu. Výhodou elektronickej podoby havarijných plánov je ich jednoduchá aktualizácia a integrácia dát potrebných na činnosť krízového manažéra. Oblasti havarijného plánovania venuje osobitnú pozornosť aj právna úprava v Európskej únie, napr. Smernica rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky SEVESO II. Smernica sa zameriava na dve základné oblasti. Na prevenciu rizík závažných havárií v súvislosti s nebezpečnými látkami a na obmedzenie následkov týchto havárií na človeka (bezpečnostné a zdravotné aspekty) a životné prostredie (environmentálne aspekty). Predmetom jej právnej úpravy sú špecifické povinnosti prevádzkovateľov a príslušných orgánov týkajúce sa podnikov, v ktorých sú prítomné vybrané nebezpečné látky. Okrem tejto smernice sa havarijnému plánovaniu venujú aj niektoré predpisy OECD a medzinárodné dohovory, najmä Dohovor EHK OSN o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií presahujúcich štátne hranice (tzv. Helsinský dohovor) a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 174 o prevencii veľkých priemyselných nehôd. Problematike pripravenosti na radiačné havárie sa venujú v Európskej únii napríklad smernice: č. 87/600/Euratom: Rozhodnutie Rady o vytvorení súboru opatrení spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie, č. 89/618/Euratom: Smernica Rady o informovaní všeobecnej verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré je potrebné uplatniť a krokoch, ktoré je potrebné uskutočniť v prípade rádiologickej havarijnej situácie.

7 9.3. HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Havarijné plánovanie nemá v Slovenskej republike spoločný, všeobecne teoretický základ. S odvolaním sa na dokumenty EÚ je samostatne riešené pre: závažné priemyselné havárie, jadrové havárie, havárie v odpadovom hospodárstve, havárie vo vodnom hospodárstve, havárie zo znečistenia ovzdušia, havárie požiarneho charakteru, havárie informačných a bezpečnostných systémov, havárie pri preprave nebezpečných látok a ďalšie. Každý typ havárií je riešený samostatne, rôznymi rezortmi, rôznymi metodikami a právnymi dokumentmi. Najlepšie je rozpracovaný systém havarijného plánovania v prevencii jadrových havárií a závažných priemyselných haváriách. Jednoznačne sú stanovené aj postupy v ochrane proti povodniam a v protipožiarnej ochrane. Procesy havarijného plánovania majú veľa spoločných rysov a postupov. Všeobecný algoritmus v procese havarijného plánovania je uvedený na obr HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V PREVENCII ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ Havarijné plánovanie je dôležitým systémovým nástrojom na riešenie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. Právnym základom havarijného plánovania v SR je zákon NR SR č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý ukladá prevádzkovateľom patriacim pod režim zákona povinnosť vypracovať havarijný plán. Jeho účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej prípravy a reakcie na závažnú priemyselnú haváriu alebo jej bezprostrednú hrozbu v záujme ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku. Podrobnosti o havarijnom pláne, jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní stanovuje vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a havarijnom pláne. Havarijný plán, ako súčasť bezpečnostnej dokumentácie podnikov kategórie A a B, má dokázať, že podnik si je vedomý rizík svojich prevádzok, že vie o nebezpečenstvách z nich vyplývajúcich a je dostatočne pripravený na riešenie závažných priemyselných havárií a ich následkov. Vypracúvanie, precvičovanie a aktualizovanie havarijného plánu má bezprostrednú súvislosť s hodnotením rizika, vypracúvaním a aktualizáciou bezpečnostnej správy a úzko súvisí s poskytovaním príslušných podkladov na vypracovanie plánu ochrany

8 Rozhodnutie o spracovaní HP Stanovenie spracov. tímu Posúdenie zdrojov rizík Spracovanie štruktúry HP Schválenie štruktúry HP Spracovanie havarijných scenárov Návrh reakcie na haváriu Stanovenie síl a prostriedkov na zásah Vyhodnotenie možností podniku riešiť haváriu Stanovenie úloh silám a prostriedkom o Dohoda so záchranárskymi organizáciami Žiadosť o pomoc na orgány štátnej správy Spracovanie jednotlivých častí HP Schválenie HP Vytvorenie monitorovacieho Školenie Priebežná kontrola Pripravenosť na riešenie havárie Obr Všeobecný algoritmus havarijného plánovania

9 obyvateľstva (vonkajšieho havarijného plánu). Na zabezpečenie účinnosti havarijného plánovania je nevyhnutná maximálne možná nadväznosť oboch druhov tejto havarijnej dokumentácie. Havarijný plán je ucelený súbor písomnej a grafickej dokumentácie, ktorý sa člení na všeobecnú časť, pohotovostnú časť a operatívnu časť. Havarijný plán musí byť prehľadný, stručný a zrozumiteľný, musí byť zostavený tak, aby zabezpečoval: včasnú a adekvátnu reakciu na bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej havárie, alebo na vzniknutú závažnú priemyselnú haváriu a na jej zdolanie vykonanie opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred následkami závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie týchto následkov, potrebnú informovanosť zamestnancov, dotknutej verejnosti, ako aj príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje, umožnenie obnovy (sanácie) životného prostredia poškodeného závažnou priemyselnou haváriou. Všeobecná časť havarijného plánu obsahuje: všeobecné údaje o podniku a jeho okolí, identifikačné údaje o prevádzkovateľovi podniku, všeobecný opis podniku, jeho objektov a zariadení, charakter jeho výrobného programu, príjazdové a iné komunikácie, údaje o pracovnom čase, obsadení zmien zamestnancami a o zabezpečení protihavarijnej prevencie v mimopracovnom čase, opis umiestnenia podniku a jeho okolia vrátane geografických, hydrografických, hydrogeologických, meteorologických a iných pomerov, terénnych prekážok alebo priehlbní, osídlenia, citlivých, alebo osobitne chránených objektov, zón a zariadení, ako aj objektov a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom rizika pre podnik, osobitné údaje o podniku, opis a plán rozvodov vybraných nebezpečných látok a jednotlivých médií používaných v podniku, opis a rozmiestnenie základných uzatváracích zariadení, umiestnenie a funkciu signalizačných, poplachových a výstražných zariadení, umiestnenie a funkciu požiarnotechnických zariadení a ďalších systémov na ochranu pred požiarmi. Pohotovostná časť havarijného plánu obsahuje: plán vyrozumenia a zvolania, ktorý obsahuje postup a zoznam osôb, orgánov a organizácií, ktoré treba v prípade určitého druhu závažnej priemyselnej havárie povolať na miesto havárie, informovať o určitom druhu závažnej priemyselnej havárie zoznam vedúcich zamestnancov, ďalších zamestnancov, útvarov a služieb podniku, ktorým havarijný plán ukladá povinnosti, spôsob vyhlásenia

10 poplachu a varovania zamestnancov a iných osôb zdržiavajúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v areáli, uvedenie a stručný opis zdrojov nebezpečenstva so zvýraznením najzávažnejších zdrojov nebezpečenstva spôsobilých zapríčiniť závažnú priemyselnú haváriu, určenie záchranných a únikových ciest a zhromaždísk, určenie miesta na riadenie zdolávania závažnej priemyselnej havárie a základní pre záchranné zložky, zoznam a potrebné údaje o vybraných nebezpečných látkach prítomných v podniku, ich umiestnenie, druh, názov, množstvo, dôležité fyzikálne, chemické, toxikologické a iné nebezpečné vlastnosti, ich možné nebezpečné reakcie najmä pôsobením ohňa, teploty a určitých spôsobov prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie, zoznam, opis a vyznačenie objektov, zariadení, technologických procesov a pracovísk, ktoré vyžadujú na čo možno najdlhší čas neprerušený chod a prítomnosť príslušných zamestnancov i počas závažnej priemyselnej havárie, vrátane spôsobu vybavenia, kvalifikácie a zabezpečenia ochrany týchto zamestnancov a komunikácie s nimi, zoznam a rozmiestnenie prostriedkov potrebných na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov, základné pokyny na správanie sa zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa v areáli podniku v prípade závažnej priemyselnej havárie. Operatívna časť havarijného plánu obsahuje scenáre reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií a súbory scenárov pre jednotlivé reprezentatívne druhy závažných priemyselných havárií, ktoré môžu nastať v dôsledku aktivácie alebo nezvládnutia zdrojov nebezpečenstva v podniku, prípadne v jeho okolí. Scenáre sa zostavujú najmä na základe hodnotenia rizika so zohľadnením špecifických podmienok podniku a jeho okolia a ich vzájomne možných interakcií. Scenáre obsahujú: okolnosti ovplyvňujúce vznik a časový priebeh vývoja havarijného stavu a závažnej priemyselnej havárie, následky na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia na zastavenie rozvoja havarijného stavu a jeho prerastanie do závažnej priemyselnej havárie, opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a opatrenia potrebné na ochranu života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred jej následkami a na obmedzenie týchto následkov, určenie zón ohrozenia.

11 Havarijné scenáre sú podkladom na spracovanie: plánov výstrahy a varovania osôb (v rámci podniku i mimo neho), plánu vyrozumenia (riadiacich pracovníkov, krízových manažérov, členov zásahových a záchranných jednotiek), plánu evakuácie (zamestnancov závodu), technologických postupov na zastavenie šírenia účinkov havárie, metodických postupov a technológie likvidácie dôsledkov havárie, plánu nasadzovania síl a prostriedkov na likvidáciu havárie, opatrení na postupnú obnovu systému do prevádzkového stavu, systému monitorovania krízových javov. Grafická dokumentácia tvorí spolu s písomnou časťou havarijného plánu ucelený súbor. Vyhotovenie a mierka grafickej časti dokumentácie havarijného plánu musí byť primeraná účelu, na ktorý má slúžiť HAVARIJNÉ PLÁNOVANIE V PREVENCII JADROVÝCH HAVÁRIÍ Základom legislatívy v oblasti havarijnej pripravenosti pre prípad nehody alebo havárie na jadrovom zariadení sú zákon NR SR č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (Atómový zákon) a vyhláška ÚJD č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody a havárie na jadrovom zariadení. Havarijným plánovaním sa rozumie súbor opatrení na zisťovanie a zdolávanie nehôd a havárií jadrových zariadení a na zisťovanie a zdolávanie úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri používaní a preprave jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Uvedené opatrenia sú súčasťou dokumentácie, ktorá tvorí havarijné plány. Havarijné plány spracovávané pre prípad nehody alebo havárie na jadrovom zariadení majú rôznu formu a štruktúru. Poznáme národný havarijný plán, havarijný plán jadrového zariadenia, plán ochrany obyvateľstva alebo havarijný dopravný poriadok. Národný havarijný plán obsahuje kompetencie, povinnosti a rozsah spolupráce jednotlivých orgánov štátnej správy a organizácií zahrnutých do štruktúry havarijného plánovania. Havarijný plán jadrového zariadenia (vnútorný havarijný plán) obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany obyvateľstva, súvisiace dokumenty sú vypracované tak, aby bola zabezpečená ochrana a príprava zamestnancov pre prípad, keď nastane významný únik rádioaktívnych látok do pracovného prostredia alebo okolia, a je potrebné urobiť opatrenia na ochranu zdravia osôb na úrovni jadrového zariadenia alebo obyvateľstva v okolí.

12 Havarijný plán jadrového zariadenia popisuje najmä: systém klasifikácie udalostí, postupy hodnotenia, reakcie na havárie a zodpovednosť určených pracovníkov v jej priebehu, systém vyrozumenia a varovania obyvateľstva a personálu JZ, ochranné opatrenia a spôsob ich zavedenia, plán zdravotníckych opatrení, zásady obnovy, spolupracujúce externé organizácie a orgány, systém prípravy personálu a členov organizácie havarijnej odozvy, spôsob osvety a informovania verejnosti. Plán ochrany obyvateľstva (vonkajší havarijný plán) obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva, zdravia, majetku a životného prostredia v oblasti ohrozenia v prípade rizika úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia jadrového zariadenia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán. Plány ochrany obyvateľstva pre prípad havárie jadrového zariadenia sú spracovávané krajskými a obvodnými úradmi, ktorých územie sa nachádza v oblasti ohrozenia definovanou vzdialenosťou do 30 km v prípade SE-EBO a 20 km v prípade SE -MO. Obce, nachádzajúce sa v oblasti ohrozenia, spracovávajú výpisy z plánov ochrany obyvateľstva príslušného územného obvodu resp. vykonávacie doklady na realizáciu plánovaných opatrení. Uvedené plány ochrany obyvateľstva nadväzujú na vnútorný havarijný plán prevádzkovateľa JZ, ktorý je povinný spracovateľom plánov ochrany obyvateľstva predložiť podklady o predpokladanom ohrození v prípade nehody alebo havárie. Havarijný dopravný poriadok (HDP), spracováva dopravca v zmysle zákona NR SR č. 130/1998 Z. z. a vyhlášky ÚJD č. 245/1999 Z. z. na účely prepravy a dopravy jadrového paliva, vyhoretého jadrového paliva, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov. Havarijný dopravný poriadok obsahuje opatrenia vykonávané v prípade úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia v súvislosti s prepravou jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov. Ich cieľom je zabezpečiť preventívne a ochranné opatrenia pre prípad nehody alebo havárie v priebehu transportu. Havarijné dopravné poriadky spracovávajú: prevádzkovateľ jadrového zariadenia na prepravu uvedených materiálov na cestných komunikáciách a železničných komunikáciách, ktoré spadajú pod jeho správu, železničný prepravcovia na prepravu po ich železničných tratiach na území SR, po posúdení HDP Úradom jadrového dozoru a ostatnými zainteresovanými orgánmi ho schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

13 Prvým stupňom organizácie v havarijnom plánovaní je Komisia vlády SR pre radiačné havárie (KRH SR), ktorá je vedená ministrom životného prostredia. Jej hlavnou úlohou je riadiť a koordinovať všetky činnosti počas havarijnej udalosti a informovať vládu, parlament a verejnosť o situácii. Orgány štátnej správy, obce, ako aj fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracovávaní havarijných plánov a zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva na precvičovaní a tiež na spolupráci pri uskutočňovaní ochranných opatrení a likvidácií následkov havárií PLÁNOVANIE OCHRANY PRED POVODŇAMI Ochranu pred povodňami rieši zákon NR SR č. 07/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý ustanovuje opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť; plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami; povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí; povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb pri ochrane pred povodňami i zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. februára Ochrana pred povodňami 39 je chápaná ako činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Ochranu pred povodňami vykonávajú: orgány ochrany pred povodňami (ministerstvo životného prostredia, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia), ostatné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, povodňové komisie, správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, iné osoby. Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce. 39 Zákon NR SR č. 07/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

14 Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni. Preventívnymi opatreniami na ochranu pred povodňami 39 predovšetkým sú: opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody, opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov, vykonávanie predpovednej povodňovej služby, vykonávanie povodňových prehliadok, iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika. Opatreniami v čase povodňovej situácie 39 sú: plnenie úloh predpovednej povodňovej služby, vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva, zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby, vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, vykonávanie povodňových záchranných prác, plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie na povodňou ohrozenom alebo zasiahnutom území, vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii, zabezpečovanie evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne, iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Opatrenia po povodni 39 sú: obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie ochoreniam, zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú následky povodne, zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd, analyzovanie príčin a priebehu povodne, vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach,

15 rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú v čase povodňovej situácie, a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v budúcnosti, iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na poučenie z jej priebehu. Ochrana pred povodňami zahŕňa (obr.6.5) : predbežné hodnotenie povodňového rizika, spracovaní mapy povodňového ohrozenia, spracovaní mapy povodňového rizika, plán manažmentu povodňového rizika, povodňový plán, povodňové prehliadky, hliadkovú službu, predpovednú povodňovú službu, Predbežné hodnotenie povodňového rizika 39 sa vypracúva na účel hodnotenia odtokových podmienok v povodí vzhľadom na pravdepodobnosť výskytu povodní a na účel hodnotenia ich potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Je založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať, ako sú správy, záznamy, štúdie dlhodobého vývoja a územnoplánovacia dokumentácia. V predbežnom hodnotení povodňového rizika sa zohľadňuje vplyv klimatickej zmeny na výskyt povodní. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva na celom území Slovenskej republiky v čiastkových povodiach, ktoré vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly. Vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečuje MŽP SR prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ďalších právnických osôb, ktorých je zakladateľom alebo zriaďovateľom. Ako podklad pre predbežné hodnotenie povodňového rizika a plánov manažmentu povodňového rizika je aj hodnotenie odtokových pomerov, podmienok na vznik povodní, ako aj podmienok na zvýšenie retenčnej schopnosti. Ako podklad sa spracuje súbor priestorových údajov pod názvom Krajinno-ekologická základňa integrovaného manažmentu krajiny o relevantných prvkoch abiotických komplexov krajiny v povodiach. Zber, spracovanie, uchovávanie a poskytovanie relevantných priestorových údajov zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci Národnej infraštruktúry priestorových informácií. Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s poverenými osobami a so Slovenským vodohospodárskym ústavom zabezpečí

16 dokončenie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22. decembra 2011 a aktualizáciu každých šesť rokov. PREDBEŽNÉ HODNOTENIE POVODŇOVÉHO RIZIKA MAPA POVODŇOVÉHO RIZIKA POVODŇOVÉ PREHLIADKY PREDPOVEDNÁ POVODŇOVÁ SLUŽBA PRVKY A OPATRENIA NA OCHRANU PRED POVODŇAMI POVODŇOVÉ PLÁNY MAPA POVODŇOVÉHO OHROZENIA PLÁN MANAŽMENTU POVODŇOVÉHO RIZIKA VAROVNÁ POVODŇOVÁ SLUŽBA POVODŇOVÉ ZABEZPEČOVACIE PRÁCE POVODŇOVÉ ZÁCHRANNÉ PRÁCE HLIADKOVÁ SLUŽBA HLÁSNA POVODŇOVÁ SLUŽBA Obr.6.5. Štruktúra prvkov a opatrení na ochranu pred povodňami Mapa povodňového ohrozenia 39 sa vypracováva pre každú geografickú oblasť, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorej možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt povodňového rizika. Mapa povodňového ohrozenia zobrazuje možnosti zaplavenia územia: povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorou je povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za rokov alebo menej často, alebo povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom, povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov, povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať priemerne raz za 50, 10 a päť rokov.

17 Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou, ktorou je priesečnica hladiny vody záplavy s terénom; hĺbku vody alebo hladinu vody; rýchlosť prúdenia vodného toku alebo príslušný prietok vody. Správca vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečí dokončenie máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2013 a ich aktualizáciu každých šesť rokov. Mapa povodňového rizika obsahuje 39 údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia : záplavovú čiaru, ktorá ohraničuje povodňami potenciálne ohrozené územia, ktorá je zhodná so záplavovou čiarou zobrazenou na mape povodňového ohrozenia, údaj o odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov, druhy hospodárskych činností na povodňou potenciálne ohrozenom území, lokality s priemyselnými činnosťami, ktoré môžu pri zaplavení spôsobiť havarijné znečistenie vody, polohu potenciálne ohrozených území pre odber vody na ľudskú spotrebu a na rekreačné činnosti, lokality s vodami vhodnými na kúpanie, informácie o ďalších významných zdrojoch potenciálneho znečistenia vody po ich zaplavení počas povodne, územia, ktoré tvoria národnú sústavu chránených území a európsku sústavu navrhovaných a vyhlásených chránených území (NATURA 2000), ak sa nachádzajú v geografickej oblasti zobrazenej na mape povodňového ohrozenia, informácie, ktorých zobrazenie na mapách povodňového rizika považuje ministerstvo životného prostredia za užitočné a o ktorých informovalo správcu vodohospodársky významných vodných tokov najneskôr jeden rok pred termínmi dokončenia alebo prehodnotenia a aktualizácie máp povodňového rizika. Správca vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečí dokončenie máp povodňového rizika do 22. decembra 2013, aktualizáciu každých šesť rokov. Plán manažmentu povodňového rizika 39 určuje vhodné ciele manažmentu povodňových rizík pre geografické oblasti čiastkového povodia na území SR, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť a obsahuje opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov.

18 Podkladom pre projekty pozemkových úprav, pre územné plány a územné rozhodnutia sú návrhy opatrení dlhodobého manažmentu povodí, ktoré sú súčasťou uvedeného plánu. Obec spolupracuje 39 na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizácii plánu manažmentu povodňového rizika so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a s poverenými osobami; spolupracuje najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie obce pred zaplavením povrchovým odtokom, vodou z vodného toku alebo vnútornými vodami. Obec koordinuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika. Z dôvodu dosiahnutia optimálnej ochrany pred povodňami plán manažmentu povodňového rizika a plán manažmentu povodia musia byť koordinované s ostatnými nástrojmi plánovania územia, najmä s projektmi pozemkových úprav a územných plánov a lesných hospodárskych plánov, s ktorými budú spoločne tvoriť nástroj integrovaného manažmentu krajiny na celej ploche správneho územia povodia. Povodňový plán 39 je dokument organizačného a technického charakteru. Povodňový plán tvorí: povodňového plánu zabezpečovacích prác, povodňového plánu záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový plán zabezpečovacích prác. Povodňový plán záchranných prác 39 vypracúva obvodný úrad v sídle kraja, obvodný úrad, obec; Súčasťou povodňového plánu záchranných prác obce sú povodňové plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov, ktorých stavby, objekty alebo zariadenia na území obce môžu byť postihnuté povodňou a sú vypracúvané na základe všeobecne záväzného nariadenia obce. Povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu sa zapracujú do povodňových plánov bezodkladne.

19 Povodňové záchranné práce 39 sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach. Povodňové záchranné práce riadi obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja podľa osobitného predpisu. Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času, kým riadenie neprevezme obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja. Povodňovými záchrannými prácami 39 sú: hlásna povodňová služba, ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou, odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou, provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná, vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok, ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou, evakuácia, dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov, zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami, odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z komunikácií, zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia, iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz obvodného úradu, obvodného úradu v sídle kraja alebo obce počas mimoriadnej situácie. Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity. Povodňový plán zabezpečovacích prác 39 vypracúva správca vodohospodársky významných vodných tokov v členení podľa správnych území povodí a čiastkových povodí, správca drobného vodného toku, správca ropovodu, plynovodu, teplovodu alebo iného potrubného líniového vedenia križujúceho vodný tok, vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,

20 zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie, na celé obdobie výstavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby, obvodný úrad životného prostredia, krajský úrad životného prostredia. Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových škôd a vykonávajú sa na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií. Povodňové zabezpečovacie práce sú 39 : vykonávanie hliadkovej služby, odstraňovanie prekážok obmedzujúcich plynulý odtok vody, ochrana koryta vodného toku pred poškodzovaním vodným prúdom, predmetmi unášanými vodou alebo ľadmi, odstraňovanie ľadových krýh, rozrušovanie a nasekávanie ľadu, rozrušovanie ľadových zátarás a ľadovej zápchy, ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesaku, účinkom erózie, výverom a ochrana proti preliatiu koruny hrádze a výstavba provizórnych prístupových ciest na tieto účely, mimoriadna manipulácia na vodných stavbách, uzavieranie prietrží hrádzí alebo protipovodňových línií, odvádzanie vôd z povodňou zaplaveného územia a zo zaplavených stavieb, objektov a zariadení, odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd, budovanie druhotných ochranných línií, provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov, zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a na objektoch, ktoré sú umiestnené na hrádzach, opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do vodného toku a na priepustoch od cestami a železničnými traťami, opatrenia na zamedzenie znečisteniu vodného toku nebezpečnými látkami pri zaplavení územia, činnosť povodňových dispečingov a technických štábov, činnosť predpovednej povodňovej služby, mimoriadne merania na posúdenie bezpečnosť a stability vodných stavieb, označovanie a meranie výšky hladiny na vodných tokoch, ochranných hrádzach a protipovodňových líniách počas povodne vrátane záznamov o čase merania, meranie prietoku vody vo vodných tokoch a na objektoch vodných stavieb,

21 pozemné merania, letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia o realizácii opatrení, medzi ktoré patrí evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií, vytváranie umelých prietrží, iné práce vykonané na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a iné práce na predchádzanie vzniku povodňových škôd. Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity vykonávajú: správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov, Hasičský a záchranný zbor alebo vybrané ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení na vodnom toku, v inundačnom území alebo v povodňou ohrozenom území, zhotovitelia stavby, objektu alebo zariadenia na vodnom toku alebo v jeho inundačnom území počas výstavby, osoby na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce. Orgánmi ochrany pred povodňami sú: Ministerstvo životného prostredia SR, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia. Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce PLÁNOVANIE OCHRANY PRED POŽIARMI Ochranu pred požiarmi upravuje zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach. Každá právnická osoba a podnikajúca fyzická osoba za účelom predchádzania vzniku požiarov je okrem iného povinná vypracúvať, viesť a udržiavať v súlade so skutočným stavom dokumentáciu ochrany pred požiarmi.

22 Druhy dokumentácie, jej obsah, účel, spôsob vypracovania a uloženia a lehoty jej kontroly ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. Dokumentáciu ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich fyzických osôb tvorí 40 : požiarny štatút, požiarny poriadok pracoviska, požiarne poplachové smernice, požiarny evakuačný plán, požiarna kniha, analýza nebezpečenstva vzniku požiaru, zoznam objektov a prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, doklady o kontrole požiarnotechnických zariadení a požiarnych vodovodov, údaje o požiaroch, príčinách vzniku požiarov, správy o výsledkoch vykonaných rozborov a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pred požiarmi, dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi, dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok, dokumentácia o činnosti hasičskej jednotky, dokumentácia o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby, riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavby, ďalšie doklady. Dokumentácia ochrany pred požiarmi sa vedie v písomnej forme. Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby 41 je základným dokumentom ochrany pred požiarmi. Obsahuje tieto informácie: organizačné usporiadanie ochrany pred požiarmi, najmä zabezpečenie riadenia a vykonávania ochrany pred požiarmi zamestnancami, ktorí majú odbornú spôsobilosť, zriadenie a vnútornú organizáciu hasičskej jednotky právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, povinnosti jednotlivých organizačných zložiek právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby pri plnení úloh ochrany pred požiarmi povinnosti štatutárneho orgánu právnickej osoby, podnikajúcej fyzickej osoby alebo jej zodpovedného zástupcu, ďalších vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov na zabezpečenie ochrany pred požiarmi, úlohy technika požiarnej ochrany, špecialistu požiarnej ochrany, hasičských jednotiek a protipožiarnych hliadok, 40 Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov

23 spôsob a lehoty vykonávania kontrol dodržiavania predpisov, vydaných príkazov, zákazov a pokynov na úseku ochrany pred požiarmi a preventívnych protipožiarnych prehliadok objektov a pracovísk právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, rozsah, lehoty a organizáciu školenia zamestnancov o ochrane pred požiarmi a formy overovania vedomostí, rozsah, lehoty a organizáciu odbornej prípravy protipožiarnych hliadok, spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ako aj pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb. POŽIARNY PORIADOK PRACOVISKA POŽIARNY ŠTATÚT POŽIARNE POPLACHOVÉ SMERNICE POŽIARNY EVAKUAČNÝ PLÁN DOKUMENTÁCIA OCHRANY PRED POŽIARMI POŽIARNA KNIHA ANALÝZA NEBEZPEČENSTVA VZNIKU POŽIARU ZOZNAM OBJEKTOV A PREHĽAD MIEST SO ZNP OSTATNÉ DOKLADY Obr Základná dokumentácia ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich fyzických osôb Požiarny štatút vypracúva technik požiarnej ochrany v spolupráci s príslušnými zodpovednými vedúcimi zamestnancami právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby. Požiarny štatút právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby, podnikajúca fyzická osoba alebo jej zodpovedný zástupca.

24 Požiarny poriadok pracoviska 41 sa vypracováva pre pracoviská s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Obsahuje hlavne tieto údaje: opis technologického postupu a charakteristiku nebezpečenstva vzniku požiaru na pracovisku, požiarnotechnické charakteristiky spracúvaných a používaných surovín a materiálov a ich najvyššie prípustné množstvá na pracovisku, požiadavky na pracovisko na zabezpečenie ochrany pred požiarmi, zoznam miest a zariadení alebo ich častí so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo výbuchu a opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru, osobitné povinnosti zamestnancov. Požiarny poriadok pracoviska vypracúva technik požiarnej ochrany v spolupráci so zodpovedným vedúcim príslušného pracoviska. Musí byť umiestnený na pracovisku tak, aby bol viditeľný a trvalo prístupný všetkým zamestnancom. V prílohe požiarneho poriadku pracoviska je uvedený aktuálny zoznam členov protipožiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh. Požiarny poriadok pracoviska schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba. Požiarne poplachové smernice 41 vymedzujú povinnosti zamestnancov v prípade vzniku požiaru. Obsahujú tieto povinnosti a údaje: povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia požiaru, spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre zamestnancov a hasičskú jednotku právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu, najmä pokyny o tom, v ktorých prípadoch majú zostať na svojich pracoviskách a v ktorých prípadoch ich majú opustiť, prípadne akým spôsobom sa majú podieľať na zdolávaní požiaru, miesto, adresa a číslo telefónu ohlasovne požiarov a hasičských jednotiek, miesto, adresa a číslo telefónu pohotovostnej služby elektrárne, plynárne, vodárne, čísla liniek tiesňového volania, ako aj miesto, adresa a číslo telefónu právnických osôb a fyzických osôb zabezpečujúcich pohotovostné služby. Požiarne poplachové smernice vypracováva technik požiarnej ochrany. Ak je v právnickej osobe alebo podnikajúcej fyzickej osobe zriadená hasičská jednotka, spolupracuje s veliteľom tejto jednotky. V objekte s viacerými právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami vlastník objektu zabezpečí vypracovanie požiarnych poplachových smerníc pre celý objekt. Požiarne poplachové smernice schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, podnikajúca fyzická osoba alebo ňou poverená osoba.