Potenciál l kombinovanej výroby elektriny a tepla v Slovenskej republike. Dr. Ing. Jozef Šoltés, CSc.

Transkript

1 Potenciál l kombinovanej výroby elektriny a tepla v Slovenskej republike Dr. Ing. Jozef Šoltés, CSc. 1

2 Obsah 1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES 2 Príprava zákona o podpore kombinovanej výroby elektriny a tepla 3 Tézy k navrhovaným vyhláškam na implementáciu smernice2004/8/ec 4 Analýza národného potenciálu pre vysoko účinnúkombinovanú výrobu 4.1 Prístup a východiská analýzy 4.2 Súčasný stav 4.3 Technický potenciál KVET 4.4 Ekonomický potenciál KVET 4.5 SWOT -analýza KVET 4.6 Stratégia národného rozvoja 4.7 Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla 2

3 potenciál kombinovanej výroby ako prostriedok vedúci k úsporám energie nie je v súčasnosti v krajinách EU v plnej miere využívaný, v dôsledku požiadaviek na znižovanie emisií skleníkových plynov je potrebné zvyšovať účinnosť premeny energie (závery Európskeho parlamentu k Zelenej knihe ), zníženie závislosti na importe energie (EÚ dováža cca. 50 % všetkých druhov energií a do roku 2030 môže dovoz dosiahnuť až70 %, v dôsledku klimatických zmien, ktoré sú podstatnou prekážkou trvalo udržateľného rozvoja je potrebné väčšie využívanie čistejších energií a technológií s vyššou účinnosťou premeny energie zvyšujúce sa zmysluplné využívanie kombinovanej výroby je podstatným článkom v balíku opatrení k dodržiavaniu Kyotského protokolu Smernica 2004/08/ES 3

4 Smernica 2004/08/ES dosiahnutie: zvýšenia hospodárnosti kombinovanej výroby, zvýšenia spoľahlivosti zásobovania elektrickou energiou a teplom určením rámcových podmienok podpory kombinovanej výroby na vnútornom energetickom trhu na základe potreby využitia tepla pri zohľadnení špecifických daností, najmä klimatických podmienok ekonomických podmienok 4

5 Obsah: Príprava zákona o podpore vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla definícia kombinovanej výroby, definícia vysoko účinnej kombinovanej výroby a ostatných dotknutých pojmov, definícia technológií kombinovanej výroby, úlohy MHSR vyplývajúce zo smernice, práva výrobcov elektriny z vysoko účinnej kombinovanej výroby, podmienka podporných programov, zmocňovacie ustanovenie pre právny predpis implementujúci podrobnosti smernice, náležitosti potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, proces vydania potvrdenia, zmocňovacie ustanovenie pre právny predpis o podrobnostiach vydania potvrdenia o pôvode 5

6 Tézy k navrhovaným vyhláškam na implementáciu smernice 2004/8/EC Vyhláška, ktorou sa ustanovujúkritériápre podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla definície pojmov používaných pri hodnotení kombinovanej výroby, kritériá pre vysoko účinnúkombinovanúvýrobu, výpočet množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou, metodiku určenia účinnosti procesu kombinovanej výroby, referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby tepla aelektriny 6

7 Tézy k navrhovaným vyhláškam na implementáciu smernice 2004/8/EC Vyhláška, ktorou sa ustanovujú obsah aforma žiadosti ovydanie potvrdenia a obsah aforma potvrdenia opôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou obsah žiadosti o vydanie potvrdenia opôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou (ďalej len potvrdenie opôvode ), forma žiadosti o vydanie potvrdenia opôvode, obsah potvrdenia opôvode, forma potvrdenia opôvode. 7

8 Analýza národného potenciálu pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu Analýza národného potenciálu zohľadňuje najmä: typy palív, ktoré budúpoužité pri realizácii potenciálu kombinovanej výroby, vrátane osobitných úvah o potenciáli pre rozšírenie využívania obnoviteľných zdrojov energie na národných trhoch s teplom prostredníctvom kombinovanej výroby, typy technológií kombinovanej výroby, ktoré budúvyužívané pri realizácii národného potenciálu, typ samostatnej výroby tepla a elektriny alebo mechanickej energie, ktorá bude nahradená vysoko účinnou kombinovanou výrobou, rozdelenie potenciálu medzi modernizáciu existujúceho výkonu a výstavbu nového výkonu Súčasťou analýzy súvhodné mechanizmy hodnotenia efektívnosti vynaložených nákladov. Analýza národného potenciálu určuje potenciály vo vzťahu k časovým rámcom do roku 2010, 2015 a

9 Prístup a východiská analýzy Podiel zdrojov na celkovej výrobe elektriny v roku 2004 Priemyselný odpad 0,00% Iné zdroje 0,11% Zemný plyn 7,92% Ťažký vykurovací olej 2,40% Jadrová energia 55,70% Ostatné fosílne palivá 1,38% OZE 13,90% Čierne uhlie 10,93% Hnedé uhlie a lignit 7,65% Bioplyn z čističiek 0,00% Tuhý mestský odpad 0,10% Drevo a odpady z dreva 0,01% Bioplyn z organických látok zo skládok 0,00% Vodná energia 13,76% Veterná energia 0,02% Geotermálna energia 0,00% 9

10 Prístup a východiská analýzy Lokálne kotle - Propán-bután 0,97% Podiel zdrojov na celkovej výrobe tepla v roku 2004 Lokálne kotle - uhlie 5,42% Lokálne kotle - biomasa 0,56% Lokálna výroba tepla - iná 0,10% Lokálne kotle - ZPN 34,39% Teplárne - CZT 31,57% Výhrevne a centrálne kotolne - CZT 26,99% 10

11 Prístup a východiská analýzy Podiel zdrojov na celkovej výrobe tepla do CZT v roku 2004 Zemný plyn 46,57% Iné zdroje 0,04% Jadrová energia 2,08% Priemyselný odpad 0,34% Tuhý mestský odpad 0,75% Ťažký vykurovací olej 9,76% Ostatné fosílne palivá 8,52% Čierne uhlie 12,07% Hnedé uhlie a lignit 15,51% OZE 6,23% Drevo a odpady z dreva 3,85% Bioplyn z čističiek 0,37% Geotermálna energia 0,13% 11

12 Súčasný stav Iné 0,004% Drevný odpad 2,029% HU 19,134% Podiel palív na výrobe elektriny a tepla z KVET Rafinérsky plyn 0,174% ĽVO 0,015% čierny lúh 6,122% bioplyn 0,017% jadrové palivo 3,026% ZPN 30,412% ŤVO 10,825% konvertorový plyn 0,278% vysokopecný plyn 4,599% koks.plyn 2,942% ČU 20,422% 12

13 Súčasný stav Sumárny inštalovaný elektrický výkon zariadení KVET parné protitlaké 29,62% spaľovacie motory 1,43% ostatné 0,05% PPC 9,75% plynové turbíny 1,01% parné kondenzačné 58,15% 13

14 Súčasný stav parné protitlaké 17,80% Celková vyrobená elektrická energia v zariadeniach KVET spaľovacie motory 1,50% ostatné 0,07% PPC 9,62% plynové turbíny 1,03% parné kondenzačné 69,98% 14

15 Súčasný stav Využiteľné teplo zo zariadení KVET spaľovacie motory 1,42% ostatné 0,07% PPC 6,41% plynové turbíny 2,12% parné kondenzačné 20,34% parné protitlaké 69,64% 15

16 Určenie technického potenciálu dopytu po využiteľnom teple Technický potenciál KVET je určovaný pre nasledujúce kategórie zdrojov: Modernizácia existujúcich veľkých a stredných zdrojov KVET Výstavba nových kapacít stredných zdrojov na báze ZPN Výstavba nových kapacít stredných zdrojov na báze biomasy Výstavba nových kapacít malých zdrojov na báze ZPN Výstavba nových kapacít veľkých zdrojov na báze tekutých palív Výstavba nových zdrojov KVET s novými technológiami na báze ZPN a biomasy 16

17 Určenie technického potenciálu dopytu po využiteľnom teple Vývin technického potenciálu výroby elektriny Výroba elektriny [GWh] existujúci stav existujúce zdroje modernizované zdroje nové zdroje 17

18 Ekonomický potenciál KVET Vývoj ekonomického potenciálu výroby elektriny Výroba elektriny [GWh] existujúci stav existujúce zdroje modernizované zdroje nové zdroje 18

19 Ekonomický potenciál KVET Vývoj ekonomického potenciálu inštalovaného elektrického výkonu KVET 3000 Inštalovaný výkon [MW] existujúci stav existujúce zdroje modernizované zdroje nové zdroje 19

20 SWOT analýza KVET Dostupnosť palív Uhlie Zemný plyn Ropa Jadrové palivo Obnoviteľné zdroje Vývoj technológií Energetickéslužby Vysoké investície Obchod s emisiami CO 2 Ceny palív Spotrebné dane Poplatky za emisie Legislatívny rámec 20

21 Priority dotýkajúce sa KVET pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky : Stratégia národného rozvoja nahradiť odstavované výrobné zariadenia výroby elektriny tak, aby sa touto náhradou zabezpečila výroba takého množstva elektriny, ktorá primárne pokryje domáci dopyt na ekonomicky efektívnom princípe, znižovať závislosť dodávok energie zrizikových oblastí diverzifikácia získavania zdrojov energií ako aj dopravných ciest, využívať domáce primárne energetické zdroje na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe, zvýšiť využívanie kombinovanej výroby elektriny a tepla 21

22 Stratégia národného rozvoja Opatrenia: prijatie zákona o podpore vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorým sa mení zákon č. 656/2004 Z. z. oenergetike azákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, prijatie vyhlášky, ktorou sa ustanovujúkritériá pre podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla, prijatie vyhlášky, ktorou sa ustanovujú obsah a forma žiadosti ovydanie potvrdenia aobsah a forma potvrdenia opôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, prispôsobenie systému zvýhodnených výkupných cien elektriny KVET na systém zvýhodnených výkupných cien elektriny z vysoko účinnej KVET, zapracovanie investičných stimulov zo ŠF pre vysoko účinnú KVET do ďalšieho programovacieho obdobia na roky , vypracovanie systému investičných stimulov zprostriedkov štátneho rozpočtu SR. 22

23 Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla Vplyv na referenčné hodnoty majú: rok uvedenia zdroja do prevádzky, klimatické podmienky, technológia KVET, kvalita tepla, kapacita zdroja, typ paliva. 23

24 Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla Palivo Rok uvedenia do prevádzky Typ paliva: 1996 a staršie Čierne uhlie, koks 39.7% 42.7% 44.2% Hnedé uhlie, lignit, brikety 37.3% 40.3% 41.8% Rašelina 36.5% 38.1% 39.0% Tuhé Drevo Poľnohospodárska biomasa 25.0% 20.0% 30.4% 23.1% 33.0% 25.0% Komunálny odpad 20.0% 23.1% 25.0% Biologicky neodbúrateľný komunálny a priemyselný odpad 20.0% 23.1% 25.0% naftonosné bridlice 38.9% 38.9% 39.0% plynový olej, LPG 39.7% 42.7% 44.2% Kvapalné Biopalivo Biologicky odbúrateľný odpad 39.7% 20.0% 42.7% 23.1% 44.2% 25.0% Ostatný odpad 20.0% 23.1% 25.0% ZPN 50.0% 51.7% 52.5% Plynné Rafinérsky plyn Bioplyn 39.7% 36.7% 42.7% 40.1% 44.2% 42.0% vysokopecný plyn, ostatné odpadové plyny 35% 35% 35% Referenčné podmienky: 15 C, Pa, 60% rel.vlhkosť 24

25 Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla Palivo Typ paliva: Para / horúca voda Priame využívanie tepla spalín čierne uhlie, koks 88% 80% hnedé uhlie, lignit, brikety 86% 78% rašelina 86% 78% drevo 86% 78% Tuhé poľnohospodárska biomasa 80% 72% komunálny odpad 80% 72% biologicky neodbúrateľný komunálny a priemyselný odpad 80% 72% naftonosné bridlice 86% 78% plynový olej, LPG 89% 81% Kvapalné biopalivo biologicky odbúrateľný odpad 89% 80% 81% 72% ostatný odpad 80% 72% ZPN 90% 82% rafinérsky plyn 89% 81% Plynné bioplyn 70% 62% vysokopecný plyn, ostatné odpadové plyny 80% 72% 25

26 Referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla Korekčný faktor pre rozdiel vonkajšej teploty: ±0.1%/ C rozdielu účinnosti od vzťažnej teploty+15 C Korekčný faktor v závislosti od pripojenia zdroja do rozvodnej siete: Napätie: > 200 kv kv kv kv < 0.4 kv Faktor pre elektrinu do siete Faktor pre vlastnú spotrebu elektriny

27 Dr. Ing. Jozef Šoltés, CSc. Sekcia akreditovaných činností Rudlovská cesta 53, Banská Bystrica