ÚZEMNÝ PLÁN OBCE DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE

Transkript

1 URBI Projektová kancelária Košice, Zvonárska 23, tel./fax.č. 055/ , ÚZEMNÝ PLÁN OBCE DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE SPRIEVODNÁ SPRÁVA Košice, 2012 Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

2 Obstarávateľ: Obec Družstevná pri Hornáde Zastúpený: Osoba s odbornou spôsobilosťou pre obstarávanie ÚPD a ÚPP: Riešitelia: Hlavný riešiteľ úlohy: Zodpovední riešitelia: Urbanizmus: Doprava: Vodné hospodárstvo: Zásobovanie el. energiou a plynom a telekomunikácie: Ochrana prírody a tvorba krajiny: Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde Andrej Sabol starosta obce Ing. arch. Agnesa Hoppanová Ing. arch. Alexander Bél Ing. arch. Dušan Juráni Ing. Štefan Škoda Ing. Ladislav Pažák Ing. Štefan Tkačik Mgr. Alena Kučeravcová Ing. Ingrid Frühaufová Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

3 OBSAH 1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE ÚDAJE O ZADANÍ A DÔVODY PRE OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi, údaje o zadaní a priebeh vypracovania dokumentácie Dôvody obstarania územného plánu HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA, PROBLÉMY, KTORÉ ÚZEMNÝ PLÁN RIEŠI VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU SO ZADANÍM A SO SÚBORNÝM STANOVISKOM RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE VYMEDZENIE RIEŠENÉHO A ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA VÄZBY NA ÚZEMNOPLÁNOVACIU DOKUMENTÁCIU VYŠŠIEHO STUPŇA ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE Demografický potenciál Bytový fond Ekonomický potenciál Kultúrno-historický potenciál Význam obce v štruktúre osídlenia Prírodné podmienky RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA OBCE Usporiadanie a funkčné využívanie plôch Kultúrne dedičstvo NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE Bývanie Občianske vybavenie Šport, rekreácia a cestovný ruch Výroba a logistika...23 Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

4 2.7. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ NÁVRH NA RIEŠENIE ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, OCHRANY PRED POVODŇAMI A CIVILNEJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA NÁVRH OCHRANY PRÍRODY, TVORBY KRAJINY A PRVKY ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY Súčasná krajinná štruktúra Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry Územný systém ekologickej stability Krajinnoekologická syntéza a hodnotenie Návrh ekologických opatrení NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA Doprava a dopravné zariadenia Cestná doprava návrh riešenia cestných komunikácií Železničná doprava Osobná hromadná doprava Dopravné zariadenia Nemotoristická - pešia a cyklistická doprava Ochranná pásma a negatívne účinky z hluku Vodné hospodárstvo Vodné toky a odtokové pomery Zásobovanie pitnou vodou Odvádzanie a zneškodnenie odpadových vôd Zásobovanie energiami Zásobovanie elektrickou energiou Zásobovanie teplom Zásobovanie plynom Telekomunikácie Nakladanie s odpadom KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE PRIESKUMNÉ ÚZEMIA, CHRÁNENÉ LOŽISKOVÉ ÚZEMIA A DOBÝVACIE PRIESTORY HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE Úvod Prírodné podmienky, pôdny fond, poľnohospodárstvo Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde.55 Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

5 Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia Tabuľková časť ZÁVÄZNÁ ČASŤ REGULATÍVY ÚZEMNÉHO ROZVOJA ZOZNAM VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB SCHÉMA VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB SÚPIS POUŽITÝCH PODKLADOV Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

6 1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1.1. ÚDAJE O ZADANÍ A DÔVODY PRE OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi, údaje o zadaní a priebeh vypracovania dokumentácie Územný plán obce (ďalej ÚPN) Družstevná pri Hornáde bol vypracovaný na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi obcou Družstevná pri Hornáde a projektovou kanceláriou URBI Košice, Zvonárska 23. Prípravné práce na obstaraní územného plánu obce boli začaté v roku oznámením o začatí obstarávania. V prvej etape prác bola vypracovaná dokumentácia Prieskumov a rozborov (Projektová kancelária URBI, Košice október, 2008). V zmysle prijatého postupu nasledujúcou etapou bolo vypracovanie Zadania pre vypracovanie územného plánu obce a následne Konceptu územného plánu obce. Územný plán je vypracovaný podľa Zadania a zmeny Zadania pre vypracovanie územného plánu obce (ÚPN O) Družstevná pri Hornáde (ďalej Zadanie). Dokumentácia Zadania, bola prerokovaná v súlade s 20, odst.2 stavebného zákona s verejnosťou a dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými obcami, samosprávnym krajom, s dotknutými organizáciami, právnickými a fyzickými osobami v termíne od Uplatnené pripomienky, ktoré bolo možné akceptovať boli zapracované a premietnuté do čistopisu dokumentácie Zadania. Zároveň boli do Zadania premietnuté požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých subjektov získaných k Oznámeniu o strategickom dokumente ÚPN-O obce Družstevná pri Hornáde v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zadanie pre vypracovanie územného plánu obce schválilo Obecné zastupiteľstvo obce Družstevná pri Hornáde uznesením č.15/2009 dňa Zmeny Zadanie pre vypracovanie územného plánu obce schválilo Obecné zastupiteľstvo obce Družstevná pri Hornáde uznesením č.10/2011 dňa Dôvody obstarania územného plánu Obec Družstevná pri Hornáde tvorí administratívny celok pôvodne samostatných obcí Malá Vieska, Tepličany a do roku 2003 aj obce Kostoľany nad Hornádom. Pre tento administratívny celok bol schválený v roku 1998 ÚPN-SÚ (ARKONA architektonický ateliér, Košice), ktorý bol aktualizovaný v roku 2001 (projektová kancelária URBAN TRADE, Košice). V roku 2003 sa obec Kostoľany nad Hornádom odčlenila, čím vznikla potreba spracovania dokumentácie ÚPN-O pre administratívne územie obce Družstevná pri Hornáde, ktoré vzniklo po odčlenení tejto obce. Pre obstaranie územného plánu obce bol stanovený postup v zmysle 19a, odst. 1 a 21, odst.2 zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), v zmysle ktorého sa zabezpečuje vypracovanie Prieskumov a rozborov, Zadania, Konceptu a Návrhu ÚPN-O HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA, PROBLÉMY, KTORÉ ÚZEMNÝ PLÁN RIEŠI Ciele riešenia územného plánu obce vyplývajú z účelu a zamerania využitia územnoplánovacej dokumentácie. Z potrieb obce v oblasti územného rozvoja vyplýva, že je potrebné v územnom pláne obce zamerať sa na riešenie súčasných územnotechnických a environmentálnych problémov a navrhnúť územný rozvoj obce zodpovedajúci potenciálu Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

7 územia a potrebám obyvateľov obce pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja. V roku 2007 bol pre obec Družstevná pri Hornáde vypracovaný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, v ktorom sú definované ciele rozvoja obce a navrhnutá koncepcia rozvoja územia. Pri spracovaní Konceptu Územného plánu obce Družstevná pri Hornáde boli tieto ciele rozvoja obce zohľadnené a premietnuté do návrhu rozvoja územia obce. V tomto zmysle sú hlavné ciele riešenia územného plánu obce nasledovné: hlavným cieľom územno-plánovacej dokumentácie je návrh koncepcie dlhodobého urbanistického rozvoja obce a jej jednotlivých funkcií, na území, ktoré vzniklo po odčlenení obce Kostoľany nad Hornádom, t.j. na katasrálnych územiach Malá Vieska a Tepličany, vymedziť funkčné usporiadanie sídelnej a krajinnej štruktúry, určiť základné zásady organizácie územia, spôsobu jeho využitia a podmienok výstavby, územným plánom vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie trvalého súladu všetkých činností na území obce s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt, vytvoriť územnú ponuku pre dlhodobejšie uspokojovanie základných potrieb obce, jeho obyvateľov a návštevníkov v bývaní, občianskej a sociálnej vybavenosti, výrobe a v ponuke uspokojovania voľnočasových potrieb, podrobne riešiť regulatívy a limity funkčného a priestorového usporiadania obce, územno-technické podmienky umiestňovania stavieb, zariadení verejného dopravného a technického vybavenia a základných prvkov územného systému ekologickej stability, prioritne riešiť súčasné územnotechnické a environmentálne problémy v území identifikované v dokumentácii Prieskumov a rozborov, navrhnúť komplexný územný rozvoj obce na obdobie cca rokov, v návrhu komplexného územného rozvoja obce rešpektovať nadradenú dokumentáciu ÚPN VÚC Košický kraj ZaD 2009, schválené uznesením Zastupiteľstva KSK č.712/2009 a záväznú časť vyhlásenú VZN KSK č.10/2009 a z dokumentácie Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 tie záväzné regulatívy, ktoré majú dopad na administratívne územie obce, v návrhu koncepcie územného rozvoja obce riešiť obec ako administratívne a územne samostatný celok so zreteľom na stavebnú súvislosť so súčasným a navrhovaným zastavaným územím obce Kostoľany nad Hornádom a v rámci širších nadlokálnych väzieb zohľadniť vzťahy a väzby na mesto Košice a susedné obce v severnej časti okresu Košice okolie a južnej časti okresu Prešov, obsah a rozsah dokumentácie ÚPN - O obce spracovať v hĺbke a podrobnosti riešenia podľa Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚZEMNÉHO PLÁNU Obec Družstevná pri Hornáde má schválený v roku 1998 ÚPN-SÚ, ktorý bol aktualizovaný v roku V roku 2003 sa obec Kostoľany nad Hornádom odčlenila od tejto obce a vznikla potreba spracovania dokumentácie ÚPN-O pre samostatné katastrálne územie obce Družstevná pri Hornáde. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

8 1.4. ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU SO ZADANÍM A SO SÚBORNÝM STANOVISKOM Územný plán obce Družstevná pri Hornáde je vypracovaný v súlade so schváleným zadaním a súborným stanoviskom pre vypracovanie Územného plánu obce Družstevná pri Hornáde. 2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE 2.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO A ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA Zastavané územie obce je v priamom dotyku so zastavaným územím susednej obce Kostoľany nad Hornádom. Z uvedeného dôvodu v niektorých prvkoch riešenia územného rozvoja je návrh riešenia ovplyvnený aj týmto významným územno technickým faktorom. Administratívne územie obce Družstevná pri Hornáde sa rozprestiera v údolí rieky Hornád, severne od mesta Košice. Tvorí ho katastrálne územie Malej Viesky a Tepličian. Rozloha územia je 954 ha. Obec Družstevná pri Hornáde je hraničnou obcou okresu Košice okolie. Na severe hraničí s obcami Trebejov a Lemešany, na východe s obcami Janovík, Bretejovce, Seniakovce, Budimír. Na juhu hraničí obec s mestom Košice a na západe hraničí s obcami Kostoľany nad Hornádom a Sokoľ. Zo západnej strany tvorí hranicu rieka Hornád, ktorá oddeľuje obec od obce Kostoľany nad Hornádom. Severnú časť územia tvorí terasovitá plošinu prechádzajúca do zalesnenej vrchoviny východných svahov Slovenského Rudohoria. Stred obce leží v nadmorskej výške 258 m n. m metrov. Riešené územie pre spracovanie Konceptu Územného plánu obce Družstevná pri Hornáde sa vymedzuje tak, aby v návrhu koncepcie rozvoja obce bolo možné riešiť funkčné a priestorové usporiadanie zastavaného územia obce, riešiť rozvojové plochy vo väzbe na toto územie a premietnuť výsledky prieskumov a rozborov v oblasti krajinoekologického plánu v rámci celého administratívneho územia obce. Vo vzťahu k uvedenému sa pre spracovanie Konceptu Územného plánu obce vymedzuje riešené územie nasledovne : v rozsahu celého súčasného administratívneho územia obce Družstevná pri Hornáde, tvoreného katastrálnymi územiami Malá Vieska a Tepličany pre návrh priestorového usporiadania a funkčného využitia územia obce (mierka 1:10 000), v rozsahu zastavaného územia obce pre podrobné riešenie urbanistickej koncepcie a priestorového usporiadania (mierka 1 : 2 880), v rozsahu zastavaného územia obce pre riešenie koncepcie dopravy, technickej infraštruktúry a využitia záberov PP a LP na iné účely (mierka 1:2 880), pre riešenie záujmového územia a širších vzťahov (mierka 1 : ) VÄZBY NA ÚZEMNOPLÁNOVACIU DOKUMENTÁCIU VYŠŠIEHO STUPŇA Vo vzťahu k územnému plánu obce je nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou ÚPN VÚC Košického kraja. V súlade s 27, odst.6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov je potrebné záväznú časť tejto územnoplánovacej dokumentácie v riešení územného plánu obce rešpektovať. Pre ÚPN VÚC Košického kraja boli v roku 2009 obstarané Košickým samosprávnym krajom Zmeny a doplnky, ktoré boli schválené zastupiteľstvom KSK dňa Zmeny a doplnky záväznej časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č.10/2009. V riešení Návrhu územného plánu Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

9 obce Družstevná pri Hornáde je potrebné rešpektovať tie záväzné časti tejto nadradenej územnoplánovacej dokumentácie, ktoré majú dopad na obec. Do riešenia územného plánu obce sú premietnuté aj námety na rozvoj obce vyplývajúce z výstupov Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Družstevná pri Hornáde, spracovaného v roku Záväzné časti ÚPN VÚC Košického kraja a schválených Zmien a doplnkov, ktoré je potrebné zohľadniť v riešení územného plánu obce Družstevná pri Hornáde: I. ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY ÚZEMNÉHO ROZVOJA 2. V oblasti osídlenia, usporiadania územia a sídelnej štruktúry: 2.16 podporovať vznik suburbánneho pásma okolo miest Košice,..., 2.17 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 2.18 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 2.19 zachovávať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, 2.20 vytvárať podmienky pre dobrú dostupnosť vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí. 3. V oblasti sociálnej infraštruktúry: 3.2 vytvárať podmienky pre rozvoj bývania vo všetkých jeho formách s cieľom zvyšovať štandard bývania a dosiahnuť priemer v kraji 340 bytov na obyvateľov, 3.3. vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení poskytujúcich sociálnu pomoc s preferovaním zariadení rodinného typu a zvyšovanie kvality ich služieb, 3.7 vytvárať podmienky pre rozširovanie siete zariadení sociálnej pomoci a sociálnych služieb pre občanov odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 3.8 podporovať rozvoj existujúcich a nových zariadení ako neoddeliteľnú súčasť poskytovania kultúrnych služieb obyvateľstvu a zachovania kultúrneho dedičstva, podporovať proporcionálny rozvoj kultúrnej infraštruktúry a budovanie domov tradičnej ľudovej kultúry. 4. V oblasti rozvoja rekreácie, kúpeľníctva a turistiky: 4.14 vytvárať podmienky pre realizáciu cykloturistických trás regionálneho, nadregionálneho a medzinárodného významu prepájajúce významné turistické centrá kraja. 5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekológie, ochrany prírody, ochrany kultúrnych pamiatok a ochrany pôdneho fondu: 5.1 rešpektovať ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu ako faktor usmerňujúci urbanistický rozvoj kraja, 5.2 zabezpečiť funkčnosť nadregionálnych a regionálnych biocentier a biokoridorov pri ďalšom funkčnom využití a usporiadaní územia, uprednostniť realizáciu ekologických premostení regionálnych biokoridorov a biocentier pri výstavbe líniových stavieb, prispôsobiť vedenie trás dopravnej a technickej infraštruktúry tak, aby sa netrieštil komplex lesov, Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

10 5.3 podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v nadregionálnych biocentrách a biokoridorov, 5.4 rešpektovať kultúrne dedičstvo, predovšetkým chránením najcennejších objektov a súborov s ich ochrannými pásmami: c) objekty a územia zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, 5.8 v nadväznosti na systém náhrad pri vynútenom obmedzení hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití prvky regionálneho územného systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť, z prvkov územného systému ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území, prípadne povoliť len extenzívne využívanie, zohľadňujúce existenciu cenných ekosystémov, 5.9 podmieniť usporiadanie územia z hľadiska aspektov ekologických, ochrany prírody, prírodných zdrojov a tvorby krajinnej štruktúry, 5.10 rešpektovať pri organizácií, využívaní a rozvoji územia jeho prírodné danosti najmä v osobitne chránených územiach, prvkoch územného systému ekologickej stability, v územiach patriacich do súvislej európskej sústavy chránených území a ich využívanie zosúladiť s funkciou ochrany prírody a krajiny, 5.11 zohľadňovať pri umiestňovaní činnosti na území ich predpokladaný vplyv na životné a realizáciu vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, 5.12 zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich brehové územia s cieľom obnoviť a zvyšovať vododržnosť krajiny a zabezpečiť dlhodobo priaznivé existenčné podmienky pre biotu vodných ekosystémov zabezpečiť elimináciu stresových faktorov v chránených územiach prírody; vzdušné elektrické vedenia postupne ukladať do zeme, postupne ukončiť ťažbu nerastných surovín v chránených územiach, plány otvárky a dobývania v jestvujúcich kameňolomoch schvaľovať len so záväzným projektom revitalizácie a krajinného zakomponovania dotknutého územia po ukončení jeho exploatácie, vytvárať podmienky pre prednostnú realizáciu verejného technického vybavenia v urbanizovaných priestoroch, 5.14 podporovať zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu zatrávnením ornej pôdy ohrozovanej vodnou a veternou eróziou. 6. V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry v oblasti rozvoja železničnej dopravy chrániť priestory pre: železničný dopravný koridor hlavného magistrálneho ťahu Žilina - Košice - Čierna nad Tisou na modernizáciu železničnej trate na rýchlosť km/hod, železničný dopravný koridor severojužného magistrálneho ťahu v úseku hranica s Poľskou republikou - Plaveč - Prešov - Kysak na zdvojkoľajnenie a modernizáciu trate na rýchlosť 120 km/hod, v oblasti rozvoja leteckej dopravy rešpektovať ochranné pásma verejných letísk, letísk pre letecké práce, heliportov a leteckých pozemných zabezpečovacích zariadení. 7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry: Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

11 7.1 zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom dosiahnuť do roku 2010 úroveň celoslovenského priemeru, 7.10 zvyšovať úroveň v odkanalizovaní a čistení odpadových vôd miest a obcí s cieľom dosiahnuť do roku 2010 úroveň celoslovenského priemeru, vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby elektriny v zmysle smerníc EU, chrániť koridory a územia pre výstavbu zariadení zabezpečujúcich zásobovanie elektrickou energiou, a to pre x400 kv vedenie Moldava USS Košice Lemešany,, 8. V oblasti hospodárstva: 8.2 zabezpečiť dostupnosť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok pre podnikanie dobudovaním územia regiónov výkonnou verejnou dopravnou a technickou infraštruktúrou, 8.4 stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárstvo diferencovane podľa poľnohospodárskych produkčných oblastí s prihliadnutím na chránené územia prírody a na existujúci funkčný územný systém ekologickej stability, 8.5. podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach prírody a v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, 8.7. zabezpečiť starostlivosť o zachovanie a stabilizáciu plošnej výmery lesných pozemkov, 8.8. zabezpečiť zachovanie genofondu lesných drevín a udržanie priaznivej druhovej a vekovej štruktúry, podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby a nevýrobných činností súvisiacich s lesnou činnosťou ako integrovanú súčasť lesného hospodárstva, podporujúce rozvoj vidieka, vychádzať v územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov, vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti územia so zohľadnením špecifík jednotlivých regiónov kraja, tieto: II. VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú 2.1. modernizácia železničnej trate hlavného magistrálneho ťahu Žilina - Košice - Čierna nad Tisou na rýchlosť km/hod, 2.2. zdvojkoľajnenie a modernizácia trate severojužného magistrálneho ťahu na rýchlosť 120 km/hod v úseku (hranica s Poľskou republikou - Plaveč - Prešov)- Kysak, x x110 kv vedenie Moldava USS Košice Lemešany. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

12 2.3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE Demografický potenciál Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudí, domov a bytov (r. 1970, 1980, 1991 a 2001). Údaje z posledného sčítania v roku 2001 sú podľa Štatistického úradu SR Krajská správa Košice. Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva (prírastok, úbytok) sú obce zaradené do štyroch kategórií: Kategória obce Priemerný ročný prírastok obyvateľstva rýchlo rastúca nad + 5 % pomaly rastúca % stagnujúca % regresívna pod - 2 % Údaje o vekovej štruktúre obyvateľstva sú hodnotené v troch základných vekových skupinách: predproduktívny vek 0 14 rokov produktívny vek muži rokov, ženy rokov poproduktívny vek muži 60 a viac rokov, ženy 55 a viac rokov. Zmenšovanie podielu mladšej populácie a zvyšovanie podielu starších vekových skupín obyvateľstva ( zhoršenie vekovej štruktúry obyvateľstva) môže mať za následok pokles reprodukčných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva, označený ako index vitality, môže okrem iného vypovedať aj o populačných možnostiach vo výhľade. Podľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo zaraďuje do 6-tich typov populácie: Hodnota indexu vitality Typ populácie Nad 300 veľmi progresívna ( rýchlo rastúca progresívna ( rastúca ) stabilizovaná rastúca stabilizovaná stagnujúca Menej ako 100 regresívna ( ubúdajúca ) Vývoj a charakteristika demografického potenciálu K žilo v obci Družstevná pri Hornáde obyvateľov, čo predstavuje 2,09 % z celkového počtu obyvateľov okresu Košice - okolie. Do roku 2003 bola súčasťou obce aj v súčasnosti samostatná obec Kostoľany nad Hornádom, preto údaje z do roku 2003 sú vrátane tejto obce. Celková rozloha katastrálneho územia obce je 955,10 ha, priemerná hustota osídlenia 245 obyvateľov na 1 km 2. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

13 Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov v rokoch Rok sčítania ) 2006 Počet obyvateľov Prírastok obyvateľov Index rastu 104,60 96,10 111,60 66,90 107,90 ročný prírastok + 0,46 % - 0,36 % + 1,16 % - 16,55 % + 2,65 % 1) pred rokom 2003 vrátane obce Kostoľany nad Hornádom Podľa dynamiky pohybu obyvateľstva v rokoch 1970 až 2001 v obci Družstevná pri Hornáde dochádza k nárastu počtu obyvateľov s výnimkou rokov Po roku 2003, kedy sa obec Kostoľany nad Hornádom odčlenila od obce Družstevná pri Hornáde dochádza k výraznému nárastu počtu obyvateľov. Priemerný ročný prírastok dosiahol hodnotu + 2,65 %, čím sa obec zaradila do kategórie pomaly rastúceho sídla. Podľa štatistického zisťovania v roku 2006 na demografickom pohybe v obci sa výraznou mierou podieľa migračný prírastok, kedy sa do obce prisťahovalo až 26 obyvateľov. Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov Počet obyvateľov Rok Vekové skupiny Spolu predproduktívny produktívny poproduktívny 2001 abs % 100,00 21,90 61,70 16, abs % 100,00 21,00 62,20 16, abs % 100,00 21,60 62,50 15,90 Index vitality 133,65 125,34 136,40 Z uvedeného prehľadu (predproduktívne, produktívne, poproduktívne obyvateľstvo) môžeme konštatovať, že v obci Družstevná pri Hornáde je priaznivá veková štruktúra obyvateľstva, kedy predproduktívne obyvateľstvo dosahuje vyššie hodnoty ako obyvateľstvo v poproduktívnom veku. Index vitality dosahoval hodnoty v rozmedzí čo charakterizuje stabilizovaný typ populácie. Priemerný vek obyvateľstva v roku 2001 dosiahol 34,4 rokov, pričom u žien dosiahol hodnotu 35,6 rokov u mužov 33,2 roky. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2006 v obci tvoria ženy 50,50 % z celkového počtu obyvateľov. Podľa vzdelanostnej štruktúry základné vzdelanie má ukončených 22,95 % obyvateľov, učňovské bez maturity 16,12 %, stredné odborné s maturitou 14,42 % a vysokoškolské 3,83 % obyvateľstva. Z náboženského vyznania prevláda rímskokatolícka cirkev (87,80 %).Údaje sú podľa SODB Podľa Prognózy vývoja obyvateľov v okresoch SR do roku 2025 (Výskumné demografické centrum INFOSTAT Bratislava 2004) možno očakávať v roku 2025 nasledovnú demografickú chrakteristiku okresu Košice okolie: Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

14 Živonarodení 1391 Zomrelí 1193 Prirodzený prírastok (- úbytok) 198 Migračný prírastok 357 Celkový prírastok (- úbytok) 555 Úhrnná plodnosť 1,733 Stredná dĺžka života pri narodení - M 73,73 Stredná dĺžka života pri narodení Ž 79,70 Index starnutia 87,22 Priemerný vek 39,42 Predpokladaný prírastok podľa Zadania pre vypracovanie územného plánu je 295 bytov a 1031 obyvateľov Bytový fond Ku dňu Sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2001 ( to znamená vrátane obce Kostoľany nad Hornádom) bolo v obci spolu 908 bytov v 827 domoch, z toho: - trvale obývaných 818 bytov (745 domov) - z toho v rodinných domoch 777 bytov, 37 bytov v bytových domoch a 4 byty v inej budove - v obci je 85 neobývaných bytov v rodinných domoch, z toho 5 má funkciu určenú na rekreáciu. Vývoj počtu trvale obývaných bytov v rokoch Rok sčítania Počet trvale obývaných bytov Prírastok bytov Počet bytov/1 000 obyv. 200,69 224,25 241,99 230,08 Okres Košice - okolie 220,60 243,30 261,00 251,80 Košický kraj 247,60 273,60 297,90 296,80 Z rozboru základných charakteristík bytového fondu obce Družstevná pri Hornáde, možno konštatovať, že počas obdobia rokov 1970 až 2001 dochádzalo k nárastu bytového fondu. Ukazovateľ počtu bytov/1 000 obyvateľov ako aj obložnosť je neustále pod okresným, krajským aj celoslovenským priemerom. Vývoj obložnosti v rokoch Rok sčítania Obložnosť (obyv./ byt) 4,98 4,46 4,13 4,35 Okres Košice - okolie 4,53 4,11 3,83 3,97 Košický kraj 4,04 3,65 3,36 3,37 Obložnosť bytov má klesajúcu tendenciu, s výnimkou roku 2001 kedy došlo k zvýšeniu počtu obyvateľov na 1 byt. Avšak počas celého sledovaného obdobia zotrváva nepriaznivo nad hranicou okresného, krajského aj celoslovenského priemeru. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

15 Priemerný vek rodinných domov je 35 rokov. Ako materiál nosných múrov boli u rodinných domoch v prevažnej miere použité tehly a tvárnice. Priemerný počet obytných miestnosti na jeden byt je 3,98. Obec Družstevná pri Hornáde zaznamenáva v posledných rokoch zvýšený záujem o výstavbu rodinných domov, nakoľko poloha obce v blízkosti sídelného centra Košice vytvára priaznivé podmienky Ekonomický potenciál Podľa štatistických sledovaní ÚPSVaR okres Košice - okolie vykazoval v mesiaci september ,72 %-nú mieru evidovanej nezamestnanosti, ktorá patrí k relatívne najvyšším na Slovensku. V samotnej obci Družstevná pri Hornáde bolo evidovaných v tomto období 197 nezamestnaných, ak použijeme údaj EAO zo SODB 2001, miera nezamestnanosti pre obec by sa mala pohybovať na hranici 11,55 %.Údaje sú za mesiac september 2008 uvedené podľa ÚPSVaR. Na základe Prognózy vývoja obyvateľov v okresoch SR do roku 2025 môžeme očakávať pre navrhované obdobie územného plánu - rok 2025 nárast poproduktívnej zložky populácie. Podľa už spomenutej prognózy za okres Košice - okolie v roku 2005 bol index starnutia 52,39, v roku 2025 sa predpokladá jeho zvýšenie na 82,32. Priemerný vek sa zvýši na 39,11 rokov. S týmto ukazovateľom súvisí aj vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva, kedy bude dochádzať k jeho postupnému znižovaniu. Pre obyvateľov obce možno naďalej predpokladať priaznivý vývoj zamestnanosti, nakoľko blízkosť krajského mesta Košice s jeho výraznejšími investičnými aktivitami ponúka viac pracovných príležitosti Kultúrno-historický potenciál Obec Družstevná pri Hornáde sa skladá z dvoch, historicky samostatných obcí Malá Vieska a Tepličany. História obce Družstevná pri Hornáde sa viaže na históriou hradu a obce Sokoľ. Prvá písomná zmienka o obci Sokoľ je z roku predpokladá sa, že obec Sokoľ existovala oveľa skôr, čo potvrdzujú listiny z rokov o existencii fary a kostola v dedine Sokoľ. Najstarším osídlením na riešenom území boli Tepličany, pravdepodobne v náväznosti na teplý prameň, ktorý tu bol v minulosti ešte pred vznikom osídlenia. Starobylý pôdorys osídlenia vedie k predpokladu, že toto osídlenie jestvovalo už pred 13. storočím. Jeho obyvatelia, poddaní hradnému panstvu Sokoľ, najneskôr v 14. storočí založili sídlo Malá Vieska. Koncom 16. storočia obidve sídla Malá Vieska aj Tepličany boli stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. Medzi pamätihodnosti územia patrí pútnický kostol Narodenia Panny Márie z roku 1433, ktorý však bol v roku 1803 prestavaný. Ku kostolu sa viaže mnoho legiend. Jedna z nich hovorí o zázračnom obraze, ktorý tu bol prenesený z Košíc v roku Na území obce nie sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidované žiadne kultúrne pamiatky Význam obce v štruktúre osídlenia V súčasnosti obec je administratívnou súčasťou okresu Košice-okolie. V roku 1960 sa Kostoľany nad Hornádom zlúčili s Malou Vieskou a Tepličanmi a vznikla obec Družstevná pri Hornáde. Od 1. januára 2003 sa obec Kostoľany nad Hornádom odčlenila a získala samostatnosť. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

16 Z hľadiska štruktúry osídlenia patrí do tretej veľkostnej skupiny ( obyv.) obcí v Košickom kraji. Leží v prímestskom pásme košického ťažiska osídlenia prvej úrovne, v jeho severnej časti a susedí s mestom Košice. Je typickým vidieckym sídlom v zázemí mesta Košice, ktoré pre osídlenie vo svojom okolí saturuje potreby vyššieho občianskeho vybavenia a poskytuje pracovné príležitosti. Väzby obce na mesto Košice (8 km) sú podporené aj komunikačným prepojením po ceste III. triedy č Po tejto ceste v smere na obec Budimír sa obec napája na diaľnicu D1 a mesto Prešov (25 km). Obec leží pri celoštátnej železničnej trati. Prechádzajú ňou ťahy 180 Košice Žilina 188 Košice Prešov Plaveč Muszyna (PR) V súlade so záväznými výstupmi ÚPN VÚC Košického kraja je potrebné posilňovať väzby medzi mestom a jeho vidieckym zázemím a vytvárať rovnocenné kultúrne a sociálne prostredie, pričom treba zachovať vidiecky charakter osídlenia a ráz krajiny s prírodnými a urbanistickými špecifikami. Obce leží v špecifickom prostredí suburbánneho pásma mesta Košice Prírodné podmienky Katastrálne územie obce Družstevná pri Hornáde sa rozkladá v údolnej poriečnej nive na východ od rieky Hornád v južnej časti Čiernej hory. Z hľadiska geologických podmienok obec leží na riečnych sedimentoch Hornádu. Zo západu tvorí hranicu rieka Hornád, západná časť katastrálneho územia tvorí terasovitá plošina prechádzajúca do zalesnenej vrchoviny východných svahov Slovenského Rudohoria. Stred obce leží v nadmorskej výške 258 metrov. Vo východnej časti katastrálneho územia obce sú zaregistrované zosuvné územia, ktoré sú zakreslené vo výkresoch č. 2 Komplexný urbanistický návrh a č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy. Pôvodný charakter, významný z hľadiska štruktúry krajiny má lesný celok Hrubý les v severnej časti územia obce Družstevná pri Hornáde. Ostatné porasty drevinnej zelene sú funkčným doplnkom štruktúry krajiny. Podľa mapy klimatických oblasti (Atlas krajiny SR, 2002) územie patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, pahorkatinového až vrchovinového, mierne teplého, vlhkého okrsku M3 Ide o klimatický okrsok kde je priemerne menej ako 50 letných dní za rok,denné maximum teploty vzduchu je 25 C) a júlový priemer teploty vzduchu je 16 C. V krajinnom obraze širšieho územia dominuje lesný masív v lokalite Nad rúbaňou a návršie s rímskokatolíckym kostolom v katastrálnom území Kostoľany nad Hornádom RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY Obec leží v suburbánnom pásme mesta Košice a je súčasťou košicko prešovského ťažiska osídlenia. Poloha v blízkosti Košíc poskytuje výhodnú dostupnosť za prácou a občianskym vybavením. Väzby obce na mesto Košice (8 km) sú podporené priamym železničným spojením a cestným prepojením po ceste III. triedy č Ceste III/ v smere na obec Budimír je obec napojená na diaľnicu D1 a mesto Prešov (25 km). Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

17 Vodné toky. Celé územie patrí do povodia rieky Hornád. Západnú hranicu katastrálneho územia tvorí rieka Hornád. Prietok vody v rieke Hornád je regulovaný na výpustoch z vodnej nádrže Ružín. Zásobovanie vodou. Obec je zásobovaná vodou z vodojemu nachádzajúceho sa na svahu Úboč nad horným koncom obce. Do vodojemu dodáva vodu veľkokapacitná čerpacia stanica Sokoľ košického vodovodu. Voda z vodojemu je zásobovacím potrubím gravitačne privedená do rozvodnej siete obce a cez ňu aj do ostatných napojených obcí. Odvádzanie a čistenie splaškových vôd. Obec v súčasnosti nemá vybudovanú kanalizáciu. Splaškové vody sú odvádzané do žúmp. Dažďové vody sú odvádzané povrchovo cez miestne priekopy do vodných tokov. Zásobovanie energiami. Obec je elektrickou energiou zásobená 22 kv vonkajším vedením č. 218 Košice Furča Kysak Ružín. Cez katastrálne územie obce prechádza nadzemné elektrické vedenie 2x x110 kv Lemešany U.S.Steel Košice, ktoré je t.č. v realizácii. Družstevná pri Hornáde je plynofikovaná, zemný plyn je privedený z VTL plynovodu Haniska Tatranská Štrba DN 500/300 PN40. Telekomunikácie. Z hľadiska napojenia na verejnú telefónnu sieť patrí riešené územie do primárnej oblasti Košice (055) NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA OBCE Usporiadanie a funkčné využívanie plôch Usporiadanie funkčného využívania plôch rešpektuje posúdenie variantov riešnia obytnej zóny riešených v koncepte riešenia ÚPN O. hlavnými kritériami pre posúdenie variantov bola v záplavovom území Q 100 a ochrana poľnohospodárskej pôdy. Výsledkom posúdenia bolo: - Úplné vylúčenie lokality Pri Hornáde - Redukcia plošného rozsahu lokalít:, Dĺhé Zeme I. a Družstevný dvor. Priestorové usporiadanie hlavnej funkcie územia obytnej zóny je organicky naviazané na reliéf východného predhoria Slovenského Rudohoria, na ľavobrežnej nive rieky Hornád a k nej priľahlej pahorkatine. Len malá časť územia špecifická vybavenosť (ubytovanie a športový štadión) ležia na západnom, pravom brehu rieky Hornád. Územný rozvoj obce je zo západnej strany limitovaný týmito obmedzujúcimi faktormi: - celoštátna železničná trať č.40 Košice Poprad a jej ochranné pásmo, - pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov vodovodu Košice. - Katastrálne územie obce Kostoľany nad Hornádom. Prevládajúcu výškovú hladinu 1-2 podlažnej zástavby rodinnými domami prekračuje centrum občianskeho vybavenia (komplex budov kultúrno spoločenského domu základná deväťročná škola) a obytný súbor (byty a ubytovanie) na západnom brehu Hornádu terasový 3-5 podlažný stavebný solitér. Zastavané územie obce (Malá vieska a Tepličany) je zo severu vymedzené poľnohospodárskou pôdou, záhradkárskou lokalitou a lesnými pozemkami, z východu a juhu lesnými pozemkami a poľnohospodárskou pôdou, zo západu tokom rieky Hornád, športovým areálom a poľnohospodárskou pôdou. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

18 Urbanizácia obce prebiehala pozdĺž hlavných komunikačných koridorov regionálnej cestnej siete a ďalej severným smerom v časti Malá Vieska a južným smerom v časti Tepličany. Obec má dve centrá: obchodno spoločenské a stravovacie centrum pri vstupe do obce v smere od susednej obce Družstevná nad Hornádom a kultúrno spoločenské, administratívne a školské centrum v ťažisku zastavaného územia. Rozvoj kultúrno spoločenského, administratívneho a školského centra sa navrhuje smerom severovýchodným. V severovýchodnej časti sa navrhujú nové plochy pre obchody a služby a v nadväznosti nové plochy pre výstavbu obytného súboru málopodlažných bytových domov. Z funkčného hľadiska prevláda obytná zástavba prevažne rodinných domov, doplnkovou funkciou je občianske vybavenie, výroba a dopravné plochy. V severnej časti katastrálneho územia sa nachádza dobývací priestor určený na dobývanie dolomitu Družstevná pri Hornáde - Malá Vieska a v severnej časti zastavaného územia je lokalizovaná výroba keramických materiálov dlaždíc a obkladov. Na riešenom území sú 2 poľnohospodárske dvory: - východný (Malá Vieska) - južný (Tepličany) pre poľnohospodárstvo sa nevyužíva. Navrhované priestorové a funkčné usporiadanie obce vychádza z existujúcej dopravnej siete, štruktúry a mierky zástavby obce, z konfigurácie terénu, disponibilných území pre rozvoj. Územný rozvoj obce je riešený formou kompaktného urbanizovaného celku. Existujúca základná dopravná kostra je rešpektovaná a ďalej rozvinutá pre sprístupnenie navrhovaných funkčných plôch. Mimo zastavané územie obce sú riešené obytné súbory Úboč a Výhon, ďalej plochy pre výrobu, vodácky areál, šport pri železničnej trati, areál alternatívnych zdrojov energií, golfový areál, dom služieb, Aquapark a obecná čistiareň odpadových vôd. Využitie fenoménu vodného toku rieky Hornád a zdroje geotermálnej vody inšpirovalo riešenie športových a rekreačných plôch (Aquapqrk, vodácky areál a športový areál). Záhradkárska lokalita v severnej časti obce sa v procese rozvoja obytného územia dostane do zastavaného územia obce. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje jej postupná reštruktualizácia, prestavba na rodinné domy Kultúrne dedičstvo Na území obce nie sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR evidované žiadne kultúrne pamiatky. Z katastrálneho územia obce pochádzajú archeologické nálezy z obdobia paleolitu a tiež hrobové nálezy, pravdepodobne stredoveké (Malá Vieska). Výskyt ďalších archeologických nálezov sa nedá vylúčiť, preto v prípade, že pri stavebnej činnosti dôjde k ich odkrytiu je potrebné rešpektovať príslušné ustanovenia stavebného a pamiatkového zákona. Kostol Narodenia Panny Márie (k.ú. Malá Vieska) v zmysle 11 zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu zaradiť ako lokálne významnú pamiatku do evidencie pamätihodností obce. Navrhuje sa obnova kultúrno-historických drobných stavieb sakrálnej architektúry nachádzajúcich sa na území obce a úprava ich okolia. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

19 2.6. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A REKREÁCIE Bývanie V nadväznosti na prognózu vývoja obyvateľstva a potrebám rozvoja bytovej výstavby v obci je návrh územného plánu zameraný na obnovu jestvujúceho bytového fondu, zvýšenie jeho vitality, modernizáciu a prestavbu zastaraného fondu bytov v jadrách pôvodných obcí Malej viesky a Tepličan. - počet obyvateľov na 1 byt 3,60 - počet bytov na 1000 obyvateľov 277,80, čo je odporúčaná hodnota pre okres Košice - okolie v roku 2025 (Zmeny a doplnky ÚPN-VÚC Košický kraj, 2009). Pre prognózovaný počet obyvateľov v roku 2025 je potrebných 936 b.j. Pri počte bytov v roku 2008 (údaje obecného úradu) 630 b.j. je potreba výstavby 306 b.j. Rozvojové plochy pre bývanie sú navrhované nie len z hľadiska predpokladaného prirodzeného prírastku, ale tiež s ohľadom na polohu obce v zázemí (v prímestskom pásme košického ťažiska osídlenia prvej úrovne) mesta Košice. Navrhovaný počet rodinných domov prevyšuje napočítanú potrebu preto, že sa nepredpokladá sústredená výstavba kompaktných domoradí priestorove a časovo koncentrovanej výstavby. Rozhodujúcimi bude majetkoprávna a ekonomická situácia stavebníkov. Plochy pre nové obytné súbory bývania v rodinných a bytových domoch sú riešené v týchto obytných súboroch: Obytný súbor 4 podlažných bytových domov je vymedzené na rozvojom území, ležiacom mimo súčasne zastaného územia, v ťažisku sídelného útvaru pri lokalite Pod Vápennou v nadväznosti na novonavrhované vybavenostné centrum. Obytné súbory pre výstavbu rodinných domov: - Lokalita Úboč územie na severnej terase nad obcou ležiace mimo súčasne zastavaného územia s orientáciou svahu juhozápadným smerom. - Lokalita Sever lokalita predstavuje intenzifikáciu plôch záhrad (pri ceste III/ do Kysaku) v severnej časti súčasne zastavaného územia. - Lokality Dlhé Zeme a Pod Vápennou územie centrálnej časti obce ležiace východne od ťažiska zástavby čiastočne mimo súčasne zastavané územie, predstavuje najrozsiahlejší súbor navrhovaných rodinných domov a súčasne je v bezprostrednej väzbe na vybavenostné, kultúrno spoločenské a školské zariadenia. - Lokalita Družstevný dvor lokalita predstavuje intenzifikáciu plôch záhrad ležiacich severo - západne a od bývalého hospodárskeho poľnohospodárskeho dvora v polohe v súčasne zastavanom území a nové plochy ležiace mimo súčasne zastavané územie. - Lokalita Výhon územie ležiace vo východnej časti obce mimo súčasne zastavaného územia v okolí nového cintorína vo väzbe na budúci Aquapark. Okrem uvedených obytných soborov pre výstavbu rodinných domov navrhujú: - nezastavané pozemky v rozptyle v súčasne zastavanom území, - rozšírenie rómskej osady na ploche mimo súčasne zastavaného územie. Počet bytov a obyvateľov v rodinných domoch a bytových domoch v navrhovaných obytných súboroch je nasledovný: Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

20 Počet domov (bytov) Počet obyvateľov Priem. pl. Názov lokality I. II. I. II. Obyv./byt pozemku/rd spolu spolu etapa etapa etapa etapa v m 2 Úboč , Sever ,6 800 Dlhé zeme , Pod Vápennou , Družstevný dvor , Výhon , Rozptyl ,6 Spolu ,6 Navrhovaná plocha pre výstavbu bytových domov má orientačnú kapacitu cca 100 b.j. pri výškovom zónovaní do 4 podlaží, je zaradená do etapizácie výstavy: takto I. etapa 50 bytov (50 x 3,6 = 180 obyvateľov), II. etapa 50 bytov (50 x 3,6 = 180 obyvateľov), Rozšírenie rómskej osady (zaradená do I. etapy výstavby) má pri priemernej veľkosti pozemku 500 m 2 kapacitu 16 rodinných domov, pri predpokladanej obložnosti 5,0 ide o kapacitu 80 obyvateľov. Celkový prírastok v I etape (rodinné domy, bytové domy a rómska osada) je 251 bytov, t.j. 903 (zaokrúhlene900) obyvateľov (podľa zadania 295 bytov a 1031 obyvateľov). Navrhovaný počet obyvateľov 2410 (rok 2008) plus 900 = Poznámka: v prepočtoch je akceptovaná obložnosť 3,6, podľa ZaD ÚPN VÚC Košického kraja Pri realizácii výstavby bytov je potrebné dodržať tieto zásady: Obytné súbory (OS) rodinných domov realizovať v tomto poradí: OS Dlhé Zeme, OS Pod Vápennou, OS Sever, OS Družstevný dvor. Výstavbu bytových domov realizovať v poradí podľa reálnych požiadaviek na výstavbu. Lokality v centrálnej časti obcí Malá Vieska a Tepličany si vyžadujú špecifické postupy pri spracovaní podrobnejších stupňov prípravnej dokumentácie pre výstavbu rodinných domov a objektov vybavenosti, resp. revitalizácie existujúcich rodinných domov. Rómska osada lokalizovaná v severnej časti zastavaného územia Malá Vieska je špecifickým problémom. Evidencia jej existujúcich stavieb na mapových podkladoch nie je aktuálne zachytená. Z fyzickej rekognoskácie územia v teréne vyplýva, že s celkového počtu cca 40 stavieb je pre bývanie v 21. storočí podmienečne vhodných len stavieb. Ostatné stavby majú po stránke materiálovej, statickej a estetickej nulovú hodnotu. Toto územie nemá žiadnu technickú infraštruktúru. Hygienický stav objektov a celého prostredia je kritický. Navrhujú sa tieto zásady pre revitalizácia tejto lokality: - zamerať polohopis územia a na základe tohto podkladu stanoviť stavebnotechnické regulatívy pre ďalšiu výstavbu rodinných domov, - prestavať všetky technicky a hygienicky nevyhovujúce obydlia, - dobudovať technickú infraštruktúru (viď výkres č. 6), - spevniť komunikačné plochy, Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

21 - odstrániť nelegálnu skládku komunálneho odpadu v severnej časti lokality, - neblokovať, resp. vybudovať prístup do severne položeného lesného pozemku, - realizovať úpravu odvodňovacej priekopy prebiehajúcu cez lokalitu. Ďalších 19 v rodinných domov je možné lokalizovať v nezastavaných prelukách v rozptyle Občianske vybavenie Pri navrhovaní zariadení občianskej vybavenosti sme vychádzali z materiálu Štandardy minimálnej vybavenosti obce metodická príručka pre obstarávateľov a spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie, MŽP SR, Bratislava, Vzhľadom na sociálno ekonomickú situáciu je nutné v maximálnej miere využiť a zefektívniť činnosť existujúcich zariadení tejto skupiny občianskeho vybavenia rozširovaním ponuky svojich služieb, polyfunkčnosťou, viacúčelovosťou a flexibilitou ich prevádzok, využívaním exteriérových priestorov na kultúrne aktivity. Zariadenia občianskej vybavenosti sú v riešenom území zaradené do troch kategórií: sociálna a vzdelávacia infraštruktúra školstvo a výchova, kultúra a osveta, telovýchova a šport, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť komerčná infraštruktúra maloobchodná sieť, ubytovanie a stravovanie, služby nevýrobné, služby výrobné a opravárenské ostatná infraštruktúra administratíva a verejná správa a iné. Sociálna a vzdelávacia infraštruktúra. Kultúrno spoločenské, administratívne a školské centrum je rozvinuté v ťažisku južnej obytnej zóny. Je komplexne vybavené zariadeniami kultúrneho a spoločenského života: Školstvo Základňou školského vzdelávacieho procesu je základná škola, priestorovo vybavená 16 učebňami, odbornou učebňou, počítačovými miestnosťami a knižnicou. Školský pozemok športoviskami pre loptové hry a dopravným ihriskom. Návrh predpokladá na tomto priestorovo dobre dimenzovanom pozemku umiestniť aj areál materskej školy ako súčasť predškolskej výchovy. Výpočet potrebných kapacít ZŠ a MŠ je prevedené podľa materiálu Zásady a pravidla územního plánování (VÚVA Brno/URBION Bratislava, 1983). Vzhľadom na trend poklesu prirodzeného prírastku obyvateľstva, sú ukazovatele uvedené v citovanom materiáli znížené o 10 %, t.j. ZŠ 123 miest/1 000 obyvateľov, MŠ 36 miest/1 000 obyvateľov. V obci je základná škola (1-9 ročník). Základnú školu v súčasnosti navštevuje 276 žiakov a špeciálne triedy 51 žiakov, spolu 327 žiakov. Mnohí žiaci navštevujú základné školy v susedných obciach a v Košiciach. Budova základnej školy má 20 základných učební čo priemernom počte žiakov 25 vyhovuje pre 500 žiakov. Škola sa nachádza v centrálnej časti obce v kontakte s kultúrno spoločenským a administratívnym centrom. Je umiestnená v 2 samostatných budovách, na rovinatom priestrannom pozemku. Súčasťou školského vybavenia je rozsiahly školský dvor, využívaný ako univerzálna športová plocha (viacfunkčné športovisko, v zime korčuľovanie; detské ihrisko a pod.). Veľkosť pozemku školy je 1,85 ha. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

22 Základná škola, potreba 123 miest / obyvateľov, pri počte obyvateľov 3396 je to 3396 x 123 = 418 miest. Pri predpokladanom trende odchádzky niektorých žiakov do škôl v susedných obciach kapacita školy pre návrhové obdobie vyhovuje. Materskú škôlku (MŠ) s kapacitou troch Budova MŠ si vyžaduje rekonštrukciu. tried v súčasnosti navštevuje 45 detí. Materská škola, potreba 36 miest/1 000 obyvateľov, pri počte obyvateľov je to 3396 x 36 = 122 miest v MŠ. Kapacita existujúcej MŠ je pre budúci rozvoj poddimenzovaná. Navrhuje sa výstavby novej MŠ na bohato dimenzovanom pozemku základnej školy. Kultúra a osveta Obec má vybudovaný funkčný, dobre priestorovo vybavený kultúrny dom lokalizovaný v ťažisku obce. V spojení s úradovňami miestnej samosprávy a poštovým úradom tvorí ideálne centrum obecnej administratívy. Pre dokompletizovanie územia je potrebné doplniť parkoviská pre motorové vozidlá. Navrhuje sa rekonštrukcia a prestavba objektov za obecným úradom (vrátane rekonštrukcie a dostavby kultúrneho domu) na účely viacúčelových kultúrnych zariadení a klubových priestorov, vrátane priestorov pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pre výstavbu kostola bol určený pozemok v centre Tepličan na južnom vyústení obytnej ulice. Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť Základné zdravotnícke služby nie sú v obci zabezpečené. Zabezpečuje ich zdravotné stredisko v Kostoľanoch nad Hornádom, v ktorom sú ambulancie lekárov a lekáreň. Komerčná infraštruktúra Zariadenia komerčnej infraštruktúry (obchody a služby) nie sú v obci koncentrované, resp. umiestnené v účelových stavbách, ale lokalizované v rodinných domoch. V územnom plánu sa navrhuje ich rozšírenie a umiestnenie na asanačných plochách schátralých objektov v centrálnych častiach Tepličan a Malej Viesky. Nový dom služieb sa navrhuje lokalizovať do priestoru asanovanej starej zástavby v centre Tepličan. Pre komerčnú vybavenosť a služby je navrhnutý aj pozemok o rozlohe cca 1,5 ha v lokalite obytného súboru Dlhé Zeme v nadväznosti na plochu navrhovanú pre 4 podlažnú zástavbu bytovými domami. Ostatná infraštruktúra Z verejnej správy má obec úradovňu obecného úradu v spoločnej budove s kultúrnym domom a poštovým úradom. V obci je rímskokatolícky kostol a dva verejné cintoríny. Starý cintorín v severnej časti Malej Viesky nie je aktívny (nepochováva sa už cca 30 rokov), avšak vytvára plochu verejnej zelene v obci. Nový cintorín s domom smútku je umiestnený v južnej časti Tepličan v jeho blízkosti sa navrhuje jeho rozšírenie, resp nový cintorín o cca m 2. Pri realizácii tohto cintorína je potrebné v maximálne možnej miere zachovať existujúce telekomunikačné zariadenia. Parkovanie automobilov návštevníkov tohto územia je potrebné sústrediť na nových v návrhu územného plánu vyznačených plochách. Pre výstavbu nového kostola navrhovaný pozemok v nového cintorína. časti Tepličany v blízkosti Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

23 Šport, rekreácia a cestovný ruch Obec má na svojom katastri západne od rieky Hornád vybudovaný športový areál pre loptové hry, futbalové a tréningové ihrisko s večerným osvetlením, ľahkoatletickú dráhu a tenisové kurty. V nadväznosti na tento areál sa navrhuje výstavba ďalšieho futbalového ihriska. V južnej časti územia v lokalite Pánsky les (k.ú. Tepličany) je lokalizovaná funkčná motokrosová trať. V severozápadnej časti katastrálneho územia obce nad priehradou malej vodnej elektrárne je ideálne prostredie pre zriadenie vodáckeho areálu. Návrh riešenia využíva vzdutú hladinu rieky Hornád a rozsiahlu aleju vysokej zelene a trávnaté plochy na ľavom brehu Hornádu. Susedí so športovým areálom na pravom brehu Hornádu riešeným pre obce Kostoľany nad Hornádom. Základným vybavením vodáckeho areálu sú: - parkovisko motorových vozidiel - vybavenosť areálu - objekt šatní, hygienické zariadenia a správa areálu - plážové a športové plochy vrátane ozelenenia plôch. Areál bude dopravne sprístupnený cestou vedúcou od cesty III/ k vodnej elektrárni popod železničný most. V nadväznosti na Vodácky areál, na ľavom brehu Hornádu sa navrhuje rekreačnošportový areál pre rodinné rekreačné aktivity detské ihrisko precházkové chodníky, fitnes v prírode. Vo východnej časti územia obce sa navrhuje 18 jamkový golfový areál na ploche 70,5 ha. Areál bude vybavený ubytovacím a stravovacím zariadením, prevádzkovým dvorom a potrebnými parkoviskami. Dopravné sprístupnenie areálu je z cesty III/ Družstevná pri Hornáde Budimír. Pri realizácii areálu je potrebné rešpektovať v území sa nachádzajúce trávinno bilinné biotopy, odvodňovací kanál a navrhovaný miestny hydrický biokoridor. V okrese Košice okolie v katastrálnych územiach Tepličany a Malá Vieska sa pripravuje projekt geologickej úlohy, ktorého cieľom je realizácia súboru geologických prác na získanie údajov potrebných pre výpočet množstva termálnej vody v kategórií B v oblasti lokality Družstevná pri Hornáde. Výsledkom geologickej úlohy bude vybudovaný zdroj termálnej vody. Na báze využitia zdroja termálnej vody sa navrhuje aquapark vo východnej časti obce na ploche 3,8 ha. Areál bude okrem bazénov a drobných ihrísk vybavený stravovacím a ubytovacím zariadením Výroba a logistika - Lesná a poľnohospodárska výroba Významnejšou hospodárskou aktivitou v obci je poľnohospodárska výroba zabezpečovaná poľnohospodárskym podnikom MKM STRED, s.r.o a súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Poľnohospodárske dvory sú situované v severovýchodnej časti k.ú. a v miestnej časti Tepličany. Živočíšna výroba je sústredená v hospodárskom dvore umiestnenom severovýchodne od zastavaného územia obce. Orientuje sa na živočíšnu výrobu (hovädzí dobytok, kozy a ovce). Rastlinná výroba produkuje najmä obilniny a krmoviny. Poľnohospodársky dvor v Tepličanoch sa v súčasnosti využíva pre chov koní. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

24 Hydromeliorácie š.p. evidujú v k.ú Tepličany a v k.ú. Malá vieska nasledovné hydromelioračné zariadenia: odvodňovacie kanály a odvodnenia poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom (zakreslené vo výkrese č. 7 v M 2: Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde). Lesné pozemky v katastrálnom území Družstevná pri Hornáde obhospodarujú Mestské lesy Košice, Urbariát Tepličany a Urbariát obce Družstevná Malá Vieska. Lesy ležia v Lesnom hospodárskom celku Sokoľ. - Priemyselná výroba a logistika. V severnej časti k.ú. sa nachádza dobývací priestor Družstevná pri Hornáde Malá Vieska výhradného ložiska dolomitických pieskov. Ťažbu zabezpečuje firma Dolomit a.s. Družstevná pri Hornáde. Výrobňa keramických materiálov dlaždíc a obkladov v severnej časti obce nie je toho času v prevádzke. Časť jej územia bola zahrnutá do plôch pre výstavbu rodinných domov vrátane komunikačného prepojenia. Územie je vhodné len pre výrobu bez negatívnych dopadov na životné prostredie. Z dôvodov ochrany životného prostredia centrálnej časti obce sa navrhuje vymiestnenie prevádzok kovovýroby: - z areálu pri ceste III/ (do Kysaku) do navrhovaného priemyselného parku, - časť areálu za kultúrnym domom do navrhovaného priemyselného parku. V územnom pláne sa navrhuje rozvoj plôch pre výrobné zariadenia takto: Priemyselný park v severnej časti katastrálneho územia na ploche m 2 s priamym dopravným napojením z cesty III/ (smer Kysak). Územie je vhodné len pre výrobu bez negatívnych dopadov na životné prostredie. Areál alternatívnych zdrojov energie (vzhľadom na polohu v ochranných pásmach letiska Košice neprípustná je veterná elektráreň) v lokalite východne od poľnohospodárskeho dvora (Malá Vieska) na ploche m 2. Dopravné napojenie si vyžaduje vybudovanie prístupovej komunikácie odbočením z cesty III/ v trase existujúcej poľnej cesty VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE Riešením územného plánu sa hranica zastavaného územia oproti súčasnému stavu mení v týchto lokalitách: Na severe v lokalitách navrhovaného priemyselného parku, ďalej obytného súboru Úboč pre výstavbu RD a rozšírenia rómskej osady. Na východe v lokalitách obytných súborov Dlhé zeme a Pod Vápennou vvýstavbu obchodov a služieb a 4 podlažných bytových domov. a pre Na juh0 - východe v lokalitách rozšírenia nového cintorína a výstavby aquaparku s parkoviskom. Na juhu v lokalitách obytných súborov Výhon a Družstevný dvor. Samostatné, od kompaktného zastavaného územia obce odčlenené zastavaného územia vznikajú v lokalitách navrhovaného vodáckeho areálu pri rieke Hornád a areálu alternatívnych zdrojov energie v severovýchodnej časti katastrálneho územia. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

25 2.8. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ V obci sa nachádzajú, resp. navrhujú tieto ochranné a bezpečnostné pásma obmedzujúce a regulujúce územný rozvoj: Ochranné pásma podľa osobitných predpisov: - Cesty III. triedy 20 m od osi vozovky na každú stranu v úseku mimo zastavané územie obce. V zastavanom území sa neurčuje. - Celoštátna železničná trať 60 m od osi krajnej koľaje. - Ochranné pásma medzinárodného letiska Košice. - Vzdušné VVN elektrické vedenia 400 kv, 25 m na každú stranu od krajného vodiča. - Vzdušné VVN elektrické vedenie od 110 kv do 220 kv vrátane, 20 m na každú stranu od krajného vodiča. - Vzdušné VN elektrické vedenia 22 kv, 10 m na každú stranu od krajného vodiča. - Plynovod STL 10 m na každú stranu od osi plynovodu v úsekoch mimo zastavané územie obce. Ostatné ochranné pásma: - Cintorín 50 m od oplotenia. - Čistiareň odpadových vôd 100 m. - Pobrežné pozemky vodných tokov: - pri vodohospodársky významných vodných tokoch pozemky do 10 m od brehovej čiary, - pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary, - pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. - Odvodňovací kanál 5 m od brehovej čiary kanála. Ochrana Hornádu, ako vyhláseného vodohospodársky významného toku je daná zákonom, po celej dĺžke toku. Poriečna niva pozdĺž oboch brehov Hornádu, vytvorená aluviálnymi náplavami je bohato infiltrovaná vodou z rieky a tvorí významný zdroj pitnej vody pre mesto Košice. Vodárenský odber vody prebieha zo sústavy studní, násoskovým systémom a čerpacími stanicami, tlačiacimi vodu do vodojemov v meste. Zariadenia sú v ohradených areáloch tvoriacich zároveň ochranné pásma zdrojov vody. Chránené územia V riešenom území nie sú evidované chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny ani iné chránené územia NÁVRH NA RIEŠENIE ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, OCHRANY PRED POVODŇAMI A CIVILNEJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA Záujmy obrany štátu nelimitujú potenciálne plochy pre rozvojové zámery obce. Kapacity korýt tokov v k.ú. Družstevná pri Hornáde nie sú dostatočné na odvedenie prietoku Q100 ročnej veľkej vody. Na tokoch v k. ú. obce Družstevná pri Hornáde nebolo Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

26 zatiaľ v zmysle 46 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov orgánom štátnej vodnej správy vyhlásené inundačné územie, ale v súčasnosti bol v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom realizovaný projekt "Skvalitnenie povodňového manažmentu a protipovodňového plánovania v povodí Hornádu na území SR", financovaný z Nórskeho finančného mechanizmu. Jeho hlavným cieľom bolo vypracovanie máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika v projektovom území (okrem iných vodných tokov aj na rieke Hornád). Výstupy z uvedeného projektu (mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika) sú premietnuté do ÚPN O ako najlepší dostupný podklad. Do doby vyhlásenia inundačných území sa v zmysle 46 zákona č.364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov vychádza z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici inundačného územia. V zmysle 20 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami sa v inundačnom území nesmú umiestňovať stavby taxatívne vymenované týmto zákonom. Pri návrhoch a výstavbe nových lokalít majú byť rešpektované inundačné územia vodných tokov. Vzhľadom na to, že výstupy projektu aj samotná povodeň v r preukázali, že pomerne veľká časť obce (súčasná zástavba) sa nachádza v záplavovom území, ÚPN O preto navrhuje zabezpečiť protipovodňovú ochranu obce pred prietokom Q100 - ročnej veľkej vody výstavbou vhodného protipovodňového opatrenia, ktoré neovplyvní významne odtokové pomery v iných úsekoch Hornádu. Konkrétne riešenie tohto protipovodňového opatrenia sa v súčasnej dobe pripravuje a bude podrobnejšie rozpracované v samostatných projektoch pre územné a stavebné povolenie. Vybudovanie protipovodňového opatrenia chrániaceho obec ovplyvní a zmení hranicu inundačného územia v takej miere, že bude potrebná aktualizácia výsledkov modelu, ktorá by mala preukázať adekvátnu protipovodňovú ochranu jestvujúcej i novonavrhovanej výstavby. Výstavba novonavrhovaných lokalít rodinných domova občianskej vybavenosti v blízkosti Hornádu bude podmienená výstavbou vyššie uvedeného vhodného protipovodňového opatrenia, ktorého vplyv bude potrebné preukázať aktualizáciou výsledkov modelu. V prípade realizácie výstavby lokalít rodinných domov (Dlhé zeme a Pod Vápennou) v blízkosti drobných vodných tokov bude potrebné zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami V súčasnosti prebieha úprava na ľavom brehu Hornádu násypom na úroveň 224 m n.m. Výhľadove bude potrebné upraviť aj pravý breh Hornádu. V oblasti civilnej ochrany obyvateľstva sa navrhuje ukrytie v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne (JÚBS), pre skupinu obyvateľov jeden úkryt v pivničných priestoroch. Problematika bude podrobnejšie riešená na úrovni územných plánov jednotlivých zón v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany NÁVRH OCHRANY PRÍRODY, TVORBY KRAJINY A PRVKY ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY Súčasná krajinná štruktúra Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) odráža súčasný stav využitia zeme v záujmovom území. Vzhľadom k tomu že obec Družstevná nad Hornádom bola do roku 2003 súčasťou obce Kostoľany nad Hornádom a štatistické údaje nie sú spracované pre samostatnú obec, uvádzame údaje za celú obec Družstevná nad Hornádom vrátane obce Kostoľany nad Hornádom. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

27 Pôvodný charakter, významný z hľadiska štruktúry krajiny má lesný celok Hrubý les v severnej časti územia obce Družstevná pri Hornáde. Ostatné porasty drevinnej zelene sú funkčným doplnkom štruktúry krajiny. Významnými štruktúrnymi prvkami územia je tok Hornád spolu s bezmennými prítokmi a ich údolia s brehovými porastmi. Súčasná krajinná štruktúra Ukazovateľ Výmera (ha) poľnohospodárska pôda 623,0 v tom: orná pôda 242,4 chmeľnice - vinice 59 záhrady 72,9 ovocné sady - TTP 307,7 nepoľnohospodárska pôda 1 023,6 v tom: lesné pozemky 776,4 vodné plochy 32,1 zastavané plochy 128,7 ostatné plochy 86,4 celková výmera 1 646,6 Zdroj: Štatistický úrad SR, stav k Dominantným typom krajiny je poľnohospodárska krajina s ornou pôdou a trvalými trávnatými porastmi a lesnými celkami. Diverzitu územia zvyšujú aj pôvodné xerotermné lúčne biotopy a pasienky. Krajinný prvok Výmera (ha) % Orná pôda 5-9 skupiny BPEJ 107,78 15,8 Intravilán (zastavané územie) 87,76 12,9 Lesy 474,49 69,7 Vodné plochy 11,12 1,6 Spolu 681,15 100,0 Prevládajúcim kajinnotvorným prvkom v k.ú. Družstevná pri Hornáde sú lesné pozemky rozprestierajúce sa v západnej časti katastrálneho územia. Druhým najrozšírenejším prvkom územia je orná pôda Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry Chránené časti prírody Národná sieť chránených území V riešenom území nie sú evidované chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Celá obec Družstevná pri Hornáde leží v prvom stupni územnej ochrany. Natura 2000 NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. NATURA 2000 je tvorená dvoma typmi území - chránené vtáčie územie a územie európskeho významu. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

28 V rámci siete NATURA 2000 do územia obce Družstevná pri Hornáde nezasahuje chránené vtáčie územie a ani územie európskeho významu. Chránené stromy Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Košiciach č.1/1996 z 27. novembra 1996, ktorou sa vyhlasuje zoznam chránených stromov v Košickom kraji sa neevidujú v území Družstevná pri Hornáde chránené stromy. Biotopy európskeho a národného významu V k.ú. obce Družstevná pri Hornáde sa z lesných biotopov národného a európskeho významu vyskytujú nasledovné druhy biotopov: Lesné biotopy európskeho významu: - Teplomilné submediteránne dubové lesy (prioritný biotop) - Dubové nátržníkové lesy (prioritný biotop) Lesné biotopy národného významu: - Dubovo-hrabové lesy karpatské Spomínané lesné biotopy sú rozšírené v severnej časti katastrálneho územia obce Družstevná pri Hornáde. Ostovčekovito v juhozápadnej časti na hranici s okresom Košice I. v oblasti Viničnej. Z trávinno bylinných biotopov národného a európskeho významu sa vyskytujú nasledovné biotopy: Trávinno-bylinné biotopy európskeho významu: - Nížinné a podhorské kosné lúky - Suchomilné travinno - bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte Travinno-bylinné biotopy národného významu: - Mezofilné pasienky a spásané lúky - Psiarkové aluviálne lúky Spomínané trávinno-bylinné biotopy sú ostrovčekovito rozšírený v centrálnej a južnej časti územia obce. V juhozápadnej časti územia pozdĺž vodného toku Hornád je zaznamenaný výskyt biotopu - Psiarkové aluviálne lúky. Významné krajinné prvky Významné krajinné prvky majú význam pre zabezpečenie druhovej a krajinnoekologickej diverzity, zamedzenie vodnej a veternej erózie, udržanie kvality vody, regulácie odtokových pomerov, vytváranie refúgií pre mnohé rastliny a živočíchy. Medzi významné krajinné prvky vyčleňujeme ekologicky významné segmenty a genofondovo významné lokality. Ekologicky významné segmenty Na základe analýzy abiotických a biotických pomerov sa vyčleňujú ekologicky významné segmenty, ktoré predstavujú biotopy s nezastupiteľnou funkciou v ekologickej stabilite a diverzite súčasnej krajiny. Majú výraznú biologickú ochrannú, krajinotvornú a estetickú hodnotu. V riešenom území sa podľa Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Košice okolie (2006) nachádza resp. do územia zasahuje 1 ekologicky významný segment: Krajinný priestor Kysak Košice (EVS 27) Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

29 Alúvium Hornádu je osídlené spoločenstvom krovitých vŕb podzväzu Ulmenion, v ktorom dominujú vŕba trojtyčinková (Salix triandra), vŕba purpurová (Salix purpurea) a vŕba biela (Salix alba). Na nich nadväzujú vysokokmenné vŕbovo-topoľové lesy (Salicion albae, Salicion triandra). Miestami sú bohaté kolónie devätsilu lekárskeho (Petasites hybridus), vrbovky chlpatej (Epilobium hirsutum), pavoja plotná (Calystegia sepium). Genofondové lokality Genofondovou lokalitou rozumieme územie, na ktorom sa vyskytujú chránené, vzácne alebo ohrozené druhy rastlín alebo živočíchov na pomerne zachovalých alebo prírode blízkych biotopoch. Genofondové lokality majú veľmi veľký význam pre zachovanie biodiverzity a genofondu územia. Genofondová lokalita nie je legislatívnou kategóriou a nie je na nej určený žiaden stupeň ochrany. V riešenom území v zmysle Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Košice okolie (2006) sa nachádza 1 genofondová lokalita: Ovšisko (GL 25) Vápencové bralá s priľahlým suchým dubovým lesom a xerotermnou flórou v k. ú. Družstevná pri Hornáde nachádzame v okolí Malej Viesky Ovšisko. Samotný svah je zložený z dolomitického vápenca. Nachádza sa tu nálezisko vzácnych rastlín. Vzácnejšie botanické taxóny: horčičník Wittmanov (Erysimum wittmanii), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), zvonček hrdlohojový (Campanula cervicaria), veternica lesná (Anemone sylvestris) a i. Najvýchodnejšiu hranicu rozšírenia tu dosahujú druhy: kostrava (Poa badensis), chudôbka drsnoplodá (Draba lasiocarpa), ostrevka vápnomilná (Sesleria calcaria). Ochrana prírodných zdrojov Chránené lesné zdroje V riešenom území obce Družstevná pri Hornáde sa nachádzajú len lesy hospodárske, lesy ochranné a lesy osobitného určenia sa tu nenachádzajú. Chránené vodné zdroje Ochrana vodných zdrojov vyplýva zo zákona č. 364 z 13. mája 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). V zmysle zákona o vodách sú definované nasledovné kategórie ochrany: - chránená vodohospodárska oblasť ( 31), - ochranné pásma vodárenských zdrojov ( 32), PHO (pásmo hygienickej ochrany) podzemných a povrchových zdrojov Povodie Plocha povodia Počet PHO Výmera PHO (ha) % z plochy povodia v km 2 podzemné vody povrchové vody podzemné vody povrchové vody Hornád 4, ,8 zdroj : Generel VUVH, 2002 PHO podzemných a povrchových zdrojov podľa povodí podľa stupňa Podzemné vody (ha) Povrchové vody (ha) Povodie I. stupeň II. stupeň spolu I. stupeň II. stupeň III. stupeň spolu Hornád zdroj : Generel VUVH, 2002 Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

30 Zraniteľné oblasti - Zraniteľné oblasti v zmysle nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z.z. sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd najmä tých, ktoré sa využívajú alebo sú určené na odber pitnej vody a obsahujú alebo môžu obsahovať vyššiu koncentráciu dusičnanov ako je stanovené v osobitnom predpise. Ďalej vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je alebo môže byť koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l -1. Obec Družstevná pri Hornáde je v zozname zraniteľných oblastí (Príloha 1 NV č. 617/2004 Z.z.) Samotný vodný tok Hornád je podľa vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z. vyhlásený za vodohospodársky významný tok. Za vodárenský vodný tok je vyhlásený Hornád od rkm 136,70 do 168,90. Chránené pôdne zdroje V území obce Družstevná pri Hornáde sa nenachádzajú žiadne pôdy kvalitatívnej skupiny 1 až 4, ktoré predstavujú chránené poľnohospodárske pôdy. Najmenšie zastúpenie majú pôdy zo skupiny 5, ktoré sa vyskytujú len západne od miestnej časti Malá Vieska smerom k Hornádu. Najväčšie zastúpenie majú pôdy zo skupiny 6 a 7, ktoré sú rozšírené v severnej časti katastra, ale najmä vo východnej časti územia na lokalitách Vyšné Dlhé, Povrazy. Mozaiku výskytu pôd podľa kvalitatívnych skupín dotvára ostrovčekovitý výskyt pôd zo skupín 8 a Územný systém ekologickej stability V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa za územný systém ekologickej stability považuje taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Koeficient ekologickej stability odráža vzájomný pomer zastúpenia prvkov krajinnej štruktúry, ktoré pôsobia pozitívne (stabilne) alebo negatívne (nestabilne) v prírodnom prostredí. Hodnota koeficientu ekologickej stability katastrálne územie obce Družstevná pri Hornáde. je 2,72; čo klasifikuje krajinu ako čiastočne stabilizovanú. Základ územného systému ekologickej stability predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Okrem vymedzenia kostry ekologickej stability súčasťou ÚSES je aj systém opatrení na ekologicky vhodné a optimálne využívanie krajiny a jej potenciálu. Nadregionálne prvky V zmysle Generalu nadregionálneho ÚSES (GNUSES) 2002, cez riešené územie prechádza nasledovný nadregionálny prvok: - Nadregionálny biokoridor (BR NR) VII.- Hornád. Územie biokoridoru zahrňuje prevažne aluviálnu nivu rieky Hornád, s priľahlými svahmi Čiernej hory. Severne od Košíc, až približne po Ťahanovský most predstavuje hodnotný biokoridor s bohatým brehovým porastom. Územie predstavuje najsevernejšiu hranicu prenikania ponticko-panónskej flóry a fauny, po celom úseku sa vyskytujú montánne a dealpínske druhy vo vlhších údoliach a teplomilné druhy na výslnných stanovištiach. Medzinárodne významná migračná trasa. Svojim významom a druhovým zložením tiahnúcich druhov sa radí medzi popredné Európske migračné trasy Biokoridor vedie cez nadregionálne biocentra Humenec a Sivec, Vozárska, Vysoký vrch pokračuje cez územie Košíc až po hranicu s MR Regionálne prvky Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

31 V zmysle dokumentu Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Košice okolie (2006) do riešeného územia zasahujú tieto prvky ÚSESu: - Regionálne biocentrum (BC R) č. 45 Sokoľ. Zasahuje do katastra v jeho severozápadnej časti katastra. Prevažná časť biocentra leží v obci Sokoľ. Prechádza cez údolie Hornádu so zachovalými brehovými porastmi a lúčnymi plochami. Brehové porasty rieky Hornád vo forme mäkkého luhu predstavujú významný ekostabilizačný a krajinársky prvok - Regionálne biocentrum (BC R) č. 47 Hrubý les. Lesný komplex dubovo-hrabového lesa leží východne od Sokoľa, predstavuje významný krajinný prvok. - Regionálne biokoridory (BK R) sú vykreslené schematicky ako určité prepojenie nadregionálnych a regionálnych biocentier, na regionálnej úrovni biokoridory nie sú pomenované. Prvý regionálny terestrický biokoridor spája regionálne biocentrum Sokoľ s regionálnym biocentrom Hrubý les v severnej časti územia obce. Druhý regionálny terestrický biokoridor prechádza východnou časťou k.ú obce a spája regionálne biocentrum Hrubý les na severe s regionálnym biocentrom Košický les v okrese Košice I. Miestne prvky Vychádzajúc z vyššie vymedzených nadregionálnych a regionálnych prvkov, ktoré prispievajú k udržaniu a zachovaniu ekologickej stability a k zabezpečeniu druhovej rozmanitosti, a pokrývajú výraznú časť riešeného územia, navrhujeme nasledovné prvky miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES): - Biocentrum (BC-M) - Mokriny pri Tepličanoch Ide o hodnotný biotop tvorený podmáčanými plochami v depresii. Uvedená mokraď pri Tepličanoch predstavuje stabilizované spoločenstvá vysokých ostríc s krovitými formáciami vŕb, ktoré sú však miestami antropogénne ovplyvnené. - Biokoridor BC (BK M) Ide o hydrický biokoridor, ktorý nadväzuje na regionálny terestrický biokoridor prebiehajúci východnou časťou katastrálneho územia Krajinnoekologická syntéza a hodnotenie Všeobecne sú používané pre určenie krajinnoekologických vlastností krajiny zovšeobecnené reprezentatívne potenciálne geoekosystémy (REPGES), spracované v Atlase krajiny Slovenskej republiky (2002) a v Atlase reprezentatívnych potenciálnych geosystémov (2006). Definované boli na základe prvkov krajiny a ukazovateľov ich vlastností, čiže reliéfu, geologického podkladu pôdy, rastlinstva a živočíšstva, technických objektov a využitia krajiny. Za základ vyčlenenia jednotiek boli vybrané jednotky potenciálnej vegetácie, nie reálna vegetácia, preto sú geoekosystémy označené ako potenciálne. Na území obce Družstevná pri Hornáde sa vyskytujú nasledovné typy REPGES-ov: Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

32 Číslo REPGES Abiokomplex Biota Flóra Klimatické členenie 5 Riečna niva v kotline Lužné lesy Flóra Mierne teplý, alebo v doline pohoria vnutrokarpatských vlhký okrsok kotlín 25 Polygénne pahorkatiny Dubovohrabové Flóra Mierne teplý, a rozčlenené pedimenty lesy vnutrokarpatských vlhký okrsok kotlín Výskyt v území niva Hornádu východná časť katastra Kombinácie pozitívnych javov (národné a európsky významné biotopy, prvky RÚSES, ekologicky významné segmenty, genofondové lokality) vstupujú ako limitujúce podklady pre navrhované využívanie v krajine a umiestňovanie navrhovaných činností v území. V území obce Družstevná pri Hornáde výrazné postavenie majú predovšetkým veľmi významné štrukturálne jednotky: - najvýznamnejšie na nich sa podieľajú predovšetkým lesné komplexy. Fytocenologický v nich prevládajú spoločenstvá dubovo-hrabových lesov a lužných lesov. Časť týchto lesov sa stala základom pre ich začlenenie do biotopov európskeho a národného významu. - Trávinno-bylinné spoločenstvá národného a európskeho významu dôležité pre zachovanie diverzity krajiny Významné krajinné štruktúry - Prvky územného systému ekologickej stability nadregionálny biokoridor Hornád, regionálne biocentrum Hrubý les, regionálne biocentrum Sokoľ, miestne biocentra - Ekologický významné segmenty, genofondové lokality - Mokraďné spoločenstvá - Plochy ekologicky hodnotných trvalých trávnych porastov a vzácnych trávnatých spoločenstiev roztrúsených po celom území Málo významné krajinné štruktúry - Malobloková i veľkobloková orná pôda zastúpená najmä vo východnej časti územia - Malú krajinnoekologickú významnosť má zastavané územia, lomy, výsypky Návrh ekologických opatrení Návrh opatrení pre usporiadanie územia z hľadiska zabezpečenie ekologickej stability a biodiverzity - Chrániť územia s legislatívnou ochranou prírody pred antropogennými vplyvmi. Pri ich využívaní rešpektovať zásady ich ochrany stanovené v dokumentoch prijatých orgánmi ochrany prírody. - Zachovať existujúce prvky územného systému ekologickej stability definované R- ÚSES Košice-okolie, chrániť ich ako prírodné areály, ktoré majú veľký význam pre stabilitu krajiny a považovať ich za limity územného rozvoja, zabezpečiť v nich taký režim využívania, aby spĺňali funkciu biocentra a biokoridora. - Doplniť prvky miestneho ÚSES - Realizovať opatrenia na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín a drevín najmä pozdĺž železničnej trate. - Zachovať a udržiavať solitérnu mimolesnú vegetáciu, brehové porasty a líniovú zeleň v krajine Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

33 - Trvalé trávne porasty obhospodarovať ekologicky únosným spôsobom - Zachovať existujúce sieť vodných tokov s brehovými porastmi za účelom zachovania ich ekologických funkcií. - Reguláciu vodných tokov a protipovodňové opatrenia realizovať ekologicky prijateľnými formami, pričom v maximálnej miere zachovať prirodzenú konfiguráciu terénu brehov a zastúpenie brehových porastov, - navrhované funkčné plochy pozdĺž rieky Hornád realizovať tak, aby bol zachovaný pás existujúcej, resp. pás o min. šírke 10 m. pre vysadenie brehovej a sprievodnej zelene. - Zabezpečiť ochranu ornitofauny hniezdisk vtáctva. Návrh opatrení pôsobenia stresových javov na ochranu prírodných zdrojov a na znižovanie negatívneho - Zachovať v súčasnom stave výmeru lesných pozemkov. - Chrániť plochy poľnohospodárskych pôd pred eróziu realizáciou systémov ochranných agrotechnických opatrení - Vylúčiť zhoršovanie kvality povrchových a podzemných vôd - Realizovať opatrenia na zníženie produkcie odpadov, účinný separovaný zber a zhodnocovanie odpadov - Nepripustiť otvorenie ťažby nerastných surovín na území kde majú prioritu záujmy krajinnoekologické, environmentálne, lesohospodárske príp. rekreačné. - Pri projektovaní nových dopravných koridorov je nutné vytvoriť podmienky pre migráciu živočíchov. - Elektrické vedenia inštalovať s prvkami chrániacimi vtáky pred usmrtením - Nepriaznivé vodohospodárske zásahy, výrub lesa a rast zastavanej plochy v povodí rieky a jej prítokov vyvolávajú aj klimatické zmeny NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA Doprava a dopravné zariadenia Návrh dopravného riešenia a súvisiacich zariadení vychádza z vykonaných rozborov so zohľadnením skutkového stavu a záujmov obce. Pre základnú informáciu uvádzame a železničnej siete orientačnú mapu nadradenej cestnej Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

34 (Zdroj Slovenská správa ciest Bratislava) Cestná doprava Obec Družstevná pri Hornáde je tvorená dvomi obecnými časťami Malá Vieska a Tepličany ( do roku 2003 tiež obec Kostoľany nad Hornádom). Dopravne je napojená na vyššiu cestnú sieť cestou III/ na cestu I/68 pri obci Budimír, smerom cestou III/ v smere od Košíc a na Kysak/Obišovce v smere Trebejov Lemešany. Základnú cestnú dopravnú sieť obce tvoria tieto cesty : - III/ Košice Kostoľany nad Hornádom Obišovce - III/ Budimír (I/68) Družstevná pri Hornáde ( III/ ) - III/ spojka do časti obce Tepličany (dl m ) - III/ spojka k nákladnej rampe ( v katastri obce Kostoľany nad Hornádom) (dl 400 m) Dopravná intenzita na predmetných cestách pre posúdenie kapacity z aktuálneho celoštátneho sčítania dopravy 2005 je známe len u cestného úseku III/ Dopravná intenzita ďalších ciest z hľadiska potreby posudzovania kapacity nie je podstatná. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

35 Celoštátne sčítanie dopravy 2005 Ročné priemerné denné intenzity profilové RPDI (sk.voz./24 h) Úsek cesta Správca Okres T O M S SK KE KS Košice okolie Trebejov SK KE KS Košice okolie Odb. Sokoľ Výhľadové koeficienty rastu intenzity cestnej dopravy do roku 2040 VÚC Košice Prognózované koeficienty rastu: Cesta Rok Ľahké voz. 1,00 1,04 1,09 1,15 1,21 1,27 1,33 1,39 III. tr. Ťažké voz. 1,00 1,04 1,08 1,13 1,18 1,23 1,27 1,31 ( Zdroj Slovenská správa ciest Bratislava ) Dopravné intenzity RDPI/24 hod a predpokladaný nárast je nasledovný : Cesta III/ (križ Sokoľ - mimo riešené územie) III/ (Trebejov) Číslo sčít. úseku Rok RPDI/24 h Špičková sčítania Ťažké Osobné Motocykle sk.v. hodina výhľ výhľ výhľ výhľ výhľ výhľ výhľ výhľ Porovnanie s predchádzajúcou ÚPD ( predpoklad 2010 ) - Kostoľany sk.v/24h - Trebejov sk.v/24h Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na ceste došlo k útlmu na cca 33 %, nepredpokladáme tento stav za trvalý. Pre návrhové obdobie bude preto nutné uvažovať s intenzitou bez tohto útlmu. V podstate ale z hľadiska kapacity komunikácií z pohľadu absolútnych hodnôt intenzít nie je rozhodujúca a je možné zanedbať. V návrhu bude vhodné posúdiť reálnosť nárastu z hľadiska predpokladaných aktivít a z hľadiska úprav organizácie dopravy ( nakládka hmôt a prípadné vymiestnenie medzideponie skládky na rampe pri železničnej stanici. Vychádzajúc z Nariadenia Vlády SR č. 528/2002 Z.z., ktorým bol schválený KURS 2001, klasický štvorstupňový postup modelovania prognózy dopravnej záťaže komunikácií je potrebné použiť: - povinne v aglomeráciách Bratislava, Žilina a Košice, ďalej v mestách prvej skupiny centier - prípadne v ich aglomeráciách - Banská Bystrica, Martin, Nitra, Poprad a Vysoké Tatry, Prešov, Trenčín, Trnava, z miest druhej skupiny vzhľadom na dopravný význam (križovatky diaľnic a rýchlostných ciest) v Čadci, Lučenci, Púchove-Beluši, Ružomberku, Zvolene a v Žiari nad Hronom, - nepovinne v mestách ktorých samospráva má relevantný dôvod k presnejšiemu prognózovaniu dopravnej záťaže komunikačnej siete mesta. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

36 Zjednodušené metódy prognózovania dopravnej záťaže komunikácií je potrebné použiť v mestách, ktorých intravilánom prechádza minimálne jedna cesta II. triedy s viac ako troma sčítacími úsekmi. Na základe vyššie uvedeného v návrhu nebolo vykonané prognózovanie a modelovanie dopravných záťaží. Upustenie bolo možné vzhľadom na predpokladanú nízku intenzitu dopravy na cestách kde sčítanie nebolo vykonané, ale aj s prihliadnutím na to že v území nie je lokalizovaný osobitný zdroj alebo cieľ cestnej dopravy, ktorý by podstatne ovplyvnil dopravnú situáciu. V súčasnosti sa ešte predpokladá nákladná záťaž z lomu Trebejov na železničnú rampu III/ (Kostoľany nad Hornádom) a medziskládka Ílu Keramických závodov na opačnej strane železničnej stanice pri ceste III/ Obe aktivity sú mimo riešeného územia (obec Kostoľany nad Hornádom), obec Družstevná ovplyvňuje len dopravnou záťažou pri prechode intravilánom. Navrhované riešenie najmä Miestnych komunikácií vychádza z reálnych možností ich prestavby a výhľadového využívania súčasných komunikácií. Vychádza zo základnej kostry určenej cestami III. triedy, v rozširovanom území na IBV a prípadnú občiansku vybavenosť vytvára výstavbou nových komunikácií podmienky pre zlepšenie obsluhy územia aj v súčasnej zástavbe, kde komunikácie spĺňajú len hraničné podmienky pre prístupové cesty nie ako obslužné návrh riešenia cestných komunikácií Na základe posúdenia technicko-prevádzkovej spôsobilosti uvedených ciest a miestnych komunikácií je navrhované nasledovné riešenie: Obišovce Regionálne cesty III/ Košice Kostoľany nad Hornádom Družstevná pri Hornáde Cesta v prieťahu obcou Družstevná pri Hornáde je v súčasnosti v prijateľnom stave. V šírkovom usporiadaní zodpovedá kategórii C 7,5/60, v dotyku s obytnou časťou Malá Vieska je pravostranný chodník ( nezodpovedá požadovanej šírke min 1,25 m ). V súvislosti s prípravou Modernizácia železničnej trate Kysak Košice predpokladajú sa zmeny s smerovom a výškovom vedení. V dôsledku aktualizácie plánovanej Modernizácie železničnej trate Liptovský Mikuláš Košice Čierna nad Tisou a prijatého výsledného riešenia, menia sa podmienky na usporiadanie nadradenej cestnej siete. Riešenie je celkovo efektívnejšie a z hľadiska záujmov obce a VÚC výhodnejšie. Návrh v širších vzťahoch vymiestňuje cestu III/ z prieťahu, prekladá ju za železničnú trať a prepája do cesty III/ (schéma dopravy trasa v). Terajší prieťah cez obec Kostoľany nad Hornádom sa stane predlžením cesty III/ po odbočenie III/ zo súčasnej cesty pred začiatkom zastavania obce podľa uvedenej schémy. Predmetné riešenie vylučuje tranzitnú dopravu z nevyhovujúceho prieťahu Kostolian. Terajší prieťah cez obec Kostoľany nad Hornádom sa stane predlžením cesty III/ po odbočenie III/ zo súčasnej cesty pred začiatkom zastavania obce podľa uvedenej schémy. Predmetné riešenie vylučuje tranzitnú dopravu z nevyhovujúceho prieťahu Kostolian. Pri riešení spoločného vedenia ciest III/ a III/ ( prelínajúceho priestoru Kostoľany/Družstevná ) a riešenie súladu s modernizovanou železničnou traťou je nutné Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

37 koordinovať záujmy oboch obcí so záujmami dopravy VÚC. Po konečnom definovaní polohy prestavby železničnej trate Kysak Košice, je predpoklad využitia časti telesa súčasnej žellezničnej trate v úseku Družstevná Trebejov pre trasu III/ Za účelom skvalitnenia životného prostredia (prašnosť, hluk z dopravy) sa v územnom pláne navrhuje výhľadová preložka (územná rezerva) cesty III/ v úseku cez obec Družstevná pri Hornáde do polohy bližšie k železničnej trati. Súčasný stav cesty v celej dĺžke prieťahu nie je kategóriový, z hľadiska priestorového sú podmienky pre homogenizačnú úpravu. Pri funkčnej triede B3 uvažuje postupnú homogenizáciu na kategóriu MZ 8,5/50. III/ Budimír (I/68) Družstevná pri Hornáde (III/547002) Cesta v prieťahu obcou je v dostatočnom šírkovom priestore, podmienky zodpovedajú dopravnej intenzite, pri vstupe do obce vykazuje dopravnú závadu v smerovom vedení a zároveň smerovo je nevyhovujúce vedenie pri hospodárskom dvore Poľnohospodárskeho družstva. Návrh predpokladá riešenie smerovej korekcie pri súčasnom poľnohospodárskom dvore a riešenie smerovej a rozhľadovej závady pri vstupe do obce. Pri funkčnej triede B3 uvažuje postupnú homogenizáciu na kategóriu MZ 8,5/50. III/ Družstevná pri Hornáde (III/068016) Tepličany spojka Cesta v zásade zodpovedá dopravným nárokom. Nie sú vytvorené podmienky z hľadiska bezpečnosti chodcov. Je jediným pomerne kapacitným vstupom do obce, na komunikáciu sú napojené prístupové komunikácie v minimálnych kategóriách zodpovedajúcich MOK 3,75/30 a ich rozšírenie je problematické (možné úpravy sú uvedené v časti miestne komunikácie). Návrh uvažuje s možným jej predĺžením po výhľadovú III/ a vytvorením južného napojenia časti Tepličany. Predpokladá postupne vytvoriť podmienky pre bezpečnosť chodcov minimálne pravostranným chodníkom. Pri funkčnej triede B3 uvažuje postupnú homogenizáciu na kategóriu MZ 8,5/50(40). Miestne komunikácie Všetky miestne komunikácie sú vybudované s ohľadom na obdobie ich realizácie a prispôsobené v šírkovom, smerovom a výškovom vedení okolitej zástavbe. O kategóriách nie je preto možné hovoriť najmä u starších ciest (ulíc). Pri novšej zástavbe sú cesty už upravené. Všetky cesty vykazujú povrchové deformácie. V zastavanom území nie je u všetkých riešené ich odvodnenie, ktoré môže mať priamy vplyv na životnosť a zväčšovanie porúch vozoviek. Orientačne je možné konštatovať, že ide o funkčné triedy C3 v pomerných kategóriách MOK 3,75/30 a MO 4,25; 6,5; až 7,5/40. Pre funkčnosť a bezpečnosť sú definované okruhy ulíc minimálne v kategórii MO 6,5/40 : V časti Tepličany ulice Okružná a Poľná s prepojením na plánovanú ulicu v IBV III/ ul Potočná; odstránenie a riešenie bodovej závady križovatky napojenia ul. Orechovej na Hornádsku; V časti Malá Vieska Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

38 ulica Záhradná s prepojením na ul. Pod rožkami Varovecká; zlepšenie napojenia ul. Hlavná na Varoveckú; Rozvojové zámery územného plánu obce predpokladajú vybudovať tieto obslužné komunikácie : Ulicu v IBV III/ ul Potočná, ktorá bude zároveň tvoriť paralelnú východnú komunikáciu k III/ s prepojením ulicami Okružná a Poľná. Predlženie ulice Pod vodojemom k plánovanej výhľadovej IBV. Napojenie areálu z III/ úpravou lesnej cesty k Viničnej, Predĺženie ulice Hornádska s riešením prvotného prístupu k rekreačnému areálu (Pod Viničnou) s variantným prepojením na III/547006/ (var. b) Prístup k prevádzkovým objektom športového golfového areálu; Prístupy k navrhovanej zástavbe (dvojsmerné a jednosmerné) Vybudovanie prístupovej cesty k Areálu alternatívnych zdrojov energie Železničná doprava Obec leží pri celoštátnej železničnej trati. Prechádzajú ňou ťahy 180 Košice Žilina a 188 Košice Prešov Plaveč Muszyna (PR) Zo strany obce Družstevná p.hornáde pri železničnej stanici (cesta III/54700) je rampa na nakladanie veľkých kusových zásielok (v súčasnosti nakládka dreva) a sypkých materiálov (KERKO), ktorá slúži tiež ako jeho medzidepónia. Nevyužitý priestor by bolo vhodné využiť pre nakládku sypkých hmôt). Riešenie bude nutné skoordinovať s odklonom vysokorýchlostnej trate (v priestore terajšej nakladacej plochy ). V dôsledku aktualizácie plánovanej Modernizácie železničnej trate Liptovský Mikuláš Košice Čierna nad Tisou (rýchlosť 160 km/hod.) a prijatého výsledného riešenia, mení sa plocha záujmového územia a umiestnenie zariadení novým je poloha nakládky sypkých hmôt Osobná hromadná doprava Súčasná dopravná dostupnosť obce podľa aktuálnych cestovných poriadkov je nasledovná : Železničná doprava ( spoločná žel. stanica Kostoľany nad Hornádom) podľa aktuálneho cestovného poriadku 24 spojov dostupnosť 6-8 minút, vzdialenosť 11 km Autobusová doprava podľa aktuálneho cestovného poriadku 9 spojov dostupnosť minút, vzdialenosť 12 km Obratisko autobusov MHD sa navrhuje pri novom kostole v časti Tepličany. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

39 Zlepšenie dopravnej obslužnosti a zvýšenie komfortu je možné predpokladať po zavedení Integrovaného dopravného systému verejnej osobnej dopravy, ktorý predpokladá riešenie dopravy v aglomeráciách Košice Prešov ( vo výhľade rozšírenie na väčšie územie ) Dopravné zariadenia Autobusové zastávky V súčasnosti v obci je jedna autobusová zastávka Malá Vieska most. Parkoviská Obec Družstevná pri Hornáde je tvorená predovšetkým rodinnými domami, kde parkovanie vozidiel zabezpečujú vlastníci jednotlivých nehnuteľností. Návrh riešenia predpokladá zriadenie najmä verejne využivateľných parkovísk v centre obce, ktoré sú vzájomne dostupné, pri navrhovaných, ale aj existujúcich objektoch. Pre obtiažne definovanie určujúcich kapacít, sú vytypované lokality a navrhnuté orientačné počty parkovacích miest, ktoré umožnia variabilitu s prípadným vyhradením podľa nárokovateľných potrieb. V zastavanom území obce v súčasnosti nie sú definované parkoviská. Podľa návrhu územného plánu sú lokalizované a definované nasledovné parkoviská : Súčasné ( vrátane rekonštruovaných) 1 Obecný úrad, 5 parkovacích miest Kultúrny dom 2 Základná škola (spoločné s kultúrnym domom) 15 parkovacích miest 3 Obchodné centrum, dom služieb (pri moste) 11 parkovacích miest 4 Vináreň (pri moste) 40 parkovacích miest Novonavrhované 4 parkovacíemiesta (TIR/NA) 1 Vodácky areál "Hornád" 70 parkovacích miest 2 Cintorín Nová Vieska 80 parkovacích miest 5 Aquapark (upresní sa po vyhodnotení vrtov) 390 parkovacích miest 7 Golfový areál 60 parkovacích miest 8 Materská škola 10 parkovacích miest 9 Obchodné centrum, dom služieb 40 parkovacích miest 10 Bytové domy *(návrh domov s garážami) 80 parkovacích miest Nemotoristická - pešia a cyklistická doprava Pešia doprava nie je v súčasnosti komplexne realizovaná, až na súbeh ľavostranného chodníka v smere na Obišovce. Žiadúce je doriešenie pešej dopravy pozdĺž cesty III/ smer žel. stanica a obec Kostoľany nad Hornádom, napr. spoločné zdravotné stredisko. Časť pešej dopravy sa predpokladá riešiť v rámci modernizácie železničnej trate. Hlavné navrhované pešie prepojenia sú: Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

40 - Prepojenie obcí Družstevná pri Hornáde Kostoľany nad Hornádom v trase Malá Vieska starý most cez Hornád železničný podchod Kostpľany nad Hornádom. - Prepojenie obcí Družstevná pri Hornáde Kostoľany nad Hornádom v trase Tepličany železničná stanica Kastoľany nad Hornádom. V územnom pláne je akceptovaná hornádska cyklotrasa od Košíc v smere Kysak. Je vedená prevažne na novobudovanej ochrannej protipovodňovej hrádzi, s oddychovým etapovým zariadením (pri moste) Ochranná pásma a negatívne účinky z hluku Cestné ochranné pásmo cesty III. tr. v extraviláne podľa zákona č. 136/61 Zb. ( v znení zmien a doplnkov ) je 20 m od osi vozovky po oboch stranách. V intraviláne sa neurčuje. V ÚPD je definované (vzhľadom na kategóriu M 8,5/50 + chodníky min 2x1,5 a rezerva na zabezpečenie rozhľadu) na 15 m od osi komunikácie ( s prihliadnutím na už existujúcu zástavbu). Železničné ochranné pásmo podľa zákona 51/64 Zb. (v znení zmien a doplnkov) je definované 60 m od osi krajnej koľaje. Negatívnymi účinkami z hľadiska dopravy sú : - hluk, - emisie, - prašnosť, - otrasy - nehodovosť, Najmä u objektov priliehajúcich k prieťahu hlavnej dopravnej tepny obce. Tie sú ovplyvnené najmä výškovým vedením cesty, kvalitou a povrchovými vlastnosťami vozovky. Riešenie eliminácie týchto vplyvov technickými opatreniami vzhľadom na blízkosť zástavby nie je technicky možné. Vzhľadom na intenzitu dopravy však nie je predpoklad nadmerného zaťaženia Vodné hospodárstvo Vodné toky a odtokové pomery Katastrálne územie Družstevnej pri Hornáde patrí do hlavného povodia Hornádu. Hornád je vodohospodársky významný tok. Preteká po západnej hranici riešeného územia. Tečie v meandrujúcom, pomiestne stabilizovanom koryte. Tok je v správe SVP š.p. OZ Košice, vrátane ľavobrežných potokov ústiacich do Hornádu v rkm 43,5 a rkm 45,1. Potoky odvádzajú povrchové vody z celého riešeného územia a najmä z intravilánu obce cez hlboké priekopy pozdĺž komunikácií. Potoky pretekajú katastrálnym územím v prirodzených korytách. Úpravy tokov SVP nemá v pláne. Na severnom konci obce priteká bezmenný potok z lesa do Varoveckej ulice. Preteká pozdĺž obrubníka asfaltovej vozovky. Podľa miestnych obyvateľov voda za veľkého dažďa tečie po šírke ulice až na Prešovskú ulicu a do dvorov. Obec plánuje potok odviesť veľkopriemerovým potrubím cez ulice Vazoveckú a Prešovskú do Hornádu. Po južnej hranici katastra tečie Viničný potok (ľavostranné zaústenie rkm 43,0). Potok priteká z lesa vo výmoli s pobrežnou vegetáciou, neupravovaný v prírodnom stave. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

41 Kapacity korýt tokov v k.ú. Družstevná pri Hornáde nie sú dostatočné na odvedenie prietoku Q100 ročnej veľkej vody. Na tokoch v k. ú. obce Družstevná pri Hornáde nebolo zatiaľ v zmysle 46 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov orgánom štátnej vodnej správy vyhlásené inundačné územie, ale v súčasnosti bol v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom realizovaný projekt "Skvalitnenie povodňového manažmentu a protipovodňového plánovania v povodí Hornádu na území SR", financovaný z Nórskeho finančného mechanizmu. Jeho hlavným cieľom bolo vypracovanie máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika v projektovom území (okrem iných vodných tokov aj na rieke Hornád). Výstupy z uvedeného projektu (mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika) sú premietnuté do ÚPN O ako najlepší dostupný podklad. Do doby vyhlásenia inundačných území sa v zmysle 46 zákona č.364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov vychádza z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici inundačného územia. V zmysle 20 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami sa v inundačnom území nesmú umiestňovať stavby taxatívne vymenované týmto zákonom. Pri návrhoch a výstavbe nových lokalít majú byť rešpektované inundačné územia vodných tokov. Vzhľadom na to, že výstupy projektu aj samotná povodeň v r preukázali, že pomerne veľká časť obce (súčasná zástavba) sa nachádza v záplavovom území, ÚPN O preto navrhuje zabezpečiť protipovodňovú ochranu obce pred prietokom Q100 - ročnej veľkej vody výstavbou vhodného protipovodňového opatrenia, ktoré neovplyvní významne odtokové pomery v iných úsekoch Hornádu. Konkrétne riešenie tohto protipovodňového opatrenia sa v súčasnej dobe pripravuje a bude podrobnejšie rozpracované v samostatných projektoch pre územné a stavebné povolenie. Vybudovanie protipovodňového opatrenia chrániaceho obec ovplyvní a zmení hranicu inundačného územia v takej miere, že bude potrebná aktualizácia výsledkov modelu, ktorá by mala preukázať adekvátnu protipovodňovú ochranu jestvujúcej i novonavrhovanej výstavby. Výstavba novonavrhovaných lokalít rodinných domova občianskej vybavenosti v blízkosti Hornádu bude podmienená výstavbou vyššie uvedeného vhodného protipovodňového opatrenia, ktorého vplyv bude potrebné preukázať aktualizáciou výsledkov modelu. V prípade realizácie výstavby lokalít rodinných domov (Dlhé zeme a Pod Vápennou) v blízkosti drobných vodných tokov bude potrebné zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd. Pre potreby údržby a opráv vodohospodársky významného toku Hornád je v ÚPN ponechaná, pozdĺž oboch brehov, ochranné pásmo šírky 10 m, pozdĺž ostatných vodných tokov 5 m. Prietok v rieke je riadený z priehrady Ružín tak, aby nedochádzalo k jej vybrežovaniu. Pri zabezpečených prietokoch je kvalita vody v Hornáde v druhej triede čistoty s parametrami: BSK 5 = 3,2 mg.l -1, CHSK Mn = 2,8 mg.l -1 Vodný potenciál územia a ochrana zdrojov vody Poriečna niva pozdĺž oboch brehov Hornádu, vytvorená aluviálnymi náplavami je bohato infiltrovaná vodou z rieky a tvorí významný zdroj pitnej vody pre mesto Košice. Vodárenský odber vody prebieha zo sústavy studní, násoskovým systémom a čerpacími stanicami, tlačiacimi vodu do vodojemov v meste. Zariadenia sú v ohradených areáloch tvoriacich zároveň ochranné pásma zdrojov vody. Ochrana Hornádu, ako vyhláseného vodohospodársky významného toku je daná zákonom, po celej dĺžke toku. Pri realizácii výstavby rodinných domov v lokalitách Dlhé zeme a Pod Vápennou v blízkosti drobných vodných tokov zabezpečiť ich ochranu pred škodlivými účinkami záplavových vôd (záchytné rigoly). Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

42 V areáli navrhovaného golfového ihriska je navrhnutá umelá vodná nádrž, ktorá bude zároveň slúžoť ako polder v rámci čiastkového riešenia protipovodňovej ochrany Zásobovanie pitnou vodou Družstevná pri Hornáde má vybudovaný celoobecný vodovod, ktorý je v správe VVS a.s. OZ Košice. Vodovod zásobuje aj obce Kostoľany nad Hornádom a Sokoľ. Pitná voda sa získava z vodárenských zdrojov studní košického vodovodu situovaných na pravobrežnej nive Hornádu na území obce. Spôsob zásobovania Obec je zásobovaná vodou z vodojemu nachádzajúceho sa na svahu Úboč nad horným koncom obce. Do vodojemu dodáva vodu veľkokapacitná čerpacia stanica Sokoľ košického vodovodu. Voda z vodojemu je zásobovacím potrubím gravitačne privedená do rozvodnej siete obce a cez ňu aj do ostatných napojených obcí. Tlakové pomery v obci: Kóty vodojemu max. hladina 300 m n.m. dno 295 m n.m. Kóty terénu v zástavbe najvyššia 250 m n.m. Rozdiel kót HST najnižšia 225 m n.m m v.s. Rozdiel kót hydrostatický tlak m vodného stĺpca dovoľuje gravitačné zásobovanie spotrebiska (obce) v jednom tlakovom pásme 280 m n.m. V najnižšie položenej zástavbe HST prekračuje prípustných 60 m v.s., preto sú na rozvodnom potrubí v obci osadené redukčné ventily tlaku. Vodovodné zariadenia a ich parametre Výtlačné prívodné potrubie do vodojemu DN 160 PVC dĺžka 1245 m. vodojem obsahu 2x500 m 3, kóta dna 295, max. hladiny 300 m n.m. Zásobovacie potrubie z vodojemu do obce oceľ DN 300 dĺžky 640 m. Potrubná sieť v obci z materiálu PVC profilov DN 200, 160, 110. rozvodná sieť vybavená redukčnými ventilmi tlaku a podzemnými a protipožiarnymi hydrantmi na odvzdušňovanie a odkalovanie. Stav zásobovania Napojenosť obyvateľstva na obecný vodovod, dodávka pitnej vody do vodovodu a odber spotreba vody je podaná v ročných štatistických údajoch VVS a.s. Košice. Obec Družstevná p/h + Kostoľany Rok 1995 Rok 2000 Rok 2005 Počet obyvateľov v obci Počet obyv. napojených na vodovod % % % Voda vyrob. určená na real. (tis.m 3 ) 56,5 1,8 l/s 91 2,9 l/s 104 3,3 l/s Voda fakturovaná (tis.m 3 ) l/s Z toho domácnosť 42,4 64 l/o/deň l/o/deň l/o/deň poľnohospodárstvo 0,8 3 0 priemysel 7,3 7 3 ostatné 0,5 2 3 Voda nefakturovaná (tis.m 3 ) 5,5 10 % % % Počet prípojok Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

43 Rozbor štatistických údajov vykazuje 83 % -nú napojenosť obyvateľov na verejný vodovod, čo je vysoký ukazovateľ prevyšujúci okresný i krajský priemer. Vykazuje ale nízky podiel vody fakturovanej (spotrebovanej) oproti vode vyrobenej dodanej do vodojemu. Veľké množstvo vyrobenej vody ide do nefakturovanej vody až 50 %, čo je veľmi vysoký ukazovateľ upozorňujúci na zvýšenú poruchovosť PVC potrubia. Rozbor vykazuje veľmi nízky odber obyvateľstva, ako hlavného odberateľa pitnej vody, len 47 l/osobu/deň, čo je menej než polovica z hygienického minima 100 l/osobu/deň. Obyvatelia šetria vodou, obmedzujú odber vody z vodovodu v dôsledku jeho zdražovania. Šetrenie vodou postupne nadobúda trvalú tendenciu, čo sa musí zohľadniť pri prognóze budúcej potreby pitnej vody v obci. Terajšia spotreba a potreba pitnej vody v obci Priemerná spotreba (fakturácia) Q p = m 3 /rok = 100 m 3 /deň = 1,2 l/s Priemerná dodávka vody Q v = m 3 /rok = 202 m 3 /deň = 2,3 l/s Maximálna dodávka vody Q m = 202 x 1,6 = 323 m 3 /deň = 3,7 l/s Maximálna hodinová dodávka Q h = Q m x 2,0 = 3,7 x 2 = 7,4 l/s Vyhodnotenie ukazuje na značný nepomer medzi spotrebou vody v obci a potrebou výroby a dodávky vody do obce. Tento vysoký nepomer je dôsledkom značnej poruchovosti verejného vodovodu v obci. Posúdenie hlavných kapacít vodomeru Výtlačné potrubie DN 160 s kapacitou 18 l/s dodá Q h = 7,4 l/s s veľkou rezervou. Vodojem s kapacitou 2x500 m 3, nutný objem V = 0,6 Q m = 193 m 3 zabezpečuje. Zásobovacie potrubie DN 300 je pre obce vysoko predimenzované. Vykonané posúdenie ukazuje na nízke využitie hlavných kapacít vodovodu, čo umožní napájanie ďalšej novej zástavby v obci podľa návrhov budúceho územného plánu obce. Územný plán rieši rozvoj obce k roku 2030 výstavbou rodinných domov pre 1000 nových obyvateľov, čím vzrastie počet obyvateľstva v obci z terajších 2350 na 3350 osôb, čo značí aj nárast potreby pitnej vody v budúcnosti. Budúci nárast potreby pitnej vody sa stanoví podľa úpravy MP.SR č. 477/2000 a vyhlášky MŽP-SR č. 684/2006 v množstve 135 l/osobu/deň. V obciach vybavených vodomermi v každom dome možno potrebu pitnej vody znížiť o 25%. Potreba vody obyvateľstva 3350 x 135 x 0,75 = l/deň = 123 tis. m 3 /rok Občianska vybavenosť 20% = l/deň = 24 tis. m 3 /rok Spolu = l/deň Straty vody v rozvodnej sieti 10% = l/deň = 15 tis. m 3 /rok Priemerná denná potreba Q p = l/deň = 5,2 l/s Maximálna denná potreba Q m = Q p x 1,6 = l/deň = 8,3 l/s Maximálna hodinová potreba Q h = Q m x 1,8 = 8,3 l/s x 1,8 = 14,9 l/s Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

44 Posúdenie hlavných kapacít vodovodu k roku 2030 Výtlačné potrubie DN 160 s kapacitou 18 l/s dodá Q h = 14,9 l/s. Vodojem s kapacitou 2 x 500 m 3, nutný objem V = 0,6 Q m = 430 m 3 zabezpečí. Zásobovacie potrubie DN 300 zabezpečí prívod Q h = 14,9 l/s. Potreba pitnej vody pre plánovaný Aquapark, Golfový a Vodácky areál a Dom sociálnej starostlivosti je bilancovaná v množstve pitnej vody pre občiansku vybavenosť l/deň = 24 tis. m 3 /rok. Prognóza budúcej potreby pitnej vody s ohľadom na doterajšie tendencie v jeje odbere s spotreba u jednotlivých odberateľov je vybilancovaná porovnávateľne v prehľadnej tabuľke. Doterajší vývoj spotreby a prognóza potreby pitnej vody v obci: Obec Družstevná p/h Rok 2007 Rok 2008 Rok 2030 Počet obyvateľov v obci Počet obyv. napojených na vodovod % % % Voda vyrob. určená na real. (tis.m 3 ) 74 2,3 l/s 55 1,7 l/s 165 5,2 l/s Voda fakturovaná (tis.m 3 ) 37 1,2 l/s 39 1,3 l/s 150 4,7 l/s Z toho domácnosť l/o/deň l/o/deň l/o/deň poľnohospodárstvo priemysel ostatné 2 5% 2 5% 24 20% Voda nefakturovaná (tis.m 3 ) % % % Počet prípojok Vykonaná bilancia vychádza z predpokladov: - nárastu napojenosti obyvateľstva na vodovod z 83 na 100% - zvýšenia spotreby vody v domácnostiach z 84 na 100 l/osobu/deň - realizácie Aquaparku, a zariadení športu - zníženia strát vody (nefakturovanej) z 50% na 10% - vyhľadaním a opravou netesností a výmenou poruchových úsekov na potrubnej sieti. Uvedené predpoklady sú vytýčené maximalisticky a ich naplnenie bude závislé od ekonomickej aktivity obce a finančných dotáciách Odvádzanie a zneškodnenie odpadových vôd Odpadové vody v obci sú odvádzané a zneškodňované oddelene podľa svojho pôvodu. Odpadové vody zo zrážok z komunikácií, striech, dvorov, spevnených plôch a terénu sú odvádzané priekopami vedľa komunikácií. Obec má vybudovaný systém priekop odvádzajúcich povrchové odpadové vody do Hornádu. Odpadové vody z budov a domácností splašky sú akumulované v pridomových žumpách, kde vyhnívajú a po čase sa vyvážajú. Vybavenosť obce zariadeniami sanity: Počet domov v obci Z toho obývaných - prípojka na kanalizáciu domov 603 domov - septik (žumpa) 570 domov Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

45 - so splach. záchodom 565 domov - s kúpeľňou, sprchou 550 domov Údaje poskytnuté obecným úradom ukazujú, že obec nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, že žumpu nemajú v 33 domoch, splachovací záchod nemajú v 38 domoch a kúpeľňu v 53 domoch. Zlepšenie hygienických podmienok v obci nestane až vybudovaním splaškovej kanalizácie a čističky odpadových vôd (ČOV), ktorá je v etape vydaného stavebného povolenia. Realizačný projekt bude zohľadňovať budúci rozvoj obce podľa v súčasnosti spracovávaného územného plánu obce. Schválený projekt pre územné rozhodnutie obsahuje delenú kanalizáciu na odvádzanie splaškových vôd z domácností a budov, od budúcich obyvateľov obce. Projektové množstvá Q 24 = 562,5 m 3 /deň = 23,4 m 3 /hod = 6,5 l/s odpadových vôd: Q d max = 32,1 m 3 /hod = 9,0 l/s Q h max = 64,2 m 3 /hod = 17,8 l/s Kanalizačná sieť je koncipovaná ako gravitačná pozdĺž komunikácií po celom území obce a v úsekoch s malým spádom ako výtlačná s prečerpávaním, tak ako je schválená územným rozhodnutím. Trasy stôk budú smerovo a výškovo upresnené podľa zamerania územia a podľa pozdĺžnych rezov terénu v realizačnom projekte. Hlavný kanalizačný zberač s dvojnásobným prečerpávaním bude zaústený do projektovanej čističky odpadových vôd, umiestnenej pri Hornáde v južnom cípe katastra obce. Čistička odpadových vôd je projektovaná ako mechanicko biologická s následnou aerobnou stabilizáciou kalu, s kapacitou pre EO na vyššie uvedené projektové množstvá odpadových vôd. Porovnanie kapacity ČOV s budúcim množstvom splaškov podľa bilancie spoptreby pitnej vody: Q p = 447,7 m 3 /deň = 18,6 m 3 /hod = 5,2 l/s < 6,5 l/s Q m = 18,6 x 1,6 = 29,8 m 3 /hod = 8,3 l/s < 9,0 l/s Q h = 29,8 x 1,8 = 53,6 m 3 /hod = 14,9 l/s < 17,8 l/s Porovnanie projektovaných kapacít ČOV s budúcimi množstvami produkovaných splaškov ukazuje, že projektové kapacity pokryjú budúce množstvá splaškov Zásobovanie energiami Cez katastrálne územie obce prechádza nadzemné viacsystémové elektrické 2x400 kv + 2x110 kv Lemešany U.S.Steel Košice, ktoré je t.č. vo výstavbe Zásobovanie elektrickou energiou Jestvujúci stav Obec je elektrickou energiou zásobená 22 kv vonkajším vedením č. 218 Košice Furča Kysak Ružín.. Riešená obec je zásobená s nasledovnými transformovňami 22/0,4 kv. Označenie sme preberali z aktualizácie ÚPN a sú špecifikované v nasledujúcej tabuľke: Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

46 Číslo Typ Výkon (kva) Názov Odber Vlastník T6 mrežová 160 PD Tepličany MO + VO Cudzia T7 mrežová 160 Tepličany-obec MO VSE T8 2 stĺpová 100 Pod úbočou MO VSE T10 mrežová 400 Obecný úrad MO VSE T11 mrežová 400 BETTER VO Cudzia T12 mrežová 250 Malá Vieska MO VSE T13 C2 250 PD Malá Vieska MO cudzia T14 mrežová 250 Pri Prefe MO VSE T20 mrežová 250 Bánovce MO VSE NN rozvod je nadzemný na betónových stožiaroch. Verejné osvetlenie je umiestnené na podperných bodoch NN rozvodu. Návrh Potreby elektrickej energie sú uvažované pre osvetlenie vnútorné a vonkajšie, domáce spotrebiče a tzv. netechnologické spotrebiče (vetranie, klimatizácia, čerpadlá a pod.). So špecifickými technologickými spotrebičmi (čerpadlá, filtračné stanice a pod.) je uvažované s odbermi pre Aquapark. S elektrickým vykurovaním v žiadnom objekte nie je uvažované. Potreby elektrickej energie pre navrhované rodinné domy: Lokality: I. etapa Sever 49 RD P i = 130,0 kw P s = 103,0 kw Dlhé zeme (časť) 41 RD P i = 144,0 kw P s = 114,0 kw Pod Vápennou (časť) 34 RD Pri Hornáde 9RD P i = 87,0 kw P s = 69,0 kw Družstevný dvor 23RD P i = 94,0 kw P s = 75,0 kw Rozptyl 36 RD P i = 60,0 kw P s = 48,0 kw Rozšír. rómskej osady 16 RD P i = 38,0 kw P s = 30,0 kw Spolu P i = 553,0 kw P s = 439,0 kw Lokality: II. etapa Úboč 32 RD P i = 130,0 kw P s = 103,0 kw Dlhé zeme (časť) 20 RD P i = 97,0 kw P s = 77,0 kw Pod Vápennou 18 RD P i = 144,0 kw P s = 120,0 kw Výhon 53 RD P i = 140,0 kw P s = 111,0 kw Pre RD spolu P i = 586,0 kw P s = 471,0 kw Potreby elektrickej energie pre navrhované kapacity občianského vybavenia a cestovného ruchu: Aquapark P i = 140,0 kw P s = 120,0 kw Golfový areál P i = 40,0 kw P s = 32,0 kw Vodácky areál Hornád P i = 15,0 kw P s = 10,0 kw Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

47 Materská škola P i = 10,0 kw P s = 6,0 kw Obchody a služby P i = 15,0 kw P s = 10,0 kw Dom služieb P i = 12,0 kw P s = 8,0 kw Spolu P i = 298,0 kw P s = 238,0 kw Celkový predpokladaný príkon: - pre I. etapu výstavby rodinných domov: P i = 553,0 kw P s = 439,0 kw, - pre II. etapu výstavby rodinných domov: P i = 586,0 kw P s = 471,0 kw, - pre občianske vybavenia a cestovný ruch: P i = 298,0 kw P s = 238,0 kw. Uvedené odbery elektrickej energie vyžadujú pomerne veľké požiadavky na zahustenie zdrojov ako aj ich spôsob napojenia na VN a NN strane. Okrem toho navrhovaná zástavba v niektorých lokalitách je v kolízii s VN vonkajšími vedeniami, preto bude nutná ich preložka na nové trasy, prípadne ich zmena na VN vedenia káblové, zavesené alebo uložené v zemi (viď príslušný výkres). Pre zabezpečenie vypočítaných príkonov navrhujem nasledovné riešenie: - Previesť jestvujúcu transformovňu T6 do vlastníctva VSE a súčasne relizovať jej rekonštrukciu z výkonu 160 kva na 400 kva. Nový VN prívod: zavesený kábel od T7. - Rekonštrukcia jestvujúcej transformovne T7 z výkonu 160 kva na 250 kva. Nový VN prívod: zemný (prípadne zavesený) kábel z novonavrhovanej transformovne T10A. - Zrušiť jestvujúcu transformovňu T10 a situačne na rovnakom mieste (prípadne v blízkosti tohto miesta) vybudovať novú transformovňu 22/0,4 kv T10A o výkone 2x400 až 2x630 kva kyoskového typu. VN prívod: kábel v zemi. - Vybudovať novú transformovňu 22/0,4 kv T21 o výkone 250 kva. Prívod: vonkajšia VN prípojka. - Vybudovať novú transformovňu 22/0,4 kv T22 o výkone 2x630 kva kyoskového typu. VN prívod: kábel v zemi. - Vybudovať novú transformovňu 22/0,4 kv T23 o výkone 1x400 kva kyoskového typu. Prívod: VN zavesený kábel z rekonštruovanej T6. - Zrušiť jestvujúcu transformovňu T12 a vybudovať situačne na rovnakom mieste T12A o výkone 1x630 kva kyoskového typu. NN rozvod navrhujeme vzdušný alebo káblový podľa charakteru danej lokality. Golfový areál a areál alternatívnych zdrojov energie napojiť NN rozvodom NN káblom uloženým v zemi. Vonkajšie osvetlenie umiestniť na stožiaroch NN rozvodu. Pri kábloých NN rozvodoch na samostatných kandelábroch. Poznámka Vonkajšie osvetlenie pre: Aquapark, Golfový areál, Futbalovú akadémiu a Vodácky areál riešiť samostatne, príslušným projektom. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

48 Zásobovanie teplom Zatepľovanie objektov riešime spaľovaním zemného plynu v kotloch s príslušným výkonom. Potreby tepla na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody TÚV a prípravu jedál sú vyjadrené v spotrebách plynu. Viď časť zásobovanie zemným plynom. Výnimku tvorí tepelné zásobovanie Aquaparku, kde potreby tepla pre vykurovanie a TÚV budú zabezpečené z geotermálnych zdrojov získanou horúcou vodou. Zemný plyn sa uvažuje iba pre prípravu jedál varenie (viď tiež časť Zásobovanie zemným plynom). Na základe horeuvedených predpokladov, maximálna potreba tepla z geotermálnych zdrojov bude cca: Q max = 1,5 MW, t.j. 5,4 GJ Zásobovanie plynom Jestvujúci stav Obec Družstevná pri Hornáde je plynofikovaná, zemný plyn je privedený z VTL plynovodu Haniska Tatranská Štrba DN 500/300 PN40. Je vybudovaná VTL prípojka DddddN100 PN40 v dĺžke 3 km, zaústená do RS plynu č.1 VTL/STL o kapacite 1200 m 3 /hod. STL rozvod v obci je oceľový s príslušnými dimenziami. Bilancia odberov Potreby zemného plynu sú okrem už v časti Zásobovanie teplom spomenutého Aquaparku uvažované pre vykurovanie, prípravu TÚV a prípravu jedál. Predpoklady pre hodinové a ročné odbery plynu sú nasledovné: I. etapa Sever 49 RD 81,0 m 3 /h m 3 /rok Dlhé zeme (časť) 41 RD 90,0 m 3 /h m 3 /rok Pod Vápennou (časť) 34 RD Pri Hornáde 9 RD 54,0 m 3 /h m 3 /rok Družstevný dvor 23 RD 59,0 m 3 /h m 3 /rok Rozptyl 36 RD 38,0 m 3 /h m 3 /rok Rozšír. rómskej osady 16 RD 24,0 m 3 /h m 3 /rok Spolu 346,0 m 3 /h m 3 /rok II. etapa Úboč 32 RD 81,0 m 3 /h m 3 /rok Dlhé zeme (časť) 20 RD 60,0 m 3 /h m 3 /rok Pod Vápennou 18 RD 90,0 m 3 /h m 3 /rok Výhon 53 RD 84,0 m 3 /h m 3 /rok Pre RD spolu 362,0 m 3 /h m 3 /rok Pre rodinné domy spolu (I. a II etapa): Q max = 708,0 m 3 /h, Q rok = m 3 /rok. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

49 Potreby zemného plynu pre navrhované kapacity občianského vybavenia a cestovného ruchu: Aquapark (iba pre varenie) 2,0 m 3 /h m 3 /rok Golfový areál 20,0 m 3 /h m 3 /rok Vodácky areál 2,0 m 3 /h m 3 /rok (iba TÚV a varenie) MŠ 6,0 m 3 /h m 3 /rok Obchody a služby 10,0 m 3 /h m 3 /rok Dom služieb 6,0 m 3 /h m 3 /rok Spolu 88,0 m 3 /h m 3 /rok Celkový predpokladaný príkon: - pre I. etapu výstavby rodinných domov: Q max = 346,0 m 3 /h, Q rok = m 3 /rok - pre II. etapu výstavby rodinných domov: Q max = 362,0 m 3 /h, Q rok = m 3 /rok. - pre občianske vybavenia a cestovný ruch: Q max = 88,0 m 3 /h, Q rok = m 3 /rok. Uvedené predpokladané odbery navrhujem zabezpečiť z jestvujúcej RS a rozvodu STL. Po celkovej bilancii spotrieb plynu jestvujúcich a navrhovaných pristúpiť k prípadnej rekonštrukcii RS. STL rozvod bude potrebné rozšíriť o vetvy k navrhovaným objektom s príslušnými dimenziami z materiálu PE Telekomunikácie Obec Družstevná pri Hornáde je zaradená do primárnej oblasti Košice 055. V budove pošty je umiestnená ATU na ktorú je pripojený bytový sektor a organizácie. Miestna telefónna sieť je prevažne vonkajšia. Pre navrhované byty a kapacity OV pri 100%-nej telefonizácii predpokladáme nárast 311 ÚTS, pre OV 45 ÚTS, t.j. 356 Pp. Telefónnu sieť riešiť spoločne s rozvodmi inžinierskych sietí. Pri situovaní navrhovaných objektov bude potrebné vyžiadať zameranie diaľkových telekomunikačných káblov Nakladanie s odpadom Obec má vypracovaný Program odpadového hospodárstva z roku Na území obce vzniká predovšetkým komunálny odpad (KO), ktorý je produkovaný obyvateľmi obce. Zber a zvoz komunálneho odpadu zabezpečuje Fúra s.r.o. Košice. Je zavedený separovaný zber odpadov, triedi sa sklo, plasty, autobatérie, biela technika, bioodpad a žiarivky. Kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu nie je zatiaľ obcou zabezpečené. Základné koncepčné smerovanie odpadového hospodárstva pre obdobie rokov stanovuje POH SR na roky , ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 118 z 15. februára (POH Košického kraja resp. pôvodcov na obdobie určené v POH SR, t.j. na roky nebol vypracovaný ani schválený), Od obce sú povinné zaviesť separovaný zber štyroch komodít (papier, sklo, plast, kovy), Biologicky rozložiteľný odpad (BRO) je obec povinná separovať podľa stratégie nakladania s BRO schválenej vládou SR Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

50 Stav nakladania s komunálnym odpadom k Množstvo komunálneho odpadu v tonách 305,7 Využívaný komunálny odpad v tonách 0,0 Zneškodňovaný komunálny odpad v tonách 304,0 Zdroj: ŠÚSR Podľa registra existujúcich skládok odpadov v rámci okresu Košice - okolie, sa v katastrálnom území obce Družstevná pri Hornáde neeviduje existujúca neriadená skládka, ktorá by sa posudzovala ako environmentálna záťaž. Avšak v riešenom území sa nachádzajú nelegálne (čierne) skládky odpadov, ide o rôzne veľké hromady ilegálne ukladaných odpadov, ktorých pôvodcami sú najčastejšie samotní občania. Pre zlepšenie nakladania s oapadom sa navrhuje zriadiť zberný dvor odpadu v lokalite za kultúrnym domom a kompostovisko v areáli poľnohospodárskeho dvora Tepličany. Pre usmernenie nakladania s odpadom je potrebné: - vypracovať program odpadového hospodárstva obce, - postupne rozširovať separovaný zber o ďalšie zložky komunálneho odpadu a zvyšovať podiel druhotného využitia biologicky rozložiteľných odpadov KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Dominantným typom krajiny je poľnohospodárska krajina s ornou pôdou a trvalými trávnatými porastmi a lesnými celkami. Významným kajinnotvorným prvkom sú lesné pozemky rozprestierajúce sa v severnej časti katastrálneho územia. Životné prostredie obce je negatívne ovplyvnené jednak zdrojmi znehodnotenia, ktoré sa nachádzajú na území obce ale čiastočne aj vplyvmi mesta Košice. Znečistenie ovzdušia spôsobuje hlavne preprava dolomitových pieskov a stavebných materiálov z troch susedných lomov Malá Vieska a Trebejov. Vplyv poľnohospodárskej výroby a absencia odkanalizovania a čistenia odpadových vôd sa prejavujú na znehodnotení podzemných a povrchových vôd. Vodný tok Hornád je silne zaťažený privádzaným znečistením z hornej časti samotného toku a jeho prítokov, ktorá bola v minulosti poznačená banskými aktivitami a je dlhodobo ovplyvňovaná vypúšťanými splaškovými a priemyselnými odpadovými vodami. Vysokú hladinu hluku spôsobuje prevádzka hlavnej železničnej trate Košice Bratislava. Negatívnymi účinkami z hľadiska dopravy, najmä cesty III/ sú: hluk, emisie, prašnosť, otrasy a nehodovosť, najmä u objektov priliehajúcich k prieťahu hlavnej dopravnej tepny obce. Tie sú ovplyvnené najmä výškovým vedením cesty, kvalitou a povrchovými vlastnosťami vozovky. Riešenie eliminácie týchto vplyvov technickými opatreniami vzhľadom na blízkosť zástavby nie je technicky možné. Vzhľadom na intenzitu dopravy však nie je predpoklad nadmerného zaťaženia. V svernej časti obce (nad rómskou osadou) sa nachádza opustená nelegálne skládka odpadov, ktorú potrebné zlikvidovať. Okrem toho riešenom územísa nachádzajú nelegálne skládky odpadov, ide o rôzne veľké hromady ilegálne ukladaných odpadov, ktorých pôvodcami sú najčastejšie samotní občania. Odstraňovanie takýchto skládok je značne problematické, pretože environmentálne povedomie našich občanov je veľmi nízke. Veľmi často sa stáva, že po zlikvidovaní čiernej skládky občania opätovne ukladajú odpad na pôvodné miesto. Pre zlepšenie kvality životného prostredia sa navrhuje: Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

51 - Prestavba schátralého stavebného (bytového) fondu v centrálnej časti obce, - Prestavba rómskej osady. - Revitalizácia verejnej zelene. - Výsadba verejnej zelene na erózivnými rýhami devastovanom území v lokalite Výhon. - Výhľadovú výsadba pásu izolačnej zelene po juhozápadnom okraji poľnohospodárskeho dvora Malá Vieska za účelom ochrany súboru rodinných domov v lokalite Pod Vápennou. - Postupné rozširovanie separovaného zberu o ďalšie zložky komunálneho odpadu a zvyšovanie podielu druhotného využitia biologicky rozložiteľných odpadov. - Výstavba kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. - Zachovanie existujúcej siete vodných tokov s brehovými porastmi. - Reguláciu vodných tokov a protipovodňových opatrení realizovať ekologicky prijateľnými formami, pričom v maximálnej miere zachovať prirodzenú konfiguráciu terénu brehov a zastúpenie brehových porastov PRIESKUMNÉ ÚZEMIA, CHRÁNENÉ LOŽISKOVÉ ÚZEMIA A DOBÝVACIE PRIESTORY V severnej časti katastrálneho územia je evidovaný dobývací priestor dolomitických pieskov Malá Vieska, ktorý je v územnom pláne rešpektovaný HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA Riešenie územného plánu obce vychádza z existujúcej uličnej siete, funkčnej a stavebnej štruktúry, tieto pri akceptovaní daných územných a technických limitov ďalej rozvíja. Územný rozvoj obce je orientovaný na zlepšenie kvality sociálneho a životného prostredia, na rozvoj obytnej funkcie, občianskeho vybavenia, cestovného ruchu, ekonomickej základne, verejnej dopravnej a technickej infraštruktúry ako aj ekologickej stability. Navrhované riešenie územného rozvoja obce presahuje súčasne zastavané územie obce v týchto lokalitách: - Na severe v lokalitách navrhovaného priemyselného parku, ďalej obytného súboru Úboč pre výstavbu RD a rozšírenia rómskej osady. - Na východe v lokalitách obytných súborov Dlhé zeme a Pod Vápennou a pre vvýstavbu obchodov a služieb a 4 podlažných bytových domov. - Na juho - východe v lokalitách rozšírenia nového cintorína a navrhovaného aquaparku s parkoviskom. - Na juhu v lokalitách obytných súborov Výhon a Družstevný dvor. Samostatné, od kompaktného zastavaného územia obce odčlenené zastavaného územia vznikajú v lokalitách navrhovaného vodáckeho areálu pri rieke Hornád a areálu alternatívnych zdrojov energie v severovýchodnej časti katastrálneho územia. V bilanciách bytového fondu je akceptovaná obložnosť 3,6, podľa ZaD ÚPN VÚC Košického kraja Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

52 Celkový počet navrhovaných bytov je 457, z toho v I. etape 214 (vrátane nezastavaných prelúk), v II. etape 243. Pri priemernej obložnosti 3,6 obyv./byt ide o celkový možný prírastok 1645 obyvateľov z toho v I. etape 770, v II. etape 875. V prírastku počtu obyvateľov sa okrem prirodzeného prírastku predpokladá najmä imigrácia v súvislosti s polohou obce v bezprostrednej blízkosti Košíc a v súvislosti s tendenciami oživenia vidieka. V oblasti občianskej vybavenosti ponecháva sa základná škola (ročníky 1 9), ktorá kapacitne vyhovuje i pre navrhovaný prírastok obyvateľov. Kapacita existujúcej MŠ je 45 miest, pre budúci rozvoj je poddimenzovaná. V súvislosti s prírastkom počtu obyvateľov navrhuje sa výstavba novej MŠ o kapacite 120 miest na bohato dimenzovanom pozemku základnej školy. Obec má vybudovaný funkčný, dobre priestorovo vybavený kultúrny dom lokalizovaný v ťažisku obce. V spojení s úradovňami miestnej samosprávy a poštovým úradom tvorí centrum obecnej administratívy. Potrebné je doplniť parkoviská pre motorové vozidlá. Pre výstavbu kostola bol určený pozemok v centre Tepličian na južnom vyústení obytnej ulice. V oblasti športu a cestovného ruchu územný plán navrhuje: - Vodácky areál na rieke Hornád v severnej časti obce, - 18 jamkový golfový areál vo východnej časti obce. - Aquapark, na báze využitia termálnych vodných zdrojov, vo východnej časti obce. Okrem toho sú v územnom pláne riešené formou územnej rezervy plochy športu pre obec Kostoľany nad Hornádom. V oblasti komerčnej a ostatnej infraštruktúry sú navrhnuté funkčné plochy pre tieto zariadenia: Komerčná vybavenosť a služby v lokalite obytného súboru Dlhé Zeme v nadväznosti na plochu navrhovanú pre 4 podlažnú zástavbu bytovými domami. - Nový kostol v časti Tepličany v blízkosti nového cintorína. - Rozšírenie nového cintorína v južnej časti Tepličan. Pre rozvoj výrobných aktivít sú navrhnuté plochy: - Priemyselný park v severnej časti katastrálneho územia s priamym dopravným napojením z cesty III/ (smer Kysak). Územie je vhodné len pre výrobu bez negatívnych dopadov na životné prostredie. - Areál alternatívnych zdrojov energie v lokalite východne od poľnohospodárskeho dvora (Malá Vieska). Dopravné napojenie si vyžaduje vybudovanie prístupovej komunikácie. Medzi ťažiskové úlohy rozvoja obce, najmä z hľadiska kvality životného prostredia, je zaradená výstavba kanalizačnej siete s čistiarňou odpadových vôd. V navrhovanom riešení je akceptovaný projekt Modernizácie železničnej trate L. Mikuláš Košice Čierna nad Tisou, traťový úsek Kysak Košice a nové trasa vedenia 2x400 kv + 2x110 kv Lemešany U.S.Steel Košice. V riešenom území nie sú evidované chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Celá obec Družstevná pri Hornáde leží v prvom stupni územnej ochrany. V rámci siete NATURA 2000 do územia obce Družstevná pri Hornáde nezasahuje chránené vtáčie územie a ani územie európskeho významu. Z prvkov ÚSES sa v riešenom území nachádzajú: Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

53 Nadregionálny biokoridor VII.- Hornád. Regionálne biocentrá č. 45 Sokoľ a č. 47 Hrubý les. Regionálne biokoridory (nie sú pomenované). V riešení územného plánu sú navrhnuté tieto prvky ÚSES miestneho významu: miestne biocentrum - Mokriny pri Tepličanoch a miestny biokoridor vo východnej časti katastrálneho územia VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE Úvod Obec Družstevná pri Hornáde tvorí administratívny celok pôvodne samostatných obcí Malá Vieska, Tepličany a do roku 2003 aj obce Kostoľany nad Hornádom. Pre tento administratívny celok bol vypracovaný a schválený ÚPN-O, ktorý bol aktualizovaný v roku V roku 2003 sa obec Kostoľany nad Hornádom odčlenila, čím vznikla potreba spracovania dokumentácie ÚPN-O pre administratívne územie obce Družstevná pri Hornáde, ktoré vzniklo po odčlenení tejto obce. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde je samostatnou prílohou k novému územnému plánu obce. boli: Základné východiskové podklady použité pri spracovaní poľnohospodárskej prílohy hranica súčasne zastavaného územia k , druh pozemkov, bonitované pôdno ekologické jednotky (BPEJ), komplexný urbanistický návrh riešeného konceptu územného plánu Prírodné podmienky, pôdny fond, poľnohospodárstvo Územie sa nachádza v klimatickom regióne T5 pomerne teplom, suchom, kotlinovom, kontinentálnom. Suma priemerných denných teplôt vyšších ako 10 C je , dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 C je 222 dní. Klimatický ukazovateľ zavlaženia (rozdiel potencionálneho výpadu a zrážok) je mm. Priemerná teplota vzduchu v januári T jan je -3-5 C, priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie T veg (IV-IX) je C. Na území riešenom územným plánom v obci Družstevná pri Hornáde sa nachádzajú tieto BPEJ: fluvizeme typické karbonátové, ľahké v celom profile, vysýchavé. Rovina bez prejavuje plošnej vodnej erózie 0-1. Slabo skeletnaté pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 5-25%) v povrchovom horizonte 10-25%. Ľahké pôdy, piesočnaté a hlinitopiesočnaté fluvizeme (nivné pôdy) glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké). Rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie 0-1. Pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10%). Pôdy piesočnaté a hlinitopiesočnaté. Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

54 fluvizeme, stredne ťažké s ľahkým podorničením, vysýchavé. Rovina bez prejavuje plošnej vodnej erózie 0-1. Pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10%) fluvizeme, stredne ťažké až ľahké, plytké. Rovina bez prejavuje plošnej vodnej erózie 0-1. Stredne ťažké pôdy ľahšie, piesočnatohlinité černice glejové, ťažké, karbonátové. Rovina bez prejavuje plošnej vodnej erózie 0-1. Pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10%). Ťažké pôdy, ílovitohlinité kambizeme (hnedé pôdy) typické kyslé a kambizeme dystrické (veľmi kyslé) na zvetralinách hornín kryštalinika, stredne ťažké až ľahké. Mierny svah 3-7. Silne skeletovité pôdy. Stredne ťažké pôdy ľahšie, piesočnatohlinité kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké. Mierny svah 3-7. Pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10%). Stredne ťažké pôdy, hlinité kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké. Mierny svah 3-7. Slabo skeletnaté pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 5-25%) v povrchovom horizonte 10-25%. Ťažké pôdy, ílovitohlinité kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké. Výrazný svah Slabo skeletnaté pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 5-25%) v povrchovom horizonte 10-25% kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké. Výrazný až príkry svah, Silno skeletnaté pôdy. Ťažké pôdy, ílovitohlinité kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké. Výrazný svah Silno skeletnaté pôdy. Ťažké pôdy, ílovitohlinité kambizeme (hnedé pôdy) na ostatných substrátoch, na výrazných svahoch 12-25, stredne ťažké až ťažké. Silne skeletovité pôdy. Stredne ťažké ílovité až ťažké ílovitohlinité pôdy. Poľnohospodárske dvory sú situované v severovýchodnej časti k.ú. a v miestnej časti Tepličany. Živočíšna výroba je sústredená v hospodárskom dvore umiestnenom severovýchodne od zastavaného územia obce. Orientuje sa na živočíšnu výrobu (hovädzí dobytok, kozy a ovce). Rastlinná výroba produkuje najmä obilniny a krmoviny. Poľnohospodársky dvor v Tepličanoch sa v súčasnosti využíva pre chov koní. Hydromeliorácie š.p. evidujú v k.ú Tepličany a v k.ú. Malá vieska nasledovné hydromelioračné zariadenia: odvodňovacie kanály a odvodnenia poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom (zakreslené vo výkrese č. 7 v M 2: Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde). Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

55 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde Do vyhodnotenia dôsledkov stavebných zámerov a iných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde je premietnutá zmena koncepcie riešenia modernizácie železničnej trate v úseku cez katastrálne územie Družstevná pri Hornáde. Podrobná špecifikácia jednotlivých lokalít je v tabuľkovej časti, kde je uvedené poradové číslo lokality, navrhované funkčné využitie, navrhovaná výmera lokality, skupina BPEJ, druh pozemku (poľnohospodárska, resp. nepoľnohospodárska pôda). V katastrálnom území riešenej obce sa nenachádza chránená pôda 1 4 kvalitatívnej skupiny BPEJ. Číslovanie jednotlivých lokalít je, z dôvodu zachovania súvislostí, dodržané podľa číslovania v Koncepte územného plánu obce z roku Rekapitulácia výmery poľnohospodárskej pôdy zaberanej na rozvoj obce podľa návrhu územného plánu je uvedený v nasledujúcej tabuľke: Rekapitulácia mimo zastav. územia (ha) v zastavanom území (ha) Spolu (ha) Výmera navrh. lokalít celkom 125,11 18,89 144,00 Z toho: poľnohosp. pôda 117,90 17,15 135,05 chránená poľ. pôda 0,00 0,00 0,00 iné plochy, nepoľ. pôda 7,21 1,74 8, Zdôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia Navrhovaný územný rozvoj obce je riešený z ohľadom na očakávaný prirodzený prírastok a oživenie vidieka, najmä však na predpokladanú imigráciu obyvateľov z blízkych Košíc. Z uvedeného vyplývajúci plošný nárast obce z dôvodu nedostatku disponibilných voľných plôch v zastavanom území resp. na nepoľnohospodárskej pôde je riešený na poľnohospodárskej pôde. Riešenie urbanistické rozvoja obce vychádza z existujúcej uličnej siete, funkčnej a stavebnej štruktúry a tieto pri akceptovaní daných územných a technických limitov ďalej rozvíja. Územný rozvoj obce je orientovaný na zlepšenie kvality sociálneho a životného prostredia, na rozvoj obytnej funkcie, občianskeho vybavenia, ekonomickej základne, verejnej dopravnej a technickej infraštruktúry ako aj ekologickej stability. Dopravné sprístupnenie lokality č. 17 (areál alternatívneho zdroja energie) je po existujúcej spevnenej poľnej ceste z cesty III/ (Budimír Drožstevná pri Hornáde). Súčasťou riešenia územného plánu je i 18 jamkový golfový areál - lokality č.41a 42. Na lokalite č. 41 leží vlastný golfový areál, na lokalite č. 42 sú umiestnené budovy, prístupová cesta a parkoviská. Na báze využitia termálnych vodných zdrojov sa navrhuje aquapark vo východnej časti obce. Do územného plánu obce je premietnutá modernizácia železničnej trate v úseku cez katastrálne územie obce. Táto stavby je čiastočne lokalizované na nepoľnohospodárskej pôde (pozemky ŽSR). Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

56 Tabuľková časť Vysvetlivky: RD rodinné domy, BD bytové domy, OV občianske vybavenie, D cesty a dopravné zariadenia, Ž modernizácia železničnej trate, P priemysel, ŠR šport a rekreácia, CR cestovný ruch, VZ verejná zeleň, PO umelá vodná nádrž polder, ĽHH ľavobrežná hrádza Hornádu. Tab. č. 1 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde Číslo lokality Kat. územie Navrhované funkč.využitie Výmera lok. celkom v ha Celkom ha Výmera poľnohosp. pôdy Skupina BPEJ Z toho ha Chránená poľn. pôda ha Nepoľn. pôda ha Odvodnenie závlahy ha Užívateľ PP Poznámka V zastavanom území 3 Malá Vieska RD 0,16 0,16 4 Malá Vieska RD 0,16 0,16 7 0,16 5 Malá Vieska RD 0,12 0,12 6 0,06 7 0,06 6 1,27 6 Malá Vieska RD+D 1,29 1,29 7 0,02 7 Malá Vieska RD 0,26 0,21 7 0,21 0,05 9 Malá Vieska D 0,35 0,35 6 0,35 10 Malá Vieska RD 0,99 0,99 6 0,99 11 Malá Vieska RD 0,84 0,84 6 0,84 12 Malá Vieska RD 0,76 0,76 6 0,76 13 Malá Vieska RD 0,75 0,75 6 0,75 14 Malá Vieska RD+D 2,07 2,07 6 1,91 7 0,16 15 Malá Vieska D 0,03 0,03 6 0,03 19 Malá Vieska D 0,90 0,90 Medzisúčet 8,68 7,57 7,57 1,11 Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

57 Číslo lokality Kat. územie Navrhované funkč.využitie Výmera lok. celkom v ha Celkom ha Výmera poľnohosp. pôdy Skupina BPEJ Z toho ha Chránená poľn. pôda ha Nepoľn. pôda ha Odvodnenie závlahy ha Užívateľ PP Poznámka V zastavanom území 1. pokračovanie Prenos 8,68 7,57 7,57 1,11 20 Malá Vieska RD 1,24 1,24 6 1,24 23 Malá Vieska RD 0,62 0,62 6 0,62 26 Tepličany RD 0,62 0,62 6 0,62 27 Tepličany RD 0,18 0,18 6 0,18 28 Tepličany RD 1,65 1,65 6 1,65 29 Tepličany RD+D 1,03 1,02 6 1,02 0,01 30 Tepličany OV+D 0,14 0,14 6 0,14 31 Tepličany RD 0,16 0,16 6 0,16 32 Tepličany RD+D 2,72 2,72 6 2,72 44 Malá Vieska ŠR 0,93 0,58 6 0,58 0,35 Malá Vieska 0,49 0,30 6 0,30 0,19 49 Tepličany ĽHH 0,43 0,35 6 0,35 0,08 SPOLU 18,89 17,15 17,15 1,74 Nová lokalita (viď súborné stanovisko) Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

58 Tab. č. 1 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde Číslo lokality Kat. územie Navrhované funkč.využitie Výmera lok. celkom v ha Výmera poľnohosp. pôdy Celkom ha Skupina BPEJ Z toho ha Chránená poľn. pôda Nepoľn. pôda Odvodnenie závlahy ha ha ha Užívateľ PP Poznámka Mimo zastavaného územia 1 Malá Vieska RD+D Malá Vieska RD+D 0,17 0,17 7 0,17 3a Malá Vieska RD+D 0,27 0,27 7 0,27 8 Lokalita zrušená 6 0,60 14a Malá Vieska RD+D 5,59 5,50 0,09 Realizácia v 2 etapách 7 4,90 Lokalita zrušená (viď. súborné 16 Malá Vieska stanovisko) 17 Malá Vieska AE 2,48 2,48 6 2,48 Alternatívny zdroj energie, Lokalita zrušená (viď. súborné 17a Malá Vieska stanovisko) 18 Malá Vieska ŠR+D+VZ 7,01 4,30 21 Malá Vieska RD+D 1,40 1,40 6 2,46 7 1,47 8 0,37 6 0,18 7 1,22 Medzisúčet 20,72 17,92 17,92 2,80 2,71 Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

59 Číslo lokality Kat. územie Navrhované funkč. využitie Výmera lok. celkom v ha Výmera poľnohosp. pôdy Celkom ha Skupina BPEJ Z toho ha Chránená poľn. pôda ha Nepoľn. pôda ha Odvodnenie závlahy ha Užívateľ PP Poznámka Mimo zastavaného územia 1.pokračovanie Prenos 20,72 17,92 17,92 2,80 22 Malá Vieska OV+D 1,54 1,54 7 1,54 24 Malá Vieska BD+D 0,66 0,66 Tepličany 0,53 0,53 6 0,60 7 0,06 6 0,36 7 0,17 25 Tepličany RD+D 3,40 3,40 6 3,40 28a Tepličany RD+D 3,47 3,47 3,47 32a Tepličany 33 Tepličany RD+D+VZ 3,24 3,24 35 Tepličany OV+D+VZ 0,83 0,83 36 Tepličany RD+D 4,23 4,23 6 0,86 7 2,38 6 0,79 7 0,04 6 3,71 8 0,52 37 Tepličany D 0,63 0,63 6 0,63 38 Tepličany CR+D 3,86 3,78 6 2,28 8 1,30 9 0,20 39 Tepličany CR+D 2,05 2,05 6 2,05 Medzisúčet 45,16 42,28 42,28 2,88 0,08 Lokalita zrušená (viď súborné stanovisko) Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

60 Číslo lokality Kat. územie Navrhované funkč. využitie Výmera lok. celkom v ha Výmera poľnohosp. pôdy Celkom ha Skupina BPEJ Z toho ha Chránená poľn. pôda ha Nepoľn. pôda ha Odvodnenie závlahy ha Užívateľ PP Poznámka Mimo zastavaného území 2. pokračovanie Prenos 45,16 42,28 42,28 2,88 6 0,85 40 Malá Vieska Ž 1,12 0,92 7 0,04 0,20 8 0,03 41 Malá Vieska CR+D+PO (golf) 13,11 13,11 Tepličany 60,50 56,76 6 8,28 7 4,21 9 0, , ,05 9 2,73 42 Presun do lokality č Tepličany Lokalita zrušená (ČOV realizovaná) 44a Malá Vieska ŠR 0,49 0,49 7 0,49 45 Malá Vieska P 0,70 0,70 0,70 46 Tepličany RD+VZ 0,98 0,98 47 Malá Vieska ŠR 0,79 0,79 6 0,53 7 0,45 6 0,52 8 0,27 48 Malá Vieska D+OV+VZ 0,73 0,73 7 0,73 Malá Vieska 49a Tepličany ĽHH 0,91 0,81 8 0,81 0,03 SPOLU 125,11 117,90 117,90 7,21 3,74 0,62 0,26 6 0,26 0,36 0,07 6 0,07 Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

61 3. ZÁVÄZNÁ ČASŤ Pri riadení funkčného využitia a usporiadania administratívneho územia Družstevná pri Hornáde je potrebné dodržať tieto záväzné zásady a regulatívy: 3.1. REGULATÍVY ÚZEMNÉHO ROZVOJA 1. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania funkčného využívania územia: obce 1.1. priestorové a funkčné usporiadanie obce riadiť v súlade so schválenou nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou, Územným plánom veľkého územného celku Košického kraja /ÚPN VÚC/, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 281/1998 Z.z. a následne schválenými zmenami a doplnkami 2009, ktorých záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Košického samosprávneho kraja č.10/2009 z 27. augusta v záujme dodržania mierky a charakteru zástavby obce nepripustiť výstavbu budov s nadmerným stavebným objemom: u rodinných domov dve nadzemné podlažia a podkrovie u budov občianskeho vybavenia dve nadzemné podlažia a podkrovie u bytových domov tri nadzemné podlažia a podkrovie, 1.3. vývoj funkčného využívania územia obcí usmerňovať podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy 1.4. pri výstavbe rešpektovať odvodňovacie kanály a ich ochranné pásma (u otvorených kanálov 5 m od brehovej čiary na každú stranu), 1.5. pre výstavbu rodinných domov prednostne využívať prieluky, v ďalšom poradí navrhované obytné súbory rodinných domov, pričom je potrebné vychádzať z požiadaviek stavebníkov vlastníkov pozemkov, 1.6. výstavbu nových rodinných domov uskutočňovať na plochách pre tento účel určených územným plánom podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy a to vo voľných prielukách, a v súboroch rodinných domov (Úboč, Sever, Dlhé zeme, Pod Vápennou,, Družstevný dvor, Výhon), 1.7. výstavbu rodinných domov, okrem všeobecných technických podmienok pre výstavbu vyplývajúcich z platnej legislatívy, podmieniť splnením týchto regulatívov: počet podlaží, maximálne dve nadzemné podlažia a obytné podkrovie, garáž budovať ako súčasť rodinného domu alebo na jeho pozemku, alebo na pozemku zabezpečiť najmenej jedno parkovacie miesto, pri vytyčovaní stavieb dodržať jednotné stavebné čiary, pri akejkoľvek výstavbe v území ležiacom pod záplavovou čiarou Q 100 (Lokalita rod. domov Družstevný dvor, navrhovaná zástavba rod. domov v blízkosti toku Hornádu a zástavba občianskeho vybavenia v centrálnej časti obce, výrob. plocha v sev. časti) podmieniť realizáciou protipovodňových opatrení (vybudovanie ochrannej hrádze na ľavom brehu rieky Hornád), výstavbu v lokalitách Úboč a Výhon podmieniť udelením súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody, Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

62 1.8. v lokalite Sever dodržať ochrannú zeleň (pás stromovej zelene) medzi plochami rodinných domov a plocami výroby a logistiky o šírke min. 5 m, podľa znázornenia vo výkrese č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy 1.9. na pozemkoch rodinných domov je povolený chov drobných hospodárskych zvierat v množstve zodpovedajúcom vlastnej potrebe obyvateľov domu, na pozemkoch rodinných domov je možné vykonávať podnikateľské činnosti (obchod, služby, drobné remeslá) bez negatívnych vplyvov na životné prostredie, výstavbu nových bytových domov uskutočňovať na plochách pre tento účel určených územným plánom podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy a to pri lokalite Pod Vápennou, výstavbu bytových domov, okrem všeobecných technických podmienok pre výstavbu vyplývajúcich z platnej legislatívy, podmieniť splnením týchto regulatívov: počet podlaží maximálne 3 nadzemné podlažia a obytné podkrovie, zastrešenie šikmými strechami, na pozemkoch bytových domov zabezpečiť najmenej jedno parkovacie miesto/byt, resp. garáž vo forme garážových dvorov, na pozemkoch bytových domov zabezpečiť terénne a sadové úpravy, pri výstavbe golfového areálu rešpektovať v území sa nachádzajúce trávinno bilinné biotopy, odvodňovací kanál a navrhovaný miestny hydrický biokoridor, akákoľvek výstavba na lokalitách, ktoré v súčasnosti nie sú chránené pred prietokom Q 100 ročných veľkých vôd, je podmienená zabezpečením jej adekvátnej protipovodňovej ochrany, na plochách ohrozených zaplavením pri mimoriadnych povodňových prietokoch na vodných tokoch neumiestňovať stavebné objekty, ktoré môžu byť ohrozené povodňovou vlnou a ktoré neslúžia na protipovodňovú ochranu územia, pri akejkoľvek výstavbe v lokalite Výhon, na plochách ležiacich v potenciálne zosuvnom území (výkres č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, vyžadovať vypracovanie inžiniersko geologického prieskumu pre zakladanie stavieb a vykonanie opatrení pre stabilizáciu svahových pohybov, vyžadovať vypracovanie inžiniersko geologického prieskumu pre zakladanie stavieb a vykonanie opatrení proti nepriaznivým vplyvom podmáčaného územia, všetky stavby a zariadenia situovať tak, aby nezasahovaly do obvodu dráhy t.j. do jestvujúcich pozemkov v spdáve ŽSR. 2. Zásady a regulatívy prípustných, obmedzujúcich, alebo vylučujúcich podmienok na využitie funkčných plôch: 2.1. plochy rodinných domov: prípustné využitie: rodinné domy (samostojace alebo dvojdomy) s maximálnym počtom 4 b.j., drobné stavby pre oddych (altánky, Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

63 bazény a pod.), garáže a parkoviská pre osobné automobily bývajúcich obyvateľov, podmienečne prípustné využitie: drobné stavby pre chov hospodárskych zvierat a pre podnikateľské činnosti bez negatívnych vplyvov na životné prostredie, 2.2. plochy bytových domov: prípustné využitie: bytové domy, sadové a terénne úpravy, drobné stavby pre oddych (altánky a pod.), podmienečne prípustné využitie: nerušivé remeselnícke a obchodné prevádzky ako súčasť bytového domu, 2.3. plochy občianského vybavenia: prípustné využitie: základné školy, materské školy, detské jasle, obchody, služby, cirkevné a kultúrne zariadenia, zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti, administratívne zariadenia, terénne a sadové úpravy, podmienečne prípustné využitie: vyhradené parkoviská a garáže, s hlavnou funkciou súvisiaca technická a obslužná vybavenosť, 2.4. plochy výroby a logistiky: prípustné využitie: zariadenia priemyselnej výroby, výroba energií, remeselnícke prevádzky všetkých druhov, servisné služby, zariadenia logistiky, parkoviská a garáže pre osobné a nákladné automobily, sadové a terénne úpravy bez negatívnych dopadov na životné prostredie, ktoré nepredstavujú riziko znečistenia ovzdušia a povrchových a podzemných vôd, podmienečne prípustné využitie: pohotovostné (služobné) bývanie v nebytových domoch, malé zariadenia pre poskytovanie občerstvenia, s hlavnou funkciou súvisiaca technická a obslužná vybavenosť, 2.5. plochy cestovného ruchu: prípustné využitie: ubytovacie a stravovacie zariadenia, služby v oblasti cestovného ruchu, zariadenia pre šport a voľný čas, terénne a sadové úpravy, podmienečne prípustné využitie: pohotovostné (služobné) bývanie v nebytových domoch, vyhradené parkoviská a garáže pre osobné automobily, s hlavnou funkciou súvisiaca technická a obslužná vybavenosť, 2.6. plochy golfu: prípustné využitie: golfové ihrisko, terénne, sadové a krajinárske úpravy, vodné plochy, podmienečne prípustné využitie: žiadné, 2.7. plochy športu: prípustné využitie: všetka druhy športových stavieb a ihrísk, zariadenia služieb pre návštevníkov, ubytovacie zariadenia, podmienečne prípustné využitie: vyhradené parkoviská a garáže pre osobné automobily, s hlavnou funkciou súvisiaca technická a obslužná Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

64 vybavenosť, 2.8. plochy rekreačného areálu: prípustné využitie: chodníky, lavičky, drobné zariadenia pre aktivity detí (preliezky, tobogany a pod.), podmienečne prípustné využitie: žiadné, 2.9. plochy poľnohospodárskych dvorov: prípustné využitie: stavby pre ustajnenie hospodárskych zvierat, stavby pre živočíšnu výrobu, s hlavnou funkciou súvisiace hygienické vybavenie, dielne, sklady, garáže pre špeciálnu techniku, nákladné a osobné autá súvisiace s hlavnou funkciou, podmienečne prípustné využitie: pohotovostné (služobné) ubytovanie, plochy technického vybavenia: prípustné využitie: zariadenia pre obsluhu verejného technického vybavenia územia obce, zariadenia pre manipuláciu s komunálnym odpadom, s hlavnou funkciou súvisiace hygienické vybavenie, sklady, dielne, garáže pre osobné a nákladné autá, podmienečne prípustné využitie: žiadne, 3. Zásady a regulatívy pre plochy občianskeho vybavenia a cestovného ruchu (základné a špecifické občianske vybavenie): 3.1. chrániť územia pre výstavbu zariadení cestovného ruchu (golfový areál a aquapark) v lokalitách podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 3.2. chrániť územia pre výstavbu zariadení občianskeho vybavenia (nový dom služieb, komerčná vybavenosť a služby, nový kostol a rozšírenie, resp. nový cintorín) v lokalite podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 3.3. chrániť územia pre výstavbu zariadení športu ( vodácky areál) v lokalitách podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 3.4. pre umiestnenie zariadení občianskeho vybavenia prioritne využívať pozemky vo vlastníctve obce, alebo Slovenského pozemkového fondu, 4. Zásady a regulatívy pre plochy zariadení výroby: 4.1. chrániť územia pre výstavbu priemyselného parku a zariadení výroby v lokalitách podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 4.2. chrániť územia pre výstavbu areálu alternatívnych zdrojov energie (neprípustná je veterná elektráreň) v lokalite podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 4.3. nepripustiť technológie výroby s negatívnym vplyvom na okolité funkčné plochy, 4.4. dbať na zariadenie a údržbu vnútroareálovej zelene verejných a výrobných zariadení. 5. Zásady a regulatívy pre verejné dopravné a technické vybavenie územia: 5.1. chrániť koridor pre modernizáciu železničnej trate Poprad - Košice a pre súvisiace stavby, Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

65 5.2. chrániť územie pre vybudovanie siete miestnych obslužných komunikácií vyznačených vo výkrese č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 5.3. dodržať kategorizáciu siete miestnych obslužných komunikácií v obci vyznačenú vo výkrese č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 5.4. chrániť plochy pre výstavbu parkovísk v lokalitách vyznačených vo výkrese č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 5.5. chrániť plochy pre výstavbu peších chodníkov vyznačených vo výkrese č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy, 5.6. zachovať existujúce napojenia na sieť poľných ciest, 5.7. chrániť koridory trás zásobovacích a prívodných vodovodných potrubí podľa výkresu č. 6 Technická infraštruktúra vodovod, kanalizácia, 5.8. chrániť koridory trás hlavných zberačov kanalizačnej siete a koridory trás nadväzujúcich uličných stôk podľa výkresu 6 Technická infraštruktúra vodovod, kanalizácia, 5.9. chrániť územie pre výstavbu čistiarne odpadových vôd lokalizovanej podľa výkresu č. 6 Technická infraštruktúra vodovod, kanalizácia, chrániť územie pre zvýšenie a spevnenie brehu rieky Hornád v západnej časti obce podľa výkresu č. 6 Technická infraštruktúra vodovod, kanalizácia, chrániť nezastavaný a neoplotený koridor manipulačného priestoru pozdĺž všetkých vodných tokov o šírke 6 m v zastavanom území a 10 m mimo zastavaného územia, chrániť koridory trás pre rozšírenie STL rozvodov plynu podľa výkresu č. 5 Technická infraštruktúra - energetika a telekomunikácie, chrániť koridory trás pre výstavbu 22 kv elektrických vedení podľa výkresu č. 5 Technická infraštruktúra - energetika a telekomunikácie, chrániť plochy pre výstavbu distribučných transformátorov 22/0,4 kv č. T 10A, T 12A, T 21, T22, T 23, T 24 podľa výkresu č. 5 Technická infraštruktúra - energetika a telekomunikácie, chrániť koridor pre výstavbu 2x x110 kv vedenia Lemešany USS Košice, chrániť koridory trás pre rozšírenie telekomunikačných rozvodov pozdĺž novobudovaných miestnych komunikácií, 6. Zásady a regulatívy pre zachovanie kultúrnohistorických hodnôt, ochranu prírody, tvorbu krajiny a udržanie ekologickej stability: 6.1. pri činnosti na území, kde sa predpokladá ohrozenie pamiatkových hodnôt a archeologických nálezov, je nevyhnutné vykonať záchranný výskum, o nevyhnutnosti vykonať záchranný výskum rozhoduje Krajský pamiatkový úrad Košice, 6.2. pri územnom a stavebnom konaní všetkých stavieb (ako aj pri povoľovaní inej činnosti, pri ktorej vznikajú zemné výkopy v k.ú. obce vyžiadať vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Košice, 6.3. v prípade náhodného archeologického nálezu mimo pvolenú stavbu postupovať podľa 40 pamiatkového zákona, 6.4. chrániť a zveľaďovať plochy verejnej zelene, obmedziť výrub rozptýlenej Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

66 drevinnej zelene, 6.5. zachovať existujúce prvky územného systému ekologickej stability definované R-ÚSES Košice - okolie, a navrhované prvky MÚSES podľa výkresu č. 3. Krajinnoekologický plán a ochrana prírody považovať za limity územného rozvoja, zabezpečiť v nich taký režim využívania, aby spĺňali funkciu biocentra a biokoridora, 6.6. zachovať existujúce sieť vodných tokov s brehovými porastmi za účelom zachovania ich ekologických funkcií, 6.7. reguláciu vodných tokov a protipovodňové opatrenia realizovať ekologicky prijateľnými formami, pričom v maximálnej miere zachovať prirodzenú konfiguráciu terénu brehov a zastúpenie brehových porastov, 6.8. realizáciou navrhovanej zástavby nenarušiť existujúce odtokové pomery v území, 6.9. pri projektovaní nových dopravných koridorov vytvoriť podmienky pre migráciu živočíchov zachovať a udržiavať solitérnu mimolesnú vegetáciu, brehové porasty a líniovú zeleň v krajine, nevysádzať tzv. invázne druhy rastlín, zásahy do biotopov európskeho, resp. národného významu sú podmienené udelením súhlasu príslušného správneho orgánu a následnou revitalizáciou, resp. finančnou náhradou (lokality: Golfový areál, obytný súbor Úboč, obytný súbor Výhon a Aquapark. 7. Zásady a regulatívy pre starostlivosť o životné prostredie: 7.1. zabezpečiť vybudovanie odkanalizovania a čistenie odpadových vôd postupne v celej obci, 7.2. pri dopĺňaní zelene a brehovej vegetácie vodných tokov voliť také drevinné zloženia, ktoré zodpovedá pôvodným druhom, 7.3. zabezpečiť výstavbu zvýšenia a spevnenia brehu rieky Hornád, 7.4. realizovať opatrenia na zníženie produkcie odpadov, účinný separovaný zber a zhodnocovanie odpadov, 7.5. zabezpečiť ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením prevádzkou poľnohospodárskych dvorov, 8. Vymedzenie zastavaného územia obce: Zastavané územie sa rozširuje takto: 8.2. Na severe v lokalitách navrhovaného priemyselného parku, ďalej obytného súboru Úboč pre výstavbu RD a rozšírenia rómskej osady Na východe v lokalitách obytných súborov Dlhé zeme a Pod Vápennou a pre vvýstavbu obchodov a služieb a 4 podlažných bytových domov Na juho - východe v lokalitách rozšírenia nového cintorína a navrhovaného Aquaparku s parkoviskom Na juhu v lokalitách obytných súborov Výhon a Družstevný dvor Na západe v lokalite navrhovaného rozšírenia futbalového areál Samostatné, od kompaktného zastavaného územia obce odčlenené Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

67 zastavaného územia vznikajú v lokalitách navrhovaného vodáckeho areálu pri rieke Hornád a areálu alternatívnych zdrojov energie v severovýchodnej časti katastrálneho územia. 9. Vymedzenie ochranných pásiem: 9.1. Ochranné pásma podľa osobitných predpisov Cesty III. triedy 20 m od osi vozovky na každú stranu v úseku mimo zastavané územie obce. V zastavanom území sa neurčuje Celoštátna železničná trať 60 m od osi krajnej koľaje Vzdušné VVN elektrické vedenia 400 kv, 25 m na každú stranu od krajného vodiča Vzdušné VVN elektrické vedenia 110 kv, 15 m na každú stranu od krajného vodiča V zdušné VVN elektrické vedenie od 110 kv do 220 kv vrátane 20 m Vzdušné VN elektrické vedenia 22 kv, 10 m na každú stranu od krajného vodiča Plynovod STL 10 m na každú stranu od osi plynovodu v úsekoch mimo zastavané územie obce, Ochranné pásma vzletových a pristávacích dráh medzinárodného letiska Košice, z vyhlásených ochranných pásiem Letiska Košice vyplýva nasledovné výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod., ktoré je stanovené ochranným pásmom vzletového a približovacieho priestoru (sklon 1,43 % - 1:70) s výškovým obmedzením cca ,28 m n.m.bpv. Nad túto výšku je zakázané umiestňovať akékoľvek stavby a zariadenia bez predchádzajúceho letecko-prevádzkového posúdenia a súhlasu Leteckého úradu SR Ostatné ochranné pásma: Po oboch brehoch rieky Hornád ponechať voľný nezastavaný pás v šírke 10 m a pozdĺž oboch brehov ostatných vodných tokov 5 m pre potreby údržby Cintorín 50 m od oplotenia Čistiareň odpadových vôd 100 m Pobrežné pozemky vodných tokov: pri vodohospodársky významných vodných tokoch pozemky do 10 m od brehovej čiary, pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary na každú stranu, pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze Odvodňovací kanál 5 m od brehovej čiary kanála. 10. Plochy na verejnoprospešné stavby a na asanáciu: Plochy na verejnoprospešné stavby: plocha na modernizáciu železničnej trate, Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

68 plocha pre nový cintorín, plocha na stavba čistiarne odpadových vôd, plochy na stavby distribučných transformátorov 22/0,4 kv č. T 12A, T 21, T22, T 23 a T 24, plocha na stavbu, úprava ľavého brehu rieka Hornád, plochy a budovy na asanáciu: plochy pre rekonštrukciu a prestavbu v centre miestnej časti Malá Vieska v lokalitách podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy plochy pre rekonštrukciu a prestavbu časti rómskej osady v lokalitách podľa výkresu č. 4 Komplexný urbanistický návrh a návrh dopravy plochy navrhované pre občianské vybavenie a šport uvoľnené vymiestnením prevádzok Kovovýroby. 11. Určenie na ktoré časti obce je potrebné obstarať územný plán zóny: Úboč, Sever, Dlhé zeme, Pod Vápennou, Družstevný dvor Výhon, aquapark golfový areál, vodácky areál ZOZNAM VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB Ako verejnoprospešné stavby v riešenom území sa stanovujú: 1. stavba modernizácie železničnej trate Kysak - Košice a súvisiace stavby, 2. stavby obslužných a prístupových komunikácií vyznačených v grafickej časti dokumentácie územného plánu, 3. stavby verejných peších komunikácií vyznačených v grafickej časti dokumentácie územného plánu, 4. nový cintorín, 5. umelá vodná nádrž polder v golfovom areáli, 6. stavby zásobovacích a prívodných vodovodných potrubí, 7. stavby hlavných zberačov kanalizačnej siete a nadväzujúcich uličných stôk, 8. stavba kanalizačnej čerpacej stanice, 9. stavba zvýšenia a spevnenie ľavého brehu rieky Hornád, 10. stavby rozšírenia STL rozvodov plynu, Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

69 11. stavba vzdušného VVN elektrického vedenia 2x x110 kv Lemešany USS Košice, 12. stavby 22 kv elektrických vedení, 13. stavby distribučných transformátorov 22/0,4 kv č. č. T 10A, T 12A, T 21, T22, T 23 a T 24, 14. stavby telekomunikačnej siete, Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa 108 zákona č. 50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť Schéma záväzných častí a verejnoprospešných stavieb Schéma záväzných častí a verejnoprospešných stavieb Územný plán obce Družstevná pri Hornáde

70 3.3. SCHÉMA VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB Územný plán obce Družstevná pri Hornáde