Legislatívna úroveň v oblasti životného prostredia

Transkript

1 Legislatívna úroveň v oblasti životného prostredia Legislatívna úroveň environmentálnych právnych noriem je reprezentovaná v členení: 1. medzinárodná, 2. národná, 3. regionálna, 4. lokálna. Vytvorený systém s uplatnením inštitucionálneho prístupu rešpektuje hierarchiu právnych noriem podľa stupňa právnej sily: medzinárodné zmluvy (subjekty medzinárodného práva), ústava a ústavne zákony (parlament), zákony (parlament), vládne nariadenia (vláda), vyhlášky a výnosy (ministerstvá), právne normy s regionálnou a lokálnou pôsobnosťou (miestna štátna správa a samospráva). 1. Medzinárodné dohovory V Slovenskej republike sa ustanovenie o väčšej právnej sile medzinárodných dokumentov nad domácou legislatívou implementovalo vo februári 2001 novelizáciou Ústavy SR. Ústava SR po novelizácii v čl. 1, ods. 2 hovorí: "Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky". Čl. 7, ods. 5 uvádza: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom daným zákonom, majú prednosť pred zákonmi". 2. Národná úroveň Národná legislatívna úroveň v rámci informačného portálu "environet.sk" obsahuje predovšetkým právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré majú platnosť na celom území Slovenskej republiky. Predmetom sú nasledovne právne normy: ústavné zákony vzťahujúce sa aj na životné prostredie, zákony v oblasti životného prostredia, vládne nariadenia v oblasti životného prostredia, vyhlášky, výnosy a oznámenia ústredných orgánov štátnej správy. 3. Regionálna úroveň Regionálna legislatívna úroveň v rámci informačného portálu "environet.sk" obsahuje predovšetkým právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré boli vydané regionálnymi orgánmi verejnej správy a majú platnosť na území jednotlivých regiónov podľa územnosprávneho členenia Slovenskej republiky, prípadne podľa územných obvodov špecializovanej štátnej správy životného prostredia. Predmetom sú nasledovné právne normy:

2 všeobecne záväzné vyhlášky krajských úradov životného prostredia, právne normy s regionálnou pôsobnosťou vyšších územných celkov. 4. Lokálna úroveň Lokálna legislatívna úroveň v rámci informačného portálu "environet.sk" obsahuje predovšetkým právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré boli vydané miestnou špecializovanou štátnou správou životného prostredia a samosprávou, a majú platnosť na území miest a obcí. Predmetom sú nasledovné právne normy: všeobecne záväzné vyhlášky obvodných úradov životného prostredia, všeobecne záväzné nariadenia miest a obcí v oblasti životného prostredia. Obce a samosprávne kraje Prenesený výkon pôsobností štátnej správy na obce a samosprávne kraje na úseku starostlivosti o životné prostredie. V Slovenskej republike verejná správa pôsobí a bude naďalej pôsobiť v tzv. oddelenom modeli (štátna správa a nezávislá územná a miestna samospráva ). Vzťahy medzi orgánmi štátu, krajskou samosprávou, obcami a podnikateľskými a mimovládnymi organizáciami sa budú riadiť na báze vzájomnej spolupráce (princíp partnerstva). V zmysle zákonov súvisiacich s procesom decentralizácie a modernizácie verejnej správy prešla od časť kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávnu úroveň, vrátane kompetencií v oblasti životného prostredia. V súlade s projektom decentralizácie verejnej správy a zákonmi: č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami je vymedzený a špecifikovaný prenesený výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na samosprávne orgány. Vzhľadom na zvyšujúci sa rozsah preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy na obce a samosprávne kraje a odbornú náročnosť charakteristickú pre oblasť životného prostredia "environet.sk" ponúka samosprávnym orgánom partnerskú spoluprácu spočívajúcu v zabezpečení povinnosti viesť aktuálny register právnych predpisov na úseku životného prostredia potrebný k výkonu štátom zverených kompetencií.

3 Legislatíva životného prostredia 1. Voda 2. Pôda 3. Ovzdušie 4. Odpady 5. Ochrana prírody 6. Všeobecná starostliovsť o ŽP 7. Posudzovanie vplyvov na ŽP 8. Prevencia závažných priemyselných havárií 9. Environmentálne orientované riadenie a audit 10. Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania ŽP 11. Súvisiace právne predpisy 12. Jadrová energia 1. Ochrana vôd a ich racionálne využívanie Ochrana vôd a ich racionálne využívanie je obsiahnuté na národnej úrovni v 35 aktuálnych právnych predpisoch so zapracovaním priamych a nepriamych novelizácií. Členenie v rámci zložky: Ochrana vôd (19 právnych predpisov) Ochrana pred povodňami (5 právnych predpisov) Rybárstvo (2 právne predpisy) Verejné vodovody a kanalizácie (9 právnych predpisov) Slovenská republika transponovala rámcovú smernicu o vodách (smernica 2000/60/ES) do nového vodného zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Hlavným cieľom právnej úpravy na úseku ochrany vôd a ich racionálneho využívania je dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd, ktorý by mal byť dosiahnutý do roku Dobrý stav povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a dobrého chemického stavu pre útvary povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé vodné útvary a výrazne zmenené vodné útvary (kanály, prieplavy, vodné nádrže a pod.). Dobrý stav podzemných vôd znamená dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a dobrého chemického stavu a odvrátenie trendov zvyšovania koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí. 2. Ochrana a využívanie pôdneho fondu Ochrana a využívanie pôdneho fondu je obsiahnutá na národnej úrovni v 5 aktuálnych právnych predpisoch. Členenie v rámci zložky: Poľnohospodársky pôdny fond (4 právne predpisy)

4 Lesný pôdny fond (1 právny predpis) Pôda je integrovanou zložkou životného prostredia a predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj. Výkon starostlivosti o pôdu prináleží Ministerstvu pôdohospodárstva SR, no je potrebné rešpektovať multifunkčný a medziodvetvový význam pôdy a následne aj spoluzodpovednosť a potrebu nevyhnutného záujmu všetkých zainteresovaných o dostatočnú výmeru a primeranú kvalitu pôd. S cieľom ochrany pôdy bol v roku 2004 prijatý zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, postup pri zmene druhu pozemku ako aj sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom. Prílohou zákona sú aj limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde. Sú to hodnoty najvyšších prípustných obsahov rizikových látok v poľnohospodárskej pôde a stupňa kontaminácie. Prevýšenie limitných hodnôt aspoň jednej rizikovej látky a prvku v poľnohospodárskej pôde indikuje jej kontamináciu. 3. Ochrana ovzdušia, ozónovej vrstvy Zeme a zmena klímy Ochrana ovzdušia, ozónovej vrstvy Zeme a zmena klímy je obsiahnutá na národnej úrovni v 23 aktuálnych právnych predpisoch so zapracovaním priamych a nepriamych novelizácií. Členenie v rámci zložky: Ochrana ovzdušia (15 právnych predpisov) Ochrana ozónovej vrstvy Zeme (5 právnych predpisov) Zmena klímy - obchodovanie s emisnými kvótami (3 právne predpisy) V ochrane ovzdušia je kladený v prvom rade dôraz na dosiahnutie takej kvality ovzdušia, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí a ani životné prostredie. Najnovšie výskumy dokázali, že kvalita ovzdušia je jednou zo základných príčin zvyšovania výskytu respiračných ochorení. Účelom zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) je transpozícia rámcovej smernice Rady č. 96/62/EC o hodnotení a riadení kvality ovzdušia a nadväzujúcich smerníc - smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/30/EC týkajúcej sa limitných hodnôt oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých častíc a olova vo vonkajšom ovzduší a smernice Rady č. 2000/69EC týkajúcej sa limitných hodnôt benzénu a oxidu uhoľnatého vo vonkajšom ovzduší a smernice o ozóne vo vonkajšom ovzduší. Európska únia považuje zmenu klímy za jednu zo svojich environmentálnych priorít a v záujme splnenia záväzku vyplývajúceho z Kjótskeho protokolu prijala 13. októbra 2003 Smernicu 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení systému obchodovania s

5 emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 96/61/ES. Slovenská republika uvedenú smernicu transponovala zákonom NR SR č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa uvedeného zákona je potreba prideliť emisné kvóty skleníkových plynov jednotlivým zdrojom emisií na území SR prostredníctvom Národného alokačného plánu (NAP). 4. Odpady, obaly a odpadové hospodárstvo Odpady, obaly a odpadové hospodárstvo je obsiahnuté na národnej úrovni v 20 aktuálnych právnych predpisoch so zapracovaním priamych i nepriamych novelizácií. Členenie v rámci zložky: Odpady a odpadové hospodárstvo (16 právnych predpisov) Obaly (4 právne predpisy) Elektrozariadenia a elektroodpad Preberanie európskej legislatívy týkajúcej sa odpadov pozostávalo z troch krokoch prvým bolo prijatie zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a predpisov na jeho vykonanie, druhým prijatie zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a tretím krokom prijatie zákona č.24/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z.o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto základná právna norma na úseku odpadov a odpadového hospodárstva upravuje práva a povinností právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva. Zákon č. 529/2002 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvoril právny rámec aj pre získavanie údajov z oblasti obalov a odpadov z obalov (zavedený bol systém tzv. povinnej osoby). Nariadením vlády SR č. 22/2003 Z.z., boli ustanovené záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti odpadov z obalov pre sklo, plasty (bez PET), papier, kovy a osobitne pre polyetyléntereftalát (PET). Základ právnej úpravy pre nakladanie s elektrozariadeniami a s elektroodpadom vytvára zákon NR SR č. 773/2004 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nová stratégia v oblasti odpadov v rámci Európskej únie spočíva v snahe urobiť z Európy spoločnosť využívajúcu recykláciu, ktorá predchádza vzniku odpadov a využíva ich ako suroviny. 5. Ochrana prírody a krajiny

6 Ochrana prírody a krajiny je obsiahnutá na národnej úrovni v 41 aktuálnych právnych predpisoch v oblasti ochrany prírody a krajiny so zapracovaním priamych a nepriamych novelizácií. Členenie v rámci zložky: Ochrana živočíchov a rastlín (3 právne predpisy) Územná ochrana (38 právnych predpisov) Nová právna úprava ochrany prírody je zameraná na prebratie záväzkov, ktoré vyplývajú najmä zo smernice Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (smernica o biotopoch), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť, zo smernice Rady č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (smernica o vtákoch), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie, zo smernice Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (smernica o ZOO), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a z rozhodnutia Komisie č. 97/266/EC týkajúceho sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do súboru NATURA V zákone sú premietnuté záväzky, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná, hlavne z Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva a protokolu o jeho zmene (registrovaný v čiastke 67/1990 Zb.), Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (oznámenie č. 93/1998 Z.z.), Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (oznámenie č. 91/1998 Z.z.), a Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.). 6. Všeobecná starostlivosť o životné prostredie Položka Všeobecná starostlivosť o životné prostredie obsahuje na národnej úrovni celkovo 9 aktuálnych právnych predpisov. Základnou právnou normou environmentálneho práva v právnom poriadku Slovenskej republiky je zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, ktorý vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov; vychádza pritom z princípu trvalo udržateľného rozvoja. Zoznam právnych predpisov: Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona NR SR č. 127/1994 Z. z., zákona NR SR č. 287/1994 Z.z., zákona č. 171/1998 Z.z. a zákona č. 211/2000 Z.z. Zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z. a zákona č. 15/2005 Z. z.

7 Zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z.z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 157/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 462/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností na úseku starostlivosti o životné prostredie. Opatrenie Ministerstva životného prostredia SR č. 318/2004 Z.z. o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu. Oznámenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.178/2007 Z.z., ktorým sa mení a a dopĺňa výnos č.5/2005 o poskytovaní dotácií obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky (oznámenie 535/2005 Z.z.). Oznámenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 550/2005 Z.z. o vydaní výnosu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (výnos č. 6/2005). 7. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je obsiahnuté na národnej úrovni celkovo v 2 aktuálnych právnych predpisoch. Proces posudzovania vplyvov určitých stavieb, zariadení a iných činností na životné prostredie (Environmental Impact Assessment v medzinárodne zaužívanej skratke EIA ) sa uplatňuje v hospodársky vyspelých krajinách už viac ako 30 rokov. Predstavuje účinný preventívny systém, ktorý vychádza z prognózy a hodnotenia očakávaných vplyvov (negatívnych i pozitívnych) plánovaných činností na životné prostredie. V Slovenskej republike bol v roku 1994 prijatý zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý sa uplatňoval od do , kedy nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetom zákona je upraviť postup pri komplexnom odbornom a verejnom posudzovaní vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov (koncepcie, politiky, plány, programy) a navrhovaných činností (projekty, stavby zariadenia a iný zásah do životného prostredia) na životné prostredie. Odbornú spôsobilosť na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie upravuje vyhláška MŽP SR č. 113/2006 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť

8 8. Prevencia závažných priemyselných havárií Prevencia závažných priemyselných havárií je obsiahnutá na národnej úrovni celkovo v 3 aktuálnych právnych predpisoch. Na základe závažných priemyselných havárií v podnikoch chemického priemyslu koncom sedemdesiatych a v priebehu osemdesiatych rokov najmä v talianskom Sevese, indickom Bhópále, v brazílskom Cubatae a v mexickom Mexiko City s niekoľkými stovkami, resp. tisíckami obetí z radov obyvateľstva pri každej z nich prijala Európska únia Smernicu Rady č. 82/501/EHS (známa pod názvom Smernica Seveso ) a následne potom Smernicu Rady č. 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (známa ako Smernica Seveso II ). Touto smernicou, ktorá nadobudla účinnosť 3. februára 1997, sa s účinnosťou od 3. februára 1999 zrušila Smernicu Seveso. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bola Smernica Seveso II transponovaná zákonom NR SR č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon ustanovuje podmienky a postup pri prevencii závažných priemyselných havárií v podnikoch s prítomnosťou vybraných nebezpečných látok a na pripravenosť na ich zdolávanie a na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok v prípade ich vzniku. Na vykonanie zákona boli prijaté dva vykonávacie predpisy - vyhláška MŽP SR č. 489/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne. 9. Environmentálne orientované riadenie a audit Environmentálne orientované riadenie a audit je obsiahnuté na národnej úrovni celkovo v 2 aktuálnych právnych predpisoch. Základnou právnou normou v tejto oblasti je zákon NR SR č.491/2005 Z.z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom sa implementuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 761/2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v schéme spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) vrátane rozhodnutia Komisie č. 681/2001 o usmernení pre implementáciu nariadenia. Zákon upravuje práva a povinnosti organizácií sídliacich na území Slovenskej republiky v procese registrácie, proces akreditácie environmentálnych overovateľov na Slovensku a dozor nad ich činnosťou, pôsobnosť štátnej správy vo veciach environmentálneho manažérstva a auditu ako aj zodpovednosť za porušovanie povinností ustanovených zákonom. Vyhláška MŽP SR č. 606/2005 Z.z. má charakter vykonávacieho predpisu k zákonu.

9 10. Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia je obsiahnutá na národnej úrovni celkovo v 2 aktuálnych právnych predpisoch so zapracovaním priamych a nepriamych novelizácií (5 noviel). Slovenská republika zákonom NR SR č. 245/2003Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od využíva jeden z nástrojov Európskej únie pre obmedzovanie znečistenia životného prostredia do praxe (Smernica 96/61/ES o IPPC (Integrated Polution and Prevention Control). Účelom zákona je, v súlade s právom Európskeho spoločenstva, dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku, zabezpečenia integrovaného výkonu verejnej správy pri povoľovaní prevádzky a zriadenia a prevádzkovania integrovaného registra znečisťovania životného prostredia. Touto právnou normou bola odštartovaná zásadná zmena v systéme ochrany životného prostredia, ktorou sa prechádza od systému odstraňovania znečistenia z konca technologických procesov ( end of pipe ) a zložiek životného prostredia na prevenciu, znižovanie a elimináciu emisií škodlivých látok priamo u zdroja v súlade so zásadou znečisťovateľ platí. Pojem integrovaná ochrana životného prostredia zahŕňa uvažovanie o vplyvoch na všetky zložky životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda a biota) spolu, namiesto oddeleného pohľadu na jednotlivé zložky. Dôvodom je, že kontrola vypúšťania látky do jednej zložky životného prostredia môže spôsobiť presun látky do inej zložky životného prostredia. 12. Mierové využívanie jadrovej energie Problematika mierového využívania jadrovej energie je obsiahnutá na národnej úrovni celkovo v 13 aktuálnych právnych predpisoch so zapracovaním priamych a nepriamych novelizácií. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nie je vecne príslušným orgánom štátnej správy v tejto oblasti a ani nakladanie s rádioaktívnými odpadmi vecne nespadá do rezortu životného prostredia. Štátnym dozorom nad jadrovou bezpečnosťou pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom je poverený Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR). Základným predpisom pre mierové využívanie jadrovej energie je zákon NR SR č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie ( Atómový zákon ). Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna úprava zohľadňuje najmä odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory ku ktorým Slovenská republika pristúpila a v neposlednom rade dôsledne transponuje predpisy EÚ tak, aby nová právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii. SR je zmluvným štátom všetkých významných medzinárodných zmlúv a dohovorov v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

10 Ochrana ovzdušia Ústredný portál verejnej správy Ovzdušie je jednou zo zložiek životného prostredia, ktorého ochrana je mimoriadne dôležitá. Zákon o ovzduší Zákon o ovzduší upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a pri obmedzovaní príčin a zmierňovaní následkov znečisťovania ovzdušia, ciele v kvalite vonkajšieho ovzdušia, pôsobnosť orgánov štátnej správy ochrany ovzdušia a obcí (ďalej len "orgán ochrany ovzdušia") a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku ochrany ovzdušia. Zdroj znečistenia ovzdušia je definovaný ako: technologický celok, sklad alebo skládka palív, surovín a produktov, skládka odpadov, lom alebo iná plocha s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok alebo iná stavba, objekt, zariadenie a činnosť, ktorá znečisťuje alebo môže znečisťovať ovzdušie (ďalej len "stacionárny zdroj"). Vymedzený je ako súhrn všetkých zariadení a činností v rámci funkčného celku a priestorového celku, pohyblivé zariadenie so spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktoré znečisťuje ovzdušie (ďalej len "mobilný zdroj"). Stacionárne zdroje sa členia podľa miery vplyvu technologického procesu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia na: osobitne závažné technologické celky (ďalej len "veľký zdroj"), závažné technologické celky, ak nie sú súčasťou veľkého zdroja (ďalej len "stredný zdroj"), ostatné technologické celky nepatriace do kategórie veľkých zdrojov a stredných zdrojov, plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobovať znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov a odpadov a stavby, zariadenia a činnosti znečisťujúce ovzdušie, ak nie sú súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja (ďalej len "malý zdroj"). Prípustná úroveň znečisťovania ovzdušia Prípustnú úroveň znečisťovania ovzdušia určujú emisné limity, všeobecné podmienky prevádzkovania, národné emisné stropy, emisné kvóty. Emisný limit je najvyššia prípustná miera vypúšťania znečisťujúcej látky do ovzdušia zo zdroja, zariadenia alebo z inej súčasti zdroja vyjadrená ako hmotnostná koncentrácia alebo objemová koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadových plynoch, hmotnostný tok znečisťujúcej látky za jednotku času, hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie alebo výkonu, emisný stupeň, tmavosť dymu.

11 Emisný limit pre mobilné zdroje možno vyjadriť aj ako množstvo znečisťujúcej látky vztiahnuté na jednotku dĺžky alebo na definovaný test. Emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov určené pre nové zdroje vychádzajú z možností najlepších dostupných techník. Národný emisný strop je maximálne množstvo znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok antropogénneho pôvodu vyjadrené v hmotnostných jednotkách, ktoré sa môžu v priebehu kalendárneho roka vypustiť do ovzdušia zo všetkých zdrojov na území Slovenskej republiky. Národné emisné stropy vychádzajú zo záväzných medzinárodných dokumentov na ochranu ovzdušia, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pravidelné sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia na celom území zabezpečí ministerstvom poverená právnická osoba (ďalej len "poverená organizácia"). Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len "ministerstvo") a Krajský úrad životného prostredia sú povinní sprístupňovať aktuálne informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní. Pri smogovej situácii je krajský úrad životného prostredia vždy povinný informovať verejnosť. Krajský úrad životného prostredia zabezpečí pravidelné sprístupňovanie aktuálnych informácií o koncentráciách monitorovaných znečisťujúcich látok ako aj o rýchlosti depozície arzénu, kadmia, ortuti, niklu, benzo(a)pyrénu a iných polycyklických aromatických uhľovodíkov pre verejnosť vrátane mimovládnych organizácií, ktorých predmetom činnosti je ochrana životného prostredia, spotrebiteľských organizácií, organizácií reprezentujúcich záujmy citlivých skupín obyvateľstva a iných organizácií zdravotnej starostlivosti prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače, informačných tabúľ alebo služieb poskytovaných elektronickou formou. Ministerstvo, Krajský úrad životného prostredia, prípadne poverená organizácia aktualizujú informácie o úrovni znečistenia ovzdušia, ak ide o: oxid siričitý, oxidy dusíka, tuhé častice, ozón a oxid uhoľnatý, minimálne raz za deň; ak ide o hodinové hodnoty oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidu uhoľnatého a ozónu v hodinových intervaloch a ak je to realizovateľné, benzén, minimálne raz za mesiac, olovo, minimálne raz za tri mesiace. Oblasťami vyžadujúcimi osobitnú ochranu ovzdušia sú: oblasti riadenia kvality ovzdušia, vymedzené časti zón alebo aglomerácií s rozlohou najmenej 50 km2, ak sa v nich vyskytujú pachové znečisťujúce látky v koncentráciách, ktoré znepríjemňujú život obyvateľstvu, národné parky, chránené krajinné oblasti, kúpeľné miesta. Niektoré povinnosti prevádzkovateľov zdrojov znečistenia ovzdušia : každý podnikateľ, ktorý vyrába, dováža alebo predáva palivá, je povinný ich vyrábať, dovážať a predávať v súlade s požiadavkami na ich kvalitu, viesť prevádzkovú evidenciu a poskytovať obvodnému úradu životného prostredia potrebné údaje,

12 v zariadeniach na spaľovanie palív sa nesmú spaľovať iné palivá než určené výrobcom zariadení, prípadne uvedené v schválenom súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie prevádzky zdrojov alebo uvedené v súhlase orgánu ochrany ovzdušia, pri výstavbe nových zariadení, ktoré môžu byť zdrojom, alebo pri modernizácii jestvujúcich zariadení, sa musí voliť najlepšia dostupná technika, podnikateľ, ktorý vyrába alebo dováža na domáci trh organické rozpúšťadlá, náterové látky, lepidlá, tlačiarenské farby a laky s obsahom organických rozpúšťadiel a výrobky s obsahom organických rozpúšťadiel, ktoré sú určené na použitie v zariadeniach a pri činnostiach podľa vykonávacieho predpisu, ktorým sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá, je povinný vypracovať technickú dokumentáciu, podnikateľ, ktorý vyrába alebo dováža na domáci trh regulované výrobky, je povinný viesť evidenciu o množstve predaných regulovaných výrobkov a ich kvalite a každoročne tieto údaje predkladať inšpekcii do 15. februára za predchádzajúci rok. Zákon o ovzduší stanovuje i konkrétne povinnosti prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov znečistenia, prevádzkovateľom malých zdrojov znečistenia a prevádzkovateľom mobilných zdrojov znečistenia. Poplatky Poplatok za znečisťovanie ovzdušia platia právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré prevádzkujú veľké zdroje znečisťovania ovzdušia, stredné zdroje znečisťovania ovzdušia a malé zdroje znečisťovania ovzdušia, za podmienok ustanovených v zákone. Poplatková povinnosť nevzniká, ak výška ročného poplatku prevádzkovateľa veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia alebo stredného zdroja znečisťovania ovzdušia je Sk a menej. Pre stredné a veľké zdroje znečisťovania, ktoré užívajú hnedé uhlie majúce pôvod na území Slovenskej republiky v množstve nad 30% ročnej spotreby, platí osobitná poplatková povinnosť. O poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, ktorá prevádzkuje veľký zdroj znečisťovania ovzdušia alebo stredný zdroj znečisťovania ovzdušia, rozhoduje obvodný úrad životného prostredia. O poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia rozhoduje obec. Poplatok prevádzkovateľa malého zdroja sa pre každý zdroj určuje na kalendárny rok paušálnou sumou do výšky Sk na základe oznámených údajov, úmerne k množstvu a škodlivosti vypustených znečisťujúcich látok alebo k spotrebe palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú. Ročný poplatok prevádzkovateľa veľkého alebo stredného zdroja pozostáva zo súčtu poplatkov za všetky ním prevádzkované veľké zdroje znečisťovania ovzdušia a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia v jednom okrese. Ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja pozostáva zo súčtu poplatkov za všetky ním prevádzkované malé zdroje znečisťovania ovzdušia v jednej obci.

13 Prevádzkovateľ veľkého alebo stredného zdroja je povinný písomne oznámiť každoročne do 15. februára príslušnému obvodnému úradu životného prostredia úplné a pravdivé údaje o množstvách a druhoch znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok a údaje o dodržaní určených emisných limitov zistené podľa osobitného predpisu, výpočet poplatku za každý veľký zdroj znečisťovania ovzdušia a stredný zdroj znečisťovania ovzdušia a výpočet ročného poplatku. Ak prevádzkovateľ veľkého alebo stredného zdroja nepreukáže za uplynulý rok údaje o množstvách a druhoch znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia, ktoré mal zistiť podľa zákona o ovzduší kontinuálnym oprávneným meraním, je povinný v lehote ustanovenej v predchádzajúcom odseku písomne oznámiť tieto údaje zistené iným postupom výpočtu množstva emisie podľa tohto osobitného predpisu príslušnému obvodnému úradu životného prostredia; aj v tom prípade oznamuje výpočet poplatku za každý veľký zdroj znečisťovania ovzdušia a stredný zdroj znečisťovania ovzdušia a výpočet ročného poplatku. Významným medzinárodným dokumentom v oblasti ochrany ovzdušia je Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy, v Zbierke zákonov SR publikovaný pod č. 139/2005 Z. z. Orgány ochrany ovzdušia Orgány ochrany ovzdušia sú špecifické orgány, ktorým zákon o ovzduší stanovuje práva a povinnosti v oblasti ochrany ovzdušia. Orgánmi ochrany ovzdušia sú: Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len "ministerstvo"), Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo dopravy"), Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, obce. Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy ochrany ovzdušia, ktoré: riadi výkon štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia, vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach ochrany ovzdušia, zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia, prenosu a rozptylu látok znečisťujúcich ovzdušie, zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie schvaľovanie meracích prostriedkov, metód, zariadení, sietí a laboratórií, zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie a inšpekcie správnosť merania meracími prostriedkami a kontroluje udržiavanie presnosti meracích prostriedkov, najmä vnútorným riadením kvality vykonávaným podľa požiadaviek európskych noriem zabezpečenia kvality, zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie analýzy hodnotiacich metód,

14 zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie koordináciu programov na zabezpečenie kvality ovzdušia, ktoré organizuje Európska komisia, vedie prostredníctvom poverenej organizácie evidenciu o veľkých zdrojoch a stredných zdrojoch, o ich emisiách a tieto údaje z evidencie vyhodnocuje, udeľuje výnimky z emisných limitov, všeobecných podmienok prevádzkovania, termínov ich platnosti a termínov ich preukazovania v prípadoch odsúhlasených Európskou komisiou, sprístupňuje informácie verejnosti prostredníctvom poverenej organizácie a najmenej raz ročne zverejňuje informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní, zabezpečuje vo svojej pôsobnosti výskum, sleduje technický rozvoj v rámci ochrany ovzdušia a podporuje rozširovanie technológií obmedzujúcich znečisťovanie ovzdušia, vydáva súhlas na výrobu a dovoz zariadení, materiálov a výrobkov, ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie, ak sú uvedené v zozname a uverejnené vo vestníku, vydáva stanovisko pri prerokovaní Koncepcie územného rozvoja Slovenska, a vykonáva ďalšie úlohy podľa zákona o ovzduší. Ministerstvo dopravy: vykonáva štátnu správu vo veciach mobilných zdrojov, vykonáva hlavný štátny dozor nad mobilnými zdrojmi, udeľuje oprávnenia a osvedčenia o odbornej spôsobilosti na kontrolu a na vykonávanie emisných kontrol mobilných zdrojov. Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia") je odborným kontrolným orgánom, ktorá vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach ochrany ovzdušia a ktorá kontroluje: súlad prevádzky zdrojov s dokumentáciou a s podmienkami určenými obvodným úradom životného prostredia a obcou, dodržiavanie schváleného súboru technicko-prevádzkových parametrov a technickoorganizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia určených na prevádzku zdrojov, dodržiavanie emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania zdrojov, vedenie prevádzkovej evidencie prevádzkovateľmi veľkých zdrojov a prevádzkovateľmi stredných zdrojov, plnenie opatrení na zmierňovanie priebehu a odstraňovanie následkov havarijných stavov prevádzkovateľmi veľkých zdrojov a prevádzkovateľmi stredných zdrojov, plnenie a dodržiavanie opatrení z programov, dodržiavanie varovných a regulačných opatrení vyhlásených počas smogovej situácie, kvalitu vyrábaných, dovážaných a predávaných palív a na tento účel odoberá na náklady kontrolovaných subjektov vzorky a zabezpečuje ich analýzy, reprezentatívnosť výsledkov oprávnených meraní emisií a všeobecných podmienok prevádzkovania, skúšok emisných monitorovacích systémov, dodržiavanie zásad výkonu oprávneného merania, náležitosti a požiadavky vyhotovovania správy o oprávnenom meraní a protokolov z kontinuálneho monitorovania emisií a dodržiavanie osobitných podmienok oprávneného merania, dodržiavanie ostatných povinností prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov vyplývajúcich z tohto zákona, plnenie povinnosti podnikateľa pri uvádzaní údajov, kvalitu regulovaných výrobkov a označovanie ich obalov, vedenie evidencie a predkladanie údajov; na účely kontroly

15 kvality odoberá potrebné množstvo výrobkov, ktoré kontrolovaný subjekt poskytne bezodplatne, a zabezpečuje ich analýzy. Na odstránenie nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou ukladá inšpekcia opatrenia na nápravu a za porušenie povinností uložených týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, ktoré zistila kontrolnou činnosťou, ukladá pokuty. Inšpekcia spolupracuje s krajskými úradmi životného prostredia, obvodnými úradmi životného prostredia a obcami najmä pri vydávaní súhlasov, pri určovaní prísnejších emisných limitov a podmienok ochrany ovzdušia a pri určovaní rozsahu a podmienok vedenia prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov. Inšpekcia vydáva žiadateľom stanoviská na účely konaní o určenie osobitných podmienok alebo osobitných lehôt zisťovania množstiev vypúšťaných znečisťujúcich látok, údajov o dodržaní určených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania zdrojov. V osobitných prípadoch inšpekcia navrhuje obvodnému úradu životného prostredia skrátenie lehôt vykonávania oprávnených meraní, zrušenie alebo zmenu súhlasu na predĺženie lehoty alebo na upustenie od oprávnených meraní a určenie vykonania oprávneného merania. Inšpekcia: na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou osôb oprávnených na meranie emisií navrhuje ministerstvu opatrenia na nápravu alebo na zmenu alebo zrušenie oprávnenia, na vyzvanie ministerstva overuje spôsobilosť oprávnených osôb vykonávať oprávnené merania emisií v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a metódami a metodikami oprávnených meraní, spolupracuje s ministerstvom pri overovaní odbornej spôsobilosti žiadateľov o overenie odbornej spôsobilosti v odbore emisno-technologických posudzovaní, vypracúva program monitorovania, na základe ktorého kontroluje dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z vykonávacieho predpisu Krajský úrad životného prostredia: sprístupňuje informácie verejnosti a najmenej raz ročne zverejňuje informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní, prerokúva a odsúhlasuje s poverenou organizáciou umiestnenie meracích staníc v spolupráci s regionálnym úradom verejného zdravotníctva, odsúhlasuje vymedzenie oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia, oblastí riadenia kvality ovzdušia a oblastí riadenia kvality ovzdušia s predpokladom vzniku smogovej situácie, vypracúva, vydáva, zverejňuje program a integrovaný program a uskutočňuje verejné prerokovanie ich návrhov a následne sleduje, zabezpečuje a vyhodnocuje ich realizáciu a v prípade potreby ich aktualizuje, určuje oblasti riadenia kvality ovzdušia, v ktorých sú limitné hodnoty pre tuhé častice PM10 prekročené v dôsledku odvievania tuhých znečisťujúcich látok po zimnom posype ciest, a informuje o tom ministerstvo; ministerstvo informuje aj o prekročení limitných hodnôt pre tuhé častice PM10 spôsobenom prírodnou udalosťou, zriaďuje smogové regulačné systémy a určuje režim ich prevádzkovania, vyhlasuje a odvoláva varovné a regulačné opatrenia, schvaľuje regulačné poriadky zdrojov,

16 informuje verejnosť o zhoršení kvality ovzdušia a o vyhlásení a odvolaní signálov a o súvisiacich opatreniach, vydáva stanoviská k územným plánom regiónov. Krajský úrad životného prostredia môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky zdroja. Krajský úrad životného prostredia nariaďuje zastavenie prevádzky veľkého zdroja a stredného zdroja, ak sa prevádzkujú bez súhlasu podľa zákona o ovzduší. Krajský úrad životného prostredia vypracúva a vydáva pre územný obvod svojej pôsobnosti všeobecne záväznou vyhláškou: akčný plán, prevádzkový poriadok. Obvodný úrad životného prostredia vydáva súhlas na: vydanie rozhodnutí o umiestnení stavieb veľkých zdrojov a stredných zdrojov, rozhodnutí o povolení stavieb veľkých zdrojov a stredných zdrojov vrátane ich zmien a rozhodnutí na ich užívanie, inštaláciu technických prostriedkov na monitorovanie emisií a úrovne znečistenia ovzdušia a na ich prevádzku, na ich zmeny a na prevádzku po vykonaných zmenách, prevádzku výskumno-vývojových technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov alebo stredných zdrojov, povolenie zmeny používaných palív a surovín, na zmeny technologických zariadení veľkých zdrojov a stredných zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách, vydanie a zmeny súboru technicko-prevádzkových parametrov a technickoorganizačných opatrení, inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov alebo stredných zdrojov, na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu, osobitné podmienky alebo osobitné lehoty zisťovania množstiev vypúšťaných znečisťujúcich látok, údajov o dodržaní určených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania zdrojov, povolenie ďalšej prevádzky spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov. Obvodný úrad životného prostredia môže určiť podmienky prevádzkovania veľkých zdrojov a stredných zdrojov. Obvodný úrad životného prostredia: rozhoduje v pochybnostiach o vymedzení, začlenení alebo kategorizácii stacionárneho zdroja, určuje emisné kvóty pre znečisťujúce látky vypúšťané z jednotlivých veľkých zdrojov a stredných zdrojov a rozhoduje o ich zmene a zvýšení, určuje emisné limity a podmienky ochrany ovzdušia, zabezpečuje udržanie kvality ovzdušia, podieľa sa na vypracovaní programu a integrovaného programu, určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie veľkých zdrojov a stredných zdrojov, ak nie sú určené vo vydanom súhlase, spracúva každoročne súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie zdrojov v okrese a predkladá ho poverenej organizácii v elektronickej forme najneskôr do 31. mája bežného roka, zabezpečuje zverejnenie ročných správ o prevádzke a kontrole spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov o kapacite viac ako 2 tony spaľovaného

17 odpadu za hodinu a zoznamu spaľovní a zariadení na spoluspaľovanie odpadov s kapacitou pod 2 tony za hodinu každoročne do 31. mája nasledujúceho roka, sprístupňuje verejnosti žiadosti o vydanie súhlasu, súhlasy vydané na ich základe a ich aktualizácie a vykonáva verejné prerokovanie žiadosti o vydanie súhlasu, preskúmava periodicky podmienky prevádzkovania spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a podľa potreby ich upravuje alebo určuje nové podmienky prevádzkovania vp vydaných súhlasoch, ukladá prevádzkovateľom veľkých zdrojov a prevádzkovateľom stredných zdrojov opatrenia na nápravu, určuje emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania a výnimky z emisných limitov a zo všeobecných podmienok prevádzkovania, ak to umožňuje vykonávací predpis, spracúva každoročne údaje o množstvách a kvalite predaných palív, ktoré predkladá ten, kto predáva tuhé palivo a kvapalné ropné palivo, a predkladá ich poverenej organizácii v elektronickej forme najneskôr do 31. mája bežného roka, určuje v pochybnostiach prevádzkovateľovi veľkého zdroja alebo prevádzkovateľovi stredného zdroja vykonať overovacie oprávnené meranie a lehotu jeho vykonania podľa vykonávacieho predpisu, rozhoduje v osobitných prípadoch o skrátení lehôt vykonávania oprávnených meraní, o zrušení alebo zmene súhlasu na predĺženie lehoty alebo na upustenie od oprávnených meraní a určuje prevádzkovateľovi veľkého zdroja alebo prevádzkovateľom stredného zdroja vykonať mimoriadne oprávnené meranie a lehotu jeho vykonania podľa vykonávacieho predpisu, určuje prevádzkovateľovi veľkého zdroja alebo prevádzkovateľom stredného zdroja podmienku vykonávania oprávnených meraní pri záložných systémoch a v tých miestach merania technologických zdrojov, v ktorých to nie je určené vykonávacím predpisom, ukladá pokuty prevádzkovateľom veľkých zdrojov a prevádzkovateľom stredných zdrojov a tomu, kto vyrába, dováža a predáva palivá, potvrdzuje zaradenie znečisťujúcej látky v mieste jej vypúšťania z veľkého zdroja a stredného zdroja do triedy B a jej preradenie do triedy A, vydáva stanoviská k územným plánom obcí a územným plánom zón, môže povoliť na údržbu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok a historických vozidiel nákup a použitie obmedzeného množstva regulovaných výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom. Štátnu správu ochrany ovzdušia, ktorá podľa zákona o ovzduší nepatrí iným orgánom ochrany ovzdušia, vykonávajú obvodné úrady životného prostredia. Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia: podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu, kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov, vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname, ktorý ministerstvo uverejňuje vo vestníku, vydáva súhlas na vydanie rozhodnutí o povolení stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie, vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín, na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách, ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu,

18 ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty, môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja, môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov, určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov, vydáva súhlas na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie malých zdrojov, na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu, nariaďuje zastavenie prevádzky malého zdroja, ak sa prevádzkuje bez súhlasu podľa zákona o ovzduší. Obec v uvedených súhlasoch môže určiť podmienky prevádzkovania malých zdrojov. Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, ako aj na dodržiavanie nimi vydaných rozhodnutí. Ministerstvo v rámci hlavného štátneho dozoru dozerá, ako krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, inšpekcia, obce, oprávnení posudzovatelia, oprávnené osoby a poverené organizácie vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Pri výkone hlavného štátneho dozoru inšpekcia dozerá, ako kontrolované osoby dodržiavajú tento zákon, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, rozhodnutia krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia a obcí vo veciach ochrany ovzdušia. Ministerstvo dopravy v rámci hlavného štátneho dozoru dozerá, ako oprávnené osoby, odborne spôsobilé osoby a ministerstvom dopravy poverená organizácia vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Osoby vykonávajúce hlavný štátny dozor a štátny dozor vo veciach ochrany ovzdušia a nimi poverené osoby sú pri plnení svojich úloh oprávnené vstupovať na pozemky, do budov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitného predpisu, vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné údaje, vysvetlenia, informácie, podklady a nazerať do príslušných dokladov. Kontrolovaná osoba je povinná zabezpečiť na požiadanie osôb vykonávajúcich štátny dozor potrebné sprevádzanie. Pri výkone hlavného štátneho dozoru a štátneho dozoru sú osoby vykonávajúce hlavný štátny dozor a štátny dozor povinné: preukázať sa preukazom alebo poverením orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny dozor, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone hlavného štátneho dozoru a štátneho dozoru.