Bezpečnost a ochrana zdraví při práci 2007

Transkript

1 VŠB Technická univerzita Ostrava Fakulta bezpečnostního inženýrství Sdružení požárního a bezpečnostního inženýrství Technická univerzita Košice Výzkumný ústav bezpečnosti práce, v.v.i. Sborník přednášek VII. ročník mezinárodní konference Bezpečnost a ochrana zdraví při práci 2007 pod záštitou rektora Vysoké školy báňské Technické univerzity Ostrava Prof. Ing. Tomáše Čermáka, CSc. a náměstka ministra práce a sociálních věcí JUDr. Petra Šimerky Ostrava, VŠB TU června 2007

2 VŠB Technická univerzita Ostrava Fakulta bezpečnostního inženýrství Sdružení požárního a bezpečnostního inženýrství Technická univerzita Košice Výzkumný ústav bezpečnosti práce, v.v.i. Sborník přednášek Bezpečnost a ochrana zdraví při práci 2007 VII. ročník mezinárodní konference pod záštitou rektora VŠB TU Ostrava prof. Ing. Tomáše Čermáka, CSc. a náměstka ministra práce a sociálních věcí ČR JUDr. Petra Šimerky VŠB TU Ostrava červen 2007

3 Vysoká škola báňská Technická univerzita Ostrava Fakulta bezpečnostního inženýrství Lumírova Ostrava Výškovice Česká republika Sdružení požárního a bezpečnostního inženýrství se sídlem VŠB TU Ostrava Lumírova Ostrava Výškovice Česká republika Technická univerzita Košice Katedra bezpečnosti a kvality produkcie Letná Košice Slovenská republika Výzkumný ústav bezpečnosti práce, v.v.i. Jeruzalémská Praha 1 Česká republika Sborník přednášek z mezinárodní konference BEZPEČNOST A OCHRANA ZDRAVÍ PŘI PRÁCI 2007 Editor: doc. Ing. Ivana Bartlová, CSc. Pro SPBI vytiskl: Tiskárna Kleinwächter Frýdek Místek tiskarnaklein@tiskarnaklein.cz Sdružení požárního a bezpečnostního inženýrství ISBN

4 Odborný garant konference Chairman doc. Ing. Ivana Bartlová, CSc. - VŠB - TU Ostrava Vědecký výbor konference Scientific Programe Committee doc. Dr. Ing. Aleš Dudáček děkan FBI, VŠB TU Ostrava Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. rektor TU Košice, SK doc. Dr. Ing. Michail Šenovský FBI, VŠB TU Ostrava Eusebio Rial Gonzales - European Agency for Safety and Health at Work, Bilbao, Spain doc. RNDr. Jiří Švec, CSc. FBI, VŠB TU Ostrava prof. Ing. Karol Balog, PhD. STU Bratislava RNDr. Stanislav Malý VÚBP Praha Mgr. Ing. Rudolf Hahn generální inspektor ČR, SÚIP Opava Dipl. Ing. Werner Sterk Federal Ministry of Economics and Technology, Germany Dr hab.inż. Stanisław Krzemień, prof. Pol. Śl. Silesian University of Technology, Poland doc. Ing. Hana Pačaiová, Ph.D. TU Košice Organizační výbor konference Organisation Committee Ing. Lenka Černá SPBI Ostrava doc. Ing. Jaroslav Damec, CSc. VŠB TU Ostrava Ing. Světla Fišerová VŠB TU Ostrava Ing. Ivan Majer, PhD. TU Košice Mgr. Ing. Radomír Ščurek, Ph.D. VŠB TU Ostrava Ing. Miluše Váchová VŠB TU Ostrava

5 Obsah: Určenie akceptovateľného rizika v akustike... 1 Balážiková Michaela, Tomková Marianna Bezpečnosť zamestnancov v styku s verejnosťou... 8 Bartek Alojz Využití kontrolních seznamů k interním kontrolám v organizacích Bartlová Ivana, Šerek Daniel Současný stav REACH v ČR Bartlová Ivana, Fišerová Světla Zakládání České technologické platformy bezpečnosti průmyslu Bernatík Aleš, Sikorová Kateřina Identifikácia a hodnotenie humánnych rizík vo výrobných systémoch komplexného spracovania dreva Dado Miroslav, Hnilica Richard Význam vnímaného vedenia Demčák Martin Přeprava nebezpečných látek transevropskými dálničními tunely Drgáčová Jana Úrazovost související s ruční manipulací Dušátko Antonín Návrh TEMPUS projektu zameraného na Ochranu životného prostredia a vývoj nových študijných programov Dvořák Zdeněk, Rošteková Lenka Ergonomické aspekty práce nová rizika Fišerová Světla, Bartlová Ivana Ruční manipulace a prevence bolestí zad Gilbertová Sylva Aplikace BOZP v rámci předmětu opravy automobilové techniky Glos Josef Informačná bezpečnosť Gorzás Michal Bezpečnost práce u tvářecích strojů lisů poznatky ze znaleckých posudků.86 Helán Petr Psychická zátěž - jeden z rizikových problémů pracovního procesu Holubová Věra

6 Řízení rizik BOZP a jeho uplatnění při integraci systémů řízení Horehleďová Šárka Co říkají data o pracovních úrazech při ruční manipulaci Janoušek Vladimír Skúsenosti s uplatňovaním zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v malých a stredných podnikoch Jastrabíková Karolína Príspevok k posudzovaniu zdrojov s podlimitným množstvom nebezpečných látok Jusková Zuzana, Juraj Glatz Managing Consciousness. Process of Increasing Safety Awareness Werner-Keppner Elke Mechanical spark as initiation source of explosion mixtures Koucká Pavla, Damec Jaroslav Zákon o zajištění dalších podmínek BOZP v praxi Kričfaluši Ivan Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia EU v oblasti BOZP na roky Majer Ivan Pracovní pohoda a spolehlivost člověka v pracovním systému Malčíková Kateřina, Jansová Klára Fibrogenita aerosolů. Přehled a vývoj metod, riziko reprezentované vlastnostmi částic prachu, biologický účinek, hodnocení Mička Vladimír, Kubačková Jana Základní požárně technické charakteristiky a jejich význam v technické praxi Mokoš Ladislav Manažérstvo informačnej bezpečnosti v podmienkach ISO 9001: Mokrišová Alena, Golianová Anna Bezpečnosť z hľadiska informačnej ochrany Nagyová Anna, Markulik Štefan Riziká a prevencia pred úrazmi pri ručnej manipulácii s materiálom Ondirková Jela, Müllerová Jana, Tomek Miroslav Potreba legislatívy v oblasti bezpečnosti cestných tunelov Oravec Milan, Pačaiová Hana

7 Důsledky změn právních předpisů v roce 2007 na povinnosti v oblasti bezpečnosti práce u účastníků výstavby Osička Petr Kampaň k ruční manipulaci s břemeny Osička Petr Nové normativní požadavky protipožární a protivýbuchové prevence ve vztahu k nanášení organických práškových materiálů a tekutých nátěrových hmot Pešák Miloš, Bartlová Ivana Principy radiační ochrany - bezpečnost a ochrana zdraví při práci Prouza Zdeněk Uplatňování vyhlášky 298/2005 Sb. v praxi při povrchové těžbě u a.s. Tarmac CZ Pulec Karel Stanovení teplotních mezí výbušnosti Serafín Jiří, Damec Jaroslav EUROSHNET A network for European OSH experts Schlüter Rita, Sterk Werner Pomoc při hodnocení rizik na pracovišti z oblasti prevence závažných havárií Sluka Vilém Pracovné zdravotné služby Šantavá Renáta, Balog Karol, Slabá Ivana Rizika poškozující zdraví policistů v souvislosti s výkonem jejich služby a návrh některých opatření na zlepšení bezpečnosti a ochrany zdraví policistů při výkonu služby Ščurek Radomír, Holubová Věra SAFETYINFO sdílení dokumentů z oblasti BOZP a PO prostřednictvím internetu Šerek Daniel Cesty ozáření pracovníků na pracovištích se zvýšeným ozářením z přírodních radionuklidů Švec Jiří Management znalostí a tvorba znalostního systému BOZP Švecová Milada, Paukertová Veronika, Měchurová Jiřina Vybrané aspekty právnych noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Tomek Miroslav, Ondirková Jela

8 Hodnotenie rizika vo vybranej hutníckej prevádzke Treštíková Blanka, Tompoš Adrián Hodnotenie rizík prachu v pracovnom prostredí Tureková Ivana, Slabá Ivana, Duchoň Martin Stres při práci a spolehlivost lidského činitele Váchová Miluše Vliv měrného povrchu na technicko-bezpečnostní parametry v oblasti BOZP a PO Valenta Zdeněk, Damec Jaroslav Bezpečné elektrické rozvody v laboratořích Velička Richard, Veličková Eva Samozahřívání dřevní štěpky určené pro energetické využití Věžníková Hana

9 Určenie akceptovateľného rizika v akustike Ing. Michaela BALÁŽIKOVÁ, PhD. Ing. Marianna TOMKOVÁ, PhD. Technická Univerzita, SjF, KBaKP michaela.balazikova@tuke.sk Kľúčové slová: zvuk, hluk, bezpečnosť, vibro-akustické prostredie V dôsledku industrializácie rastie počet strojov a zariadení, a rastie aj ich výkon. Hladina hluku vzrastá vo všetkých oblastiach životného prostredia. Je všeobecne známe, že ľudia vzhľadom na svoje ohraničené adaptačné možnosti môžu existovať a plniť si svoje úlohy len za určitých, presne stanových akustických podmienok, akých? Zvuk: 1. sluchový vnem vybudený akustickým vlnením, 2. akustické vlnenie schopné vyvolať sluchový vnem, 3. periodická zmena tlaku, mechanického napätia, rýchlosti častíc atď. v prostredí s vnútornými silami [3]. Hluk: Nepríjemný, nežiaduci, obťažujúci a zdraviu škodlivý zvuk každodennej aktivity. [3] V pracovných a mimopracovných aktivitách sa človek stretáva s hlukom, ktorý sa prijíma ako bežný, normálny a známy. Takýto hluk sa nazýva habituálny hluk. To je napr. hluk na pracovnom mieste, v dopravnom prostriedku, komunálny hluk, zvyčajná zvuková kulisa denného života doma a v relaxačnom prostredí. Hladina hluku v mnohých odvetviach, ako sú napríklad poľnohospodárstvo, stavebníctvo, strojárstvo, odvetvie výroby potravín a nápojov, spracovanie dreva, zlievarne alebo služby späté s poskytovaním zábavy, pravidelne prekračujú hraničné hodnoty. Vystavenie hluku môže predstavovať rôzne zdravotné a bezpečnostné riziká pre pracovníkov: 1

10 strata sluchu: nadmerný hluk poškodzuje vláknité bunky v slimákovi, časti vnútorného ucha, a vedie k strate sluchu. V mnohých krajinách je strata sluchu spôsobená nadmerným hlukom, najbežnejšou nezvratnou priemyselnou chorobou., fyziologické účinky: je dokázané, že vystavenie hluku má účinok na kardiovaskulárny systém, pracovný stres: Pracovný stres má zriedkavo jednu príčinu, obyčajne vzniká na základe vzájomného pôsobenia niekoľkých rizikových faktorov. Hluk v pracovnom prostredí môže byť stresovým faktorom aj pri celkom nízkych hladinách., zvýšené riziko úrazov: Vysoké hladiny hluku sťažujú pracovníkom počutie a komunikáciu, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť úrazov. Pracovný stres, ktorého faktorom môže byť hluk, môže tento problém znásobiť. Z praxe a legislatívy (Smernica č.391/98/eú, STN EN 12100, Zákon SR č.124/2006 Z.z.) vyplýva, že hluk predstavuje ohrozenie pre človeka a preto je nutné mu venovať dostatočnú pozornosť. Otázkou ostáva určenie hladiny akceptovateľného rizika u daného faktora. Akustické vlnenie je súčasť fyzikálnych polí, ktoré obklopujú človeka, pôsobí na organizmus, ovplyvňuje jeho zdravie, správanie, aktivitu a duševnú pohodu. Nežiadúce účinky hluku je možné s určitým zjednodušením rozdeliť na: špecifické (sluchové), ktoré postihujú činnosť sluchového analyzátora. Sem patrí: - sluchová adaptácia, sluchová únava a sluchová strata, čiže dočasný alebo trvalý posun prahu počutia spôsobený vibro-akustickým vlnením a akustická trauma, - poruchy v zrozumiteľnosti a v prenose zvukovej informácie a to predovšetkým periférne a centrálne maskovanie užitočného signálu rušivým signálom, - poruchy rovnováhy spôsobené priamym prenosom podráždenia vibroakustickým vlnením na polkruhové kanáliky statického ústrojenstva. systémové (mimosluchové), u ktorých sa rozhodujúcim spôsobom uplatňujú zmeny funkcie v iných častiach centrálnej nervovej sústavy ako je sústava sluchového orgánu. Kladie sa otázka: Od akej hranice je akustické riziko neakceptovateľné? Akceptovateľnosť vibro -akustického prostredia je tolerovateľná miera zaťaženia nepriaznivými podmienkami súčasne pôsobiaceho hluku 2

11 a mechanického kmitania v pracovnom prostredí. Vibro-akustická akceptovateľnosť prostredia sa môže hodnotiť podľa kritéria subjektívneho rušenia, interferencie s aktivitou človeka alebo výkonnosťou, bezpečnosťou práce a zdravia alebo s ich ľubovolnou kombináciou. Za dlhšie periódy sa môžu spravidla považovať periódy expozície (obzvlášť pracovná expozícia) trvajúce najmenej 1 hodinu a každodenne sa opakujúce: základná pravidelná pracovná aktivita, nepretržité periódy alebo expozícia trvajúca jeden alebo viac dní, pri ktorej je pobyt osoby v prostredí nevyhnutne spojený s odpočinkom, spánkom a inými životnými aktivitami, ako aj s pracovnou aktivitou vo vibro - akustickom prostredí. Hranicu akceptovateľnosti v pracovnom prostredí udáva normalizovaná hladina hlukovej expozície, ktorá je určená vzťahom LEX, 8h = LAeq, T + 10log( T / T0 ), kde T- trvanie merania ekvivalentnej hladiny, T 0 - normalizované trvanie pracovnej zmeny T 0 =8h=28800s, L Aeq,T -ekvivalentná hladina A zvuku. Najvyššie prípustné hodnoty normalizovanej hladiny hlukovej expozície podľa jednotlivých druhov činnosti na pracoviskách sú uvedené v NV SR č.115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku a v príslušných normách. Kritérium poškodenia sluchového orgánu Hladina hluku, pod ktorou sa nevyskytuje poškodenie normálneho zdravého sluchu od expozície habituálnym hlukom je známa ako kritérium rizika poškodenia sluchu. Treba poznamenať, že poškodenie sluchu je kumulatívnym výsledkom hladiny zvuku a času jeho pôsobenia a akékoľvek kritérium musí brať do úvahy hladinu zvuku a čas jeho expozície. Expozícia zvuku (hluku), pri ktorej hladina A zvuku prevyšuje L pa =90 db počas 8 hodín za deň, päť dní v týždni môže viesť k trvalému poškodeniu sluchu, ak expozícia trvá niekoľko rokov. Komisia Európskeho spoločenstva stanovila hladinu L Aeq,8h = 75 db ako hladinu hluku, pod ktorou sa riziko poškodenia sluchu môže považovať za zanedbateľné. [2] Tento návrh umožňuje flexibilitu prispôsobenia definovania prípustných hladín A v určitých uzavretých priestoroch v rozsahu od 75 db do 90 db a prehlásenie hranice 90 db (v SR na základe NR SR č.115/2006 Z.z. je to 87 db) za hornú prípustnú hranicu. Európske normy využívajú rovnaký energetický princíp na stanovenie prípustných hladín hluku pre expozíciu kratšiu ako 8 hodín za deň. Prípustná hladina A zvuku, ktorému je človek vystavený sa môže zvyšovať súčiniteľom zdvojnásobenia = 3 db pre každé polovičné zníženie celkového času expozície. Znamená to, že povolený čas pobytu človeka v hlučnom prostredí, pri ktorom sa ešte neprekročí hygienicky prípustná záťaž hlukom, sa pri každom zvýšení ekvivalentnej hladiny A akustického tlaku o 3 db skracuje na polovicu. [2] 3

12 Tento princíp sa využíva na výpočet dennej dávky hluku, ktorej je človek vystavený. Väčšina legislatívnych dokumentov vyspelých krajín stanovuje prípustnú hranicu L EX,8h = 85dB alebo L EX,8h = 90dB (kritérium hladiny ekvivalentná hladina A zvuku počas pracovnej smeny normalizovaná pre čas 8 hodín) hladiny expozície zvuku na pracovnom mieste. Výber kritéria hladiny L EX,8h medzi 85 db a 90 db, ako hornú prípustnú hranicu na dennú expozíciu je založené na sociálnych, etických, ekonomických a politických faktoroch, nie na dostupných normách a subjektívnom vnímaní hluku a jeho dopadu na zdravie a výkon zamestnanca. Vo všeobecnosti, ak sa pre danú hladinu hluku čas expozície znižuje, znižuje sa aj dávka hluku. Podobne, ako sa pre daný čas expozície zvyšuje hladina hluku, zvyšuje sa aj dávka hluku, zvýšením hladiny hluku o 3 db sa dávka hluku zdvojnásobí. Pôsobenie hluku na bezpečnosť Veličiny použité na odhad alebo hodnotenie pôsobenia zvuku na človeka: - normalizovaná hladina A hlukovej expozície za menovitý osemhodinový pracovný deň, L EX8h, - vrcholová hladina A akustického tlaku, L peak, - vrcholová hladina C akustického tlaku, L Cpeak, - zvuková expozícia s vážením A počas intervalu T, obyčajne osemhodinová E AT. Tieto veličiny je možné získať z meraní integračným zvukomerom alebo osobným dozimetrom. Používajú sa na určenie expozície zvuku na pracovisku (STN ISO 1999), na určenie možného zhoršenia sluchu a na hodnotenie rizika (smernice pre hluk v pracovnom prostredí), navyše na hodnotenie rizika sa môže požadovať maximálna hladina akustického tlaku a jej trvanie. Nebezpečenstvo hlučného prostredia sa preto môže opísať pojmom riziko poškodenia. To sa vyjadruje ako percentuálny nárast počtu ľudí vystavených hluku prostredia, u ktorých hladiny prahu počutia prekračujú danú hranicu vzhľadom na túto hodnotu v populácii nevystavenej hluku a inak ekvivalentnej so skupinou vystavenou pôsobeniu hluku. Na základe merania hluku v zhode s STN ISO 1999 môžu určení odborníci hodnotiť riziko zhoršenia sluchu vplyvom hluku a rozhodnúť o požiadavke programu na ochranu sluchu, ktorý obsahuje aj audiometrické monitorovanie, nosenie vhodných chráničov sluchu alebo technické či administratívne opatrenia na zníženie individuálnej alebo skupinovej expozície hluku. Je známe, že hluk ruší reč a počutie, čo môže pri práci viesť k nehodám v dôsledku zlého pochopenia, neporozumenia, neschopnosti počuť výstražné volanie, približujúce sa vozidlo, padajúce predmety a pod. Dorozumenie počas 4

13 nosenia chráničov sluchu si vyžaduje osobitnú pozornosť, a preto je potrebné nájsť spôsoby na hodnotenie a opis vnímania sluchových pokynov za takýchto podmienok. Starostlivosť o vibro-akustické prostredie Starostlivosť o vibro-akustické prostredie, obr. 1 má rôzne formy, [1] napr.: - legislatívnu činnosť ( smernice, zákony, normy a pod.), - ochranu akustického prostredia pred negatívnymi aktivitami človeka a prírodnými javmi, ktoré spôsobujú hluk, - tvorbu novej kvality akustického prostredia podľa potrieb človeka a ostatných živých organizmov, - tvorbu a ochrana akustického prostredia, - vedecko- výskumnú činnosť, - výchovno- vzdelávaciu činnosť a pod. Ochrana akustického prostredia subjektívne pocity Vedecko výskumná činnosť Výchovno vzdelávacia činnosť Legislatívna činnosť Tvorba a ochrana akustického prostredia Tvorba novej kvality akustického prostredia Obr.1 Formy starostlivosti o akustické prostredie Prienikom týchto foriem starostlivosti o vibro -akustické prostredie je práve legislatíva, čiže smernice EÚ, zákony, nariadenia vlády, predpisy a normy, ktoré nám dávajú návod ako vytvoriť vibro -akustické prostredie, ktoré neohrozuje bezpečnosť a zdravie človeka. Súčasná tvorba a ochrana akustického prostredia je založená predovšetkým na technických možnostiach optimalizácie akustického prostredia a prijateľnosti vynaložených nákladov na tieto riešenia. Zníženie hluku na pracoviskách Je nutné vyvinúť viac úsilia na zníženie hluku na pracoviskách. V štúdiách o opatreniach na reguláciu hluku na pracoviskách sa zistil celý rad 5

14 rôznych metód a niektoré účinné programy na ochranu sluchu. Organizácie používajú zväčša veľmi obmedzené postupy na reguláciu a spoliehajú sa väčšinou na osobné ochranné prostriedky. Pomôckou môžu byť auditné otázky v akustickej oblasti, tab.1., ktorej výsledky môžu dať všeobecný prehľad o danej problematike v konkrétnej prevádzke. Tab. 1 Príklad auditných otázok v oblasti akustiky 1. V zmysle NR, presahuje hodnota limitu vystavenia hluku podľa Nariadenia vlády SR č.115/2006 Z.z.? 2. Vykonal zamestnávateľ meranie zvuku a vykonal opatrenia pre zabránenie vzniku zvukových emisií? 3. Sú všetky zvukové emisie a imisie sledované? 3.1 Kto vykonáva toto sledovanie? 3.2 Ako často sa kontroluje reálny stav? 4. Majú pracovníci k dispozícii ochranu sluchu? 4.1. Ak áno, používajú pracovníci ochranu sluchu? 5. Majú pracovníci a ich zástupcovia primerané informácie ohľadom: 5.1 potencionálneho rizika vyplyvajúceho z vystavenia hluku? 5.2 hranici prekročenia limity a o vykonaných opatreniach? 6. Absolvujú pracovníci pravidelné lekárske prehliadky? 6.1 Existujú záznamy o týchto prehliadkach? 7. Existuje označenie hlučných pracovísk? ÁNO NIE Záver Problémy ochrany prostredia a zdravia osôb pred nadmerným hlukom nespočívajú v nedostatočnej legislatíve, ale spôsobuje ich podceňovanie zdravotných rizík. Dôvodov pre optimalizáciu akustického prostredia je niekoľko, napr. nevyhovujúce akustické prostredie poškodzuje zdravie, narúša ekologickú rovnováhu a v konečnom dôsledku sa to prejaví aj v ekonomike. Stratégia ochrany človeka prináša určité ekonomické zaťaženie dotknutých firiem a spoločností, ktoré je zanedbateľné oproti ekonomickým stratám spôsobených poškodením zdravia človeka a znižovaním jeho produktivity. Ročné škody spôsobené vibro-akustickou energiou sa vo vyspelých priemyselných krajinách odhadujú na miliardy až desiatky miliárd dolárov. 6

15 Použitá literatúra [1] LORKO, M.: Projektovanie akustického prostredia v ohraničených priestoroch z aspektu ergonómie a ekonomiky. In: Hluk a vibrácie v praxi, 1996 [2] ŽIARAN, S.: Ochrana človeka pred kmitaním a hlukom. Kmitanie a akustika, Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2001, str , ISBN [3] Nariadenie vlády č.115/2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku 7

16 Bezpečnosť zamestnancov v styku s verejnosťou Ing. Alojz BARTEK Sociálna poisťovňa, ústredie Ul. 29 augusta 8-10; Bratislava alojz.bartek@socpoist.sk Kľúčové slová: Bezpečnosť, informačno-poradenské centrum, strach, riziko. Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá problematikou bezpečnosti v informačnoporadenských centrách, ich organizačného začlenenia v rámci prevádzky. Ďalej sa zaoberá ochranou zamestnancov i klientov a bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Analyzuje súčasný stav, dokladuje potrebu riešenia s dôrazom na pracovné prostredie. Autor predkladá návrh ďalšieho riešenia, stanovuje základné podmienky projektu a implementácie s predbežným rámcovým harmonogramom. Úvod V súčasnej dobe sa v podnikoch a iných organizáciách uskutočňuje veľká časť jednorazových prác formou projektov. Tieto projekty sú často súčasťou strategického riadenia podniku. Cieľom môže byť rýchla komercionalizácia nového produktu alebo služby, inštalácia nového investičného zariadenia, vývoj nového softvéru, modifikácia procesu alebo postupu, orientačné testovanie určitej podnikateľskej aktivity, reorganizácia priestoru a vybavenia, dodávka stavby pre inú organizáciu alebo úspešné dokončenie iných časovo obmedzených prác. Stručne povedané, projekt je organizované úsilie k dosiahnutiu cieľa. Organizácie používajú projekty k riešeniu svojich vlastných potrieb alebo ich uskutočňujú na základe zmluvy pre inú organizáciu. [5] Riadenie projektu vyžaduje odlišné manažérske činnosti, a preto ho možno veľmi jednoducho usporiadať do štruktúry ako proces pozostávajúci z nasledujúcich krokov: Plánovanie naplánovanie, ako projektový tím splní podmienky trojimperatívu, t. j. špecifikácia realizácie, časový plán a finančný rozpočet. Vedenie uplatňovanie manažérskeho štýlu riadenia ľudských zdrojov, podriadených a iných, ktorý ich povedie k tomu, že svoju prácu budú vykonávať efektívne a včas. Monitorovanie kontrola stavu a postupu projektových prác, aby sa včas zistili odchýlky od plánu a mohlo sa rýchlo pristúpiť k ich korekcii. 8

17 Ukončenie overenie, že hotový produkt zodpovedá definícii toho, čo sa malo urobiť a uzavretie všetkých nedokončených prác, napr. dokumentácie. Veľmi často sa stáva, že práce na projekte nepostupujú v súlade s časovým plánom. Od začatia projektu nie je možné predvídať, kedy sa môžu vyskytnúť ťažkosti. V dôsledku toho je takmer vždy potrebné upravovať plán realizácie a veľa krát meniť určený cieľ. Obr. 1: "trojimperatív" [1] V tomto príspevku sa budem zaoberať projektom Informačnoporadenského centra pre pracoviská Sociálnej poisťovne. Informačnoporadenské centrum je stránkové pracovisko, na ktorom sa poskytujú služby občanom poistencom. Nachádza sa čo najdostupnejších priestoroch objektov väčšinou na prízemí kde je zabezpečený bezbariérový vstup. V informačnoporadenskom centre sa realizuje podstatná časť pracovnej činnosti inštitúcie. Na tomto pracovisku občania získavajú informácie a služby, podávajú žiadosti a pod. Poskytovanie služieb sa odohráva v otvorenom priestore a v čo možno najkratšom čase, Nevyhnutnou súčasťou riadenia informačno-poradenského centra je riešenie prevádzkových problémov, ku ktorým patrí aj realizácia a rozvoj bezpečnostnej politiky. V súčasnosti je potrebné zaoberať sa otázkami bezpečnosti o to viac, čím je väčšie riziko občianskej netolerantnosti, násilia a prípadne terorizmu. Informačno-poradenské centrá patria v inštitúcii k najviac potenciálne ohrozeným pracoviskám (priestorom), pretože sú miestom voľne prístupným širokej verejnosti a prevádzka vo väčšine z nich funguje bez výraznejšej kontroly pohybu klientov. Hoci sú známe niektoré udalosti ohrozujúce zamestnancov, poistencov a návštevníkov informačno-poradenského centra, stále sa podceňujú možné riziká. V informačno-poradenských centrách 9

18 sa často riešia problémy s povahovo nestálymi poistencami, ktorí narúšajú poriadok alebo poškodzujú jej hmotný i nehmotný majetok. Mnohokrát sú zamestnanci týchto pracovísk vystavení osočovaniu, vyhrážaniu a neraz i fyzickým útokom a sami sa nedokážu účinne brániť. Zamestnanci informačno-poradenského centra sú pri výkone povolania vystavení rôznym činiteľom, ktoré vplývajú na ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej iba BOZP) a samozrejme i pracovný výkon. Dennodenne sa dostávajú do situácií, ktoré v nich vyvolávajú nepríjemné napätia, únavu, podráždenosť, rozladenosť čo samozrejme vedie k zníženiu duševnej a telesnej výkonnosti. Neznalosť legislatívy a povinností poistencov, tlak času, prepracovanosť, zhon, strach z možnosti ohrozenia vlastnej osoby všetky tieto faktory sa premietajú do psychiky zamestnancov pracujúcich v informačno-poradenských centrách. Reakcia na uvedené faktory je spätá so subjektívnymi predpokladmi, ktoré vyplývajú z individuálnych sociálnopsychologických daností zamestnanca. Pri svojej pracovnej činnosti sú pod tlakom času, ale aj zodpovednosti voči poistencovi, voči svojím kolegom, voči inštitúcii a neposlednom rade aj voči sebe. [5] 1. Zhrnutie analýzy súčasného stavu poskytovania informácií verejnosti (klientom Sociálnej poisťovne). V rámci vykonanej analýzy boli vyhodnotené nasledovné štatistické údaje: základné parametre charakterizujúce súčasný stav požiadaviek klientov Sociálnej poisťovne (ďalej len SP) na informácie, všeobecné a individuálne požiadavky, ich počet a súčasný spôsob vybavovania, forma požiadaviek (elektronická, papierová, telefonická, osobná) a miesto prijatia požiadavky (ústredie alebo pobočky), doba vybavenia požiadaviek a počet zamestnancov, ktorí vybavujú požiadavky. Celkovo je možné konštatovať, že najmä požiadavky na individuálne informácie sa koncentrujú do miesta výkonu jednotlivých odborných činností, pričom prevláda osobná a telefonická forma komunikácie. Elektronická forma komunikácie sa koncentruje v ústredí SP, čo je dané centralizáciou elektronických služieb (mail a www prezentácia) t.j. a smerovaním ich vstupov na odbor komunikácie s verejnosťou. Písomná komunikácia sa zameriava najmä na žiadosti (podania), ktorých účelom je preverenie úkonu vykonaného vecným útvarom (priznanie dávky, jej výška, reklamácia, oprava údajov a pod.). [4] Rozsah komunikácie s klientmi v ústredí a pobočkách sa sústreďuje najmä do telefonických a osobných požiadaviek. Z celkového objemu cca. 600 tisíc požiadaviek na poskytnutie informácií v mesiaci apríl bolo 36% telefonických (cca. 220 tisíc) a 43% osobných (cca. 260 tisíc), pričom otázok všeobecného charakteru je približne 14% a otázok týkajúcich sa konkrétneho klienta je približne 86%. Priemerné rozdelenie počtu dotazov na jednotlivé vecné oblasti (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, výber poistného, lekárska posudková činnosť...) 10

19 primerane kopíruje rozsah danej agendy (počty dávok, ktoré sa priznávajú resp. vyplácajú, posudková činnosť a pod.). Z tohto pohľadu je špecifickou oblasťou výber poistného, kde požaduje informácie nielen subjekt, ktorý platí poistné (zamestnávateľ, SZČO, DPO), ale aj občan (fyzická osoba), za ktorú bolo resp. malo byť poistné zaplatené (zamestnanci, poistenci štátu a pod.). Tu je potrebné zdôrazniť, že najmä v tejto oblasti vzniká potreba zabezpečiť presnú a kvalifikovanú komunikáciu s klientom, čo je dané úlohou SP viesť individuálny účet klienta a postupovať sporiteľom príspevky v rámci starobného dôchodkového sporenia (SDS). Pri celkovom vyhodnocovaní súčasného stavu je tiež potrebné poznamenať, že značné výkyvy v rozsahu komunikácie s klientom nastávajú najmä v obdobiach legislatívnych zmien, ktoré sa premietajú v jednotlivých vecných oblastiach systému sociálneho poistenia. SP zatiaľ nemá k dispozícií pružný mechanizmus, ktorý by jej umožňoval v relatívne krátkom období zriadiť napr. dočasnú informačnú službu poskytujúcu určitú špecifickú v danom okamihu aktuálnu informáciu (napr. problematika OKEČ, zvyšovania dôchodkov a pod.). Za účelom riešenia uvedenej úlohy Sociálnej poisťovňa zriadila realizačný tím (ďalej len RT), ktorého úlohou je na základe vyhodnotenia súčasného stavu v poskytovaní informácií verejnosti navrhnúť cieľový model implementácie služieb pre zabezpečenie primárneho kontaktu Sociálnej poisťovne (SP) s klientmi. RT na svojich pracovných rokovaniach jednoznačne konštatoval potrebu vytvorenia integrovaného informačného a poradenského centra s jednoznačne špecifikovanými úlohami, zodpovednosťou, väzbami na jednotlivé odborné útvary (ústredie a pobočky) a procesmi zabezpečujúcimi kompetentné, úplné a správne zodpovedanie všetkých dotazov klientov SP.S cieľom zistiť celkový objem požiadaviek klientov na informácie, ich formu a obsah, bola spracovaná analýza obdobia jedného mesiaca. Závery tejto analýzy boli využité pri návrhu postupu riešenia informačného a poradenského centra (ďalej len IPC").[4] 2. Návrh ďalšieho postupu. Na základe vykonanej analýzy a vyhodnotenia súčasného stavu v poskytovaní informačných služieb verejnosti je navrhovaný nasledovný postup zavádzania technológií a prostriedkov pre podporu poskytovania informačných a poradenských služieb. Etapa č. 1: Zriadenie služieb call centra. Inteligentné a výkonné poskytovanie špecifických informačných služieb klientom SP pri telefonickom kontakte vrátane využitia automatizovaných systémov odpovedania na otázky všeobecného charakteru skvalitní informačné služby klientom a zníži tlak na odborné útvary. Zvýši bezpečnosť a zníži psychické zaťaženie zamestnancov. 11

20 Etapa č. 2: Poskytovanie elektronických portálových služieb. Oblasť poskytovania informácií klientom je možné výrazne a efektívne podporiť implementovaním elektronických služieb publikovaných prostredníctvom internetu (portál SP resp. e-poisťovňa). V súčasnosti sú prostredníctvom systému elektronického zberu údajov sprístupňované platiteľom poistného (zamestnávateľom) nasledovné informácie: prijaté a spracované mesačné výkazy a registračné listy, zoznam zamestnancov daného zamestnávateľa v registri SP. Prostredníctvom internetového portálu je možné poskytovať významné informačné služby klientom SP (fyzickým osobám): informácie o individuálnom účte klienta (legislatíva ukladá SP povinnosť takúto informáciu zasielať písomne raz ročne), informácie o postúpení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, formuláre a žiadosti. Etapa č. 3: Zriadenie informačných kioskov za účelom maximálneho využívania elektronických portálových služieb je možné v jednotlivých lokalitách SP inštalovať samoobslužné informačné zariadenia (informačné kiosky). 3. Zriadenie služieb call centra. Ústredie SP má v súčasnosti vyčlenených zamestnancov pre poskytovanie informácií prostredníctvom telefonického kontaktu v rámci dôchodkového poistenia, starobného dôchodkového sporenia a všeobecných činností. Poskytovanie informácií z ďalších odborných činností SP je realizované v pobočkách a to priamo zamestnancami odborných útvarov ústredia SP. Kľúčovou technológiou pre rozvoj informačných a poradenských služieb je implementácia multimediálneho kontaktného centra (call centrum), ktorého úlohou je automatizovať vybrané činnosti, podporiť poskytovanie informácie technickými a informatickými prostriedkami, zefektívniť a skvalitniť poskytovanie informácií klientom. Súčasťou zriadenia call centra bude výber a zavedenie jednotného telefónneho čísla (napr. bezplatná linka 0800 alebo zvýhodnená linka 0850), ktorá bude perspektívne slúžiť ako jediné kontaktné telefónne číslo, prostredníctvom ktorého bude klientom umožnený prístup k akýmkoľvek informáciám v súvislosti so SP ako aj riešenie prípadných sťažností a nezrovnalostí, výber a zriadenie jednotného kontaktného u na rovnaký účel, detailný návrh všeobecných informácií, ktoré bude kontaktné centrum poskytovať a to jednak formou automatickej informačnej služby (Interactive voice response - IVR), ako aj prostredníctvom operátorov, detailný návrh špecifických (individuálnych) informácií, ktoré bude kontaktné centrum 12

21 poskytovať prostredníctvom operátorov, návrh identifikácie klienta, návrh štruktúry IVR, ktorá môže byť neskôr upravená a použitá aj na identifikáciu volajúceho a aktívne poskytovanie informácií (základný návrh IVR je popísaný v inej časti dokumentu), návrh smerovania (routingu) vstupujúcich hovorov do kontaktného centra a prípadné zabezpečenie záložnej prevádzky, návrh scenárov telefonických hovorov a postupu pri komunikácii, zahrnujúceho všetky vznikajúce alternatívy vývoja hovoru, definícia najčastejšie kladených otázok, definícia kompetencií operátorov a presný pracovný postup pri jednotlivých vznikajúcich situáciách. Výber a školenie zamestnancov kontaktného centra. Definícia prevádzkovej doby živej podpory" call centra a testovacia prevádzka kontaktného centra, spojená s marketingovou komunikáciou informačnej linky a u, štatistiky, vyhodnocovanie a podpora riadenia kontaktného centra. Uvedené kontaktné body a činnosti navrhujeme v prvej fáze využívať pre oblasť dôchodkového poistenia, starobného dôchodkového sporenia a všeobecných informácií, kde je možné využiť súčasné kapacity zamestnancov poskytujúcich informácie klientom SP. Počet komunikujúcich operátorov bude cca 20. V súvislosti s povinnosťou poslať v roku 2007 informáciu klientom o zmene stavu účtu za roky 2004 až 2006 je účelné postupne začleniť do poskytovania informačných a poradenských služieb aj túto oblasť, čo však predpokladá prípravu a určenie zamestnancov pre poskytovanie týchto informácií. Prevádzkovú dobu call centra so živou podporou operátorov" odporúčame na bežné pracovné dni v čase od 08:00 až 16:00. Mimo tejto doby navrhujeme prevádzku automatického hlasového systému IVR, ktorý dokáže volajúcim klientom zabezpečiť odpovede na najčastejšie otázky, zanechať zvukový odkaz, vyžiadať si spätné volanie v presne definovanom čase a pod. Pre potreby zaručenia maximálnej kvality je nutnou podmienkou funkčný systém monitoringu kvality - Quality Management hovorov a práce vykonávaný školenými a skúsenými supervízormi. Ďalším nástrojom v kontaktnom centre môže byť systém kompletného záznamu (Total Recording) uskutočnených hovorov a ich archivácia najmenej po dobu 6 mesiacov.[7] Projekt call centra bude potrebné podporiť aj informatický t.j. implementovať také aplikačné služby, ktoré umožnia komplexne riešiť požiadavky klientov. V prvej etape budú využité najmä informačné systémy Dôchodkového poistenia, Elektronického zberu údajov, Starobného dôchodkového sporenia a Jednotného výberu poistného. Postupne však bude potrebné implementovať aplikačné služby zodpovedajúce charakteru výkonu v kontaktnom centre a rozsahu poskytovaných informačných a poradenských služieb. 4. Varianty riešenia call centra Pri voľbe spôsobu riešenia v oblasti call centra je možné posudzovať variant vlastného riešenia a variant outsourcingu služieb. V prípade outsourcingu je možné úplne vynechať implementačnú etapu technológie, čo môže podstatne znížiť zriaďovacie náklady. Pri outsorsingovom riešení budú 13

22 po zaškolení využití na prevádzku call centra interní zamestnanci SP, t.j. call centrum bude poskytovať odborným zamestnancom SP kvalitné technologické zázemie pre efektívny kontakt s klientmi. Priemerné náklady na budovanie a prevádzku call centra pre 20 operátorov s možnosťou ďalšieho postupného rozširovania kapacity do 100 operátorov sú nasledovné: interné vybudovanie call centra analýza, technológie a sprevádzkovanie zariadenie resp. úprava priestorov technické a operátorské školenia technická podpora prevádzky podpora pre administráciu a dozor služieb cca 12.0 mil. Sk cca 0,8 mil. Sk cca 0,2 mil. Sk cca 0,6 mil. Sk cca 0,6 mil. Sk cca 1,0 mil. Sk využitie čiastočného outsourcingu používanie technológie vrátane príslušnej podpory prevádzky cca. 0,5 mil. Sk/mesiac Pri danej úrovni špecifikácie prevedenia bude konkrétny časový plán určovať konkrétnu výšku finančných zdrojov. Ak bude k dispozícii vyšší rozpočet, na realizáciu projektu mohli by byť použité efektívnejšie zdroje a termíny by sa mohli skrátiť. Podmienky trojimperatívu je bohužiaľ veľmi obtiažne splniť, pretože všetko, k čomu môže počas realizácie akéhokoľvek projektu dôjsť, znamená hrozbu, že nebude dosiahnutá požadovaná špecifikácia realizácie a práce na projekte sa oneskoria, takže dôjde k sklzu, a tím aj k prekročeniu rozpočtu.[2] Obr. 2: Vzájomná podmienenosť parametrov "trojimperatívu" [1] 14

23 5. Návrh dočasného riešenia pre poskytovanie informácií. Nakoľko realizácia IPC predstavuje dlhodobý a zložitý proces (implementáciu overovacej časti predpokladáme v druhej polovici roka 2007) súčasnú potrebu poskytovania informácií v rámci starobného dôchodkového sporenia navrhujeme riešiť dočasným spôsobom. Potrebné je vytvorenie jedného kontaktného miesta pre telefonickú, elektronickú (mail) a písomnú komunikáciu s klientmi SP. Možnosť osobného poskytovania informácií je potrebné zvážiť aj vo väzbe na možnosti súčasného umiestnenia kontaktného centra v lokalite ústredia SP. Predpokladáme, že po krátkom zaškolení budú zamestnanci takto definovaného centra schopní okamžite (on-line) riešiť otázky všeobecného charakteru (napr. podmienky vstupu do II. piliera, povinnosti zamestnávateľa, prestupy...). Pri požiadavke o informáciu viažucu sa priamo k osobným údajom klienta bude potrebné metodicky upraviť spôsob identifikácie klienta a rozsah informácie, ktorá môže byť poskytnutá pri jednotlivých formách komunikácie (telefón, mail, písomná). Vzhľadom na špecifiká individuálnych informácií predpokladáme, že nebudú riešené priamo, ale po zistení údajov bude klient spätne informovaný (telefón, mail, písomne) o spôsobe vyriešenia jeho požiadavky. [4] Navrhujem, aby úlohu dočasného poskytovania informácii v oblasti SDS prevzal odbor komunikácie s verejnosťou. Vzhľadom na súčasný objem požiadaviek cca. 4000/mesiac bude potrebné vyčleniť štyroch zamestnancov (využiť súčasných prípadne doplniť podľa potreby), ktorí budú prioritne riešiť telefonické, písomné a elektronické (mail) dotazy viažuce sa k systému SDS (on-line telefonický kontakt byť k dispozícií klientom SP minimálne v čase od 8.00 hod. do hod.). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zverejnenie kontaktného čísla pre poskytovanie informácií v rámci II. piliera môže viesť k vlne požiadaviek", čo je potencionálnym rizikom z pohľadu personálneho a technického vybavenia komunikačného centra. [4] - personálne zabezpečenie kontaktného centra,- určenie rozsahu a obsahu informácií, ktoré budú resp. môžu byť poskytované klientom v rámci starobného dôchodkového sporenia, - všeobecné metodické postupy pre SDS (podmienky vstupu do II. piliera, výpočet a odvádzanie príspevkov a pod.),- platenie poistného a výpočet príspevkov na SDS (problematika zamestnancov, SZČO, poistencov štátu a pod.), - rozsah informácie, ktorá môže byť poskytnutá z pohľadu zabezpečenia ochrany osobných údajov v závislosti na formu komunikácie ( , telefón, písomne) a overenie totožnosti klienta, - rozsah informácie, ktorá môže byt poskytnutá z pohľadu zabezpečenia ochrany osobných údajov v závislosti na formu komunikácie ( , telefón, písomne) a overenie totožnosti klienta, - využitie informačných systémov výberu poistného a starobného dôchodkového sporenia pri poskytovaní informácií klientom, 15

24 5.1. Technologicky navrhujem vybaviť pracovisko pre poskytovanieinformácií o SDS nasledovne: - zodpovedajúca výpočtová technika s prístupom do aplikačných programových vybavení jednotného výberu poistného a starobného dôchodkového sporenia, - prístup do elektronickej pošty s centrálne definovaným mail kontom (napr. <infosds@socpoist.sk>). ktoré bude zverejnené ako centrálna elektronická adresa kontaktného centra pre SDS (obdobne je potrebné zverejniť aj poštovú adresu), - telefóny s displejom pripojené na jedno centrálne telefónne číslo, ktoré bude zverejnené ako číslo kontaktného centra pre SDS Rámcový harmonogram riešenia: 1. Zabezpečenie zamestnancov pre kontaktné centrum SDS. 2. Vytvorenie technických podmienok pre prevádzku kontaktného centra SDS 3. Školenie zamestnancov 4. Prevádzka kontaktného centra SDS. Záver Úlohou bezpečnosti je predovšetkým dosiahnutie takých pracovných podmienok zamestnanca v systéme, v ktorom bude pracovať, aby riziká v ňom existujúce boli akceptovateľné, to znamená, aby ich ovládanie bolo optimalizované. Za týmto účelom je potrebné vytvoriť určitú bezpečnostnú úroveň. [5] Vzhľadom na množstvo finančných zdrojov a zložitosť problematiky bezpečnosti je potrebné zamerať sa najmä na ochranu osôb, budov, zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov, vytvoriť priestor pre poistencov, kontroly a regulácie mikroklímy prostredia, uskladnenia a zaobchádzania s dokumentmi. Manažment organizácie musí riešiť, ako sa v praxi dodržiavajú všetky nariadenia, ako sa uplatňujú potrebné zásady BOZP, či sa vytvárajú pre zamestnancov vhodné ergonomické podmienky. Musí sa tiež zaoberať konkrétnymi požiadavkami na elimináciu zdravotných rizík pri práci s verejnosťou, s fondmi, pri práci s bremenami a s počítačmi. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že systémové riešenie poskytovania informačných a poradenských služieb je v súčasnosti nevyhnutnosťou. Rozvoj elektronizácie zároveň umožňuje časť procesov vykonávať automatizovane resp. vytvára predpoklad pre implementáciu integrovaného systému s väzbami medzi jednotlivými službami IPC. Prínosom tohto systému bude najmä sprehľadnenie jednotlivých procesov a ich skvalitnenie, čo môže významne pozitívne ovplyvniť vnímanie SP verejnosťou. Predpokladáme, že jednoznačné organizačné začlenenie informačných 16

25 a poradenských služieb umožní odľahčiť jednotlivé odborné útvary od týchto procesov, čo prinesie efekt vo výkone ich primárnych činností (konanie o dávkach, výplaty dávok, výber poistného, zlepšenie bezpečnosti práce, hygienických podmienok...). [4] Vytváranie informačného centra prináša základný predpoklad pre rozvíjanie vzťahu s klientom. Správne budovanie informačného centra už od úvodnej fázy projektu zabezpečí reálnu návratnosť investície. IPC napojené na vlastný informačný systém a prepojené s ostatnými elektronickými kanálmi je v súčasnosti nevyhnutnosťou. Využívanie služieb centra zvýši úroveň služieb pre klientov SP a to najmä: prinesie vyššiu úroveň kvality do vzťahu s klientmi pri dennej komunikácii, umožní opakujúce sa pracovné postupy v komunikácii s klientom, automatizovať a tým odľahčiť zamestnancov SP, Zlepšenie pracovných podmienok ostatných zamestnancov a ich bezpečnosti práce, otvorí cestu pre riadenie vzťahu s klientom pri zavádzaní nových služieb, prieskume spokojnosti a podobne. [6] Využívanie služieb IPC ponúka možnosť štatisticky sledovať vyťaženie zamestnancov, plánovať technické a ľudské prostriedky pre danú kvalitu služieb. Zároveň táto služba pomôže zvýšiť profesionálny image SP a pozitívne vnímanie SP verejnosťou. Zoznam literatúry: [1] Bennatan E.M.: OnTime, Within Budget, QED, 1992 [2] Dolanský V., Měkota V., Projektový management, GRADA, 1996 [3] Jastrabíková, K.: Riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia v malých a stredných firmách. Sdružení požarního a bezpečnostního inžinírství v Ostrave 2006 ISBN [4] Sociálna poisťovňa, ústredie. Bratislava 2007 [5] Sabo, M.: Bezpečnostné inžinierstvo, učebné texty. MtF, Trnava 2003 [6] Stýblo,J.: Krizový management a styl práce protikrizového managera. Studijní texty. Securiton, Praha 2000 [7] Vytlačil D.: Managerské informační systémy 30. Projektové řízení a řízení projektů. ČVUT

26 Využití kontrolních seznamů k interním kontrolám v organizacích doc. Ing. Ivana BARTLOVÁ, CSc. VŠB - TU Ostrava, FBI, katedra bezpečnostního managementu Lumírova 13, Ostrava Výškovice ivana.bartlova@vsb.cz Ing. Daniel ŠEREK Severomoravská plynárenská, a. s., Východočeská plynárenská, a. s. Klíčová slova: kontrolní seznam, check list, prověrky, prohlídky, právní předpisy Abstrakt: Analýza pomocí kontrolních seznamů (Check List Analysis) představuje základní metodu posuzování souladu vybraného objektu s požadavky právních a ostatních předpisů. Příspěvek uvádí možnost využití kontrolních seznamů při komplexních kontrolách v oblasti bezpečnosti a ochrany zdraví při práci a požární ochrany. Úvod Při identifikaci nebezpečí (zdrojů rizik) se analýza pomocí kontrolních seznamů řadí mezi tradiční metody. Tato metoda využívá kontrolní seznamy položek nebo kroků, podle kterých se ověřuje stav provozu. Kontrolní seznamy lze sestavit buď pro každý stroj a zařízení, nebo pro celý provoz. Kontrolní seznam je obvykle doplněn hodnocením jednotlivých položek údaji ano nebo ne. Kontrolní seznamy lze výhodně použít ke zjištění souladu s předpisy a normami. Nedostatkem této metody je skutečnost, že nedokáže identifikovat jiná nebezpečí než uvedená v jednotlivých položkách (tzn. neumožňuje analyzovat jiné možné situace)[1]. Legislativní požadavky na provádění interních kontrol v organizacích V oblasti bezpečnosti a ochrany zdraví při práci je požadavek na provádění interních kontrol stanoven v 108 odst. 5 zákona č. 262/2006 Sb., zákoník práce. Zaměstnavatel je dle tohoto ustanovení povinen organizovat nejméně jednou ročně prověrky bezpečnosti a ochrany zdraví při práci na všech pracovištích a zařízeních, v souladu s dohodou s odborovou organizací nebo zástupcem zaměstnanců pro oblast bezpečnosti a ochrany zdraví při práci, 18

27 a zjištěné nedostatky odstraňovat. Požadavek na odbornou způsobilost kontrolující osoby není legislativou stanoven. Dále je zaměstnavatel dle 102 odst. 3 zákona č. 262/2006 Sb., zákoník práce, povinen pravidelně kontrolovat úroveň bezpečnosti a ochrany zdraví při práci, a to zejména stav výrobních a pracovních prostředků i vybavení pracovišť [2]. Zákon č. 133/1985 Sb., o požární ochraně v platném znění, ukládá právnickým a podnikajícím fyzickým osobám dle 5 odst. 1 písm. e) povinnost pravidelně kontrolovat dodržování předpisů o požární ochraně a neprodleně odstraňovat zjištěné závady. Preventivní požární prohlídku je oprávněna provádět odborně způsobilá osoba, technik nebo preventista požární ochrany. Lhůty preventivních požárních prohlídek jsou stanoveny v 13 vyhlášky č. 246/2001 Sb., o stanovení podmínek požární bezpečnosti a výkonu státního požární dozoru (vyhláška o požární prevenci). Jsou stanoveny následovně: V objektech a zařízeních, kde jsou provozovány činnosti s vysokým požárním nebezpečím, se preventivní požární prohlídky provádí nejméně jednou za 3 měsíce. V objektech a zařízeních, kde jsou provozovány činnosti se zvýšeným požárním nebezpečím, se preventivní požární prohlídky provádí nejméně jednou za 6 měsíců. V objektech a zařízeních, kde jsou provozovány činnosti bez zvýšeného požárního nebezpečí, se preventivní požární prohlídky provádí nejméně jednou za rok. Uvedené lhůty mohou být zkráceny na základě schváleného posouzení požárního nebezpečí nebo zpracované dokumentace požární ochrany pro oblast stanovení podmínek požární bezpečnosti. Nutno ještě uvést, že vyhláška o požární prevenci v 12 odst. 5 uvádí, že v objektech a zařízeních, kde právnické osoby nebo podnikající fyzické osoby provozují činnosti bez zvýšeného požárního nebezpečí, se preventivní požární prohlídky provádějí v provozech, ve kterých se na pracovištích pravidelně vyskytují současně nejméně 3 osoby v pracovním nebo obdobném pracovním vztahu k provozovateli nebo veřejnost. Z toho lze usoudit, že v provozech, kde podmínka výskytu osob není splněna, není stanovena povinnost provádět preventivní požární prohlídky [3, 4]. Z výše uvedeného vyplývá, že prověrky bezpečnosti a ochrany zdraví při práci může provádět např. příslušný vedoucí organizační jednotky, nicméně pro provedení preventivní požární prohlídky jsou stanoveny požadavky na odbornou způsobilost kontrolujících osob. 19

28 Příprava kontrolních seznamů Jak již bylo v úvodu uvedeno, kontrolní seznamy lze zpracovávat buď pro konkrétní objekt (např. stroj, zařízení) nebo soubor objektů (např. celý provoz). Kontrolní seznamy musí být rovněž zpracovány s ohledem na zamýšlený systém kontroly, tzn. zda tyto kontrolní seznamy budou k dispozici pouze osobě, která provádí kontrolu (např. bezpečnostní technik), nebo budou dány rovněž k dispozici kontrolovaným osobám (zejména vedoucím zaměstnancům) za účelem přípravy před zahájením kontroly. V rámci Severomoravské plynárenské, a. s. a Východočeské plynárenské, a. s. byly odzkoušeny obě výše uvedené varianty. V případě varianty, kdy byly kontrolní seznamy dány k dispozici i kontrolovaným zaměstnancům, bylo dosaženo lepších výsledků. Tento pozitivní efekt je způsoben zejména tím, že kontrolované osoby se mohou na interní kontrolu lépe připravit a jejich příprava je systematičtější, nedochází k opomenutí některých požadavků. V případě současného provádění prověrek bezpečnosti a ochrany zdraví při práci a preventivních požárních prohlídek lze požadavky z oblasti BOZP a PO společně zahrnout do příslušného kontrolního seznamu. Požadavky pro daný kontrolovaný objekt jsou v tomto případě stanoveny jedním kontrolním seznamem a nedochází tak k vytváření složitějšího systému kontrolních seznamů. Kontrolní seznamy lze rovněž zpracovat pro příslušné pracovní pozice vedoucích či jiných odpovědných zaměstnanců (např. za vyhrazená technická zařízení nebo objekty). Navíc požadavky BOZP a PO na vedoucího zaměstnance, který přímo řídí administrativní zaměstnance, jsou nižší než požadavky BOZP a PO na vedoucího zaměstnance, který přímo řídí zaměstnance dělnických profesí. Dále jsou uvedeny typy kontrolních seznamů pro prověrky BOZP a PO, které lze v praxi uplatnit. Možné typy kontrolních seznamů dle pracovních pozic či zodpovědností: pracovní pozice vedoucího zaměstnance (např. mistr), pracovní pozice osoby odpovědné za správu objektu (např. technik správy budov), osoba odpovědná za vyhrazené technické zařízení (např. osoba odpovědná za provoz tlakových nádob stabilních). Možné typy kontrolních seznamů dle objektů nebo zařízení: stroj, zařízení, přístroj, nářadí (např. soustruh, jeřáb, tlakové nádoby na plyny), provozní budova, objekt, provoz (např. sklad, dílna, nízkotlaká kotelna). 20