Nový interiér s preriešenými vstupmi

Transkript

1

2 Realizácie Kostol Brutovce Tomáš Bujna Nový interiér s preriešenými vstupmi Brutovce sú odľahlá dedina na Spiši, na nezvyčajnom, ale veľmi peknom mieste, pod vrcholom jedného z hrebeňov Levočského pohoria, na severovýchodnej hranici bývalej župy. K dedine sa dostaneme krásnou lesnou cestou z diaľnice od Spišského Podhradia alebo zo strany Šariša od Lipian. V odľahlej dedine akoby aj čas plynul pomalšie, väčšina obyvateľov hospodári alebo odchádza inde, takže obyvateľov, žiaľ, ubúda. Kostol je tu ešte vždy najdôležitejším objektom miesta a aj komunity obce. Najstaršia písomná správa o Brutovciach (vtedy osada Svätý Vavrinec) je z roku 1268, kostol je podľa Súpisu pamiatok na Slovensku z prvej polovice 14. storočia. Zvonka pôsobí kostol s lesklou striebornou plechovou krytinou na prvý pohľad nepríjemným dojmom, pri ďalšom skúmaní však skoro zistíme, že ako väčšina stredovekých kostolov aj tento sa nachádza na veľmi peknom mieste a je dobre udržiavaný a pravdepodobne sa z pôvodných stredovekých častí zachovalo viac, ako sa to na prvý pohľad zdá. K lodi kostola je pristavaná veža a dve predsiene, svätyňa je zaklenutá gotickou krížovou rebrovou klenbou, v ktorej sú jednoduché sedílie a malý svätostánok so železnými kovanými dvierkami v tvare mriežky s rastlinným ornamentom. Zo severnej strany svätyne je sakristia. Dvere v podveží a dvere do sakristie majú dobre zachovaný stredoveký kamenný profilovaný rám. V dlažbe svätyne, v teraz neriešenej časti kostola, sa zachovala kamenná náhrobná doska, ktorú by bolo dobré umiestniť na vhodnejšie miesto. Kostol má pomerne strmú sedlovú strechu, nad vežou a aj nad sanktusníkom na konci svätyne (ak odhliadneme od lesklej plechovej krytiny) sú veľmi pekné, členité, barokové cibuľové helmice (ich elegantnejšia podoba so šindľovou krytinou sa zachovala na fotografiách). V kostole sa uchovalo niekoľko častí zariadenia, z ktorých sú najvýznamnejšie dve gotické madony jedna z nich je veľmi pekne zakomponovaná v neogotickom hlavnom oltári. Po stranách víťazného oblúka sú dva barokové oltárne obrazy, z ktorých spodné časti (oltáre) sa nezachovali. Zachoval sa aj organ a zvony vo veži, na strope lode je mladší kazetový strop a vitráže okien sú nové, pochádzajúce z rokov

3 Obnova kostola v Brutovciach je opakovaním príbehu úspešnej obnovy kostola v Novej Lesnej s tými istými účastníkmi (farárom Pavlom Zaťkom a architektom Tomášom Bujnom). /1/ Z rozhovorov s Tomášom Bujnom sa dozvieme, že jeho záujem o existujúcu architektúru Spiša (od stredovekej po najnovšiu) je metódou práce a (životného) rozhodnutia pracovať na Spiši. Pozorne sleduje aj všetky nové stavby. O metódach vlastných postupov navrhovania v Tatrách hovorí: Vždy začínam tak, že zisťujem, čo bolo na tom mieste predtým. Prípadne, čo bolo v okolí. Hľadám nejaké záchytné body, inšpirácie, mantinely. Musím si to miesto obzrieť a môj návrh musí korešpondovať so všetkým dookola. Málokedy začínam projekt s konkrétnou predstavou. Obyčajne sa to aj tak mení a tak je zbytočné už dopredu čosi tvrdošijne presadzovať. Prichádza to postupne, tým, ako študujem okolie a hlavne potreby investora..." /2/ Oproti kostolu v Novej Lesnej v Brutovciach pracovali (farár a architekt) s atraktívnejšou pamiatkou s väčším počtom zachovaných významných artefaktov. Pri realizácii si mohli dovoliť viac kvalitnejších aj prírodných materiálov a zrejme využívali aj skúsenosti z predchádzajúcej obnovy. Vďaka tomu je aj celkový výsledok ich práce štruktúrovanejší, zaujímavejší, nastoľujúci aj otázky, ale v konečnom dôsledku určite pozoruhodnejší. Obnove kostola predchádzal archeologický a reštaurátorský výskum, ktorých výsledky sú čiastočne prezentované v obnovenom kostole. Rovnaký rukopis riešenia je na obidvoch kostoloch dobre čitateľný. Architektúra obnovy spočívala aj tu v jednoduchom, čistom a remeselne dôkladne zvládnutom riešení všetkých nových častí, v odstránení všetkého, čo je zbytočné a v riešení všetkých technických problémov kostola. Výsledok napriek tomu, že sa s niektorými časťami nedalo hýbať, pôsobí v zložitejšom kontexte ešte o niečo lepšie ako v prípade kostola Novej Lesnej. Zvlášť úspešné je usporiadanie, preriešenie a zapojenie sekundárne postavených mladších priestorov predsiení pred loďou kostola (z južnej a západnej strany). Tieto priestory pôvodne pôsobili ako zbytočné zanedbané chátrajúce prílepky. Teraz vďaka tomu, že pri vstupe do chrámu je vždy nutné prechádzať niektorým z nich sa stali organickými súčasťami kostola. Predsiene poskytujú zážitok cesty alebo očakávania na ceste pred vstupom do samotnej chrámovej časti (miesta hierofánie alebo sakrálneho miesta) a, hoci sú oddelené dverami, stávajú sa organickou súčasťou centrálnej časti. V lodi sú nové lavice s temperovaním, upravená empora má nové schodisko, všetky časti interiéru sú urobené tak, že sa stali harmonickou súčasťou riešeného celku. V kostole je preriešené osvetlenie a väčšina detailov. Nedotknuté ostali len nie veľmi šťastné úpravy ostatných rokov, ktoré sa pre pochopiteľné dôvody vzťahu k dokončenému dielu zo strany cirkevnej obce a zrejme nedávneho finančného príspevku viditeľne nie práve bohatých veriacich zatiaľ nedali meniť. Obnova kostola v Brutovciach je dobrým príkladom úspešne začatej obnovy pamiatky, v ktorej by bolo potrebné ešte pokračovať, ale už aj takto je pozoruhodným príkladom úspešnej spolupráce vnímavého farára a k pamiatke a k potrebám farníkov citlivo pristupujúceho architekta. Pre Tomáša Bujnu je reagovanie na architektonické hodnoty a potreby užívateľa viac ako samozrejmosťou je samotnou metódou práce architekta. V prípade obnovy kostola v Brutovciach to na výsledku možno aj vidieť. Ján Krcho Poznámky: 1 pozri ARCH 03/2009 s ARCH 03/2009 s

4 Realizácie 57

5

6 Realizácie Situácia Pôdorys empory Pôdorys 1. np Pôdorys 1. np dlažba Obnova interiér rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca, Brutovce (okres Levoča) Investor: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Brutovce Autor: Tomáš Bujna Projekt: , realizácia: Plocha pozemku: m 2, úžitková plocha: 162 m m 2 empora Foto: Stano Dubík, Ján Krcho Tomáš Bujna *1968 Stará Ľubovňa 1995 FA ČVUT Praha 1997 AVU Škola architektury Praha 59