Analýza zdaňovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov

Transkript

1 Analýza zdaňovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov 1. Úvod V súlade s prvoradým cieľom Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktorým je zabezpečovať produkciu zdravých a bezpečných potravín pre spotrebiteľov a tiež zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja vidieka, je potrebné prehodnotiť zaťaženie poľnohospodárskeho sektora daňou z poľnohospodárskych pozemkov. Stanovením jednotnej maximálnej sadzby dane z poľnohospodárskych pozemkov sa odstránia, resp. zmiernia rozdiely pri stanovení sadzby dane z poľnohospodárskych pozemkov medzi jednotlivými obcami, ktoré ich môžu stanoviť až do výšky 20-násobku najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení. Zabezpečí sa tiež stabilizácia, prípadne zníženie daňového zaťaženia poľnohospodárskych subjektov. S ohľadom na význam lesného hospodárstva pri zabezpečovaní verejnoprospešných funkcií, ktoré vlastník alebo správca lesa ekonomicky nerealizuje, všeobecný záujem udržať lesnatosť krajiny a pestovať zdravé plne funkčné lesy pri všeobecne obmedzených možnostiach získavania výnosov z lesa, je potrebné prehodnotiť zaťaženie lesného hospodárstva daňou z lesných pozemkov. Táto úloha vyplýva aj z realizácie programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom sa uvádza...vláda prehodnotí otázku dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a sprísni podmienky za záber poľnohospodárskej pôdy.... Zdaňovanie nehnuteľností v SR má ambíciu priblížiť sa modelom daňových systémov vyspelých trhových ekonomík EÚ a ostatného sveta. V súčasnosti je napriek mnohým priblíženiam sa stále ešte dosť špecifické. Pre zdaňovanie nehnuteľností sa v týchto štátoch využívajú nástroje reálnej a dlhodobo konsolidovanej trhovej ekonomiky. Základom zdaňovania poľnohospodárskych pozemkov v SR je hodnota ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov, trvale trávnych porastov a záhrad stanovená v prílohách zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné odpady Základom zdaňovania u nás za lesné pozemky je všeobecná hodnota pozemkov a stavieb a ostatného majetku, stanovená podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ). Vo vyspelých trhových ekonomikách sa pri výpočte majetkových daní vychádza zo skutočnej trhovej ceny. Hodnota pozemku ako základ dane z nehnuteľnosti sa u nás začala uplatňovať hlavne v prípadoch poľnohospodárskych, stavebných a lesných pozemkov, rybníkov a ostatných hospodársky využívaných vodných plôch. Ide tu o hodnotu, ktorá je daňovým základom a odvodzuje sa podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri jej stanovení sa využíva celý súbor faktorov umožňujúcich určiť jej objektivizovanú veličinu, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej trhovej ceny hodnoteného majetku, v podmienkach voľnej súťaže a dodržaní pravidiel a podmienok predaja a kúpy. Pri niektorých nehnuteľnostiach tvoria základ dane technické jednotky výmera v m 2, zastavaná plocha, podlahová plocha. Takýto spôsob zdaňovania vytvára pre niektoré skupiny daňovníkov rovnaké podmienky pri určení výšky dane. Aj po začlenení sa Slovenska do Európskej únie proces transformácie nášho hospodárstva stále pokračuje a v rámci neho bude nevyhnutne treba vytvoriť taký systém zdaňovania nehnuteľností, ktorý bude zohľadňovať trhové aspekty. Ide najmä o postupné zapracovanie 1

2 a osvojovanie si prístupov relevantných noriem platných v starých členských štátoch Európskej únie (EÚ), aby sa vytvorili podmienky na zdaňovanie nehnuteľností podľa ich trhovej hodnoty. Zavedenie nového systému dane z nehnuteľností (zakotvenej v zákone) na báze hodnotových vzťahov je podmienené jednotným a objektívnym ocenením všetkých zdaňovaných nehnuteľností. Situácia v zdaňovaní pozemkov v štátoch EÚ je uvedená v prílohe č. 12. Účelom navrhovaného oslobodenia od dane z pozemkov a stavieb slúžiacich na vedeckovýskumné účely je znížiť nákladovosť vedeckovýskumnej základne s cieľom uľahčiť splnenie jedného z cieľov Lisabonskej stratégie definovanej Európskou radou v roku 2002, podľa ktorého je potrebné do roku 2010 zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3 % HDP. 2. Analýza súčasného stavu Na Slovensku upravuje v súčasnosti problematiku dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov zákon č. 582/2004 Z. z. z 23. septembra 2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o miestnych daniach), ktorý nadobudol platnosť Tento zákon nahradil zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z nehnuteľností ), ktorý nadobudol účinnosť dňa Daň z poľnohospodárskych pozemkov Na Slovensku došlo od roku 2004 k decentralizácii daňovej sústavy, čím sa posilnili kompetencie v otázkach stanovenia a výberu daní mestám a obciam. K miestnym daniam patrí daň z nehnuteľností, ktorú stanovujú mestá (obce) na všetky typy nehnuteľného majetku, t.j. pozemky a stavby. Pozemkom sa podľa slovenského právneho poriadku ( 48, ods.1, zákona č. 266/1992 Zb. o katastre nehnuteľností Slovenskej republiky - katastrálny zákon) rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, hranicou katastrálneho územia, hranicou intravilánu, hranicou vymedzenou právnym vzťahom, hranicou držby, hranicou druhu pozemkov alebo rozhraním spôsobu využívania pozemkov. Z toho vyplýva, že jeden pozemok s jedným parcelným číslom, rozdelený na pozemok zastavaný a ostatný pozemok, bude podliehať rozdielnej daňovej sadzbe. Preto pre definovanie predmetu dane z pozemkov má rozhodujúci vplyv kataster nehnuteľností, pretože zákon o miestnych daniach preberá rozdelenie pozemkov podľa druhu tak, ako je to uvedené v katastrálnom zákone. Predmetom dane z pozemkov na území SR sú: - orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, - trvalé trávne porasty, - záhrady, - lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, - rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, - zastavané plochy a nádvoria, - stavebné pozemky, - ostatné plochy okrem stavebných pozemkov. Základom dane je hodnota pozemkov (bez porastu), hodnota ornej pôdy a trvalých trávnych porastov vynásobená výmerou. Pozemky (stavebné), záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy s výnimkou stavebných pozemkov sú pre daňové účely zaradené do 8 pásiem, a to v závislosti od počtu obyvateľov podľa prílohy č. 2 zákona o miestnych da- 2

3 niach. Hodnota ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov a trvalých trávnych porastov je určená podľa prílohy č.1 zákona o miestnych daniach. Sadzba dane z pozemkov je 0,25 %. Túto sadzbu môže správca dane pre jednotlivé druhy pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia podľa miestnych podmienok v obci znížiť alebo zvýšiť. Ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení. Správca dane vo všeobecne záväznom nariadení stanovuje ročné sadzby dane zo všetkých druhov pozemkov (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky, vodné plochy, zastávané plochy a nádvoria, ostatné plochy). Sadzba dane z jednotlivých druhov pozemkov je spravidla určená za každý druh pozemku osobitne, pričom takto stanovená sadzba dane pri každom z uvedených druhov pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej sadzby dane. Daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane z pozemkov. Platcom dane (daňovníkom) je: - vlastník pozemku, - správca u pozemkov vo vlastníctve štátu, - fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pozemky pridelené na obhospodarovanie (náhradné pozemky), užívateľ - nájomca pozemkov (zapísaný v katastri). Výraz Poľnohospodárske pozemky zahŕňa výmery ornej pôdy, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty a záhrady. Pre účely tejto analýzy vykonalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR (ďalej len MP SR ) v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (ďalej len SPPK ) v apríli 2008 prieskum týkajúci sa ukazovateľov za dane z ornej pôdy a trvalých trávnych porastov podľa obcí a miest za vybranú vzorku. Na základe prieskumu boli zistené nasledovné výsledky za roky 2007 a 2008 v oblasti daní z ornej pôdy a trvalých trávnych porastov za výberovú vzorku v rámci SR: Tabuľka č. 1 Ukazovateľ M.j Index 08/07 Orná pôda: Počet obcí vo výberovej vzorke 924,0 916,0 99,1 Výmera ha , ,8 100,1 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 181,5 182,5 100,5 Základ dane tis. Sk , ,5 100,5 Daň z ornej pôdy tis. Sk , ,6 108,7 Priemerné % zdanenia % 0,31 0,33 108,1 z toho zdanenie - sadzbou do 0,25 % tis. Sk , ,2 76,2 - sadzbou od 0,25 % do 0,50 % tis. Sk , ,5 111,2 - sadzbou od 0,50 % do 2,00 % tis. Sk 5 508, ,9 236,9 - sadzbou od 2,00 % do 5,00 % tis. Sk 0,0 0,0 - sadzbou nad 5,00 % tis. Sk 0,0 0,0 Trvalé trávne porasty (TTP): Počet obcí vo výberovej vzorke 677,0 672,0 99,3 Výmera ha , ,8 99,6 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 13,8 13,8 99,9 3

4 Základ dane tis. Sk , ,3 99,5 Daň z TTP tis. Sk 6 711, ,0 107,9 Priemerné % zdanenia % 0,41 0,45 108,5 z toho zdanenie - sadzbou do 0,25 % tis. Sk 1 555, ,7 76,1 - sadzbou od 0,25 % do 0,50 % tis. Sk 2 745, ,8 114,8 - sadzbou od 0,50 % do 2,00 % tis. Sk 2 117, ,0 123,5 - sadzbou od 2,00 % do 5,00 % tis. Sk 268,4 268,4 100,0 - sadzbou nad 5,00 % tis. Sk 25,0 25,0 100,0 Výberový súbor pokrýva výmeru 324,3 tis. ha ornej pôdy, čo predstavuje 22,7 % z celkovej výmery 1 425,9 tis. ha ornej pôdy SR (stav k ). Výmera trvalých trávnych porastov z výberového súboru predstavuje 118 tis. ha, čo predstavuje 13,4 % z celkovej výmery 880,9 tis. ha (stav k ) trvalých trávnych porastov SR. Výberový súbor v členení na kraje, okresy a obce v štruktúre sledovaných ukazovateľov za ornú pôdu a TTP sú uvedené v prílohách č.1 a 2. Výmery ornej pôdy a trvalých trávnych porastov za niektoré obce chýbajú, resp. sú v niektorých obciach veľmi nízke. Dôvodom je skutočnosť, že niektoré poľnohospodárske podniky za príslušnú obec neposkytli údaje o zdaňovaní pozemkov. Preto treba posudzovať výsledky prieskumu nielen ako výsledky za výberový súbor v rámci SR, ale tiež v rámci obce. Priemerné hodnoty 1 ha ornej pôdy a TTP boli vypočítané váženým aritmetickým priemerom (hodnota 1 m 2 * * počet ha príslušnej hodnoty pozemku a ich súčet delený celkovým počtom ha). Index rastu zdanenia rokov 2008 a 2007 za výberový súbor predstavuje 106,45 za ornú pôdu a 109,76 za TTP pri relatívne vyrovnanom indexe za výmeru a za základ dane. Z toho vyplýva, že daňové zaťaženie sa medziročne nezvýšilo z dôvodu vyššej výmery pozemkov, resp. vyššej hodnoty pozemkov, ale následkom rozhodnutia správcu dane. Z výsledkov prieskumu výberovej vzorky vyplýva, že najväčší podiel priemerného % zdanenia je v rozsahu od 0,25 % do 0,50 %. Najväčší nárast bol zaznamenaný v rozsahu od 0,5 % do 2 % (index 236,9), čo preukazuje prudký nárast priemerného % zdanenia v tomto rozsahu. U ornej pôdy % zdanenia neprevýšilo 2 %. U TTP je % zdanenia zaznamenané i v rozsahu nad 5 % a najväčší nárast v rozsahu od 0,5 % do 2 % (index 123,5), pričom objem dane v rozsahu zdanenia do 0,25 % zaznamenal pokles (pri OP aj TTP index cca 76). Vývoj v presune objemu dane z rozsahov s nižším daňovým zaťažením do rozsahov s vyšším daňovým zaťažením preukazuje postupný nárast priemerného percenta zdanenia hlavných druhov poľnohospodárskej pôdy spojený s vyšším celkovým daňovým zaťažením poľnohospodárskej pôdy. Okrem ornej pôdy a TTP patria do poľnohospodárskej pôdy i chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné sady. MP SR v spolupráci s Ovocinárskou úniou SR, Zväzom vinohradníkov Slovenska a Zväzom výrobcov hrozna a vína na Slovensku vykonalo za roky 2007 a 2008 prieskum zdaňovania chmeľníc, vinohradov a ovocných sadov s nasledovnými výsledkami (údaje za zdaňovanie záhrad za sledované roky nie sú k dispozícii): 4

5 Tabuľka č. 2 Ukazovateľ M.j Index 08/07 Chmeľnice Počet obcí vo výberovej vzorke ,0 Výmera ha 181,55 181,55 100,0 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 149,74 149,74 100,0 Základ dane tis. Sk , ,80 100,0 Daň z chmeľníc tis. Sk 76,30 82,66 108,3 priemerné % zdanenia % 0,28 0,36 128,1 Ukazovateľ M.j Index 08/07 Vinice Počet obcí vo výberovej vzorke ,3 Výmera ha 5 186, ,04 135,9 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 143,84 151,66 105,5 Základ dane tis. Sk , ,42 143,3 Daň z viníc tis. Sk 2 971, ,10 149,9 priemerné % zdanenia % 0,4 0,42 104,7 Ovocné sady Počet obcí vo výberovej vzorke ,0 Výmera ha 2 127, ,98 100,0 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 177,48 177,48 100,0 Základ dane tis. Sk , ,89 100,0 Daň z ovocných sadov tis. Sk 1 268, ,08 113,9 priemerné % zdanenia % 0,34 0,38 113,9 Zdroj: Ovocinárska únia SR, Zväz vinohradníkov Slovenska, Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku Výberový súbor pokrýva výmeru 181,55 ha chmeľníc, čo predstavuje 34,25 % z celkovej výmery 530 ha chmeľníc SR (stav k ). Výmera viníc z výberového súboru predstavuje 7 047,04 ha, čo predstavuje 25,86 % z celkovej výmery tis. ha viníc v SR (stav k ). Vo výberovom súbore je zahrnutá vzorka ovocných sadov o výmere 2 127,98 ha, čo predstavuje 12,09 % z celkovej výmery ha ovocných sadov v SR (stav k ). Vo výberovom súbore nie sú obsiahnuté údaje za všetky obce, v ktorých sa nachádzajú chmeľnice, vinice a sady, nakoľko tieto údaje neboli poskytnuté, resp. neboli úplné z hľadiska potrieb analýzy. Detailnejšie údaje za chmeľnice, vinice a ovocné sady sú uvedené v prílohách č. 3, 4 a 5. Celoplošný prepočet: Celoplošný prepočet výsledkov výberového súboru SPPK bol vypočítaný na základe celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy SR prevzatý z údajov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR uvádzaných v Štatistickej ročenke o pôdnom fonde v SR so stavom k 1. januáru príslušného roku. 5

6 Ukazovateľ Merná jednotka Tabuľka č. 3 r r Index 2008/2007 Poľnohospodárska pôda ha ,93 v tom: orná pôda ha ,90 trvalé trávne porasty ha ,01 chmeľnice ha ,25 vinice ha ,74 záhrady ha ,88 ovocné sady ha ,86 Zdroj: Štatistická ročenka o pôdnom fonde SR k Na základe výsledkov z prieskumu v rámci výberovej vzorky vykonalo MP SR nasledovný prepočet na celkové výmery ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, chmeľníc, vinohradov, ovocných sadov a záhrad za SR uvádzaných v Štatistickej ročenke o pôdnom fonde SR k a k : Sumárny celoplošný prepočet Tabuľka č. 4 Ukazovateľ M.j Index 08/07 Orná pôda Výmera ha , ,00 99,90 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 181,49 182,46 100,53 Základ dane tis. Sk , ,16 100,43 Daň z ornej pôdy tis. Sk , ,65 106,91 Priemerné % zdanenia % 0,31 0,33 106,45 Trvalé trávne porasty (TTP) Výmera ha , ,00 100,01 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 13,77 13,76 99,93 Základ dane tis. Sk , ,20 99,93 Daň z TTP tis. Sk , ,57 109,68 Priemerné % zdanenia % 0,41 0,45 109,76 Chmeľnice Výmera ha 534,00 530,00 99,25 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 149,74 149,74 100,00 Základ dane tis. Sk , ,20 99,25 Daň z chmeľníc tis. Sk 224,43 285,22 127,09 Priemerné % zdanenia % 0,28 0,36 128,57 Vinice Výmera ha , ,00 99,74 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 143,84 151,66 105,44 Základ dane tis. Sk , ,59 105,16 Daň z viníc tis. Sk , ,86 109,59 Priemerné % zdanenia % 0,40 0,42 105,00 Ovocné sady Výmera ha , ,00 98,86 6

7 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 177,48 177,48 100,00 Základ dane tis. Sk , ,62 98,86 Daň z ovocných sadov tis. Sk , ,12 112,64 Priemerné % zdanenia % 0,34 0,38 111,76 Záhrady Výmera ha , ,00 99,88 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 600,00 600,00 100,00 Základ dane tis. Sk , ,00 99,88 Daň z ovocných sadov tis. Sk , ,00 104,87 Priemerné % zdanenia % 0,25 0,26 104,00 Spolu: Výmera ha , ,00 99,93 Priemerná hodnota 1ha tis. Sk 133,47 134,08 100,46 Základ dane spolu tis. Sk , ,78 100,38 Daň spolu tis. Sk , ,42 106,92 Priemerné % zdanenia poľnohospodárskej pôdy % 0,31 0,33 106,45 Poznámka: Priemerná miera zdanenia poľnohospodárskej pôdy bola vypočítaná na 0,33 % po zaokrúhlení. Z hľadiska porovnávania ďalších výpočtov bude pre matematické potreby používaná hodnota 0, %. Pri prepočte za záhrady bol v sledovanom období použitý odborný odhad za priemernú hodnotu v Sk/1m 2 vo výške 60 Sk a odhadovaná priemerná ročná sadzba dane 0,26 % (rok 2008). Uvedená sadzba dane zo záhrad bola stanovená zvýšením 0,25 % sadzby dane roku 2007 o 0,01 % (index rastu 104). Sadzba dane 0,25 % bola prevzatá zo zákona číslo 582/2004 Z. z. o miestnych daniach. Index rastu priemerného % zdanenia záhrad predstavuje najnižší nárast priemerného % zdanenia spomedzi všetkých sledovaných druhov poľnohospodárskej pôdy. Najvyšší nárast priemerného % zdanenia bol zaznamenaný u chmeľníc (index 128,57). V roku 2008 došlo k poklesu výmer ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov a záhrad a súčasne bol zaznamenaný nárast celkového objemu dane. Úroveň základu dane sa v sledovanom období nezaznamenala výraznejšie výkyvy. Celoplošný prepočet ukázal, že pri klesajúcej výmere (index 99,93) došlo k nárastu základu dane (index 100,38) a k nárastu celkovej vypočítanej dane (index 106,92). Nárast celkového objemu dane bol pri klesajúcej výmere a mierne rastúcom základe dane spôsobený hlavne rastom priemerného % zdanenia poľnohospodárskej pôdy (index 106,45). Uvedené výsledky celoplošného prepočtu predstavujú odhadované objemy zdanenia poľnohospodárskych pozemkov za predpokladu, že daň by bola zaplatená za celú výmeru poľnohospodárskej pôdy v rámci SR. Štatistické údaje Ministerstva financií SR za daň z poľnohospodárskych pozemkov za rok 2006 Ministerstvo financií SR (MF SR) a DataCentrum Bratislava poskytlo údaje za rok 2006 z výsledkov štátneho štatistického zisťovania o dani z nehnuteľností (Daň/MF SR/ 1-01) o zdaňovaní ornej pôdy (OP), chmeľníc, viníc, ovocných sadov, trvalých trávnych porastov 7

8 (TTP) a záhrad s uvedením kraja (členenie podľa krajov je uvedené v prílohách č. 9, 10 a 11), výmery pôdy neoslobodenej od dane, výmery pôdy so zníženou sadzbou dane, výmery pôdy oslobodenej od dane, sumy predpísanej dane a sumy zaplatenej dane (údaje za rok 2007 nie sú zatiaľ k dispozícii). Údaje o zdanení ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov trvalých trávnych porastov a záhrad za rok 2006 Tabuľka č. 5 Druh pôdy Výmera pozemkov v ha Predpis dane Zaplatená daň Neoslobodené Znížené Oslobodené v tis. Sk v tis. Sk OP* , ,91 TTP , , , , ,56 Záhrady , ,86 626, , ,37 SR spolu , , , , ,84 *OP - zahŕňa ornú pôdu, vinice, chmeľnice, ovocné sady Zdroj: Ministerstvo financií SR, DataCentrum Bratislava Po prepočítaní uvedených údajov použitím priemernej ceny 159 tis. Sk za 1 ha ornej pôdy a 12,1 tis. Sk za 1 ha TTP z prílohy zákona o miestnych daniach bolo zistené priemerné percento zdanenia 0,31 %, čo predstavuje úroveň zdanenia vypočítanú MP SR z výberovej vzorky za rok 2007 s prepočtom na celkovú plochu ornej pôdy, chmeľníc, viníc, ovocných sadov, TTP a záhrad za SR. Štatistické výsledky z MF SR za rok 2006 potvrdili správnosť prepočtu výberovej vzorky za rok 2007 s nárastom sadzby dane na 0,33 % (nárast o 0,02 %) za rok 2008, ktorý použilo MP SR ako základ pre návrh alternatív stanovenia sadzby dane z poľnohospodárskych pozemkov. MF SR uvádza celkový objem predpísanej dane v sume 951,1 mil. Sk. Po zohľadnení výsledkov a štruktúry zdaňovanej pôdy poskytnutej z MF SR predpokladáme, že môže byť odhad objemu zaplatenej dane vypočítaný MP SR z výberového súboru SPPK pre rok 2008 znížený o 1,6 % (zníženie celkovej výmery o plochy oslobodené od dane a so zníženou sadzbou dane). Zdaňovanie poľnohospodárskej pôdy a dopad na rentabilitu. Zdaňovanie pozemkov je významným ekonomickým nástrojom ovplyvňujúcim hospodársky výsledok ich užívateľov. V podstate je platba dane za pôdu súčasťou výrobných nákladov, ktoré predstavujú rozhodujúcu zložku ekonomickej efektívnosti i rentability poľnohospodárskych subjektov. Analýzy Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) Bratislava, týkajúce sa potenciálnej miery rentability dosahovanej z rastlinnej výroby, poukazujú na rozdielnu úroveň vynakladania nákladov i reálneho zisku (straty) aj v závislosti od kvality pôd, ich vlastnosti a produkčného potenciálu. Analýza potenciálnej efektívnosti poľnohospodárskych pôd je významným ukazovateľom najmä pre účelné plošné rozmiestnenie jednotlivých aktivít, resp. pre koncipovanie štátnej politiky v rezorte pôdohospodárstva. Prepočty VÚPOP potvrdili, že len kraje s najvyššou bodovou hodnotou pôd Trenčiansky (70 bodov), Nitriansky (69 bodov) i Bratislavský (62 8

9 bodov) sú schopné profitovať aj z rastlinnej výroby. Úroveň vyprodukovanej biomasy z jedného hektára pôd sa tu pohybuje na úrovni t sušiny. Najmenej rentabilné sú v tomto ukazovateli kraje Žilinský a Prešovský s bodovou hodnotou pôd 26, resp. 27 bodov, v ktorých jeden hektár vyprodukuje len 6-7 t sušiny biomasy, t.j. asi len polovicu z najprodukčnejších krajov Slovenska. Ukazuje sa, že viac ako 54 % poľnohospodárskych pôd Slovenska je bez dotačnej podpory pri súčasných ekonomických parametroch (cenová úroveň vstupov i výstupov) nerentabilných. Málo rentabilných pôd (miera rentability 0-3 %) je 13,9 %, stredne rentabilných (miera rentability 3-6 %) je 7,3 %, vysoko rentabilných (miera rentability 6-9 %) je 10,6 % a veľmi rentabilných (miera rentability nad 9 %) je 13,8 %. Pri takejto analýze, najmä v regiónoch s prirodzene nízkym produkčným potenciálom, a tým aj predpokladanej stratovosti výroby, sa okrem iných natíska otázka nevyhnutnosti daňového zaťaženia (výšky zaťaženia) tzv. nerentabilných pôd. Vysoké daňové zaťaženie len prehlbuje disparitu nákladov a výnosov a vedie k zvýšeniu prirodzenej stratovosti výroby. Pritom je logické, že nik nebude dlhodobo na pôde vytvárať finančnú stratu. Dôsledkom takéhoto konania môže byť upustenie od využívania nerentabilných pôd, a teda aj ich devastácia. Zastúpenie pôd z pohľadu ekonomickej rentability rastlinnej výroby podľa krajov v % Tabuľka č. 6 Kategória rentability pôd BA TT TN NR ZA BB KE PO SR spolu Nerentabilné 24,6 10,6 62,4 5,9 96,7 73,5 58,5 91,0 54,4 Málo rentabilné 5,4 11,4 19,4 18,8 3,1 17,4 15,5 6,8 13,9 Stredne rentabilné 9,0 6,4 7,1 15,7 0,2 6,9 13,7 0,8 7,3 Vysoko rentabilné 29,9 20,2 7,3 22,4-2,2 12,3 1,4 10,6 Veľmi vysoko rentabilné 31,1 51,4 3,8 37, ,8 Zdroj: VÚPOP BA Bratislavský kraj, TT Trnavský kraj, TN Trenčiansky kraj, NR Nitriansky kraj, ZA Žilinský kraj, BB Banskobystrický kraj, KE Košický kraj, PO Prešovský kraj Kvalita pôd výrazne ovplyvňuje produkčné možnosti územia, a tým aj jeho ekonomickú stabilitu. Potvrdzuje sa, že so stúpajúcou produkčnou schopnosťou stúpa nákladovosť výroby, stúpajú tržby, výnosy a čo je najdôležitejšie aj zisk. Táto skutočnosť a vývojom daná plošná dislokácia kvality pôd objektívne ekonomicky kategorizuje jednotlivé oblasti Slovenska. Vo VÚPOP boli vypracované ekonomické parametre pre rastlinnú výrobu celkom i pre hlavné poľnohospodárske plodiny až na úroveň bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). 9

10 Zastúpenie pôd z pohľadu ekonomickej rentability pestovaných plodín v % Kategória rentability Pšenica ozimná Kukurica na zrno Cukrová repa Repka ozimná Tabuľka č. 7 Zemiaky RV spolu Pôdy nerentabilné 36,3 59,5 61,0 31,3 74,9 54,4 Pôdy málo rentabilné 15,8 3,1 1,3 31,2 4,9 13,9 Pôdy stredne rentabilné 13,7 12,9 3,4 17,3 6,1 7,3 Pôdy vysoko rentabilné 21,4 15,4 22,4 13,6 9,3 10,6 Pôdy veľmi vysoko rentabilné 12,8 9,1 11,9 6,6 4,8 13,8 Zdroj: VÚPOP Súčasnú úroveň daňového zaťaženia poľnohospodárskych pôd upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V tomto zákone je základ sadzby dane stanovený na základe hodnoty pozemku bez porastu, t.j. v konkrétnom vyjadrení je v prílohách uvedeného zákona vyčíslená hodnota ornej pôdy a trvalých trávnych porastov pre každé katastrálne územie. Hodnota uvedených druhov pozemkov bola na základe výpočtov VÚEPP stanovená pre každú BPEJ (bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku) na základe príslušných typových štruktúr osevu, normatívnych úrod a cien. Na základe zastúpenia BPEJ v príslušnom katastri bola následne stanovená hodnota pôdy. Z tejto hodnoty vychádzal zákon č. 476/2003, ktorým sa menil a dopĺňal zákon SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti. Treba povedať, že takáto hodnota pôdy reálne odrážala produkčný potenciál pôd. Pri koncipovaní hodnoty poľnohospodárskych pôd uvedenej v zákone č. 582/2004 Z. z. došlo k umelej deformácii hodnoty ornej pôdy keď sa pôvodná cena podľa zákona č. 476/2003 Z. z. jednoducho vynásobila koeficientom 3. Hodnota trvalých trávnych porastov ostala zachovaná v pôvodnom znení. Znamená to teda, že za účelom vyššieho výberu daní sa zdeformovala hodnota orných pôd (úradná cena), čo v praxi spôsobuje metodickú nejednotnosť i rozporuplnosť v ich oceňovaní. Na takúto deformáciou samozrejme doplatili najmä poľnohospodári, ktorí platia dane z trojnásobne vyššieho základu. Pre objektívnosť treba povedať, že sadzba dane sa síce v zákone č. 582/2004 Zb. znížila na 0,25 %, stále je to však na jednotku plochy viac ako platba podľa zákona č. 476/2003 Z. z.. Okrem toho sadzbu dane podľa zákona č. 582/2004 Z. z. môže správca dane všeobecne záväzným nariadením zvýšiť. Možný dopad platného znenia zákona č. 582/2004 Z. z.: Z hľadiska stanovenia optimálneho daňového zaťaženia poľnohospodárskych pozemkov je nutné prihliadať na rentabilitu poľnohospodárskych pôd. V súčasnosti je 54 % poľnohospodárskych pôd nerentabilných, na 13,9 % je dosahovaná malá rentabilita (miera rentability 0-3 %), stredne rentabilných (miera rentability 3-6 %) je 7,3 %, vysoko rentabilných (miera rentability 6-9 %) je 10,6 % a veľmi rentabilných (miera rentability nad 9 %) je 13,8 %. Pri stanovení sadzby dane na úrovní 20-násobku základnej sadzby 0,25 % podľa platného zákona bude zdanenie poľnohospodárskych pozemkov na úrovni 5 % (v prípade, že najnižšia ročná sadzba dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení je 0,25 %). V uvedenom prípade by sa základná sadzba dane 0,25 % zvýšila o 4,75 %, čo bude mať nepriaznivý dopad na rentabilitu poľnohospodárskych podnikov. Pôdy s malou rentabilitou a z väčšej časti aj pôdy zo strednou rentabilitou sa stanú nerentabilnými pôdami. Nerentabilné pôdy budú tvoriť 71,5 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Už v súčasnosti sa v pásme nerentabilných pôd nachádza podstatná časť pôdy v krajoch s vysokou nezamestnanosťou (Prešov 91 % pôdy, Banská Bystrica 73,5 % pôdy, Košice 10

11 58,5 % pôdy, Žilina 96,7 % pôdy). Uvedené maximálne daňové zaťaženie zvýši úroveň nákladov na takú úroveň, že výmera nerentabilných pôd sa bude pohybovať v 4 krajoch z 8 na území SR na úrovni %. V prípade zvýšenia daňového zaťaženie sa zníži atraktívnosť vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskej výroby a podnikania v poľnohospodárstve Daň z lesných pozemkov Pri zdanení lesných pozemkov sa vychádza z kategorizácie lesov, keďže predmetom dane sú v novom zákone a boli aj v predošlých všeobecne záväzných právnych predpisoch (zákon č. 91/2004 Z. z., resp. č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností), lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy. Podľa 15 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch Hospodárske lesy sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Základom dane z lesných pozemkov je hodnota pozemku určená podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, spravidla oprávneným znalcom znaleckého odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesa. Správcu dane vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza a výnos dane je príjmom rozpočtu obce. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť zníženie ale i zvýšenie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov okrem iných aj pozemky: - vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, - v národných parkoch, chránených areáloch, prírodných rezerváciách, prírodných pamiatok a vo vyhlásených ochranných pásmach s tretím a štvrtým stupňom ochrany, - lesné pozemky od nasledujúceho roka po vzniku holiny do roku plánovaného začatia výchovnej ťažby (prvej prebierky). Pre porovnanie, v predtým platnom zákone o dani z nehnuteľností boli vždy od dane z pozemkov lesné pozemky od nasledujúceho roka po vzniku holiny do roku plánovaného začatia výchovnej ťažby (prvej prebierky) oslobodené, pretože v tomto prípade ide jednoznačne o nákladové štádium vývoja lesného porastu. Analýza finančnej podstaty dane z lesných pozemkov v právnom systéme SR Cieľom analýzy je v prvom rade vytvoriť nepriamy ekonomický nástroj na podporu vlastníkov lesov pri zabezpečovaní plnenia požadovaných funkcií lesov (produkčných a mimoprodukčných). Základom dane z lesných pozemkov je všeobecná hodnota lesných pozemkov. Podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty lesných pozemkov a koeficienta polohovej diferenciácie, zohľadňujúceho špecifiká dopytu, využiteľnosti, dosahovania výnosu a predajnosti lesného majetku. Východiskovú hodnotu lesného pozemku tvoria dve čiastky, a to základná hodnota lesného pozemku a hodnota vyplývajúca z polohy. Základná hodnota lesného pozemku sa odvodila kapitalizáciou periodickej renty (čistého periodického marginálneho výnosu) v rubnej dobe pre absolútne bonity hlavných a ďalších drevín cieľového zastúpenia v porastoch. pomocou algoritmu: 11

12 Hp v = Hp z + fp (1) Ru j,k Hp z jk = (2) 1,0 p u -1 kde je: Hp v - východisková hodnota lesného pozemku Hp z - základná hodnota lesného pozemku fp - faktor polohy Hp z, jk - základná hodnota lesného pozemku j-tej bonity, k- tej dreviny Ru j,k - periodická renta (čistý periodický marginálny výnos v rubnej dobe) j-tej bonity, k- tej dreviny p - úroková miera; podľa drevín 2 2,5 % u - rubná doba; podľa drevín rokov Hodnota polohy vyjadruje vzťah nákladovosti sústreďovania a odvozu dreva v závislosti od vzdialenosti. Priemerná hodnota polohy vyjadrená priemernou sústreďovacou a odvoznou vzdialenosťou za Slovensko je už zakomponovaná do základnej hodnoty lesných pozemkov. Odchýlky od priemerných polohových pomerov Slovenska (priemernej sústreďovacej a odvoznej vzdialenosti) sa do základnej hodnoty lesných pozemkov premietajú pomocou sadzieb faktora polohy lesného pozemku a celkovej produkcie cieľovej dreviny v rubnej dobe. Jednotkové hodnoty faktora polohy lesného pozemku sa stanovili podľa tohto algoritmu: fp j = Ps 1,2 - f (x 1, x 2 ) (3) kde je: fp j - jednotková hodnota faktora polohy zo sústreďovania a odvozu dreva j-tej bonity Ps 1,2 - priemerné náklady sústreďovania (s 1 ) a odvozu (s 2 ) dreva na Slovensku x 1,2 - sústreďovanie (x 1 ) a odvozná vzdialenosť (x 2 ) v diskrétnych veličinách f (x 1, x 2 ) - funkcie nákladov konkrétneho stanovišťa v závislosti od vzdialenosti x 1 a x 2 Stanovenie čiastky Ru jk (periodickej renty), ktorá sa ročne odčerpáva platením pozemkovej dane Pri základnej sadzbe dane z lesných pozemkov 0.25% sa pri rôznych sadzbách úrokovej miery použitej pri stanovení základnej hodnoty lesného pozemku (Hp z ) môžu ročne odčerpať čiastky periodickej renty (za rubnú dobu) v jednotlivých prípadoch (podľa hodnoty úrokovej miery): Hp pri p =1,5%: Hp z predstavuje 28, 20 % Ru jk, ročne sa odčerpá 0,025 x 28,20 = 0,705 % Ru jk. Za 70 rokov (okolo rokov sa daň do prvej prebierky neplatí) to je 49, 35 % Ru jk. Maximálne možné zvýšenie pozemkovej dane správcom dane, aby sa nesiahlo na podstatu renty z pôdy je 2,026 násobok základnej sadzby dane (100: 49,35 % = 202,6 %) Hp pri p =1,75%: 12

13 Hp z predstavuje 21, 42 % Ru jk, ročne sa odčerpá 0,025 x 21,42 = 0,5355 % Ru jk. Za 70 rokov (okolo rokov sa daň do prvej prebierky neplatí) to je 37, 48 % Ru jk. Maximálne možné zvýšenie pozemkovej dane správcom dane, aby sa nesiahlo na podstatu renty z pôdy je 2,668 násobok základnej sadzby dane (100: 37,48 % = 266,8 %). Hp pri p = 2%: Hp z predstavuje 16, 01 % Ru jk, ročne sa odčerpá 0,025 x 16,01 = 0,40025 % Ru jk. Za 70 rokov to je 28, 0175 % Ru jk. Maximálne možné zvýšenie pozemkovej dane správcom dane, aby sa nesiahlo na podstatu renty z pôdy je 3,57 násobok základnej sadzby dane (100: 28,02 % = 357 %). Hp pri p = 2,25%: Hp z predstavuje 12,12 % Ru jk, ročne sa odčerpá 0,025 x 12,12 = 0,303 % Ru jk. Za 70 rokov to je 21,21 % Ru jk. Maximálne možné zvýšenie pozemkovej dane správcom dane, aby sa nesiahlo na podstatu renty z pôdy je 4,71 násobok základnej sadzby dane (100: 28, 02 % = 471 %). Hp pri p = 2,5%: Hp z predstavuje 9, 2478 % Ru jk, ročne sa odčerpá 0,025 x 9,25 = 0,2313 % Ru jk. Za 70 rokov to je 16, 1875 % Ru jk. Maximálne možné zvýšenie pozemkovej dane správcom dane, aby sa nesiahlo na podstatu renty z pôdy je 6,18 násobok základnej sadzby dane (100: 16, 19 % = 618 %). S ohľadom na to, že spravidla do 40 až 60 rokov veku lesné porasty, v závislosti od dreviny a bonity, neprodukujú kladný čistý výnos, musí si užívateľ lesa požičiavať finančné zdroje na úhradu pozemkovej dane a zároveň uhrádzať úrok takýchto úverov. Zároveň musí plniť úlohy súvisiace so zabezpečením plnenia mimoprodukčných funkcií lesov, ktoré nie sú trhovo realizované, napriek tomu, že sú spoločnosťou využívané. Týmto sa stanovené rozpätie maximálne možného zvýšenia dane z pozemkov zníži podľa úrokovej miery o 50 60%. To znamená, že jeho hodnota sa môže pohybovať maximálne od 100% do 300%. Z vykonanej analýzy ďalej vyplýva, že pri všetkých lesných pozemkoch, kde bola uplatnená pri odvodení východiskovej hodnoty vyššia sadzba úrokovej miery ako 2,25% je výhodnejšie pre štát uplatňovať iba daň z príjmov, s jednotnou sadzbou 19%, vzhľadom na nákladový charakter pozemkovej dane, resp. všeobecne daní z nehnuteľnosti. Uplatnenie tohto riešenia by však vyžadovalo kompenzáciu výpadku príjmov obcí z dane z nehnuteľností zvýšením podielu obcí na výnose dane z príjmov. Daň zo stavieb a pozemkov slúžiacich na vedeckovýskumné účely Pre účely tejto analýzy bol v apríli 2008 vykonaný prieskum v oblasti daní zo stavieb a pozemkov za nasledovné organizácie vedeckovýskumnej základne rezortu pôdohospodárstva SR: Ústav vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo (ÚVTIP) Nitra, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) Bratislava, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) Bratislava, Výskumný ústav potravinársky (VÚP) Bratislava, Národné lesnícke centrum (NLC) Zvolen (iba za Lesnícky výskumný ústav /LVÚ/) a Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu (SCPV) Nitra. 13

14 Vývoj zdaňovania stavieb slúžiacich na vedeckovýskumné účely za výskumné ústavy v rezorte pôdohospodárstva SR v rokoch 2005, 2006 a 2007: Tabuľka č. 8 Organizácia Daň zo stavieb v tis. Sk Index r r r /2006 ÚVTIP Nitra 46,0 46,0 46,0 100,0 VÚEPP Bratislava 330,0 330,0 332,5 100,8 VÚPOP Bratislava 125,8 125,8 125,8 100,0 VÚP Bratislava 155,6 155,6 155,6 100,0 NLC Zvolen (iba 199,2 351,4 339,8 96,7 za LVÚ) SCPV Nitra 771, , ,5 100,0 S p o l u 1 627, , ,2 99,6 Zdroj: Podklady z uvádzaných organizácií Vývoj zdaňovania pozemkov slúžiacich na vedeckovýskumné účely za výskumné ústavy v rezorte pôdohospodárstva SR v rokoch 2005, 2006 a 2007: Tabuľka č. 9 Organizácia Daň z pozemkov v tis. Sk Index 2007/2006 r r r ÚVTIP Nitra 0,3 0,3 0,3 100,0 VÚEPP Bratislava 3,5 3,5 3,5 100,0 VÚPOP Bratislava 18,1 18,1 18,1 100,0 VÚP Bratislava 9,3 10,2 10,2 100,0 NLC Zvolen (iba 24,3 28,1 28,1 100,0 za LVÚ) SCPV Nitra 302,1 489,8 489,8 100,0 S p o l u 357,7 550,0 550,0 100,0 Zdroj: Podklady z uvádzaných organizácií Je predpoklad, že vo všetkých organizáciách vedeckovýskumnej základne (VVZ) rezortu pôdohospodárstva SR bude v roku 2008 pokračovať vývoj na úrovni roku V prílohách č. 6, 7 a 8 sú uvedené detailnejšie údaje (základ dane, sadzba dane, daň a lokalita) za VVZ v rámci rezortu pôdohospodárstva SR. Podľa 17 ods. 1 písm. c) zákona NS SR č. 582/2004 Z. z. sú od dane oslobodené pozemky a stavby, alebo ich časti slúžiace na vzdelávanie, alebo na vedeckovýskumné účely, vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied. Súčasná právna úprava nezahŕňa do kategórie pozemkov a stavieb oslobodených od dane ostatné pozemky a stavby iných špecializovaných vedeckovýskumných inštitúcii (okrem SAV) slúžiace na vzdelávanie, alebo vedeckovýskumné účely, tým sú vytvárané rozdiely v podpore vzdelávania a výskumu. 14

15 V Národnom programe reforiem, v ktorom boli rozpracované hlavné vízie, ciele a politiky Národnej lisabonskej stratégie, Slovenská republika zaradila vzdelávanie, vedu a výskum medzi hlavné oblasti a ciele vedomostnej spoločnosti na Slovensku. Oslobodením od dane uvedených pozemkov, stavieb a ich súčasti slúžiacich na vzdelávanie, alebo vedeckovýskumné účely by sa pokračovalo v napĺňaní cieľov a Národného programu reforiem, a tým aj Národnej lisabonskej stratégie. 3. Návrh úpravy systému stanovenia dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a oslobodenie od dane z pozemkov a stavieb slúžiacich na vedeckovýskumné účely Návrh úpravy systému stanovenia dane z poľnohospodárskych pozemkov Návrh úpravy systému stanovenia dane z poľnohospodárskych pozemkov je vypracovaný v alternatívach návrhov celoplošnej jednotnej maximálnej sadzby priemerného % zdanenia za všetky poľnohospodárske pozemky. Návrhy alternatív na stanovenie maximálnej sadzby dane z poľnohospodárskych pozemkov vychádzajú z východiskovej základne, ktorou sú výsledky prieskumu výberového súboru. Uvedené výsledky prieskumov boli prepočítané na celkové plochy so stavom k podľa Štatistickej ročenky o pôdnom fonde SR. Alternatíva č. 1 analyzuje dopad návrhu celoplošnej nulovej sadzby dane z poľnohospodárskych pozemkov, ktoré by boli oslobodené od dane. Alternatíva č. 2 analyzuje dopad návrhu celoplošnej jednotnej maximálnej sadzby dane do 0,25 % z poľnohospodárskych pozemkov. Alternatíva č. 3 je na rovnakej úrovni ako východiskový odhadovaný stav zdanenia poľnohospodárskych pozemkov v roku 2008 bez zvýšenia, resp. zníženia objemu dane so stanovením maximálnej sadzby dane do 0,33 %.. Alternatíva č. 1 Návrh na stanovenie jednotnej celoplošnej 0 % sadzby dane z poľnohospodárskych pozemkov a zrušenie možnosti správcu dane zvýšiť sadzbu dane z poľnohospodárskych pozemkov až na 20-násobok: Tabuľka č. 10 Ukazovatele Mer. jedn. Východiskový stav z roku 2008 Alternatíva č. 1 Rozdiel d - c Index d/c a b c d e f Základ dane spolu tis. Sk , , ,0 Miera zdanenia % 0,33 0-0, ,4 0 Objem dane tis. Sk ,4 0 Celkový dopad na verejný rozpočet po predpokladanom zvýšení dane z príjmu (po odčítaní 19 % z objemu dane) a odpočítaní výmery pôdy oslobodenej od dane a zníženej sadzby dane tis. Sk , ,4 0 15

16 Zdôvodnenie: Touto úpravou sa zlepší finančná situácia obhospodarovateľov poľnohospodárskych pozemkov v dôsledku neplatenia žiadnej dane z poľnohospodárskej pôdy. Zníženie objemu príjmov obcí a miest ako správcov dane z nehnuteľností, by mohlo byť kompenzované zvýšením podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Kvantifikácia finančného dopadu na rozpočty správcov dane: Pri tejto alternatíve by sa znížili odvody do rozpočtov obcí o ,4 tis. Sk. Berúc do úvahy štatistické výsledky MF SR za rok 2006 môže byť celkový dopad na rozpočet obcí znížený na ,1 tis. Sk (zníženie o 1,6 % v dôsledku odpočítania výmery pôdy oslobodenej od dane a zníženej sadzby dane). Nakoľko platba dane z nehnuteľnosti je pre podnikateľské subjekty nákladovou položkou, zvýšila by sa daň z príjmu o ,7 tis. Sk (19 % z ,1 tis. Sk), čo by predstavovalo zníženie daňových odvodov do verejného rozpočtu v sume ,4 tis. Sk ( ,1 tis. Sk ,7 tis. Sk). Nevýhody pre správcu dane: - zníženie objemu dane, - zrušenie možnosti stanovenia sadzieb dane z poľnohospodárskej pôdy. Výhody pre vlastníka a správcu poľnohospodárskych pozemkov: - odstránenie daňovej zaťaženosti, - odstránenie nerovnakých ekonomických podmienok poľnohospodárskych podnikov vyplývajúcich z platenia daní z poľnohospodárskych pozemkov, - zvýšenie atraktívnosti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Alternatíva č. 2 Návrh na stanovenie jednotnej celoplošnej sadzby dane z poľnohospodárskych pozemkov maximálne do 0,25 % zo základu dane a zrušenie možnosti správcu dane zvýšiť sadzbu dane z poľnohospodárskych pozemkov až na 20-násobok: Ukazovatele Mer. jedn. Východiskový stav z roku 2008 Alternatíva č. 2 Tabuľka č. 11 Rozdiel d - c Index d/c a b c d e f Základ dane spolu tis. Sk , , ,0 Miera zdanenia % 0,33 0,25-0,08 75,8 Objem dane tis. Sk , , ,8 76,6 Celkový dopad na verejný rozpočet po predpokladanom zvýšení dane z príjmu (po odčítaní 19 % zo zníženia objemu dane) a odpočítaní výmery pôdy oslobodenej od dane a zníženej sadzby dane tis. Sk , ,4 0 Zdôvodnenie: Touto úpravou sa zlepší finančná situácia obhospodarovateľov poľnohospodárskych pozemkov v dôsledku vylúčenia možnosti ľubovoľného zvyšovania sadzby dane správcom dane 16

17 a v celkovom vyššom znížení objemu dane. Zníženie objemu príjmov obcí a miest ako správcov dane z nehnuteľností, by mohlo byť kompenzované zvýšením podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Kvantifikácia finančného dopadu na rozpočty správcov dane: Pri tejto alternatíve sa predpokladá zníženie objemu dane o ,8 tis. Sk. Berúc do úvahy štatistické výsledky MF SR za rok 2006, môže byť celkový dopad na rozpočet obcí znížený na ,8 tis. Sk (zníženie o 1,6 % v dôsledku odpočítania výmery pôdy oslobodenej od dane a zníženej sadzby dane). Nakoľko platba dane z nehnuteľnosti je pre podnikateľské subjekty nákladovou položkou, zvýšila by sa daň z príjmu o ,4 tis. Sk (19 % z ,8 tis. Sk), čo by predstavovalo zníženie daňových odvodov do verejného rozpočtu v sume ,4 tis. Sk ( ,8 tis. Sk ,4 tis. Sk). Výhody pre správcu dane: - zníži sa administratívna náročnosť nakoľko bude stanovená celoplošná jednotná maximálna sadzba, - menej nedoplatkov na dani z poľnohospodárskych pozemkov, - zvýšenie čiastky dane z príjmov v obciach a mestách, kde bola doteraz stanovená nižšia sadzba dane z pozemkov než je navrhovaná v alternatíve č. 2. Nevýhody pre správcu dane: - zníženie objemu dane, - zrušenie možnosti zvýšenia na 20 násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení, - zníženie objemu príjmov z dane z pozemkov v tých obciach a mestách, kde mali stanovenú vyššiu sadzbu dane z pozemkov než je navrhovaná v alternatíve č. 2. Výhody pre vlastníka a správcu poľnohospodárskych pozemkov: - zníženie daňovej zaťaženosti. Zabezpečia sa rovnaké ekonomické podmienky platenia daní z poľnohospodárskych pozemkov stanovením maximálnej sadzby dane, ktorá sa nesmie prekročiť, - zníženie objemu dane z poľnohospodárskych pozemkov v tých obciach a mestách, kde mali stanovenú vyššiu sadzbu dane z pozemkov než je navrhovaná v alternatíve č. 2, - vytváranie predpokladov pre zamestnanosť vo vlastnom regióne alebo katastri, - zvýšenie atraktívnosti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Nevýhody pre vlastníka a správcu poľnohospodárskych pozemkov: - V nevýhode budú iba tí vlastníci a správcovia poľnohospodárskych pozemkov, ktorí mali doteraz stanovené nižšie % zdanenia. Správcovi dane nebude nič brániť, aby stanovil nižšiu sadzbu dane nakoľko navrhovaná sadzba dane je stanovená ako maximálna úroveň, ktorá sa môže pohybovať v rozsahu od 0 % do 0,25 %. Alternatíva č. 3 Návrh na stanovenie jednotnej celoplošnej sadzby dane z poľnohospodárskych pozemkov maximálne do 0,33 % zo základu dane a zrušenie možnosti správcu dane zvýšiť sadzbu dane z poľnohospodárskych pozemkov až na 20-násobok: 17

18 Ukazovatele Mer. jedn. Východiskový stav z roku 2008 Alternatíva č. 3 Tabuľka č. 12 Rozdiel d - c Index d/c a b c d e f Základ dane spolu tis. Sk , , ,0 Miera zdanenia % 0,33 0, ,0 Objem dane tis. Sk , , ,0 Objem dane po znížení výmery pôdy oslobodenej od dane a zníženej sadzby dane tis. Sk , , ,0 Zdôvodnenie: Touto úpravou sa čiastočne zlepší finančná situácia obhospodarovateľov poľnohospodárskych pozemkov v dôsledku vylúčenia možnosti ľubovoľného zvyšovania sadzby dane správcom dane, nakoľko bude stanovená celoplošná jednotná maximálna sadzba. Kvantifikácia finančného dopadu na rozpočty správcov dane: V celoslovenskom priemere by nedošlo k zníženiu objemu dane. Rozdiely by boli iba medzi jednotlivými obcami a mestami v závislosti od doteraz stanoveného % zdanenia v porovnaní s novou celoplošne stanovenou jednotnou maximálnou sadzbou 0,33 %. Berúc do úvahy štatistické výsledky MF SR za rok 2006 môže byť celkový objem dane znížený na ,1 tis. Sk (zníženie o 1,6 % v dôsledku odpočítania výmery pôdy oslobodenej od dane a zníženej sadzby dane). Výhody pre správcu dane: - v celoslovenskom priemere nedôjde k zníženiu objemu príjmov z dane za poľnohospodárske pozemky, - zníži sa administratívna náročnosť, nakoľko bude stanovená celoplošná jednotná maximálna sadzba, - menej nedoplatkov na dani z poľnohospodárskych pozemkov, - zvýšenie čiastky dane z príjmov v obciach kde bola doteraz stanovená nižšia sadzba dane z pozemkov než je navrhovaná v alternatíve č. 3. Nevýhody pre správcu dane: - zrušenie možnosti zvýšenia na 20 násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení, - zníženie objemu príjmov z dane z pozemkov v tých obciach, kde mali stanovenú vyššiu sadzbu dane z pozemkov než je navrhovaná v alternatíve č. 3. Výhody pre vlastníka a správcu poľnohospodárskych pozemkov: - zabezpečia sa rovnaké ekonomické podmienky platenia daní z poľnohospodárskych pozemkov stanovením maximálnej sadzby dane, ktorá sa nesmie prekročiť, - zníženie objemu dane z poľnohospodárskych pozemkov v tých obciach, kde mali stanovenú vyššiu sadzbu dane z pozemkov než je navrhovaná v alternatíve č. 3, - zvýšenie atraktívnosti vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. 18

19 Nevýhody pre vlastníka a správcu poľnohospodárskych pozemkov: - V nevýhode budú iba tí vlastníci a správcovia poľnohospodárskych pozemkov, ktorí mali doteraz stanovené nižšie % zdanenia. Správcovi dane nebude nič brániť, aby stanovil nižšiu sadzbu dane, nakoľko navrhovaná sadzba dane je stanovená ako maximálna úroveň, ktorá sa môže pohybovať v rozsahu od 0 % do 0,33 %. Z uvedených alternatív sa javí ako najvhodnejšia pre subjekty rezortu pôdohospodárstva alternatíva č. 1, pri ktorej by došlo k odstráneniu daňového zaťaženia z pozemkov. Prijateľná by bola i alternatíva č. 2, pri ktorej by bol maximálny dopad zníženia celkového objemu dane z pozemkov na verejný rozpočet do 198,6 mil. Sk so zabezpečením rovnakých ekonomických podmienok platenia daní z poľnohospodárskych pozemkov stanovením jednotnej celoplošnej sadzby dane maximálne do 0,25 % zo základu dane. Pri oboch alternatívach sa navrhuje zrušenie možnosti správcu dane zvýšiť sadzbu dane z pozemkov až na 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení. Navrhuje sa prijať alternatíva č. 3, pri ktorej by sa zrušila možnosť správcu dane zvýšiť sadzbu dane z pozemkov až na 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecnom záväznom nariadení a zabezpečili by sa relatívne rovnaké ekonomické podmienky platenia daní z poľnohospodárskych pozemkov stanovením jednotnej celoplošnej sadzby dane maximálne do 0,33 % zo základu dane a v priemere za SR by relatívne nedošlo k zníženiu objemu dane platenej správcovi dane. Návrh úpravy systému stanovenia dane z lesných pozemkov Na základe analýzy a zhodnotenia informácií existujúcich daňových systémov v niektorých štátoch Európy a právnej úpravy tejto problematiky vo všeobecne záväzných právnych predpisoch (zákon o miestnych daniach) je možné riešiť problematiku nasledovným spôsobom (alternatívne riešenia): Alternatíva č. 1 - Zrušiť zdaňovanie všetkých lesných pozemkov Zdôvodnenie: Renta z lesnej pôdy by bola odčerpávaná iba daňou z príjmov subjektov (fyzických a právnických osôb) obhospodarujúcich lesy. Zníženie objemu príjmov obcí ako správcov dane z nehnuteľností, by muselo byť kompenzované zvýšením podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Kvantifikácia finančného dopadu na rozpočty správcov dane: V roku 2006 bola predpísaná daň z lesných pozemkov na výmere ha, pričom čiastka zaplatenej dane predstavovala 132 mil. Sk, čo by bola približne suma finančného dopadu na rozpočty správcov dane pri uplatnení tejto alternatívy. Dopad na verejný rozpočet by bol nižší o 19 % t.j. o čiastku, ktorá by bola do odvedená do štátneho rozpočtu formou daní z príjmov a predstavoval by čiastku 107 mil. Sk. Výhody pre správcu dane: - nemuselo by sa dohliadať na pravidelnú aktualizáciu výmery lesných pozemkov hospodárskych lesov podliehajúcich dani a ich hodnoty, Nevýhody pre správcu dane: - zníženie objemu príjmov z dane z lesných pozemkov. 19

20 Výhody pre vlastníka a správcu lesného pozemku: - odpadli by starosti a náklady s aktualizáciou výmery a hodnoty lesných pozemkov, - uhrádzanie čiastky dane formou dane z príjmov by sa realizovalo iba v období reálnej výnosovosti lesných pozemkov. Nevýhody pre vlastníka a správcu lesného pozemku: - žiadne. Alternatíva č. 2 - zrušiť možnosť správcu dane určiť daň pre lesné pozemky hospodárskych lesov v období od nasledujúceho roka po vzniku holiny až do prvej prebierky a pre pozemky vybraných HSLT a zrušiť možnosť správcu dane zvýšiť základnú sadzbu dane z lesných pozemkov. Zdôvodnenie: Touto úpravou sa čiastočne zlepší finančná situácia obhospodarovateľov lesa v dôsledku vylúčenia možnosti ľubovoľného zvyšovania sadzby dane správcom dane a zrušenia povinnosti uhrádzania dane z lesných pozemkov na výmere vybraných HSLT 1 (105, 108, 112, 121, 126, 202 a 205), v ktorých sa nedocieľuje v združenom poraste kladný čistý výnos (hrubý zisk) ani za celú periódu rubnej doby. Zníženie objemu príjmov obcí ako správcov dane z nehnuteľností, by muselo byť kompenzované zvýšením podielu obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb. Kvantifikácia finančného dopadu na rozpočty správcov dane: V roku 2006 bola predpísaná daň z lesných pozemkov pre lesné porasty do veku realizácie prvej prebierky na výmere ha, pričom čiastka zaplatenej dane predstavovala približne 20 mil. Sk Pre vybrané HSLT bola daň z pozemkov predpísaná na výmere ha vo výške približne 1,7 mil. Sk. Relatívna hodnota zvýšenia základnej sadzby dane z lesných pozemkov správcami dane v roku 2006 predstavuje takmer 100 %, čo v absolútnom vyjadrení je približne 66 mil. Sk. Celková suma finančného dopadu na rozpočty správcov dane pri uplatnení tejto alternatívy by teda predstavovala približne 88 mil. Sk. Výhody pre správcu dane: - menej nedoplatkov na dani z pozemkov, - jednoduchšia správa daní, - vytváranie predpokladov pre zamestnanosť vo vlastnom regióne alebo katastri, - zvýšenie čiastky dane z príjmov. Nevýhody pre správcu dane: - zníženie objemu príjmov obcí ako správcov dane z nehnuteľností. Výhody pre vlastníka a správcu lesného pozemku: - zníženie objemu dane z lesných pozemkov, 1 HSLT hospodársky súbor lesných typov je aplikovaná typologická jednotka súborov lesných typov, v ktorej sa uplatňujú jednotné rámcove postupy obhospodarovania. Zoznam HSLT obsahuje príloha č.1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch 20