PREDSEDNÍCTVO ZDRUŽENIA MIEST A OBCÍ SLOVENSKA. Bilancia dopadov finančnej a hospodárskej krízy na mestá a obce v roku 2009 a predpoklady na rok 2010

Transkript

1 k bodu 5 PREDSEDNÍCTVO ZDRUŽENIA MIEST A OBCÍ SLOVENSKA Bilancia dopadov finančnej a hospodárskej krízy na mestá a obce v roku 2009 a predpoklady na rok 2010 Materiál predkladá: Jozef Turčány výkonný podpredseda ZMOS Materiál obsahuje: 1. Bilanciu dopadov finančnej a hospodárskej krízy na mestá a obce v roku 2009 a predpoklady na rok Informáciu o výpočte, použití a zúčtovaní mimoriadnej dotácie obciam na zmiernenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy v sume 100 mil. eur Materiál vypracoval: Ing. Jaroslav Mrva, riaditeľ finančnej sekcie Návrh na uznesenie: Predsedníctvo ZMOS berie na vedomie l. informáciu o bilancii dopadov finančnej a hospodárskej krízy na mestá a obce v roku 2009 a predpokladoch na rok informáciu o výpočte, použití a zúčtovaní mimoriadnej dotácie obciam v sume 100 mil. eur v roku 2009 Mošovce 26. januára 2009

2 A. Bilancia dopadov finančnej a hospodárskej krízy na mestá a obce v roku 2009 a predpoklady na rok 2010 I. Finančná a hospodárska kríza - jej dopady a prejavy v obciach Finančná a hospodárska kríza má priame dopady na výkon pôsobnosti obcí, ich financovanie a ekonomickú stabilitu. Prejavy a dopady finančnej a hospodárskej krízy na obce majú svoje osobitosti a sú ovplyvnené nasledovnými skutočnosťami: 1) Zníženie transferu dane z príjmov FO oproti predpokladom na rok 2009 a 2010 z dôvodu celkového zníženia výkonnosti ekonomiky (zvýšenie počtu nezamestnaných občanov, zníženie rastu zamestnanosti, zníženie daňovej základne). 2) Prijaté protikrízové opatrenia vlády SR. Vo vzťahu k obciam definované v Memorande o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť. Rozhodujúcim opatrením je zníženie transferu dane z príjmov FO oproti predpokladom na rok 2009 a 2010 z dôvodu zmeny parametrov fiškálnej decentralizácie v zákone o dani z príjmov zvýšením odpočítateľnej položky z daňového základu FO. 3) Oneskorenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy na rozpočty obcí (pokles transferu dane z príjmov FO až v II. polroku 2009, pokles transferu dane z príjmov FO dva roky po sebe). 4) Zhoršenie sociálnej situácie najmä u časti obyvateľstva postihnutého prepúšťaním a finančná participácia obcí na riešení ich sociálnych problémov a s tým spojené očakávané zvýšenie výdavkov obcí na sociálnu oblasť (jednorázová sociálna výpomoc, zriaďovanie kontaktných miest na pomoc sociálne odkázaným a pod.). 5) Záväzok obcí hľadať rezervy a úspory vo svojej činnosti definovaný v Memorande o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť. K negatívnym dopadom finančnej a hospodárskej krízy, ktoré predstavuje vážne riziko pre ekonomickú stabilitu mnohých obcí, patrí aj uplatňovanie zákona o sociálnych službách a dopady jeho financovania na obce. Zákon bol schválený tesne pred krízovým obdobím a zmenou finančných podmienok vznikla nová, doteraz nedoriešená finančná situácia. Napriek úspešnej realizácii fiškálnej decentralizácie a posilnenia finančnej samostatnosti obcí majú obce len obmedzené možnosti vyrovnať sa vlastnými silami s negatívnymi dopadmi súčasnej finančnej a hospodárskej krízy na ich rozpočtové hospodárenie a finančnú situáciu. Obce síce autonómne rozhodujú o použití viac ako 70% svojich rozpočtových príjmov. Rozhodujúcu časť ich príjmov však predstavujú vládne transfery (osobitne normatívne výdavky na školstvo) a podielové dane, ktorých podmienky výberu sú v rukách centrálnej vlády. Obce tak majú len obmedzené možnosti autonómne regulovať výšku svojich príjmov v období finančnej a hospodárskej krízy vlastnou finančnou a daňovou politikou.

3 Rovnako aj v oblasti výdavkov sú obce vo svojom autonómnom rozhodovaní obmedzované. Limitujúcim faktorom je napríklad legislatíva, ktorá vo viacerých oblastiach pôsobnosti obcí presne definuje a nastavuje úroveň a rozsah služieb poskytovaných samosprávou. Poslednými príkladmi sú napr. zákony v oblasti školstva a sociálnych služieb, ktoré stanovujú úroveň povinných výdavkov obcí aj pri výkone ich samosprávnych pôsobností. V období finančnej a hospodárskej krízy tak obce musia venovať intenzívnu pozornosť využitiu všetkých dostupných legislatívnych a finančných nástrojov na zmiernenie dopadov krízy. Popri vlastných aktivitách, úsporných opatreniach, prehodnocovaní priorít a úprav svojich rozpočtových zámerov musia účinne a efektívne využívať napr. nasledovné možnosti: Na prechodné obdobie dohodnutú legislatívnu zmenu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorá umožňuje obciam zmierniť dopady krízy zapojením všetkých disponibilných finančných zdrojov na financovanie celého spektra ich zákonných pôsobností. V Memorande o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť dohodnutú možnosť jednorázovej podpory obcí štátom v prípade výrazného prepadu daňových príjmov. Zvýšené možnosti čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EU, Švajčiarskeho a Nórskeho mechanizmu z dôvodu dynamizácie čerpania týchto finančných prostriedkov ako jedno z prijatých protikrízových opatrení vlády SR. Projektové finančné zdroje Environmentálneho fondu a Štátneho fondu rozvoja bývania v rámci prijatých protikrízových opatrení vlády SR na realizáciu projektov v oblasti životného prostredia, bytovej výstavby a zatepľovania budov. Projektové finančné zdroje Sociálneho fondu vyčlenené v rámci protikrízových opatrení vlády SR na aktiváciu nezamestnaných občanov, na zriaďovanie sociálnych podnikov a iné. 2. Dopady finančnej a hospodárskej krízy na rozpočtové hospodárenie obcí Ku dňu spracovania materiálu neboli ešte známe výsledky hospodárenia obcí v roku Dopady a prejavy finančnej a hospodárskej krízy na rozpočtové hospodárenie obcí v roku 2009 je tak možné hodnotiť len na základe výsledkov ich rozpočtového hospodárenia k Údaje v tabuľkách č. 1, č. 2 a č. 3 dokumentujú oneskorený dopad finančnej a hospodárskej krízy v podmienkach obcí, prepad príjmov obcí vrátane prepadu daňových príjmov, snahu obcí udržať doterajšiu úroveň poskytovaných služieb ich obyvateľom a dynamické zapájanie finančných rezerv na financovanie výdavkov obcí. Z výsledkov rozpočtového hospodárenia obcí k ako aj doteraz známych informácií o ich aktuálnom finančnom stave ku koncu rozpočtového roka vyplýva, že obce sú v dôsledku dopadov finančnej a hospodárskej krízy a prijatých protikrízových opatrení vlády SR na začiatku rozpočtového roka v zložitej ale zatiaľ nie v kritickej finančnej situácii. Toto konštatovanie je podporené aj pozitívnym dopadom realizovaného opatrenia na zmiernenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy, ktorým bolo poskytnutie mimoriadnej dotácie obciam zo štátneho rozpočtu na krytie ich bežných výdavkov pred koncom roku 2009 v sume 100 mil. eur (viď tabuľka č. 2). Pritom dotácia na zmiernenie dopadov krízy bola poskytnutá plošne všetkým obciam v SR s odporúčaním, aby použili jej podstatnú časť na úhradu výdavkov až v roku 2010.

4 K zmierneniu dopadov finančnej a hospodárskej krízy na rozpočty obcí prispel aj posun účinnosti už schválených nových zákonných povinností obcí na obdobia po roku 2010 (napr. separácia biologického odpadu). Je škoda, že už nie je politická vôľa prijať ďalšie legislatívne zmeny a posuny účinnosti ustanovení ďalších zákonov a vyhlášok, ktoré by pomohli zmieniť dopad krízy predovšetkým na výdavkovú časť rozpočtov obcí. Na základe rokovaní ZMOS a VÚC s MF SR bol spracovaný návrh legislatívnych zmien na zmiernenie dopadov krízy v prechodnom období. ZMOS uplatnil požiadavku na prijatie týchto zmien v rámci pripomienkového konania k návrhu legislatívnych úloh vlády SR na rok Tieto návrhy Úrad vlády SR neakceptoval s odôvodnením, že príslušné ministerstvá neuvažujú s otváraním predmetných zákonov a vyhlášok. Tabuľka č. 1: Porovnanie rozpočtového hospodárenia obcí k a k Ukazovateľ (v mil eur) Skutočnosť k Skutočnosť k Rozdiel (v eurách) Podiel v % Príjmy 2 550, ,00-53,5 97,9 z toho: daňové príjmy 1 294, ,20-51,4 96 v tom: DPFO 977,3 928,9-48,4 95 príjmové FO 227,3 320,4 93,1 141 Výdavky 2 144, ,70 77,8 103,6 z toho: bežné výdavky 1 612, ,90 75,1 104,7 kapitálové výdavky 402,7 455,8 53,1 113,2 výdavky FO 129, ,4 61 Schodok/prebytok 405,6 274,3-131,3 67,6 Schodok/prebytok po vylúčení FO 307,7 32,9-274,8 10,7 Tabuľka č. 2: Vývoj výnosu dane z príjmov FO obciam Rok Výnos DPFO Podiel na 1 obyvateľa eur Sk eur Sk 2007 Skutočnosť Skutočnosť Skutočnosť Skutočnosť + Dotácia Prognóza

5 Tabuľka č. 3: Prevod výnosu dane z príjmov FO obciam za roky 2008 a 2009 mesiac Obce v mil. Eur rok 2008 Plnenie prevodu výnosu dane v % (bez zúčtovania) Obce v mil. EUR rok 2009 Plnenie prevodu výnosu dane v % (bez zúčtovania) Index 2009/2008 január 142,2 11,1 164,7 13,6 115,8 február 118,8 9, ,3 94,4 marec 88,9 6,9 98,5 8,2 110,8 zúčtovanie ,0 x 22,5 x 118,3 I. Q ,9 28,8 397,9 33,0 107,9 apríl 137,3 10, ,2 116,1 máj 92,4 7,2 61,8 5,1 66,9 jún 59,8 4,7 55,0 4,6 92,0 II. Q ,4 22, ,9 95,4 I.-II. Q ,4 x 674,1 48,4 102,4 júl 101,9 8,0 88,0 7,3 86,4 august 112,2 8,8 96,6 8,0 86,1 september 97,2 7,6 83,4 6,9 85,8 III. Q ,3 24,3 268,0 22,2 86,1 I. - III. Q ,7 x 942,1 x 97,2 október 103,4 8,1 88,6 7,3 85,7 november 106,8 8,3 90,8 7,5 85,0 december 101,2 7,9 85,5 7,1 84,5 IV. Q ,3 24,3 264,9 21,9 85,1 I. - IV. Q ,0 x 1207,01 x 94,2 Rozpočet prevodu výnosu DPFO (bez zúčtovania) 1 178,5 100, ,5 100,0 118,2 Rok prognóza prevodu výnosu dane (bez zúčtovania) Riziká ekonomickej stability a rozpočtového hospodárenia obcí v roku 2010

6 Pokračovanie poklesu výnosu DPFO. Prognózovaný pokles výnosu dane z príjmov FO v roku 2010 oproti skutočnosti roku 2009 o 6%. Prepad výnosu DPFO v I. polroku 2010 (viď. Graf č. 1). Oproti predchádzajúcim rokom sa očakáva výrazný prepad výnosu dane z príjmov FO v mesiaci marci. Dôvodom je výsledok zúčtovania prevodu dane za rok 2009, keď budú obce prvý krát vracať do ŠR prijatý výnos dane z príjmov FO nad rámec zákona z dôvodu úpravy odpočítateľnej položky na daňovníka v zákone o dani z príjmov v priebehu roku Dynamizácia čerpania fondov EU ako protikrízové opatrenie vlády SR a s tým spojená potreba ďalších finančných zdrojov obcí na kofinancovanie pri vyčerpaných finančných rezervách. Riziko nedostatku disponibilných finančných zdrojov obcí v I. polroku Nepriaznivá ekonomická situácia a nedostatok finančných zdrojov v štátnom rozpočte na poskytnutie sľúbenej mimoriadnej dotácie obciam v sume 40 mil. eur v mesiaci marci Vynútený predaj majetku obcí v nevýhodnom období prepadu cien nehnuteľností. Ďalšie zapájanie rezerv a finančných zostatkov z minulých rokov. Nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom obcí, rast požiadaviek na využívanie návratných zdrojov financovania a s tým spojený neprimeraný rast zadlženosti obcí. Zatiaľ nejasné riešenie refundácie a financovania dopadu zákona o sociálnych službách na rozpočty obcí a predložený návrh novely zákona o sociálnych službách s ďalším dopadom na finančné zdroje obcí (povinnosť financovania neštátnych zariadení). Nové podmienky financovania neštátnych škôl a školských zariadení od 1. januára 2010 (chýbajúce finančné prostriedky v niektorých mestách na financovanie cirkevných a neštátnych škôl a školských zariadení). Pokles finančných prostriedkov na vzdelávanie (MŠ a ZUŠ) na úkor financovania mimoškolských voľno-časových aktivít (Centrá voľného času a školské strediská záujmového vzdelávania) v dôsledku medziročného výrazného rastu počtu detí v týchto školských zariadeniach v niektorých obciach. Naplnenie ustanovenia z Memoranda o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť medzi vládou SR a Združením miest a obcí Slovenska, podľa ktorého sa má do vyriešiť finančný dopad súčasných opatrení na rozpočty miest a obcí po roku Graf č. 1: Prognóza prevodu dane z príjmov FO obciam v roku 2010

7 Tabuľka č. 4: Prognóza východísk financovania školstva v pôsobnosti obcí Rok Prepoč. počet žiakov spolu Prepoč. počet žiakov obecné ZUŠ, MŠ a ŠZ Prepoč. počet žiakov neštátne ZUŠ, MŠ a ŠZ Prognóza DPFO na 1 PPŽ v eurách rok ,0 rok 2009 (január) ,1 rok 2009 (júl) ,7 rok ,1 B. Informácia o výpočte, použití a zúčtovaní mimoriadnej dotácie obciam na zmiernenie dopadov finančnej a hospodárskej krízy v roku 2009 v sume 100 mil. eur

8 V Memorande o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú spoločnosť medzi vládou Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenska podpísanom dňa 13. februára 2009 jeho signatári vyjadrili pripravenosť rokovať aj o akýchkoľvek otázkach spojených s riešením dopadov finančnej a hospodárskej krízy, vrátane finančných kompenzácií dopadu krízy na mestá a obce v záujme zachovania rozsahu a kvality verejných služieb na miestnej úrovni. V zmysle podpísaného memoranda bol vývoj ekonomickej situácie obcí a ich daňových príjmov v roku 2009 priebežne monitorovaný na úrovni spoločnej pracovnej skupiny zástupcov ministerstva financií a Združenia miest a obcí Slovenska. Na základe vyhodnotenia očakávaných dopadov prijatých protikrízových opatrení a dopadov finančnej a hospodárskej krízy na mestá a obce v roku 2009 a 2010 a výsledkov viacerých rokovaní ZMOS s MF SR predložil minister financií vláde SR návrh na finančnú pomoc mestám a obciam z prostriedkov štátneho rozpočtu. Uznesením vlády SR č. 868 zo dňa bola obciam schválená mimoriadna dotácia zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 100 mil. eur. na vykrytie výpadku dane z príjmov fyzických osôb a zlepšenie východiskovej situácie v roku O poskytnutí mimoriadnej dotácie na zmiernenie dopadov opatrení vlády SR a dopadov finančnej a hospodárskej krízy boli regionálne združenia, mestá a obce informované listom predsedu ZMOS. V súvislosti s poskytnutím a účelovým použitím tejto dotácie evidujeme v Kancelárii ZMOS ešte aj v roku 2010 viaceré dotazy zamerané na nejasnosti v jej výpočte jednotlivým obciam a účelovom použití v podmienkach obcí. Na zlepšenie orientácie v uvedenej problematike sú určené nasledovné informácie. Rozdelenie mimoriadnej dotácie pre jednotlivé obce sa vykonalo podľa vzorca nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého rozdeľuje výnos dane z príjmov fyzických osôb obciam na mesačnej báze Daňové riaditeľstvo SR. Základom rozdelenia boli štatistické údaje, ktoré slúžili na prepočet výnosu dane v roku Táto dotácia bola zaslaná plošne všetkým mestám a obciam v priebehu mesiaca decembra 2009 jednotne v objeme cca 8,56% z výnosu dane pre danú obec uvedeného na internetovej stránke MF SR v dokumente Východiskové štatistické údaje a podiel obcí na výnose DPFO pre rok 2009 (prognóza jún 2009). O poskytnutí dotácie a podmienkach jej použitia dostali mestá a obce písomné oznámenie z ministerstva financií SR. Z listu ministerstva vyplýva, že: 1. Dotácia bola podľa ods. 2 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov poskytnutá mestám a obciam na rok Obce a mestá môžu použiť dotáciu na bežné výdavky, ktoré vznikli v rozpočtovom roku Neprihliada sa teda na to, že dotácia bola poskytnutá v poslednom kalendárnom mesiaci rozpočtového roka 2009.

9 3. Dotácia môže byť použitá aj na bežné výdavky v roku 2010, a to do 31. marca tohto roka. V roku 2010 však nemôže byť v zmysle zákona použitá na úhradu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní. 4. Charakteristika bežných výdavkov je presne definovaná v platnej rozpočtovej klasifikácii, ktorú sú mestá a obce povinné dodržiavať. Použitie dotácie podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom v zmysle 8a ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spôsob zúčtovania dotácie určí ministerstvo financií a bude o ňom informovať vo Finančnom spravodajcovi, v časti rozpočtová problematika, v priebehu I. štvrťroka Odporúčam mestám a obciam dôsledne rešpektovať účel použitia dotácie, sledovať informácie MF SR o spôsobe jej zúčtovania a dodržať stanovený spôsob a termín zúčtovania. Treba si uvedomiť, že pri akomkoľvek porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu budú mestá a obce sankcionované v zmysle zákona