VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. zo 16. apríla 2010,

Transkript

1 Strana 1486 Zbierka zákonov č. 189/2010 Čiastka VYHLÁŠKA Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 16. apríla 2010, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Nízke Tatry Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa 26 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovuje: 1 (1) Vyhlasuje sa Chránené vtáčie územie Nízke Tatry (ďalej len chránené vtáčie územie ) na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov orla skalného, tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa, ďatľa trojprstého, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho, bociana čierneho, orla krikľavého, výra skalného, včelára lesného, ďatľa bielochrbtého, žlny sivej, ďatľa čierneho, muchárika červenohrdlého, muchárika bielokrkého, prepelice poľnej, žltochvosta lesného, strakoša sivého, muchára sivého, lelka lesného a chriašteľa poľného a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. (2) Chránené vtáčie územie sa nachádza v okrese Banská Bystrica v katastrálnych územiach Baláže, Brusno, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod, Moštenica, Motyčky, Podkonice, Pohronský Bukovec, Priechod a Staré Hory, v okrese Brezno v katastrálnych územiach Bacúch, Braväcovo,Brezno,Bystrá,DolnáLehota,Heľpa,HornáLehota, Jarabá, Jasenie, Nemecká, Pohorelá, Polomka, Ráztoka, Šumiac, Telgárt, Valkovňa a Závadka nad Hronom, v okrese Liptovský Mikuláš v katastrálnych územiach Demänovská Dolina, Dúbrava, Iľanovo, Kráľova Lehota, Liptovské Kľačany, Lazisko, Liptovská Porúbka, Liptovský Ján, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Ploštín, Vislavce, Východná, Vyšná Boca a Závažná Poruba, v okrese Poprad v katastrálnych územiach Liptovská Teplička, Vikartovce a Vernár a v okrese Ružomberok v katastrálnych územiach Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovská Štiavnica a Ružomberok. (3) Chránené vtáčie územie má výmeru ,5200 hektára; hranice chráneného vtáčieho územia sú vymedzenévprílohe. 2 Za činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa považuje a) odstraňovanie alebo poškodzovanie hniezdnych alebo dutinových stromov orla skalného, orla krikľavého, včelára lesného, bociana čierneho, ďatľa čierneho, ďatľa trojprstého, ďatľa bielochrbtého, kuvika vrabčieho, kuvika kapcavého, muchárika červenohrdlého, muchárika bielokrkého, žltochvosta lesného a žlny sivej, ak tak určí obvodný úrad životného prostredia, b) mechanizované kosenie alebo mulčovanie trvalých trávnych porastov 1 ) iným spôsobom ako od stredu do okrajov od 1. apríla do 30. júna na súvislej ploche väčšej ako 0,5 hektára. 3 Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice chráneného vtáčieho územia, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici, na Krajskom úrade životného prostredia v Poprade, na Krajskom úrade životného prostredia v Žiline, na Obvodnom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici, na Obvodnom úrade životného prostredia v Brezne, na Obvodnom úrade životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, na Obvodnom úrade životného prostredia v Poprade a na Obvodnom úrade životného prostredia v Ružomberku. 4 Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. mája Jozef Medveď v. r. 1 ) Príloha č. 1 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

2 Čiastka 77 Zbierka zákonov č. 189/2010 Strana 1487 Príloha k vyhláške č. 189/2010 Z. z. VYMEDZENIE HRANÍC CHRÁNENÉHO VTÁČIEHO ÚZEMIA Chránené vtáčie územie je vymedzené v teréne podľa stavu katastrálnych máp k 25. augustu 2005 a podľa stavu lesníckych organizačných máp k 1. januáru 1997, 1. januáru 1999, 1. januáru 2000 a 1. januáru 2004 v mierke 1 : , z ktorých bola hranica chráneného vtáčieho územia prenesená do Základných máp v mierke 1 : týchto nomenklatúr: Ružomberok Liptovský Mikuláš Pohorelá Revúca Malužiná Donovaly Brezno Banská Bystrica Demänovská Dolina Chránené vtáčie územie pozostáva z piatich častí východnej (v Kráľovohoľských Tatrách), západnej (v Ďumbierskych Tatrách), okolia Turkovej a dvoch malých samostatných území v okolí Liptovských Kľačian. Vonkajšia hranica Západná časť (v Ďumbierskych Tatrách) Hranica chráneného vtáčieho územia vychádza z východiskového bodu na sútoku Starohorského potoka a bezmenného prítoku spod kóty Stará hora (964 m n. m.). Smeruje spodnou hranicou lesných porastov na severovýchod proti toku Starohorského potoka, hranicou lesa obchádza časť obcí Dolný Jelenec a Staré Hory, pretína Jelenskú dolinu, pričom hranica ide popod vodnú nádrž, ďalej pokračuje hranicou lesa až po katastrálnu hranicu medzi obcami Staré Hory a Motyčky. Odtiaľ pokračuje okrajom štátnej cesty až po obec Motyčky, ktorú ďalej obchádza jej juhozápadným okrajom, po hranici ochranných lesov vystupuje na lesnú odvoznú cestu, ktorou ide na juhovýchod až po západnú hranicu ochranného lesa dielec 251 (lesný hospodársky celok Staré Hory), po hranici tohto dielca prichádza do Bukovskej doliny a po lesnej ceste smerom na severozápad prichádza k rozhraniu medzi poľnohospodárskym a lesným pôdnym fondom. Ďalej pokračuje po hranici lesa a lúky cez kótu Bukovec (1061 m n. m.) až späť k obci Motyčky, k južnému okraju zastavaného územia obce a pokračuje okrajom lesa k časti obce Jergaly obce Motyčky, ktorú obchádza, pričom vynecháva aj porast 281 II. porastovú skupinu a smeruje ďalej okrajom lesa na severovýchod. Približne 1 km za osadou Jergaly hranica mení smer na juhovýchod, ide po bezmennom toku, ktorý tvorí hranicu medzi dielcami 314 a 317. Pokračuje okrajom lúky a lesa, najskôr 150 metrov na juh, potom smerom na východ, prechádza lúkou k severnému okraju čiastkovej plochy 307b, obchádza hranicu lesa a lúky dielce 307 a 308, východnou hranicou dielca 309 prichádza na hranicu ochranných lesov. Pokračuje touto hranicou ochranného lesa smerom na východ a následne na juh, pričom obchádza z južnej strany samotu Bully a prichádza ňou na lúku Pri javore. Pokračuje južnou hranicou lesa a lúky na východ až k lesnej ceste, ktorou pokračuje po hranici dielcov 299 a 300 až na južnú hranicu bielej plochy číslo 12, ktorú obchádza smerom k hranici medzi katastrálnymi územiami Donovaly a Podkonice. Hranica prechádza na lesný hospodársky celok Liptovská Osada, kde ide približne 200 metrov na východ lesnou cestou po hranici dielcov 622 a 615 na hraničný kopec 228 m n. m., kde sa stáča na juhovýchod a po cca 150 metroch prichádza na zvážnicu, po ktorej smeruje na východ až k hranici ochranných lesov. Po hranici ochranných lesov prichádza k západnej hranici prírodnej rezervácie Štrosy, ktorú obchádza postupne po jej západnej, severnej a východnej hranici, prichádza k Príslopu západne od kóty Kečka (1225 m n. m.), kde sa napája na existujúcu hranicu Národného parku Nízke Tatry. Po hranici národného parku pokračuje západným smerom, zbieha hrebeňom Veľkej Šindliarky, zo západu obchádza kótu Kochuľa (1021 m n. m.) až k potoku Korytnica. Ďalej pokračuje v smere toku Korytnica po spodnej hranici lesných porastov, pričom z východnej strany obchádza horáreň Barborina, ide po sútok s potokom Patočiny pri horárni, odtiaľ severovýchodným smerom po ľavom brehu potoka Patočiny a súčasne po hranici Národného parku Nízke Tatry až po severný bod dielca 348 na lesný hospodársky celok Liptovská Osada. Odtiaľ smeruje na juhovýchod po severnej a neskôr východnej hranici lesného porastu 351, približne 300 metrov západne od kóty Čierny vrch (1181 m n. m.) prechádza na severnú hranicu porastu 359, severnou hranicou lesných porastov ide na východ a prichádza na východnú hranicu dielca 361, pokračuje hranicou lesa, vynecháva lúčne spoločenstvá

3 Strana 1488 Zbierka zákonov č. 189/2010 Čiastka 77 a pripája sa na hranicu Národného parku Nízke Tatry na Škaredom potoku, proti jeho toku sa napája na hranicu ochranných lesov a po ich hranici a súčasne aj hranici Národného parku Nízke Tatry ide východným a severovýchodným smerom severne od kóty Veľká hoľa (1640 m n. m.) až po hranicu dielcov 1190 a 1191 (lesný hospodársky celok Liptovská Osada). Odtiaľ ide severným smerom po hranici medzi katastrami obcí Partizánska Ľupča a Liptovská Lúžna cez kótu Prievalec (1053 m n. m.) až pod kótu Senná kopa (1221 m n.m.). Tu mení smer na severozápad a sever po hranici týchto katastrálnych území až po hranicu ochranných lesov južne od kóty 1377 m n. m. Ďalej ide po hranici ochranných lesov na západ a na sever a východ (mimo chráneného územia vynecháva porast 164), pričom obchádza kótu Tlstá (1555 m n. m.) a prichádza späť na spomínanú katastrálnu hranicu a po nej ide do Ráztockého sedla. Pokračuje na západ po existujúcej hranici národnej prírodnej rezervácie Salatín, na cca 200 metroch po hranici katastrálnych území Liptovská Štiavnica a Liptovská Lúžna smerom na sever a ďalej na západ po hranici ochranných lesov a národnej prírodnej rezervácie, pritom z juhu obchádza kótu Magura (1334 m n.m.), a kótu Strapaté (1416 m n. m.). V lokalite Javorie mení smer na juh a pokračuje hranicou ochranných lesov, na juhovýchodnom bode dielca 82 sa stáča na západ a po okraji porastu 81a a neskôr len po hranici ochranných lesov prichádza na hranicu medzi katastrálnymi územiami Ružomberok a Liptovská Lúžna (pravostranný prítok potoka Hlaváčsko). Tu mení hranica smer na sever a prichádza po hrebeni opäť na hranicu Národného parku Nízke Tatry, západne od kóty Červená Magura (1298 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na západ po hrebeni a súčasne hranici Národného parku Nízke Tatry až na štátnu cestu I/59 Banská Bystrica Ružomberok. Ďalej pokračuje po západnej hranici lesných porastov smerom na sever v smere toku potoka Revúca až po severnú hranicu porastu 346a (lesný hospodársky celok Biely Potok), odtiaľ popri potoku Revúca po účelovej komunikácii až k hranici porastu 321. Odtiaľ po západnej hranici lesných porastov v smere na Ružomberok až približne 1 km južne od lokality rekreačného zariadenia Jazierce, kde sa hranica stáča po hranici porastov 303 a 304 na východ. Pokračuje týmto smerom po hranici národného parku a prechádza Ludrovskú dolinu a potok Ludrovčanka a smeruje touto hranicou a súčasne hranicou ochranných lesov na východ až po hranicu medzi katastrálnymi územiami Liptovská Štiavnica a Partizánska Ľupča. Po tejto hranici smerom na sever prichádza na kótu Makovica (1261 m n. m.) a ďalej sa stáča severovýchodným smerom na kótu Sliačska Magura (1116 m n. m.), z ktorej schádza hrebeňom do Ľupčianskej doliny k sútoku potoka Ľupčianka a Salatínskeho potoka. Pokračuje údolím oproti toku potoka Ľupčianka. Z doliny sa odpája v lokalite Kamenné po hranici medzi čiastkovými plochami 90a a 90b (lesný hospodársky celok Partizánska Ľupča) a smeruje na východ až juhovýchod po hranici ochranných lesov až na kótu Vysoká (1318 m n. m.), odtiaľ občasným potokom tvoriacim hranicu medzi dielcami 109 a 110 pokračuje po tomto toku na približne 1,5 km po hranicu medzi čiastkovými plochami 114a a 114b, po tejto hranici smerom na juh po cca 400 metroch prichádza na hrebeň tvoriaci hranicu národného parku. Pokračuje po hrebeni juhovýchodným smerom na katastrálnu hranicu obcí Partizánska Ľupča a Liptovské Kľačany. Po tejto hranici pokračuje na juh a juhovýchod cez kótu Krámec (1523 m n. m.). Približne 150 metrov od kóty 1668 m n. m. mení po hranici národného parku smer na sever, ďalej hranicou národného parku ponad záver Kľačianskej a Ľubeľskej doliny a v smere toku potoka v doline Chabenec až po jeho sútok s potokom Paludžanka. Z tohto bodu pokračuje proti toku potoka Paludžanka po jeho východnej strane, v jeho hornej časti v mieste sútoku s bezmenným pravostranným prítokom sa stáča proti tomuto toku a následne po hrebeni na sever, ďalej sa stáča na východ po hranici dielcov 545 a 538 a neskôr hranicou dielcov 546 a 537 (lesný hospodársky celok Demänová). Tu sa hranica stáča na sever a cez kóty Brestová (1520 m n. m.), Jaloviarka (1429 m n. m.), Uhlisko (1229 m n. m.) prechádza smerom do doliny potoka Mošnica. Pokračuje približne 200 metrov v smere toku, ďalej po južnej hranici porastu 472 vystupuje na hrebeň, po ktorom pokračuje cca 200 metrov na sever a následne sa stáča na západ po hranici porastu 482 k potoku Poludžanka. Pokračuje hranicou lesa v smere toku až k lokalite Pod Dobákom, ide stále hranicou lesa a vracia sa do doliny Mošnica. V tejto doline smeruje na juh východnou hranicou porastu 472, vynecháva existujúce chaty, po hranici lesa sa v tejto doline stáča späť na sever a východnou hranicou ochranného lesa 397 prichádza opäť k ústiu doliny. Odtiaľ pokračuje nad obcou Lazisko hranicou lesa a poľnohospodárskeho pôdneho fondu smerom na východ, obchádza strelnicu nad obcou Lazisko a pokračuje hranicou národného parku a súčasne severnou hranicou dielca 380, na jeho východnom konci mení smer na severovýchod a východnou hranicou dielcov 374 a 373 a ďalej južnou hranicou dielca 372 prichádza opäť na spodnú hranicu lesa, ňou prechádza ponad obec Pavčina Lehota a smeruje k ústiu Demänovskej doliny. V tomto bode hranica mení smer na juh. Hranica smeruje proti toku potoka Demänovka, najprv po jej ľavom brehu, ďalej hranicou ochranných lesov, ktorou sa oproti Demänovskej ľadovej jaskyni pripája na štátnu cestu. Ďalej pokračuje na juh po západnej strane lesných porastov, pričom vynecháva existujúce elektrovody až po prítok potoka Zadná voda oproti Demänovskej jaskyni Slobody. Tu hranica mení smer na juhozápad a hranicou lesa vynecháva existujúce chaty a rekreačné zariadenia v lokalite Repiská, po hranici lesa sa dostáva k potoku Zadná voda a ním v smere toku prichádza opäť k štátnej ceste. Pokračuje dolinou západnou stranou elektrovodu až k sútoku potoka Demänovka s potokom v lokalite Vyšné Priečne. Odtiaľ mení smer na juhozápad a hranicou ochranného lesa sa dostáva na hrebeň severne od kóty Ostredok (1167 m n. m.), odkiaľ pokračuje na západ bezmennou dolinou tvoriacou hranicu medzi dielcami 278 a 279 až k hranici ochranného lesa a lesa osobitného určenia. Na tejto hranici mení smer na juh a prichádza po východnej hranici čiastkových plôch 312c, b, a k hotelu Ostredok, pokračuje po okraji cesty na západ a neskôr na juhozápad lesnou cestou tvoriacou západnú hranicu porastu 286b. Obchádza z juhu Vrbické pleso a hranicou porastov aj objekty Mikulášskej chaty a dostáva sa k potoku Zadná voda. Po ňom proti toku vedie až k prítoku Hlboká, tu po západnej a neskôr severnej hranici porastu 293 a ďalej cez porast 292b prichádza približne do dvoch tretín trasy lanovky (Otupné Brhliská), po jej západnom okraji sa dostáva až k vrcholovej stanici lanovky, kde opäť mení smer na východ, ide severnou hranicou porastu 290c a porastu kosodreviny a prichádza nad medzistanicu Luková na trasu neprevádzkovanej lanovky na Chopok. Po jej západnej strane sa dostáva na hlavný hrebeň

4 Čiastka 77 Zbierka zákonov č. 189/2010 Strana 1489 Nízkych Tatier západne od kóty Chopok (2024 m n. m.), pokračuje po hlavnom hrebeni na západ až na kótu Dereše (2003 m n. m.), kde mení smer na juh po katastrálnej hranici medzi obcami Horná Lehota a Dolná Lehota. Na hornej hranici kosodreviny mení smer na juhovýchod a po hornom okraji porastov kosodreviny prichádza k trase lyžiarskeho vleku, po ktorej schádza k lúke. Tú obchádza zo západu a znova trasou lyžiarskeho vleku prichádza po cca 100 metroch hranicu lesných porastov 477 a 478 (lesný hospodársky celok Ďumbier), po tejto hranici smerom na juh k bezmennému potoku pod Veľký Príslop, po ktorom schádza východným smerom do Krupovej doliny a po nej až k štátnej ceste, ktorou pokračuje až na Srdiečko. Vynecháva údolnú stanicu lanovky porast 452 a po východnej strane lyžiarskej trasy ide smerom na sever k lokalite Kosodrevina, kde obchádza existujúce zariadenia a smeruje na sever na hlavný hrebeň západne od kóty Konské (1882 m n. m.). Po hlavnom hrebeni prichádza na kótu Chopok (2024 m n. m.). Odtiaľ pokračuje smerom na sever k hornej stanici lanovky, mení smer na východ a po cca 400 metroch na severozápad k hornému koncu vleku a odtiaľ ide východnou stranou lyžiarskeho vleku a zjazdovej trasy až po hranicu porastov 247b a 248a (lesný hospodársky celok Demänová) nad lokalitou Záhradky. Odtiaľ smerom na východ vystupuje po hranici týchto porastov na hrebeň, ktorým schádza k hranici ochranných lesov pri lokalite Lúčky. Hranicou ochranných lesov obchádza dielec 207 a stále po tejto hranici schádza k doline potoka Demänovka, ďalej po tejto hranici v smere toku prichádza k štátnej ceste v hlavnej doline. Spodnou hranicou lesných porastov a cesty ide smerom na sever, pričom obchádza areál Demänovskej jaskyne Slobody a pokračuje ďalej východnou stranou cesty. Hranicou ochranného lesa obchádza areál a zariadenia okolo Kamennej chaty, ďalej prechádza ponad rekreačné zariadenia západnou hranicou porastov 160, 159, 158 a 155 a dostáva sa k ústiu Demänovskej doliny z jej východnej strany ponad obec Pavčina Lehota, ďalej pokračuje hranicou lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu smerom na východ ponad katastrálne územia Bodice, Demänová, Ploštín, Iľanovo, v Iľanovskej doline vchádza smerom na juh po hranici lesa až po južnú hranicu dielca 141, kde pretína potok a po západnej strane lesných porastov prichádza späť k ústiu doliny. Pokračuje po spodnej hranici lesa a poľnohospodárskych pozemkov. Nad obcou Závažná Poruba obchádza lyžiarske stredisko Opalisko, pričom ide po východnej hranici dielca 29 na hranicu ochranných lesov a hranicu národného parku, trasou lanovky vystupuje k záveru doliny potoka Lažtek, týmto potokom v smere toku schádza späť k spodnému okraju lesných porastov. Po hranicilesaidenajuhovýchodapohraniciporastov9a8aprichádza na kótu Rakytovica (915 m n. m.), pokračuje južným smerom po hranici katastrálnych území Závažná Poruba a Liptovský Ján až na kótu Javorovica (1066 m n. m.). Odtiaľ po hranici národného parku a súčasne ochranných lesov a lyžiarskeho vleku na okraj lesa v Jánskej doline, ďalej po hranici lesa proti potoku Biela, na hranici dielcov 219 a 220 (lesný hospodársky celok Liptovský Ján) mení smer na juh a dostáva sa na hranicu ochranných lesov. Po tejto hranici ide smerom na juh až k južnej hranici porastu 222, kde schádza východným smerom do hlavnej doliny a ďalej postupuje na juh, kde približne 100 metrov od ústia potoka v lese Marušová prechádza na druhú stranu doliny a po hranici porastov 109, 110 a 114 ide smerom na sever. Pokračuje ďalej na severovýchod a sever hranicou ochranných lesov, pričom vynecháva existujúce rekreačné zariadenia. Prichádza na hranicu národného parku a touto hranicou a súčasne hranicou ochranných lesov vystupuje východný hrebeň Jánskej doliny, po ktorom postupuje na juh a následne juhovýchod až na kótu Smrekovica (1273 m n. m.). Odtiaľ severovýchodným smerom po katastrálnej hranici Vislavce a Liptovská Porúbka k bezmennému potoku a po tomto toku na východ po spodný okraj lesných porastov ponad obec Liptovská Porúbka, ďalej pokračuje po okraji lesa až po hranicu porastov 46 a 50 (lesný hospodársky celok Kráľova Lehota), po ich hranici proti toku až po hranicu ochranných lesov. Po tejto hranici smeruje na sever, východ a opäť sever na spodný okraj lesa východne od obce Liptovská Porúbka. Ide smerom na východ po hranici lesa a poľnohospodárskeho pôdneho fondu a dostáva sa ponad štátnu cestu I/72. Tu sa hranica stáča na juh a ide spodným okrajom lesných porastov popri štátnej ceste, prechádza Michalovským potokom, ide ďalej na juh, ale vynecháva dielec 140, pokračuje na sever účelovou komunikáciou, ktorá tvorí východnú hranicu dielcov 142 a 143 až po potok v lese Cickovo, tu mení smer a ide po hranici ochranného lesa najprv na západ, potom na sever a znova na západ, prichádza na hranicu dielcov 170 a 173, po ktorej prichádza do dolinky Jaseňovisko. Vystupuje ku hranici porastov 176 a 175, po ktorej ide bezmenným potokom po hranicu čiastkových plôch 175a a 175b, ktorou vystupuje na hrebeň a ním schádza k lesnej ceste v doline Svídovo. Pokračuje lesnou cestou smerom na západ po hranicu ochranného lesa medzi porastmi 225 a 226. Po hrebeni pokračuje smerom na juh a po juhozápadnej hranici dielca 232 sa dostáva na hrebeň tvoriaci katastrálnu hranicu obcí Nižná Boca a Liptovská Porúbka. Pokračuje po hrebeni smerom na západ cez kótu 1165 m n. m., ďalej južným smerom po katastrálnej hranici až do sedla na juhozápadnú hranicu dielca 530 (lesný hospodársky celok Malužiná). Pokračuje hranicou ochranného lesa a súčasne aj národného parku okolo dielca 528, ide proti toku potoka Chopcovica juhozápadným smerom. V hornej časti potoka Chopcovica sa stáča východným smerom a pokračuje po spodnej hranici národného parku popod kótu Chopec (1548 m n. m.) až do lokality Stará Boca, kde pokračuje stále po hranici národného parku a po ľavostrannom bezmennom prítoku potoka Boca pod kótu Lajštroch (1602 m n. m.), popod ktorú pokračuje spodnou hranicou ochranných lesov k chate Čertovica a k štátnej ceste I/72. Na tomto mieste sa stáča na západ a neskôr na sever a smeruje po spodnom okraji lesných porastov nad štátnou cestou I/72 až k stretu Kumštovej doliny s cestou. Odtiaľ ide asi 300 metrov na juh po hranicu ochranných a hospodárskych lesov (dielce 151 a 152 na lesný hospodársky celok Ďumbier), po hranici týchto dielcov sa stáča na západ a pokračuje ďalej západným smerom po hranici ochranných lesov do doliny Veľká Trojica, kde sa stáča na sever a ide proti tomuto toku a ďalej jeho bezmennom prítoku stále po hranici ochranných lesov a národného parku. Pokračuje ďalej na juh a západ po tejto hranici, pričom mimo chráneného vtáčieho územia ostávajú ochranné lesy, dielce 179 a 193, prechádza ponad chatu Dobrej nádeje, kde mení smer na juh a juhozápad a stále vyššie uvedenou hranicou prichádza na kótu Zingoty (1169 m n. m.), odtiaľ klesá po hrebeni hranicou národného parku priamo do Mlynnej doliny, križuje potok Mlynná a vystupuje stále po hranici ochranných lesov a národného

5 Strana 1490 Zbierka zákonov č. 189/2010 Čiastka 77 parku cez Valachovo na kótu 1306 m n. m., odkiaľ pokračuje západným smerom k bezmennému potoku a proti jeho toku na sever sa dostáva k lesníckej chate pod kótou Zálomy (1180 m n. m.). Od tohto miesta pokračuje na juhozápad po lesníckom chodníku až na hrebeň, ktorým po hranici ochranných lesov vystupuje na severný cíp dielca 365. Pokračuje po chodníku horným okrajom dielcov 366 a 367 na bočný hrebeň s kótou Veľký Gápeľ (1669 m n. m.) a po tomto hrebeni smeruje priamo do Bystrej doliny, križuje potok Bystrianka a vystupuje Skalnou dolinou na kótu Mesiačik (1361 m n. m.), ďalej pokračuje hranicou ochranných lesov severozápadným a potom západným smerom až na kótu Poľana (1156 m n. m.), odtiaľ ide juhozápadným smerom hranicou národného parku do Vajskovskej doliny, lokalita Tesné skaly. Približne na 250 metroch ide po západnom brehu Vajskovského potoka v smere toku, stáča sa na západ, neskôr sever po hranici ochranných lesov až k lesnej ceste, ide po západnej hranici porastov 586a, b (lesný hospodársky celok Predajná) a ďalej pokračuje na sever lesnou cestou a súčasne hranicou národného parku až po južný okraj čiastkovej plochy 583b na hrebeni. Pokračuje po tomto hrebeni na sever a severozápad a ďalej po chodníku hranicou ochranných lesov na západ až k Bôrovskému potoku, proti jeho toku vystupuje na hrebeň južne od kóty Žiar (1408 m n. m.), po ktorom ide približne 400 metrov na juhozápad a potom po hranici čiastkovej plochy 566c na katastrálnu hranicu obcí Dolná Lehota a Jasenie. Odtiaľ smerom na juh cez kótu Dolná Studená (1231 m n. m.) po hranici katastrálneho územia obcí Dolná Lehota a Jasenie až po južnú hranicu dielca 1018 (lesný hospodársky celok Slovenská Ľupča, ktorou postupuje na východ do Lomnistej doliny. Pretína vodný tok Lomnistá a dostáva sa na okraj lesa a pokračuje po ňom v smere toku približne po 300 metroch, mení smer a pokračuje južnou hranicou dielca 1163 a ďalej v stanovenom smere na kótu Obrštín (1007 m n. m.), odtiaľ pokračuje hranicou lesa a poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ďalej južnou hranicou porastov 1199, 1198b a 1203a do Jasenskej doliny. Prechádza Jasenský potok a účelovú komunikáciu a dostáva sa k hranici porastov v západnej časti doliny. Po tejto hranici v smere toku na juh prichádza k ústiu Suchého potoka, ktorý pretína, a prichádza k dielcu 1663, pokračuje po doline proti toku Suchá po hranici lesných porastov až k potoku v doline Čierťaž. Proti tomuto toku na juh prichádza k hranici ochranných lesov, pokračuje po nich v smere východ, juh a západ, pričom obchádza z juhu kóty 1098 m n. m. a Čierny diel (1146 m n. m.) a po dosiahnutí hrebeňa tvoriaceho katastrálnu hranicu obcí Ráztoka a Jasenie pokračuje po ňom na východ cez kótu 1006 m n. m. po západnú hranicu čiastkovej plochy 2058a. Tu mení smer na juh a po hranici lesa a poľnohospodárskeho pôdneho fondu východne od kóty 950 m n. m. prichádza až k západnému výbežku dielca 2060, tu sa hranica otáča na západ a po 500 metroch prichádza k východnému okraju dielca Pokračuje po hranici tohto dielca na juh a západ, prichádza k južnej hranici dielca 2093 a po nej smerom na západ prichádza až k hranici katastrálnych území Ráztoka a Pohronský Bukovec. Po tejto katastrálnej hranici ide 250 metrov na juhozápad až po lesnú cestu. Po tejto ceste ide severným a severozápadným smerom až po hranicu ochranného lesa. Po južnej hranici dielca 2100 schádza k severnej hranici zastavaného územia obce Pohronský Bukovec, po východnej hranici zastavaného územia obce a súčasne hranici lesa, obchádza obec a za ňou prichádza k potoku Bukovec a po hranici lesa v smere toku prichádza na hranicu dielcov 2185 a 2186, ktorou vychádza na lesnú cestu po nej postupuje cca 20 metrov na juh a po hranici dielcov 2188 a 2184 pokračuje na severozápad na kótu 772 m n. m., odtiaľ ide po hrebeni cca 70 metrov a po hranici dielcov 2207a a 2208a prichádza do Sopotnickej doliny, potokom prechádza na druhú stranu a pokračuje hranicou lesných porastov na juh. Na južnej hranici dielca 2342 mení smer na západ a pokračujúc v tomto smere prechádza na východnú hranicu dielca 2344, prechádza po hranici ochranného lesa na juh a následne späť na sever. Južne od kóty 484 m n. m. prechádza na východnú hranicu dielca 2348, po nej postupuje na juh, na južnom okraji dielca 2349 sa odpája z hranice lesa a pokračuje juhozápadným smerom k východnému okraju dielca 2351, obchádza obec Medzibrod tak, že pokračuje severnou hranicou elektrovodu a prichádza k juhovýchodnému okraju dielca Odtiaľ pokračuje na juh spodnou hranicou existujúcich lesných porastov až k rieke Hron. Odtiaľ v smere toku Hrona po hranici lesa až k vyústeniu potoka Vážna do Hrona. Pokračuje na sever proti toku potoka Vážna západnou hranicou lesa k obci Hiadeľ, ktorú obchádza po hranici lesa, severná hranica prebieha približne 200 metrov od zastavaného územia obce. Tu hranica prechádza k porastom 2526b, a, obchádza zastavané územie obce zo západnej strany a od najzápadnejšej časti zastavaného územia obce smeruje na západ na kótu 619 m n. m. Od nej sa po 50 metroch severným smerom dostáva na hranicu lesných porastov, po ktorej smerom na západ postupuje k obci Moštenica. Obchádza zastavané územie obce v Uhliarskej doline a Švarcovej doline. Odtiaľ vystupuje po hrebeni a ide po južnej hranici dielcov 4235, 4234b, 4295, 4296, 4298, kde sa pripája na hranicu ochranného lesa, ktorou postupuje na západ do doliny nad obcou Podkonice k ceste vedúcej na Pleše. Pokračuje hranicou ochranných lesov najprv na juh, neskôr na západ, pričom obchádza obec Podkonice. Pokračuje ďalej na západ a pripája sa na štátnu cestu Baláže Slovenská Ľupča. Pokračuje okrajom cesty smerom na obec Baláže, ktorú obchádza, pričom vynecháva zastavané územie obce a smeruje ďalej na severozápad po lesnej ceste proti toku Banského potoka až na lokalitu Rybárová, hranicou lesa obchádza lúku a pokračuje ďalej na severozápad proti toku až po lesnú cestu tvoriacu západnú hranicu čiastkovej plochy 4470c, pokračuje po tejto ceste na juh, po 200 metroch mení smer na západ a po hranici dielcov 4466a a 4469a proti toku a prichádza k ochrannému lesu južne od kóty Jelenská skala (1153 m n. m.). Pokračuje na sever po hranici k. ú. Baláže a Staré Hory cez kótu 1035 m n. m. na južnú hranicu dielca 91 (lesný hospodársky celok Staré Hory), ňou sa smerujúc na západ po 250 metroch dostáva na lesnú odvoznú cestu, ktorá tvorí aj hranicu ochranného lesa, po nej ide na sever a ďalej pokračuje hranicou ochranného lesa do doliny pod Lúčky, tu mení smer na západ a po dolinke tvoriacej hranicu medzi dielcami 202 a 203 sa dostáva na hrebeň. Odtiaľ ide na severozápad na kótu Stará Hora (964 m n. m.) a bezmenným tokom pokračujúc tým istým smerom prichádza k východiskovému bodu.

6 Čiastka 77 Zbierka zákonov č. 189/2010 Strana 1491 Východná časť (v Kráľovohoľských Nízkych Tatrách) Hranica východnej časti chráneného vtáčieho územia vychádza z miesta sútoku rieky Čierny Váh a potoka Svarínka pri časti obce Svarín obce Kráľova Lehota, odtiaľ pokračuje východným smerom po južnom brehu rieky Čierny Váh, ktorý súčasne tvorí spodnú hranicu lesných porastov, pri dielci 193d (lesný hospodársky celok Čierny Váh) hranica prechádza na opačnú stranu toku a pokračuje po nej proti toku na východ až po prítok bezmenného potoka. Tu prechádza po prístupovej komunikácii cez rieku a ide k severozápadnej hranici dielca 209, pokračuje po hranici lesa, ktorú tvorí lesná účelová komunikácia, pričom obchádza z južnej strany vodnú nádrž Čierny Váh po severovýchodný cíp lesného porastu 337a (lesný hospodársky celok Čierny Váh). Tu sa otáča na juhovýchod a ide po východnej hranici dielcov 337 a ďalej po východnej a južnej hranici dielca 338. Po hranici elektrovodu na 50 metroch ide na juh a po hranici dielca 362 prichádza opäť k potoku Ipoltica. Po ňom smeruje približne 300 metrov na juh, kde prechádza tok a ide po hranici čiastkovej plochy 482b na východ. Na hranici čiastkových plôch 482a a 482b mení smer a vracia sa na sever po hranici porastov 482a, 483 a 484 k južnému brehu rieky Čierny Váh a pokračuje po ňom východným smerom, na miestach, kde tok netvorí súčasne hranicu porastu, ide hranica územia spodným (severným) okrajom lesných porastov až po sútok rieky Čierny Váh a potoka pritekajúceho z lesa Koreňová. Na tomto mieste sa hranica stáča smerom na juhovýchod a pokračuje dolinou po hranici národného parku na hrebeň východne od kóty Závrch (1259 m n. m.), po hrebeni pokračuje tým istým smerom až k hranici lesného a poľnohospodárskeho pôdneho fondu v lokalite Okrúhle. Ide južnou a následne západnou hranicou lesných porastov ponad kótu Soľanka (1118 m n. m.). Na hrebienku tvoriacom hranicu dielcov 123 a 128 (lesný hospodársky celok Benkovo) mení smer na severovýchod a po tomto hrebienku zostupuje k sútoku Kolesárskeho potoka a Bezmenného potoka. Odtiaľ v doline Kolesárky postupuje po hranici porastov v smere toku až k ústiu doliny pri Čiernom Váhu, tu vynecháva lesnú škôlku a horáreň Kolesárky. Pokračuje juhovýchodným smerom proti toku po hranici lesným porastov. Na východnej hranici dielca 93 sa odpája z hranice lesa a južným, juhozápadným a západným smerom obchádza obec Liptovská Teplička a jej bezprostredné okolie. Po severnej hranici porastu 89 pokračuje na kótu 1148 m n. m., odtiaľ južným smerom po hranici národného parku približne 300 metrov, kde mení smer na východ, a po hranici porastu 430 a 429 (lesný hospodársky celok Liptovská Teplička) obchádza existujúce lyžiarske zariadenia, pokračuje na východ po hranici zastavaného územia obce a nadväzujúcich pozemkov, v doline Uhliarová prichádza k hranici lesných porastov a ide asi 400 metrov na juh, prechádza dolinu Uhliarová a ide po hranici lesa severným smerom. Z hranice porastu 389 sa odpája a pokračuje na sever, obchádza pritom zastavané územie obce Liptovská Teplička zo západu a prichádza k porastu 431, po jeho hranici ide asi 100 metrov, ďalej odbočuje na východ a prichádza po 200 metroch k porastu 2 južne od lokality Vikartovský mlyn. Pokračuje na juh proti toku Čierneho Váhu lesnou cestou po spodnej hranici lesa západne od toku. Vynecháva porast 27 a stále hranicou lesa a lesnou cestou prichádza až po prítok bezmenného potoka v lokalite Vyšná Kantorka. Proti jeho toku a súčasne hranicou národného parku smeruje na severovýchod až po hranicu lesa s lúkou Kantorová na kóte 1301 m n. m. Po hranici lúky a lesa pokračuje na juh až juhovýchodne cez kótu 1405 m n. m. až po hrebeň a súčasne hranicou lesného celku Liptovská Teplička a Spišské Bystrá. Odkiaľ pokračuje na juhovýchod hrebeňom a uvedenou hranicou cez kótu 1216 m n. m., lokalitu Zadný grúň a kótu Úplaz (1555 m n. m.). Ďalej pokračuje východným smerom po hrebeni cez Smrečinské sedlo (1442 m n. m.) až na kótu Predná hoľa (1545 m n. m.), odtiaľ ďalej na východ a juhovýchod po hranici lesných celkov Hranovnica a Telgárt cez kótu Popová (1099 m n. m.) až po štátnu cestu. Odtiaľ smerom na juhozápad po štátnej ceste I/67 prechádza rieku Hnilec a pri odbočke k horskému hotelu Pusté pole mení smer na severozápad a hranicou lesa obchádza areál hotela a súvisiace zariadenia, vracia sa späť ku komunikácii, pretína tok Zbojníckeho potoka a postupuje na juhovýchod medzi týmto tokom a železničnou traťou. Pripája sa na východnú hranicu dielca 351 (lesný hospodársky celok Telgárt) a pokračuje hranicou lesa a súčasne štátnou cestou I/66 až približne 250 metrov severne od sedla Besník. Tu sa odpája zo štátnej cesty a pokračuje južným okrajom dielca 356, z ktorého sa odpája na účelovú komunikáciu smerujúcu na juhovýchod až k spodnej hranici dielca 361a, pokračuje spodnou hranicou lesných porastov a súčasne hranicou národného parku, pri obci Telgárt sa odpája od hranice lesa a po hranici národného parku a súčasne východnej hranici dielca 389 pokračuje na sever. V severnom bode tohto dielca mení smer na západ a po ide severnej hranici dielca 390, pokračuje ďalej na západ spodnou hranicou lesných porastov až po západnú hranicu dielca 392. Tu mení smer na juhovýchod a po západnej hranici dielca 391 prichádza k zastavanému územiu obce, pokračuje na juh, pričom vynecháva zastavanéúzemieobceabezprostredne nadväzujúce pozemky. Južne od obce Telgárt sa napája na železničnú trať a po nej pokračuje juhozápadným smerom až po katastrálnu hranicu obcí Telgárt a Šumiac, kde sa odpája z trate a ide po južnej hranici prírodnej rezervácie Meandre Hrona, od západnej hranice tejto rezervácie ide v smere toku Hrona až k lesnému porastu 53b (lesný hospodársky celok Telgárt), pokračuje riekou Hron až po križovanie rieky so štátnou cestou približne 200 metrov od časti obce Červená Skala obce Šumiac. Obchádza zo severnej strany Červenú Skalu po hranici lesných porastov a pokračuje touto hranicou na severozápad až po hranicu dielcov 166 a 167 (lesný hospodársky celok Červená Skala). Tu sa pripája na železničnú trať a pokračuje na západ po hranicu zastavaného územia obce Vaľkovňa, ktoré obchádza zo severu, a pokračuje po účelovej komunikácii, ktorá obchádza zastavané územie časti obce Nová Maša obce Vaľkovňa ponad železničnú stanicu, touto poľnou cestou prichádza k železničnej trati a pokračuje v jej smere na západ až po hranicu zastavaného územia obce Pohorelá. Tu mení smer na sever a obchádza zastavané územie obce a bezprostredne nadväzujúce pozemky, dostáva sa k porastu 194a (lesný hospodársky celok Pohorelá), odtiaľ pokračuje západným smerom po hranici porastov, prechádza cez kótu 792 m n. m., zo západného okraja čiastkovej plochy 147d sa otáča na juh a ide po poľnej ceste smerom k areálu Poľnohospodárskeho

7 Strana 1492 Zbierka zákonov č. 189/2010 Čiastka 77 družstva Pohorelá, ktorý obchádza, a po komunikácii k tomuto areálu schádza k štátnej ceste. Po nej prichádza až na hranicu katastrálnych území Heľpa a Pohorelá. Tu sa stáča na sever a po tejto katastrálnej hranici pokračuje až po hranicu ochranných lesov a súčasne hranicu Národného parku Nízke Tatry, odtiaľ pokračuje južným smerom chodníkom po hranici národného parku a súčasne východnej hranici dielca 125 (lesný hospodársky celok Pohorelá) do doliny Koleso. Touto dolinou schádza hranicou národného parku na juh až po sútok s bezmenným ľavostranným prítokom. Proti tomuto toku sa dostáva na hranicu dielcov 109 a 119, pokračuje spodnou hranicou dielcov 109 a 110 až po hrebeň, kde sa napája na hranicu ochranných lesov. Pokračuje ďalej hranicou ochranných lesov a národného parku smerom na severozápad až na kótu Priehyba (1193 m n. m.). Odtiaľ smeruje k poľovníckej chate (lokalita Kolesárová), severne od kóty 1287 m n. m. Pokračuje po ochrannom chodníku, ktorý tvorí hranicu ochranného lesa a národného parku, smerom na sever popod kótu Kolesárová (1508 m n. m.), kde mení smer na západ a pokračuje po tejto hranici južne od kót Oravcová (1544 m n. m.), Zadná hoľa (1620 m n. m.) a Homôľka (1660 m n. m.), odtiaľ južným smerom na hrebeň. Ďalej ide po hranici porastu 258a najprv západným a neskôr severným smerom a potom pokračuje po hranici ochranných lesov, vchádza do Sokolej doliny, ktorou schádza asi 100 metrov, a proti toku bezmenného prítoku sa dostáva na kótu 1123 m n. m., pokračuje hranicou ochranných lesov a smeruje ponad záver doliny Bacúšskeho potoka pod kótu Vrbovica (1393 m n. m.), ďalej prebieha juhozápadným smerom po hranici lesných celkov Malužiná a Polomka, pokračuje po katastrálnej hranici obce Polomka a Vyšná Boca, z ktorej pod kótou 1444 m n. m. pokračuje po hranici ochranných lesov a národného parku na juhozápad a prechádza južne od kót Jánov grúň (1395 m n. m.), Končisté (1474 m n. m.) a Čertova svadba (1463 m n. m.). Pod kótou 1434 m n. m. na bezmennom vodnom toku mení smer na východ a neskôr na juhovýchod po hranici ochranných lesov, obchádza z juhozápadu kótu Vrchbánsky grúň (1434 m n. m. ), prechádza cez hrebeň a smeruje na severozápad spodnou hranicou porastov 213 a 255 (lesný hospodársky celok Beňuš), pokračuje spodnou hranicou ochranných lesov a pritom prechádza záverom Leňušskej doliny, kde sa stáča najprv na juh, neskôr na západ. Stále hranicou ochranných lesov prichádza na hrebeň južne od kóty Beňuška (1542 m n. m.), 600 metrov postupuje na sever po hrebeni, odtiaľ na sever po lesnej ceste tvoriacej východnú hranicu dielca 155, po severnej hranici tohto porastu schádza po bezmennom toku do Veľkej Beňušskej doliny, kde sa stáča na sever a hore touto dolinou po hranici katastrálnych území Beňuš a Braväcovo prichádza na lokalitu Jasienok. Pokračuje cca 200 metrov po hranici k. ú. Jarabá a Beňuš na západ, kde na hranici porastov 71 a 73 (lesný hospodársky celok Ďumbier) mení smer na sever a schádza do doliny v lokalite Smrečiny. Hore touto dolinou a súčasne po hranici ochranných lesov, v závere doliny mení smer na sever, neskôr na západ a znova na sever a stále hranicou ochranných lesov prichádza až k hranici čiastkových plôch 88e a 88d, po tejto hranici prichádza na odvoznú cestu a po nej smerom na sever k sedlu Čertovica. Ďalej pokračuje na juh po hranici dielca 90 (lesný hospodársky celok Ďumbier), zo západu tesne obchádza kótu Benická (1380 m n. m.), prichádza na hranicu dielcov 90 a 89, tu mení smer na severovýchod a cca 100 metrov od kóty Čertova svadba (1463 m n. m.) prichádza na severnú hranicu čiastkovej plochy 459c (lesný hospodársky celok Malužiná), po nej pokračuje asi 400 metrov na východ a na hranici dielca 454 sa otáča na sever a ide po hranici lesa a poľnohospodárskeho pôdneho fondu v smere potoka až po severný cíp čiastkovej plochy 457, tu mení smer na juh a po hrebeni a hranici národného parku postupuje cez kótu 1258 m n. m. až po spodnú hranicu ochranných lesov. Odtiaľ pokračuje na severovýchod po tejto hranici ochranných lesov a pritom zo severnej strany obchádza kóty Končisté (1474 m n. m.), Jánov grúň (1363 m n. m.) a Predná Ramža (1478 m n. m.). Pokračuje spodnou hranicou ochranných lesov, okrem nich zaberá z hospodárskych lesov porast 427b, obchádza kótu Fišiarka (1478 m n. m.) a smeruje ďalej hranicou ochranných lesov na sever až po hrebeň tvoriaci katastrálnu hranicu obcí Nižná Boca a Vyšná Boca. Odtiaľ pokračuje hranicou ochranných a hospodárskych lesov na juh a na severovýchod až východ a vracia sa na hrebeň. Pokračuje po hrebeni, ktorý tvorí aj hranicu národného parku, severným smerom cez kótu 1292 m n. m., po hranici porastu zo západu obchádza kótu Solisko (1272 m n. m.), pokračuje ďalej po hrebeni cez kóty Špíglové (1281 m n. m.) a Olešková (1166 m n. m.) k východnému okraju obce Malužiná. Obec obchádza zo severnej strany po hranici ochranných lesov a národného parku popod kótu Skribňovo (1151 m n. m.), pokračuje touto hranicou k potoku Boca a spodným okrajom lesných porastov v smere toku až k hranici porastov 267 a 268 (lesný hospodársky celok Kráľova Lehota). Po tejto hranici a súčasne hranici národného parku ide na juh, vystupuje na hrebeň východne od kóty 1043 m n. m., tu sa stáča smerom na východ a prechádza cez kótu Skribňovo (1151 m n. m. ). Z hrebeňa zbieha po západnej hranici čiastkovej plochy 330b a 329b do dolinky k potoku v lokalite Skribňovo. Odtiaľ najprv lesnou cestou proti toku a po cca 150 metroch po hranici porastov 328 a 277 na sever na kótu 1106 m n. m., po hrebeni pokračuje na kótu 1150 m n. m., tu mení smer na západ a ďalej na sever cez kótu Mních (1096 m n. m.) dôjde opäť k potoku Boca. Odtiaľ spodnou hranicou lesných porastov prechádza na východ ponad obec Kráľova Lehota. Pokračuje na východ spodnou hranicou lesa, pričom vynecháva lesné porasty 317, 369 a 375 (lesný hospodársky celok Kráľova Lehota) mimo chráneného vtáčieho územia a obchádza severnou hranicou čiastkových plôch 223 a, b (lesný hospodársky celok Svarínka) objekty školského lesného závodu a smeruje proti toku Svarínky na juh až po hranicu dielcov 221 a 222, odtiaľ pokračuje ešte 80 metrov na juh hranicou dielca 222b. Pokračuje na východ, križuje tok Svarínky a prichádza k západnej hranici čiastkovej plochy 17a, kde mení smer na sever hranicou lesných porastov, prichádza k Čiernemu Váhu a východiskovému bodu tejto časti chráneného vtáčieho územia.

8 Čiastka 77 Zbierka zákonov č. 189/2010 Strana 1493 Územie Chráneného vtáčieho územia nad obcou Liptovské Kľačany: Skladá sa z dvoch samostatných častí: I. Východiskový bod je nad obcou Liptovské Kľačany v ústí Kľačianskej doliny na kraji účelovej komunikácie z tejto doliny, severovýchodný okraj dielca 849 (lesný hospodársky celok Demänová). Ide smerom na juhozápad po lesnom hrebeni a vychádza na okraji lesa a poľnohospodárskeho pôdneho fondu, východne od kóty Brestovec (1061 m n. m.). Po hranici lesa pokračuje na sever až k účelovej komunikácii. Odtiaľ pokračuje stále hranicou lesa na východ, pričom obchádza lom nad obcou Liptovské Kľačany a ponad obec prichádza k východiskovému bodu. II. Východiskový bod druhej časti sa nachádza v severnom bode dielca 4 (lesný hospodársky celok Partizánska Ľupča) na účelovej komunikácii v mieste križovania s vodným tokom Biela, ktorý je pravostranným prítokom potoka Malatínka. Pokračuje na juh východným okrajom tohto lesného porastu a ďalej dielca 6. Na kóte 1065 m n. m. mení smer na západ a najprv okrajom lesa cez pramenisko bezmenného potoka a ďalej západnou a severnou hranicou dielca 11 schádza k potoku Malatínka. Odtiaľ stále smerom na západ vystupuje hranicou dielcov 15 a 16 na lesný hrebeň, po ktorom smerom na sever schádza až na okraj lesa v lokalite Bryndzovec. Po okraji lesa smerom na severovýchod prichádza k bezmennému potoku, ktorý križuje, a stále po okraji lesa späť na juh obchádza lúku Krížlová. V jej južnom cípe sa otáča na sever a po hranici lesa pokračuje na sever. Križuje potok Biela a severovýchodným smerom po okraji lesa prichádza k východiskovému bodu. Turková: Hranica sa začína v západnom bode dielca 165 (lesný hospodársky celok Čierny Váh), odtiaľ ide na severovýchod hranicou ochranných lesov na hrebeň a ním na sever cez kótu Turková (1178 m n. m.), pokračuje smerom na východ po hranici národnej prírodnej rezervácie Turková cez kóty 1158 m n. m. a 1160 m n. m., z južnej strany obchádza Horný Čierny Váh a prislúchajúce objekty. Za kótou 1108 m n. m. mení smer na sever a prechádza hrebeňom na kótu Nad Michalicovou (1109 m n. m.) a hranicu ochranného lesa. Odtiaľ po hranici ochranného lesa 114 (lesný hospodársky celok Biely Váh) schádza z hrebeňa, stáča sa po západnej hranici tohto dielca a pokračuje na sever až po severnú hranicu dielca 262, ktorou sa vracia späť na hrebeň a hranicu lesných celkov Biely Váh a Čierny Váh a po nej na sever na hranicu dielcov 230 a 218 (lesný hospodársky celok Čierny Váh), po nej prichádza na lokalitu Luxová, ktorú prechádza, a pokračuje na západ po južnej hranici dielca 229a, prechádza cez lesnú cestu a dostáva sa do záveru Čiernej doliny. V smere toku po doline a po západnom okraji lesných porastov prichádza až k ústiu doliny a k železničnej trati. Po tejto trase smerom na východ a súčasne po hranici ochranného pásma NP Nízke Tatry prichádza až ku katastrálnej hranici obcí Važec a Východná. Po tejto hranici mení smer na juh a dostáva sa po nej cez kótu Klobušov (955 m n. m.) až na kótu 967 m n. m., pokračuje ďalej po katastrálnej hranici na sever cez kóty 1039 m n. m. a 1094 m n. m. až po záver v lokalite Ústredky, ňou a hranicou ochranného lesa schádza na juhozápad na hranicu dielcov 138 a 139 (lesný hospodársky celok Čierny Váh), po nej a potom po hrebeni, ktorý tvorí hranicu dielca 138, schádza k sútoku dolín v lokalite Ústredky, ktorou ide proti toku cca 100 metrov na hranicu ochranných lesov, ňou pokračuje najprv na východ, potom sa stáča na juh a Bulovou dolinou schádza k ceste pri potoku v lokalite Muránska a ďalej po hranici ochranných lesov až k nádrži Čierny Váh (dolná nádrž), ktorú obchádza po hranici lesa smerom na západ až k východiskovému bodu tejto časti chráneného vtáčieho územia. Vnútorné hranice Vnútorné hranice chráneného vtáčieho územia vymedzujú zastavané územia obcí 1 ) nachádzajúce sa v území vymedzenom vonkajšou hranicou chráneného vtáčieho územia, ktoré nie sú súčasťou chráneného vtáčieho územia. Korytnica Vnútorná hranica sa začína v severozápadnej časti zastavaného územia obce Korytnica, severne od štátnej cesty na južnom okraji dielca 477 (lesný hospodársky celok Liptovská Osada). Pokračuje na východ hranicou lesných porastov až k horárni. Vynecháva mimo chráneného vtáčieho územia čiastkové plochy 488a, 499b a nelesnú plochu 85. Za horárňou mení smer na juh a po cca 120 metroch na východ a obchádzajúc zastavané územie obce po hranici lesných porastov prichádza k juhozápadnému okraju zastavaného územia. Tu prechádza kolmo cez cestu a vodný tok a po 30 metroch prichádza k východiskovému bodu tejto vnútornej hranice. Šumiac Vnútornáhranicavtejtolokalitesaskladásdvochčastí. Prvá obchádza zastavané územie samotnej obce Šumiac a jej bezprostredne nadväzujúce okolie. Začína sa na severnej hranici čiastkovej plochy 157a (lesný hospodársky celok Červená Skala) a ide na juhozápad po hranici tohto porastu až po sútok potokov Hnilec a Havraník. Pokračuje v smere toku Hnilec až po križovanie so štátnou cestou, po nej ide v smere na Šumiac približne 600 metrov, z nej sa odpája na južnej hranici parcely 708 a pokračuje po hranici tejto parcely najprv západným a neskôr severným 1 ) 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

9 Strana 1494 Zbierka zákonov č. 189/2010 Čiastka 77 smerom až k zastavanému územiu obce Šumiac. Pokračuje po hranici zastavaného územia obce na západ, mení smer na poľnej ceste a juhovýchodnej hranici parcely 1077/1 a po nej prichádza k Skalnistému potoku. Tu mení smer na sever a po hranici parcely 1077/1 prichádza opäť k zastavanému územiu obce, zo západu prechádza okolo urbanizovaného územia obce a jej okolia až k lesnému porastu 115, pokračuje na sever po hranici dielca 116 a ďalej na východ južnou hranicou dielcov 118, 124d, c, 123c, 128a, b, c a 127 až k potoku Havraník. Po ňom v smere toku ide približne metrov, pokračuje na juh, pričom vynecháva zastavané územie obce a nadväzujúce parcely a prichádza k východiskovému bodu tejto časti. Druhá časť obchádza areál poľnohospodárskeho družstva a urbanizovanú časť pri Skalnistom potoku. Hranica sa začína v mieste križovania Skalnistého potoka s účelovou komunikáciou. Ide na západ po tejto ceste asi 100 metrov, na konci existujúcich domov mení smer na juhozápad. Dostáva sa k areálu poľnohospodárskeho družstva, ktorý obchádza najprv na západ a po cca 250 metroch na sever. Dostáva sa opäť k účelovej komunikácii, mení smer na východ a prechádza cez kótu 892 m n. m. a severným okrajom urbanizovaného územia k Skalnistému potoku. Týmto potokom smerom na juh prichádza k východiskovému bodu. Železné Hranica sa začína na lesnej ceste tvoriacej hranicu dielcov 333 a 334 (lesný hospodársky celok Partizánska Ľupča) na styku s lúkou. Pokračuje po južnej hranici lesa, obchádza zastavané územie časti obce Železné obce Partizánska Ľupča zo severu až k potoku Veľké Železné, ktorý prechádza k juhozápadnému okraju dielca 321a, odtiaľ pokračuje južným, neskôr západným a severným smerom po hranici poľnohospodárskeho pôdneho fondu a dielcov 322, 323, 326 a 333 k východiskovému bodu tejto časti. Magurka Vnútorná hranica má východiskový bod na križovatke dvoch lesných ciest na južnej hranici dielcov 236 a 238 (lesný hospodársky celok Partizánska Ľupča). Odtiaľ smeruje na východ potokom a po hranici lesa až k východnej hranici urbanizovanej časti. Odtiaľ pokračuje na východ južnou hranicou dielcov 239, 240 a na 30 metroch aj 241 až po hraničný kopec 448. Tu mení smer na juh a neskôr juhozápad a západ a ide po styku lúk a dielca 254. Križuje vodný tok Viedenka a prichádza k severovýchodnému výbežku čiastkovej plochy 261b. Odtiaľ ide stále na západ po severnej hranici lesných porastov, pričom z juhu obchádza osadu Magurka a prichádza k prístupovej komunikácii k tejto osade na hranici dielca 262. Po východnej a následne južnej hranici tohto dielca prichádza k východiskovému bodu tejto časti hranice. Moštenica Kyslá Táto vnútorná hranica sa začína na východnej hranici dielca 4105 (lesný hospodársky celok Slovenská Ľupča) pri strete cestou. Pokračuje na severozápad po hranici lesných porastov 4105 a 4104 až k lesnej ceste v doline Šponga. Odtiaľ vodným tokom prechádza k juhovýchodnému bodu porastu 4081 a pokračuje severným smerom po východnej hranici porastov 4081, 4080 a Tu mení smer na juhovýchod a po severovýchodnej hranici dielca 4077 prichádza k ceste a minerálnemu prameňu. Vynecháva teleso cesty a pokračuje približne 200 m na východ po poľnej ceste, na križovaní s bezmenným vodným tokom mení smer na juh a pokračuje po tomto toku až k severnému bodu jednotky priestorového rozdelenia lesa 4038a. Po západnej hranici tohto porastu prichádza k jej južnej hranici a po vodnom toku na západ po 120 metroch prichádza k východiskovému bodu. Pleše Vnútornou hranicou sa vynecháva lyžiarsky areál nachádzajúci sa na parcele č. 1432/1 v katastrálnom území Podkonice vrátane súvisiacich rekreačných zariadení. Bukovec (katastrálne územie Motyčky) Vynechávajú sa zastavané plochy a priľahlé pozemky v miestnej časti Bukovec. Vnútorná hranica ide po styku urbanizovaných plôch a dielcov 272, 264, 270 a 271(lesný hospodársky celok Staré Hory). Môce (katastrálne územie Motyčky) Vynechávajú sa zastavané plochy a priľahlé pozemky v miestnej časti Môce. Vnútorná hranice ide po styku urbanizovaných plôch a západnou hranicou dielcov 286a, 286b, ďalej južnou hranicou dielca 310 a východnou hranicou dielcov 311 a 624 na lesnom hospodárskom celku Staré Hory. Južná časť vnútornej hranice v tejto časti prechádza od východnej hranice dielca 624 na 40 metroch poľnohospodárskym pozemkom, pripája sa k zastavaným pozemkom, ktoré obchádza až opäť k západnej hranici dielca 286a. Zoznam parciel chráneného vtáčieho územia Vymedzený priestor sa nachádza v okrese Banská Bystrica v katastrálnom území Baláže, Brusno, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod, Moštenica, Motyčky, Podkonice, Priechod, Pohronský Bukovec a Staré Hory. V okrese Brezno v katastrálnom území Bacúch, Braväcovo, Brezno, Bystrá, Dolná Lehota, Heľpa, Horná Lehota, Jarabá, Jasenie, Nemecká, Pohorelá,Polomka,Ráztoka,Šumiac,Telgárt,Valkovňa a Závadka nad Hronom. V okrese Liptovský Mikuláš v katastrálnom území Demänovská Dolina, Dúbrava, Iľanovo, Kráľova Lehota, Lazisko, Liptovská Porúbka, Liptovský Ján, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Ploštín, Vislavice, Vyšná Boca, Východná a Závažná Poruba. V okrese Poprad v katastrálnom území Vernár, Vikartovce a Liptovská Teplička. V okrese Ružomberok v katastrálnom území Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovská Štiavnica a Ružomberok.