Nitriansky samosprávny kraj Strategický a marketingový plán rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji na roky

Transkript

1 Nitriansky samosprávny kraj Strategický a marketingový plán rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji na roky OZNÁMENIE O STRATEGICKOM DOKUMENTE podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Bratislava, máj 2015

2 I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O OBSTARÁVATEĽOVI 1. Názov Nitriansky samosprávny kraj 2. Identifikačné číslo Adresa sídla Rázusova 2/A, Nitra 4. Kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa Mgr. Roman Vančo vedúci odboru Nitriansky samosprávny kraj Rázusova 2/A, Nitra Tel. č.: (037) roman.vanco@unsk.sk 5. Kontaktná osoba od ktorej možno dostať relevantné informácie o strategickom dokumente a miesto na konzultácie Doc. RNDr. Pavol Plesník, PhD. Ekonomická univerzita Obchodná fakulta Katedra služieb a cestovného ruchu Dolnozemská 1, Bratislava Tel. č.: (02) plesnik@euba.sk Miesto a čas na konzultácie: Nitriansky samosprávny kraj Rázusova 2/A, Nitra Konzultovať vo veci posudzovaného strategického dokumentu podľa 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ), okrem konzultácii osobitne ustanovených v zákone, ktorými sú napr. verejné prerokovanie, predkladanie písomných stanovísk k oznámeniu, k rozsahu hodnotenia, k správe o hodnotení a pod.) je možné počas celého procesu posudzovania strategického dokumentu. Čas konzultácií sa určí, prípad po prípade, prostredníctvom kontaktnej osoby, podľa požiadavky a dohody subjektov, ktoré prejavia o konzultácie záujem.

3 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O STRATEGICKOM DOKUMENTE 1. Názov Strategický a marketingový plán rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji na roky Charakter Strategický a marketingový plán rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji na roky (ďalej len strategický dokument ) má charakter strednodobého strategického dokumentu s regionálnym dosahom, zameraný na rozvoj cestovného ruchu v NSK, ktorý podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z. z. ). 3. Hlavné ciele strategického dokumentu Hlavný cieľ Hlavným cieľom strategického dokumentu je rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji (ďalej len NSK ) prostredníctvom lepšieho využitia jeho potenciálu, so zámerom vytvárať nové pracovné príležitosti a života jeho obyvateľov so zreteľom na zachovanie a ochranu životného prostredia. Čiastkové ciele a) sústredenie pozornosti na inováciu existujúcich produktov na základe trendov v dopyte po cestovnom ruchu; b) lepšie využívanie prírodného a kultúrno-historického potenciálu NSK so zreteľom na zachovanie a ochranu životného prostredia; c) podpora cieľových miest s dostatočným prírodným a kultúrno-historickým potenciálom prednostne v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti s cieľom vytvárať nové pracovné príležitosti; d) zlepšenie prístupu k informáciám a komunikačným technológiám v oblasti cestovného ruchu a zlepšenie ich využívania a kvality; e) zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov v oblasti cestovného ruchu. 4. Obsah (osnova) Strategický dokument bude pozostávať z textovej časti a príloh. Textovú časť tvorí analytická časť a strategická časť s týmto obsahom: 1. Úvod 2. Súčasný stav cestovného ruchu v NSK a SR 2.1. Analýza strategických dokumentov v NSK a SR 2.2. Inštitucionálne zabezpečenie rozvoja cestovného ruchu v NSK 2.3. Výkony v cestovnom ruchu v jednotlivých okresoch NSK Štatistické ukazovatele v NSK za roky Segmentácia klientely v NSK

4 3. Lokalizačné predpoklady rozvoja cestovného ruchu v NSK prírodný potenciál, kultúrno-historický potenciál 3.1. Okres Nitra 3.2. Okres Topoľčany 3.3. Okres Zlaté Moravce 3.4. Okres Šaľa 3.5. Okres Levice 3.6. Okres Nové Zámky 3.7. Okres Komárno 4. Analýza existujúcich foriem cestovného ruchu v NSK 4.1. Cykloturistika 4.2. Rekreačný cestovný ruch 4.3. Vidiecky turizmus, agroturistika a vinný turizmus 4.4. Poznávací a religiózny cestovný ruch 4.5. Mestský a prímestský cestovný ruch 4.6. MICE 4.7. Špecifické formy cestovného ruchu 5. SWOT analýza cestovného ruchu v NSK 6. Aplikácia SWOT analýzy cestovného ruchu v NSK 6.1. Určenie kľúčových disparít rozvoja cestovného ruchu v NSK 6.2. Určenie kľúčových faktorov rozvoja cestovného ruchu NSK 7. Tvorba stratégie rozvoja cestovného ruchu v NSK na roky Definovanie základnej strategickej vízie rozvoja cestovného ruchu v NSK 7.2. Návrh taktických úloh rozvoja cestovného ruchu v NSK 7.3. Vymedzenie opatrení a aktivít rozvoja cestovného ruchu v NSK Rozvoj cyklotrás Rozvoj rekreačného cestovného ruchu Rozvoj poznávacieho a religiózneho cestovného ruchu Rozvoj mestského a prímestského cestovného ruchu Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu Rozvoj agroturizmu Rozvoj vínneho turizmu Rozvoj špecifických foriem cestovného ruchu 8. Návrh akčného plánu rozvojových aktivít na roky 2016 a Marketingová stratégia cestovného ruchu NSK na roky Návrh relevantných cieľových skupín klientely pre jednotlivé formy cestovného ruchu v NSK 9.2. Tvorba produktového portfólia NSK 9.3. Komunikačný mix pre jednotlivé produktové línie NSZK Komunikácia na domácom trhu, výstavy, veľtrhy Komunikácia v zahraničí, výstavy, veľtrhy

5 Podujatia v cestovnom ruchu ako súčasť komunikačného mixu 9.4. Stratégia rozmiestnenia informačných tabúľ pamiatok a atrakcií NSK 10. Finančné zabezpečenie Strategického a marketingového plánu rozvoja cestovného ruchu v NSK na roky Záver 12. Prílohy, mapové podklady 5. Uvažované variantné riešenia zohľadňujúce ciele a geografický rozmer strategického dokumentu Pri vypracovaní návrhu strategického dokumentu sa zvažujú viaceré varianty a hľadajú sa najvhodnejšie riešenia, ktoré sa zapracujú do konečného návrhu strategického dokumentu. 6. Vecný a časový harmonogram prípravy a schvaľovania Vypracovanie návrhu strategického dokumentu 05/ /2015 Posúdenie strategického dokumentu z hľadiska vplyvu na ŽP 05/ /2015 Dopracovanie strategického dokumentu na základe výsledkov posudzovania 09/2015 Schválenie strategického dokumentu 10/ Vzťah k iným strategickým dokumentom Strategický a marketingový plán rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom samosprávnom kraji na roky súvisí najmä s týmito strategickými dokumentmi na medzinárodnej, národnej úrovni a regionálnej úrovni: Medzinárodná úroveň Oznámenie Komisie 2007: Agenda pre trvalo udržateľný cestovný ruch Oznámenie Komisie 2010: Európa ako svetová destinácia cestovného ruchu nový politický rámec pre európsky cestovný ruch Dohoda o ochrane prírodného a kultúrneho bohatstva UNESCO Dohoda o zachovaní nemateriálneho dedičstva UNESCO Národná úroveň Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 Partnerská dohoda SR na roky Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení KURS zmeny a doplnky č. 1 KURS 2001 Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy Slovenskej republiky do roku 2020 Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike Integrovaný regionálny operačný program (IROP) Operačný program Kvalita životného prostredia

6 Program rozvoja vidieka Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 Východiska stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike Regionálna úroveň Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja (2012) Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky Regionálna integrovaná územná stratégia Nitrianskeho kraja na roky Strategický plán rozvoja cestnej dopravnej infraštruktúry Nitrianskeho samosprávneho kraja do roku 2020 Strategický plán rozvoja verejnej osobnej dopravy Nitrianskeho samosprávneho kraja do roku 2020 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja Stratégia rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja Štúdia rozmiestnenia cyklotrás v Nitrianskom samosprávnom kraji (I. a II. etapa) 8. Orgán kompetentný na prijatie strategického dokumentu Zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja 9. Druh schvaľovacieho dokumentu Všeobecne záväzné nariadenie Nitrianskeho samosprávneho kraja III. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH STRATEGICKÉHO DOKUMENTU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRATANE ZDRAVIA 1. Požiadavky na vstupy Požiadavky na vstupy spojené s realizáciu strategického dokumentu vo vzťahu k životnému prostrediu súvisia najmä so záberom pôdy, potrebou vody, potrebou energie (napr. elektrina, plyn, teplo, pohonné hmoty), potrebou surovín, s nárokmi na dopravu a inú infraštruktúru a s nárokmi na pracovné sily. V štádiu vypracovania oznámenia strategického dokumentu nie sú k dispozícii podrobnejšie informácie o rozsahu uvedených vstupov. Tieto údaje budú konkretizované a upresňované v ďalších etapách rozpracovania a realizácie strategického dokumentu a následne pri realizácii konkrétnych projektov v strategického dokumentu.

7 2. Údaje o výstupoch Pod výstupmi z realizácie strategického dokumentu sa rozumie najmä znečisťovanie ovzdušia (tvorba nových zdrojov znečisťovania ovzdušia, produkcia látok znečisťujúcich ovzdušie), produkcia odpadových vôd, produkcia odpadov, hluk a vibrácie a ďalšie. Vzhľadom na charakter a dosah strategického dokumentu konkrétne údaje o výstupoch nie sú v etape jeho prípravy k dispozícii. Rovnako ako údaje o vstupoch budú konkretizované a kvantifikované v ďalších etapách rozpracovania a realizácie strategického dokumentu a následne pri realizácii konkrétnych projektov v rámci realizácie strategického dokumentu. 3. Údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie Cestovný ruch je odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podieľa celý rad ďalších odvetví (napr. doprava, kultúra, stavebníctvo, zdravotníctvo, priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo,...). Rozvoj cestovného ruchu v SR i na území NSK je perspektívnym odvetvím, neznamená to však, že sa môže bezhranične a neplánovane rozvíjať. Cestovný ruch, tak ako každá ľudská činnosť, môže pôsobiť negatívne na prostredie v ktorom sa realizuje. Pri rozvoji cestovného ruchu treba v prvom rade prihliadať na celkovú únosnosť územia určeného na rekreáciu a cestovný ruch. Prekročenie limitných hodnôt (často ešte exaktne nestanovených) môže viesť k narušeniu štruktúry krajinných systémov alebo dokonca k ich nevratnej deštrukcii. Preto je potrebné rešpektovať prírodné zákonitosti, štruktúru a dynamiku priestorových krajinných systémov a antropickú činnosť usmerňovať tak, aby sa neprekročili limity únosnosti. Na základe obsahového zamerania strategického dokumentu možno v etape vypracovania oznámenia predpokladať vplyvy jeho realizácie na životné prostredie pozitívneho (napr. zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva fyzického i duševného) i negatívneho charakteru (napr. trvalý záber pôdy, zásahy do chránených území a do migračných koridorov živočíchov, fragmentácia krajiny, znižovanie pokojných zón, smerovanie dopravy do oblastí, ktoré boli týchto vplyvov ušetrené, svetelné znečistenie, a ďalšie), ktoré budú podrobnejšie popísané v správe o hodnotení. 4. Vplyv na zdravotný stav obyvateľstva Zdravotný stav obyvateľstva je výslednicou zložitej súhry genetického vybavenia ekonomickej a psychosociálnej situácie, kvality životného prostredia, výživy a životného štýlu, ako aj všeobecnej dostupnosti a úrovne zdravotnej starostlivosti. Cestovný ruch je okrem iného i významnou formou regenerácie a upevňovania zdravia obyvateľstva, umožňuje nové sociálne kontakty, výmenu skúseností, rozširuje všeobecnú vzdelanosť a má vplyv i na celkovú úroveň spokojnosti a pohody občanov. Pri správne nastavenej a uplatňovanej stratégii rozvoja cestovného ruchu sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva, naopak môže významne prispieť k jeho upevňovaniu.

8 5. Vplyvy na chránené územia (napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, súvislá európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti a pod.) vrátane návrhu opatrení na ich zmiernenie Územia chránené podľa osobitných predpisov, ktoré sa nachádzajú v dosahu strategického dokumentu možno rozdeliť do dvoch základných skupín: územia chránené podľa zákona č. 534/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny územia chránené podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách 5.1. Územia chránené podľa zákona č. 534/2002 Z. z Európska sústava chránených území Natura 2000 Európska sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu Natura 2000 tvoria dva typy území: chránené vtáčie územia (osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) vyhlasované na základe smernice Rady EÚ o ochrane voľne žijúcich vtákoch č. 79/409/EHS); chránené územia európskeho významu (osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) vyhlasované na základe smernice Rady EÚ o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín č. 92/43). Chránené vtáčie územia Uznesením vlády SR č. 636/2003 zo dňa bol schválený Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území, ktorý obsahoval 38 chránených vtáčích území. Zoznam bol aktualizovaný a doplnený uznesením vlády SR č. 345/2010.

9 Aktuálny počet chránených vtáčích území v SR je 41 s výmerou ,0186 ha (12 828,11 km 2 ), čo je 26,16 % územia Slovenskej republiky. Na území Nitrianskeho samosprávneho kraja sa nachádza alebo len zasahuje 9 chránených vtáčích území Názov územia Tabuľka č. 1: Chránené vtáčie územia na území NSK Označenie identifikačné číslo Výmera v ha Katastrálne územie na území NSK Dolné Pohronie SKCHVU ,32 Okres Komárno - Bátorové Kosihy, Búč, Radvaň nad Dunajom; Okres Levice - Pastovce; Okres Nové Zámky - Horný chotár, Mužľa. Dolné Považie SKCHVU ,5 Okres Komárno - Komárno, Hurbanovo, Kolárovo, Bajč, Imeľ, Martovce, Nesvady, Svätý Peter, Vrbová nad Váhom, Bohatá; Okres Nové Zámky - Andovce, Bánov, Branovo, Bešeňov, Dolný Ohaj, Dvory nad Žitavou, Jatov, Komoča, Nitriansky Hrádok, Nové Zámky, Palárikovo, Rastislavice, Šurany, Tvrdošovce, Veľké Lovce, Zemné. Dunajské luhy SKCHVU007 Okres Komárno - Komárno, Číčov, Iža, Klížska Nemá, Kravany nad Dunajom, Moča, Nová Stráž, Patince, Radvaň nad Dunajom, Trávnik, Veľké Kosihy, Zlatná na Ostrove; Okres Nové Zámky - Chľaba, Kamenica nad Hronom, Mužla, Obid, Štúrovo. Kráľová SKCHVU010 Okres Šaľa - Kráľová nad Váhom. Ostrovné lúky SKCHVU019 Okres Komárno - Bodza, Brestovec, Kolárovo, Bodzianske Lúky, Čalovec, Kameničná, Lipové, Okoličná na Ostrove, Sokolce-Turi, Sokolce-Lak, Zemianska Olča. Parížske močiare SKCHVU020 Okres Nové Zámky - Gbelce, Maďarský Svodín, Nová Vieska, Strekov Poiplie SKCHVU021 Okres Levice Šahy, Tešmak; Tribeč SKCHVU031 Okres Nitra - Horné Lefantovce, Dolné Lefantovce, Jelenec, Bádice, Sokolníky, Vyčapy- Opatovce, Žirany, Mechenice, Okres Topoľčany - Čeľadince, Hrušovany, Koniarovce, Kovarce, Krnča, Nitrianska Streda, Oponice, Práznovce, Preseľany, Solčany, Súlovce, Topoľčany; Okres Zlaté Moravce - Kostoľany pod Tribečom, Ladice, Velčice, Zlatno. Žitavský luh SKCHVU038 Okres Nové Zámky Maňa, Kmeťovo, Michal nad Žitavou, Okres Nitra - Žitavce. Zdroj: ŠOP SR

10 Územia európskeho významu Vláda SR schválila Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu a MŽP SR vydalo Výnos č. 3/ , zo dňa 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu s účinnosťou od 1. augusta Zoznam obsahuje 382 území, ktorých celková rozloha predstavuje ha, čo je 11,7 % územia SR. Prekrytie so súčasnou sieťou chránených území tvorí 86 %. Územia zaradené do národného zoznamu chránených území európskeho významu Zdroj: SAŽP Vláda SR schválila v roku 2011 aktualizáciu národného zoznamu území európskeho významu (uznesenie vlády SR č. 577/2011 z 31. augusta 2011). Zoznam bol doplnený v roku 2011 o 97 nových lokalít na výmere ha, čím sa celkový podiel území európskeho významu zvýšil z 11,7 % na 11,9 % z rozlohy Slovenska. Okrem doplnenia zoznamu, bolo identifikovaných 5 území zaradenie ktorých do pôvodného zoznamu chránených území európskeho významu bolo vedeckým omylom. Aktuálny počet území európskeho významu k 05/2012 je 473 s výmerou ,94 ha, čo je 11,29 % z celkovej výmery Slovenska. Na území NSK sa nachádza a zasahuje 68 chránených území európskeho významu (tabuľka č. 2). Tabuľka č. 2: Územia európskeho významu na území NSK Názov Lohotský močiar Kód územia Rozloha v ha SKUEV ,3 Číčovské luhy SKUEV ,71 Okres Komárno Katastrálne územie NSK Číčovské luhy SKUEV ,05 Číčov, Kľúčovec, Trávnik Čilížske močiare SKUEV ,48 Komárňanske slanisko Pri orechovom rade SKUEV ,55 Ižop, Gabčíkovo, Čilížska Radvaň, Veľký Meder, Pataš, Kľúčovec, Číčov Komárno SKUEV0017 1,7 Komárno

11 Marcelovské piesky Jurský chlm SKUEV ,89 SKUEV ,06, NZ Búčske slanisko SKUEV ,6 Búč Martovská mokraď SKUEV ,68 Marcelová, Krátke Kesy, Radvaň nad Dunajom Búč, Mužla Martovce Abov SKUEV ,12 Hurbanovo Detvice SKUEV ,99 Imeľ, Martovce Listové jazero SKUEV ,53 Nesvady, Vrbová nad Váhom Bokrošské slanisko SKUEV ,0 Dunajské trstiny SKUEV ,2 Mostové SKUEV ,5 Veľké Kosihy Dolnovážske luhy Nesvadské piesky Pavelské slanisko Chotínske piesky Alúvium Starej Nitry SKUEV ,38 SKUEV ,09 SKUEV ,48 SKUEV0100 7,13 SKUEV ,99 Iža Zemianska Olča, Veľké Kosihy, Klížska Nemá Komárno Nesvady Nová Stráž Chotín Alúvium Žitavy SKUEV ,4 Martovce Veľkolélsky ostrov SKUEV ,82 Dunaj SKUEV ,7, NZ Pohrebište SKUEV ,01 Marcelová Vinište SKUEV0021 5,8 TO Podhradie Hradná dolina SKUEV ,35 TO Bojná Hurbanovo, Komárno, Martovce, Svätý Peter Veľké Kosihy, Zlatná na Ostrove Chľaba, Kamenica nad Hronom, Kravany nad Dunajom, Moča, Mužla, Obid, Štúrovo Hôrky SKUEV ,42 TO Kovarce, Nitrianska Streda, Solčany Kulháň SKUEV ,19 TO Prašice, Zlatníky Bočina SKUEV ,18 TO Tesáre, Závada Prieľačina SKUEV ,66 TO Hôrka nad Váhom, Hrádok, Podhradie Vindolský hájik SKUEV ,76 NR Horný Vinodol Zobor SKUEV ,79 NR Dolné Štitáre, Dražovce, Mechenice, Nitrianske Hrnčiarovce, Zobor, Žirany Gýmeš SKUEV ,41 NR, ZM Jelenec, Kostoľany pod Tribečom Dvorčiansky les SKUEV ,84 NR Dolné Krškany Kostolianské lúky SKUEV0132 4,22 ZM Kostoľany pod Tribečom Bočina SKUEV ,18 ZM Tesáre, Závada Dolné lazy SKUEV0136 7,27 ZM Závada Záhrada SKUEV ,03 ZM Závada Litava SKUEV ,7 LV (časť) Plášťovce

12 Cerovina SKUEV ,32 LV Mikula, Šalov, Trhyňa, Želiezovce Ludinsky háj SKUEV ,94 LV, NZ Farná, Jasová, Kolta, Veľké Ludince Alúvium Ipľa SKUEV ,64 LV (časť) Tešmák Tlstý vrch SKUEV ,32 LV (časť) Dolné Jabloňovce Čajkovské bralie SKUEV ,99 LV Čajkov, Opatová, Rybník Hodrušská hornatina SKUEV ,74 LV (časť) Dolné Devičany, Horné Devičany, Pukanec, Rybník, Uhliská Vozokanský luh SKUEV0272 6,01 LV Vozokany nad Hronom Brezová stráň SKUEV ,94 LV Plášťovce Šándorky SKUEV0271 3,11 LV Opatová Kamenínske slaniska SKUEV ,44 Čenkov SKUEV ,66 NZ Mužla Horný háj SKUEV ,98 NZ Černík NZ Kamenín, Kamenný Most Zátoň SKUEV ,55 NZ Bánov, Nové Zámky Dolný háj SKUEV ,24 NZ Černík, Komjatice Krivé hrabiny SKUEV ,04 NZ Čechy, Semerovo Osminy SKUEV ,84 NZ Svätuša, Veľké Lovce Ploská hora SKUEV ,23 NZ Bajtava Veľký les SKUEV ,1 NZ Šurany Panské lúky SKUEV ,71 NZ Tvrdošovce Šurianske slaniská Palárikovské lúky SKUEV ,38 SKUEV ,93 NZ NZ Šurany Palárikovo Starý vrch SKUEV ,44 NZ Kamenný Most Modrý vrch SKUEV ,65 NZ Kamenný Most, Nána Burdov SKUEV ,72 Drieňová hora SKUEV0292 9,98 NZ Nová Vieska Bagovský vrch SKUEV ,65 NZ Veľké Lovce Juhásové Slance SKUEV ,9 Síky SKUEV ,75 SA Močenok NZ SA Bajtava, Chľaba, Kamenica nad Hronom, Leľa Hájske, Horná Kráľová Národná sústava chránených území Okrem chránených území európskej sústavy Natura 2000 existuje podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny národná sústava chránených území. Územie Slovenska je rozdelené do 5 stupňov ochrany, rozsah obmedzení sa zväčšuje so zvyšujúcim sa stupňom ochrany. Na území, ktorému sa neposkytuje osobitná ochrana podľa uvedeného zákona, platí prvý stupeň ochrany. Podľa tohto zákona sú ustanovené tieto kategórie chránených území: chránená krajinná oblasť (2. stupeň ochrany), národný park (3. stupeň ochrany), chránený areál (3. až 5. stupeň ochrany), prírodná rezervácia a národná prírodná rezervácia (4. až 5. stupeň ochrany), prírodná pamiatka a národná prírodná pamiatka (4. až 5. stupeň ochrany),

13 chránený krajinný prvok (2. až 5. stupeň ochrany). Ochranné pásma národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie a prírodnej pamiatky majú primerane nižší stupeň ochrany. Uvedené stupne ochrany platia všeobecne, môžu sa však zmeniť vyhlásením zón chráneného územia. Chránené územie možno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny podľa povahy prírodných hodnôt, a to v 2. až 5. stupni ochrany. Na územie NSK zasahujú 3 veľkoplošné chránené územia: - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (okres Komárno), - Chránená krajinná oblasť Ponitrie (Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce), - Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy (Levice) Chránené časti prírody Ochrana jaskýň V Nitrianskom kraji je v súčasnosti zaevidovaných 52 jaskýň, z toho v okrese Topoľčany 15, v okrese Nitra 17, v okrese Zlaté Moravce 5, v okrese Levice 9, v okrese Nové Zámky 6 jaskýň. V okresoch Šaľa a Komárno nie sú žiadne jaskyne registrované. V Nitrianskom kraji nebolo vyhlásené žiadne ochranné pásmo jaskyne. Na území NSK sa nachádzajú dve jaskyne verejnosti voľne prístupné, sú to Svoradova jaskyňa (k. ú. Drážovce) a jaskyňa Čertova pec (k. ú. Radošina). Chránené stromy Na území Nitrianskeho samosprávneho kraja bolo k evidovaných 195 chránených stromov a ich skupín na 35 lokalitách. Mokrade Za mokrade sú považované územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi. Znamená to, že medzi mokrade patria všetky územia prírodného aj umelého pôvodu, kde je vodná hladina na povrchu, alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch pokrýva plytká voda, ako aj potoky, rieky a vodné nádrže.

14 Na území Nitrianskeho samosprávneho kraja sa podľa údajov ŠOP SR nachádzajú: - 3 mokrade medzinárodného významu Ramsarské (Parížske močiare, Dunajské luhy, Poiplie); - 7 mokradí národného významu ( 7, NZ 2); - 64 mokradí regionálneho významu ( 24, LV 10, NR 5, NZ 15, SA 7, TO 3,); mokradí lokálneho významu ( 4, LV 26, NR 4, NZ 53, SA 31, TO Územia chránené podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách Chránené oblasti určené na odber pitnej vody Predmetom ochrany sú vodárenské zdroje, ktorými sú podľa 7 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z. z. útvary povrchových a podzemných vôd využívané na odbery vôd pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m 3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave. Na ich ochranu sú v SR určené tri druhy ochrany, a to: chránené vodohospodárske oblasti, povodia vodárenských tokov a ochranné pásma vodárenských zdrojov. V Slovenskej republike bolo vyhlásených vodárenských zdrojov podzemných vôd, 43 vodárenských zdrojov povrchových vôd, ochranných pásiem vodárenských zdrojov podzemných vôd a 81 ochranných pásiem vodárenských zdrojov povrchových vôd. Chránené vodohospodárske oblasti Chránené vodohospodárske oblasti (ďalej len CHVO ) predstavujú územia, v ktorých sa v dôsledku priaznivých prírodných podmienok vytvárajú prirodzené akumulácie povrchových a podzemných vôd. Na Slovensku bolo vyhlásených 10 CHVO (nariadenie vlády SSR č. 46/1978 Zb. o chránenej vodohospodárskej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove (zmenené nariadením vlády SSR č. 51/1981 Zb.) a nariadením vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd). Úhrnná rozloha CHVO je km 2, čo je 14,2 % z územia SR. Podľa odhadu z roku 1995 pod tento druh ochrany spadajú zdroje s kapacitou asi 40 m 3.s -1. Prehľad CHVO v Slovenskej republike je uvedený v tabuľke č. 3. Tabuľka č. 3: Prehľad chránených vodohospodárskych oblastí na území Slovenska Por. č. Názov CHVO Plochá CHVO km 2 % z výmery SR Využiteľné množstvo vodných zdrojov (m 3.s -1 ) Povrchové Podzemné Spolu 1. Žitný ostrov ,86-18,00 18,00 2. Strážovské vrchy 757 1,54-2,33 2,33 3. Beskydy - Javorníky ,78 1,84 0,69 2,53 4. Veľká Fatra 644 1,31 0,97 2,98 3,95 5. Nízke Tatry Západná časť 358 0,73-2,50 2,50 Východná časť 805 1,64 2,33 2,43 4,46 6. Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny 375 0,76 1,09 0,11 1,20 7. Muránska planina 205 0,42-1,40 1,40 8. Horné povodie rieky 108 0,20 0,16 0,10 0,26

15 Hnilec 9. Slovenský kras Plešivecká planina 57 0,12-0,55 0,55 Horný vrch 152 0,31-1,97 1, Vihorlat 225 0,46 0,08 0,43 0,51 x Spolu ,16 6,47 33,49 39,96 Zdroj: SHMÚ, VÚVH Zdroj: VÚVH Bratislava Na území NSK sa nenachádza ani nezasahuje žiadna chránená vodohospodárska oblasť. Vodárenské vodné toky a vodohospodársky významné toky Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov je ustanovený vyhláškou MŽP SR č. 211/2005 Z. z. Do zoznamu vodohospodársky významných tokov je na Slovensku zaradených 586 vodných tokov a do zoznamu vodárenských vodných tokov je zaradených 102 vodných tokov. Ochranné pásma vodárenských zdrojov Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa zriaďujú s cieľom ochrany ich výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti. Na Slovensku bolo k zriadených ochranných pásiem vodárenských zdrojov Chránené oblasti citlivé na aplikáciu živín Nariadením vlády SR č. 617/2004 Z. z. boli podľa 81 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách ustanovené citlivé oblasti a zraniteľné oblasti. Citlivé oblasti Podľa zákona o vodách citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality vôd; ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje; ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Nariadením vlády SR č. 617/2004 boli za citlivé oblasti ustanovené útvary povrchových vôd,

16 ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky alebo tým územím pretekajú. V prílohe č. 3 tohto nariadenia sú uvedené kritériá na identifikáciu citlivých oblasti. Zraniteľné oblasti Za zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg/l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Zraniteľné oblasti boli vymedzené nariadením vlády č. 617/2004 v súlade so smernicou Rady 1/676/EEC o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcich z poľnohospodárskych činností. Podľa NV SR č. 617/2004 Z. z. bolo za zraniteľné oblasti vyhlásených obcí čo predstavuje výmeru tis. ha (62 %). Chránené územia, ktoré sa nachádzajú na území NSK budú bližšie špecifikované v správe o hodnotení. S podmienkou realizácie účinných opatrení, ktoré vyplynú z procesu posudzovania sa závažné vplyvy strategického dokumentu na chránené územia nepredpokladajú. 6. Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického dokumentu V súvislosti s uplatňovaním strategického dokumentu sa v tomto štádiu prípravy nepredpokladajú žiadne osobitné riziká vo vzťahu k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Možné riziká sa predpokladajú len v prípade zlyhania ľudského faktora pri vykonávaní aktivít a v prípadoch nedodržiavania a porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia. 7. Vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice V etape vypracovania oznámenia o strategickom dokumente nie je možné jednoznačne špecifikovať vplyvy jeho realizácie na životné prostredie presahujúce štátne hranice Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter strategického dokumentu sa predbežne nepredpokladajú jeho negatívne vplyvy presahujúce štátne hranice Slovenskej republiky. V prípade, že v ďalšom stupni prípravy strategického dokumentu budú identifikované akékoľvek predpokladané negatívne vplyvy na životné prostredie a ľudské zdravie presahujúce štátne hranice, budú o tom včas informované dotknuté strany. IV.DOTUTÉ SUBJEKTY 1. Vymedzenie zainteresovanej verejnosti vrátane jej združení Na pripomienkovaní oznámenia sa podľa zákona č. 24/2006 Z. z. môže zúčastniť verejnosť v najširšom slova zmysle, tzn. jedna alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb ich združenia, organizácie alebo skupiny. Z tohto dôvodu nie je potrebné v etape oznámenia o strategickom dokumente zainteresovanú verejnosť osobitne vymedzovať.

17 2. Zoznam dotknutých subjektov Dotknutý orgán je orgán verejnej správy, ktorého vyjadrenie sa vyžaduje pred prijatím alebo schválením strategického dokumentu ( 3 písm. p) zákona č. 24/2006 Z. z.). Medzi dotknuté subjekty možno zaradiť najmä: - príslušné orgány verejnej správy na národnej a regionálnej úrovni; orgány štátnej správy orgány samosprávy Zoznam dotknutých subjektov bude bližšie špecifikovaný v správe o hodnotení po vypracovaní návrhu strategického dokumentu. 3. Dotknuté susedné štáty Prijatím a následnou realizáciou strategického dokumentu sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na štáty susediace so Slovenskou republikou. V. DOPLŇUJÚCE ÚDAJE 1. Mapová a iná grafická dokumentácia Regióny cestovného ruchu (1: ) Chránené územia (1: ) 2. Materiály použité pri vypracovaní strategického dokumentu Oznámenie Komisie 2007: Agenda pre trvalo udržateľný cestovný ruch Oznámenie Komisie 2010: Európa ako svetová destinácia cestovného ruchu nový politický rámec pre európsky cestovný ruch Partnerská dohoda SR na roky Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení KURS zmeny a doplnky č. 1 KURS 2001 Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy Slovenskej republiky do roku 2020 Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike Integrovaný regionálny operačný program (IROP) Operačný program Kvalita životného prostredia Program rozvoja vidieka Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 Východiska stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja (2012) Regionálna integrovaná územná stratégia Nitrianskeho kraja na roky Strategický plán rozvoja cestnej dopravnej infraštruktúry Nitrianskeho samosprávneho kraja do roku 2020 Strategický plán rozvoja verejnej osobnej dopravy Nitrianskeho samosprávneho kraja do roku 2020 Stratégia rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja Štúdia rozmiestnenia cyklotrás v Nitrianskom samosprávnom kraji (I. a II etapa)

18 VI. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA OZNÁMENIA Bratislava, máj 2015 VII. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV 1. Meno spracovateľa oznámenia ENPRO Consult, s. r. o., Bratislava... Ing. Viera H u s k o v á konateľka spoločnosti 2. Potvrdenie správnosti údajov oznámenia podpisom oprávneného zástupcu obstarávateľa, pečiatka Nitriansky samosprávny kraj... Mgr. Roman Vančo vedúci odboru